EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu16. 4. 2019
JOIN(2019) 6 final
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Európska únia, Latinská Amerika a Karibik: spájanie síl pre spoločnú budúcnosť
EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu16. 4. 2019
JOIN(2019) 6 final
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Európska únia, Latinská Amerika a Karibik: spájanie síl pre spoločnú budúcnosť
Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade
Európska únia, Latinská Amerika a Karibik: spájanie síl pre spoločnú budúcnosť
„V širšom atlantickom priestore bude Únia rozširovať spoluprácu a budovať pevnejšie partnerstvá s Latinskou Amerikou a Karibikom založené na spoločných hodnotách a záujmoch.“
– Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie 1
1. Úvod
Európsku úniu (EÚ) spája s Latinskou Amerikou a Karibikom (LAK) história a mnoho spoločných hodnôt, na základe ktorých si vybudovali úspešné a dlhodobé partnerstvo. Od roku 1999 existuje medzi EÚ a LAK strategické partnerstvo, ktorého východiskom je záväzok k základným slobodám, udržateľnému rozvoju a silnému medzinárodnému systému založenému na pravidlách. Toto partnerstvo už viac než dvadsať rokov funguje ako platforma pre vzájomne prospešnú spoluprácu, hybná sila zmien a inkubátor nových myšlienok.
V posledných desaťročiach EÚ a LAK dosiahli bezprecedentnú úroveň integrácie. EÚ podpísala dohody o pridružení, voľnom obchode alebo politickom dialógu a spolupráci s 27 z 33 krajín LAK 2 . EÚ a krajiny LAK často zastávajú rovnaký názor v rámci OSN a úzko spolupracovali v súvislosti s Parížskou dohodou 3 a Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj 4 . Takmer šesť miliónov ľudí z EÚ a LAK žije a pracuje na opačnej strane Atlantiku 5 a viac ako jedna tretina študentov z krajín LAK, ktorí študujú v zahraničí, sa vzdeláva v EÚ.
Hospodárstva sú úzko prepojené. EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom LAK, pričom celkový obchod s tovarom vzrástol z 185,5 mld. EUR v roku 2008 na 225,4 mld. EUR v roku 2018 a obchod so službami predstavoval v roku 2017 takmer 102 mld. EUR. EÚ je prvým investorom v LAK s priamymi zahraničnými investíciami (PZI) v objeme 784,6 mld. EUR v roku 2017, pričom stav priamych zahraničných investícií LAK v EÚ sa za posledné roky výrazne zvýšil na 273 mld. EUR v roku 2017 6 .
EÚ je najväčším poskytovateľom pomoci v rámci rozvojovej spolupráce v krajinách LAK, pričom v rokoch 2014 – 2020 poskytla 3,6 mld. EUR na granty v rámci bilaterálnych a regionálnych programov 7 a za posledných 20 rokov viac ako 1,2 mld. EUR na humanitárnu pomoc obetiam kríz spôsobených ľudskou činnosťou a prírodných katastrof. Európska investičná banka (EIB) investuje do dosahovania cieľov udržateľného rozvoja v LAK, pričom sa zameriava na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu. V rokoch 2014 – 2018 dosiahol objem jej úverov na tieto účely 3,4 mld. EUR 8 .
V tomto kontexte sa v oznámení navrhuje posilnenie politického partnerstva EÚ s LAK a stanovuje sa vízia silnejšieho a modernizovaného partnerstva medzi oboma regiónmi, ktorá zohľadňuje meniace sa globálne a regionálne podmienky. Cieľom tohto oznámenia je poskytnúť strategické usmernenie pre vonkajšiu činnosť EÚ s LAK v súlade so zásadami stanovenými v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Európskom konsenze o rozvoji 9 , Agende 2030 pre udržateľný rozvoj, oznámení „Obchod pre všetkých“ a smerniciach na rokovania o dohode o partnerstve medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi 10 .
V dnešnom rýchlo sa vyvíjajúcom geopolitickom prostredí vznikajú nové výzvy a príležitosti pre partnerstvo, ktoré posilňujú význam účinnejšej regionálnej a bilaterálnej spolupráce v podobe modernizovaného partnerstva zameraného na obchod, investície a odvetvovú spoluprácu. Tieto globálne zmeny v oboch regiónoch si vyžadujú ambiciózny a inovačný prístup v duchu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorý by presahoval rámec tradičného vzťahu darca – príjemca. Obchod medzi Čínou a LAK vzrástol z 10 mld. USD v roku 2000 na 244 mld. USD v roku 2017. Čína súperí s EÚ z pozície druhého najväčšieho obchodného partnera Latinskej Ameriky a vo všeobecnosti možno konštatovať, že sa stala partnerom, ktorého význam v tomto regióne stále rastie. V priebehu času sa zmenila aj tradičná úloha a vplyv Spojených štátov v tomto regióne.
Krajiny LAK zároveň čelia novým výzvam meniaceho sa sveta, ako je potreba reagovať na požiadavky digitálnej a integrovanej globálnej ekonomiky, tlak na ochranu životného prostredia a na podporu rastu pri súčasnom zabezpečení spravodlivých sociálnych výsledkov alebo obavy o zabezpečenie pokračovania dlhodobého trendu demokratickej konsolidácie a udržateľného rozvoja.
EÚ so svojím modelom regionálnej hospodárskej integrácie a prepojenosti môže byť dôležitým partnerom LAK pri riešení týchto problémov. EÚ poskytuje plnú diplomatickú, humanitárnu a hospodársku podporu na vyriešenie pretrvávajúcich kríz v niektorých krajinách LAK a vo svojich vzťahoch s LAK bude aj naďalej presadzovať demokratické zásady a dodržiavanie ľudských práv. V širšom zmysle by EÚ a LAK mali spolupracovať s cieľom zachovať multilateralizmus a celosvetový poriadok založený na pravidlách a spojiť svoje sily pri plnení ambicióznych programov.
Toto partnerstvo by sa malo zamerať na štyri vzájomne sa posilňujúce priority: prosperitu, demokraciu, odolnosť a účinné globálne riadenie. Pre každú z uvedených priorít sa v oznámení navrhuje viacero oblastí a konkrétnych iniciatív, ktorými sa zabezpečí napredovanie v tejto agende a ktoré sa budú realizovať prostredníctvom strategickejšej a cielenejšej spolupráce EÚ s týmto regiónom.
2. Presadzovanie našich spoločných hodnôt a záujmov
2.1. Partnerstvom k prosperite
Na oživenie hospodárstva a podporu rastu budú potrebné cielené a rozhodné opatrenia. EÚ by mala pokračovať v spolupráci s krajinami LAK na riešení pretrvávajúcich makroekonomických problémov v regióne a diverzifikácii a modernizácii rôznych hospodárskych modelov tak, aby vyhovovali globalizácii. Na to, aby dosiahnuté výsledky boli udržateľné, treba aj spojiť sily s cieľom znížiť sociálno-ekonomické nerovnosti, vytvárať dôstojné pracovné miesta, dosiahnuť fungovanie globalizácie v prospech všetkých a zabezpečiť prechod na ekologické a obehové hospodárstvo.
Na základe týchto zásad by EÚ mala zintenzívniť svoju spoluprácu s partnermi z LAK v týchto oblastiach:
Uľahčenie medziregionálneho a vnútroregionálneho obchodu a investícií. Prioritou spolupráce EÚ by malo byť dokončenie rokovaní o dohodách o pridružení, obchode a hospodárskom partnerstve, zabezpečenie rýchlej ratifikácie týchto dohôd a ich plné vykonávanie. Mali by sa prijať kroky potrebné na zlepšenie podnikateľského a investičného prostredia v regióne. Príležitosti, ktoré dohody ponúkajú – účinnejšie vládne obstarávanie, zlepšenie prístupu na trh, inovácií a konkurencieschopnosti, vnútroregionálneho obchodu a integrácie do globálnych dodávateľských reťazcov – by sa mali v plnej miere využívať. Účinná a vyvážená ochrana práv duševného vlastníctva zvyšuje príležitosti na spoluprácu v oblasti výskumu a stimuluje konkurencieschopnosť a inovácie. Zároveň by sa v obchodných dohodách mal presadzovať udržateľný rozvoj, ľudské práva a dobrá správa vecí verejných: EÚ by mala spolupracovať s LAK s cieľom posilniť vykonávanie ustanovení týkajúcich sa sociálnych vecí, práce a životného prostredia obsiahnutých v existujúcich dohodách, a to v súlade so spoločným záväzkom k plneniu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, a podporovať zodpovedné riadenie globálnych dodávateľských reťazcov.
EÚ a LAK by mali spoločne podporovať väčšiu transparentnosť, najmä počas rokovaní o nových alebo revidovaných obchodných dohodách, a účasť občianskej spoločnosti na vykonávaní dohôd, aby vytvorili lepšie podmienky pre realizáciu svojej obchodnej a investičnej agendy.
Dohody by mali byť aj nástrojom na podporu zbližovania v oblasti regulácie sanitárnych a fytosanitárnych otázok s cieľom uľahčiť výmenu tovaru medzi LAK a EÚ a podporiť prísne normy bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a zdravia rastlín. Pokiaľ ide o boj proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) v rámci prístupu „jedno zdravie“, prebiehajúce činnosti budú podporovať krajiny LAK pri vypracovaní a vykonávaní ich národných akčných plánov „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii.
EÚ by mala podporovať integračné úsilie v LAK, akým je napríklad Tichomorská aliancia, s cieľom posilniť obchod v rámci regiónu a uľahčiť investície, a to aj výmenou svojich skúseností s riešením necolných prekážok obchodu a podporou zbližovania a harmonizácie právnych predpisov. Malo by sa ďalej pokračovať v reforme systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom v rámci Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo s cieľom zriadiť stály mnohostranný investičný tribunál. EÚ je takisto ochotná zvážiť možnosť dohôd o ochrane investícií s kľúčovými partnermi. EÚ by mala apelovať na ratifikáciu a vykonávanie Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o uľahčení obchodu ako hybnej sily podporujúcej cezhraničný obchod. EÚ by mala podporovať aj pristúpenie partnerov k Dohode o vládnom obstarávaní.
Podpora prechodu na ekologické hospodárstvo. Tieto regióny by mali byť poprednými aktérmi v úsilí o udržateľnejšiu výrobu a spotrebu. Spolupráca a vzájomné učenie sa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, efektívnosti využívania zdrojov a energetickej efektívnosti a obehového hospodárstva sú mimoriadne sľubné. Výskum, technológie a odborné znalosti EÚ zahŕňajúce aj využívanie súkromného financovania udržateľného rastu 11 by mohli pomôcť uvoľniť obrovský potenciál LAK, pokiaľ ide o energiu z udržateľných vodných, veterných, solárnych, morských a geotermálnych zdrojov, ako aj zvýšiť energetickú odolnosť a vytvárať pracovné miesta a obchodné príležitosti. Spolupráca v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky by mohla prispieť k modernizácii odvetví energetiky. Vzhľadom na osobitnú zraniteľnosť karibských ostrovov by EÚ mala presadzovať vonkajší rozmer iniciatívy „Čistá energia pre ostrovy EÚ“ 12 a podporovať a podnecovať investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Európska investičná banka by mohla prispieť k tejto transformácii poskytovaním dlhodobého financovania a príslušných technických odborných znalostí.
Podpora modrého hospodárstva. Užšia spolupráca v oblasti modrého hospodárstva a udržateľného využívania morských zdrojov, a to aj vytvorením chránených morských oblastí v Južnom oceáne, by vytvorila priaznivé podmienky pre rast, najmä v pobrežných a ostrovných spoločenstvách, a prispela by k adaptácii na zmenu klímy a k zmierňovaniu zmeny klímy. Spoločné normy a otvorený prístup k údajom týkajúcim sa oceánov sú kľúčom k pokroku v modrom hospodárstve a k zlepšeniu správy oceánov.
Uľahčenie prechodu na obehové hospodárstvo. Účinné a na dôkazoch založené environmentálne politiky a normy sú kľúčovými nástrojmi udržateľného hospodárskeho rastu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať plastom, morskému odpadu a udržateľnému nakladaniu s chemickými látkami a odpadom. Zabezpečenie udržateľného riadenia prírodných zdrojov môže zaistiť dlhodobú prosperitu regiónov. Pokračovanie dialógu a spolupráce v oblasti surovín s cieľom udržateľne riešiť rastúci dopyt po surovinách by bolo prospešné pre obe strany. Základom tejto spolupráce je digitálna platforma pre rozvoj v oblasti nerastných surovín (Mineral Development Platform), ktorá začala fungovať v roku 2017. Oba regióny by mohli spojiť svoje sily pri podpore zodpovedných priemyselných hodnotových reťazcov s cieľom pomôcť podnikom dodržiavať normy zodpovedného obchodného správania, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju.
Podpora udržateľných a inteligentných miest. Vzhľadom na to, že prevažná väčšina ľudí v oboch regiónoch žije v mestských oblastiach 13 , je podpora udržateľných miest a opatrení na miestnej úrovni aj naďalej dôležitá. EÚ a LAK môžu ťažiť z výmeny skúseností a výsledkov výskumu v oblasti udržateľnej urbanizácie, ako sú riešenia inšpirované prírodou, nízkouhlíkové riešenia mobility či obnova mestských ekosystémov. Úspešná spolupráca medzi mestami v oblasti udržateľného rozvoja miest, ako je Globálny dohovor primátorov a starostov, by sa mohla rozšíriť.
Podpora dôstojnej práce a konkurencieschopných a zodpovedných podnikov. Podpora dôstojnej práce a dodržiavania pracovných a environmentálnych noriem musí zostať prioritou spolupráce, a to najmä dodržiavanie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Oba regióny prispeli k prijatiu medzinárodných pracovných noriem a teraz by mali spolupracovať na ich vykonávaní, a to aj pokiaľ ide o slobodu združovania a odstránenie detskej práce. Úspešné skúsenosti EÚ týkajúce sa dialógu so sociálnymi partnermi by sa mohli sprístupniť výmenou najlepších postupov. Prechod na formálnu ekonomiku je kľúčovou výzvou v LAK, kde neformálne zamestnanie predstavuje viac ako 40 % celkovej zamestnanosti mimo poľnohospodárstva 14 .
Užšia spolupráca by mala viesť k zvýšeniu produktivity mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MMSP). Konkrétne kroky v tomto smere, ktoré zabezpečia výhody pre spotrebiteľov a výrobcov na oboch stranách, zahŕňajú plné vykonávanie ustanovení dohôd o pridružení, obchode a hospodárskom partnerstve medzi EÚ a LAK. Regióny by mali naďalej spoločne podporovať zavádzanie medzinárodne dohodnutých noriem v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a zodpovedného obchodného správania vrátane usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky a hlavných zásad Organizácie Spojených národov (OSN) v oblasti podnikania a ľudských práv.
Spolupráca v tejto oblasti bude vychádzať z úspechov prebiehajúcich programov, ktoré podporujú získavanie obchodných informácií, siete MMSP a startupy v oboch regiónoch. EÚ by sa mala usilovať aj o podporu spolupráce medzi MMSP v LAK a sieťou Enterprise Europe Network. Podnikateľské klastre a siete v LAK by mohli využívať výhody Európskej platformy pre spoluprácu klastrov.
Investovanie do znalostí, inovácií a ľudských zdrojov. Oba regióny by mali využívať príležitosti v rámci programu Horizont 2020 a navrhovaného budúceho programu Horizont Európa, podporovať mobilitu, odbornú prípravu a kariérny rast výskumných pracovníkov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej, posilňovať vedeckú excelentnosť a spoločné riešenia globálnych výziev v rámci spoločného výskumného priestoru. EÚ by sa mohla ďalej podeliť o svoje skúsenosti s preklenovaním vedy a súkromného sektora, s transferom technológií a nápadov z výskumnej základne do startupov a priemyslu a s podporou inteligentnej špecializácie a inovácií na regionálnej úrovni.
EÚ je pripravená prijať spoločné opatrenia na rozvoj ľudského kapitálu potrebného na splnenie požiadaviek rýchlo sa meniacich technológií, digitalizácie a podnikania. Oba regióny by mali naďalej spolupracovať v oblasti vysokoškolského vzdelávania na základe programu Erasmus+, viac sa zapájať do vysokoškolských výmen a budovania kapacít a posilňovať regionálny dialóg medzi akademickou obcou a tvorcami politík. Mohli by rozvíjať užšiu spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom reagovať na dopyt po zručnostiach vyplývajúci z transformujúceho sa svetového hospodárstva a zapájať sa do spolupráce, ktorá prispeje k vytváraniu dôstojných pracovných miest, diverzifikácii a konkurencieschopnosti strategických hospodárskych odvetví.
Napredovanie v digitálnej ekonomike. Ústredným prvkom vzťahu by mala byť digitálna spolupráca, ktorá by mala pomôcť ekonomikám oboch regiónov využívať výhody nových technológií a zároveň podporovať inovácie a digitalizáciu.
So zreteľom na dlhodobú víziu digitálneho jednotného trhu v LAK by sa malo podporovať zosúladenie právnych predpisov týkajúcich sa okrem iného technológie 5G, „internetu vecí“, umelej inteligencie, normalizácie technológií v oblasti digitálnej transformácie, európskych globálnych navigačných satelitných systémov a programu Copernicus a ich priemyselného využitia, ako aj investícií do vysokorýchlostnej dátovej infraštruktúry. Digitálny jednotný trh EÚ poskytuje modely, okrem iného v oblasti bezpečnosti údajov a elektronickej identifikácie, ktoré by mohli byť pre región LAK zaujímavé. Ďalšími sľubnými oblasťami spolupráce sú kybernetická bezpečnosť, elektronická verejná správa, elektronický obchod, online platformy, cezhraničné platby a správa internetu. Okrem toho je dôležité posilniť konvergenciu medzi EÚ a LAK v oblasti ochrany osobných údajov, čo je ďalší spôsob, ako uľahčiť toky údajov a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi.
Nový podmorský optický kábel, vybudovaný s podporou EÚ a súkromných investorov, spojí Latinskú Ameriku s Európou a zabezpečí vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, ktoré posilní obchodnú, vedeckú a akademickú výmenu medzi oboma regiónmi. Mali by sa preskúmať možnosti posilnenia prepojenosti v Strednej Ameriky a karibskej oblasti.
Zlepšenie prepojenosti prostredníctvom leteckej dopravy a iných druhov dopravy. Vyrokovanie nových komplexných dohôd o leteckej doprave by nielen zlepšilo prístup na trh, ale zároveň by vytvorilo aj nové obchodné príležitosti a zabezpečilo spravodlivé a transparentné trhové podmienky založené na jasnom regulačnom rámci. Takéto dohody by umožnili aj väčší počet spojení a lepšie ceny pre cestujúcich a mohli by uľahčiť ďalšiu spoluprácu v oblastiach, ako je bezpečnosť letectva, bezpečnostná ochrana letectva, sociálne otázky a životné prostredie. Mohla by sa preskúmať spolupráca v oblasti iných druhov dopravy, ako je železničná a námorná doprava a udržateľné a inteligentné mestské systémy mobility.
Využívanie vesmírnych technológií. Spolupráca v oblasti vesmíru sa ďalej rozširuje a má ešte nevyužitý potenciál. Európske globálne navigačné satelitné systémy – Galileo a EGNOS – sú v súčasnosti už v bežnej prevádzke. Súvisiaci hodnotový reťazec je schopný poskytovať najmodernejšie odborné znalosti, know-how a technológie, ktoré možno spoločne využívať. Copernicus, program EÚ pre pozorovanie Zeme, môže takisto pomôcť pri riešení spoločenských výziev, od ochrany životného prostredia a zmeny klímy po poľnohospodárstvo a rozvoj miest. Na základe reciprocity by sa mohli v plnej miere využívať dohody o spolupráci v rámci programu Copernicus 15 , ktoré umožňujú bezplatný, úplný a otvorený prístup k údajom.
|
Partnerstvom k prosperite: ·uľahčovať medziregionálny a vnútroregionálny udržateľný obchod a investície, pracovať na dokončení siete obchodných a investičných dohôd a zabezpečiť ich rýchlu ratifikáciu a úplné vykonávanie vrátane sociálnych, pracovných a environmentálnych ustanovení, ·podporovať úsilie o regionálnu integráciu nadviazaním konkrétnej spolupráce na spoločných cieľoch s iniciatívami, ako je Tichomorská aliancia, ·podporovať ekologické hospodárstvo, okrem iného podporou prechodu na nízkouhlíkovú energetiku v LAK a spoluprácou na rozvoji modrej ekonomiky a udržateľného a zodpovedného riadenia prírodných zdrojov vrátane surovín, ·podporovať lepšie pracovné podmienky a rast produktívnych a zodpovedných mikropodnikov a malých a stredných podnikov, usilovať sa o zlepšenie dodržiavania medzinárodných pracovných noriem a podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov, ·zvýšiť investície do vedomostí, inovácií a ľudského kapitálu, rozvíjať spoločný výskumný priestor EÚ a LAK v rámci programu Horizont 2020 a jeho následníckeho programu (Horizont Európa), ·napredovať v digitálnej ekonomike a prepojenosti medzi oboma regiónmi, posilniť spoluprácu a presadzovať zosúladenie právnych predpisov v kľúčových oblastiach a podporovať rozvoj infraštruktúry vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, ·rozšíriť spoluprácu v oblasti leteckej a námornej dopravy, udržateľných systémov mestskej mobility a pozorovania vesmíru a Zeme. |
2.2. Partnerstvom k demokracii
Demokracia a ľudské práva sú základom partnerstva medzi EÚ a LAK. EÚ bude vo svojich vzťahoch s LAK naďalej hájiť a presadzovať demokratické zásady a zásady právneho štátu. Partnerstvo medzi EÚ a LAK by malo byť založené na spoločných hodnotách a reagovať na požiadavku občanov o účinnejšiu správu vecí verejných. Podpora demokratických politických systémov, ktoré fungujú v záujme svojich občanov, zostane prioritou vonkajšej politiky EÚ. Nedostatky v oblasti správy vecí verejných, demokracie, ľudských práv a právneho štátu, rodovej rovnosti a korupcie alebo zužujúci sa priestor pre účasť verejnosti a občiansku spoločnosť predstavujú základnú výzvu pre účinnosť akéhokoľvek rozvojového úsilia spoločnosti. Oba regióny môžu profitovať zo spolupráce na posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, väčšej transparentnosti a zodpovednosti verejných inštitúcií a lepšej ochrane ľudských práv.
Na tento účel by sa EÚ vo svojich vzťahoch s LAK mala zamerať na tieto oblasti:
Zlepšenie dodržiavania ľudských práv s osobitným dôrazom na: slobodu prejavu a slobodu združovania; rodovú rovnosť a posilnenie postavenia dievčat a žien; nediskrimináciu, a to vrátane menšín, ako sú lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby (LGBTI), pôvodné obyvateľstvo a osoby so zdravotným postihnutím; deti a mládež; hospodárske, sociálne a kultúrne práva vrátane práv, ktoré súvisia s držbou pôdy, vodou, sanitáciou a bývaním, a pracovných práv; nestrannosť súdnictva a účinnosť justičných systémov; ukončenie používania mučenia a zrušenie trestu smrti. EÚ by preto mala naďalej úzko spolupracovať s príslušnými orgánmi Organizácie amerických štátov a s krajinami LAK na posilnení medzinárodného režimu v oblasti ľudských práv.
Posilnenie postavenia občianskej spoločnosti ako základného kameňa akéhokoľvek demokratického systému a riešenie obmedzení a hrozieb pre priestor občianskej spoločnosti, ľudské práva a ochrancov životného prostredia, novinárov a odborárov, a to aj podporou priaznivého právneho a politického prostredia, ktoré im umožní slobodne a bezpečne pôsobiť a rozšíri ich príležitosti na zmysluplnú účasť na rozhodovaní a ich prístup k spravodlivosti a informáciám.
Presadzovanie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat, čo zahŕňa aj ochranu, výkon a presadzovanie politických, sociálnych a hospodárskych práv žien, a začlenenie rodovej rovnosti do všetkých oblastí spolupráce medzi EÚ a LAK. Partnerstvo by sa malo prioritne zaoberať znepokojujúcou úrovňou rodovo motivovaného násilia, pričom by sa malo vychádzať okrem iného zo skúseností s iniciatívou Spotlight, ktorú EÚ a Organizácia Spojených národov začali v roku 2018.
Zabezpečenie dôveryhodných, transparentných a inkluzívnych demokratických inštitúcií a volebných procesov. EÚ by mala naďalej mobilizovať volebné pozorovateľské návštevy a návštevy expertov a v spolupráci s Organizáciou amerických štátov bude podporovať posilňovanie volebných systémov partnerov, kedykoľvek o to požiadajú. EÚ a LAK by mali zintenzívniť spoluprácu a výmenu skúseností vo všetkých týchto oblastiach vrátane hrozieb vyplývajúcich z dezinformácií.
Upevnenie právneho štátu a boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Môžu sa poskytnúť odborné znalosti a technická spôsobilosť na aktualizáciu a modernizáciu právnych predpisov a posilnenie inštitúcií dohľadu. EÚ by mala spolupracovať s partnermi LAK s cieľom podporiť ratifikáciu a účinné vykonávanie príslušných medzinárodných dohôd. Boj proti korupcii je spoločným záujmom EÚ a LAK a ambiciózne ustanovenia týkajúce sa transparentnosti a boja proti korupcii sú súčasťou procesu modernizácie dohôd o pridružení s Čile a Mexikom a rokovaní s Mercosurom.
Podpora účinných verejných inštitúcií prostredníctvom spoločného úsilia zameraného na zvýšenie účinnosti verejných inštitúcií, zlepšenie mobilizácie domácich príjmov, uskutočnenie fiškálnych reforiem a zabezpečenie verejnej služby založenej na zásluhovosti. Prioritou by malo byť posilnenie postavenia miestnych orgánov, modernizácia verejnej správy a zlepšenie poskytovania služieb.
|
Partnerstvom k demokracii: ·považovať za prioritu zlepšenie dodržiavania ľudských práv a demokratických zásad posilnením spolupráce na regionálnej a bilaterálnej úrovni a spoluprácou s LAK s cieľom koordinovať činnosť v oblasti ľudských práv v príslušných orgánoch OSN, · podporovať dynamickú občiansku spoločnosť, a to aj presadzovaním väčšieho verejného priestoru pre novinárov, obhajcov ľudských práv a ochrancov životného prostredia a ich zmysluplnej účasti na rozhodovacom procese, ·znížiť neprijateľne vysokú úroveň rodovo motivovaného násilia, spolupracovať s LAK pri presadzovaní politických, sociálnych a hospodárskych práv žien a dievčat a podporovať úsilie o ukončenie násilia voči nim, ·posilniť podporu fungovania demokratických, zodpovedných a transparentných inštitúcií a organizovania spravodlivých a slobodných volebných postupov prostredníctvom odborného poradenstva a volebných pozorovateľských misií, ·zintenzívniť spoluprácu v boji proti korupcii, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prostredníctvom technickej pomoci, výmeny najlepších postupov a podpory ratifikácie a vykonávania príslušných medzinárodných dohôd. |
2.3. Partnerstvom k odolnosti
Sociálna súdržnosť je vystavená neustálemu tlaku v kontexte poznačenom globalizáciou, sociálnou nerovnosťou, rýchlou urbanizáciou, zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia, opakujúcimi sa a zhoršujúcimi sa katastrofami, migračnými tokmi a núteným vysídľovaním. Všetky tieto výzvy sú obzvlášť problematické pre najzraniteľnejšie krajiny LAK a môžu byť predmetom výmeny skúseností a najlepších postupov medzi oboma regiónmi.
S cieľom udržať pokrok v trendoch rozvoja EÚ navrhuje mnohostranný a individualizovaný prístup k riešeniu odolnosti jednotlivých štátov, spoločností a ekosystémov v rámci vzťahov medzi oboma regiónmi. V súlade s cieľmi udržateľného rozvoja by sa spolupráca EÚ s LAK mala zamerať na tieto prvky:
Agenda zvyšovania odolnosti proti zmene klímy zameraná na riadenie klimatických rizík, a to najmä v malých ostrovných rozvojových štátoch v Karibiku, a na presadzovanie ekosystémových prístupov podporujúcich prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Budúca spolupráca môže stavať na prístupe programu EUROCLIMA+ 16 a financovaní poskytovanom Európskou investičnou bankou na investičné projekty prispievajúce k opatreniam v oblasti klímy a ochrany životného prostredia.
Zosúladenie finančných tokov smerom k nízkym emisiám skleníkových plynov a rozvoju odolnému proti zmene klímy, napríklad vytvorením rámcov investícií do nízkouhlíkových technológií, by malo byť prospešné pre oba regióny.
Veľmi dôležitá je spolupráca v oblasti rozvoja udržateľných potravinových systémov. Kľúčovým prvkom by aj naďalej mala byť konsolidácia adaptačných a zmierňujúcich opatrení v odvetví poľnohospodárstva.
Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie môžu dopĺňať úsilie LAK o znižovanie rizika katastrof, a to aj napredovaním vo vykonávaní sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030.
Životné prostredie a biodiverzita. V krajinách LAK sa nachádza 40 % svetovej biodiverzity a 7 z 25 kľúčových bodov svetovej biodiverzity 17 . Strata biodiverzity, neudržateľná ťažba, riadenie prírodných zdrojov a degradácia pôdy, lesov, vodného a pobrežného životného prostredia sú naliehavými environmentálnymi problémami, ktoré majú významný vplyv na ekosystémové služby a dobré životné podmienky zraniteľných skupín vrátane pôvodných a miestnych spoločenstiev. Globálny dopyt po komoditách zvyšuje tlak na prírodné zdroje a vedie k vážnemu odlesňovaniu a degradácii životného prostredia, čo má vplyv na živobytie a rozvoj. Partnerstvo by malo ďalej presadzovať udržateľné riadenie prírodných zdrojov v regiónoch vrátane pôdy, lesov a vody, zachovanie ekosystémov a udržateľných poľnohospodárskych dodávateľských reťazcov. Mal by sa ďalej vykonávať krátkodobý akčný plán obnovy ekosystémov prijatý v rámci Dohovoru o biologickej diverzite (1992), strategický plán pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020 a rámec pre biodiverzitu po roku 2020, ako aj iné medzinárodné záväzky a multilaterálne dohody v oblasti životného prostredia.
Boj proti nerovnosti. Pretrvávajúce nerovnosti brzdia sociálnu súdržnosť, čo má za následok stratu príležitostí a hospodárskeho rastu, trestnú činnosť a násilie a znižujúcu sa dôveru k inštitúciám, čo v konečnom dôsledku vedie k narušeniu demokracie a právneho štátu. Giniho koeficient sa v Latinskej Amerike ďalej znižoval z 0,543 v roku 2002 na 0,466 v roku 2017, tempo jeho znižovania sa však v posledných rokoch spomalilo 18 . V roku 2017 dosiahol počet ľudí žijúcich v chudobe 184 miliónov (30,2 % obyvateľstva) a podiel osôb žijúcich v extrémnej chudobe sa ďalej zvyšoval (62 miliónov, 10,2 % obyvateľstva, čo je najvyšší percentuálny podiel od roku 2008) 19 . V nadchádzajúcich rokoch by sa spoločný záväzok v oblasti sociálnej súdržnosti mal premietnuť do užšieho dialógu zahŕňajúceho aj výmenu najlepších postupov v tejto oblasti.
Oba regióny by mali posilniť spoluprácu v oblasti spravodlivých a účinných daňových systémov a sociálnej ochrany ako základných nástrojov na podporu inkluzívneho hospodárskeho rastu a boja proti nerovnosti. Mali by pritom vychádzať z rozvíjajúcej sa spolupráce v oblasti dobrého fiškálneho riadenia, v rámci ktorej existuje vysoká miera záväzku riešiť daňové podvody, úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. Prostredníctvom programov ako EuroSOCIAL by si obe strany mohli vymieňať skúsenosti v oblasti zdaňovania, redistribučných politík a poskytovania sociálnych služieb, a to aj využívaním inovačných opatrení v LAK v oblasti digitalizácie procesu plnenia daňových povinností. Mal by sa aktivovať dialóg medzi oboma regiónmi v oblasti sociálnej súdržnosti. Oba regióny by mali naďalej spolupracovať na zabezpečení budúceho vykonávania vyvíjajúcich sa globálnych noriem v oblasti transparentnosti a výmeny informácií, spravodlivého zdaňovania a minimálnych noriem proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov 20 .
Bezpečnosť občanov a boj proti organizovanému zločinu. Oba regióny by mali posilniť vzájomný dialóg v oblasti bezpečnosti občanov ako mechanizmus na výmenu skúseností a identifikovať možnosti ďalšej spolupráce, a to aj v oblasti humanitárnych dôsledkov organizovanej trestnej činnosti 21 . Mohlo by sa nadviazať na semináre EÚ – Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) týkajúce sa bezpečnosti občanov a na pozitívne dvojstranné a regionálne programy spolupráce v oblasti drog (napr. program spolupráce v oblasti protidrogových politík – COPOLAD alebo program zameraný na kokaínovú trasu) a boja proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti (napr. program EL PAcCTO). Okrem toho a vzhľadom na rozsah tejto výzvy by sa mala zaviesť praktická spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva v oboch regiónoch, ako aj medzi agentúrami, ako sú EUROPOL, Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Policajné spoločenstvo amerického kontinentu (AMERIPOL) a Implementačná agentúra CARICOM-u pre trestnú činnosť a bezpečnosť (IMPACS). Spolupráca by sa mala naďalej zameriavať aj na riešenie príčin trestnej činnosti, ako sú chudoba, sociálne vylúčenie a zlé hospodárenie s prírodnými zdrojmi.
Migrácia a mobilita. Ľudia sú základom silných väzieb medzi EÚ a LAK. Okrem toho oba regióny musia riešiť problémy súvisiace s migráciou a mohli by mať prospech z výmeny skúseností a osvedčených postupov. Kríza vo Venezuele spôsobila najväčší pohyb ľudí v nedávnej histórii Latinskej Ameriky, pričom spôsobila odchod viac ako troch miliónov Venezuelčanov do zahraničia 22 (nad rámec tradičných migračných trendov na kontinente).
EÚ by sa mala snažiť prehĺbiť dialóg a spoluprácu v oblasti migrácie a mobility medzi oboma regiónmi, predovšetkým s cieľom predchádzať nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, zvýšiť mieru návratov a readmisie a zlepšiť riadenie hraníc, zabezpečenie dokladov, integráciu migrantov do trhov práce a do spoločností a ochranu ľudí v núdzi. V nadväznosti na príslušné odborné znalosti oboch regiónov by sa mala rozvíjať ich vzájomná spolupráca v oblasti viacstranného riadenia migrácie a mobility, a to aj v rámci Organizácie Spojených národov.
Odolnosť inštitúcií je nevyhnutná pre dobrú správu politických a hospodárskych záležitostí a na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu. Odolnosťou sa treba zaoberať na viacerých úrovniach – na úrovni štátov, spoločností a komunít. Miestne vlády a občianska spoločnosť sú často základom, na ktorom môže odolnosť na úrovni komunít spočívať a rásť. EÚ by mala posilniť dialóg o odvetvových politikách s krajinami LAK, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov EÚ pri podpore odolnosti.
Spolupráca EÚ a LAK v oblasti kultúry môže prispieť k tomu, aby sa ich kultúrna rozmanitosť a bohaté spoločné kultúrne dedičstvo stali zdrojom ľudského rozvoja a hospodárskeho rastu. EÚ navrhuje, aby sa prístup k politike v oblasti kultúry zakladal na medziľudských kontaktoch a zameriaval sa na kultúrne subjekty a podporu partnerstiev, koprodukcií a výmen v rámci troch pilierov: i) podpora kultúry ako hnacej sily sociálneho a hospodárskeho rozvoja; ii) podpora kultúry a medzikultúrneho dialógu v rámci mierových vzťahov medzi komunitami a iii) posilnenie spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva. To prispeje aj k využitiu obrovského potenciálu regiónov v kultúrnom a kreatívnom priemysle vrátane dizajnu, digitálnych služieb, módy, hudby a audiovizuálneho umenia.
|
Partnerstvom k odolnosti: ·podporovať udržateľné riadenie prírodných zdrojov a ekosystémov a ďalej vykonávať strategický plán pre biodiverzitu a rámec pre biodiverzitu po roku 2020, ·uľahčovať koordináciu a prehĺbiť spoluprácu v oblasti zvládania katastrof a civilnej ochrany, ·zintenzívniť dialóg a spoluprácu v oblasti sociálnej súdržnosti, sociálnej ochrany, dobrej správy v daňových záležitostiach a finančnej regulácie, ·posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a boja proti organizovanej trestnej činnosti intenzívnejším využívaním biregionálneho dialógu o bezpečnosti občanov a spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva, ·zintenzívniť dialóg a spoluprácu v oblasti migrácie a mobility, a to aj v rámci Organizácie Spojených národov, ·podporovať kultúrnu spoluprácu posilnením medziľudských výmenných programov a medzikultúrnych dialógov a podporou koprodukčných a partnerských projektov v kultúrnom a kreatívnom priemysle. |
2.4. Partnerstvom k účinnej globálnej správe
Ústredným cieľom partnerstva medzi EÚ a LAK je aj naďalej zachovanie, reforma a posilnenie účinného multilateralizmu. Oba regióny spolu predstavujú približne jednu tretinu členov v OSN, značný počet členov skupiny G20 a dve tretiny členov OECD.
Aby prispeli k účinnému globálnemu riadeniu a ďalej formovali a presadzovali medzinárodnú agendu, EÚ a LAK by mohli spojiť svoje sily na multilaterálnej úrovni s cieľom:
Posilniť multilaterálny systém: EÚ a LAK by mali naďalej podporovať úsilie generálneho tajomníka OSN zamerané na komplexnú reformu systému OSN vrátane Bezpečnostnej rady, ako aj na oživenie Valného zhromaždenia OSN a Hospodárskej a sociálnej rady. Podpora Medzinárodného trestného súdu by mala zostať prioritou.
Prehĺbiť spoluprácu v oblasti mieru a bezpečnosti. Vzhľadom na svoju históriu prekonávania medzištátnych konfliktov je EÚ prirodzeným partnerom LAK pri presadzovaní mierového riešenia sporov a oba regióny môžu spoločne podporovať mediačné a zmierovacie procesy. EÚ by sa mala naďalej zasadzovať za spoluprácu smerujúcu k vykonávaniu mierovej dohody v Kolumbii.
Krajiny LAK takisto zohrávajú poprednú úlohu pri uzatváraní rámcových dohôd o účasti na operáciách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) EÚ (Čile a Kolumbia) a na niektorých z nich sa podieľajú (Brazília, Argentína a Dominikánska republika).
Spolupráca by sa mala posilniť aj v celom rade otázok týkajúcich sa bezpečnosti vrátane hybridných hrozieb, kybernetickej bezpečnosti, reformy sektora bezpečnosti, bezpečnosti hraníc, obchodovania s ľuďmi, organizovaného zločinu a obchodovania so zbraňami, ručných a ľahkých zbraní a boja proti radikalizácii a terorizmu. Je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na realizáciu výsledkov mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN z roku 2016 zameraného na riešenie celosvetového problému s drogami.
Rozhodnutie krajín LAK stať zónou bez jadrových zbraní 23 robí z regiónu kľúčového partnera pri presadzovaní cieľov Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a pri ratifikácii a vykonávaní Zmluvy o obchodovaní so zbraňami.
Pokročiť v multilaterálnom riadení v oblasti klímy a životného prostredia. V nadväznosti na významnú úlohu EÚ a LAK pri prijímaní Parížskej dohody v roku 2015 je potrebné vyvinúť spoločné úsilie na zabezpečenie jej účinného vykonávania a globálneho prechodu na čistú energiu. Regióny by mali mobilizovať partnerov na riešenie krízy v oblasti biodiverzity a mali by spolupracovať na účinnejšom vykonávaní mnohostranných dohôd v oblasti životného prostredia vrátane cieľov v oblasti biodiverzity z Aichi, strategického plánu pre biodiverzitu a spoľahlivého rámca pre biodiverzitu po roku 2020. Budúca medzinárodná spolupráca môže vychádzať zo skúseností s iniciatívami, ako je Globálna aliancia proti zmene klímy 24 a strategické partnerstvá EÚ na vykonávanie Parížskej dohody 25 .
Posilniť medzinárodnú správu oceánov. Užšia spolupráca pri účinnom vykonávaní Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) a jeho vykonávacích dohôd by vytvorila podmienky pre udržateľnú správu oceánov a modrú ekonomiku. Bude dôležité spolupracovať na prebiehajúcom vývoji medzinárodného právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) na ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie a boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Je potrebné posilniť spoluprácu v rámci regionálnych a multilaterálnych organizácií súvisiacich s oceánmi, a to aj v oblasti rybárstva, a podporovať rozvoj vedeckých poznatkov a odporúčaní.
Vykonávať Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj. EÚ a LAK zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní tohto multilaterálneho manifestu udržateľného rozvoja a mali by byť aj poprednými aktérmi pri jeho realizácii. Ako sa uvádza v akčnom programe z Addis Abeby, na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja musia byť v plne miere využité všetky dostupné prostriedky vykonávania vrátane verejných a súkromných vnútorných investičných tokov.
Reformovať Svetovú obchodnú organizáciu. V súvislosti s medzinárodnými protekcionistickými trendmi by sa malo znásobiť spoločné úsilie o zachovanie otvoreného a nediskriminačného multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách, ktorého jadrom by bola silná a dobre fungujúca Svetová obchodná organizácia, pričom by sa malo pracovať na reforme troch funkcií tejto organizácie, t. j. vytvárania pravidiel, monitorovania a urovnávania sporov.
Posilniť globálnu makroekonomickú odolnosť. Na zabezpečenie silného, udržateľného, vyváženého a inkluzívneho globálneho rastu sú nevyhnutné intenzívnejšie výmeny informácií o makroekonomickom vývoji a príslušných politických stratégiách na celom svete a v oboch regiónoch.
|
Partnerstvom k účinnej globálnej správe na multilaterálnej úrovni: ·podporovať ďalšiu účasť LAK na misiách a operáciách SBOP EÚ a užšie spolupracovať na presadzovaní bezpečnosti a mieru na celom svete, ·pracovať na úplnom vykonaní reforiem systému OSN v oblasti mieru a bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja a riadenia, ·spoločnými silami presadzovať plné vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy a zároveň mobilizovať celosvetovú podporu prechodu na čistú energiu a spoľahlivého rámca pre biodiverzitu po roku 2020, ·ďalej rozvíjať biregionálnu spoluprácu v oblasti správy oceánov vrátane spolupráce pri vykonávaní Dohovoru OSN o morskom práve a boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, ·stáť na čele úsilia o vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ·vypracovať spoločný program na posilnenie multilaterálneho obchodného systému prostredníctvom účinného vykonávania dohôd WTO a reformy WTO. |
3. Prechod od vízie k činom
Na prechod od vízie k opatreniam a účinnému vykonávaniu uvedeného programu bude potrebné, aby EÚ a krajiny LAK aktualizovali svoje formy spolupráce. V nasledujúcich rokoch sa EÚ bude riadiť prioritami uvedenými v tomto oznámení a bude sa usilovať o strategickejší prístup k LAK, a to modernizáciou spôsobu, akým sa v tomto regióne angažuje politicky a prostredníctvom svojich nástrojov obchodu, investícií a spolupráce.
3.1. Strategickejšia politická angažovanosť
Vonkajšia činnosť Európy v LAK by sa mala riadiť zásadovým pragmatizmom. Univerzálny prístup k partnerstvu nezodpovedá mnohým rozdielnym podmienkam v LAK; partnerské krajiny majú rôzne politické priority, potreby a zdroje. Pri zachovaní súčasnej úrovne angažovanosti – multilaterálnej, biregionálnej, subregionálnej, dvojstrannej – by sa EÚ mala usilovať o prehĺbenie vzťahov so zainteresovanými regionálnymi skupinami a krajinami, ktoré sú ochotné a schopné zintenzívniť spoluprácu v oblasti spoločných cieľov.
Vzťahy medzi EÚ a LAK by mali byť naďalej usmerňované politickými dialógmi EÚ s rôznymi krajinami LAK a regionálnymi skupinami. Dialógy by mali pomôcť identifikovať spoločné priority, záujmy a nové možnosti spolupráce. V rámci uzavretých alebo prerokúvaných dohôd o pridružení s viacerými krajinami 26 a dohody o politickom dialógu a spolupráci s Kubou, ktorá bola podpísaná v roku 2016, sa zaviedli politické dialógy v širokej škále oblastí, ktoré poskytujú primeraný inštitucionálny rámec na posilnenie spolupráce v bilaterálnych a regionálnych otázkach.
Na základe presvedčenia a skúseností, že vnútroregionálna integrácia prináša väčšiu bezpečnosť, hospodárske a sociálne zisky, by podpora regionálnej integrácie mala zostať prioritou vo vzťahoch EÚ s krajinami LAK. Zahŕňa to medziregionálne mechanizmy, ako je CELAC, ako aj subregionálne vyvíjané úsilie, ako je Tichomorská aliancia, Mercosur, Stredoamerický integračný systém (SICA) a Karibské fórum štátov AKT (CARIFORUM)/Karibské spoločenstvo (CARICOM).
Partnerstvo medzi EÚ a LAK by malo zohrávať významnejšiu úlohu na globálnej úrovni a malo by lepšie chrániť a poskytovať celosvetové verejné statky, okrem iného prostredníctvom spoločných pozícií na multilaterálnych fórach. Malo by sa zintenzívniť využívanie neformálnych konzultácií medzi EÚ a krajinami LAK pred dôležitými medzinárodnými konferenciami. Multilaterálna spolupráca by sa mala stať stálym bodom dialógov s partnermi LAK na všetkých úrovniach.
Politická spolupráca a koordinované prístupy medzi oboma regiónmi sú takisto nástrojmi na podporu demokracie, mieru a bezpečnosti a riešenie krízových situácií. V 80. rokoch Latinská Amerika a Európa spojili svoje sily v rámci skupiny Contadora s cieľom podporiť mier v Strednej Amerike a položiť základy pre mierové dohody z Esquipulas. Ďalším príkladom iniciatívy, ktorá spája členov z oboch regiónov a ktorej cieľom je podpora politických, demokratických a mierových riešení krízy v krajine, je medzinárodná kontaktná skupina pre Venezuelu (ICG), ktorej vplyv ďaleko presahuje hranice Venezuely. Táto kontaktná skupina vychádza zo spoločných hodnôt EÚ a LAK a z potreby presadzovať demokraciu, právny štát a dodržiavanie ľudských práv v regióne. Stelesňuje kooperatívny prístup zahraničnej politiky EÚ založený na pravidlách: v spolupráci s regionálnymi a medzinárodnými partnermi sa usiluje o vytváranie podmienok pre politické riešenia prostredníctvom slobodných a spravodlivých volieb a poskytovanie pomoci v súlade s humanitárnymi zásadami. Po obnovení demokracie vo Venezuele je EÚ takisto pripravená zapojiť sa do medzinárodného úsilia o obnovu orgánov a hospodárstva tejto krajiny. Ako nástroj na riešenie krízových situácií by sme mali v našich biregionálnych vzťahoch podporovať spoločné diplomatické opatrenia založené na multilaterálnych a inkluzívnych rámcoch.
S vedomím toho, že v dnešnom svete existujú rôzni medzinárodní aktéri súperiaci o vplyv, hospodársku prítomnosť alebo dokonca presadenie určitých politických a spoločenských modelov, by sa EÚ mala odlišovať svojou politikou založenou na hodnotách a podporovať zásady komplementárnosti a vzájomného prospechu. Vylučovacia vízia medzinárodných vzťahov, keď výhra jednej strany znamená prehru niekoho iného, je škodlivá pre oba regióny; základom prístupu, ktorý EÚ navrhuje pre LAK, je preto otvorený regionalizmus a riešenia prospešné pre všetky strany.
EÚ by mala vo svojich vzťahoch s LAK presadzovať aj zodpovednú obchodnú a investičnú politiku a prostredníctvom svojich obchodných dohôd podporovať hospodárske záujmy EÚ a medzinárodné hodnoty, ktoré sú základom partnerstva medzi EÚ a LAK, a prispievať k pokroku smerom k demokracii, prosperite a odolnosti a formovaniu inkluzívnejšej a udržateľnejšej globalizácie.
3.2. Spolupráca s výrazným dosahom
Aby sa spoločné ciele pretavili do opatrení a uľahčilo sa naplnenie potenciálu partnerstva EÚ – LAK, EÚ by mala spolupracovať s partnermi LAK na vykonávaní tohto navrhovaného komplexného rámca spolupráce. Tento rámec by mal reagovať na uvedené štyri prioritné oblasti – prosperitu, demokraciu, odolnosť a účinné globálne riadenie – a vytvoriť základ pre prijatie rozhodných opatrení v oblasti spoločných záujmov, do ktorých sa regióny zapoja ako rovnocenní partneri.
Tento nový komplexný rámec by mal byť:
·prispôsobený na mieru, t. j. mal by zohľadňovať rozdielne podmienky v rámci regiónov,
·pohotovo reagujúci na politické priority, aby prispieval k napĺňaniu spoločných cieľov a záujmov partnerstva EÚ – LAK vymedzených v rámci politických dialógov na rôznych úrovniach vzťahov EÚ – LAK a konzultácií so súkromným sektorom a so skupinami občianskej spoločnosti,
·komplexný, umožňujúci využívať rôzne politické oblasti a nástroje s cieľom reagovať na rozširujúcu sa agendu partnerstva a čoraz zložitejšie výzvy,
·súdržný, aby zabezpečoval prispievanie jednotlivých politík a nástrojov vonkajšej činnosti EÚ v LAK k širším cieľom partnerstva EÚ – LAK.
Kľúčovým prvkom nového rámca bude spolupráca na podporu vykonávania celosvetovej Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a ďalších spoločných medzinárodných záväzkov s angažovanosťou na miestnej, národnej, regionálnej a celosvetovej úrovni a so zapojením občianskej spoločnosti. Dobrým príkladom tohto záväzku sú dialógy o udržateľnom rozvoji, ktoré prebiehajú v rámci dohôd uzavretých s viacerými krajinami.
V rámci Európskeho konsenzu o rozvoji by EÚ mala naďalej spolupracovať s krajinami LAK na rôznych úrovniach rozvoja, a to čoraz rôznorodejšie a individualizovanejšie, pričom by sa mala zamerať na krajiny, ktoré to najviac potrebujú – najmä najmenej rozvinuté krajiny, nestabilné krajiny a krajiny v stave konfliktu – a ktoré majú najnižší potenciál na získanie financií.
So zreteľom na pretrvávajúce slabé miesta a štrukturálne obmedzenia, ktorým mnohé krajiny so strednými príjmami čelia pri dosahovaní udržateľného rozvoja, by sa EÚ mala snažiť maximalizovať obojstranné výhody spolupráce a spoločnej prosperity. EÚ mala pokračovať v cielenej rozvojovej spolupráci tam, kde je to vhodné, a ďalej sa zapájať do politického dialógu a výmeny skúseností a odborných znalostí v otázkach, ako je odstránenie chudoby, správa vecí verejných, utečenecké krízy a ďalšie spoločné záujmy.
V dialógoch a iniciatívach spolupráce v oblasti verejnej politiky a reforiem sa zohľadní rôznorodosť partnerských krajín, podporia sa spoločné záujmy a vymedzia sa spoločné priority a výzvy. EÚ takisto uznáva dôležitú úlohu spolupráce vyspelejších rozvojových krajín LAK s ostatnými rozvojovými krajinami, ako aj ich vplyv na celosvetové verejné statky a výzvy. Keďže tieto krajiny potrebujú menej zvýhodnených foriem pomoci alebo žiadnu takúto pomoc nepotrebujú, EÚ by mala s nimi rozvíjať inovačné činnosti s cieľom podporovať globálne vykonávanie Agendy 2030.
Na podporu nového rámca spolupráce by EÚ mala komplementárne využívať celú škálu svojich nástrojov a programov a zároveň zavádzať inovačné prostriedky na podporu cieľov partnerstva EÚ – LAK. Osobitne dôležité by mali byť:
·politické dialógy na identifikáciu a stimulovanie vzájomných očakávaní EÚ a LAK, pokiaľ ide o domáce reformy, dvojstrannú, regionálnu a multilaterálnu spoluprácu,
·spoločné využívanie vedomostí a odborných znalostí v otázkach spoločného záujmu vrátane verejného poriadku, posilňovania inštitúcií a regulačného prostredia,
·podnecovanie a vytváranie pákového efektu verejného aj súkromného financovania na uvoľnenie investícií s vysokou hospodárskou, environmentálnou a sociálnou návratnosťou, a to aj prostredníctvom kombinovaného financovania a podpory investícií a prostredníctvom štruktúrovaného dialógu na zlepšenie investičného prostredia, so zameraním na krajiny, ktoré to najviac potrebujú,
·trojstranná spolupráca, ktorá mobilizuje a zvyšuje kapacity spolupráce, a to aj pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja.
Európska investičná banka a rozvojové finančné inštitúcie členských štátov zohrávajú dôležitú úlohu pri financovaní udržateľného rozvoja v LAK v kontexte zníženého prílevu oficiálnej rozvojovej pomoci.
A napokon, pre spoluprácu EÚ – LAK by mohlo byť prospešné zdokonalenie jej nástrojov vyplývajúce zo zjednodušenej štruktúry nástrojov vonkajšieho financovania a väčšej flexibility umožňujúcej čeliť výzvam a maximalizovať príležitosti biregionálneho partnerstva.
3.3. Rozhodujúca úloha našich spoločností
EÚ by mala naďalej podporovať úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou, expertnými skupinami, miestnymi samosprávami, podnikateľským sektorom, organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov, kultúrnymi organizáciami, akademickou obcou a mladými ľuďmi. Zapojenie občianskej spoločnosti a uvedených skupín a subjektov by malo naďalej viesť k poskytovaniu vstupných informácií pre všeobecný politický dialóg EÚ – LAK a ich dialógy o jednotlivých politikách, čím sa zabezpečí, aby tieto dialógy reagovali na obavy občanov oboch regiónov. Trvalým cieľom iniciatív v oblasti spolupráce by mala byť schopnosť občianskej spoločnosti zapájať sa do účinného presadzovania stanovísk a podporovať zodpovednosť a transparentnosť správy vecí verejných. V tejto súvislosti zohráva významnú úlohu Nadácia EÚ – LAK.
Parlamentný rozmer je základným prvkom politickej angažovanosti EÚ – LAK. Konštruktívna a aktívna úloha Európskeho parlamentu a ďalších parlamentných orgánov v biregionálnom partnerstve by mala pokračovať aj v budúcnosti.
EÚ by mala pokračovať v úzkej spolupráci s regionálnymi a biregionálnymi organizáciami, ako sú Hospodárska komisia OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC), Organizácia amerických štátov, Iberoamerický generálny sekretariát, Inštitút Talianska a Latinskej Ameriky, Medziamerická rozvojová banka alebo Rozvojová banka Latinskej Ameriky.
4. Smerom k spoločnej agende
V tomto oznámení je načrtnutý súbor návrhov na posilnenie partnerstva medzi Európskou úniou a LAK. Odráža sa v ňom veľký záujem EÚ o prehlbovanie vzťahov s krajinami LAK a regionálnymi skupinami a o to, aby EÚ naďalej bola stabilným a spoľahlivým partnerom pre tento región.
EÚ sa domnieva, že partnerstvo by sa malo viac zasadzovať za hodnoty a základné záujmy, ako je prosperita, demokracia, odolnosť a účinná globálna správa vecí verejných, a na tento účel lepšie a cielenejšie využívať rôzne rozmery vzťahov medzi EÚ a LAK. EÚ bude pracovať na strategickejšej politickej angažovanosti, pričom zintenzívni partnerské úsilie s tými krajinami alebo regionálnymi skupinami, ktoré sú ochotné urobiť viac pre dosiahnutie pokroku v spoločných cieľoch. Bude sa snažiť presadzovať progresívne obchodné a investičné politiky založené na pravidlách, pričom bude spolupracovať s LAK na zachovaní silného multilaterálneho obchodného systému a jeho reforme. Bude spolupracovať na opatreniach, ktoré budú mať veľký prínos pre plnenie spoločných priorít a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.
Zároveň treba konštatovať, že partnerstvo EÚ – LAK sa zďaleka nerozvíja len na úrovni vlád. Väzby medzi občanmi našich regiónov sú aj v súčasnosti veľmi dynamické a rozhodujúcu úlohu pri budovaní vzťahov medzi regiónmi, rozvoji výskumu a inovácií, vytváraní nových pracovných miest a vyvodzovaní zodpovednosti osôb prijímajúcich rozhodnutia zohrávajú práve občania. Malo by sa urobiť viac, aby sme im pomohli naplniť ich potenciál.
Toto oznámenie by malo viesť k integrovanejšej a súdržnejšej vonkajšej činnosti EÚ v LAK a k spájaniu úsilia a zdrojov. Bude sa vykonávať v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ, ktorých rozmanité väzby s regiónom LAK posilňujú jedinečnú povahu partnerstva medzi EÚ a LAK. Aby sa zvýšila účinnosť vonkajšej činnosti Európy, vo všetkých vhodných oblastiach by sa mali preskúmať možnosti spoločného programovania a spoločných iniciatív.
Toto je vízia EÚ o budúcnosti partnerstva EÚ a Latinskej Ameriky a Karibiku. Dialóg s partnermi LAK umožní spojiť naše sily v záujme spoločnej budúcnosti.
Zoznam skratiek (v abecednom poradí)
|
5G |
mobilné siete piatej generácie |
|
AKT |
africké, karibské a tichomorské krajiny |
|
AMERIPOL |
(Comunidad de Policías de América) Policajné spoločenstvo amerického kontinentu |
|
CARICOM IMPACS |
Implementačná agentúra CARICOM-u pre trestnú činnosť a bezpečnosť |
|
CELAC |
Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku |
|
CEPOL |
Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva |
|
COPOLAD |
(Programa de Cooperación entre América Latina, el Caribe y la Unión Europea en Políticas sobre Drogas) Program spolupráce medzi Latinskou Amerikou, Karibikom a Európskou úniou v oblasti protidrogových politík |
|
ECLAC |
Hospodárska komisia OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik |
|
EGNOS |
Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie |
|
EIB |
Európska investičná banka |
|
EL PAcCTO |
(Europa Latinoamérica Programa de Asistencia contra el Crimen Transnacional Organizado) Program Európy a Latinskej Ameriky na pomoc v boji proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti |
|
EÚ |
Európska únia |
|
EUR |
euro/eur – € |
|
EUROCLIMA+ |
(Programa Regional de Sostenibilidad Ambiental y Cambio Climático para América Latina) Regionálny program pre Latinskú Ameriku v oblasti environmentálnej udržateľnosti a zmeny klímy |
|
EUROPOL |
Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva |
|
EUROsociAL |
(Programa para la Cohesión Social en América Latina) Program pre sociálnu súdržnosť v Latinskej Amerike |
|
G20 |
skupina G20 |
|
IDB |
Medziamerická rozvojová banka |
|
LAK |
krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku |
|
LGBTI |
lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby |
|
MMSP |
mikropodniky, malé a stredné podniky |
|
NDC |
vnútroštátne stanovené príspevky |
|
OAŠ |
Organizácia amerických štátov |
|
ODA |
oficiálna rozvojová pomoc |
|
OECD |
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj |
|
PZI |
priame zahraničné investície |
|
SBOP |
spoločná bezpečnostná a obranná politika (EÚ) |
|
SDG |
cieľ/ciele udržateľného rozvoja |
|
SICA |
(Sistema de la Integración Centroamericana) Stredoamerický integračný systém |
|
OSN |
Organizácia Spojených národov |
|
WTO |
Svetová obchodná organizácia |
Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa. Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (2016).
Všetky krajiny LAK s výnimkou Argentíny, Bolívie, Brazílie, Paraguaja, Uruguaja a Venezuely. Medzi najdôležitejšie patria dohody o pridružení s Mexikom, Čile a Strednou Amerikou, dohoda o hospodárskom partnerstve s Karibským fórom (CARIFORUM) a dohody o voľnom obchode s Kolumbiou, Peru a Ekvádorom.
Parížska dohoda (2015).
Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (2015).
Organizácia Spojených národov, Správa o medzinárodnej migrácii za rok 2017.
Eurostat 2019. Stav investícií EÚ v LAK je vyšší než je stav priamych zahraničných investícií EÚ v Číne (176,1 mld. EUR, okrem Hongkongu), Indii (76,7 mld. EUR) a Rusku (216,1 mld. EUR) spolu.
So zameraním na kritické oblasti, ako sú bezpečnosť a právny štát, environmentálna udržateľnosť a zmena klímy, poľnohospodárstvo, potravinová a výživová bezpečnosť, inkluzívny hospodársky rast podporujúci vytváranie pracovných miest, reforma riadenia verejných financií, modernizácia verejného sektora a regionálna integrácia.
Výročné správy EIB sú k dispozícii na adrese http://www.eib.org/en/infocentre/publications/all/index.htm .
Nový Európsky konsenzus o rozvoji: „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“, Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1.
Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, COM(2015) 497; smernice na rokovania o Dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej, COUNCIL (2018) 8094/18/ADD1. Toto oznámenie by sa malo vykladať aj so zreteľom na dohody, ktoré existujú alebo o ktorých sa rokuje medzi EÚ a jednotlivými krajinami alebo subregiónmi LAK; keďže sa vzťahujú takmer na celý región, predstavujú dôležitý nástroj na realizáciu vízie, ktorá sa uvádza v tomto dokumente.
V súlade s akčným plánom Komisie na financovanie udržateľného rastu. „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“, COM(2018) 97.
Táto iniciatíva poskytuje dlhodobý rámec na pomoc ostrovom pri výrobe udržateľnej a nízkonákladovej energie.
V roku 2018 žilo v mestských oblastiach 81 % obyvateľov LAK a 74 % obyvateľov Európy. Oddelenie hospodárskych a sociálnych vecí OSN: Revízia vyhliadok v oblasti svetovej urbanizácie (2018).
Podľa MOP v roku 2014 neformálne zamestnanie predstavovalo 46,8 % celkovej zamestnanosti mimo poľnohospodárstva. V roku 2012 neformálna ekonomika v EÚ-27 predstavovala 18,4 %. Európska komisia a OECD: Súhrnná správa o neformálnom podnikaní (2017).
Takéto dohody už boli podpísané s Brazíliou, Čile a Kolumbiou.
EUROCLIMA+ je program financovaný EÚ, ktorý podporuje vykonávanie Parížskej dohody, http://euroclimaplus.org/ .
Medziamerická rozvojová banka (2012): Podnecovanie príležitostí na udržateľný rast: platforma Medziamerickej rozvojovej banky pre biodiverzitu v Latinskej Amerike a Karibiku.
ECLAC (2018), Sociálny obraz Latinskej Ameriky.
ECLAC (2018), Sociálny obraz Latinskej Ameriky.
Narúšanie základu dane a presun ziskov predstavuje stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam, v rámci ktorých sa využívajú medzery a nesúlad v daňových pravidlách s cieľom umelo presúvať zisky do miest s nízkymi alebo nulovými daňami (OECD).
V súlade s vyhlásením z II. zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ – CELAC v júli 2018 a so stratégiou pre bezpečnosť občanov z roku 2014.
UNHCR (2019).
Zmluva o zákaze jadrových zbraní (Zmluva z Tlatelolco), platná od roku 1968.
Globálna aliancia proti zmene klímy je iniciatíva EÚ, ktorej cieľom je pomôcť najzraniteľnejším krajinám sveta vrátane malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín pri riešení problematiky zmeny klímy.
V rámci tejto iniciatívy napreduje spolupráca európskej politiky v oblasti klímy s hlavnými svetovými ekonomikami, s dôrazom na skupinu G20, a to najmä podporou vykonávania vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC).
Mexiko, Čile, Stredná Amerika, MERCOSUR.