Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vykonávanie dohôd o voľnom obchode: regionálne a miestne hľadisko

(2020/C 324/04)

Spravodajca:

Michael MURPHY (IE/EĽS), poslanec zastupiteľstva grófstva Tipperary

Referenčný dokument:

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní dohôd o voľnom obchode: 1. január 2018 – 31. december 2018

COM(2019) 455 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné poznámky

víta výročnú správu Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode; považuje ju nielen za kľúčový krok smerom k väčšej transparentnosti, ale aj za účinný nástroj na poskytovanie podrobnejších vecných informácií verejnosti o obchodných dohodách, ktoré vyjednala EÚ;

zdôrazňuje významný potenciál, ktorý obchodná politika EÚ prináša, pokiaľ ide o presadzovanie cieľov EÚ, najmä z hľadiska udržateľného rastu, dosahovania cieľov udržateľného rozvoja, zamestnanosti, vytvárania pracovných miest a investícií v EÚ. Zároveň však chápe, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 výrazne otriasla európskym aj svetovým hospodárstvom a naruší príležitosti, ktoré pre európske MSP prináša celosvetový obchod. Podľa nedávneho prieskumu GR TRADE sa v roku 2020 očakáva zníženie objemu celosvetového obchodu o 10 – 16 %. V EÚ27 sa očakáva zníženie približne o 9 – 15 % v prípade vývozu z EÚ27, čo predstavuje zníženie objemu vývozu z EÚ27 o 282 až 470 miliárd EUR (1);

pripomína, že od vývozu mimo EÚ závisí 36 miliónov pracovných miest v EÚ, z ktorých 13,7 milióna je obsadených ženami; v rokoch 2000 až 2017 sa podiel pracovných miest v EÚ podporovaných vývozom do ostatných krajín sveta zvýšil o 66 %, čo predstavuje 14,3 milióna dodatočných pracovných miest; a podiel zamestnanosti v EÚ podporovanej predajom tovaru a služieb do zvyšku sveta na celkovej zamestnanosti sa zvýšil z 10,1 % v roku 2000 na 15,3 % v roku 2017 (2). So znepokojením poukazuje na skutočnosť, že MOP v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 odhaduje v roku 2020 stratu 12 miliónov pracovných miest len v Európe;

zdôrazňuje význam voľného medzinárodného obchodu založeného na pravidlách, ktorý je výhodný pre všetkých obchodných partnerov. Vyzýva Komisiu, aby naďalej obhajovala obchodné záujmy EÚ a bojovala proti rastúcemu trendu protekcionizmu;

konštatuje, že vplyv dohôd o voľnom obchode v EÚ je citeľný na regionálnej úrovni. VR preto požaduje, aby ho Komisia systematicky informovala a aby už v počiatočnej fáze rokovaní zohľadňovala možné miestne a regionálne dôsledky obchodu;

sa domnieva, že dohody o voľnom obchode by mali byť prispôsobené pre malé a stredné podniky (MSP), rovnako ako by sa aj MSP mali prispôsobiť týmto dohodám; zdôrazňuje v tejto súvislosti zásadnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri objasňovaní významu dohôd o voľnom obchode malým a stredným podnikom v praxi;

zdôrazňuje, že všetky úrovne verejnej správy nesú spoločnú zodpovednosť za zabezpečenie spravodlivého rozloženia výhod globalizácie a zmiernenia jej negatívnych vplyvov;

vyjadruje znepokojenie nad tým, že narastajúci počet opatrení, ktoré nie sú v súlade s pravidlami WTO, a hrozba nových necolných diskriminačných opatrení z dôvodu vzájomnej nadmernej regulácie sa stávajú bežnou súčasťou svetového obchodu; sa domnieva, že existujúce podporné programy EÚ a ich kontrola by sa mali prehodnotiť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ s tým cieľom, aby sa prostredníctvom zníženia zaťaženia podporili regióny, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené obchodnými vojnami;

víta skutočnosť, že Komisia zriadila 22. decembra 2017 expertnú skupinu pre obchodné dohody s cieľom zlepšiť transparentnosť a inkluzívnosť v obchodnej politike EÚ; konštatuje, že ani jeden z 28 expertov v tejto skupine (3) nezastupuje miestnu alebo regionálnu samosprávu alebo niektoré z ich združení; vyzýva Komisiu, aby zachovala expertnú skupinu v jej súčasnej podobe, ako aj pozíciu pozorovateľa pre VR. V prípade, že by sa zmenila všeobecná štruktúra expertnej skupiny, VR žiada, aby bol pozvaný ako člen;

10.

víta skutočnosť, že 29 – 31 % obchodu EÚ je pokrytých preferenčnými obchodnými dohodami;

Odporúčania súvisiace s ochorením COVID-19

11.

víta začatie procesu preskúmania obchodnej politiky, ktoré oznámila Komisia a ktorého výsledkom bude vypracovanie novej stratégie do konca tohto roka. VR však vyzýva Komisiu, aby pri tomto preskúmaní zabezpečila náležitú starostlivosť a venovala pozornosť otázke vykonávania dohôd o voľnom obchode v regiónoch a mestách členských štátov;

12.

počas pandémie ochorenia COVID-19 sa zvýraznilo, že svetové hospodárstva sú navzájom úzko prepojené a v čase krízy nemôže žiadna krajina samostatne výrobou napĺňať svoje potreby. VR preto vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v práci na reforme WTO s cieľom zabezpečiť spravodlivý, otvorený a na pravidlách založený svetový systém obchodu. Zároveň konštatuje, že v prípadoch narušenia globálnej hospodárskej súťaže musí EÚ v plnej miere využiť svoje nástroje na ochranu obchodu a vyvinúť nové nástroje na riešenie praktík tretích krajín, ktoré narúšajú trh;

13.

vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala vo svojej práci s cieľom riešiť narušenie hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu spôsobené zahraničnými subvenciami. V tejto súvislosti VR očakáva uverejnenie bielej knihy Komisie o nástroji pre zahraničné subvencie. Pokrok v tejto oblasti je mimoriadne dôležitý na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre podniky EÚ v oblastiach, ako je verejné obstarávanie;

14.

konštatuje, že práve regióny a ich správne orgány čelia kríze v prvej línii a riešia jej dosah na zdravie a hospodárstvo. Domnieva sa preto, že EÚ musí pracovať na budovaní strategických zásob nevyhnutného vybavenia s cieľom pripraviť regióny na budúce pandémie. V tejto súvislosti víta koncepciu otvorenej strategickej autonómie, ktorú navrhla Komisia s cieľom diverzifikovať globálne dodávateľské reťazce, ako aj zabezpečiť návrat určitých oblastí výroby kritických materiálov;

15.

víta návrh nového VFR z 27. mája vrátane nového nariadenia REACT-EU a dočasné posilnenie nástroja Next Generation EU. V tejto súvislosti VR víta dodatočné finančné prostriedky pridelené na politiku súdržnosti, ktoré sa môžu použiť na boj proti hospodárskemu dosahu krízy, a to aj prostredníctvom miestneho čerpania investícií a likvidity do zasiahnutých MSP, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v najviac postihnutých odvetviach. Tým sa zabezpečí, že sa zachráni čo najviac podnikov a pracovných miest.

16.

víta zjednodušenie uplatňovania viacerých programov financovania z prostriedkov EÚ vrátane programu InvestEU vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19. Vyzýva však Európsku komisiu, aby pokračovala v systéme lepšieho prístupu k financovaniu v rámci celého radu programov aj po skončení pandémie s cieľom umožniť európskym MSP získať vďaka digitalizácii a technikám v oblasti dekarbonizácie príležitosti na zisk, a dosiahnuť tým udržateľný hospodársky rast a tvorbu pracovných miest;

Využitie plného potenciálu obchodných dohôd – regionálne a podnikateľské hľadisko

17.

jednoznačne súhlasí s názorom Komisie, že obchodné dohody EÚ môžu byť pre podniky EÚ prospešné len vtedy, ak sú riadne informované o obsahu týchto dohôd a ak chápu, ako dané dohody fungujú v praxi; zdôrazňuje, že do úsilia o zlepšenie vykonávania dohôd o voľnom obchode je potrebné zapojiť regionálnych zástupcov; na tento účel zdôrazňuje význam vypracovania akčných plánov na vykonávanie dohôd o voľnom obchode, ktoré sú prispôsobené jednotlivým členským štátom, ich príslušným regiónom a regionálnym obchodným záujmom;

18.

so znepokojením konštatuje, že zložitosť pravidiel pôvodu a administratívnych foriem požadovaných obchodnými partnermi EÚ, pokiaľ ide o udeľovanie preferencií spoločnostiam EÚ, ako aj úsilie súvisiace s dokazovaním preferenčného pôvodu, sa zdá byť neprimerané pre MSP v EÚ, keďže nemajú rovnaké zdroje ako veľké spoločnosti;

19.

opakuje svoj dlhodobý postoj, že budúce obchodné dohody EÚ nesmú brániť žiadnej úrovni verejnej správy v poskytovaní, podporovaní alebo regulovaní verejných služieb, ani v rozširovaní škály služieb, ktoré ponúkajú občanom;

20.

pripomína, že veľká časť vývozu MSP sa uskutočňuje predovšetkým v rámci jednotného trhu (4), pričom len približne polovica MSP predáva svoj tovar mimo EÚ28 (5); okrem toho je vývozná činnosť MSP tiež vysoko koncentrovaná, keďže vývoz len šiestich členských štátov (6) tvorí viac ako dve tretiny celkového vývozu európskych MSP;

21.

zdôrazňuje, že podľa nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnili VR a Eurochambres, si účinné vykonávanie obchodu vyžaduje (7):

riešenie problému spočívajúceho v nedostatku znalostí týkajúcich sa dohôd o voľnom obchode EÚ poskytovaním praktických informácií o tom, ako môžu MSP využívať danú dohodu o voľnom obchode v praxi a prostredníctvom informačných aktivít s podnikateľskou komunitou na regionálnej a miestnej úrovni (odborná príprava, semináre, workshopy, putovné prezentácie atď.);

b)	zlepšenie používateľskej ústretovosti dostupných bezplatných nástrojov zameraných na podporu podnikov a MSP, ako aj informovanosti verejnosti o ich existencii;

c)	odstránenie zložitosti a nedostatočného súladu pravidiel pôvodu a colných režimov;

d)	urýchlené zavedenie bezplatnej online kalkulačky pravidiel pôvodu ako doplnkovej okamžitej podpory pre malé a stredné podniky EÚ pri zvládaní zložitého systému týchto pravidiel v obchodných dohodách EÚ;

22.

zastáva názor, že je potrebné urobiť viac pre šírenie informácií o fungovaní medzinárodného obchodu, najmä na úrovni členských štátov a ich miestnych a regionálnych samospráv, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože MSP poznajú a majú k nim blízko; uvedomuje si preto, že VR a Európskej komisii sa naskytuje možnosť systematickej spolupráce na šírení príslušných informácii a rozvoji relevantných interaktívnych nástrojov, ako je napríklad kalkulačka pravidiel pôvodu pre MSP;

23.

víta, že Komisia pokročila v práci na internetovom portáli, ktorý spojí dve databázy, a to databázu o prístupe na trh a poradenské centrum pre obchod (Trade Helpdesk);

24.

okrem toho víta existujúce nástroje, ktoré používa Európska komisia na podporu MSP v EÚ v ich úsilí o internacionalizáciu, aby boli konkurencieschopnejšie na celosvetovej úrovni, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa pri využívaní týchto nástrojov zaujal prístup zdola nahor;

25.

so znepokojením vníma otázky, ktoré podľa správy Komisie neboli s obchodnými partnermi zatiaľ vyriešené, najmä skutočnosť, že produkty EÚ naďalej čelia prekážkam v prístupe na mnoho trhov v partnerských krajinách; Vzájomné nebyrokratické uznávanie technických noriem by malo mať vysokú prioritu;

Zabezpečenie toho, aby hospodárska angažovanosť EÚ vo svete neviedla k nerovnosti medzi regiónmi EÚ

26.

zastáva názor, že napriek celkovému hospodárskemu rastu, ktorý stimulovali dohody o voľnom obchode, budú určité hospodárske odvetvia spolu s regiónmi, v ktorých sa tieto odvetvia nachádzajú, pravdepodobne znášať negatívne dôsledky;

27.

podporuje názor Komisie, že obchodné dohody EÚ ponúkajú veľký potenciál pre vývoz poľnohospodárskych výrobkov z EÚ, ale vyjadruje znepokojenie nad konštatovaním v návrhu predbežnej správy o posúdení vplyvu na udržateľnosť v súvislosti s obchodnou dohodou so združením Mercosur, podľa ktorého v prípade poľnohospodárstva a vidieckych oblastí v EÚ možno očakávať negatívne účinky. Z tohto dôvodu niektoré členské štáty odmietajú dohodu v súčasnej podobe. Zároveň výbor trvá na tom, aby sa dohoda so združením Mercosur posúdila z hľadiska cieľa znižovania emisií skleníkových plynov. V tejto súvislosti by ratifikácia dohody medzi EÚ a združením Mercosur mala byť podmienená prijatím opatrení, ktorými sa zvráti súčasná rekordná miera odlesňovania amazonského pralesa v Brazílii;

28.

zdôrazňuje, že podľa prieskumu, ktorý uskutočnil VR v spolupráci s Eurochambres o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, je význačným problémom regiónov pri nadobudnutí účinnosti obchodných dohôd EÚ zvýšený konkurenčný tlak zo strany zahraničných spoločností (8);

29.

poukazuje na štúdiu EPRS (9) založenú na analýze obchodných tokov v niektorých členských štátoch, podľa ktorej existuje kladný, úzky vzťah medzi vývoznou bilanciou regiónov a HDP a podľa ktorej je obchod vo veľkej miere sústredený len v zopár regiónoch jednotlivých členských štátov, ktoré boli predmetom analýzy;

30.

pripomína, že Komisia uznala územne nerovnomerný vplyv globalizácie vo svojom Diskusnom dokumente o využívaní globalizácie a Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ, pričom zdôraznila, že prínosy plynúce z globalizácie sú rozložené veľmi široko, súvisiace náklady sa však často znášajú na miestnej úrovni;

31.

zdôrazňuje, že odstránenie uvedených nerovností si vyžaduje celoeurópsku reakciu, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho a na žiadny región nezabudne;

32.

je pevne presvedčený, že posúdenia územného vplyvu môžu byť účinným nástrojom na včasné zisťovanie a kvantifikáciu potenciálneho asymetrického dosahu obchodných dohôd na európske regióny, čo by dotknutým územiam umožnilo zaviesť správne verejné politiky na riešenie tohto vplyvu; považuje to za kľúčový prvok pri formulovaní spoľahlivých, transparentných a na dôkazoch založených obchodných politík;

33.

kladie osobitný dôraz na úlohu politiky súdržnosti pri zlepšovaní konkurencieschopnosti území EÚ prostredníctvom cielených investícií prispôsobených potrebám každého konkrétneho regiónu v kľúčových odvetviach, ako sú sieťové infraštruktúry, výskum a inovácie, MSP, opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, kvalitné pracovné miesta a sociálne začlenenie;

34.

pripomína v súvislosti s presvedčivými dôkazmi o regionálnych modeloch v medzinárodnom obchode, že ak EÚ chce zaviesť ďalšiu liberalizáciu obchodu, je nevyhnutné, aby každej dôležitej iniciatíve v tejto oblasti predchádzalo posúdenie vplyvu zamerané na možné účinky na celoštátnej a najmä nižšej ako celoštátnej úrovni;

35.

víta, že Komisia vo svojom Pláne obnovy pre Európu z mája 2020 navrhla posilniť svoje núdzové nástroje vrátane Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a zvýšiť ich flexibilitu, aby sa prostriedky mohli v prípade potreby poskytovať rýchlo a vo veľkom rozsahu. Očakáva, že Komisia rýchlo predloží svoj návrh a v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje (10), že predchádzajúci návrh o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na finančné obdobie 2021 – 2027 obsahoval pomerne vysoké prahové hodnoty oprávnenosti (najmenej 250 prepustených pracovníkov) (11) a nízky rozpočet v objeme približne 225 miliónov EUR ročne;

Obchodná politika ako kľúčový nástroj na posilnenie udržateľnosti

36.

je presvedčený, že obchodná politika zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby globalizácia mala pozitívne hospodárske, sociálne, územné a environmentálne účinky pre občanov a podniky v Európe a i mimo nej;

37.

pripomína, že podľa osobitného prieskumu Eurobarometra z roku 2019 (12) došlo k nárastu podielu respondentov, ktorí vyjadrili obavy týkajúce sa negatívneho vplyvu medzinárodného obchodu na životné prostredie, pričom rovnaký prieskum odhalil nárast počtu respondentov, ktorí sa domnievajú, že z medzinárodného obchodu nemajú prospech práve pre jeho vplyv na životné prostredie;

38.

pripomína, že zelená dohoda by mala spojiť obchodnú politiku s hospodárskou a regulačnou politikou a s politikou hospodárskej súťaže v komplexnom úsilí pomôcť životnému prostrediu a stanoviť ambiciózne environmentálne ciele pre priemysel ako celok;

39.

sa domnieva, že mechanizmus na riešenie úniku uhlíka by sa mohol použiť na dosiahnutie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže; konštatuje však, že toto opatrenie musí vyvážiť obavy týkajúce sa životného prostredia, obchodu a spravodlivosti, aby sa zabránilo uplatňovaniu protiopatrení na vývoz z krajín EÚ, čo by poškodzovalo priemysel EÚ;

40.

dôrazne podporuje 15-bodový akčný plán Komisie ako kľúčový nástroj na zvýšenie účinnosti kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré sú súčasťou všetkých moderných obchodných dohôd EÚ. Môže sa to však realizovať len pomocou vhodných doložiek, ktoré umožnia, aby požiadavky na udržateľnosť bolo možné presadiť, overiť a uplatniť ich sankčnú schopnosť;

41.

pokiaľ ide o otázku, či by porušenie ustanovení kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji malo mať určité obchodné (alebo s obchodom súvisiace) dôsledky, VR podporuje názor, že by sa tiež mali prijať sankčné mechanizmy pre prípad, že obchodní partneri budú zapojení do nekalej hospodárskej súťaže, napr. porušovaním základných noriem MOP alebo noriem v oblasti udržateľnosti;

42.

zdôrazňuje potrebu lepšieho vykonávania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ prostredníctvom mäkkých opatrení a lepším využívaním vlastných diplomatických zdrojov EÚ a členských štátov;

43.

okrem toho žiada, aby obchodné dohody EÚ obsahovali prísne pravidlá týkajúce sa nesprávnych alebo zneužívaných transferových cien a daňových únikov kótovaných spoločností;

44.

súhlasí s názorom, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji môžu prostredníctvom obchodu zlepšiť podmienky, pokiaľ ide o dôstojnú prácu, ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy, s cieľom dosiahnuť účinnú a udržateľnú politickú zmenu (13) v tretích krajinách; zároveň však konštatuje, že tieto otázky sú vo svojej podstate výsledkom demokratických procesov v rámci ústavného poriadku každej krajiny;

45.

v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie vymenovať hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktorý bude podrobne monitorovať uplatňovanie opatrení na ochranu klímy, životného prostredia a práce zakotvených v obchodných dohodách EÚ, a je presvedčený, že tento úradník nadviaže spoľahlivé komunikačné vzťahy s občianskou spoločnosťou a miestnymi a regionálnymi samosprávami; vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že sa tomuto úradu vyčlenia dostatočné prostriedky, aby mohol plniť svoje ciele;

46.

v tejto súvislosti však odkazuje na štúdiu VR o demokratickom rozmere rokovaní EÚ o obchodných dohodách a úlohe a zodpovednosti občanov a miestnych a regionálnych samospráv. Zdôrazňuje sa v nej, že samotná dostupnosť informácií nepostačuje na zabezpečenie transparentného a participatívneho procesu a zvláštna pozornosť by sa tiež mala venovať mechanizmom na celoštátnej i miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť prístup k týmto informáciám. Miestne a regionálne samosprávy predovšetkým zdôrazňujú, že často chýbajú formálne mechanizmy na porovnanie s príslušnými vnútroštátnymi úrovňami v oblasti obchodnej politiky, čo sa ešte výraznejšie prejavuje na úrovni EÚ;

47.

zároveň sa domnieva, že obchodná politika EÚ by nemala ohroziť úsilie EÚ v oblasti rozvojovej pomoci v tretích krajinách, a žiada vyvážený prístup k voľnému obchodu, pokiaľ ide o zraniteľnejšie hospodárstva; pripomína význam voľného a spravodlivého obchodu, pričom zdôrazňuje potenciál znižovania chudoby prostredníctvom medziregionálnej a vnútroregionálnej hospodárskej integrácie. Požaduje väčšiu súdržnosť politík v medzinárodnom obchode a sektoroch rozvoja a berie na vedomie prechod EÚ od medzinárodnej rozvojovej pomoci na prístup založený na rovnocennejšom partnerstve;

Zmiernenie negatívneho vplyvu špecifického vývoja na konkrétne odvetvia a regióny

48.

vyzýva všetkých kľúčových inštitucionálnych aktérov, aby venovali osobitnú pozornosť existujúcim obchodným prepojeniam medzi regiónmi EÚ27 a Spojeným kráľovstvom, ktoré budú vo veľkej miere určujúce pre to, aký vplyv bude mať vystúpenie Spojeného kráľovstva na ich príslušné hospodárstva; musia sa navrhnúť vhodné opatrenia pre odvetvia a územia, ktoré by boli obzvlášť nepriaznivo ovplyvnené;

49.

víta odporúčania Európskej komisie Rade z 3. februára 2020 začať rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom; sa domnieva, že EK musí zabezpečiť, aby prerokovaná dohoda bránila záujmy EÚ;

50.

odvoláva sa na pozičný dokument delegácie Španielska predložený Výboru regiónov (14) a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozhodnutie Spojených štátov zaviesť dodatočné clá na európske výrobky vo výške 7,496 miliardy USD ako protiopatrenie na rozhodnutie EÚ a niektorých vlád členských štátov podporiť výrobcu lietadiel Airbus bude mať vplyv najmä na poľnohospodárske a agropotravinárske výrobky vyrábané v členských štátoch EÚ;

51.

zdôrazňuje, že clá na oceľ, ktoré uvalili USA, viedli k závažnému odkloneniu obchodu s výrobkami z ocele z tretích krajín, ktoré čoraz viac prenikajú na európsky trh. Účinnosť ochranných opatrení EÚ v oceliarskom odvetví by sa mala prehodnotiť vzhľadom na slabú konjunktúru oceliarskeho priemyslu, aby sa zabránilo ďalším škodám pre domáce oceliarske spoločnosti Predmetom tohto preskúmania by malo byť konkrétne zrušenie predchádzajúceho zvýšenia colných kvót;

Zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosti EÚ v obchodnom systéme založenom na pravidlách

52.

pripomína, že sankcie EÚ uvalené na tretie krajiny z rôznych geopolitických dôvodov, ktoré nesúvisia s obchodom, viedli k protisankciám, ktoré neprimerane zasiahli niektoré regióny s obchodnými prepojeniami v uvedených tretích krajinách; zastáva názor, že treba zabezpečiť správnu rovnováhu medzi prijatím kompenzačných opatrení a zachovaním hospodárskej súťaže a že existujúce podporné programy EÚ by sa mali prehodnotiť s cieľom podporiť regióny, ktoré boli nepriaznivo zasiahnuté obchodnými vojnami;

53.

upozorňuje na nedávne výzvy na vytvorenie rozhodnejšej obchodnej politiky EÚ na ochranu technológií, spoločností a trhov pred nekalými obchodnými praktikami zvonku a zastáva názor, že EÚ potrebuje proaktívnejšiu obchodnú politiku, ktorá bude pripravená chrániť svoje spoločnosti prostredníctvom vhodných vyrovnávacích opatrení, ktoré by držali krok s najnovším vývojom v hodnotových reťazcoch a prostredníctvom záväzného právneho rámca pre obchodné konflikty; víta podporu multilateralizmu a viacerých návrhov na reformu WTO zo strany EÚ, ako aj proaktívny postoj Komisie k patovej situácii, pokiaľ ide o odvolací orgán WTO, t. j. dočasné opatrenia týkajúce sa odvolacieho konania s Kanadou a Nórskom;

54.

konštatuje, že podľa odôvodnených predpokladov sa síce žiadna krajina nebude môcť izolovať od globalizácie bez vzniku obrovských nákladov, no riziko kolapsu multilaterálneho systému obchodovania je skutočné, a preto musí EÚ uvažovať o pláne B;

55.

dôrazne podporuje návrh Komisie zmeniť nariadenie o presadzovaní s cieľom umožniť Komisii zaviesť protiopatrenia v situáciách, keď partner bráni tomu, aby spor dosiahol bod, v ktorom by mohlo byť takéto povolenie udelené;

56.

súhlasí s názorom, že EÚ musí prejsť do ofenzívy s cieľom zabezpečiť reciprocitu a bojovať proti protekcionizmu v prístupe na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách;

57.

vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v medziinštitucionálnych rokovaniach o revidovanom návrhu nástroja medzinárodného obstarávania (15), ktorý Komisia predložila v roku 2016.

V Bruseli 2. júla 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2020/may/tradoc_158764.pdf

(2) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/november/tradoc_157516.pdf.

(3) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156487.pdf.

(4) EPRS, CETA implementation: SMEs and regions in focus, štúdia vypracovaná na žiadosť VR, 18. novembra 2019, dostupná na stránke http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_IDA(2019)644179.

(5) Rýchly prieskum Eurobarometra č. 421, Internationalisation of Small and Medium-sized Enterprises, október 2015.

(6) Belgicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Holandsko a Spojené kráľovstvo.

(7) Prieskum VR a Eurochambres o vykonávaní dohôd o voľnom obchode – výzvy a príležitosti pre podniky a regióny, https://cor.europa.eu/en/events/Documents/ECON/Survey_Note_CoR-Eurochambres_Survey_15_November_2019.pdf.

(8) Prieskum Európskeho výboru regiónov a Eurochambres o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, august – október 2019.

(9) EPRS, Interactions between trade, investment and trends in EU industry: EU regions and international trade (Interakcie medzi obchodom, investíciami a trendmi v priemysle EÚ), štúdia vypracovaná na žiadosť VR, 27. októbra 2017, dostupná na tomto odkaze http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_STU(2017)608695.

(10) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilniť územnú odolnosť: pomôcť regiónom a mestám čeliť globalizácii (Ú. v. EÚ C 54, 13.2.2018, s. 32).

(11) Najmä s ohľadom na to, že v podobnom programe USA (Pomoc na prispôsobenie obchodu – Trade Adjustment Assistance/TAA) sa nestanovuje žiaden minimálny počet prepustených, ktorý treba dosiahnuť.

(12) https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/getsurveydetail/instruments/special/surveyky/2246.

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_19_6294.

(13) EP, Free trade or geo-economics? Trends in world trade (Voľný obchod alebo geo-ekonomika? Trendy vo svetovom obchode), Tematická sekcia pre vonkajšie vzťahy, Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky Únie, september 2019.

(14) Pozícia španielskej delegácie vo Výbore regiónov k vplyvu obchodných sporov a zavedeniu nových ciel na poľnohospodárske a agropotravinárske výrobky na regionálne a miestne hospodárstva v EÚ – https://cor.europa.eu/en/news/Pages/US-tariffs-on-EU-agri-food-products.aspx.

(15) https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2019/march/tradoc_157728.pdf.