Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa Európskej komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2018

(2020/C 79/11)

Spravodajca	:	Dominique LÉVÊQUE (FR/SES), starosta obce Aÿ-en-Champagne
Referenčný dokument	:	Správa Európskej komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2018 COM(2019) 339 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné poznámky

1.

domnieva sa, že nenarušená a účinná politika hospodárskej súťaže je základným kameňom európskeho projektu. Nie je cieľom sama osebe, ale nástrojom na vykonávanie vnútorného trhu potrebným na dosiahnutie cieľov EÚ vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Spočíva najmä na strategickom rámci cieľov udržateľného rozvoja, sociálnej trhovej ekonomike a sociálnom pokroku. Vykonávanie politiky hospodárskej súťaže musí byť takisto v súlade s ostatnými politikami Únie (článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – ZFEÚ) a musí spĺňať prierezové požiadavky týkajúce sa zamestnanosti, životného prostredia a ochrany spotrebiteľa stanovené v článkoch 9, 11 a 12 ZFEÚ;

2.

pripomína, že podľa článku 3 ZFEÚ je vymedzenie pravidiel hospodárskej súťaže výlučne v právomoci Európskej únie (EÚ) a že Komisia uplatňuje priame vykonávacie právomoci. V dôsledku toho sa na politiku hospodárskej súťaže neuplatňujú právne mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania zásady subsidiarity (článok 5 ZEÚ). Táto výlučná právomoc však nezbavuje Komisiu povinnosti viesť v súvislosti s prípravou a hodnotením opatrení v oblasti hospodárskej súťaže nepretržitý dialóg s orgánmi verejnej moci členských štátov na všetkých úrovniach verejnej správy, s vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž, Európskym parlamentom, Európskym výborom regiónov (VR), Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a občianskou spoločnosťou, a najmä so združeniami spotrebiteľov, a náležite prihliadať na ich názory;

3.

víta výročnú správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2018, ale konštatuje, že správa v zásade prezentuje hlavné rozhodnutia Komisie prijaté v roku 2018 a legislatívny vývoj v oblasti hospodárskej súťaže a neobsahuje žiadne návrhy reformy. Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024, ktoré predložila novozvolená predsedníčka 16. júla, však zahŕňajú aj reformy európskej politiky hospodárskej súťaže, najmä v súvislosti s „Európskym ekologickým dohovorom“, novými právnymi predpismi o digitálnych službách alebo zriadením verejno-súkromného fondu špecializovaného na prvotné verejné ponuky akcií MSP;

4.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva zo 17. októbra 2019 už neobsahuje záväzné opatrenia, ktoré by zabezpečili, že Spojené kráľovstvo bude v budúcnosti rešpektovať normy Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, hospodárskej súťaže a príslušných daňových otázok. Nezáväzný a nešpecifický záväzok Spojeného kráľovstva zachovať „rovnaké podmienky pre všetkých“ prostredníctvom „vysokých spoločných noriem“ v týchto oblastiach, ako sa uvádza v politickom vyhlásení pripojenom k dohode, neposkytuje dostatočnú ochranu občanom, pracovníkom ani podnikom v Spojenom kráľovstve;

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie

5.

zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo bude naďalej podliehať pravidlám hospodárskej súťaže EÚ aspoň do dátumu svojho vystúpenia z Európskej únie. Je možné, že vyšetrovania, ktoré sa začali pred týmto dátumom, sa uzavrú až po ňom, no budú sa musieť ešte vykonať. V tejto súvislosti víta objasnenia, ktoré poskytla Komisia vo svojom oznámení z 25. marca 2019 o dôsledkoch vystúpenia Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže (1), vyjadruje však poľutovanie nad tým, že toto oznámenie sa zaoberá len protisúťažným správaním a kontrolou fúzií;

6.

domnieva sa, že v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bude potrebné postupovať opatrne aj vtedy, ak britská vláda nedodrží svoj záväzok pokračovať v kontrole štátnej pomoci zachovaním spoločného regulačného rámca s EÚ. Okrem toho opakuje svoju výzvu preskúmať možnosť zavedenia dočasných adaptačných opatrení týkajúcich sa pravidiel štátnej pomoci (t. j. uvoľnenia alebo pozastavenia) pre určité geografické oblasti a hospodárske odvetvia, ktoré by boli osobitne postihnuté dôsledkami vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, predovšetkým ak sa vykoná mimo dohodnutého rámca (bez dohody). Malo by to viesť k rozšíreniu všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách;

Politika hospodárskej súťaže a priemyselná stratégia EÚ

7.

pripomína, že Rada vyzvala Komisiu, „aby do konca roku 2019 predložila dlhodobú víziu priemyselnej budúcnosti EÚ vrátane konkrétnych opatrení na jej realizáciu“. V tejto súvislosti už VR vyjadril presvedčenie, „že stratégia EÚ v oblasti priemyselnej politiky by mala zahŕňať aj podrobnú a na dôkazoch založenú revíziu pravidiel EÚ v oblasti kontroly štátnej pomoci a koncentrácií, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni v súlade s celosvetovou obchodnou politikou a viacstrannými dohodami. Zároveň by táto stratégia mala zahŕňať investičný a inovačný potenciál štátnej pomoci alebo fúzie (2). VR sa domnieva, že tento potenciál zahŕňa aj schopnosť vytvárať alebo udržiavať pracovné miesta v EÚ, najmä účasťou na transformácii priemyselných odvetví v ťažkostiach a výrobe strategických komponentov pre európsky priemysel;

8.

navrhuje zmeniť metódu kontroly pomoci na výskum, vývoj a inovácie, a to obmedzením ex ante kontrol Komisie na minimum, skrátením lehôt na preskúmanie tejto pomoci a zjednodušením pravidiel pri dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu (3). Touto zmenou by sa malo uľahčiť vykonávanie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, z ktorých sa podarilo rozbehnúť iba jeden v oblasti mikroelektroniky v hodnote 1,75 miliardy EUR. V máji 2019 bol Komisii predložený ďalší dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu zameraný na vývoj a výrobu batériových článkov a modulov novej generácie v hodnote 6 miliárd EUR s verejnou pomocou vo výške 1,2 miliardy EUR;

Štátna pomoc – všeobecné pripomienky

9.

víta skutočnosť, že s procesom modernizácie kontroly štátnej pomoci, ktorý sa začal v roku 2014, sa zvýšil počet výnimiek (na viac ako 96 % nových opatrení pomoci zavedených od roku 2015 sa vzťahuje všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách – GBER) a kontrola štátnej pomoci sa zameriavala na hlavné výzvy;

10.

zdôrazňuje význam, ktorý má pre transparentnosť vypracovanie modulu transparentného prideľovania (4), ktorý umožňuje predkladanie a uverejňovanie údajov o štátnej pomoci, ktorá presahuje sumu 500 000 EUR, a konštatuje, že do konca roka 2018 uverejnilo 25 členských štátov informácie o viac ako 43 000 prípadov poskytnutia pomoci;

11.

opakuje svoje presvedčenie, že oznámenie o pojme štátnej pomoci, ktoré Komisia prijala v roku 2016, predstavuje užitočný základ pre verejné orgány, aby mohli lepšie pochopiť túto komplexnú problematiku. Vyzýva však Komisiu, aby ho aktualizovala vzhľadom na vývoj svojej rozhodovacej praxe a európskej judikatúry, najmä pokiaľ ide o selektívnosť;

12.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila strop pomoci de minimis z 200 000 EUR na 500 000 EUR na obdobie troch fiškálnych rokov, keďže tento strop bol stanovený v roku 2006;

13.

konštatuje, že v roku 2018 Komisia začala s hodnotením pravidiel štátnej pomoci, po ktorom by mala na začiatku roka 2020 nasledovať séria návrhov na revíziu týchto pravidiel. Žiada v tejto súvislosti, aby bol v plnej miere a včas zapojený do analýzy návrhov týkajúcich sa opatrení, ktoré sú úzko spojené s právomocami a činnosťou miestnych a regionálnych samospráv v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti. Konkrétne pôjde o: všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách; nariadenie „de minimis“; usmernenia o regionálnej štátnej pomoci; rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie; oznámenie o štátnej pomoci pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu; usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií, usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti; usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky; usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach; a napokon usmernenia o štátnej pomoci železničným podnikom;

14.

berie na vedomie verejné konzultácie, ktoré sa uskutočnili od 26. júna do 27. septembra 2019 v súvislosti s návrhom revízie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, ktorého cieľom je doplniť budúci viacročný finančný rámec a určiť najjednoduchší a najefektívnejší spôsob, ako uľahčiť kombinovanie vnútroštátneho financovania a financovania z rozpočtu EÚ. Víta najmä skutočnosť, že skupinová výnimka, ktorá sa v súčasnosti obmedzuje na pomoc poskytovanú MSP, sa týmto návrhom rozširuje na veľké podniky bez predchádzajúcej notifikácie (článok 20). Takisto víta, že všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách môže poskytnúť zjednodušenú skupinovú výnimku pre veľmi malé sumy pomoci poskytnutej na projekty Európskej územnej spolupráce (do 20 000 EUR na podnik a na projekt) (článok 20a). Napokon podporuje zvýšenie maximálnej intenzity pomoci pre MSP na 80 %. Má však v tejto súvislosti dve pripomienky: i) treba objasniť, že použitie vlastných zdrojov verejnými inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na projektoch, sa pri výpočte maximálnej intenzity pomoci nepovažuje za verejný príspevok; ii) treba potvrdiť, že pomoc poskytnutá podľa článku 20a nepatrí do rozsahu notifikačných povinností (článok 11) alebo kontrolných povinností (článok 12) podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a nepredstavuje žiadne oznamovacie povinnosti pre tretie strany;

15.

berie na vedomie Oznámenie Komisie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci, ktoré bolo uverejnené 22. júla 2019 (5) a ktoré je súčasťou vykonávania nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (6). V tomto právnom rámci oznámenie neprináša príjemcom štátnej pomoci žiadne úľavy, a najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc de minimis. Premlčacia doba 10 rokov pri pomoci de minimis sa neskracuje, pričom táto lehota je v dôsledku odkladných procesných opatrení v skutočnosti oveľa dlhšia. Komisia nesúhlasila ani s tým, aby sa upustilo od vymáhania v prípadoch, keď vzbudila oprávnené očakávanie vtedy, keď informácie potrebné na vymáhanie nie sú k dispozícii alebo keď je rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré sa osobitne týka existencie štátnej pomoci, konečné. Komisia sa okrem toho domnieva, že ak od príjemcu nemožno vymôcť sumu pomoci, nestačí, že je príjemca nútený vyhlásiť platobnú neschopnosť: bez vymoženia celkovej sumy pomoci by sa dokonca nemali povoliť ani žiadna reštrukturalizácia ani dočasné pokračovanie jeho činnosti. Tento prístup je ťažké zosúladiť s cieľom vnútroštátneho a európskeho konkurzného konania. Hoci sa postupy vymáhania štátnej pomoci zameriavajú na retroaktívne odstránenie deformujúcich účinkov neoprávnenej pomoci, reštrukturalizácia spoločností podľa zákona o platobnej neschopnosti zohľadňuje aj iné ciele, ako je napríklad udržanie zamestnanosti. VR preto vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť predložiť návrh na zmenu a doplnenie nariadenia (EÚ) 2015/1589;

16.

konštatuje, že rámec pre štátnu pomoc v bankovom sektore sa od augusta 2013 nezmenil (7), zatiaľ čo hospodársky kontext sa zásadne zmenil a vzniká otázka, či je stále relevantná podmienka, že prípadná pomoc prispieva k „náprave vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“ [článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ];

17.

víta rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. septembra 2019 v spojených veciach T-755/15 a T-759/15 o platnosti rozhodnutia Európskej komisie z roku 2015 o pomoci, ktorú Luxembursko poskytlo spoločnosti Fiat Chrysler Finance Europe. Rozsudkom sa totiž potvrdzuje, že selektívna výhoda prostredníctvom záväzného daňového stanoviska môže predstavovať neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc a že preskúmanie záväzného daňového stanoviska Komisiou podľa pravidiel o štátnej pomoci nepredstavuje „daňovú harmonizáciu“. Zároveň zdôrazňuje, že v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 15. novembra 2011 v spojených veciach C-106/09 a C-107/09P „patrí určenie základu dane a rozdelenie daňového zaťaženia na rôzne výrobné činitele a rôzne hospodárske odvetvia do daňovej právomoci členských štátov“;

Štátna pomoc v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ)

18.

pripomína, že pri uplatňovaní predpisov EÚ o štátnej pomoci v oblasti SVHZ, ponechávajú zmluvy členským štátom rozsiahlu právomoc, pokiaľ ide o vymedzenie SVHZ. Takisto sa musia rešpektovať zásady miestnej a regionálnej samosprávy, hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a neutrality voči vlastníckym vzťahom v členských štátoch Únie, zaručené v článku 3 ZEÚ, ako aj v článkoch 14, 106 a 345 a protokole č. 26 ZFEÚ;

19.

pokiaľ ide o SVHZ v oblasti sociálneho bývania, vyzdvihuje význam rozsudku Všeobecného súdu z 15. novembra 2018 týkajúceho sa žaloby holandských organizácií sociálneho bývania (8). V tomto rozsudku sa totiž na jednej strane upresňuje, že na vyňatie z pravidiel hospodárskej súťaže musia členské štáty preukázať, že rozsah SVHZ v oblasti sociálneho bývania je nevyhnutný a primeraný vo vzťahu k skutočnej potrebe služby vo verejnom záujme z hľadiska prístupu k bývaniu, a na druhej strane sa ním úloha Komisie obmedzuje na posúdenie zjavnej chyby. Vo vymedzení SVHZ v oblasti sociálneho bývania je zjavná chyba, ak je nepresné, pretože sa v ňom uvádza len prioritný prenájom bytov osobám, ktoré majú ťažkosti nájsť si vhodné bývanie, pričom táto cieľová skupina nie je definovaná;

20.

v tejto súvislosti (9) opakuje svoju výzvu na vyjasnenie rozsahu pôsobnosti rozhodnutia Komisie z 20. decembra 2011 týkajúceho sa sociálneho bývania. V snahe reagovať na alarmujúcu situáciu v oblasti bývania, ktorá sa týka veľkej časti obyvateľstva s nízkymi, či dokonca strednými príjmami, a vzhľadom na odlišné situácie na miestnych trhoch s nehnuteľnosťami, ako aj v snahe rešpektovať právomoc členských štátov vymedzovať SVHZ a so zreteľom na uplatňovanie zásady subsidiarity by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať na poskytovanie sociálneho bývania špecifickým skupinám, ktorých potreby z hľadiska bývania nie je možné uspokojiť trhovými podmienkami, najmä z dôvodu obmedzení spojených s ich solventnosťou alebo s inými aspektmi zraniteľnosti. Presný charakter potrieb musia jasne vymedziť príslušné orgány členských štátov pomocou vhodných a transparentných kritérií;

21.

konštatuje, že Komisia 7. decembra 2018 schválila predĺženie obdobia uplatňovania svojho nariadenia o pomoci de minimis pre podniky poskytujúce SVHZ do 31. decembra 2020. V tejto súvislosti výbor pripomína, že pri tej príležitosti žiadal: — zvýšiť prahové hodnoty pre pravidlá de minimis v oblasti štátnej pomoci pri službách všeobecného hospodárskeho záujmu (mimo vyrovnávacích opatrení až do 500 000 EUR za celé obdobie troch daňových období), — preskúmať definíciu primeraného zisku zo služby všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä aby sa napríklad aj prostredníctvom stimulov alebo zvýšením percentuálneho podielu uznateľného primeraného zisku zohľadnila skutočnosť, že zisky sa často opätovne investujú do služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

Štátna pomoc v oblasti ekologickej a energetickej transformácie

22.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby politika Komisie týkajúca sa štátnej pomoci poskytovanej v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky bola plne v súlade s uplatňovaním dohody uzavretej v Paríži v rámci UNFCCC, aby podporovala udržateľnú energetiku spočívajúcu na energii z obnoviteľných zdrojov a na úsilí o väčšiu energetickú efektívnosť a aby umožňovala bojovať proti energetickej chudobe, zabezpečiť dodávky energie a posilniť územnú súdržnosť. V tejto súvislosti žiada, aby sa prestala poskytovať štátna pomoc na podporu ťažby fosílnych palív;

23.

upozorňuje členov Európskeho výboru regiónov a všeobecne zástupcov miestnych a regionálnych samospráv na prebiehajúcu konzultáciu (do 6. novembra 2019), ktorej cieľom je vyhodnotiť pravidlá štátnych dotácií na zdravotnícke a sociálne služby všeobecného hospodárskeho záujmu (10), a očakáva výraznú spätnú väzbu, pokiaľ ide o praktické skúsenosti. Poukazuje na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú miestne a regionálne samosprávy pri vymedzení pojmu „znevýhodnené osoby“ v súvislosti so sociálnym bývaním a spôsobom výpočtu nadmernej náhrady;

24.

berie na vedomie proces revízie usmernení o štátnej pomoci v súvislosti s ETS, ktorý sa začal 20. decembra 2018;

25.

prostredníctvom nasledujúcich bodov by chcel prispieť k plánovanej revízii usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky: — žiada, aby štátna pomoc na biomasu a bioplyn boli podmienené potvrdením o pôvode, — odporúča zaviesť ustanovenia týkajúce sa skladovania a výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov pre vlastnú spotrebu, pričom treba zaistiť súlad s revidovanou smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov (najmä s jej článkami 21 a 22), — zasadzuje sa za to, aby sa udeľovanie štátnej pomoci spájalo s podmienkou transparentnosti, podľa ktorej by sa náklady prenesené na spotrebiteľov museli jasne uviesť vo faktúre [v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (11) o trhu s energiou], — odporúča zmeniť bod 220 usmernení v tom zmysle, že členské štáty by mali byť povinné dokázať, že najprv zvážili alternatívne spôsoby dosiahnutia cieľa postupného zrušenia environmentálne alebo ekonomicky škodlivých dotácií, akým je napríklad uprednostňovanie riadenia dopytu a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, posilnenie prepojovacej kapacity a otvorenie systému energii z obnoviteľných zdrojov (12);

26.

vyzýva Komisiu, aby overila, či oslobodenie od dane z kerozínu nepredstavuje narušenie hospodárskej súťaže v prospech sektora leteckej dopravy na základe nesprávneho výkladu Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 (Chicagsky dohovor). V dohovore sa totiž uvádza, že palivo v nádrži lietadla pri medzinárodných letoch nemožno po prílete do krajiny zdaniť, ale nepíše sa v ňom nič o zdanení pri doplnení paliva. V záujme zníženia emisií skleníkových plynov, by preto členské štáty, pričom niektoré z nich to už robia, mohli aspoň pri vnútroštátnych letoch zaviesť daň z letenky, ak lietadlo priamo konkuruje železničnej službe, alebo daň z kerozínu. Vzhľadom na dosah takýchto daní na vnútorný trh EÚ by však bolo lepšie, keby sa takéto zdaňovanie skoordinovalo na európskej úrovni. Domnieva sa preto, že európska iniciatíva občanov „Fairosene“ zameraná na ukončenie oslobodenia od dane z leteckého paliva v Európe si zaslúži náležitú pozornosť (13);

27.

pripomína svoju požiadavku (14), „aby sa v tejto súvislosti pre uhoľné regióny vyčlenili osobitné oblasti podpory podľa článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a aby sa upravili pravidlá pomoci EÚ pre tieto osobitné regióny s cieľom umožniť opatrenia na riešenie štrukturálnych zmien […]. Okrem toho by sa malo preskúmať, či by vzhľadom na mimoriadny a príkladný význam, ktorý má klimaticky vhodná transformácia uhoľných regiónov pre energetickú a klimatickú politiku Európskej únie, nebolo možné použiť ako základ pre takéto podporné opatrenia článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ“;

Politika hospodárskej súťaže a hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

28.

oceňuje, že v roku 2018 Komisia po prvý raz uplatnila v praxi usmernenia o širokopásmových sieťach a povolila orgánom verejnej moci podporovať zavádzanie širokopásmového pripojenia (bavorský projekt (15) zameraný na zavedenie sietí s veľmi vysokou kapacitou v šiestich vidieckych obciach). Vzhľadom na konštatovanie, že dosiahnutie cieľov pripojiteľnosti digitálneho jednotného trhu si v nadchádzajúcom desaťročí vyžiada celkové investície vo výške približne 500 miliárd EUR, je nevyhnutné, aby politika hospodárskej súťaže zohľadňovala špecifiká spojené so zvádzaním širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach v snahe slúžiť verejnému záujmu a zvrátiť trend prehlbujúcich sa rozdielov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, pokiaľ ide o možnosti prístupu k technológiám;

29.

zdôrazňuje, že vo svojom stanovisku v súvislosti s rámcovým nariadením o štrukturálnych a investičných fondoch navrhol, aby v kontexte schém štátnej pomoci mohol byť orgán poskytujúci pomoc považovaný za prijímateľa pomoci (článok 2), „keď pomoc na podnik predstavuje menej ako 200 000 EUR“. Konštatuje, že Európsky parlament a Rada tento návrh prijali;

30.

pripomína, že pokiaľ ide o európske fondy, vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách sa stanovuje (odôvodnenie 26): „Financovanie zo strany Únie, ktoré centrálne spravujú inštitúcie, agentúry, spoločné podniky alebo iné orgány Únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členských štátov, nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa takéto financovanie zo strany Únie kombinuje so štátnou pomocou, tak na zistenie toho, či sú dodržané stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity pomoci, by sa mala zohľadniť len táto štátna pomoc, za predpokladu, že celková suma verejného financovania poskytnutá vo vzťahu k tým istým oprávneným nákladom nepresahuje najvýhodnejšiu mieru financovania stanovenú v uplatniteľných pravidlách práva Únie“;

31.

opakuje svoju požiadavku, aby Komisia zvýšila limit na uplatňovanie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách na pomoc pre regionálne letiská, a to výrazne nad súčasný limit 200 000 cestujúcich ročne, za predpokladu, že tieto letiská nemajú žiaden významný vplyv na obchod medzi členskými štátmi, že štrukturálne nedokážu pokryť svoje prevádzkové a investičné náklady (16) a že príslušná štátna pomoc je zameraná na rozvoj bezpečnej a udržateľnej infraštruktúry leteckej dopravy v regiónoch s nedostatočným dopravným spojením (17);

32.

ľutuje, že návrhy na reformu SPP po roku 2020, ktoré Komisia predložila v júni 2018, neobsahovali návrhy na revíziu pravidiel hospodárskej súťaže uplatňovaných v odvetví poľnohospodárstva, ako o to žiadal. Vyzýva preto Komisiu, aby nezávisle od medziinštitucionálneho dosledovania legislatívnych návrhov týkajúcich sa SPP po roku 2020 prehodnotila svoj dosiaľ veľmi reštriktívny výklad článku 101 ZFEÚ v horizontálnych usmerneniach a aby nebránila kolektívnym dohodám, ktoré uzatvárajú organizácie výrobcov;

33.

oceňuje, že Komisia v súlade s požiadavkami VR zvýšila v marci 2019 individuálny strop pomoci de minimis v odvetví poľnohospodárstva z 15 000 EUR na 20 000 EUR a za určitých podmienok na 25 000 EUR, pričom sa vnútroštátny strop pre všetky pomoci de minimis zvýšil z 1 % na 1,25 % ročnej poľnohospodárskej produkcie krajiny počas troch rokov. Tieto dve zvýšenia umožňujú totiž aspoň čiastočne zohľadniť nárast klimatických, zdravotných a hospodárskych kríz;

Politika hospodárskej súťaže v digitálnej ére

34.

víta skutočnosť, že podľa správy Komisie je prioritné prispôsobiť politiku hospodárskej súťaže EÚ digitálnej ére a že nový program v oblasti hospodárskej súťaže na roky 2021 – 2027 sa zameria na výzvy spojené s využívaním metaúdajov a algoritmov;

35.

ľutuje, že vo výročnej správe neboli podrobnejšie preskúmané návrhy, ktoré obsahovala správa o politike hospodárskej súťaže pre digitálnu éru (Competition policy for digital era (18)) predložená v apríli. Za mimoriadne dôležité považuje tieto návrhy: — mali by sa zakázať stratégie, ktoré dominantné platformy používajú na zníženie konkurenčného tlaku, ktorému sú vystavené, ak nie je jasne zdokumentované zvýšenie ochrany spotrebiteľa, — Komisia by mala vo svojich vyšetrovaniach klásť menší dôraz na analýzu definície trhu a viac sa zamerať na teórie o narušení hospodárskej súťaže a identifikáciu protisúťažných stratégií, — prístup k údajom, ktorými disponuje podnik považovaný za dominantný, ale jeho konkurenti nie, a trvalý charakter takéhoto diferencovaného prístupu k údajom sa musia preskúmať pre každý prípad jednotlivo, — i) je nevyhnutné zaručiť prenosnosť údajov, t. j. aby používatelia mohli údaje, ktoré o nich zozbierala platforma, preniesť inam, a ii) interoperabilitu údajov, — platformám, ktoré predstavujú systémovú sprostredkovateľskú infraštruktúru, by sa mala uložiť povinnosť dokázať, že „automatická preferencia“ nemá za následok dlhodobé vylúčenie z trhu s výrobkami, ako sa tvrdí v sťažnosti, ktorú 23 európskych elektronických búrz práce podalo proti programu „Google for Jobs“;

36.

zasadzuje sa za vytvorenie európskeho legislatívneho rámca, na základe ktorého bude mať zodpovedná úroveň riadenia (miestna, regionálna, štátna alebo európska), ktorá poverila platformy vykonávaním úloh služby všeobecného záujmu, možnosť prístupu k algoritmom používaným týmito platformami a ich kontroly;

37.

podporuje zvýšený stupeň kontroly nadobudnutí startupov platformami a/alebo dominantnými ekosystémami, resp. ekosystémami systémového rozmeru. Takisto odporúča zmeniť jurisdikčné limity stanovené v nariadení EÚ o fúziách, a to tak, aby sa nadobudnutia posudzovali nielen na základe obratu, ale aj na základe hodnoty transakcie, aby sa mohol lepšie posúdiť konkurenčný potenciál startupov, ktoré sa väčšinou neriadia modelom krátkodobého zisku;

Kontrola fúzií

38.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby analýza hospodárskej súťaže, ktorú robí Komisia, lepšie zohľadňovala otázku štátnej kontroly a dotácií udeľovaných podnikom, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž, najmä v prípade konkurentov z tretích krajín;

39.

okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila úpravu nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (19) a aktualizáciu v súčasnosti platných usmernení o fúziách. Komisia by mala konkrétne dbať o to, aby štrukturálne záväzky, ktoré požaduje na povolenie fúzií, neviedli k predaju strategických aktív mimoeurópskym konkurentom (čo je od roku 2010 každý druhý prípad). Okrem toho časový horizont analýzy Komisie je v zásade stanovený na dva až tri roky, čo neumožňuje anticipovať dôležité zmeny spojené so vstupom inovatívnych aktérov na trh, najmä v digitálnom sektore. Usmernenia o horizontálnych fúziách by sa preto mohli zmeniť v tom zmysle, že sa odstráni odkaz na dvojročnú lehotu (bod 74) a uvedie sa, že časový horizont analýzy „závisí od vlastností a dynamiky trhu, ako aj od špecifických schopností spoločností potenciálne vstupujúcich na trh“;

Celosvetový rozmer politiky hospodárskej súťaže

40.

zastáva názor, že Komisia by sa nemala zameriavať len na to, aby sa pri uzatváraní nových dohôd o voľnom obchode zahrnula do nich kapitola o hospodárskej súťaži, ale mala by tiež kontrolovať uplatňovanie už podpísaných dohôd a predvídať odvetné opatrenia, ak sa európskym podnikom obmedzí prístup na zahraničné trhy. Preto treba preskúmať možnosť vytvoriť v rámci Komisie funkciu hlavného úradníka pre presadzovanie práva;

41.

v rámci otvorenia verejného obstarávania medzinárodnej konkurencii vyzýva na obnovenie legislatívneho postupu na prijatie nástroja medzinárodného obstarávania pre verejné zákazky s tretími krajinami, ktorý navrhla Komisia v roku 2016. Takýto nástroj sa skutočne zdá byť nevyhnutný, keďže počas rokovaní o revízii Dohody o vládnom obstarávaní, ktoré prebiehajú v rámci WTO, a bilaterálnych rokovaní s tretími krajinami Únia potvrdila otvorenie svojich verejných zákaziek v hodnote 352 miliárd EUR, zatiaľ čo niektorí signatári tejto dohody len v obmedzenej miere pokrývajú verejné zákazky uvedené vo svojich zoznamoch (178 miliárd EUR v USA a 27 miliárd EUR v Japonsku);

42.

vyzýva všetky členské štáty, aby nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií v Európe (20) doplnili mechanizmami kontroly na vnútroštátnej úrovni, najmä v snahe umožniť členským štátom navzájom si pomôcť v prípade, ak by priama zahraničná investícia v jednom členskom štáte mohla ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok v iných členských štátoch.

43.

víta skutočnosť, že vo februári 2019 Európska komisia presadila konečné ochranné opatrenia v reakcii na rozhodnutie USA uvaliť clá na oceliarske výrobky. Dovoz výrobkov z ocele do EÚ sa naozaj výrazne zvýšil, čo vážne ohrozuje oceliarske podniky v EÚ, ktoré sú ešte stále zraniteľné v dôsledku pretrvávajúcej nadmernej kapacity na svetovom trhu s oceľou a z dôvodu bezprecedentného počtu nekalých obchodných praktík zo strany niektorých obchodných partnerov. V súlade so záväzkami EÚ v rámci WTO udržiavajú tieto opatrenia trvalý tok dovozu, ktorý zabezpečuje účinnú hospodársku súťaž na európskom trhu s oceľou a dostatočný výber pre početných európskych používateľov ocele. Vzhľadom na ďalšie zhoršovanie hospodárskych vyhliadok oceliarskeho priemyslu by sa však tieto ochranné opatrenia mali urýchlene preskúmať a v prípade potreby posilniť.

---

(1)  https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/eu-competition-law_sk.pdf.

(2)  Stanovisko VR – Miestne orientovaný prístup k priemyselnej politike EÚ, 26. júna 2019, bod 16.

(3)  Pozri francúzsko-nemecký manifest za priemyselnú politiku prispôsobenú 21. storočiu: https://ue.delegfrance.org/manifeste-franco-allemand-pour-une.

(4)  Pozri https://webgate.ec.europa.eu/competition/transparency/public?lang=sk.

(5)  https://ec.europa.eu/competition/state_aid/legislation/recovery_notice_sk.pdf.

(6)  Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9.

(7)  Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013

(https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52013XC0730(01)&from=SK).

(8)  Vec T-202/10 RENV II: http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=207808&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=14523814.

(9)  Pozri bod 41 stanoviska VR na tému Štátna pomoc a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (ECON-VI/013) prijatého 11. októbra 2016.

(10)  https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/initiatives/ares-2019-3777435_sk

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125).

(12)  Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52014XC0628 %2801 %29.

(13)  https://eci.ec.europa.eu/008/public/#/initiative.

(14)  Body 29 až 31 návrhu stanoviska VR na tému Sociálno-ekonomická štrukturálna transformácia uhoľných regiónov v Európe, spravodajca: Mark Speich (DE/EĽS), stanovisko by malo byť prijaté na plenárnom zasadnutí 8. a 9. októbra 2019.

(15)  Vec SA.48418 – Bayerisches Gigabit Pilotprojekt (Bavorský gigabitový pilotný projekt)– Nemecko, dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_48418.

(16)  Stanovisko VR z 28. novembra 2013 na tému Usmernenia EÚ o štátnej pomoci letiskám a leteckým spoločnostiam (COTER-V-043).

(17)  Pozri rozhodnutie Európskej komisie o letisku Angoulême, 23. júla 2014, http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-498_sk.htm.

(18)  http://ec.europa.eu/competition/publications/reports/kd0419345enn.pdf.

(19)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452.