Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Práca v platformách – miestne a regionálne regulačné výzvy

(2020/C 79/07)

Spravodajca

:

Dimitrios BIRMPAS (EL/SES), poslanec zastupiteľstva mesta Egaleo

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

1.

zdôrazňuje, že ekonomické prostredie digitálnych platforiem je už neoddeliteľnou súčasťou európskeho hospodárstva a jeho hospodársky a sociálny význam bude v budúcnosti naďalej výrazne rásť;

2.

poukazuje na to, že Európska komisia opisuje platformové hospodárstvo ako „obchodné modely, v rámci ktorých sú obchodné činnosti podporené kolaboratívnymi platformami“ (1). Podľa toho istého zdroja kolaboratívne platformy vytvárajú otvorený trh pre dočasné použitie tovaru alebo služieb, ktoré často poskytujú súkromné osoby. Kolaboratívne hospodárstvo zahŕňa tri kategórie účastníkov: i) poskytovatelia služieb, ktorí spoločne využívajú aktíva, zdroje, čas a/alebo schopnosti a môžu byť súkromné osoby poskytujúce služby príležitostne alebo poskytovatelia služieb pôsobiaci v rámci svojej odbornej činnosti; ii) používatelia takýchto služieb a iii) sprostredkovatelia, ktorí prostredníctvom online platformy spájajú poskytovateľov služieb s konečnými používateľmi a zjednodušujú ich vzájomné transakcie („kolaboratívne platformy“);

3.

zdôrazňuje tiež, že OECD definuje túto platformu ako „digitálnu službu, ktorá uľahčuje interakcie medzi dvoma alebo viacerými odlišnými, ale vzájomne závislými skupinami používateľov (či už spoločnosťami alebo jednotlivcami), ktorí vzájomne komunikujú prostredníctvom služby cez internet“ (2);

4.

poukazuje na to, že využívanie digitálnych platforiem na koordináciu všetkých druhov hospodárskej činnosti sa rastie s exponenciálnym šírením využívania internetu;

5.

uznáva, že nárast práce v digitálnych platformách možno vysvetliť skutočnosťou, že ponúka zamestnávateľom aj pracovníkom celý rad výhod so zreteľom na potrebu pružného trhu práce; Podľa nadácie Eurofound (3) práca v platformách prináša aj množstvo príležitostí pre trh práce, ako je ľahký prístup na trh práce, zdroj dodatočného príjmu, stimulačný účinok na samostatnú zárobkovú činnosť, flexibilita pracovného času a predchádzanie diskriminácii pracovníkov na základe etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, ale aj geografickej situácie. Ako sa zdôrazňuje v správe Spoločného výskumného centra o pracovníkoch platforiem v Európe (4), keďže mnohí pracovníci platforiem patria do zraniteľných skupín uchádzačov o zamestnanie (mladí ľudia, ženy, ľudia z odľahlých regiónov), práca v platformách môže pozitívne ovplyvniť integráciu týchto skupín do trhu práce a „uľahčiť prechod k stabilnejším formám zamestnania“ za predpokladu, že sa zavedú vhodné opatrenia na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok;

6.

uznáva, že rýchle šírenie digitálnych pracovných platforiem v posledných rokoch vyvolalo množstvo otázok o fungovaní a výhodách vyplývajúcich z reorganizácie práce, ktorú tieto platformy priniesli, spolu so súvisiacimi rizikami;

7.

konštatuje, že podľa nadácie Eurofound (5) je z dôvodu špecifickej organizácie práce pre pracovníkov platforiem, ktorá je založená na ad hoc úlohách, vyššia neistota z hľadiska práv a úrovne sociálnej ochrany, pracovných podmienok alebo stability zamestnania;

8.

trvá na tom, že na zabezpečenie sociálnej ochrany a sociálnych práv všetkých pracovníkov (od zdravia a bezpečnosti až po prístup k celoživotnému vzdelávaniu) je potrebný komplexný rámec, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre platformové hospodárstvo a „tradičné“ hospodárstvo offline, založené na rovnakých právach a povinnostiach pre všetky zainteresované strany;

9.

zdôrazňuje, že falošná samostatná zárobková činnosť (niekedy označovaná aj ako skrytá alebo fiktívna samostatná zárobková činnosť) sa vzťahuje na prípady, keď sú jednotlivci klasifikovaní ako samostatne zárobkovo činné, ale vo všetkých ohľadoch pracujú ako zamestnanci. Malo by sa odstrániť zámerné nesprávne zaradenie pracovníkov zamestnávateľmi, ktorí sa snažia vyhnúť predpisom v oblasti zamestnávania, daňovým povinnostiam a zastúpeniu zamestnancov, ako aj presunúť riziká na pracovníkov a/alebo získať konkurenčnú výhodu;

10.

opätovne potvrdzuje, že právo všetkých pracovníkov na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o pracovné podmienky, prístup k sociálnej ochrane a odbornej príprave – bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu – spolu s právom na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, je stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv (6), ktorý jednomyseľne podporili všetky členské štáty EÚ;

11.

berie na vedomie ťažkosti, s ktorými sa stretávajú tzv. „pracovníci na voľnej nohe“ v súvislosti s kolektívnym zastúpením, a upozorňuje na skutočnosť, že najväčšou výzvou pre sociálnych partnerov je osloviť pracovníkov v neformálnom sektore a v novovznikajúcich formách zamestnania, ako sú napr. pracovníci platforiem (7); požaduje preto opatrenia na podporu a uľahčenie sociálneho dialógu v tomto segmente trhu práce;

12.

tvrdí, že spoločná európska iniciatíva zameraná na reguláciu práce v digitálnych platformách by mala zabezpečiť koordinovanú reakciu členských štátov na právne problémy vyplývajúce z prebiehajúcich technologických zmien na trhu práce; uvedomuje si príležitosti na odbornú podporu, osvojovanie si vedomostí a učenie, ku ktorým nové technológie ako umelá inteligencia poskytujú prístup; ďalej zdôrazňuje potrebu náležite riadiť negatívne vplyvy nových technológií na pracovníkov platformy, keďže v dôsledku zvyšujúceho sa výskytu týchto technológií vrátane umelej inteligencie podliehajú títo pracovníci rozhodnutiam určeným vo veľkej miere algoritmami umelej inteligencie;

13.

pripája sa k výzve MOP na vytvorenie medzinárodného systému riadenia, ktorý bude vyžadovať, aby držitelia platformy dodržiavali určité minimálne práva a ochranu, a regulovať využívanie údajov a algoritmickú zodpovednosť vo svete práce. Vyriešili by sa tým otázky týkajúce sa kolektívneho zastúpenia pracovníkov platformy, ako aj problémy spojené s umelou inteligenciou, keďže by sa požadovalo uplatňovanie prístupu, pri ktorom je vo vedení človek, čím by sa zabezpečilo, že konečné rozhodnutia ovplyvňujúce prácu budú prijímať ľudia (8); zároveň víta národné iniciatívy a iniciatívy na nižšej ako celoštátnej úrovni (9), ako aj iniciatívy založené na platforme, ktorými sa zavádza kódex správania pre crowdsourcing a hromadnú prácu (crowd working);

14.

súhlasí s názorom vyjadreným v záveroch Rady EPSCO 24. októbra 2019, že je potrebné „posilniť inštitúcie práce, najmä správu a inšpekciu práce, a podporovať účinné vykonávanie medzinárodných pracovných noriem na ochranu všetkých pracovníkov, a to aj v nových formách práce, a prechod z neformálneho hospodárstva na formálne“ (10). Ďalej súhlasí s potrebou „zabezpečiť primeranú ochranu súkromia a osobných údajov a v prípade potreby reagovať na výzvy a príležitosti, najmä v kontexte digitálnej transformácie práce vrátane práce pre platformy“ (11);

15.

víta zámer novej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, ktorý vyjadrila na úvodnom zasadnutí Európskeho parlamentu 16. júla 2019, a to zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov platforiem, a najmä sa zamerať na zručnosti a vzdelávanie (12); očakáva však, že zlepšenie týchto podmienok presiahne rámec vyššie uvedených oblastí politiky a bude zahŕňať návrh novej Komisie zaoberať sa pracovnými podmienkami pracovníkov platforiem a aktívne riešiť nové formy neistoty (13);

16.

poukazuje na celkovú potrebu aktualizovať súčasné právne rámce na úrovni EÚ (t. j. smernicu o elektronickom obchode, smernicu o službách) s cieľom reagovať na rýchle rozšírenie kolaboratívneho hospodárstva a na výzvy, ktoré predstavujú celosvetovo rozšírené platformy. Preskúmanie účinnosti existujúcich právnych predpisov EÚ, ktoré sa môžu vzťahovať na prácu v platformách, ako je napríklad smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, a presné zmapovanie existujúcich foriem práce v platformách sú kľúčovým predpokladom každej aktualizácie právneho rámca;

Zaradenie pracovníkov a zmlúv

17.

odkazuje na predchádzajúce stanovisko, v ktorom zdôraznil, že „niektoré rozvíjajúce sa modely kolaboratívneho hospodárstva vytvárajú silné negatívne externality v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, a to najmä tým, že zneužívajú koncepciu ‚samostatnej zárobkovej činnosti‘, a opierajú sa o veľké sociálne rozdiely medzi pracovníkmi“ (14);

18.

poukazuje tiež na predchádzajúce stanovisko VR a zdôrazňuje, že „mnoho foriem zamestnávania v rámci kolaboratívneho hospodárstva sa nachádza medzi závislým zamestnaním a samostatnou zárobkovou činnosťou. Vyplývajú z toho dôležité otázky týkajúce sa pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti, zdravotného poistenia, dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok a dôchodkov“ (15);

19.

konštatuje, že Európska komisia v diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy poukazuje na to (16), že prehlbovanie tohto rozmeru si od EÚ vyžaduje dohodu „na spoločných pravidlách stanovujúcich postavenie v zamestnaní pre pracovníkov digitálnej platformy. To podnikom umožní plne využiť potenciál európskeho digitálneho jednotného trhu“;

20.

zdôrazňuje, že keďže mladí ľudia sú lepšie oboznámení s digitálnou transformáciou a technologickým rozvojom, považujú prácu v digitálnych platformách a flexibilitu, ktorú často ponúka, za príťažlivú pracovnú príležitosť aj napriek nedostatku jasne definovaných pracovných práv. Treba poznamenať, že pracovníci platforiem sú v súčasnosti v priemere o 10 rokov mladší ako tí, ktorí pracujú v režime offline (17), a že absencia jasného regulačného rámca, ktorý by určoval tieto práva, preto zvyšuje neisté zamestnanie mladých ľudí;

21.

uznáva zložitosť zmluvných vzťahov v digitálnych platformách, ale poukazuje na to, že veľmi rozmanité modely zamestnanosti tradičného hospodárstva sa riadia spoločnými základnými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na všetkých prevádzkovateľov rovnako. Výbor regiónov preto žiada, aby sa základné pracovné a sociálne ustanovenia rozšírili na platformové hospodárstvo a jeho pracovníkov, pričom zdôrazňuje potrebu riešiť sociálne účinky digitálneho jednotného trhu na európskej úrovni. Primeraným vnútroštátnym, prípadne – vzhľadom na nadnárodný charakter digitálneho hospodárstva – európskym rámcom na riešenie regulačných výziev práce v digitálnych platformách sa vytvoria rovnaké podmienky pre tradičné hospodárstvo a hospodárstvo digitálnych platforiem a bude sa riešiť sociálny dumping; V takomto regulačnom rámci by sa tiež malo počítať so zákazom ustanovení o exkluzivite, ktoré pracovníkom bránia v spolupráci s inými platformami;

22.

zdôrazňuje, že takáto regulácia by mala riešiť dôležité regulačné otázky, ako je napríklad bremeno dokumentačného dôkazu o pracovnoprávnom vzťahu (a následne o akomkoľvek nesprávnom zaradení), posudzovanie vyvrátiteľnej domnienky o existencii pracovnoprávneho vzťahu, organizácia práce prostredníctvom zmluvných vzťahov obsahujúcich nespravodlivé klauzuly, ako aj otázka vlastníctva a prenosnosti údajov o profile a výkone pracovníka platformy. Okrem toho by sa mohla zaoberať otázkou príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie v súvislosti s celkovou príslušnou pracovnou silou bez ohľadu na postavenie v zamestnaní a s prihliadnutím na kvalitu pracovných podmienok. S cieľom zohľadniť možnosť cezhraničnej digitálnej činnosti a umožniť uplatňovanie smernice o vysielaní pracovníkov (18) by malo byť možné rozlišovať medzi „miestom výkonu práce“ a „miestom poskytovania služby“ ako minimálna záruka pracovných práv;

23.

konštatuje, že pri určovaní toho, či pracovnoprávny vzťah existuje, by sa malo vychádzať z právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo praxe v príslušnom členskom štáte, pričom sa musí zohľadniť judikatúra Súdneho dvora (19). Podľa tejto judikatúry sa tento štatút môže uplatňovať aj na zamestnancov digitálnych platforiem, ak sú splnené príslušné kritériá. Súhlasí s názorom Európskeho parlamentu, že „pri určovaní, či pracovnoprávny vzťah existuje, by sa malo vychádzať zo skutočností súvisiacich so skutočným výkonom práce a nie z toho, ako účastníci tento vzťah opisujú“ (20). Súhlasí tiež s konštatovaním, že „zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je formou nepravdivo oznámenej práce, ktorá je často spájaná s nedeklarovanou prácou [....] s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam“ (21). Preto podporuje myšlienku vytvoriť na európskej úrovni usmernenia zamerané na boj proti tomuto javu;

24.

víta skutočnosť, že väčšina členských štátov EÚ má systémy minimálnej mzdy, ktoré sú buď stanovené zákonom alebo dohodnuté v kolektívnom vyjednávaní. Právomoc a zodpovednosť v otázkach tvorby miezd je v rukách členských štátov a/alebo národných sociálnych partnerov. Preto sa musí plne dodržiavať nezávislosť sociálnych partnerov a ich právo uzatvárať kolektívne zmluvy (22);

25.

podporuje vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny na preskúmanie a monitorovanie pracovnoprávnych vzťahov a zaradenie pracovníkov v digitálnych platformách v rámci činnosti Strediska EÚ pre monitorovanie ekonomiky online platforiem zriadeného rozhodnutím Komisie (23). Stredisko, ktoré tvorí skupina nezávislých odborníkov na ekonomiku online platforiem a špecializovaný tím úradníkov Komisie, už začalo pracovať a poskytuje Komisii poradenstvo a odborné znalosti o vývoji v oblasti ekonomiky online platforiem. Výbor regiónov môže prispieť k práci skupiny osvedčenými postupmi na miestnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni, ktoré okrem iného posilňujú rozvoj zručností pre zamestnancov miestnych a regionálnych orgánov; požaduje preto štatút pozorovateľa v stredisku;

Regionálny a miestny rozmer

26.

konštatuje, že nepretržitý rozvoj a rozširovanie ekonomických aktivít, do ktorých zasahujú digitálne platformy, má vplyv na miestnej a regionálnej úrovni, a preto musia byť regulované aj na úrovni miestnych a regionálnych samospráv v rámci ich právomocí, hlavne pokiaľ ide o zdaňovanie a územné plánovanie;

27.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby poskytli riešenia pre sociálne a pracovné výzvy vyplývajúce z práce v platforme zavedením opatrení sociálnej podpory pre neštandardné formy zamestnania, ako aj opatrení na zákaz neštandardných a niekedy nelegálnych foriem zamestnania (ako napríklad fiktívne samostatne zárobkovo činné osoby) v týchto platformách s cieľom zabezpečiť práva pracovníkov v platformách na individuálnom a kolektívnom základe;

28.

naliehavo žiada miestne a regionálne samosprávy ako poskytovateľov a príjemcov širokej škály služieb online, často prostredníctvom digitálnych platforiem, aby do svojich kritérií zadávania verejných zákaziek začlenili pozitívnu diskrimináciu sociálne zodpovedných platforiem, ako aj sociálne kritériá týkajúce sa pracovných podmienok platformy;

29.

naliehavo žiada miestne a regionálne samosprávy ako poskytovateľov služieb, aby vypracovali pracovné zmluvy, ktoré by mohli slúžiť ako vzor pre ostatných zamestnávateľov na miestnej úrovni;

30.

naliehavo žiada miestne a regionálne samosprávy, aby vytvorili rámec pre zamestnanosť, celoživotné vzdelávanie a sociálne politiky, ktoré budú držať krok s digitalizáciou trhu práce a budú ju odrážať;

31.

naliehavo žiada miestne a regionálne samosprávy, aby v rámci svojich právomocí prostredníctvom inšpektorátu práce alebo rovnocenného orgánu či inštitúcie zakročovali proti zámernému nesprávnemu zaradeniu pracovníkov.

---

(1)  Oznámenie Komisie na tému Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo, COM(2016) 356 final.

(2)  OECD Employment Outlook 2019

(3)  Eurofound, 2019, Platform work: Maximising the potential while safeguarding standards? https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef19045en.pdf.

(4)  Spoločné výskumné centrum, 2018, Platform Workers in Europe https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC112157/jrc112157_ pubsy_platform_workers_in_europe_science_for_policy.pdf.

(5)  Eurofound, 2018, Employment and working conditions of selected types of platform work, https://www.eurofound.europa.eu/publications/report/2018/employment-and-working-conditions-of-selected-types-of-platform-work.

(6)  Kapitola II: Spravodlivé pracovné podmienky, body 5 a 6,https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights/european-pillar-social-rights-20-principles_sk).

(7)  Štúdia Európskeho parlamentu na tému EU and ILO: Shaping the Future of Work, 2019 (http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2014_2019/plmrep/COMMITTEES/EMPL/DV/2019/09-03/IPOL_STU2019638407_EN.pdf).

(8)  Work for a brighter future, Globálna komisia MOP o budúcnosti práce, 2019. http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—dgreports/—cabinet/documents/publication/wcms_662410.pdf.

(9)  Zaujímavým príkladom je iniciatíva mesta Miláno, ktoré v roku 2018 vytvorilo mestské informačné okienko pre kuriérov a je prvým miestom v Taliansku venovaným počúvaniu, informovaniu a poradenstvu pre pracovníkov platforiem na dovoz jedla. http://www.ansa.it/lombardia/notizie/2018/07/18/a-milano-primo-sportello-per-i-rider_111a55ca-fc7b-4c16-91f7-60b1b22a3c96.html.

(10)  Budúcnosť práce: podpora Európskej únie deklarácii MOP prijatej pri príležitosti stého výročia jej vzniku – závery Rady (24. októbra 2019)

(11)  Tamže.

(12)  Political Guidelines for the next European Commission 2019-2024 (Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024)(https://www.europarl.europa.eu/resources/library/media/20190716RES57231/20190716RES57231.pdf).

(13)  Úvodný prejav, ktorý predniesol Nicolas Schmit, dezignovaný komisár pre zamestnanosť, počas vypočutia v Európskom parlamente https://multimedia.europarl.europa.eu/en/-hearing-of-nicolas-schmit-commissioner-designate-jobs-opening-statement-by-nicolas-schmit_I178011-V_v.

(14)  Stanovisko VR na tému Kolaboratívne hospodárstvo a online platformy: spoločná vízia miest a regiónov (COR-2016-04163).

(15)  Stanovisko VR na tému Transparentné a predvídateľné pracovné podmienky v Európskej únii (COR 1129/2018).

(16)  COM(2017) 206, 26. apríla 2017.

(17)  http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC112157/jrc112157_pubsy_platform_workers_in_europe_science_for_ policy.pdf, s. 23.

(18)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/PE-18-2018-INIT/sk/pdf.

(19)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/PE-43-2019-INIT/sk/pdf.

(20)  Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2019-0379_SK.html.

(21)  Tamže.

(22)  Stanovisko VR na tému Normy odmeňovania zamestnancov v EÚ (COR-2015-01689).

(23)  Rozhodnutie Komisie z 26. apríla 2018 o zriadení skupiny expertov pre stredisko pre monitorovanie ekonomiky online platforiem [C(2018) 2393 final].