Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príspevok VR k obnovenej územnej agende s osobitným dôrazom na miestny rozvoj vedený komunitou

(2020/C 39/05)

Spravodajca

:

Radim SRŠEŇ (CZ/EĽS), poslanec zastupiteľstva Olomouckého kraja

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

žiada o intenzívnejšie zavádzanie územných nástrojov (miestny rozvoj vedený komunitou, integrované územné investície atď.) v členských štátoch a o povinné vyčlenenie prostriedkov v rámci všetkých fondov s cieľom splniť obnovenú územnú agendu a ciele v oblasti súdržnosti;

2.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti a územná súdržnosť sú vzájomné prepojené a že bez náležitého zohľadnenia územnej súdržnosti nemôže existovať skutočná politika súdržnosti;

3.

pripomína, že VR bol prvou inštitúciou EÚ, ktorá vypracovala konkrétny návrh o zabezpečení miestneho rozvoja vedeného komunitou (1). VR vtedy zastával názor, na ktorom aj naďalej zotrváva, že integrovaný rozvoj financovaný z viacerých zdrojov sa dá najlepšie definovať ako ucelená koncepcia, ktorá sa zameriava na problémy a potenciál všetkých typov regiónov bez ohľadu na to, či ide o mestské, vidiecke, vidiecko-mestské alebo funkčné oblasti;

4.

žiada, aby územná agenda po roku 2020 posilnila územný rozmer vo viacerých oblastiach politiky a aktívne podporovala viaceré územné vízie a stratégie „zdola nahor“, ktoré by mali byť v súlade so širším rámcom;

5.

zdôrazňuje, že územné nástroje, ako napríklad miestny rozvoj vedený komunitou alebo integrované územné investície, predstavujú osvedčené opatrenia „ako priblížiť Európu k občanom“. Výsledky dosiahnuté vďaka miestnemu rozvoju vedenému komunitou a programu LEADER ukazujú, že miestne akčné skupiny (MAS) dokážu brániť európske hodnoty, pokiaľ sú uznané za miestne hnacie sily zmeny a rozvoja na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni. Vďaka aktívnemu zapájaniu všetkých miestnych zainteresovaných subjektov a občanov sa týmto spôsobom môže na európske potreby reagovať miestnymi prostriedkami, čo pomáha zvýšiť legitímnosť EÚ. Miestny rozvoj vedený komunitou a program LEADER sú tiež účinnými nástrojmi na vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni. Výbor regiónov preto požaduje vyššiu ambicióznosť a rozvoj územných nástrojov na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni v období po roku 2020;

6.

zdôrazňuje, že integrované územné nástroje by mali svoje intervencie prispôsobiť osobitným charakteristikám a potrebám regiónov, ktoré sú vymedzené v ich integrovaných stratégiách „zdola nahor“, a nemali by len duplikovať opatrenia a tematickú a územnú koncentráciu operačných programov, ktoré tieto nástroje financujú;

7.

žiada, aby sa v rámci územnej agendy po roku 2020 posilnili jednak väzby medzi mestom a vidiekom, jednak rôzne druhy území vo všeobecnosti, pretože regionálny a miestny rozvoj je len jedným z aspektov a vyžaduje si holistický a integrovaný prístup;

8.

zdôrazňuje, že sa v rámci územnej agendy 2020 skutočne dosiahli výsledky, najmä vďaka politike súdržnosti a jej prostriedkom a financovaniu, prostredníctvom ktorej sa na všetkých úrovniach verejnej správy zaviedol miestny prístup a účasť miestnych spoločenstiev na vytváraní a vykonávaní udržateľných miestnych stratégií. Stále je tu však priestor na zlepšenie: v prvom rade je potrebné lepšie zviditeľniť územnú agendu na nižšej ako celoštátnej úrovni (prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou, integrovaných územných investícií, európskeho zoskupenia územnej spolupráce, Európskej územnej spolupráce atď.), posilniť vplyv územného prístupu na celkovú tvorbu politiky EÚ a zlepšiť vykonávanie samotnej územnej agendy vnútroštátnymi politikami;

9.

považuje obnovenú územnú agendu za príležitosť predstaviť novú a pozitívnu víziu budúcnosti EÚ a vyváženého rozvoja všetkých území. Občanom a širokej verejnosti by sa mal predostrieť komplexný a zrozumiteľný dokument, v ktorom by boli načrtnuté predstavy o ich budúcnosti a zohľadnené ich skutočné potreby a problémy, ktoré treba riešiť. Zároveň treba zaručiť, že sa na nikoho nezabudne a že každý dostane rovnakú príležitosť na dôstojný život bez ohľadu na to, kde žije;

10.

žiada, aby sa vo všetkých fázach plánovania, vykonávania a monitorovania programov posilnila väzba medzi politikou súdržnosti a územnou agendou, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prekonať súčasné geografické a odvetvové oddelenie fondov EÚ. Členské štáty by však mali zabezpečiť, aby sa v rámci procesu európskeho semestra zohľadňoval územný rozmer a miestne špecifiká, pričom by sa malo určovanie vnútroštátnych priorít náležite konzultovať s miestnymi aktérmi;

11.

zdôrazňuje, že miestny rozvoj vedený komunitou dokáže zmobilizovať a zapájať miestne komunity vrátane miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora. Pomocou participatívneho prístupu udržiava stratégie miestneho rozvoja v súlade so zmenami v miestnych podmienkach (sociálna súdržnosť, migrácia, regionálne zoskupenia, ekologické hospodárstvo, zmena klímy, inteligentné riešenia, technológie atď.) a zároveň ich týmto zmenám prispôsobuje;

12.

zdôrazňuje úlohu miestneho rozvoja vedeného komunitou pri posilňovaní dôveryhodnosti politiky súdržnosti, pretože dokazuje, že jednotlivé fondy EÚ možno naozaj spoločne využívať integrovaným a účinným spôsobom;

13.

pripomína, že Výbor regiónov stále podporuje myšlienku, že územná agenda na obdobie po roku 2020 by nemala byť úplne novým dokumentom, pretože súčasná územná agenda do roku 2020 zostáva v hlavných aspektoch aj naďalej v platnosti;

14.

domnieva sa, že územná agenda na obdobie po roku 2020 môže zásadným spôsobom pomôcť odstrániť nerovnosti medzi miestami a ľuďmi, ktorí tam žijú, a to prostredníctvom špecifických opatrení, akým je napr. integrovaný územný rozvoj;

15.

zdôrazňuje význam lepšej koordinácie a vytvárania kontaktov medzi všetkými orgánmi a zainteresovanými subjektmi, ktoré vykonávajú a financujú územnú agendu na európskej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Lepšia koordinácia a silná zásada partnerstva sú nevyhnutnými prvkami pre účinný prínos územnej agendy. Príkladom osvedčeného postupu v tejto oblasti je koordinácia územnej agendy v Českej republike, Švédsku, Rakúsku a iných členských štátoch;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné vo väčšej miere zohľadňovať integrované stratégie územného rozvoja, aby sa investície v regióne viac zameriavali na jeho priority. Pri navrhovaní integrovaných stratégií územného rozvoja, ktorými sa realizuje široká škála operačných programov v členských štátoch, by sa mala pozornosť zameriavať na potreby občanov, ktorí by o týchto stratégiách mali byť nielen informovaní, ale s ktorými by sa malo aj konzultovať;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné využívať pružné a jednoduché zavádzanie integrovaných územných nástrojov, ktoré sa môžu prispôsobiť územiu a ktoré môžu využívať metodiku podporujúcu prístup zdola nahor sústreďujúci sa najmä na partnerstvo a poskytujúci impulzy, ako aj na úlohu stratégií miestneho územného rozvoja. Možnými riešeniami sú využívanie možností zjednodušeného vykazovania nákladov, jednoduchý model zavádzania územných nástrojov (jeden vnútroštátny operačný program a jeden riadiaci orgán), riešenia formou jednotných kontaktných miest a spoločný súbor jednoduchých pravidiel vymedzených na úrovni EÚ s cieľom zabrániť tzv. gold-platingu (súbor nástrojov v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou, jasné usmernenia pri vymedzení štruktúr stratégií, schvaľovacích procesov, využívania hlavného fondu, hodnotenia atď.);

18.

poukazuje na potenciál riešení v oblasti informačných technológií zameraných na zjednodušenie a automatizáciu zhromažďovania údajov na celoštátnej a miestnej úrovni. Systémy v oblasti informačných technológií treba vyvíjať so skutočným zapojením všetkých zainteresovaných strán a zamerať tak, aby pomáhali pri celkovej stratégii zjednodušenia EŠIF na všetkých úrovniach;

19.

žiada o hladký prechod realizačných štruktúr územnej agendy z jedného programového obdobia EÚ do druhého s cieľom zamedziť riziku straty poznatkov, ľudských zdrojov a partnerstiev;

20.

zdôrazňuje úlohu integrovaných územných nástrojov ako správnych nástrojov na lokalizáciu, realizáciu, monitorovanie a prehodnotenie cieľov udržateľného rozvoja;

21.

uvedomuje si významný potenciál miestneho rozvoja vedeného komunitou ako účinného nástroja prístupových, susedských a rozvojových politík EÚ, Program ENPARD v Gruzínsku možno považovať za príklad osvedčeného postupu;

Nová územná agenda

22.

poznamenáva, že existujúce výzvy v oblasti územného rozvoja zakotvené v územnej agende do roku 2020, zostávajú vo všeobecnosti rovnaké, s dvomi pripomienkami: 1. zmeny sú spojené s ich zintenzívnením v dôsledku nových výziev, čo si vyžaduje viac solidarity medzi členskými štátmi EÚ; 2. súčasné migračné toky budú s najväčšou pravdepodobnosťou menšou krízou v porovnaní s možnými dôsledkami zmeny klímy;

23.

navrhuje zaviesť mechanizmus na rýchlu aktualizáciu územnej agendy na obdobie po roku 2020, ktorý by pohotovo reagoval na nové a vznikajúce výzvy, ktoré môžu formovať územnú agendu na obdobie po roku 2020, bez toho, aby sa musel úplne prepracovať celý dokument;

24.

navrhuje budúcim predsedníctvam alebo dodávateľom, ktorí budú vypracúvať územnú agendu na obdobie po roku 2020, aby do výskumu týkajúceho sa priorít a obsahu obnovenej územnej agendy na obdobie po roku 2020 zapojili viac zainteresovaných strán, najmä miestne a regionálne orgány a občiansku spoločnosť;

25.

opakuje výzvu VR na zavedenie novej stratégie, ktorá nadviaže na stratégiu Európa 2020;

26.

poukazuje na ustanovenia primárneho práva zakotvené v treťom odseku článku 174 ZFEÚ, v ktorom sa vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. Toto prioritné zameranie by sa malo vo väčšej miere zohľadňovať v územnej agende po roku 2020, ako aj v rámci EŠIF s cieľom dosiahnuť rovnaké životné podmienky na všetkých územiach;

27.

potvrdzuje, že územná agenda 2020 by mala naďalej podporovať úlohu regionálnych hlavných miest v úsilí vyrovnať rozvojové šance ich funkčných oblastí, a takisto musí pomáhať riešiť metropolitné problémy v celej EÚ;

28.

zdôrazňuje, že územná agenda na obdobie po roku 2020 by mala podporovať úlohu malých a stredne veľkých miest v úsilí dosiahnuť vyvážený polycentrický rozvoj v celej EÚ;

29.

v tejto súvislosti opätovne vyzýva na vytvorenie agendy pre vidiecke oblasti, v ktorej sa vidiecke oblasti považujú za životný priestor a hospodárske oblasti, a nielen za poľnohospodárske plochy;

30.

zdôrazňuje, že územná agenda by nemala podporovať iba cieľ udržateľného rozvoja, ktorý sa zameriava na mestá (cieľ 11), ale zároveň obhajovať širšiu perspektívu územného rozvoja vrátane rozvoja vidieka;

31.

navrhuje, aby sa v snahe oboznámiť širokú verejnosť s hlavnými posolstvami územnej agendy na obdobie po roku 2020, vypracoval zoznam 10 – 12 kľúčových posolstiev, a to v jazyku, ktorý je zrozumiteľný pre všetkých používateľov a v presne vymedzenom formáte, a aby o týchto posolstvách boli informované všetky členské štáty a inštitúcie EÚ;

32.

žiada Európsku komisiu, aby poskytla jednoduché modely a usmernenia a stanovila vhodné postupy na zavedenie integrovaných územných nástrojov, a to uplatnením prístupu založeného na využívaní prostriedkov z viacerých fondov v členských štátoch;

33.

sa domnieva, že územná agenda môže účinne prispieť k zmierneniu urbanizačných trendov a súvisiacich výziev pre veľkomestá vo všetkých členských štátoch;

34.

zdôrazňuje úspechy Európskej územnej spolupráce, v rámci ktorých možno za výborný príklad pridanej hodnoty európskej integrácie označiť územnú spoluprácu v pohraničných regiónoch alebo na nadnárodnej úrovni;

35.

zdôrazňuje, že je potrebné jasne vymedziť úlohu sekretariátu alebo podporného oddelenia pre územnú agendu, ktoré by sa mohli vytvoriť. Prostredníctvom prílohy k územnej agende na obdobie po roku 2020 by sa mali vymedziť ciele, merateľné ukazovatele na monitorovanie plnenia cieľov, úlohy a rozpočet potrebný pre takéto oddelenie, resp. orgán;

36.

poukazuje na Bukureštskú deklaráciu, ktorú 14. júna 2019 prijali ministri zodpovední za mestské záležitosti a v ktorej sa uznalo, že je potrebné rozvinúť funkčný vzťah medzi novou Lipskou chartou, mestskou agendou EÚ a Územnou agendou 2020+;

37.

sa domnieva, že medzivládna a nelegislatívna povaha Európskej územnej agendy je ideálna pre spoluprácu so súčasnými a budúcimi nečlenskými štátmi EÚ, pretože by sa tým pomohol rozvinúť celoeurópsky prístup k územnému rozvoju, ktorý by sa mohol podporiť množstvom programov, ako je LEADER, Interreg alebo ESPON, pričom súčasné návrhy na obdobie rokov 2021 – 2027 umožňujú práve dobrovoľnú účasť a spolufinancovanie zo strany štátov, ktoré nie sú členmi EÚ. Ukázalo sa tiež, že tieto programy sú úspešné nástroje stabilizácie a uzmierenia (napr. LEADER, ktorý zohráva úlohu v spojitosti s Veľkopiatkovou dohodou alebo pri zapájaní občianskej spoločnosti a budovaní miestnej demokracie v Turecku);

Miestny rozvoj vedený komunitou

38.

podporuje možnosť, aby sa vo všetkých regiónoch EÚ stalo povinným využívanie miestneho rozvoja vedeného komunitou financovaného z viacerých fondov, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa tento prístup uplatňoval na všetkých typoch území: vo vidieckych oblastiach (vrátane vzdialených, horských a ostrovných oblastí), v mestských aj v pobrežných oblastiach. Všetky regióny EÚ musia mať možnosť využívať všetky dostupné fondy s cieľom uspokojiť potreby uvedené v ich stratégiách miestneho rozvoja;

39.

žiada, aby sa na financovanie miestneho rozvoja vedeného komunitou zo všetkých fondov EŠIF a EPFRV povinne vyčlenilo 8 % prostriedkov, aby sa potenciál tohto nástroja a synergie rôznych fondov mohli plne využiť na integrovaný miestny rozvoj;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné vrátiť sa k pôvodnej metodike programu LEADER/miestneho rozvoja vedeného komunitou a posilniť najmä k zásady prístupu „zdola nahor“, partnerstvo, jeho oživenie a úlohu integrovaných stratégií miestneho rozvoja;

41.

navrhuje, aby sa v každom členskom štáte riadenie miestneho rozvoja vedeného komunitou prispôsobilo jednotlivým územiam a rešpektovalo miestnu dynamiku, štruktúry a postupy;

42.

oceňuje prácu, ktorú vykonal VR (2) a Európsky parlament (3) s cieľom zabezpečiť, aby miestny rozvoj vedený komunitou financovaný z viacerých zdrojov aj naďalej zahŕňal aj EPFRV na obdobie 2021 – 2027, a naliehavo žiada, aby sa tieto ustanovenia, ktoré podporujú obe inštitúcie, zachovali aj v konečnej dohode s Radou, keďže výhody miestneho rozvoja vedeného komunitou nie je možné v plnej miere využiť, pokiaľ nebude existovať možnosť integrovať intervencie financované z EŠIF a EPFRV;

43.

žiada o reguláciu miestneho rozvoja vedeného komunitou na úrovni EÚ založenú na dôkladnom posúdení vplyvu, ktorou by sa stanovil jednotný súbor pravidiel pre všetky fondy EŠIF s cieľom znížiť obrovské byrokratické zaťaženie a tzv. gold-plating zo strany členských štátov a zároveň zabrániť zneužívaniu právomocí riadiacimi orgánmi alebo platobnými agentúrami;

44.

opakuje výzvu VR, aby sa nariadenie o spoločných ustanoveniach v plnej miere vzťahovalo na EPFRV. Úplná kompatibilnosť medzi všetkými fondmi má zásadný význam pre financovanie územných nástrojov, najmä miestneho rozvoja vedeného komunitou a programu LEADER a ich stratégií miestneho rozvoja;

45.

vyzýva na lepší dialóg a koordináciu medzi všetkými aktérmi miestneho rozvoja vedeného komunitou (miestnymi akčnými skupinami, riadiacimi orgánmi, generálnymi riaditeľstvami Európskej komisie, platobnými agentúrami, sieťami programu LEADER ako ELARD a národnými sieťami LEADER, ako aj vidieckymi sieťami), aby sa predišlo rastúcej byrokracii a rozsiahlym oneskoreniam začiatku programového obdobia a pri poskytovaní finančných prostriedkov žiadateľom o financovanie projektov. Výbor regiónov preto navrhuje, aby Komisia zriadila podpornú jednotku pre miestny rozvoj vedený komunitou na úrovni EÚ na podporu komunikácie, budovania kapacít, nadväzovania kontaktov a nadnárodnej spolupráce všetkých miestnych akčných skupín v rámci všetkých fondov;

46.

navrhuje, aby sa intenzívnejšie podporovalo financovanie miestneho rozvoja vedeného komunitou z viacerých fondov, napríklad prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania. Výbor regiónov vyjadruje poľutovanie nad tým, že článok 120 ods. 5 súčasného nariadenia o spoločných ustanoveniach o vyšších mierach spolufinancovania operácií podporovaných nástrojmi integrovaného územného rozvoja bol z nového návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach vynechaný;

47.

žiada, aby sa v súlade s článkami 48 až 51 nového nariadenia o spoločných ustanoveniach zvýšilo uplatňovanie možností zjednodušeného vykazovania nákladov, čím by sa mohla znížiť audítorskú záťaž pre riadiace orgány a konečných príjemcov. Navyše by sa mal rozsah uplatňovania možností zjednodušeného vykazovania nákladov rozšíriť aj na EPFRV, aby sa zosúladili postupy v prípade financovania operácií z viacerých fondov;

48.

konštatuje, že miestny rozvoj vedený komunitou by sa mal stať významným východiskovým bodom pre široko využívanú metódu realizácie miestnych projektov: miestne akčné skupiny by nemali byť plne závislé od financovania EÚ, no mali by sa používať aj ako nástroj na čerpanie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych prostriedkov, keďže miestny rozvoj ďaleko presahuje európske štrukturálne a investičné fondy;

49.

vyzýva Radu a Európsky parlament, aby sa vrátili k návrhu Komisie, aby riadiace orgány mali 12 mesiacov odo dňa schválenia posledného príslušného programu na to, aby uzavreli prvé kolo výberu stratégií a aby zabezpečili, že vybrané miestne akčné skupiny budú môcť plniť svoje úlohy;

50.

žiada o objasnenie úlohy miestnych akčných skupín pri výbere projektov s cieľom zabrániť duplikovaniu ich úloh zo strany riadiacich orgánov. Úloha miestnych akčných skupín pri výbere projektov by nemala byť iba formálna, ale mala by byť dominantná, pretože predstavuje jednu z hlavných zásad projektu LEADER a miestneho rozvoja vedeného komunitou;

51.

žiada jasné a jednoduché modely hodnotenia a monitorovania stratégií miestneho rozvoja v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou. Hodnotenie musí byť súčasťou vzdelávacieho procesu komunity, a preto je veľmi dôležité priebežne zbierať informácie a vyhodnocovať vykonávanie stratégií miestnych akčných skupín. Mali by sa zaviesť pokročilé riešenia v oblasti informačných technológií pre zber a analýzu údajov, a to aj vrátane participatívnych procesov a kvalitatívnej analýzy;

52.

zdôrazňuje, že stotožnenie sa s výsledkami s vysokou pravdepodobnosťou pozitívne prispeje k stabilite dlhodobých stratégií rozvoja a k ich dlhotrvajúcim účinkom, keďže tieto stratégie vyvinuli tí istí ľudia, ktorí ich uplatňujú a profitujú z ich výsledkov;

53.

konštatuje, že základom pre ďalšie financovanie miestneho rozvoja vedeného komunitou z EPFRV a ESF by mali byť úspešné príklady existujúcich miestnych partnerstiev financovaných z EPFRV a/alebo ENRF. Vytváranie siete kontaktov a spolupráca prostredníctvom existujúcich sietí, resp. vytváranie nových sietí na regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej/medziregionálnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu, rovnako ako odborné vedenie či mentorstvo;

54.

zdôrazňuje potrebu lepšieho informovania o miestnom rozvoji vedenom komunitou a o príležitostiach, ktoré tento nástroj prináša: hoci na rozvoj vidieka sa tento nástroj používa už dlhší čas, rozvoj miest potrebuje na jeho používanie väčšiu podporu. Je potrebné vypracovať podrobné hodnotenie a analýzu, ako k tomuto nástroju pristupujú konkrétne členské štáty, vrátane odporúčaní na jeho účinné uplatňovanie;

55.

poznamenáva, že miestny rozvoj vedený komunitou/LEADER ako nástroj používa 3 000 podobných orgánov (miestne akčné skupiny a miestne rybárske akčné skupiny) v celej Európskej únii. Túto skutočnosť treba zohľadniť v snahe väčšmi posilniť územnú spoluprácu a obsiahnuť európsku rozmanitosť prostredníctvom nadnárodnej spolupráce medzi občanmi pomocou prístupu „zdola nahor“. V záujme ďalšieho posilnenia územnej spolupráce prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré miestnym akčným skupinám umožnia zamerať sa na svoju úlohu oživiť dané oblasti a pomáhať podnecovať a realizovať najlepšie nápady. Na financovanie nákladov na prevádzku a oživenie, ako aj na nadnárodnú spoluprácu, je potrebné vyčleniť primeraný podiel rozpočtu. Výbor regiónov zároveň dôrazne odporúča, aby sa na európskej úrovni stanovil spoločný súbor zásad a pravidiel pre projekty medzinárodnej spolupráce v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou s cieľom zabezpečiť ich účinnú a hladkú realizáciu;

56.

pripomína vzťah miestneho rozvoja vedeného komunitou k iným integrovaným nástrojom rozvoja: ako voliteľný nástroj spolu s integrovanými územnými investíciami prispieva k realizácii širšej stratégie rozvoja, ktorá umožňuje vykonávať politiky na miestnej úrovni. V tejto súvislosti VR žiada o intenzívnejšie synergie medzi miestnym rozvojom vedeným komunitou a integrovanými územnými investíciami: miestny rozvoj vedený komunitou možno uplatniť v programovom období 2021 – 2027 ako doplnkový nástroj v rámci mestskej alebo územnej stratégie, takže by mohol byť súčasťou prístupu integrovaných územných investícií, v ktorom môže participatívny prístup miestneho rozvoja vedeného komunitou pomôcť pri riešení niektorých špecifických miestnych problémov;

57.

sa domnieva, že miestny rozvoj vedený komunitou je kľúčovým nástrojom na presadzovanie návrhov VR (4), ktoré následne schválil Európsky parlament (5), pričom v programoch spolufinancovaných z EFRR pokrývajúcich oblasti so závažne a trvalo znevýhodnenými prírodnými a demografickými podmienkami podľa článku 174 ZFEÚ sa musí venovať osobitná pozornosť riešeniu konkrétnych problémov v týchto oblastiach;

58.

považuje miestne akčné skupiny za ideálnych partnerov, ktorí môžu zohrávať úlohu sprostredkovateľov inovácií z hľadiska prístupu inteligentných obcí a stimulovať potenciál vidieckych oblastí, ako to už v mnohých prípadoch aj robia. Miestne akčné skupiny sú silným nástrojom pre vnútorný rozvoj svojich oblastí, majú priame väzby s miestnymi podnikmi, obcami a občianskou spoločnosťou, v dôsledku čoho vytvárajú v tejto oblasti silné kapacity, ktoré zahŕňajú miestne a regionálne zdroje, ako aj zručnosti ľudí;

59.

podporuje návrh Európskeho parlamentu, aby sa na plány financované z EFRR pre oblasti, ktoré bojujú so štrukturálnym demografickým poklesom, mohlo prípadne vyčleniť 5 % zdrojov EFRR určených na integrovaný územný rozvoj v mimomestských oblastiach s prírodnými, geografickými alebo demografickými znevýhodneniami alebo nevýhodami alebo v oblastiach, ktoré majú ťažkosti s prístupom k základným službám, pričom by sa najmenej 17,5 % tejto sumy malo prideliť vidieckym oblastiam a spoločenstvám na rozvoj projektov, ako sú inteligentné obce. VR sa domnieva, že miestny rozvoj vedený komunitou je na mnohých miestach ideálnym prístupom k plneniu takého ambiciózneho návrhu;

60.

považuje účasť a budovanie kapacít miestnych aktérov za jednu z najväčších výhod metodiky miestneho rozvoja vedeného komunitou. Integrovaný miestny rozvoj predstavuje veľmi účinný nástroj na vytváranie prepojení a synergií medzi rôznymi zainteresovanými stranami a oblasťami miestneho rozvoja. Miestne akčné skupiny sú veľmi úspešným nástrojom strategického plánovania, oživenia, vytvárania sietí kontaktov a koordinácie činností, napr. v súvislosti s tvorbou miestnych akčných plánov pre vzdelávanie alebo sociálne služby v niektorých členských štátoch.

---

(1)  Stanovisko Výboru regiónov na tému Miestny rozvoj riadený spoločenstvom, 29. novembra 2012, Brusel, spravodajca: Graham Garvie, CdR CDR1684-2012, COTER-V-031 (Ú. v. EÚ C 17, 19.1.2013, s. 18).

(2)  Stanovisko Výboru regiónov na tému Všeobecné nariadenie, spravodajcovia: Michael Schneider a Catiuscia Marini, 5. decembra 2018, Brusel, CdR 3593/2018 (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 41).

(3)  Európsky parlament, Spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy (správa Krehl/Novakov), streda 27. marca 2019 – Štrasburg. P8_TA-PROV(2019)0310 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond, spravodajca: Michiel Rijsberman, CdR 3594/2018 (Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 115).

(5)  Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde [COM(2018)0372 – C8-0227/2018 – 2018/0197(COD)] (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).