29.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 404/16


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ciele udržateľného rozvoja: základ dlhodobej stratégie EÚ pre udržateľnú Európu do roku 2030

(2019/C 404/04)

Spravodajca

:

Arnoldas ABRAMAVIČIUS (LT/EĽS)

poslanec okresného zastupiteľstva Zarasai

Referenčný dokument

:

Oznámenie Komisie – Diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030

COM(2019) 22 final

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta diskusný dokument EÚ s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 a vyzýva Európsku komisiu a Európsku radu, aby vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja označili za prioritu svojho politického programu a ústredný cieľ budúceho strategického plánu EÚ na roky 2019 – 2024 a neskôr. Takisto počíta s novou Európskou komisiou, že vydláždi cestu opatreniu v podobe celoeurópskej stratégie udržateľného rozvoja a plánu vykonávania, ako sa už požadovalo v záveroch Európskej rady z 18. októbra 2018.

2.

Súhlasí s komplexným vymedzením cieľov udržateľného rozvoja ako rámca pre politickú činnosť na riešenie mnohých výziev – hospodárskych, sociálnych, environmentálnych, správnych, vonkajších – a tvrdí, že všetci aktéri musia rovnako chápať udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja v záujme ich riadneho vykonávania a zabezpečenia dobrých životných podmienok občanom a budúcim generáciám. Hlavným zámerom je zmierniť chudobu a znížiť nerovnosti– nezabudnúť na nikoho, vybudovať mierumilovný svet, vytvoriť a šíriť prosperitu v medziach hraníc našej planéty.

3.

Zastáva názor, že 17 cieľov udržateľného rozvoja je univerzálnych a neoddeliteľných a že kľúčovým prvkom pokroku je politická súdržnosť medzi opatreniami prijatými na ich realizáciu.

Od úvah k činom

4.

Domnieva sa, že z troch scenárov, ktoré predložila Európska komisia s cieľom vyvolať diskusiu o ďalších krokoch EÚ vo vykonávaní Agendy 2030, je scenár 1 jedinou možnosťou, ktorá sa zaoberá tak vnútornou, ako aj vonkajšou činnosťou EÚ, a pokrýva všetky oblasti politiky.

5.

Tvrdí, že vzhľadom na komplexný charakter cieľov udržateľného rozvoja a výsledky prieskumu VR a OECD o činnostiach v oblasti cieľov udržateľného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni (1) je naliehavo potrebné vypracovať zastrešujúcu stratégiu EÚ na koordináciu implementácie medzi všetkými úrovňami správy s časovo viazanými cieľmi a konkrétnymi výsledkami do roku 2030 s nástrojmi na monitorovanie a posudzovanie v prospech scenára 1.

6.

Zdôrazňuje, že plány realizácie cieľov udržateľného rozvoja a súvisiacich politických stratégií by sa mali stanoviť v rámci zmiešaného prístupu zdola nahor a zhora nadol, ktorý by zahŕňal všetky úrovne správy a príslušné zainteresované strany a vytváral súbor diferencovaných cieľov na úrovni krajiny a na regionálnej úrovni. Táto stratégia pre udržateľnú Európu do roku 2030 by mala nahradiť súčasnú stratégiu Európa 2020.

7.

Trvá na tom, že inštitúcie EÚ a členské štáty by mali bezodkladne urýchliť svoje kroky v súvislosti s cieľmi udržateľného rozvoja a začleniť všetky oblasti politiky uvedené v scenári 2.

8.

Zdôrazňuje, že je potrebná vonkajšia činnosť, ako je uvedená v scenári 3. Avšak zameranie iba na vonkajšiu činnosť by nielen poškodilo dôveryhodnosť EÚ na medzinárodnej úrovni, ale by tiež neumožnilo zistiť, že EÚ a jej členské štáty ani zďaleka nedosahujú všetky ciele udržateľného rozvoja, a taktiež by bránilo pokroku pri ich dosahovaní v EÚ.

9.

Zdôrazňuje, že ambície plniť ciele udržateľného rozvoja musia byť vyššie na všetkých úrovniach, t. j. na európskej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Zapojenie regiónov a miest

10.

Zdôrazňuje, že cieľ nezabudnúť na nikoho si vyžaduje, aby sa na všetkých úrovniach správy zabezpečila prierezová integrácia a koncepcia vzájomne sa podporujúcich a súdržných (územných) politík. Požaduje vytvorenie mechanizmu na preskúmanie pokroku a na určenie kľúčových výziev spojených s plnením cieľov udržateľného rozvoja v praxi v snahe zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov.

11.

Poukazuje na to, že splnenie 65 % zo 169 čiastkových cieľov súvisiacich so 17 cieľmi udržateľného rozvoja je podmienené intenzívnym zapojením regiónov a miest do vykonávania a monitorovania týchto cieľov (2). Mestá a regióny lokalizujú, čiže prispôsobujú ciele udržateľného rozvoja konkrétnemu prostrediu na miestnej úrovni, nielen ako obyčajní vykonávatelia, ale ako tvorcovia politiky najbližšie k svojim občanom, podnikom a miestnym komunitám. Výsledky prieskumu VR a OECD ďalej potvrdzujú mobilizáciu miest a regiónov, keďže 59 % respondentov je zapojených do realizácie cieľov udržateľného rozvoja. Mnohé európske regióny a mestá sú priekopníkmi (3) v tomto procese lokalizácie cieľov udržateľného rozvoja a preukázali, že regióny a mestá majú kľúčový význam pre efektívnu a rýchlu implementáciu cieľov udržateľného rozvoja.

12.

Vyzdvihuje úlohu sľubných priekopníckych iniciatív, ako je iniciatíva OECD Cities and Regions for the Sustainable Development Goals a iniciatíva OSN 25 + 5 SDG Cities Leadership Platform, ktoré pomáhajú regiónom a mestám, ktoré si to želajú, lokalizovať ciele udržateľného rozvoja, pričom platforma OSN sa ich snaží dosiahnuť päť rokov pred rokom 2030.

13.

Zdôrazňuje na základe svojej štúdie o územnom prístupe k cieľom udržateľného rozvoja (4) význam rozvíjania kapacít a schopností regiónov a miest lokalizovať ciele udržateľného rozvoja a zvyšovať viditeľnosť súčasných iniciatív, ako aj podporovať v regiónoch a mestách využívanie služby EÚ na podporu štrukturálnych reforiem (SRSS) (5), ktorej ciele by mali byť v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja.

14.

Zaväzuje sa podporovať proces lokalizácie a územnej viazanosti cieľov udržateľného rozvoja a vyhýbať sa duplicitnej činnosti podporovaním partnerstiev s medzinárodnými (6) a európskymi združeniami (7).

15.

Zdôrazňuje kľúčovú úlohu Európskej komisie, Výboru regiónov a ďalších európskych organizácií pri podpore partnerského preskúmania, výmen, spolupráce a vzájomného učenia medzi regiónmi a mestami v celej EÚ.

16.

Žiada, aby sa riadne uznala úloha regiónov v lokalizácii cieľov udržateľného rozvoja v EÚ. Miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska vytvárania hodnôt a formovania spoločenských vzťahov, preto je mimoriadne potrebné zapájať ich do činností na zabezpečenie udržateľného rozvoja v celej EÚ.

17.

Upozorňuje, že na území EÚ sú veľké rozdiely z hľadiska rozvoja, demografie, výrobnej štruktúry a koncentrácie priemyslu, a preto je nevyhnutné zaujať flexibilný a miestne orientovaný prístup so zreteľom na menej rozvinuté, okrajové alebo ostrovné regióny, ako aj na regióny čeliace energetickej transformácii.

18.

Podporuje vytvorenie spoločenstva praxe európskych regiónov pre ciele udržateľného rozvoja pod vedením nrg4SD.

19.

Zdôrazňuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely v celosvetovom meradle, ako aj v rámci členských štátov EÚ a medzi nimi. Zatiaľ čo ciele udržateľného rozvoja zachytávajú výzvu urbanizácie v rámci cieľa č. 11, potrebujeme zaručiť vyvážený regionálny rozvoj v EÚ, aby sa zabezpečilo, že sa nezabudne na nikoho a ani na žiadne územie.

20.

Zdôrazňuje význam účinnej synergie a integrácie miestnych, regionálnych, národných a európskych fondov, a to verejných aj súkromných, a spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom so strategickým rozvojom a investíciami pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

21.

Zdôrazňuje, že súdržnosť je hlavným investičným nástrojom EÚ pre regióny a mestá na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja a zabezpečenie ich hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja, a preto požaduje, aby ďalšie financovanie v rámci politiky súdržnosti EÚ na obdobie 2021 – 2027 zostalo prístupné všetkým regiónom a aby sa podporila účasť všetkých občanov na základe právne záväzného európskeho kódexu správania pre partnerstvo. Ciele budúcej politiky súdržnosti EÚ by mali byť lepšie zosúladené s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa zabezpečilo lepšie vykonávanie a súdržnosť opatrení.

22.

Zdôrazňuje, že zatiaľ čo ciele udržateľného rozvoja zahŕňajú cieľ č. 11 týkajúci sa miest, neexistuje žiaden osobitný regionálny cieľ a regionálny rozvoj sa spomína len nepriamo v kapitole o využívaní pôdy. Dôkladné zosúladenie politiky súdržnosti s cieľmi udržateľného rozvoja teda predpokladá, že programovanie nového financovania politiky súdržnosti z prostriedkov EÚ sa bude týkať všetkých územne relevantných cieľov udržateľného rozvoja, a nielen cieľa č. 11.

23.

Vyzdvihuje model európskej mestskej agendy na podporu dialógu medzi všetkými úrovňami správy o udržateľnom rozvoji miest. Tento proces by mohol inšpirovať aj koncepciu budúcej strategickej agendy EÚ na roky 2019 – 2024, aby EÚ mohla účinnejšie riešiť výzvy spojené s dosahovaním cieľov udržateľného rozvoja.

24.

Zdôrazňuje potenciál svojho návrhu (8), aby budúca politika súdržnosti po roku 2020 podporovala miestne a regionálne samosprávy v tom, aby „lokalizovali ciele trvalo udržateľného rozvoja“ a prispôsobili vykonávanie stratégií udržateľného rozvoja miest miestnej realite.

25.

Zdôrazňuje význam finančných nástrojov EÚ pre poľnohospodárstvo, výskum a inovácie a EFSI, ako aj ich synergického využívania spolu s fondmi na podporu súdržnosti v záujme plného dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja.

Zapojenie všetkých zainteresovaných strán

26.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na transformačný charakter cieľov udržateľného rozvoja musia byť za ne zodpovedné všetky úrovne spoločnosti a hospodárstva. Zdôrazňuje tiež význam súkromného sektora a hospodárskych podnikov pri vykonávaní a dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

27.

Pripomína, že ľudia sú centrom cieľov udržateľného rozvoja a že partnerstvo, účasť a posilnenie postavenia sú základnými hodnotami udržateľného rozvoja. Účasť občanov všetkých vekových skupín, občianskej spoločnosti v jej rozmanitosti, akademickej obce, verejných orgánov a súkromného sektora na dialógoch viacerých zainteresovaných strán je potrebná na to, aby sa určili a spoločne našli riešenia na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a zároveň zabezpečila vhodná rovnováha medzi nevyhnutnými kompromismi.

28.

Poukazuje na kľúčovú úlohu hnutí zdola nahor, priaznivých podmienok a podnikateľského ducha v mestách a regiónoch pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

29.

Nabáda na mnohoraké osvetové činnosti o prínose udržateľného rozvoja, aby sa dlhodobo a u každej vekovej kategórie vytvorili správne spoločenské návyky.

Správa cieľov udržateľného rozvoja na úrovni EÚ

30.

Žiada, aby nová Európska komisia prevzala vedúcu úlohu pri vytváraní viacúrovňového a medziodvetvového riadenia za účasti viacerých zainteresovaných strán, ako súčasť scenára 1, ktoré umožní začleniť všetky rozmery cieľov udržateľného rozvoja do všetkých politík EÚ a zároveň zabezpečí súdržnosť politík medzi rôznymi sektormi a účasť všetkých úrovní správy a zainteresovaných strán vrátane občanov na všetkých etapách tvorby politiky.

31.

Zvýrazňuje kľúčový význam vzdelávania, keďže politické vedenie je mimoriadne dôležité, a konštatuje, že tak politickí činitelia, ako aj administratíva musia byť vyškolení a zapojení do plnenia cieľov udržateľného rozvoja a že každá inštitúcia EÚ musí do svojej vlastnej správy začleniť ciele udržateľného rozvoja.

32.

Odporúča, aby budúci predseda Európskej komisie vymenoval špecializovaný tím v rámci svojho kabinetu, ktorý by spolupracoval s ostatnými komisármi a preveroval všetky politické návrhy týkajúce sa cieľov udržateľného rozvoja. Mal by upozorňovať na možné konflikty a potrebné kompromisy a bude zodpovedný za začleňovanie cieľov udržateľného rozvoja do všetkých politík EÚ. To prinesie silnú koordináciu všetkých generálnych riaditeľstiev.

33.

Naliehavo žiada budúceho predsedu Európskej komisie, aby každoročne podával správu o vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja Európskemu parlamentu počas svojho prejavu o stave Únie, ako aj Rade pre všeobecné záležitosti.

34.

Naliehavo žiada Radu, aby podnecovala plnenie cieľov udržateľného rozvoja a podporovala vzájomné učenie na štátnej úrovni prostredníctvom diskusie o dobrovoľných vnútroštátnych preskúmaniach v rámci Rady pre všeobecné záležitosti, a to ešte pred plánovanými prezentáciami na politických fórach OSN na vysokej úrovni.

35.

Naliehavo žiada Európsky parlament ako spoluzákonodarcu, aby do všetkých svojich príslušných politických spisov začlenil ciele udržateľného rozvoja a aby zapojil všetky výbory do plnenia týchto cieľov. Žiada, aby v jednotlivých výboroch EP pôsobili stáli spravodajcovia pre ciele udržateľného rozvoja.

36.

Zaväzuje sa pracovať integrovaným a súdržným spôsobom na cieľoch udržateľného rozvoja a zohľadňovať ich v rámci činnosti všetkých komisií a vo všetkých svojich stanoviskách.

37.

Navrhuje spoluprácu s Komisiou a ďalšími partnermi na monitorovaní plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja na miestnej/regionálnej úrovni. Víta činnosť platformy viacerých zainteresovaných strán pre plnenie cieľov udržateľného rozvoja, ktorú vytvorila Európska komisia ako príklad otvoreného a participatívneho riadenia. Pevne podporuje jej pokračovanie s cieľom zapojiť regióny, mestá, občiansku spoločnosť, akademickú obec a podniky do inkluzívneho dialógu o udržateľnosti a vytvoriť zodpovednosť za ciele udržateľného rozvoja.

38.

Víta skutočnosť, že Európska komisia do diskusného dokumentu začlenila odporúčania tejto platformy.

39.

Predstavuje si platformu ako stály poradný orgán pre konzultácie rozhodujúcich činiteľov EÚ – Európskej komisie, Rady a Európskeho parlamentu – v súvislosti so zastrešujúcou stratégiou pre udržateľnú Európu do roku 2030, ako aj pre brífing nových európskych komisárov a poslancov EP o cieľoch udržateľného rozvoja.

40.

Požaduje pravidelné zapájanie európskych, národných, miestnych a regionálnych platforiem do činnosti platformy viacerých zainteresovaných strán EÚ s cieľom posilniť jej prácu a reprezentatívnosť.

41.

Vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby sa zapojili do pravidelného medziinštitucionálneho dialógu o cieľoch udržateľného rozvoja, a to vrátane Európskej komisie, Rady, Európskeho parlamentu, ako aj Európskeho výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v záujme zabezpečenia politickej súdržnosti v duchu cieľa udržateľného rozvoja č. 17.

Začleňovanie cieľov udržateľného rozvoja do politík EÚ

42.

Nabáda Európsku komisiu, aby využila usmernenia o lepšej právnej regulácii ako nástroj na pomoc pri navrhovaní právnych predpisov pri zohľadnení všetkých rozmerov cieľov udržateľného rozvoja. Tieto usmernenia by mali jasne uvádzať všetky premenné, ktoré treba zvážiť, ak chceme prijať udržateľný prístup.

43.

Tvrdí, že medzi jednotlivými rozmermi cieľov udržateľného rozvoja budú nevyhnutné kompromisy, a požaduje systematické posúdenia vplyvu ex-ante na identifikáciu možných synergií a konfliktov, ako aj na transparentné posúdenie kompromisov, pričom sa zohľadní okamžitý a dlhodobý vplyv. Posúdenie územného vplyvu a participatívne diskusie s občanmi a zainteresovanými stranami na miestnej a regionálnej úrovni poslúžia ako nástroj pri zabezpečovaní priaznivého prijatia rozhodnutí a správnej tvorby politík.

44.

Zaväzuje sa, že pôjde ostatným inštitúciám a organizáciám príkladom a bude organizovať výročné konferencie, na ktorých sa budú prezentovať miestne a regionálne skúsenosti a osvedčené postupy.

45.

Vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zosúladili európsky semester s cieľmi udržateľného rozvoja a nadväzujúcou stratégiou EÚ pre udržateľnú Európu po roku 2030. Viacročným usmernením by sa malo zabezpečiť, aby európsky semester posilnil stratégiu EÚ a stal sa nástrojom koordinácie a presadzovania cieľov udržateľného rozvoja, a aby sa preto ročný prieskum rastu stal ročným prieskumom udržateľného rozvoja.

46.

Požaduje viacročný prieskum EÚ v oblasti udržateľného rozvoja, ktorým sa začne viacročný vnútroštátny cyklus preskúmania a podávania správ o odporúčaniach. V rámci tohto prieskumu by sa malo zhodnotiť vykonávanie stratégie EÚ a akčných plánov členských štátov v oblasti udržateľného rozvoja. To by poskytlo základ pre dobrovoľné vnútroštátne preskúmania krajín EÚ v kontexte OSN.

47.

Požaduje, aby boli do riadenia udržateľného európskeho semestra v rámci Komisie zapojené všetky jej príslušné útvary a aby sa zabránilo izolovaným iniciatívam.

48.

Opakuje svoju požiadavku, aby sa riadenie európskeho semestra zakladalo na zásadách partnerstva a viacúrovňového riadenia, pričom by sa regióny a mestá EÚ zapojili ako plnohodnotní partneri hneď na začiatku ročného cyklu na základe kódexu správania (9) o (10).

49.

Vyzýva inštitúcie EÚ, aby rozpočet EÚ využili na začlenenie cieľov udržateľného rozvoja do všetkých politík, najmä zastavením dotácií na fosílne palivá a posilnením udržateľnosti kritérií vo verejnom obstarávaní.

50.

Opakuje, že je potrebné monitorovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja, a požaduje, aby sa rozčleňovali údaje, aspoň na úrovni NUTS 2, a podľa potreby až na miestnej úrovni, v záujme lepšej tvorby politiky v prípade, že národný priemer je zavádzajúci.

51.

Opakuje (11), že je potrebné prekročiť rámec HDP a používať ďalšie ukazovatele, ktoré nie sú čisto ekonomické, ale zachytávajú transformačný charakter cieľov udržateľného rozvoja a mohli by sa merať na úrovni NUTS 2 aspoň prostredníctvom rozčlenených údajov relevantných pre dosahovanie týchto cieľov.

52.

Poukazuje na to, že priekopnícke regióny a mestá vypracúvajú svoje vlastné ukazovatele a zhromažďujú svoje údaje v partnerstve s miestnymi aktérmi vrátane súkromného sektora. Vypracovanie miestnych ukazovateľov predstavuje dobrú príležitosť na zvýšenie účasti a zodpovednosti. Avšak 40 % respondentov prieskumu VR a OECD nepoužíva žiadne ukazovatele. Ukazovatele EÚ sa nemôžu použiť z dôvodu nedostatku údajov dostupných na úrovni NUTS 2, čo by umožnilo použiť ich na miestnej úrovni.

53.

Navrhuje, aby Spoločné výskumné centrum (JRC) EÚ vytvorilo platformu údajov o mestských cieľoch udržateľného rozvoja so zámerom vypracovať európsku príručku miest, ktoré dobrovoľne plnia ciele udržateľného rozvoja. Berie tiež na vedomie prácu Svetovej rady pre údaje z miest, ktorá stanovila normy ISO pre ukazovatele inteligentných a odolných miest, ako aj prácu OECD pri vypracúvaní vizualizačného nástroja, kde sa kombinujú oficiálne ukazovatele s ukazovateľmi vytvorenými na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zohľadnili regionálne rozdiely.

54.

Vyzýva Eurostat, aby tieto práce a zaznamenaný pokrok začlenil do svojej výročnej monitorovacej správy a ponechal priestor aj na kvalitatívne údaje. Je pripravený spolupracovať a podporovať spoluprácu s týmito partnermi na monitorovaní plnenia cieľov udržateľného rozvoja na miestnej/regionálnej úrovni.

55.

Pripomína, že mnohé regióny a mestá v tomto prechode napredujú a stávajú sa priekopníkmi vďaka úspešným iniciatívam zdola nahor, ako napríklad Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a vyslanci VR pôsobiaci v tejto oblasti. Tieto nové hnutia zdola nahor môžu získať nový impulz a dosiahnuť výrazný pokrok pri plnení cieľov udržateľného rozvoja.

Vonkajší rozmer cieľov udržateľného rozvoja

56.

Trvá na tom, aby EÚ pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja zohľadňovala ich vonkajší rozmer vrátane vonkajšieho vplyvu svojich domácich politík, napríklad na SPP alebo obchod. Vnútorný a vonkajší rozmer nie sú oddelené svety a dosahovanie politickej súdržnosti pre udržateľný rozvoj je nevyhnutné.

57.

Požaduje partnerstvo medzi EÚ, štátnou, regionálnou a miestnou úrovňou v záujme plnenia cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom rozvojovej spolupráce.

58.

Žiada, aby sa lepšie monitorovala úloha globálnych dodávateľských reťazcov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásady právneho štátu a ľudských práv a aby sa vykonávali postupy obehového hospodárstva a predchádzalo nadmernému využívaniu zdrojov.

59.

Trvá na tom, že kľúčovú úlohu zohráva decentralizovaná spolupráca a iniciatívy VR, ako je fórum EK a VR „Mestá a regióny za rozvojovú spoluprácu“, ktoré sa vo februári 2019 zameralo na udržateľné mestské partnerstvá a na ktorom sa zišlo vyše 500 účastníkov z viac ako 80 krajín. Tí vypracovali konkrétne politické odporúčania na podporu udržateľného rozvoja prostredníctvom regionálnych a miestnych partnerstiev, alebo Nikózijská iniciatíva na podporu líbyjských miest a obcí. Tieto iniciatívy VR demonštrujú, že podpora EÚ by sa nemala zameriavať výlučne na rozsiahle partnerské projekty veľkých miest, ale mala by byť rovnako prístupná pre iniciatívy decentralizovanej spolupráce rôznych veľkostí, ktoré zahŕňajú rôzne typy územných celkov.

60.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Európskej komisie týkajúci sa nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) nezahŕňa tematické financovanie určené na podporu miestnych samospráv.

61.

Vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala hospodársku a sociálnu integráciu mladých ľudí, žien a ľudí bez domova v rozvojových krajinách. Logika partnerstva v oblasti decentralizovanej spolupráce môže pomôcť zmeniť vnímanie migrácie ako hrozby na migráciu ako príležitosť, najmä vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú regióny a mestá zohrávajú pri integrácii migrantov do ich hostiteľských spoločností.

Politiky EÚ

62.

Súhlasí s analýzou a návrhom v diskusnom dokumente, a to zamerať sa prioritne na štyri politické klastre a štyri horizontálne nástroje, má však tieto dodatočné pripomienky:

63.

Trvá na tom, že v novom VFR by sa okrem navrhovaného zvýšenia cieľa zohľadňovania zmeny klímy na 25 % mali vyčleniť aj príslušné finančné zdroje na udržateľný rozvoj a malo by sa tiež zaistiť, aby žiadna forma financovania neohrozovala plnenie cieľov udržateľného rozvoja.

64.

Zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať stratégie a vymedziť opatrenia zamerané na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, a to bezodkladným vykonávaním Parížskej dohody.

65.

Zdôrazňuje, že vo svojom osobitnom stanovisku (12) ďalej skúma prepojenie medzi cieľmi udržateľného rozvoja OSN, ekologickou transformáciou a Parížskou dohodou o zmene klímy. V stanovisku vytýči strategickú víziu miest a regiónov EÚ, pokiaľ ide o uskutočnenie prechodu na nízkouhlíkové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a rešpektuje biodiverzitu.

66.

Trvá na tom, že udržateľná spotreba a výroba tiež znamenajú zníženie využívania neobnoviteľných zdrojov v absolútnom vyjadrení s cieľom dosiahnuť dostatočnosť zdrojov a nielen efektívne využívanie zdrojov.

67.

Zdôrazňuje osobitný potenciál biohospodárstva z hľadiska podpory nezávislosti od fosílnych palív a boja proti zmene klímy prostredníctvom vyrovnanej bilancie emisií CO2. Čo možno najväčšie používanie výrobkov z biologického materiálu v čo najširšom spektre priemyselných odvetví prispeje tiež k zabezpečeniu a vytváraniu pracovných miest na nových, udržateľných trhoch, a to najmä aj v doteraz menej industrializovaných regiónoch.

68.

Tvrdí, že regióny môžu prispieť k dosiahnutiu cieľa, ktorým je výrazne zvýšiť podiel inovačných odvetví využívajúcich biologické materiály na hrubom domácom produkte v nasledujúcom desaťročí.

69.

Požaduje opatrenia v nadväznosti na akčný plán Komisie na financovanie udržateľného rastu, keďže finančné prostriedky sa musia použiť na podnietenie zmeny, ktorá prináša udržateľnosť, a nielen finančné výnosy (13).

70.

Žiada, aby sa európske podniky a priemyselné odvetvia angažovali v oblasti udržateľnosti ako neoddeliteľnej súčasti európskej priemyselnej stratégie do roku 2030 s cieľom pomôcť podnikom a priemyselným odvetviam urýchliť prechod k udržateľnejším postupom. Takýto návrh, ktorý už bol uvedený v odporúčaniach platformy viacerých zainteresovaných strán EÚ pre ciele udržateľného rozvoja, by sa mal ďalej prediskutovať v rámci okrúhleho stola zástupcov priemyslu na vysokej úrovni „Priemysel 2030“, pričom súčasťou tejto diskusie by malo byť aj biohospodárstvo prepojené s cieľmi udržateľného rozvoja.

71.

Poukazuje na to, že v snahe zachovať súlad so súdržnosťou politík v záujme rozvoja Únie by SPP mala podporovať rozvoj udržateľného poľnohospodárstva v rozvojových krajinách, ktorý podporuje zachovanie obyvateľstva na vidieku a zabezpečuje dodávku potravín. Je preto vhodné, aby sa poľnohospodárske a potravinové výrobky nevyvážali z EÚ za ceny, ktoré sú nižšie než výrobné náklady v Európe.

72.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s mobilitou diskusný dokument nezahŕňa význam dostupnosti verejnej dopravy pre budovanie udržateľných mestských a regionálnych dopravných systémov ani kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv v tejto oblasti.

73.

Navrhuje, aby nový impulz pre udržateľnú agendu EÚ na medzinárodnej úrovni zahŕňal iniciatívy na zníženie emisií skleníkových plynov na úrovni IMO (námorná doprava) a ICAO (letecká doprava) najmä prostredníctvom požiadavky EÚ zaviesť globálnu daň z kerozínu a, ak sa nedosiahne dohoda o zavedení takejto dane na úrovni ICAO, EÚ by mohla zvážiť prijatie jednostranného opatrenia, ako je zrušenie oslobodenia leteckého paliva od daní pri letoch v rámci EÚ alebo zavedenie palivových poplatkov v leteckej nákladnej doprave.

74.

Konštatuje, že európske odvetvie mobility musí zvýšiť svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom inovácie. Plán zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá a digitálne cesty musia uplatňovať miestne a regionálne samosprávy v spolupráci so súkromným sektorom a s podporu z rozpočtu EÚ.

75.

Vzhľadom na kontext obrovských sociálnych nerovností zdôraznených v diskusnom dokumente, napríklad viac ako 22 % občanov EÚ ohrozených chudobou, opakuje svoju výzvu v plnej miere uplatňovať Európsky pilier sociálnych práv a faktorom sociálnej udržateľnosti venovať rovnakú pozornosť ako environmentálnej udržateľnosti s cieľom dokázať, že zámerom EÚ je nezabudnúť na nikoho ani na žiadne územie. Z dôkazov skutočne vyplýva, že sociálne zraniteľné územia sú často najviac vystavené negatívnemu vplyvu nedostatočného udržateľného rozvoja.

76.

Požaduje regionálnejšie monitorovanie Európskeho piliera sociálnych práv. V súčasnosti vypracúva regionálny sociálny prehľad, ktorý by sa mohol použiť na tento účel.

77.

Poukazuje na to, že osobitná pozornosť sa musí venovať propagácii aktívneho starnutia Európanov v zdraví a malo by sa prejsť z inštitucionálneho prístupu na komunitný prístup.

78.

Opätovne žiada, aby sa vykonával európsky plán pre bývanie (14), ktorý by v nadväznosti na partnerstvo pre bývanie v rámci Urbánnej agendy pre EÚ výrazne prispel k plneniu cieľa udržateľného rozvoja č. 11 (udržateľné mestá a obce), ale aj cieľov č. 1 (žiadna chudoba), č. 7 (dostupná energia) a č. 10 (zníženie nerovností).

79.

Zdôrazňuje, že rozvoj digitálnych technológií môže pomocou regiónov a miest EÚ transformovať demografickú zmenu na trojnásobné víťazstvo pre Európu: zlepšiť kvalitu života nášho starnúceho obyvateľstva, posunúť sa k udržateľnejším systémom zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti a vytvoriť udržateľný hospodársky rast a pracovné miesta v striebornej ekonomike.

80.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o vyvážené zastúpenie žien a mužov, ale uznáva, že ženy sú v celej EÚ výrazne nedostatočne zastúpené, pričom len 15 % zvolených primátorov a starostov, 32 % členov mestských zastupiteľstiev a 33 % poslancov regionálnych parlamentov alebo zhromaždení (15) tvoria ženy.

81.

Podporuje uznávanie a propagovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v rámci práce s mládežou. Mládežnícke a športové organizácie, ktoré poskytujú neformálne a informálne vzdelávacie programy pre aktívne občianstvo mimo školy, sú mimoriadne dôležité na zlepšenie zručností a schopností mladých ľudí.

82.

Zdôrazňuje potenciál metodiky inteligentnej špecializácie EÚ, ktorá by mala byť základnou súčasťou politiky udržateľnej Európy do roku 2030. Platforma inteligentnej špecializácie JRC pomáha regiónom využívať štrukturálne fondy pri integrácii svojich regionálnych inovačných stratégií do cieľov udržateľného rozvoja, a to aj prostredníctvom podujatí „Science meets Regions“ (Veda a regióny), ktoré organizuje VR a JRC. Komplementárnosť medzi inteligentnou špecializáciou a plnením cieľov udržateľného rozvoja na regionálnej úrovni prináša významnú pridanú hodnotu pre udržateľný rast.

83.

Zdôrazňuje, že systém obchodovania s emisiami by mal byť jedným z podstatných ďalších krokov pri uplatňovaní diskusného dokumentu.

84.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s obchodom sa v poslednom prejave o stave Únie neuviedla žiadna zmienka o „komplexnej medzikontinentálnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Afrikou“. Táto dohoda by sa mala riadiť cieľmi udržateľného rozvoja a významnou úlohou, ktorú môže obchod zohrávať pri ich dosahovaní.

85.

Požaduje obnovený sociálny dialóg v oblasti správy a riadenia spoločností na účely propagácie cieľov udržateľného rozvoja a nových obchodných modelov v záujme posilnenia hospodárskej demokracie pre udržateľný rast.

86.

Zdôrazňuje pozitívnu úlohu sociálneho hospodárstva v boji proti nezamestnanosti a podpore inkluzívneho a udržateľného rastu. Je to mimoriadne dôležité v regiónoch, pre ktoré je príznačné vysťahovalectvo, rýchle starnutie obyvateľstva, nedostatok výrobnej dynamiky a nízka miera podnikania. V takýchto regiónoch predstavujú organizácie sociálneho hospodárstva jeden zo spôsobov, ako možno pomocou dobre vôle podporiť podnikanie a umožniť najlepšie využívanie miestnych zdrojov.

V Bruseli 26. júna 2019

Predseda

Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Na tento prieskum reagovalo viac ako 400 respondentov. Výsledky a ďalšie informácie si môžete pozrieť na tejto stránke https://cor.europa.eu/sk/news/Pages/SDGs_survey.aspx.

(2)  UN Sustainable Development Solution Network (2016), Getting Started with the SDGs in Cities. A Guide for Stakeholders, http://unsdsn.org/wp-content/uploads/2016/07/9.1.8.-Cities-SDG-Guide.pdf.

(3)  Napríklad Baskicko, Alandské ostrovy, Espoo, Gent, Utrecht a Severné Porýnie-Vestfálsko.

(4)  Štúdia, ktorú si nechal vypracovať VR, s názvom Územný prístup k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ – Úloha Európskeho výboru regiónov (2019).

(5)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Program na podporu reforiem a európsky nástroj stabilizácie investícií [2018/3764, bod 12, spravodajkyňa: Olga Zrihen (BE/SES)].

(6)  Organizácie, ako sú OECD, ICLEI, iniciatíva UNDP-ART a UN Habitat, a združenia, ako je Sieť regionálnych samospráv pre trvalo udržateľný rozvoj (nrg4SD), UCLG alebo globálna akčná skupina.

(7)  Napríklad CEMR, Eurocities, CPMR, ESDN, sieť EEAC.

(8)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov o budúcom Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde po roku 2020.

(9)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov (2016/5386).

(10)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobým investíciami (2018/5504).

(11)  Pozri stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Ukazovatele územného rozvoja – nad rámec HDP, prijaté 11. februára 2016.

(12)  Udržateľná Európa do roku 2030 – opatrenia v nadväznosti na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, ekologickú transformáciu a Parížsku dohodu o zmene klímy (ENVE-VI/039), spravodajkyňa: Sirpa HERTELL (FI/EĽS).

(13)  Pozri stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (2182/2018) prijaté 6. decembra 2018.

(14)  Pozri stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Smerom k európskemu plánu pre bývanie (CDR 1529/2017) prijaté 1. decembra 2017.

(15)  Databáza rodových štatistík, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, 2017.