Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – na nikoho nezabudnúť

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 47/05)

Spravodajca: Peter SCHMIDT

Pomocný spravodajca: Lutz RIBBE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	21.2.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v pléne	31.10.2019
Plenárne zasadnutie č.	547
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	159/21/16

1. Závery a odporúčania

1.1.

Ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja vytvárajú podmienky na zaistenie lepšej a udržateľnejšej budúcnosti pre všetkých. Jadrom cieľov udržateľného rozvoja je záväzok zabezpečiť, aby sa pri prechode na udržateľnú a odolnú cestu na nikoho nezabudlo, a to tak, že sa pozornosť najprv zameria na najviac znevýhodnené skupiny a regióny, a aby sa žiadny cieľ nepovažoval za splnený, pokiaľ nebol splnený pre všetkých.

1.2.

EHSV sa nazdáva, že sociálne záujmy by sa mali riešiť v úplnej synergii s environmentálnymi a hospodárskymi záujmami. Implementácia cieľov udržateľného rozvoja v EÚ si vyžaduje spojiť sociálny rozmer udržateľnosti s hospodárskym a environmentálnym, a tak priniesť systémovú zmenu a prekonať uzavretý spôsob myslenia, ktorý prevláda v súčasných stratégiách EÚ. Hodnota definovania opatrení a politík prostredníctvom viacrozmernej optiky Agendy 2030 je nepopierateľná. Riešenie sociálnej otázky bude pri vykonávaní tejto agendy absolútne rozhodujúce.

1.3.

V porovnaní s environmentálnym alebo hospodárskym rozmerom sa sociálne otázky a regionálna súdržnosť doteraz považovali skôr za samostatné oblasti politiky než za skutočne neoddeliteľnú súčasť politiky udržateľnosti. Sociálny rozmer v komplexnej politike udržateľnosti sa vyznačuje tým, že nielen ďalej rozvíja tradičné sociálne politiky (napríklad lepšie dávky sociálneho zabezpečenia), ale robí viac pre spravodlivosť a účasť na hospodárstve – v prospech ľudí a regiónov.

1.4.

Prechod na udržateľné, uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, si vyžaduje zásadné zmeny v našej spoločnosti a ekonomike. Tieto zmeny so sebou prinesú príležitosti, ale aj riziká. Na nikoho nezabudnúť znamená, že všetci členovia spoločnosti, a najmä tí, ktorí sú znevýhodnení, majú skutočnú možnosť chopiť sa príležitostí a sú dobre pripravení na zvládnutie rizík. To si vyžaduje aktívnu politiku. V tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším skupinám spoločnosti, ako aj najviac znevýhodneným regiónom a územiam.

1.5.

Na nikoho nezabudnúť znamená najmä opätovne posilniť postavenie čo najväčšieho počtu ľudí, aby zohrávali pozitívnu úlohu ako aktívni občania, zaistiť, aby investície, nový životný štýl, spotrebiteľské návyky a udržateľné technológie boli čo najviac dostupné pre všetkých ľudí, skupiny a regióny v procese transformácie. Transformácia na udržateľnosť nemôže a nesmie byť nariadená „zhora“. Bude úspešná iba vtedy, ak bude vychádzať zo širokej podpory a aktívnej účasti všetkých.

1.6.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament, Radu a členské štáty, aby na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a v snahe na nikoho nezabudnúť:

—

v rámci komplexnej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj do roku 2050 vytvorili európsky ekologický a sociálny dohovor, ktorý sa skutočne odkloní od nadmerného využívania prírodných zdrojov a ktorého hlavným cieľom by bolo zvýšenie blahobytu občanov. EHSV s potešením konštatuje, že nová Komisia má v úmysle zaviesť Európsky ekologický dohovor. EHSV však trvá na tom, že dohovor by mal zahŕňať aj sociálny rozmer,

—	systematicky hodnotili potenciálne negatívne aj pozitívne vedľajšie účinky transformácie na európske obyvateľstvo (najmä chudobné a zraniteľné skupiny) a na štrukturálne slabé regióny a lepšie porozumeli medzigeneračným faktorom udržateľnosti a nerovnosti,

—	vytvorili vhodné štruktúry a nástroje riadenia na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja a ekologického a sociálneho dohovoru, napr. prostredníctvom využitia európskeho semestra, lepšej regulácie a VFR vrátane kohézneho a sociálneho fondu na podporu transformácie,

—

rozvinuli širšie chápanie „spravodlivej transformácie“ (nielen so zreteľom na uhlie) a plne uplatňovali Európsky pilier sociálnych práv na podporu tohto prechodu a zároveň presadzovali reformy systémov prerozdeľovania (prispôsobené zdaňovanie, sociálna ochrana a udržateľné a sociálne investície), ako aj rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rodovú rovnosť,

—	zabezpečili všetkým rovnaký prístup a rovnaké príležitosti z hľadiska primeraného vzdelávania a odbornej prípravy,

—	prekonali prekážky brániace aktívnej účasti občanov, ktorí nemajú potrebný finančný a sociálny kapitál, potrebné vedomosti a informácie a prístup k príležitostiam,

—	zaviedli politiky, z ktorých budú mať úžitok občania a ktoré budú zároveň chrániť životné prostredie, napr. plány na boj proti znečisteniu ovzdušia uprednostňujúce zraniteľné skupiny, politiky ekologického sociálneho bývania atď.,

—	v rámci prechodu na udržateľnosť podporovali sociálne a kolaboratívne hospodárstvo (napr. zručnosti, obehové hospodárstvo, energetická transformácia, podpora družstiev),

—	poskytovali podporu malým a stredným podnikom (MSP) v snahe pomôcť im uspieť v transformácii a dosiahnuť udržateľnú konkurencieschopnosť prostredníctvom lepšieho prístupu k zručnostiam, financovaniu, inováciám a technológiám,

—	zintenzívnili vytváranie kvalitných pracovných miest,

—	navrhli stratégiu, ktorou sa zabezpečí, aby nielen mestá, ale aj vidiecke spoločenstvá boli inkluzívnejšie, odolnejšie a udržateľnejšie,

—	posilnili ochranu klímy a adaptáciu na zmenu klímy v Európe v snahe zamedziť dezertifikácii a vyriešiť problém nedostatku vody a vyľudňovania,

—	dali mladým ľuďom a budúcim generáciám možnosť presadiť svoje záujmy a zapojili ich do rozhodovania o udržateľnosti,

—	podporovali udržateľnú obchodnú politiku, ktorá internalizuje pozitívne a negatívne sociálne a environmentálne vplyvy obchodu.

2. Úvod

2.1.

Sociálnemu rozmeru udržateľnosti sa ani v celosvetovom meradle, ani v rámci EÚ príliš dlho nevenovala dostatočná pozornosť. V porovnaní s environmentálnym a hospodárskym rozmerom sa sociálne otázky a regionálna súdržnosť doteraz považovali skôr za samostatné oblasti politiky ako za skutočne neoddeliteľnú súčasť politiky udržateľnosti, hoci v Európe stále existujú, a na niektorých miestach sa zhoršujú, rozsiahle sociálne nerovnosti a nevyváženosť medzi regiónmi. V politikách sa doteraz na ľudí, skupiny a regióny zabúdalo. Nielenže sa nerešpektovali hranice možností našej planéty, ale neprihliadalo sa ani na základné sociálne potreby veľkých skupín obyvateľstva EÚ. EÚ sa často pripisuje zodpovednosť za priepastné rozdiely medzi tým, čo sa sľubuje v politike súdržnosti a sociálnej politike, a tým, čo sa v skutočnosti deje.

2.2.

Narastajúce pozitívne aj negatívne súvislosti medzi hospodárskymi, sociálnymi a ekologickými problémami sa nemôžu a nesmú ignorovať. Nedávne protesty v celej Európe by sa nemali vnímať ako signál priameho odmietnutia reforiem zo strany širokej verejnosti. Sú skôr vyjadrením obáv mnohých ľudí, ktorí už nie sú spokojní so svojou súčasnou situáciou a ktorí sa teraz obávajú aj toho, že potrebné transformácie, ktoré ich čakajú – napríklad pri prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo – budú opäť na ich úkor.

2.3.

Nový rámec politiky udržateľného rozvoja musí preto analyzovať nedostatky súčasných neudržateľných politík a viesť k novému ekologickému a sociálnemu dohovoru, ktorý bude prostredníctvom praktických riešení zmysluplne reagovať na obavy ľudí. Spravodlivé rozloženie záťaže a rozdelenie výhod je prvým krokom k dosiahnutiu čo najširšej akceptácie a podpory týchto spoločenských opatrení zo strany verejnosti. Ak sa ľudia budú na transformácii podieľať pozitívnym spôsobom, zmenší sa tým riziko, že ešte viac vzrastie nespokojnosť, odpor alebo politická rezignácia, napríklad že ľudia nepôjdu hlasovať vo voľbách. Niet pochýb o tom, že nedostatočné zapojenie prispieva k tomu, že v našej spoločnosti dochádza k posunu k extrémizmu, populizmu, rasizmu a nacionalizmu, čo možno pozorovať v mnohých členských štátoch EÚ.

2.4.

Ekologickú krízu nebudeme môcť vyriešiť, pokiaľ sa nezačneme zaoberať sociálnym rozmerom, a naopak. Potrebujeme spoločenskú diskusiu, aby sme akceptovali, že sociálny rozmer musí byť minimálne taký dôležitý ako hospodársky a environmentálny rozmer.

2.5.

Výbor opakuje, že zásada „na nikoho nezabudnúť“ sa nesmie a nemôže týkať len konkrétnych obáv jednotlivcov a ich ekonomickej situácie a podmienok (1). Zabúda sa aj na domácnosti, komunity, regióny, odvetvia a menšiny, ktoré sa cítia ponechané napospas osudu, napr. keď sa rušia alebo zhoršujú verejné služby, a dokonca ani základné služby nie sú prístupné alebo cenovo dostupné (nejde iba o peniaze). Začína sa to fyzickou infraštruktúrou (doprava, telekomunikácie a internet) a následne to ovplyvňuje vzdelávanie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť a voľnočasové aktivity, ako aj administratívne služby, orgány presadzovania práva, políciu atď.

2.6.

Na nikoho nezabudnúť znamená opätovne posilniť postavenie ľudí ako aktívnych občanov, maximalizovať transparentnosť a zapojenie ľudí, skupín a regiónov do procesu transformácie.

2.7.

Zásada na „nikoho nezabudnúť“ sa okrem toho v súlade s definíciou udržateľného rozvoja uvedenou v správe Brundtlandovej komisie vzťahuje aj na budúce generácie (2). EHSV sa domnieva, že súčasný európsky politický rámec a hospodárstvo ukracujú mladých ľudí a budúce generácie, a víta skutočnosť, že najmä mladí ľudia v súčasnosti jasne vyjadrujú svoje obavy, napr. prostredníctvom hnutia Piatky za budúcnosť.

2.8.

Keďže je potrebné ľudí povzbudzovať, aby bez obáv čelili nastávajúcemu transformačnému procesu, politickí vedúci predstavitelia na všetkých úrovniach musia zásadu „na nikoho nezabudnúť“ premeniť na skutočnosť. Pretože transformácia znamená zmenu – a počas prechodu na udržateľnosť nebude v žiadnom prípade každý víťazom. Preto je rovnako nesprávne, ako aj nerozumné hovoriť iba o situáciách prospešných pre obe, či dokonca tri strany. Hoci spoločnosť ako celok bude mať z transformácie úžitok, náklady a prínosy nebudú rozdelené rovnomerne bez politických zásahov, ktoré zabezpečia, že sa na nikoho nezabudne.

3. Znepokojujúce trendy, pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu nerovnosť v Európe

3.1.

Európa má veľmi vysokú úroveň ľudského rozvoja a stredná dĺžka života jej občanov patrí medzi najvyššie na svete. K dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, ktoré majú sociálny rozmer, má však Európa ešte ďaleko. Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu (3) bolo v roku 2018 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 109,2 milióna ľudí, t. j. 21,7 % obyvateľov EÚ. Najviac ohrozené sú deti a menšinové skupiny. Závažná materiálna deprivácia, teda absolútna miera chudoby, klesla od roku 2008 do roku 2018 z 8,5 % na 5,8 % obyvateľstva EÚ (4), čo je však ešte veľmi ďaleko od cieľa stratégie Európa 2020.

3.2.

Percentuálny podiel žien v zamestnaní je iba 67,5 % (5) v porovnaní so 73 % mužov (zamestnaných je iba 55 % žien s tromi alebo viacerými deťmi oproti 85 % mužov) (6). 32 % žien pracuje na čiastočný úväzok (7) v porovnaní iba s 8 % mužov. V roku 2017 boli v EÚ hrubé hodinové mzdy žien v priemere o 16 % nižšie ako mzdy mužov z dôvodu viacerých stereotypov, segregácie vo vzdelávaní a na trhu práce, ako aj z toho dôvodu, že riadiace a vedúce pozície zastávajú väčšinou muži, ženy zostávajú dlhšie obdobia mimo trhu práce, vykonávajú neplatené opatrovateľské povinnosti a dochádza k diskriminácii v odmeňovaní (8). Nedostatočne zabezpečená starostlivosť (o deti) je i naďalej jedným z hlavných dôvodov, prečo ženy nie sú súčasťou pracovnej sily. Tretina ekonomicky neaktívnych žien (31,7 %) uviedla, že ich ekonomická neaktívnosť je spôsobená opatrovateľskými povinnosťami, v porovnaní iba so 4,6 % ekonomicky neaktívnych mužov. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa počas kariéry a celého života zvyšuje, čo vedie k ohromujúcemu rozdielu v dôchodkoch žien a mužov vo výške 39 %, pričom rozdiel v chudobe žien a mužov je najvyšší v najstaršej vekovej skupine (nad 65 rokov) (9).

3.3.

Majetková nerovnosť je ešte väčšia: 10 % najbohatších domácností vlastní 50 % celkového majetku, zatiaľ čo 40 % najmenej bohatých domácností vlastní len niečo viac ako 3 % (10). Podiel 40 % najchudobnejšieho obyvateľstva na príjmoch, pokiaľ ide o celkový ekvivalentný disponibilný príjem, je stabilne na nízkej úrovni a v roku 2017 dosahoval 21,1 % (Eurostat – ciele udržateľného rozvoja 2019). V EÚ existujú aj veľké rozdiely v rozdelení príjmov: v roku 2016 zarábalo 20 % obyvateľstva s najvyšším príjmom 5,2-krát viac ako 20 % s najnižším príjmom (11).

3.4.

Chudobní sa však stali ešte chudobnejšími: hĺbka alebo závažnosť chudoby (t. j. ako hlboko pod hranicou rizika chudoby je príjem ľudí ohrozených chudobou) bola v roku 2016 pre EÚ ako celok 25 %: to znamená, že polovica ľudí žijúcich pod hranicou chudoby bola najmenej 25 % pod príslušnou hranicou rizika chudoby (12).

3.5.

Podľa dostupných (čiastočných) dôkazov majú domácnosti s nízkymi príjmami tendenciu žiť v menej zdravom prostredí ako domácnosti s vyššími príjmami a sú zraniteľné z mnohých dôvodov. Chudobnejšie domácnosti majú väčšie problémy aj v oblasti dostupnosti energií a mobility (13). Pokiaľ ide o vystavenie znečisteniu alebo iným environmentálnym rizikám, medzi európskymi občanmi neexistuje rovnosť (14).

3.6.

Aj keď sa hospodárske rozdiely medzi krajinami EÚ časom zmenšili, medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely (15), keďže podiel populácie ohrozenej chudobou sa môže pohybovať od 32,8 % (Bulharsko) do 12,2 % (Česká republika) (16). V EÚ je 25,8 % rozdiel v disponibilnom príjme domácností, pričom vyššia úroveň je v krajinách severnej a západnej Európy a nižšia v krajinách východnej a južnej Európy. Medzi členskými štátmi existujú aj veľké rozdiely, pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti a výskyt závažnej materiálnej deprivácie (17). Celkovo je ohrozených 64,9 % nezamestnaných obyvateľov EÚ, od 81,8 % v Nemecku do 51,5 % v Poľsku (18).

3.7.

Nerovnosti sú výsledkom našej súčasnej hospodárskej situácie. Teória rastu, ktorý „postupne stečie zhora dole“ (tzv. trickle-down theory) a vynesie všetky lode na rovnakú úroveň, neodráža európsku realitu: nie každý z európskeho rastu skutočne profitoval rovnako. Domácnosti s vyššími príjmami profitovali oveľa viac ako 40 % chudobnejšieho obyvateľstva. Mnoho ľudí bojuje so svojou finančnou situáciou, zatiaľ čo veľmi malý zlomok ťaží z väčšiny bohatstva, ktoré všetci pomáhame tvoriť.

4. Rozdielne vplyvy prechodu na udržateľnosť

4.1.

Prechod na udržateľnosť nielenže vyplýva z potreby zaobchádzať s našimi prírodnými zdrojmi opatrnejšie a zodpovednejšie, ale stále viac sa preukazuje aj jeho hospodársky potenciál. Svetový trh s nízkouhlíkovým tovarom a službami už teraz rýchlo rastie. Niektoré pracovné miesta, ktoré sa vytvárajú v rámci nízkouhlíkového hospodárstva, sú v regiónoch a odvetviach, ktoré zažili desaťročia nedostatočného investovania. Intenzívnejšie obehové hospodárstvo prispeje k efektívnemu využívaniu zdrojov, pomôže znížiť negatívne vplyvy na životné prostredie a zvýšiť zamestnanosť, a to aj presunom činností späť do Európy a do členských štátov vrátane znevýhodnených oblastí. V nedávnej štúdii sa v súvislosti s politikami obehového hospodárstva odhaduje čistý rast zamestnanosti do roku 2030 približne o 650 000 – 700 000 pracovných miest (19). Mali by sme zabezpečiť, aby k nim mali prístup všetci ľudia a aby išlo o vysoko kvalitné pracovné miesta. Očakáva sa, že prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo sa v EÚ do roku 2030 vytvorí ďalších 1,2 milióna pracovných miest okrem už očakávaných 12 miliónov nových pracovných miest. Transformácia by mohla zmierniť pretrvávajúcu polarizáciu pracovných miest, ktorá je výsledkom automatizácie a digitalizácie, a to aj vytvorením pracovných miest v strednej časti stupnice miezd a zručností, najmä v stavebníctve a vo výrobe (20). Ovplyvnené budú všetky odvetvia, ale oveľa väčší vplyv sa očakáva v automobilovom priemysle a poľnohospodárstve.

4.2.

Stále sme však svedkami veľkých narušení hospodárskej súťaže, pretože existujúci rámec nášho trhového hospodárstva nedokáže zabrániť plytvaniu prírodnými zdrojmi, ich kontaminácii alebo ničeniu. Tieto narušenia nie sú len na úkor životného prostredia, ale bránia aj rýchlemu zavádzaniu nových a udržateľných hospodárskych riešení. Dochádza k nim v rámci Európy aj v medzinárodnom meradle. V politike vnútorného trhu ani v obchodnej politike nesmú existovať žiadne konkurenčné výhody dosiahnuté nezodpovedným konaním na úkor blaha ľudí alebo pustošením prírodných zdrojov. EHSV preto víta skutočnosť, že nová predsedníčka Európskej komisie vyzvala napríklad na zavedenie hraničnej dane z uhlíka, pokiaľ tento systém bude navrhnutý tak, aby urýchlil prechod na udržateľnosť a umožnil dosiahnuť väčšiu sociálnu spravodlivosť. EHSV považuje za dôležité, aby sa EÚ usilovala presadiť globálne stanovovanie cien uhlíka, ktoré by bolo solídnym dlhodobým riešením.

4.3.

Problém daňových systémov v členských štátoch EÚ spočíva v tom, že sa do veľkej miery spoliehajú na zdaňovanie práce. Environmentálne dane predstavovali v roku 2016 iba 6,3 % z celkových daňových príjmov, zatiaľ čo dane z práce sa vyšplhali na 49,8 % celkových daní. Celostným prístupom k daňovej reforme, ktorý je v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, by sa skutočne mohla presunúť pozornosť zo zdaňovania práce na dane z nadmerného majetku, spotreby, znečistenia alebo digitalizácie (21). Pri takomto posune by mala byť zohľadnená rastúca príjmová nerovnosť v Európe, ako aj korelácia medzi výškou príjmov a uhlíkovou stopou. Environmentálne dane sa totiž musia navrhnúť tak, aby zabezpečili zmenu v správaní najväčších používateľov a zároveň minimalizovali negatívne vplyvy na príjmovú a majetkovú nerovnosť. Na príjmovú nerovnosť a sociálne výsledky by mohlo mať priaznivý vplyv napríklad ukončenie dotácií na fosílne zdroje energie, zavedenie stanovovania ceny CO2 a pridelenie príslušných príjmov na rozvoj verejnej dopravy.

4.4.

EÚ získa dôveryhodnosť konať ako celosvetový líder v udržateľnosti, len ak si splní úlohy v tejto oblasti. Na jednej strane je to predpoklad na to, aby sme mohli ťažiť z rýchlo rastúcich budúcich trhov, napr. v oblastiach obehového hospodárstva, ekologických technológií, bioinžinierstva a udržateľného financovania. Záväzok k udržateľnosti na globálnej úrovni zároveň pomáha dosiahnuť politické ciele EÚ v iných oblastiach (ako je napríklad riešenie príčin migrácie, spravodlivý svetový obchod a zníženie závislosti od krajín bohatých na ropu z hľadiska zahraničnej politiky).

4.5.

Prechod na udržateľnosť si však vyžaduje obrovské verejné a súkromné investície alebo vysoké výdavky na tovar dlhodobej spotreby, ktoré sa z dlhodobého hľadiska vyplatia, a to na úrovni domácností, podnikov, ale aj na úrovni obcí, regiónov a krajín. Kľúčová otázka v oblasti sociálnej udržateľnosti znie: kto môže tieto peniaze investovať alebo minúť? Táto otázka určuje, kto zo zistených hospodárskych výhod profituje a kto nie. Sociálna udržateľnosť je ohrozená, ak:

—	sú schopné investovať iba veľké spoločnosti a malé a stredné podniky nie,

—	startupy nemajú prístup na budúce trhy udržateľného hospodárstva,

—	iba verejný sektor v prosperujúcich, a nie v štrukturálne slabých regiónoch má rozpočet na to, aby sa infraštruktúra prispôsobila udržateľnosti,

—

a najmä ak ľudia s nižšími príjmami a slabými finančnými zdrojmi, nižším vzdelaním a slabými vedomosťami, menšou „atraktívnosťou“ pre banky, nižším sociálnym kapitálom a sebadôverou nemajú alebo nevidia žiadne skutočné príležitosti investovať do udržateľnosti alebo zmeniť svoje spotrebiteľské návyky na udržateľné. V takom prípade by z prechodu na udržateľnosť profitovali len tí, ktorým sa darí už dnes. Sociálne nerovnosti a nespravodlivosti by sa potom prehĺbili, rovnako ako regionálne rozdiely.

4.6.

Sociálnu udržateľnosť definuje to, či poskytuje viac rovnakých príležitostí na účasť na hospodárstve, a nie či ďalej rozvíja tradičné sociálne politiky (napríklad lepšie dávky sociálneho zabezpečenia). Preto sa MSP, startupom, verejnému sektoru v štrukturálne slabých regiónoch a predovšetkým občanom (najmä najzraniteľnejším osobám) musí umožniť, aby sa na prechode na udržateľnosť mohli aktívne podieľať. V tejto súvislosti je potrebné zvážiť ďalšie faktory, ako napríklad pohlavie, individuálne schopnosti a vek, ktoré by mohli prehĺbiť existujúce nerovnosti v Európe.

4.7.

Je potrebné zohľadniť aj územný dosah transformácie. V celosvetovom meradle bude do roku 2050 žiť 67 % ľudí v mestách. Očakáva sa, že v Európe miera urbanizácie dosiahne 80 %. Nie všetci občania zaťažujú životné prostredie rovnako a túto skutočnosť treba primerane zohľadniť aj v tvorbe politiky. Napríklad Londýnčania produkujú len o niečo viac ako polovicu emisií priemeru Spojeného kráľovstva (22). Zároveň však pri poskytovaní a udržiavaní ekosystémových služieb často zohráva dôležitú úlohu vidiecke obyvateľstvo. Na vidiecke regióny a menšie mestá, ako aj na najvzdialenejšie regióny EÚ by sa preto nemalo zabúdať, ale mali by sa na transformácii podieľať.

5. Strategické oblasti činnosti – smerom k riešeniam

5.1.

Spoločným prístupom v politike udržateľného rozvoja je využitie hospodárskych stimulov na podporu ekologicky žiaduceho správania a/alebo sankcionovanie správania, ktoré je škodlivé pre životné prostredie. Napríklad v kontexte stanovovania cien CO2 je základným predpokladom, že trhová cena by mala odrážať náklady spojené s emisiami CO2. Tento prístup možno zovšeobecniť pre akékoľvek vonkajšie vplyvy na prírodné prostredie, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri cenovej internalizácii. Prístup internalizácie vonkajších vplyvov je obľúbený, pretože sľubuje vysokú účinnosť a efektívnosť a je zlučiteľný so základnou koncepciou trhového hospodárstva.

5.2.

Európska komisia našťastie začala brať prístup internalizácie vonkajších vplyvov vážnejšie. Uznala napríklad, že obnoviteľné energie sú znevýhodnené, pokiaľ sa externé náklady spojené s fosílnymi zdrojmi plne neodrážajú v trhovej cene (23), a v odvetví dopravy sa usiluje uplatňovať zásadu „znečisťovateľ platí“ (24). Tieto prístupy spájajú ekologický a hospodársky rozmer udržateľnosti, nezahŕňajú však sociálny rozmer. Musíme všetkým spoločenským skupinám a zúčastneným stranám zabezpečiť rámec, ktorý im poskytne spravodlivé možnosti vyrábať a konzumovať udržateľným spôsobom. V opačnom prípade MSP stratia svoju konkurencieschopnosť, štrukturálne slabé regióny sa stanú ešte slabšími a sociálne alebo individuálne znevýhodnené osoby budú mať ešte menšie príležitosti podieľať sa na prosperite spoločnosti.

5.3.

Stratégia udržateľnosti, ktorá sa spolieha výlučne na trh, v ktorom sú v ideálnom prípade internalizované všetky vonkajšie vplyvy, preto nestačí, pretože pre spoločnosť automaticky neprináša udržateľné výsledky. Politika, ktorá podporuje aj sociálnu udržateľnosť, musí okrem internalizácie vonkajších vplyvov zaujať širší prístup. Je potrebné odstrániť existujúce prekážky, ktoré jednotlivcom, sociálnym skupinám, družstvám, konkrétnym podnikom alebo verejnému sektoru bránia zapojiť sa do udržateľného rozvoja.

5.4.

Prechod na udržateľnosť bude obzvlášť dôležitý v konkrétnych odvetviach, ako sú potravinársky priemysel, doprava, bývanie a energetika. Tento argument ilustrujú najmä tri príklady z energetického sektora:

—

V dôsledku vyššej ceny CO2 sa zvyšujú náklady na elektrickú energiu, pokiaľ sa nevyrába 100 % bez emisií CO2. Preto je príťažlivejšia vlastná výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, napríklad solárna energia (v budúcnosti sa zintenzívni pomocou skladovania elektrickej energie). Výroba spotrebiteľmi má zmysel z hľadiska environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti. Ale tí, ktorí žijú vo vlastných domoch alebo prevádzkujú väčšie podniky a vlastnia dostatočne veľké (strešné) plochy, majú oveľa väčšie možnosti profitovať z tejto koncepcie. Pre nájomcov alebo malé remeselnícke podniky je ťažšie alebo dokonca objektívne nemožné stať sa výrobcami-spotrebiteľmi. Preto je pre nich elektrická energia čoraz drahšia, zatiaľ čo výrobcovia pre vlastnú spotrebu môžu ušetriť peniaze a splatiť svoje investície, a dokonca za určitých okolností dostávajú peniaze daňovníkov. Tým sa zvyšuje sociálna nerovnosť a konkurenčné nevýhody malých podnikov. Veľmi podobné problémy sú badateľné aj v odvetví vykurovania.

—

V dôsledku vyššej ceny CO2 sú drahšie aj fosílne palivá. Inými slovami, náklady na nákup elektrického vozidla sa rýchlejšie vrátia. Vyžaduje si to však finančnú likviditu alebo aspoň úverovú bonitu. Jednotlivci alebo dokonca malé podniky, ktoré ju nemajú, si elektrické auto nemôžu kúpiť, a preto musia znášať vyššie ceny benzínu. Ďalšou možnosťou, aspoň vo veľkých mestách, je verejná doprava alebo jazda na bicykli. V mnohých vidieckych oblastiach to však nie je realistická alternatíva. Výsledkom je, že sa nestretávame iba s rovnakými problémami ako v prípade elektriny alebo kúrenia, ale ďalšiemu tlaku je vystavená aj regionálna súdržnosť.

—

Nakoniec je najlepším spôsobom, ako účinne stimulovať rozvoj obehového hospodárstva, pravdepodobne zdraženie spotreby surovín, napr. prostredníctvom DPH. Na to, aby sa dalo v priemysle a obchode zaobísť bez surovín alebo aby sa mohli recyklovať, sú však často potrebné aj počiatočné investície do zariadení a technológií, čo by opäť zvýhodnilo veľké spoločnosti na úkor MSP.

5.5.

Tieto príklady ukazujú, že nech je podpora obnoviteľnej energie, elektromobility a obehového hospodárstva zvyšovaním cien emisií alebo surovín akokoľvek odôvodnená, ak to bude jediný prístup, ohrozí sa tým sociálna udržateľnosť. Treba ju podporiť iniciatívami, ktoré sa osobitne zaoberajú situáciou znevýhodnených účastníkov trhu a aspoň kompenzujú ich nevýhody. Samotná kompenzácia však často na dosiahnutie pokroku v sociálnej udržateľnosti nestačí. Na niektorých miestach musia mať znevýhodnené osoby ešte lepšie možnosti ako ostatní.

5.6.

V tejto súvislosti závisí napríklad účasť na energetickej transformácii aj od osvety a informovanosti o možných krokoch, preto je nevyhnutné pomôcť ľuďom, aby viac dôverovali a zapojili sa do činností, ktoré vedú k väčšej účasti na udržateľnom rozvoji. V opačnom prípade budú prekážky spôsobené administratívnymi postupmi a byrokraciou ešte viac zaťažujúce. Pozornosť si zaslúži aj zmena infraštruktúry.

5.7.

Ďalšou strategickou oblasťou činnosti je kvalifikácia, vzdelávanie, poradenstvo a pomoc. Prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo bude mať zásadný vplyv na potreby v oblasti zručností. Je naliehavo potrebné investovať do ľudského kapitálu (vzdelávanie, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie) s cieľom vybaviť súčasné a budúce generácie potrebnými zručnosťami v ekologických a digitálnych technológiách. Školy a univerzity by mali mať osobitné učebné plány v oblasti udržateľného rozvoja v snahe podporovať aj učenie sa prácou odrážajúce situáciu na pracovných trhoch. Investície do rekvalifikácie a zvyšovania zručností obyvateľstva majú zásadný význam, aby sa na nikoho nezabudlo.

5.8.

Sociálne transfery (financované napr. „progresívnym zdaňovaním“ a inovačnými daňami, ako je daň z finančných transakcií) sú rovnako dôležité. Keďže charakter práce sa v dôsledku technologických zmien mení, otázka nových nárokov, ako je primeraný príjem pre všetkých, bude jednou z kľúčových tém diskusie v nasledujúcom období, do ktorej by mali byť v plnej miere zapojení sociálni partneri. Bude dôležité zabezpečiť, aby ich návrh prispel k udržateľnosti, a nie aby ju brzdil.

5.9.

Sociálna politika nezohľadňuje environmentálne problémy. Európsky sociálny fond sa napríklad nezaoberá zmenou klímy. Podľa odhadu sa na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy prostredníctvom reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy, prispôsobenia zručností a kvalifikácie, zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily a vytvárania nových pracovných miest vyčleňuje len 7 % prostriedkov (25). Nedostatok koherentnosti medzi politickými rámcami navyše spôsobuje, že kompromisy, synergie a potreba sprievodných opatrení buď medzi témami diskusie chýbajú, alebo je ťažké ich posúdiť z dôvodu nedostatku prispôsobených údajov, nástrojov alebo postupov.

5.10.

Konkrétnejšie, aby mohlo dôjsť k zmene modelu založeného na kompenzácii ex post a úsilí o zmiernenie na taký model, ktorý sociálne znevýhodneným ľuďom v štrukturálne znevýhodnených regiónoch umožní rozvíjať projekty zdola nahor a postupne vytvárať skutočne udržateľné, participatívne a inkluzívne hospodárske modely (26), budú potrebné nasledujúce prvky:

—	zaručený primeraný príjem pre tých, ktorí to potrebujú,

—	zaručený prístup k mikrofinančnej podpore alebo k verejným pôžičkám pre ľudí s nízkym úverovým ratingom z pohľadu súkromných bánk,

—	podpora sebestačnosti (najmä v rámci komunít), napríklad v oblasti energetiky, bývania a poľnohospodárstva, ktorá by sa mohla pretaviť do rôznych foriem štruktúr v rámci sociálneho hospodárstva, najmä do družstiev),

—	zredukovanie administratívnych prekážok pre týchto aktérov,

—	právne a technické poradenstvo v teréne,

—	posilnenie verejných investícií do infraštruktúry a sociálnych investícií.

6. Úloha Európskeho piliera sociálnych práv v kontexte udržateľnosti

6.1.

Európsky pilier sociálnych práv, ktorý EÚ vyhlásila v novembri 2017, je osobitným nástrojom na riešenie sociálnych problémov, ktorým EÚ čelí, pretože sú v ňom zakotvené zásady a práva, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v Európe 21. storočia a má zaručiť nové a účinnejšie práva všetkým občanom na základe 20 kľúčových zásad, ktoré sú štruktúrované do troch kategórií: i) rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, ii) spravodlivé pracovné podmienky a iii) sociálna ochrana a začlenenie pre všetkých.

6.2.

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv si vyžaduje značnú rozpočtovú základňu a investície. Na jednej strane by mal potrebné financovanie zabezpečiť nasledujúci viacročný finančný rámec a na druhej strane možno sociálne investície uľahčiť odporúčaním „zlatého pravidla“ (27) pre verejné investície so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi. Vhodné daňové politiky vrátane účinných opatrení proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu by členským štátom a EÚ mali umožniť získať dodatočné prostriedky, ktoré by prispeli k financovaniu sociálneho piliera (28) a cieľov udržateľného rozvoja. Verejné výdavky/investície môžu v niektorých oblastiach dopĺňať aj investície súkromného sektora, ale mali by podliehať osobitným a transparentným kritériám, ktoré zaručia dostatočnú sociálnu návratnosť investícií v prospech verejného záujmu (29).

6.3.

Napriek tomu, že 17 cieľov udržateľného rozvoja a 20 práv a zásad Európskeho piliera sociálnych práv majú toho veľa spoločného, zatiaľ nebol predložený žiadny návrh, ako medzi nimi vytvoriť užitočné synergie. To by sa mohlo dosiahnuť začatím zlepšovania 14 ukazovateľov sociálneho prehľadu, aby lepšie zodpovedali 20 právam a zásadám Európskeho piliera sociálnych práv a cieľom udržateľného rozvoja. Európska komisia by na základe rozšíreného a špecifickejšieho súboru spoločných ukazovateľov mala rozbehnúť aj stratégiu umožňujúcu lepšie spojiť tieto dva základné nástroje na dosiahnutie sociálno-environmentálneho pokroku, pričom by sa mala vyhnúť zavádzajúcej duplicite. Webové sídlowww.inequalityin.eu (30) je dobrým príkladom nástroja, ktorý meria príjmy a environmentálne parametre ako ukazovatele kvality života v členských štátoch.

6.4.

Diskutuje sa o tom, ako koncepciu „spravodlivej transformácie“ zaviesť v Európe do praxe. Aktívne politiky trhu práce by mali pomôcť uľahčiť prechod najmä na nízkouhlíkové pracovné miesta (napríklad odborná príprava a pomoc pri hľadaní zamestnania) a zvýšiť účasť pracovníkov, ako aj platby za environmentálne služby, čím sa počas transformácie podporia znevýhodnené skupiny (31).

V Bruseli 31. októbra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Stanovisko EHSV Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44).

(2) Brundtlandovej správa Our Common Future (Naša spoločná budúcnosť).

(3) https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10163468/3-16102019-CP-EN.pdf/edc3178f-ae3e-9973-f147-b839ee522578

(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(5) Tamže.

(6) https://eige.europa.eu/publications/poverty-gender-and-intersecting-inequalities-in-the-eu.

(7) Eurostat.

(8) https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/gender-equality/equal-pay/gender-pay-gap-situation-eu_en.

(9) https://www.equalpayday.be/europa/; Eurostat.

(10) OECD, Understanding the Socio-Economic Divide in Europe (Pochopenie sociálno-ekonomických rozdielov v Európe), podkladová správa, 2017.

(11) Income inequality in the EU (Príjmová nerovnosť v EÚ), Eurostat, 2016.

(12) Čo je chudoba – fakty a trendy vývoja v oblasti chudoby, EAPN 2016.

(13) 30x30 Actions for a Sustainable Europe (Opatrenia pre udržateľnú Európu 30 x 30), #Think2030 Action Plan, IEEP.

(14) EEA (2018).

(15) Eurostat 2019.

(16) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(17) ESPAS 2019, Eurostat 2019.

(18) Eurostat 2018.

(19) Impacts of circular economy policies on the labour market (Vplyvy politík obehového hospodárstva na trh práce), správa pre Európsku komisiu, ktorú vypracovali spoločnosti Cambridge Econometrics, Trinomics a ICF, máj 2018.

(20) ESDE 2019.

(21) Stanovisko EHSV na tému Udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany v digitálnom veku, Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7.

(22) IIED.

(23) Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1).

(24) Biela kniha – „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ [COM(2011) 144 final].

(25) David Baldock a Céline Charveriat. 2018. Tieto údaje sú v správe označené ako „vlastné výpočty na základe Ricarda (2017). Začlenenie problematiky klímy do rozpočtu EÚ: príprava na nasledujúci VFR“.

(26) Stanovisko EHSV na tému Nové udržateľné hospodárske modely (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 57).

(27) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 1, bod 1.6; Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 33, body 1.8 a 3.6; Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 11; Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 95, bod 1.4; Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21; Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, bod 3.14; Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 24, bod 1.8; ECO/498 (pozri strany 113 tohto úradného vestníka).

(28) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, bod 1.6.

(29) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, bod 1.4.

(30) https://www.inequalityin.eu

(31) Medzinárodná konfederácia odborových zväzov uvádza usmernenia MOP pre spravodlivú transformáciu.