Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Povolanie poľnohospodára a problematika ziskovosti

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 353/12)

Spravodajca: Arnold PUECH D’ALISSAC

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.2.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	28.6.2019
Prijaté v pléne	18.7.2019
Plenárne zasadnutie č.	545
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	188/0/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Ziskovosť poľnohospodárskeho podniku a jeho hospodárska životaschopnosť je v EÚ vážnym problémom, keďže príjem poľnohospodára dosahuje v priemere len 46,5 % ostatných hospodárskych odvetví. Napriek nízkej ziskovosti zohráva odvetvie poľnohospodárstva EÚ kľúčovú úlohu, pretože je hybnou silou vidieckych ekonomík a produkuje kvalitné potraviny, ktoré spĺňajú najvyššie normy na svete. Environmentálnu udržateľnosť nie je možné dosiahnuť bez rovnako dôležitých hospodárskych, obchodných, ekologických a sociálnych aspektov poľnohospodárskej činnosti.

1.2.

Odvetvie poľnohospodárstva EÚ poskytuje spotrebiteľom potravinovú bezpečnosť napriek rastúcemu tlaku zmeny klímy a spoločenských požiadaviek z hľadiska environmentálnej udržateľnosti. Európske poľnohospodárske odvetvie okrem toho aktívne prispieva k udržaniu konkurencieschopnosti a dynamiky EÚ na medzinárodných trhoch a pomáha pri zabezpečovaní obchodného prebytku EÚ. Odvetvie poľnohospodárstva EÚ je takisto jedným z najväčších zdrojov zamestnanosti, pričom zamestnáva viac ako 40 miliónov ľudí v celej EÚ. V týchto oblastiach je poľnohospodárstvo často jediným hospodárskym odvetvím, ktoré vytvára rast a pracovné miesta.

1.3.

V EÚ je potrebný férový, transparentný, dobre fungujúci a spravodlivý potravinový dodávateľský reťazec, ktorý je vhodný pre poľnohospodárov a všetky zainteresované strany vrátane spracovateľov, maloobchodníkov a predovšetkým spotrebiteľov. Na vnútroštátnej úrovni by sa mal zvážiť opačný prístup vyjednávania o trhu prostredníctvom vytvorenia hodnotových reťazcov, ktorých cieľom je poskytnúť poľnohospodárom mesačný príjem v hodnote dvojnásobku minimálnej mzdy.

1.4.

Odvetvie poľnohospodárstva EÚ zabezpečuje pozitívne verejné služby a externality, ktoré trh neuznáva. Cieľom, ktorý sa dosiahol, je zabezpečenie potravinovej bezpečnosti pri plnení najvyšších výrobných noriem. Objavujú sa však nové výzvy, ako napríklad zmena klímy, výraznejšia volatilita cien, ako aj nekalá hospodárska súťaž zo strany výrobných systémov s nižšími normami, nekalé obchodné praktiky, vyľudňovanie vidieka a starnutie poľnohospodárskeho obyvateľstva, ktoré sťažujú situáciu poľnohospodárov EÚ na medzinárodnom trhu.

1.5.

Nové technológie spolu s inkluzívnymi výskumnými a inovačnými činnosťami sú súčasťou riešenia na udržanie konkurencieschopnosti odvetvia poľnohospodárstva EÚ a umožňujú poľnohospodárom EÚ priamo a účinne riešiť otázku udržateľnosti.

1.6.

Na to, aby sa poľnohospodárom EÚ poskytli správne nástroje na lepšie využívanie nového technologického potenciálu a inovačných riešení v poľnohospodárskych podnikoch, je potrebné celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností.

1.7.

Poľnohospodári EÚ zaviedli niekoľko opatrení na zvýšenie svojho príspevku k boju proti zmene klímy, keďže čoraz častejšie zaznamenávajú ich účinky. Zažívajú meniace sa časy zberu, skoré alebo neskoré mrazy, požiare, záplavy a suchá. Environmentálne opatrenia by okrem toho nemali ohrozovať bezpečnosť potravín a musí sa pri nich prihliadať na to, že poľnohospodári potrebujú primeranú odmenu za dodatočnú prácu, ktorú si udržateľné a zmierňujúce opatrenia často vyžadujú.

1.8.

Silná EÚ sa usiluje dosiahnuť nielen ciele Lisabonskej zmluvy, ale aj globálne ciele, ako sú Parížska dohoda o zmene klímy a ciele udržateľného rozvoja OSN. Tieto ambiciózne záväzky treba podporiť silným rozpočtom a účinnými politikami, ktoré zaručia budúcnosť, rozvoj a prosperitu poľnohospodárstva a vidieckych oblastí. Európski poľnohospodári a poľnohospodárske družstvá potrebujú na ďalšie obdobie silný rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

2.   Úvod

2.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vypracúva toto stanovisko v snahe poukázať na významnú úlohu európskych poľnohospodárov a ich prínos pre hospodárstvo EÚ, keďže prispievajú k celosvetovej potravinovej bezpečnosti a udržiavajú vidiecke oblasti pri živote. Tento prínos sa často neoceňuje tak, ako by si zaslúžil, čo odrádza novú generáciu od toho, aby prevzali rodinné poľnohospodárske podniky, a znižuje atraktívnosť odvetvia pre nových poľnohospodárov.

3.   Úloha poľnohospodárov v EÚ

3.1.    Prínos k potravinovej bezpečnosti, poskytovaniu zdravých a výživných potravín a celkovému hospodárstvu EÚ

3.1.1.

V situácii, keď dopyt po potravinách a biomase rastie, sa poľnohospodári EÚ, ich družstvá a podniky zaviazali vyrábať, transformovať a uvádzať na trh pre európskych občanov a spotrebiteľov na celom svete bezpečné a vysokokvalitné potraviny. Spotrebiteľom poskytujú potravinovú bezpečnosť napriek rastúcemu tlaku zmeny klímy a spoločenských požiadaviek z hľadiska environmentálnej udržateľnosti. Európske poľnohospodárske odvetvie navyše aktívne prispieva k udržaniu konkurencieschopnosti a dynamiky EÚ na medzinárodných trhoch. Podľa Eurostatu (1) predstavovalo poľnohospodárstve odvetvie v roku 2017 1,2 % HDP EÚ a vytvorilo (hrubú) pridanú hodnotu vo výške 188,5 miliardy EUR, čím aktívne prispelo k obchodnému prebytku EÚ v objeme 137 miliárd EUR poľnohospodárskeho vývozu za rovnaké časové obdobie.

3.2.    Zamestnanosť vo vidieckych a znevýhodnených oblastiach

3.2.1.

Agropotravinový reťazec EÚ je jedným z najväčších hospodárskych odvetví EÚ, ktorý udržiava a vytvára rast a pracovné miesta a zamestnáva približne 40 miliónov ľudí. Približne 10 miliónov ľudí je priamo zamestnaných a pracuje v poľnohospodárskych podnikoch a družstvách. Poľnohospodárstvo je pre určité oblasti alebo regióny jediným zdrojom zamestnanosti.

3.3.    Poľnohospodári ako ochrancovia tradičnej krajiny a správcovia pôdy

3.3.1.

Poľnohospodári EÚ, poľnohospodárske podniky a ich družstvá spravujú približne 173 miliónov hektárov pôdy, čo predstavuje približne 39 % celkovej plochy EÚ. Poľnohospodári a ich rodinní príslušníci chránia vidiecku krajinu a biodiverzitu, poskytujú spoločnosti mnoho pozitívnych výstupov: svojou vytrvalou prácou v oblasti správy pôdy a krajiny aktívne prispievajú k zmierneniu následkov veľkých katastrof v prípade extrémnych poveternostných podmienok. Mnohí poľnohospodári sú tiež vlastníkmi lesov a ich podiel na udržateľnom obhospodarovaní lesov je zásadný. Poľnohospodári navyše pomáhajú zachovávať a obnovovať tradičnú krajinu vidieckych oblastí v EÚ, pričom zabezpečujú zachovanie kultúrneho dedičstva a takisto pozitívne synergie s odvetvím cestovného ruchu EÚ. Doterajšie snahy odvetvia poľnohospodárstva však nemôžu zakrývať skutočnosť, že na dosiahnutie európskych a celosvetových cieľov v oblasti biodiverzity vrátane ochrany včiel, hmyzu a vtáctva je potrebné vynaložiť oveľa viac úsilia a prijať ďalšie opatrenia. To je do určitej miery v rozpore s potrebou vytvárania zisku, takže EÚ musí rozhodne poskytovať odmeny za väčší environmentálny príspevok poľnohospodárstva, a to prostredníctvom dodatočných prostriedkov pridelených na SPP.

4.   Zmeny v povolaní poľnohospodárov

4.1.    Rastúce nároky spoločnosti na zdravú výživu, pôvod a kvalitu potravín, vplyv na životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat

4.1.1.

Spotrebitelia majú k dispozícii veľké množstvo informácií spojených s výrobkami, ktoré konzumujú každý deň. Rovnako venujú zvýšenú pozornosť pôvodu a kvalite potravín, ako aj ich vplyvu na životné prostredie. Ďalšími dôležitými hnacími silami výberu spotrebiteľa sú plnenie noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat a vzdialenosť od miesta, kde sa potravina vyrába vrátane skracovania potravinových reťazcov.

4.1.2.

S cieľom splniť očakávania spotrebiteľov začali poľnohospodári EÚ zavádzať opatrenia na zlepšenie životných podmienok zvierat a zníženie vplyvu poľnohospodárskych činností pri výrobe vysokokvalitných výrobkov na životné prostredie a kvalitu pôdy. Poľnohospodári EÚ, ktorým pomáhajú verejné orgány a akademická obec, investujú energiu a zdroje v snahe prijať tento nový model spotreby.

4.2.    Úloha technológií a inovácií v poľnohospodárstve

4.2.1.

Odvetvie poľnohospodárstva EÚ je s mnohými prelomovými pokrokmi v oblasti genetiky, automatizovaných vozidiel, robotov, bezpilotných vzdušných prostriedkov, družicového snímkovania, diaľkového prieskumu, veľkých údajov (big data) atď. na čele technologickej a digitálnej revolúcie. Poľnohospodári navyše vždy prijímali, vyvíjali a uplatňovali inovačné modely poľnohospodárskych podnikov a agronomické postupy vrátane nových techník a výrobných metód, ktoré zvýšili výstupy a prispôsobili poľnohospodárske postupy meniacim sa okolnostiam.

4.2.2.

Nové technológie v tomto ohľade pomáhajú poľnohospodárom EÚ zabezpečiť potravinovú bezpečnosť pri plnení najvyšších noriem vo svete a napĺňaní očakávaní spotrebiteľov. Nové technológie v tomto zmysle umožňujú poľnohospodárom EÚ riešiť problém životného prostredia priamo a účinne. Napríklad zníženie používania prípravkov na ochranu rastlín možno dosiahnuť pomocou kombinácie technológií, ktoré poľnohospodárom pomáhajú v každom aspekte výroby. Okrem iného nové techniky šľachtenia majú najväčší vplyv na zníženie používania prípravkov na ochranu rastlín a na zvýšenie odolnosti rastlín a zvierat proti škodcom, hubám a vonkajším patogénom.

4.2.3.

Úloha technológií je spojená nielen so samotnou výrobou, ale aj s vysledovateľnosťou, bezpečnosťou potravín, dobrými životnými podmienkami zvierat a opatreniami na zmiernenie zmeny klímy, ktoré pomáhajú udržať odvetvie poľnohospodárstva EÚ medzi tými najpokrokovejšími a najbezpečnejšími na svete.

4.2.4.

Na zavádzanie inovačných technologických riešení v poľnohospodárskych podnikoch je pre poľnohospodárov EÚ životne dôležitý prístup k financiám. V tejto súvislosti sa v rámci novej SPP musí zachovať a podporovať funkcia subsidiarity druhého piliera SPP. Je dôležité pochopiť, že poľnohospodári EÚ budú vo svojich podnikoch zavádzať najnovší technologický vývoj len prostredníctvom ľahkého prístupu k úverom.

5.   Výzvy

5.1.    Zmena klímy

5.1.1.

Poľnohospodári EÚ výrazne prispievajú k boju proti zmene klímy, keďže čoraz častejšie zaznamenávajú jej účinky. Zažívajú meniace sa časy zberu, skoré alebo neskoré mrazy, požiare, záplavy a suchá. Účinné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy sú preto rozhodujúce pre dlhodobú životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodári súčasne znižujú emisie v poľnohospodárskom podniku aj mimo neho prostredníctvom udržateľných postupov riadenia, zavádzaním nových technológií a efektívnejším využívaním plodín, slamy, hnoja a iných zvyškov na energiu z obnoviteľných zdrojov, solárnym vykurovaním a získavaním elektrickej energie z veternej energie, ako aj z iných zdrojov. Výrobky z plodín a zvyškov hospodárskych zvierat sa môžu použiť aj na výrobu biopalív a obnoviteľných priemyselných materiálov priamo v poľnohospodárskom podniku, podľa zásad obežného hospodárstva. Uvedené pomáha znížiť emisie v iných odvetviach a znižuje závislosť EÚ od dodávok fosílnych palív.

5.1.2.

Je dôležité poznamenať, že Parížska dohoda, ako aj ciele udržateľného rozvoja stanovujú dôležité míľniky pre odvetvie poľnohospodárstva EÚ, ktoré sa musia dosiahnuť v rokoch 2030 až 2050. Poľnohospodári v EÚ sú pripravení na riešenie týchto výziev, ak budú vybavení správnymi nástrojmi. „Súbor nástrojov“ musí obsahovať pozitívny a používateľsky ústretový rámec politiky, nové technológie, stratégie v oblasti vodného hospodárstva (t. j. skladovanie a zavlažovanie) a silný rozpočet SPP, ktorý podporí ďalšie úsilie poľnohospodárov. Ak by poľnohospodári prišli o jeden z uvedených nástrojov, mohla by sa ohroziť potravinová bezpečnosť a negatívne ovplyvniť kvalita potravinárskej výroby v EÚ.

5.2.    Príjmy v odvetví poľnohospodárstva

5.2.1.

Poľnohospodárske príjmy (2) pripadajúce na ročnú pracovnú jednotku vyjadrené ako index boli v členských štátoch EÚ28 v roku 2017 o 10,9 % vyššie ako v roku 2016. Tento vývoj je však potrebné dať do súvislosti s inými hospodárskymi odvetviami, kde je priemerný príjem oveľa vyšší. V porovnaní s priemernými mzdami v hospodárstve dosiahol podnikateľský príjem poľnohospodára na rodinnú pracovnú jednotku v roku 2017 vlastne len 46,5 %.

5.2.2.

Táto situácia má veľký vplyv na rozvoj odvetvia z hľadiska celkovej príťažlivosti pre externých aktérov, investorov a bankových partnerov, zabraňuje rozvoju synergií s inými hospodárskymi odvetviami a zintenzívňuje problém generačnej obnovy vo vidieckych oblastiach.

5.3.    Volatilita cien a vznik nových trhov

5.3.1.

Reálne ceny (deflované) väčšiny hlavných výrobkov boli v roku 2017 vyššie ako v predchádzajúcom roku: priemerná cena mlieka vzrástla o 17,1 % oproti roku 2016, ceny ošípaných boli o 8,3 % vyššie, ceny obilnín vzrástli o 3,0 %, ceny hovädzieho dobytka vzrástli o 2,2 % a ceny hydiny boli takisto vyššie (+ 1,0 %). Naopak, reálne ceny oviec a kôz v roku 2017 naďalej klesali (–1,4 %). Tento pozitívny trend väčšiny komodít bol súčasťou prudkého vzostupu, ktorý sa začal v roku 2003. V roku 2008 však došlo k výraznému poklesu cien, čo vyvolalo volatilitu cien na medzinárodnom trhu, ktorá postavila malých a stredných poľnohospodárov v EÚ, ako aj nedávnych investorov v odvetví poľnohospodárstva pred náročnú úlohu.

5.3.2.

Odvetvie poľnohospodárstva EÚ reagovalo vzhľadom na svoju rôznorodú povahu na cenový šok v roku 2008 odlišne: mnohí malí a strední poľnohospodári boli v záujme zachovania svojich činností nútení spoliehať sa len na priame platby v rámci SPP, čo však nestačilo na zaručenie hospodárskej udržateľnosti ich poľnohospodárskych podnikov. Pokiaľ ide o vývoz z EÚ, hlavným obchodným partnerom EÚ v oblasti poľnohospodárskych výrobkov sú USA (16 % celkového vývozu poľnohospodárskych výrobkov, v roku 2017 sa dosiahla čistá hodnota 33,3 miliardy EUR). S takouto koncentráciou vývozu na jeden jednotný trh je odvetvie poľnohospodárstva EÚ vystavené politickým rozhodnutiam tretích strán, ktoré by mohli viesť k prudkému kolísaniu cien (t. j. zavedenie zákazov vývozu alebo vysokých ciel). Jednotný trh EÚ je najotvorenejším a najprístupnejším trhom na svete, pričom poľnohospodári EÚ čelia výzve konkurovať dovážaným poľnohospodárskym komoditám, ktoré spĺňajú iné výrobné normy. Stále však existuje priestor na zlepšenie vysledovateľnosti potravinárskych výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín, čo by mohlo viesť k mnohým kontroverzným diskusiám o kvalite a označovaní potravín v súvislosti s dovážanými výrobkami (t. j. potravinárske výrobky vyvinuté prostredníctvom nových techník šľachtenia, používanie prípravkov na ochranu rastlín, plnenie noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat atď.). Tieto dovozy sú na trhu EÚ vzhľadom na ich rozdielnu úroveň výroby veľmi konkurencieschopné a vytvárajú napätie pre poľnohospodárov EÚ, ktorí už spĺňajú najvyššie výrobné normy na svete.

5.4.    Vyľudňovanie vidieckych oblastí a generačná obnova

5.4.1.

Podľa Európskej komisie sedem z desiatich (71,5 %) manažérov poľnohospodárskych podnikov z 10,5 milióna podnikov v EÚ bolo mužov a väčšina (57,9 %) mala 55 rokov alebo viac. Asi len jeden z desiatich (10,6 %) manažérov poľnohospodárskych podnikov bol mladý poľnohospodár mladší ako 40 rokov a tento podiel bol ešte nižší medzi poľnohospodárkami (8,6 %).

5.4.2.

Poľnohospodári, vlastníci lesov, poľnohospodárske podniky a poľnohospodárske družstvá sú hospodárskou oporou vidieckych oblastí EÚ. Starnutie poľnohospodárov spôsobuje všeobecné vyľudňovanie vidieckych oblastí (tzv. vidiecka diaspóra) s priamymi dôsledkami pre hospodársku a spoločenskú štruktúru týchto území. Nové generácie okrem toho odrádza od preberania rodinných podnikov nízka ziskovosť poľnohospodárskej činnosti a ťažkosti s prístupom k pôde.

6.   Vyhliadky do budúcnosti

6.1.    Digitalizácia a presné poľnohospodárstvo

6.1.1.

Poľnohospodárstvo postúpilo do éry digitálne zlepšeného poľnohospodárstva, v rámci ktorého každé zariadenie, ktoré počas rôznych štádií poľnohospodárskej výroby produkuje údaje, môže odoslať informácie na účely ich zberu, spracovania a analýzy. Využívanie veľkých údajov (big data) by poľnohospodárom mohlo pomôcť vstúpiť do budúcnosti poľnohospodárstva a dosiahnuť ambiciózne ciele.

6.1.2.

Poľnohospodársky podnik produkuje množstvo druhov údajov, ktoré možno klasifikovať do rôznych kategórií, ako sú agronomické údaje, finančné údaje, údaje o zhode, meteorologické údaje, údaje o životnom prostredí, údaje o strojoch, údaje o zamestnancoch atď. Tieto súbory údajov pochádzajú zo širokej škály čoraz výkonnejších a nákladovo efektívnejších zdrojov, ako sú stroje, bezpilotné vzdušné prostriedky, GPS, diaľkové snímače, družice, smartfóny atď. Dopĺňajú ich tiež poskytovatelia služieb, poradné orgány, verejné orgány atď. Ďalší partneri v hodnotovom reťazci, ako sú spracovatelia a maloobchodníci, supermarkety, hypermarkety vrátane reklamných agentúr navyše zbierajú obrovské množstvo údajov o trhoch, na ktorých poľnohospodári predávajú svoje výrobky.

6.1.3.

Zber a využívanie údajov v poľnohospodárstve nie je novou koncepciou, poľnohospodári tak robia už od počiatku poľnohospodárskej výroby. Novinkou však je, že vďaka veľkosti a objemu týchto údajov, ktoré rastú exponenciálnym tempom, je možné rozvíjať odvetvie poľnohospodárstva orientovaného na údaje. Ďalšou novinkou je kvalita informácií získaných v reálnom čase na úrovni poľnohospodárskeho podniku a technológia využívaná na zber, ukladanie, používanie, správu, zdieľanie, spracovanie a oznamovanie údajov.

6.1.4.

Vlastníctvo údajov a právo určiť, kto má prístup k údajom a ich využívaniu, sú nevyhnutné na to, aby sa poľnohospodári naďalej zapájali do zavádzania nových technológií. V súčasnosti neexistuje spoločný rámec, v ktorom by bolo vlastníctvo údajov jasne vysvetlené. Poľnohospodárske odvetvie EÚ preto vytvorilo kódex správania pre zdieľanie poľnohospodárskych údajov zmluvnou dohodou (3), v ktorej vysvetľuje právo pôvodcu údajov na odmenu za využívanie údajov vytvorených ako súčasť jeho činnosti.

6.1.5.

Digitalizácia a presné poľnohospodárstvo zohrávajú hlavnú úlohu pri formovaní budúcnosti poľnohospodárskeho odvetvia EÚ. Ovplyvňujú aj trh práce a druh zručností potrebných v poľnohospodárstve a opätovne vymedzujú úlohu poľnohospodárov a obchodné modely poľnohospodárskych družstiev.

6.2.    Opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu

6.2.1.

Poľnohospodárske odvetvie EÚ prijalo v posledných desaťročiach veľké množstvo opatrení na zlepšenie svojej environmentálnej udržateľnosti. SPP ukladá prísne a náročné environmentálne opatrenia a postupy trvalo udržateľného riadenia, ktoré menia spôsob, akým poľnohospodári pôsobia v týchto oblastiach, pričom účinne kombinujú kvalitu s udržateľnosťou.

6.2.2.

Poľnohospodárstvo a lesníctvo zohrávajú osobitnú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy, pretože sú jediným hospodárskym odvetvím, ktoré vďaka fotosyntéze odstraňuje skleníkové plyny z atmosféry. Tieto úspechy sa však stále v plnej miere neoceňujú, nemerajú ani riadne nezapočítavajú a politickí činitelia by mali zvážiť lepšie posúdenie toho, ako môžu lesy a trvalé a ročné plodiny prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov.

6.2.3.

Poľnohospodári by v súčasnosti chceli, aby ich úsilie v boji proti zmene klímy uznala spoločnosť, ako aj politickí činitelia. Predovšetkým politickí činitelia by si mali uvedomovať, že environmentálne opatrenia by nemali ohrozovať bezpečnosť potravín a musia mať na zreteli, že poľnohospodári potrebujú primeranú odmenu za dodatočnú prácu, ktorú si udržateľné a zmierňujúce opatrenia často vyžadujú.

6.3.    Lepšia transparentnosť trhu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci

6.3.1.

Podľa prehľadu Komisie vydaného v marci 2017 je rozdelenie pridanej hodnoty v potravinovom reťazci približne 25 % na poľnohospodárov, 25 % na spracovanie potravín a 50 % na potravinárske maloobchody a stravovacie služby.

6.3.2.

V súčasnom období treba dôsledne dodržiavať európsku smernicu o nekalých obchodných praktikách. V podnikoch v poľnohospodárskom a potravinovom reťazci neustále dochádza k veľkej nerovnováhe vo vyjednávacej sile medzi poľnohospodármi a spracovateľmi poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov. Do tejto nerovnováhy vstupujú silné obchodné organizácie (supermarkety, hypermarkety, veľké potravinárske a spracovateľské komory, ktoré pôsobia v celej Európe).

6.3.3.

Spracovateľské a maloobchodné fázy rozšírili svoju celkovú pridanú hodnotu v potravinovom reťazci vďaka sledovaniu zvýšeného dopytu spotrebiteľov po pohodlných výrobkoch. Zároveň sa od roku 2014 znížila pridaná hodnota v poľnohospodárstve (o 4 % v roku 2016). Je to spôsobené zvyšujúcimi sa vstupnými nákladmi v dôsledku konkurencie v súvislosti s nedostatočnými zdrojmi, ako aj obmedzenými možnosťami pre poľnohospodárov pridávať hodnotu základnému výrobku alebo získať zaň odmenu.

6.3.4.

Oxfam vo svojej nedávnej štúdii z roku 2018 s názvom Ripe for change (Zrelé na zmenu) navyše prezentoval nerovnosť potravinového dodávateľského reťazca, okrem iného na základe príkladov zo Spojeného kráľovstva, z Holandska a Nemecka. Ak sa na rozpis koncových spotrebiteľských cien pozrieme podrobnejšie, v štúdii zameranej na Spojené kráľovstvo sa zistilo, že v roku 2015 viac ako polovica tejto ceny pripadla supermarketom (52,8 %), 38,5 % dostali obchodníci a výrobcovia potravín a iba 5,7 % ceny zvýšilo pre drobných poľnohospodárov a pracovníkov. Posledné 3 % ceny sa vynaložili na vstupné náklady.

6.3.5.

Vzhľadom na vysokú úroveň koncentrácie maloobchodného sektora a zásadný význam ochrany dobre fungujúceho vnútorného trhu boli dobrým východiskovým bodom za týchto okolností rámcové právne predpisy EÚ, ktoré zahŕňajú zákaz nekalých obchodných praktík, mechanizmy kontroly a presadzovania práva a odstrašujúce sankcie. V tomto úsilí o zlepšenie transparentnosti trhu je nevyhnutné pokračovať a zabezpečiť spravodlivý podiel hodnoty pre poľnohospodárov. V júli 2020 sa okrem toho zavedie nové nariadenie o vyslaných pracovníkoch a musí prispieť k transparentnejšiemu a spravodlivejšiemu obchodovaniu medzi poľnohospodármi na vnútroštátnej úrovni.

6.3.6.

Na vnútroštátnej úrovni by sa mal zvážiť opačný prístup vyjednávania o trhu prostredníctvom vytvorenia hodnotových reťazcov, ktorých cieľom je poskytnúť poľnohospodárom mesačný príjem v hodnote dvojnásobku minimálnej mzdy.

7.   Riešenia

7.1.

Rodinné poľnohospodárske systémy, ktoré európski spotrebitelia tak oceňujú, si vyžadujú dobré politiky, spravodlivú a primeranú právnu úpravu v kombinácii s prísnymi a účinnými právnymi predpismi, ktoré pomôžu zmierniť vážnu hrozbu, ktorú predstavuje extrémna volatilita cien a čoraz väčšia nerovnováha moci v dodávateľskom reťazci. Osobitná skupina pre poľnohospodárske trhy je krokom týmto smerom, je však potrebné ju ďalej posilňovať.

7.2.    Výskum a inovácie prispôsobené potrebám poľnohospodárov, prístup viacerých aktérov a priama účasť zainteresovaných strán

7.2.1.

Účasť zainteresovaných strán je kľúčom k zavádzaniu výskumu do praxe. Umiestnenie záujmov poľnohospodárov do stredobodu inovačného procesu nielen výrazne urýchli jeho vplyv, ale zabezpečí aj uskutočniteľnosť výsledkov výskumu a inovácií. Ďalej to pomôže zabezpečiť, aby boli poskytnuté prostriedky na výskum lepšie využité.

7.2.2.

Poľnohospodári, poľnohospodárske podniky, vlastníci lesov a ich družstvá môžu byť aj pomocou vládnych programov hnacou silou inovácie a hospodárskeho rastu. Preto by sa malo podporovať a posilňovať ich zapojenie do výskumných a inovačných činností v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a akvakultúry od samého začiatku. Ich zapojenie do všetkých štádií projektov zabezpečí výskum a inovácie na základe dopytu, ako aj pomoc pri preklenutí súčasnej priepasti medzi akademickou obcou a praxou smerom k uplatniteľným riešeniam. Výsledkom by malo byť zvýšenie konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a pestovateľov.

7.3.    Excelentnosť a kvalita (ekologické poľnohospodárstvo, zemepisné označenia, označovanie a krátky potravinový dodávateľský reťazec)

7.3.1.

Výrobky s vysokou pridanou hodnotou, ako sú zemepisné označenia a produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, sú dobrým zdrojom príjmov pre mnohých prevádzkovateľov, najmä poľnohospodárov. Tieto osobitné potravinové reťazce sú ešte zaujímavejšie bez prostredníkov alebo sprostredkovateľov. V takomto prípade sa krátke dodávateľské reťazce stávajú veľmi výnosným zdrojom príjmov pre poľnohospodárov a vidiecke komunity, v ktorých sa tieto výrobky vyrábajú.

7.3.2.

Podrobnejšie povedané, krátke dodávateľské reťazce EÚ predstavujú alternatívu ku konvenčným dlhším potravinovým reťazcom, v rámci ktorých majú malí poľnohospodári alebo družstvá často malú vyjednávaciu silu a spotrebiteľ nie je schopný potraviny vysledovať k známemu výrobcovi alebo miestnej oblasti. Takýto potravinový systém je veľmi zaujímavý, pretože reaguje na množstvo potrieb a príležitostí poľnohospodárov, ako aj spotrebiteľov. Jedným z prístupov spoločnej poľnohospodárskej politiky k zlepšeniu konkurencieschopnosti v Európe je rozvoj rôznych druhov krátkych potravinových dodávateľských reťazcov (t. j. priamy predaj jednotlivcov a/alebo kolektívny priamy predaj, partnerstvá – komunitou podporované poľnohospodárstvo). Krátke potravinové dodávateľské reťazce môžu pôsobiť ako hnacia sila zmien a model na zlepšenie transparentnosti, dôvery, spravodlivosti a rastu v celom agropotravinovom reťazci.

7.3.3.

Dostatok potravín zabezpečuje určitú sociálnu stabilitu života občanov EÚ zoči-voči z pohľadu časti našej planéty, kde je nedostatok potravín, čo vedie aj k určitej ekonomickej migrácii do Európy alebo iných krajín.

7.4.    Vzdelávanie a rozvoj nových zručností pre primárny sektor (kratšie)

7.4.1.

Podľa Eurostatu má väčšina manažérov poľnohospodárskych podnikov v EÚ len praktické skúsenosti; to bol prípad siedmich z desiatich (68,3 %) z nich v roku 2016. Menej ako jeden z desiatich (9,1 %) manažérov poľnohospodárskych podnikov absolvoval úplné poľnohospodárske vzdelávanie a zvyšok (22,6 %) dokončil základnú poľnohospodársku prípravu.

7.4.2.

Vzdelávanie v primárnom sektore má zásadný význam na podporu modernizácie a zlepšenie využívania nových technológií.

7.4.3.

V súčasnosti je to nevyhnutné, pretože digitálne zručnosti sa stávajú základným prvkom moderného riadenia poľnohospodárskych podnikov. Tieto zručnosti sú potrebné v mnohých oblastiach a poľnohospodárstvo nie je výnimkou. V poľnohospodárstve sa zvyšuje potreba ľudí so zručnosťami v oblasti IKT a s digitálnymi zručnosťami, ale v hospodárstve sú v zručnostiach badateľné jasné rozdiely, a to najmä vo vidieckych oblastiach.

7.4.4.

Na to, aby mohla poľnohospodárska komunita v plnej miere využívať príležitosti technologickej a digitálnej transformácie, je potrebné v rámci pracovnej sily v poľnohospodárstve zlepšiť úroveň digitálnych zručností.

7.4.5.

Možno to vykonať na úrovni poľnohospodárskych podnikov, v rámci združení a družstiev, ako aj v rámci systému vzdelávania a odbornej prípravy EÚ, ktorý musí poskytovať celoživotné programy na rozvoj nových zručností.

---

(1)  Agriculture, forestry and fishery statistics 2018 (Štatistiky z poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva 2018), Eurostat.

(2)  Agriculture, forestry and fishery statistics 2018 (Štatistiky z poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva 2018), Eurostat.

(3)  COPA-Cogeca – EU Code of conduct on agricultural data sharing by contractual agreement.