1. ÚVOD

Komisia predkladá každé tri roky 1 Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní inšpekčných opatrení týkajúcich sa tradičných vlastných zdrojov (ďalej len „TVZ“) 2 .

V rokoch 2016 až 2018 bolo odvedených viac než 60 miliárd EUR (čistá suma) s ročným priemerom viac než 20 miliárd EUR. V porovnaní s obdobím 2013 – 2015 to predstavuje nárast o 20 %.

Inšpekcie TVZ sa opierajú o tieto právne predpisy – rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 3 , nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014 4 a nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 5 .

V tomto dokumente sa predkladá a analyzuje fungovanie systému kontroly TVZ za obdobie rokov 2016 až 2018 6 . Poskytujú sa v ňom informácie o inšpekciách TVZ, ktoré v tomto období vykonala Európska komisia, a sú v ňom zahrnuté iné činnosti, ktoré sa vykonávajú s cieľom chrániť finančné záujmy EÚ:

-inšpekcie na mieste vykonané Komisiou v členských štátoch a ich následné opatrenia,

-následné opatrenia vyplývajúce z listov o predbežných zisteniach Európskeho dvora audítorov,

-preskúmanie odpísaných nevymožiteľných nárokov (WOMIS),

-riešenie chýb členských štátov vedúcich k strate TVZ,

-správa databázy týkajúcej sa podvodov a nezrovnalostí (OWNRES),

-druhý pilotný projekt auditu účtov A a B členských štátov,

-pomoc kandidátskym krajinám.

2. RÁMEC A METODIKA INŠPEKCIÍ TVZ

2.1. Regulačný a operačný rámec TVZ

Výber TVZ je zákonom delegovaný na členské štáty. Vybrané clo musia členské štáty sprístupniť 7 do rozpočtu EÚ, pričom si ponechávajú paušálne 20 % z celkovej sumy TVZ sprístupnenej Komisii 8 ako kompenzáciu nákladov na výber, nezávisle od nákladov, ktoré skutočne vznikli. Členské štáty musia vykonávať kontroly a Komisii predkladať príslušné správy.

Komisia si však zachováva dôležité inšpekčné právomoci v tejto oblasti. Inšpekcie na mieste sú v tomto prípade dôležitými nástrojmi na dohľad nad systémom výberu TVZ prostredníctvom vykonávania niekoľkých druhov kontrol 9 právnych predpisov a dokumentov členských štátov.

Komisia musí odpovedať aj na pripomienky Dvora audítorov uvedené v jeho výročnej správe, osobitných správach alebo predbežných zisteniach, a na zistenia a odporúčania Európskeho parlamentu počas postupu udelenia absolutória v súvislosti s plnením rozpočtu. Komisia zabezpečuje, aby členské štáty uplatňovali predpisy EÚ správne a predkladá správy rozpočtovému orgánu.

Inšpekčné činnosti Komisie majú tri hlavné ciele:

-zachovať rovnaké podmienky pre členské štáty a hospodárske subjekty bez ohľadu na to, kde v EÚ sa tovar preclil s cieľom zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže,

-zlepšiť vymáhanie TVZ. Komisia sa musí uistiť, že členské štáty si plnia svoje povinnosti, pokiaľ ide o výber a sprístupňovanie TVZ. Komisia kontroluje činnosti členských štátov týkajúce sa vymáhania TVZ vrátane včasného oznámenia colného dlhu a postupov presadzovania, ktoré sa považujú za nevyhnutné,

-informovať rozpočtový orgán. Na základe výsledkov inšpekcií Komisia posudzuje účinnosť a starostlivosť členských štátov, pokiaľ ide o výber a sprístupňovanie TVZ, prijíma opatrenia na nápravu prípadných chýb a napokon podáva správy rozpočtovému orgánu.

Inšpekcie navyše prispievajú k zabezpečeniu účinného fungovania colnej únie a jednotnému uplatňovaniu pravidiel EÚ, aby sa predišlo medzerám, ktoré môžu podvodníci zneužiť alebo pomocou ktorých môžu obísť clá, ktoré musia byť zaplatené.

Od 1. mája 2016 nadobudli účinnosť nové colné predpisy a od 1. januára 2014 sa retroaktívne uplatňuje nový právny rámec v oblasti vlastných zdrojov na roky 2014 – 2020. Okrem toho, neustály vývoj v oblasti uľahčovania a zjednodušovania obchodu sťažuje kontroly TVZ, ktoré vykonáva Komisia a členské štáty.

2.2. Ciele a metodika inšpekcií TVZ vykonaných na mieste

Hlavným cieľom inšpekcií TVZ je uistiť sa, že postupy uplatňované v členských štátoch sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ a že finančné záujmy EÚ sú vhodne a rovnako chránené pri každom preclení tovaru. Inšpekcie sa každý rok zameriavajú na rôzne colné a účtovné témy. Konečným účinkom je harmonizácia a zlepšenie postupov uplatňovaných v členských štátoch s cieľom účinne a efektívne chrániť finančné záujmy EÚ jednotným spôsobom.

Inšpekcie Komisie na mieste sa zakladajú na presnej metodike a plánujú sa ako súčasť ročného programu inšpekcií, ktorý je založený na analýze rizika a obsahuje množstvo tém, ktoré sa majú skontrolovať v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

Všetky inšpekcie sa vykonávajú pomocou štandardizovaných postupov s využitím prispôsobených nástrojov auditu, aby sa zabezpečilo konzistentné vykonávanie inšpekcií a vypracúvanie správ.

Okrem toho sa v roku 2014 a 2016 začal pilotný audit týkajúci sa auditu správy účtov A a B, ktorý majú vykonať samotné členské štáty. Aj keď boli výsledky vo všeobecnosti pozitívne, útvary Komisie sa rozhodli ukončiť túto spoločnú prácu, pretože sa neuskutočnili očakávané synergie a efektívnosť.

3. INŠPEKCIE VYKONANÉ KOMISIOU V OBDOBÍ 2016 – 2018

Za obdobie rokov 2016 – 2018 Komisia vykonala 68 inšpekcií, ktoré viedli k 233 zisteniam na základe článku 2 nariadenia č. 608/2014. Štyri z týchto inšpekcií sa uskutočnili podľa prístupu „Joint Audit“ (spoločný audit) 10 .

Zaznamenaných bolo 233 zistení, pričom doteraz 134 prípadov malo priamy finančný dosah (57,5 %) a 60 prípadov malo vplyv na regulačné opatrenia (25,8 %).

Počas inšpekcií sa hodnotia účtovné aj colné záležitosti.

3.1. Účtovné záležitosti

Spolu s hlavnou tematickou oblasťou kontroly týkajúcou sa ciel sa vo všetkých navštívených členských štátoch kontroluje aj správa účtu A a účtu B 11 . Inšpekcie vykonané v tejto oblasti v období rokov 2016 – 2018 potvrdili, že v prípade väčšiny chýb išlo o jednorazové chyby a že systematické chyby boli výnimkou. Členské štáty na seba zobrali zodpovednosť za finančné dôsledky zistení.

Celková situácia sa zlepšila vďaka tomu, že Komisia túto tému zohľadnila v rámci inšpekcií, a využívaniu elektronických účtovných systémov vo väčšine členských štátov, ktoré znižujú riziko chýb spojených s manuálnym zásahom. Členské štáty však musia ďalej zvyšovať svoje úsilie pri zabezpečovaní dôslednej správy účtu B a opráv účtu A a poskytovať všetky informácie, ktoré vyžaduje zákon, aby sa zabezpečila jasnosť a transparentnosť výkazov.

V piatich členských štátoch bola vykonaná séria inšpekcií spoľahlivosti účtu A a účtu B a súvisiacich výkazov. Vo všeobecnosti kontroly dospeli k záveru, že zavedené postupy tvorby týchto výkazov sú v súlade s ustanoveniami EÚ a že zaisťujú ochranu finančných záujmov EÚ. Oznámené zistenia z vykonaných inšpekcií sa týkajú niekoľkých nezrovnalostí medzi týmito dvoma účtami a neskorých odpisov z účtu B, ktoré majú obmedzený finančný vplyv.

3.2. Colné záležitosti 2016 – 2018

Počas tohto trojročného obdobia sa inšpekcie zameriavali na:

2016

– správu pozastavenia uplatňovania ciel a colných kvót,

– správu preferenčných sadzobných opatrení,

– spoľahlivosť účtov A a B,

– (pilotnú) stratégiu kontroly v oblasti colnej hodnoty.

2017

– správu pozastavenia uplatňovania ciel a colných kvót,

– colný režim vonkajší tranzit EÚ a TIR,

– stratégiu kontroly veľkých podnikateľských jednotiek.

2018

– stratégiu kontroly v oblasti colnej hodnoty,

– stratégiu kontroly dovozu solárnych panelov.

Na inšpekciu sa vyberajú colné otázky s najvyšším rizikom pre finančné záujmy Únie.

V tejto súvislosti sa zistilo, že podhodnocovanie tovaru predstavuje významné riziko pre financovanie členských štátov a pre rozpočet EÚ a za následok má značné straty TVZ a DPH, ktoré členské štáty nevyberajú. Dokazujú to inšpekcie TVZ a nedávne vyšetrovania úradu OLAF 12 . EÚ v skutočnosti čelila závažnému prípadu colného podvodu, ktorého dôsledky sa prejavili v celej EÚ. Medzinárodné organizované zločinecké skupiny sa snažili zistiť, v ktorých prístavoch v EÚ sú najmenej dôkladné kontroly, aby mohli beztrestne podvodne precliť obuv a textilné výrobky dovezené z Číny s udaním falošnej nízkej hodnoty.

Zatiaľ čo mnoho členských štátov začalo vykonávať cielené opatrenia na zníženie tohto typu podvodu, objem tohto obchodu sa naďalej zvyšoval v Spojenom kráľovstve z dôvodu nedostatočnej colnej kontroly. Do roku 2016 sa do Spojeného kráľovstva doviezlo takmer 80 % európskeho dovozu textilu a obuvi z Číny podozrivého z podvodného podhodnotenia. Inšpekcie TVZ potvrdili, že Spojené kráľovstvo nezaviedlo žiadne účinné opatrenia na riešenie tohto podvodu až do októbra 2017, a odmietlo sprístupniť sumy TVZ, o ktoré prišiel rozpočet EÚ v dôsledku jeho nečinnosti a ktoré sa odhadujú na 2,1 miliardy EUR (čistá suma) počas rokov 2011 – 2017. V dôsledku toho v marci 2018 Komisia začala konanie o porušení povinnosti proti Spojenému kráľovstvu a v marci 2019 predložila svoju žiadosť Súdnemu dvoru Európskej únie.

V roku 2016 a 2017 sa v 11 členských štátoch kontrolovala správa pozastavenia uplatňovania ciel a colných kvót.

Zistilo sa, že väčšina členských štátov dodržiava právne predpisy EÚ, a tak zabezpečuje primeranú ochranu finančných záujmov EÚ. Napriek tomu sa zistili nedostatky týkajúce sa správy colných kvót, vykonávaných kontrol a sprístupňovania súm TVZ, a to v prípade čiastočného pridelenia alebo zamietnutia kvóty. Komisia požiadala príslušné členské štáty, aby túto situáciu urýchlene napravili z regulačného hľadiska a zaplatili sumu strát TVZ, ku ktorým došlo z dôvodu administratívnych chýb.

V roku 2016 sa okrem toho v dvoch členských štátoch kontrolovala spáva preferenčných sadzobných opatrení so zameraním na postupy a podmienky udeľovania preferenčného zaobchádzania, monitorovanie neúplných vyhlásení a chýbajúcich dôkazov o pôvode, kontroly a analýzy rizika a následné žiadosti o overenie pôvodu. Aj keď vzhľadom na celkovú situáciu sa v členských štátoch zabezpečuje primeraná ochrana finančných záujmov EÚ, v niektorých prípadoch sa vyžadovali ďalšie informácie týkajúce sa vnútroštátnych opatrení, ktoré sa majú vykonať, aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie postupov.

V roku 2017 sa v 18 členských štátoch preskúmal vonkajší tranzit EÚ s cieľom uistiť sa, že postupy týkajúce sa zabezpečenia, povoľovania a kontroly tranzitu a následných opatrení týkajúcich sa operácií, ktoré neboli uvoľnené, sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi a že TVZ boli riadne vypočítané, stanovené a započítané. Zistenia inšpekcií sa týkali hlavne regulačných otázok, v prípade ktorých sa od členských štátov požadovalo, aby prijali okamžité opatrenia.

V roku 2018 sa v deviatich členských štátoch kontrolovala stratégia kontroly týkajúca sa solárnych panelov. Všeobecným cieľom inšpekcie stratégie kontroly týkajúcej sa solárnych panelov bolo vyhodnotiť účinnosť a efektívnosť systémov a postupov zavedených v členských štátoch, pokiaľ ide o zabránenie vyhýbaniu sa antidumpingovým a vyrovnávacím clám 13 , ktoré sa vzťahujú na solárne panely.

Z inšpekcií vyplynulo, že niekoľko členských štátov nesprávne vyložilo právne ustanovenia nariadení o antidumpingových a vyrovnávacích clách na solárne panely týkajúce sa výrazu odoslané z a prvkov definujúcich pôvod tovaru, čím umelo obmedzili rozsah pôsobnosti týchto nariadení, ktorých cieľom je ochrana výrobného odvetvia EÚ. Táto chyba mala finančné následky pre príslušné členské štáty.

V roku 2018 bola druhou témou hodnotenou v 13 členských štátoch stratégia kontroly v oblasti colnej hodnoty.

Inšpekcie sa týkali posúdenia stratégie kontroly colnej hodnoty zavedenej v členských štátoch s cieľom riešiť riziko dovozu podhodnoteného tovaru, najmä textilu a obuvi dovážaného z Číny, a zabezpečiť, aby deklarovaná hodnota bola správna.

Inšpekcie odhalili vážne nedostatky pri vykonávaní náležitých rizikových profilov (napr. založených na pomere hodnota/váha a vzťahujúcich sa na všetkých obchodníkov a rizikový tovar) s cieľom účinne sa zamerať na podhodnotený dovoz pred jeho prepustením do voľného obehu. Napriek tomu, že úrad OLAF a Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC) vypracovali čisté priemerné ceny (CAP), ktoré poskytujú referenčnú hodnotu so zameraním sa na možné podhodnotené zásielky textilu a obuvi z Číny 14 , niekoľko členských štátov ich v praxi nevyužívalo. Nejednotný prístup pri vytváraní rizikových profilov bránil členským štátom zamerať sa na potenciálne podhodnotený tovar na kontrolu a viedol k odklonu dovozných tokov smerom k členským štátom, ktoré sa pri riešení podhodnotenia považujú za menej účinné.

Výsledky inšpekcií potvrdili, že na presadzovanie a ochranu finančných záujmov Únie je potrebný jedinečný „colný štít“. Po inšpekciách a zisteniach týkajúcich sa tejto inšpekčnej témy sa v členských štátoch zlepšila analýza rizika a kontrola tovaru.

Jedným všeobecným záverom, ktorý Komisia vyvodila z inšpekcií v členských štátoch v posledných rokoch, je to, že ich kontrolné stratégie sa čoraz viac presúvajú od colných kontrol v čase prepustenia tovaru k colným kontrolám po prepustení. Colné kontroly pred prepustením tovaru alebo v čase prepustenia tovaru však zostávajú nevyhnutné na riešenie podhodnotenia a na odhalenie nových druhov alebo spôsobov podvodu alebo nezrovnalostí.

4. NÁSLEDNÉ OPATRENIA VYPLÝVAJÚCE Z INŠPEKCIE KOMISIE

4.1. Regulačné aspekty

Od členských štátov sa vyžaduje, aby v prípade, že sa pri inšpekciách zistia nedostatky alebo medzery vo vnútroštátnych právnych alebo správnych predpisoch, prijali opatrenia na ich zosúladenie s požiadavkami EÚ. Tieto zmeny, ktoré sa považujú za potrebné na harmonizáciu stanovovania výšky a výberu TVZ vo všetkých 28 členských štátoch, sú veľkým úspechom inšpekcií Komisie. Odhalené zistenia sú okrem iného dôležitým zdrojom informácií o problémoch, ktorým členské štáty čelia pri uplatňovaní colných predpisov, a o vplyve týchto nedostatkov na TVZ.

4.2. Výsledky sporov

Výklad právnych ustanovení a postupov uplatňovaných v niektorých členských štátoch nie je vždy v súlade s požiadavkami Komisie. Preto ak nemožno nájsť vzájomne prijateľné riešenie, jedinou možnosťou je začať konanie o porušení povinnosti (článok 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

V období rokov 2016 – 2018 sa začalo alebo skončilo osem konaní o porušení povinnosti (podrobnosti sa uvádzajú v prílohe). Najvýznamnejšou z nich je prípad začatý proti Spojenému kráľovstvu v súvislosti s podhodnotením textilu a obuvi, ktoré malo za následok obrovskú stratu vlastných zdrojov, ktoré Spojené kráľovstvo odmietlo sprístupniť.

4.3. Finančné aspekty

Počas obdobia rokov 2016 – 2018 predstavovali dodatočné čisté sumy zaplatené Komisii na základe zistení uvedených v správach o inšpekciách, na základe iných inšpekčných činností Komisie, ako aj v dôsledku opatrení nadväzujúcich na zistenia Dvora audítorov a rozhodnutí Súdneho dvora o konaní vo veci porušenia povinnosti v súvislosti s TVZ, viac ako 105 miliónov EUR (+ 75 % v porovnaní s trojročným obdobím 2013 – 2015).

Celková suma úrokov z omeškania zaplatená členskými štátmi predstavuje vyše 110 miliónov EUR.

5. OPATRENIA NA ZLEPŠENIE VYMÁHANIA TVZ

Komisia má okrem inšpekcií uskutočňovaných na mieste v členských štátoch k dispozícii niekoľko ďalších prostriedkov, ktoré jej umožňujú monitorovať vymáhanie TVZ.

5.1. Preskúmanie odpísaných nevymožiteľných nárokov

Členské štáty musia prijať potrebné opatrenia na sprístupňovanie TVZ okrem prípadov, keď nároky nie je možné vymôcť podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 609/2014:

-z dôvodu vyššej moci,

-z iných dôvodov, za ktoré členské štáty nenesú zodpovednosť, alebo

-z dôvodu odloženia zápisu do účtovnej evidencie alebo oznámenia colného dlhu s cieľom neohroziť vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

V súlade s právnymi predpismi EÚ musia členské štáty oznámiť Komisii nevymožiteľné sumy TVZ vo výške viac ako 100 000 EUR (správy o odpísaní 15 ), za ktoré podľa ich názoru nenesú zodpovednosť. Komisia následne poskytne ku každej správe svoje pripomienky. Pokiaľ ide o sumy pod touto prahovou hodnotou, Komisia rutinne posudzuje vzorky týchto prípadov počas inšpekcií na mieste, pretože neexistujú žiadne osobitné požiadavky vykazovania.

S cieľom podporiť členské štáty pri hodnotení svojej potenciálnej finančnej zodpovednosti za nevymožiteľné sumy TVZ Komisia vydala pracovný dokument (zhrnutie) obsahujúci kritériá, ktoré sa použili pri posudzovaní správ o odpísaní. Pracovný dokument bol prvýkrát predstavený všetkým členským štátom 6. decembra 2012 v rámci zasadnutia Poradného výboru pre vlastné zdroje (ACOR). Jeho najnovšia revidovaná verzia z 8. marca 2018, v ktorej sa zohľadnili zmeny právnych predpisov EÚ a príslušnej judikatúry o TVZ, bola všetkým členským štátom oznámená 1. júna 2018 v ich úradnom jazyku.

Členské štáty musia pre každý relevantný prípad navrhnúť štruktúrovanú správu a zaslať ju Komisii pomocou viacjazyčnej databázy WOMIS („Write-Off Management and Information System“, informačný systém na správu odpisov). Databáza WOMIS, ktorá sa pravidelne aktualizuje, umožňuje efektívnu a bezpečnú správu správ zaslaných členskými štátmi.

Príslušné útvary Komisie vyhodnotia správu a poskytnú pripomienky členskému štátu v zákonnej lehote šiestich mesiacov. Tieto pripomienky sa týkajú odôvodnenia, na ktoré sa môže členský štát odvolať v prípade, že Komisii nesprístupnil TVZ, ktoré zodpovedajú nevymožiteľnému clu.

Počas obdobia 2016 – 2018 bolo Komisii zaslaných 214 správ o odpísaní, ktoré sa týkali celkovej sumy 124 633 046,19 EUR. V tom istom období 16 Komisia v prípade 91 správ týkajúcich sa sumy 30 435 940,72 EUR usúdila, že za stratu TVZ nenesú zodpovednosť členské štáty. V 159 prípadoch týkajúcich sa sumy 77 289 805,76 EUR Komisia vyjadrila názor, že uvedené sumy sa ukázali ako nevymožiteľné z dôvodov, za ktoré príslušný členský štát nesie aspoň čiastočnú zodpovednosť. V piatich prípadoch sa podanie správy Komisii považovalo za nesprávne alebo predčasné (3 253 457,74 EUR).

Na posúdenie toho, či za stratu TVZ nesie zodpovednosť členský štát, je potrebná dôkladná analýza prvkov správy. Z dôvodu tohto niekedy zdĺhavého procesu sa v čase vypracovania tejto správy ešte stále skúmalo až 330 správ o odpísaní (167 590 097,16 EUR) týkajúcich sa rokov 2009 až 2019.

5.2. Riešenie chýb pri stanovovaní výšky nároku, ktoré viedli k strate na TVZ

Komisia v priebehu rokov 2016 – 2018 prijala následné opatrenia na riešenie administratívnych chýb poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, ktorých sa členské štáty dopustili (prípady zistené počas inšpekcií na mieste, vnútroštátne rozhodnutia o vrátení alebo odpustení colných poplatkov z dôvodu administratívnych chýb, dobrovoľný odvod platieb členskými štátmi z dôvodu administratívnych chýb, v prípade ktorých preberajú finančnú zodpovednosť za straty TVZ, zamietnuté odpísané nevymožiteľné sumy nižšie ako 100 000 EUR atď.). V dôsledku toho členské štáty počas rokov 2016 – 2018 sprístupnili 52,9 milióna EUR. Okrem toho bola ako úrok z omeškania zaplatená suma 43,2 milióna EUR.

5.3. Databáza OWNRES

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 608/2014 sú členské štáty povinné poskytovať Komisii informácie o prípadoch podvodov a nezrovnalostí, ktoré sa týkajú nárokov presahujúcich 10 000 EUR. Tieto informácie sa vykazujú prostredníctvom databázy OWNRES, ktorú spravuje a prevádzkuje Komisia.

Databáza OWNRES poskytuje Komisii informácie nevyhnutné na monitorovanie vymáhania finančných prostriedkov a na prípravu inšpekcií na mieste. Na účel rozličných analýz ju využíva aj Úrad pre boj proti podvodom (OLAF), pričom vykazované údaje sa podrobne posudzujú vo výročnej správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom.

Začiatkom roka 2019 databáza OWNRES obsahovala 106 361 prípadov podvodu alebo nezrovnalostí (buď „otvorených“ alebo „uzavretých“) v porovnaní s 90 204 prípadmi na začiatku roka 2016. Ide o nárast o približne 17,91 % alebo o 16 157 nových prípadov nahlásených počas trojročného obdobia 2016 – 2018.

Na stretnutí výboru ACOR, ktoré sa konalo 6. júla 2017 v Bruseli, útvary Komisie predložili aktualizáciu aplikácie OWNRES a pracovný dokument o tom, ako v tejto databáze podávať správy o výsledkoch opatrení na vymáhanie finančných prostriedkov pre vyšetrovania úradu OLAF.

5.4. Monitorovacie opatrenia zamerané na pristupujúce štáty

Komisia poskytuje technickú pomoc kandidátskym krajinám pri rozvoji ich administratívnej kapacity a pri zavádzaní systémov potrebných na vykonávanie acquis týkajúcich sa TVZ v čase vstupu do Únie. Na tento účel posudzuje aj pripravenosť kandidátskych krajín.

V tejto oblasti vykonala Komisia v roku 2016 pozorovateľskú misiu v rámci prístupových rokovaní s Čiernou Horou. Táto vyšetrovacia misia ukázala, že Čierna Hora jednoznačne potrebuje viac času na prispôsobenie svojich administratívnych postupov a mobilizáciu rôznych účastníkov zapojených do systému vlastných zdrojov.

V nadväznosti na konferenciu o pristúpení so Srbskom 25. júna 2018 sa formálne otvorila kapitola 33 acquis (finančné a rozpočtové ustanovenia) pre prístupové rokovania. Ako prvý krok boli srbské orgány požiadané o vyplnenie komplexného dotazníka o systéme vlastných zdrojov s cieľom určiť a naplánovať budúce opatrenia týkajúce sa informácií a technickej pomoci v tejto oblasti.

6. ZÁVER

Zaznamenané výsledky za roky 2016 – 2018 ukazujú, že inšpekcie TVZ vykonávané Komisiou a systematické následné opatrenia vo vzťahu k zaznamenaným nedostatkom sú aj naďalej nevyhnutným a účinným spôsobom zlepšovania vymáhania TVZ, pričom poskytujú istotu, že finančné záujmy EÚ sú primerane chránené.

Inšpekcie sú aj naďalej kľúčovým nástrojom na harmonizáciu a posilnenie súladu s pravidlami EÚ. Ich finančný vplyv je značný, čo dokazuje aj dodatočná čistá suma vo výške približne 388 miliónov EUR, ktorá bola do rozpočtu EÚ sprístupnená za roky 2016 – 2018. Kontroly predstavujú pre členské štáty významný stimul na včasné a úplné sprístupňovanie TVZ do rozpočtu EÚ. Navyše prispievajú k zabezpečeniu správneho uplatňovania colných a účtovných pravidiel, a tak chránia finančné záujmy EÚ poskytnutím silného mechanizmu na boj proti škodlivým narušeniam hospodárskej súťaže a na prevenciu takýchto narušení.

Komisia musí v oblasti TVZ čeliť mnohým výzvam. Najmä brexit predstavuje pre colnú úniu veľký problém a vyžiadal si už, aby Komisia a členské štáty vyčlenili značné množstvo zdrojov na prípravu na rôzne možné scenáre a aby prijali všetky opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie, pokiaľ ide o príjmy do rozpočtu EÚ.

Vývoj medzinárodného obchodu a trendy, ako je elektronický obchod, tiež predstavujú hrozby aj príležitosti, vyžadujú si nové nástroje a nepretržitú úzku spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom posilniť colné kontroly založené na riziku a zabezpečiť účinný výber ciel.

V tejto súvislosti útvary Komisie zodpovedné za TVZ v posledných rokoch posilnili svoju spoluprácu, aby účinnejšie čelili výzvam, ktoré sa objavujú. Budú pokračovať v iniciatívach na zlepšenie fungovania colnej únie.

(1)

Článok 6 ods. 3 nariadenia č. 608/2014.

(2)

Clá na výrobky dovážané z tretích krajín, ako aj odvody z produkcie cukru.

(3)

Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.

(4)

Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 29.

(5)

Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 39, zmenené nariadením Rady č. 804/2016 zo 17. mája 2016 (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 85).

(6)

Správa sa zameriava na kontroly, ktoré vykonali inštitúcie EÚ (Komisia a Dvor audítorov). Nevzťahuje sa na kontroly, ktoré uskutočnili členské štáty a ktorých podrobné výsledky sú uvedené vo výročnej správe vypracovanej na základe článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(7)

V tomto prípade sa právne predpisy vzťahujú na platby členských štátov do rozpočtu EÚ.

(8)

V priebehu rokov sa tento podiel zmenil z 10 % v prípade súm sprístupnených pred 28. februárom 2001 na 25 % v prípade súm sprístupnených v období od 1. marca 2001 do 28. februára 2014. V prípade súm sprístupnených po 1. marci 2014 sa uplatňuje podiel 20 %.

(9)

Kontroly právnych predpisov: kontroly ustanovení členských štátov týkajúcich sa systému výberu TVZ. Kontroly dokumentov: analýza účtovných výkazov a všetkých druhov účtovných dokumentov a spisov členských štátov vrátane správ členských štátov o nevymožiteľných nárokoch. Inšpekcie na mieste: kontroly súladu vnútroštátnych systémov a podkladových dokumentov s právnymi predpismi EÚ z účtovnej aj colnej stránky. Tieto inšpekcie sa vykonávajú samostatne alebo spoločne za účasti dotknutého členského štátu.

(10)

Inšpekcie uskutočnené v Dánsku a Rakúsku.

(11)

Členské štáty pripisujú TVZ na jeden z týchto dvoch účtov:

– bežný účet (A) pre vymožené alebo zaručené sumy (tieto sumy sa odvádzajú do rozpočtu Únie),

– samostatný účet (B) pre sumy, ktoré neboli vymožené, alebo sumy zaručené, ktoré boli predmetom sporu. TVZ, ktoré zodpovedajú nevymožiteľnému clu, sa po uplynutí stanoveného obdobia odpíšu zo samostatného účtu. Tieto sumy TVZ sa musia súčasne sprístupniť (zaplatiť) Komisii, pokiaľ nedôjde k prípadom, kedy ich nemožno vymáhať z dôvodu vyššej moci, z iných dôvodov, za ktoré nenesie zodpovednosť členský štát, alebo z dôvodu odloženia zápisu do účtovnej evidencie alebo oznámenia colného dlhu s cieľom neohroziť vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

(12)

Pozri správy úradu OLAF z roku 2017 a 2018.

(13)

ADD (antidumpingové clá), CVD (vyrovnávacie clá).

(14)

Tento spôsob podporuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (C-291/15).

(15)

Správa o odpísaní: postup podľa článku 13 nariadenia č. 609/2014 na monitorovanie potenciálnej finančnej zodpovednosti za nevymožiteľné sumy TVZ presahujúce 100 000 EUR. V rámci tohto postupu Komisia poskytuje svoje stanovisko k tomu, či sa TVZ stali nevymožiteľnými z dôvodov, za ktoré členské štáty nenesú zodpovednosť. Cieľom Komisie pri skúmaní správ o odpísaní je posúdiť stupeň starostlivosti, ktorú členské štáty preukázali pri vykonávaní svojich snáh o stanovenie a vymáhanie ciel, ktoré predstavujú TVZ, od hospodárskych subjektov. Prahová hodnota na vykazovanie nevymožiteľných súm sa nariadením Rady č. 609/2014 od 1. októbra 2016 zvýšila z 50 000 EUR na 100 000 EUR.

(16)

Tieto údaje zahŕňajú aj správy, ktoré sa nakoniec vyhodnotili a ktoré sa pôvodne oznámili pred rokom 2016.