V Bruseli16.1.2020

COM(2019) 557 final/2

CORRIGENDUM
This document corrects document COM/2019/557 final of 31.10.2019.
Concerns all language versions.
Corrections to the following clerical mistakes have been made:
- Correction of the title of Directive 2003/87/EC on p. 6, footnote 3;
- Addition of Spain to the list of Member States which have EU ETS installations emitting PFCs and N2O on p. 8;
- Addition of reference to the OJ publication of Directive 2014/65/EU on p. 10, footnote 14;
- Correction of the inconsistent and incorrect use of decimal commas and points in Tables 4 and 7;
- Correction of the number of total cancelled auctions on p. 21;
- Correction of the publication date of Regulation (EU) No 600/2014 on p. 34, footnote 61;
- Correction of the title of DG Climate Action in Figures 2, 3, 4, and 5, in Tables 6 and 8, as well as in Tables 1.1., 1.2 and 1.3 of Annex 1, and Table 4.1. of Annex 4.
The text shall read as follows:

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom


Obsah

Zoznam akronymov a skratiek    

ZHRNUTIE    

1. ÚVOD    

2.1. Zahrnuté činnosti, zariadenia a prevádzkovatelia lietadiel    

2.2. Register Únie a protokol transakcií Európskej únie (EUTL)    

3. FUNGOVANIE TRHU S UHLÍKOM V ROKU 2018    

3.1. Ponuka: kvóty uvedené do obehu    

3.1.1. Strop    

3.1.2. Vydané kvóty    

3.1.2.1. Bezodplatné prideľovanie kvót    

3.1.2.2. Program NER300 a inovačný fond    

3.1.2.3. Kompenzácia nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého    

3.1.2.4. Obchodovanie s kvótami formou aukcie    

3.1.2.5. Výnimka z úplného obchodovania s kvótami na účely výroby elektrickej energie a tepla    

3.1.3. Medzinárodné kredity    

3.2. Dopyt: kvóty stiahnuté z obehu    

3.3. Dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom    

4. LETECKÁ DOPRAVA    

5. DOHĽAD NAD TRHOM    

5.1. Právna povaha emisných kvót a ich fiškálne spracovanie    

6. MONITOROVANIE, NAHLASOVANIE A OVEROVANIE EMISIÍ    

7. PREHĽAD ADMINISTRATÍVNYCH OPATRENÍ    

8. SÚLAD A PRESADZOVANIE    

9. ZÁVERY A VÝHĽAD    

PRÍLOHA    

Zoznam akronymov a skratiek

AVR    Nariadenieakreditáciioverovaní

CA    Príslušný orgán

CCS    Zachytávanieukladanie oxidu uhličitého

CCU    Zachytávanievyužívanie oxidu uhličitého

CDM    Mechanizmus čistého rozvoja

CER    Certifikované zníženia emisií

CORSIA    Systém kompenzácieznižovania emisií CO2 pre medzinárodné letectvo

CSCF    Medziodvetvový korekčný faktor

EA    Európska spolupráca pre akreditáciu

EHP    Európsky hospodársky priestor

EEA    Európska environmentálna agentúra

EEX    Európska energetická burza

EIB    Európska investičná banka

ERU    Jednotky zníženia emisií

ESMA    Európsky orgán pre cenné papieretrhy

EU ETS    Systém EÚ na obchodovanieemisiami

EUTL    Protokol transakcií Európskej únie

GHG    Skleníkový plyn

ICAO    Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo

ICE    InterContinental Exchange Futures Europe (burza na elektronické obchodovanieopciamifuturitami)

InnovFin EDP    Energetické demonštračné projekty InnovFin

JI    Spoločné vykonávanie

MAR    Nariadeniezneužívaní trhu

MiFID2    Smernicatrhochfinančnými nástrojmi

MiFIR    Nariadenietrhochfinančnými nástrojmi

MRR    Nariadeniemonitorovanínahlasovaní

MRVA    Monitorovanie, nahlasovanie, overovanieakreditácia

MSR    Trhová stabilizačná rezerva

NAB    Vnútroštátny akreditačný orgán

NER    Rezerva pre nových účastníkov

OTC    Mimoburzové trhy

PFC    Úplne fluórované uhľovodíky

RES    Obnoviteľné zdroje energie

SARP    Štandardyodporúčania CORSIA

TNAC    Celkové množstvo kvótobehu

ZHRNUTIE

Emisie zo zariadení, na ktoré sa vťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS), v roku 2018 klesli o 4,1 % v porovnaní s rokom 2017. K tomuto poklesu došlo najmä v dôsledku výroby elektrickej energie a tepla, kým v prípade emisií z priemyslu sa zaznamenal len mierny pokles (pozri tabuľku 7 v oddiele 3.2). Overené emisie z leteckej dopravy naďalej rástli, pričom sa zaznamenal nárast o 3,9 % v porovnaní s rokom 2017 (pozri tabuľku 8 v oddiele 4).

V nadväznosti na prijatie revidovanej smernice o EU ETS sa zameranie presunulo na vykonávanie nových ustanovení ešte pred začiatkom fázy 4. V plnom prúde sú práce na zavedení nových vykonávacích predpisov týkajúcich sa zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka, pravidiel bezodplatného prideľovania kvót, inovačného fondu, obchodovania formou aukcie, monitorovania, nahlasovania, overovania a akreditácie (MRVA), ako aj registra Únie, ktoré boli prijaté v uplynulom roku (pozri oddiely 2.2, 3.1.2 a 6.1).

Tretíkrát bol uverejnený ukazovateľ prebytku trhovej stabilizačnej rezervy, ktorý zodpovedal 1 654 909 824 kvótam. Jeho uverejnenie bude naďalej viesť k umiestneniu kvót do rezervy, čím sa v roku 2019 zníži aukčný objem skoro o 40 % alebo takmer o 397 miliónov kvót (pozri oddiel 3.3).

Vďaka posilnenému signálu o cene uhlíka na európskom trhu s uhlíkom dosiahli členské štáty v roku 2018 rekordné príjmy z aukčného obchodovania s kvótami v objeme približne 14 miliárd EUR. Členské štáty vynaložili alebo plánovali v priebehu roka vynaložiť takmer 70 % týchto príjmov na konkrétne účely súvisiace s klímou a energiou (pozri oddiel 3.1.2.4).



1. ÚVOD

Systém obchodovaniaemisnými kvótami skleníkových plynovEurópskej únii (EU ETS) je od roku 2005 základným kameňom stratégie EÚ zameranej na zníženie emisií skleníkových plynov (GHG)priemyslepri výrobe elektrickej energietepla. Výrazne prispievadosiahnutiu celkového cieľa EÚ do roka 2020 znížiť emisie GHG20 % oproti úrovniamroka 1990. Aj keď je EÚ na dobrej cesteprekročeniu tohto cieľa, zníženie emisií GHG aspoň40 % (v kontexte súčasného rámca politík EÚoblasti klímyenergetiky do roka 2030),to zodpovedným spôsobom aspoň50 až 55 % (so zreteľom na politické usmernenia 1 pre novú Komisiu), by si vyžadovalo ďalší pokrok.

Po nadobudnutí účinnosti revízie systému EU ETS 2 pre fázu 4apríli 2018 rýchlo napreduje prijímanie vykonávacích právnych predpisov na štvrté obdobie obchodovania. Za uplynulý rok sa prijali vykonávacie právne predpisy týkajúce sa nového zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíkapravidlá bezodplatného prideľovaniazrevidoval sa právny rámec systému registra Úniecieľom prispôsobiť sa požadovaným úpravám pre fázu 4. Okrem toho boli stanovené pravidlá sfunkčnenia inovačného fondu – hlavného nástroja ETS na financovanie nízkouhlíkových inovačných technológiíprevratných inovácií vo fáze 4. Zároveň sa uskutočnila revízia nariadeniaobchodovaní formou aukciecieľom umožniť inovačnému fonduroku 2020 aukčne obchodovaťprvými 50 miliónmi kvót.auguste 2019 prijala Komisia druhú revíziu na vytvorenie inštitucionálneho rámca obchodovaniakvótami formou aukcie pre inovačný aj modernizačný fond vo fáze 4. Rovnako dôležitá bola aktualizácia rámca monitorovania, nahlasovania, overovaniaakreditácie (MRVA)systéme EU ETScieľom zlepšiťobjasniť existujúce pravidlá založené na skúsenostiachvykonávaním vo fáze 3. Komisia sa práve intenzívne venuje finalizácii zostávajúcich vykonávacích predpisov, aby sa mohli prijať do januára 2021, keď sa začne nové obdobie obchodovania.

Legislatívne zmeny schválené v posledných rokoch na riešenie prebytku kvót na trhu s uhlíkom začali prinášať ovocie. Od uverejnenia poslednej správy o fungovaní trhu s uhlíkom sa tretíkrát uverejnil ukazovateľ prebytku trhovej stabilizačnej rezervy. Na základe tohto ukazovateľa a revidovaných právnych predpisov týkajúcich sa EU ETS sa v roku 2019 znížia aukčné objemy o takmer 400 miliónov kvót, čo zodpovedá 24 % prebytku.

V uplynulom roku sa zvýšila aj dôvera účastníkov trhu, čo sa odrazilo v posilnenom signáli týkajúcom sa ceny uhlíka. Vyššia cena emisných kvót viedla k podstatnému zvýšeniu celkových príjmov členských štátov z obchodovania s kvótami formou aukcie – v roku 2018 dosiahli celkové príjmy 14 miliárd EUR, čo je viac ako dvojnásobok príjmov dosiahnutých v roku 2017. Na základe údajov, ktoré členské štáty predložili v priebehu roka 2018, sa takmer 70 % týchto príjmov vynaložilo (alebo plánovalo vynaložiť) na stanovené účely súvisiace s klímou a energiou.

Táto správafungovaní európskeho trhuuhlíkom sa predkladásúladepožiadavkami článku 10 ods. 5článku 21 ods. 2 smernice 2003/87/ES 3 (smernicaEU ETS). Ako sa stanovujesmernici, účelom správy je každoročne poskytovať pravidelný prehľad aktuálneho vývoja na európskom trhuuhlíkom.

Správa sa týka roka 2018, ale uvádzajú sa v nej aj iniciatívy, ktoré boli navrhnuté alebo schválené v prvej polovici roka 2019.

Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje použitétejto správe sú informácie, ktoré boli verejne dostupnéktoré mala Komisiadispozícii ku koncu júna 2019 4 . Všeobecnéopisné informácieEU ETS sacelej správe uvádzajúrámčekoch.



2. INFRAŠTRUKTÚRA EU ETS

2.1. Zahrnuté činnosti, zariadenia a prevádzkovatelia lietadiel

Systém EU ETS funguje v 31 krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Obmedzujú sa ním emisie z takmer 11 000 elektrární a výrobných zariadení, ako aj z činností vyše 500 prevádzkovateľov lietadiel, ktoré lietajú medzi letiskami EHP. Vzťahuje sa približne na 39 % emisií skleníkových plynov v EÚ.

Vo fáze 3 (2013 – 2020)* sa odvetvia so stacionárnymi zariadeniami, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, radia medzi energeticky náročné odvetvia vrátane elektrární a iných spaľovacích zariadení s menovitým tepelným príkonom > 20 MW (okrem zariadení na nebezpečný alebo komunálny odpad), ropných rafinérií, koksárenských pecí, železiarní a oceliarní, výroby cementového slinku, skla, vápna, tehál, keramiky, celulózy, papiera a lepenky, hliníka, petrochemických výrobkov, amoniaku, kyseliny dusičnej, kyseliny adipovej, glyoxálu a kyseliny glyoxylovej, zachytávania CO2, potrubnej prepravy a geologického ukladania CO2.

Rozsah pôsobnosti systému EU ETS v odvetví letectva bol v rokoch 2013 – 2016 obmedzený len na lety v rámci EHP, kým sa čakalo na prijatie globálnej koncepcie na pôde Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). S cieľom podporiť vývoj systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) sa v roku 2017 platnosť obmedzenia na lety v rámci EHP predĺžila do roka 2023 (pozri oddiel 4).

Systém EU ETS zahŕňa emisie oxidu uhličitého (CO2), ale aj emisie oxidu dusného (N2O) zo všetkých typov výroby kyseliny dusičnej, kyseliny adipovej, glyoxálu a kyseliny glyoxylovej, ako aj emisie úplne fluórovaných uhľovodíkov (PFC) z výroby hliníka. Napriek tomu, že účasť na systéme EU ETS je povinná, v niektorých odvetviach sú zahrnuté len zariadenia presahujúce určitú veľkosť. Zúčastnené krajiny môžu navyše vylúčiť zo systému malé zariadenia (emitujúce menej ako 25 000 ton ekvivalentu CO2), ak sú zavedené alternatívne a ekvivalentné opatrenia. Vo fáze 4 možno veľmi malé zdroje emisií (s nahlásenými emisiami v množstve menej ako 2 500 ton ekvivalentu CO2 za posledné tri roky) vylúčiť zo systému EU ETS pod podmienkou existencie zjednodušených opatrení týkajúcich sa monitorovania s cieľom posúdiť množstvo ich emisií. Zúčastnené krajiny môžu do systému EU ETS začleniť aj ďalšie odvetvia a skleníkové plyny (tzv. opt-in).

* Informácie o fázach 1 a 2 systému EU ETS sa nachádzajú na stránke: https://ec.europa.eu/clima/policies/ets/pre2013_sk.

V správach podľa článku 21, ktoré predložili zúčastnené krajiny 5 roku 2019, sa uvádza, žeroku 2018 existovalo celkovo 10 744 povolených zariadení.

Rovnako akopredchádzajúcich rokoch, ajroku 2018 sarámci systému EU ETS naďalej spaľovali prevažne fosílne palivá.spojení2 181 zariadeniami (20,3 % z celkového počtu zariadení) však 29 členských štátov nahlásilo aj využívanie biomasy. Dve krajiny (LIMT) nenahlásili žiadne využívanie biomasy. Celkové emisiebiomasyroku 2018 predstavovali približne 151 miliónov ton CO2 (9 % z emisií nahlásenýchrámci EU ETS), čo je mierny nárast zo 145 miliónov ton CO2roku 2017 (8 % z emisií nahlásenýchrámci systému EU ETS).toho 99,2 % bolo nulových 6 .roku 2018 žiadna krajina neoznámila používanie biopalív prevádzkovateľmi lietadiel, zatiaľ čoroku 2017 takéto použitie uviedlo len Švédsko pri dvoch prevádzkovateľoch lietadiel.

Pokiaľ idekategórie zariadení na základe ročných emisií 7 ,údajov za rok 2018 vyplýva, že tak akopredchádzajúcich rokoch 72 % zariadení je zaradených do kategórie A, 21 % do kategórie B7 % do kategórie C. Ako „zariadenianízkymi emisiami“ 8 bolo nahlásených 6 113 zariadení (57 % z celkového počtu).

Pokiaľ ide o činnosti EU ETS dodatočne uvedené v zozname pre emisie iné ako CO2, 13 krajín (DE, FR, EL, ES, IS, IT, NL, NO, RO, SE, SI, SK, UK) nahlásilo vydané povolenia pre primárnu výrobu hliníka a úplne fluórovaných uhľovodíkov (PFC), kým 21 krajín (všetky okrem CY, DK, EE, IE, IS, LI, LU, LV, MT a SI) nahlásilo vydané povolenia pre výrobu kyseliny dusičnej a emisie N2O. Ostatné odvetvia N2O – výroba kyseliny adipovej bola nahlásená v troch krajinách (DE, FR, IT) a výroba glyoxálu a kyseliny glyoxylovej v dvoch krajinách (DE, FR). Činnosti zachytávania a ukladania CO2 oznámili len Nórsko a Rakúsko.

Rovnako ako v uplynulom roku sedem krajín (ES, FR, HR, IS, IT, SI, UK) využilo možnosť vylúčiť zo systému EU ETS malé zdroje emisií v súlade s článkom 27 smernice o EU ETS. Emisie vylúčené za rok 2018 predstavovali 2,92 milióna ton CO2 (približne 0,17 % z celkových overených emisií v porovnaní s 0,16 % v predchádzajúcom roku).

Podľa správ predloženýchsúladečlánkom 21roku 2019 doteraz osem krajín (BE, DK, FR, HR, HU, LI, LT, NL) využilo ustanovenie podľa článku 13 nariadeniamonitorovanínahlasovaní (MRR) 9 cieľom umožniť používanie zjednodušených plánov monitorovanianízko rizikových prípadoch pri stacionárnych zariadeniach. Pokiaľ ideprevádzkovateľov lietadielnízkymi emisiami, tri krajiny (BE, ISPL) nahlásili využívanie tohto ustanoveniaroku 2018.

V roku 2018 bolo nahlásených 655 prevádzkovateľov lietadiel, ktorí mali plán monitorovania (v porovnaní541 nahlásenýmiroku 2017503 nahlásenýmiroku 2016).nahlásených prevádzkovateľov bolo 50 % (328) komerčných, kým zvyšných 50 % (327) bolo nekomerčných 10 . Celkovo 287 (44 %) možno považovať za malé zdroje emisií [v porovnaní280 (52 %)roku 2017249 (50 %)roku 2016].

2.2. Register Únie a protokol transakcií Európskej únie (EUTL)

V rámci registra Únie a protokolu transakcií Európskej únie (EUTL) sa sleduje vlastníctvo všeobecných kvót a kvót pre leteckú dopravu, pričom sa na tento účel zaznamenávajú množstvá držané na účtoch a transakcie medzi účtami. Vedie a spravuje ich Komisia, kým kontaktným miestom pre zástupcov účtov (spoločnosti alebo fyzické osoby) ostávajú vnútroštátni správcovia registra v zúčastnených krajinách. Zatiaľ čo v registri Únie sa vedú účty stacionárnych zariadení a prevádzkovateľov lietadiel, prostredníctvom EUTL sa automaticky kontrolujú, zaznamenávajú a povoľujú všetky transakcie medzi účtami, čím sa zabezpečuje, aby boli všetky prevody v súlade s pravidlami EU ETS.

Údaje zaznamenané v registri Únie a EUTL sú dôležitým zdrojom informácií pre rôzne typy výkazov v systéme EU ETS, ako je výpočet ukazovateľa prebytku trhovej stabilizačnej rezervy (pozri oddiel 3.3) a správy predkladané Európskou environmentálnou agentúrou (EEA). Prostredníctvom EUTL sa zabezpečuje aj transparentnosť v systéme EU ETS, uverejňovanie* informácií o súlade stacionárnych zariadení a prevádzkovateľov lietadiel s ustanoveniami o ETS.

* Informácie, ktoré uverejňuje EUTL, sa nachádzajú na stránke: https://ec.europa.eu/clima/ets/.

Register Únie a EUTL boli v roku 2018 plne funkčné nepretržite počas 365 dní, pričom v dôsledku technických inovácií sa vyskytli len malé prerušenia, ktorých celková dĺžka predstavovala približne 26 hodín.

Od 1. januára 2019 Komisia pozastavila 11 prípade Spojeného kráľovstva všetky procesy týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót, obchodovania formou aukcievýmeny medzinárodných kreditovsúladeochrannými opatreniami 12 na ochranu environmentálnej integrity EU ETSprípadoch, keď sa na členský štát, ktorý vystupujeEÚ, prestane uplatňovať právo EÚ.

V marci 2019 bolo prijaté delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1122 13 , ktorým sa stanovujú pravidlá fungovania registra Únienasledujúcom období obchodovaniarámci EU ETS (2021 – 2030). Nariadením sa umožňuje, aby register Únie splnil požiadavky týkajúce sa fázy 4 stanovenérevidovanej smerniciEU ETS, napríklad úpravou funkcií tak, aby boli kvóty časovo neobmedzenémohli sa použiť len na pokrytie emisií od prvého roka daného desaťročného obdobia,ktorom boli vydané,aby zároveň zabezpečil, aby sa medzinárodné kredity nemohli použiť na pokrytie emisií od roku 2021. Okrem toho sa novým nariadením prispôsobujú pravidlá upravujúce register Únie tak, aby sa zosúladilipožiadavkami právnych predpisovoblasti finančného trhunadväznosti na klasifikáciu emisných kvót ako „finančných nástrojov“ podľa smernice 2014/65/EÚ 14 od 3. januára 2018 a s požiadavkami revidovaných pravidiel ochrany údajov.

3. FUNGOVANIE TRHU S UHLÍKOM V ROKU 2018

V tomto oddiele sa uvádzajú informácie o aspektoch súvisiacich s ponukou kvót a dopytom po kvótach v systéme EU ETS. Pokiaľ ide o stranu ponuky, zahrnuté sú informácie týkajúce sa stropov, bezodplatného prideľovania kvót, programu NER300 (vrátane operácií pre pripravovaný inovačný fond), obchodovania formou aukcie, výnimky z úplného obchodovania formou aukcie v odvetví výroby elektrickej energie a tepla (článok 10c), využívania medzinárodných kreditov, ako aj oddiel o systémoch kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého.

Na strane dopytu sa uvádzajú informácie o množstve overených emisií a zabezpečení rovnováhy medzi dopytom a ponukou kvót na trhu s uhlíkom prostredníctvom trhovej stabilizačnej rezervy (MSR).

3.1. Ponuka: kvóty uvedené do obehu

3.1.1. Strop

Strop je absolútne množstvo skleníkových plynov, ktoré môžu emitovať subjekty, na ktoré sa vzťahuje daný systém, aby sa zabezpečilo splnenie cieľového zníženia emisií, ktoré musí zodpovedať počtu kvót uvedených do obehu počas obdobia obchodovania. Vo fáze 3 sa uplatňuje spoločný celoeurópsky emisný strop, ktorým sa nahrádza predchádzajúci systém vnútroštátnych stropov.

Strop emisií pre stacionárne zariadenia na rok 2013 bol stanovený na 2 084 301 856 kvót. Tento strop sa každoročne znižuje o koeficient lineárneho zníženia zodpovedajúci 1,74 % priemerného celkového množstva kvót, ktoré boli každoročne vydané v rokoch 2008 – 2012, čím sa zabezpečí, že počet kvót, ktoré môžu používať stacionárne zariadenia, bude v roku 2020 o 21 % nižší ako v roku 2005.

Strop emisií pre odvetvie leteckej dopravy sa pôvodne stanovil na 210 349 264 kvót pre leteckú dopravu ročne, čo je o 5 % menej ako priemerná ročná úroveň emisií z leteckej dopravy v rokoch 2004 – 2006. Dňa 1. januára 2014 sa zvýšil o 116 524 kvót pre leteckú dopravu vzhľadom na to, že sa k systému EU ETS pripojilo Chorvátsko. Tento strop mal odrážať právne predpisy z roka 2008*, v ktorých sa uvádza, že do systému EU ETS sa zahrnú všetky lety smerujúce z EHP, do EHP a v rámci EHP. Rozsah pôsobnosti EU ETS však bol v rokoch 2013 – 2016 dočasne obmedzený na lety v rámci EHP s cieľom podporiť vypracovanie globálneho opatrenia ICAO na stabilizáciu emisií z medzinárodnej leteckej dopravy na úrovniach roka 2020. Z toho dôvodu bol počet kvót pre leteckú dopravu uvedených do obehu v rokoch 2013 – 2016 výrazne nižší ako pôvodný strop. V záujme podpory vypracovania globálneho opatrenia ICAO došlo v roku 2017 k predĺženiu obmedzenia týkajúceho sa letov v rámci EHP do roka 2023 (pozri oddiel 4).

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva.

V tabuľke 1 sú uvedené údajestrope pre stacionárne zariadeniapočet kvót pre leteckú dopravu ročne uvedených do obehu 15 pre každý rok počas fázy 3 systému EU ETS.



Tabuľka 1: Strop EU ETS na roky 2013 – 2020


Rok


Ročný strop (zariadenia)

Ročné kvóty pre leteckú dopravu uvedené do obehu 16


2013


2 084 301 856

32 455 296


2014


2 046 037 610

41 866 834


2015


2 007 773 364

50 669 024


2016


1 969 509 118

38 879 316


2017


1 931 244 873

38 711 651


2018


1 892 980 627

38 909 625


2019


1 854 716 381

35 172 897 17


2020


1 816 452 135

3.1.2. Vydané kvóty

3.1.2.1. Bezodplatné prideľovanie kvót

Hoci vo fáze 3 systému EU ETS je obchodovanie formou aukcie štandardným spôsobom prideľovania kvót, značné množstvo kvót sa prideľuje bezodplatne. Platia tieto zásady:

Kvóty sa bezodplatne prideľujú priemyselným zariadeniam na riešenie rizika úniku uhlíka (situácie, keď spoločnosti z dôvodu nákladov presúvajú výrobu do tretích krajín s menej prísnymi obmedzeniami emisií GHG, čo môže viesť k zvyšovaniu ich celkových emisií). Odvetvia a pododvetvia, ktorým hrozí vysoké riziko úniku uhlíka, sú uvedené v zozname odvetví vystavených riziku úniku uhlíka*. Zatiaľ čo pôvodne sa zoznam vzťahoval na roky 2015 – 2019, v revidovanej smernici o EU ETS sa jeho platnosť predlžuje do 31. decembra 2020.

* Aktuálny zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka sa nachádza na stránke: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:32014D0746.

·na výrobu elektrickej energie sa neprideľujú bezodplatné kvóty,

·bezodplatné kvóty pre výrobný priemysel sa rozdeľujú podľa harmonizovaných pravidiel v rámci celej EÚ,

·bezodplatné prideľovanie kvót je postavené na referenčných hodnotách výkonnosti s cieľom posilniť stimuly motivujúce k znižovaniu emisií GHG a inováciám a odmeniť najefektívnejšie zariadenia,

·zriadila sa celoeurópska rezerva pre nových účastníkov (NER), ktorá zodpovedá 5 % celkového množstva kvót vo fáze 3 a je určená pre nové priemyselné zariadenia a zariadenia, ktoré výrazne zvyšujú kapacitu.

V priebehu fázy 3 bude približne 43 % z celkového množstva dostupných kvót pridelených bezodplatne, pričom podiel kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, predstavuje 57 %.

Po odpočítaní 300 miliónov kvót na program NER300 bolo v pôvodnej rezerve pre nových účastníkov 480,2 milióna kvót. Do júna 2019 sa vyhradilo 167,9 milióna kvót pre 937 zariadení pre celú fázu 3. Zostávajúca NER predstavuje 312,3 milióna kvót. Predpokladá sa, že značný počet týchto kvót zostane nepridelený. Tieto kvóty sa budú na konci fázy 3 nachádzať v trhovej stabilizačnej rezerve (MSR), z nich 200 miliónov sa použije na vytvorenie NER pre fázu 4.

Do júna 2019 sa objem bezodplatne pridelených kvót znížil približne o 457 miliónov kvót z dôvodu zatvorenia zariadení alebo obmedzenia ich výroby či výrobnej kapacity oproti výrobe či kapacite pôvodne použitej pri výpočte kvót pridelených v prípade fázy 3.

Tabuľka 2: Počet kvót (v miliónoch) bezodplatne pridelených priemyslurokoch 2013 – 2019 18

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

Bezodplatné prideľovanie kvót 19  
(EÚ28 + štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP)

903,0

874,8

847,6

821,3

796,2

771,9

748,1 20

Kvóty z rezervy pre nových účastníkov (investície „na zelenej lúke“ a zvýšenia kapacity)

11,7

15,3

18,6

21,8

23,4

23,6

22,9

Bezodplatné kvóty, ktoré zostávajú nepridelené z dôvodu ukončenia prevádzky alebo zmien výroby alebo výrobnej kapacity

40,1

58,9

70,8

67,5

71,6

75,9

71,9

Vzhľadom na to, že dopyt po bezodplatne prideľovaných kvótach presiahol dostupné množstvo, sa objem pridelených kvót pre všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, znížilrovnaký percentuálny podiel uplatnením „medziodvetvového korekčného faktora (CSCF)“ 21 . Pôvodné hodnoty CSCF boli revidovanéroku 2017 22 .

S cieľom zabrániť riziku úniku uhlíka bude bezodplatné prideľovanie kvót pokračovať aj po roku 2020 na základe referenčných hodnôt odvodených so zreteľom na výkonnosť 10 % najefektívnejších zariadeníEÚ. Úroveň vystavenia odvetví riziku úniku uhlíka sa posudzovala na základe kombinovaného ukazovateľa,to súčinu intenzity obchodutretími krajinami za dané odvetvieintenzity emisiídanom odvetví. Na základe tohto posúdenia Komisia vo februári 2019 prijala zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na ďalšie obdobie obchodovania 23 , ktorý bude platiť pre celú fázu 4.

V záujme zohľadnenia pokrokuoblasti technológiíinovácií sa vo fáze 4 budú referenčné hodnoty dvakrát aktualizovať na základe skutočných údajov. Zariadenia, ktoré žiadajúbezodplatné pridelenie kvótprípade prvého obdobia prideľovania kvót (2021 – 2025), museli príslušným orgánom predložiť požadované údaje do 30. mája 2019. Tieto údaje použije Komisia na výpočet kvót, ktoré sa pridelia každému zariadeniuna aktualizáciu referenčných hodnôt na roky 2021 – 2025. decembri 2018 bol prijatý delegovaný aktrevízii pravidiel bezodplatného prideľovania kvót na roky 2021 – 2030 24 , pričom sa začalo pracovať na aktualizácii referenčných hodnôt na roky 2021 – 2025 (pozri dodatok 7prílohe).

Vo fáze 4 budú kvóty pre jednotlivé zariadenia včas upravené, aby sa zohľadnili významné zvýšenia a zníženia prevádzky. Aby sa zabránilo manipulácii a zneužívaniu systému úpravy prideľovania kvót a predišlo zbytočnej administratívnej záťaži, Komisia prijme vykonávací akt s cieľom vymedziť ďalšie opatrenia na účely úprav (pozri dodatok 7 k prílohe).



3.1.2.2. Program NER300 a inovačný fond

Program NER300 je rozsiahly program financovania inovačných demonštračných projektov v oblasti výroby nízkouhlíkovej energie. Zameraný je na demonštráciu ekologicky bezpečného zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) a inovačné technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (RES) na komerčnej úrovni v rámci EÚ. Program NER300 je financovaný zo speňaženia 300 miliónov emisných kvót z NER. Finančné prostriedky boli poskytnuté na projekty vyberané v dvoch kolách výziev na predkladanie návrhov v decembri 2012 a júli 2014.

Inovačný fond je jedným z dvoch mechanizmov financovania nízkouhlíkových projektov vytvorený na základe revidovanej smernice o EU ETS pre fázu 4. Na konkurenčnom základe bude podporovať prvé uvedenie na trh a komerčnú demonštráciu inovačných technológií a prevratných inovácií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, vrátane inovačných obnoviteľných zdrojov energie, energeticky náročných priemyselných odvetví, zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU) a uskladňovania energie. Bude sa to financovať z aukčného obchodovania najmenej 450 miliónov kvót a z akéhokoľvek nevyplateného rozpočtu z programu NER300. Prvá výzva na predkladanie návrhov sa pripravuje na rok 2020.

Na základe týchto dvoch výziev na predkladanie návrhov NER300 sa prostriedky vo výške 2,1 miliardy EUR pridelili celkovo 38 projektom v oblasti RES a 1 projektu v oblasti CCS v 20 členských štátoch EÚ. Z nich 7 je v prevádzke: bioenergetické projekty BEST v Taliansku a Verbiostraw v Nemecku, projekty v oblasti veternej energie na pevnine Windpark Blaiken vo Švédsku a Windpark Handalm v Rakúsku, projekty v oblasti veternej energie na mori Veja Mate a Nordsee One v Nemecku a projekt inteligentnej siete Puglia Active Network v Taliansku.

Očakáva sa, že päť projektov z prvej výzvy sa uvedie do prevádzky do konca roka 2019, kým v prípade 4 projektov z druhej výzvy napredujú prípravy s cieľom uviesť ich do prevádzky k 30. júnu 2021. Vzhľadom na problematický hospodársky a politický kontext, ku ktorému došlo od zriadenia programu NER300, 19 projektov nebolo schopných získať dostatočnú dodatočnú finančnú podporu a boli zrušené, pričom sa uvoľnilo celkovo 1,358 miliardy EUR. Štyri ďalšie projekty sú v rôznych štádiách vývoja.

Zmeneným rozhodnutímprograme NER300 25 sa umožnilo opätovné investovanie uvoľnených finančných prostriedkov zo zrušených projektovprvej výzvy (doteraz 623 miliónov EUR) do existujúcich finančných nástrojov – do demonštračných projektovoblasti energetiky (EDP) InnovFindo dlhového nástrojarámci Nástroja na prepájanie Európy, ktoré oba spravuje Európska investičná banka. Vďaka tomu bude možné maximalizovať prínosy programu NER300využiť ďalšie súkromné investície do nízkouhlíkových inovácií.

Doteraz boli vybrané 3 projekty, v ktorých sa mali využiť nevyčerpané finančné prostriedky z programu NER300 v rámci EDP InnovFin, s podporou v objeme približne 73 miliónov EUR (pozri dodatok 9 k prílohe).

Uvoľnené finančné prostriedky zo zrušených projektov z druhej výzvy (doteraz 735,5 milióna EUR) budú pripočítané k zdrojom dostupným pre inovačný fond.

Tabuľka 3: Projekty NER300 vybranérámci prvejdruhej výzvy na predkladanie návrhov 26

1. výzva na predkladanie návrhov

2. výzva na predkladanie návrhov

Pripravované projekty

6

7

Projekty v prevádzke

6

1

Zrušené projekty

8

11

Spolu

20

19

Vo fáze 4 celková hodnota zdrojov dostupných na demonštráciu inovačných technológiíprevratných inováciírámci inovačného fondu pravdepodobne výrazne prekročí sumu 2,1 miliardy EUR pre NER300 27 . Vo februári 2019 bolo prijaté delegované nariadenie 28 prevádzke inovačného fondu. Na podporufondu budú oprávnené projekty vo všetkých členských štátoch vrátane projektovmalom rozsahu.

V záujme zvýšenia informovanosti o inovačnom fonde sa Komisia v roku 2019 a v prvom polroku 2020 aktívne zapojí do osvetových činností spolu s priemyslom a členskými štátmi s cieľom diskutovať o kľúčových otázkach, ktorým čelia jednotlivé odvetvia v súvislosti s výberom a realizáciou projektov. Prvá výzva na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu je naplánovaná na rok 2020, po ktorej budú nasledovať pravidelné výzvy do roka 2030.



3.1.2.3. Kompenzácia nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého

Okrem bezodplatného prideľovania kvót na pokrytie priamych nákladov na emisie oxidu uhličitého môžu členské štáty EÚ poskytnúť štátnu pomoc niektorým priemyselným odvetviam s veľkou spotrebou elektrickej energie ako kompenzáciu nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého, t. j. nákladov vyplývajúcich zo zvýšených cien elektrickej energie z dôvodu, že výrobcovia elektrickej energie prenášajú náklady na nákup kvót na spotrebiteľov.

S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého vo všetkých členských štátoch a minimalizovať narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu Komisia prijala usmernenia o štátnej pomoci v súvislosti s EU ETS*, ktoré sú platné do konca roka 2020. V usmerneniach sa okrem iného stanovujú oprávnené odvetvia a maximálne sumy kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého.

V revidovanej smernici o EU ETS sa členským štátom umožňuje pokračovať v poskytovaní kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého vo fáze 4, čo sa dopĺňa o sprísnené ustanovenia o transparentnosti a predkladaní správ. Vzhľadom na to Komisia začala revíziu usmernení o štátnej pomoci v súvislosti s EU ETS na nasledujúce obdobie obchodovania (pozri dodatok 7 k prílohe). Komisia v rámci tohto procesu na základe konzultácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi, ktoré sa konali na začiatku roka 2019, preskúma zoznam oprávnených odvetví, ako aj faktory určujúce maximálnu výšku pomoci.

* Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012, Ú. v. EÚ C 158, 5.6.2012, s. 4.

Komisia doteraz schválila 13 29 systémov kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého12 členských štátoch.roku 2018 sa po prvýkrát vyplatila kompenzáciavalónskeho systémuluxemburského systému. Španielska vláda oznámila Komisii revíziu svojho systému so zámerom zvýšiť jeho rozpočet. Poľskoroku 2019 oznámilo Komisii navrhované opatreniedostalo schválenie štátnej pomoci pre systém, ktorýroku 2020 začne vyplácať podporu na nepriame náklady vzniknutéroku 2019.

V smernici o EU ETS sa stanovuje, že členské štáty, ktoré zavedú systém kompenzácie nepriamych nákladov, by mali do troch mesiacov od konca každého roka zverejniť v jednoducho prístupnej forme celkovú poskytnutú sumu kompenzácie a prehľad podľa jednotlivých odvetví a pododvetví.

Súhrn údajov uverejnených členskými štátmi, pokiaľ ide o kompenzáciu vyplatenú v roku 2018, je uvedený v tabuľke 4.

Tabuľka 4: Kompenzácia nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého vyplatená členskými štátmiroku 2018 30

Členský štát

Trvanie systému

Kompenzácia nepriamych nákladov vzniknutých v roku 2017 a vyplatená v roku 2018 (v mil. EUR)

Počet príjemcov (zariadení)

Príjmy z aukcií v roku 2017 (okrem kvót pre leteckú dopravu, v mil. EUR)

Percentuálny podiel príjmov z aukcií vynaložených na kompenzáciu nepriamych nákladov

UK

2013 – 2020

22,36 31

60 32

1607 33

3,7 %

 

DE

2013 – 2020

202

891

1 141,7

 17,6 %

BE (FL)

2013 – 2020

31,7

106 

143,5

27,3 %

BE (WL)

2017 – 2020

7,5

30

NL

2013 – 2020

36,9

96

189

19,5 %

EL

2013 – 2020

16,8

 50

196,6

8,5 %

LT

2014 – 2020

 0,24

31,4

 0,8 %

SK

2014 – 2020

10

7

87

11,4 %

FR

2015 – 2020

98,7

296

309,8

31,8 %

FI

2016 – 2020

26,7

58

94,6

28,2 %

ES

2013 – 2015

6

151

488,8

1,2 %

LU

2018 – 2020

3,4

2

6,8

 50 %

Celková kompenzácia nepriamych nákladov, ktorú 11 členských štátov 34 vyplatiloroku 2018, dosiahla približne 462 miliónov EUR, čo predstavuje takmer 11 % príjmovaukcií týchto členských štátov. Podiel členských štátov,ktorých sú zároveň zavedené systémy kompenzácie, na HDP EÚ predstavuje približne 70 %. Najväčšími príjemcami kompenzácie boli odvetvie chemického priemyslu, odvetvie neželezných kovovodvetvie železaocele.

V jednomustanovenítransparentnostirevidovanej smerniciEU ETS sa stanovuje, že členské štáty, ktoré vynaložili viac ako 25 % svojich príjmovobchodovania formou aukcie na kompenzáciu nepriamych nákladovktoromkoľvek roku, musia uverejniť správu,ktorej uvedú dôvody prekročenia tejto sumy. Na základe príjmovobchodovania formou aukcie za kalendárny rok 2017 štyri krajinyroku 2018 prekročili prahovú hodnotu 25 %. 35



3.1.2.4. Obchodovanie s kvótami formou aukcie

Vo fáze 3 je obchodovanie formou aukcie štandardným spôsobom prideľovania kvót. Primárne aukcie sú upravené v nariadení o obchodovaní formou aukcie*, v ktorom sa uvádza harmonogram, správa a iné aspekty spôsobu vykonávania aukcií, aby sa zabezpečil otvorený, transparentný, harmonizovaný a nediskriminačný proces.

* Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1.

V roku 2018 bolo nariadenieobchodovaní formou aukcie zmenené 36 cieľom opätovne vymenovať Európsku energetickú burzu („EEX“) za nezávislú aukčnú platformu Nemeckaumožniť speňaženie prvej tranže 50 miliónov kvóttrhovej stabilizačnej rezervy na financovanie inovačného fonduroku 2020.

Ďalšiu zmenu nariadenia o obchodovaní formou aukcie prijala Komisia v auguste 2019 s cieľom stanoviť rámec obchodovania s kvótami formou aukcie a riadenie projektov v rámci inovačného fondu a modernizačného fondu vo fáze 4. Táto zmena takisto odráža klasifikáciu kvót EU ETS ako finančných nástrojov podľa smernice 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID2).

V súlade s ochrannými opatreniami prijatými na ochranu environmentálnej integrity EU ETS (pozri oddiel 2.2) boli kvóty vydané Spojeným kráľovstvom na rok 2018 akceptované na účely odovzdania, ale v roku 2019 neboli v mene Spojeného kráľovstva vydražené žiadne kvóty.

V roku 2018 sa aukcie uskutočnili prostredníctvom týchto aukčných platforiem:

·EEX, na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na spoločnej aukčnej platforme pre 25 členských štátov zúčastnených na spoločnom postupe verejného obstarávaniapre Poľsko, ktoré vystúpilo zo spoločného postupu verejného obstarávania, ale zatiaľ nevymenovalo samostatnú aukčnú platformu. Od 5. septembra 2016 burza EEX uskutočňuje aukcie ako druhá spoločná aukčná platforma vymenovaná 13. júla 2016,

·EEX, na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na nezávislej aukčnej platforme pre Nemecko,

·ICE, na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na nezávislej aukčnej platforme pre Spojené kráľovstvo.

Island, Lichtenštajnsko a Nórsko začali obchodovať s kvótami formou aukcie v júni 2019 po zmene Dohody o EHP, ktorá im umožnila účasť na dohode o spoločnom obstarávaní pre spoločnú aukčnú platformu. Po dohode s týmito tromi krajinami boli aukčné objemy na roky 2013 – 2018 rozložené na roky 2019 a 2020, aby sa zabezpečili stabilné a predvídateľné ponuky kvót na trhu a zabránilo akýmkoľvek nepriaznivým účinkom na trh s uhlíkom v dôsledku tejto dodatočnej ponuky. Revidované aukčné kalendáre na rok 2019 a 2020 tak zahŕňajú časť predchádzajúcich objemov, ktoré boli z aukcií stiahnuté.

V roku 2018 sa na burze EEX, kde prebiehalo obchodovanie formou aukcie v mene jej 27 členských štátov, vydražilo 89 % celkového množstva obchodovaného formou aukcie, pričom na burze ICE sa vydražilo 11 % celkového množstva v mene Spojeného kráľovstva. Do 30. júna 2019 sa uskutočnilo viac ako 1 480 aukcií.

V tabuľke 5 sa uvádza prehľad objemov kvót 37 dražených na burzách EEXICE do 30. júna 2019 vrátane skorších aukcií 38 so všeobecnými kvótami.

Tabuľka 5: Celkový objem kvót fázy 3 obchodovaných formou aukcie v rokoch 2012 – 2019

Rok


Všeobecné kvóty

Kvóty pre leteckú dopravu

2012

89 701 500

2 500 000

2013

808 146 500

0

2014

528 399 500

9 278 000

2015

632 725 500

16 390 500

2016

715 289 500

5 997 500

2017

951 195 500

4 730 500

2018

915 750 000

5 601 500

2019 (do 30. júna 2019) 39

292 975 500

2 032 500

Zdroj: EEX

Údaje za rok 2019 odrážajú vplyv nadobudnutia účinnosti trhovej stabilizačnej rezervy v januári 2019, ktorá podstatne znížila aukčnú ponuku v roku 2019 (pozri oddiel 3.3). Aukcie vo všeobecnosti prebehli hladko a aukčné zúčtovacie ceny boli vo všeobecnosti v úzkom súlade s cenami na sekundárnych trhoch.

V období od januára 2018 do júna 2019 bolo zrušených päť aukcií buď v dôsledku nesplnenia vyvolávacej ceny, alebo v dôsledku toho, že celkový objem ponúk nedosiahol dražené množstvo. S týmito piatimi aukciami sa celkovo zrušilo trinásť aukcií z viac ako 1 480 aukcií, ktoré sa uskutočnili od konca roka 2012. Prehľad aukčných zúčtovacích cien od roku 2013 do 30. júna 2019 je uvedený na obrázku 1:

Obrázok 1: Zúčtovacia cena pre aukcie so všeobecnými kvótami od roku 2013 do 30. júna 2019

Zdroj: EEX

___ Aukčná zúčtovacia cena

Počet účastníkov na aukciách so všeobecnými kvótami od roku 2013 do 30. júna 2019 je uvedenýdodatku 2. Aukčné platformy včas uverejňujú podrobné výsledky každej aukcie na špecializovaných webových stránkach. Ďalšie informácievýkonnosti aukcií vrátane účasti, pomerov krytiacien sa nachádzajúsprávach členských štátov, ktoré sú uverejnené na webovej stránke Komisie 40 .

Celkové príjmy, ktoré členské štáty dosiahli z obchodovania formou aukcie od roku 2012 do 30. júna 2019, prekročili sumu 42 miliárd EUR (pozri tabuľku 2.1 uvedenú v dodatku 2). Len v roku 2018 dosiahli celkové príjmy 14 miliárd EUR. V smernici o EU ETS sa stanovuje, že aspoň 50 % príjmov z obchodovania formou aukcie vrátane všetkých príjmov z kvót pridelených na účely solidarity a rastu by členské štáty mali využiť na účely súvisiace s klímou a energiou. Z informácií predložených Komisii členskými štátmi vyplýva, že členské štáty v roku 2018 vynaložili alebo plánovali vynaložiť takmer 70 % týchto príjmov na konkrétne účely súvisiace s klímou a energiou. V rokoch 2013 – 2018 bolo na tieto účely vynaložených približne 80 % príjmov z aukcií.

3.1.2.5. Výnimka z úplného obchodovania s kvótami na účely výroby elektrickej energie a tepla

V článku 10c smernice o EU ETS sa stanovuje výnimka zo všeobecného pravidla obchodovania formou aukcie s cieľom podporiť investície do modernizácie odvetvia elektrickej energie v určitých členských štátoch EÚ s nižšími príjmami. Túto výnimku vo fáze 3 využíva osem z desiatich oprávnených členských štátov*, ktoré výrobcom elektrickej energie bezodplatne prideľujú určité množstvo kvót za predpokladu, že sa príslušné investície realizujú.

Bezodplatné kvóty podľa článku 10c sa odpočítajú od množstva kvót, ktoré by inak príslušný členský štát dražil formou aukcie. V závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov o uplatňovaní tejto výnimky môžu výrobcovia elektrickej energie dostať bezodplatné kvóty v hodnote zodpovedajúcej vykonávaným investíciám z ich národných investičných plánov alebo v hodnote zodpovedajúcej platbám uskutočneným do vnútroštátneho fondu, prostredníctvom ktorého sa takéto investície financujú. Keďže bezodplatné prideľovanie kvót výrobcom elektrickej energie podľa článku 10c smernice o EU ETS by v zásade zahŕňalo štátnu pomoc, vnútroštátne systémy na vykonávanie výnimky podľa článku 10c boli schválené na základe pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci a podliehajú požiadavkám usmernení o štátnej pomoci.**

Prechodné bezodplatné prideľovanie kvót podľa článku 10c bude naďalej k dispozícii vo fáze 4, ale so sprísnenými ustanoveniami o transparentnosti a s možnosťou pre oprávnené členské štáty použiť celé množstvo kvót pridelených podľa článku 10c alebo ich časť na podporu investícií v rámci modernizačného fondu. Na základe informácií, ktoré členské štáty predložili Komisii, bude uplatňovanie výnimky podľa článku 10c v ďalšom období obchodovania veľmi obmedzené. Sedem z desiatich oprávnených členských štátov vrátane Poľska a Českej republiky, ktoré vo fáze 3 disponovali najvyššími objemami prechodne bezodplatne pridelených kvót, sa rozhodlo, že túto výnimku už nebude uplatňovať.

* Nárok na výnimku majú Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Rumunsko. Malta a Lotyšsko sa ju rozhodli vo fáze 3 nevyužiť.

** Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012, Ú. v. EÚ C 158, 5.6.2012, s. 4.

Celková hodnota investičnej podpory nahlásenej za roky 2009 až 2018 je približne 12,4 miliardy EUR. Približne 82 % tejto sumy bolo určených na modernizáciu a dodatočné vybavenie infraštruktúry, pričom zvyšok investícií sa týkal čistých technológií alebo diverzifikácie dodávok.

V tabuľke 1.1 v dodatku 1 k prílohe sa uvádza počet kvót bezodplatne pridelených výrobcom elektrickej energie v roku 2018 a v tabuľke 1.2 v dodatku 1 sa uvádza maximálny počet ročne pridelených kvót.

S nepridelenými kvótami možno obchodovať formou aukcie alebo sa v rokoch 2021 – 2030 môžu podľa ustanovení revidovanej smernice o EU ETS prideliť na investície podľa článku 10c, ktoré sú vybrané prostredníctvom súťažného ponukového konania. Na obrázku 2 sú znázornené počty kvót, ktoré boli pridelené počas rokov 2013 – 2018.

Obrázok 2: Kvóty pridelené bezodplatne podľa článku 10c

Zdroj: GR PRE OBLASŤ KLÍMY

Poľsko v decembri 2018 informovalo Komisiu, že v roku 2019 plánuje aukčne obchodovať s nepridelenými kvótami v objeme 55,8 milióna, a to na základe výnimky podľa článku 10c. V máji 2019 Poľsko ďalej oznámilo Komisii svoj zámer pripočítať 49,52 milióna nepridelených kvót podľa článku 10c k množstvu, ktoré má Poľsko vydražiť v roku 2020.

Na obrázku 3 sú zobrazené kvóty podľa článku 10c, a to do akej miery boli pridelené, zahrnuté do aukcií alebo ostali nevyužité (neboli pridelené ani zahrnuté do aukcií).



Obrázok 3: Rozdelenie kvót (pridelené, vydražené, zostávajúce nevyužité) 41

Zdroj: GR PRE OBLASŤ KLÍMY

Pridelené kvóty

Vydražené kvóty

Zostávajúce nevyužité kvóty

V tabuľke 6 je znázornený počet kvót podľa článku 10c, ktoré boli predmetom aukcie v rokoch 2013 – 2018, ako aj počet zostávajúcich nevyužitých kvót.

Tabuľka 6: Spracovanie nevyužitých kvót podľa článku 10crokoch 2013 – 2018 42

Členský štát

Počet kvót podľa článku 10c,

ktoré boli vydražené (v miliónoch)

Počet zostávajúcich nevyužitých kvót (v miliónoch)

BG

9,5

0,8

CY

0,0

0,0

CZ

0,3

0,1

EE

2,1

0,0

LT

1,1

0,1

PL

55,8

68,9

RO

15,4

2,8

HU

0

0,9

Spolu

84,2

73,5

Zdroj: GR PRE OBLASŤ KLÍMY

V tabuľke 1.3 v dodatku 1 k prílohe sa uvádza počet nepridelených kvót, ktoré boli aukčne vydražené (alebo plánované na obchodovanie formou aukcie) členskými štátmi na základe výnimky podľa článku 10c za každý rok fázy 3.

3.1.3. Medzinárodné kredity

Účastníci systému EU ETS môžu naďalej používať medzinárodné kredity z mechanizmu čistého rozvoja (CDM) v rámci Kjótskeho protokolu a zo spoločného vykonávania (JI) pri plnení časti svojich povinností v systéme EU ETS do roka 2020*, s výhradou kvalitatívnych a kvantitatívnych obmedzení. Tieto kredity sú finančné nástroje, ktoré predstavujú jednu tonu CO2 odstráneného z atmosféry alebo zníženého v atmosfére v dôsledku projektu znižovania emisií. Vo fáze 3 sa kredity už neodovzdávajú priamo, ale môžu byť kedykoľvek počas celého kalendárneho roka vymenené za kvóty.

Podľa ustanovení revidovanej smernice o EU ETS sa už na účely dosahovania súladu so systémom EU ETS v nasledujúcom období obchodovania nebudú využívať medzinárodné kredity.

* Projekty CDM a JI vytvárajú uhlíkové kredity podľa Kjótskeho protokolu: certifikované zníženia emisií (CER) v prípade CDM a jednotky zníženia emisií (ERU) v prípade JI.

Hoci presné množstvo nárokov na používanie medzinárodných kreditov počas fáz 2 a 3 (2008 – 2020) bude čiastočne závisieť od množstva budúcich overených emisií, trhoví analytici odhadujú, že pôjde približne 1,6 miliardy kreditov. Koncom júna 2019 dosiahol celkový počet použitých alebo vymenených medzinárodných kreditov približne 1,51 miliardy, čo predstavuje viac ako 90 % odhadu maximálneho povoleného množstva.

Úplný prehľad týkajúci sa výmeny medzinárodných kreditov sa uvádza v dodatku 3 k prílohe.



3.2. Dopyt: kvóty stiahnuté z obehu

Na základe informácií zaznamenaných v registri Únie sa odhaduje, že objem emisií zo zariadení zapojených do systému EU ETS sa v roku 2018 znížil o 4,1 % v porovnaní s rokom 2017. Ako sa uvádza v tabuľke 7, k tomuto zníženiu emisií došlo najmä v dôsledku výroby elektrickej energie a tepla, zatiaľ čo emisie z priemyslu sa znížili len veľmi mierne.

Tabuľka 7: Overené emisie (v mil. ton ekvivalentu CO2) 43

Rok

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

Celkové overené emisie

1 904

1 867

1 908

1 814

1 803

1 750

1 755

1 682

Zmena oproti roku x–1

-1,8 %

-2 %

2,2 %

-4,9 %

-0,6 %

-2,9 %

0,2 %

-4,1 %

Overené emisie z výroby elektrickej energie a tepla

1 190

1 184

1 125

1 037

1 032

992

985

913

Zmena oproti roku x–1

-0,5 %

-5,0 %

-7,8 %

-0,5 %

-3,8 %

-0,7 %

-7,3 %

Overené emisie z priemyselných zariadení

715

683

783

777

771

758

769

769

Zmena oproti roku x–1

-4,5 %

14,7 %

-0,9 %

-0,7 %

-1,7 %

1,4 %

-0,1 %


Reálna miera rastu HDP v EÚ28

1,8 %

-0,4 %

0,3 %

1,8 %

2,3 %

2,0 %

2,5 %

2,0 %

Zdroj: EUTL, údajeHDP uvedené na stránke: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115

(prístup v júli 2019). Overené emisie z leteckej dopravy sú nahlásené samostatne v oddiele 4.

Rozčlenenie overených emisií zo zariadení v systéme ETS podľa typu skleníkových plynov (CO2, N2O a PFC) sa uvádza v tabuľke 5.1 v dodatku 5 k prílohe.

V roku 2018 predstavoval počet dobrovoľne zrušených kvót 36 559 kvót. Celkovo bolo do konca júna 2019 zaznamenaných 345 893 dobrovoľne zrušených kvót.



3.3. Dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom

Systém EU ETS sa na začiatku fázy 3 v roku 2013 vyznačoval veľkou štrukturálnou nerovnováhou medzi dopytom a ponukou kvót, čo predstavovalo 2,1 miliardy kvót. Prebytok sa v priebehu súčasného obdobia obchodovania znižuje, pričom v roku 2014 bol stabilný a v roku 2015 výrazne poklesol na 1,78 miliardy kvót, v roku 2016 na 1,69 miliardy kvót a v roku 2017 na 1,65 miliardy kvót. Prebytok v roku 2018 zostal na úrovni 1,65 miliardy kvót.

Obrázok 4 znázorňuje vývoj prebytku na európskom trhu s uhlíkom do konca roka 2018.

Obrázok 4: Vývoj prebytku na európskom trhu s uhlíkom v rokoch 2013 – 2018

Zdroj: GR PRE OBLASŤ KLÍMY

V záujme riešenia štrukturálnej nerovnováhy medzi ponukou kvótdopytom po kvótach saroku 2015 vytvorila trhová stabilizačná rezerva (MSR) 44 , aby bola aukčná ponuka emisných kvót flexibilnejšia.súvislostirevíziou EU ETS 45 došlovýznamným zmenám fungovania MSR, ako sa uvádzatexte nasledujúceho rámčeka. Prevádzka MSR sa začala na začiatku roka 2019.

Kľúčovou koncepciou fungovania MSR je celkový počet kvót v obehu (TNAC). Kvóty sa doplnia do rezervy vtedy, ak TNAC presiahne vopred určenú hornú hranicu (833 miliónov kvót), pričom sa uvoľnia z rezervy vtedy, ak ich počet klesne pod vopred určenú dolnú hranicu (400 miliónov kvót)*. MSR teda absorbuje alebo uvoľňuje kvóty vtedy, ak sa ukazovateľ TNAC nachádza mimo vopred určeného rozmedzia. Do rezervy budú zahrnuté aj odložené kvóty z obdobia 2014 – 2016**, ako aj tzv. nepridelené kvóty***.

Celkové množstvo kvót v obehu rozhodujúce pre určenie kvót na začlenenie do MSR a ich uvoľnenie z MSR sa vypočíta podľa tohto vzorca:

TNAC = ponuka – (dopyt + kvóty v MSR)

Zložky ponuky a dopytu použité vo vzorci sú podrobne opísané v tabuľke 4.1 v dodatku 4 k prílohe.

V revidovanej smernici o EU ETS sa zavádzajú dve významné zmeny vo fungovaní MSR. Po prvé, percentuálny podiel TNAC, ktoré sa majú umiestniť do rezervy od roku 2019 do roka 2023, sa zdvojnásobuje z 12 % na 24 %. Týmto sa výrazne zvyšuje tempo znižovania prebytku. Po druhé, od roku 2023 už nebudú platné kvóty umiestnené v MSR, ktoré prekračujú aukčný objem z predchádzajúceho roka.

* Alebo keď sa prijmú opatrenia podľa článku 29a smernice o EU ETS.

** Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1359/2013/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom objasniť ustanovenia týkajúce sa harmonogramu aukcií emisných kvót skleníkových plynov, Ú. v. EÚ L 343, 19.12.2013, s. 1.

*** Nepridelené kvóty sú kvóty, ktoré neboli pridelené podľa článku 10a ods. 7 smernice o EU ETS, t. j. kvóty zostávajúce v rezerve pre nových účastníkov, a kvóty vyplývajúce z uplatňovania článku 10a ods. 19 a 20, t. j. kvóty určené na bezodplatné prideľovanie zariadeniam, ktoré však zostali nepridelené z dôvodu (čiastočného) ukončenia prevádzky alebo výrazného zníženia kapacity. Pri fakticky „nepridelených“ kvótach vyplývajúcich z uplatňovania príslušného faktora úniku uhlíka v odvetviach nezahrnutých do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka počas súčasného obdobia, ako aj pri všetkých kvótach nepridelených podľa článku 10c smernice o EU ETS sa nepredpokladá ich umiestnenie do trhovej stabilizačnej rezervy podľa článku 1 ods. 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814. Tieto kvóty preto nie sú zahrnuté do fázy 4, pozri s. 225 posúdenia vplyvu [SWD(2015) 135 final], ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu na revíziu smernice o EU ETS.

Správa o trhu s uhlíkom umožňuje konsolidáciu číselných údajov týkajúcich sa ponuky a dopytu, ktoré sa uverejňujú v súlade s harmonogramom oznamovacích povinností vyplývajúcich zo smernice o EU ETS a jej vykonávacích ustanovení.

Obrázok 5 znázorňuje zloženie ponukydopyturoku 2018. Príslušné údaje sa uverejnili ajrámci tretieho oznámeniacelkovom množstve kvótobehu (TNAC) na účely MSR 46 .



Obrázok 5: Zloženie súhrnnej ponuky a dopytu do konca roka 2018

Ponuka (súhrnná,miliónoch)        Dopyt (súhrnný,miliónoch)

Zdroj: GR PRE OBLASŤ KLÍMY

 

Obchodovanie formou aukcie

 

Bezodplatné prideľovanie kvót

 

Bezodplatné prideľovanie kvót (NER)

 

Bezodplatné prideľovanie (článok 10c)

 

Vymenené medzinárodné kredity

 

Speňaženie z NER300 prostredníctvom EIB

Skoršie aukcie

 

Prenos

 

Overené emisie

 

Zrušenia

V rámci príprav na začatie fungovania MSRroku 2019 Komisia od polovice mája 2017 47 pravidelne uverejňuje TNAC za predchádzajúci rok.máji 2019 bolo TNAC uverejnené po tretíkrát, pričom predstavovalo 1 654 909 824 kvót 48 . Uverejnenieroka 2019 vedieneustálemu zaraďovaniu kvót do MSR, čím sa znížia aukčné objemyrokoch 20192020.

Na základe TNACrokoch 20172018revidovaných právnych predpisov sa tak aukčné objemyroku 2019 znížili takmer40 % alebotakmer 397 miliónov kvót. Zodpovedajúcim spôsobom sa znížia aj aukčné objemyroku 2020. 49 dôsledku toho saroku 2019 vydraží približne30 % 50 menej kvót 51 akoroku 2018.dodatku 8 sú uvedené informáciepríspevkoch jednotlivých členských štátov do MSR za celý rok 2019od januára do augusta 2020.

4. LETECKÁ DOPRAVA

Odvetvie leteckej dopravy je od roku 2012 súčasťou systému EU ETS. Pôvodné právne predpisy sa vzťahovali na všetky lety do a z Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). EÚ však obmedzila záväzky na roky 2012 – 2016 na lety v rámci EHP s cieľom podporiť vytvorenie globálneho opatrenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) na zníženie emisií z leteckej dopravy.

Zhromaždenie organizácie ICAO sa v októbri 2016 dohodlo na uznesení o systéme kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA). CORSIA sa považuje za systém kompenzácie emisií uhlíka, ktorého cieľom je stabilizovať emisie z medzinárodnej leteckej dopravy na cieľové úrovne roka 2020. Vzhľadom na tento výsledok bola smernica o EU ETS v roku 2017 zmenená s cieľom predĺžiť obmedzenie na lety v rámci EHP do 31. decembra 2023. Následne by sa v prípade absencie preskúmania obnovil pôvodný úplný rozsah pôsobnosti.

V revidovanej smernici o EU ETS sa stanovuje, že Európska komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o spôsoboch zavedenia systému CORSIA do práva EÚ prostredníctvom revízie smernice. Ďalej sa v nej stanovuje uplatňovanie koeficientu lineárneho zníženia pre leteckú dopravu od roku 2021.

V roku 2018 sa kvóty vydávali v súlade s rozsahom pôsobnosti v rámci EHP. Bezodplatné prideľovanie dosiahlo niečo vyše 32,3 milióna kvót. Toto číslo zahŕňa bezodplatne pridelené kvóty (niečo vyše 31,2 milióna kvót) etablovaným operátorom a takmer 1,1 milióna kvót pridelených z osobitnej rezervy novým účastníkom a rýchlo rastúcim prevádzkovateľom. Kvóty z tejto rezervy sa v rokoch 2017 – 2020 zdvojnásobujú, keďže sa vzťahujú na celé obdobie 2013 – 2020. Objem vydražený v roku 2018 predstavoval približne 5,6 milióna kvót.

Overené emisie z leteckej dopravy sa naďalej zvyšovali a v roku 2018 predstavovali 67 miliónov ton oxidu uhličitého, čo je v porovnaní s rokom 2017 nárast o 4 %.

V tabuľke 8 sa uvádza súhrn overených emisií, bezodplatne pridelených emisných kvót a aukčných objemov v prípade odvetvia leteckej dopravy od začiatku fázy 3.



Tabuľka 8: Overené emisie a kvóty pridelené pre odvetvie leteckej dopravy


Rok

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019


Overené emisie (v mil. ton ekvivalentu CO2)

53,5

54,8

57,1

61,5

64,4

67,0


Zmena overených emisií oproti roku x–1

+2,5 %

+4,1 %

+7,6 %

+4,7 %

+4 %


Bezodplatné prideľovanie (EÚ28 + štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP) 52

32,4

32,4

32,1

32,0

33,1

31,2

31,2 53

Bezodplatné prideľovanie z osobitnej rezervy pre nových účastníkov a rýchlo rastúcich prevádzkovateľov

0

0

0

0

1,1

1,1

1,1

Objemy vydražených kvót

0

9,3

16,4

5,9

4,7

5,6

2,0 54

Zdroje: EUTL, GR PRE OBLASŤ KLÍMY, EEX

V roku 2013 bolo prijaté rozhodnutie 55 cieľom obmedziť záväzkyoblasti klímy len na letyrámci EHP. Povinnosť dosiahnuť súladpredpismi bolaprípade odvetvia leteckej dopravysúvislostirokmi 20122013 odložená. Odložené objemy kvót na rok 2012 sa teda dražiliroku 2014, pričom plnenie povinnostíprípade emisiíleteckej dopravyrokov 20132014 sa realizovalo ažobdobí od januára do apríla 2015.

Organizácia ICAOjúni 2018 prijala štandardyodporúčania (SARP)rámci systému CORSIA 56 . Spoluvykonávacími prvkami sanich podrobne opisuje fungovanie systému CORSIA. Dôležité vykonávacie prvky, ako sú oprávnené jednotkyrámec pre alternatívne palivá, ešte neboli prijaté. EÚjej členské štáty uznávajúpodporujú formálne prijatie SARP organizáciou ICAO, no zároveňsúladepostupmi ICAO informovaliexistujúcich rozdieloch 57 medzi príslušnými právnymi predpismi EÚsystémom CORSIA. Od 1. januára 2019 sú prevádzkovatelia lietadiel povinní monitorovaťnahlasovať svoje emisie ajrámci systému CORSIA. Došlorevízii rámca monitorovania, nahlasovaniaoverovania (MRV) podľa EU ETScieľom zaviesť na tento účel právne záväznú povinnosť (pozri oddiel 6.1). Takýto integrovaný prístupprípade oboch nástrojov zaisťuje minimalizovanie administratívnej záťaže.

5. DOHĽAD NAD TRHOM

Podľa revidovanej smernice o trhoch s finančnými nástrojmi* (MiFID2) sa od 3. januára 2018 emisné kvóty klasifikujú ako finančné nástroje. To znamená, že pravidlá uplatniteľné na tradičné finančné trhy (trhy zahŕňajúce obchodovanie s derivátmi uhlíka na popredných platformách alebo mimoburzových trhoch) sa vzťahujú aj na spotový segment sekundárneho trhu s uhlíkom (transakcie s emisnými kvótami na okamžité doručenie na sekundárnom trhu). Na tento segment sa teda vzťahujú rovnaké podmienky ako na trh s derivátmi z hľadiska transparentnosti a ochrany a integrity investorov. Dohľad na primárnom trhu je naďalej upravovaný nariadením o obchodovaní formou aukcie, okrem otázok týkajúcich sa zneužívania trhu.

Uplatňujú sa aj iné časti právnej úpravy finančných trhov, a to na základe krížových odkazov na vymedzenie pojmov finančných nástrojov podľa balíka MiFID2. Ide najmä o nariadenie o zneužívaní trhu (MAR)**, ktoré sa vzťahuje na transakcie a konania týkajúce sa emisných kvót na primárnych aj sekundárnych trhoch. Podobne aj krížový odkaz na balík MiFID2 v smernici o boji proti praniu špinavých peňazí*** prinesie povinné uplatňovanie hĺbkových kontrol klientov zo strany obchodníkov s uhlíkom s licenciou podľa smernice MiFID v súvislosti s ich klientmi na sekundárnom spotovom trhu s emisnými kvótami. ****

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ.

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES.

*** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES.

**** Hĺbkové kontroly sú už povinné na primárnom trhu a na sekundárnom trhu s derivátmi z emisných kvót.

Po reforme systému EU ETS pre fázu 4 opäť vstúpili na trh viacerí účastníci trhu, napr. hlavní finanční aktérisprostredkovatelia. Počet účastníkov oprávnených predkladať ponuky na aukciách na spoločnej aukčnej platforme sa zvýšil zo 73 (január 2018) na 79 (december 2018). Prevažná väčšina účastníkov boli prevádzkovatelia (73 %), kým zvyšok tvorili investičné spoločnostiúverové inštitúcie (19 %), ako aj osoby oslobodené od požiadaviek podľa MiFID (8 %) 58 . Oproti tomučase, keď sa koncom roka 2012 začaloaukčným obchodovaním, predkladať ponuky na aukciách bolo oprávnených 42 účastníkov,ktorých 67 % boli prevádzkovatelia, 26 % investičné spoločnostiúverové inštitúcie7 % nefinanční sprostredkovatelia 59 .

Podľa existujúcich pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu sú príslušné vnútroštátne orgány 60 zodpovedné za monitorovanie trhu, pokiaľ ideaukcie, ako aj sekundárny trh. Ich činnosti na európskej úrovni koordinuje Európsky orgán pre cenné papieretrhy (ESMA), ako je toprípade iných finančných nástrojov.

Príslušné vnútroštátne orgány majú právomoc uložiť nápravné opatrenia alebo sankcie, ak rozhodnú, že určité správanie vediezneužívaniu trhu. Aby mohli vykonávať svoju úlohu monitorovania trhu,právnych predpisochfinančných trhoch sa stanovuje viacero požiadaviek na podávanie správtransparentnosť, ktoré sa vzťahujú na obchodné miestainvestičné spoločnosti. Obchodné miestainvestičné spoločnosti musiarámci požiadaviek na podávanie správ oznamovať príslušným orgánom podrobné údajetransakciáchemisnými kvótami alebo ich derivátmi, ktoré sa uskutočňujú na obchodných miestachna mimoburzových trhoch (OTC) 61 . Požiadavky na podávanie správ zahŕňajú aj povinnosť obchodných miestinvestičných spoločností poskytovať príslušným orgánom údajepozíciách, pokiaľ ideemisné kvóty 62 . Obchodné miestainvestičné spoločnostirámci požiadaviek na transparentnosť zverejňujú obchodné údaje 63 týždenné súhrnné údajepozíciách 64 .

5.1. Právna povaha emisných kvót a ich fiškálne spracovanie

Právna povaha a fiškálne spracovanie emisných kvót sa v jednotlivých krajinách líšia, keďže tieto dva aspekty nie sú v smernici o EU ETS vymedzené. Krajiny majú povinnosť každoročne podávať správy o svojich vnútroštátnych režimoch týkajúcich sa právnej povahy a fiškálneho spracovania kvót ako súčasť svojich správ podľa článku 21. Napriek chýbajúcej harmonizácii v tejto súvislosti poskytuje súčasný regulačný rámec potrebný právny základ pre vyspelý, transparentný a likvidný trh s uhlíkom, pričom sa ním zabezpečuje stabilita a integrita tohto trhu.

V nadväznosti na odporúčanie Európskeho dvora audítorov Komisiajúli 2019 uverejnila štúdiu 65 právnej povahe kvót.štúdii, ktorú vypracoval nezávislý konzultant, sa nezistili praktické problémy spojenénedostatočným vymedzením právnej povahy kvót. Dospelo sanejzáveru, že harmonizované vymedzenie by neposkytlo väčšiu právnu istotu, ani by nevyhnutne neovplyvnilo likviditu trhuuhlíkom. Hoci sa neodporúčali žiadne legislatívne iniciatívy,štúdii sa navrhlo, aby sa po klasifikácii kvót ako finančných nástrojov podľa MiFID2 prevádzkovateľom poskytovali informácie, poradenstvo, odborná prípravabudovanie kapacít 66 .

Pokiaľ idefiškálne spracovanie kvót, tri krajiny oznámili, že na vydávanie emisných kvót sa vzťahuje daňpridanej hodnoty (DPH). Naopak, DPH je splatnátransakcie týkajúcej sa emisných kvót na sekundárnom trhu27 zúčastnených krajinách. Väčšina krajín informovalauplatňovaní mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pri vnútroštátnych transakciách týkajúcich sa emisných kvót. Výnimkou týkajúcou sa prenesenia daňovej povinnosti sa zodpovednosť za platbu DPHtransakcie presuniepredávajúceho na kupujúceho, ktorý nadobúda tovar alebo službu, čo predstavuje účinné ochranné opatrenie proti podvodomoblasti DPH.novembri 2018 bola možnosť členských štátov uplatniť výnimku predĺžená do 30. júna 2022 67 . Členským štátom sa adresuje výzva, aby naďalej uplatňovali mechanizmus prenesenia daňovej povinnosticieľom zabezpečiť nepretržitú primeranú ochranu trhuuhlíkom.

6. MONITOROVANIE, NAHLASOVANIE A OVEROVANIE EMISIÍ

Požiadavky na monitorovanie, nahlasovanie, overovanie a akreditáciu (MRVA) v rámci systému EU ETS sa harmonizujú nariadením o monitorovaní a nahlasovaní (MRR)* a nariadením o akreditácii a overovaní (AVR)**.

Monitorovací systém v EU ETS je koncipovaný ako „modulový“ prístup, ktorý prevádzkovateľom umožňuje vysokú mieru flexibility s cieľom zabezpečiť nákladovú efektívnosť a zároveň dosiahnuť vysokú spoľahlivosť monitorovaných údajov o emisiách. Na tento účel sa povoľuje niekoľko metód monitorovania („metodika založená na výpočtoch“ alebo „metodika založená na meraniach“, výnimočne aj „rezervná metodika“). Pre jednotlivé časti zariadenia možno metódy kombinovať. V prípade prevádzkovateľov lietadiel sú uskutočniteľné len metodiky založené na výpočtoch, pričom základným parametrom, ktorý je potrebné určiť pri letoch zaradených do systému EU ETS, je spotreba paliva. Požiadavka, aby zariadenia a prevádzkovatelia lietadiel mali plán monitorovania schválený príslušným orgánom na základe MRR, zabraňuje svojvoľnému výberu monitorovacích metód a časových obmien.

V nariadení AVR pre fázu 3 a ďalšie obdobie bola zavedená celoeurópska harmonizovaná koncepcia akreditácie overovateľov. Overovatelia, ktorí sú právnickou osobou alebo právnym subjektom, musia byť akreditovaní vnútroštátnym akreditačným orgánom, aby mohli vykonávať overovanie dodržiavania nariadenia AVR. Tento jednotný akreditačný systém umožňuje overovateľom pôsobiť na základe vzájomného uznávania vo všetkých zúčastnených krajinách, čím sa v plnom rozsahu využívajú výhody vnútorného trhu a pomáha sa zabezpečiť celková dostatočná dostupnosť.

* Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30.

** Nariadenie Komisie (EÚ) č. 600/2012 z 21. júna 2012 o overovaní správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 1.

6.1. Celkový vývoj

Skúsenosti s vykonávaním nariadení MRR a AVR poukazujú na potrebu ďalšieho zlepšenia, objasnenia a zjednodušenia pravidiel s cieľom ďalej podporovať harmonizáciu, znížiť administratívnu záťaž prevádzkovateľov a zúčastnených krajín a ďalej posilniť efektívnosť systému.

Vo februári 2017 sa začali konzultácie so zúčastnenými krajinami so zámerom aktualizovať tieto dve nariadenia na účely prípravy systému EU ETS na fázu 4zlepšiťzjednodušiť postupy MRVA. Prvá takáto aktualizácia sa uskutočnilaroku 2018. Revidované verzie MRR 68 AVR 69 sa začali uplatňovať 1. januára 2019, aby mohol byť systém overovania bezodplatného prideľovania kvót zavedenýroku 2019systém MRVA aktualizovaný pred začiatkom zberu údajovprípade systému CORSIA (pozri oddiel 4). Prebiehajú ďalšie prácekonzultáciecieľomdostatočnom predstihu pred začiatkom fázy 4 ukončiť proces revízie MRVA.

Efektívnosť systému zabezpečenia súladu sa zlepšila, keďže krajiny majú na základe nariadenia MRR možnosť uložiť povinnosť elektronického nahlasovania. V roku 2019 oznámilo 17 zúčastnených krajín používanie elektronických formulárov alebo osobitných formátov súborov pre plány monitorovania, správy o emisiách, správy o overení a/alebo správy o vylepšeniach na základe minimálnych požiadaviek stanovených Komisiou. Trinásť zúčastnených krajín oznámilo, že na podávanie správ v rámci systému EU ETS používajú určitú formu automatizovaného informačného systému.

6.2. Použité monitorovanie

Zo správ podľa článku 21 predloženýchroku 2019 vyplýva, že vo väčšine zariadení sa používa metodika založená na výpočtoch 70 . Len 182 zariadení (1,7 %)23 krajinách nahlásilo používanie systémov kontinuálneho merania emisií, najčastejšieNemecku, vo Francúzsku a v Českej republike. Kým počet krajín je rovnaký akominulom roku, počet zariadení, ktoré tento prístup celkovo používa, sa zvýšiltri.

Len 11 krajín oznámilo používanie rezervnej metodiky v 38 zariadeniach, čo predstavovalo približne 2,6 milióna ton ekvivalentu CO2 (v porovnaní s 3,4 milióna ton ekvivalentu CO2 v predchádzajúcom roku). Jedno zariadenie v Holandsku je zodpovedné za 31 % celkových emisií hlásených v súvislosti s rezervnou metodikou.

Minimálne štandardné úrovne 71 podľa nariadenia MRR spĺňa prevažná väčšina zariadení. Len 97 zariadení kategórie C (v porovnaní so 106minulom roku), teda 13,4 %, sa podľa správy odchýlilo prinajmenšom pri jednom parametri od požiadavky uplatňovať pre väčšie zdrojové prúdy najvyššie úrovne. Tieto odchýlky sú povolené len vtedy, keď prevádzkovateľ preukáže, že najvyššia úroveň je technicky nerealizovateľná alebo by viedlaneprimeraným nákladom. Ak tieto podmienky už neplatia, prevádzkovateľ musí zodpovedajúcim spôsobom zlepšiť svoj systém monitorovania.roku 2013 bolo oznámených 16 % zariadení kategórie C, ktoré nejakým spôsobom nespĺňali najvyššie úrovne. Preto možno od začiatku fázy 3 pozorovať zlepšenie pri dosahovaní najvyššej úrovne súladu, pokiaľ idezariadenia kategórie C.

Podobne zo správ 22 zúčastnených krajín vyplynulo, že celkovo je 19 % zariadení kategórie B povolených s určitou formou odchýlky od štandardných požiadaviek nariadenia MRR v porovnaní s 21 % v minulom roku a 22 % v roku pred tým, čo svedčí o stabilnom zlepšovaní pri dosahovaní najvyššej úrovne súladu.

6.3. Akreditované overovanie

V správach podľa článku 21 sa neuvádza celkový počet overovateľov. Európska spolupráca pre akreditáciu (EA) však poskytuje ústredné prepojenie na príslušné vnútroštátne akreditačné orgány (NAB)ich zoznamy akreditovaných overovateľov systému EU ETS 72 . 

Vzájomné uznávanie overovateľov medzi zúčastnenými krajinami funguje úspešne: 24 krajín oznámilo, že na ich území pôsobí aspoň jeden zahraničný overovateľ.

Zistilo sa, že overovatelia vykazujú vysokú mieru súladu s nariadením AVR. Poľsko oznámilo pozastavenie akreditácie jedného overovateľa, zatiaľ čo žiadna krajina neoznámila odvolanie akreditácie v roku 2018. V porovnaní s rokom 2017, keď bolo jedno pozastavenie a tri odvolania. Nemecko oznámilo obmedzenie rozsahu akreditácie dvoch, Francúzsko jedného a Poľsko troch overovateľov na rok 2018 v porovnaní s obmedzeniami rozsahu akreditácie dvoch overovateľov z Poľska v roku 2017.

Desať krajín oznámilo sťažnosti na overovateľov prijaté v tomto roku (o jednu viac ako v minulom roku). Celkový počet sťažností (71) je však o 14 % nižší. Z doručených sťažností sa vyriešilo 93 % (v minulom roku to bolo 95 %). Desať krajín oznámilo prípady nesúladu týkajúceho sa identifikácie overovateľa v súvislosti s procesom výmeny informácií medzi NAB a príslušnými orgánmi (v porovnaní s dvanástimi krajinami v minulom roku).

7. PREHĽAD ADMINISTRATÍVNYCH OPATRENÍ

Krajiny zapojené do systému EU ETS používajú rôzne prístupy týkajúce sa príslušných orgánov zodpovedných za jeho vykonávanie. V niektorých krajinách sú zapojené viaceré miestne orgány, kým v iných je prístup oveľa centralizovanejší.

Zo správ podľa článku 21 predloženýchroku 2019 vyplynulo, že do realizácie systému EU ETS bolopriemere zapojených päť príslušných orgánov na krajinu. 73 Pokiaľ idekoordináciu medzi orgánmi, nahlásené boli rôzne nástroje, napríklad okrem iného legislatívne nástroje na centrálne riadenie plánov monitorovania (v 14 krajinách), záväzné pokynyusmernenia zo strany príslušných ústredných orgánov pre miestne orgány (v 10 krajinách)pravidelné pracovné skupiny alebo stretnutia medzi orgánmi (v 15 krajinách). Sedem krajín uviedlo, že nemajú zavedené žiadne takéto nástroje.

Pokiaľ ide o administratívne poplatky účtované v súvislosti s povoľovaním a schvaľovaním plánov monitorovania, 13 krajín (CY, DE, EE, EL, IE, LI, LT, LU, LV, MT, NL, SE, SK) v roku 2019 oznámilo, že prevádzkovateľom zariadení neúčtuje žiadne poplatky, čo je o jednu krajinu menej ako v minulom roku. Bez rozdielu oproti minulému roku, prevádzkovatelia lietadiel neplatia poplatky v 15 krajinách (BE, CY, CZ, DE, EE, ES, EL, LI, LT, LU, LV, MT, NL, SE, SK). Poplatky sa v jednotlivých krajinách a typoch služieb výrazne líšia, od 5 EUR do 6 913,31 EUR za povolenie a schválenie plánu monitorovania pre zariadenia a od 5 EUR do 2 400 EUR za tú istú službu pre leteckých prevádzkovateľov.

Celkovo je administratívna organizácia systému ETS zúčastnených krajín do značnej miery účinná. Komunikácia a výmena osvedčených postupov, a to aj prostredníctvom činností fóra súladu so systémom EU ETS a výročnej konferencie o súlade so systémom EU ETS, by sa mala aj naďalej posilňovať a podporovať.

8. SÚLAD A PRESADZOVANIE

V smernici o EU ETS sa stanovuje pokuta za prekročenie emisií vo výške 100 EUR (s indexáciou) za každú tonu emitovaného CO2, za ktorú nebola včas odovzdaná žiadna kvóta. Ďalšie sankcie, ktoré sa vzťahujú na porušenia vykonávania systému EU ETS, stanovuje podľa vnútroštátnych ustanovení dotknutá krajina.

Systém EU ETS vykazuje veľmi vysokú mieru súladu: každoročne sa približne 99 % emisií včas pokryje potrebným množstvom kvót. V roku 2018 menej ako 0,5 % zariadení, ktoré nahlásili svoje emisie, neodovzdalo kvóty zodpovedajúce všetkým ich emisiám v lehote do 30. apríla 2019. V odvetví leteckej dopravy dosiahli súlad prevádzkovatelia lietadiel zodpovední za 99,1 % emisií z leteckej dopravy v systéme EU ETS. V prípade prevádzkovateľov, ktorí nedosiahli súlad, išlo zvyčajne o drobných prevádzkovateľov alebo prevádzkovateľov, ktorí v roku 2018 ukončili prevádzku.

Príslušné orgány naďalej vykonávajú rôzne kontroly súladu týkajúce sa ročných správ o emisiách. Na základe správ podľa článku 21 predložených v roku 2019 všetky zúčastnené krajiny kontrolujú ročné správy o emisiách z hľadiska úplnosti (100 % správ okrem BE 31 %, ES 95 %, FR 99 % a SE 1 %). V správach sa ďalej uvádza, že krajiny v priemere kontrolujú takmer 80 % správ z hľadiska konzistentnosti s plánmi monitorovania (všetky krajiny okrem HR) a približne 75 % z hľadiska údajov o pridelení kvót (všetky krajiny okrem FI, HR, MT, NO a SE). Dvadsaťštyri krajín uviedlo, že vykonávajú aj krížové kontroly s inými údajmi.

Príslušné orgány v 12 krajinách vykonali konzervatívne odhady týkajúce sa chýbajúcich údajov v prípade 57 zariadení (celkovo približne 0,5 % zariadení), podobne ako v prípade 52 zariadení (0,5 %) v roku 2017 a 57 zariadení (0,5 %) v roku 2016. Oznámené množstvo dotknutých emisií v roku 2018 bolo 11,2 milióna ton CO2 (v porovnaní s 2,8 milióna ton CO2 v roku 2017), čo predstavuje približne 0,7 % celkových emisií (v porovnaní s 0,2 % v roku 2017). Najčastejšími dôvodmi uvádzanými v prospech realizácie konzervatívnych odhadov bolo nepredloženie správy o emisiách do 31. marca alebo predloženie správ o emisiách, ktoré neboli úplne v súlade s požiadavkami nariadení MRR/AVR.

Konzervatívne odhady, pokiaľ ide o chýbajúce údaje za leteckú dopravu, nahlásilo sedem krajín, ktoré sa týkali 31 prevádzkovateľov lietadiel (4,7 % z celkového počtu) a 4,7 % emisií z leteckej dopravy.

Kontroly príslušných orgánov sú aj naďalej dôležité na účely doplnenia práce overovateľa. V roku 2018 všetky krajiny potvrdili, že v prípade zariadení vykonávajú ďalšie kontroly. Väčšina krajín (všetky okrem CY, EE, EL, IT a LI) uviedla podobný prístup, pokiaľ ide o prevádzkovateľov lietadiel. Väčšina krajín (všetky okrem EL, IT, LU a MT) uviedla, že v roku 2018 sa v zariadeniach vykonali kontroly na mieste.

V roku 2018 bolo uplatnenie pokuty za nadmerné emisie oznámené v prípade 36 zariadení v desiatich krajinách (BG 1, CZ 2, FR 1, IE 2, IT 5, NL 1, PL 2, PT 7, RO 4 a UK 11). V odvetví leteckej dopravy boli nahlásené pokuty za nadmerné emisie v prípade 26 prevádzkovateľov lietadiel (DE 2, FR 1, IT 9, LT 1, NL 1, PT 8, SI 1 a UK 3).

Dvanásť krajín potvrdilo uloženie pokút (okrem pokút za nadmerné emisie)roku 2018. Neboli oznámené žiadne prípady trestu odňatia slobody, zaznamenali sa však pokuty, formálne upozorneniaposledné písomné upozornenia týkajúce sa 36 zariadení26 prevádzkovateľov lietadielcelkovej finančnej hodnote 5,4 milióna EUR 74 .

Najčastejšími porušeniami nahlásenými za rok 2018 boli chýbajúci riadne schválený plán monitorovania (9), prevádzka bez povolenia (8), nedodržanie podmienok povolenia (6) a nepredloženie overených ročných správ o emisiách do príslušného termínu (5 prípadov).

Ako bolo oznámené v minulom roku, na začiatku roka 2018 sa začal piaty cyklus hodnotenia súladu so systémom EU ETS s cieľom identifikovať problémy týkajúce sa súladu s EU ETS na úrovni zúčastnených krajín a podporiť ich v zlepšovaní realizácie systému EU ETS. Hodnotenie sa ukončí koncom roka 2019.

9. ZÁVERY A VÝHĽAD

V roku 2018 sa zaznamenal značný pokrok v prijímaní vykonávacích predpisov pre fázu 4 systému EU ETS. V priebehu minulého roka boli prijaté ustanovenia o úniku uhlíka, bezodplatnom prideľovaní kvót, obchodovaní formou aukcie, zriadení inovačného fondu a monitorovaní, nahlasovaní a overovaní. Čoskoro sa očakáva finalizácia zostávajúcich vykonávacích pravidiel, ktorých prijatie sa predpokladá pred začiatkom nového obdobia obchodovania v januári 2021.

V danom roku sa zároveň zaznamenal výrazný pokles emisií zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje EU ETS. K poklesu o 4,1 % v porovnaní s rokom 2017 došlo najmä v dôsledku výroby elektrickej energie a tepla, pričom emisie z priemyslu klesli len mierne. Overené emisie z leteckej dopravy však v roku 2018 naďalej rástli, čo v porovnaní s rokom 2017 predstavovalo zvýšenie o 3,9 %.

Legislatívne zmeny schválené v posledných rokoch na riešenie prebytku kvót naďalej prinášajú viditeľné výsledky. V roku 2019 bol po tretíkrát uverejnený ukazovateľ prebytku trhovej stabilizačnej rezervy a spolu s ukazovateľom za rok 2017 viedol k zníženiu aukčných objemov o takmer 40 % alebo takmer 397 miliónov kvót v roku 2019. V dôsledku toho sa v roku 2019 vydraží približne o 30 % menej kvót ako v roku 2018.

Pozitívny vývoj na týchto frontoch sa premietol do zvýšenej dôvery účastníkov trhu a ďalej posilňoval signál o cene uhlíka. Vyššia cena emisných kvót viedla k podstatnému zvýšeniu celkových príjmov z aukcií, ktoré dosiahli členské štáty – v roku 2018 boli celkové príjmy viac ako dvakrát vyššie než príjmy dosiahnuté v roku 2017.

V roku 2018 bola miera súladu s EU ETS aj naďalej veľmi vysoká – prekročila 99 % v prípade stacionárnych zariadení aj prevádzkovateľov lietadiel. Štruktúra EU ETS ostala stabilná a administratívna organizácia v členských štátoch sa ukázala ako účinná.

Komisia bude naďalej monitorovať európsky trh s uhlíkom a koncom roka 2020 predloží ďalšiu správu.



PRÍLOHA

Dodatok 1

Tabuľka 1.1: Počet bezodplatných kvót pridelených na modernizáciu odvetvia elektrickej energie

Počet bezodplatných kvót požadovaných členskými štátmi podľa článku 10c

Členský štát

2013

2014

2015

2016

2017

2018

BG

11 009 416

9 779 243

8 259 680

6 593 238

3 812 436

2 471 297

CY

2 519 077

2 195 195

1 907 302

1 583 420

1 259 538

935 657

CZ

25 285 353

22 383 398

20 623 005

15 831 329

11 681 994

7 661 840

EE

5 135 166

4 401 568

3 667 975

2 934 380

2 055 614

38 939

HU

7 047 255 75

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

LT

322 449

297 113

269 475

237 230

200 379

158 922

PL

65 992 703

52 920 889

43 594 320

31 621 148

21 752 908

31 942 281

RO

15 748 011

8 591 461

9 210 797

7 189 961

6 222 255

3 778 439

Spolu

133 059 430

100 568 867

87 532 554

65 990 706

46 985 124

46 987 375

Zdroj: GR PRE OBLASŤ KLÍMY

Tabuľka 1.2: Maximálny počet bezodplatných ročne pridelených kvót na základe výnimky z úplného obchodovania formou aukcie v odvetví výroby elektrickej energie a tepla

Členský štát

Maximálny počet ročne pridelených kvót

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

Spolu

BG

13 542 000

11 607 428

9 672 857

7 738 286

5 803 714

3 869 143

1 934 571

54 167 999

CY

2 519 077

2 195 195

1 907 302

1 583 420

1 259 538

935 657

575 789

10 975 978

CZ

26 916 667

23 071 429

19 226 191

15 380 953

11 535 714

7 690 476

3 845 238

107 666 668

EE

5 288 827

4 533 280

3 777 733

3 022 187

2 266 640

1 511 093

755 547

21 155 307

HU

7 047 255

0

0

0

0

0

0

7 047 255

LT

582 373

536 615

486 698

428 460

361 903

287 027

170 552

2 853 628

PL

77 816 756

72 258 416

66 700 076

60 030 069

52 248 393

43 355 049

32 238 370

404 647 129

RO

17 852 479

15 302 125

12 751 771

10 201 417

7 651 063

5 100 708

2 550 354

71 409 917

Spolu

151 565 434

129 504 488

114 522 628

98 384 792

81 126 965

62 749 153

42 070 421

679 923 881

Zdroj: GR PRE OBLASŤ KLÍMY



Tabuľka 1.3: Počet nevyužitých bezodplatne pridelených kvót na základe výnimkyúplného obchodovania formou aukcieodvetví výroby elektrickej energietepla, ktoré boli vydražené alebo sa plánujú vydražiťrokoch 2013 – 2020 76

Vydražené nevyužité kvóty podľa článku 10c

Členský štát

2015

2016

2017

2018

2019

2020

BG

5 444 169

1 461 360

920 823

604 908

1 386 372

0

CY

0

0

0

0

0

0

CZ

0

90 694

77 741

66 740

54 550

80 295

EE

0

188 682

134 897

1 767 499

761 088

50 026

LT

259 924

0

456 725

191 229

161 522

128 105

PL

1 196

0

7 491

0

55 800 000

49 520 000

RO

2 104 468

6 710 664

3 540 974

3 011 456

0

0

HU

0

0

0

0

0

0

Zdroj: GR PRE OBLASŤ KLÍMY

Dodatok 2

Graf 2.1: Počet uchádzačov na aukciách so všeobecnými kvótami od roku 2013 do 30. júna 2019

Zdroj: EEX

. Počet uchádzačov



Tabuľka 2.1: Príjmy členských štátovobchodovania formou aukcierokoch 2012 – 2018 77

Príjmy z obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie v rokoch 2012 – 2018 (v mil. EUR)

 

 

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

 

všeobecné (skoršie aukcie)

letecká doprava (skoršie aukcie)

všeobecné

letecká doprava

všeobecné

letecká doprava

všeobecné

letecká doprava

všeobecné

letecká doprava

všeobecné

letecká doprava

všeobecné

letecká doprava

AT

11,05

0,00

55,75

0,00

52,17

1,18

76,24

2,36

58,81

0,65

78,74

0,69

208,20

2,16

BE

0,00

0,00

114,99

0,00

95,03

2,05

138,96

2,69

107,14

0,74

143,52

0,79

379,00

2,47

BG

22,14

0,00

52,63

0,00

36,19

0,22

120,91

0,91

85,08

0,25

130,15

0,27

367,34

0,83

CY

1,58

0,00

0,35

0,00

0,43

0,30

0,00

1,42

0,00

0,39

6,15

0,41

24,66

1,30

HR

0,00

0,00

0,00

0,00

0,00

0,00

86,40

0,49

20,09

0,16

26,97

0,18

70,96

0,55

CZ

0,00

0,00

0,00

0,00

55,24

0,47

110,30

1,20

117,63

0,33

199,43

0,35

583,33

1,10

DE

166,18

17,52

791,25

0,00

749,97

0,00

1 093,31

16,87

845,74

4,65

1 141,74

5,07

2 565,34

16,31

DK

1,07

0,00

56,06

0,00

46,93

1,16

68,64

2,71

52,93

0,74

70,93

0,79

187,32

2,48

EE

0,00

0,00

18,07

0,00

7,41

0,04

21,13

0,15

23,57

0,04

39,31

0,05

139,89

0,14

EL

14,84

0,00

147,64

0,00

129,97

1,10

190,17

4,99

146,68

1,37

196,57

1,46

518,96

4,57

ES

68,53

0,00

346,11

0,00

323,53

6,56

473,20

16,32

364,97

4,48

488,78

4,77

1 291,07

14,97

FI

13,28

0,00

66,97

0,00

62,68

0,81

91,64

2,13

70,63

0,58

94,64

0,62

249,84

1,96

FR

43,46

0,00

219,25

0,00

205,29

10,05

299,94

12,18

231,34

3,35

309,85

3,55

818,40

11,16

HU

3,99

0,00

34,59

0,00

56,21

0,29

82,28

0,99

63,43

0,27

84,94

0,29

224,48

0,91

IE

0,00

0,00

41,68

0,00

35,11

0,87

51,32

2,15

39,54

0,59

52,93

0,63

140,10

1,97

IT

76,50

0,00

385,98

0,00

361,25

5,24

528,00

14,41

407,23

3,96

545,44

4,21

1 440,10

13,22

LT

3,29

0,00

19,98

0,00

17,28

0,06

28,13

0,29

20,76

0,08

31,43

0,09

80,11

0,25

LU

0,74

0,00

4,97

0,00

4,52

0,63

6,62

0,22

5,08

0,06

6,81

0,07

18,09

0,20

LV

2,13

0,00

10,79

0,00

10,08

0,14

14,76

0,53

11,36

0,15

15,24

0,15

40,20

0,49

MT

0,27

0,00

4,47

0,00

3,81

0,10

5,62

0,57

4,30

0,16

5,78

0,17

15,19

0,52

NE

25,61

0,00

134,24

0,00

125,63

5,47

183,57

3,68

141,59

1,01

189,63

1,07

500,84

3,37

PL

0,00

0,00

244,02

0,00

78,01

0,00

129,84

2,98

135,57

0,58

505,31

0,69

1 209,98

1,59

PT

10,65

0,00

72,78

0,00

65,82

1,27

96,32

2,89

74,29

0,79

99,50

0,85

262,96

2,65

RO

39,71

0,00

122,74

0,00

97,57

0,32

193,62

1,60

193,56

0,44

260,29

0,47

717,64

1,45

SE

7,07

0,00

35,67

0,00

33,34

1,02

48,79

3,63

37,61

1,00

50,45

1,06

132,98

3,34

SI

3,51

0,00

17,74

0,00

16,59

0,05

24,28

0,14

18,70

0,04

25,05

0,04

66,19

0,12

SK

12,19

0,00

61,70

0,00

57,59

0,04

84,31

0,20

64,99

0,06

87,01

0,06

229,74

0,18

UK

75,74

0,00

409,63

0,00

387,42

14,08

567,72

18,54

418,96

5,37

604,02

5,30

1 607,32

0,00

SPOLU

603,52

17,53

3 550,73

0,00

3 115,11

53,53

4 815,97

117,26

3 761,57

32,28

5 490,60

34,14

14 090,23

90,27

Dodatok 3

Tabuľka 3.1: Zhrnutie výmeny medzinárodných kreditov do konca júna 2019 78

Medzinárodné kredity vymenené do konca júna 2019

V miliónoch

V percentách

Medzinárodné kredity vymenené do konca júna 2019

V miliónoch

V percentách

CER

261,42

57,65 %

ERU

192,07

42,35 %

Čína

195,20

74,67

Ukrajina

147,69

76,89 %

India

17,27

6,61

Rusko

32,06

16,69 %

Uzbekistan

9,89

3,79

Poľsko

2,82

1,46 %

Brazília

5,43

2,08

Nemecko

1,65

0,85 %

Čile

3,16

1,21

Francúzsko

1,24

0,64 %

Kórea

2,93

1,12

Bulharsko

0,50

0,26 %

Mexiko

2,89

1,10

ostatné

6,11

3,21 %

ostatné

24,65

9,43

SPOLU CER a ERU

453,49

100 %

Zdroj: EUTL

Tabuľka 3.2: Zhrnutie výmeny medzinárodných kreditov do konca júna 2019 podľa druhu zariadení

Medzinárodné kredity vymenené do konca júna 2019:

CER

v miliónoch

ERU

v miliónoch

Stacionárne zariadenia

256,46

191,25

Prevádzkovatelia leteckej dopravy

4,96

0,82

SPOLU

261,42

192,07

Zdroj: EUTL



Dodatok 4

Tabuľka 4.1: Prvky ponuky a dopytu ETS

Prvok

Ponuka alebo dopyt?

Uverejnenie

Aktualizácia a neistoty

Prenesená celková suma fázy 2

ponuka

správa o trhu s uhlíkom

Aktualizácia sa neplánuje, keďže fáza 2 je ukončená. Konečný údaj.

Skoršie aukcie fázy 3

ponuka

webová stránka GR pre oblasť klímy, webové stránky EEX a ICE

Nie je súčasťou prenesenej celkovej sumy fázy 2. Konečné údaje.

Kvóty pre NER300

ponuka

webová stránka EIB

V rokoch 2012 – 2014 sa speňažilo 300 miliónov kvót. Konečné údaje.

Aukcie pre leteckú dopravu

ponuka

webová stránka GR pre oblasť klímy, webové stránky EEX a ICE

Nie – úpravy sa premietli do objemov na nasledujúci rok.

Aukcie za roky 2013 a 2014 sa konali v roku 2015.

Aukcie fázy 3

ponuka

webová stránka GR pre oblasť klímy, webové stránky EEX a ICE

Nie – tento údaj nie je predmetom revízie. Kvóty stiahnuté z aukcií (napr. v dôsledku oneskoreného začatia obchodovania formou aukcie v určitých členských štátoch, napr. v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP) sa však môžu vydražiť v nasledujúcich rokoch.

Bezodplatné prideľovanie kvót (VVO)

ponuka

EUTL, tabuľky

Tieto údaje sa aktualizujú v priebehu roka.

– Členský štát môže predložiť neskoré hlásenia za predchádzajúce roky alebo skutočne pridelené kvóty môžu byť nižšie než pôvodne predpokladané množstvo.

EUTL uvádza presný stav skutočne pridelených kvót.

Bezodplatné prideľovanie kvót (NER)

ponuka

EUTL, tabuľky

Bezodplatné prideľovanie kvót

(letecká doprava)

ponuka

EUTL, uverejnenie tabuliek prideľovania kvót jednotlivých ČŠ

Bezodplatné prideľovanie kvót

(článok 10c)

ponuka

EUTL, tabuľka stavu

Emisie (stacionárne zariadenia)

dopyt

EUTL, údaje o súlade

Z údajovsúlade sprístupnených 1. mája vyplývajú emisné kvótyodovzdané kvóty za zariadenia, pri ktorých sa dosiahol súlad (t. j. zariadenia, ktoré podali správy za všetky príslušné roky) 79 .

Emisie (letecká doprava)

dopyt

V roku 2015 bol v prípade prevádzkovateľov leteckej dopravy v súvislosti s rokom 2013, ako aj rokom 2014 vykázaný súlad s predpismi.

Zrušené kvóty

dopyt

správa o trhu s uhlíkom

Tabuľka 4.2: Harmonogram uverejňovania údajov

Časový plán

Údaje

Rozsah pôsobnosti

1. január – 30. apríl roku x

aktualizácie bezodplatného prideľovania kvót pre výrobu elektrickej energie a tepla (článok 10c)

rok x–1

1. apríl roku x

overené emisie

bezodplatné prideľovanie kvót (článok 10a ods. 5 – VVO)

rok x–1

1. máj roku x

lehota na splnenie povinnosti: overené emisie a odovzdané kvóty

rok x–1

máj/október roku x

vymenené medzinárodné kredity

posledný štvrťrok roku x

správa o trhu s uhlíkom

rok x–1

január/júl roku x

stav rezervy pre nových účastníkov – tabuľka NER

Neuverejňuje sa na úrovni EÚ

bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre odvetvie leteckej dopravy uverejnené na úrovni členských štátov

Dodatok 5

Tabuľka 5.1: Iné emisie ako CO2 zo zariadení overenésystéme ETS podľa druhu skleníkového plynurokoch 2013 – 2018 (v mil. ton) 80

2013

2014

2015

2016

2017

2018

PFCs

0,40

0,74

0,58

0,64

0,47

0,60

N2O

2,47

5,49

5,32

4,62

4,96

4,11

Zdroj: EUTL



Dodatok 6

Tabuľka 6.1: Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa fungovania systému EU ETS v období od júla 2018 do júna 2019

Referenčné číslo veci

Predmetné predpisy

Strany

Kontext predmetnej veci

Dátum

Zistenie Súdneho dvora

Vec C-682/17

smernica 2003/87/ES,

rozhodnutie 2011/278/EÚ

ExxonMobil Production Deutschland GmbH/DE

Má sa zariadenie považovať za výrobcu elektrickej energie, ak sa tam nevykonáva žiadna iná činnosť uvedená v prílohe I okrem výroby elektrickej energie a ak áno, má nárok na bezodplatné prideľovanie emisných kvót?

20. 6. 2019

Súdny dvor potvrdil doslovný výklad definície pojmu „výrobca elektrickej energie“ uvedenej v smernici 2003/87/ES.

Vec T-330/18

smernica (EÚ) 2018/410, nariadenie (EÚ) 2018/842, nariadenie (EÚ) 2018/841

Carvalho a iní/Parlament a Rada

37 súkromných osôb žiadalo zrušenie smernice 2018/410, nariadenia (EÚ) 2018/842 a nariadenia (EÚ) 2018/841 tvrdiac, že plánované zníženie emisií skleníkových plynov je nedostatočné.

Európsky parlament a Rada EÚ požiadali o neprípustnosť.

8. 5. 2019

Súdny dvor zamietol žalobu ako neprípustnú v celom rozsahu.

Vec C-561/18

nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012

Solvay Chemicals GmbH/DE

– Je nariadenie (EÚ) č. 601/2012 neplatné a v rozpore s cieľmi smernice 2003/87/ES, keď sa v ňom stanovuje, že CO2, ktorý nie je prevedený v zmysle článku 49 ods. 1 prvého pododseku, sa má považovať za emitovaný zariadením, ktoré produkuje CO2, bez ohľadu na to, či bol uvoľnený do atmosféry?

Je nariadenie (EÚ) č. 601/2012 neplatné a v rozpore s cieľmi smernice 2003/87/ES, keď sa v ňom stanovuje, že CO2, ktorý sa prevádza zo zariadenia na výrobu uhličitanu sodného do iného zariadenia na účely výroby vyzrážaného uhličitanu vápenatého (PCC), sa musí systematicky zahŕňať do emisií z tohto zariadenia?

6. 2. 2019

Súdny dvor vyhlásil článok 49 ods. 1 druhý pododsek a oddiel 20 pododdiel B prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 601/2012 za neplatné v rozsahu, v akom do emisií zariadenia na výrobu uhličitanu sodného systematicky zahŕňajú CO2 prevedený do iného zariadenia na výrobu PCC bez ohľadu na to, či sa CO2 uvoľňuje do atmosféry.



Dodatok 7

Tabuľka 7.1: Aktuálny stav vykonávania fázy 4 systému EU ETS

Opatrenie

Účel

Typ právneho aktu

Plánované prijatie

Zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2021 – 2030

stanovenie nového zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka pre fázu 4 systému EU ETS na základe kritérií na určenie odvetví s významnou úrovňou vystavenia riziku úniku uhlíka

delegované rozhodnutie Komisie

prijaté 15. februára 2019uverejnenéúradnom vestníku 8. mája 2019 81

Revízia pravidiel bezodplatného prideľovania emisných kvót na roky 2021 – 2030

revízia rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót platné v celej Únii s cieľom prispôsobiť ho novému právnemu kontextu stanovenému pre fázu 4

delegované nariadenie Komisie

prijaté 19. decembra 2018uverejnenéúradnom vestníku 27. februára 2019 82

Úprava bezodplatného prideľovania kvót vzhľadom na výrobné zmeny

vymedzenie opatrení na účely úpravy úrovne bezodplatného prideľovania kvót zariadeniam na základe meniacich sa úrovní prevádzky o viac ako 15 % nahor alebo nadol v priemere za obdobie dvoch rokov

vykonávacie nariadenie Komisie

2019

Aktualizácia referenčných hodnôt pre bezodplatné prideľovanie kvót na roky 2021 – 2025

stanovenie aktualizovaných referenčných hodnôt na roky 2021 – 2025 na základe údajov za roky 2016 a 2017 predložených členskými štátmi do 30. septembra 2019

vykonávací akt

2020

Zriadenie inovačného fondu

stanovenie pravidiel prevádzkovania inovačného fondu vrátane výberového konania a kritérií

delegované nariadenie Komisie

prijaté 26. februára 2019uverejnenéúradnom vestníku 28. mája 2019 83

Zriadenie modernizačného fondu

stanovenie pravidiel prevádzkovania modernizačného fondu

vykonávací akt

2020

Revízia nariadenia (EÚ) č. 389/2013 (nariadenie o registri)

stanovenie požiadaviek pre register Únie v súvislosti s fázou 4 vo forme normalizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú spoločné prvky údajov na sledovanie vydávania, držby, prevodu a rušenia kvót a na zabezpečenie prístupu verejnosti a zachovanie dôvernosti

delegované nariadenie Komisie

prijaté 12. marca 2019uverejnenéúradnom vestníku 2. júla 2019 84

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1031/2010 (nariadenie o obchodovaní formou aukcie)

umožnenie obchodovania formou aukcie s prvými 50 miliónmi kvót z trhovej stabilizačnej rezervy pre inovačný fond v roku 2020

delegované nariadenie Komisie

prijaté 30. októbra 2018uverejnenéúradnom vestníku 4. januára 2019 85

Revízia nariadenia (EÚ) č. 1031/2010 (nariadenie o obchodovaní formou aukcie)

revízia niektorých aspektov aukčného postupu s cieľom plniť požiadavky pre fázu 4, najmä s cieľom umožniť obchodovanie s kvótami formou aukcie pre inovačný fond a modernizačný fond, ako aj zohľadniť klasifikáciu kvót EU ETS ako finančných nástrojov podľa smernice 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID2)

delegovaný akt

2019

Revízia nariadenia č. 601/2012 o monitorovaní a nahlasovaní

zjednodušenie, zlepšenie a objasnenie pravidiel monitorovania a nahlasovania a zníženie administratívnej záťaže na základe skúseností z vykonávania z fázy 3

vykonávacie nariadenie Komisie

prijaté 19. decembra 2018uverejnenéúradnom vestníku 31. decembra 2018 86

Revízia nariadenia č. 600/2012 o overovaní a akreditácii

zjednodušenie, zlepšenie a objasnenie pravidiel akreditácie a overovania a čo najväčšie zníženie administratívnej záťaže na základe skúseností z vykonávania z fázy 3

vykonávacie nariadenie Komisie

prijaté 19. decembra 2018uverejnenéúradnom vestníku 31. decembra 2018 87

Nariadenie, ktorým sa dopĺňa smernica 2003/87/ES, pokiaľ ide o systém CORSIA

doplnenie smernice o EU ETS, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré prijala Medzinárodná organizácia civilného letectva na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií z leteckej dopravy na účely vykonávania systému CORSIA

delegované nariadenie Komisie

2019

Usmernenia EU ETS o štátnej pomoci na obdobie rokov 2021 – 2030

revízia usmernení EU ETS o štátnej pomoci pre fázu 4 s cieľom prispôsobiť sa novým ustanoveniam zavedeným revidovanou smernicou o EU ETS pre systémy kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého

oznámenie Komisie

2020

Aktuálny stav

Plánované

Prebiehajúce

Skončené

Dodatok 8

Tabuľka 8.1: Príspevky členských štátov do trhovej stabilizačnej rezervyrokoch 2019 88 2020 89

Členský štát/štát EHP
EZVO

Príspevky do trhovej stabilizačnej rezervy v roku 2019

Známe príspevky do trhovej stabilizačnej rezervyroku 2020 90

Rakúsko

5 935 748

3 957 699

Belgicko

9 846 994

6 565 549

Bulharsko

8 292 720

5 529 227

Chorvátsko

1 614 984

1 076 801

Cyprus

932 844

621 980

Česká republika

15 406 858

10 272 626

Dánsko

5 340 750

3 560 981

Estónsko

2 904 319

1 936 474

Fínsko

7 130 025

4 753 992

Francúzsko

23 346 791

15 566 629

Nemecko

85 389 770

56 934 202

Grécko

12 684 492

8 457 470

Maďarsko

5 115 708

3 410 933

Island

166 450

110 982

Írsko

3 991 393

2 661 288

Taliansko

40 304 729

26 873 449

Lotyšsko

865 501

577 079

Lichtenštajnsko

3 725

2 484

Litva

1 792 324

1 195 044

Luxembursko

467 394

311 638

Malta

354 798

236 564

Holandsko

14 291 411

9 528 894

Nórsko

3 314 570

2 210 012

Poľsko

39 282 170

26 191 650

Portugalsko

6 478 775

4 319 767

Rumunsko

14 941 290

9 962 205

Slovensko

4 752 513

3 168 770

Slovinsko

1 577 714

1 051 951

Španielsko

32 660 234

21 776 430

Švédsko

3 457 106

2 305 049

Spojené kráľovstvo

44 480 623

29 657 753

Spolu

397 124 723

264 785 572

   

Dodatok 9

Tabuľka 9.1: Nevyužité prostriedky z NER300 v rámci InnovFin EDP: podporované projekty

Názov projektu

Opis

Obrázok

WAVE ROLLER

Cieľom projektu Wave Roller je preukázať komerčnú realizovateľnosť technológie získavania energie z vĺn, a to preklenutím pomyselnej priepasti medzi demonštračným a komerčným využitím príbrežného zariadenia OWSC (Oscillating Wave Surge Converter), ktoré premieňa energiu vĺn na elektrickú energiu. Príspevok z NER300 dosiahne 10 miliónov EUR.

WINDFLOAT

Projekt WindFloat je inovačná veterná elektráreň na mori, ktorá využíva plávajúcu čiastočne ponorenú plošinu vzdialenú približne 20 km od pobrežia Portugalska. Cieľom projektu je dosiahnuť pokrok v oblasti plávajúcich nosných konštrukcií preukázaním rozšíriteľnosti koncepcie projektu WindFloat na umiestnenie väčších veterných turbín. Projekt bude neskôr slúžiť na podporu výstavby veterných elektrární nachádzajúcich sa vo veľkej vzdialenosti od pobrežia. Príspevok z NER300 v rámci nástroja InnovFin EDP dosiahne 60 miliónov EUR. Na realizáciu projektu WindFloat sa využíva aj grant v objeme takmer 30 miliónov EUR poskytnutý v rámci pôvodného programu NER300.

GREENWAY – SIEŤ NABÍJACÍCH STANÍC PRE ELEKTRICKÉ VOZIDLÁ

Týmto projektom sa podporí zrýchlené zavádzanie infraštruktúry pre elektrické vozidlá. Je ukážkou realizovateľnosti komerčného zavedenia ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a pokusným projektom integrovaného systému na uskladnenie elektrickej energie v batériách. Demonštračný projekt bude umiestnený na Slovensku, v Poľsku, Českej republike a pobaltských štátoch. Financovaný bude z prostriedkov InnovFin EDP v objeme 17 miliónov eur, z čoho takmer 3 milióny eur pokryjú nevyužité finančné prostriedky z programu NER300.

(1)      https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/political-guidelines-next-commission_sk.pdf.
(2)      Smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/EScieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisiíinvestície do nízkouhlíkových technológiírozhodnutie (EÚ) 2015/1814, Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3.
(3)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 13. októbra 2003vytvorení systému obchodovaniaemisnými kvótami skleníkových plynovSpoločenstve,ktorou sa menídopĺňa smernica Rady 96/61/ES, Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.
(4)      Koncovým dátumom bol 28. jún 2019.
(5)      súvislosti so správami podľa článku 21 pojem „zúčastnené krajiny“ alebo jednoducho „krajiny“ zahŕňa 28 členských štátov EÚkrajiny EHP (Island, NórskoLichtenštajnsko).
(6)      systéme EU ETS je emisný faktor pre biomasu stanovený na nulu, ak je splnené vymedzenie pojmu „biomasa“ak súprípade biopalív alebo biokvapalín splnené kritériá trvalej udržateľnosti podľa článku 17 ods. 1 smernice 2009/28/ES (smernicaobnoviteľných zdrojoch energie). Pri nulových emisiách sa nemusia odovzdávať žiadne kvóty.správach predložených podľa článku 21roku 2019 tri zúčastnené krajiny (LV, LTDK) oznámili len energetický obsah biomasynulovou hodnotou,nie skutočné emisie. Ich emisie sa pretouvedenom súčte nezohľadňujú.
(7)      Zariadenia kategórie C emitujú viac ako 500 000 ton ekvivalentu CO2 ročne, zariadenia kategórie B emitujú 500 000 až 50 000 ton ekvivalentu CO2 ročnezariadenia kategórie A emitujú menej ako 50 000 ton ekvivalentu CO2 ročne. Pozri nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/201221. júna 2012monitorovanínahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentuRady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30.
(8)      Zariadenianízkymi emisiami sú podmnožinou zariadení kategórie A, ktoré emitujú menej ako 25 000 ton ekvivalentu CO2 ročne [pozri článok 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 601/2012].
(9)      Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/201221. júna 2012monitorovanínahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentuRady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30.
(10)      Príkladom komerčného prevádzkovateľa lietadiel môže byť letecká spoločnosťoblasti osobnej dopravy poskytujúca služby širokej verejnosti. Príkladom nekomerčného prevádzkovateľa lietadiel je súkromné lietadlo.
(11)      Rozhodnutie Komisie zo 17. decembra 2018poverení centrálneho správcu dočasne pozastaviť schválenie príslušných postupov pre Spojené kráľovstvo prostredníctvom protokolu transakcií Európskej únie týkajúceho sa bezodplatného prideľovania kvót, obchodovania formou aukcievýmeny medzinárodných kreditov [C (2018) 8707].
(12)      Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/20812. februára 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie, Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2018, s. 3.
(13)      Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/112212. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentuRady 2003/87/ES, pokiaľ idefungovanie registra Únie (Ú. v. EÚ L 177, 2.7.2019, s. 3).
(14)      Smernica Európskeho parlamentuRady 2014/65/EÚ15. mája 2014trhochfinančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ESsmernica 2011/61/EÚ, Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.
(15)      Počet kvót pre leteckú dopravu uvedených do obehu od roku 2013 je výsledkom prístupu zdola nahor vychádzajúcehobezodplatného prideľovania kvót (určeného pre činnosť prevádzkovateľovrámci EHP na základe referenčných hodnôt podľa činností). Počet vydražených kvót sa potom odvodí na základe skutočnosti, že bezodplatné prideľovanie kvót (vrátane osobitnej rezervy na neskoršiu distribúciu rýchlo rastúcim prevádzkovateľom lietadielnovým účastníkom) by malo predstavovať 85 % a obchodovanie formou aukcie 15 % z celkového množstva.
(16)      Okrem bezodplatne pridelených kvótmnožstiev obchodovaných formou aukcie zahŕňajú aktualizované údaje aj výmeny medzinárodných kreditov.
(17)      Vrátane informáciíaukčného kalendára pre leteckú dopravu na rok 2019. ÚdajeSpojenom kráľovstve za rok 2019 nie sú zahrnuté vzhľadom na ochranné opatrenia, ktoré Komisia prijala na ochranu environmentálnej integrity EU ETSprípadoch, keď sa na členský štát, ktorý vystupujeEÚ, prestane uplatňovať právo EÚ (pozri oddiel 2.2).
(18)      Údaje zahŕňajú oznámenia od členských štátov prijaté do júna 2019môžu sa zmeniťdôsledku neskorších oznámení.
(19)      Počiatočná suma pred uplatnením nižšie uvedených znížení.
(20)      Prideľovanie kvót boloprípade Spojeného kráľovstva (spolu 48 miliónov kvót na rok 2019) pozastavenédôsledku ochranných opatrení prijatých Komisiou na ochranu environmentálnej integrity EU ETSprípadoch, keď sa na členský štát, ktorý vystupujeEÚ, prestane uplatňovať právo EÚ (pozri oddiel 2.2).
(21)      Rozhodnutie Komisie 2013/448/EÚ, Ú. v. EÚ L 240, 7.9.2013, s. 27.
(22)      Rozhodnutie Komisie 2017/126/EÚ, Ú. v. EÚ L 19, 25.1.2017, s. 93.
(23)      Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/708, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:L:2019:120:FULL&from=SK.
(24)      Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/331, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:L:2019:059:FULL&from=SK.
(25)      Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/217220. novembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/670/EÚ, pokiaľ idepoužitie nevyplatených výnosovprvého kola výziev na predloženie návrhov.
(26)      súladerozhodnutím Komisie 2010/670/EÚprípade projektov vybratýchrámci prvej výzvy sa muselo záverečné investičné rozhodnutie prijať do konca roka 2016, zatiaľ čoprípade projektov vybranýchrámci druhej výzvy sa tak muselo urobiť do konca júna 2018.
(27)      Hodnota 450 miliónov kvót dostupných pre fond bude závisieť od ceny uhlíka. Pri priemernej cene 25 EUR za kvótu by zdroje pre fond predstavovali 11,3 miliardy EUR.
(28)      Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/85626. februára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentuRady 2003/87/ES, pokiaľ ideprevádzku inovačného fondu, Ú. v. EÚ L 140, 28.5.2019, s. 6 – 17.
(29)      Okrem toho boli prijaté úpravy pre francúzskyšpanielsky systém.
(30)      Informácievyplatenej kompenzáciipočte príjemcov sa zakladajú na ohlasovacej povinnosti podľa článku 10a ods. 6 smernice (EÚ) 2018/410.
(31)      19,7 milióna GBP (v prípade nepriamych nákladov vzniknutýchroku 2018) na základe priemerného výmenného kurzu 1,1355 GBP/EUR.
(32)      Spojené kráľovstvo nenahlásilo zariadenia, ale podniky.
(33)      Pripomíname, že Spojené kráľovstvo vyplatiloroku 2019 podporu na nepriame náklady, ktoré vznikliroku 2018.tohto dôvodu súprípade Spojeného kráľovstva zobrazené príjmyaukciíroku 2018.
(34)      Poľsko tu nie je zahrnuté, pretožeroku 2020 začne vyplácať podporu na nepriame náklady, ktoré vznikliroku 2019.
(35)      Dôvodom porovnania výdavkovroku 2018príjmamiobchodovania formou aukcieroku 2017 je, že výdavkyroku 2018 predstavujú kompenzáciu nepriamych nákladov, ktoré vznikli spotrebiteľomkalendárnom roku 2017.
(36)      Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/730. októbra 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1031/2010, pokiaľ idedražbu 50 miliónov nepridelených kvóttrhovej stabilizačnej rezervy pre inovačný fond,zaradenie aukčnej platformy, ktorú má vymenovať Nemecko, do prílohy, Ú. v. EÚ L 2, 4.1.2019, s. 1 – 5.
(37)      Objemy všeobecných kvót boli stanovenéprihliadnutím na rozhodnutie č. 1359/2013/EÚ. Objemy kvót pre leteckú dopravu boli stanovenéprihliadnutím na rozhodnutie č. 377/2013/EÚnariadenie (EÚ) č. 421/2014.
(38)      V roku 2012 sa uskutočnili skoršie aukcie kvót vo fáze 3 vzhľadom na rozšírenú obchodnú praxodvetví elektrickej energie spočívajúcupredaji elektrickej energie na báze forwardovnákupe požadovaných vstupov (vrátane kvót) pri predaji výstupov.
(39)      ÚdajeSpojenom kráľovstve za rok 2019 nie sú zahrnuté vzhľadom na ochranné opatrenia, ktoré Komisia prijala na ochranu environmentálnej integrity EU ETSprípadoch, keď sa na členský štát, ktorý vystupujeEÚ, prestane uplatňovať právo EÚ (pozri oddiel 2.2).
(40)       http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/auctioning/documentation_sk.htm .
(41)      Tieto údaje zahŕňajú množstvá určené na aukciuaukčného kalendára na rok 2019, takže sanich zohľadňuje 55,8 milióna nepridelených kvót,ktoré Poľsko požiadalo na obchodovanie formou aukcieroku 2019.
(42)      Údaje zahŕňajú množstvá určené na aukciuaukčného kalendára na rok 2019 (z rokov prideľovania kvót 2013 – 2018).
(43)      Zatriedenie do kategórií výroby elektrickej energieteplado priemyselných odvetví uvedenýchtabuľke 7 jesúladeklasifikáciou NACErámci fázy 4 využívanej na stanovenie zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka pre nasledujúce obdobie obchodovania.
(44)      Rozhodnutie Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015zriadeníprevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovaniaemisnými kvótami skleníkových plynovÚnii a o zmene smernice 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1.
(45)      Smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/EScieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisiíinvestície do nízkouhlíkových technológiírozhodnutie (EÚ) 2015/1814, Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3;dispozícii na stránke: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2018.076.01.0003.01.ENG&toc=OJ:L:2018:076:TOC .
(46)      C(2019) 3288 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2019_3288_en.pdf.
(47)      C(2017) 3228 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2017_3228_en.pdf.
(48)      C(2019) 3288 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2019_3288_en.pdf.
(49)      Objem, ktorý sa má doplniť do MSR na obdobie od 1. januára do 31. augusta 2020, bol stanovený na základe uverejnenia ukazovateľa prebytkuroku 2019predstavoval takmer 265 miliónov kvót. Zvyšné objemy, ktoré sa majúroku 2020 doplniť do MSR, sa určia na základe uverejnenia ukazovateľa prebytkuroku 2020.
(50)      Vzhľadom na to, že skutočné dražené objemy závisia aj od iných faktorov, ako je obchodovanie formou aukcie so zostatkami na základe výnimky podľa článku 10cúčasť štátov EHP/EZVOsystéme EU ETS.
(51)      Vzhľadom na to, že aukčné objemyobdobí od januára do augusta 2019 boli už zníženéMSR na základe údajaprebytkuroka 2017.
(52)      týchto údajoch nie sú zohľadnené všetky ukončenia prevádzkyprípade prevádzkovateľov lietadiel.
(53)      Prideľovanie kvót boloprípade Spojeného kráľovstva (spolu 4,31 milióna kvót na rok 2019) pozastavenédôsledku ochranných opatrení prijatých Komisiou na ochranu environmentálnej integrity EU ETSprípadoch, keď sa na členský štát, ktorý vystupujeEÚ, prestane uplatňovať právo EÚ (pozri oddiel 2.2).
(54)      Do konca júna 2019.
(55)      Rozhodnutie Európskeho parlamentuRady č. 377/2013/EÚ24. apríla 2013dočasnej výnimke zo smernice 2003/87/ESvytvorení systému obchodovaniaemisnými kvótami skleníkových plynovSpoločenstve, Ú. v. EÚ L 113, 25.4.2013, s. 1.
(56)      https://www.icao.int/environmental-protection/CORSIA/Pages/SARPs-Annex-16-Volume-IV.aspx.
(57)      Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/202729. novembra 2018pozícii, ktorá sa mámene Európskej únie zaujaťrámci Medzinárodnej organizácie civilného letectvasúvislostiprvým vydaním medzinárodných štandardovodporúčaníochrane životného prostredia – Systém kompenzácieznižovania emisií uhlíkamedzinárodnom letectve (CORSIA), Ú. v. EÚ L 325, 20.12.2018, s. 25 – 28.
(58)      Všetky údaje pochádzajúmesačných správ Komisii na spoločnej aukčnej platforme (CAP2).
(59)      Podľa článku 18 ods. 2 nariadeniaobchodovaní formou aukcie.
(60)      Zoznam príslušných vnútroštátnych orgánov jedispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/info/system/files/mar-2014-596-art-22-list_en.pdf. 
(61)      Podľa článku 26 nariadenia Európskeho parlamentuRady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014trhochfinančnými nástrojmi (MiFIR) majú obchodné miestainvestičné spoločnosti oznamovať príslušným orgánom podrobné údajetransakciáchkvótamiich derivátmi.
(62)      Účelom povinnosti podávať správypozíciách podľa článku 58 smernice MiFID2 je umožniť monitorovanie pozícií držaných rôznymi kategóriami osôb, pokiaľ ideemisné kvóty.
(63)      Cieľom režimu predobchodnejpoobchodnej transparentnosti zavedeného článkami 8, 1021 nariadenia MiFIR je zabezpečiť, aby účastníci trhu mali spoľahlivejšiedostupnejšie informácieobchodných príležitostiachcenách.
(64)      Verejne dostupné týždenné správypozíciách zabezpečujú transparentnosť, pokiaľ idenázor na trh, ku ktorému mohli dospieť určité kategórie obchodníkov.
(65)      Štúdia jedispozícii na tejto adrese: https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/9d985256-a6a9-11e9-9d01-01aa75ed71a1/language-en.
(66)      Smernica Európskeho parlamentuRady 2014/65/EÚ15. mája 2014trhochfinančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ESsmernica 2011/61/EÚ, Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.dispozícii na stránke: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1536584176375&uri=CELEX:02014L0065-20160701 .
(67)      Smernica Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ESspoločnom systéme danepridanej hodnoty, pokiaľ ideobdobie uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnostisúvislostidodaním určitého tovaruposkytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod,mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodomoblasti DPH, Ú. v. EÚ L 282, 12.11.2018, s. 5 – 7.
(68)      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/206619. decembra 2018monitorovanínahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentuRady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012, Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1 – 93.
(69)      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/206719. decembra 2018overovaní údajov a o akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentuRady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 94 – 134.
(70)      Hlavným dôvodom je, že metodika založená na meraniach zahŕňa nasadenie významných zdrojovknow-how na nepretržité meranie koncentrácie príslušných GHG, ktoré mnohí menší prevádzkovatelia nemajú.
(71)      nariadení Komisie (EÚ) č. 601/2012 sa vyžaduje, aby všetci prevádzkovatelia spĺňali určité minimálne úrovne, pričom väčšie zdroje emisií musia spĺňať vyššie úrovne (zahŕňajúce spoľahlivejšiu kvalitu údajov) a z dôvodu nákladovej efektívnosti pre menšie zdroje platia menej prísne požiadavky.
(72) Zoznam prístupových bodovakreditovaným overovateľom NAB pre systém EU ETS: https://european-accreditation.org/national-accreditation-bodies-having-successfully-undergone-peer-evaluation-by-ea/.
(73)      niektorých prípadoch môžu krajiny nahlasovať ako jeden príslušný orgán viacero regionálnych/miestnych orgánov.
(74)      Táto suma nezahŕňa pokuty uložené odvetviu leteckej dopravyPortugalsku, keďže hodnoty pokút ešte neboli stanovenédôsledku prebiehajúcich sankčných postupov.
(75)      HU využilo výnimku podľa článku 10c lenroku 2013.
(76)      rokoch 20132014 neboli vydražené žiadne nevyužité kvóty podľa článku 10c.
(77)      Zdroj: EEX.
(78)      tabuľkách 3.13.2 nie sú uvedené údaje za Spojené kráľovstvoroku 2019dôvodu ochranných opatrení prijatých Komisiou na ochranu environmentálnej integrity EÚ ETSprípadoch, keď sa na členský štát, ktorý vystupujeEÚ, prestane uplatňovať právo EÚ (pozri oddiel 2.2).
(79)      Údajesúlade za predchádzajúce roky možno retroaktívne korigovať napríkladdôsledku oneskorených predložení.
(80)      prípade niektorých zariadení sa emisieN2O alebo PFC nemusiaregistri Únie nahlasovať samostatne, pričom sa namiesto toho nahlasujú celkové emisie vyjadrenétonách ekvivalentu CO2. Údajetabuľke zodpovedajú členeniu emisií podľa skleníkových plynov dostupnýchregistri Únie. Emisie N2O boli zahrnuté do systému EU ETS od fázy 2 (od roku 2008) na základe ich dobrovoľného začlenenia niektorými členskými štátmi, ako aj na základe povinného vykazovania spoluPFC,to od fázy 3 (od roka 2013).
(81)      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:L:2019:120:FULL&from=SK.
(82)      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32019R0331&from=SK.
(83)      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32019R0856&from=SK.
(84)      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32019R1122&from=SK.
(85)      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32019R0007.
(86)      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32018R2066.
(87)      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32018R2067&from=SK.
(88)      Údaje za obdobie od januára do augusta 2019 vychádzajúoznámenia Komisie C(2018) 2801 final15. 5. 2018, ktoré jedispozícii na stránke https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2018_2801_en.pdf . 
(89)      Údaje za obdobie od septembra do decembra 2019od januára do augusta 2020 vychádzajúoznámenia Komisie C(2019) 3288 final, ktoré jedispozícii na stránke https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2019_3288_en.pdf .
(90)      Časť príspevkov členských štátov do MSRroku 2020 sa určí po uverejnení ukazovateľa prebytkuroku 2020.