(4)Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na roky 2014 – 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 3 , platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí 4 .

(5)Na Maďarsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2019 plánuje zlepšiť celkový deficit z 2,2 % HDP v roku 2018 na 1,8 % HDP v roku 2019. Deficit sa má následne podľa plánov ďalej postupne zlepšovať až na 1,2 % v roku 2021, pričom v roku 2023 má dosiahnuť vyrovnanú rozpočtovú pozíciu. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda ( 5 ) má byť Maďarsko v roku 2022 blízko svojho strednodobého rozpočtového cieľa – ktorý bol zmenený zo štrukturálneho deficitu vo výške 1,5 % HDP v roku 2019 na 1,0 % HDP od roku 2020 – a tento cieľ má dosiahnuť hneď v nasledujúcom roku. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP postupne klesne pod 60 % do konca roku 2022. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú uvedené rozpočtové prognózy, je realistický na rok 2019 a značne optimistický od roku 2020, čo so sebou nesie riziká ohrozujúce implementáciu cieľových deficitov. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2020 neboli dostatočne konkretizované.

(6)Rada 22. júna 2018 v súlade s článkom 121 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“) rozhodla, že v Maďarsku bola v roku 2017 zaznamenaná značná odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa. Vzhľadom na zaznamenanú značnú odchýlku Rada 22. júna 2018 odporučila Maďarsku, aby prijalo opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie nominálnej miery rastu čistých primárnych verejných výdavkov 6 v roku 2018 na úrovni najviac 2,8 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 1,0 % HDP. Rada 4. decembra 2018 dospela k záveru, že Maďarsko neprijalo v reakcii na odporúčanie Rady z 22. júna 2018 účinné opatrenia a vydala revidované odporúčanie. V novom odporúčaní Rada Maďarsko požiadala, aby prijalo opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie nominálnej miery rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2019 na úrovni najviac 3,3 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 1,0 % HDP. Rada XX. júna 2019 dospela k záveru, že Maďarsko neprijalo v reakcii na odporúčanie Rady zo 4. decembra 2018 účinné opatrenia. Na základe výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa navyše zistilo, že Maďarsko sa v roku 2018 značne odchýlilo od odporúčanej úpravy.

(7)V súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ a článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97 Komisia vydala pre Maďarsko 5. júna 2019 napomenutie, že v roku 2018 bola zaznamenaná značná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Rada XX. júna 2019 prijala následné odporúčanie, v ktorom potvrdila, že Maďarsko musí prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie nominálnej miery rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2019 na úrovni najviac 3,3 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 1,0 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2019 vyplýva, že v roku 2019 existuje riziko odchýlky od uvedeného odporúčania.

(8)Na rok 2020 Rada XX. júna 2019 odporučila Maďarsku, aby prijalo opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie nominálnej miery rastu čistých primárnych verejných výdavkov na úrovni najviac 4,7 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,75 % HDP. Maďarsko by sa tak nasmerovalo na primeraný postup úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Z prognózy Komisie z jari 2019 za predpokladu nezmenenej politiky vyplýva, že v roku 2020 existuje riziko odchýlky od uvedenej požiadavky. Celkovo sa Rada domnieva, že od roku 2019 budú potrebné značné ďalšie opatrenia, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu v súlade s odporúčaním adresovaným Maďarsku XX. júna 2019, s cieľom napraviť značnú pozorovanú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu.

(9)Celková miera zamestnanosti sa v situácii silného hospodárskeho rastu výrazne zlepšila, no nie všetky skupiny obyvateľstva z nej profitovali rovnako. Rozdiely v zamestnanosti a mzdovom ohodnotení medzi skupinami pracovníkov s rôznou kvalifikáciou a medzi ženami a mužmi sú naďalej v porovnaní s priemerom EÚ výrazné. Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov je značný, čo je čiastočne spôsobené obmedzenou ponukou kvalitnej starostlivosti o deti. Výsledky na trhu práce sú v prípade rozličných zraniteľných skupín vrátane Rómov a osôb so zdravotným postihnutím nedostatočné. Program verejných prác, ktorého účinnosť pri motivovaní účastníkov k tomu, aby si našli pracovné miesta na primárnom pracovnom trhu, je slabá, je napriek svojmu zmenšeniu stále rozsiahly. Ďalšie politiky, ktorých cieľom je pomôcť nezamestnaným alebo ekonomicky neaktívnym osobám nájsť si prácu alebo podstúpiť odbornú prípravu, nie sú dostatočne dobre cielené. Zamestnateľnosť by mohlo pomôcť zlepšiť rozvíjanie digitálnych zručností. Cieľom nedávnych opatrení je dosiahnuť to, aby sa do pracovného procesu opätovne zapojilo viac pracovníkov, ktorí už odišli do dôchodku, a časom zvýšiť ich počet. Celková situácia v oblasti chudoby sa v Maďarsku od roku 2013 zlepšuje. Trvanie dávok v nezamestnanosti je najkratšie v EÚ (maximálne tri mesiace), čo je výrazne menej, než je priemerný čas potrebný na nájdenie pracovného miesta.

(10)Podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením klesá. Dochádza k jasnému posunu od sociálnych dávok smerom k pracovnej podpore rodín a vecným dávkam, ktoré však nie sú dostatočne cielené na chudobných. Zatiaľ čo v oblasti vlastníctva bývania došlo k nárastu dotácií, ponuka sociálneho bývania sa nijako nezlepšila.

(11)Výsledky v oblasti vzdelávania sú pod priemerom EÚ a vyznačujú sa rozsiahlymi územnými rozdielmi. Predčasné ukončenie školskej dochádzky je vyššie a miera dosiahnutého vysokoškolského vzdelania je nižšia než priemer EÚ. Systém vzdelávania obmedzuje sociálnu mobilitu. Žiaci sú v skorom veku rozdeľovaní do rozličných druhov škôl, takže dosahujú veľmi rozdielne výsledky a venujú sa veľmi rozličným povolaniam. Podiel škôl s väčšinovou rómskou účasťou sa zvýšil z 10 % v roku 2008 na 15 % v roku 2017. Vplyv nedávnych opatrení, ktoré sú zamerané na rovnomerné rozdeľovanie znevýhodnených žiakov do jednotlivých škôl, je obmedzený tým, že pre neštátne školy existuje výnimka z požiadavky prijímať znevýhodnených žiakov. Znevýhodnené deti tak majú tendenciu sústreďovať sa na stredných odborných školách, pre ktoré je vo väčšej miere charakteristická slabšia úroveň základných zručností, vyššia miera predčasného ukončenia štúdia, nižšie platy a slabšie kariérne vyhliadky. Nízka účasť znevýhodnených skupín – najmä Rómov – na kvalitnom vzdelávaní je z hľadiska budovania ľudského kapitálu premárnenou príležitosťou. Problémom je naďalej aj nedostatok učiteľov. Platy učiteľov v posledných rokoch stúpli, no oproti ostatným absolventom terciárneho vzdelávania sú stále pomerne nízke. Nízky počet študentov, ktorý sa zúčastňujú na vysokoškolskom vzdelávaní, nekorešponduje so silným dopytom po vysokokvalifikovanej pracovnej sile a mzdovou prirážkou pre absolventov vysokých škôl, ktorá je najvyššou v EÚ. Maďarské inštitúcie vysokoškolského vzdelávania majú najnižší stupeň finančnej autonómie v EÚ. Ďalšie obavy o akademickú slobodu navyše vyvolala novela zákona o vysokoškolskom vzdelávaní z apríla 2017, v ktorej sú stanovené dodatočné požiadavky, ktoré musia spĺňať medzinárodné univerzity na to, aby mohli pôsobiť v Maďarsku. Medzinárodne najvyššie umiestnená maďarská univerzita ohlásila v roku 2018 svoj zámer opustiť krajinu kvôli regulačnej neistote, ktorú táto novela vytvorila.

(12)Výsledky v oblasti zdravia zaostávajú za väčšinou ostatných krajín EÚ, čo je odzrkadlením tak nezdravého životného štýlu, ako aj obmedzenej účinnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Prevalencia fajčenia, porúch súvisiacich s konzumáciou alkoholu a obezity patrí medzi najvyššie v EÚ. Občania tejto krajiny patria medzi najohrozenejších v EÚ, pokiaľ ide o predčasnú smrť v dôsledku zlej kvality ovzdušia. Počet prípadov odvrátiteľných úmrtí patrí medzi najvyššie v EÚ, a to čiastočnej v dôsledku nedostatočného zdravotného skríningu a riadenia primárnej starostlivosti. V oblasti dostupnosti kvalitnej starostlivosti existujú výrazné sociálno-ekonomické rozdiely. Verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť sú pod priemerom EÚ a občania si zabezpečujú prístup ku kvalitnej starostlivosti pomocou platieb z vlastného vrecka, v dôsledku čoho dochádza k riziku, že sociálno-ekonomické rozdiely v krajine sa ďalej prehĺbia. Systém je naďalej výrazne zameraný na nemocničnú starostlivosť, pričom primárna starostlivosť je slabá najmä v oblasti včasného odhaľovania a prevencie chronických ochorení. Značný nedostatok zdravotníckych pracovníkov znemožňuje prístup k starostlivosti v chudobnejších oblastiach.

(13)Zvýšením výskumno-inovačných kapacít by sa mohli zlepšiť slabé výsledky Maďarska v oblasti inovácií a zvýšiť produktivita. Nízka úroveň akumulácie intelektuálnych aktív sa odzrkadľuje v nízkom počte žiadostí o patenty, ochranné známky a dizajny, nízkom počte inovatívnych podnikov a nízkej miere internacionalizácie malých a stredných podnikov. Inovovať sa obzvlášť zdráhajú menšie firmy, čo sťažuje ich zapájanie sa do globálnych hodnotových reťazcov. Výskum a vývoj podnikov je sústredený v niekoľko málo veľkých spoločnostiach, ktoré sú zväčša vlastnené zahraničnými vlastníkmi a ktoré profitujú z veľkorysej podpory vlády. Podpora spolupráce medzi vedeckou komunitou a podnikmi by prispela k lepším výsledkov v oblasti inovácie a transferu technológií. Kvalita vedy vo verejnom sektore trpí neefektívnymi politikami v oblasti výskumu a vývoja a nedostatkom finančných prostriedkov, keďže výdavky verejného sektora na výskum a vývoj sú výrazne pod priemerom EÚ. Nedávne politické opatrenia, ktoré majú za cieľ zoškrtať prostriedky a obmedziť nezávislosť akademickej obce a výskumných fór, vytvárajú neistotu na akademických a výskumných fórach, čo môže viesť k odlevu najtalentovanejších výskumníkov do zahraničia a k riziku, že dôjde k trvalému poklesu kvality výskumu.

(14)Slabá konektivita miestnej verejnej dopravy a vysoké náklady na dochádzanie prispievajú k nezamestnanosti v znevýhodnených oblastiach. Zlý stav cestnej a železničnej infraštruktúry sťažuje mobilitu a znižuje bezpečnosť cestovania, keďže v zlom stave je viac než polovica cestných komunikácií, a to najmä v znevýhodnených regiónoch. Dopravné siete sú sústredené na Budapešť, zatiaľ čo miestne dopravné siete a prepojenia spájajúce ostatné časti krajiny sú nedostatočne rozvinuté. Čoraz väčším problémom a prekážkou brániacou rastu produktivity v mestských oblastiach Maďarska je preťaženosť ciest. Za posledných päť rokov navyše došlo k výraznému nárastu emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy. Vnútrozemskú vodnú dopravu na Dunaji, ktorá trpí v dôsledku nízkeho vodného stavu rieky, by mohla vylepšiť menej reštriktívna regulácia.

(15)Energetická efektívnosť v sektore obytných nehnuteľností je naďalej nízka. Sieť výroby a distribúcie elektrickej energie treba pripraviť na čoraz väčšiu úlohu decentralizovanej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Polovica územia Maďarska je zásadným spôsobom vystavená rizikám klimatickej zmeny vrátane sucha a záplav, v dôsledku čoho vzniká potreba investovať do vodného hospodárstva na hlavných riečnych tokoch. Problematické sú naďalej znečistenie ovzdušia a kvalita vody. Hlavnými zdrojmi znečistenia sú rezidenčné spaľovanie tuhých palív a emisie z poľnohospodárstva a dopravy. Obehové hospodárstvo sa stále nachádza v počiatočnej fáze, recyklácia komunálneho odpadu je nedostatočne rozvinutá a hospodárske nástroje na riešenie environmentálnych problémov Maďarska nepostačujú.

(16)Naďalej pretrvávajú obavy v súvislosti s prevenciou a stíhaním korupcie. Z niekoľkých ukazovateľov vyplýva, že vystavenie Maďarska korupcii sa v posledných rokoch zvýšilo. Riziká korupcie a rodinkárstvo narúšajú prideľovanie zdrojov, a tieto zdroje sa tak nedostávajú k najproduktívnejším firmám. Pre boj proti korupcii má zásadný význam fungovanie prokuratúry. Hoci sa zdá, že opatrenia zavedené na boj proti korupcii na nízkej úrovni boli do značnej miery úspešné, stále neboli zaznamenané ani len náznaky odhodlaného úsilia stíhať korupciu vysokopostavených úradníkov alebo v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú vznesené závažné obvinenia. Problematická je aj zodpovednosť za rozhodnutia uzavrieť vyšetrovanie, pretože neexistujú účinné opravné prostriedky, ako proti takýmto rozhodnutiam namietať. Predchádzaniu korupcii ďalej bránia aj verejné inštitúcie, ktoré zavádzajú obmedzenia vrátane odrádzajúcich poplatkov za prístup k informáciám.

(17)Systém bŕzd a protiváh, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie nezávislosti súdnictva, bol ešte viac oslabený aj v oblasti všeobecného súdnictva. Pre národnú súdnu radu je čoraz náročnejšie byť protiváhou k právomociam predsedu národného úradu pre súdnictvo. Z toho plynú obavy o nezávislosť súdnictva. Pokiaľ ide o zákon o správnych súdov, berie sa na vedomie, že vláda 30. mája 2019 predložila návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon o nadobudnutí účinnosti a prechodných pravidlách týkajúcich sa správnych súdov.

(18)Rámec verejného obstarávania sa v posledných rokoch zlepšil, no prekážky brániace hospodárskej súťaži pretrvávajú. Patrí medzi ne využívanie konaní s obmedzeným zverejnením a systémové nezrovnalosti v procesoch obstarávania, najmä v súvislosti s neprimeranými kritériami výberu a zadania zákazky, ako aj nerovným zaobchádzaním s uchádzačmi. Hoci na základe niektorých ukazovateľov došlo k zlepšeniu, počet konaní s jediným uchádzačom je stále vysoký. Rozsiahlejším využívaním elektronického obstarávania by sa mohla zvýšiť efektívnosť a transparentnosť.

(19)Maďarské štruktúry a procesy sociálneho dialógu sú stále nedostatočne rozvinuté a neumožňujú do tvorby a vykonávania politík zmysluplne zapojiť sociálnych partnerov. Slabé zapájanie zainteresovaných strán a nízka transparentnosť oslabujú vedomostný základ a kvalitu tvorených politík. To vedie k častým a nepredvídateľným zmenám právnych úprav, čo odrádza investície s vysokou pridanou hodnotou.

(20)Boli prijaté opatrenia na ďalšie zlepšenie daňového systému, no určité problémy pretrvávajú. Daňové zaťaženie práce sa znížilo, no pre pracovníkov s nízkym príjmom stále ostáva vysoké. Dane špecifické pre konkrétne odvetvia a vysoký počet malých daní spôsobujú, že daňový systém je komplikovaný a dochádza v ňom k zvyšovaniu nákladov na dodržiavanie predpisov, a to najmä v prípade menších firiem.

(21)Regulačné prekážky a prítomnosť štátu na trhoch s výrobkami sťažujú výber efektívnych podnikov a obmedzujú hospodársku súťaž. Orgány naďalej zverujú určité služby štátnym firmám alebo súkromným firmám osobitne vytvoreným na daný účel. Určité na mieru šité právne predpisy a opatrenia a ad hoc výnimky z kontroly dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže sťažujú fungovanie trhu a brzdia investície. Ďalším z problémov je nepredvídateľnosť právneho rámca, najmä v odvetví maloobchodu, ktorý sa v posledných rokoch musí vyrovnávať s častými zmenami právnych predpisov. Minulý rok boli zavedené právne predpisy, ktorými sa ukladá povinnosť žiadať o dodatočné osobitné povolenie pri zmenách využívania alebo dizajnu maloobchodných priestorov. Regulácia profesií zostáva i naďalej reštriktívna. Nedostatočná hospodárska súťaž v týchto sektoroch môže začať negatívne pôsobiť na inovácie a efektivitu.

(22)Nevyhnutným predpokladom toho, aby daňové systémy boli efektívnejšie a spravodlivejšie, je boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Účinky presahovania stratégií agresívneho daňového plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu EÚ. Maďarsko prijalo opatrenia proti agresívnemu daňovému plánovaniu, no krajina zaznamenáva pomerne vysoký prílev a odlev kapitálu prostredníctvom účelovo vytvorených subjektov, ktoré nemajú žiadny alebo majú len minimálny vplyv na reálnu ekonomiku. Absencia zrážkových daní z odchádzajúcich dividend (t. j. od rezidentov EÚ pre rezidentov tretích krajín), úrokových platieb a licenčných poplatkov od spoločností so sídlom v Maďarsku môže v tomto prípade viesť k úplnému vyhnutiu sa platbe dane, ak uvedené spoločnosti nie sú zdanené ani v prijímajúcej jurisdikcii.

(23)Programovanie finančných prostriedkov EÚ na roky 2021 – 2027 by mohlo pomôcť riešiť niektoré z nedostatkov identifikovaných v odporúčaniach, a to najmä v oblastiach uvedených v prílohe D k správe o krajine 7 . Maďarsku by to umožnilo využiť uvedené prostriedky čo najlepšie v identifikovaných sektoroch, pričom by sa zohľadnili regionálne rozdiely.