EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 10. 2019
COM(2019) 484 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o zárukách krytých všeobecným rozpočtom
Situácia k 31. decembru 2018
{SWD(2019) 379 final}
Obsah
1.Úvod
2.Operácie zaručené rozpočtom EÚ a mechanizmy krízového riadenia v eurozóne, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ
2.1.Úvery, ktoré Európska únia poskytuje na makroekonomické ciele
2.2.Úvery na mikroekonomické ciele
2.3.Financovanie operácií Európskou investičnou bankou („EIB“) v štátoch mimo EÚ (ďalej len „vonkajšie financovanie zo strany EIB“), na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ (ELM)
2.4.Financovanie operácií Európskou investičnou bankou („EIB“) a Európskym investičným fondom („EIF“) v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ – Európsky fond pre strategické investície (EFSI)
2.5.Mechanizmy krízového riadenia, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ
3.Vývoj zaručených operácií
3.1.Operácie riadené priamo Komisiou
3.1.1.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)
3.1.2.Nástroj na podporu platobnej bilancie
3.1.3.Úvery v rámci makrofinančnej pomoci
3.1.4.Úvery Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
3.2.Vývoj operácií vonkajšieho financovania zo strany EIB
4.Riziká kryté rozpočtom EÚ
4.1.Vymedzenie rizika
4.2.Zloženie celkového rizika
4.3.Ročné riziko kryté rozpočtom EÚ
4.3.1.Expozícia voči členským štátom
4.3.2.Expozícia voči tretím krajinám
5.Aktivácia a platba záruk
5.1.Dlhová služba nepokrytá Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia (úvery Euratomu pre členské štáty, EFSM a platobná bilancia)
5.1.1.Platby z hotovostných zdrojov
5.1.2.Platby z rozpočtu EÚ
5.2.Žiadosti adresované Garančnému fondu pre vonkajšie opatrenia a vymáhanie pohľadávok (ELM, makrofinančná pomoc a úvery Euratomu pre tretie krajiny)
5.3.Vývoj garančného fondu
6.Európsky fond pre strategické investície (EFSI)
7.Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD)
7.1.O záruke EFSD
7.2.Záručný fond EFSD
1.Úvod
Cieľom tejto správy je monitorovať úverové riziká, ktorým je vystavený rozpočet EÚ v dôsledku poskytnutých záruk pre úverové operácie vykonávané priamo Európskou úniou alebo nepriamo prostredníctvom záruky poskytnutej EIB na financovanie projektov mimo Únie.
Táto správa sa podáva v súlade s článkom 149 predchádzajúceho nariadenia o rozpočtových pravidlách
, ktoré sa stále uplatňovalo na časť roku 2018. Táto správa o rozpočtových zárukách EÚ a súvisiacich rizikách za rok 2018 sa preto predkladá naposledy a bude nahradená budúcou schémou vykazovania stanovenou v novom nariadení o rozpočtových pravidlách.
Správa má túto štruktúru: v oddiele 2 sa uvádzajú všetky kľúčové prvky operácií zaručených rozpočtom EÚ; takisto sa v ňom opisuje niekoľko ďalších mechanizmov krízového riadenia, ktoré nepredstavujú riziko pre rozpočet EÚ. V oddiele 3 sa uvádza vývoj zaručených operácií. V oddiele 4 sa poukazuje na hlavné riziká kryté rozpočtom EÚ. V oddiele 5 je opísaná aktivácia záruk a vývoj Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“)
, kým v oddiele 6 sa uvádza vývoj Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).
Túto správu dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie (SWD) so súborom podrobných tabuliek a vysvetliviek. Zároveň sa v ňom uvádza makroekonomická analýza krajín, ktorým EÚ poskytuje úvery a/alebo záruky, ktoré predstavujú prevažnú časť expozície garančného fondu.
2.Operácie zaručené rozpočtom EÚ a mechanizmy krízového riadenia v eurozóne, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ
Riziká, ktoré sú kryté rozpočtom EÚ, vyplývajú z rôznych operácií poskytovania úverov a záruk, ktoré možno rozdeliť do štyroch kategórií:
2.1.Úvery, ktoré Európska únia poskytuje na makroekonomické ciele
Tieto úvery zahŕňajú: 1. úvery v rámci makrofinančnej pomoci
tretím krajinám; 2. úvery na podporu platobnej bilancie členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny a majú ťažkosti s platobnou bilanciou; 3. úvery v rámci Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu („EFSM“)
na podporu všetkých členských štátov, ktoré zažívajú ťažké ekonomické a finančné otrasy spôsobené výnimočnými udalosťami, ktoré nedokážu ovplyvniť, alebo sú takýmito ekonomickými a finančnými otrasmi vážne ohrozené. Sú aktivované v spojení s finančnou podporou Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“).
2.2.Úvery na mikroekonomické ciele
Tento bod je venovaný úverom Euratomu
. Úverový nástroj Euratomu možno použiť na:
•
[v členských štátoch]: investície do jadrových elektrární a do priemyselných zariadení v jadrovom palivovom cykle
a
•
[v určitých štátoch mimo EÚ]: investície na zlepšenie bezpečnosti a efektívnosti jadrových elektrární, ktoré existujú alebo ktoré sa stavajú, ako aj na projekty vyraďovania z prevádzky
.
2.3.Financovanie operácií Európskou investičnou bankou („EIB“) v štátoch mimo EÚ (ďalej len „vonkajšie financovanie zo strany EIB“), na ktoré sa vzťahujú záruky
EÚ (ELM)
EÚ v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov (ELM) poskytuje záruku z rozpočtu EÚ, aby EIB umožnila zvýšiť jej poskytovanie úverov mimo EÚ na podporu politík EÚ. V rámci mandátu ELM sa podporuje činnosť EIB v predvstupových krajinách, krajinách východného a južného susedstva, Ázii, Latinskej Amerike a Juhoafrickej republike. V súčasnom období mandátu ELM (2014 – 2020) sa z rozpočtu EÚ poskytuje záruka za 32,3 miliardy EUR operácií EIB. Európsky parlament a Rada prijali 14. marca 2018 rozhodnutie (EÚ) 2018/412, ktorým sa mení rozhodnutie č. 466/2014/EÚ v súvislosti so strednodobým preskúmaním mandátu ELM, a to najmä so zvýšením maximálneho stropu pre súčasný mandát ELM z 27 miliárd na 32,3 miliardy EUR. Týmto preskúmaním sa pridáva nový cieľ zameraný na dlhodobú ekonomickú odolnosť utečencov, migrantov, hostiteľských a tranzitných komunít a komunít pôvodu ako strategická reakcia na riešenie základných príčin migrácie.
Záruka EÚ pre EIB pokrýva riziká štátnej a politickej povahy spojené s jej finančnými operáciami vykonávanými mimo Únie na podporu vonkajších politických cieľov Únie. EIB okrem toho na vlastné riziko financuje investičné operácie mimo Únie, ako aj činnosti podľa osobitných mandátov, napríklad v krajinách AKT.
V záujme podpory vonkajšej činnosti Únie a s cieľom umožniť EIB financovanie investícií mimo Únie bez toho, aby táto činnosť nepriaznivo ovplyvnila jej úverové postavenie, sa pri väčšine operácií EIB mimo Únie využíva rozpočtová záruka EÚ.
Garančný fond pre vonkajšie opatrenia
Na poskytovanie zaručeného vonkajšieho financovania zo strany EIB, úverov v rámci makrofinančnej pomoci a úverov Euratomu tretím krajinám sa od roku 1994 poskytuje krytie z Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia, kým úvery na podporu platobnej bilancie, úvery EFSM a úvery Euratomu pre členské štáty sa kryjú priamo z rozpočtu EÚ.
Garančný fond je určený na krytie nesplácaných úverov a záruk za úvery, ktoré boli poskytnuté nečlenským štátom alebo na projekty v štátoch mimo EÚ. Bol založený s cieľom:
·
poskytovať „vankúš likvidity“ s cieľom predísť požiadavkám na rozpočet EÚ vždy, keď dôjde k nesplácaniu alebo k oneskoreniu splácania zaručeného úveru, ako aj
·
vytvoriť nástroj rozpočtovej disciplíny prostredníctvom stanovenia finančného rámca na vypracovanie politiky EÚ pre oblasť záruk za úvery EÚ a EIB poskytované tretím krajinám
.
Ak sa tretie krajiny stanú členskými štátmi, úvery týchto krajín už nie sú kryté garančným fondom a riziko musí znášať priamo rozpočet EÚ. Rezervy fondu sa tvoria z rozpočtu EÚ a musia sa udržiavať na určitej percentuálnej úrovni zostatkovej sumy úverov a záruk za úvery krytej týmto garančným fondom. Táto percentuálna úroveň, známa ako cieľová úroveň, v súčasnosti predstavuje 9 %. Ak nie sú zdroje garančného fondu dostatočné, poskytnú sa potrebné zdroje z rozpočtu EÚ. Aktíva fondu spravuje EIB.
2.4.Financovanie operácií Európskou investičnou bankou („EIB“) a Európskym investičným fondom („EIF“) v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú záruky EÚ – Európsky fond pre strategické investície (EFSI)
Európsky fond pre strategické investície (EFSI) je kľúčovým prvkom Investičného plánu pre Európu a zameriava sa na zvýšenie dlhodobého hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v Európskej únii.
Záruka EÚsa vzťahuje na operácie financovania a investičné operácie, ktoré schválila EIB v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie („IIW“) a EIF v rámci okna pre MSP („SMEW“) a podokna IIW MSP/MidCap na financovanie investícií. Časť celkových operácií EFSI je krytá zárukou EÚ, zatiaľ čo ďalšiu časť vykonáva na vlastné riziko skupina EIB.
Európska investičná banka a EIF sú zodpovedné za posudzovanie a monitorovanie rizika jednotlivých operácií a predkladajú správu Komisii a Európskemu dvoru audítorov.
Záručný fond Európskeho fondu pre strategické investície („záručný fond EFSI“)
Podľa článku 12 nariadenia o EFSI záručný fond EFSI predstavuje vankúš likvidity, z ktorého sa v prospech EIB uhrádzajú prostriedky v prípade, že dôjde k uplatneniu záruky EÚ. V súlade s dohodou o EFSI medzi EÚ a EIB sa uplatnenie záruky hradí zo záručného fondu EFSI, ak výška uplatnenia presahuje finančné prostriedky, ktoré má EIB k dispozícii na účte EFSI. Účet EFSI, ktorý spravuje EIB, bol zriadený na účely vyberania príjmov a vymožených súm EÚ vyplývajúcich z operácií EFSI v rámci záruky EÚ, pričom sa z neho uhrádza uplatnenie záruky EÚ do výšky disponibilného zostatku.
Záručný fond sa musí zachovávať na určitej percentuálnej hodnote (cieľová miera) z celkovej sumy záväzkov v rámci záruky EÚ, ktorá je v súčasnosti 35 %. Vankúš likvidity má preto zabezpečiť primeranú bezpečnostnú rezervu, ktorá zabráni vystaveniu rozpočtu Únie náhlym požiadavkám na záruku, čo by mohlo mať za následok zníženie výdavkov alebo zmeny rozpočtu. Preto prispieva k predvídateľnosti rozpočtového rámca.
Záručný fond EFSI sa dopĺňa postupne s prihliadnutím na zvýšenie expozície, ktorú kryje záruka EÚ.
Podľa článku 12 ods. 4 nariadenia o EFSI zdroje záručného fondu EFSI spravuje priamo Komisia a investujú sa v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.
EIB a EIF sú zodpovedné za posudzovanie a monitorovanie rizika jednotlivých operácií, ktoré sú zabezpečené zárukou EÚ. Na základe predložených správ a na základe súdržných a obozretných predpokladov týkajúcich sa budúcej činnosti Komisia zabezpečuje primeranosť cieľovej sumy a výšky záručného fondu EFSI, ktoré sú predmetom preskúmania. V súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia o EFSI predložili EIB a EIF v marci 2019 správu Komisii a Európskemu dvoru audítorov.
V súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia o EFSI výročná správa EIB Európskemu parlamentu a Rade obsahuje konkrétne informácie týkajúce sa celkového rizika spojeného s operáciami financovania a investičnými operáciami vykonávanými v rámci EFSI, ako aj informácie o prípadoch uplatnenia záruky.
2.5.Mechanizmy krízového riadenia, ktoré nie sú kryté rozpočtom EÚ
V rámci reakcie na krízu bolo zriadených niekoľko ďalších mechanizmov, ktoré však nepredstavujú riziko pre rozpočet EÚ a ďalej sa uvádzajú len pre úplnosť:
– úverový nástroj pre Grécko, ktorý je financovaný prostredníctvom bilaterálnych úverov od ostatných členských štátov eurozóny pre Grécko, je centrálne spravovaný Komisiou.
– Európsky nástroj finančnej stability (ďalej len „ENFS“): ENFS bol vytvorený členskými štátmi eurozóny v júni 2010 ako dočasný záchranný mechanizmus s cieľom poskytovať finančnú pomoc členským štátom eurozóny v rámci programu makroekonomických úprav. Zmluva o zriadení trvalého záchranného mechanizmu – Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) – nadobudla platnosť 27. septembra 2012. Od 1. júla 2013 ENFS pokračuje vo svojich prebiehajúcich programoch pre Grécko (spolu s MMF a niektorými členskými štátmi), ako aj pre Írsko a Portugalsko (spolu s MMF, niektorými členskými štátmi a EÚ/EFSM), ale už nie je zapojený do nových programov financovania alebo nových dohôd o úveroch.
– Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS): Európsky mechanizmus pre stabilitu je dôležitou súčasťou komplexnej stratégie EÚ vyvinutej na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne prostredníctvom poskytnutia finančnej pomoci členským štátom eurozóny, ktoré majú finančné ťažkosti alebo ktorým takéto ťažkosti hrozia. Je to medzivládna organizácia založená podľa medzinárodného práva verejného so sídlom v Luxemburgu a s efektívnou úverovou kapacitou 500 miliárd EUR.
3.Vývoj zaručených operácií
|
V tomto oddiele sa opisuje vývoj zaručených operácií, a to operácií riadených priamo Komisiou, ako aj operácií, ktoré riadi EIB.
Tabuľka 1: Celkové nesplatené sumy kryté rozpočtom EÚ k 31. decembru 2018 (v miliónoch EUR)
|
|
|
Nesplatený kapitál
|
Vzniknutý úrok
|
Spolu
|
%
|
|
Členské štáty*
|
|
|
|
|
|
Euratom
|
152,9
|
0,5
|
153,4
|
0,2 %
|
|
Platobná bilancia
|
1 700,0
|
33,9
|
1 733,9
|
2,1 %
|
|
EIB
|
1 141,0
|
9,0
|
1 150,0
|
1,4 %
|
|
EFSM
|
46 800,0
|
600,0
|
47 400,0
|
57,5 %
|
|
Medzisúčet za členské štáty**
|
49 793,9
|
643,3
|
50 437,2
|
61,2 %
|
|
Tretie krajiny***
|
|
|
|
|
|
Makrofinančná pomoc
|
4 360,7
|
26,8
|
4 387,6
|
5,3 %
|
|
Euratom
|
100,0
|
0,5
|
100,5
|
0,1 %
|
|
EIB****
|
27 395,2
|
147,6
|
27 542,8
|
33,4 %
|
|
Medzisúčet za tretie krajiny
|
31 855,9
|
174,9
|
32 030,9
|
38,8 %
|
|
Spolu
|
81 649,9
|
818,2
|
82 468,1
|
100 %
|
|
*
Toto riziko je kryté priamo z rozpočtu EÚ. Patria sem aj úvery Euratomu a EIB poskytnuté
členským štátom pred ich pristúpením k EÚ.
**
Tento údaj nezahŕňa operácie EFSI, v prípade ktorých bolo k dátumu vykazovania vyplatených 15,8 miliardy EUR.
***
Riziko kryté garančným fondom je obmedzené na 18 miliárd EUR z dôvodu obmedzení záruk poskytnutých EIB v rámci každého mandátu na poskytovanie vonkajších úverov (ELM) (pozri oddiel 2.1.3 – Záruky poskytnuté EIB v súvisiacom pracovnom dokumente útvarov Komisie).
****
Zahrnuté sú aj úvery EIB, ktoré nesplatili Sýria a letisko Enfidha (Tunisko), a ktoré boli preto postúpené EÚ (suma: 502,02 milióna EUR vrátane nesplateného kapitálu, vzniknutého úroku a pokút). Hodnota týchto úverov bola v plnej miere znížená v účtovnej závierke EÚ za rok 2015, 2016, 2017 a 2018.
|
V tabuľkách A1, A2a, A2b a A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie sú uvedené podrobnejšie informácie o týchto nesplatených sumách, najmä pokiaľ ide o stropy, vyplatené sumy alebo miery záruky.
3.1.Operácie riadené priamo Komisiou
Finančnú podporu tretím krajinám a členským štátom v podobe bilaterálnych úverov financovaných z kapitálových trhov so zárukou z rozpočtu EÚ poskytuje Komisia na základe rôznych právnych aktov Rady alebo Rady a Európskeho parlamentu, v závislosti od sledovaných cieľov. Súlad medzi finančnou podporou pre tretie krajiny a celkovými cieľmi politiky vonkajšej činnosti EÚ zaisťuje Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorému pomáha Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).
Na účely financovania činností v oblasti poskytovania úverov, o ktorých rozhodla Rada, je preto Komisia splnomocnená požičiavať si v mene Európskej únie a Euratomu finančné prostriedky na kapitálových trhoch. Prijímanie a poskytovanie úverov sa uskutočňuje ako operácie „back to back“, čím sa zabezpečuje, aby rozpočet EÚ nebol vystavený žiadnemu úrokovému ani devízovému riziku. Nesplatené prijaté úvery zodpovedajú nesplateným poskytnutým úverom.
Tabuľka 1b: Operácie EÚ v roku 2018 (v miliónoch EUR)
|
Nástroj
|
Príjemca
(tranža splátky)
|
Dátum vyplatenia
|
Splatnosť
|
Suma
|
Celkovo za program
|
|
EFSM
|
Írsko – 2. predĺženie
|
6. 2. 2018
|
4. 4. 2025
|
2 400
|
4 500
|
|
|
|
6. 3. 2018
|
4. 4. 2033
|
1 000
|
|
|
|
Írsko – 3. predĺženie
|
29. 6. 2018
|
4. 4. 2033
|
500
|
|
|
|
Portugalsko – 2. predĺženie
|
29. 6. 2018
|
4. 4. 2033
|
600
|
|
|
Euratom
|
Energoatom (Ukrajina) –
2. splátka
|
6. 7. 2018
|
6. 7. 2028
|
50
|
50
|
|
MFP
|
Gruzínsko MFP II – 1. splátka
|
11. 12. 2018
|
4. 4. 2033
|
15
|
515
|
|
|
Ukrajina MFP IV – 1. splátka
|
11. 12. 2018
|
4. 4. 2033
|
500
|
|
|
|
|
|
|
Súčet
|
5 065
|
Tabuľka 2: Nové operácie prijímania a poskytovania úverov (zaručené rozpočtom Únie) plánované na roky 2019 a 2020 (v miliónoch EUR)
3.1.1.Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)
Vo svojich záveroch z 9. a 10. mája 2010 Rada ECOFIN predpokladala objem mechanizmu vo výške 60 miliárd EUR
. Členské štáty eurozóny boli navyše pripravené v prípade potreby tieto zdroje doplniť. V článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 je zostatková suma úverov alebo úverových liniek, ktoré sa majú poskytnúť členským štátom, obmedzená na rezervu dostupnú v rámci stropu vlastných zdrojov pre platobné rozpočtové prostriedky.
V nadväznosti na rozhodnutia Rady o poskytnutí finančnej pomoci Únie Írsku (do výšky 22,5 miliardy EUR) a Portugalsku (do výšky 26 miliárd EUR) bola Írsku vyplatená suma 22,5 miliardy EUR a Portugalsku suma 24,3 miliardy EUR (zvyšných 1,7 miliardy EUR nebolo vyplatených, keďže o ne portugalská vláda nepožiadala). V rámci mechanizmu EFSM teda zostáva kapacita vo výške 13,2 miliardy EUR na poskytnutie ďalšej pomoci, ak bude potrebná.
Euroskupina/Rada ECOFIN v apríli 2013 rozhodli o predĺžení maximálnej váženej priemernej lehoty splatnosti úverov EFSM z 12,5 na 19,5 roka, vďaka čomu majú prijímajúce krajiny možnosť požiadať o predĺženie splatnosti úverov až do roku 2026 (po jednotlivých tranžiach).
Vývoj v roku 2018
Írsko
Írsko 27. novembra 2017 predložilo žiadosť o predĺženie úveru EFSM vo výške 3,4 miliardy EUR, ktorý mu bol vyplatený v marci 2011 so splatnosťou k 4. aprílu 2018. Úver bol refinancovaný počas prvého štvrťroku 2018 dvomi transakciami so splatnosťou v apríli 2025 (2,4 miliardy EUR) a v apríli 2033 (1 miliarda EUR).
Okrem toho Írsko v druhom štvrťroku 2018 predložilo ďalšiu žiadosť o predĺženie úveru EFSM vo výške 500 miliónov EUR, ktorý mu bol vyplatený v októbri 2011 so splatnosťou k 4. októbru 2018. Úver bol refinancovaný v júni 2018 zvýšením hodnoty existujúceho dlhopisu so splatnosťou v apríli 2033 (500 miliónov EUR).
V nadväznosti na predĺženie termínu splatnosti o 7 rokov (2,4 miliardy EUR) a o 15 rokov (1,5 miliardy EUR) v prvom a druhom štvrťroku 2018 vážená priemerná splatnosť úverov EFSM poskytnutých Írsku teraz dosahuje 17,1 roka.
Portugalsko
V druhom štvrťroku 2018 Portugalsko predložilo žiadosť o predĺženie úveru EFSM vo výške 600 miliónov EUR, ktorý mu bol vyplatený v októbri 2011 so splatnosťou k 4. októbru 2018. Úver bol refinancovaný v júni 2018 zvýšením hodnoty existujúceho dlhopisu so splatnosťou v apríli 2033 (600 miliónov EUR).
V nadväznosti na predĺženie termínu splatnosti o 15 rokov (600 miliónov EUR) v druhom štvrťroku 2018 vážená priemerná splatnosť úverov EFSM poskytnutých Portugalsku teraz dosahuje 15,3 roka.
3.1.2.Nástroj na podporu platobnej bilancie
Strednodobá finančná pomoc EÚ v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie sa znovu aktivovala na konci roka 2008 na pomoc Maďarsku a následne Lotyšsku a Rumunsku s cieľom obnoviť dôveru na trhu v celkovej sume 14,6 miliardy EUR, z ktorých bolo vyplatených 13,4 miliardy EUR.
Vývoj v roku 2018
Rumunsko splatilo dve tranže úverov, t. j. 1,2 miliardy EUR v apríli 2018 a 150 miliónov EUR v októbri 2018. Nesplatená suma úverov na podporu platobnej bilancie sa tak v roku 2018 znížila z 3,05 miliardy EUR na 1,7 miliardy EUR.
V rámci nástroja na podporu platobnej bilancie ešte zo všeobecného stropu 50 miliárd EUR zostávala k 31. decembru 2018 kapacita vo výške 48,3 miliardy EUR na poskytnutie ďalšej pomoci, ak bude potrebná.
3.1.3.Úvery v rámci makrofinančnej pomoci
Vo všeobecnosti prijímajú rozhodnutia o makrofinančnej pomoci Európsky parlament a Rada (článok 212 ZFEÚ). Rada však môže prijať rozhodnutie na základe návrhu Komisie, keď si situácia v tretej krajine vyžaduje neodkladnú finančnú pomoc (článok 213 ZFEÚ). Tento postup sa použil v druhom balíku makrofinančnej pomoci Ukrajine v roku 2014.
Vývoj v roku 2018
Gruzínsko
Európsky parlament a Rada sa 18. apríla 2018 rozhodli poskytnúť ďalšiu makrofinančnú pomoc Gruzínsku v maximálnej výške 45 miliónov EUR – MFP II (10 miliónov EUR poskytnutých vo forme grantu a 35 miliónov EUR vo forme úveru).
Prvá tranža úveru vo výške 15 miliónov EUR (zo schválených 35 miliónov EUR) z druhého programu Gruzínska (MFP II) sa vyplatila v
decembri 2018.
Ukrajina
Európsky parlament a Rada sa 4. júla 2018 rozhodli poskytnúť ďalšiu makrofinančnú pomoc Ukrajine v maximálnej výške 1 miliarda EUR (MFP IV), ktorá pozostáva z dvoch tranží vo výške 500 miliónov EUR na podporu stabilizácie hospodárstva a programu rozsiahlych reforiem na Ukrajine.
Prvá tranža 500 miliónov EUR zo štvrtého programu Ukrajiny (MFP IV) sa vyplatila v decembri 2018.
Moldavská republika
Európsky parlament a Rada sa 13. septembra 2017 rozhodli poskytnúť ďalšiu makrofinančnú pomoc Moldavskej republike vo výške 100 miliónov EUR (až 60 miliónov EUR poskytnutých vo forme úverov a až 40 miliónov EUR vo forme grantov).
Táto operácia je v súčasnosti pozastavená z dôvodu nedodržiavania politických podmienok.
Doplňujúce informácie
Čo sa týka splátok, prijímajúce krajiny vrátili 55,73 milióna EUR: Albánsko 1,8 milióna EUR, Bosna a Hercegovina 4 milióny EUR, Severné Macedónsko 5,6 milióna EUR, Čierna Hora 1,10 milióna EUR a Srbsko 43,23 milióna EUR.
Nesplatená suma úverov v rámci makrofinančnej pomoci sa v období od 31. decembra 2017 do 31. decembra 2018 zvýšila z 3,9 miliardy EUR na 4,4 miliardy EUR. Úvery pre Ukrajinu predstavujú 76 % celkovej expozície v rámci makrofinančnej pomoci.
3.1.4.Úvery Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
Úvery Euratomu poskytované členským štátom alebo niektorým oprávneným štátom mimo EÚ (v súčasnosti Ruskej federácii, Arménsku, Ukrajine) sú ohraničené stropom 4 miliardy EUR, z čoho sa už vyplatilo približne 92 %. Zo schválených 4 miliárd EUR zostáva 326 miliónov EUR.
Ukrajina
Úver pre Ukrajinu vo výške 300 miliónov EUR určený na bezpečnostnú modernizáciu existujúcich jadrových zariadení bol udelený rozhodnutím Komisie z 24. 6. 2013. Úver je poskytnutý v úzkej spolupráci s EBOR, ktorá súčasne poskytuje ďalší úver vo výške 300 miliónov EUR.
Pri týchto úveroch sa uplatňujú aj štátne záruky, ktoré pokrývajú 100 % nesplatenej sumy ku koncu roka. Prvá tranža úveru Euratomu vo výške 50 miliónov EUR bola vyplatená v máji 2017 a druhá tranža úveru Euratomu vo výške 50 miliónov EUR v júni 2018.
Bulharsko a Rumunsko
Bulharsku sa poskytol úver vo výške 212,5 milióna EUR vo forme nástroja vo viacerých menách na modernizáciu jadrovej elektrárne Kozloduj (bloky 5 a 6). Úverová dohoda medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a AEZ „Kozloduj“ EAD bola podpísaná 29. mája 2000. K 31. decembru 2018 predstavovala nesplatená suma 33,8 milióna EUR.
Rumunsku sa poskytol úver vo výške 223,5 milióna EUR vo forme nástroja vo viacerých menách na dokončenie bloku 2 jadrovej elektrárne Cernavoda. Úverová dohoda medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Societatea Nationala Nuclearelectrica S.A. bola podpísaná 11. júna 2004. K 31. decembru 2018 predstavovala nesplatená suma 119,1 milióna EUR.
Od 1. januára 2007, keď sa Bulharsko a Rumunsko stali členskými štátmi, bolo ostávajúce riziko vyplývajúce z týchto operácií priamo kryté rozpočtom EÚ, a nie Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia.
3.2.Vývoj operácií vonkajšieho financovania zo strany EIB
Vývoj v roku 2018
Na základe mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov (ELM) vzťahujúceho sa na roky 2014 – 2020 bola k 31. decembru 2018 schválená celková suma 17,64 miliardy EUR, z ktorej sa k uvedenému dátumu vyplatilo 5,77 miliardy EUR, takže nesplatený kapitál dosahoval 5,41 miliardy EUR (pozri tabuľku A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie). Ďalšie informácie o krajinách, na ktoré sa vzťahujú mandáty EIB, sú uvedené v tabuľkách A1, A3 a A4 v pracovnom dokumente útvarov Komisie.
Predchádzajúce mandáty EIB na poskytovanie vonkajších úverov sú uvedené v tabuľke A3 v pracovnom dokumente útvarov Komisie.
Nesplácanie úrokov a splátok úverov zo strany sýrskej vlády pokračovalo aj v roku 2018. Na pokrytie týchto nesplácaných súm EIB požiadala o prostriedky z garančného fondu (pozri bod 5.2 nižšie).
Nesplatené sumy k 31. decembru 2018 v rámci rôznych nástrojov uvedených v tomto oddiele sa uvádzajú v tabuľke 1.
4.Riziká kryté rozpočtom EÚ
4.1.Vymedzenie rizika
Riziko, ktoré znáša rozpočet EÚ, vyplýva z nesplatenej sumy kapitálu a úrokov v súvislosti so zaručenými operáciami.
Na účely tejto správy sa používajú dve metódy vyhodnocovania rizík, ktoré znáša rozpočet EÚ (či už priamo, alebo nepriamo cez garančný fond):
–metóda „celkové kryté riziko“ je založená na súčte celkovej sumy nesplateného kapitálu v súvislosti s príslušnými operáciami k danému dátumu vrátane vzniknutého úroku,
–rozpočtový prístup vymedzený ako „ročné riziko, ktoré znáša rozpočet EÚ“, je založený na výpočte maximálnej sumy ročných splatných platieb, ktoré by EÚ musela v danom rozpočtovom roku uhradiť za predpokladu, že by sa neplnili platobné záväzky zo žiadneho zo zaručených úverov
.
4.2.Zloženie celkového rizika
Do roku 2010 bolo maximálne riziko týkajúce sa celkových krytých nesplatených súm spojené hlavne s úvermi poskytovanými tretím krajinám. Finančná kríza od roku 2011 výrazne ovplyvnila verejné financie členských štátov, čo viedlo k zvýšeniu poskytovania úverov EÚ s cieľom podporiť potreby verejného financovania v členských štátoch.
V dôsledku toho sa zloženie rizika zmenilo. K 31. decembru 2018 sa 61,2 % celkovej nesplatenej sumy týkalo operácií prijímania pôžičiek súvisiacich s úvermi pre členské štáty, ktoré sú priamo kryté rozpočtom EÚ (v porovnaní so 45 % k 31. decembru 2010).
4.3.Ročné riziko kryté rozpočtom EÚ
Pokiaľ ide o nesplatené úvery k 31. decembru 2018 (pozri tabuľku 1 vyššie), maximálna suma, ktorú by musela EÚ zaplatiť v roku 2019 (priamo a cez garančný fond) – za predpokladu, že by sa nesplácali žiadne zaručené úvery – predstavuje 6 337 miliónov EUR. Táto suma predstavuje platby kapitálu a úrokov zo zaručených úverov splatné v roku 2019 za predpokladu, že nie je požiadané o predčasné splatenie nesplácaných úverov (podrobnejšie informácie sú uvedené v tabuľke A4 v pracovnom dokumente útvarov Komisie).
4.3.1.Expozícia voči členským štátom
V roku 2019 bude EÚ znášať maximálne ročné riziko týkajúce sa operácií s členskými štátmi vo výške 2 953,1 milióna EUR (46,6 % celkového ročného rizika). Toto riziko sa týka:
a) úverov od EIB a/alebo úverov Euratomu poskytnutých pred pristúpením členských štátov k EÚ,
b) úverov poskytnutých v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie a
c) úverov poskytnutých v rámci EFSM.
Tabuľka 2: Poradie členských štátov podľa ročného rizika, ktoré znáša rozpočet EÚ v roku 2019 (v miliónoch EUR)
|
Poradie
|
Krajina
|
Úvery
|
Maximálne ročné riziko
|
Váha krajiny oproti ročnému riziku členských štátov
|
Váha krajiny oproti celkovému ročnému riziku v roku 2019 (členské a nečlenské štáty)
|
|
1
|
Rumunsko
|
a+b)
|
1 188,58
|
40,2 %
|
18,8 %
|
|
2
|
Portugalsko
|
c)
|
584,84
|
19,8 %
|
9,2 %
|
|
3
|
Lotyšsko
|
a+b)
|
524,04
|
17,7 %
|
8,3 %
|
|
4
|
Írsko
|
c)
|
518,98
|
17,6 %
|
8,2 %
|
|
5
|
Bulharsko
|
a)
|
54,85
|
1,9 %
|
0,9 %
|
|
6
|
Chorvátsko
|
a)
|
34,11
|
1,2 %
|
0,5 %
|
|
7
|
Poľsko
|
a)
|
18,90
|
0,6 %
|
0,3 %
|
|
8
|
Slovensko
|
a)
|
13,40
|
0,5 %
|
0,2 %
|
|
9
|
Česká republika
|
a)
|
12,62
|
0,4 %
|
0,2 %
|
|
10
|
Litva
|
a)
|
2,74
|
0,1 %
|
0,0 %
|
|
Spolu
|
|
|
2 953,1
|
100,0 %
|
46,6 %
|
4.3.2.Expozícia voči tretím krajinám
V roku 2019 bude garančný fond znášať maximálne ročné riziko týkajúce sa expozície voči tretím krajinám vo výške 3 383,8 milióna EUR (53,4 % celkového ročného rizika). Riziko spojené s tretími krajinami sa týka úverov od EIB, úverov v rámci makrofinančnej pomoci a úverov Euratomu (podrobné informácie sú uvedené v tabuľke A2b v pracovnom dokumente útvarov Komisie). Garančný fond kryje zaručené úvery pre tretie krajiny, ktorých splatnosť siaha až do roku 2042.
Ďalej sa uvádza prvých desať krajín (zo 46 nečlenských štátov) zoradených podľa výšky splátok splatných v roku 2019. Ide o 2 864,50 milióna EUR alebo 84,7 % ročného rizika súvisiaceho s tretími krajinami, ktoré v roku 2019 znáša garančný fond. Hospodárska situácia týchto krajín sa analyzuje a objasňuje v bode 3 pracovného dokumentu útvarov Komisie. V tabuľke je takisto uvedená úverová bonita každej krajiny tak, ako ju posúdili ratingové agentúry.
Tabuľka 3: Poradie 10 tretích krajín s najvyššou expozíciou podľa ročného rizika, ktoré znáša rozpočet EÚ v roku 2019 (v miliónoch EUR)
|
Poradie
|
Krajina
|
Maximálne ročné riziko
|
Váha krajiny oproti ročnému riziku tretích krajín
|
Váha krajiny oproti celkovému ročnému riziku v roku 2019 (členské a nečlenské štáty)
|
|
1
|
Turecko
|
977,50
|
28,9 %
|
15,4 %
|
|
2
|
Egypt
|
739,28
|
21,8 %
|
11,7 %
|
|
3
|
Tunisko
|
279,98
|
8,3 %
|
4,4 %
|
|
4
|
Maroko
|
260,06
|
7,7 %
|
4,1 %
|
|
5
|
Srbsko
|
187,00
|
5,5 %
|
3,0 %
|
|
6
|
Ukrajina
|
161,05
|
4,8 %
|
2,5 %
|
|
7
|
Bosna a Hercegovina
|
73,41
|
2,2 %
|
1,2 %
|
|
8
|
Libanon
|
64,53
|
1,9 %
|
1,0 %
|
|
9
|
Juhoafrická republika
|
62,76
|
1,9 %
|
1,0 %
|
|
10
|
Panama
|
58,94
|
1,7 %
|
0,9 %
|
|
Spolu (prvých 10)
|
|
2 864,50
|
84,7 %
|
45,2 %
|
5.Aktivácia a platba záruk
5.1.Dlhová služba nepokrytá Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia (úvery Euratomu pre členské štáty, EFSM a platobná bilancia)
V článku 323 ZFEÚ sa uvádza, že „finančné prostriedky sú k dispozícii na to, aby sa umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám“. Právny rámec EÚ a zavedené postupy tak zabezpečujú, aby členské štáty povinne sprístupnili v rámci rozpočtu EÚ finančné prostriedky potrebné na to, aby si Únia vždy plnila svoje právne záväzky.
EÚ má preto k dispozícii viaceré úrovne veľmi solídnych bezpečnostných mechanizmov, aby zabezpečila, že bude vždy načas a v plnom rozsahu uhrádzať splátky svojim veriteľom. Každý z hlavných bezpečnostných mechanizmov by sám osebe postačoval na zabezpečenie úhrad.
5.1.1.Platby z hotovostných zdrojov
Z rozpočtu EÚ sa predbežne kryjú dlhové služby v dátumoch splatnosti v prípade, že dlžník nedokáže včas splácať svoj úver voči EÚ. Komisia čerpá z vlastných hotovostných zdrojov, aby predišla oneskoreniu a následným nákladom na obsluhu svojich operácií prijímania pôžičiek
.
S vedomím, že väčšina výdavkov sa uskutočňuje v prvom kvartáli každého roka, sa splácanie úverov plánuje na neskoršie mesiace, ako aj vždy na začiatok mesiaca, kedy sú hotovostné zostatky najvyššie.
5.1.2.Platby z rozpočtu EÚ
Pokiaľ členské štáty neplnia svoje právne záväzky
a vlastné zdroje EÚ sú nedostatočné, môže Komisia využiť dostupné rozpočtové prostriedky a uprednostniť splácanie dlhu pred inými nepovinnými výdavkami. Ak sa to ukáže ako nedostatočné, podľa článku 14 ods. 4 nariadenia Rady č. 609/2014 z právnych predpisov EÚ členským štátom vyplýva povinnosť poskytovať dodatočné príspevky potrebné na splácanie dlhu a na vyrovnanie rozpočtu, a to až do výšky 1,20 % HND EÚ. V prípade potreby umožňujú právne predpisy EÚ členským štátom prispievať nezávisle od ich podielu na rozpočte EÚ.
Keďže počas roku 2018 nevznikli prípady nesplácania zo strany členských štátov, nepožadovali sa žiadne rozpočtové prostriedky.
5.2.Žiadosti adresované Garančnému fondu pre vonkajšie opatrenia a vymáhanie pohľadávok (ELM, makrofinančná pomoc a úvery Euratomu pre tretie krajiny)
V prípade, že sa príjemca úveru pre tretie krajiny, ktorý poskytla EÚ alebo za ktorý sa zaručila, omešká s platbou, je garančný fond požiadaný, aby kryl nesplnený platobný záväzok v lehote troch mesiacov od podania žiadosti.
Pokiaľ ide o úvery poskytnuté v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov, sumy, o ktoré požiada EIB, sa po schválení útvarmi Komisie stiahnu z účtu garančného fondu. Keď EÚ uskutoční platbu v rámci záruky EÚ, prechádzajú práva a opravné prostriedky EIB na EÚ
. Ak v prípade úverov Euratomu a úverov v rámci makrofinančnej pomoci omeškanie platby dosiahne tri mesiace po dátume splatnosti, Komisia čerpá z fondu, aby pokryla nesplnený platobný záväzok a naplnila svoju pokladnicu.
V kontexte mandátu na poskytovanie vonkajších úverov uskutočňuje EIB v mene EÚ postupy vymáhania v súvislosti s prevzatými sumami
.
Úvery EIB na projekty v Sýrii
Od začiatku decembra 2011 zaznamenala EIB nesplácanie určitých úrokových platieb a úverov zo strany sýrskej vlády. Keďže boli oficiálne žiadosti o platby neúspešné, EIB v máji 2012 požiadala po prvýkrát o čerpanie prostriedkov z garančného fondu. Vývoj žiadostí o čerpanie prostriedkov z garančného fondu zodpovedajúcich nesplácaným úverom v Sýrii je uvedený v tabuľke 4a.
Tabuľka 4a: Žiadosti adresované garančnému fondu v súvislosti s nesplácanými úvermi zo strany Sýrie (v miliónoch EUR)
|
Rok (stiahnutie z účtu garančného fondu)
|
Počet vyplatených požiadaviek
|
Výška dlžných splátok
|
Sankcie a vzniknuté úroky
|
Vymožená suma
|
Spolu
|
|
2012
|
2
|
24,0
|
0,0
|
2,1
|
21,8
|
|
2013
|
8
|
59,3
|
1,4
|
0,0
|
60,7
|
|
2014
|
8
|
58,7
|
1,5
|
0,0
|
60,2
|
|
2015
|
8
|
58,7
|
1,5
|
0,0
|
60,2
|
|
2016
|
12
|
103,8
|
2,4
|
0,0
|
106,2
|
|
2017
|
13
|
56,1
|
0,2
|
0,0
|
56,3
|
|
2018
|
12
|
55,7
|
0,1
|
0,0
|
55,7
|
|
Spolu
|
63
|
416,17
|
7,03
|
2,1
|
421,1
|
K 31. decembru 2018 dosahoval celkový nesplatený kapitál zaručených úverov poskytnutých Sýrii 555 miliónov EUR istiny, pričom splatnosť posledného úveru je v roku 2030.
TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha)
EIB požiadala v roku 2016 o vyplatenie záruky EÚ v rámci vonkajšieho mandátu v súvislosti s úverom pre spoločnosť TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha).
Vymožená suma vo výške 0,14 milióna EUR od letiska Enfidha sa 15. januára 2018 pripísala Garančnému fondu pre vonkajšie opatrenia. Táto suma už bola uznaná ako aktívum (pohľadávka) v súvahe z 31. decembra 2017.
Požiadavky na fond, ktoré zodpovedajú nesplácanému úveru pre TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha), sú uvedené v tabuľke 4b.
Tabuľka 4b: Požiadavka na garančný fond v súvislosti s TAV Tunisie S.A. (letisko Enfidha) (v miliónoch EUR)
|
Rok stiahnutia
|
Počet vyplatených požiadaviek
|
Výška dlžných splátok
|
Sankcie a vzniknuté úroky 32
|
Vymožená suma
|
Spolu
|
|
2016
|
1
|
4,63
|
0,03
|
0,00
|
4,65
|
|
2017
|
3
|
30,16
|
0,01
|
0,00
|
30,17
|
|
2018
|
0
|
0,0
|
0,0
|
0,14
|
–0.14
|
|
Spolu
|
4
|
34,78
|
0,04
|
0,14
|
34,68
|
Vývoj po 31. decembri 2018 (do 30. júna 2019)
Vo februári a v marci 2019 sa celkovo vyplatilo 10,6 milióna EUR na dve požiadavky na nesplatené platby Sýrie (3,2 milióna EUR a 7,4 milióna EUR vrátane sankcií uplatnených zo strany EIB).
5.3.Vývoj garančného fondu
V súlade s nariadením, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „nariadenie o garančnom fonde“)
, musí garančný fond dosiahnuť primeranú výšku (cieľovú sumu) stanovenú na úrovni 9 % celkových splatných kapitálových záväzkov vyplývajúcich z každej operácie plus vzniknutý úrok. S cieľom zaistiť dosiahnutie cieľovej sumy bol zavedený mechanizmus na tvorbu rezerv.
Na základe mechanizmu na tvorbu rezerv sa garančnému fondu vo februári 2018 z rozpočtu EÚ vyplatilo 137,8 milióna EUR, pričom vo februári 2019 dosiahla príslušná platba výšku 103,2 milióna EUR.
K 31. decembru 2018 predstavovali čisté aktíva
fondu 2 608,84 milióna EUR. Keďže čisté aktíva fondu boli nižšie ako cieľová suma (2 848,99 milióna EUR), garančný fond sa v roku 2020 doplní o 240,15 milióna EUR.
Preskúmanie zamerané na posúdenie hlavných parametrov garančného fondu, najmä cieľovej úrovne, by sa malo uskutočniť v čase preskúmania mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov v polovici obdobia. Preto bolo vykonané hodnotenie garančného fondu externým dodávateľom pri zohľadnení rizikového profilu fondu a jeho účinnosti vzhľadom na vývoj vonkajšieho financovania krytého z fondu a súvisiace riziká. Správa bola predložená v auguste 2016 a hlavným záverom bolo, že 9 % cieľová úroveň sa stále považuje za optimálnu pre súčasnú úroveň rizika úverového portfólia, dokonca aj v prípade scenára ďalšieho zníženia ratingu hlavných dlžníkov. Preto cieľová úroveň 9 % zostala nezmenená.
6.Európsky fond pre strategické investície (EFSI)
Záručný fond EFSI sa dopĺňa postupne s prihliadnutím na zvýšenie expozície, ktorú kryje záruka EÚ.
Podľa článku 12 ods. 4 nariadenia o EFSI zdroje záručného fondu EFSI spravuje priamo Komisia a investujú sa v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.
EIB a EIF sú zodpovedné za posudzovanie a monitorovanie rizika jednotlivých operácií, ktoré sú zabezpečené zárukou EÚ. Na základe predložených správ a na základe súdržných a obozretných predpokladov týkajúcich sa budúcej činnosti Komisia zabezpečuje primeranosť cieľovej sumy a výšky záručného fondu EFSI, ktoré sú predmetom preskúmania. V súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia o EFSI predložili EIB a EIF v marci 2019 správu Komisii a Európskemu dvoru audítorov.
V súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia o EFSI výročná správa EIB Európskemu parlamentu a Rade obsahuje konkrétne informácie týkajúce sa celkového rizika spojeného s operáciami financovania a investičnými operáciami vykonávanými v rámci EFSI, ako aj informácie o prípadoch uplatnenia záruky.
Vývoj v roku 2018
V rámci EFSI sa k 31. decembru 2018 schválili operácie v celkovej kumulovanej výške 53,6 miliardy EUR v 28 členských štátoch, z čoho bolo 39,1 miliardy EUR schválených v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) (407 operácií) a 14,5 miliardy EUR v rámci okna pre MSP (SMEW) (470 operácií). Celkovo to predstavuje výrazné zvýšenie v porovnaní s rokom 2017, ku koncu ktorého boli schválené operácie v celkovej výške 37,4 miliardy EUR.
K 31. decembru 2018 celkové vyplatené a zatiaľ nesplatené expozície kryté zárukou EÚ dosiahli sumu takmer 15,8 miliardy EUR v porovnaní so sumou 10,1 miliardy EUR v roku 2017.
Expozícia rozpočtu EÚ voči možným budúcim platbám v rámci záruky EÚ, pokiaľ ide o schválené operácie (vyplatené a nevyplatené) predstavovala sumu 19,8 miliardy EUR.
Expozícia záruky EÚ vo vzťahu k vyplateným, ale nesplateným operáciám EFSI, ktoré vykonala skupina EIB, predstavovala k 31. decembru 2018 sumu 15,8 miliardy EUR z čistého disponibilného právneho záväzku
25,9 miliardy EUR, ktorý pokrýva záruka EÚ. Suma 15,8 miliardy EUR sa zaznamenáva ako podmienený záväzok v poznámkach k účtovnej závierke EÚ za rok 2018.
V rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) vyplatené a zatiaľ nesplatené expozície kryté zárukou EÚ predstavovali 14,8 miliardy EUR, z toho 14,2 miliardy EUR za dlhové operácie a 600 miliónov EUR za operácie kapitálového typu.
Operácie EFSI, ktoré riadila EIB v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW), vytvorili pre EÚ v roku 2018 čistý príjem vo výške 112,7 milióna EUR. Z tejto sumy bola v účtovnej závierke EÚ za rok 2018 k 31. decembru 2018 zaznamenaná čistá pohľadávka Komisie zo strany EIB vo výške 38,9 milióna EUR
.
K 31. decembru 2018 dosiahli celkové nesplatené expozície v rámci okna pre MSP (SMEW) kryté zárukou EÚ 995 miliónov EUR, z toho 880 miliónov EUR za záručné operácie a 115 miliónov EUR za kapitálové operácie.
V prípade operácií EFSI v rámci okna pre MSP (SMEW) vznikli EÚ v roku 2018 náklady vo výške 30,3 milióna EUR. Administratívne poplatky EIF z tejto sumy vo výške 21,9 milióna EUR vykázané v účtovnej závierke EÚ za rok 2018 sú splatné EIF k 30. júnu 2019 alebo po tomto dátume.
Celkové aktíva záručného fondu EFSI
k 31. decembru 2018 predstavovali 5 452 miliónov EUR. Aktíva sa skladali z portfólia investičných cenných papierov klasifikovaných ako k dispozícii na predaj (5 000 miliónov EUR), predaja menových forwardov denominovaných v USD s kladnou čistou súčasnou hodnotou klasifikovaných ako finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote prostredníctvom prebytku a schodku (2 milióny EUR) a peňazí a peňažných ekvivalentov (450 miliónov EUR).
Financovanie záručného fondu EFSI
V súvislosti s tvorbou rezerv záručného fondu EFSI sa v roku 2018 vyčlenili celkové rozpočtové prostriedky vo výške 2 069 miliónov EUR. Z tejto sumy boli v súlade s rozhodnutím Komisie C(2018) 307 vyčlenené rozpočtové prostriedky vo výške 1 905 miliónov EUR. Dodatočné viazané rozpočtové prostriedky na sumu 105 miliónov EUR boli sprístupnené z rozpočtového riadku „Rezervy na finančné intervencie“. Suma 59 miliónov EUR bola vyčlenená ako pripísaný príjem.
Počas roka sa do záručného fondu EFSI reálne vyplatila celková suma 2 014 miliónov EUR. Z toho väčšina pochádzala z platobných rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu EÚ, zatiaľ čo suma 59 miliónov EUR bola vrátená ako pripísané príjmy (53,4 milióna EUR z príjmov EFSI a 5,6 milióna EUR z príjmov Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru) a suma 154,9 milióna EUR bola prevedená ako dodatočné platobné prostriedky na konci rozpočtového roka.
Uplatnenie a využívanie záruky EÚ
V súlade s článkom 8 ods. 1 písm. a) dohody o EFSI sa záruka EÚ uplatnila na sumu 97,1 milióna EUR v súvislosti so zlyhanou operáciou v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie. V súlade s článkom 11 dohody o EFSI vymohla EIB najprv sumu 18,6 milióna EUR, čím sa suma, ktorú treba uhradiť, znížila na 78,5 milióna EUR. Uplatnenie záruky bolo uhradené z účtu EFSI (17,7 milióna EUR) a zo záručného fondu EFSI (60,8 milióna EUR). Následne bola vymožená suma 1,6 milióna EUR. V súvislosti s touto operáciou, ktorá zlyhala, EIB uplatnila záruku na náklady na vymáhanie vo výške 1,0 milióna EUR a vymáhateľné administratívne náklady vo výške 0,6 milióna EUR.
V roku 2018 bola EIB vyplatená suma 0,6 milióna EUR na náklady na financovanie
a suma 10,7 milióna EUR na opravné položky
.
Viac informácií o riadení záručného fondu EFSI je možné nájsť v aktuálnej verzii Správy Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov o riadení Záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.
7.Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD)
Európska komisia navrhla 14. septembra 2016 vonkajší investičný plán na podporu investícií v partnerských krajinách EÚ v Afrike a v regióne susedstva EÚ s cieľom posilniť partnerstvá a prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, čo pomôže riešiť niektoré základné príčiny migrácie.
Súčasťou vonkajšieho investičného plánu (EIP) je nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD) ako integrovaný mechanizmus financovania na podporu investícií verejných finančných inštitúcií a súkromného sektora. Tým, že EFSD bude sprístupnený rôznym implementujúcim partnerom, je schopný zmobilizovať oveľa viac verejných a súkromných investícií v cieľových krajinách, ako by to bolo inak možné. Obsahuje:
-rozpočtovú záruku a
-nástroje kombinovaného financovania.
Právny predpis týkajúci sa EFSD nadobudol účinnosť 26. septembra 2017.
7.1.O záruke EFSD
Záruka EFSD sa použije na zníženie rizík pre investície do udržateľného rozvoja v partnerských krajinách, čím sa prispeje k mobilizácii investícií, najmä zo súkromných zdrojov.
Záruka je určená na mobilizáciu súkromných investícií v hodnote 1,54 miliardy EUR. Táto suma bola pridelená na 28 navrhovaných investičných programov, od ktorých sa očakáva, že budú mobilizovať až 17,5 miliardy EUR udržateľných investícií v partnerských krajinách (veľká časť zo súkromných zdrojov). Záruka môže:
-prilákať finančné prostriedky na časť počiatočného kapitálu („vlastný kapitál“ alebo „rizikový kapitál“) potrebného na rozbehnutie projektu,
-slúžiť ako záložné právo (záruka) na splatenie časti úveru, ak dlžníkovi vznikajú straty a nespláca úver.
Investičné programy
Do apríla 2018 navrhlo viacero partnerských finančných inštitúcií na krytie zárukou EFSD viac ako 40 investičných programov, ktorých hodnota presahuje 3,5 miliardy EUR, v rámci piatich prioritných oblastí investovania (investičné okná), t. j. a) Udržateľná energia a prepojiteľnosť, b) Financovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov („MMSP“), c) Udržateľné poľnohospodárstvo, podnikanie na vidieku a agropodnikanie, d) Udržateľné mestá a e) Digitalizácia pre rozvoj.
Na základe návrhov finančných inštitúcií vyčlenila EÚ v júni a novembri 2018 sumu 1,54 miliardy EUR na 28 záruk.
NASIRA
Prvá dohoda o záruke EFSD týkajúca sa finančného nástroja s rozdelením rizika NASIRA bola podpísaná 18. decembra 2018 s holandskou rozvojovou bankou FMO s ratingom AAA.
FMO očakáva, že NASIRA vytvorí a podporí až 800 000 pracovných miest a bude prínosom pre malé a stredné podniky (MSP), vnútorne vysídlené osoby, utečencov, navrátilcov, ženy a mladých ľudí.
Začali sa viaceré paralelné rokovania s inými partnerskými finančnými inštitúciami a očakáva sa, že značný počet týchto rokovaní sa uzavrie do konca roka 2019.
7.2.Záručný fond EFSD
Záručný fond EFSD predstavuje vankúš likvidity, z ktorého sa v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) 2017/1601 vyplácajú oprávnené protistrany v prípade výzvy na uplatnenie záruky EFSD po uzavretí dohôd o záruke s oprávnenými protistranami a v súlade s príslušnými ustanoveniami.
Zdroje záručného fondu EFSD riadi priamo Komisia a investujú sa v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, pričom sa dodržiavajú primerané prudenciálne pravidlá.
Záručný fond EFSD je financovaný z príspevkov z rozpočtu Únie a z Európskeho rozvojového fondu (ERF), ako aj z dobrovoľných príspevkov členských štátov a iných prispievateľov a z ďalších zdrojov financovania v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2017/1601.
Výška rezerv je stanovená na 50 % celkových záväzkov záruky EFSD krytých zo všeobecného rozpočtu Únie.