Komisia vo svojej správe na základe článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1 z 5. júna 2019 dospela k záveru, že Taliansko v roku 2018 nesplnilo dlhové kritérium zmluvy a že postup pri nadmernom deficite (EDP) v prípade tejto krajiny je opodstatnený.

Uvedený záver bol založený na týchto prvkoch:

·výsledné údaje za rok 2018 ukázali, že pomer verejného dlhu k HDP Talianska sa zvýšil zo 131,4 % v roku 2017 na 132,2 % v roku 2018;

·štrukturálne saldo Talianska sa v roku 2018 zhoršilo o 0,1 % HDP a na základe prognózy Komisie z jari 2019 sa očakávalo, že v roku 2019 sa zhorší o ďalších 0,2 % HDP. V dôsledku toho Taliansko vykázalo nedostatok oproti (všeobecnému) súladu s požadovaným úsilím v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu na úrovni 0,4 % HDP v roku 2018 a 0,3 % HDP v roku 2019;

·v prognóze Komisie z jari 2019 sa poukázalo na celkový deficit nad úrovňou referenčnej hodnoty 3 % HDP v roku 2020, ak zvýšenie DPH, ktoré uzákonila vláda ako ochrannú doložku, nebude aktivované alebo ak nebude nahradené inými opatreniami na zabezpečenie financovania.

Závery uvedené v správe Komisie podporil vo svojom stanovisku, ktoré bolo prijaté 11. júna 2019 na základe článku 126 ods. 4 zmluvy, aj Hospodársky a finančný výbor. Hospodársky a finančný výbor zároveň vyzval Taliansko, aby „prijalo opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu v súlade s postupom pri nadmernom deficite“, a dodal, že „Komisia a výbor by mohli zohľadniť ďalšie prvky, ktoré Taliansko môže predložiť“.

Talianska vláda 1. júla 2019 vo svojom priebežnom rozpočte na rok 2019 schválila fiškálnu korekciu na rok 2019 v celkovej výške 7,6 mld. EUR, resp. 0,42 % HDP v nominálnom vyjadrení a 8,2 mld. EUR, resp. 0,45 % HDP v štrukturálnom vyjadrení 2 . Uvedené opatrenia, ktorými sa dosiahlo zlepšenie súladu Talianska s preventívnou časťou paktu v roku 2019, pozostávajú hlavne z vyšších než očakávaných príjmov 3 a nižších než predpokladaných verejných výdavkov, ktoré vyplývajú z plnenia rozpočtu v roku 2019, pričom výšku výdavkov ďalej zaručuje novo uzákonená doložka o zmrazení výdavkov (v hodnote 1,5 mld. EUR, resp. 0,08 % HDP), ktorá sa má aktivovať do 15. septembra 2019 v prípade nedostatočného plnenia nového fiškálneho cieľa.

Rozpočtová úprava a nová doložka o zmrazení výdavkov celkovo zabezpečujú, aby sa vyššie príjmy a nižšie výdavky, ktoré sa doteraz vyskytli, použili na znižovanie deficitu a dlhu a aby počas zostávajúcej časti roka 2019 nedošlo k ich použitiu na iné opatrenia. Ďalšou zárukou v tejto súvislosti je revízia právnych predpisov, ktorými sa zavádza systém príjmu pre občanov a systém predčasného odchodu do dôchodku a ktorými sa ruší možnosť presunu nevyužitých prostriedkov účelovo vyčlenených na uvedené dve opatrenia medzi týmito dvoma systémami a medzi jednotlivými rozpočtovými rokmi.

Vzhľadom na uvedené opatrenia sa v súčasnosti očakáva, že celkový deficit Talianska dosiahne 2,04 % HDP v roku 2019 (oproti 2,5 %, ktoré sa očakávali v prognóze Komisie z jari 2019), čím krajina dodrží cieľový deficit, ktorý v decembri 2018 prijal parlament vo forme rozpočtu na rok 2019, a to aj napriek výraznému zhoršeniu makroekonomického výhľadu, ktorý bol odvtedy zaznamenaný.

Zodpovedalo by to štrukturálnemu zlepšeniu na úrovni približne 0,2 % HDP (oproti zhoršeniu o 0,2 %, s ktorým sa počítalo v prognóze Komisie z jari 2019). Očakáva sa teda, že Taliansko v roku 2019 vo všeobecnosti dodrží požadované úsilie na základe preventívnej časti Paktu stability a rastu, čím eliminuje nedostatok vo výške 0,3 % HDP, ktorý odhadla Komisia vo svojej prognóze z jari 2019. Dodatočným fiškálnym úsilím, ktoré vláda plánuje vynaložiť v roku 2019, sa navyše čiastočne vykompenzuje zhoršenie štrukturálneho salda zaznamenané v roku 2018.

Pokiaľ ide o rok 2020, talianska vláda sa listom zaslaným Komisii 2. júla 2019 zaviazala dosiahnuť štrukturálne zlepšenie v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu tak, že zabezpečí, aby sa zvýšenie DPH uzákonené ako ochranná doložka na uvedený rok plne nahradilo kompenzačnými fiškálnymi opatreniami vrátane preskúmania výdavkov a revízie daňových výdavkov.

Talianska vláda sa navyše v tom istom liste zaväzuje, že fiškálnu konsolidáciu bude uskutočňovať súbežne so štrukturálnymi reformami zameranými na zlepšenie rastového potenciálu hospodárstva krajiny v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré 5. júna navrhla Komisia v kontexte európskeho semestra. Vláda uvádza, že uvedené reformy by mali byť zamerané najmä na zefektívnenie verejného sektora a právneho systému, ako aj na posilnenie ľudského kapitálu a produktivity.

Komisia celkovo zastáva názor, že tento balík opatrení je dostatočne významný na to, aby Rade v súčasnej situácii nenavrhla začať voči krajine postup pri nadmernom deficite v dôsledku nesúladu s dlhovým kritériom v roku 2018. Komisia bude naďalej dohliadať na účinné vykonávanie tohto balíka opatrení: bude dôsledne monitorovať plnenie rozpočtu na rok 2019 a posúdi, či je návrh rozpočtového plánu Talianska na rok 2020 v súlade s Paktom stability a rastu. Kľúčový význam pre zabezpečenie vyššieho rastu, ktorý by zároveň prispel k zníženiu pomeru dlhu k HDP, bude mať dosiahnutie pokroku pri štrukturálnych reformách uvedených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Komisia posúdi vykonávanie týchto reforiem v kontexte európskeho semestra.

(1)

Správa Komisie COM(2019) 532 final s názvom „Italy, Report prepared in accordance with Article 126(3) of the Treaty on the Functioning of the European Union“ (Taliansko, správa vypracovaná v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), Brusel, 5. 6. 2019.

(2)

Rozdiel je spôsobený nižšími než očakávanými jednorazovými príjmami z daňovej amnestie („rottamazione“) na úrovni približne 0,6 mld. EUR, ktoré zhoršujú fiškálny cieľ v nominálnom, nie však v štrukturálnom vyjadrení. Úľava vo výške 0,18 % HDP, ktorá bola predbežne udelená Taliansku na „nezvyčajné udalosti“ v súvislosti so zrútením mosta Morandi a s hydrogeologickými rizikami, v týchto výpočtoch ešte nie je zohľadnená, keďže ju ešte bude treba potvrdiť na základe výsledných údajov za rok 2019.

(3)

Dodatočné príjmy dosahujú približne 6,2 mld. EUR, z čoho 2,9 mld. EUR vyplýva z vyšších daňových príjmov, 0,6 mld. EUR z vyšších príspevkov na sociálne zabezpečenie a 2,7 mld. EUR z ďalších príjmov vrátane vyšších dividend z talianskej centrálnej banky a z banky Cassa Depositi e Prestiti. Pod zvýšenie daňových príjmov o 2,9 mld. EUR sa podpísal najmä tento vývoj: i) lepší než očakávaný vývoj v oblasti dane z príjmov fyzických osôb (IRPEF) približne o 0,4 mld. EUR; ii) vyššie príjmy z dane z pridanej hodnoty približne o 0,35 mld. EUR; iii) vyššie príjmy z lotérií a hazardných hier približne o 0,2 mld. EUR; iv) vyrovnanie minulých daňových záväzkov veľkej talianskej spoločnosti (Kering Group – Gucci) v hodnote približne 1 mld. EUR; v) ďalšie príjmy (napr. z obchodovania s emisiami CO2) vo výške približne 0,95 mld. EUR.