P8_TC1-COD(2016)0107

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(-1)

Rovnosť v daňovom zaobchádzaní pre všetkých a najmä pre všetky podniky je nevyhnutnou podmienkou jednotného trhu. Na zabezpečenie riadneho fungovania jednotného trhu je nevyhnutný koordinovaný a harmonizovaný prístup k uplatňovaniu vnútroštátnych daňových systémov, ktorý by prispieval k zabráneniu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a presunu ziskov. [PN 1]

(-1a)

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, ako aj systémy presunu ziskov pripravili vlády a obyvateľov o zdroje potrebné okrem iného na zabezpečenie toho, aby existoval univerzálny a bezplatný prístup k verejným službám v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a k štátnym sociálnym službám, a štátom zobrali možnosť zaručiť poskytovanie cenovo dostupného bývania a verejnej dopravy a budovanie infraštruktúry, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sociálneho rozvoja a hospodárskeho rastu. Stručne povedané, tieto systémy prispeli k nespravodlivosti, nerovnosti a hospodárskym, sociálnym a územným rozdielom. [PN 2]

(-1b)

Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb by mal reagovať na naliehavú potrebu progresívnej a spravodlivej globálnej daňovej politiky, podporovať prerozdeľovanie bohatstva a bojovať proti nerovnostiam. [PN 3]

(1)

Transparentnosť je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie jednotného trhu. V nedávnych rokoch sa výrazne zväčšil problém vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb a stal sa veľkým zdrojom znepokojenia v Únii i celosvetovo. Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 uznala naliehavú potrebu pokročiť v úsilí v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni i na úrovni Únie. Komisia vo svojich oznámeniach s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ (3) a „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“ (4) označila za prioritu potrebu prejsť na systém, podľa ktorého krajina, v ktorej sa vytvárajú zisky, je aj krajinou zdanenia. Komisia označila za prioritu aj potrebu reagovať na volanie našej spoločnosti po spravodlivosti a daňovej transparentnosti výzvu európskych občanov na transparentnosť a potrebu pôsobiť ako referenčný model pre iné krajiny. Je zásadne dôležité, aby transparentnosť zohľadňovala reciprocitu medzi konkurentmi . [PN 4]

(2)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (5) uznal, že zvýšenie transparentnosti , spolupráce a konvergencie v oblasti politiky zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov a má rozhodujúci význam pre zvýšenie dôvery , podporovať tvorcov politiky pri posudzovaní súčasného daňového systému s cieľom vypracovať budúce právne predpisy, zabezpečiť vyššiu dôveru verejnosti v daňové systémy a vlády a zlepšiť investičné rozhodovanie založené na presnejších rizikových profiloch spoločností . [PN 5]

(2a)

Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín je účinný a vhodný nástroj na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných spoločností, ako aj nato, aby sa verejnosti umožnilo posúdiť vplyv uvedených činností na reálnu ekonomiku. Takisto sa tým zlepší schopnosť akcionárov riadne vyhodnotiť riziká prijaté spoločnosťami, povedie to k investičným stratégiám založeným na presných informáciách a posilní sa tým schopnosť subjektov s rozhodovacou právomocou posudzovať účinnosť a vplyv vnútroštátnych právnych predpisov. [PN 6]

(2b)	Vykazovanie podľa jednotlivých krajín bude mať pozitívny vplyv aj na práva zamestnancov na informovanie a porady, ako je stanovené v smernici 2002/14/ES, a na kvalitu angažovaného dialógu v rámci spoločností, a to rozširovaním vedomostí o činnostiach spoločností. [PN 7]

(3)

V nadväznosti na závery Európskej rady z 22. mája 2013 sa do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (6) začlenila doložka o preskúmaní, v ktorej sa od Komisie žiada, aby zvážila možnosť zavedenia povinnosti pre veľké podniky v ďalších priemyselných odvetviach vypracúvať každoročné správy podľa jednotlivých krajín so zreteľom na vývoj v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a výsledky súvisiacich európskych iniciatív.

(4)

Skupina G20 v novembri 2015 vyzvala na zavedenie celosvetovo spravodlivého a moderného medzinárodného daňového systému a schválila „Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov“ (BEPS), ktorého cieľom je poskytnúť vládam jasné medzinárodné riešenia v súvislosti s nedostatkami a nesúrodosťami v súčasných predpisoch, ktoré umožňujú presúvať zisky podnikov na miesta s nulovým alebo nízkym zdanením, kde nemusí dochádzať k žiadnej tvorbe reálnej hodnoty. Konkrétne v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS sa pre niektoré nadnárodné podniky zavádza dôverné podávanie správ podľa jednotlivých krajín vnútroštátnym daňovým úradom. Komisia 27. januára 2016 prijala „balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“. Jedným z cieľov tohto balíka je transponovať opatrenie č. 13 akčného plánu BEPS do práva Únie prostredníctvom zmeny smernice Rady 2011/16/EÚ (7). Zdaňovanie ziskov tam, kde sa vytvára hodnota, si vyžaduje komplexnejší prístup k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín, ktoré je založené na verejnom vykazovaní. [PN 8]

(4a)	Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) by mala aktualizovať príslušné medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) a medzinárodné účtovné štandardy (IAS), aby sa uľahčilo zavedenie požiadaviek na verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín. [PN 9]

(4b)	Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín sa už v Únii zaviedlo pre bankový sektor smernicou 2013/36/EÚ, ako aj pre ťažobný a drevospracujúci priemysel smernicou 2013/34/EÚ. [PN 10]

(4c)	Únia preukázala bezprecedentným zavedením verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín, že sa stala svetovým lídrom v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. [PN 11]

(4d)

Keďže boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť úspešný len spoločnou akciou na medzinárodnej úrovni, je nevyhnutné, aby Únia, pričom by aj naďalej bola svetovým lídrom v tomto zápase, koordinovala svoju činnosť s medzinárodnými aktérmi, napríklad v rámci OECD. Jednostranné opatrenia, hoci aj veľmi ambiciózne, nemajú reálnu šancu na úspech, a navyše takéto opatrenia ohrozujú konkurencieschopnosť európskych spoločností a poškodzujú investičné prostredie Únie. [PN 12]

(4e)

Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní finančných výsledkov vyústi do obojstranne prospešnej situácie, čo povedie k väčšej účinnosti daňových správ, väčšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti, lepšej informovanosti zamestnancov a k väčšej ochote investorov podstupovať riziko. Okrem toho podniky budú mať výhody z lepších vzťahov so zainteresovanými stranami, čo povedie k väčšej stabilite a tiež k jednoduchšiemu prístupu k financovaniu z dôvodu jasnejšieho rizikového profilu a zlepšenia dobrej povesti. [PN 13]

(5)

Okrem zvýšenej transparentnosti dosiahnutej vykazovaním podľa jednotlivých krajín pre vnútroštátne daňové úrady posilnená verejná kontrola daní z príjmu právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, je zásadným prvkom presadzovania podnikovej zodpovednosti a ďalšieho zvyšovania sociálnej zodpovednosti podnikov, prispievania k blahobytu prostredníctvom daní, podpory spravodlivejšej daňovej súťaže v Únii prostredníctvom lepšie informovanej verejnej rozpravy a obnovenia dôvery verejnosti v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmu, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený. Verejná kontrola sa však musí uskutočňovať bez poškodzovania investičného prostredia v Únii alebo konkurencieschopnosti spoločností v Únii, najmä MSP, ako je vymedzené v tejto smernici, a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2015/1017 (8) , ktoré by mali byť vyňaté z povinnosti vykazovania stanovenej v tejto smernici. [PN 14]

(5a)

Komisia vymedzila sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP) ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť. SZP by mala vychádzať zo samotných spoločností. Verejné orgány môžu zohrávať podpornú úlohu inteligentnou kombináciou dobrovoľných politických opatrení a v prípade potreby doplnkovou reguláciou. Spoločnosti sa môžu stať spoločensky zodpovedné buď tým, že dodržiavajú právne predpisy, alebo tým, že do svojej obchodnej stratégie a obchodných činností začlenenia sociálne, environmentálne, etické a spotrebiteľské hľadiská alebo hľadiská ľudských práv, resp. spojením oboch možností. [PN 15]

(6)

Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny, ak niektoré podniky zo skupiny pôsobia v Únii a mimo nej . V prípade skupín, ktoré vykonávajú činnosti v Únii iba prostredníctvom dcérskych podnikov alebo pobočiek, by tieto dcérske podniky a pobočky mali uverejňovať a sprístupňovať správu konečného materského podniku. Z dôvodu proporcionality a účinnosti by však povinnosť uverejňovať a sprístupňovať správu mala byť obmedzená na stredné alebo veľké dcérske podniky usadené v Únii, prípadne na pobočky porovnateľnej veľkosti otvorené v členskom štáte. Rozsah pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť na pobočky otvorené v členskom štáte podnikom, ktorý je usadený mimo Únie. Skupiny s prevádzkarňami v Únii by mali dodržiavať zásady Únie v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach. Nadnárodné podniky majú prevádzky po celom svete a ich podnikateľské správanie má významný vplyv na rozvojové krajiny. Zabezpečením prístupu ich občanov k informáciám o podnikoch podľa jednotlivých krajín sa občanom a daňovým správam v ich krajinách umožní tieto podniky sledovať, posudzovať a brať ich na zodpovednosť. Zverejnením informácií pre každú daňovú jurisdikciu, v ktorej má nadnárodný podnik svoje prevádzky, by Únia zvýšila svoju súdržnosť politík v záujme rozvoja a obmedzila by potenciálne systémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam v krajinách, kde sa mobilizácia domácich zdrojov identifikovala ako kľúčová zložka rozvojovej politiky Únie . [PN 16]

(7)

V záujme zamedzenia dvojitému podávaniu správ v bankovom sektore by konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (9) a ktoré do svojich správ pripravených v súlade s článkom 89 smernice 2013/36/EÚ zahŕňajú všetky svoje činnosti a všetky činnosti svojich prepojených podnikov zahrnutých do konsolidovaných účtovných závierok vrátane činností, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tretej časti hlavy 1 kapitoly 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (10), mali byť oslobodené od požiadaviek na podávanie správ stanovených v tejto smernici.

(8)

Správa s informáciami o dani z príjmu by mala obsahovať informácie o všetkých činnostiach podniku alebo všetkých prepojených podnikov skupiny ovládaných konečným materským podnikom. Informácie by mali vychádzať zo špecifikácií zohľadňovať špecifikácie výkazníctva v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS a mali by byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, aby sa umožnila účinná verejná kontrola, aby zverejnením nevznikali neprimerané riziká alebo nevýhody , pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a nesprávny výklad týkajúci sa príslušných podnikov . Správa by mala obsahovať aj stručný opis povahy činností. Takýto opis môže vychádzať z kategorizácie stanovenej v tabuľke 2 prílohy III ku kapitole V usmernení OECD o dokumentácii o transferovom oceňovaní. Správa by mala zahŕňať celkový opis s vysvetleniami, ak obsahuje významné rozdiely vrátane prípadov významných rozdielov na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov. [PN 17]

(9)

S cieľom zabezpečiť takú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu v každom členskom štáte každej jurisdikcii, v ktorej pôsobia, a to v Únii i mimo nej, bez poškodenia konkurencieschopnosti podnikov , by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých členských štátov. S vysokou mierou podrobnosti by navyše mali byť uvedené aj informácie týkajúce sa operácií nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o určité daňové jurisdikcie, ktoré predstavujú osobitný problém. Pre všetky ostatné operácie v tretích krajinách by sa informácie mali uvádzať súhrnným spôsobom jurisdikcií. Správy s informáciami o dani z príjmu môžu byť zrozumiteľné a použiteľné len vtedy, ak sú informácie rozčlenené podľa jednotlivých daňových jurisdikcií . [PN 18]

(9a)

Ak by podnik mohol považovať informácie, ktoré sa majú zverejniť, za citlivé obchodné informácie, podnik by mal mať možnosť požiadať o povolenie od príslušného orgánu, kde je usadený, nezverejniť informácie v plnom rozsahu. V prípadoch, keď príslušný vnútroštátny orgán nie je daňovým orgánom, by sa mal do rozhodovania zapojiť príslušný daňový orgán. [PN 82]

(10)

S cieľom posilniť zodpovednosť voči tretím stranám a zabezpečiť vhodné riadenie by členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku, ktorý je usadený v Únii a ktorý má povinnosť vypracúvať, uverejňovať a sprístupňovať správu s informáciami o dani z príjmu, mali byť kolektívne zodpovední za zabezpečenie plnenia povinností podávať správu. Vzhľadom na to, že členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov dcérskych podnikov, ktoré sú usadené v Únii a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom usadeným mimo Únie, alebo osoby poverené vykonávaním úkonov zverejňovania pre pobočku môžu, mať obmedzené poznatky o obsahu správy s informáciami o dani z príjmu pripravenej konečným materským podnikom, ich povinnosť uverejniť a sprístupniť správu s informáciami o dani z príjmu by mala byť obmedzená.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby prípady nedodržania predpisov boli sprístupnené verejnosti, by štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti mali skontrolovať, či správa s informáciami o dani z príjmu bola predložená a prezentovaná v súlade s požiadavkami tejto smernice a sprístupnená na webovom sídle príslušného podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku a či zverejnené informácie zodpovedajú auditovaným finančným informáciám podniku v lehotách stanovených v tejto smernici . [PN 19]

(11a)

Prípady porušenia povinnosti podávania správ s informáciami o dani z príjmu zo strany podnikov a pobočiek, čo má za následok sankcie stanovené členskými štátmi podľa smernice 2013/34/EÚ, by sa mali uviesť vo verejnom registri, ktorý spravuje Komisia. Uvedené sankcie by mohli okrem iného zahŕňať správne pokuty alebo vylúčenie z verejných výziev na predkladanie ponúk a z prideľovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Únie. [PN 20]

(12)

Táto smernica má za cieľ zvýšiť transparentnosť a verejnú kontrolu dane z príjmov právnických osôb tak, že upraví existujúci právny rámec týkajúci sa povinností, ktoré sú uložené spoločnostiam a podnikom v súvislosti so uverejňovaním správ na účely ochrany záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle článku 50 ods. 2 písm. g) ZFEÚ. Ako rozhodol Súdny dvor najmä vo veci C-97/96 Verband deutscher Daihatsu-Händler (11), článok 50 ods. 2 písm. g) ZFEÚ odkazuje na potrebu chrániť záujmy „tretích osôb“ vo všeobecnosti bez toho, aby sa rozlišovali alebo vyčleňovali akékoľvek kategórie patriace do rozsahu pôsobnosti uvedeného termínu. Navyše cieľ dosiahnuť slobodu usadiť sa, ktorá je na základe článku 50 ods. 1 ZFEÚ veľmi všeobecným spôsobom udelená inštitúciám, nemožno obchádzať ustanoveniami článku 50 ods. 2 ZFEÚ. Vzhľadom na to, že táto smernica sa netýka harmonizácie daní, ale len povinností uverejňovať správy s informáciami o dani z príjmu, článok 50 ods. 1 ZFEÚ predstavuje primeraný právny základ.

(13)

S cieľom stanoviť určité daňové jurisdikcie, pre ktoré by sa mala uvádzať vysoká úroveň podrobnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracovanie spoločného zoznamu Únie týchto daňových jurisdikcií. Tento zoznam by sa mal vypracovať na základe určitých kritérií identifikovaných na základe prílohy 1 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie [COM(2016)0024]. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas svojej prípravnej práce primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie uskutočnila v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva, ako ju schválili Európsky parlament, Rada a Komisia a ktorá čaká na formálne podpísanie. V snahe zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov Európsky parlament a Rada dostávajú všetky dokumenty súčasne s expertmi členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia skupiny expertov Komisie, ktorá sa zaoberá prípravou delegovaných aktov. [PN 21]

(13a)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a článku 48c ods. 5 smernice 2013/34/EÚ by sa mali Komisii udeliť aj vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12) . [PN 22]

(14)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenie Únie je teda opodstatnené s cieľom riešiť cezhraničný rozmer v situácii, keď existuje agresívne daňové plánovanie alebo dohody o transferovom oceňovaní. Táto iniciatíva reaguje na obavy, ktoré vyjadrili zainteresované strany v súvislosti s potrebou riešiť deformácie na jednotnom trhu bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť Únie. Spoločnostiam by nemala spôsobovať neprimeranú administratívnu záťaž, vytvárať ďalšie daňové konflikty ani predstavovať riziko dvojitého zdanenia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa , aspoň so zreteľom na väčšiu transparentnosť . [PN 23]

(15)	Celkovo je v rámci tejto smernice rozsah zverejňovaných informácií úmerný cieľom zvyšovania verejnej transparentnosti a verejnej kontroly. Usudzuje sa preto, že táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. [PN 24]

(16)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (13) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov, napríklad vo forme porovnávacej tabuľky . V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené na dosiahnutie cieľa tejto smernice a s cieľom zabrániť prípadným opomenutiam a rozporom, pokiaľ ide o vykonávanie členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi . [PN 25]

(17)	Smernica 2013/34/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2013/34/EÚ

Smernica 2013/34/EÚ sa mení takto:

V článku 1 sa vkladá tento odsek 1a:

„1a. Koordinačné opatrenia stanovené článkami 2, 48a až 48 g a 51 platia aj pre zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa pobočiek, ktoré v členskom štáte otvoril podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo niektorého členského štátu, ale ktorého právna forma je porovnateľná s druhmi podnikov uvedenými v prílohe I.“

Vkladá sa táto kapitola 10a:

„Kapitola 10a

Správa s informáciami o dani z príjmu

Článok 48a

Vymedzenie pojmov týkajúce sa podávania správ s informáciami o dani z príjmu

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	‚konečný materský podnik‘ je podnik, ktorý zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku najväčšej skupiny podnikov;

2.	‚konsolidovaná účtovná závierka‘ je účtovná závierka vypracovaná materským podnikom skupiny, v ktorej sú aktíva, záväzky, vlastné imanie, príjmy a náklady prezentované tak, ako keby zodpovedali jedinému hospodárskemu subjektu;

3.	‚daňová jurisdikcia‘ je štátna, ako aj neštátna jurisdikcia, ktorá má v oblasti dane z príjmov právnických osôb fiškálnu autonómiu.

Článok 48b

Podniky a pobočky, ktoré sú povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu

1. Členské štáty vyžadujú, aby konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré majú konsolidovaný čistý obrat presahujúci750 000 000 EUR alebo viac , ako aj podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, ktoré nie sú prepojenými podnikmi a ich čistý obrat presahuje750 000 000 EUR alebo viac , každoročne zostavovali a uverejňovali verejnosti bezplatne sprístupňovali správu s informáciami o dani z príjmu. [PN 26]

Správa s informáciami o dani z príjmu sa podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte zverejňuje a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou .

Členské štáty neuplatňujú pravidlá stanovené v tomto odseku v prípade, ak sú takéto podniky usadené iba na území jedného členského štátu, a nie v inej daňovej jurisdikcii. [PN 27]

2. Členské štáty neuplatňujú pravidlá stanovené v odseku 1 tohto článku na konečné materské podniky, ak takéto podniky alebo ich prepojené podniky podliehajú článku 89 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (*1) a zahŕňajú do správy podľa jednotlivých krajín informácie o všetkých činnostiach všetkých prepojených podnikov, ktoré sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky uvedených konečných materských podnikov.

3. Členské štáty vyžadujú, aby stredne veľké a veľké dcérske podniky uvedené v článku 3 ods. 3 a ods. 4, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom, ktorý má na svojej súvahe v účtovnom roku konsolidovaný čistý obrat presahujúci750 000 000 EUR alebo viac a na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu uvedeného konečného materského podniku. [PN 28]

Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle dcérskeho podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou . [PN 29]

4. Členské štáty vyžadujú, aby pobočky, ktoré na ich území otvoril podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali a verejnosti bezplatne sprístupňovali správu s informáciami o dani z príjmu konečného materského podniku uvedeného v tomto článku ods. 5 písm. a). [PN 30]

Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle pobočky alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie . V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou . [PN 31]

Členské štáty uplatňujú prvý pododsek tohto odseku len na pobočky, ktoré majú čistý obrat presahujúci limit čistého obratu vymedzený v právnych predpisoch každého členského štátu podľa článku 3 ods. 2.

5. Členské štáty uplatňujú pravidlá stanovené v odseku 4 na pobočku len vtedy, ak sú splnené tieto kritériá:

podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny, ktorú ovláda konečný materský podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorý má na svojej súvahe konsolidovaný čistý obrat presahujúci750 000 000 EUR alebo viac , alebo podnikom, ktorý nie je prepojený a ktorý má čistý obrat presahujúci750 000 000 EUR alebo viac ; [PN 32]

b)	konečný materský podnik uvedený v písmene a) nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 3 , ktorý už podlieha povinnostiam podávať správu . [PN 33]

6. Členské štáty neuplatňujú pravidlá stanovené v odsekoch 3 a 4 tohto článku, ak je správa s informáciami o dani z príjmu zostavená v súlade s článkom 48c sprístupnená verejnosti na webovom sídle konečného materského podniku, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, v primeranej lehote, ktorá nesmie prekročiť 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje jeho účtovná závierka, a ak je v správe uvedený názov a sídlo jediného dcérskeho podniku alebo jedinej pobočky, na ktoré sa vzťahuje právo členského štátu, ktoré uverejnili správu v súlade s článkom 48d ods. 1.

7. Členský štát vyžaduje, aby dcérske podniky alebo pobočky, ktoré nepodliehajú ustanoveniam odsekov 3 a 4, uverejnili a sprístupnili správu s informáciami o dani z príjmu, ak takéto dcérske podniky alebo pobočky boli založené na účely vyhýbaniu sa požiadavkám na podávanie správ stanoveným v tejto kapitole.

7a. V prípade členských štátov, ktoré neprijali euro, sa suma v národnej mene, ktorá zodpovedá sume uvedenej v odsekoch 1, 3 a 5, vypočíta pomocou výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie a platného v deň nadobudnutia účinnosti tejto kapitoly. [PN 34]

Článok 48c

Obsah správy s informáciami o dani z príjmu

1. Správa s informáciami o dani z príjmu zahŕňa informácie týkajúce sa všetkých činností podniku a konečného materského podniku vrátane činností všetkých prepojených podnikov konsolidovaných v účtovnej závierke za príslušný účtovný rok.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa predkladajú v spoločnom vzore a obsahujú tieto údaje rozčlenené podľa daňovej jurisdikcie : [PN 35]

a)	názov konečného podniku a v náležitých prípadoch zoznam všetkých jej dcérskych spoločností, stručný opis povahy ich činností a ich príslušnú geografickú polohu ; [PN 36]

b)	počet zamestnancov na základe ekvivalentu plného pracovného času ; [PN 37]

ba)	neobežný majetok iný ako peňažné prostriedky alebo peňažné ekvivalenty; [PN 38]

c)	výšku čistého obratu, ktorý zahŕňa obrat dosiahnutý vrátane rozlišovania medzi obratom dosiahnutým so spriaznenými osobami a obratom dosiahnutým s nespriaznenými osobami ; [PN 39]

d)	výšku zisku alebo straty pred zdanením príjmu;

e)	výšku vzniknutej dane z príjmu (v bežnom roku), ktorá predstavuje bežné daňové náklady v účtovnom roku vymerané zo zdaniteľných ziskov alebo strát podnikov a pobočiek, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii;

f)	výšku zaplatenej dane z príjmu, čo je výška dane z príjmu zaplatená v príslušnom účtovnom roku podnikmi a pobočkami, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnej daňovej jurisdikcii;

g)	výšku akumulovaných ziskov;

ga)	deklarovaný kapitál; [PN 40]

gb)	podrobné údaje o získaných verejných dotáciách a akýchkoľvek daroch poskytnutých politikom, politickým organizáciám alebo politickým nadáciám; [PN 65]

gc)	informácie, či podniky, dcérske spoločnosti alebo pobočky využívajú referenčné daňové zaobchádzanie z patentových kolónok alebo rovnocenných režimov. [PN 41]

Na účely prvého pododseku písm. e) sa bežné daňové náklady vzťahujú len na činnosti podniku v bežnom účtovnom roku a nezahŕňajú odložené dane ani rezervy na neisté daňové záväzky.

3. Správa prezentuje informácie uvedené v odseku 2 oddelene za každý členský štát. Ak členský štát tvorí viacero daňových jurisdikcií, tieto informácie sa spoja na úrovni členského štátu uvedú oddelene za každú daňovú jurisdikciu . [PN 42]

Správa musí obsahovať aj informácie uvedené v odseku 2 tohto článku oddelene za každú daňová jurisdikciu, ktorá bola ku koncu predchádzajúceho účtovného roka uvedená na spoločnom zozname mimo Únie určitých daňových jurisdikcií, ktorý bol vypracovaný podľa článku 48 g, pokiaľ správa výslovne nepotvrdzuje, s výhradou zodpovednosti uvedenej v článku 48e nižšie, že prepojené podniky skupiny, ktoré sa riadia zákonmi takejto daňovej jurisdikcie, sa priamo nezapájajú do transakcií s akýmikoľvek prepojenými podnikmi tej istej skupiny, ktorá sa riadi zákonmi niektorého členského štátu. [PN 43]

V prípade iných daňových jurisdikcií správa obsahuje informácie uvedené v odseku 2 v súhrnnej forme. [PN 44]

S cieľom chrániť citlivé obchodné informácie a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž môžu členské štáty povoliť, aby sa jedna alebo viaceré položky informácií uvedené v tomto článku dočasne vynechali zo správy, pokiaľ ide o činnosti v jednej alebo viacerých konkrétnych daňových jurisdikciách, ak sú takej povahy, že by ich zverejnenie vážne poškodilo obchodne postavenie podnikov uvedených v článku 48b ods. 1 a článku 48b ods. 3, na ktoré sa vzťahuje. Takéto vynechanie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu daňového postavenia podniku. Vynechanie sa uvedie v správe spolu s riadne odôvodneným vysvetlením pre každú daňovú jurisdikciu, prečo je to tak, a s odkazom na príslušnú daňovú jurisdikciu alebo príslušné daňové jurisdikcie. [PN 83]

Členské štáty takéto vynechania podmieňujú predchádzajúcim súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu. Podnik každoročne žiada o nové povolenie od príslušného orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie na základe nového posúdenia situácie. Ak vynechané informácie už nespĺňajú požiadavky stanovené v pododseku 3a, bezodkladne sa sprístupnia verejnosti. Po uplynutí obdobia nezverejňovania musí podnik retroaktívne zverejniť aj informácie požadované podľa tohto článku za predchádzajúce roky, na ktoré sa vzťahuje obdobie nezverejňovania, a to formou aritmetického priemeru. [PN 69/rev]

Členské štáty informujú Komisiu o udelení takejto dočasnej odchýlky a dôverným spôsobom jej zašlú vynechané informácie spolu s podrobným vysvetlením udelenej odchýlky. Komisia každoročne uverejňuje na svojom webovom sídle oznámenia prijaté od členských štátov a vysvetlenia poskytnuté v súlade s pododsekom 3a. [PN 47]

Komisia overuje, či sa požiadavka stanovená v pododseku 3a náležite dodržiava, a monitoruje používanie takejto dočasnej odchýlky povolenej vnútroštátnymi orgánmi. [PN 48]

Ak Komisia po vykonaní posúdenia informácií získaných podľa pododseku 3c dospeje k záveru, že požiadavka stanovená v pododseku 3a nie je splnená, príslušný podnik tieto informácie bezodkladne sprístupní verejnosti. Po uplynutí obdobia nezverejňovania musí podnik retroaktívne zverejniť aj informácie požadované podľa tohto článku za predchádzajúce roky, na ktoré sa vzťahuje obdobie nezverejňovania, a to formou aritmetického priemeru. [PN 70/rev]

Komisia prostredníctvom delegovaného aktu prijme usmernenia s cieľom pomôcť členským štátom vymedziť prípady, keď sa zverejnenie informácií považuje za také, že vážne poškodzuje obchodné postavenie podnikov, ktorých sa týka. [PN 50]

Informácie sa priraďujú každej príslušnej daňovej jurisdikcii na základe existencie pevného miesta podnikania alebo trvalej ekonomickej činnosti, ktoré vzhľadom na činnosti skupiny môžu viesť k vzniku daňovej povinnosti pre daň z príjmu v tejto daňovej jurisdikcii.

Ak činnosti viacerých prepojených podnikov môžu viesť k vzniku daňovej povinnosti v jednej daňovej jurisdikcii, informácie priradené tejto daňovej jurisdikcii predstavujú súčet informácií týkajúcich sa týchto činností každého prepojeného podniku a jeho pobočiek v tejto daňovej jurisdikcii.

Informácie o akejkoľvek konkrétnej činnosti sa nesmú priradiť súčasne viac než jednej daňovej jurisdikcii.

4. Správa musí na úrovni skupiny obsahovať celkový opis s vysvetleniami významných rozdielov medzi sumami zverejnenými podľa odseku 2 písm. e) a f), ak existujú, berúc pri tom do úvahy, ak je to vhodné, príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.

5. Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje sa verejnosti v deň jej zverejnenia na webovom sídle dcérskej spoločnosti alebo na webovom sídle prepojeného podniku aspoň v jednom z úradných jazykov Únie. V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou. [PN 51]

6. Menou použitou v správe s informáciami o dani z príjmu je mena, v ktorej je prezentovaná konsolidovaná účtovná závierka. Členské štáty nevyžadujú uverejnenie tejto správy v inej mene, než je mena použitá v účtovnej závierke.

7. V prípade členských štátov, ktoré neprijali euro, sa limit uvedený v článku 48b ods. 1 prevádza na národnú menu s použitím výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie k … [deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice], pričom sa zvýši alebo zníži o maximálne 5 %, aby mal v národnej mene zaokrúhlenú hodnotu.

Limity uvedené v článku 48b ods. 3 a ods. 4 sa prevádzajú na rovnocenné sumy v národnej mene všetkých príslušných tretích krajín s použitím výmenného kurzu k … [deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice] so zaokrúhlením na najbližšie tisícky.

Článok 48d

Uverejnenie a prístupnosť

1. Správa s informáciami o dani z príjmu sa uverejňuje spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s kapitolou 2 smernice 2009/101/ES spolu s dokumentmi uvedenými v článku 30 ods. 1 tejto smernice a podľa potreby s účtovnými dokumentmi uvedenými v článku 9 smernice Rady 89/666/EHS (*2).

2. Správa uvedená v článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 musí zostať prístupná na webovom sídle počas najmenej piatich po sebe nasledujúcich rokov.

Článok 48e

Zodpovednosť za vypracovanie, uverejnenie a sprístupnenie správy s informáciami o dani z príjmu

1. Členské štáty s cieľom posilniť zodpovednosť voči tretím stranám a zabezpečiť vhodné riadenie zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku uvedeného v článku 48b ods. 1, ktorí konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie vypracovania, uverejnenia a sprístupnenia správy s informáciami o dani z príjmu v súlade s článkami 48b, 48c a 48d. [PN 52]

2. Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov dcérskych podnikov uvedených v článku 48b ods. 3 tejto smernice a osoby poverené vykonávaním náležitostí zverejňovania podľa článku 13 smernice 89/666/EHS pre pobočku uvedenú v článku 48b ods. 4 tejto smernice, ktoré konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa podľa ich najlepších vedomostí a schopností vypracovala, uverejnila a sprístupnila správa s informáciami o dani z príjmu v súlade s článkami 48b, 48c a 48d.

Článok 48f

Nezávislá kontrola

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že účtovná závierka prepojeného podniku je overená auditom jedného alebo viacerých štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností podľa článku 34 ods. 1, štatutárny audítor (audítori) alebo audítorská spoločnosť (spoločnosti) skontrolovali aj to, či správa s informáciami o dani z príjmu bola poskytnutá a sprístupnená v súlade s článkami 48b, 48c a 48d. Ak správa s informáciami o dani z príjmu nebola poskytnutá alebo sprístupnená v súlade s uvedenými článkami, štatutárny audítor (audítori) alebo audítorská spoločnosť (spoločnosti) to v správe audítora uvedú.

Článok 48 g

Spoločný zoznam Únie určitých daňových jurisdikcií

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 49 v súvislosti s vypracovaním spoločného zoznamu Únie určitých daňových jurisdikcií. Uvedený zoznam musí vychádzať z posúdenia daňových jurisdikcií, ktoré nespĺňajú tieto kritériá:

1.	transparentnosť a výmena informácií vrátane výmeny informácií na požiadanie a automatickej výmeny informácií o finančných účtoch;

2.	spravodlivá daňová súťaž;

3.	normy, ktoré stanovili G20 a/alebo OECD;

4.	iné relevantné normy vrátane medzinárodných noriem stanovených Finančnou akčnou skupinou. Komisia zoznam pravidelne preskúmava a v prípade potreby ho zmení tak, aby sa zohľadnili nové okolnosti. [PN 53]

Článok 48h

Dátum začiatku podávania správ s informáciami o dani z príjmu

Členské štáty zabezpečia, aby sa zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponujú články 48a až 48f, uplatňovali najneskôr od dátumu začiatku prvého účtovného roka začínajúceho … [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] alebo neskôr.

Článok 48i

Správa

Komisia predkladá správu o plnení povinností podávať správu stanovených v článkoch 48a až 48f a o ich vplyve. Správa musí obsahovať vyhodnotenie toho, či správa s informáciami o dani z príjmu prináša primerané a úmerné výsledky a posúdi náklady a prínosy zníženia prahovej hodnoty konsolidovaného čistého obratu, pri prekročení ktorej sú podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu . Správa okrem toho vyhodnotí, či je nutné prijať ďalšie doplňujúce opatrenia s ohľadom na potrebu zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti a potrebu konkurenčného prostredia zachovať a zabezpečiť konkurenčné prostredie pre podniky a súkromné investície . [PN 54]

Správa sa predkladá Európskemu parlamentu a Rade do … [šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338)."

(*2) Jedenásta smernica Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 o požiadavkách na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v určitom členskom štáte určitými druhmi obchodných spoločností, ktoré sa spravujú právom iného štátu (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 36).“"

2a.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 48ia

Najneskôr štyri roky po prijatí tejto smernice a s prihliadnutím na situáciu na úrovni OECD Komisia preskúma a posúdi ustanovenia tejto kapitoly a podá o nich správu, najmä pokiaľ ide o:

—	podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu, najmä to, či by bolo vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto kapitoly s cieľom zahrnúť veľké podniky, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 4, a veľké skupiny, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 7 tejto smernice;

—	obsah správy s informáciami o dani z príjmu, ako sa stanovuje v článku 48c;

—	dočasnú odchýlku stanovenú v článku 48c ods. 3 pododsekoch 3a až 3f.

Komisia správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.“ [PN 55]

2b.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 48ib

Spoločný vzor správy

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spoločný vzor, na ktorý sa odkazuje v článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a v článku 48c ods. 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.“ [PN 56]

Článok 49 sa mení takto:

Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13, článku 46 ods. 2 a článku 48 g sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu uvedeného v článku 54.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13, článku 46 ods. 2 a článku 48 g môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“

Vkladá sa tento odsek:

„3a. Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, musí uskutočniť konzultácie s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami uvedenými pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z [dátum] (***) , pričom sa zohľadnia ustanovenia zmlúv a Charty základných práv Európskej únie .

(***) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“ [PN 57]"

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13, článku 46 ods. 2 alebo článku 48 g nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

3a.

V článku 51 sa odsek 1 nahrádza takto:

„Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty stanovia aspoň administratívne opatrenia a sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa prijali v súlade s touto smernicou, podnikmi.

Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do … [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa týka týchto ustanovení.

Do … [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia zostaví zoznam opatrení a sankcií stanovených každým členským štátom v súlade s touto smernicou.“ [PN 58]

Článok 2

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do … [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 62.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019.

(3) COM(2015)0610, 27. október 2015.

(4) COM(2014)0910, 16. december 2014.

(5) 2015/2010(INL).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(7) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(11) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 1997 vo veci C-97/96 Verband deutscher Daihatsu-Händler, ECLI:EU:C:1997:581.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.