P8_TA(2019)0039

Stanovenie programu spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ ***I

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ (COM(2018)0443 – C8-0260/2018 – 2018/0233(COD)) (1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2020/C 411/50)

[Pozmeňujúci návrh 1, pokiaľ nie je uvedené inak]

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU (*1)

k návrhu Komisie

2018/0233(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 197,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Program Fiscalis 2020, ktorý bol stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 (3) a ktorý implementuje Komisia v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami, a jeho predchodcovia významne prispeli k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v rámci Únie. Daňové orgány zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedených programov vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných a hospodárskych záujmov členských štátov Únie a daňovníkov. Problémy nasledujúceho desaťročia často nemožno účinne riešiť, ak sa členské štáty nebudú pozerať za hranice svojich administratívnych území a nebudú intenzívne spolupracovať so svojimi náprotivkami.

(2)

Program Fiscalis 2020 ponúka členským štátom rámec Únie, v ktorom sa majú rozvíjať uvedené činnosti spolupráce, čo je aj nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril samostatné rámce spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni , či už medzi sebou, alebo s tretími krajinami, s ktorými Únia úzko spolupracuje v oblasti zdaňovania . Preto je primerané, aby sa zabezpečilo pokračovanie uvedeného programu stanovením nového programu v rovnakej oblasti, programu Fiscalis (ďalej len „program“).

(2a)

Program by mal umožniť posilnenie kapacít členských štátov na boj proti daňovým podvodom, korupcii, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, a to aj prostredníctvom technickej pomoci v oblasti odbornej prípravy ľudských zdrojov a rozvoja administratívnych štruktúr. Takáto pomoc by sa mala poskytovať transparentným spôsobom.

(3)

Poskytnutím rámca pre akcie, ktorý podporuje jednotný trh, posilňuje spravodlivú hospodársku súťaž v Únii a chráni finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov, by mal program prispievať k predchádzaniu daňovým podvodom, daňovým únikom , agresívnemu daňovému plánovaniu a dvojitému nezdaneniu a k boju proti nim, k predchádzaniu a znižovaniu zbytočného administratívneho zaťaženia pre občanov a podniky v súvislosti s cezhraničnými transakciami, k podpore spravodlivejších a efektívnejších daňových systémov, k dosiahnutiu plného potenciálu jednotného trhu a podpore spravodlivej hospodárskej súťaže v Únii , ako aj k podpore spoločného prístupu Únie na medzinárodných fórach.

(4)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre program, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4).

(5)

S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mal program za predpokladu splnenia určitých podmienok otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. Môže sa sprístupniť aj pre iné tretie krajiny , najmä najmenej rozvinuté krajiny, v súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a týmito krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie.

(5a)

Európsky parlament stanovil svoje priority. Súčasný nedostatok finančných prostriedkov bráni dosiahnutiu cieľov, ktoré Európsky parlament stanovil v súvislosti s viacročným finančným rámcom po roku 2020 [2017/2052(INI)]. Účinnejšia spolupráca v daňových záležitostiach by mohla umožniť účinnejší zber potrebných zdrojov na vykonávanie budúceho viacročného finančného rámca.

(6)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie výdavkov externých expertov.

(7)

Akcie uplatňované v rámci programu Fiscalis 2020 sa ukázali ako primerané, a preto by sa mali zachovať. S cieľom zabezpečiť zjednodušenie a väčšiu pružnosť pri vykonávaní programu, a tým lepšie plniť jeho ciele, by sa tieto akcie mali vymedziť iba z hľadiska celkových kategórií, pričom by sa mal uviesť zoznam ilustratívnych príkladov konkrétnych činností. Cieľom opatrení by však malo byť zameranie sa na prioritné témy na ochranu finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov. Prostredníctvom spolupráce a budovania kapacít by mal program Fiscalis presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných priorít v oblasti zdaňovania.

(8)

Vzhľadom na rastúcu mobilitu daňovníkov, rastúci počet cezhraničných transakcií a internacionalizáciu finančných nástrojov a následné zvýšené riziko daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania , ktoré výrazne presahujú hranice Únie, by pre Úniu alebo pre členské štáty mohlo byť zaujímavé upraviť alebo rozšíriť európske elektronické systémy aj na tretie krajiny nepridružené k programu a medzinárodné organizácie. Konkrétne by sa tým zabránilo administratívnemu zaťaženiu a nákladom vyplývajúcim z vývoja a prevádzky dvoch podobných elektronických systémov, jedného na úniovú výmenu informácií a druhého na mimoúniovú výmenu informácií. Preto, ak to takýto záujem riadne odôvodňuje, úpravy alebo rozšírenia európskych elektronických systémov na spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami by mali byť oprávnenými nákladmi v rámci programu. Za predpokladu, že prioritné témy sú plne financované, mali by sa v rámci programu v prípade potreby podporovať aj konkrétne akcie zahŕňajúce najmenej rozvinuté krajiny, najmä pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií.

(9)

Vzhľadom na význam globalizácie a dôležitosť boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu by program mal naďalej poskytovať možnosť zapojiť externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Výber expertov by mal byť transparentný a založený na ich zručnostiach, skúsenostiach a znalostiach relevantných pre konkrétnu akciu, ako aj na ich schopnosti prispievať k danej akcii. Malo by sa zabezpečiť, aby títo odborníci boli nestranní a aby neexistoval možný konflikt záujmov s ich profesionálnou úlohou. Malo by sa zabezpečiť vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán.

(9a)

Vzhľadom na nedávne prijatie smerníc Rady 2014/107/EÚ (6) , (EÚ) 2015/2376 (7) , (EÚ) 2016/881 (8) , (EÚ) 2016/2258 (9) , (EÚ) 2018/822 (10) a prebiehajúce rokovania o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) by sa program mal zamerať na odbornú prípravu pracovníkov v daňových správach, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie týchto smerníc.

(10)

V súlade so záväzkom Komisie stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (11), ktorý sa týka zabezpečenia súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak plánované akcie v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak pri vylúčení dvojitého financovania. Akciami v rámci programu by sa mala zabezpečiť súdržnosť pri využívaní zdrojov Únie na podporu daňovej politiky a daňových orgánov.

(10a)

V záujme dosiahnutia nákladovej účinnosti by sa v rámci programu Fiscalis mali využiť najmä možné synergie s inými opatreniami Únie v súvisiacich oblastiach, ako je program Colníctvo, Program EÚ pre boj proti podvodom, Program pre jednotný trh a Program na podporu reforiem.

(10b)

Jednotlivé vnútroštátne iniciatívy na boj proti podvodom by mohli viesť k presunu podvodov do iných, často susediacich členských štátov, a mohli by vytvárať neprimeranú administratívnu záťaž pre podniky, ktoré dodržiavajú predpisy, ako aj nedostatok právnej istoty pri medzinárodnom obchodovaní. Preto je nevyhnutné, aby Komisia zjednotila vnútroštátne opatrenia na boj proti podvodom prostredníctvom koordinácie najlepších vnútroštátnych postupov na úrovni Únie.

(11)

Značný podiel rozpočtu v rámci programu majú tvoriť akcie na budovanie kapacít v oblasti informačných technológií (IT). V osobitných ustanoveniach by sa preto mali opísať spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť rozsah činností a zodpovednosti Komisie a členských štátov. Medzi spoločnými a vnútroštátnymi komponentmi európskych elektronických systémov by mala existovať bezproblémová interoperabilita a synergie s inými elektronickými systémami príslušných programov Únie.

(12)

V súčasnosti absentuje požiadavka na vypracovanie viacročného strategického plánu pre zdaňovanie (ďalej len „VSP-Z“) na vytvorenie jednotného a interoperabilného elektronického daňového prostredia v rámci Únie. S cieľom zabezpečiť súdržnosť a koordináciu akcií na budovanie kapacít IT by sa v tomto programe malo stanoviť vytvorenie takéhoto VSP-Z.

(13)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať prostredníctvom pracovných programov. Vzhľadom na strednodobý až dlhodobý charakter sledovaných cieľov a na základe skúseností získaných v priebehu času by sa pracovné programy mali vzťahovať na niekoľko rokov. Prechodom z ročných pracovných programov na viacročné pracovné programy sa zníži administratívne zaťaženie Komisie a členských štátov , ale v žiadnom prípade by to nemalo mať za následok stratu informácií alebo transparentnosti pre daňových poplatníkov . Viacročné pracovné programy by mali odrážať všetky relevantné informácie vypracované v kontexte výročných správ alebo mapovania podľa tohto nariadenia. Tieto výročné správy by mali byť verejne dostupné s cieľom informovať daňovníkov o najlepších postupoch, získaných skúsenostiach, výzvach a zostávajúcich prekážkach zistených v rámci programu.

(14)	S cieľom dopĺňať toto nariadenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o prijímanie pracovných programov .

(15)

Podľa bodu 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12) je potrebné vyhodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom je nutné zabrániť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom , a teda tiež zohľadniť program REFIT . Tieto požiadavky by mali v prípade potreby zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie vplyvu nariadenia v praxi. Výsledky tohto monitorovania by mali byť predmetom výročnej konsolidovanej správy vypracovanej Komisiou na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. Táto správa by mala obsahovať mapovanie zostávajúcich prekážok, ktoré bránia členským štátom v plnení cieľov programu stanovených v článku 3 a riešení prioritných tém uvedených v článku 7 ods. 2a, ako aj návrhy najlepších postupov. Okrem toho by Komisia mala vypracovať priebežné a záverečné hodnotenie programu. Výročné správy aj hodnotiace správy by mali byť zverejňované na osobitnej webovej stránke.

(15a)

Komisia by mala každé dva roky zorganizovať seminár, na ktorom sa okrem iných zúčastnia dvaja zástupcovia prijímajúcich členských štátov, s cieľom prediskutovať túto problematiku a navrhnúť možné zlepšenia týkajúce sa tém programu vrátane výmeny informácií medzi daňovými správami. Účastníkmi seminára sú jeden zástupca riaditeľstva daňovej správy a jeden zástupca odborovej organizácie zamestnancov daňových správ, ako aj jeden zástupca Európskeho parlamentu a Rady.

(16)

S cieľom primerane reagovať na zmeny v prioritách daňovej politiky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ , pokiaľ ide o zmenu zoznamu ukazovateľov na meranie dosiahnutia špecifických cieľov programu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(17)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (14), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (16) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (17). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(18)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ . Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(19)

Typy financovania a metódy vykonávania stanovené podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Pokrytie cestovných výdavkov by malo byť prioritou, aby sa zabezpečila účasť národných expertov na spoločných akciách.

(20)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(21)	Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013, ktoré by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1. Týmto nariadením sa stanovuje program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti (ďalej len „program“).

2. Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)

„zdaňovanie“ sú záležitosti, a to vrátane koncepcie, správy, presadzovania a dodržiavania predpisov, týkajúce sa týchto daní a poplatkov:

a)	dane z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES (18);

b)	spotrebných daní z alkoholu podľa smernice Rady 92/83/EHS (19);

c)	spotrebných daní z tabakových výrobkov podľa smernice Rady 2011/64/EÚ (20);

d)	daní z energetických výrobkov a elektriny podľa smernice Rady 2003/96/ES (21);

e)	ďalších daní a poplatkov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2010/24/EÚ (22) vrátane daní z príjmov právnických osôb , pokiaľ sa týkajú jednotného trhu a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi;

(2)	„daňové orgány“ sú verejné orgány a iné subjekty, ktoré sú zodpovedné za zdaňovanie alebo s ním súvisiace činnosti;

(3)	„európske elektronické systémy“ sú elektronické systémy potrebné pre zdaňovanie a na vykonávanie úloh daňových orgánov;

(4)	„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

(4a)	„najmenej rozvinutá krajina“ je tretia krajina s nízkymi príjmami, ktorá čelí vážnym štrukturálnym prekážkam trvalo udržateľného rozvoja v zmysle definície Organizácie Spojených národov.

Článok 3

Ciele programu

1. Všeobecným cieľom programu je podporovať daňové orgány a zdaňovanie v záujme zlepšenia fungovania jednotného trhu, posilňovať spravodlivú hospodársku súťaž v Únii, chrániť finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov , okrem iného pred daňovými podvodmi, daňovými únikmi a agresívnym daňovým plánovaním, a zlepšiť výber daní .

2. Špecifickými cieľmi programu sú podpora daňovej politiky a jej riadneho uplatňovania , posilnenie spolupráce v oblasti daní , výmeny informácií v oblasti daní a budovanie administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov , ako aj postupná modernizácia nástrojov pre podávanie správ a vykonávanie auditu a softvérových nástrojov, ktoré sa majú jednotne uplatňovať vo všetkých členských štátoch . Program takisto pomáha daňovým správam uľahčovať a zlepšovať vykonávanie smerníc Únie o zdaňovaní a vyškoliť ich zamestnancov v tomto ohľade.

Článok 4

Rozpočet

1. Finančné krytie na implementáciu programu na roky 2021 až 2027 je 300 000 000 EUR v cenách roku 2018 alebo 339 000 000 EUR v terajších cenách .

2. Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu okrem iného uhrádzať aj výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením programu a hodnotením dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie a iné relevantné písomné materiály , stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k programu

Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie;

iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

—	zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody pre tretiu krajinu, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie;

—	stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

—	neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom,

—	zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Za predpokladu, že prioritné témy sú plne financované, najmenej rozvinuté krajiny sa nabádajú na účasť na programe v súlade so zásadami súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi takýmito krajinami a Úniou, ktoré sa vzťahujú na účasť týchto krajín na programe. Bez ohľadu na odsek 1 písm. c) je účasť najmenej rozvinutých krajín na programe bezplatná a zameriava sa na dosiahnutie medzinárodných daňových cieľov, ako je automatická výmena informácií v daňovej oblasti V osobitnej dohode sa zaručia práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Článok 6

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1. Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2. Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt externých expertov.

KAPITOLA II

OPRÁVNENOSŤ

Článok 7

Oprávnené akcie

1. Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

2. Akcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú:

a)	stretnutia a podobné ad hoc podujatia;

b)	štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch vrátane inšpekcií na mieste a spoločných auditov ; [Am. 2 a 3]

c)	štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch alebo akcie zamerané na vytvorenie spoločných registrov ;

d)	akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít;

podporu a iné akcie, ako sú napríklad:

(1)	štúdie a iné relevantné písomné materiály ;

(2)	inovačné činnosti, najmä overovanie koncepcií, pilotné a prototypové iniciatívy;

(3)	spoločne pripravené komunikačné činnosti;

(4)	akékoľvek iné relevantné akcie stanovené v pracovných programoch uvedených v článku 13, ktoré sú potrebné na dosiahnutie alebo podporu cieľov stanovených v článku 3.

Možné formy relevantných akcií podľa písmen a), b) a d) sú uvedené v neúplnom zozname v prílohe 1.

2a. Akcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú tento zoznam prioritných tém:

a)	odstránenie medzier v účinnom vykonávaní smernice Rady 2011/16/EÚ (23) v znení zmien;

b)	účinná výmena informácií vrátane skupinových žiadostí a rozvoj použiteľných formátov zohľadňujúc iniciatívy na medzinárodnej úrovni;

c)	odstraňovanie prekážok cezhraničnej spolupráce;

d)	odstraňovanie prekážok prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve podľa smernice Rady 2011/16/EÚ v znení zmien;

e)	boj proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH;

f)	výmena najlepších postupov pri vymáhaní daní vrátane daní nezaplatených podľa európskej smernice o zdaňovaní príjmov z úspor (EUSTD);

g)	vykonávanie jednotných vnútroštátnych IT nástrojov s cieľom vyvinúť spoločné rozhrania, ktoré by umožnili vzájomné prepojenie vnútroštátnych IT systémov;

3. Akcie spočívajúce vo vývoji a prevádzke úprav alebo rozšírení spoločných komponentov európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo s medzinárodnými organizáciami, sú oprávnené na financovanie, ak sú v záujme Únie. Komisia zavedie potrebné administratívne opatrenia, ktoré môžu upraviť možnosť finančných príspevkov tretích strán, ktorých sa tieto akcie týkajú.

4. Ak sa akcia zameraná na budovanie kapacít IT uvedená v odseku 2 písm. c) týka vývoja a prevádzky európskeho elektronického systému, sú oprávnené na financovanie v rámci programu iba náklady súvisiace so zodpovednosťou, ktorou bola poverená Komisia podľa článku 11 ods. 2. Členské štáty znášajú náklady súvisiace so zodpovednosťou, ktorá im bola zverená podľa článku 11 ods. 3.

Článok 8

Účasť externých expertov

1. Vždy, keď to prispieva k realizácií akcií, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3, zástupcovia vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu podľa článku 5, akademickí pracovníci a, v prípade potreby, zástupcovia medzinárodných a iných príslušných organizácií, hospodárskych subjektov a organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty a občiansku spoločnosť sa môžu zúčastňovať na akciách organizovaných v rámci programu ako externí experti. Komisia okrem iného posúdi nestrannosť uvedených externých expertov, zabezpečí, aby neexistoval žiaden konflikt záujmov s ich odbornými zodpovednosťami, a na základe potrieb rozhodne o ich účasti na ad hoc základe.

2. Náklady, ktoré vzniknú externým expertom uvedeným v odseku 1, sú oprávnené na refundáciu v rámci programu v súlade s ustanoveniami článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3. Externých expertov vyberá Komisia prostredníctvom transparentných a vyvážených postupov na základe ich zručností, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétnu akciu, a ich schopnosti prispievať k danej akcii . Komisia zabezpečí vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán. Objasní, či sa externí experti zúčastňujú vo vlastnom mene alebo v mene hospodárskeho subjektu. Zoznam zúčastnených expertov by mal byť verejne dostupný na webovom sídle Komisie.

KAPITOLA III

GRANTY

Článok 9

Udeľovanie, komplementárnosť a kombinované financovanie

1. Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok z programu Fiscalis, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pravidlá každého programu Únie, z ktorého sa poskytuje finančný príspevok, sa uplatňujú na jeho jednotlivé príspevky na akciu. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

3. V súlade s článkom 198 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa granty udeľujú bez výzvy na predkladanie návrhov v prípade, že oprávnenými subjektmi sú daňové orgány členských štátov a tretích krajín pridružených k programu, ako sa uvádza v článku 5 tohto nariadenia, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.

Článok 10

Miera spolufinancovania

1. Odchylne od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa z programu môže financovať až 100 % oprávnených nákladov akcie.

2. Príslušná miera spolufinancovania, ak si akcie vyžadujú udelenie grantov, sa stanovuje vo viacročných pracovných programoch uvedených v článku 13.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE AKCIE NA BUDOVANIE KAPACÍT IT

Článok 11

Zodpovednosť

1. Komisia a členské štáty spoločne zabezpečia vývoj a prevádzku, a to vrátane koncepcie, špecifikácie, testovania zhody, zavádzania, údržby, vývoja, bezpečnosti, zabezpečenia kvality a kontroly kvality, európskych elektronických systémov, ktoré sú uvedené vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12.

2. Komisia zabezpečuje najmä:

a)	vývoj a prevádzku spoločných komponentov, ako sa stanovuje vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12;

b)	celkovú koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov s ohľadom na ich funkčnosť, vzájomné prepojenie a neustále zlepšovanie a ich synchronizovanú implementáciu;

c)	koordináciu európskych elektronických systémov na úrovni Únie s cieľom ich podpory a implementácie na vnútroštátnej úrovni;

d)	koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov, pokiaľ ide o ich vzájomné pôsobenie s tretími stranami, okrem akcií určených na plnenie vnútroštátnych požiadaviek;

e)	koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými príslušnými akciami týkajúcimi sa elektronickej verejnej správy na úrovni Únie;

ea)	koordináciu opatrení na boj proti podvodom uplatňovaných na vnútroštátnej úrovni určením najlepších vnútroštátnych postupov na úrovni Únie a informovaním o nich.

3. Členské štáty zabezpečujú najmä:

a)	vývoj a prevádzku vnútroštátnych komponentov, ako sa stanovuje vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12;

b)	koordináciu vývoja a prevádzky vnútroštátnych komponentov európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni;

c)	koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými príslušnými akciami týkajúcimi sa elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej úrovni;

d)	pravidelné poskytovanie informácií Komisii o opatreniach prijatých s cieľom umožniť ich príslušným orgánom alebo hospodárskym subjektom v plnej miere využívať európske elektronické systémy;

e)	implementáciu európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni.

Článok 12

Viacročný strategický plán pre zdaňovanie (VSP-Z)

1. Komisia vypracuje a priebežne aktualizuje viacročný strategický plán pre zdaňovanie, v ktorom sa uvádzajú všetky úlohy súvisiace s vývojom a prevádzkou európskych elektronických systémov a v ktorom sa každý systém alebo jeho časť klasifikuje ako:

a)	spoločný komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na úrovni Únie, ktorý je k dispozícii pre všetky členské štáty alebo ktorý Komisia identifikovala ako spoločný, a to z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie;

b)	vnútroštátny komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na vnútroštátnej úrovni, ktorý je k dispozícii v členskom štáte, ktorý takýto komponent vytvoril alebo ktorý prispel k jeho spoločnému vytvoreniu;

c)	alebo kombinácia obidvoch.

2. Viacročný strategický plán pre zdaňovanie zahŕňa aj inovačné a pilotné akcie, ako aj podporné metodiky a nástroje súvisiace s európskymi elektronickými systémami.

3. Členské štáty oznámia Komisii ukončenie každej úlohy, ktorá im bola pridelená podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie uvedeného v odseku 1. Komisii takisto predkladajú pravidelné správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich úloh , ktoré sa týkajú celého programu .

4. Členské štáty každý rok najneskôr do 31. marca predložia Komisii výročnú správu o pokroku pri implementácii viacročného strategického plánu pre zdaňovanie uvedeného v odseku 1, ktorá sa týka obdobia od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roku. Tieto výročné správy sú vypracované podľa vopred stanoveného formátu. Vo výročných správach o pokroku členské štáty uvádzajú informácie o prekážkach pri plnení cieľov programu stanovených v článku 3 a riešení prioritných tém uvedených v článku 7 ods. 2a) a predkladajú návrhy na najlepšie postupy.

5. Komisia na základe výročných správ uvedených v odseku 4 každý rok najneskôr do 31. októbra vypracuje konsolidovanú správu hodnotiacu pokrok, ktorý členské štáty a Komisia dosiahli pri implementácii plánu uvedeného v odseku 1 , ako aj pokrok pri plnení cieľov programu stanovených v článku 3 a prioritné témy uvedené v článku 7 ods. 2a . Na posúdenie dosiahnutého pokroku Komisia do svojej konsolidovanej výročnej správy zahrnie mapovanie zostávajúcich prekážok v členských štátoch pri plnení cieľov programu stanovených v článku 3 a riešenie prioritných tém uvedených v článku 7 ods. 2a) a navrhne najlepšie postupy. Konsolidovaná výročná správa Komisie sa zverejní na osobitnej webovej stránke Komisie a slúži ako základ pre budúce viacročné pracovné programy uvedené v článku 13, ako aj hodnotiace správy uvedené v článku 15.

KAPITOLA V

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 13

Pracovný program

1. Program sa implementuje prostredníctvom viacročných pracovných programov uvedených v článku 108 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2. Komisia prijíma viacročné pracovné programy prostredníctvom delegovaných aktov. Uvedené delegované akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 17 .

Článok 14

Monitorovanie a podávanie správ

1. Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe 2.

2. S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť prílohu 2 na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

3. Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 15

Hodnotenie

1. Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese. Hodnotenia Komisia zverejní na osobitnej webovej stránke.

2. Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však tri roky po začatí implementácie programu.

3. Na konci implementácie programu, najneskôr však jeden rok po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4. Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 16

Audity a vyšetrovania

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, udelí zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

KAPITOLA VI

VYKONÁVANIE DELEGOVANIA PRÁVOMOCÍ A POSTUP VÝBORU

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 2 a v článku 14 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor, ktorý sa uvádza ako „výbor pre program Fiscalis“. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2. Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú ku ▌komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 20

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1286/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 21

Prechodné ustanovenia

1. Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2. Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi uvedeným programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorý bol stanovený nariadením (EÚ) č. 1286/2013.

3. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

PRÍLOHA 1

Neúplný zoznam možných foriem akcií uvedených v článku 7 ods. 2 prvom pododseku písm. a), b) a d)

Akcie uvedené v článku 7 ods. 2 prvom pododseku písm. a), b) a d) môžu mať okrem iného túto formu:

pokiaľ ide o stretnutia a podobné ad hoc podujatia:

—	semináre a workshopy, na ktorých sa vo všeobecnosti zúčastňujú všetky krajiny a na ktorých sa uskutočňujú prezentácie a účastníci sa intenzívne zaoberajú diskusiami a aktivitami o konkrétnej téme,

—	pracovné návštevy organizované s cieľom umožniť úradníkom získať alebo zvýšiť svoju odbornú spôsobilosť alebo znalosti v oblasti daňovej politiky,

—	prítomnosť v úradných priestoroch a účasť na administratívnych vyšetrovaniach;

pokiaľ ide o štruktúrovanú spoluprácu:

—	projektové skupiny, ktoré sú spravidla zložené z obmedzeného počtu krajín, pôsobia počas obmedzeného obdobia a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne vymedzeným výsledkom vrátane koordinácie alebo referenčného porovnávania,

—

osobitné skupiny, konkrétne štruktúrované formy spolupráce so stálym alebo nestálym charakterom, ktoré zhromažďujú odborné znalosti na uskutočnenie úloh v konkrétnych oblastiach alebo vykonávajú operatívne činnosti, prípadne s podporou online služieb spolupráce, administratívnej pomoci, infraštruktúry a zariadení,

—	multilaterálna alebo súčasne vykonávaná kontrola, teda koordinovaná kontrola daňovej situácie jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb, do ktorej sú zapojené aspoň dva členské štáty, ktoré majú spoločné či dopĺňajúce sa záujmy,

—

spoločný audit, teda koordinovaná kontrola daňovej situácie jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb vykonávaná jednotným audítorským tímom pozostávajúcim z dvoch alebo viacerých krajín, z toho aspoň dvoch členských štátov, ktoré majú spoločné či dopĺňajúce sa záujmy,

—	všetky ďalšie formy administratívnej spolupráce, ako sa stanovuje v smernici 2011/16/EÚ, nariadení (EÚ) č. 904/2010, nariadení (EÚ) č. 389/2012 alebo smernici 2010/24/EÚ;

pokiaľ ide o akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít:

—	spoločná odborná príprava alebo rozvoj elektronického vzdelávania s cieľom podporovať potrebné odborné zručnosti a znalosti súvisiace s daňovou oblasťou,

—	technická podpora zameraná na zlepšenie administratívnych postupov, posilnenie administratívnych kapacít a zlepšovanie fungovania a operácií daňových správ podnecovaním a výmenou osvedčených postupov.

PRÍLOHA 2

Ukazovatele

Špecifický cieľ: podporovať daňovú politiku, daňovú spoluprácu a budovanie administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov.

1. Budovanie kapacít (administratívnych, odborných a IT)

1.	Index uplatňovania a vykonávania právnych predpisov a politiky Únie (počet akcií v rámci programu organizovaných v tejto oblasti a odporúčania vydané na základe týchto akcií);

2.	index vzdelávania (použité moduly vzdelávania; počet úradníkov, ktorí absolvovali odbornú prípravu; hodnotenie kvality účastníkmi);

3.	dostupnosť európskych elektronických systémov (v percentách času);

4.	dostupnosť spoločnej komunikačnej siete (v percentách času);

5.	zjednodušené postupy IT pre vnútroštátne správy a hospodárske subjekty (počet registrovaných hospodárskych subjektov, počet žiadostí a počet konzultácií v rámci rôznych elektronických systémov financovaných z programu).

2. Výmena poznatkov a vytváranie kontaktných sietí:

6.	Index spoľahlivosti spolupráce (miera vytvárania sietí, počet osobných stretnutí, počet online skupín pre spoluprácu);

7.	index najlepších postupov a usmernení (počet akcií v rámci programu organizovaných v tejto oblasti; percento daňových správ, ktoré využili pracovnú prax/usmernenie vypracované s podporou programu).

2a. Dodatočné ukazovatele:

1.	Príjmy získané v rámci boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu v priebehu spoločných auditov;

2.	Počet podaných, prijatých a zodpovedaných žiadostí o administratívnu a justičnú spoluprácu v prípade každého členského štátu.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0421/2018).

(*1) Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(2) Ú. v. EÚ C […], […], p. […].

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).

(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(6) Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).

(7) Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1).

(8) Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8).

(9) Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 1).

(10) Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1).

(11) COM(2010)0700.

(12) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(14) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(15) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(16) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(18) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1),

(19) Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 21).

(20) Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24).

(21) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(22) Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

(23) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).