Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Jednotný trh pre všetkých

(prieskumné stanovisko)

(2020/C 311/02)

Hlavný spravodajca:

Antonio LONGO

Konzultácia	list od chorvátskeho predsedníctva Rady EÚ, 10. 9. 2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Rozhodnutie predsedníctva	24. 9. 2019
Prijaté v pléne	10. 6. 2020
Plenárne zasadnutie č.	552
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	224/1/2

1. Závery a odporúčania (1)

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje európsky jednotný trh vo všetkých jeho dimenziách – hospodárskej, sociálnej a environmentálnej – za jeden zo základných kameňov sociálneho trhového hospodárstva. Je to kľúčový prvok harmonickej a vyváženej európskej integrácie s cieľom obnoviť dôveru verejnosti v EÚ, vytvárať nové pracovné miesta, zabezpečiť konkurencieschopnejšie hospodárstvo a posilniť úlohu Európy vo svete.

1.2.

EHSV sa domnieva, že dosiahnutie cieľov európskej zelenej dohody by mohlo zásadným spôsobom prispieť k rozvoju budúceho jednotného trhu.

1.3.

EHSV je presvedčený, že budúcnosť jednotného trhu môže spočívať len na spojení zdravého hospodárskeho základu so silným sociálnym rozmerom. Zdôrazňuje, že je potrebná vzostupná konvergencia a účinnejšia sociálna politika na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

1.4.

EHSV sa nazdáva, že nový, integrovaný a na budúcnosť orientovaný prístup k jednotnému trhu vo všetkých príslušných politikách, ako aj k odstráneniu zostávajúcich neopodstatnených prekážok – bez vytvárania nových – sa musí nevyhnutne zameriavať na občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a podniky ako kľúčových aktérov pri navrhovaní, overovaní a monitorovaní celého procesu.

1.5.

EHSV sa domnieva, že je potrebné vyvinúť značné úsilie na zvýšenie úrovne digitálnej gramotnosti a lepšie pochopenie rizík a možností spojených so správou údajov, pričom treba umožniť občanom zapojiť sa do postupov rozhodovania orientovaných na budúcnosť a pochopiť potenciál a obmedzenia v tejto súvislosti.

1.6.

Malo by sa zamedziť tzv. gold-platingu, ako aj nedostatočnej transpozícii a implementácii smerníc EÚ v kľúčových oblastiach regulácie podnikania, pretože to bráni jednotlivcom aj podnikom, najmä malým podnikom a mikropodnikom, plne využívať výhody jednotného trhu, a to aj napriek Small Business Act.

1.7.

EHSV sa domnieva, že infraštruktúry správy jednotného trhu sa musia posilniť aktívnym začleňovaním organizovaných združení zastupujúcich občanov, spotrebiteľov a podniky – s osobitným dôrazom na občanov, ktorí sú zraniteľní alebo ohrození diskrimináciou, sociálne hospodárstvo, mikropodniky a malé podniky – s cieľom vytvoriť efektívne, ľahko použiteľné prístupy a zaistiť včasné, transparentné a efektívne zavádzanie a uplatňovanie.

1.8.

Podľa EHSV treba posilniť medzinárodný rozmer jednotného trhu v kontexte európskej zelenej dohody. Mal by sa sprísniť dohľad nad trhom, aby sa na európsky trh nemohli dostať výrobky, ktoré sú nezákonné alebo falšované alebo nespĺňajú environmentálne, sociálne a bezpečnostné normy a ktoré prichádzajú z tretích krajín prostredníctvom rastúceho elektronického obchodu. Tým by sa zastavila nekalá hospodárska súťaž.

1.9.

EHSV dôrazne vyzýva, aby sa posilnil európsky systém technickej normalizácie, ktorý je nevyhnutný pre jednotný trh a najmä technické, sociálne, environmentálne a bezpečnostné normy, a aby sa občanom, spotrebiteľom a podnikom, najmä malým podnikom a mikropodnikom poskytol jasný prehľad o pravidlách a postupoch a zaručila sa im vyvážená a účinná účasť na procese normalizácie.

1.10.

EHSV žiada, aby sa v rámci programu REFIT, v digitálnom svete a v oblasti bezpečnosti tovaru a služieb rešpektovali záujmy spotrebiteľov a aby sa posilnili opatrenia na zníženie energetickej a spotrebnej chudoby a zaručil prístup k potravinárskym výrobkom, liekom a základným službám pre každého v Európe. Nové paradigmy cieľov udržateľného rozvoja sa musia opierať o stimuly – na európskej, štátnej i miestnej úrovni.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité spustiť rozsiahlu európsku kampaň zameranú na zverejňovanie a interaktívne informovanie na miestnej úrovni s pomocou siete uznávaných centier šírenia informácií.

1.12.

EHSV sa domnieva, že sa musia zaviesť spravodlivé podmienky pre pracovníkov, aby mohli využívať skutočnú slobodu pohybovať sa, usadiť sa a pracovať na celom území jednotného trhu, najmä v pohraničných regiónoch. Je nevyhnutné lepšie uplatňovať smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií (2) a vyvinúť na európskej úrovni veľké spoločné úsilie z hľadiska finančných a štrukturálnych prostriedkov na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu ľudských zdrojov so zameraním na nové zručnosti a kvalifikácie.

2. Kontext stanoviska

2.1.

Jednotný trh vo všetkých jeho dimenziách – hospodárskej, sociálnej a environmentálnej – je stredobodom európskej integrácie a jedným zo základných kameňov európskej sociálnej trhovej ekonomiky a novej stratégie udržateľného rastu v duchu novej európskej zelenej dohody (3).

2.2.

Na zabezpečenie ďalšieho posilňovania jednotného trhu je preto potrebné vyvíjať neustále úsilie, pretože len ak sa jednotný trh dokončí, môže pomôcť obnoviť dôveru občanov v európsky projekt, vytvárať nové pracovné miesta, zabezpečiť konkurencieschopnejšie hospodárstvo a zaručiť Európe dôležitejšiu úlohu vo svete.

2.3.

Dokončenie jednotného trhu si vyžaduje integrovaný prístup, ktorý dokáže riadiť proces spájajúci všetky príslušné politiky a rozmery v rámci koherentnej dlhodobej vízie v záujme riešenia súčasných i budúcich globálnych, technologických a bezpečnostných výziev, ako aj výziev v oblasti udržateľnosti (4). V tejto súvislosti bude rozhodujúci investičný plán európskej zelenej dohody (5).

2.4.

Podniky – najmä malé podniky a mikropodniky – a občania musia byť stredobodom tohto procesu, protagonistami budovania jednotného trhu pripraveného na budúcnosť, pričom by sa mal uplatňovať prístup viac zameraný na používateľov a založený prevažne na hĺbkovej analýze situácie a potrieb. Treba prekonať súčasnú závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o niektoré výrobky základnej potreby a dodávky liekov.

3. Prekážky brániace dokončeniu jednotného trhu

3.1.

Zjavné problémy, ktoré stále bránia dokončeniu jednotného trhu, predstavujú nasledujúce základné požiadavky a prekážky.

3.2. Základné požiadavky

Aby sa zaistilo, že všetci budú mať na jednotný trh prístup a budú ho môcť využívať za rovnakých podmienok, musia byť splnené tieto základné požiadavky:

a)	úplná a včasná transpozícia právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a dokončenie nedoriešených transpozícií, jednotné a konzistentné uplatňovanie pravidiel EÚ a jednoduchý, transparentný a používateľsky ústretový prístup k nim pre všetkých, bez tzv. gold-platingu;

b)	účinné dokončenie jednotného trhu v oblasti plynu, elektriny, digitálnej infraštruktúry a dopravy;

c)	úplná dostupnosť jednotného trhu pre všetkých vrátane poskytovania prístupných služieb a tovaru všetkým zraniteľným alebo znevýhodneným občanom, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a osoby ohrozené chudobou;

d)	harmonizované mechanizmy dohľadu nad trhom (napr. pre bezpečnosť chemických výrobkov, energetickú účinnosť a environmentálne vlastnosti výrobkov), zavedenie mechanizmov vzájomného uznávania do praxe v plnom rozsahu;

e)	riadne fungujúci a harmonizovaný trh s druhotnými surovinami a obehovými výrobkami, v rámci ktorého sa uľahčuje pohyb výrobkov po skončení životnosti;

plne zavedený rámec vysokých technických a regulačných noriem, najmä pokiaľ ide o environmentálne a sociálne normy. Pre verejných obstarávateľov a príslušné spoločnosti treba zabezpečiť školenia o uplatňovaní nových pravidiel v rámci Programu pre jednotný trh a malo by sa vyvíjať úsilie na zvýšenie informovanosti o nákupe v blízkosti domova (koncepcia nákupu miestnych výrobkov „0 km“) s cieľom stabilizovať regionálne hospodárstva a znížiť vplyv na životné prostredie;

g)	spoločné normy pre verejné obstarávanie a zosúladené nákupné kritériá pre zelené a sociálne inkluzívne obstarávanie v celej EÚ;

h)	integrovaný digitálny ekosystém na úrovni EÚ s novými obchodnými, distribučnými a spotrebiteľskými modelmi a novými vzťahmi v rámci elektronickej verejnej správy;

i)	integrované a rozvinuté kapitálové trhy s finančnými službami ľahko dostupnými pre všetkých;

j)	spravodlivé dátové hospodárstvo schopné zabezpečiť dostupnosť, prístupnosť a mobilitu údajov v rámci jednotného trhu a zároveň ochrániť bezpečnosť a súkromie občanov, spotrebiteľov a podnikov;

k)	európsky cloud pre vedu využívajúci údaje z verejných a súkromných výskumných centier, ktoré dostávajú podporu z európskych fondov;

l)	plne integrovaný trh so službami vrátane logistiky a sieťových služieb;

m)	účinné opatrenia na ochranu pred sociálnym a fiškálnym dumpingom;

n)	nevyhnutnosť, aby inštitúcie EÚ spolu s priamo zainteresovanými subjektmi dôkladne posúdili a preskúmali vplyv právnych predpisov zameraných na podniky skôr, než platné predpisy zmenia alebo navrhnú nové;

o)	podpora všetkých druhov podnikania prostredníctvom politík a právnych predpisov EÚ na posilnenie ekonomík členských štátov vrátane ochrany malých podnikov, mikropodnikov a podnikov sociálneho hospodárstva.

3.3. Prekážky (6)

3.3.1.

Občania, spotrebitelia a podniky poukázali na značné prekážky, ktoré bránia fungovaniu súčasného jednotného trhu:

a)	zložité administratívne postupy: právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu často zahŕňajú pravidlá a postupy, ktorých pochopene a rešpektovanie je pre koncových používateľov ťažké;

b)	rozdielne vnútroštátne technické normy: vnútroštátnych technických predpisov je čoraz viac, o čom svedčí aj rastúci počet regulačných oznámení – každý rok približne 700 v súvislosti s tovarom;

ťažkosti s prístupom k informáciám o normách a požiadavkách: jednotná digitálna brána je krok dobrým smerom v snahe pomôcť podnikom, najmä mikropodnikom a MSP, získať správne informácie, existuje však množstvo kontaktných miest. Jedno kontaktné miesto v každom členskom štáte by mohlo poskytovať lepšie usmernenia v súvislosti s uplatňovanými pravidlami a postupmi a požadovanými dokumentmi, ako aj pokiaľ ide o orgány, ktoré treba kontaktovať;

d)	nedostatočná koordinácia medzi jednotlivými úrovňami dohľadu nad trhom: keďže dohľad spadá do právomoci členských štátov a regiónov, môžu existovať rôzne úrovne dohľadu a môže dôjsť k narušeniam medzi výrobkami na jednotnom trhu a výrobkami, ktoré na trh vstupujú;

e)	gold-plating a nedostatočná transpozícia a implementácia smerníc EÚ v kľúčových oblastiach regulácie podnikania, v dôsledku čoho vzniká na jednotnom trhu komplexná spleť predpisov, ktorá predovšetkým MSP a mikropodnikom bráni plne využívať výhody celého jednotného trhu;

f)	nedostatok mechanizmov odbornej prípravy a spolupráce s cieľom zabezpečiť, aby mali verejné orgány, jednotlivci, spotrebitelia a zainteresované podniky spoľahlivé a jednotné poznatky o normách, ktoré sú (potenciálne) uplatniteľné;

g)	zlyhania pri zabezpečovaní jednotnosti trhu v kľúčových odvetviach, napr. v sektore plynu, elektriny, digitálnej infraštruktúry a dopravy.

4. Jednotný trh ako kľúčový prvok nového strategického programu EÚ

4.1.

EHSV je presvedčený, že jednotný trh, ktorý slúži všetkým, je kľúčovým prvkom európskej integrácie s cieľom obnoviť dôveru verejnosti v EÚ, vytvárať pracovné miesta, zabezpečiť konkurencieschopné hospodárstvo a udržať vplyv Európy vo svete.

4.2.

EHSV sa domnieva, že dosiahnutie cieľov európskej zelenej dohody vrátane nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo (7) a stratégie nulového znečistenia by mohlo zásadným spôsobom prispieť k rozvoju budúceho jednotného trhu.

4.3.

EHSV víta skutočnosť, že tento postup je jednou zo štyroch hlavných priorít strategického programu na roky 2019 – 2024 (8) a bol prvýkrát začlenený do cyklu európskeho semestra (9).

4.4.

EHSV sa domnieva, že nový, integrovaný a na budúcnosť orientovaný prístup k jednotnému trhu vo všetkých príslušných politikách sa musí nielen zameriavať na občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a podniky ako beneficientov cieľov, ale práve oni sa musia stať aj kľúčovými aktérmi pri navrhovaní, overovaní a monitorovaní celého postupu. Tento postup musí byť založený na skutočných potrebách týchto aktérov, musí byť efektívny, ľahko prístupný a ľahko použiteľný.

4.5.

EHSV upozorňuje, že je potrebné radikálne administratívne zjednodušenie, a zdôrazňuje problém proporcionality. MSP a mikropodniky musia vynaložiť veľa finančných prostriedkov, a pritom nie je zaručené, že konajú plne v súlade s právnymi predpismi. Uplatňovanie zásad „najskôr myslieť na malých“ a „stačí len raz“ by malo byť prioritou a malo by sa prostredníctvom stratégie pre MSP a mikropodniky zaradiť do krátkodobého politického programu. Skúmanie spoločného vplyvu viacerých nariadení na podniky by sa malo stať pravidlom pri tvorbe právnych predpisov.

4.6.

Mal by sa spustiť proces podpory digitalizácie a intenzívneho budovania kapacít pre všetky zainteresované strany a mal by sa spravodlivo a transparentne otvoriť aj jednotný trh v oblasti služieb.

4.7.

Ak sa má vytvoriť jednotný trh orientovaný na budúcnosť, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zvýšenie úrovne digitálnej gramotnosti a lepšie pochopenie údajov a ich správy, čo umožní občanom a malým podnikom zapájať sa do týchto procesov. Treba uznať, že situácia je neistá a zložitá, a že sa musí posilňovať individuálna a sociálna odolnosť, aby bolo možné zvládnuť tieto výzvy a lepšie pochopiť možnosti a obmedzenia digitálnych platforiem a ich základné obchodné modely a riadenie, a predísť tak manipulácii.

4.8.

Je tiež potrebné, aby sa infraštruktúra správy jednotného trhu založená na existujúcich riadiacich nástrojoch EÚ (napr. SOLVIT, IMI, Vaša Európa – Poradenstvo, prehľad výsledkov jednotného trhu) posilnila na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni a aby do nej boli proaktívne zapájané organizované orgány zastupujúce občanov, spotrebiteľov a podniky, s cieľom vytvoriť efektívne a ľahko použiteľné postupy. Treba zabezpečiť včasné, transparentné a účinné zavádzanie a uplatňovanie noriem jednotného trhu. Pomohlo by to úspešne vytvoriť digitálnu, efektívnu, koherentnú, vyváženú a udržateľnú Európu.

4.9.

V snahe zastaviť nekalú hospodársku súťaž a zamedziť rizikám z hľadiska bezpečnosti a zdravia spotrebiteľov treba posilniť dohľad nad trhom, a tak zabrániť vstupu nelegálnych a falšovaných výrobkov z tretích krajín na európsky trh prostredníctvom elektronického obchodu. Je naliehavé zlepšiť informovanosť spotrebiteľov.

5. Jednotný trh a občania

5.1.

Občania musia byť v centre celého procesu vytvárania budúceho jednotného trhu, a to nielen ako hlavní užívatelia jeho výsledkov, ale aj ako proaktívni účastníci tohto procesu vychádzajúceho z ich potrieb a očakávaní.

5.2.

EHSV v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (10) zdôraznil, že je potrebný „rozsiahly európsky program vzdelávania a odbornej prípravy v digitálnej oblasti, aby sa všetkým občanom poskytli nástroje na čo najlepšie zvládnutie prechodu“.

5.3.

Zapojenie všetkých občanov EÚ by sa malo zabezpečiť v každej fáze, najmä pokiaľ ide o zraniteľných občanov alebo osoby, ktorým hrozí diskriminácia. Osobám so zdravotným postihnutím a osobám ohrozeným chudobou sa musí zaručiť prístup k službám a tovaru v súlade so smernicou (EÚ) 2019/882 (11) a inými právnymi záväzkami, napr. Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

5.4.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité spustiť rozsiahlu európsku kampaň zameranú na zverejňovanie a interaktívne informovanie s pomocou siete uznávaných centier šírenia informácií, umiestnených v centrálnych a okrajových intermodálnych uzloch jednotného trhu, s cieľom podporiť proaktívne zapojenie verejnosti s prihliadnutím na podnety, problémy a riešenia a aktívnou podporou organizovanej občianskej spoločnosti.

6. Jednotný trh a pracovníci

6.1.

EHSV je presvedčený, že budúcnosť jednotného trhu sa dá dosiahnuť len spojením stabilného hospodárskeho základu so silným sociálnym rozmerom (12), a „dôsledne obhajuje vzostupnú konvergenciu a efektívnejšiu sociálnu politiku na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov“ (13) a potrebu vypracovať „jasný a koordinovaný plán, v ktorom sa stanovia priority pre vykonávanie piliera a presadzovanie existujúcich sociálnych práv a noriem“.

6.2.

EHSV opätovne zdôrazňuje, že „v procese nového európskeho semestra by sa mali dosiahnuť sociálne ciele v rámci monitorovania sociálnej nerovnováhy a mali by sa zaviesť nové merateľné ukazovatele, spolu s cielenými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v sociálnej oblasti“ (14), a že by sa malo zamedziť prílišným rozdielom: hoci odrážajú špecifickú situáciu, mohli by viesť k dumpingu a narušiť rovnaké podmienky na celom európskom jednotnom trhu.

6.3.

EHSV sa domnieva, že sa musia zaviesť spravodlivé podmienky, ktoré zaručia skutočný voľný pohyb pracovníkov po celom území jednotného trhu, najmä v pohraničných regiónoch. Je nevyhnutné lepšie uplatňovať smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií (15) a vyvinúť na európskej úrovni veľké spoločné úsilie z hľadiska finančných a štrukturálnych prostriedkov na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu ľudských zdrojov so zameraním na nové zručnosti a kvalifikácie.

6.4.

EHSV opätovne zdôrazňuje, že „zmeny, ktoré nové technológie, umelá inteligencia a veľké dáta spôsobujú vo výrobných procesoch a v hospodárstve vo všeobecnosti, takisto radikálne zmenia trh práce“ a že je dôležité, „aby tieto zmeny prebiehali v rámci plodného sociálneho dialógu a pri rešpektovaní práv a kvality života pracovníkov“ (16), pričom sa treba vyhnúť nástrahám, ktoré zapríčiňujú chudobu a neistotu.

6.5.

EHSV sa domnieva, že udržateľný rozvoj si vyžaduje, aby sa vyvinulo veľké spoločné úsilie a na európskej, národnej i miestnej úrovni sa vyčlenili finančné a štrukturálne zdroje na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu ľudských zdrojov v nových ekologických a digitálnych zručnostiach a kvalifikáciách, ktoré budú zodpovedať meniacim sa trhom práce v súlade s novou európskou zelenou dohodou.

7. Jednotný trh a spotrebitelia

7.1.

Spotrebiteľská politika patrí medzi hlavné prvky snahy o dokončenie jednotného trhu, ktorý bude klásť dôraz na záujmy verejnosti a pomôže získať podporu ľudí pre proces európskej integrácie. EHSV sa domnieva, že je potrebné urobiť viac na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľov v prípade, že prevádzkovatelia nedodržiavajú pravidlá, a ak sa nezmenší súčasná roztrieštenosť z hľadiska uplatňovania a pretrvávajúce rozdiely medzi členskými štátmi.

7.2.

EHSV žiada, aby sa v rámci programu REFIT, v digitálnom svete a v oblasti bezpečnosti tovaru a služieb rešpektovali záujmy spotrebiteľov a aby sa posilnili opatrenia na zníženie energetickej a spotrebnej chudoby a zlepšil prístup k potravinárskym výrobkom, liekom a základným službám pre každého v Európe.

7.3.

Je nevyhnutné riešiť problém rozdielneho zaobchádzania so spotrebiteľmi z rôznych krajín pri priamom nákupe alebo elektronickom obchode, pokiaľ ide o ceny, ako aj o podmienky predaja a dodania, Obzvlášť dôležitý je i naďalej problém geografického blokovania.

7.4.

EHSV víta informácie o výsledkoch v oblasti ochrany spotrebiteľa poskytované prostredníctvom platformy na riešenie sporov online (17), ale „požaduje posilniť mimosúdne nástroje riešenia sporov, najmä cezhraničného“.

7.5.

EHSV je presvedčený, že transparentnosť a porovnateľnosť informácií majú zásadný význam pre to, aby mohli spotrebitelia prijímať inteligentné rozhodnutia, okrem iného z hľadiska vplyvu na životné prostredie a z hľadiska udržateľnosti.

8. Jednotný trh a podniky

8.1.

EHSV zastáva názor, že v snahe uspokojiť potreby podnikov, aby sa mohol jednotný trh plne uplatňovať v praxi, je potrebné:

8.1.1.

dosiahnuť ďalšie otvorenie a integráciu trhov s tovarom a službami vrátane logistiky a sieťových služieb, s cieľom plne využiť hospodársky potenciál EÚ a položiť pevné základy pre dlhodobú celosvetovú súťaž. Treba chrániť a podporovať rozmanitosť a pluralitu v maloobchodnom sektore (18);

8.1.2.

poskytnúť väčší stimul pre digitalizáciu ako kľúčový faktor európskej konkurencieschopnosti, t. j. vytvoriť rámec, ktorý bude uľahčovať zavádzanie digitálnych technológií. Programy zamerané na MSP a mikropodniky musia rešpektovať kultúru tohto typu podnikov a musia byť do nich zapojené miestne zastupiteľské organizácie;

8.1.3.

vyvíjať viac činností s cieľom zabezpečiť malým podnikom a mikropodnikom základné a stredne pokročilé digitálne zručnosti, ako aj širokú škálu technologických riešení, a prostredníctvom komplexného politického prístupu vymedziť spravodlivé pravidlá pre prístup k údajom, voľný tok údajov a zodpovednosť;

8.1.4.

vytvoriť regulačný a finančný rámec, ktorý povedie k investíciám do infraštruktúry, aby sa fyzická a digitálna infraštruktúra výrazne zlepšili a stali interoperabilnými – inovácie a flexibilita pre podniky, aby dokázali reagovať na rýchlo sa meniaci svet a podpora nových obchodných modelov; a technologická neutralita prostredníctvom právnych predpisov pre jednotný trh, ktoré umožnia zmenšiť prekážky, a tak uľahčiť vstup na trh;

8.1.5.

uprednostňovať zásady lepšej právnej regulácie a ich uplatňovanie v praxi, aby bol jednotný trh najlepším miestom na podnikanie a na prácu.

8.2.

Osobitná pozornosť sa musí venovať rozdielom medzi vnútroštátnymi daňovými systémami. EHSV zdôrazňuje, že treba riešiť problém sociálneho a daňového dumpingu na jednotnom trhu, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a vedú k inak neodôvodneným relokáciám.

8.3.

Podobne je nevyhnutné vyplniť infraštruktúrne a regulačné medzery v prepojení miestnych trhov na jednotnom trhu, najmä v kľúčových odvetviach, ako sú plynárenský sektor, sektor elektriny a dopravy, kde sa vyskytujú prekážky brániace spravodlivej a transparentnej hospodárskej súťaži.

8.4.

EHSV zdôrazňuje, že treba posilniť európsky systém normalizácie, najmä pokiaľ ide o technické, sociálne, environmentálne a bezpečnostné normy, aby sa podnikom, obzvlášť malým podnikom a mikropodnikom poskytol jasný prehľad o pravidlách a postupoch, ktoré musia dodržiavať, a aby sa všetkým zainteresovaným stranám zaručila vyvážená a účinná účasť na procese normalizácie.

V Bruseli 10. júna 2020

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Komisia zverejnila 10.3.2020 oznámenia Dlhodobý akčný plán, ako v úzkej koordinácii s členskými štátmi zlepšiť vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu a Identifikácia a riešenie prekážok na jednotnom trhu.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(3) COM(2019) 640 final.

(4) 9743/19 COMPET 437 MI 487.

(5) EESC-2020-00463, ECO/505 (spravodajca: Carlos Trias Pintó) (pozri stranu 63 tohto úradného vestníka).

(6) Komisia zverejnila 10.3.2020 dôležité oznámenie Identifikácia a riešenie prekážok na jednotnom trhu, COM(2020) 93 final.

(7) COM(2020) 98 final z 11.3.2020.

(8) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2019/06/20/a-new-strategic-agenda-2019-2024/.

(9) IP/19/6770, 17.12.2019.

(10) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 102.

(11) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70.

(12) Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 23.

(13) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 40; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145; a Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 135.

(14) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.

(15) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(16) Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 6.

(17) Podľa slov členky Komisie Jourovej bolo v prvom roku vyriešených viac ako 24 000 sporov.

(18) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 41.