Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a výzvy súvisiace s adaptáciou na zmenu klímy

(prieskumné stanovisko)

(2020/C 311/04)

Spravodajca:	Toni VIDAN (HR/III)
Pomocný spravodajca:	Dimitris DIMITRIADIS (EL/I)

Konzultácia	chorvátske predsedníctvo Rady EÚ, 10. 9. 2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	27. 5. 2020
Prijaté v pléne	11. 6. 2020
Plenárne zasadnutie č.	552
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	227/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV rozhodne víta a podporuje nedávne závery Európskej rady a oznámenie o európskej zelenej dohode (1), ktorých spoločným cieľom je prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo „dosiahnutím klimaticky neutrálnej Európskej únie do roku 2050“.

1.2.

V súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 výbor už vyzval na bezprecedentnú solidaritu medzi členskými štátmi a vypracovanie komplexného európskeho plánu na oživenie hospodárstva, ktorý by členským štátom EÚ a jej občanom, podnikom a pracovníkom umožnil čo najlepšie reagovať na dôsledky pandémie COVID-19 a vybudovať udržateľnejšie a odolnejšie európske hospodárstvo (2). Vďaka Európskemu nástroju obnovy vo výške 750 miliárd EUR, ako aj cielenému navýšeniu dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 sa celková finančná kapacita rozpočtu EÚ zvýši na 1,85 bilióna EUR. Okrem podpory hospodárskeho oživenia sa zameriava na európsku zelenú dohodu a digitalizáciu s cieľom podporiť zamestnanosť a rast, zvýšiť odolnosť spoločnosti a zlepšiť stav životného prostredia.

1.3.

EHSV podporuje uznesenie Európskeho parlamentu prijaté 17. apríla 2020 prevažnou väčšinou hlasov, aby sa európska zelená dohoda dostala do centra pripravovaného balíka EÚ na obnovu a rekonštrukciu, aby sa mohlo „naštartovať hospodárstvo, zlepšiť jeho odolnosť a vytvoriť pracovné miesta a zároveň pomáhať pri ekologickej transformácii a udržateľnom hospodárskom a sociálnom rozvoji“ (3).

1.4.

EHSV podporuje investičný plán európskej zelenej dohody ako prvý z kľúčových finančných pilierov prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ako aj Mechanizmus spravodlivej transformácie (4). EHSV považuje tieto iniciatívy za prvý krok správnym smerom a naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaviedli transparentné a participatívne postupy na prípravu ďalších krokov, ktorými by sa zabezpečila efektívna účasť všetkých zainteresovaných strán a zosúladenie s obnovou a so spravodlivým prechodom na hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky (5).

1.5.

Vzhľadom na bezprecedentnú krízu, ktorej čelíme, EHSV požaduje ambiciózny plán rekonštrukcie v súlade s Parížskou dohodou. Jeho kľúčovou súčasťou by mal byť rozpočet na opatrenia v oblasti klímy, ktorý by sa rovnal aspoň predchádzajúcemu zistenému nedostatku investícií vo výške približne 300 miliárd EUR ročne a ktorého významnou prioritou by bola podpora decentralizovaných projektov dekarbonizácie spoločne navrhnutých a vlastnených občanmi, MSP, energetickými spoločenstvami a miestnymi a regionálnymi verejnými subjektmi.

1.6.

EHSV je pevne presvedčený, že prechod a rekonštrukcia po skončení pandémie COVID-19 musia byť spravodlivé a viesť k spravodlivejšej a udržateľnejšej EÚ, v opačnom prípade skončia fiaskom, čo by malo závažné dôsledky pre celý európsky projekt. Domnievame sa, že kľúčovým prvkom spravodlivého prechodu je začlenenie občanov, pracovníkov, komunít a MSP, najmä v nedostatočne rozvinutých vidieckych regiónoch EÚ, a to v politickej, sociálnej a hospodárskej rovine a bez diskriminácie členských štátov, ktoré v súčasnosti nie sú členmi eurozóny. Zásadný význam má zavedenie súboru kritérií, ktorými sa zabezpečí spravodlivý prechod, pričom musia byť zapojené zainteresované subjekty na všetkých úrovniach. EHSV sa už do tejto diskusie zapojil (6).

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že spravodlivým prechodom a rekonštrukciou po skončení pandémie COVID-19 sa musí zabezpečiť, aby sa spotrebitelia a komunity stali aktívnymi výrobcami-spotrebiteľmi udržateľných výrobkov a služieb v energetike a doprave.

1.8.

EHSV vyzýva na urýchlené odstránenie prekážok brániacich prerozdeľovaniu verejných a súkromných zdrojov, najmä existujúcich priamych a nepriamych dotácií pre odvetvie fosílnych palív, ako aj fiškálnych a daňových prekážok.

1.9.

EHSV podporuje silný mandát Európskej komisie na vypracovanie novej stratégie EÚ pre adaptáciu a žiada, aby sa kládol rovnaký dôraz na financovanie zmierňujúcich a adaptačných opatrení. EHSV sa domnieva, že inkluzívna politická diskusia o vývoji inovačných finančných mechanizmov na zavádzanie adaptačných opatrení a účelových fondov na spravodlivú adaptáciu by sa mala uskutočniť čo najskôr.

1.10.

EHSV žiada výrazné zvýšenie dostupných finančných prostriedkov, spustenie programu zameraného na mládež s názvom Európsky zbor solidarity pre oblasť klímy a získanie prostriedkov na zabezpečenie spolupráce medzi miestnymi samosprávami a organizovanou občianskou spoločnosťou pri rozvoji projektov nízkouhlíkovej energetiky a dopravy, ktoré budú iniciovať aj vlastniť komunity.

1.11.

EHSV sa domnieva, že európskou zelenou dohodou by sa mala zaistiť bezpečnosť a medzinárodná konkurencieschopnosť EÚ, a najmä MSP, ktoré čelia väčšej konkurencii z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou, a súhlasí s návrhmi na zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach.

2.   Úvod a všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV vypracováva toto stanovisko na žiadosť chorvátskeho predsedníctva Rady EÚ a vyjadruje potešenie nad tým, že predsedníctvo má v úmysle podnietiť na úrovni EÚ diskusiu o zlepšení finančných opatrení v súvislosti s uspokojovaním rastúcich potrieb prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a reakciou na adaptáciu na zmenu klímy. Neskôr počas prípravy tohto stanoviska svetom a EÚ otriasla pandémia COVID-19, a preto sa do stanoviska snažíme zapracovať niektoré počiatočné reakcie na túto novú realitu.

2.2.

Zažívame katastrofu, ktorá postihla ľudstvo so stratami na životoch, veľkým šírením ochorenia, sociálnymi ťažkosťami a ubúdaním pracovných miest v bezprecedentnom rozsahu. Ak ju budeme riešiť nesprávne, hrozí, že budeme čeliť rovnako závažný dôsledkom ako po veľkej hospodárskej kríze v roku 1929. Ak ju budeme riešiť správne, EÚ ju môže zvládnuť ako celok, môže zachrániť životy a zachovať spoločenský blahobyt, transformovať naše sociálno-ekonomické modely tak, aby boli zamerané na ľudí a prírodu a posilnili globálne partnerstvo za udržateľný rozvoj.

2.3.

EHSV rozhodne víta a podporuje nedávne závery Európskej rady a oznámenie o európskej zelenej dohode (7), ktorých spoločným cieľom je prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo „dosiahnutím klimaticky neutrálnej Európskej únie do roku 2050“. Podporuje investičný plán európskej zelenej dohody ako prvý z kľúčových finančných pilierov spolu s Mechanizmom spravodlivej transformácie zameraným na podporu pracovníkov a občanov v regiónoch, ktoré tento prechod zasiahne najviac (8).

2.4.

Dôkazy nesporne svedčia o tom, že čelíme stavu klimatickej núdze, existenčnej strate biodiverzity, spoločensky neprijateľným zdravotným rizikám spôsobeným chemickými látkami a znečistením ovzdušia, ako aj nesmiernemu znečisteniu oceánov plastmi. Vedecký výskum naznačuje, že výskyt nových ľudských ochorení je úzko spojený s tými hnacími silami environmentálnej krízy, ktoré sa majú riešiť uprednostňovaním environmentálnych opatrení prostredníctvom európskej zelenej dohody (9).

2.5.

Okrem existenčných environmentálnych kríz čelíme aj veľkej a rastúcej nerovnosti, demografickým krízam, politickému radikalizmu, ako aj klesajúcej dôvere vo vlády, v správu vecí verejných a tvorbu politiky. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na viaceré nedostatky našich hospodárskych systémov a systémov riadenia vrátane limitov trhového hospodárstva a vyzdvihla význam efektívnych štátnych inštitúcií a silných systémov verejného zdravotníctva. Zároveň umožnila ľuďom, aby prehodnotili svoje vnímanie toho, čo je dôležité. Je naliehavo potrebné preskúmať vplyv úrovne výroby a spotreby a zamerať sa na spravodlivé mzdy za nevyhnutnú prácu (napr. verejné služby, ako je zdravotníctvo), daňové a mzdové politiky a nové nástroje, ako je všeobecný základný príjem, ako to EHSV požadoval vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (10).

2.6.

Podnikatelia v EÚ čoraz viac vnímajú prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a obnovu po skončení pandémie COVID-19 ako príležitosť na rozvoj a spôsob, ako do Európy vrátiť produktívne pracovné miesta. Sedem popredných európskych energetických spoločností vo svojom nedávnom liste adresovanom ministrom členských štátov EÚ zodpovedným za životné prostredie a klímu vyzvalo Európsku úniu zvýšiť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 tak, aby sa dosiahlo zníženie aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a došlo k zosúladeniu s nákladovo efektívnou trajektóriou do roku 2050 (11). Zoskupenie Energy Transitions Commission vyzýva vlády krajín sveta, aby „prostriedky na hospodárske stimuly vynakladali rozumne a investovali do hospodárstva budúcnosti“ (12).

3.   Zvýšenie ambícií v oblasti klímy, nové finančné zdroje na spravodlivý prechod, rekonštrukciu a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030

3.1.

Aby sa zabezpečila primeraná mobilizácia nových finančných zdrojov na naliehavé klimatické opatrenia a zlepšilo využívanie súčasných prostriedkov, je absolútne nevyhnutné zaviesť ambiciózny politický program so sprísnenými cieľmi na roky 2030 a 2050. EHSV preto súhlasí s požiadavkou, aby sa Európska únia zaviazala dosiahnuť do roku 2050 emisnú neutralitu a zodpovedajúco upravila svoj cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s rokom 1990.

3.2.

EHSV je pevne presvedčený, že prechod a rekonštrukcia po skončení pandémie COVID-19 musia byť spravodlivé a viesť k spravodlivejšej EÚ, v opačnom prípade skončia fiaskom, čo by malo závažné dôsledky pre celý európsky projekt. Domnievame sa, že kľúčovým prvkom spravodlivého prechodu je začlenenie občanov, pracovníkov, komunít a MSP, najmä v nedostatočne rozvinutých vidieckych regiónoch EÚ, a to v politickej, sociálnej a hospodárskej rovine a bez diskriminácie členských štátov, ktoré v súčasnosti nie sú členmi eurozóny. Na dosiahnutie tohto začlenenia je nevyhnutné spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov z budúceho rozpočtu na opatrenia v oblasti klímy. Musíme proaktívne zabrániť nasmerovaniu väčšiny zdrojov na silné zainteresované subjekty, ktoré majú zdroje a potenciál na vypracovanie projektov financovateľných bankami.

3.3.

EHSV naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila aktívne zapájanie všetkých zainteresovaných strán – miestnych spoločenstiev, občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, priemyslu, vzdelávacích inštitúcií atď. – do ďalšieho rozpracovávania a uplatňovania európskej zelenej dohody a plánu obnovy a rekonštrukcie po skončení pandémie COVID-19.

3.4.

Po prvých krokoch, ktoré predstavujú európska zelená dohoda a súvisiaci investičný plán, a vzhľadom na bezprecedentnú krízu, ktorej čelíme, EHSV víta fond na obnovu, ktorý disponuje prostriedkami v dostatočnej výške, a požaduje ambiciózny plán rekonštrukcie v súlade s Parížskou dohodou. Jeho kľúčovou súčasťou by mal byť rozpočet na opatrenia v oblasti klímy, ktorý by sa rovnal aspoň predchádzajúcemu zistenému nedostatku investícií vo výške približne 300 miliárd EUR ročne a ktorého významnou prioritou by bola podpora decentralizovaných projektov dekarbonizácie spoločne vlastnených občanmi, MSP, energetickými spoločenstvami a miestnymi a regionálnymi verejnými subjektmi. EHSV už vypracoval návrhy tejto mobilizácie finančných prostriedkov vo svojej výzve na vytvorenie paktu financie – klíma (13) a v tomto stanovisku predloží niekoľko ďalších.

3.5.

Súbežne s tým a s cieľom vytvoriť optimálnu kombináciu mechanizmov na mobilizáciu prostriedkov na financovanie opatrení v oblasti klímy v budúcnosti sa EHSV domnieva, že je potrebné dôkladne a transparentne posúdiť objem finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. Mala by sa otvoriť aj inkluzívna politická diskusia o udržateľnosti a spravodlivom prechode v rámci demografickej, technologickej a fiškálnej/verejnej politiky, pričom zásadným východiskom by mala byť budúca správa EEA (14).

3.6.

EHSV už požadoval Európsky pakt financie – klíma, vďaka ktorému by sa „kapitál, ktorý by mohol zapríčiniť novú finančnú bublinu, vrátil do opatrení boja proti zmene klímy a do reálnej ekonomiky. Takisto musí byť predmetom nového financovania, najmä pre MSP.“ Medzi zdroje navrhovaného financovania okrem iného patrí: — presmerovať financovanie do udržateľných investícií prostredníctvom „zeleného zamerania“ a propagovať úvery z Európskej investičnej banky (EIB) „so zeleným označením“, — použiť kvantitatívne uvoľňovanie Európskou centrálnou bankou (ECB) ako zdroj financovania, — stanoviť kritériá udržateľných investícií. Napríklad pakt financie – klíma predstavuje príležitosť na to, aby sa súbežne riešila problematika klimatickej krízy, nedostatku kvalitných pracovných miest a pochybností o európskom projekte. Jeho súčasťou sú dva nástroje: európska banka pre klímu a biodiverzitu a európsky fond pre klímu a biodiverzitu. Spolu by sa z nich mohla vytvoriť Európska klimatická banka.

3.7.

EHSV víta a podporuje oznámenie EIB o zámere podporiť v rokoch 2021 až 2030 investície do opatrení v oblasti klímy a do environmentálnej udržateľnosti vo výške 1 bilióna EUR. Avšak podľa súčasných pravidiel môže mať EIB väčšie ročné úverové portfólio. Ak EÚ alebo ECB poskytnú EIB viac rozpočtových záruk, jej ročné portfólio by sa mohlo ešte viac zvýšiť.

3.8.

EHSV vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zreformovali pravidlá Paktu stability a rastu tak, aby tzv. zlaté pravidlo umožňovalo viac investícií do opatrení v oblasti klímy na štátnej úrovni, ktoré by boli ako súčasť rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy vylúčené z výpočtu rozpočtových deficitov, pričom by sa zabezpečili primerané záruky proti zneužitiu (15). Niektoré počiatočné možnosti sa spomínajú už vo výročnej správe Európskej fiškálnej rady za rok 2019 (16) a teraz by sa mali podrobnejšie rozpracovať a zaviesť do praxe. EHSV navrhuje členským štátom EÚ, aby počas pozastavenia Paktu stability a rastu v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 v maximálnej možnej miere využívali dostupné rozpočtové prostriedky na podporu investícií do opatrení v oblasti klímy.

3.9.

EHSV vyzýva ECB, aby zohrávala dôležitú úlohu pri priamom a nepriamom financovaní opatrení v oblasti klímy. Okrem vplyvu svojho programu nákupu aktív a núdzového pandemického programu nákupu aktív môže ECB prijatím príslušného nariadenia a vykonávaním svojich regulačných právomocí, ako aj koordináciou s centrálnymi bankami mimo eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk nabádať centrálne banky, aby nasledovali jej príklad, čím by pozitívne ovplyvnili financovanie opatrení v oblasti klímy. Kapitálové podiely by sa mohli aktívnejšie využívať aj uplatňovaním priaznivých režimov na úvery a investície, ktoré sa v rámci taxonómie EÚ považujú za ekologické. ECB by mala byť schopná „poskytovať […] likviditu prostredníctvom ďalších nekonvenčných menových opatrení“ (17), pričom zabezpečenie tejto likvidity bez ohľadu na požadovaný objem by malo mať pozitívny vplyv na opatrenia v oblasti klímy.

3.10.

Jedným zo spôsobov, ako zvýšiť objem prostriedkov na financovanie opatrení v oblasti klímy, sú zelené dlhopisy, ktoré by vydával verejný aj súkromný sektor a ktoré by boli zakotvené v silnom regulačnom rámci založenom na taxonómii EÚ pre udržateľné investície. Systémy na podporu tohto úsilia sú naliehavo potrebné. Európska investičná banka môže zohrávať ešte významnejšiu úlohu, a to dvojakým spôsobom: poskytovaním úverov na projekty, ktoré prispievajú k opatreniam v oblasti klímy, vo forme priamych investícií a zintenzívnením vydávania zelených dlhopisov. Tieto dlhopisy by potom mohla Európska centrálna banka odkúpiť pomocou svojho programu nákupu aktív, a to s oveľa väčšou hodnotou, než mali predtým.

3.11.

Keďže v konečnom dôsledku budú veľkú väčšinu investícií uskutočňovať občania a súkromný sektor, EHSV poukazuje na význam environmentálnych fiškálnych opatrení a všetkých aspektov stanovovania cien uhlíka ako kľúčového nástroja na dosiahnutie ziskovosti udržateľných investícií. Chceli by sme tiež zdôrazniť, že „kombinácia stanovovania cien uhlíka a zelených dlhopisov zlepšuje vplyv na životné prostredie, akumuláciu kapitálu a udržateľnosť dlhu […] a z medzigeneračného hľadiska sa javí spravodlivejšia“ (18).

3.12.

Ďalším možným zdrojom financovania by mohli byť sekuritizácie kryté portfóliom kolaterálu zloženým z úverov rôzneho druhu (skupiny kolaterálu), ktoré by mohli zahŕňať „zelené“ a prípadne „hnedé“ aktíva. Ak budú výnosy slúžiť na financovanie ekologických projektov, pôjde o „zelenú“ sekuritizáciu.

3.13.

Zostavenie súboru investičných projektov, ktoré budú zodpovedať strategickým cieľom EÚ, považuje EHSV za jednu z hlavných výziev pri zavádzaní investičného plánu európskej zelenej dohody do praxe. Dostupnosť takýchto investičných projektov zatiaľ nezodpovedá dopytu. Technická pomoc a poradenstvo na všetkých úrovniach verejnej správy pomôžu určiť a navrhnúť udržateľné projekty a poskytnú realizátorom projektov pomoc pri budovaní kapacít. Východiskom pre určenie a prípravu takýchto projektov v celej EÚ by sa mal stať systém klasifikácie udržateľných investícií (taxonómia) (19).

3.14.

V súvislosti s financovaním spravodlivého prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je potrebné zabezpečiť aktívnu podporu možnosti rozvoja nových technológií a nových podnikov takým spôsobom, ktorý umožní spotrebiteľom a komunitám, najmä tým, ktoré sú v súčasnosti vylúčené z príslušných výrobných procesov, v čo najväčšej miere prebrať zodpovednosť za nové výrobné kapacity a zmeniť ich na aktívnych výrobcov-spotrebiteľov udržateľných výrobkov a služieb v energetike a doprave.

3.15.

Keďže využívanie obnoviteľných zdrojov energie je vlastne privatizáciou cenného prírodného zdroja, v projektoch podporovaných z verejných financií by sa malo uznať, že ich vlastníkmi sú miestne komunity, ktoré by mali mať takisto primeraný podiel na zisku z týchto projektov alebo na ich vlastníctve.

3.16.

EHSV by chcel zdôrazniť, že je naliehavo potrebné poskytnúť značnú finančnú pomoc inštitúciám, ktoré by mohli občanom, komunitám alebo MSP aktívne uľahčiť vypracovávanie jednotlivých malých, decentralizovaných projektov a ich spájanie do väčších projektov financovateľnejších bankami. Keďže občianska spoločnosť navrhuje množstvo takýchto iniciatív, EHSV by rád prispel k vytvoreniu inštitucionálneho rámca a vypracovaniu usmernení pre pomoc na úrovni EÚ a aktívnu spoluprácu na týchto iniciatívach.

4.   Súčasné finančné mechanizmy, prekážky brániace verejným a súkromným investíciám a štátna pomoc

4.1.

Jednou z požiadaviek Parížskej dohody je to, aby boli finančné toky v súlade s potrebnou mierou zníženia emisií a klimaticky odolným rozvojom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na ciele európskej zelenej dohody EHSV požaduje, aby boli všetky existujúce finančné mechanizmy EÚ odolné proti zmene klímy alebo v súlade s Parížskou dohodou, ako aj s cieľmi európskej zelenej dohody a Agendou 2030.

4.2.

V súvislosti so súčasnými finančnými mechanizmami EHSV už prijal (20) tieto odporúčania: — zvýšiť podiel Európskeho fondu pre strategické investície na boj proti zmene klímy na 40 %, — EÚ musí preukázať úroveň ambícií, ktorá je v súlade s výzvou boja proti zmene klímy,; — na tento cieľ sa musí vyčleniť priemerne 40 % celkového rozpočtu (VFR na roky 2021 – 2027), čím sa zvýši zodpovedajúci podiel európskeho Kohézneho fondu nad rámec súčasných 20 %.

4.3.

Zabezpečeniu primeranej úrovne verejného a súkromného financovania opatrení v oblasti klímy na úrovni EÚ a členských štátov bráni niekoľko závažných prekážok, čo vedie k pomerne nízkej a nedostatočnej úrovni financovania určeného na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu (21). Chceli by sme poukázať na tri z nich.

4.4.

Po prvé, dotácie na fosílne palivá (priame alebo nepriame) sú stále vysoké, pričom MMF (22) odhadol ich výšku v rámci EÚ za rok 2015 na 289 miliárd USD. K nepriamym dotáciám dochádza na štátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, pričom vytvárajú obrovské environmentálne, sociálne a hospodárske (alternatívne) náklady, ktoré anulujú pokrok dosiahnutý v rámci opatrení v oblasti klímy. Keďže takisto znižujú cenu uhlíka, EHSV sa domnieva, že je naliehavo potrebné ich postupne zrušiť a v tejto súvislosti musí byť v národných energetických a klimatických plánoch členských štátov uvedený jasný harmonogram.

4.5.

Po druhé, keďže fiškálnu politiku členských štátov EÚ zvyčajne obmedzuje Pakt stability a rastu a pravidlá štátnej pomoci, ktoré štátu bránia zohrávať významnejšiu úlohu v transformačných politikách, financovanie opatrení v oblasti klímy je aj naďalej limitované. Výbor dúfa, že súčasné použitie všeobecnej únikovej doložky vo fiškálnom rámci EÚ (23) a dočasný rámec pre pravidlá štátnej pomoci (24) sú výnimkami, ktoré sa v maximálnej možnej miere využijú na financovanie opatrení v oblasti klímy.

4.6.

Po tretie, existujú prekážky brániace financovaniu zo strany súkromného sektora, najmä v prípade malých a stredných podnikov a investícií do výskumu a inovácií. EHSV sa domnieva, že súbežne s európskou zelenou dohodou by sa mala dobudovať banková únia a únia kapitálových trhov s osobitným zameraním na všeobecný a jednoduchý prístup MSP k diverzifikovanejšiemu a výraznejšiemu financovaniu prechodu na klimaticky neutrálne technológie.

4.7.

Okrem toho je účasť na riadení kľúčových programov EÚ často obmedzená, a preto sa nemôžu plne využívať výhody skutočného zapojenia zainteresovaných strán: demokratická účasť a dohľad, ani nasmerovanie verejných financií na použitie, ktoré je spoločensky najviac žiaduce. Preto je potrebná širšia účasť zainteresovaných strán spomedzi správnych orgánov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, akademickej obce a podnikov.

4.8.

Ceny na trhu s uhlíkom v EÚ prudko klesajú v dôsledku ekonomického útlmu spôsobeného krízou súvisiacou s ochorením COVID-19, čo zdôrazňuje potrebu posilniť systém, aby lepšie odolával podobným otrasom. Tesne pred krízou bola cena v EU ETS 25 EUR za tonu, čo pomáhalo pri postupnom ukončovaní používania uhlia. Vzhľadom na súčasný pokles cien sa už zlepšila ziskovosť hnedouhoľných elektrární. Pokles cien znamená aj zníženie príjmov členských štátov z aukčného obchodovania s emisnými kvótami. Nižšia cena kvót znamená menšiu expozíciu voči signálu týchto cien, ktorý stimuluje znižovanie emisií. Je to obzvlášť dôležité pre veľké znečisťujúce priemyselné odvetvia (oceliarske, chemické, cementárske) a leteckú dopravu. Trhová stabilizačná rezerva EU ETS pohlcuje od začiatku roka 2019 prebytočné kvóty z trhu, čo je hlavným dôvodom ceny 25 EUR. V odoberaní týchto prebytkov bude pokračovať a neskôr tieto kvóty zruší. Táto rezerva však bola určená na zvládnutie nadmernej ponuky z minulosti, ktorá sa v priebehu rokov nahromadila. Nie je vhodná na riešenie problému súčasných alebo budúcich prebytkov. V kontexte vykonávania európskeho klimatického predpisu a nadchádzajúceho preskúmania pravidiel EÚ pre trh s uhlíkom sa trhová stabilizačná rezerva bude musieť posilniť (25).

4.9.

EHSV súhlasí s návrhom Európskej komisie, aby nový rozpočet EÚ, ktorý sa bude uplatňovať v rokoch 2021 – 2027, ponúkal európskym krajinám s vysokými kapitálovými nákladmi možnosť rozvoja projektov využívania obnoviteľných zdrojov energie s finančnou podporou mechanizmu rozpočtovej záruky EÚ. Znížením kapitálových nákladov by sa v porovnaní so situáciou bez opatrení na zníženie rizika vyrovnané náklady na elektrinu pre pobrežné veterné parky v Grécku (26) znížili o 20 % (z 5,7 eurocentu/kWh na 4,6 eurocentu/kWh).

4.10.

EHSV sa domnieva, že zrozumiteľnejšie a transparentnejšie pravidlá štátnej pomoci by prispeli k tomu, aby bolo štátnym aj neštátnym subjektom jasnejšie, ktoré politiky a odvetvia by sa mali financovať a ako. EHSV okrem toho požaduje, aby sa prísnejšie hodnotili systémy štátnej pomoci jednotlivých krajín, pokiaľ ide o vyváženosť medzi financovaním znečisťovateľov a prispievaním na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

4.11.

EHSV poukazuje na to, že v záujme využitia celého potenciálu všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, pokiaľ ide o usmerňovanie transformácie energetiky, musí (27) byť ich revidované znenie formulované jasne, s príkladmi projektov alebo subjektov (napr. komunít získavajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov), ktoré sa členské štáty rozhodli financovať. Rovnako sa musí uznať, že organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia majú podľa článku 1 písm. h) procesného nariadenia (28), (29) štatút zainteresovaných strán.

5.   Výzvy spojené s financovaním opatrení súvisiacich s adaptáciou na zmenu klímy

5.1.

Na základe Parížskej dohody o zmene klímy je potrebné prijať opatrenia v súvislosti s príčinami a dôsledkami zmeny klímy. Príčiny zmeny klímy je potrebné riešiť výrazným znížením emisií skleníkových plynov (t. j. zmiernením) a jej dôsledky pripisovaním rovnakého významu investíciám do opatrení na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy (t. j. adaptáciou).

5.2.

Nedávna štúdia preukázala, že pomer nákladov a prínosov v súvislosti s adaptačnými programami, ako nákladovo systémy včasného varovania, zvyšovanie odolnosti infraštruktúry, zlepšovanie bezzávlahového poľnohospodárstva v suchých oblastiach alebo hospodárenie s vodnými zdrojmi, sa pohybuje od 5: 1 do 10: 1 (30). Rovnaká štúdia naznačuje, že adaptácia by mohla priniesť trojnásobný úžitok, ktorý pozostáva z predchádzania stratám v dôsledku zmeny klímy, hospodárskeho prínosu investičných programov a sociálnych a environmentálnych výhod.

5.3.

EHSV podporuje silný mandát na vypracovanie novej stratégie EÚ pre adaptáciu a zdôrazňuje naliehavú potrebu zaviesť vhodný a dôveryhodný rozhodovací proces na úrovni EÚ a členských štátov, aby sa v rámci optimálneho rozdeľovania dostupných a budúcich finančných prostriedkov kládol „rovnaký dôraz“ na dve hlavné priority: zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Nemenej dôležitou je potreba uskutočniť diskusiu o rozvoji inovačnej mobilizácie finančných zdrojov na adaptáciu.

5.4.

EHSV sa domnieva, že adaptačné opatrenia by mohli výrazným spôsobom prispieť k zabezpečeniu spravodlivejšej realizácie prechodu a rekonštrukcie po skončení pandémie COVID-19. Komunitám a regiónom, ktoré sú nadpriemerne postihnuté nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, by sa mala pri riešení týchto dôsledkov a reagovaní na pozorované riziká poskytovať pomoc. Platí to najmä pre komunity a regióny, ktoré majú podpriemernú úroveň súčasných a minulých emisií skleníkových plynov.

5.5.

V záujme zabezpečenia spravodlivého prístupu k finančným zdrojom zmobilizovaným na adaptačné opatrenia EHSV žiada, aby sa postihnutým regiónom poskytovala technická a organizačná pomoc a vytvoril sa špecializovaný fond na spravodlivú adaptáciu, podľa možnosti na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov.

5.6.

Zatiaľ čo ciele v oblasti zmierňovania sú jasné (napr. udržať nárast priemernej globálnej teploty pod úrovňou 1,5 oC alebo znížiť objem emisií v porovnaní so základným rokom), adaptačné ciele je ťažké stanoviť. Na dosiahnutie efektívneho procesu adaptácie sú však nevyhnutné. EHSV podporuje vytvorenie indexov zraniteľnosti, ktorými sa bude riadiť stratégia adaptácie a na základe ktorých sa stanovia adaptačné ciele. Indexy zraniteľnosti by sa mali vypracovať v rámci troch rozmerov: geografická alebo regionálna zraniteľnosť, odvetvová alebo hospodárska zraniteľnosť a sociálna zraniteľnosť.

6.   Nové možnosti financovania opatrení v oblasti klímy pre neštátne subjekty

6.1.

Organizácie občianskej spoločnosti a národné vlády a regionálne a miestne samosprávy nielenže potrebujú prístup k finančným nástrojom, ale musia sa tiež aktívne zúčastňovať na navrhovaní a realizácii projektov, iniciatív a činností, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií a k tvorbe komunít odolných voči zmene klímy (31).

6.2.

EHSV podporuje program Európskeho zboru solidarity, ktorý „spája mladých ľudí v záujme vybudovania inkluzívnejšej spoločnosti podporujúcej zraniteľných ľudí a reagujúcej na spoločenské výzvy“ (32). Vzhľadom na klimatickú krízu a jasnú motiváciu mladých ľudí v EÚ EHSV navrhuje výrazne zvýšiť dostupné finančné prostriedky a spustiť cielený podprogram Európsky zbor solidarity pre oblasť klímy, ktorý by umožnil všetkým zainteresovaným mladým ľuďom a hostiteľským organizáciám prispievať k iniciatívam komunít zameraným na naliehavé opatrenia v oblasti klímy v celej EÚ.

6.3.

EHSV požaduje výrazné zvýšenie dostupných finančných prostriedkov EÚ a členských štátov, najmä pokiaľ ide o spoluprácu medzi miestnymi samosprávami a organizovanou občianskou spoločnosťou pri rozvoji projektov nízkouhlíkovej energetiky a dopravy, ktoré budú iniciovať aj vlastniť komunity. EHSV konštatuje, že financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy môže byť počas obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 ešte náročnejšie, keďže objem dostupných verejných a súkromných zdrojov sa pravdepodobne zníži, pričom požiadavky na financovanie sa budú naďalej zvyšovať.

6.4.

Všeobecne EHSV zastáva názor, že EÚ musí začať investovať do toho, čo náš sociálno-ekonomický systém robí odolným voči kríze, a to tak, že vytvorí základ ekologického, obehového hospodárstva, ktoré bude zakotvené v riešeniach inšpirovaných prírodou a zamerané na verejné blaho. Teraz je čas začať systematické hospodárske zmeny a je dobrou správou, že máme koncepciu, ktorou je kombinácia Agendy 2030 OSN (17 cieľov udržateľného rozvoja) a európskej zelenej dohody Európskej komisie.

7.   Globálne a geopolitické hľadisko

7.1.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 nám pripomína nenahraditeľnú úlohu elektrickej energie v našom živote a zdôrazňuje kritickú hodnotu elektrickej infraštruktúry a know-how. Kríza ukazuje, ako sa táto úloha určuje tak, aby sa v budúcnosti umožnilo rozširovanie a rozvoj. Ako môžu prechody na čistú energiu pomôcť naštartovať hospodárstva? Môžu stanoviť ambiciózny program vytvárania pracovných miest a ciele v oblasti zmeny klímy: napríklad modernizáciou energetických systémov sa môže prispieť k vytváraniu pracovných miest a hospodárskemu rastu a zároveň chrániť klíma. Vlády sú priamo alebo nepriamo pôvodcami viac ako 70 % celosvetových investícií do energetiky. V čase krízy má ich pôsobenie väčší význam ako kedykoľvek predtým. Vytvorené politické podmienky môžu energetické investície aktívne nasmerovať na udržateľnejšiu cestu. Na podporu existujúcich pracovných síl, vytváranie nových pracovných miest a motiváciu k znižovaniu emisií by sa mali uprednostňovať stimulačné programy v energetike.

7.2.

Celosvetové trhy s ropou čelia bezprecedentnej situácii. Mohlo by dôjsť k urýchleniu – alebo odloženiu – výroby energie z obnoviteľných zdrojov? Vo všeobecnosti nízke (negatívne) ceny ropy spôsobujú menšiu konkurencieschopnosť energie z ekologických zdrojov, ale pre vývozcov ropy táto výhodná cena znamená väčšiu ekonomickú motiváciu investovať do obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo investori by potom mohli tento krok interpretovať ako znak toho, že ropné marže budú nízke, a investovať viac svojho kapitálu do ekologických zdrojov.

7.3.

EHSV sa domnieva, že európska zelená dohoda by mala zabezpečiť medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ a najmä MSP, ktoré čelia intenzívnejšej konkurencii z rozvíjajúcich sa ekonomík, voči rizikám prechodu súvisiacich s politikami zameranými na dosiahnutie želaného cieľa uhlíkovej neutrality, ktoré však môžu mať nežiaduce vedľajšie účinky, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni.

7.4.

Je jasné, že uplatňovanie európskej zelenej dohody ohrozí záujmy dovozcov fosílnych palív do EÚ, a to na úrovni podnikov, ako aj jednotlivých štátov. EHSV sa domnieva, že EÚ musí urýchlene zvýšiť svoju odolnosť voči možnej eskalácii úsilia, ktoré vychádza zo záujmov subjektov mimo EÚ a jeho cieľom je spomaliť realizáciu európskej zelenej dohody. Takisto by mala vytvoriť silnejšie mechanizmy, ktoré by umožňovali identifikovať takéto snahy v súčasnosti a reagovať na ne.

7.5.

EHSV požaduje, aby sa Parížska dohoda stala kľúčovým ustanovením vo všetkých budúcich obchodných dohodách EÚ a aby sa v spolupráci s členskými štátmi EÚ aktívne uplatňovala diplomacia EÚ v oblasti klímy, ktorá by sa zameriavala na boj proti zmene klímy a riešenie jej dôsledkov na celom svete, ako aj na adaptáciu na túto situáciu. EÚ by sa mala zaoberať otázkami zvyšovania poistných nákladov v dôsledku zvyšujúcich sa fyzických rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy, realizáciou článku 6 Parížskej dohody a dosiahnutím celosvetovej ceny uhlíka prostredníctvom prepojených trhov s uhlíkom na celosvetovej úrovni.

7.6.

EHSV súhlasí s návrhmi na zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a požaduje opatrenia na odstránenie prekážok pre energeticky účinné výrobky s nízkymi emisiami skleníkových plynov a na podporu investícií do obnoviteľných zdrojov energie v rámci obchodných dohôd.

---

(1)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0640&from=SK.

(2)  https://www.eesc.europa.eu/sk/news-media/presentations/reakcia-eu-na-vypuknutie-nakazy-covid-19-nutnost-bezprecedentnej-solidarity-medzi-clenskymi-statmi.

(3)  https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2020-0054_SK.pdf.

(4)  Vysvetlenie k investičnému plánu európskej zelenej dohody a Mechanizmu spravodlivej transformácie, Brusel 14. januára 2020.

(5)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/sustainable-economy-we-need-own-initiative-opinion.

(6)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/leaving-no-one-behind-when-implementing-2030-sustainable-development-agenda-own-initiative-opinion.

(7)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0640&from=SK.

(8)  Vysvetlenie k investičnému plánu európskej zelenej dohody a Mechanizmu spravodlivej transformácie, Brusel 14. januára 2020.

(9)  https://www.nature.com/articles/s41893-019-0293-3#ref-CR101.

(10)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/european-framework-directive-minimum-income-own-initiative-opinion.

(11)  https://www.statkraft.com/media/news/2019/energy-companies-call-for-more-ambitious-EU-2030-climate-target/.

(12)  http://www.energy-transitions.org/sites/default/files/COVID-Recovery-CoverLetter.pdf.

(13)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/european-finance-climate-pact-own-initiative-opinion.

(14)  Správa EEA The sustainability transition in Europe in an age of demographic and technological change (Prechod na udržateľnosť v Európe v čase demografických a technologických zmien).

(15)  https://www.bruegel.org/2019/12/the-european-green-deal-needs-a-reformed-fiscal-framework/.

(16)  https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2019-efb-annual-report_en.pdf.

(17)  https://www.eesc.europa.eu/sk/news-media/presentations/reakcia-eu-na-vypuknutie-nakazy-covid-19-nutnost-bezprecedentnej-solidarity-medzi-clenskymi-statmi.

(18)  http://documents.worldbank.org/curated/en/808771566321852359/pdf/Financing-Low-Carbon-Transitions-through-Carbon-Pricing-and-Green-Bonds.pdf.

(19)  https://ec.europa.eu/info/publications/sustainable-finance-teg-taxonomy_sk.

(20)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/european-finance-climate-pact-own-initiative-opinion.

(21)  Stanovisko EHSV na tému Uľahčenie prístupu k financovaniu opatrení v oblasti klímy pre neštátne subjekty (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 14).

(22)  https://www.imf.org/en/Publications/WP/Issues/2019/05/02/Global-Fossil-Fuel-Subsidies-Remain-Large-An-Update-Based-on-Country-Level-Estimates-46509.

(23)  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/03/23/statement-of-eu-ministers-of-finance-on-the-stability-and-growth-pact-in-light-of-the-covid-19-crisis/.

(24)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_496.

(25)  https://carbonmarketwatch.org/publications/avoiding-a-carbon-crash-how-to-phase-out-coal-and-strengthen-the-eu-ets/.

(26)  https://www.agora-energiewende.de/fileadmin2/Projekte/2019/De-risking_SEE/161_Unlocking_SEE_EN_WEB.pdf.

(27)  Pozri takisto príspevok organizácie ClientEarth k verejnej konzultácii o kontrole vhodnosti usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky z júla 2019: https://www.documents.clientearth.org/library/download-info/clientearths-response-to-the-targeted-consultation-for-the-evaluation-of-the-guidelines-on-state-aid-for-environmental-protection-and-energy-2014-2020/.

(28)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 2015/1589 z 13. júla 2015 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(29)  Pozri stanovisko EHSV na tému Konštruktívnejšia úloha občianskej spoločnosti pri vykonávaní environmentálnych právnych predpisov (Ú. v. E C 47, 11.2.2020, s. 50), bod 2.1.13, a stanovisko EHSV na tému Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia (Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 83), body 3.5.8. a 3.5.9.

(30)  Globálna komisia pre adaptáciu, Svetový inštitút pre zdroje, september 2019.

(31)  Stanovisko EHSV na tému Uľahčenie prístupu k financovaniu opatrení v oblasti klímy pre neštátne subjekty (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 14) a štúdia s názvom Súbor nástrojov pre partnerstvá viacerých zainteresovaných strán v oblasti klímy. Politický rámec na podnecovanie opatrení v oblasti klímy iniciovaných zdola.

(32)  https://europa.eu/youth/solidarity_sk.