Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálny rozmer rybárstva

(prieskumné stanovisko)

(2020/C 14/09)

Spravodajca: Gabriel SARRÓ IPARRAGUIRRE

Konzultácie	Európska komisia, 27.3.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	14.5.2019
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	4.9.2019
Prijaté v pléne	25.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	137/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Udržateľná konkurencieschopnosť musí brať do úvahy dva nové rozmery: environmentálny a sociálny (1). EHSV sa domnieva, že opatrenia v odvetví rybárstva je potrebné navrhnúť nielen s ohľadom na environmentálne hľadisko, ale berúc do úvahy celkový význam tohto sektora, jeho vplyv na ostatné hospodárstvo a úlohu v oblasti námornej bezpečnosti, pri zaisťovaní zdravých a zdravie podporujúcich potravín a pri udržiavaní populácie v zraniteľných oblastiach (2). EHSV zdôrazňuje význam drobného rybolovu a potrebu zabezpečiť priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré umožní tomuto odvetviu fungovať udržateľným spôsobom a ponúkať pracovné miesta, ktoré sú mimoriadne dôležité v mnohých pobrežných komunitách. V snahe zabezpečiť rodovú rovnosť je nevyhnutné lepšie uznať úlohu žien a ich dôležitý prínos.

1.2.

EHSV odporúča zabezpečiť regulačný súlad medzi opatreniami na zachovanie morských biologických zdrojov a normami v oblasti bezpečnosti a pracovných podmienok na mori prostredníctvom posúdení vplyvu týkajúcich sa: i) zamestnania, ii) miezd, iii) stavby rybárskych plavidiel a ich plavebnej spôsobilosti, iv) dôstojných životných a pracovných podmienok a v) spôsobilosti a osvedčovania rybárov. Takisto požaduje lepšiu koordináciu medzi jednotlivými oddeleniami a službami verejnej správy na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť integrované riadenie tohto sektora.

1.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci svojho pracovného programu vypracovala návrh smernice s cieľom začleniť do acquis Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov na rybárskych plavidlách, aby sa tak mohli zabezpečiť harmonizované normy výcviku a certifikácie a zlepšila námorná bezpečnosť v odvetví rybárstva.

1.4.

EHSV vyzýva všetky inštitúcie a sociálnych partnerov, aby podporovali zlepšenie imidžu odvetvia rybárstva z hľadiska budovania kariéry a pracovného uplatnenia, a to tak pre absolventov vysokoškolského štúdia, ako aj pre členov posádky, a aby vyriešili problém sociálnej deprivácie a zlých životných a pracovných podmienok, ktoré prevládajú v mnohých rybárskych spoločenstvách a prístavných mestách.

1.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla presné zmeny základného nariadenia o spoločnej rybárskej politike (SRP), aby sa v súvislosti so zlepšením životných podmienok a bezpečnosti rybárskych plavidiel do výpočtu rybolovnej kapacity nezahŕňala hrubá priestornosť a výkon (3).

1.6.

EHSV vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor MOP č. 188, prijali opatrenia nevyhnutné na jeho riadnu transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov a uplatňovanie a v prípade potreby poverili klasifikačné spoločnosti vykonávaním inšpekcií a vydávaním osvedčení vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri koordinácii týchto funkcií v niektorých krajinách.

1.7.

EHSV pripomína členským štátom, že je dôležité, aby do 15. novembra 2019 transponovali do svojich právnych predpisov smernicu Rady (EÚ) 2017/159 (4), ktorou sa do acquis Únie začleňuje dohovor MOP č. 188. Rovnako vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh doplňujúcej smernice obsahujúcej ustanovenia o kontrole a dodržiavaní súladu, ako to bolo v prípade námornej dopravy, s cieľom zaviesť harmonizovaný systém inšpekcií.

1.8.

EHSV odporúča väčšiu súdržnosť medzi rybárskou a obchodnou politikou. V dôsledku toho by krajiny spájané s nezákonným rybolovom a vážnym vykorisťovaním pracovníkov nemali využívať preferenčný prístup na trh Únie. V tejto súvislosti by sa ani produktom pochádzajúcim z týchto krajín nemali priznávať nástroje colných preferencií, ako sú napríklad autonómne kvóty.

2.   Úvod a súvislosti

2.1.

Rybolov je tradičným povolaním s veľkým kultúrnym významom a v mnohých pobrežných komunitách Európskej únie má kľúčový význam ako dôležitý zdroj potravy a výživy, zamestnania, obchodu, hospodárskeho blahobytu a rekreácie. Hoci je nesporne naliehavé obnovovať populácie rýb a environmentálne zdroje, ako už EHSV uviedol v predchádzajúcich stanoviskách, celé medzinárodné úsilie sa už dlhé roky zameriava na environmentálnu udržateľnosť, pričom sa venuje len malá pozornosť ekonomickej udržateľnosti a ešte menšia sociálnej udržateľnosti a námornej bezpečnosti.

2.2.

Napriek pokračujúcemu technologickému pokroku sa však rybolov stále považuje za vysokorizikovú činnosť v dôsledku faktorov, ako sú klimatické podmienky, fyzická náročnosť a neustále sa meniace pracovné prostredie. Potvrdzujú to aj štatistické údaje, z ktorých vyplýva, že rybolov je v porovnaní s ostatnými odvetviami nebezpečné povolanie. Podľa štatistických údajov o pracovných úrazoch v námornom sektore, ktoré uverejnila Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) (5), sa v rokoch 2011 – 2017 stratilo na mori takmer 120 rybárskych plavidiel. Rok 2016 bol obzvlášť nešťastný, pretože sa stalo 525 námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, počas ktorých prišlo na mori o život 55 rybárov, 184 bolo zranených, z toho 30 vážne, a stratilo sa 14 plavidiel. To znamená, že mnoho rybárov sa ešte stále zraní alebo dokonca prichádza o život počas práce na mori, ktorou si zarábajú na živobytie a poskytujú službu spoločnosti prostredníctvom dodávok potravín.

2.3.

V správe agentúry EMSA sa však zdôrazňuje, že 63 % z celkového počtu nehôd, ku ktorým došlo na palube rybárskych plavidiel, bolo vo väčšine prípadov (65 %) spôsobených zlyhaním ľudského faktora počas rybárskych činností. Tento údaj poukazuje na význam vzdelávania a odbornej prípravy členov posádky v celom odvetví rybárstva, nielen pre plavidlá s dĺžkou 24 metrov alebo viac. Samostatne zárobkovo činní rybári a vlastníci malých plavidiel, ktorí pracujú spolu s posádkou, by mali mať prístup k odbornej príprave, a to nielen ako rybári, ale aj ako manažéri podnikov.

2.4.

Celková zamestnanosť vo flotile EÚ v ekvivalente plného pracovného času sa od roku 2008 (6) každoročne znižuje o 1,3 %, a to čiastočne v dôsledku klesajúcej kapacity flotily. Napriek rozšíreniam EÚ bol počet plavidiel EÚ v roku 2018 na úrovni 81 644, t. j. o 22 203 menej ako v roku 1996, z ktorých iba 65 400 zostalo aktívnych.

2.5.

Napriek tomu sa však priemerná mzda v ekvivalente plného pracovného úväzku každoročne zvyšuje o 2,7 %. Ekonomická výkonnosť flotily EÚ naďalej zaznamenáva rekordný čistý zisk, ktorý v roku 2016 dosiahol 1,3 miliardy EUR (7). Tieto dobré výsledky sú najmä dôsledkom konkurenčných cien prvého predaja, nízkej ceny palív, zlepšenia prevádzkovej efektívnosti lode a rastu niektorých významných populácií rýb. Treba však upresniť, že údaje potvrdzujú, že flotily až piatich členských štátov zaznamenali čisté straty (Chorvátsko, Cyprus, Fínsko, Litva a Malta). Z údajov takisto vyplýva, že v roku 2016 dosiahla pobrežná flotila čistý zisk 132 miliónov EUR, pričom v porovnaní s rokom 2015 došlo k výraznému zlepšeniu (+ 36 %). Tento segment flotily však v roku 2016 priniesol čisté straty v siedmich členských štátoch.

2.6.

Napriek tomuto pozitívnemu vývoju, priaznivým sociálnym dohodám a úsiliu v oblasti zlepšenia miezd, pobytu na palube, pohodlia a telekomunikácií, rybolov ešte stále nie je pre najmladších atraktívny. Dôvodom je niekedy skutočnosť, že táto činnosť sa vykonáva v nepriaznivom prírodnom prostredí, inokedy ide o neschopnosť dostatočne zosúladiť pracovný a rodinný život členov posádky alebo o nedostatočnú informovanosť o spomenutých zlepšeniach. Je však isté, že ani počas hospodárskej krízy v posledných rokoch nebolo možné prilákať mladšiu generáciu do tohto odvetvia. Len málo potenciálnych podnikateľov si na založenie podniku vyberie rybárske povolanie; v niektorých krajinách vlastník malého plavidla nemá možnosť predčasného odchodu do dôchodku, aj keď pracuje za rovnako tvrdých podmienok ako jeho zamestnanci. Sociálne problémy sa neobmedzujú len na podmienky rybolovu na palube. Zlepšiť sa musia aj životné podmienky na pobreží. Niektoré štúdie ukazujú, že pre rybárske spoločenstvá a prístavné mestá je často príznačná vysoká miera chudoby, slabé verejné služby a zlé životné podmienky. Prínos žien pre prosperitu sektora, najmä manželiek rybárov, ktoré pracujú v tomto odvetví, je takisto nedocenený. Tieto sociálne aspekty by sa mali podrobnejšie preskúmať.

2.7.

Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby podporila, oznámila a navrhla potrebné opatrenia nielen na zabezpečenie námornej bezpečnosti a dôstojných pracovných podmienok, ale aj na prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá má kľúčový význam pre prežitie a rozvoj tohto odvetvia so strategickým významom pre Európu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV sa zasadzuje za zodpovednú a komplexnú spoločnú rybársku politiku. Opatrenia na ochranu morských biologických zdrojov by preto mali byť konzistentné a nikdy by nemali byť na úkor dôstojných pracovných a životných podmienok na palube rybárskych plavidiel, bezpečnosti na mori, odbornej prípravy a spôsobilosti rybárov. Hoci nie je možné odstrániť riziká špecifické pre more, je možné znížiť riziko nehôd a zlepšiť podmienky na palube prostredníctvom záväzku príslušných orgánov regulovať odvetvie rybolovu a zvýšiť jeho bezpečnosť.

3.2.

EHSV pripomína všetkým členským štátom a Európskej únii ich štatút signatárov Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorým sa vlajkovým štátom ukladá povinnosť zaistiť námornú bezpečnosť prostredníctvom svojich vnútorných právnych predpisov vychádzajúcich z medzinárodne dohodnutých noriem, hoci vlajkové štáty môžu samozrejme zaviesť aj vlastné opatrenia na zaistenie bezpečnosti na mori. Zatiaľ čo členské štáty zobrali vážne svoju povinnosť regulovať sociálny rozmer odvetvia námornej dopravy (čiastočne vďaka legislatívnemu úsiliu Únie), miera ratifikácie medzinárodných dohovorov o bezpečnosti a pracovných podmienkach pri námornom rybolove je naďalej veľmi nízka.

3.3.

Z tohto dôvodu výbor zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať vykonávanie existujúcich medzinárodných legislatívnych nástrojov, ako je Dohovor MOP č. 188 o sociálnych podmienkach na palube rybárskych plavidiel, Dohoda Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie, Dohoda z Kapského mesta o bezpečnosti rybárskych plavidiel a Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby posádky rybárskych plavidiel z roku 1995 (STCW-F).

3.4.

EHSV pripomína, že je dôležité zabezpečiť sociálnu zodpovednosť v celom hodnotovom reťazci odvetvia rybárstva a poukazuje na európsky model sociálneho dialógu ako referenčnú hodnotu na zaistenie dôstojných pracovných podmienok v tomto sektore. V tejto súvislosti blahoželá európskym sociálnym partnerom k tomu, že podľa článku 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vyrokovali a navrhli smernicu (EÚ) 2017/159, ktorou sa do právnych predpisov EÚ transponoval dohovor MOP č. 188.

3.4.1.

Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že samostatne zárobkovo činní rybári nemohli byť zahrnutí do rozsahu pôsobnosti tohto predpisu z dôvodu nedostatku právomocí sociálnych partnerov rokovať o tomto bode. Vzhľadom na túto skutočnosť a na veľký počet samostatne zárobkovo činných rybárov v EÚ je potrebné, aby členské štáty ratifikovali dohovor č. 188.

3.4.2.

Výbor okrem toho nalieha na Komisiu, aby dokončila proces sociálnej regulácie rybárstva prostredníctvom návrhu doplňujúcej smernice obsahujúcej ustanovenia o kontrole a dodržiavaní súladu s cieľom zaviesť nediskriminačný systém inšpekcií medzi jednotlivými európskymi vodami a flotilami, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie tohto predpisu.

3.5.

V nedávnej štúdii Európskeho parlamentu o odbornej príprave rybárov (8) sa dospelo k záveru, že absencia spoločných predpisov pre odbornú prípravu a osvedčovanie rybárov v EÚ (9) predstavuje bezpečnostné riziko nielen pre samotných rybárov, ale aj pre ostatných používateľov vôd EÚ. Tento legislatívny nedostatok možno napraviť uplatňovaním dohovoru STCW-F. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby zaviedla postupy na transpozíciu dohovoru STCW-F do právnych predpisov EÚ so zámerom zlepšiť bezpečnosť na mori pre rybolov, ktorý sa vo všeobecnosti považuje za jedno z najnebezpečnejších povolaní.

3.6.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala odbornú prípravu v oblasti námorného rybolovu ako metódu na profesionalizáciu odvetvia a zlepšenie jeho schopnosti podporovať kvalitné zamestnanie. V tomto zmysle by sa mal v rámci odbornej prípravy podporovať empirizmus a praktické experimenty bez toho, aby sa oslabila vysoká spôsobilosť a zručnosti, ktoré odborníci v morskom svete potrebujú, pričom by sa kládol dôraz na modely, akým je duálne vzdelávanie. Výbor preto žiada, aby sa ENRF využíval vo väčšej miere, aby sa rozšírili možné ciele a povolilo začlenenie ESF ako doplnkového fondu pre odbornú prípravu s osobitným dôrazom na drobný rybolov.

3.7.

EHSV pripomína, že začlenenie dohovoru do acquis Únie by pre tento sektor prinieslo viacero výhod, pretože by umožnilo zaručiť voľný pohyb pracovníkov vydaním platného osvedčenia o spôsobilosti v celej EÚ (na rozdiel od aktuálneho stavu), uľahčiť prechod rybárov medzi rybolovom a inými námornými profesiami a vypracovať harmonizované programy odbornej prípravy v EÚ. Náležité uplatňovanie dohovoru si však vyžaduje vypracovanie európskych noriem pre lekárske prehliadky rybárov na účely osvedčenia ich spôsobilosti. Tieto normy sú tiež potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 10 Dohovoru MOP č. 188 o práci v odvetví rybárstva, podľa ktorého žiadny rybár nesmie pracovať na palube rybárskeho plavidla bez platného osvedčenia zdravotnej spôsobilosti. Vzhľadom na to vypracuje Výbor pre sociálny dialóg v odvetví námorného rybolovu usmernenia pre lekárske vyšetrenie rybárov v rokoch 2019 – 2020.

3.8.

V súlade s uvedenými skutočnosťami považuje EHSV za prioritu zvýšiť atraktívnosť rybárskej profesie, prilákať talenty a uľahčiť začleňovanie mladých ľudí do tejto činnosti, ktorá poskytuje zamestnanie viac ako 150 000 členov posádky, a to prostredníctvom spolupráce orgánov verejnej správy a kľúčových subjektov v tomto odvetví na jednej strane s oblasťou vzdelávania a zamestnanosti na strane druhej. Je to potrebné v reakcii na nedostatok členov posádok, čo je záležitosť, ktorá ohrozuje životaschopnosť tohto odvetvia a ktorá bol identifikovaná ako najzávažnejší súčasný problém európskej rybárskej flotily. Tento sektor poukazuje na to, že ak sa nenájdu krátkodobé a strednodobé riešenia, mnohé lode budú musieť zakotviť. Preto treba zaviesť do praxe strategické plány v sociálnej oblasti s cieľom na jednej strane prilákať do odvetvia rybárstva európskych pracovníkov a na strane druhej uľahčiť zamestnávanie cudzincov. EHSV odporúča posilniť vzdelávanie v námornom a rybárskom sektore a propagovať rybárstvo ako dôstojné povolanie plné príležitostí pre mladých ľudí.

3.9.

Zanedbávanie propagácie odvetvia rybárstva v spoločnosti viedlo k nižšiemu záujmu občanov EÚ o toto povolanie. To zasa vo vodách EÚ prispelo k rastu zamestnávania rybárov z radov migrantov (z krajín mimo EHP), ktorí sú v niektorých prípadoch a krajinách ľahkou obeťou vykorisťovania v práci (10). Vzhľadom na špecifiká odvetvia rybolovu, v rámci ktorého sa práca vykonáva na mori počas dlhého obdobia, sú rybári z radov migrantov obzvlášť zraniteľní.

3.10.

V snahe vyriešiť tento problém a v súlade s uznesením MOP prijatým v roku 2017 na tripartitnej schôdzi o otázkach súvisiacich s rybármi z radov migrantov (11) považuje EHSV za nevyhnutné vypracovať všeobecné zásady a praktické usmernenia pre spravodlivé služby na trhu práce v odvetví rybárstva vrátane: a) dostatočných a primeraných usmernení pre majiteľov rybárskych plavidiel a (cezhraničné) služby trhu práce; b) vzorových zmlúv pre (cezhraničné) služby týkajúce sa trhu práce v odvetví rybolovu; c) dostatočných a primeraných usmernení pre rybárov, ktorí hľadajú zamestnanie na palube (zahraničných) rybárskych plavidiel a d) mechanizmov podávania sťažností. Vzhľadom na to vypracuje Výbor pre sociálny dialóg v odvetví námorného rybolovu usmernenia pre dôstojný nábor rybárov z radov migrantov v rokoch 2019 – 2020.

3.11.

Výbor takisto vyzýva členské štáty EÚ, aby ratifikovali, implementovali a presadzovali dohovor MOP č. 188. Zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby zhromažďovala údaje a štatistické údaje o situácii rybárov z radov migrantov v Európe.

3.12.

Podľa článku 22 základného nariadenia o SRP sa členské štáty usilujú o dosiahnutie stabilnej a trvácnej rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou svojich flotíl a svojimi rybolovnými možnosťami. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby rybolovná kapacita ich flotíl nikdy nepresiahla stropy kapacity z hľadiska hrubej priestornosti (objemu) a kW (výkonu). Európski sociálni partneri prostredníctvom nedávnej štúdie o sociálnom vplyve týchto stropov, ktorej vypracovanie spolufinancovala EÚ (12), poukázali na to, že obmedzenie hrubej priestornosti má negatívny vplyv na bezpečnosť, pohodlie rybárov a kvalitu rýb, keďže sankcionuje iniciatívy, ktoré zaisťujú plavidlám dodatočné opatrenia v oblasti bezpečnosti, pohodlia a kvality, pretože to znamená, že dodatočné kubické metre musia konkurovať napríklad objemu skladových priestorov, v ktorých sa ryby nachádzajú, objemu strojovne alebo objemu palivových nádrží.

3.13.

Na základe predchádzajúceho bodu EHSV poveruje Európsku komisiu, aby našla alternatívne riešenia pre meranie rybolovnej kapacity – podobne ako Nórsko alebo Island – ktoré z výpočtu vylúčia priestory určené na oddych, pohodlie a rekreáciu na základe rôznych faktorov, ako je pridelená kvóta alebo veľkosť plavidla. V tejto súvislosti by sa navyše malo povoliť zvýšenie priestornosti plavidiel, ak dodatočné objemy zodpovedajú potrebe zlepšiť bezpečnosť a pohodlie posádky.

3.14.

EHSV tiež upozorňuje, že tak v dohovore MOP č. 188, ako aj v smernici Rady (EÚ) 2017/159 sa vyžaduje viac obytného priestoru pre členov posádky na nových rybárskych plavidlách (postavených po 15. novembri 2019). Podobne aj nedávna štúdia uskutočnená vo Francúzsku priniesla informácie o predĺžení pracovného času a skrátení času odpočinku, čo vedie k zvýšeniu zdravotného a pracovného rizika pre rybárov. Podobné zistenia, ktoré potvrdili zhoršovanie pracovných podmienok, uverejnila aj univerzita v holandskom Wageningene a španielske technologické centrum AZTI.

3.15.

EHSV zdôrazňuje, že povinnosť vylodiť úlovky si vyžaduje zvýšenie priestoru pre skladovanie vedľajších úlovkov, ktoré už nemožno odhodiť na mori, a vedie k zvýšenej spotrebe paliva v dôsledku obmedzeného priestoru pre cieľové druhy, ako aj k dodatočným nákladom na vylodenie, ručné triedenie, váženie a spracovanie (13). Poukazuje na to, že sa tým ohrozuje bezpečnosť na palube a stabilita plavidla v dôsledku rozsiahlejšieho ukladania debien v skladových priestoroch tak do počtu, ako aj do výšky, čo predstavuje nebezpečenstvo pádu zaveseného nákladu.

3.16.

Okrem toho nemožno umiestňovať na trh ryby, ktoré nemajú požadovanú veľkosť. Vedie to k plytvaniu s rybami, a to najmä v južných členských štátoch EÚ, ktoré nemajú továrne na výrobu rybej múčky, a znižuje to príjmy rybárov, ktorí za tieto úlovky dostanú smiešnu cenu.

3.17.

Poukazuje na právny konflikt medzi článkom 15 nariadenia o spoločnej rybárskej politike týkajúcim sa povinnosti vylodiť úlovky a dohovorom MOP č. 188, najmä pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa doby odpočinku (článok 14). EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu a navrhla vhodné opatrenia na riešenie právnych nezrovnalostí medzi rôznymi právnymi nástrojmi, ktoré prijala EÚ a ktorými sú zasiahnutí rybári.

3.18.

Priemerný vek európskej flotily je 23 rokov, pričom v extrémnych prípadoch, ako napr. v Španielsku je viac ako 2 500 lodí starších než 40 rokov. Veľká väčšina týchto plavidiel je malá a využíva výstroj malého rozsahu. S cieľom zaistiť bezpečnosť na palubách lodí považuje EHSV za nevyhnutné zaviesť plán obnovy a modernizácie flotily, aby sa tak zaistila bezpečnosť na palubách plavidiel a najlepšie pracovné podmienky. Tento plán by sa mohol realizovať prostredníctvom vypracovania finančných nástrojov a s prispením Európskej investičnej banky (EIB), čím by sa rybárskym podnikom uľahčil prístup k financovaniu. Okrem toho by bolo vhodné, aby budúci Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) poskytoval podporu na obnovu a modernizáciu flotily bez zvýšenia rybolovnej kapacity.

3.19.

EHSV by sa napokon chcel zmieniť o obchodnej politike EÚ. Viac ako 60 % rýb spotrebovaných na trhu Únie pochádza v súčasnosti z tretích krajín. Mnohé z týchto dovážaných produktov rybolovu podliehajú obchodným dohodám, ktoré udeľujú colné preferencie, a to najmä rozvojovým krajinám (všeobecný systém preferencií, dohody o hospodárskom partnerstve atď.). Existujú prípady, keď sa o týchto preferenciách rokuje s tretími krajinami nedodržiavajúcimi rovnaké sociálne a environmentálne normy udržateľnosti, aké musia spĺňať európski producenti podľa právnych predpisov EÚ (14). To vedie k nekalej hospodárskej súťaži a strate konkurencieschopnosti európskych podnikov. Úsilie EÚ o zabezpečenie udržateľného a sociálne zodpovedného rybárstva a produkcie morských produkcie je preto nezlučiteľné s dovozom produktov v z určitých krajín, ktoré dostatočne alebo vôbec nerešpektujú udržateľnosť a sociálnu zodpovednosť.

3.20.

EÚ musí využiť svoju obchodnú politiku na to, aby sa na európskych aj zahraničných prevádzkovateľov vzťahovali podobné environmentálne a sociálne normy udržateľnosti a aby sa umožnil vstup na vnútorný trh len produktom, ktoré spĺňajú dané požiadavky. V opačnom prípade by EÚ vyslala zlý signál medzinárodnému spoločenstvu, pretože by odmeňovala tých, ktorí urobili menej pre udržateľnosť populácií rýb a spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi.

3.21.

EHSV odporúča väčšiu súdržnosť medzi rybárskou a obchodnou politikou. V dôsledku toho by krajiny spájané s nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom a vážnym zneužívaním nemali využívať preferenčný prístup na trh Spoločenstva, ale práve naopak. Podobne by sa autonómne colné kvóty nemali uplatňovať ani na produkty z krajín, pri ktorých sa zistilo, že sa podieľajú na nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove (prípad Thajska, ktorý predbežne identifikovala Európska komisia, a ktoré dostalo žltú kartu). EHSV navrhuje použiť tieto nástroje len v prípade, že naše trhy nie sú dostatočne zásobované európskymi produktmi, a nevyužívať ich na dovoz neudržateľných výrobkov za ešte nižšie ceny. Tento colný nástroj okrem to vedie k zvýšenému tlaku na ceny producentov z EÚ.

3.22.

Snaha uľahčiť ľuďom s nedostatočným príjmom omega-3 a iných výživných látok prístup k rybám za spravodlivé ceny by sa mala považovať za sociálnu politiku s bezprostredným vplyvom na náklady systému zdravotnej starostlivosti. V mnohých krajinách EÚ sa musí zvýšiť konzumácia morských živočíchov, aby sa podporilo rozmanité a zdravé stravovanie.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(2)  Stanovisko EHSV týkajúce sa kontroly rybolovu (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 118).

(3)  Stanovisko EHSV o Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 104).

(4)  Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12.

(5)  http://www.emsa.europa.eu/emsa-documents/latest/item/3156-annual-overview-of-marine-casualties-and-incidents-2017.html.

(6)  https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/2018-annual-economic-report-eu-fishing-fleet-stecf-18-07.

(7)  https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/2018-.

(8)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/617484/IPOL_STU(2018)617484_EN.pdf.

(9)  Smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií stanovuje záväzné požiadavky pre rybolov vo vnútrozemských vodách, požiadavky pre rybolov na mori však ešte neboli stanovené.

(10)  Stanovisko EHSV o vytvorení viacročného plánu pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori (Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 109).

(11)  https://www.ilo.org/sector/activities/sectoral-meetings/WCMS_552794/lang–es/index.htm.

(12)  http://europeche.chil.me/attachment/34a79089-a07a-40b8-bd55-3683052e3ef7.

(13)  Stanovisko EHSV na tému Povinná vykládka (Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 68).

(14)  Stanovisko EHSV týkajúce sa kontroly rybolovu (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 118).