Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zhrnutie nákladov a prínosov investícií do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP)

(prieskumné stanovisko na žiadosť fínskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2020/C 14/07)

Spravodajca: Adam ROGALEWSKI

Pomocná spravodajkyňa: Ana BONTEA

Konzultácia	fínske predsedníctvo Rady EÚ, 7.2.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10.9.2019
Prijaté v pléne	26.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	149/14/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

V tomto stanovisku sa identifikujú nové výzvy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako sú kvalita pracovných miest, rovnosť, digitalizácia a zmena klímy, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu nielen pri diskusiách o prínosoch investícií do BOZP, ale všeobecnejšie aj v budúcej politike EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

1.2.

EHSV zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti pri tvorbe a vykonávaní trvalo udržateľných politík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Investície do BOZP budú prínosom len vtedy, ak sa rozšíri spoľahlivý sociálny dialóg a rozsiahle kolektívne vyjednávanie. Je dôležité podporovať úlohu výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a zástupcov pracovníkov.

1.3.

Mnohé štúdie, ako aj skúsenosti sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti ukázali, že investície do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prispievajú nielen k zlepšovaniu kvality života pracovníkov a podnikateľov, ale aj k vysokej návratnosti, a to najmä z hľadiska znižovania nákladov, väčšej produktivity a udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia.

1.4.

Pre investície spoločností do BOZP existuje jasné hospodárske opodstatnenie vzhľadom na to, že 3,3 % európskeho HDP sa každý rok vynakladá na riešenie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Okrem toho značnú časť nákladov spôsobených pracovnými úrazmi a chorobami z povolania znášajú nielen systémy verejného zdravotníctva, ale aj pracovníci a ich rodiny (1).

1.5.

EHSV požaduje viac verejných a súkromných investícií do BOZP a viac finančných stimulov pre podniky, ktoré investujú do BOZP. Verejné investície by mali byť prispôsobené potrebám špecifických typov účastníkov trhu práce s osobitným zameraním na malé a stredné podniky (MSP). Väčšie spoločnosti s vyššou finančnou kapacitou by mali podporovať a investovať do BOZP vrátane svojej dodávateľskej siete.

1.6.

EHSV požaduje holistický prístup k investíciám do BOZP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať témam, ako sú psychosociálne riziká, muskuloskeletálne poruchy, ochorenia obehového systému a rakovina, vzhľadom na ich prepojenia so svetom práce, spoločnosťou a životným prostredím.

1.7.

EÚ musí investovať do duševného zdravia európskych obyvateľov. Stúpa emocionálna náročnosť viacerých zamestnaní, najmä v rastúcom sektore služieb, a všetci aktéri na trhu práce – vrátane MSP – čelia stresu.

1.8.

EHSV požaduje komplexnejšie štúdie s cieľom lepšie pochopiť prínos investícií do BOZP. Na tento účel musia členské štáty preukázať väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o výmenu štatistických informácií o chorobách a infekciách súvisiacich s prácou, ako aj o zosúladenie uznávania a registrácie chorôb z povolania.

1.9.

EHSV vyzýva EÚ, členské štáty a všetkých ostatných príslušných aktérov, aby podporovali výmenu osvedčených postupov v oblasti BOZP, a to najmä finančné stimuly pre spoločnosti investujúce do BOZP.

1.10.

EHSV zdôrazňuje vplyv pracovných podmienok vrátane rodovej rovnosti na zdravie a blaho pracovníkov. K investíciám do BOZP by sa malo pristupovať z perspektívy kvality pracovných miest. Štandardné pracovné podmienky a rodová rovnosť poskytujú najlepšiu prevenciu pred psychosociálnymi rizikami, čo vedie k zlepšovaniu kvality života a vyššej produktivite.

1.11.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že prístup k BOZP, a teda ani výhody investovania do BOZP, nie sú rovnomerne rozložené v rámci členských štátov EÚ. Iniciatívy by mali brať do úvahy aspekty, ako sú pohlavie, etnický pôvod, vek alebo zdravotné postihnutie, a prepojiť stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s diskusiou o rovnosti.

1.12.

Proces digitalizácie by mohol v oblasti BOZP priniesť množstvo pozitívnych zmien. EHSV je však veľmi znepokojený tým, že niektoré nové druhy práce vytvorené digitalizáciou by mohli byť mimo rozsahu pôsobnosti predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Všetci pracujúci ľudia v EÚ by mali byť chránení právnymi predpismi v oblasti BOZP.

1.13.

EHSV zdôrazňuje, že BOZP je prínosom nielen pre hospodárstvo EÚ, ale predstavuje aj základné pracovné právo. Podpora noriem v oblasti BOZP by sa nemala obmedziť len na členské štáty, ale mala by sa vzťahovať na krajiny po celom svete, a to najmä na tie, s ktorými EÚ ratifikovala obchodné dohody alebo realizuje iné formy spolupráce, ako napr. s krajinami Východného partnerstva alebo južného susedstva. Európske investície by mali uprednostňovať spoločnosti, ktoré majú stabilné politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podporujú BOZP v rámci svojich dodávateľských reťazcov.

2. Kontext

2.1.

Každý rok dochádza v Európskej únii k viac ako 3,2 miliónu úrazov bez smrteľných následkov a takmer 6 000 ľudí umiera pri nehodách. Pri konzervatívnom odhade umrie v dôsledku rakoviny spôsobenej zamestnaním 100 000 ľudí. Mnohé nehody sú neohlásené a reálne čísla sú pravdepodobne oveľa vyššie. Napríklad údaje o pracovníkoch, ktorí prišli o život cestou do práce, ani počet samovrážd súvisiacich so zamestnaním, sa do tohto počtu nezapočítavajú. Niektorí pracovníci neoznamujú pracovné úrazy, ktoré nemajú smrteľné následky (2).

2.2.

24,2 % pracovníkov sa domnieva, že je ich zdravie pri práci ohrozené, zatiaľ čo 25 % uvádza, že ich práca má v prvom rade negatívny vplyv na kvalitu ich života (3). 7,9 % pracovnej sily trpelo zdravotnými problémami zo zamestnania, z ktorých 36 % malo za následok neprítomnosť v práci aspoň štyri dni za rok (4).

2.3.

Európska únia už 30 rokov disponuje systémom právnych predpisov zameraných na ochranu pracovníkov pred úrazmi a inými formami chorôb z povolania. Základom acquis EÚ v oblasti BOZP je článok 153 ZFEÚ a európska rámcová smernica (89/391/EHS). Smernicou sa zaviedli všeobecné zásady riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia, a je uplatniteľná na všetkých zamestnancov a na všetky odvetvia činnosti v celej EÚ. Európska únia zároveň prijala 23 samostatných smerníc v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Európsky pilier sociálnych práv sa nedávno vo svojej desiatej zásade odvolal na BOZP.

2.4.

Viaceré európske prieskumy preukazujú, že v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci došlo k zlepšeniu, no celkové náklady spojené s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania sú stále vysoké. Podľa odhadov Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) sa na pracovné úrazy a choroby z povolania vynakladá 3,9 % globálneho HDP a 3,3 % európskeho HDP. Toto percento sa v jednotlivých krajinách líši v závislosti od ich hospodárstva, legislatívneho rámca a stimulov na predchádzanie. Hlavným nákladovým faktorom je rakovina spôsobená zamestnaním, po ktorej nasledujú muskuloskeletálne poruchy (5).

2.5.

Štúdie ukazujú, že zabezpečenie vhodného riadenia BOZP v malých a stredných podnikoch a rodinných farmách aj naďalej predstavuje veľkú výzvu. Napríklad rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 označuje posilňovanie kapacít malých a stredných podnikov pri zavádzaní efektívnych a účinných opatrení na predchádzanie rizikám ako jeden z hlavných strategických cieľov pre oblasť BOZP.

2.6.

Výskum súvislostí a opatrení týkajúcich sa BOZP v malých a stredných podnikoch v EÚ poukazuje na „všeobecný a mnohostranný nedostatok zdrojov“ (6), čo núti značnú časť týchto malých a stredných podnikov uplatňovať „nenáročné stratégie“(„low road“). Kľúčovými charakteristikami takýchto spoločností sú slabé hospodárske postavenie, obavy o hospodárske prežitie, nedostatok investícií do BOZP, obmedzené poznatky, povedomie a kompetencie v oblasti BOZP.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

Mnohé štúdie, ako aj skúsenosti sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti ukazujú, že investície do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prispievajú nielen k zlepšovaniu kvality života pracovníkov, ale aj k vysokej návratnosti, a to najmä z hľadiska znižovania nákladov, väčšej produktivity a udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia. (7) Fínske štúdie preukázali, že takéto investície môžu mať pozitívne účinky na ziskovosť aj bez okamžitých merateľných účinkov na produktivitu, čo naznačuje, že mechanizmy hospodárskych úžitkov v oblasti BOZP sú subtílnejšie, než sa často predpokladá (8).

3.2.

Keďže pracovníci a ich rodiny pokrývajú väčší podiel nákladov súvisiacich s chorobami z povolania alebo úrazmi, existuje jasné hospodárske opodstatnenie pre investície spoločností do BOZP (9).

3.3.

EHSV víta skutočnosť, že sa v niektorých členských štátoch zaviedli systémy na finančné odmeňovanie organizácií za zabezpečenie bezpečných a zdravých pracovísk a vyzýva, aby viaceré členské štáty zaviedli podobné systémy. Medzi tieto stimuly patria nižšie náklady na poistné, daňové úľavy alebo štátne dotácie, pričom zabezpečujú, aby boli tieto systémy hospodársky výhodné pre poisťovateľov prostredníctvom znižovania počtu poistných udalostí, ich závažnosti a nákladov, ktoré sa na ne vynakladajú.

3.4.

EHSV zastáva názor, že stimulačné systémy by nemali odmeňovať len predchádzajúce výsledky dosiahnuté v dôsledku správneho riadenia BOZP (napr. malý výskyt nehôd), ale mali by tiež odmeňovať osobitné úsilie v oblasti prevencie zamerané na znižovanie nehôd a ochorení v budúcnosti. Okrem finančných systémov by sa osobitná pozornosť mala venovať existujúcim dobrovoľným sektorovým iniciatívam zameraným na riadenie priemyselných výrobkov a excelentnosť výkonu (10).

3.5.

Vzhľadom na celkový trend zameraný na znižovanie počtu úrazov a úmrtí spôsobených nehodami pri práci EHSV navrhuje zamerať sa viac na choroby z povolania ako rakovinu, ochorenia obehového systému, muskuloskeletálne poruchy a ochorenia spojené s psychosociálnymi rizikami, ktoré sú najzávažnejšími a najčastejšími príčinami pracovnej neschopnosti v EÚ.

3.6.

EHSV požaduje holistickejší prístup k investíciám do BOZP. Tento prístup by sa mal vyhnúť prílišnému zovšeobecňovaniu a vzhľadom na obmedzené zdroje by sa mal spočiatku zamerať na najúčinnejšie spôsoby zlepšenia politík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

3.7.

Investície do BOZP je potrebné analyzovať v rámci diskusie o kvalite pracovných miest. Údaje nadácie Eurofound ukazujú, že príležitostní pracovníci majú najnižší prístup k informáciám o rizikách BOZP (11). Okrem toho neistota pracovného miesta, ako aj nezamestnanosť prispievajú k narušeniu duševného zdravia. Štandardné pracovné podmienky a rodová rovnosť poskytujú najlepšiu prevenciu pred psychosociálnymi rizikami, čo vedie k zlepšovaniu kvality života a vyššej produktivite. EHSV preto súhlasí s nedávnou štúdiou Eurofoundu, v ktorej sa uvádza, že: ak sa v analýze zvážia faktory týkajúce sa jednotlivých krajín, ktoré majú potenciálny význam, pokiaľ ide o vzájomný účinok medzi pracovnými podmienkami a zdravím a blahom pracovníkov, ukazuje sa, že hustota odborov, lepšia ochrana zamestnanosti a väčšia rodová rovnosť sa spájajú s lepším odmeňovaním, väčším objemom pracovných zdrojov a menším počtom odpracovaných hodín. Členské štáty by sa preto mali povzbudzovať, aby investovali do iniciatív s cieľom posilniť hustotu odborov, ochranu zamestnanosti a rodovú rovnosť, a zo strednodobého a dlhodobého hľadiska tak prispieť k zdravšej pracovnej sile (12).

3.8.

Na lepšie zviditeľnenie prínosu investícií do BOZP je potrebné vypracovať rozsiahlejšie štúdie. Výbor víta nedávne štúdie a vyzýva na vypracovanie podrobnejších štúdií, ktoré pomôžu zvýšiť informovanosť o význame investícií do BOZP a prispejú k efektívnejšiemu prideľovaniu zdrojov zameraním sa na oblasti, v ktorých by investície mohli priniesť najväčšiu a najrýchlejšiu návratnosť.

3.9.

Treba zosúladiť uznávanie a registráciu chorôb z povolania v rámci EÚ a zaviesť zber súvisiacich údajov v záujme sledovania trendov na úrovni EÚ. EHSV sa domnieva, že nedostatočné zosúladenie uznávania chorôb z povolania môže viesť k diskriminácii niektorých spoločností a pracovníkov v EÚ, ktorých krajiny majú vyššiu alebo nižšiu úroveň uznávania chorôb z povolania.

3.10.

Okrem toho je potrebné zabezpečiť väčšiu transparentnosť medzi členskými štátmi pri výmene štatistických informácií o chorobách a infekciách súvisiacich so zamestnaním.

3.11.

EHSV navrhuje, aby príslušné orgány EÚ spolupracovali s Eurostatom a členskými štátmi na vytvorení spoľahlivého systému informovania a zhromažďovania údajov na základe pilotného projektu týkajúceho sa európskej štatistiky chorôb z povolania.

3.12.

Keďže vzdelávanie a prevencia sú hlavnou súčasťou investícií do BOZP, EHSV upriamuje osobitnú pozornosť na zástupcov odborových organizácií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a iných dobrovoľníkov. Je dôležité podporovať úlohu výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a zástupcov pracovníkov a v prípade potreby zlepšiť právnu ochranu zástupcov pracovníkov.

3.13.

EHSV už v minulosti odporučil, aby príslušné orgány v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prevencie, presadzovania a výskumu mali dostatok finančných a ľudských zdrojov na plnenie svojich úloh (13).

3.14.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že prístup k BOZP nie je v rámci členských štátov EÚ rovnomerne rozložený, a teda nie sú rovnomerne rozložené ani výhody investovania do BOZP. Rôzne iniciatívy by mali brať do úvahy aspekty, ako sú pohlavie, etnický pôvod, vek alebo zdravotné postihnutie, a prepojiť stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s diskusiou o rovnosti.

3.15.

4. Dôležitosť investícií do BOZP pre MSP

4.1.

MSP čelia rôznym nákladom na intervencie v oblasti BOZP: počiatočné investície (nákup nového zariadenia, inštalácia, adaptácia, odborná príprava), opakujúce sa náklady (údržba, obnova vybavenia, náklady na odbornú prípravu z hľadiska peňazí a času) a náklady na služby BOZP. Väčšina malých a stredných podnikov má obmedzené hospodárske a riadiace zdroje, a preto je na dosiahnutie ich väčšieho podielu potrebné poskytovať programy a nástroje BOZP s nízkymi alebo nulovými nákladmi.

4.2.

Politiky je potrebné prispôsobiť potrebám, podnikateľskému prostrediu a kontextu MSP vrátane rodinných fariem na úrovni odvetvia, pododvetvia a na úrovni pracovných postupov. Príslušné podnikateľské organizácie a sociálni partneri môžu pomôcť prispôsobiť ich potrebám a požiadavkám MSP.

4.3.

Malé a stredné podniky potrebujú viac podpory na zabezpečenie spoľahlivej BOZP. Patrí sem:

4.3.1.

Finančná podpora (finančné stimuly), individuálne prispôsobené usmerňovanie a poradenstvo;

4.3.2.

Podpora inšpektorov práce, ktorí by mali zohrávať dôležitejšiu úlohu pri zvyšovaní informovanosti o právnych predpisoch v oblasti BOZP a poskytovaní podpory a poradenstva;

4.3.3.

Prispôsobené, praktické a nákladovo efektívne nástroje;

4.3.4.

Zvyšovanie informovanosti zamestnávateľov a pracovníkov, výmena osvedčených postupov;

4.3.5.

Zásada „najskôr myslieť na malých“, ustanovenia iniciatívy „Small Business Act“a funkcie vyslancov MSP by sa mali uplatňovať konzistentne, pričom by sa malo zabrániť zbytočnej/neprimeranej záťaži s cieľom zlepšiť dodržiavanie predpisov;

4.3.6.

Lepšia spolupráca a partnerstvá na podporu MSP, najmä na regionálnej/miestnej úrovni so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri, poisťovne a verejné orgány.

4.4.

Malé a stredné podniky často uprednostňujú rôznych sprostredkovateľov. Osobné stretnutia sú však finančne nákladné, a preto je nevyhnutné nájsť nákladovo efektívne riešenia.

4.5.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a sieť Enterprise Europe Network môžu ponúknuť praktickú podporu – napr. bezplatné a ľahko použiteľné nástroje, informácie a poradenstvo – a mali by pokračovať v rozširovaní osobitných programov v tejto oblasti.

5. Konkrétne pripomienky

5.1.

Psychosociálne riziká patria k najnáročnejším a rastúcim obavám v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a dokonca aj podnikatelia z MSP čelia vysokej miere stresu (14). Napriek tomu, že boj proti stresu a psychosociálnym rizikám je nákladný, výskum ukazuje, že ich ignorovanie je ešte nákladnejšie pre podniky a hospodárstvo.

5.2.

EHSV zdôrazňuje potrebu ďalšej diskusie a výskumu o syndróme vyhorenia s cieľom zaviesť príslušné stratégie na jeho prevenciu.

5.3.

Podobne sa EÚ musí zamerať na znižovanie prítomnosti na pracovisku za každú cenu. Dôraz na fyzickú prítomnosť v práci nielenže môže zvýšiť pravdepodobnosť poškodenia zdravia, ale aj znížiť produktivitu pracovníkov (15).

5.4.

Hoci muži a ženy pracujú na rovnakých pracoviskách, v dôsledku odlišnej biológie, požiadaviek alebo vystavovaniu sa môžu čeliť rôznym rizikám. EHSV preto požaduje „rodovo citlivejší“prístup k investíciám do BOZP. Osobitnú pozornosť treba venovať najmä prevencii muskuloskeletálnych porúch a rakoviny u žien.

5.5.

EHSV žiada v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami, aby sa venovala väčšia pozornosť osobám so zdravotným postihnutím vo všetkých jeho formách. EHSV zdôrazňuje, že prepojenie medzi zdravotným postihnutím a trhom práce sa netýka len opatrení na zabezpečenie práva na prístup, ako sú kvóty, stimuly alebo daňové úľavy, ale aj väčšieho záväzku predchádzať zdravotným rizikám pre osoby so zdravotným postihnutím vo všetkých druhoch pracovného prostredia. Investície do BOZP by mali byť prispôsobené potrebám osôb so zdravotným postihnutím.

5.6.

Zvláštna pozornosť by sa mala venovať aj mobilným, migrujúcim a sezónnym pracovníkom, keďže je v ich prípade vzhľadom na jazykové a iné bariéry pravdepodobnejší výskyt pracovného úrazu. Mnohí z nich, najmä neregulárni migranti, nie sú dostatočne krytí systémami sociálneho zabezpečenia a nahlasovaním údajov.

5.7.

EHSV konštatuje, že v súvislosti s rýchlym starnutím európskeho obyvateľstva je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zásadnou problematikou, v ktorej musí EÚ zohrávať dôležitú úlohu. Pri starších pracovníkoch je napríklad oveľa vyššie riziko smrteľných pracovných úrazov ako pri mladších pracovníkoch, hoci sa v ich prípade pracovné úrazy bez smrteľných následkov vyskytujú zriedkavejšie. Okrem toho pociťujú oveľa vyššiu záťaž pri chorobách s dlhou latentnou fázou, ako je rakovina spôsobená zamestnaním alebo ochorenia obehového systému.

5.8.

Spoločnosti so sieťami dodávateľov majú vyššiu schopnosť investovať do BOZP a nesú zodpovednosť za podporu a investovanie do BOZP s cieľom poskytnúť bezpečné a zdravé prostredie pre všetkých pracovníkov v rámci ich dodávateľských reťazcov. (16)

5.9.

Verejné orgány sú povinné ponúknuť podnikom bezplatné vysokokvalitné IT nástroje na pomoc pri hodnotení pracovných rizík. Tieto nástroje musia byť zároveň jednoduché a praktické a musia presne spĺňať očakávania podnikov. Navyše by sa mali začleniť do širších iniciatív na mobilizáciu príslušných odvetví a mali by ich sprevádzať kampane na podporu úsilia o predchádzanie rizikám. Zároveň je nevyhnutné zapojiť sociálnych partnerov a pracovníkov. Podniky by mali mať možnosť obrátiť sa na zainteresované strany ako na odborníkov v oblasti BOZP.

5.10.

EHSV konštatuje, že inovácie v oblasti boja proti rakovine by mohli priniesť pacientom veľké výhody, no zároveň predstavujú výzvy pre súčasné normy v oblasti BOZP. Kontrola dodržiavania vysokých úrovní BOZP v oblasti nukleárnej medicíny a cytotoxických farmaceutických výrobkov v rámci nemocničných zariadení je nevyhnutným krokom na využitie potenciálu liečby rakoviny bez ohrozenia zdravotníckych pracovníkov.

5.11.

Poznatky o určitých genetických podmienkach, ktoré sú predispozíciou zhubných nádorov, sa prehlbujú, avšak nie je známy druh ani čas vzniku rakoviny, ktorá môže byť alebo skutočne bude ich následkom. Na druhej strane je známe, že rastúci počet environmentálnych aspektov súvisiacich s prácou je karcinogénnych. Kombinácia týchto dvoch faktorov s najväčšou pravdepodobnosťou zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Pre pracovníkov je užitočné poznať typ zhubnej štruktúry DNA, ktorý by mohli mať, pričom zodpovední zamestnávatelia by ich mali informovať o možných rizikových faktoroch na pracovisku.

5.12.

Je potrebné podporovať spoľahlivé politiky a postupy návratu do práce, aby boli pracoviská aj naďalej udržateľné. Pre pracovníkov, ktorí majú záujem vrátiť sa do práce, by sa mal zabezpečiť vhodný rehabilitačný proces vrátane napr. prispôsobenia ich pracoviska.

5.13.

EHSV je pevne presvedčený, že zmena klímy bude viesť k potrebe úpravy stratégií v oblasti BOZP. Rastúce teploty a neobvyklé prírodné katastrofy sa stanú skutočnou hrozbou pre pracovné podmienky obyvateľstva EÚ.

6. BOZP a digitalizácia

6.1.

Proces digitalizácie by mohol v oblasti BOZP priniesť množstvo pozitívnych zmien. Roboty napríklad možno používať na vysokorizikovú prácu v baníctve alebo stavebníctve, resp. IT technológie zas môžu zlepšiť spôsob, akým sa organizuje dohľad nad BOZP. Digitalizácia môže takisto zmierniť psychosociálne riziká spôsobené monotónnou prácou, pričom starší ľudia alebo ľudia so zdravotným postihnutím by mohli využívať výhody systému digitálnej pomoci.

6.2.

EHSV je na druhej strane znepokojený negatívnymi dôsledkami digitalizácie na BOZP a pracovníkov. Významné riziká sa na digitalizovaných pracoviskách už preukázali vo forme intenzifikácie práce, stresu a psychosociálneho násilia (17). V budúcnosti môžeme navyše očakávať nehody spôsobené umelou inteligenciou, ktorým treba zabrániť.

6.3.

Digitalizácia tiež zvýšila schopnosť byť trvalo spojený s prácou prostredníctvom e-mailových správ a iných foriem komunikácie, ktoré môžu zmazať hranicu medzi súkromným a pracovným životom a spôsobiť, že ľudia budú viac závislí od IT technológií. Najmä u mladých ľudí je vyššia pravdepodobnosť, že sa stanú závislí od IT technológií a sociálnych platforiem, čo môže mať nepriaznivé účinky na ich zdravie a bezpečnosť. EHSV vyzýva sociálnych partnerov, aby prijali primerané opatrenia na ochranu zdravia pracovníkov pred týmito rizikami a zohľadnili potrebu zabezpečiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Sociálny dialóg musí v tejto súvislosti tiež zohrávať dôležitú úlohu. Jedným z príkladov týchto opatrení je právo na odpojenie, ktoré bolo nedávno zavedené vo Francúzsku a v niektorých krajinách EÚ sa uplatňuje v určitých odvetviach a v dohodách na úrovni podnikov.

6.4.

EHSV je veľmi znepokojený tým, že niektoré nové formy práce, ktoré vznikli digitalizáciou (napr. pracovné platformy alebo hospodárstvo založené na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu, tzv. gig economy), by mohli nespadať do pôsobnosti nariadení v oblasti BOZP, ktorých cieľom je chrániť pracovníkov v štandardných formách zamestnania. Tento vývoj by mohol viesť k neprijateľnej situácii, v ktorej by niektorý nový typ pracovníkov, ako sú pracovníci platforiem v Európe, nebol primerane chránený. Všetci pracovníci v EÚ by mali byť chránení právnymi predpismi v oblasti BOZP. EHSV sa v tejto súvislosti súhlasí so závermi Rady (18), podľa ktorých by „nové formy práce nemali znižovať alebo narúšať zodpovednosť zamestnávateľa zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci po všetkých stránkach súvisiacich s ich prácou“.

V Bruseli 26. septembra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) https://osha.europa.eu/sk/tools-and-publications/publications/value-occupational-safety-and-health-and-societal-costs-work/view.

(2) Oznámenie o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020, COM(2014) 332 final

(3) Eurostat (2015), Accidents at work statistics (ESAW) (Štatistika pracovných úrazov): http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=hsw_mi07&lang=en.

(4) Výberové zisťovanie pracovných síl v EÚ v roku 2013.

(5) https://osha.europa.eu/sk/tools-and-publications/publications/international-comparison-cost-work-related-accidents-and.

(6) https://osha.europa.eu/en/tools-and-publications/publications/contexts-and-arrangements-occupational-safety-and-health-micro.

(7) https://osha.europa.eu/en/tools-and-publications/publications/reports/the-business-case-for-safety-and-health-cost-benefit-analyses-of-interventions-in-small-and-medium-sized-enterprises, správa EU-OSHA z júla 2019

(8) Murphy, R. and Cooper, C. (2000), Healthy and productive work.

(9) https://osha.europa.eu/sk/tools-and-publications/publications/value-occupational-safety-and-health-and-societal-costs-work/view.

(10) Takýmto príkladom je Responsible Care®, ktorý je etickým rámcom európskeho a globálneho chemického priemyslu na zlepšenie bezpečnej výroby, manipulácie a používania chemických látok v dodávateľských reťazcoch.

(11) Pozri prílohu.

(12) Eurofound (2019), Working conditions and workers' health (Pracovné podmienky a zdravie pracovníkov) Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, s. 51.

(13) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 56.

(14) Prieskumy pracovných podmienok v Európe, 2015.

(15) Eurofound (2019), Working conditions and workers‘ health (Pracovné podmienky a zdravie pracovníkov), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(16) https://osha.europa.eu/sk/tools-and-publications/publications/literature_reviews/promoting-occupational-safety-and-health-through-the-supply-chain/view.

(17) MOP (2019) The Threat of Physical and Psychosocial Violence and Harassment in Digitalized Work (Hrozba fyzického a psychosociálneho násilia a obťažovania v digitalizovanej práci).

(18) Rada EPSCO 9686/19 13. júna 2019.

Za	:	50
Proti	:	86
Zdržalo sa	:	10

Za	:	49
Proti	:	106
Zdržalo sa	:	10