Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Diskusný dokument „Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030“

[COM(2019) 22 final]

(2020/C 14/14)

Spravodajca: Cillian LOHAN (IE – III)

Pomocný spravodajca: Peter SCHMIDT (DE – II)

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európska komisia, 3.6.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	11.12.2018 – predĺženie 22.1.2019
Príslušná sekcia	pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	28.6.2019
Prijatie v pléne	26.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	168/3/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Udržateľný rozvoj musí byť jadrom budúcnosti Európy. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oceňuje komplexnú analýzu v diskusnom dokumente, opísané výzvy, odporúčaný postup a potenciál Európy, na ktorý sa v ňom poukazuje, avšak vyjadruje znepokojenie nad tým, že tempo prechodu na udržateľnosť, globálne a v rámci Európy, nezodpovedá tomu, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, na ktorých sme sa dohodli. Politické opatrenia nezodpovedajú naliehavej potrebe riešiť súčasné environmentálne, sociálne a hospodárske výzvy.

1.2.

Udržateľný rozvoj je spoločným cieľom v celosvetovom meradle: dosiahnutie udržateľného využívania prírodných zdrojov a prosperity pre všetkých ľudí si vyžaduje spoločné úsilie všetkých národov. Európa sa k tomu nemôže dopracovať sama, ale EÚ môže a mala by používať svoju váhu ako najväčší obchodný blok a ako veľký dovozca biologických zdrojov s cieľom presadiť na celosvetovej úrovni udržateľné získavanie zdrojov, čím sa podporí zachovanie globálnej biodiverzity a ekosystémov, ktoré sú životne dôležité pre našu spoločnú budúcnosť.

1.3.

Udržateľný rozvoj je o budúcnosti ľudí. Hospodárstvo by malo v rámci hraníc možností planéty pracovať pre spoločnosť v záujme dosiahnutia prosperity a rovnosti v súčasnosti a pre budúce generácie. Program Agenda 2030 je projekt zameraný na ľudí, ktorého cieľom je nezabudnúť na nikoho. Dôležitú úlohu pri radikálnej premene európskych hospodárstiev udržateľnejším smerom bude zohrávať avizovaný Európsky ekologický a sociálny dohovor.

1.4.

Čas na úvahy už uplynul, teraz je najvyšší čas konať. EHSV požaduje urýchlené kroky smerom k rozvoju a vykonávaniu celoeurópskej zastrešujúcej a dlhodobej stratégie udržateľného rozvoja, ktorú treba doplniť o komplexný plán vykonávania zameraný na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

1.5.

Stratégia udržateľného rozvoja by mala zahŕňať vnútornú aj vonkajšiu činnosť EÚ a podporovať maximálny súlad medzi nimi. V pláne vykonávania by mala byť zahrnutá udržateľnosť vo všetkých oblastiach politiky, by sa mali navrhnúť kľúčové opatrenia, ktoré EÚ prijme s cieľom dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, jasný harmonogram a plán postupu, konkrétne ciele a ukazovatele, a hlavné úlohy a zodpovednosti všetkých inštitúcií, agentúr a aktérov EÚ. Základom vykonávania by mali byť inovácie, medzinárodná spolupráca orientovaná na udržateľnosť a obchodné dohody a mobilizácia podnikateľskej a občianskej spoločnosti.

1.6.

Vytvorenie rámca pre riadenie a koordináciu spolu so stratégiou vykonávania Agendy 2030 je potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že ciele udržateľného rozvoja budú stredobodom všetkých politík. Najmä strategický program EÚ na roky 2019 – 2024 sa mal zakladať na cieľoch udržateľného rozvoja, pričom významnú úlohu by mal zohrávať Európsky parlament. Hlavným kritériom pre organizáciu novovymenovanej Komisie by malo byť vykonávanie a začlenenie cieľov udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v poverovacích listoch komisárov.

1.7.

EHSV vyzýva Komisiu, aby išla nad rámec politiky rastu HDP. Používanie HDP ako miery prosperity ignoruje dôležité prvky sociálnych a environmentálnych nákladov a prínosov.

1.8.

EHSV uznáva, že v podnikateľskej komunite sú subjekty, ktoré sú lídrami v oblasti začleňovania udržateľnosti. Mnohé podniky sú naozaj priekopníkmi tejto politiky. Politika musí vytvárať stabilné prostredie a istotu, aby sa zabezpečilo, že osvedčené postupy sa stanú bežnou praxou. Vďaka tomu budú podniky schopné prinášať udržateľné riešenia.

1.9.

EHSV požaduje, aby sa všetky súčasné politiky EÚ a rozpočtové/finančné rámce a nástroje (ako je európsky semester, lepšia právna regulácia, VFR atď.) bezodkladne zosúladili s dosahovaním cieľov udržateľného rozvoja. Na úrovni EÚ by sa mali určiť alebo vytvoriť dôveryhodné metodiky na overovanie udržateľnosti, aby sa zabezpečilo, že rozpočtové/finančné nástroje, politické rámce a metódy vykonávania posúdení vplyvu budú v rámci vnútornej a vonkajšej činnosti EÚ podporovať vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja. Mali by sa tiež navrhnúť nové nástroje, ako napríklad opatrenia na posudzovanie „zostávajúcich rozdielov k dosiahnutiu cieľov“, a nové ukazovatele.

1.10.

EHSV bol prvou inštitúciou EÚ s orgánom zaoberajúcim sa udržateľným rozvojom – Strediskom pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja – a prostredníctvom svojich stanovísk, ako aj v rámci svojho interného fungovania a štruktúry je odhodlaný podporovať a presadzovať ciele udržateľného rozvoja komplexnejším spôsobom. Preto iniciuje interné úvahy o zosúladení vnútorného riadenia s cieľmi udržateľného rozvoja.

1.11.

Je potrebná štruktúrovaná účasť občianskej spoločnosti, ktorej by sa mal poskytnúť jasný mandát na rozvoj, vykonávanie a monitorovanie stratégie. Mala by sa preskúmať dôležitá úloha, ktorú doteraz zohrávala platforma viacerých zainteresovaných strán, pričom by sa mali zapojiť všetky zainteresované strany a využiť pozitívne skúsenosti získané na iných relevantných fórach viacerých zainteresovaných strán (napr. Európska platforma pre obehové hospodárstvo). Platforma viacerých zainteresovaných strán by sa mala zmodernizovať a mala by získať formálny a medziinštitucionálny konzultačný rámec, ako odporúča Európsky parlament (1).

1.12.

Udržateľný rozvoj môže byť nástrojom na podporu sociálnej solidarity a tiež nástrojom boja proti nárastu populistických protisystémových nálad občanov, ktorí sa nepodieľajú na rozhodovaní a moci. Nesmie ísť o elitársku agendu, ale o projekt zameraný na ľudí, ktorého cieľom je zabezpečiť prístupné a cenovo dostupné udržateľné rozhodovanie spotrebiteľa.

2.   Úvod

2.1.

Dlho očakávaný diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 bol uverejnený 30. januára ako súčasť diskusie o budúcnosti Európy a tiež ako súčasť záväzku EÚ dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja OSN, ako aj ciele Parížskej dohody o zmene klímy.

2.2.

EHSV je už niekoľko rokov jedným z tých, ktorí volajú po prijatí ambicióznej, zastrešujúcej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj a v mnohých svojich stanoviskách z rôznych oblastí predložil návrhy týkajúce sa potrebných politických opatrení a opatrení v oblasti riadenia v snahe dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja. Súčasné stanovisko prispieva k diskusii o diskusnom dokumente, ale zároveň nadväzuje na doterajšiu prácu EHSV. Jeho cieľom je sformulovať víziu a predložiť konkrétne návrhy potrebných reforiem riadenia, nástrojov a mechanizmov, ktoré by boli podstatou zastrešujúcej stratégie dlhodobého charakteru.

2.3.

Čoraz viac sociálnych a ekologických ukazovateľov poukazuje na to, že je potrebné, aby EÚ a iní svetoví aktéri prijali naliehavé opatrenia a urýchlene prešli na udržateľnosť. Najnovšia hodnotiaca správa Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy varuje, že ľudstvo má približne 11 rokov na obmedzenie emisií skleníkových plynov a zabránenie nárastu globálnych teplôt. V opačnom prípade spôsobí nebezpečné a potenciálne nenapraviteľné škody, pokiaľ ide o klímu (2). Našich občanov čoraz väčšmi okrem naliehavej situácie v oblasti klímy znepokojujú aj iné environmentálne problémy, ako napríklad strata biodiverzity a znečistenie ovzdušia, ktoré si vyžadujú naliehavé opatrenia. V Európe narastajú aj sociálne nerovnosti. Takmer jedna štvrtina našich detí a mladých ľudí je ohrozená chudobou alebo žije v chudobe (3), a milióny mladých ľudí si nedokážu nájsť dôstojnú prácu, aby si začali budovať dospelý život. Niektoré menšinové skupiny, ako napríklad osoby so zdravotným postihnutím, sú vystavené ďalšiemu vylúčeniu. V Európe prosperujú nacionalistické a populistické hnutia a vo viacerých členských štátoch sú spochybňované základné hodnoty a práva. Samotné základy EÚ sú ohrozené.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Čas na úvahy už uplynul, teraz nastal čas konať. Uverejnenie diskusného dokumentu o udržateľnosti sa malo časovo zhodovať so spustením cieľov udržateľného rozvoja v roku 2015. EHSV očakáva, že sa bezodkladne prijmú kroky na vypracovanie a vykonávanie zastrešujúcej celoeurópskej stratégie udržateľného rozvoja a zodpovedajúceho plánu jej vykonávania v súlade s jeho odporúčaniami v predchádzajúcich stanoviskách (4) a mandátom vyjadreným v záveroch Rady EÚ z rokov 2017, 2018 a z apríla 2019 (5).

3.2.

V diskusnom dokumente sa uvádzajú rôzne možné scenáre dosiahnutia udržateľnosti. Skutočnosť je taká, že jasná voľba medzi scenármi nie je realistická. Len v scenári 1 sa stanovuje zastrešujúca stratégia, avšak aby bol tento scenár účinný, musel by zahŕňať aj prvky z ďalších dvoch scenárov. Zastrešujúca stratégia má zásadný význam, pričom nevyhnutným predpokladom dosiahnutia udržateľnosti je koordinovaný politický prístup. V tomto stanovisku sa ďalej rozvíjajú niektoré myšlienky, ktoré sú načrtnuté v scenári 1.

3.3.

Naliehavá požiadavka väčších ambícií a urýchleného vykonávania vyjadrená v tomto stanovisku by sa nemala vnímať ako nedostatočné uznanie akéhokoľvek pokroku, ktorý sa doteraz dosiahol. EHSV víta analýzu uvedenú v diskusnom dokumente a uznanie základov politiky pre udržateľnú budúcnosť, ako aj horizontálne faktory umožňujúce prechod na udržateľnosť. Politické opatrenia sa však nezhodujú s naliehavosťou, ktorú vyjadrujú príslušní občania a odborníci.

3.4.

EÚ prevzala vedúcu úlohu, pokiaľ ide o politické iniciatívy v oblasti udržateľnosti. Z rôznych zložitých dôvodov však vykonávanie týchto iniciatív zaostáva. EÚ má jednu z najväčších ekologických stôp na svete a najvyššie emisie CO2 na obyvateľa. EÚ zaostáva aj v rámci svojich hraníc, pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť.

3.5.

Nestačí vytvoriť nízkouhlíkovú, zdrojovo efektívnu a sociálnejšiu Európu. Udržateľná Európa potrebuje zohľadniť environmentálny a sociálny dosah mimo svojich hraníc spôsobený jej dovozom. Ak chce byť EÚ globálnym lídrom, ako sa opisuje v diskusnom dokumente, potom musí pochopiť a brať vážne svoju zodpovednosť a dosah na globálnej úrovni. Výbor v tejto súvislosti považuje prebiehajúce rokovania EÚ s krajinami Mercosuru za zaťažkávajúcu skúšku pre novú obchodnú politiku orientovanú na udržateľný rozvoj. Preto podporuje výzvu tých skupín, ktoré jasne požadujú, aby sa takáto zmluva neuzatvorila napríklad bez dôslednej účasti všetkých strán na vykonávaní dohody o zmene klímy, na ochrane tropických dažďových pralesov a/alebo na zohľadňovaní záujmov pôvodného obyvateľstva, resp. aby sa povinne zahrnula aspoň doložka o vypovedaní uplatniteľná v prípade porušenia tohto uznaného a zásadného úsilia v oblasti udržateľnosti.

3.6.

Európa ako kontinent, ktorý mal vždy vedúce postavenie pri ťažbe a využívaní prírodných zdrojov a ktorý sa vyznačuje vysokou mierou spotreby, môže poskytnúť cenné poznatky s prijatými opatreniami na zlepšenie účinnosti zdrojov a na zníženie svojho vplyvu na životné prostredie a s ostatným úsilím zameraným na dosiahnutie zmien vrátane sociálnej ochrany.

3.7.

EÚ musí navrhnúť a zaviesť do praxe model udržateľného rozvoja, ktorý zvyšku sveta ukáže, ako sa trvalým úsilím o dosahovanie skutočnej udržateľnosti podporuje sociálna súdržnosť, napreduje v hospodárskom rozvoji, zabezpečuje ekologický blahobyt a uľahčuje inkluzívna správa vecí verejných bez toho, aby sa na nikoho nezabudlo.

4.   Podpora systematického prístupu k udržateľnému rozvoju

4.1.

V diskusnom dokumente sa nedostatočne zdôrazňuje skutočnosť, že na riešenie súčasných bezprecedentných výziev je potrebná paradigmálna zmena a systémový prístup. Na vymedzení pojmu udržateľný rozvoj sa už dosiahla dohoda. Je však potrebné zabezpečiť, aby bol tento rozvoj plne a dôsledne vykonávaný prostredníctvom politiky a právnych predpisov a aby sa presadzovali jeho zásady.

4.2.

OSN a EÚ vychádzajú z vymedzenia, ktoré prijala Brundtlandovej komisia a podľa ktorej je udržateľný rozvoj taký rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnosti bez toho, aby ohrozoval schopnosť uspokojiť potreby budúcich generácií (6).

4.3.

Od samitu Zeme v Riu v roku 1992 sa v súvislosti s udržateľným rozvojom hovorí o rozvoji, ktorý je založený na troch pilieroch – environmentálnom, sociálnom a hospodárskom – pričom všetky tri by sa mali v rozhodovacom procese rešpektovať a zohľadňovať. Udržateľný rozvoj je zakotvený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii ako jeden z dlhodobých cieľov EÚ.

4.4.

Uvedený diagram označovaný ako „svadobná torta“ ilustruje, že udržateľný rozvoj je o ľuďoch a že hospodárstvo by malo slúžiť spoločnosti v záujme dosiahnutia prosperity, rovnosti a prostredia, ktoré poskytuje kvalitný život. Tento diagram spája jednotlivé vrstvy s medzinárodne dohodnutými cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja (7).

4.5.

Hlavnou zásadou udržateľného rozvoja je začlenenie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych otázok do všetkých aspektov rozhodovania. V tejto súvislosti sa uplatňujú dve zásady stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie — zásada predbežnej opatrnosti (8) a zásada „znečisťovateľ platí“ (9), ktoré sa musia použiť na zabezpečenie toho, aby najzraniteľnejšie osoby neznášali náklady za škody na životnom prostredí. Neodmysliteľnou súčasťou udržateľnosti je aj koncepcia medzigeneračnej rovnosti.

4.6.

Rovnako je potrebné uznať aj štvrtý rozmer udržateľného rozvoja, čo znamená, že riadenie zahŕňa všetky tri úrovne – hospodársku, sociálnu a environmentálnu úroveň. EÚ by mala posilniť dôležitú paradigmálnu zmenu Agendy 2030 smerom k participatívnejšiemu modelu riadenia viacerých zainteresovaných strán v oblasti udržateľného rozvoja (pozri bod 9) a podporiť prístup „spoločnosti ako celku“ pri uskutočňovaní dôležitého prechodu na udržateľnejšiu budúcnosť planéty.

4.7.

V diskusnom dokumente sa navrhuje, aby sa ako nástroj na zabezpečenie a zjednodušenie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja uprednostnilo používanie práva. Komisia uvádza, že dodržiavanie práva by malo byť nevyhnutným predpokladom na získanie finančných prostriedkov EÚ, a malo by sa preto využívať ako stimul pre vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja. To si bude vyžadovať právnu rovnocennosť troch aspektov udržateľného rozvoja: životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo. EHSV opakuje svoju požiadavku, aby sa uznali práva prírody a postavili sa na rovnakú úroveň s právami jednotlivcov a korporácií (10).

5.   Prekročiť rámec politiky rastu HDP

5.1.

Európa potrebuje paradigmálnu zmenu (11) a nový model rastu kvalitatívne sa líšiaci od doterajšieho modelu, t. j. taký, ktorý je sociálne inkluzívny a hospodársky udržateľný a schopný podporovať a napomáhať konvergenciu digitálnych a ekologických prechodov v našich krajinách a spoločnostiach.

5.2.

EHSV tak ako vo svojich predchádzajúcich stanoviskách žiada, aby sa na meranie prosperity na národnej úrovni používali okrem HDP aj iné ukazovatele (12) (13). HDP je ukazovateľom hospodárskeho rozvoja z finančného hľadiska, ale nezohľadňuje dôležité prvky individuálneho a sociálneho blahobytu a náležite nezohľadňuje náklady prírodného kapitálu (klíma, vyčerpávanie prírodných zdrojov, negatívny vplyv na ekosystémové služby, ako sú čisté ovzdušie, sladká voda, úrodná pôda a zdravé mestá a krajina). Nezohľadňuje kvalitu a spravodlivosť pracovných vzťahov a neplatenú prácu ľudí, čím sa ignoruje najväčšia pridaná hodnota osôb, ktoré sa starajú o deti alebo starších ľudí, a dobrovoľníkov pôsobiacich v oblasti kultúrnych a športových aktivít. Udržateľný rozvoj znamená hospodársky rast (14), ktorý zohľadňuje všetky aspekty súčasného a budúceho blahobytu ľudí. Zahŕňa spoločenské a environmentálne náklady a prínosy činností a rešpektuje hranice možností planéty. Zvyšuje bohatstvo, ktoré ľudstvo vlastní spoločne. Nestačí dať spoločenským a environmentálnym prvkom hospodársku hodnotu. Musíme zabezpečiť, aby ich hospodárske subjekty zohľadňovali pri prijímaní rozhodnutí. To si vyžaduje zásah v záujme ochrany verejných záujmov a internalizácie vonkajších vplyvov.

5.3.

Konkurencieschopnosť je predpokladom neustáleho zlepšovania efektívneho využívania zdrojov. Hospodárska súťaž na voľnom trhu však sama osebe nezabezpečuje optimálne výsledky pre spoločnosť. Spoločnosť musí stanoviť pravidlá a podmienky pre výrobcov tovaru a služieb a organizovať vyrovnávaciu silu v záujme ochrany verejných statkov a záujmov, ako je spravodlivosť a udržateľnosť. Treba ovládať trhovú silu subjektov, aby sa zabránilo ich zneužívaniu na úkor práce, spotrebiteľov, iných podnikov a širokej verejnosti. Do indexu globálnej konkurencieschopnosti preto treba zahrnúť environmentálny a sociálny rozmer (15).

5.4.

EHSV oceňuje komplexnú analýzu v diskusnom dokumente, opísané výzvy, odporúčaný postup a potenciál Európy, na ktorý sa v ňom poukazuje, avšak vyjadruje znepokojenie nad tým, že tempo prechodu na udržateľnosť, globálne a v rámci Európy, nezodpovedá tomu, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, na ktorých sme sa dohodli. Viac ako 200 akademických pracovníkov nedávno uverejnilo list, v ktorom Európu vyzývajú, aby upustila od politík orientovaných na rast (16).

5.5.

EHSV podporuje líniu v diskusnom dokumente, že prechod na udržateľnosť by sa mal vnímať ako príležitosť na zvýšenie zamestnanosti a prosperity. Európske podniky majú šancu stať sa lídrom, byť zdrojom kolaboratívnej inovácie a riadiť vlnu digitálnej revolúcie s cieľom vytvoriť udržateľné obchodné postupy a nové normy. Ciele udržateľného rozvoja majú potenciál vymedziť rastúce trhy pre podniky, ktoré môžu priniesť inovačné riešenia a transformatívnu zmenu.

5.6.

EHSV uznáva, že v podnikateľskej komunite sú subjekty, ktoré sú lídrami v oblasti začleňovania udržateľnosti. Podnikanie je predpokladom spoločenského a environmentálneho rozvoja (17). Mnohé podniky sú naozaj priekopníkmi tejto politiky.

5.7.

Horizontálna stratégia udržateľného rozvoja a vhodný regulačný rámec vytvoria priaznivé prostredie, ktoré bude podnecovať viac investícií a maximalizovať príležitosti pre podniky. Vďaka tomu budú podniky schopné prinášať udržateľné riešenia.

6.   Financovanie zmeny

6.1.

Diskusný dokument zahŕňa financovanie, stanovovanie cien, zdaňovanie a hospodársku súťaž medzi horizontálnymi faktormi umožňujúcimi prechod.

6.2.

EHSV konštatuje, že napriek širokej výraznej podpore udržateľnosti súčasné politické prostredie neposkytuje účinný mechanizmus na začlenenie sociálnych a environmentálnych nákladov do investičných rozhodnutí. Hodnotenie činností a investícií sa zväčša zakladá len na finančnej/hospodárskej návratnosti. To neprináša skutočné uplatňovanie zásad transformatívnym spôsobom.

6.3.

V niektorých prípadoch musí byť financovanie založené na environmentálnej a sociálnej návratnosti. Financovanie sa musí využiť na stimuláciu zmeny, ktorá je prínosom z hľadiska udržateľnosti. Súčasné opatrenie efektívnosti alebo hodnoty činností sa však zakladá len na finančnej/hospodárskej návratnosti. Táto úzka koncepcia nebude nikdy financovať prechod smerom k udržateľnosti. Podľa EHSV musí preorientovanie kapitálových tokov smerom k udržateľnejšiemu hospodárstvu nevyhnutne sprevádzať finančná inklúzia a sociálna súdržnosť v Európe, kde nikto nezostáva bokom (18).

6.4.

Poskytovanie finančných prostriedkov a financovanie výskumu a inovácií je kritickým aspektom udržateľného rozvoja, ale aj samotné financovanie a nástroje financovania sa musia pretvoriť inovačným spôsobom (19) napríklad vytváraním rozpočtu pre systematické začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím. Financovanie musí ísť nad rámec nízkouhlíkových projektov a musí mať vyššiu efektívnosť využívania zdrojov s cieľom zahrnúť hodnotnú prácu a iniciatívy, ktoré prinášajú výsledky environmentálneho alebo sociálneho charakteru.

6.5.

Sociálne investície sú obzvlášť užitočné v boji proti vysokému riziku chudoby v EÚ a pre zvýšenie potenciálu Európy v oblasti zamestnávania (20). EHSV uznáva, že ďalšie investície do iniciatív v oblasti obehového hospodárstva sú nástrojom na dosiahnutie väčšej udržateľnosti.

6.6.

Pri radikálnej premene európskych hospodárstiev udržateľnejším smerom bude dôležitú úlohu zohrávať Európsky ekologický a sociálny dohovor. Malo by ísť o hlavný európsky program verejných investícií na podporu veľkých kapitálových projektov s jasnými a ďalekosiahlymi verejnými prínosmi, ako sú obnova verejných budov, nová koncepcia verejnej dopravy a vybudovanie systémov čistej energie. Vytvoril by veľmi potrebné pracovné miesta v Európe, najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti (predovšetkým medzi mladými ľuďmi a osobami so zdravotným postihnutím) a podporil by rýchly vývoj a inováciu v európskych systémoch odborného vzdelávania a prípravy.

6.7.

Viacročný finančný rámec (VFR) má zásadný význam pre zabezpečenie presadzovania cieľov udržateľného rozvoja, a konečné rozhodnutie týkajúce sa VFR na obdobie rokov 2021 – 2027 bude signálom, či bude EÚ schopná dosiahnuť jej záväzky v rámci Agendy 2030. Komisia vo svojom návrhu nevyužila príležitosť na to, aby z Agendy 2030 urobila prioritu európskej agendy. V novom VFR sa síce v obmedzenej miere navrhuje začleniť cieľ zohľadňovania problematiky klímy, avšak na udržateľný rozvoj by sa v ňom mali vyčleniť aj príslušné finančné zdroje a malo by sa zaistiť, aby žiadna forma financovania neohrozovala plnenie cieľov udržateľného rozvoja. Subjekty zodpovedné za vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja vrátane členských štátov, miestnych samospráv, odborových organizácií a mimovládnych organizácií musia mať prístup k financovaniu inovačných, merateľných a inkluzívnych projektov (21). Budúci konečný VFR by mal najmä umožniť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. EÚ musí preukázať takú úroveň ambícií, ktorá bude zodpovedať výzve bojovať proti zmene klímy; na tento cieľ sa musí vyčleniť v priemere 40 % jej globálneho rozpočtu (22). EHSV takisto poukazuje na potrebu riešiť problémy, ktorým čelia malí aktéri občianskej spoločnosti pri prístupe k financovaniu na zabezpečenie potenciálne transformačných iniciatív, ktoré je potrebné podporovať a uskutočňovať (23).

6.8.

EHSV opätovne požaduje ukončenie dotácií na fosílne palivá a to, aby základom našej produkcie potravín a spracovateľských odvetví boli udržateľné potravinové systémy ako praktické prostriedky začlenenia aspektu udržateľnosti do politiky (24). Opakovane poukázal na to, že EÚ dodnes nesplnila svoje mnohoraké sľuby týkajúce sa internalizácie externých nákladov, dôsledného uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ a postupného ukončovania dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu, a znovu vyzýva inštitúcie EÚ, aby navrhli komplexnú celkovú koncepciu systému environmentálneho zdaňovania a poplatkov (25).

6.9.

Udržateľný rozvoj znamená aj pokrok a prosperitu. Výskum a inovácie budú v tom zohrávať kľúčovú úlohu. Na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov sa musí zvýšiť verejné financovanie vedy a výskumu so zameraním na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. To by sa mohlo použiť aj na mobilizáciu financovania zo súkromného sektora.

6.10.

Pri prechode na udržateľné hospodárstvo zohrávajú dôležitú úlohu súkromné investície. Verejno-súkromné partnerstvá môžu pomôcť optimalizovať návratnosť investícií z hľadiska udržateľnosti v európskom aj v medzinárodnom kontexte.

7.   Udržateľný rozvoj ako nástroj sociálnej solidarity

7.1.

Udržateľný rozvoj by mohol byť nástrojom boja proti nárastu populistických protisystémových nálad občanov, ktorí sú znevýhodnení a ktorí sa nepodieľajú na rozhodovaní a moci. Nesmie ísť o elitársku agendu, ale o projekt zameraný na ľudí, ktorého cieľom je zabezpečiť prístupné a cenovo dostupné udržateľné rozhodovanie spotrebiteľa. Pokusy o riešenie problémov tak, že sa náklady prenesú na tých, ktorí už bojujú s ťažkosťami a cítia sa byť znevýhodnení a vylúčení, vedú k jasnému odmietaniu politických riešení (napr. politík v oblasti klímy a mnohých environmentálnych politík) a prejavujú sa prostredníctvom extrémizmu a izolacionistickej rétoriky proti migrácii. Dôstojná práca je nevyhnutnou podmienkou udržateľného prechodu.

7.2.

Prechod si vyžaduje investície do účinných, inkluzívnych a integrovaných sociálnych systémov vrátane kvalitných a dostupných služieb, ako sú zdravotná a dlhodobá starostlivosť, a to uskutočňovaním sociálneho dialógu. Z výskumu vyplýva, že investície do vzdelávania a zdravotnej starostlivosti majú dlhodobý pozitívny vplyv na sociálnu mobilitu, avšak členské štáty mali v poslednom desaťročí tendenciu znižovať investície do týchto dvoch oblastí. V takom prípade sa musí tento trend zvrátiť. Náklady na prechod na nízkouhlíkové udržateľné hospodárstvo musia primerane znášať tí, ktorí si to najviac môžu dovoliť (napríklad podľa zásady „znečisťovateľ platí“), a mali by sa na ne venovať dotácie z verejných finančných prostriedkov. Riešenia nášho súčasného neudržateľného modelu, ktoré ešte zhoršujú problém, nie sú únosné, a musia sa v rámci politických možností zamietnuť – v skutočnosti sú odmietané v uliciach Európy, napr. prostredníctvom štrajku študentov za budúcnosť klímy

7.3.

Diskusný dokument nemlčí o štatistikách, ktoré poukazujú na problematiku obrovskej nerovnosti v EÚ. Viac ako 22 % občanov EÚ je ohrozených chudobou. Vo väčšine členských štátov klesá počet osôb so stredne vysokými príjmami, a narastá počet osôb s nízkymi príjmami. Približne 7 % osôb žije v materiálnej deprivácii. Ide o šokujúce čísla, ktoré kvantifikujú katastrofálne zlyhanie súčasných politík. Ďalších 43 miliónov osôb si nemôže dovoliť dôstojné jedlo každý druhý deň. To je takmer 10 % nášho obyvateľstva.

7.4.

V diskusnom dokumente sa uvádza, že environmentálne otázky nie je možné vyriešiť len prostredníctvom environmentálnych politík, ak budú hospodárske politiky aj naďalej podporovať fosílne palivá, neefektívne využívanie zdrojov alebo neudržateľnú výrobu a spotrebu. EHSV zdôrazňuje, že vo všetkých politikách na európskej, celoštátnej a miestnej úrovni by sa mal zohľadňovať faktor sociálnej udržateľnosti rovnako ako v prípade hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti (26).

7.5.

Hoci sa potreba prepojenia medzi hospodárskou a environmentálnou sférou a hospodárskymi a sociálnymi oblasťami plne uznáva, často sa ešte nezohľadňuje v plnom rozsahu. Navyše je potrebné ďalej rozvíjať prepojenie medzi environmentálnymi a sociálnymi otázkami. Napríklad Európsky pilier sociálnych práv by mal slúžiť na podporu blahobytu ľudí a mal by významne prispieť k Agende 2030. Aj keď 17 cieľov udržateľného rozvoja má spoločný základ s 20 zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, Komisia by mala predložiť návrh lepšej kombinácie týchto dvoch v praxi v záujme dosiahnutia užitočných synergií pri vykonávaní.

8.   Nový európsky politický naratív o udržateľnom rozvoji

8.1.

Je nevyhnutné, aby EÚ a jej členské štáty vypracovali inšpiratívny verejný naratív o dôležitosti udržateľného rozvoja pre Európu a svet. Tento nový verejný naratív by nemal byť príliš technický alebo žargónový a mal by sa zameriavať na to, čo udržateľnosť znamená v každodennom živote ľudí v Európe a na celom svete. Začať by sa malo so vzdelávaním na všetkých úrovniach, od škôl až po organizácie.

8.2.

Mala by sa spustiť celoeurópska kampaň na zvýšenie informovanosti, do ktorej budú zapojené rôzne odvetvia, ktoré majú dosah na vlastných stúpencov. Mali by sa podporiť najmä masové médiá, konkrétne verejné médiá, kreatívne osoby zo sveta kultúry, umenia, hudby, atď., aby sa zapojili do vytvárania kultúrnych programov na celoštátnej úrovni, ktoré pretavia politický naratív o udržateľnom rozvoji do kultúrne rezonančnej komunikácie v jednotlivých členských štátoch.

9.   Nové riadenie viacerých zainteresovaných strán a na viacerých úrovniach

9.1.

Agenda 2030 podporuje dôležitú paradigmálnu zmenu smerom k participatívnejšiemu modelu riadenia so zapojením viacerých zainteresovaných strán v záujme udržateľného rozvoja. V cieli 17 agendy sa posilňuje úloha viacerých zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora, odborových organizácií, občianskej spoločnosti, akademickej obce, miestnych spoločenstiev a iných pri monitorovaní, vykonávaní, preskúmavaní a nadväzujúcich činnostiach.

9.2.

Keď bude zapojenie rôznych zainteresovaných strán do vykonávania Agendy 2030 plne fungovať v praxi na viacerých úrovniach (t. j. regionálnej, subregionálnej, celoštátnej a miestnej), je pravdepodobné, že tento nový model riadenia osloví širokú verejnosť. Možnosti, ktoré ponúka Agenda 2030 pre inkluzívne zapojenie verejnosti do monitorovania a vykonávania činností, poskytuje jasný mandát, aby sa podnikli rozhodné kroky vedúce k potlačeniu súčasnej miery cynizmu u verejnosti a straty dôvery vo formálne politické systémy.

9.3.

Platforma viacerých zainteresovaných strán, ktorú Komisia zriadila v roku 2017, a do ktorej sa EHSV aktívne zapojil, by teraz mala prevziať vedúcu úlohu pri rozvoji a podpore vykonávania ambicióznej stratégie a plánu vykonávania pre udržateľnú Európu. Malo by sa urobiť oficiálne preskúmanie fungovania platformy viacerých zainteresovaných strán s účasťou všetkých zainteresovaných strán a mal by sa stanoviť jej jasný mandát. V rámci tohto procesu by sa mali preskúmať najlepšie postupy z iných príslušných multilaterálnych fór (napr. Európskej platformy pre obehové hospodárstvo) a získané poznatky by sa v záujme maximalizácie efektívnosti a celkového fungovania tejto platformy mali využiť pri jej ďalšej organizácii spôsobu činnosti. To by mohlo zahŕňať potrebu primeranejších zdrojov na činnosť platformy, častejšie stretnutia jej politického výboru na vysokej úrovni, viac príležitostí na rozšírené diskusie a spoluprácu jej členov, väčší dôraz na pravidelný kontakt s národnými platformami v oblasti udržateľného rozvoja a uľahčenie pravidelnejších, transparentných a dostupných verejných konzultácií o záležitostiach spojených s udržateľným rozvojom.

9.4.

Viaceré členské štáty už prijali alebo vypracúvajú národné stratégie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja (27). Celoeurópska stratégia by poskytla rámec, ktorý by umožnil postupnú väčšiu konvergenciu národných stratégií. V tejto súvislosti by sa mohla uplatniť otvorená metóda koordinácie, ktorá zjednoduší výmenu osvedčených postupov a vzájomné učenie sa v rámci členských štátov.

10.   Zosúladenie súčasných nástrojov s vykonávaním cieľov udržateľného rozvoja

10.1.

Úplne nový európsky semester

10.1.1.

Európsky semester je v súčasnosti hlavným nástrojom ročnej koordinácie makroekonomických cieľov EÚ, do ktorého sú zapojené EÚ a jej členské štáty. Musí sa od základov zmeniť a spraviť transparentnejším tak, aby prispieval k zabezpečeniu politického súladu a ku koordinovanému vykonávaniu a monitorovaniu cieľov udržateľného rozvoja v súlade s predchádzajúcimi výzvami EHSV (28) a platformy viacerých zainteresovaných strán (29). Všetky fázy semestra sa musia prispôsobiť tak, aby zabezpečovali efektívnu koordináciu vykonávania cieľov udržateľného rozvoja na úrovni EÚ a na celoštátnej úrovni v súlade s budúcou zastrešujúcou stratégiou (30).

10.1.2.

Ročný prieskum rastu by sa mal nahradiť „ročným prieskumom udržateľného rastu“ (31) s ohľadom na rovnováhu medzi sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi prioritami v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Organizovaná občianska spoločnosť by mala byť viac zapojená do všetkých fáz reformovaného semestra, a to na európskej a národnej úrovni, aby sa v rámci tohto procesu využili dodatočné odborné poznatky z oblasti politiky, zabezpečilo sa nezávislejšie monitorovanie politického vývoja, podporila sa akceptácia týchto reforiem spoločnosťou a celkove sa posilnila participatívna demokracia.

10.2.

Lepšia právna regulácia

10.2.1.

Používanie nástrojov Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie je tiež spôsobom, ako zabezpečiť ďalšie začlenenie aspektu udržateľného rozvoja do európskych politík. Vo všetkých posúdeniach vplyvu Komisie, kontrolách vhodnosti a odporúčaniach platformy REFIT sa musia posudzovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy, aby bolo možné riadne zohľadniť udržateľnosť a prijať ju ako faktor. V hodnoteniach ex post sa musia zanalyzovať aj všetky tri rozmery ako súčasť silného integrovaného prístupu. Do programu REFIT by sa mala tiež explicitnejšie zahrnúť kontrola udržateľnosti (32) a mala by sa zabezpečiť súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja.

10.2.2.

EHSV vyzýva Komisiu, aby začlenila udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja do procesov hodnotenia.

10.2.3.

Nevyhnutné sú aj konzultácie so sociálnymi partnermi v súlade s ustanoveniami zmluvy o osobitných konzultáciách so zamestnancami a vedením, pokiaľ ide o právne predpisy, ktoré sa týkajú sociálnych otázok (článok 154 ods. 2). Konzultácie s EHSV, Výborom regiónov a národnými parlamentmi tvoria ďalšiu zložku nástrojov lepšej právnej regulácie, ktorá spĺňa požiadavku komplexnosti tvoriacu jadro Agendy 2030.

11.   Ciele EÚ a lepšie ukazovatele

11.1.

V rámci zastrešujúcej stratégie by sa mali stanoviť ciele EÚ na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. Tieto ciele sa musia monitorovať pomocou súboru ukazovateľov, ktoré: 1) sú dostatočne komplexné na to, aby merali zostávajúci rozdiel a poskytovali primeraný prehľad o pokroku; a ktoré 2) poskytujú základ pre plánovanie a formovanie politiky. Súčasný súbor ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja (33) tomu nezodpovedá.

11.2.

EHSV opakuje svoju výzvu na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do vymedzenia ukazovateľov a posudzovania pokroku EÚ pri plnení cieľov (34).

11.3.

Do súboru ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja by sa mali v plnej miere začleniť ďalšie existujúce súbory ukazovateľov, napr. európsky sociálny prehľad (35) podľa toho, ako bol tento prehľad začlenený do semestra.

12.   Monitorovanie a zodpovednosť

12.1.

Na monitorovanie pokroku pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja v EÚ je potrebné zaviesť systémy pravidelného inkluzívneho a transparentného monitorovania a zodpovednosti. EÚ sa musí každý rok aktívne zúčastňovať na fóre regionálneho udržateľného rozvoja Európskej hospodárskej komisie OSN a musí sa ujať vedenia pri urýchľovaní regionálneho pokroku smerom k plneniu cieľov a úloh v oblasti udržateľného rozvoja. EÚ by sa mala takisto zaviazať, že bude pravidelne predkladať všeobecnú spoločnú správu EÚ o vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja na politickom fóre OSN na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj, ktorá bude dopĺňať „spoločnú súhrnnú správu“ o rozvojovej politike EÚ. Takáto všeobecná správa EÚ musí zahŕňať všetky vonkajšie a vnútorné politiky EÚ a aspekty riadenia, ako aj analýzu súčasnej pozície EÚ a spôsob plnenia cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

13.   Vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja v rámci vonkajšej činnosti EÚ

13.1.

Mnohé vnútorné politiky EÚ môžu mať vedľajší vplyv mimo EÚ s pozitívnymi a negatívnymi účinkami na snahy iných krajín dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja. Politiky EÚ v oblasti vonkajšej činnosti vrátane investícií, obchodu, rozvoja, mieru a bezpečnosti a politík v oblasti ľudských práv sa musia preskúmať, aby sa zabezpečilo, že podporujú plnenie novej celosvetovej agendy v oblasti udržateľného rozvoja. Napríklad kapitoly o udržateľnosti v súčasných obchodných dohodách EÚ nie sú účinné a ťažko sa presadzujú. Udržateľný rozvoj sa musí stať kľúčovým prvkom obchodnej politiky EÚ, napríklad zavedením formálnych postupov podávania sťažností v prípade porušenia záväzkov v oblasti udržateľnosti stanovených v obchodných dohodách. Obchod by mal byť nástrojom udržateľnosti a vykonávania cieľov udržateľného rozvoja v kontexte medzinárodnej spolupráce. To by sa mohlo regulovať prostredníctvom multilaterálnych dohôd. Sila obchodu EÚ môže stimulovať udržateľnosť v celom globálnom hodnotovom reťazci, napríklad zameraním sa na udržateľné získavanie zdrojov.

13.2.

V rámci svojej vonkajšej činnosti musí EÚ zabezpečiť väčšie prepojenie medzi vykonávaním cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy. Súčasný rámec neberie do úvahy vedľajší vplyv EÚ a/ani jej stopu. Navyše sa súčasný rámec EÚ a ukazovatele v oblasti cieľov udržateľného rozvoja zameriavajú predovšetkým na pokrok pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja v rámci EÚ a nemerajú príspevok EÚ smerom k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja na celosvetovej úrovni. Mali by sa zabezpečiť aj udržateľné investície do hodnotového reťazca.

---

(1)  Výročná strategická správa o cieľoch udržateľného rozvoja, Európsky parlament, marec 2019.

(2)  https://www.ipcc.ch/.

(3)  Eurostat.

(4)  Stanoviská EHSV na témy Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Ú. v. C 440, 6.12.2018, s. 14), Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (Ú. v. C 345, 13.10.2017, s. 91), Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti (Ú. v. C 81, 2.3.2018, s. 44).

(5)  Smerom k čoraz udržateľnejšej Únii do roku 2030 – závery Rady.

(6)  http://www.un-documents.net/our-common-future.pdf.

(7)  Stockholm Resilience Centre, 2016. Ilustrácia: Azote pre Centrum odolnosti v Štokholme.

(8)  Článok 191 ZFEÚ.

(9)  Článok 191 ods. 2 ZFEÚ.

(10)  Stanovisko EHSV na tému Klimatická spravodlivosť (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 22).

(11)  EPSC, júl 2016.

(12)  Stanovisko EHSV na tému Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 91).

(13)  Stanovisko EHSV na tému Prekročiť rámec HDP (Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53).

(14)  Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(15)  Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(16)  https://degrowth.org/2018/09/06/post-growth-open-letter/.

(17)  Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(18)  Stanovisko EHSV na tému Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 73).

(19)  Stanovisko EHSV na tému Uľahčenie prístupu k financovaniu opatrení v oblasti klímy pre neštátne subjekty (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 14).

(20)  Stanovisko EHSV na tému Vplyv sociálnych investícií na zamestnanosť a verejné rozpočty (Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21).

(21)  Stanovisko EHSV na tému Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 14).

(22)  Stanovisko EHSV na tému Európsky pakt financie – klíma (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 8).

(23)  Stanovisko EHSV na tému Uľahčenie prístupu k financovaniu opatrení v oblasti klímy pre neštátne subjekty (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 14).

(24)  Stanovisko EHSV na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18).

(25)  Stanovisko EHSV na tému Trhové nástroje na prechod k hospodárstvu v EÚ s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1).

(26)  Stanovisko EHSV na tému Sociálne udržateľná koncepcia na zlepšenie životnej úrovne, obnovenie rastu a zamestnanosti, ako aj zvýšenie bezpečnosti občanov v digitálnej ére (Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 1).

(27)  Pozri odporúčania EHSV pre krajiny týkajúce sa činností členských štátov v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

(28)  Stanoviská EHSV na témy Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44), Ročný prieskum rastu na rok 2018 (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 95).

(29)  Správa platformy viacerých zainteresovaných strán.

(30)  Stanovisko EHSV na tému Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 37).

(31)  Stanovisko EHSV na tému Ročný prieskum rastu na rok 2019 (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 24).

(32)  Správa platformy viacerých zainteresovaných strán.

(33)  Eurostat o ukazovateľoch EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja.

(34)  Stanovisko EHSV na tému Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 14).

(35)  Eurostat o sociálnom prehľade.