I.

Kontrolovali sme:

II.

Zastávame názor, že konsolidovaná účtovná závierka Európskej únie (EÚ) za rok končiaci sa 31. decembra 2017 vyjadruje verne zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu EÚ k 31. decembru 2017, ako aj výsledky jej operácií, peňažné toky a zmeny v čistých aktívach za príslušný rozpočtový rok v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a účtovnými pravidlami vychádzajúcimi z medzinárodne prijatých účtovných štandardov pre verejný sektor.

III.

Zastávame názor, že príslušné príjmy zaznamenané v účtovnej závierke za rok končiaci sa 31. decembra 2017 sú zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne.

IV.

Zastávame názor, že s výnimkou vplyvu záležitosti opísanej v bode o základe pre vyjadrenie výroku s výhradou k zákonnosti a riadnosti príslušných platieb sú príslušné platby za rok končiaci sa 31. decembra 2017 zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne.

V.

Audit sme vykonali v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi (ISA) a etickým kódexom IFAC a medzinárodnými štandardmi najvyšších kontrolných inštitúcií INTOSAI (ISSAI). Naše povinnosti vyplývajúce z týchto štandardov sú ďalej opísané v časti tejto správy týkajúcej sa zodpovednosti audítora. Sme nezávislí v súlade s etickým kódexom účtovných odborníkov, ktorý vydala Medzinárodná rada pre etické štandardy pre účtovníkov (IESBA) a svoje ďalšie etické povinnosti sme si splnili v súlade s týmito štandardmi a požiadavkami a v súlade s kódexom IESBA. Sme presvedčení, že sme získali dostatočné a primerané audítorské dôkazy na vyjadrenie stanoviska.

VI.

Výdavky zaznamenané v roku 2017 a týkajúce sa preplatených nákladov (3) sú významne ovplyvnené chybami. Chybovosť platieb, prostredníctvom ktorých sa preplatili náklady, odhadujeme na 3,7  %. Celková chybovosť, ktorú odhadujeme (2,4  %), stále prekračuje prah významnosti, chyby však nie sú rozšírené. Platby na základe nárokov nie sú ovplyvnené významnou chybovosťou (4).

VII.

Hlavnými záležitosťami týkajúcimi sa auditu sú tie, ktoré sme podľa nášho odborného úsudku považovali za najvýznamnejšie pri audite konsolidovanej účtovnej závierky Európskej únie za príslušné obdobie. Týmto záležitostiam sme sa venovali v kontexte nášho auditu finančných výkazov ako celku, ako aj pri formulovaní nášho stanoviska k nim, no k týmto záležitostiam nevyjadrujeme osobitné stanovisko.

VIII.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) je spoločná iniciatíva, ktorú v roku 2015 (5) vytvorila EÚ a skupina EIB na podporu investícií v celej EÚ prostredníctvom zvýšenia kapacity skupiny EIB na podstupovanie rizík. V rámci tejto iniciatívy sa z rozpočtu EÚ poskytne záruka vo výške až do 16 mld. EUR (6) na pokrytie potenciálnych strát operácií EFSI v súvislosti s investíciami v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie a okna pre malé a stredné podniky (ďalej len „okno pre MSP“) (7).

IX.

Na túto oblasť sme sa zamerali v minulých rokoch, pretože usporiadanie EFSI spôsobilo niekoľko zložitých účtovných problémov, ktoré vyplynuli zo spôsobu spolupráce medzi EÚ a EIB. V novembri 2017 účtovník Komisie konzultoval s poradnou skupinou expertov o vhodnom účtovnom postupe v súvislosti s kapitálovými operáciami v rámci okna pre MSP, na ktoré EÚ poskytuje záruku. Na základe poskytnutej rady a po uplatnení odborného úsudku účtovník Komisie vyjadril záver, že Komisia nemá kontrolu nad EFSI a ani sa o takúto kontrolu nedelí s EIB (8). To znamená, že v konsolidovanej ročnej účtovnej závierke EÚ za rok 2017 sa záruka EÚ udelená skupine EIB považuje za:

X.

Posúdili sme postup účtovania záruky EFSI v súvislosti s kapitálovými portfóliami. Usúdili sme, že nemá vplyv na pravdivý a verný obraz, ktorý poskytuje konsolidovaná ročná účtovná závierka EÚ za rok 2017.

XI.

Súvaha EÚ zahŕňa záväzok týkajúci sa dôchodkov a ostatných zamestnaneckých požitkov, ktorý bol na konci roku 2017 vo výške 73,1  mld. EUR. Ide o jeden z najvýznamnejších záväzkov v súvahe a tvorí takmer tretinu celkových záväzkov v roku 2017 vo výške 236,5  mld. EUR.

XII.

Väčšia časť tohto záväzku týkajúceho sa dôchodkov a ostatných zamestnaneckých požitkov (64,0  mld. EUR) sa vzťahuje na systém dôchodkového zabezpečenia úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PSEO“). Tento dôchodkový záväzok pokrýva „stanovené požitky“ zaručené podľa článku 83 služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) a článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Záväzok zaúčtovaný v účtovnej závierke je vyjadrením sumy, ktorá by bola vložená do dôchodkového fondu, ak by bol takýto fond zriadený na uhrádzanie záväzkov v súvislosti so starobnými dôchodkami (9). Okrem starobných dôchodkov zahŕňa aj invalidné dôchodky a dôchodky vyplácané vdovám, vdovcom a sirotám bývalých zamestnancov EÚ. Podľa článku 83 služobného poriadku sa dávky uhrádzané v rámci dôchodkového systému účtujú na ťarchu rozpočtu EÚ. Za platbu dávok spoločne ručia členské štáty a úradníci prispievajú na náklady súvisiace s financovaním tohto systému jednou tretinou.

XIII.

PSEO je povinný zamestnanecký dôchodkový systém pre úradníkov EÚ, v ktorom sa príspevky zamestnancov a inštitúcií a orgánov, ktoré ich zamestnávajú, používajú na financovanie budúcich dôchodkov. Je navrhnutý tak, aby bol prostredníctvom úprav miery príspevkov do systému a veku odchodu do dôchodku automaticky v poistno-matematickej rovnováhe. Počet a rôznorodosť parametrov používaných na výpočet dlhodobej prognózy nákladov na dôchodky vyzdvihujú poistno-matematický charakter tohto výpočtu, ktorý každoročne vykonáva Eurostat.

XIV.

V rámci auditu sme hodnotili poistno-matematické predpoklady a výsledné ocenenie dôchodkového záväzku. Skontrolovali sme číselné údaje, poistno-matematické parametre, výpočet záväzku i prezentáciu v konsolidovanej súvahe a v poznámkach ku konsolidovaným finančným výkazom. Ako sa uvádza v poznámke 2.9 ku konsolidovaným finančným výkazom, Komisia naďalej pracuje na posilnení svojich postupov na výpočet záväzkov súvisiacich so zamestnaneckými požitkami, čo budeme priebežne monitorovať.

XV.

Na konci roka 2017 sa hodnota oprávnených výdavkov, ktoré príjemcom už vznikli, no ktoré ešte nevykázali, odhadovala na 101 mld. EUR (na konci roka 2016: 102 mld. EUR). Tieto sumy boli zaznamenané ako časovo rozlíšené náklady (10).

XVI.

Preskúmali sme metodiky a systémy kontroly, ktoré boli v súvislosti s koncoročnými odhadmi uplatnené v hlavných generálnych riaditeľstvách. Vybrali sme vzorku faktúr a platieb v rámci predbežného financovania a tieto prvky sme analyzovali s cieľom posúdiť riziko nesprávnosti týchto časovo rozlíšených nákladov. Účtovné útvary Komisie sme požiadali o dodatočné vysvetlenie k všeobecnej metodike.

XVII.

Môžeme vyvodiť záver, že odhad celkovej sumy časovo rozlíšených nákladov uvedený v konsolidovanej súvahe zodpovedá realite.

XVIII.

Dňa 29. marca 2017 Spojené kráľovstvo oficiálne oznámilo Európskej rade svoje rozhodnutie vystúpiť z Európskej únie (EÚ). Dňa 22. mája 2017 začali rokovania o dohode o vystúpení medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

XIX.

V časti 5 (Finančné ustanovenia) návrhu dohody o vystúpení z 19. marca 2018 týkajúcej sa finančného vyrovnania sa uvádza, že Spojené kráľovstvo uhradí všetky svoje záväzky vyplývajúce zo súčasného a z predchádzajúceho viacročného finančného rámca, akoby bolo stále členským štátom.

XX.

Na základe týchto informácií sme dospeli k záveru, že účtovná závierka k 31. decembru 2017 správne odráža situáciu procesu vystúpenia.

XXI.

Za poskytnutie ostatných informácií nesie zodpovednosť vedenie. Termín „ostatné informácie“ zahŕňa diskusiu o finančných výkazoch a ich analýzu, avšak konsolidovanú účtovnú závierku ani našu správu o nej už nie. Naše stanovisko ku konsolidovanej účtovnej závierke sa na tieto ostatné informácie nevzťahuje a v žiadnej podobe k nim nevyjadrujeme záver s uistením. V súvislosti s auditom konsolidovanej účtovnej závierky je našou zodpovednosťou prečítať ostatné informácie a posúdiť, či sú vo významnej miere v rozpore s konsolidovanou účtovnou závierkou alebo s poznatkami, ktoré sme získali v priebehu auditu, alebo či vyvolávajú dojem, že sú inak významne nesprávne. Ak dospejeme k záveru, že ostatné informácie obsahujú významné nesprávnosti, sme povinní o tejto skutočnosti zodpovedajúcim spôsobom informovať. V tejto súvislosti nemáme žiadne pripomienky, ktoré by bolo potrebné uviesť.

XXII.

V súlade s článkami 310 až 325 ZFEÚ a nariadením o rozpočtových pravidlách vedenie zodpovedá za vyhotovenie a predloženie konsolidovanej účtovnej závierky EÚ na základe medzinárodne prijatých účtovných štandardov pre verejný sektor a za zákonnosť a riadnosť príslušných operácií. Táto zodpovednosť zahŕňa návrh, zavedenie a udržiavanie vnútorných kontrol relevantných pre zostavenie a predloženie finančných výkazov, v ktorých sa nenachádzajú významné nesprávnosti v dôsledku podvodu alebo chyby. Vedenie tiež zodpovedá za zabezpečenie toho, aby boli činnosti, finančné operácie a informácie uvedené vo finančných výkazoch v súlade s orgánmi, ktoré ich spravujú. Konečnú zodpovednosť za zákonnosť a riadnosť príslušných operácií, na ktorých sa zakladá účtovná závierka EÚ, nesie Komisia (článok 317 ZFEÚ).

XXIII.

Pri vyhotovovaní konsolidovanej účtovnej závierky je vedenie zodpovedné za posúdenie schopnosti EÚ zabezpečiť nepretržitosť činnosti, za zverejnenie akýchkoľvek relevantných skutočností a za používanie účtovníctva založeného na predpoklade nepretržitosti činnosti, ak nezamýšľa subjekt zrušiť alebo ukončiť jeho činnosť, prípadne ak nemá inú reálnu možnosť, ako to urobiť.

XXIV.

Komisia zodpovedá za dohľad nad postupom finančného výkazníctva EÚ.

XXV.

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách (hlava IX) je účtovník Komisie povinný predložiť konsolidovanú účtovnú závierku EÚ na audit najprv v predbežnej podobe do 31. marca nasledujúceho roka a v konečnej podobe do 31. júla. Už predbežná účtovná závierka by mala pravdivo a verne vyjadrovať finančnú situáciu. Preto je nevyhnutné, aby boli všetky položky v predbežnej účtovnej závierke uvedené ako konečné výpočty, čo nám umožní vykonať našu úlohu v súlade s hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách a v stanovených lehotách. Zmeny medzi predbežnou a konečnou účtovnou závierkou by sa za bežných okolností vykonali len na základe našich pripomienok.

XXVI.

Naším cieľom je získať primerané uistenie o tom, či sa v konsolidovanej účtovnej závierke EÚ nenachádzajú významné nesprávnosti a či sú príslušné operácie zákonné a riadne, a na základe nášho auditu poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtovnej závierky a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií. Primerané uistenie predstavuje vysoký stupeň uistenia, nie je však zárukou, že sa pri audite odhalia všetky významné nesprávnosti či porušenie pravidiel. Nesprávnosti a porušenia pravidiel môžu vzniknúť v dôsledku podvodu alebo chyby a považujú sa za významné, ak možno odôvodnene očakávať, že by jednotlivo alebo súhrnne ovplyvnili ekonomické rozhodnutia používateľov prijaté na základe tejto konsolidovanej účtovnej závierky.

XXVII.

V súvislosti s príjmami sú východiskovým bodom nášho preskúmania vlastných zdrojov založených na DPH a HND súhrnné makroekonomické údaje, na základe ktorých sa vypočítava výška týchto zdrojov. Pri preskúmaní sa ďalej posudzujú systémy Komisie na spracovanie údajov až po prijatie príspevkov od členských štátov a ich zaznamenanie do konsolidovanej účtovnej závierky. Pri tradičných vlastných zdrojoch preskúmavame účty colných úradov a analyzujeme tok cla až po prijatie súm Komisiou a ich zaznamenanie v účtovnej závierke.

XXVIII.

V súvislosti s výdavkami preverujeme platobné operácie v okamihu, keď výdavky vznikli, boli zaznamenané a prijaté. Toto preskúmanie sa vzťahuje na všetky kategórie platieb (vrátane platieb za nákup majetku) okrem záloh v okamihu, keď sa uhrádzajú. Zálohové platby sa skúmajú, keď prijímateľ prostriedkov poskytol dôkazy o ich riadnom využití a príslušná inštitúcia alebo orgán tieto dôkazy schválili zúčtovaním zálohovej platby, k čomu môže dôjsť až v nasledujúcom roku.

XXIX.

V súlade s ISA a ISSAI počas celého auditu uplatňujeme odborný úsudok a zachovávame profesionálny skepticizmus. Ďalej je našou povinnosťou:

XXX.

S vedením komunikujeme okrem iného o plánovanom rozsahu a načasovaní auditu a o významných kontrolných zisteniach vrátane zistení o prípadných závažných nedostatkoch vo vnútornej kontrole.

XXXI.

Zo záležitostí prediskutovaných s Komisiou a inými kontrolovanými subjektmi vyberieme tie, ktoré boli pre audit konsolidovanej účtovnej závierky najvýznamnejšie, a predstavujú teda hlavné záležitosti týkajúce sa auditu za príslušné obdobie. Tieto skutočnosti opisujeme v správe, ak zákon alebo právny predpis nezakazuje tieto skutočnosti zverejniť alebo keď v mimoriadne ojedinelých prípadoch určíme, že daná skutočnosť by nemala byť zverejnená v našej správe, pretože možno reálne predpokladať, že negatívne dôsledky tohto kroku prevážia nad výhodami zverejnenia pre verejný záujem.

1.1.

Sme nezávislým audítorom Európskej únie. V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ):

1.2.

Naša práca na podporu vyhlásenia o vierohodnosti (vysvetlená v  prílohe 1.1 ) napĺňa prvý a druhý z týchto cieľov. V hlavných výdavkových oblastiach EÚ (12) sa naša práca na účely výročnej správy dotýka aj hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti výdavkov. Podávame správy o rôznych aspektoch systému zavedeného Komisiou na zabezpečenie náležitého vynakladania finančných prostriedkov EÚ (13). Naša audítorská práca ako celok tiež zásadným spôsobom prispieva k našim stanoviskám k navrhovaným právnym predpisom.

1.3.

V tejto kapitole výročnej správy:

1.4.

Výdavky EÚ sú dôležitým – aj keď nie jediným – prostriedkom na dosahovanie cieľov politík. Ďalšími významnými nástrojmi sú uplatňovanie právnych predpisov a voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb v rámci EÚ. V roku 2017 dosiahli výdavky EÚ 137,4  mld. EUR (14), čo predstavuje 2,0  % celkových verejných výdavkov členských štátov EÚ a 0,9  % hrubého národného dôchodku EÚ ( rámček 1.1 ).

Zdroj:

HND členských štátov: ročná účtovná závierka Európskej komisie za rok 2017 – príloha A – príjmy;

verejné výdavky členských štátov: Eurostat – ročné národné účty;

výdavky EÚ: Európska komisia – konsolidovaná ročná účtovná závierka Európskej únie za rok 2017.

1.5.

Finančné prostriedky EÚ sa príjemcom vyplácajú vo forme jednotných platieb/ročných splátok alebo série platieb v rámci viacročných výdavkových programov. Platby z rozpočtu EÚ v roku 2017 dosiahli 137,4  mld. EUR, z toho 29,7  mld. EUR tvorilo predbežné financovanie a 107,7  mld. EUR jednotné, priebežné platby a platby zostatku. Ako vyplýva z  rámčeka 1.2 , najväčší podiel rozpočtu EÚ bol poskytnutý na oblasť Prírodné zdroje (56,7  mld. EUR; 41 % celkového rozpočtu), nasledovali oblasti Súdržnosť (35,7  mld. EUR; 26 % celkového rozpočtu) a Konkurencieschopnosť (21,4  mld. EUR; 15,6  % celkového rozpočtu).

1.6.

Naše pripomienky sa týkajú konsolidovanej účtovnej závierky Európskej únie (15) (ďalej len „účtovná závierka“) za rozpočtový rok 2017. Účtovnú závierku sme dostali spolu s vyhlásením účtovníka dňa 27. júna 2018, pred konečným termínom na ich predloženie stanoveným v nariadení o rozpočtových pravidlách (16). K účtovnej závierke je priložený dokument Diskusia o finančných výkazoch a ich analýza (17). Náš audítorský výrok sa na túto analýzu nevzťahuje. V súlade s audítorskými štandardmi sme však posúdili, či je v súlade s informáciami v účtovnej závierke.

1.7.

Z účtovnej závierky uverejnenej Komisiou vyplýva, že k 31. decembru 2017 dosiahli celkové pasíva výšku 236,5  mld. EUR a celkové aktíva výšku 166,2  mld. EUR. Hospodársky výsledok za rok 2017 predstavoval 8,1  mld. EUR.

1.8.

Pri audite sme zistili, že účtovná závierka nebola ovplyvnená významnými nesprávnosťami. Naše pripomienky k finančnému a rozpočtovému hospodáreniu s finančnými prostriedkami EÚ sa nachádzajú v kapitole 2.

1.9.

Hlavnými záležitosťami týkajúcimi sa auditu sú tie, ktoré sme podľa nášho odborného úsudku považovali za najvýznamnejšie v rámci nášho auditu finančných výkazov za príslušné obdobie. Týmto záležitostiam sme sa venovali v kontexte nášho auditu finančných výkazov ako celku, ako aj pri formulovaní nášho stanoviska k nim, no nevyjadrujeme k nim osobitné stanovisko. V súlade s medzinárodným audítorským štandardom č. 701 (18) o hlavných záležitostiach týkajúcich sa auditu informujeme vo vyhlásení o vierohodnosti.

1.10.

Preskúmavame príjmy a výdavky EÚ, aby sme posúdili, či sú v súlade s platnými zákonmi a právnymi predpismi. Výsledky auditu príjmov uvádzame v kapitole 4 a výdavkov v kapitolách 5 až 10.

1.11.

V rámci auditu sme preskúmali operácie, na ktorých je založená účtovná závierka EÚ. Tieto operácie zahŕňali prevody finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ konečným prijímateľom, ktorí výdavky EÚ vynakladajú, príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ a príjmy z iných zdrojov. Výdavky preskúmavame v momente, keď koneční prijímatelia finančných prostriedkov EÚ zrealizovali činnosti alebo keď im vznikli náklady, a keď Komisia tieto výdavky schváli (tzv. schválené výdavky). V praxi to znamená, že v našom kontrolovanom súbore operácií sú priebežné platby a platby zostatku. Platby predbežného financovania sme neskúmali, ak neboli zúčtované v roku 2017.

1.12.

Európsky parlament a Rada vykonali niekoľko zmien v odvetvových právnych predpisoch v oblasti Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť na obdobie 2014 – 2020 (pozri body 6.5 až 6.10) v porovnaní s pravidlami na obdobie 2007 – 2013. Najdôležitejšou zmenou je, že orgány členských štátov zodpovedné za programy musia odteraz predkladať balík opatrení na zabezpečenie každoročného uistenia, vrátane účtovnej závierky, ktorý zahŕňa výdavky osvedčené pre Komisiu v príslušnom účtovnom roku. Komisia účtovnú závierku schváli, ak orgány auditu dospeli k záveru, že je úplná, presná a pravdivá. Posúdi balík opatrení na zabezpečenie uistenia, aby sa uistila, že zvyšková chybovosť ostane pri každom programe pod 2 % prahom významnosti, a v prípade potreby uplatní finančné opravy.

1.13.

Zmeny odvetvových právnych predpisov v oblasti Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť majú vplyv na to, čo Komisia v tejto oblasti považuje za tzv. schválené výdavky. V dôsledku toho je náš kontrolovaný súbor za tento okruh VFR odlišný od súborov v minulých rokoch a zahŕňa platby zostatku (vrátane predbežného financovania, ktoré bolo zúčtované) za obdobie 2007 – 2013 a výdavky pokryté účtovnou závierkou, ktorú každoročne schvaľuje Komisia, za obdobie 2014 – 2020 (pozri body 2 až 6 prílohy 1.1 a body 6.16 – 6.19). To znamená, že sme testovali operácie, v súvislosti s ktorými boli na úrovni členských štátov vykonané všetky nápravné opatrenia.

1.13.

1.14.

Priebežné platby v okruhu VFR 1b za obdobie 2014 – 2020 vykonané v roku 2017 predstavovali približne 21 mld. EUR. Tieto priebežné platby a platby v rámci predbežného financovania zahrnieme do kontrolovaného súboru v niektorom z nasledujúcich rokov, po tom, ako Komisia účtovnú závierku akceptuje a schváli prostredníctvom ročného rozhodnutia.

(*)

Pri VFR 1b suma predbežného financovania vo výške 30,7  mld. EUR zahŕňa priebežné platby za programové obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 vo výške 21,7  mld. EUR. V súlade s naším prístupom v tejto oblasti nie sú tieto platby súčasťou nášho kontrolovaného súboru na účely výročnej správy za rok 2017.

1.15.

V  rámčeku 1.3 sa uvádza rozdelenie nášho kontrolovaného súboru za rok 2017 na jednotné, priebežné platby (ak boli schválené Komisiou) a platby zostatku, zúčtovanie predbežného financovania a ročné rozhodnutia o schválení účtovnej závierky. Za rok 2017 sme kontrolovali operácie v celkovej hodnote 100,2  mld. EUR. Tento rok tvorí najväčší podiel nášho celkového kontrolovaného súboru (57 %) oblasť Prírodné zdroje, zatiaľ čo váha okruhu VFR 1b Súdržnosť je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi pomerne malá (približne 8 %) ( rámček 1.4 ).

1.16.

V súvislosti s riadnosťou príjmov a výdavkov EÚ sme dospeli k týmto hlavným zisteniam:

a)

Príjmy neobsahovali významné chyby. Systémy týkajúce sa príjmov boli celkovo účinné, no kľúčové vnútorné kontroly pre tradičné vlastné zdroje (TVZ), ktoré sme posudzovali v Komisii a v niektorých členských štátoch, boli čiastočne účinné (bod 4.21).

b)

Z audítorských dôkazov celkovo vyplýva, že oblasť výdavkov bola ovplyvnená významnou chybovosťou. Celkovú chybovosť vo výdavkoch odhadujeme na 2,4  %, významná chybovosť sa však obmedzovala hlavne na výdavky, ktoré vznikli v dôsledku preplatenia nákladov a ktoré tvoria približne 47 % kontrolovaného súboru. Celková chybovosť, ktorú odhadujeme, sa oproti minulým rokom znížila ( rámček 1.5 ).

b)

Komisia s uspokojením konštatuje, že za tento rok sa zaznamenalo ďalšie výrazné zlepšenie výsledkov.

1.17.

V dôsledku vývoja našich audítorských výsledkov už nie je celkový odhad chybovosti jediným základom pre naše vyhlásenie o vierohodnosti. Výsledky našich auditov v roku 2017 potvrdzujú zistenia z rokov 2015 a 2016: konkrétne, že spôsob úhrady výdavkov má vplyv na riziko chýb. Vo všeobecnosti sme dospeli k záveru, že vo výdavkoch založených na nárokoch (19) sa nenachádzajú významné chyby, no výdavky, ktoré vznikli v dôsledku preplatenia nákladov, sú stále ovplyvnené významnou chybovosťou ( rámček 1.6 ).

1.17.

1.18.

Odhadujeme, že chybovosť vo výdavkoch založených na nárokoch (s výnimkou určitých systémov v oblasti rozvoja vidieka) je pod 2 % prahom významnosti, tak ako v roku 2016. Pri výdavkoch založených na nárokoch sa príjemcom uhrádzajú platby, ak spĺňajú určité podmienky. Riziko chýb pri tomto type platieb je nižšie, ak stanovené pravidlá nie sú príliš zložité. Tieto platby ( rámček 1.7 ) zahŕňajú granty pre študentov a výskumných pracovníkov (VFR 1a – kapitola 5), priamu pomoc poľnohospodárom (VFR 2 – kapitola 7) a rozpočtovú podporu pre tretie krajiny (VFR 4 – kapitola 9). Administratívne platby tvoria hlavne platy a dôchodky úradníkov EÚ (VFR 5 – kapitola 10). Výdavky založené na nárokoch predstavujú celkovo približne 53 % nášho kontrolného súboru.

1.19.

Zistili sme, že ak sú zavedené zložité podmienky, riziko chýb je vyššie. Platí to pri výdavkoch, ktoré vznikli v dôsledku preplatenia nákladov a pri malom podiele výdavkov založených na nárokoch, na ktoré sa vzťahujú komplexné pravidlá (niektoré systémy v oblasti rozvoja vidieka). Tento typ rizikových výdavkov predstavuje približne 47 % nášho kontrolného súboru. Chybovosť v tomto type výdavkov odhadujeme na 3,7  % (2016: 4,8  %) a prah významnosti na úrovni 2 % bol teda výrazne prekročený ( rámček 1.6 ).

1.20.

Výdavky, ktoré vznikajú v dôsledku preplatenia, pokrývajú žiadosti príjemcov o úhradu nákladov, ktoré im vznikli. Príjemcovia musia na tento účel poskytnúť informácie, ktoré potvrdzujú, že sa venujú činnosti, ktorá je oprávnená na podporu, ako aj to, že im vznikli náklady, o ktorých preplatenie môžu požiadať. Musia pri tom dodržiavať zložité pravidlá, v ktorých sa stanovuje, o preplatenie čoho možno žiadať (oprávnenosť) a čo sa považuje za náležitý vznik nákladov. V dôsledku tejto zložitosti vznikajú chyby, ktoré ovplyvňujú náš záver za okruhy VFR 1a „Konkurencieschopnosť“ (body 5.31 – 5.32), 1b „Súdržnosť“ (body 6.73 – 6.76) a 2 „Prírodné zdroje“ (body 7.40 – 7.41).

1.20.

Návrh Omnibus v znení, ktoré je výsledkom politickej dohody medzi Radou a Európskym parlamentom, značne rozširuje rozsah pôsobnosti a uplatniteľnosť možností zjednodušeného vykazovania nákladov, ako aj platieb na základe splnenia podmienok. Legislatívny návrh Komisie na roky 2021 – 2027 poskytuje ďalšie možnosti na využívanie zjednodušeného vykazovania nákladov a platieb na základe splnenia podmienok s cieľom pokračovať v odstraňovaní zložitosti.

1.21.

Väčšina finančných prostriedkov EÚ vynaložená v podobe preplácania nákladov sa uhrádza v súvislosti s výskumnými projektmi (Konkurencieschopnosť), programami odbornej prípravy (Súdržnosť), projektmi regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka (Súdržnosť a rozvoj vidieka) a rozvojovými projektmi (Globálna Európa). Ako vyplýva z rámčeka 1.8, najväčší podiel na nami odhadovanej chybovosti vo výdavkoch za rok 2017, ktoré vznikli v dôsledku preplatenia nákladov, majú oblasti Trhové opatrenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), rozvoj vidieka, životné prostredie, opatrenia v oblasti klímy a rybárstvo, a Konkurencieschopnosť, po ktorých nasledujú oblasti Súdržnosť a Globálna Európa. Toto rozdelenie sa odlišuje od minulých rokov. Dôvodom je hlavne nízky objem schválených výdavkov v oblasti Súdržnosť.

1.22.

Tento rok predkladáme špecifické hodnotenie za štyri okruhy VFR: Konkurencieschopnosť, Súdržnosť, Prírodné zdroje a Administratívne výdavky. Chybovosť v ostatných výdavkových oblastiach vrátane okruhov VFR 3 (kapitola 8) a 4 (kapitola 9) neodhadujeme. Výdavky, na ktoré sa vzťahuje naše vyhlásenie o vierohodnosti, dosiahli v týchto oblastiach celkovú výšku 11,1  mld. EUR (11,1  % výdavkov preskúmaných v rámci auditu). Práca, ktorú sme vykonali v týchto oblastiach, naďalej prispieva k našim celkovým záverom za rok 2017.

1.23.

Konkurencieschopnosť (kapitola 5): výdavky boli ovplyvnené významnou chybovosťou. Približne 90 % týchto výdavkov vzniká na základe preplácania nákladov a chyby v tejto oblasti v podstate odrážajú rôzne kategórie neoprávnených nákladov (konkrétne náklady na zamestnancov a iné náklady, neoprávnené projekty a neoprávnení príjemcovia).

1.24.

Súdržnosť (kapitola 6): medzi výdavkami v tejto oblasti prevláda preplácanie nákladov. Hlavným typom chýb, ktoré v tejto oblasti odhalili orgány auditu, boli neoprávnené náklady. Pri týchto chybách orgány členských štátov spravidla uplatnili opravy s cieľom znížiť zvyškovú chybovosť v programoch pod 2 % prah významnosti. Našli sme však aj chyby, ktoré orgány auditu neodhalili, a v prípade jedného orgánu auditu chyby zahŕňali aj neoprávnených prijímateľov financovaných prostredníctvom finančných nástrojov. Ani orgány členských štátov ani Komisia neuplatnili v súvislosti s týmito chybami žiadne opravy. Na základe chýb, ktoré boli odhalené orgánmi auditu alebo nami, a po zohľadnení všetkých príslušných finančných opráv, odhadujeme, že chybovosť je významná.

1.24.

Zjednodušenie predstavuje najúčinnejší spôsob ako znížiť náklady, ako aj záťaž súvisiacu s kontrolou a riziká vzniku chýb. Oblasti politiky, ktoré podliehajú systémom správneho riadenia a kontroly, ako aj menej zložitým pravidlám oprávnenosti, majú takisto menšiu tendenciu k vzniku chýb (pozri odpoveď Komisie na bod 1.20).

1.25.

Prírodné zdroje (kapitola 7): táto oblasť je ako celok ovplyvnená významnou chybovosťou. Približne tri štvrtiny výdavkov v tejto oblasti však tvoria priame platby z EPZF, v ktorých sa nenachádzajú významné chyby. Priame platby poľnohospodárom sú založené na nárokoch a prínosom pre ne boli jednoduchšie pravidlá oprávnenosti pôdy a účinný systém kontrol ex ante (IACS), ktorý umožňuje vykonávať automatické krížové kontroly v rôznych databázach. V ostatných výdavkových oblastiach naďalej zisťujeme neustále vysokú chybovosť (rozvoj vidieka, trhové opatrenia EPZF, životné prostredie, opatrenia týkajúce sa klímy a rybárstvo). Výdavky v týchto oblastiach majú väčšinou podobu preplatených nákladov. Neoprávnení príjemcovia, neoprávnené činnosti, projekty alebo výdavky tvoria približne dve tretiny odhadovanej chybovosti za tento okruh VFR.

1.26.

Administratíva (kapitola 10): táto oblasť nie je ovplyvnená významnou chybovosťou. Väčšinu výdavkov v tejto oblasti tvoria mzdy, dôchodky a príspevky vyplatené inštitúciami a orgánmi EÚ.

1.27.

Tento rok sme sa viac zamerali na typy chýb zistených vo výdavkoch, ktoré vznikli v dôsledku preplatenia nákladov, pretože ide o oblasť, v ktorej pretrváva významná chybovosť. V  rámčeku 1.9 je uvedený prehľad odhadovanej chybovosti na úrovni 3,7  % za rok 2017 vo výdavkoch, ktoré vznikli v dôsledku preplatenia nákladov, podľa typu chyby. Uvedené sú aj porovnateľné údaje o odhade za rok 2016 (4,8  %) (20).

1.28.

Podobne ako v roku 2016 majú chyby oprávnenosti (t. j. neoprávnené náklady v žiadostiach o preplatenie nákladov, nedodržanie agroenvironmentálno-klimatických záväzkov (rozvoj vidieka) a neoprávnené projekty/činnosti či neoprávnení príjemcovia) najväčší podiel na odhadovanej chybovosti za rok 2017. Ich vplyv sa však oproti roku 2016 výrazne zvýšil (2017: 93 %; 2016: 73 %). Dôvodom bola skutočnosť, že tento rok sme odhalili veľmi málo chýb vo verejnom obstarávaní.

1.28.

Komisia sa domnieva, že nedodržiavanie agro-environmentálnych záväzkov súvisiacich s klímou nemusí nevyhnutne predstavovať problém z hľadiska oprávnenosti. Uplatňuje sa primeraná sankcia, ktorá môže iba vo výnimočných a počtom obmedzených prípadoch dosiahnuť 100 %. Pozri aj bod 7.19.

1.29.

Na rozdiel od roku 2016 závažné chyby vo verejnom obstarávaní tvorili menej než 1 % z odhadovanej chybovosti (2016: 18 %). Možným vysvetlením je pomerne nízka miera schválených výdavkov v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu (bod 6.18). Z výsledkov našich minulých auditov vyplýva, že pri týchto fondoch je väčšia tendencia k vzniku chýb v postupoch verejného obstarávania.

1.29.

1.30.

Podľa článku 317 ZFEÚ nesie Komisia konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu EÚ a výdavky EÚ riadi spoločne s členskými štátmi (21). Komisia zdôvodňuje svoje konanie v troch správach, ktoré spolu tvoria tzv. integrovaný balík finančných správ (22):

1.31.

V súlade so svojou stratégiou na obdobie 2018 – 2020 sme sa rozhodli, že pri vyhlásení o vierohodnosti budeme uplatňovať prístup založený na potvrdeniach (tzv. attestation approach), to znamená, že máme v úmysle poskytovať uistenie na základe vyhlásenia (vedenia) Komisie. Vychádzame pri tom zo skúseností s uplatňovaním tohto prístupu pri audite spoľahlivosti účtovnej závierky od roku 1994. S Komisiou spolupracujeme na vytvorení podmienok, ktoré sú potrebné na to, aby sme v tomto prístupe pokročili aj v oblasti riadnosti príslušných operácií. Dôležitým faktorom je včasná dostupnosť informácií na účely kompilácie a auditu (23).

1.31.

1.32.

V správe AMPR Komisia predkladá posúdenie súm vystavených riziku. Suma vystavená riziku pri úhrade platby predstavuje odhad Komisie týkajúci sa sumy, ktorá v čase úhrady nebola vyplatená v súlade s platnými pravidlami. Tento údaj sa najviac približuje nami odhadovanej chybovosti.

1.32.

Okrem toho sa odhaduje, že celková suma vystavená riziku v čase uzávierky za rok 2017, ktorá bola predstavená vo výročnej správe o hospodárení a výkonnosti, predstavuje menej ako 2 % celkových príslušných výdavkov po zohľadnení odhadovaných budúcich opráv.

1.33.

Okrem sumy vystavenej riziku pri úhrade platby Komisia predkladá aj iné ukazovatele riadnosti. V  rámčeku 1.10 je zobrazená súvislosť sumy vystavenej riziku pri úhrade platby s týmito ostatnými ukazovateľmi.

1.34.

V  rámčeku 1.11 sa porovnávajú údaje Komisie o sume vystavenej riziku pri úhrade platby s rozpätím nami odhadovanej chybovosti. Na AMPR sa nevzťahuje rovnaký postup ako na konsolidovanú účtovnú závierku EÚ, ktorej predbežnú verziu dostávame na konci marca. Informácie v AMPR ako také preto neskúmame. Suma vystavená riziku pri úhrade platby vypočítaná Komisiou za rok 2017 a predložená v správe AMPR je na nižšom konci nášho rozpätia, na úrovni 1,7  % (v porovnaní s 2,1  % – 2,6  % za rok 2016). Náš odhad chybovosti je 2,4  % (2016: 3,1  %), medzi 1,4  % a 3,4  %.

1.34.

1.35.

Na celkové posúdenie zákonnosti a riadnosti Komisia využíva vyhlásenia generálnych riaditeľov o vierohodnosti, ktoré uvádzajú vo výročných správach o činnosti (VSČ). Kapitoly 4 až 10 obsahujú časť o vybraných VSČ, v ktorej posudzujeme, či sú tieto VSČ v súlade s našimi zisteniami.

1.35.

1.36.

Ukazovatele riadnosti (údaje o sumách vystavených riziku pri úhrade platby uvedené vo VSČ):

a)

sú vo všeobecnosti v súlade s našimi zisteniami, pokiaľ ide o okruh VFR 2 Prírodné zdroje a okruh VFR 5 Administratíva;

b)

sú nižšie ako nami odhadovaná chybovosť, pokiaľ ide o okruh VFR 1a Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť a okruh VFR 1b Súdržnosť.

b)

Pokiaľ ide o okruh VFR 1a „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“, Komisia sa domnieva, že informácie poskytnuté vo VSČ súvisiace s riadnosťou základných transakcií sa zlepšili (pozri body 5.23 – 5.25).

1.37.

Na sumu vystavenú riziku v čase uzávierky, ktorá sa spomína v  rámčeku 1.10 , majú vplyv odhadované budúce opravy a vymožené sumy, ktoré očakávajú správcovia fondov EÚ. Predstavujú dôležitý nástroj riadenia, ktorým sa môže znížiť vplyv neoprávnených výdavkov na rozpočet EÚ.

1.37.

1.38.

Komisia používa opravy a sumy vymožené v minulých rokoch ako základ pre odhad budúcich opráv a vymožených súm. Suma vystavená riziku v čase uzávierky uvedená v správe AMPR sa rovná sume vystavenej riziku pri úhrade platby (bod 1.32), od ktorej sa odpočítali budúce opravy a vymožené sumy. V  rámčeku 1.12 sú zobrazené vzťahy medzi skutočnými sumami a budúcimi opravami a vymoženými sumami na konci roku vykazovania.

1.38.

1.39.

Pri príprave odhadu budúcich opráv a vymožených súm Komisia používa historický priemer založený na operáciách za predchádzajúce roky. Komisia to považuje za najlepší dostupný ukazovateľ svojej nápravnej schopnosti. S cieľom zaistiť, aby bol tento odhad relevantný pre súčasné programy, GR BUDG od ostatných generálnych riaditeľstiev vyžaduje, aby historický priemer upravovali, prípadne aby používali inú metódu odhadu (24).

1.39.

1.40.

Hoci sme v súvislosti s rozpočtovým rokom 2017 zaznamenali zlepšenie, historické údaje boli naďalej ovplyvnené chybami v klasifikácii alebo chybami, ktoré vznikli pri vkladaní údajov, alebo zahŕňali prvky, ktoré neboli relevantné pre výpočet (25).

1.40.

Komisia počas posledných rokov neustále zlepšuje vykazovanie finančných opráv a vymožených súm a kvalitu základných údajov.

1.41.

Väčšina generálnych riaditeľstiev Komisie svoje odhady upravila. Zistili sme, že odhady za rok 2017 boli lepšie ako v predchádzajúcich rokoch. Niektoré generálne riaditeľstvá však vo svojich VSČ stále v dostatočnej miere neuvádzali hlavné predpoklady, z ktorých vychádzali pri odhade budúcich opráv a vymožených súm.

1.41.

1.42.

Komisia a v kontexte programov v rámci zdieľaného hospodárenia aj orgány členských štátov môžu ochrániť rozpočet EÚ pred neoprávnenými výdavkami buď tým, že im predídu alebo že vykompenzujú ich vplyv. Prvou obrannou líniou proti vzniku chýb je prevencia. Ak preventívne mechanizmy úspešne nezabránia vzniku všetkých chýb, Komisia musí prijať nápravné opatrenia na vykompenzovanie ich vplyvu.

1.43.

Medzi hlavné preventívne mechanizmy Komisie patrí prerušenie alebo pozastavenie platieb a vykonávanie kontrol ex ante, na základe ktorých sa zamietnu neoprávnené sumy pred tým, ako Komisia schváli výdavky a uhradí platby. Medzi hlavné nápravné mechanizmy Komisie patria kontroly ex post týkajúce súm, ktoré schválila a vyplatila. Pri zdieľanom hospodárení sa na ich základe vykonávajú finančné opravy a pri priamom a nepriamom hospodárení vedú k vymáhaniu prostriedkov od konečných prijímateľov.

1.44.

Zistili sme, že Komisia v dokumente Diskusia o finančných výkazoch a ich analýza (FSDA) k účtovnej závierke EÚ vykazuje sumy, ku ktorým dospieva pri uplatňovaní preventívnych i nápravných mechanizmov ako jednu položku, ktorú nazýva „finančné opravy a vymožené sumy“. Čitateľovi to sťažuje rozlíšenie vplyvu preventívnych opatrení od vplyvu nápravných opatrení.

1.44 a 1.45.

1.45.

Komisia má však k dispozícii potrebné informácie, na základe ktorých sa tieto dve kategórie dajú rozlíšiť. Vo svojich výročných správach za roky 2014, 2015 a 2016 sme použili údaje, ktoré nám Komisia poskytla na rozlíšenie súm vyplývajúcich z preventívnych a nápravných mechanizmov.

1.46.

V dokumente FSDA za rok 2017 sa uvádza celková suma vykonaných finančných opráv a vymožených prostriedkov vo výške 2,8  mld. EUR. Ako v minulých rokoch, táto suma aj teraz zahŕňa spolu so sumami, ku ktorým sa dospelo na základe nápravných mechanizmov, aj tieto výsledky preventívnych opatrení:

1.46.

1.47.

Prípady podozrenia z podvodu, ktoré zistíme v priebehu auditov (vrátane práce v súvislosti s výkonnosťou) alebo na základe informácií, ktoré nám oznámia tretie strany, ohlasujeme Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Jednotlivé prípady ani reakciu úradu OLAF na ne nemôžeme komentovať. V roku 2017:

1.48.

V roku 2017 sa prípady podozrenia z podvodu, ktoré sme zistili pri svojej práci a ohlásili úradu OLAF, najčastejšie týkali umelého vytvorenia podmienok na získanie financovania EÚ, vykázania nákladov, pri ktorých neboli splnené kritériá oprávnenosti, a nezrovnalostí vo verejnom obstarávaní.

1.49.

K 31. decembru 2017 už sedem z 13 prípadov, ktoré sme zistili pri našej práci v roku 2017 a ohlásili úradu OLAF, viedlo k začatiu vyšetrovania a vyšetrovanie jedného ďalšieho prípadu sa zvažovalo. Úrad OLAF sa rozhodol zvyšných päť prípadov zamietnuť s odôvodnením, že v lepšej pozícii na ich riešenie je iný subjekt alebo inštitúcia, orgán, úrad či agentúra EÚ, prípadne o podvode nebol k dispozícii dostatok dôkazov alebo z dôvodov proporcionality.

1.50.

Pokiaľ ide o šesť prípadov založených na informáciách tretích strán, ktoré sme úradu OLAF posunuli, dva viedli k začatiu vyšetrovania a zvyšných šesť bolo zamietnutých, pretože by bolo vhodnejšie, keby ich riešil iný subjekt alebo inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra EÚ, alebo z dôvodu nedostatku dôkazov o podvode.

1.51.

V súvislosti s prípadmi, ktoré sme ohlásili úradu OLAF, úrad v rokoch 2010 až 2017 odporučil vymáhať prostriedky v celkovej výške 294,7  mil. EUR. Ak bol prípad ukončený bez toho, aby úrad OLAF odporučil následné opatrenia, jeho najčastejším záverom bolo, že sa nenašiel dôkaz o podvode alebo nezrovnalosti s vplyvom na finančné alebo iné záujmy EÚ.

1.52.

Hlavným účelom tejto kapitoly je podporiť audítorské stanovisko uvedené vo vyhlásení o vierohodnosti.

1.53.

Dospeli sme k záveru, že účtovná závierka nebola ovplyvnená významnými nesprávnosťami.

1.54.

V oblasti riadnosti operácií sme dospeli k záveru, že v príjmoch sa nevyskytli významné chyby. Z výsledkov z našich auditov za niekoľko posledných rokov vyplýva, že v súvislosti s platbami dochádza k neustálym zlepšeniam. Podobne ako minulý rok sme dospeli k záveru, že vo výdavkoch založených na nárokoch sa nevyskytujú významné chyby. Významná chybovosť sa obmedzuje na oblasť výdavkov, ktoré vznikajú pri preplatení nákladov a ktoré tento rok tvorili 47 % nášho kontrolovaného súboru. Na základe uvedených informácií sme dospeli k záveru, že chyby nie sú rozšírené.

2.1.

V tejto kapitole prezentujeme zistenia z nášho preskúmania hlavných záležitostí v oblasti rozpočtového a finančného hospodárenia EÚ. Kapitola tiež obsahuje opis určitých rizík a výziev pre budúce rozpočty a sčasti nadväzuje na závery uvedené v niektorých osobitných správach a informačných dokumentoch.

2.2.

V rámci vítanej reflexie o budúcnosti EÚ Komisia v júni 2017 predložila Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ, v ktorom vyzdvihla rôzne varianty budúceho financovania (1). Do prebiehajúcej diskusie sme prispeli uverejnením dvoch informačných dokumentov (2). 2. mája 2018 Komisia predložila návrh nového viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie začínajúce rokom 2021 (3).

2.3.

EÚ prijala v roku 2017 záväzky vo výške 158,7  mld. EUR (99,3  %) z celkových viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 159,8  mld. EUR, ktoré boli k dispozícii v prijatom rozpočte (4). Keď sa zohľadnia osobitné nástroje, viazané sumy presiahli strop VFR o 3,1  mld. EUR (pozri rámček 2.1 ).

Poznámka:

Strop VFR je maximálna ročná suma, ktorú možno čerpať podľa súčasného nariadenia o VFR. Avšak viazané rozpočtové prostriedky a ich čerpanie môžu presiahnuť strop o hodnotu osobitných nástrojov (pozri článok 3 ods. 2 nariadenia o VFR).

Zdroj:

Konsolidovaná ročná účtovná závierka Európskej únie – rozpočtový rok 2017, Správy o plnení rozpočtu a vysvetľujúce poznámky – poznámky 4.1 – 4.3 a technická úprava na rok 2017.

2.4.

Rovnako ako v roku 2016 boli celkové platby v roku 2017 omnoho nižšie, ako sa očakávalo. Boli o 18,2  mld. EUR pod prahom stanoveným vo VFR (pozri rámček 2.1 ). V očakávaní nižších platieb stanovil rozpočtový orgán pôvodný rozpočet na rok 2017 na 134,5  mld. EUR, teda 8,4  mld. EUR pod prahom VFR pre platobné rozpočtové prostriedky vo výške 142,9  mld. EUR (5). Z dôvodu pomalého plnenia v prvých ôsmich mesiacoch roku Komisia predložila návrh opravného rozpočtu č. 6/2017, v ktorom boli platobné rozpočtové prostriedky nižšie o 7,7  mld. EUR (pozri prílohu 2.1 ). Týmto a tiež aktualizáciou príjmovej strany (najmä pokuty) sa o 9,8  mld. EUR znížili príspevky členských štátov za rok 2017, no v rokoch 2018 – 2020 by to mohlo viesť k vyššiemu výberu príspevkov o príslušnú sumu. Výrazne vyššie potreby z hľadiska platieb ku koncu súčasného VFR môžu vyvolať tlak na stropy pre platobné rozpočtové prostriedky.

2.4.

2.5.

Príčinou nízkej miery platieb boli hlavne nižšie žiadosti členských štátov o preplatenie nákladov, ako sa očakávalo, v súvislosti s viacročnými programami v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na obdobie 2014 – 2020. Dôvody uvedené Komisiou a členskými štátmi analyzujeme v bodoch 2.15 – 2.16.

2.5.

2.6.

V dôsledku takmer úplného vyčerpania sumy vyčlenenej na záväzky a nízkej miery platieb (pozri body 2.4 – 2.5) sa zostávajúce rozpočtové záväzky zvýšili na nový rekord vo výške 267,3  mld. EUR (2016: 238,8  mld. EUR). To je o 72,9  mld. EUR viac ako zostávajúce rozpočtové záväzky v roku 2010 (194,4  mld. EUR), štvrtom roku predchádzajúceho VFR (pozri rámček 2.2 ). Vzhľadom na to, že VFR na obdobie 2014 – 2020 je veľkosťou podobný VFR na obdobie 2007 – 2013, toto zvýšenie je výrazné. Komisia považovala zvýšenia v rokoch 2016 a 2017 za súčasť obvyklého cyklu čerpania prostriedkov z fondov EŠIF (6)  (7).

2.7.

Podľa našich prognóz (8) sa zostávajúce rozpočtové záväzky do konca VFR v roku 2020 zvýšia ešte viac (pozri rámček 2.2 ).

2.8.

Riziko, že dostupné platobné rozpočtové prostriedky nebudú postačovať na pokrytie všetkých žiadostí o platbu, sa v období 2018 – 2020 výrazne zvýši (pozri body 2.12 a 2.47). Presnejšia prognóza platieb na budúce roky by pomohla toto riziko zvládnuť.

2.8.

Komisia zdôrazňuje, že presnosť strednodobej prognózy závisí čiastočne od prognóz, ktoré predkladajú členské štáty pre programy zdieľaného hospodárenia. Navyše výška platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú skutočne udelené v akomkoľvek ročnom rozpočtovom postupe, závisí od rozhodnutia rozpočtových orgánov.

Zdroj:

Za obdobie 2007 – 2017: konsolidovaná ročná účtovná závierka Európskej únie. Pre prognózy Európskeho dvora audítorov na obdobie 2018 – 2020: nariadenie o VFR a technické úpravy na rok 2017.

2.9.

Po strednodobom preskúmaní VFR (9) rozpočtový orgán zmenil nariadenie o VFR (10), a to konkrétne preto, aby zvýšil celkovú rezervu pre platby  (11) a pozmenil štyri osobitné nástroje  (12).

2.10.

Maximálna celková rezerva pre platby, ktorá sa bude môcť použiť v období 2018 – 2020, bude 36,5  mld. EUR, čo je o 5,9  mld. EUR viac ako v minulosti (pozri rámček 2.3 ). Ide o významnú sumu, ktorá by mohla pomôcť znížiť prípadné nahromadenie neuhradených platieb v budúcnosti (pozri bod 2.47). Hodnota celkovej rezervy pre platby predstavuje rozdiel medzi uhradenými platbami a stropmi stanovenými pre platby vo VFR (13). Do konca roku 2017 sa pre celkovú rezervu pre platby nahromadili sumy vo výške približne 33,5  mld. EUR (14).

Zdroj:

Európsky dvor audítorov na základe nariadenia o VFR.

2.11.

Osobitné nástroje boli vylepšené dvomi spôsobmi. V prvom rade sa zvýšili sumy dostupné pre rezervu na núdzovú pomoc a nástroj flexibility (pozri prílohu 2.2 ). A po druhé, od roku 2017 je možné previesť nevyužité sumy z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Fondu solidarity Európskej únie do nástroja flexibility.

2.12.

Napriek väčšej flexibilite rozpočtu, ktorou sa majú riešiť potenciálne výzvy, existuje riziko, že ani to nebude postačovať. Navyše ako sme informovali v minulosti, otázka, či sa majú osobitné nástroje započítavať do stropov pre platobné rozpočtové prostriedky (15), stále nebola vyriešená. Táto neistota zvyšuje riziko nahromadenia neuhradených platieb (pozri bod 2.47).

2.12.

Komisia vo svojom návrhu nariadenia o VFR na roky 2021 až 2027 navrhla vyriešiť tento problém [pozri článok 2 ods. 2 nariadenia o VFR na roky 2021 až 2027 (COM(2018)322 z 2. mája 2018].

Komisia ďalej tvrdí, že riziko nahromadenia neuhradených platieb v tomto VFR je veľmi obmedzené. Komisia odkazuje na svoju odpoveď v bode 2.8.

2.13.

U niektorých členských štátov tvoria nesplatené záväzky európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) značný percentuálny podiel verejných výdavkov. To je zobrazené v  rámčeku 2.4 spolu so sumou platieb uhradených jednotlivým členským štátom v roku 2017 a s ich nesplatenými záväzkami na konci roku 2017.

2.13.

Komisia odkazuje na svoju odpoveď v bode 2.14 výročnej správy Európskeho dvora audítorov za rok 2016.

Zdroj:

Európsky dvor audítorov na základe informácií Komisie. Údaje Eurostatu o verejných výdavkoch za rok 2017: apríl 2018.

2.14.

Čerpanie (16) bolo mimoriadne pomalé. V roku 2017, štvrtom roku VFR, členské štáty vyčerpali v priemere 16,4  % (2010: 22,1  %) finančných prostriedkov, ktoré im boli pridelené. V  rámčeku 2.5 sa porovnáva miera čerpania jednotlivých členských štátov v roku 2017 (17) s mierou čerpania v roku 2010 (18).

2.14.

Zdroj:

Európsky dvor audítorov na základe informácií Komisie.

2.15.

Komisia zistila, že príčinou oneskorení bolo najmä neskoršie ukončenie predchádzajúceho VFR, neskoré prijatie právnych aktov a problém prispôsobiť sa významným zmenám zavedeným v súčasnom VFR a uskutočniť tieto zmeny (19).

2.15.

2.16.

V šiestich členských štátoch (20), ktoré mali do konca roka 2017 najnižšie miery čerpania, sme uskutočnili zisťovanie. Ich odpovede zväčša potvrdzovali hlavné dôvody, ktoré uviedla Komisia (pozri rámček 2.6 ).

2.17.

Už vo výročnej správe za rok 2016 sme upozornili, že pre členské štáty môže byť náročné vybrať dostatočný počet kvalitných projektov. Pri našich auditoch sa potvrdilo, že členské štáty musia robiť kompromis medzi rýchlym čerpaním fondov a výberom kvalitných projektov, ktorý si vyžaduje čas (21).

2.18.

V tomto kontexte sú relevantné dve osobitné správy, ktoré sme uverejnili: jedna sa týka opatrení na ukončenie programov vo VFR na obdobie 2007 – 2013 a druhá účinnosti podpory Komisie poskytovanej členským štátom pri čerpaní finančných prostriedkov (22). Okrem iného sme zistili, že neskoré prijatie právneho rámca spôsobilo oneskorenia, ktoré mali dominový efekt vo fáze vykonávania, a že prekrývanie období VFR k týmto oneskoreniam ešte pridalo. Včasné prijatie právnych aktov a vysoká miera stability v právnom rámci, ktorý upravuje fondy EŠIF, budú zásadne dôležité na to, aby sa predišlo problémom s čerpaním prostriedkov.

2.18.

2.19.

Väčšie prekrývanie období VFR vytvára na správne orgány členských štátov dodatočnú záťaž, čo vedie k ďalším oneskoreniam.

2.19.

2.20.

Členské štáty predložili svoje konečné žiadosti o platby zo štrukturálnych fondov (23) v rámci VFR na obdobie 2007 – 2013 do konca marca 2017 (24).

2.21.

Na konci roku 2017 dosiahli nesplatené záväzky štrukturálnych fondov 11,7  mld. EUR, teda 3,4  % celkových súm pridelených na VFR na obdobie 2007 – 2013 (pozri rámček 2.7 ).

2.21.

Na konci mája 2018 je celková výška nesplatených záväzkov v prípade EFRR a KF 8,1  miliardy EUR a v prípade ESF 1,9  miliardy EUR. Komisia očakáva, že v rokoch 2018 a 2019 bude môcť ukončiť drvivú väčšinu nesplatených záväzkov, ako sa uvádza vo výročných správach o činnosti GR REGIO a GR EMPL.

Zdroj:

Európsky dvor audítorov na základe informácií Komisie.

2.22.

Záväzky štrukturálnych fondov, ktorých viazanosť bola zrušená, predstavovali 4,4  mld. EUR, (1,3  % celkovej sumy pridelenej na VFR na obdobie 2007 – 2013 (pozri rámček 2.8 ). Tvoria veľmi malý podiel celkových záväzkov (25).

Poznámka:

Jednotlivé údaje vyjadrujú celkovú sumu pri ukončení a za roky N + 2 /N + 3.

Zdroj:

Európsky dvor audítorov na základe informácií Komisie.

2.23.

Trustové fondy EÚ a nástroj pre utečencov v Turecku sa odlišujú od štandardných mechanizmov poskytovania pomoci. Využívajú viaceré zdroje financovania a rôzne postupy distribúcie pomoci, v dôsledku čoho sa zvyšuje komplexnosť. Trustové fondy EÚ sa spravujú mimo rozpočtu EÚ, zatiaľ čo nástroj pre utečencov v Turecku sa spravuje v rámci neho. Prehľad týchto mechanizmov uvádzame nižšie. Ďalším novým nástrojom na poskytovanie pomoci krajinám mimo EÚ je Európsky fond pre udržateľný rozvoj (pozri body 2.40 – 2.41).

2.23.

Tento nástroj je koordinačný mechanizmus, ktorý skôr uľahčuje ako komplikuje. Nejde o nový nástroj. Nástroj umožňuje rýchlu, efektívnu a účinnú mobilizáciu pomoci EÚ pre utečencov v Turecku a zabezpečuje optimálne využitie zdrojov EÚ a členských štátov EÚ ako humanitárnej a rozvojovej pomoci komplexným a koordinovaným spôsobom.

2.24.

Trustové fondy EÚ sú samostatné právne mechanizmy so špecifickou finančnou štruktúrou, v rámci ktorej niekoľkí darcovia po dohodnutí spoločných cieľov spoločne financujú dané opatrenie. Komisia doteraz vytvorila štyri trustové fondy EÚ: fond Bêkou, fond Madad, fond pre Afriku a fond pre Kolumbiu (26) (pozri rámček 2.9 ).

Poznámka:

Rozdiely v sume prisľúbených príspevkov vznikajú v dôsledku zaokrúhľovania.

Zdroj:

Európsky dvor audítorov na základe informácií Komisie, článok 187 nariadenia o rozpočtových pravidlách a dohody o zriadení trustových fondov.

2.25.

Preskúmali sme usporiadanie a správu prvého trustového fondu EÚ, ktorý riadi Komisia – fondu Bêkou (27). Okrem iného sme informovali, že fond pritiahol pomoc, no len zopár dodatočných darcov.

2.25.

2.26.

V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú prísne požiadavky, ktoré musia byť splnené na vytvorenie trustových fondov, ako je pridaná hodnota EÚ, lepšia správa, lepšia kontrola z hľadiska rizík a úhrad príspevkov a doplnkovosť (pozri rámček 2.9 ). Vo výročnej správe za rok 2016 sme zdôraznili, že mechanizmy financovania by nemali byť zložitejšie, ako je potrebné na splnenie cieľov politík EÚ a zaručenie povinnosti zodpovedať sa, transparentnosti a kontrolovateľnosti (28).

2.26.

2.27.

Nástroj pre utečencov v Turecku bol vytvorený v januári 2016 a Turecku má pomôcť zvládať hromadný prílev utečencov (pozri rámček 2.10 ).

a)

rozhodnutie Komisie z 24. novembra 2015 o koordinácii činností Únie a členských štátov prostredníctvom koordinačného mechanizmu – utečeneckého nástroja pre Turecko;

b)

rozhodnutie Komisie z 10. februára 2016 o nástroji pre utečencov v Turecku, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2015) 9500 z 24. novembra 2015;

c)

druhá výročná správa o nástroji pre utečencov v Turecku, COM(2018) 91 final zo 14.3.2018.

Rámček 2.10

2.28.

Podpora pre rôzne finančné nástroje z rozpočtu EÚ sa výrazne zvýšila (pozri rámček 2.11 ).

2.29.

V roku 2017 boli finančné nástroje v rámci zdieľaného hospodárenia vo VFR na obdobie 2007 – 2013 v štádiu ukončovania, ktoré bolo súčasťou uzatvárania príslušných operačných programov.

2.30.

Podľa Komisie (29) sa na finančné nástroje v rámci zdieľaného hospodárenia zo štrukturálnych fondov vyplatilo 11,3  mld. EUR. Ďalších 5,1  mld. EUR tvorilo národné spolufinancovanie (pozri rámček 2.12 ).

Zdroj:

Správa pod názvom Zhrnutie údajov o pokroku, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s financovaním a vykonávaním nástrojov finančného inžinierstva, vykázaných riadiacimi orgánmi v súlade s článkom 67 ods. 2 písm. j) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, programové obdobie 2007 – 2013, stav k 31. marcu 2017 (pri ukončení).

2.31.

Podľa údajov, ktoré členské štáty poskytli Komisii, bolo 93 % z celkovej sumy prevedenej do finančných nástrojov v rámci zdieľaného hospodárenia (15,2  mld. EUR) vyplatených konečným prijímateľom. Komisia však odhaduje, že skutočná miera prostriedkov vyplatených konečným prijímateľom môže byť až o sedem percentuálnych bodov nižšia, a to z dôvodu možného nesprávneho zahrnutia splátok pôžičiek, ktoré sa znovu využili (30), a úroku zo správy pokladnice či vykázania nadmerných súm (tzv. overbooking). Tieto nadmerne vykázané sumy predstavujú celkovo až 0,9  mld. EUR. Vzťahujú sa na ne, ako aj na sumu vo výške 1,2  mld. EUR, ktorá zostáva v osobitných fondoch, postupy uzatvárania pre operačné programy a je možné, že po odčítaní nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením budú musieť byť vrátené do rozpočtu EÚ. Okrem toho 45 z 981 osobitných fondov do ukončenia stále nezrealizovalo žiadne investície alebo ich tieto fondy nevykázali. Správa o zhrnutí údajov preto neposkytuje úplný a presný (31) obraz.

2.31.

Postupy ukončovania operačných programov prebiehajú a Komisia prijme v náležitých prípadoch nápravné opatrenia. Rozhodnutia o sumách, ktoré sa majú vrátiť do rozpočtu EÚ, sa prijímajú na úrovni operačných programov a nie na úrovni osobitných finančných nástrojov, ktoré sú len jednou formou podpory operačného programu.

2.32.

Zdroje, ktoré sú k dispozícii vo finančných nástrojoch v rámci zdieľaného hospodárenia na obdobie 2007 – 2013, patria po využití (32) členským štátom (riadiace orgány odhadli túto sumu na 8,5  mld. EUR, pochádzajúcich zo štrukturálnych fondov). Členské štáty by ich mali použiť na ten istý účel, ako bol pôvodný zámer.

2.33.

O využívaní finančných nástrojov v rámci zdieľaného hospodárenia v období 2007 – 2013 sme uverejnili osobitnú správu (33). V správe sme okrem iného uviedli, že fondy mali v členských štátoch ťažkosti pri vyplácaní finančných príspevkov, súkromný kapitál prilákali len v obmedzenej miere a ich správy boli predložené neskoro. Odporučili sme, aby Komisia prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty zachovali revolvingový charakter finančných prostriedkov (t. j. aby naďalej umožňovali použiť tie isté finančné prostriedky vo viacerých cykloch).

2.33.

Komisia ďalej v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov 19/2016 uviedla, že cieľ prilákania súkromného kapitálu by sa nemal preceňovať, najmä pre sektory vystavené väčším zlyhaniam trhu, a že riadiace orgány sú povinné zaistiť a Komisii predložiť vhodné opatrenia na dodržanie právnych požiadaviek týkajúcich sa prevedených zdrojov.

2.34.

Z celkových zdrojov fondov EŠIF, ku ktorým boli v rámci operačných programov prijaté záväzky vo VFR na obdobie 2014 – 2020, bolo 30 % vyplatených do finančných nástrojov v rámci zdieľaného hospodárenia. Z tejto sumy bolo 38 % (1,2  mld. EUR) prostriedkov vo finančných nástrojoch v rámci zdieľaného hospodárenia viazaných pre konečných prijímateľov. Do začiatku roku 2017, tri roky po začatí súčasného VFR, sa k prijímateľom na financovanie produktívnych investícií a činností dostalo menej než 10 % celkového financovania vo fondoch EŠIF, ktoré je k dispozícii prostredníctvom finančných nástrojov v rámci zdieľaného hospodárenia (pozri rámček 2.13 ).

2.34.

K 31. decembru 2016 bolo 32 % súm vyplatených finančným nástrojom naozaj vyplatených konečným prijímateľom.

Zdroj:

Európska Komisia, Finančné nástroje v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, stav k 31. decembru 2016, december 2017.

2.35.

V súčasnom VFR sa od členských štátov vyžaduje podávanie komplexnejších správ. Poslednou dostupnou správou o finančných nástrojoch v rámci zdieľaného hospodárenia vo VFR na obdobie 2014 – 2020 je však správa o stave ku koncu roka 2016, uverejnená v decembri 2017. Hoci týmto neboli porušené súčasné požiadavky, časový odstup medzi koncom obdobia a príslušnou správou je príliš dlhý.

2.35.

2.36.

Rozpočtový orgán zvýšil záruku fondu EFSI zo 16 mld. EUR na 26 mld. EUR (34) a cieľový objem investícií z 315 mld. EUR na 500 mld. EUR. Záručný fond EFSI sa v dôsledku prevodov a spätných tokov prostriedkov zvýšil o 1,1  mld. EUR (35), z 8,0  mld. EUR na 9,1  mld. EUR. Toto zvýšenie malo za následok výrazné zníženie miery tvorby rezerv z 50 % na 35 %.

2.37.

Na konci roku 2017 pozostával záručný fond EFSI z aktív vo výške 3,5  mld. EUR (2016: 1,0  mld. EUR). Okrem toho sa k sume 2,6  mld. EUR prijali záväzky z rozpočtu EÚ, ktoré však ešte neboli vyplatené (36). Zostávajúce 3,0  mld. EUR budú postupne vyplatené do roku 2022 (37). Do konca roku 2017 neboli zo záručného fondu EFSI uhradené žiadne platby.

2.38.

Do konca roku 2017 podpísala skupina EIB zmluvy v hodnote 36,7  mld. EUR (2016: 21,3  mld. EUR) (38). V  rámčeku 2.14 je zobrazené rozdelenie tejto sumy medzi členské štáty.

Zdroj:

Správa EIB pod názvom Európsky fond pre strategické investície – IIW a SMEW. Dodatok II k dohode o EFSI – koncoročná operačná správa – dátum vykazovania: 31. decembra 2017.

2.39.

Upozorňujeme na skutočnosť, že 64 % celkovej hodnoty zmlúv EFSI, ktoré skupina EIB podpísala do konca roku 2017, bolo sústredených v šiestich členských štátoch. V súčasnosti skúmame, či je fond EFSI na dobrej ceste dosiahnuť cieľ politiky, ktorým je podpora dodatočných investícií v Európe.

2.39.

2.40.

Rozpočtový orgán zriadil fond EFSD v septembri 2017 (39). Pre EFSD budú platiť podobné zásady ako pre EFSI.

2.41.

Nariadenie o EFSD Komisii umožňuje uzatvárať dohody o záruke EFSD aj so subjektmi mimo EÚ ako s oprávnenými partnermi, napríklad s medzinárodnými organizáciami a subjektmi, na ktoré sa v členskom štáte alebo partnerskej krajine vzťahuje súkromné právo (40). Oprávnení partneri môžu schvaľovať finančné a investičné operácie a prijímať rozhodnutia o záruke EFSD podporovanej rozpočtom EÚ. Na rozdiel od fondu EFSI, kde je EIB prakticky jediným sprostredkovateľom, umožňuje EFSD iným medzinárodným organizáciám a subjektom z verejného sektoru šíriť výhody záruky EÚ a časom ju aj využiť. EFSD je preto z hľadiska škály partnerov doteraz najďalekosiahlejším príkladom delegovania právomoci preberať na seba záväzky v mene rozpočtu EÚ.

2.41.

2.42.

Rozpočet EÚ je vystavený riziku nahromadenia právnych záväzkov uhrádzať platby v budúcnosti po splnení rôznych podmienok. Medzi týmito záväzkami sú podmienené záväzky vo forme záruk, ktoré si môžu vyžadovať financovanie, ak v budúcnosti dôjde k určitej udalosti (41) (pozri rámček 2.15 ).

(1)

Pozri poznámky 2.4.1 a 4.1.1 k účtovnej závierke EÚ za rok 2017.

(2)

Pozri poznámky 2.11.1 a 4.1.2 k účtovnej závierke EÚ za rok 2017.

(3)

Pozri poznámky 2.4.1 a 4.1.3 k účtovnej závierke EÚ za rok 2017.

(4)

K 31. 12. 2017 neboli prijaté žiadne právne záväzky k záruke EFSD ani k dodatočnej záruke EFSI.

Zdroj:

Účtovná závierka EÚ za rok 2017.

2.43.

Pri príprave návrhov, ktoré zahŕňajú vytvorenie alebo pridanie značného objemu podmienených záväzkov, Komisia vypracúva analýzu konkrétneho podmieneného záväzku. K návrhom neprikladá prehľad všetkých podmienených záväzkov, ktoré sa podporujú z rozpočtu EÚ, ani analýzu scenárov stresového testu, čo by rozhodovacím orgánom umožnilo posúdiť celkový vplyv.

2.43.

2.44.

Komisia v novom nariadení o rozpočtových pravidlách  (42) navrhla zlúčiť všetky rezervy do spoločného rezervného fondu. Suma, ktorá bude vložená do tohto fondu, bude stanovená na základe skutočnej miery tvorby rezerv, ktorou bude percentuálny podiel z každej z doteraz používaných jednotlivých sadzieb. Z hľadiska správy pokladnice by to malo zaistiť viac flexibility. Ak sa však naraz stanú skutočnosťou viaceré finančné riziká, je možné že vyčlenené finančné prostriedky nebudú postačovať.

2.44.

2.45.

Okrem toho sa zvýšili aj dôchodkové záväzky voči zamestnancom zo 67,2  mld. EUR 2016 na 73,1  mld. EUR v roku 2017 (43). Ide o najväčšiu dlhodobú položku v súvahe EÚ (44). Tento záväzok existuje preto, lebo EÚ každoročne nevyčleňuje určitú sumu na financovanie budúcich platieb dôchodkov. Za dôchodkový záväzok spoločne ručia členské štáty (45). Zaväzujú sa, že každoročne uhradia splatné sumy dôchodkov. Táto suma je zahrnutá do rozpočtu EÚ.

2.46.

Na základe našej analýzy sme identifikovali niekoľko rizík a výziev s dôsledkami pre budúce rozpočty EÚ. Pretrváva riziko abnormálneho nahromadenia neuhradených platieb do roku 2020. Problém nesplatených záväzkov súčasného VFR sa v budúcom VFR musí riešiť primeranými platobnými rozpočtovými prostriedkami. Ďalšie výzvy pre rozpočet EÚ vznikajú v dôsledku ohláseného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ v roku 2019 a potreby prísnejšej povinnosti zodpovedať sa vo svetle súčasnej reflexie o budúcnosti rozpočtu EÚ.

2.46.

Komisia odkazuje na svoje odpovede na body 2.8 a 2.12.

2.47.

Vzhľadom na pravdepodobný výrazný nárast žiadostí o platbu by sa mali v rokoch 2018 až 2020 platby postupne zvýšiť. Domnievame sa, že pretrváva riziko abnormálneho nahromadenia neuhradených platieb, ako sa to stalo aj v období 2013 – 2015. Jedným zmierňujúcim faktorom je flexibilita, ktorá vznikla vďaka celkovej rezerve pre platby (pozri body 2.6 – 2.10). Riziko sa však zvýši, ak sa budú osobitné nástroje započítavať do stropu pre platobné rozpočtové prostriedky (pozri bod 2.12).

2.47.

2.48.

Platobné rozpočtové prostriedky v nasledujúcom VFR budú musieť pokryť nesplatené záväzky z VFR na obdobie 2014 – 2020 i z nových programov nasledujúceho VFR. Ďalšou možnosťou je znížiť viazané rozpočtové prostriedky pre programy v nasledujúcom VFR (46). V rozhodnutí Rady o vlastných zdrojoch sa požaduje, aby Komisia a rozpočtový orgán zachovávali primeraný pomer medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami (47).

2.48.

Komisia v rozhodnutí o vlastných zdrojoch tiež navrhuje zvýšiť stropy vlastných zdrojov na 1,29  % HND EÚ27. Potrebné je to na zvládnutie integrácie Európskeho rozvojového fondu a potrebných platieb pre nové priority. Poskytne to dostatočnú toleranciu pre rozdiely medzi platbami a stropom vlastných zdrojov na zabezpečenie toho, aby Únia vedela plniť svoje finančné záväzky za všetkých okolností.

2.49.

Komisia do konca roku 2017 ešte nevypracovala komplexnú dlhodobú prognózu, ktorá by bola v plnom súlade s medziinštitucionálnou dohodou (48). Prognózu síce predložila 16. októbra 2017, tá sa však obmedzovala len na existujúce záväzky, ako boli odhadnuté do konca roku 2020. Komplexnejšia a dlhodobejšia predpoveď by umožnila prijímať rozhodnutia o nasledujúcom VFR založené na lepších informáciách (49).

2.49.

Komisia predložila aj prognózu platobných rozpočtových prostriedkov po roku 2020 v súlade s bodom 9 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013.

Tieto správy boli nutne obmedzené na záväzky do roku 2020, lebo Komisia nemohla predpovedať budúce záväzky pred predložením svojho návrhu ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý bol predložený v máji 2018.

Pokiaľ ide o budúce roky, v článku 247 ods. 1 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že Komisia Európskemu parlamentu a Rade každý rok predkladá integrovaný súbor finančných správ a správ o zodpovednosti vrátane dlhodobej prognózy budúcich prílevov a odlevov finančných prostriedkov v ďalších 5 rokoch. V tejto správe sa bude analyzovať vplyv záväzkov daného viacročného finančného rámca.

2.50.

Ustanovenia týkajúce sa finančného vyrovnania boli vymedzené v návrhu dohody o odchode Spojeného kráľovstva (50). Podľa návrhu dohody by Spojené kráľovstvo plnilo svoje záväzky do roku 2020 tak, akoby bolo členským štátom. Po roku 2020 by plnilo tie záväzky, ktoré prevzalo do konca roku 2020. Pokiaľ ide o podmienené záväzky týkajúce sa finančných operácií, zodpovednosť Spojeného kráľovstva by sa vzťahovala na operácie, ktoré boli dohodnuté a schválené do dátumu vystúpenia krajiny z EÚ.

2.51.

Už v minulosti sme upozornili na medzery vo vyvodzovaní zodpovednosti za riadenie a podávanie správ o rozpočte EÚ (51). Komisia v Diskusnom dokumente budúcnosti financií EÚ stanovila zodpovednosť za jednu zo štyroch zásad reformy (52) s cieľom dosiahnuť lepšie chápanie rozpočtu, väčšiu demokratickú kontrolu, transparentnosť a náležité riadenie. V našom informačnom dokumente sme predložili dva návrhy (53): rozvinúť zásady povinnosti zodpovedať sa a transparentnosti a stanoviť mandáty na vykonávanie auditov všetkých existujúcich i budúcich orgánov EÚ (54).

2.51.

Nový a plne integrovaný fond InvestEU napríklad spojí centrálne spravované finančné nástroje na podporu strategických investícií po celej EÚ do jediného programu.

Pokiaľ ide o iný návrh Európskeho dvora audítorov o zriadení mandátov na vykonávanie auditov pre všetky existujúce a budúce orgány EÚ, Komisia sa nechce vyjadrovať k otázkam týkajúcim sa iných inštitúcií, ktoré sú mimo jej poľa pôsobnosti. Komisia víta príspevok Európskeho dvora audítorov k diskusii o zodpovednosti EÚ a zásadách verejného auditu.

2.52.

Viazané sumy (vrátane osobitných nástrojov) mierne presiahli limit stanovený vo VFR. Avšak už druhý rok po sebe boli platby výrazne pod očakávanou úrovňou, v dôsledku čoho sa znížili príspevky požadované od členských štátov. Nízka miera platieb bola predovšetkým dôsledkom oneskorení pri využívaní fondov EŠIF (pozri body 2.3 – 2.5).

2.53.

V dôsledku toho zostávajúce rozpočtové záväzky presiahli minuloročný rekord a je pravdepodobné, že do konca súčasného VFR sa zvýšia ešte viac. Týmto sa výrazne zvyšuje riziko, že na posledné roky VFR nebude k dispozícii dostatok platobných rozpočtových prostriedkov (pozri body 2.6 – 2.8).

2.53.

2.54.

Rozpočet EÚ sa stal flexibilnejším tým, že sa zvýšila celková rezerva pre platby a sumy, ktoré sú k dispozícii pre dva osobitné nástroje, ako aj zlepšením možností prevodov medzi osobitnými nástrojmi. Otázka, či sa majú osobitné nástroje započítavať do stropu pre platobné rozpočtové prostriedky, ostáva nevyriešená (pozri body 2.9 – 2.12).

2.54.

2.55.

Do konca roka 2017 bola celková priemerná miera čerpania za VFR na obdobie 2014 – 2020 ešte nižšia ako v tom istom roku predchádzajúceho VFR (2010: 22 %). Dôvodom bolo hlavne neskoršie ukončenie predchádzajúceho VFR, neskoré prijatie právnych aktov, problémy pri plnení nových požiadaviek v súčasnom VFR, zmena uplatňovania pravidiel rušenia viazanosti z N + 2 na N + 3 a administratívna záťaž vyplývajúca z prekrývania období VFR. Upozornili sme na možný dosah na kvalitu projektov a dôležitosť dostatočne stabilného právneho rámca (pozri body 2.13 – 2.19).

2.55.

Komisia pritom pri viacerých príležitostiach zdôraznila význam včasného prijímania právnych aktov aj spoluzákonodarcami.

Komisia odkazuje na svoje odpovede na body 2.14 a 2.18.

2.56.

V roku 2017 boli štrukturálne fondy vo VFR na obdobie 2007 – 2013 v štádiu ukončovania. Väčšina členských štátov vyčerpala väčšinu zdrojov, ktoré im boli pridelené (pozri body 2.20 – 2.22).

2.57.

Pri poskytovaní pomoci krajinám mimo EÚ sa čoraz viac využívajú alternatívne modely financovania, ktoré zvyšujú komplexnosť existujúcich štruktúr financovania (pozri body 2.23 – 2.27).

2.57.

2.58.

Financovanie EÚ pre finančné nástroje sa výrazne zvýšilo. Pri ukončovaní finančných nástrojov v rámci zdieľaného hospodárenia vo VFR na obdobie 2007 – 2013 sa zistili problémy v súvislosti so správami členských štátov. Hoci sú správy vo VFR na obdobie 2014 – 2020 ucelenejšie vďaka tomu, že sa stanovili súvisiace požiadavky, časový odstup medzi koncom obdobia a príslušnou správou je stále príliš dlhý (pozri body 2.28 – 2.39).

2.58.

Časový rámec podávania správ medzi riadiacimi orgánmi a podávania správ Komisie zohľadňuje kontext zdieľaného hospodárenia.

2.59.

Bol vytvorený Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD). Jeho model spravovania umožňuje, aby záväzky v mene rozpočtu preberala väčšia škála partnerov (pozri body 2.40 – 2.41).

2.59.

Pozri odpoveď Komisie na bod 2.41.

2.60.

Finančná expozícia rozpočtu EÚ je naďalej značná, najmä pokiaľ ide o nesplatené záväzky, dôchodkové záväzky voči zamestnancom EÚ a iné právne záväzky, ako aj podmienené záväzky vo forme záruk (pozri body 2.42 – 2.45).

2.61.

Stále nie je jasné, či bude na pokrytie všetkých žiadostí o platbu k dispozícii dostatok platobných rozpočtových prostriedkov. Komisia zatiaľ nevypracovala komplexnú dlhodobú prognózu, ktorá by pomohla pri rozhodovaní o nasledujúcom VFR (pozri body 2.47 – 2.49).

2.61.

2.62.

Komisii odporúčame:

—

Odporúčanie 1: predložiť presné a úplné informácie o ukončení finančných nástrojov v rámci zdieľaného hospodárenia vo VFR na obdobie 2007 – 2013 vrátane konečných súm, ktoré boli vrátené do rozpočtu EÚ, a súm patriacich členským štátom.

Cieľový dátum vykonania: do polovice roku 2019.

—

Odporúčanie 2: pri predkladaní legislatívnych návrhov, ktoré zahŕňajú vytvorenie alebo pridanie značného objemu podmienených záväzkov, k nim pripojiť prehľad celkovej hodnoty podmienených záväzkov, ktoré sa podporujú z rozpočtu, a analýzu scenárov stresového testu a ich potenciálneho vplyvu na rozpočet.

Cieľový dátum vykonania: do polovice roku 2019.

—

Odporúčanie 3: v kontexte diskusie o VFR po roku 2020 vyzvať Európsky parlament a Radu, aby vzhľadom na vysokú mieru nesplatených záväzkov v súčasnom i predchádzajúcom VFR stanovili mechanizmy na lepšie riadenie rizika nahromadenia neuhradených platieb.

Cieľový dátum vykonania: do začiatku obdobia po roku 2020.

3.1.

V tejto kapitole každoročne analyzujeme viaceré aspekty súvisiace s výkonnosťou: výsledky dosiahnuté prostredníctvom rozpočtu EÚ, ktorý plní Komisia v spolupráci s členskými štátmi (1). Tento rok sme sa osobitne zamerali na:

3.1.

3.2.

Minulý rok sme skúmali, do akej miery sa prístup Komisie k podávaniu informácií o výkonnosti zhoduje s osvedčenými postupmi. Tak ako je dôležité, aby mala organizácia dobré postupy na vykazovanie informácií o výkonnosti a priebežne ich zlepšovala, je rovnako dôležité využívať informácie získané z vykazovania výkonnosti na riadenie činností, optimalizovanie výsledkov a vykonanie úprav systémov riadenia a procesov strategického plánovania atď. Spôsob využívania týchto informácií ovplyvňuje dlhodobý úspech organizácie, pokiaľ ide o vykonávanie riadenia výkonnosti.

3.3.

Podľa Komisie je riadenie výkonnosti priebežný systematický prístup k zlepšeniu účinnosti, efektívnosti a výsledkov operácií prostredníctvom lepšieho plánovania, pravidelného monitorovania a prijímania rozhodnutí na základe dôkazov (2). Iniciatíva Komisie s názvom Rozpočet EÚ zameraný na výsledky, ktorá začala v roku 2015, zahŕňa rôzne pracovné oblasti a ciele. Jedným z nich je podpora rozhodovania prostredníctvom zmysluplných informácií o výkonnosti (3). V usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu (4), ktoré boli zavedené v roku 2015 a aktualizované v júli 2017, sa stanovuje, že všetky dostupné dôkazy by sa mali využiť ako základ pre navrhnutie politík a predpisov EÚ, ktoré budú dosahovať svoje ciele otvoreným, transparentným a nákladovo efektívnym spôsobom.

3.4.

Na posúdenie toho, či Komisia primerane využíva informácie o výkonnosti na účely prijímania rozhodnutí, sme podnikli tieto kroky:

3.5.

Náš prieskum sa týkal využívania informácií o výkonnosti v Komisii v súvislosti s výdavkovými programami a vypracovania, vykonávania a hodnotenia politík. Z rozsahu pôsobnosti sme vylúčili tieto hľadiská:

i)

využívanie informácií o výkonnosti v súvislosti s administratívnym riadením zamestnancov a iných zdrojov zo strany Komisie, aby sme sa mohli sústrediť na dosahovanie výsledkov politík a programov;

ii)

využívanie informácií rozpočtovým orgánom  (7); OECD (8) a iní výskumní pracovníci (9) už vykonali prácu v tejto oblasti.

3.6.

V rámci zostavovania štátnych rozpočtov sa často stáva, že zdroje sa prerozdeľujú každý rok alebo dokonca častejšie. V kontexte EÚ je však situácia odlišná. Komisia vo svojom preskúmaní viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2014 – 2020 v polovici trvania (10) poznamenala, že je nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu medzi strednodobou predvídateľnosťou a flexibilitou, pokiaľ ide o reagovanie na nepredvídané okolnosti. Vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020 je približne 80 % prostriedkov rozpočtu EÚ pridelených vopred, čo podľa Komisie „obmedzuje schopnosť rozpočtu reagovať na meniace sa potreby“.

3.7.

Rozpočet EÚ je predovšetkým rozpočet určený na investície. Ročné stropy sú stanovené pre jednotlivé rozpočtové okruhy sedemročného viacročného finančného rámca a sumy sú vopred pridelené členským štátom. V príslušných sektorových právnych predpisoch sú už stanovené niektoré mechanizmy flexibility vo vzťahu k výkonnosti, ako je výkonnostná rezerva a ex ante kondicionality, majú však isté obmedzenia (11). Hoci nevýkonné činnosti možno nahradiť lepšími činnosťami v rovnakej oblasti a v rovnakom členskom štáte, existuje len obmedzený priestor na prispôsobenie priorít v oblasti výdavkov medzi jednotlivými rozpočtovými okruhmi. Najvýznamnejšou „príležitosťou na zlepšenie“ prerozdeľovania finančných prostriedkov so zreteľom na informácie o výkonnosti je tvorba nového nariadenia v rámci viacročného finančného rámca a sprievodných sektorových programov a rokovanie o nich.

3.8.

Preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania predstavujú ďalšiu príležitosť na zohľadnenie informácií o výkonnosti. Výsledkom posledného takéhoto preskúmania (12) bolo prerozdelenie 12 798  mil. EUR, čo predstavuje 1,18  % celkových viazaných rozpočtových prostriedkov vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020: pomerne obmedzený podiel. Toto prerozdelenie finančných prostriedkov bolo motivované potrebou riešiť utečeneckú krízu a iné bezpečnostné hrozby, ako aj investičné medzery v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, a nie výkonnosť.

3.8.

3.9.

Meranie prínosu rozpočtu EÚ a Komisie k cieľom na vysokej úrovni je zložité, pretože niektoré politické strategické rámce sa uplatňujú paralelne (13) (pozri rámček 3.1 ):

3.9.

Viacročný finančný rámec je jedným z nástrojov na vykonávanie priorít EÚ. Súčasný viacročný finančný rámec bol navrhnutý, aby prispieval k stratégii Európa 2020, a poskytuje silnú podporu pre ďalšie vznikajúce priority (14).

3.10.

Okrem toho sú v rôznych odvetvových politických dokumentoch vymedzené ďalšie ciele v súlade s právomocami EÚ vyplývajúcimi zo Zmluvy o fungovaní EÚ. EÚ je tiež odhodlaná plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja stanovené Organizáciou Spojených národov. Cieľom EÚ je každoročne predkladať správu o pokroku, ktorý dosiahla pri plnení týchto cieľov.

3.11.

Preskúmali sme, ako generálne riaditeľstvá riešili koexistenciu rôznych stratégií. Prevládali dva prístupy.

3.12.

Rozmanitosť stratégií vedie k tomu, že zainteresované strany ich považujú za oddelené prístupy, ako vyplýva napríklad z hodnotenia Komisie týkajúceho sa stratégie EÚ pre mládež (16).

3.12.

3.13.

Náš prieskum obsahoval otázky o „jasnosti cieľov“. Týmito otázkami sme sa snažili zistiť, do akej miery riadiaci pracovníci Komisie chápali poslanie a ciele svojich generálnych riaditeľstiev a Komisie vo všeobecnosti (pozri rámček 3.2 ). Celkovo boli odpovede v prieskume pozitívne a poukazovali na vysokú úroveň porozumenia. Riadiaci pracovníci v dvoch zo šiestich GR, s ktorými sme viedli rozhovory, však odkazovali na zložité interakcie medzi rôznymi strategickými rámcami EÚ a medzi cieľmi týchto rámcov a cieľmi stanovenými na úrovni generálnych riaditeľstiev.

3.14.

Generálne riaditeľstvá Komisie zhromažďujú informácie o výkonnosti v rôznych formátoch a z rôznych zdrojov, čo vytvára veľké množstvo informácií relevantných z hľadiska výkonnosti. Komisia využíva informácie o výkonnosti nielen na podávanie správ, ale aj na sledovanie svojich prebiehajúcich činnosti, najmä s cieľom posúdiť, či sa dosiahli ciele výdavkových programov, ako aj vstupný údaj v rámci procesu „lepšej právnej regulácie“, ktorý uľahčuje prípravu legislatívnych návrhov.

3.15.

Výber toho, aké informácie sa majú použiť, závisí od typu rozhodnutia, ktoré sa má prijať. Rámček 3.3 poskytuje prehľad hlavných rozhodovacích procesov, v rámci ktorých sa využívajú informácie o výkonnosti.

3.16.

Niekoľko generálnych riaditeľstiev Komisie nedávno zaviedlo nové nástroje a procesy na využívanie údajov o výkonnosti. V mnohých prípadoch zaviedli nové IT aplikácie, ktoré generujú špecificky vytvorené a aktuálne správy s cieľom uľahčiť rozhodovanie. Rozvoj týchto nových nástrojov je dôkazom záväzku Komisie dosiahnuť pokrok v oblasti lepšieho riadenia údajov o výkonnosti (17). Nasledujúce príklady ilustrujú rôznorodosť nových výsledkov vývoja.

i)

Nový informačný systém rozvoja vidieka 2 GR AGRI je informačný systém, ktorý pomáha pri riadení pracovných tokov programov vrátane hodnotenia programov. Umožňuje generovanie správ na porovnanie vykonávania programov EÚ v členských štátoch s priemerom EÚ.

ii)

GR DEVCO v súčasnosti pripravuje nový IT nástroj, ktorý zahŕňa moduly na monitorovanie a oznamovanie výsledkov a na podporu posúdenia opatrenia a financovanie procesov rozhodovania. Systém by mal prepojiť projekty so strategickým plánovaním.

iii)

Erasmus+ dashboard GR EAC je informačný systém, ktorý používajú všetky národné agentúry pre program Erasmus+ v Európe. Poskytuje aktuálne informácie o výkonnosti v reálnom čase týkajúce sa všetkých 57 agentúr vrátane spätnej väzby o výsledkoch programu Erasmus+ prostredníctvom nástroja na zisťovanie, ktorým sa meria spokojnosť účastníkov. Tieto vlastnosti umožňujú GR EAC získať rýchlu spätnú väzbu o akomkoľvek pokroku programu a rýchlo naň reagovať.

iii)

Dashboard obsahuje aj údaje o výkonnosti v reálnom čase týkajúce sa nepriamo riadených grantových postupov v súlade s rámcom riadenia výkonnosti grantov vymedzeným v roku 2017 vo všetkých programoch EAC.

3.17.

Vo výročnej správe za minulý rok (18) sme identifikovali oblasti osvedčených postupov, pokiaľ ide o verejné podávanie správ o výkonnosti zo strany vlád a medzinárodných organizácií na celom svete. Navrhli sme Komisii, aby sama zvážila vykonávanie týchto osvedčených postupov. Odporučili sme, aby Komisia zlepšila predkladanie správ o výkonnosti tak, aby boli efektívnejšie, vyváženejšie, ľahšie použiteľné a prístupnejšie. Odporučili sme tiež, aby Komisia posudzovala kvalitu predkladaných informácií. Komisia reagovala na tieto odporúčania tak, že ich odzrkadlila v pokynoch pre svoju VSČ za rok 2017.

3.18.

Náš prieskum sa tento rok zameral na informácie o výkonnosti, ktoré majú k dispozícii riadiaci pracovníci (pozri rámček 3.4 ). Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že je potrebné ďalej rozvíjať systémy merania výkonnosti. Konkrétne sa potvrdilo, že problém súvisel s načasovaním informácií o výkonnosti (19). Ústredné oddelenia Komisie vypracovali rozsiahle pokyny, šablóny, odbornú prípravu a výmeny na prípravu správ o výkonnosti (napríklad v novembri 2017 boli vydané pokyny k výročným správam o činnosti za rok 2017). Z výsledkov prieskumu však tiež vyplynulo, že generálne riaditeľstvá chceli dostať dodatočné usmernenia k vypracovaniu správ. Zistili sme tiež, že respondenti, ktorí odpovedali na tieto otázky negatívnejšie, obvykle používali informácie o výkonnosti menej často.

3.18.

Komisia to v rozsahu, v akom je to možné, zohľadňuje vo svojom plánovaní. Napríklad všetky generálne riaditeľstvá Komisie plánujú svoje činnosti hodnotenia s (minimálne) päťročným prebiehajúcim programom, aby bolo možné poskytnúť včas informácie o výkonnosti na účely predkladania príslušných správ. Plán sa musí každoročne aktualizovať.

Pokiaľ ide usmernenia o príprave správ, ústredné útvary Komisie poskytujú rozsiahle usmernenia o celej príprave všetkých dôležitých správ o výkonnosti pripravovaných generálnymi riaditeľstvami pri zohľadnení pokroku dosiahnutého v priebehu rokov. To zahŕňa výročné správy o činnosti útvarov Komisie a programové výkazy, ktoré sa prikladajú k návrh rozpočtu. Usmernenia sa poskytujú aj pre hodnotenia vo forme usmernení pre lepšiu právnu reguláciu a súboru nástrojov. Opisujú sa tu aj iné typy preskúmaní. Usmernenia sa poskytujú aj centrálne na navrhovanie vhodných systémov podávania správ o výkonnosti s cieľom efektívne zhromažďovať údaje pre monitorovanie vykonávania programov a výsledkov, a to efektívnym a včasným spôsobom. Formálne usmernenie sa dopĺňa odbornou prípravou a výmenami najlepších postupov medzi útvarmi.

3.19.

56 % respondentov v rámci nášho prieskumu uviedlo, že využíva informácie o výkonnosti na prijímanie rozhodnutí buď často alebo veľmi často. Štyri najčastejšie spôsoby využitia informácií o výkonnosti boli na rozvoj stratégií, zlepšenie rozhodnutí, posúdenie splnenia cieľov a prijatie nápravných opatrení v prípade potreby (20).

3.20.

Pre riadiacich pracovníkov je ťažké opierať sa pri hodnotení toho, ako programy a politiky prispievajú k plneniu cieľov na vysokej úrovni, o informácie o výkonnosti. Okrem toho riadiaci pracovníci nemajú výhradnú zodpovednosť za výkonnosť. Je to spôsobené tým, že spoluzákonodarcovia a ostatné zainteresované strany, najmä členské štáty, zohrávajú významnú úlohu pri dosahovaní výsledkov a vplyvu. V predchádzajúcich rokoch sme zaznamenali (21), že mnohé programy a ciele politiky sú prevzaté priamo z politických alebo legislatívnych dokumentov, a sú teda stanovené na príliš vysokej úrovni, aby mohli byť užitočné ako nástroje riadenia. Uverejnili sme tiež odporúčania (22), aby Komisia tento problém riešila. Komisia uznala, že je ťažké vytvoriť spojitosť medzi množstvom dostupných informácií o projektoch na operačnej úrovni a o stratégiách na vysokej úrovni a rozhodovaní na politickej úrovni.

3.20.

Ciele a ukazovatele zahrnuté vo finančných programoch sú produktom legislatívneho procesu. Súvisia s výkonnosťou programov, nie útvarov Komisie. Komisia vypracovala návrhy na posilnenie rámcov výkonnosti vo finančných programoch ako súčasť návrhov pre budúci viacročný finančný rámec.

Pokiaľ ide o program Horizont 2020, pozri odpoveď Komisie na odporúčanie č. 1 vo výročnej správy EDA za rok 2015.

Pokiaľ ide o schopnosť Komisie monitorovať a podávať správy, pokiaľ ide o súčinnosť so stratégiou Európa 2020, pozri odpoveď Komisie na bod 3.97 výročnej správy EDA za rok 2014.

Prepojenie medzi cieľmi a súvisiacimi ukazovateľmi pri širšej perspektíve politiky je predstavené v programových výkazoch.

3.21.

Každý rok Komisia používa tri hlavné nástroje na podávanie správ (výročné správy o činnosti (VSČ), programové výkazy a výročné správy o hospodárení a výkonnosti (AMPR)), aby podala správu o svojej prevádzkovej výkonnosti a výkonnosti programov a politík EÚ. Ako je znázornené v  rámčeku 3.5 , pre tieto tri hlavné správy je základom vykazovania niekoľko plánovacích dokumentov (23).

3.21.

3.22.

Tieto tri správy sa vzťahujú na celý rozpočet EÚ a všetky jej strategické činnosti. Rámček 3.6 obsahuje súhrn správ pre cieľovú skupinu a plánované použitie.

3.22.

3.23.

Hlavné správy o výkonnosti sú určené skôr ako nástroje na podávanie správ než ako nástroje, ktoré generálnym riaditeľstvám Komisie umožňujú riadiť ich vlastnú výkonnosť alebo výkonnosť Komisie ako celku. Je to z toho dôvodu, že správy nie sú dostatočne podrobné alebo komplexné; vyhotovujú sa len raz ročne; a sú predovšetkým určené pre čitateľov mimo GR.

3.23.

Výročná správa o činnosti je správa generálnych riaditeľov a vedúcich útvarov určená kolégiu komisárov. Je to hlavný nástroj zodpovednosti vedenia v Komisii a je to podrobná a komplexná správa. Zahŕňa vykazovanie o všetkých ukazovateľoch, ktoré útvary Komisie vybrali vo svojich strategických plánoch na obdobie rokov 2016 – 2020 ako dôležité na meranie výkonnosti útvarov Komisie a ich príspevku k politickým prioritám Junckerovej komisie.

Výročná správa o činnosti je preto určená pre vonkajších čitateľov a je to aj zdroj informácií o riadení pre riadiacich pracovníkov Komisie. Komisia takisto konštatuje, že mnohé kľúčové ukazovatele sa aktualizujú a vykazujú pravidelnejšie, napríklad ukazovatele súvisiace s hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020. Útvary Komisie sú nabádané k tomu, aby pravidelne monitorovali pokrok dosahovaný pri plnení ich cieľov, a to napríklad aj v súvislosti s hodnoteniami plánov riadenia v polovici roka.

3.24.

Existuje však niekoľko prípadov, v ktorých majú hlavné hodnotiace správy (a najmä výročné správy o činnosti) využitie pre riadenie výkonnosti.

3.24.

3.25.

Výročné správy o činnosti sú verejne prístupné dokumenty, ale Komisia nehodnotila, do akej miery sa skutočne zameriavajú na občanov. Počet jednotlivcov, ktorí navštevujú webovú lokalitu Europa (27), však naznačuje, že záujem občanov je malý.

3.25.

3.26.

Jedným z hlavných účelov využívania informácií o výkonnosti je meranie pokroku pri plnení cieľov na prijatie nápravných opatrení a v konečnom dôsledku dosiahnutie výsledkov. Vedomie, že nedostatočná výkonnosť bude mať dôsledky, by pre riadiacich pracovníkov malo byť motiváciou na využívanie informácií o výkonnosti. Pri našom zisťovaní medzi riadiacimi pracovníkmi sme položili otázku, čo sa podľa skúseností respondentov stane, ak sú splnené (pozri rámček 3.7 ) alebo nesplnené (pozri rámček 3.8 ) ciele výkonnosti súvisiace výdavkovými programami alebo politikami. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že nedostatočná výkonnosť nevedie k nápravnému opatreniu vo všetkých prípadoch: jedna pätina respondentov uviedla, že pri nesplnení cieľov nedošlo k žiadnym zmenám. Vytvorenie akčných plánov je najčastejší druh prijatého rozhodnutia. Druhým najčastejším typom je ďalšia analýza, buď vo forme posilneného monitorovania alebo dodatočného hodnotenia. Samotné opatrenia však neumožňujú nápravu zistených problémov. Zistili sme, že väčšia pravdepodobnosť, že nesplnenie cieľa bude mať dôsledky, je v tých generálnych riaditeľstvách, v ktorých sa informácie o výkonnosti využívajú často.

3.26.

Ako pripomína Európsky dvor audítorov, viac ako 70 % respondentov uviedlo, že ak sa ciele nesplnia, vypracujú sa akčné plány a vykonáva sa intenzívnejšie monitorovanie, a viac ako 60 % respondentov odpovedalo, že ak nie sú splnené ciele, vykoná hodnotenie.

Komisia takisto konštatuje, že v súvislosti s riadením rozpočtu EÚ Komisia čelí mnohým obmedzeniam vyplývajúcim z viacročného finančného rámca a rozhodnutí prijatých rozpočtovým orgánom o ročnom rozpočte.

3.27.

V záujme transparentnosti a povinnosti zodpovedať sa musia byť zainteresované strany schopné vidieť v hlavných správach o výkonnosti, ako Komisia využíva informácie, ktoré má k dispozícii (28). Komisia sa vo svojich správach o výkonnosti usiluje predložiť ucelený „príbeh o výkonnosti“ (29) týkajúci sa pokroku pri dosahovaní výsledkov. Tieto príbehy sú dôveryhodnejšie, ak sú založené na vecných dôkazoch. Musia vysvetliť nielen to, aké rozhodnutia boli prijaté, ale aj skutočnosť, ako sa v týchto rozhodnutiach zohľadnili dostupné informácie o výkonnosti.

3.27.

3.28.

Ústredné oddelenia Komisie poskytujú generálnym riaditeľstvám pokyny na prípravu strategických plánov, plánov riadenia a výročných správ o činnosti. Zatiaľ čo v súlade s pokynmi sú generálne riaditeľstvá povinné predkladať informácie o výkonnosti pri podávaní správ o svojich činnostiach, generálne riaditeľstvá nemajú povinnosť vysvetliť, ako sa informácie použili na zlepšenie týchto činností.

3.28.