EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 6. 2018

COM(2018) 478 final

2017/0351(COD)

Zmenený návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) a o zmene rozhodnutia Rady 2004/512/ES, nariadenia (ES) č. 767/2008, rozhodnutia Rady 2008/633/SVV, nariadenia (EÚ) 2016/399, nariadenia (EÚ) 2017/2226, nariadenia (EÚ) 2018/XX [nariadenie o ETIAS], nariadenia (EÚ) 2018/XX [nariadenie o SIS v oblasti hraničných kontrol] a nariadenia (EÚ) 2018/XX [nariadenie o eu-LISA]

{SWD(2017) 473 final}
{SWD(2017) 474 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Súvislosti návrhu

V posledných troch rokoch zažila EÚ nárast počtu neoprávnených prekročení hranice do EÚ a vyvíjajúcu sa a pretrvávajúcu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť, ako to dokazuje séria teroristických útokov. Občania EÚ očakávajú, že kontroly osôb na vonkajších hraniciach a kontroly v rámci schengenského priestoru budú účinné, umožnia účinné riadenie migrácie a prispejú k vnútornej bezpečnosti. Tieto výzvy zdôraznili naliehavú potrebu spojiť a posilniť komplexným spôsobom informačné nástroje EÚ pre riadenie hraníc, migráciu a bezpečnosť.

Riadenie informácií v EÚ sa môže a musí stať účinnejším a efektívnejším pri plnom dodržiavaní základných práv, najmä vrátane práva na ochranu osobných údajov, s cieľom lepšie chrániť vonkajšie hranice EÚ, zlepšiť riadenie migrácie a zvýšiť vnútornú bezpečnosť pre dobro všetkých občanov. Na úrovni EÚ už existuje niekoľko informačných systémov a ďalšie systémy sú v štádiu vývoja s cieľom poskytnúť príslušníkom pohraničnej stráže, imigračným úradníkom a úradníkom v oblasti presadzovania práva príslušné informácie o osobách. Aby bola táto podpora účinná, informácie poskytované informačnými systémami EÚ musia byť úplné, presné a spoľahlivé. Existujú však štrukturálne nedostatky v štruktúre riadenia informácií EÚ. Vnútroštátne orgány čelia komplexnej štruktúre odlišne spravovaných informačných systémov. Navyše štruktúra správy údajov pre hranice a bezpečnosť je roztrieštená, keďže informácie sa uchovávajú oddelene v neprepojených systémoch. To má za následok tzv. slepé miesta. Dôsledkom toho je, že rôzne informačné systémy na úrovni EÚ v súčasnosti nie sú interoperabilné, t. j. nie sú schopné vymieňať si údaje a zdieľať informácie, aby orgány a príslušní úradníci mali informácie, ktoré potrebujú, vtedy, keď ich potrebujú a tam, kde ich potrebujú. Interoperabilita informačných systémov na úrovni EÚ môže značne prispieť k odstráneniu súčasných slepých miest, keď osoby vrátane osôb, ktoré môžu byť zapojené do teroristických aktivít, môžu byť evidované v rôznych neprepojených databázach pod rôznymi prezývkami.

V apríli 2016 Komisia predložila oznámenie Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť 2 s cieľom riešiť niekoľko štrukturálnych nedostatkov týkajúcich sa informačných systémov 3 . Cieľom oznámenia z apríla 2016 bolo iniciovať diskusiu o tom, ako môžu informačné systémy v Európskej únii zlepšiť riadenie hraníc a migrácie a vnútornú bezpečnosť. Podobne Rada uznala naliehavú potrebu opatrenia v tejto oblasti. V júni 2016 schválila plán zlepšenia výmeny informácií a riadenia informácií vrátane interoperabilných riešení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí 4 . Účelom plánu bolo podporiť prevádzkové vyšetrovania a urýchlene poskytnúť odborníkom v prvej línii, napríklad príslušníkom polície, príslušníkom pohraničnej stráže, prokurátorom, imigračným úradníkom a ďalším, komplexné, aktuálne a kvalitné informácie s cieľom účinne spolupracovať a konať. Európsky parlament takisto naliehavo požadoval opatrenie v tejto oblasti. Vo svojom uznesení z júla 2016 5 o pracovnom programe Komisie na rok 2017 Európsky parlament vyzval, aby boli predložené „návrhy na zlepšenie a rozvoj existujúcich informačných systémov, riešenie problému nedostatku informácií a posun smerom k interoperabilite, ako aj návrhy na povinnú výmenu informácií na úrovni EÚ spolu s nevyhnutnými zárukami ochrany údajov“. V prejave predsedu Junckera o stave Únie zo septembra 2016 6 a v záveroch Európskej rady z decembra 2016 7 sa zdôraznil význam prekonania súčasných nedostatkov v oblasti správy údajov a zlepšenia interoperability existujúcich informačných systémov.

V júni 2016 Komisia v nadväznosti na oznámenie z apríla 2016 zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu 8 s cieľom riešiť právne, technické a prevádzkové výzvy týkajúce sa zlepšenia interoperability medzi centrálnymi systémami EÚ pre hranice a bezpečnosť vrátane ich nutnosti, technickej uskutočniteľnosti, proporcionality a dôsledkov pre ochranu údajov. Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni bola uverejnená v máji 2017 9 . Stanovil sa v nej celý rad odporúčaní na posilnenie a vývoj informačných systémov EÚ a ich interoperability. Na práci expertnej skupiny sa aktívne podieľala Agentúra EÚ pre základné práva, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu. Každý predložil podporné vyhlásenia a potvrdil, že na posunutie sa vpred je potrebné vyriešiť širšie otázky týkajúce sa základných práv a ochrany údajov. Zástupcovia Sekretariátu Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Generálneho sekretariátu Rady sa zúčastnili ako pozorovatelia. Expertná skupina na vysokej úrovni dospela k záveru, že je potrebné a technicky uskutočniteľné zamerať sa na praktické riešenia interoperability, ktoré v zásade môžu priniesť prevádzkové výhody a zároveň ich možno realizovať v súlade s požiadavkami na ochranu údajov.

Na základe správy a odporúčaní expertnej skupiny Komisia v Siedmej správe o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie 10 stanovila nový prístup k správe údajov, pokiaľ ide o hranice, bezpečnosť a riadenie migrácie, v rámci ktorého sú všetky centralizované informačné systémy EÚ pre bezpečnosť, riadenie hraníc a riadenie migrácie interoperabilné pri plnom dodržiavaní základných práv. Komisia oznámila svoj úmysel pokračovať v práci smerom k vytvoreniu európskeho vyhľadávacieho portálu schopného vyhľadávať naraz vo všetkých príslušných systémoch EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie, podľa možnosti s jednoduchšími pravidlami pre prístup na účely presadzovania práva, a vyvinúť pre tieto systémy spoločnú službu biometrickej identifikácie (podľa možnosti s funkciou indikátora pozitívnej lustrácie 11 ) a spoločnú databázu údajov o totožnosti. Komisia oznámila svoj úmysel čo najskôr predstaviť legislatívny návrh o interoperabilite.

V záveroch Európskej rady z júna 2017 12 sa znova zdôraznila potreba konať. Na základe záverov Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z júna 2017 13 Európska rada vyzvala Komisiu, aby čo najskôr pripravila návrh právnych predpisov, ktorými sa prijímajú odporúčania vypracované expertnou skupinou na vysokej úrovni. Táto iniciatíva reaguje aj na výzvu Rady na vytvorenie komplexného rámca pre prístup do rôznych databáz v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na účely presadzovania práva v záujme väčšieho zjednodušenia, konzistentnosti, účinnosti a zvýšenia pozornosti venovanej prevádzkovým potrebám 14 . Na zvýšenie úsilia s cieľom urobiť z Európskej únie bezpečnejšiu spoločnosť v úplnom súlade so základnými právami Komisia oznámila v kontexte svojho pracovného programu na rok 2018 15 návrh o interoperabilite informačných systémov, ktorý má byť predložený do konca roka 2017.

•Ciele návrhu

Všeobecné ciele tejto iniciatívy vyplývajú z cieľov zlepšiť riadenie vonkajších hraníc schengenského priestoru a prispieť k vnútornej bezpečnosti Európskej únie, ktoré vychádzajú zo zmluvy. Vyplývajú tiež z politických rozhodnutí prijatých Komisiou a z príslušných záverov (Európskej) rady. Tieto ciele sú ďalej rozpracované v európskej migračnej agende a v následných oznámeniach vrátane oznámenia o ochrane a posilňovaní schengenského priestoru 16 , oznámenia o Európskom programe v oblasti bezpečnosti 17 a pracovných správ Komisie a správ Komisie o pokroku smerom k účinnej a skutočnej bezpečnostnej únii 18 .

Hoci ciele tohto návrhu vychádzajú predovšetkým z oznámenia z apríla 2016 a zo zistení expertnej skupiny na vysokej úrovni, sú vnútorne späté s vyššie uvedeným.

Špecifické ciele tohto návrhu sú:

1.zabezpečiť, aby koncoví používatelia, najmä príslušníci pohraničnej stráže, úradníci v oblasti presadzovania práva, imigrační úradníci a justičné orgány mali rýchly, bezproblémový, systematický a kontrolovaný prístup k informáciám, ktoré potrebujú na vykonávanie svojich úloh;

2.poskytnúť riešenie na odhalenie viacnásobných totožností spojených s tým istým súborom biometrických údajov s dvojakým cieľom, a to zabezpečiť správnu identifikáciu osôb bona fide a bojovať proti podvodom s osobnými údajmi;

3.uľahčiť kontroly totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín na území členského štátu vykonávané policajnými orgánmi a

4.v prípade potreby podporiť a zjednodušiť prístup orgánov presadzovania práva do informačných systémov na úrovni EÚ, ktoré neslúžia na presadzovanie práva, na účely prevencie, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania závažnej trestnej činnosti a terorizmu.

Okrem týchto primárnych prevádzkových cieľov tento návrh prispeje aj k:

·uľahčeniu technického a prevádzkového vykonávania existujúcich a budúcich nových informačných systémov členskými štátmi,

·posilneniu a zjednodušeniu podmienok týkajúcich sa bezpečnosti údajov a ochrany údajov, ktorými sa riadia príslušné systémy, a

·zlepšeniu a harmonizovaniu požiadaviek na kvalitu údajov pre príslušné systémy.

Nakoniec tento návrh zahŕňa ustanovenia týkajúce sa zriadenia a správy univerzálneho formátu správ (Universal Message Format – UMF) ako normy EÚ pre vývoj informačných systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a zriadenia centrálneho úložiska na účely štatistiky a podávania správ.

•Rozsah pôsobnosti návrhu

Tento návrh o interoperabilite sa spolu s jeho sesterským návrhom predloženým v ten istý deň zameriava na informačné systémy EÚ pre bezpečnosť, riadenie hraníc a riadenie migrácie, ktoré sú prevádzkované na centrálnej úrovni, pričom tri z nich už existujú, jeden je v štádiu vývoja a ďalšie dva sú v štádiu návrhu v rámci diskusie medzi spoluzákonodarcami. Každý systém má svoje vlastné ciele, účely, právne základy, pravidlá, skupiny používateľov a inštitucionálny kontext.

Tri centralizované informačné systémy, ktoré v súčasnosti existujú, sú:

·Schengenský informačný systém (SIS) so širokým spektrom zápisov o osobách (odopretie vstupu alebo pobytu, európsky zatykač, nezvestné osoby, pomoc v súdnych konaniach, diskrétne a špecifické kontroly) a predmetoch (vrátane stratených, odcudzených a zneplatnených dokladov totožnosti alebo cestovných dokladov) 19 ,

·systém Eurodac s údajmi o odtlačkoch prstov žiadateľov o azyl a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí neoprávnene prekročili vonkajšie hranice alebo ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v členskom štáte, a

·vízový informačný systém (VIS) s údajmi o krátkodobých vízach.

Okrem týchto existujúcich systémov Komisia v rokoch 2016 až 2017 navrhla tri nové centralizované informačné systémy EÚ:

·systém vstup/výstup (EES), pre ktorý bol práve schválený právny základ a ktorý nahradí súčasný systém manuálneho pečiatkovania cestovných pasov a elektronicky zaznamená meno, typ cestovného dokladu, biometriu a dátum a miesto vstupu a výstupu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí navštívia schengenský priestor na účely krátkodobého pobytu,

·navrhovaný európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), ktorý by mal byť po prijatí z veľkej časti automatizovaným systémom, ktorý by zhromažďoval a overoval informácie predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín oslobodenými od vízovej povinnosti pred ich cestou do schengenského priestoru, a

·navrhovaný Európsky informačný systém registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (systém ECRIS-TCN), ktorý by bol elektronickým systémom na výmenu informácií o predchádzajúcich odsúdeniach vynesených proti štátnym príslušníkom tretích krajín trestnými súdmi v EÚ.

Týchto šesť systémov sa vzájomne dopĺňa a s výnimkou Schengenského informačného systému (SIS) sa zameriava výlučne na štátnych príslušníkov tretích krajín. Systémy podporujú vnútroštátne orgány pri riadení hraníc, migrácie, spracovania víz a azylu a v boji proti trestnej činnosti a terorizmu. Boj proti trestnej činnosti a terorizmu sa týka najmä SIS, ktorý je v súčasnosti najviac používaným nástrojom na výmenu informácií na účely presadzovania práva.

Okrem týchto informačných systémov centrálne riadených na úrovni EÚ rozsah pôsobnosti tohto návrhu zahŕňa aj databázu odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD) Interpolu, ktorá je podľa ustanovení Kódexu schengenských hraníc systematicky používaná na vonkajších hraniciach EÚ, a databázu cestovných dokladov súvisiacich s obežníkmi (TDAWN) Interpolu. Zahŕňa aj údaje Europolu, pokiaľ je to relevantné na fungovanie navrhovaného systému ETIAS a na pomoc členským štátom pri vyhľadávaní údajov o závažnej trestnej činnosti a terorizme.

Národné informačné systémy a decentralizované informačné systémy EÚ nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto iniciatívy. V prípade preukázanej potreby môžu byť decentralizované systémy, napríklad systémy prevádzkované podľa prümského rámca 20 , smernice o záznamoch o cestujúcich (PNR) 21 a smernice o vopred poskytovaných informáciách o cestujúcich 22 , v neskoršej fáze prepojené s jedným alebo viacerými prvkami navrhovanými v rámci tejto iniciatívy 23 .

S cieľom rešpektovať rozdiel medzi záležitosťami, ktoré predstavujú vývoj schengenského acquis v súvislosti s hranicami a vízami, na jednej strane a inými systémami, ktoré sa týkajú schengenského acquis o policajnej spolupráci alebo nesúvisia so schengenským acquis, na strane druhej sa tento návrh zaoberá prístupom do vízového informačnému systému, Schengenského informačného systému, ako je v súčasnosti upravený nariadením (ES) č. 1987/2006, do systému vstup/výstup a do európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia.

•Potrebné technické komponenty na dosiahnutie interoperability

Na dosiahnutie cieľov tohto návrhu je potrebné zriadiť štyri komponenty interoperability:

·európsky vyhľadávací portál – ESP (European search portal),

·spoločnú službu porovnávania biometrických údajov – spoločnú BMS (shared biometric matching service),

·spoločnú databázu údajov o totožnosti – CIR (common identity repository),

·detektor viacnásobných totožností – MID (multiple-identity detector).

Každý z týchto komponentov je podrobne opísaný v pracovnom dokumente útvarov Komisie o posúdení vplyvu, ktorý je pripojený k tomuto návrhu.

Kombinácia týchto štyroch komponentov vedie k tomuto riešeniu týkajúcemu sa interoperability:

Ciele a fungovanie týchto štyroch komponentov je možné zhrnúť takto:

1.    Európsky vyhľadávací portál (ESP) je komponent, ktorý by umožnil súčasné vyhľadávanie vo viacerých systémoch (v centrálnom SIS, systéme Eurodac, vo VIS, v budúcom EES a navrhovaných systémoch ETIAS a ECRIS-TCN, ako aj príslušných systémoch Interpolu a údajoch Europolu) použitím údajov o totožnosti (biografických aj biometrických). Tým by sa zaistilo, že používatelia informačných systémov EÚ budú mať rýchly, bezproblémový, efektívny, systematický a kontrolovaný prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebujú na vykonávanie svojich úloh.

Vyhľadávaním prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu by sa okamžite, do niekoľkých sekúnd, získali informácie z rôznych systémov, do ktorých má používateľ zákonný prístup. V závislosti od účelu vyhľadávania a od zodpovedajúcich práv prístupu by bol ESP poskytnutý s osobitnými konfiguráciami.

ESP nespracúva žiadne nové údaje a neuchováva žiadne údaje. Fungoval by ako jednotné okno alebo ako „sprostredkovateľ správ“ na vyhľadávanie v rôznych centrálnych systémoch a na bezproblémové získavanie potrebných informácií a robil by tak pri plnom dodržiavaní požiadaviek východiskových systémov týkajúcich sa kontroly prístupu a ochrany údajov. ESP by uľahčil správne a oprávnené využívanie každého z existujúcich informačných systémov EÚ a vďaka nemu by bolo pre členské štáty jednoduchšie a lacnejšie nahliadať do systémov a využívať ich v súlade s právnymi nástrojmi, ktorými sa tieto systémy riadia.

2.    Spoločná služba porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS) by umožnila vyhľadávanie a porovnávanie biometrických údajov (odtlačkov prstov a podoby tváre) z niekoľkých centrálnych systémov (najmä zo systémov SIS, Eurodac, VIS, budúceho systému EES a navrhovaného systému ECRIS-TCN). Navrhovaný systém ETIAS nebude obsahovať biometrické údaje, a preto by nebol prepojený so spoločnou BMS.

Zatiaľ čo v súčasnosti má každý existujúci centrálny systém (SIS, Eurodac, VIS) vlastný vyhradený vyhľadávač biometrických údajov 24 , spoločná služba porovnávania biometrických údajov by poskytovala spoločnú platformu tam, kde sa údaje vyhľadávajú a porovnávajú súčasne. Spoločná BMS by mala značný prínos z hľadiska bezpečnosti, nákladov, údržby a prevádzky opieraním sa o jeden jediný technologický prvok, a nie o päť rôznych komponentov. Biometrické údaje (zobrazenie odtlačkov prstov a podoba tváre) sa uchovávajú výlučne vo východiskových systémom. Spoločná BMS by vytvorila a uchovávala matematické vyjadrenie biometrických vzoriek (vzor), ale vyradila by skutočné údaje, ktoré tak zostávajú uchovávané na jednom mieste len raz.

Spoločná BMS by zohrávala kľúčovú úlohu pri prispievaní k odhaľovaniu spojení medzi súbormi údajov a rôznymi totožnosťami, ktoré nadobudla tá istá osoba, v rôznych centrálnych systémoch. Bez spoločnej BMS by nemohol fungovať žiaden z ostatných troch komponentov.

3. Spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) by bola spoločným komponentom na uchovávanie biografických 25 a biometrických údajov o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín zaznamenaných v systémoch Eurodac, VIS, v budúcom systéme EES, v navrhovanom systéme ETIAS a v navrhovanom systéme ECRIS-TCN. Každý z týchto piatich centrálnych systémov zaznamenáva alebo zaznamená biografické údaje o konkrétnych osobách z konkrétnych dôvodov. To by sa nemalo zmeniť. Príslušné údaje o totožnosti by sa uchovávali v databáze CIR, ale naďalej by „patrili“ príslušným východiskovým systémom, ktoré zaznamenali tieto údaje.

Databáza CIR by neobsahovala údaje SIS. Komplexná technická štruktúra SIS obsahujúca národné kópie, čiastočné národné kópie a možné národné systémy biometrickej identifikácie by urobila databázu CIR komplexnou do tej miery, že by už nebola technicky a finančne uskutočniteľná.

Kľúčovým cieľom databázy CIR je uľahčiť biografickú identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Ponúkla by zrýchlenie operácií, lepšiu efektívnosť a úspory z rozsahu. Zriadenie databázy CIR je potrebné na umožnenie účinných kontrol totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, a to aj na území členského štátu. Okrem toho pridaním funkcie indikátora pozitívnej lustrácie do databázy CIR by bolo možné skontrolovať prítomnosť (alebo neexistenciu) údajov v ktoromkoľvek zo systémov pokrytých databázou CIR prostredníctvom jednoduchého oznámenia o pozitívnej/negatívnej lustrácii. Takto by databáza CIR takisto pomohla urýchliť prístup orgánov presadzovania práva do informačným systémov, ktoré neslúžia na presadzovanie práva, pri zachovaní záruky vysokej ochrany údajov (pozri oddiel o dvojstupňovom postupe týkajúcom sa prístupu na účely presadzovania práva ďalej v texte).

Z piatich systémov, ktoré majú byť pokryté databázou CIR, sú novými systémami, ktoré je ešte potrebné vyvinúť, budúci systém EES, navrhovaný systém ETIAS a navrhovaný systém ECRIS-TCN. Súčasný systém Eurodac nemá biografické údaje; toto rozšírenie bude vyvinuté ihneď po prijatí nového právneho základu pre systém Eurodac. Súčasný systém VIS neobsahuje biografické údaje, ale potrebné interakcie medzi systémom VIS a budúcim systémom EES si budú vyžadovať modernizáciu existujúceho systému VIS. Vytvorenie databázy CIR by preto prišlo v správnom čase. V žiadnom prípade by nedošlo k duplikácii existujúcich údajov. Technicky vzaté, databáza CIR by bola vyvinutá na základe platformy EES/ETIAS.

4. Detektor viacnásobných totožností (MID) by kontroloval, či vyhľadávané údaje o totožnosti existujú vo viac ako jednom zo systémov, ktoré sú k nemu pripojené. MID pokrýva systémy, ktoré uchovávajú údaje o totožnosti v databáze CIR (systémy Eurodac a VIS, budúci systém EES, navrhovaný systém ETIAS a navrhovaný systém ECRIS-TCN), ako aj v systéme SIS. MID by umožnil odhaliť viacnásobné totožnosti prepojené s tým istým súborom biometrických údajov s dvojakým cieľom, a to zabezpečiť správnu identifikáciu osôb bona fide a bojovať proti podvodov s osobnými údajmi.

MID by umožnil určiť, že rôzne mená patria tej istej totožnosti. Ide o potrebnú inováciu na účinné riešenie podvodného používania totožností, čo predstavuje závažné narušenie bezpečnosti. MID by zobrazil iba tie biografické záznamy o totožnosti, ktoré majú prepojenie v rôznych centrálnych systémoch. Tieto prepojenia by boli odhaľované použitím spoločnej služby porovnávania biometrických údajov na základe biometrických údajov a museli by byť potvrdené alebo zamietnuté orgánom, ktorý zaznamenal v informačnom systéme údaje, ktoré viedli k vytvoreniu prepojenia. S cieľom pomôcť oprávneným používateľom MID v tejto úlohe by systém musel označiť identifikované prepojenia v rámci štyroch kategórií:

·žlté prepojenie –    potenciálne rozdielne biografické totožnosti v súvislosti s tou istou osobou,

·biele prepojenie – potvrdenie, že rozdielne biografické totožnosti patria tej istej osobe bona fide,

·zelené prepojenie – potvrdenie, že rozdielne osoby bona fide zdieľajú tú istú biografickú totožnosť,

· červené prepojenie – podozrenie, že rozdielne biografické totožnosti sú nezákonne používané tou istou osobou.

V tomto návrhu sa opisujú postupy, ktoré by boli zavedené na riešenie týchto rôznych kategórií. Totožnosť dotknutých osôb bona fide by sa mala čo najskôr stať jednoznačnou zmenou žltého prepojenia na potvrdené zelené alebo biele prepojenie, aby sa zabezpečilo, že nevzniknú zbytočné nepríjemnosti. Na druhej strane, keď posúdenie vedie k potvrdeniu červeného prepojenia alebo ku zmene zo žltého na červené prepojenie, muselo by sa prijať vhodné opatrenie.

•    Dvojstupňový postup týkajúci sa prístupu na účely presadzovania práva poskytovaného spoločnou databázou údajov o totožnosti

Presadzovanie práva sa vymedzuje ako druhotný alebo vedľajší cieľ systémov Eurodac a VIS, budúceho systému EES a navrhovaného systému ETIAS. V dôsledku toho je možnosť prístupu k údajom uchovávaným v týchto systémoch na účely presadzovania práva obmedzená. Orgány presadzovania práva môžu priamo nahliadať do týchto informačných systémov, ktoré neslúžia na presadzovanie práva, len na účely prevencie, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania terorizmu a iných závažných trestných činov. Okrem toho sa príslušné systémy riadia odlišnými podmienkami a zárukami týkajúcimi sa prístupu a niektoré z týchto súčasných pravidiel by mohli obmedziť rýchlosť legitímneho používania systémov týmito orgánmi. Všeobecnejšie, zásada predchádzajúceho vyhľadávania obmedzuje možnosť orgánov členských štátov nahliadať do systémov na odôvodnené účely presadzovania práva, a mohla by tým viesť k nevyužitým príležitostiam získať potrebné informácie.

Komisia vo svojom oznámení z apríla 2016 uznala potrebu optimalizovať existujúce nástroje na účely presadzovania práva pri dodržiavaní požiadaviek na ochranu údajov. Táto potreba bola potvrdená a znova zdôraznená členskými štátmi a príslušnými agentúrami v rámci expertnej skupiny na vysokej úrovni.

Na základe uvedeného vytvorením databázy CIR s tzv. funkciou indikátora pozitívnej lustrácie sa týmto návrhom zavádza možnosť prístupu do systémov EES, VIS, ETIAS a Eurodac použitím dvojstupňového prístupu týkajúceho sa nahliadania do údajov. Tento dvojstupňový prístup by nič nemenil na skutočnosti, že presadzovanie práva je striktne vedľajším cieľom týchto systémov, a preto sa musí riadiť prísnymi pravidlami týkajúcimi sa prístupu.

V prvom kroku by úradník v oblasti presadzovania práva spustil vyhľadávanie v súvislosti s konkrétnou osobou použitím údajov o totožnosti osoby, údajov z cestovného dokladu alebo biometrických údajov s cieľom skontrolovať, či sú informácie o zisťovanej osobe uchovávané v databáze CIR. Ak sú tieto údaje prítomné, úradník dostane odpoveď s uvedením, ktorý(-é) informačný(-é) systém(-y) EÚ obsahuje(-ú) údaje o tejto osobe (indikátor pozitívnej lustrácie). Úradník by nemal skutočný prístup k žiadnym údajom v žiadnom z východiskových systémov.

V druhom kroku môže úradník individuálne požiadať o prístup do každého systému, v súvislosti s ktorým bolo uvedené, že obsahuje údaje, s cieľom získať úplný súbor o zisťovanej osobe v súlade s existujúcimi pravidlami a postupmi stanovenými každým dotknutým systémom. Tento prístup v rámci druhého kroku by podliehal predchádzajúcemu povoleniu zo strany určeného orgánu a naďalej by si vyžadoval osobitné používateľské meno a prihlásenie.

Tento nový prístup by takisto priniesol pridanú hodnotu orgánom presadzovania práva vďaka existencii potenciálnych prepojení v MID. MID by pomohol databáze CIR identifikovať existujúce prepojenia, vďaka čomu by bolo vyhľadávanie ešte presnejšie. MID by umožnil identifikovať, či je osoba známa pod rôznymi totožnosťami v rôznych informačných systémoch.

Dvojstupňový prístup týkajúci sa nahliadania do údajov je osobitne cenný v prípadoch, keď podozrivá osoba, páchateľ alebo podozrivá obeť teroristického trestného činu nie sú známi. V týchto prípadoch by databáza CIR skutočne umožnila určenie informačného systému, ktorý pozná osobu, v rámci jedného jediného vyhľadávania. Týmto by sa existujúce podmienky predchádzajúcich vyhľadávaní v národných databázach a predchádzajúceho vyhľadávania v automatizovanom systém identifikácie odtlačkov prstov iných členských štátov podľa rozhodnutia 2008/615/SVV (ďalej len „prümská kontrola“) stali bezpredmetnými.

Nový dvojstupňový prístup týkajúci sa nahliadania by nadobudol účinnosť až po tom, čo by sa potrebné komponenty interoperability stali plne funkčné. 

•Ďalšie prvky tohto návrhy na podporu komponentov interoperability

1.    Okrem vyššie uvedených komponentov tento návrh nariadenia zahŕňa aj návrh na zriadenie centrálneho úložiska na účely podávania správ a štatistiky (central repository for reporting and statistics – CRRS). Tento register je potrebný na umožnenie vytvorenia a zdieľania správ s (anonymnými) štatistickými údajmi na politické a prevádzkové účely a na účely kvality údajov. Súčasná prax zhromažďovania štatistických údajov len o jednotlivých informačných systémoch je na úkor bezpečnosti údajov a výkonnosti a neumožňuje koreláciu údajov naprieč systémami.

CRRS by poskytovalo osobitný samostatný register na účely anonymnej štatistiky získanej zo systémov SIS, VIS a Eurodac, budúceho systému EES, navrhovaného systému ETIAS, navrhovaného systému ECRIS-TCN, spoločnej databázy údajov o totožnosti, detektora viacnásobných totožností a spoločnej služby porovnávania biometrických údajov. Register by poskytoval členským štátom, Komisii (vrátane Eurostatu) a agentúram EÚ možnosť zabezpečenej výmeny správ (upravenej príslušnými právnymi nástrojmi).

Vývoj jedného centrálneho úložiska namiesto samostatných registrov pre každý systém by viedol k nižším nákladom a menšiemu úsiliu, pokiaľ ide o jeho zriadenie, prevádzku a údržbu. Takisto by priniesol vyššiu úroveň bezpečnosti údajov, keďže údaje sa uchovávajú a kontrola prístupu je riadená v jednom registri.

2.    V návrhu nariadenia sa takisto navrhuje zriadiť univerzálny formát správ (Universal Message Format – UMF) ako normu, ktorá by bola používaná na úrovni EÚ na organizovanie interakcií medzi viacerými systémami interoperabilným spôsobom vrátane systémov vyvinutých a riadených Agentúrou EÚ pre rozsiahle informačné systémy (eu-LISA). Podporovalo by sa aj využívanie normy Europolom a Interpolom.

Norma UMF zavádza spoločný a jednotný technický jazyk s cieľom opísať a prepojiť prvky údajov, najmä prvky týkajúce sa osôb a (cestovných) dokladov. Používanie UMF pri vývoji nových informačných systémov zaručuje jednoduchšiu integráciu a interoperabilitu s inými systémami, najmä pre členské štáty, ktoré potrebujú vybudovať rozhrania na komunikáciu s týmito novými systémami. V tejto súvislosti sa môže povinné používanie UMF pri vývoji nových systémov považovať za potrebný predpoklad na zavedenie komponentov interoperability navrhovaných v tomto nariadení.

S cieľom zabezpečiť úplné zavedenie normy UMF v celej EÚ sa navrhuje vhodná štruktúra riadenia. Komisia by bola zodpovedná za zriadenie a vývoj normy UMF v rámci postupu preskúmania s členskými štátmi. Zahrnuté by boli aj štáty pridružené k schengenskému priestoru, agentúry EÚ a medzinárodné orgány zapojené do projektov UMF (napríklad eu-LISA, Europol a Interpol). Navrhovaná štruktúra riadenia je pre UMF životne dôležitá na rozšírenie a šírenie normy pri zaručení maximálnej využiteľnosti a uplatniteľnosti.

3.    Týmto návrhom nariadenia sa okrem toho zavádzajú koncepcie automatizovaných mechanizmov kontroly kvality údajov a spoločných ukazovateľov kvality a potreba, aby členské štáty zaistili najvyššiu úroveň kvality údajov pri vkladaní údajov do systémov a využívaní týchto systémov. Ak údaje nie sú najvyššej kvality, môže to mať dôsledky nielen pre neschopnosť identifikovať hľadané osoby, ale aj dôsledky z dôvodu dotknutia sa základných práv nevinných osôb. Na vyriešenie problémov, ktoré môžu vzniknúť z vkladania údajov ľudskými prevádzkovateľmi, môžu pravidlá automatickej validácie predísť chybám zo strany prevádzkovateľov. Cieľom by bolo automaticky identifikovať zjavne nesprávne alebo nekonzistentné predloženie údajov, takže členský štát pôvodu môže overiť údaje a prijať akékoľvek potrebné nápravné opatrenia. To by bolo doplnené pravidelnými správami o kvalite údajov, ktoré by predkladala eu-LISA.

•Dôsledky pre ostatné právne nástroje

Spolu s jeho sesterským návrhom sa týmto návrhom nariadenia zavádzajú inovácie, ktoré si budú vyžadovať zmeny ďalších právnych nástrojov:

·nariadenie (EÚ) 2016/399 (Kódex schengenských hraníc),

·nariadenie (EÚ) 2017/2226 (nariadenie o EES),

·nariadenie (ES) č. 767/2008 (nariadenie o VIS),

·rozhodnutie Rady 2004/512/ES (rozhodnutie o VIS),

·rozhodnutie Rady 2008/633/SVV (rozhodnutie o VIS/prístupe na účely presadzovania práva),

·[nariadenie o ETIAS],

·[nariadenie o Eurodac],

·[nariadenie o SIS],

·[nariadenie o ECRIS-TCN vrátane zodpovedajúcich ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/1624 (nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži)],

· [nariadenie o eu-LISA].

Tento súčasný návrh a jeho sesterský návrh obsahujú podrobné ustanovenia týkajúce sa potrebných zmien právnych nástrojov, ktoré sú v súčasnosti stabilné texty prijaté spoluzákonodarcami: Kódex schengenských hraníc, nariadenie o EES, nariadenie o VIS, rozhodnutie Rady 2008/633/SVV a rozhodnutie Rady 2004/512/ES.

Ostatné vymenované nástroje (nariadenia o ETIAS, Eurodac, SIS, ECRIS-TCN a eu-Lisa) sú v súčasnosti predmetom rokovania v Európskom parlamente a v Rade. V tejto fáze preto nie je možné stanoviť pre tieto nástroje potrebné zmeny. Komisia predloží takéto zmeny pre každý z týchto nástrojov do dvoch týždňov od dosiahnutia politickej dohody o príslušných návrhoch nariadení.

Pri tých nástrojoch, ktoré ešte neboli formálne prijaté spoluzákonodarcami, sa navrhujú potrebné zmeny buď v zneniach, v súvislosti s ktorými bola politická dohoda schválená výborom COREPER a výborom LIBE (v prípade systému ETIAS), alebo v znení, v súvislosti s ktorým sa dosiahla politická dohoda v rámci trialógov (v prípade SIS a agentúry eu-LISA).

V dvoch prípadoch, kde rokovania ešte stále prebiehajú, sa potrebné zmeny navrhujú v znení platnom k 31. máju 2018 (ECRIS-TCN).

Tieto dva pozmeňujúce návrhy o interoperabilite však neobsahujú zmeny týkajúce sa databázy EÚ pre azyl a nelegálnu migráciu – Eurodac, keďže diskusie o legislatívnom návrhu z mája 2016 o posilnení systému Eurodac ešte nie sú ukončené 26 . Súčasná architektúra existujúceho systému Eurodac nie je z technického hľadiska vhodná na to, aby sa stala súčasťou interoperability informačných systémov, keďže v tomto systéme sa uchovávajú iba biometrické údaje a referenčné číslo, ale žiadne ďalšie osobné údaje (napr. meno či mená, vek, dátum narodenia), ktoré by umožňovali odhaľovanie viacnásobných totožností spojených s rovnakým súborom biometrických údajov. Cieľom legislatívneho návrhu z mája 2016 je rozšíriť účel systému Eurodac na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v EÚ a ktorí neoprávnene vstúpili do EÚ. Konkrétne sa v ňom stanovuje uchovávanie osobných údajov, ako sú meno či mená, vek, dátum narodenia, štátna príslušnosť a doklady totožnosti. Tieto údaje o totožnosti sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby systém Eurodac mohol prispievať k cieľom interoperability a fungovať v jej technickom rámci.

Vzhľadom na túto nevyhnutnosť je ešte väčšmi potrebné, aby spoluzákonodarcovia urýchlene dospeli k dohode o tomto legislatívnom návrhu. Kým sa nedosiahne dohoda o legislatívnom návrhu na posilnenie systému Eurodac, údaje o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v EÚ a ktorí neoprávnene vstúpili do EÚ, nemôžu byť súčasťou interoperability informačných systémov EÚ. Keď spoluzákonodarcovia dospejú k dohode o legislatívnom návrhu na posilnenie systému Eurodac alebo dosiahnu dostatočný pokrok, Komisia do dvoch týždňov predloží súvisiace zmeny v návrhoch o interoperabilite.

•Súlad s existujúcimi politickými ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí

Tento návrh spolu so svojím sesterským návrhom napĺňa európsku migračnú agendu a následné oznámenia a je s nimi v súlade vrátane oznámenia o ochrane a posilňovaní schengenského priestoru 32 , oznámenia o Európskom programe v oblasti bezpečnosti 33 a pracovných správ Komisie a správ Komisie o pokroku smerom k účinnej a skutočnej bezpečnostnej únii 34 . Je v súlade s ostatnými politikami Únie, najmä takto:

·Vnútorná bezpečnosť: V Európskom programe v oblasti bezpečnosti sa uvádza, že spoločné vysoké normy riadenia hraníc sú zásadné na predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu. Tento návrh ďalej prispieva k dosiahnutiu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti tým, že ponúka orgánom prostriedky na rýchly, bezproblémový, systematický a kontrolovaný prístup k informáciám, ktoré požadujú.

·Azyl: Návrh zahŕňa systém Eurodac ako jeden z centrálnych systémov EÚ, na ktorý sa má vzťahovať interoperabilita.

·Riadenie vonkajších hraníc a bezpečnosť: Týmto návrhom sa posilňujú systémy SIS a VIS, ktoré prispievajú k efektívnej kontrole vonkajších hraníc Únie, ako aj budúci systém EES a navrhované systémy ETIAS a ECRIS-TCN.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Verejná konzultácia

·pomohli pracovníkom v teréne v prístupe k informáciám, ktoré potrebujú,

·zabránili duplicite údajov, znížili by prekrývania a odhalili by nezrovnalosti v údajoch,

·spoľahlivejšie identifikovali osoby vrátane osôb s viacnásobnými totožnosťami a obmedzili by podvody s osobnými údajmi.

•Prieskum Eurobarometra

V júni 2017 sa uskutočnil osobitný prieskum Eurobarometra 36 , ktorý ukázal, že stratégia EÚ v oblasti výmeny informácií na úrovni EÚ na účely boja proti trestnej činnosti a terorizmu má širokú verejnú podporu: takmer všetci respondenti (92 %) súhlasia, že vnútroštátne orgány by si mali vymieňať informácie s orgánmi ostatných členských štátov s cieľom lepšie bojovať proti trestnej činnosti a terorizmu.

Jasná väčšina (69 %) respondentov vyjadrila názor, že polícia a ostatné vnútroštátne orgány presadzovania práva by si mali systematicky vymieňať informácie s ostatnými krajinami EÚ. Vo všetkých členských štátoch si väčšina respondentov myslí, že informácie by sa mali vymieňať v každom prípade.

•Expertná skupina na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu

Tento návrh nariadenia takisto reaguje na odporúčania expertnej skupiny na vysokej úrovni v súvislosti s kvalitou údajov, univerzálnym formátom správ (UMF) a zriadením skladu údajov [v tomto dokumente sa uvádza ako centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky (central repository for reporting and statistics – CRRS)].

Štvrtý komponent interoperability navrhovaný v tomto návrhu nariadenia (detektor viacnásobných totožností) nebol identifikovaný expertnou skupinou na vysokej úrovni, ale vznikol v priebehu dodatočnej technickej analýzy a posúdenia proporcionality, ktoré vykonala Komisia.

•Technické štúdie

•Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu sa hodnotilo, či a ako by mohol byť dosiahnutý každý z určených cieľov použitím jedného alebo viacerých technických prvkov určených expertnou skupinou na vysokej úrovni a prostredníctvom následnej analýzy. V prípade potreby sa v ňom preskúmali aj čiastkové možnosti potrebné na splnenie týchto cieľov pri rešpektovaní rámca ochrany údajov. Posúdením vplyvu sa dospelo k záveru, že:

·na splnenie cieľa poskytnúť oprávneným používateľom rýchly, bezproblémový, systematický a kontrolovaný prístup do príslušných informačných systémov by sa mal vytvoriť európsky vyhľadávací portál (ESP) vychádzajúci zo spoločnej služby porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS) s cieľom pokryť všetky databázy,

·na splnenie cieľa uľahčiť kontroly totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín na území členského štátu oprávnenými úradníkmi by sa mala vytvoriť spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) obsahujúca minimálny súbor identifikačných údajov a vychádzajúca z tej istej spoločnej BMS,

·na splnenie cieľa odhaliť viacnásobné totožnosti prepojené s tým istým súborom biometrických údajov s dvojakým cieľom, a to uľahčiť kontroly totožnosti cestujúcich bona fide a bojovať proti podvodom s osobnými údajmi, by sa mal vytvoriť detektor viacnásobných totožností (MID) obsahujúci prepojenia medzi viacnásobnými totožnosťami naprieč systémami,

·na splnenie cieľa uľahčiť a urýchliť prístup orgánov presadzovania práva do informačných systémov, ktoré neslúžia na presadzovanie práva, na účely predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania závažnej trestnej činnosti a terorizmu, by sa mala do databázy CIR pridať funkcia indikátora pozitívnej lustrácie.

Keďže musia byť splnené všetky ciele, úplným riešením je kombinácia portálu ESP, databázy CIR (s indikátorom pozitívnej lustrácie) a detektora MID, pričom všetky sa opierajú o spoločnú BMS.

Hlavným pozitívnym vplyvom bude zlepšenie riadenia hraníc a zvýšenie vnútornej bezpečnosti v rámci Európskej únie. Nové komponenty zjednodušia a urýchlia prístup vnútroštátnych orgánov k potrebných informáciám a identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Umožnia orgánom uskutočňovať krížové prepojenia s už existujúcimi základnými informáciami o jednotlivcoch počas hraničných kontrol, pri žiadostiach o víza alebo azyl a pri práci polície. To umožní prístup k informáciám, ktoré môžu podporiť prijímanie spoľahlivých rozhodnutí bez ohľadu na to, či sa týkajú vyšetrovaní závažnej trestnej činnosti a terorizmu alebo či ide o rozhodnutia v oblasti migrácie a azylu. Hoci návrhy nemajú priamy vplyv na štátnych príslušníkov EÚ (navrhované opatrenia sú primárne zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých údaje sú zaznamenané v centralizovanom informačnom systéme EÚ), očakáva sa, že vzbudia väčšiu verejnú dôveru zabezpečením toho, že ich koncepcia a používanie zvýšia bezpečnosť občanov EÚ.

 •Základné práva

•Ochrana osobných údajov

Vzhľadom na to, že interoperabilita sa týka osobných údajov, bude mať vplyv najmä na právo na ochranu osobných údajov. Toto právo je ustanovené v článku 8 charty, v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ako zdôraznil Súdny dvor EÚ 41 , právo na ochranu osobných údajov sa nejaví ako absolútne právo, ale musí sa zohľadniť so zreteľom na jeho funkciu v spoločnosti 42 . Ochrana údajov úzko súvisí s rešpektovaním súkromného a rodinného života, ktoré je chránené článkom 7 charty.

Podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov 43 sa voľný pohyb údajov v rámci EÚ nemá obmedziť z dôvodu ochrany údajov. Musí sa však dodržať súbor zásad. Na to, aby bolo nejaké obmedzenie výkonu základných práv chránených chartou zákonné, musí v skutočnosti spĺňať tieto kritériá stanovené v článku 52 ods. 1:

·musí byť ustanovené zákonom,

·musí rešpektovať podstatu práv,

·musí skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe chrániť práva a slobody iných,

·musí byť nevyhnutné a

·musí byť proporcionálne.

Tento súčasný návrh zahŕňa všetky tieto pravidlá ochrany údajov podrobne stanovené v posúdení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu nariadenia. Návrh je založený na zásadách ochrany údajov už v štádiu návrhu a na zásadách štandardnej ochrany údajov. Zahŕňa všetky príslušné ustanovenia, ktorými sa spracovanie údajov obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na konkrétny účel, a ktorými sa udeľuje prístup k údajom len subjektom s potrebou poznať. Obdobia uchovávania údajov (v relevantných prípadoch) sú primerané a obmedzené. Prístup k údajom je vyhradený výlučne pre náležite oprávnených zamestnancov orgánov členských štátov alebo orgánov EÚ, ktoré sú príslušné na osobitné účely každého informačného systému, a obmedzuje sa na rozsah, v akom sa údaje vyžadujú na výkon úloh v súlade s týmito účelmi.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv na rozpočet je uvedený v pripojenom finančnom výkaze, ktorý nahrádza finančný výkaz pripojený k pôvodnému návrhu. Vzťahuje sa na zostávajúce obdobie súčasného viacročného finančného rámca (do roku 2020) a na sedem rokov nasledujúceho obdobia (2021 až 2027). Navrhovaný rozpočet na roky 2021 až 2027 je v súlade s návrhom nasledujúceho viacročného finančného rámca, ktorý Komisia predložila 2. mája 2018. Navrhovaný rozpočet na obdobie začínajúce rokom 2021 je uvedený len na ilustráciu a nepredurčuje nasledujúci viacročný finančný rámec.

1.vývoj a integráciu štyroch komponentov interoperability a centrálneho úložiska na účely podávania správ a štatistiky zo strany agentúry eu-LISA a ich následnú údržbu a prevádzku;

2.migráciu údajov do spoločnej služby porovnávania biometrických údajov (spoločnej BMS) a do spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR). V prípade spoločnej BMS sa biometrické vzory zodpovedajúcich údajov z troch systémov, ktoré v súčasnosti využívajú biometriu (SIS, VIS a Eurodac) musia, znovu vytvoriť v spoločnej BMS. V prípade databázy CIR musia prvky osobných údajov zo systému VIS migrovať do databázy CIR a musia sa validovať možné prepojenia nájdené medzi totožnosťami v systémoch SIS, VIS a Eurodac. Najmä tento posledný proces je náročný na zdroje;

3.aktualizáciu jednotného národného rozhrania (NUI) zo strany agentúry eu-LISA, ktorá je už zahrnutá v nariadení o EES, s cieľom stať sa všeobecným prvkom, ktorý umožňuje výmenu správ medzi členskými štátmi a centrálnym(-i) systémom(-ami);

4.integráciu vnútroštátnych systémov členských štátov s NUI, ktoré bude postupovať správy vymieňané s databázou CIR/detektorom viacnásobných totožností prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu;

5.odbornú prípravu o používaní komponentov interoperability koncovými používateľmi, a to aj prostredníctvom agentúry Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL).

Celkový rozpočet, ktorý sa vyžaduje na obdobie deviatich rokov (2019 až 2027), predstavuje 424,7 461,0 milióna EUR a zahŕňa tieto položky:

1.Rozpočet 225 261,3 milióna EUR pre agentúru eu-LISA, ktorý pokrýva celkové náklady na rozvoj programu, v rámci ktorého sa realizuje päť komponentov interoperability (68,3 milióna EUR), náklady na údržbu od okamihu realizácie komponentov do roku 2027 (56,1 milióna EUR), osobitný rozpočet 25 miliónov EUR na migráciu údajov z existujúcich systémov do spoločnej BMS a dodatočné náklady na aktualizáciu NUI, sieť, odbornú prípravu a stretnutia. Osobitný rozpočet 18,7 milióna EUR pokrýva náklady na modernizáciu a prevádzku systému ECRIS-TCN v režime vysokej dostupnosti od roku 2022. Osobitný rozpočet 36,3 milióna EUR pokrýva náklady na modernizáciu siete a centrálneho systému SIS (Schengenský informačný systém) vzhľadom na predpokladaný nárast počtu vyhľadávaní, ku ktorému s pravdepodobne príde v dôsledku interoperability.

2.Rozpočet 136,3 milióna EUR pre členské štáty na pokrytie zmien v ich vnútroštátnych systémoch s cieľom využívať komponenty interoperability, jednotné národné rozhranie realizované agentúrou eu-LISA a rozpočet na odbornú prípravu významného počtu koncových používateľov.

3.Rozpočet 48,9 milióna EUR pre Europol na pokrytie modernizácie informačných systémov Europolu na účely zvládania objemu správ, ktoré sa majú spracovať, a zvýšených úrovní výkonnosti. Komponenty interoperability bude využívať systém ETIAS na nahliadnutie do údajov Europolu.

4.Rozpočet 4,8 milióna EUR pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž na hosťovanie tímu odborníkov, ktorí budú počas jedného roka validovať prepojenia medzi totožnosťami v okamihu spustenia detektora viacnásobných totožností.

5.Rozpočet 2 milióny EUR pre agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) na pokrytie prípravy a realizácie odbornej prípravy pre prevádzkových zamestnancov.

6.Poskytnutie 7,7 milióna EUR pre GR HOME na pokrytie obmedzeného zvýšenia počtu pracovníkov a súvisiacich nákladov počas obdobia vývoja jednotlivých komponentov, keďže Komisia bude počas uvedeného obdobia musieť plniť aj dodatočné úlohy a preberá zodpovednosť za výbor zaoberajúci sa univerzálnym formátom správ.

Finančným nástrojom viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, do ktorého bol zahrnutý rozpočet na vykonávanie iniciatívy týkajúcej sa interoperability, je nariadenie o Fonde pre vnútornú bezpečnosť (ISF) – hranice. V jeho článku 5 písm. b) sa stanovuje, že 791 miliónov EUR sa má vynaložiť prostredníctvom programu na vývoj informačných systémov založených na existujúcich a/alebo nových informačných systémoch podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice v závislosti od prijatia príslušných legislatívnych aktov Únie a za podmienok stanovených v článku 15 ods. 5. Z týchto 791 miliónov EUR je 480,2 milióna EUR vyhradených na vývoj systému EES, 210 miliónov EUR na systém ETIAS a 67,9 milióna EUR na revíziu systému SIS. Zvyšná suma (32,9 milióna EUR) sa má prerozdeliť za použitia mechanizmov ISF-B. V súčasnom návrhu sa požaduje 32,1 milióna EUR na obdobie súčasného viacročného finančného rámca (2019 až 2020), čo preto zapadá do zostávajúceho rozpočtu.

5.DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

•Plány vykonávania a dojednania týkajúce sa monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole I sa stanovujú všeobecné ustanovenia tohto nariadenia. Vysvetľujú sa v nej: zásady, z ktorých nariadenie vychádza; komponenty, ktoré sú v ňom ustanovené; ciele, ktoré sa snaží interoperabilita dosiahnuť; rozsah pôsobnosti tohto nariadenia; vymedzenie pojmov použitých v tomto nariadení a zásada nediskriminácie v súvislosti so spracovaním údajov podľa tohto nariadenia.

V kapitole II sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP). V tejto kapitole sa stanovuje zriadenie ESP a jeho technická štruktúra, ktorú má vyvinúť agentúra eu-LISA. Spresňuje sa v nej cieľ ESP a určujú sa v nej osoby, ktoré môžu používať ESP, a spôsob, akým ho majú používať v súlade s existujúcimi právami prístupu pre každý z centrálnych systémov. Obsahuje ustanovenie, podľa ktorého má agentúra eu-LISA vytvoriť používateľské profily pre každú kategóriu používateľov. V tejto kapitole sa stanovuje spôsobom, akým bude ESP vyhľadávať v centrálnych systémoch, a stanovuje sa v nej obsah a formát odpovedí poskytnutých používateľom. V kapitole II sa takisto stanovuje, že eu-LISA bude uchovávať logy všetkých operácií spracovania, a stanovuje sa v nej núdzový postup v prípade, že ESP by nebol schopný prístupu do jedného alebo viacerých centrálnych systémov.

V kapitole III sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa spoločnej služby porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS). V tejto kapitole sa stanovuje zriadenie spoločnej BMS a jej technická štruktúra, ktorú má vyvinúť agentúra eu-LISA. Spresňuje sa v nej cieľ spoločnej BMS a stanovuje sa, ktoré údaje uchováva. Vysvetľuje sa v nej vzťah medzi spoločnou BMS a ostatnými komponentmi. V kapitole III sa takisto stanovuje, že spoločná BMS nebude ďalej uchovávať údaje po tom, čo údaje už nebudú obsiahnuté v príslušnom centrálnom systéme, a stanovuje sa v nej, že eu-LISA bude uchovávať logy všetkých operácií spracovania.

V kapitole IV sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR). V tejto kapitole sa stanovuje zriadenie databázy CIR a jej technická štruktúra, ktorú má vyvinúť agentúra eu-LISA. Stanovuje sa v nej cieľ databázy CIR a objasňuje sa v nej, ktoré údaje sa budú uchovávať a akým spôsobom, vrátane ustanovení na zabezpečenie kvality uchovávaných údajov. V tejto kapitole sa stanovuje, že CIR bude vytvárať individuálne zložky založené na údajoch, ktoré obsahujú centrálne systémy, a že jednotlivé zložky sa aktualizujú v súlade so zmenami v jednotlivých centrálnych systémoch. V kapitole IV sa takisto spresňuje spôsob, akým bude CIR fungovať vo vzťahu k detektoru viacnásobných totožností. V tejto kapitole sa určujú osoby, ktoré majú právo prístupu do databázy CIR, a spôsob, akým môžu mať prístup k údajom v súlade s právami prístupu, a konkrétnejšie ustanovenia v závislosti od toho, či prístup slúži na identifikačné účely alebo či je prvým krokom dvojstupňového prístupu, na prístup do systémov EES, VIS, ETIAS a Eurodac prostredníctvom CIR na účely presadzovania práva. V kapitole IV sa takisto stanovuje, že eu-LISA bude uchovávať logy všetkých operácií spracovania týkajúcich sa databázy CIR.

V kapitole V sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa detektora viacnásobných totožností (MID). V tejto kapitole sa stanovuje zriadenie MID a jeho technická štruktúra, ktorú má vyvinúť agentúra eu-LISA. Vysvetľuje sa v nej cieľ MID a upravuje sa v nej využívanie detektora MID v súlade s právami prístupu pre každý z centrálnych systémov. V kapitole V sa stanovuje, kedy a ako bude MID spúšťať vyhľadávania na odhaľovanie viacnásobných totožností, ako sa budú poskytovať a sledovať výsledky, a to aj prostredníctvom manuálneho overovania, ak to bude potrebné. V kapitole V sa stanovuje klasifikácia typov prepojenia, ktoré môžu vyplynúť z vyhľadávania v závislosti od toho, či výsledky ukážu údaje o jedinej totožnosti, viacnásobnej totožnosti alebo zdieľanej totožnosti. V tejto kapitole sa stanovuje, že MID bude uchovávať prepojené údaje, ktoré obsahujú centrálne systémy, pričom údaje zostanú v dvoch alebo viacerých jednotlivých centrálnych systémoch. V kapitole V sa takisto stanovuje, že eu-LISA bude uchovávať logy všetkých operácií spracovania týkajúcich sa MID.

V kapitole VI sa stanovujú opatrenia na podporu interoperability. Stanovuje sa v nej zlepšovanie kvality údajov, zriadenie univerzálneho formátu správ ako spoločnej normy na výmenu informácií podporujúcu interoperabilitu a vytvorenie centrálneho úložiska na účely podávania správ a štatistiky.

Kapitola VII sa týka ochrany údajov. V tejto kapitole sa uvádzajú ustanovenia zabezpečujúce, aby údaje spracúvané podľa tohto nariadenia boli spracúvané zákonne a primerane v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 45/2001. Vysvetľuje sa v nej, kto bude spracovateľom údajov pre každé z opatrení týkajúcich sa interoperability navrhovaných v tomto nariadení, stanovujú sa v nej opatrenia požadované od agentúry eu-LISA a od orgánov členských štátov na zaistenie bezpečnosti spracovania údajov, dôvernosti údajov, náležitého vyriešenia incidentov týkajúcich sa bezpečnosti a náležitého monitorovania súladu s opatreniami tohto nariadenia. Kapitola obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa práv dotknutých osôb vrátane práva osoby byť informovaná o tom, že údaje, ktoré sa jej týkajú, sú uchovávané a spracúvané podľa tohto nariadenia, a práva na prístup, opravu a výmaz osobných údajov, ktoré boli uchovávané a spracúvané podľa tohto nariadenia. V tejto kapitole sa ďalej stanovuje zásada, že údaje spracúvané podľa tohto nariadenia nesmú byť postúpené ani sprístupnené žiadnej tretej krajine, medzinárodnej organizácii ani súkromnej osobe s výnimkou Interpolu na niektoré osobitné účely a údajov prijatých od Europolu prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu, kedy sa uplatňujú pravidlá nariadenia 2016/794 o následnom spracovaní údajov. Nakoniec sa v kapitole stanovujú ustanovenia týkajúce sa dohľadu a auditu vo vzťahu k ochrane údajov.

V kapitole VIII sa stanovujú povinnosti agentúry eu-LISA pred zavedením opatrení uvedených v tomto návrhu a po ich zavedení a povinnosti členských štátov, Europolu a centrálnej jednotky ETIAS.

Kapitola IX sa týka zmien iných nástrojov Únie. V tejto kapitole sa zavádzajú zmeny iných právnych nástrojov, ktoré sú potrebné na úplné vykonávanie tohto návrhu o interoperabilite. Tento návrh obsahuje podrobné ustanovenia týkajúce sa potrebných zmien právnych nástrojov, ktoré sú v súčasnosti stabilnými textami prijatými spoluzákonodarcami: Kódex schengenských hraníc, nariadenie o EES, nariadenie (ES) o VIS, rozhodnutie Rady 2004/512/ES (rozhodnutie o VIS) a rozhodnutie Rady 2008/633/SVV (rozhodnutie o VIS/prístupe na účely presadzovania práva). Tento návrh obsahuje aj podrobné ustanovenia týkajúce sa potrebných zmien návrhov právnych nástrojov, ktoré sú v súčasnosti stabilnými textami, na ktorých sa spoluzákonodarcovia predbežne dohodli: návrhu nariadenia o ETIAS, o SIS v oblasti hraničných kontrol a o agentúre eu-LISA.

V kapitole X sa stanovujú podrobnosti týkajúce sa: požiadaviek na štatistiku a nahlasovanie, pokiaľ ide o údaje spracúvané podľa tohto nariadenia; prechodných opatrení, ktoré sa budú vyžadovať; dojednaní týkajúcich sa nákladov vyplývajúcich z tohto nariadenia; požiadaviek týkajúcich sa oznámení; procesu začiatku uplatňovania opatrení navrhovaných v tomto nariadení; dojednaní o riadení vrátane zriadenia výboru a poradnej skupiny, zodpovednosti agentúry eu-LISA v súvislosti s odbornou prípravou a praktickej príručky na podporu vykonávania a riadenia komponentov interoperability; postupov týkajúcich sa monitorovania a hodnotenia opatrení navrhovaných v tomto nariadení a stanovenia nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2017/0351 (COD)

Zmenený návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) a o zmene rozhodnutia Rady 2004/512/ES, nariadenia (ES) č. 767/2008, rozhodnutia Rady 2008/633/SVV, nariadenia (EÚ) 2016/399, nariadenia (EÚ) 2017/2226, nariadenia (EÚ) 2018/XX [nariadenie o ETIAS], nariadenia (EÚ) 2018/XX [nariadenie o SIS v oblasti hraničných kontrol] a nariadenia (EÚ) 2018/XX [nariadenie o eu-LISA]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16 ods. 2, článok 74, článok 77 ods. 2 písm. a), b), d) a e),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 44 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 45 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Komisia vo svojom oznámení zo 6. apríla 2016 s názvom Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť 46 zdôraznila potrebu zlepšiť štruktúru Únie, pokiaľ ide o správu údajov, na účely riadenia hraníc a zaistenia bezpečnosti. Oznámením sa začal proces smerujúci k dosiahnutiu interoperability medzi informačnými systémami EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky súvisiace s týmito systémami, ktoré sťažujú prácu vnútroštátnych orgánov, a zabezpečiť, aby príslušníci pohraničnej stráže, colné orgány, príslušníci polície a súdne orgány mali k dispozícii potrebné informácie.

(2)Rada vo svojom Pláne zlepšenia výmeny informácií a riadenia informácií vrátane interoperabilných riešení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí zo 6. júna 2016 47 identifikovala rôzne právne, technické a prevádzkové výzvy spojené s interoperabilitou informačných systémov EÚ a vyzvala na hľadanie riešení.

(3)Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017 48 vyzval na predloženie návrhov na zlepšenie a rozvoj existujúcich informačných systémov EÚ, na riešenie problému nedostatku informácií a posun smerom k interoperabilite týchto systémov, ako aj na návrhov na povinnú výmenu informácií na úrovni EÚ, ktorú by sprevádzali nevyhnutné záruky ochrany údajov.

(4)Európska rada na svojom zasadnutí 15. decembra 2016 49 vyzvala na pokračovanie v realizácii interoperability informačných systémov a databáz EÚ.

(5)Expertná skupina na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu dospela vo svojej záverečnej správe z 11. mája 2017 50 k záveru, že je potrebné a technicky uskutočniteľné zamerať sa na praktické riešenia interoperability, ktoré v zásade môžu priniesť prevádzkové výhody a zároveň ich možno realizovať v súlade s požiadavkami na ochranu údajov.

(6)V súlade s oznámením zo 6. apríla 2016 a zisteniami a odporúčaniami expertnej skupiny na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu Komisia vo svojom oznámení zo 16. mája 2017 s názvom Siedma správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie 51 stanovila nový prístup k správe údajov, pokiaľ ide o hranice, bezpečnosť a migráciu, v rámci ktorého budú všetky informačné systémy EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie interoperabilné pri plnom dodržiavaní základných práv.

(7)Rada vo svojich záveroch z 9. júna 2017 52 o ďalšom postupe s cieľom zlepšiť výmenu informácií a zabezpečiť interoperabilitu informačných systémov EÚ vyzvala Komisiu, aby sa usilovala o riešenia interoperability, ako ich navrhla expertná skupina na vysokej úrovni.

(8)Európska rada na svojom zasadnutí 23. júna 2017 53 zdôraznila potrebu zlepšiť interoperabilitu medzi databázami a vyzvala Komisiu, aby čo najskôr pripravila návrhy právnych predpisov, do ktorých sa premietnu návrhy expertnej skupiny na vysokej úrovni pre interoperabilitu.

(9)S cieľom zlepšiť riadenie vonkajších hraníc, prispieť k predchádzaniu neregulárnej migrácie a k boju proti nej a prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie vrátane udržiavania verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a k zaisteniu bezpečnosti na území členských štátov by sa mala zabezpečiť interoperabilita medzi informačnými systémami EÚ, a to konkrétne medzi [systémom vstup/výstup (EES)], vízovým informačným systémom (VIS), [európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)], systémom Eurodac, Schengenským informačným systémom (SIS) a [európskym informačným systémom registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (systém ECRIS-TCN)], aby sa tieto informačné systémy EÚ a údaje v nich navzájom dopĺňali. Na splnenie tohto zámeru by sa ako tzv. komponenty interoperability mali zriadiť európsky vyhľadávací portál (ESP, z angl. European search portal), spoločná služba porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS, z angl. biometric matching service), spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR, z angl. common identity repository) a detektor viacnásobných totožností (MID, z angl. multiple-identity detector).

(10)Interoperabilita medzi informačnými systémami EÚ by mala umožniť, aby sa uvedené systémy navzájom dopĺňali, a tak uľahčili správnu identifikáciu osôb, prispeli k boju proti podvodom s osobnými údajmi, zlepšili a harmonizovali požiadavky na kvalitu údajov v jednotlivých informačných systémoch EÚ, uľahčili členským štátom technickú a prevádzkovú realizáciu existujúcich a budúcich informačných systémov EÚ, posilnili a zjednodušili bezpečnosť údajov a záruky ochrany údajov, ktoré sa vzťahujú na príslušné informačné systémy EÚ, zjednodušili prístup orgánov presadzovania práva k systémom EES, VIS, [ETIAS] a Eurodac a podporovali účely systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS a [ECRIS-TCN].

(11)Komponenty interoperability by mali zahŕňať systémy EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS a [ECRIS-TCN]. Takisto by mali zahŕňať aj údaje Europolu, a to v takom rozsahu, aby v nich bolo možné vyhľadávať súbežne s vyhľadávaním v uvedených informačných systémoch EÚ.

(12)Komponenty interoperability by sa mali týkať osôb, v súvislosti s ktorými môžu byť v informačných systémoch EÚ a Europolom spracúvané osobné údaje, konkrétne štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých osobné údaje sú spracúvané Europolom a informačnými systémami EÚ, a občanov EÚ, ktorých osobné údaje sú spracúvané Europolom a SIS.

(13)Mal by sa zriadiť európsky vyhľadávací portál (ESP), aby sa orgánom členských štátov a EÚ technicky ľahšie umožnil rýchly, bezproblémový, efektívny, systematický a kontrolovaný prístup k informačným systémom EÚ, údajom Europolu a databázam Interpolu, ktorý potrebujú na plnenie svojich úloh, a to v súlade s ich prístupovými právami, a aby sa podporili ciele systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS, [ECRIS-TCN] a údajov Europolu. Tým, že ESP umožní súbežné vyhľadávanie vo všetkých príslušných informačných systémoch EÚ zároveň, ako aj v údajoch Europolu a databázach Interpolu, mal by slúžiť ako jednotné rozhranie alebo systém výmeny správ umožňujúci vyhľadávanie v rôznych centrálnych systémoch a bezproblémové nájdenie potrebných informácií pri plnom dodržiavaní požiadaviek na kontrolu prístupu a ochranu údajov uplatňovaných v rámci východiskových systémov.

(14)Databáza Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpolu) odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD) umožňuje oprávneným orgánom presadzovania práva v členských štátoch – vrátane imigračných úradníkov a príslušníkov oddelenia hraničnej kontroly – zistiť platnosť cestovného dokladu. [ETIAS] vyhľadáva v SLTD a databáze cestovných dokladov súvisiacich s obežníkmi (TDAWN) vedenej Interpolom v kontexte posudzovania, či je pravdepodobné, že určitá osoba žiadajúca o cestovné povolenie má napríklad v úmysle neregulárne migrovať alebo by mohla predstavovať bezpečnostné riziko. Centralizovaný európsky vyhľadávací portál (ESP) by mal umožniť vyhľadávanie v databázach SLTD a TDAWN s použitím údajov o totožnosti jednotlivca. Pri prenose osobných údajov od Únie Interpolu prostredníctvom ESP by sa mali uplatňovať ustanovenia o medzinárodných prenosoch uvedené v kapitole V nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 54 alebo vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje kapitola V smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 55 . Týmto by nemali byť dotknuté osobitné pravidlá stanovené v spoločnej pozícii Rady 2005/69/SVV 56 a rozhodnutí Rady 2007/533/SVV 57 .

(15)Európsky vyhľadávací portál (ESP) by mal byť vyvinutý a konfigurovaný tak, aby pri vyhľadávaní v údajoch Europolu alebo databáze Interpolu neumožňoval použitie dátových polí, ktoré sa netýkajú osôb alebo cestovných dokladov, alebo dátových polí, ktoré sa nevyskytujú v niektorom z informačných systémov EÚ.

(16)Aby sa zabezpečilo rýchle a systematické používanie všetkých informačných systémov EÚ, mal by sa európsky vyhľadávací portál (ESP) používať na vyhľadávanie v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR), systémoch EES, VIS, [ETIAS], Eurodac a [ECRIS-TCN]. Vnútroštátne miesto pripojenia k jednotlivým informačným systémom EÚ by sa však malo zachovať, aby bolo zabezpečené záložné technické riešenie. ESP by takisto mali používať orgány Únie na vyhľadávanie v centrálnom SIS v súlade so svojimi prístupovými právami a s cieľom plniť si svoje úlohy. ESP by mal byť dodatočným prostriedkom na vyhľadávanie v centrálnom SIS, údajoch Europolu a systémoch Interpolu, ktorý by dopĺňal existujúce osobitné rozhrania.

(17)Biometrické údaje, ako napríklad odtlačky prstov a podoby tváre, sú jedinečné, umožňujú teda identifikovať určitú osobu oveľa spoľahlivejšie než alfanumerické údaje. Spoločná služba porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS) by mala byť technickým nástrojom, ktorý posilní a uľahčí fungovanie príslušných informačných systémov EÚ a iných komponentov interoperability. Hlavným účelom spoločnej BMS by malo byť uľahčenie identifikácie osoby, ktorá môže byť zaregistrovaná v rôznych databázach, porovnávaním jej biometrických údajov naprieč rôznymi systémami za pomoci jedného jedinečného technologického komponentu namiesto piatich rozličných komponentov vo všetkých príslušných systémoch. Spoločná BMS by mala prispieť k bezpečnosti a zabezpečiť prínosy v oblasti financií, údržby a prevádzky za pomoci jedného jedinečného technologického komponentu namiesto rozličných komponentov vo všetkých príslušných systémoch. Všetky automatizované systémy identifikácie odtlačkov prstov vrátane tých, ktoré sa v súčasnosti používajú pre systémy Eurodac, VIS a SIS, používajú biometrické vzory, ktoré pozostávajú z údajov odvodených z výberu charakteristických znakov skutočných biometrických vzoriek. Spoločná BMS by mala všetky tieto biometrické vzory preskupovať a uchovávať ich na jednom mieste, čo uľahčí porovnávanie medzi systémami s použitím biometrických údajov a umožní úspory z rozsahu v oblasti vývoja a údržby centrálnych systémov EÚ.

(18)Biometrické údaje sú citlivé osobné údaje. Týmto nariadením by sa mal stanoviť základ a záruky pre spracovávanie takýchto údajov na účely jednoznačnej identifikácie dotknutých osôb.

(19)Pre účinnosť systémov zriadených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 58 , nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 59 a [nariadením o ETIAS] na riadenie hraníc Únie, systému zriadeného [nariadením o Eurodac] na identifikáciu žiadateľov o medzinárodnú ochranu a boj proti neregulárnej migrácii a systému zriadeného [nariadením o ECRIS-TCN] je potrebná presná identifikácia štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých osobné údaje sú v týchto systémoch uchovávané.

(20)Spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) by teda mala uľahčovať správnu identifikáciu osôb evidovaných v systémoch EES, VIS, [ETIAS], Eurodac a [systéme ECRIS-TNC] a pomáhať pri nej.

(21)Osobné údaje uchovávané v týchto informačných systémoch EÚ sa môžu týkať tých istých osôb, ale pod rôznymi totožnosťami, alebo sú v jednotlivých systémoch neúplné. Členské štáty majú k dispozícii účinné spôsoby identifikácie svojich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na ich území, neplatí to ale v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín. Interoperabilita medzi informačnými systémami EÚ by mala prispievať k správnej identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín. V spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) by sa mali uchovávať osobné údaje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré systémy obsahujú a ktoré sú nevyhnutné na umožnenie presnejšej identifikácie týchto osôb, a teda aj ich totožnosť, údaje z cestovného dokladu a biometrické údaje, bez ohľadu na to, v rámci ktorého systému boli údaje pôvodne zhromaždené. V databáze CIR by sa mali uchovávať iba osobné údaje nevyhnutne potrebné na vykonanie presnej kontroly totožnosti. Osobné údaje zaznamenané v CIR by sa nemali uchovávať dlhšie, než je nevyhnutne potrebné na účely príslušných systémov, a v súlade s ich logickým oddelením by sa mali automaticky vymazávať, keď sa údaje vymažú v príslušných systémoch.

(22)Nová operácia spracúvania údajov, ktorá pozostáva z uchovávania takýchto údajov v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) namiesto uchovávania v každom zo samostatných systémov, je potrebná na zvýšenie presnosti identifikácie, ktorú umožňuje automatizované porovnávanie a párovanie týchto údajov. Skutočnosť, že údaje o totožnosti a biometrické údaje štátnych príslušníkov tretích krajín sa uchovávajú v CIR by nemala žiadnym spôsobom brániť spracúvaniu údajov na účely nariadení o EES, VIS, ETIAS, Eurodac alebo ECRIS-TCN, keďže CIR by mala byť novým spoločným komponentom uvedených východiskových systémov.

(23)V súvislosti s tým je nevyhnutné vytvoriť v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) individuálnu zložku pre každú osobu, ktorá je evidovaná v systémoch EES, VIS, ETIAS, Eurodac alebo ECRIS-TCN, s cieľom dosiahnuť správnu identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci schengenského priestoru a podporiť detektor viacnásobných totožností na dvojaký účel, a to uľahčenie kontrol totožnosti cestujúcich bona fide a boj proti podvodom s osobnými údajmi. V individuálnej zložke by sa mali na jednom mieste uchovávať všetky možné totožnosti spájané s nejakou osobou a sprístupňovať riadne oprávneným koncovým používateľom.

(24)Spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) by tak mala podporovať fungovanie detektora viacnásobných totožností a uľahčovať a zjednodušovať prístup orgánov presadzovania práva k informačným systémom EÚ, ktoré nie sú zriadené výlučne na účely predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania závažnej trestnej činnosti.

(25)Spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) by mala byť spoločným úložiskom údajov o totožnosti a biometrických údajov štátnych príslušníkov tretích krajín zaregistrovaných v systémoch EES, VIS, [ETIAS], Eurodac a [ECRIS-TCN], a mala by fungovať ako spoločný prvok medzi uvedenými systémami slúžiaci na uchovávanie týchto údajov a umožňujúci vyhľadávanie v nich.

(26)Všetky záznamy v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) by mali byť logicky oddelené tak, že sa každý záznam automaticky označí údajmi o tom, ku ktorému príslušnému systému patrí. Pri kontrole prístupu v rámci CIR by sa mali tieto označenia používať na rozhodovanie o tom, či daný záznam bude alebo nebude sprístupnený.

(27)Aby sa zabezpečila správna identifikácia osoby, orgánom členských štátov zodpovedným za predchádzanie neregulárnej migrácii a boj proti nej a príslušným orgánom v zmysle článku 3 ods. 7 smernice 2016/680 by sa malo umožniť vyhľadávanie v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) s použitím biometrických údajov danej osoby, ktoré boli odobraté počas kontroly totožnosti.

(28)Ak sa biometrické údaje osoby nedajú použiť alebo ak je vyhľadávanie neúspešné, vyhľadávanie by sa malo vykonať s použitím údajov o totožnosti danej osoby spolu s údajmi z cestovného dokladu. Ak vyhľadávanie ukáže, že údaje o danej osobe sú uchovávané v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR), orgány členských štátov by mali mať možnosť nahliadnuť do údajov o totožnosti tejto osoby, ktoré sú uchovávané v CIR, bez toho, aby mali akúkoľvek informáciu o tom, z ktorého informačného systému EÚ tieto údaje pochádzajú.

(29)Členské štáty by mali prijať vnútroštátne legislatívne opatrenia, ktorými určia orgány príslušné na vykonávanie kontrol totožnosti za použitia spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR) a ktorými sa stanovia postupy, podmienky a kritériá takýchto kontrol v súlade so zásadou primeranosti. Vnútroštátnymi legislatívnymi opatreniami by sa mala predovšetkým udeliť právomoc zhromažďovať biometrické údaje počas kontroly totožnosti osoby prítomnej pred príslušníkom uvedených orgánov.

(30)Týmto nariadením by sa určeným orgánom presadzovania práva členských štátov a Europolu mala takisto poskytnúť nová možnosť zjednodušeného prístupu k údajom iným ako údaje o totožnosti, ktoré sú vedené v systéme EES, VIS, [ETIAS] alebo Eurodac. Údaje – vrátane údajov iných ako údaje o totožnosti –, ktoré tieto systémy obsahujú, môžu byť v jednotlivých prípadoch potrebné na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo závažným trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania.

(31)Plný prístup k údajom obsiahnutým v informačných systémoch EÚ, ktoré sú potrebné na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania a ktoré sú iné ako relevantné údaje o totožnosti v rámci spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR) získané pomocou biometrických údajov odobratých danej osobe počas kontroly totožnosti, by mal aj naďalej zostať upravený ustanoveniami príslušných právnych nástrojov. Určeným orgánom presadzovania práva a Europolu nie je vopred známe, ktorý z informačných systémov EÚ obsahuje údaje o osobách, o ktorých potrebujú vyhľadať informácie. To má za následok oneskorenia a neefektívnosť pri plnení ich úloh. Konečný používateľ, ktorého oprávnil určený orgán, by preto mal mať možnosť vidieť, v ktorom z informačných systémov EÚ sú zaznamenané údaje zodpovedajúce jeho vyhľadávaniu. Dotknutý systém by teda bol v nadväznosti na automatizované overenie pozitívnej lustrácie v systéme (funkcia tzv. indikátora pozitívnej lustrácie) označený.

(32)Logy o vyhľadávaniach v spoločnej databáze údajov o totožnosti by mali uvádzať účel vyhľadávania. Ak bolo vyhľadávanie vykonané dvojstupňovo, logy by mali obsahovať odkaz na vnútroštátny spis k vyšetrovaniu alebo prípadu, a teda uvádzať, že toto vyhľadávanie bolo vykonané na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania.

(33)Na vyhľadávanie v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) zo strany určených orgánov členských štátov a Europolu s cieľom získať informáciu o pozitívnej lustrácii, z ktorej vyplýva, že údaje sú zaznamenané v systéme EES, VIS, [ETIAS] alebo Eurodac, sa vyžaduje automatizované spracovávanie osobných údajov. Indikátorom pozitívnej lustrácie by sa neodhaľovali osobné údaje dotknutej osoby okrem informácie, že niektoré z jej údajov sú uchovávané v jednom z uvedených systémov. Oprávnený koncový používateľ by nemal prijať žiadne rozhodnutie v neprospech dotknutej osoby len na základe toho, že došlo k pozitívnej lustrácii. Prístup koncového používateľa k informácii o pozitívnej lustrácii by tak predstavoval veľmi obmedzený zásah do práva dotknutej osoby na ochranu osobných údajov a zároveň by bol potrebný na to, aby sa určeným orgánom a Europolu umožnilo efektívnejšie smerovať žiadosti o prístup k osobným údajom, a to priamo do systému, v ktorom sa podľa výsledku vyhľadávania predmetné informácie nachádzajú.

(34)Dvojstupňový prístup k nahliadaniu do údajov má svoje opodstatnenie najmä v prípadoch, keď je podozrivá osoba, páchateľ alebo údajná obeť trestného činu terorizmu alebo iného závažného trestného činu neznáma. V takýchto prípadoch by spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) mala umožniť, aby sa prostredníctvom jedného vyhľadávania dalo určiť, ktorý informačný systém obsahuje údaje o dotknutej osobe. Zavedením povinnosti pre orgány presadzovania práva používať tento nový prístup k vyhľadávaniu údajov by sa prístup k osobným údajom uchovávaným v systémoch EES, VIS, [ETIAS] a Eurodac mal uskutočňovať bez toho, aby bolo najprv treba vyhľadávať vo vnútroštátnych databázach alebo začať najprv vyhľadávať v automatizovanom systéme identifikácie odtlačkov prstov ostatných členských štátov podľa rozhodnutia 2008/615/SVV. Zásada predchádzajúceho vyhľadávania v skutočnosti obmedzuje možnosť orgánov členských štátov nahliadnuť do systémov na účely presadzovania práva v odôvodnených prípadoch a v jej dôsledku by sa tak mohli premárniť príležitosti na odhalenie potrebných informácií. Požiadavka uskutočniť predchádzajúce vyhľadávanie vo vnútroštátnych databázach a požiadavka začať predchádzajúce vyhľadávanie v automatizovanom systéme identifikácie odtlačkov prstov ostatných členských štátov podľa rozhodnutia 2008/615/SVV by sa mali prestať uplatňovať až po tom, čo sa zavedie do praxe alternatívna záruka v podobe dvojstupňového prístupu orgánov presadzovania práva prostredníctvom CIR.

(35)Na podporu fungovania spoločnej databázy údajov o totožnosti a na podporu cieľov systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS a [systému ECRIS-TCN] by sa mal zriadiť detektor viacnásobných totožností (MID). V záujme účinného plnenia cieľov všetkých týchto informačných systémov EÚ je potrebné, aby boli osoby, ktorých osobné údaje sa v nich uchovávajú, presne identifikované.

(36)Potenciál na dosiahnutie cieľov informačných systémov EÚ oslabuje skutočnosť, že orgány používajúce tieto systémy nemôžu v súčasnosti vykonávať dostatočne spoľahlivé overovanie totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých údaje sú uchovávané v rôznych systémoch. Táto nemožnosť vyplýva zo skutočnosti, že súbor údajov o totožnosti uchovávaný v určitom jednotlivom systéme môže byť falošný, nesprávny alebo neúplný a že v súčasnosti neexistuje žiadna možnosť odhaliť takéto falošné, nesprávne alebo neúplné údaje o totožnosti porovnaním s údajmi uchovávanými v inom systéme. Na vyriešenie tejto situácie je potrebné mať k dispozícii technický nástroj na úrovni Únie, ktorý by umožnil presnú identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na tieto účely.

(37)Detektor viacnásobných totožností (MID) by mal vytvárať a uchovávať prepojenia medzi údajmi v rôznych informačných systémoch EÚ, a tým umožniť odhaliť viacnásobné totožnosti na dvojaký účel, a to uľahčenie kontrol totožnosti cestujúcich bona fide a boj proti podvodom s osobnými údajmi. MID by mal obsahovať len prepojenia medzi jednotlivcami, ktorých údaje sa nachádzajú vo viac než jednom informačnom systéme EÚ, s prísnym obmedzením na údaje potrebné na overenie toho, či je osoba v súlade s právom alebo v rozpore s ním evidovaná v rôznych systémoch pod rôznymi totožnosťami, alebo na objasnenie toho, či pri dvoch osobách s podobnými biografickými údajmi ide o jednu a tú istú osobu alebo nie. Spracúvanie údajov prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP) a spoločnej služby porovnávania biometrických údajov (spoločnej BMS) na účely prepojenia individuálnych zložiek medzi jednotlivými systémami by sa malo uskutočňovať v absolútne minimálnej miere, a preto je obmedzené na odhaľovanie viacnásobných totožností v čase, keď sa do jedného z informačných systémov zahrnutých v spoločnej databáze údajov o totožnosti a do SIS pridávajú nové údaje. MID by mal obsahovať záruky proti prípadnej diskriminácii osôb, ktoré majú viacnásobnú totožnosť v súlade s právom, alebo proti rozhodnutiam v neprospech takýchto osôb.

(38)Týmto nariadením sa stanovujú nové operácie spracúvania údajov na účely správnej identifikácie dotknutých osôb. Predstavuje to zásah do ich základných práv chránených podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv. Keďže ale účinná implementácia informačných systémov EÚ závisí od správnej identifikácie dotknutých jednotlivcov, takýto zásah je odôvodnený tými istými cieľmi ako sú tie, s ktorými bol zriadený každý z týchto systémov, a to sú účinné riadenie hraníc Únie, vnútorná bezpečnosť Únie, účinné vykonávanie azylovej a vízovej politiky Únie a boj proti neregulárnej migrácii.

(39)Európsky vyhľadávací portál (ESP) a spoločná služba porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS) by mali porovnávať údaje o osobách v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) a v SIS v čase, keď vnútroštátny orgán alebo orgán EÚ vytvára nové záznamy. Takéto porovnanie by malo byť automatizované. CIR a SIS by mali využívať spoločnú BMS na odhaľovanie prípadných prepojení na základe biometrických údajov. CIR a SIS by mali využívať ESP na odhaľovanie prípadných prepojení na základe alfanumerických údajov. CIR a SIS by mali byť schopné identifikovať rovnaké alebo podobné údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny uchovávané vo viacerých systémoch. V takom prípade by sa malo vytvoriť prepojenie poukazujúce na to, že ide o tú istú osobu. CIR a SIS by mali byť konfigurované tak, aby boli malé chyby v prepise alebo pravopisné chyby odhalené a nevytvárali tak žiadne neopodstatnené prekážky pre dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny.

(40)Vnútroštátny orgán alebo orgán EÚ, ktorý zaznamenal údaje v príslušnom informačnom systéme EÚ, by mal tieto prepojenia potvrdiť alebo zmeniť. Uvedený orgán by mal mať prístup k údajom uchovávaným v CIR alebo SIS a MID na účely manuálneho overenia totožnosti.

(41)Prístup k detektoru viacnásobných totožností (MID) zo strany orgánov členských štátov a orgánov EÚ, ktoré majú prístup aspoň k jednému informačnému systému EÚ zahrnutému v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) alebo k SIS, by mal byť obmedzený na tzv. červené prepojenia (angl. red links), pri ktorých prepojené údaje zahŕňajú rovnaké biometrické údaje, ale odlišné údaje o totožnosti, a orgán zodpovedný za overenie rôznych totožností dospel k záveru, že sa v rozpore s právom vzťahujú na tú istú osobu, alebo prepojené údaje zahŕňajú podobné údaje o totožnosti a orgán zodpovedný za overenie rôznych totožností dospel k záveru, že sa v rozpore s právom vzťahujú na tú istú osobu. V prípade, že prepojené údaje o totožnosti nie sú podobné, by sa malo vytvoriť žlté prepojenie (angl. yellow link) a malo by sa vykonať manuálne overenie s cieľom potvrdiť prepojenie alebo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť jeho farbu.

(42)Manuálne overovanie viacnásobných totožností by mal zabezpečovať orgán, ktorý vkladá alebo aktualizuje údaje, ktoré viedli k pozitívnej lustrácii a následnému prepojeniu s údajmi, ktoré už boli uložené v inom informačnom systéme EÚ. Orgán zodpovedný za overovanie viacnásobných totožností by mal posúdiť, či viacnásobné totožnosti existujú v súlade s právom alebo v rozpore s ním. Takéto posúdenie by sa malo vykonať podľa možnosti v prítomnosti daného štátneho príslušníka tretej krajiny a podľa potreby vyžiadaním si doplňujúcich objasnení alebo informácií. Takéto posúdenie by sa malo vykonať bezodkladne, a to v súlade s právnymi požiadavkami na presnosť informácií podľa práva Únie a vnútroštátneho práva.

(43)V prípade prepojení získaných v súvislosti so Schengenským informačným systémom (SIS), ktoré sa týkajú zápisov o osobách hľadaných na účely zadržania a následného odovzdania alebo vydania, o nezvestných alebo zraniteľných osobách, o osobách hľadaných na účely zaistenia ich účasti v súdnom konaní, o osobách hľadaných na účely diskrétnych alebo špecifických kontrol alebo o neznámych hľadaných osobách, orgánom zodpovedným za overovanie viacnásobných totožností by mal byť útvar SIRENE členského štátu, ktorý zápis vytvoril. Uvedené kategórie zápisov v SIS sú vskutku citlivé a nemali by sa nevyhnutne sprístupňovať orgánom, ktoré vkladajú údaje do niektorého z ostatných informačných systémov EÚ alebo ich v ňom aktualizujú. Vytvorením prepojenia by nemali byť dotknuté opatrenia, ktoré sa majú vykonať v súlade s [nariadením o SIS].

(44)Agentúra eu-LISA by mala zaviesť automatizované mechanizmy kontroly kvality údajov a spoločné ukazovatele kvality údajov. Agentúra eu-LISA by mala zodpovedať za vývoj centrálnej monitorovacej kapacity na účely kvality údajov a zostavovať pravidelné správy o analýze údajov s cieľom zlepšiť kontrolu implementácie a uplatňovania informačných systémov EÚ členskými štátmi. K spoločným ukazovateľom kvality by mali patriť normy minimálnej kvality pre uchovávanie údajov v informačných systémoch EÚ alebo komponentoch interoperability. Cieľom takýchto noriem kvality údajov by malo byť, aby informačné systémy EÚ a komponenty interoperability automaticky identifikovali zjavne nesprávne alebo nekonzistentne poskytnuté údaje tak, aby členský štát zadávajúci tieto údaje mohol tieto údaje overiť a vykonať všetky potrebné nápravné opatrenia.

(45)Komisia by mala vyhodnotiť správy agentúry eu-LISA o kvalite a v prípade potreby by mala pre členské štáty vydať odporúčania. Členské štáty by mali zodpovedať za vypracovanie akčného plánu, v ktorom sa opíšu opatrenia na odstránenie všetkých nedostatkov v kvalite údajov, a o svojom pokroku by mali pravidelne podávať správy.

(46)Univerzálnym formátom správ (UMF) by sa mala stanoviť norma pre štruktúrovanú cezhraničnú výmenu informácií medzi informačnými systémami, orgánmi a/alebo organizáciami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Univerzálnym formátom správ (UMF) by sa mala vymedziť spoločná terminológia a logické štruktúry pre bežne vymieňané informácie s cieľom uľahčiť interoperabilitu tým, že sa umožní vytváranie a čítanie obsahov výmeny konzistentným a sémanticky rovnocenným spôsobom.

(47)Na generovanie štatistických údajov naprieč systémami a na zostavovanie analytických správ na účely politiky, operatívy a kvality údajov by sa malo zriadiť centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky (CRRS). Agentúra eu-LISA by vo svojich technických priestoroch mala vytvoriť, zaviesť a hosťovať CRRS obsahujúce anonymné štatistické údaje z uvedených systémov, spoločnej databázy údajov o totožnosti, detektora viacnásobných totožností a spoločnej služby porovnávania biometrických údajov (spoločnej BMS). Údaje obsiahnuté v CRRS by nemali umožňovať identifikáciu jednotlivcov. Agentúra eu-LISA by mala tieto údaje anonymizovať a takto anonymizované údaje zaznamenávať v CRRS. Proces anonymizácie údajov by mal byť automatizovaný, pričom zamestnanci agentúry eu-LISA by nemali mať priamy prístup k osobným údajom uchovávaným v informačných systémoch EÚ alebo komponentoch interoperability.

(48)Na spracúvanie osobných údajov vnútroštátnymi orgánmi podľa tohto nariadenia by sa malo vzťahovať nariadenie (EÚ) 2016/679, s výnimkou prípadov, keď takéto spracúvanie uskutočňujú určené orgány alebo centrálne prístupové body členských štátov na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania alebo vyšetrovania, keď by sa mala uplatňovať smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680.

(49)Na spracúvanie osobných údajov v rámci jednotlivých systémov by sa mali uplatňovať osobitné ustanovenia o ochrane údajov [nariadenia o EES], nariadenia (ES) č. 767/2008, [nariadenia o ETIAS] a [nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol].

(50)Na spracúvanie osobných údajov agentúrou eu-LISA a ďalšími inštitúciami a orgánmi Únie pri plnení ich povinností podľa tohto nariadenia by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 60 bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/794, ktoré by sa malo uplatňovať na spracúvanie osobných údajov Europolom.

(51)Zákonnosť spracúvania osobných údajov členskými štátmi by mali monitorovať vnútroštátne dozorné orgány zriadené v súlade s [nariadením (EÚ) 2016/679], kým činnosti inštitúcií a orgánov Únie vykonávané v súvislosti so spracovávaním osobných údajov by mal monitorovať európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zriadený v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a dozorné orgány by mali pri monitorovaní spracovávania osobných údajov prostredníctvom komponentov interoperability navzájom spolupracovať.

(52)„(...) Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko ... .“

(53)Pokiaľ ide o dôvernosť, na úradníkov alebo ostatných zamestnancov, ktorí sú zamestnaní a pracujú v spojitosti so SIS, by sa mali vzťahovať príslušné ustanovenia Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.

(54)Členské štáty a aj agentúra eu-LISA by mali viesť bezpečnostné plány na účely uľahčenia plnenia povinností týkajúcich sa bezpečnosti a mali by vzájomne spolupracovať na riešení bezpečnostných otázok. Agentúra eu-LISA by mala takisto zaistiť nepretržité používanie najnovších technologických výdobytkov na zabezpečenie integrity údajov, pokiaľ ide o vývoj, návrh a správu komponentov interoperability.

(55)Implementácia komponentov interoperability stanovených v tomto nariadení bude mať vplyv na spôsob vykonávania kontrol na hraničných priechodoch. Bude to v dôsledku uplatňovania existujúcich pravidiel podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 61 spolu s pravidlami platnými pre interoperabilitu stanovenými v tomto nariadení.

(56)Na základe tohto kombinovaného uplatňovania pravidiel by mal európsky vyhľadávací portál (ESP) predstavovať hlavný prístupový bod pre povinné systematické vyhľadávanie v databázach v prípade príslušníkov tretích krajín na hraničných priechodoch, ako sa stanovuje v Kódexe schengenských hraníc. Príslušníci pohraničnej stráže by okrem toho mali pri posudzovaní toho, či osoba spĺňa podmienky vstupu vymedzené v Kódexe schengenských hraníc, zohľadňovať údaje o totožnosti, ktoré viedli ku klasifikácii prepojenia v detektore viacnásobných totožností (MID) ako červené prepojenie. Prítomnosť červeného prepojenia by však sama osebe nemala predstavovať dôvod na zamietnutie vstupu, a preto by sa existujúce dôvody na zamietnutie vstupu uvedené v Kódexe schengenských hraníc nemali meniť.

(57)Bolo by vhodné aktualizovať Praktickú príručku pre príslušníkov pohraničnej stráže s cieľom jednoznačne uviesť tieto objasnenia.

(58)Potrebná je však zmena nariadenia (EÚ) 2016/399 s cieľom uložiť príslušníkom pohraničnej stráže povinnosť odovzdať príslušníka tretej krajiny na osobitnú kontrolu v prípade, že sa pri vyhľadávaní v detektore viacnásobných totožností (MID) prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP) zistí existencia žltého alebo červeného prepojenia, a to s cieľom nepredlžovať čakanie pri bežnej kontrole.

(59)Ak je pri vyhľadávaní v detektore viacnásobných totožností (MID) prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP) výsledkom žlté prepojenie alebo sa pri ňom odhalí červené prepojenie, príslušník pohraničnej stráže vykonávajúci osobitnú kontrolu by mal nahliadnuť do spoločnej databázy údajov o totožnosti alebo Schengenského informačného systému alebo do oboch, aby mohol posúdiť informácie o kontrolovanej osobe, manuálne overiť jej rôzne totožnosti a v prípade potreby zmeniť farbu prepojenia.

(60)Na podporu účelu vypracúvania správ a štatistík je nevyhnutné udeliť oprávneným zamestnancom príslušných orgánov, inštitúcií a subjektov uvedených v tomto nariadení prístup, vďaka ktorému budú môcť nahliadať do určitých údajov týkajúcich sa určitých komponentov interoperability bez toho, aby mohli identifikovať konkrétne osoby.

(61)Aby sa príslušné orgány a orgány EÚ mohli prispôsobiť novým požiadavkám na používanie európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP), je potrebné stanoviť prechodné obdobie. Rovnako, aby sa umožnilo jednotné a optimálne fungovanie detektora viacnásobných totožností (MID), mali by sa pre začiatok jeho činnosti stanoviť prechodné opatrenia.

(62)Náklady na vývoj komponentov interoperability plánované v rámci súčasného viacročného finančného rámca sú nižšie než zostávajúca suma rozpočtu vyčleneného na inteligentné hranice v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 62 . Preto by sa mala v tomto nariadení podľa článku 5 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 515/2014 prerozdeliť suma, ktorá je v súčasnosti pridelená na rozvoj IT systémov na podporu riadenia migračných tokov cez vonkajšie hranice.

(63)Na doplnenie určitých podrobných technických aspektov tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o profily používateľov európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP) a obsah a formát odpovedí ESP. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 63 . V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa predovšetkým mali všetky dokumenty doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(64)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie podrobných pravidiel, ktoré sa týkajú: automatizovaných mechanizmov, postupov a ukazovateľov kontroly kvality údajov, vývoja normy UMF, postupov na určovanie prípadov podobnosti totožností, prevádzky centrálneho úložiska na účely podávania správ a štatistiky a postupov spolupráce v prípade bezpečnostných incidentov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 64 .

(65)Na každé spracúvanie údajov Europolu na účely tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/794.

(66)Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2004/38/ES.

(67)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis.

(68)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov po prijatí tohto nariadenia rozhodne, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(69)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES 65 ; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(70)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES 66 ; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(71)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis 67 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A, B a G rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode 68 .

(72)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 69 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A, B a G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES 70 .

(73)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 71 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A, B a G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ 72 .

(74)Pokiaľ ide o Cyprus, ustanovenia týkajúce sa SIS a VIS predstavujú ustanovenia, ktoré sú založené na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisia v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(75)Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, ustanovenia týkajúce sa SIS a VIS predstavujú ustanovenia, ktoré sú založené na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisia v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 v spojení s rozhodnutím Rady 2010/365/EÚ 73 a rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1908 74 .

(76)Pokiaľ ide o Chorvátsko, ustanovenia týkajúce sa SIS a VIS predstavujú ustanovenia, ktoré sú založené na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisia v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011 v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733 75 .

(77)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a uplatňuje sa v súlade s týmito právami a zásadami.

(78)S cieľom začleniť toto nariadenie do existujúceho právneho rámca by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť nariadenie (EÚ) 2016/399, nariadenie (EÚ) 2017/2226, rozhodnutie Rady 2008/633/SVV, nariadenie (ES) č. 767/2008 a rozhodnutie Rady 2004/512/ES,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.Týmto nariadením a [nariadením 2018/xx o interoperabilite – policajná a justičná spolupráca, azyl a migrácia] sa stanovuje rámec na zabezpečenie interoperability medzi systémom vstup/výstup (EES), vízovým informačným systémom (VIS), [európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)], systémom Eurodac, Schengenským informačným systémom (SIS) a [európskym informačným systémom registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (systém ECRIS-TCN)] s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto systémy a údaje v nich navzájom dopĺňali.

2.Uvedený rámec zahŕňa tieto komponenty interoperability:

a)európsky vyhľadávací portál (ESP);

b)spoločnú službu porovnávania biometrických údajov (BMS);

c)spoločnú databázu údajov o totožnosti (CIR);

d)detektor viacnásobných totožností (MID).

3.Týmto nariadením sa stanovujú aj ustanovenia o požiadavkách na kvalitu údajov, o univerzálnom formáte správ (UMF), o centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky (CRRS), ako aj povinnosti členských štátov a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), pokiaľ ide o návrh a prevádzku komponentov interoperability.

4.Týmto nariadením sa zároveň upravujú postupy a podmienky pre prístup orgánov presadzovania práva členských štátov a Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) k systému vstup/výstup (EES), vízovému informačnému systému (VIS), [európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS),] a systému Eurodac na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ktoré patria do ich právomoci, ich odhaľovania a vyšetrovania.

Článok 2
Ciele interoperability

1.Interoperabilitou zabezpečenou prostredníctvom tohto nariadenia sa sledujú tieto ciele:

a)zlepšiť riadenie vonkajších hraníc;

b)prispieť k predchádzaniu neregulárnej migrácie a boju proti nej;

c)prispieť k zaisteniu vysokej úrovne bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie vrátane udržiavania verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a ochrany bezpečnosti na území členských štátov;

d)zlepšiť vykonávanie spoločnej vízovej politiky a

e)pomôcť pri skúmaní žiadostí o medzinárodnú ochranu.

2.Ciele sledované zabezpečením interoperability sa dosiahnu tak, že sa:

a)zabezpečí správna identifikácia osôb;

b)prispeje k boju proti podvodom s osobnými údajmi;

c)zlepšia a harmonizujú požiadavky na kvalitu údajov v jednotlivých informačných systémoch EÚ;

d)členským štátom uľahčí technická a prevádzková implementácia existujúcich a budúcich informačných systémov EÚ;

e)posilnia, zjednodušia a zjednotia podmienky bezpečnosti a ochrany údajov, ktoré sa vzťahujú na príslušné informačné systémy EÚ;

f)zjednodušia podmienky prístupu orgánov presadzovania práva k systémom EES, VIS, [ETIAS] a Eurodac;

g)podporia účely systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS a [ECRIS-TCN].

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa vzťahuje na [systém vstup/výstup (EES)], vízový informačný systém (VIS), [európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)] a schengenský informačný systém (SIS).

2.Toto nariadenie sa vzťahuje na osoby, ktorých osobné údaje sa môžu spracovávať v informačných systémoch EÚ uvedených v odseku 1.

Článok 4
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2016/399;

2.„hraničné kontroly“ sú hraničné kontroly v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/399;

3.„pohraničný orgán“ je príslušník pohraničnej stráže, ktorý je podľa vnútroštátneho práva poverený vykonávať hraničné kontroly;

4.„dozorné orgány“ sú dozorný orgán zriadený v súlade s článkom 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a dozorný orgán zriadený v súlade s článkom 41 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/680;

5.„overenie“ je proces porovnávania súborov údajov s cieľom potvrdiť deklarovanú totožnosť (kontrola porovnaním jedného údaja s príslušným druhým údajom);

6.„identifikácia“ je proces určenia totožnosti osoby prostredníctvom prehľadania databázy porovnaním s viacerými súbormi údajov (kontrola porovnaním jedného údaja s viacerými údajmi);

7.„štátny príslušník tretej krajiny“ je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 Zmluvy, osoba bez štátnej príslušnosti alebo osoba, ktorej štátna príslušnosť nie je známa;

8.„alfanumerické údaje“ sú údaje vo forme písmen, číslic, špeciálnych znakov, medzier a interpunkčných znamienok;

9.„údaje o totožnosti“ sú údaje uvedené v článku 27 ods. 3 písm. a) až h);

10.„údaje o odtlačkoch prstov“ sú údaje týkajúce sa odtlačkov prstov určitej osoby;

11.„podoba tváre“ je digitálna podoba tváre;

12.„biometrické údaje“ sú údaje o odtlačkoch prstov a/alebo podoba tváre;

13.„biometrický vzor“ je matematické vyjadrenie získané výberom charakteristických znakov z biometrických údajov obmedzených na vlastnosti potrebné na vykonanie identifikácií a overovaní;

14.„cestovný doklad“ je pas alebo iný rovnocenný doklad, ktorý držiteľa oprávňuje na prekročenie vonkajších hraníc a ku ktorému je možné pripojiť vízum;

15.„údaje z cestovného dokladu“ sú typ a číslo cestovného dokladu a krajina, v ktorej bol cestovný doklad vydaný, dátum skončenia jeho platnosti a trojmiestny kód krajiny, ktorá cestovný doklad vydala;

16.„cestovné povolenie“ je cestovné povolenie v zmysle vymedzenia v článku 3 [nariadenia o ETIAS];

17.„krátkodobé vízum“ je vízum v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 810/2009;

18.„informačné systémy EÚ“ sú rozsiahle informačné systémy, ktoré spravuje agentúra eu-LISA;

19.„údaje Europolu“ sú osobné údaje poskytnuté Europolu na účely uvedené v článku 18 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/794;

20.„databázy Interpolu“ sú databáza odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD) vedená Interpolom a databáza cestovných dokladov súvisiacich s obežníkmi (databáza TDAWN Interpolu) vedená Interpolom;

21.„zhoda“ je existencia korešpondencie stanovená porovnaním dvoch alebo viacerých výskytov osobných údajov, ktoré sú zaznamenané v jednom z informačných systémov alebo databáz alebo ktoré sa do týchto systémov či databáz práve zaznamenávajú;

22.„pozitívna lustrácia“ je potvrdenie jedného alebo viacerých výskytov zhody;

23.„policajný orgán“ je „príslušný orgán“ v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 7 smernice 2016/680;

24.„určené orgány“ sú určené orgány členského štátu uvedené v článku 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2226, článku 3 ods. 1 rozhodnutia Rady 2008/633/SVV, [článku 43 nariadenia o ETIAS] a [článku 6 nariadenia Eurodac];

25.„trestný čin terorizmu“ je trestný čin podľa vnútroštátneho práva, ktorý zodpovedá jednému z trestných činov uvedených v smernici (EÚ) 2017/541 alebo je s ním rovnocenný;

26.„závažný trestný čin“ je trestný čin, ktorý zodpovedá jednému z trestných činov uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV alebo je s ním rovnocenný, ak sa podľa vnútroštátneho práva trestajú trestom odňatia slobody s hornou hranicou sadzby v dĺžke najmenej troch rokov alebo ochranným opatrením spojeným s obmedzením osobnej slobody v rovnakej dĺžke;

27.„ESS“ je systém vstup/výstup v zmysle nariadenia (EÚ) 2017/2226;

28.„VIS“ je vízový informačný systém v zmysle nariadenia (ES) č. 767/2008;

29.[„ETIAS“ je európsky systém pre cestovné informácie a povolenia v zmysle nariadenia o ETIAS];

30.„Eurodac“ je Eurodac v zmysle [nariadenia Eurodac];

31.„SIS“ je Schengenský informačný systém v zmysle [nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol, nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva a nariadenia o SIS v oblasti nelegálneho návratu];

32.[„systém ECRIS-TCN“ je Európsky informačný systém registrov trestov, v ktorom sú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti v zmysle nariadenia o systéme ECRIS-TCN];

33.„ESP“ je európsky vyhľadávací portál v zmysle článku 6;

34.„spoločná BMS“ je spoločná služba porovnávania biometrických údajov v zmysle článku 15;

35.„CIR“ je spoločná databáza údajov o totožnosti v zmysle článku 17;

36.„MID“ je detektor viacnásobných totožností v zmysle článku 25;

37.„CRRS“ je centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky v zmysle článku 39.

Článok 5
Nediskriminácia

Spracúvanie osobných údajov na účely tohto nariadenia nesmie viesť k diskriminácii osôb na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Musí sa pri ňom plne rešpektovať ľudská dôstojnosť a integrita. Osobitná pozornosť sa venuje deťom, starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím.

KAPITOLA II
Európsky vyhľadávací portál

Článok 6

Európsky vyhľadávací portál

1.Zriaďuje sa európsky vyhľadávací portál (ďalej len „ESP“, z angl. European search portal), ktorého účelom je zaistiť, aby orgány členských štátov a orgány EÚ mali rýchly, bezproblémový, efektívny, systematický a kontrolovaný prístup k informačným systémom EÚ, údajom Europolu a databázam Interpolu, ktoré potrebujú na plnenie úloh, v súlade s ich prístupovými právami, a podporiť ciele systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS, [ECRIS-TCN] a údajov Europolu.

2.ESP má tieto prvky:

a)centrálnu infraštruktúru vrátane vyhľadávacieho portálu, ktorý umožňuje súbežné vyhľadávanie v systémoch EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS, [ECRIS-TCN], ako aj v údajoch Europolu a databázach Interpolu;

b)bezpečný komunikačný kanál medzi ESP, členskými štátmi a orgánmi EÚ, ktoré sú oprávnené používať ESP v súlade s právom Únie;

c)zabezpečenú komunikačnú infraštruktúru medzi ESP a systémami EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, centrálnym SIS, [ECRIS-TCN], údajmi Europolu a databázami Interpolu, ako aj medzi ESP a centrálnymi infraštruktúrami spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR) a detektora viacnásobných totožností.

3.ESP vyvíja a jeho technickú správu zabezpečuje agentúra eu-LISA.

Článok 7

Používanie európskeho vyhľadávacieho portálu

1.Používanie ESP je vyhradené orgánom členských štátov a orgánom EÚ, ktoré majú podľa príslušných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prístup k systémom EES, [ETIAS], VIS, SIS, Eurodac a [ECRIS-TCN], k CIR a detektoru viacnásobných totožností, ako aj k údajom Europolu a databázam Interpolu.

2.Orgány uvedené v odseku 1 používajú ESP na vyhľadávanie údajov týkajúcich sa osôb alebo ich cestovných dokladov v centrálnych systémoch EES, VIS a [ETIAS], a to v súlade so svojimi prístupovými právami podľa práva Únie a vnútroštátneho práva. ESP používajú aj na vyhľadávanie v CIR v súlade so svojimi prístupovými právami podľa tohto nariadenia na účely uvedené v článkoch 20, 21 a 22.

3.Orgány členských štátov uvedené v odseku 1 môžu ESP používať na vyhľadávanie údajov týkajúcich sa osôb alebo ich cestovných dokladov v centrálnom SIS uvedenom v [nariadení o SIS v oblasti hraničných kontrol a v nariadení o SIS v oblasti presadzovania práva]. Prístup k centrálnemu SIS cez ESP sa zabezpečí prostredníctvom vnútroštátneho systému (N.SIS) každého členského štátu v súlade s [článkom 4 ods. 2 nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol a nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva].

4.Orgány EÚ používajú ESP na vyhľadávanie údajov týkajúcich sa osôb alebo ich cestovných dokladov v centrálnom SIS.

5.Orgány uvedené v odseku 1 môžu ESP používať na vyhľadávanie údajov týkajúcich sa osôb alebo ich cestovných dokladov v databázach Interpolu v súlade so svojimi prístupovými právami podľa práva Únie a vnútroštátneho práva.

Článok 8

Profily používateľov európskeho vyhľadávacieho portálu

1.Aby agentúra eu-LISA umožnila používanie ESP, vytvorí v súlade s technickými špecifikáciami a prístupovými právami uvedenými v odseku 2 profil pre každú kategóriu používateľov ESP, ktorý bude v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom zahŕňať:

a)dátové polia, ktoré sa majú používať pri vyhľadávaní;

b)informačné systémy EÚ, údaje Europolu a databázy Interpolu, v ktorých sa musí a môže vyhľadávať a ktoré musia používateľovi poskytnúť odpoveď, a

c)údaje uvedené v každej odpovedi.

2.Komisia v súlade s článkom 63 prijme delegované akty, v ktorých stanoví technické špecifikácie profilov uvedených v odseku 1 pre používateľov ESP uvedených v článku 7 ods. 1 v súlade s ich prístupovými právami.

Článok 9

Vyhľadávania

1.Používatelia ESP začnú vyhľadávanie tak, že v súlade so svojim používateľským profilom a prístupovými právami zadajú do ESP údaje. Po začatí vyhľadávania ESP vyhľadáva na základe údajov, ktoré zadal používateľ ESP, súbežne v systémoch EES, [ETIAS], VIS, SIS, Eurodac, [ECRIS-TCN] a v CIR, ako aj v údajoch Europolu a databázach Interpolu.

2.Dátové polia použité na začatie vyhľadávania cez ESP zodpovedajú dátovým poliam týkajúcim sa osôb alebo cestovných dokladov, ktoré sa v súlade s príslušnými právnymi nástrojmi môžu použiť na vyhľadávanie v rôznych informačných systémoch EÚ, údajoch Europolu a databázach Interpolu.

3.Agentúra eu-LISA vypracuje pre ESP dokument o riadení rozhrania (ICD) vychádzajúci z UMF, ktorý je uvedený v článku 38.

4.Systémy EES, [ETIAS], VIS, SIS, Eurodac, [ECRIS-TCN], CIR a detektor viacnásobných totožností, ako aj údaje Europolu a databázy Interpolu poskytujú údaje, ktoré obsahujú, na základe vyhľadávania cez ESP.

5.ESP musí byť navrhnutý tak, aby sa pri vyhľadávaní v databázach Interpolu údaje, na základe ktorých používatelia ESP začínajú vyhľadávanie, nesprístupňovali vlastníkom údajov Interpolu.

6.Odpoveď, ktorú ESP poskytne používateľovi, musí byť jedinečná a musí obsahovať všetky údaje, ku ktorým má daný používateľ podľa práva Únie prístup. V prípade potreby sa v odpovedi ESP uvádza, ktorému informačnému systému alebo databáze patria dané údaje.

7.Komisia v súlade s článkom 63 prijme delegovaný akt s cieľom stanoviť obsah a formát odpovedí ESP.

Článok 10

Uchovávanie logov

1.Bez toho, aby bol dotknutý [článok 46 nariadenia o EES], článok 34 nariadenia (ES) č. 767/2008, [článok 59 návrhu nariadenia o ETIAS] a články 12 a 18 nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol, agentúra eu-LISA uchováva logy všetkých operácií spracúvania údajov v rámci ESP. Uvedené logy zahŕňajú najmä tieto údaje:

a)orgán členského štátu a dotknutého používateľa ESP vrátane použitého profilu ESP podľa článku 8;

b)dátum a čas vyhľadávania;

c)informačné systémy EÚ a databázy Interpolu, v ktorých sa vyhľadávalo;

d)identifikačnú značku osoby, ktorá vykonala vyhľadávanie, v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo nariadením (EÚ) č. 45/2001, ak sa uplatňuje.

2.Tieto logy možno použiť len na monitorovanie ochrany údajov vrátane kontroly prípustnosti vyhľadávania a zákonnosti spracúvania údajov a na zaistenie bezpečnosti údajov podľa článku 42. Uvedené logy sa chránia primeranými opatreniami proti neoprávnenému prístupu a vymazávajú sa jeden rok po ich vytvorení, ak nie sú potrebné na už začaté postupy monitorovania.

Článok 11

Záložné postupy pre prípad, keď je technicky nemožné použiť európsky vyhľadávací portál

1.Keď je technicky nemožné použiť ESP na vyhľadávanie v jednom alebo vo viacerých informačných systémoch EÚ uvedených v článku 9 ods. 1 alebo v CIR z dôvodu poruchy ESP, používateľov ESP informuje agentúra eu-LISA.

2.Keď je technicky nemožné použiť ESP na vyhľadávanie v jednom alebo vo viacerých informačných systémoch EÚ uvedených v článku 9 ods. 1 alebo v CIR z dôvodu poruchy vnútroštátnej infraštruktúry v niektorom členskom štáte, príslušný orgán uvedeného členského štátu informuje agentúru eu-LISA a Komisiu.

3.V oboch prípadoch sa až do odstránenia technickej poruchy neuplatňuje povinnosť uvedená v článku 7 ods. 2 a 4 a členské štáty môžu pristupovať k informačným systémom uvedeným v článku 9 ods. 1 alebo k CIR priamo prostredníctvom svojich jednotných národných rozhraní alebo vnútroštátnych komunikačných infraštruktúr.

KAPITOLA III
Spoločná služba porovnávania biometrických údajov

Článok 12

Spoločná služba porovnávania biometrických údajov

1.Zriaďuje sa spoločná služba porovnávania biometrických údajov (ďalej len „spoločná BMS“, z angl. biometric matching service), ktorá slúži na uchovávanie biometrických vzorov a umožňuje vyhľadávanie na základe biometrických údajov naprieč viacerými informačnými systémami EÚ, na podporu CIR a detektora viacnásobných totožností, ako aj cieľov systémov EES, VIS, Eurodac, SIS a [ECRIS-TCN].

2.Spoločná BMS má tieto prvky:

a)centrálnu infraštruktúru vrátane vyhľadávača a funkcie uchovávania údajov uvedených v článku 13;

b)zabezpečenú komunikačnú infraštruktúru medzi spoločnou BMS, centrálnym SIS a CIR.

3.Spoločnú BMS vyvíja a jej technickú správu zabezpečuje agentúra eu-LISA.

Článok 13

Údaje uchovávané v spoločnej službe porovnávania biometrických údajov

1.V spoločnej BMS sa uchovávajú biometrické vzory, ktoré získava z týchto biometrických údajov:

a)údajov uvedených v článku 16 ods. 1 písm. d) a v článku 17 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) 2017/2226;

b)údajov uvedených v článku 9 ods. 6 nariadenia (ES) č. 767/2008;

c)[údajov uvedených v článku 20 ods. 2 písm. w) a x) nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol;

d)údajov uvedených v článku 20 ods. 3 písm. w) a x) nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva;

e)údajov uvedených v článku 4 ods. 3 písm. t) a u) nariadenia o SIS v oblasti nelegálneho návratu];

f)[údajov uvedených v článku 13 písm. a) nariadenia Eurodac;]

g)[údajov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b) a článku 5 ods. 2 nariadenia o ECRIS-TCN.]

2.V spoločnej BMS je pri každom biometrickom vzore uvedený odkaz na informačné systémy, v ktorých sa zodpovedajúce biometrické údaje uchovávajú.

3.Biometrické vzory sa do spoločnej BMS vkladajú výhradne po automatizovanej kontrole kvality biometrických údajov vložených do jedného z informačných systémov, ktorú vykonáva spoločná BMS, aby sa zaistilo splnenie minimálnych noriem kvality údajov.

4.Pri uchovávaní údajov uvedených v odseku 1 musia byť splnené normy kvality uvedené v článku 37 ods. 2.

Článok 14

Vyhľadávanie biometrických údajov cez spoločnú službu porovnávania biometrických údajov

Na účely vyhľadávania biometrických údajov uchovávaných v CIR a SIS používajú CIR aj SIS biometrické vzory uchovávané v spoločnej BMS. Vyhľadávania na základe biometrických údajov sa uskutočňujú v súlade s cieľmi stanovenými v tomto nariadení a v nariadení o EES, nariadení o VIS, nariadení Eurodac, [nariadeniach o SIS] a [nariadení o ECRIS-TCN].

Článok 15

Uchovávanie údajov v spoločnej službe porovnávania biometrických údajov

Údaje uvedené v článku 13 sa uchovávajú v spoločnej BMS dovtedy, kým sú zodpovedajúce biometrické údaje uložené v CIR alebo SIS.

Článok 16

Uchovávanie logov

1.Bez toho, aby bol dotknutý [článok 46 nariadenia o EES], článok 34 nariadenia (ES) č. 767/2008 a [články 12 a 18 nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva], agentúra eu-LISA uchováva logy všetkých operácií spracúvania údajov v rámci spoločnej BMS. Uvedené logy zahŕňajú najmä:

a)históriu týkajúcu sa vytvorenia a uchovávania biometrických vzorov;

b)odkaz na informačné systémy EÚ, v ktorých sa uskutočnilo vyhľadávanie za pomoci biometrických vzorov uchovávaných v spoločnej BMS;

c)dátum a čas vyhľadávania;

d)druh biometrických údajov použitých na začatie vyhľadávania;

e)dĺžku vyhľadávania;

f)výsledky vyhľadávania a dátum a čas zobrazenia výsledku;

g)identifikačnú značku osoby, ktorá vykonala vyhľadávanie, v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo nariadením (EÚ) č. 45/2001, ak sa uplatňuje.

2.Tieto logy možno použiť len na monitorovanie ochrany údajov vrátane kontroly prípustnosti vyhľadávania a zákonnosti spracúvania údajov a na zaistenie bezpečnosti údajov podľa článku 42. Uvedené logy sa chránia primeranými opatreniami proti neoprávnenému prístupu a vymazávajú sa jeden rok po ich vytvorení, ak nie sú potrebné na už začaté postupy monitorovania. Logy uvedené v odseku 1 písm. a) sa musia vymazať hneď ako sa vymažú príslušné údaje.

KAPITOLA IV
Spoločná databáza údajov o totožnosti

Článok 17

Spoločná databáza údajov o totožnosti

1.Zriaďuje sa spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR, z angl. common identity repository), v ktorej sa vytvára individuálna zložka pre každú osobu, ktorá je evidovaná v systémoch EES, VIS, [ETIAS], Eurodac alebo [ECRIS-TCN], obsahujúca údaje uvedené v článku 18, a ktorá slúži na uľahčenie a pomoc pri správnej identifikácii osôb evidovaných v systémoch EES, VIS, [ETIAS], Eurodac alebo [ECRIS-TCN], na podporu fungovania detektora viacnásobných totožností a na uľahčenie a zjednodušenie prístupu orgánov presadzovania práva k informačným systémom na úrovni EÚ, ktoré neslúžia na účely presadzovania práva, ak je potrebný na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie závažnej trestnej činnosti.

2.CIR má tieto prvky:

a)centrálnu infraštruktúru, ktorá nahradí centrálne systémy EES, VIS, [ETIAS], Eurodac a [ECRIS-TCN] v rozsahu, v akom sa v nej uchovávajú údaje uvedené v článku 18;

b)bezpečný komunikačný kanál medzi CIR, orgánmi členských štátov a orgánmi EÚ, ktoré sú oprávnené používať európsky vyhľadávací portál (ESP) v súlade s právom Únie;

c)zabezpečenú komunikačnú infraštruktúru medzi CIR a systémami EES, [ETIAS], VIS, Eurodac a [ECRIS-TCN], ako aj centrálnymi infraštruktúrami ESP, spoločnej BMS a detektora viacnásobných totožností.

3.CIR vyvíja a jej technickú správu zabezpečuje agentúra eu-LISA.

Článok 18

Spoločná databáza údajov o totožnosti

1.V CIR sa uchovávajú – logicky oddelené podľa informačného systému, z ktorého údaje pochádzajú – tieto údaje:

a)údaje uvedené v [článku 16 ods. 1 písm. a) až d) a článku 17 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia o EES];

b)údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a) až c), ods. 5 a 6 nariadenia (ES) č. 767/2008;

c)[údaje uvedené v článku 15 ods. 2 písm. a) až e) [nariadenia o ETIAS;]

d)– (neuplatňuje sa);

e)– (neuplatňuje sa).

2.Pri každom súbore údajov uvedených v odseku 1 je v rámci CIR zahrnutý odkaz na informačné systémy, z ktorých tieto údaje pochádzajú.

3.Pri uchovávaní údajov uvedených v odseku 1 musia byť splnené normy kvality uvedené v článku 37 ods. 2.

Článok 19

Dopĺňanie, zmena a vymazávanie údajov v spoločnej databáze údajov o totožnosti

1.Ak sa v systéme EES, VIS a [ETIAS] doplnia, zmenia alebo vymažú údaje, údaje uvedené v článku 18 uchovávané v individuálnej zložke v rámci CIR sa automatizovane musia doplniť, zmeniť alebo vymazať zodpovedajúcim spôsobom.

2.Ak detektor viacnásobných totožností v súlade s článkami 32 a 33 vytvorí medzi údajmi z dvoch alebo viacerých informačných systémov EÚ, ktoré sú súčasťou CIR, biele alebo červené prepojenie, CIR namiesto vytvorenia novej individuálnej zložky doplní nové údaje do tej individuálnej zložky, ktorej sa tieto prepojené údaje týkajú.

       Článok 20

Prístup k spoločnej databáze údajov o totožnosti

1.Policajný orgán členského štátu môže vyhľadávať v CIR s použitím biometrických údajov, ktoré boli danej osobe odobraté počas kontroly totožnosti, výhradne na účely identifikácie osoby, ak bol na to oprávnený podľa vnútroštátnych legislatívnych opatrení podľa odseku 2.

Ak vyhľadávanie ukáže, že údaje o danej osobe sú uchovávané v CIR, orgánu členského štátu sa umožní nahliadnuť do údajov uvedených v článku 18 ods. 1.

Ak sa biometrické údaje danej osoby nedajú použiť alebo ak je vyhľadávanie s použitím týchto údajov neúspešné, vyhľadávanie sa vykoná s použitím údajov o totožnosti tejto osoby spolu s údajmi z cestovného dokladu alebo s údajmi o totožnosti, ktoré poskytla daná osoba.

2.Členské štáty, ktoré si želajú využiť možnosť stanovenú v tomto článku, prijmú vnútroštátne legislatívne opatrenia. V týchto legislatívnych opatreniach sa uvedú presné účely kontrol totožnosti, a to spomedzi účelov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) a c). Určia sa v nich príslušné policajné orgány a stanovia sa nimi postupy, podmienky a kritériá takýchto kontrol.

Článok 21

Prístup k spoločnej databáze údajov o totožnosti na odhaľovanie viacnásobných totožností

1.Ak je výsledkom vyhľadávania v CIR žlté prepojenie podľa článku 28 ods. 4, orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností stanovený v súlade s článkom 29 má prístup k údajom o totožnosti uchovávaným v CIR, ktoré patria do rôznych informačných systémov označených týmto žltým prepojením, a to výhradne na účely uvedeného overovania.

2.Ak je výsledkom vyhľadávania v CIR červené prepojenie podľa článku 32, orgány uvedené v článku 26 ods. 2 majú prístup k údajom o totožnosti uchovávaným v CIR, ktoré patria do rôznych informačných systémov označených týmto červeným prepojením, a to výhradne na účely boja proti podvodom s osobnými údajmi.

Článok 22

Vyhľadávanie v spoločnej databáze údajov o totožnosti na účely presadzovania práva

1.Určené orgány členského štátu a Europol môžu nahliadať do CIR na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania v súvislosti s konkrétnym prípadom a s cieľom získať informácie o tom, či sa údaje o určitej osobe nachádzajú v systéme EES, VIS a [ETIAS].

2.Určené orgány členského štátu a Europol nie sú pri vyhľadávaní v CIR na účely uvedené v odseku 1 oprávnení nahliadať do údajov patriacich do [systému ECRIS-TCN].

3.Ak sa v odpovedi na vyhľadávanie v CIR uvádza, že údaje o danej osobe sa nachádzajú v systéme EES, VIS a [ETIAS], CIR poskytne určeným orgánom členských štátov a Europolu odpoveď formou odkazu podľa článku 18 ods. 2 na tie informačné systémy, ktoré obsahujú zodpovedajúce údaje. CIR poskytne odpoveď takým spôsobom, aby sa neohrozila bezpečnosť údajov.

4.Na plný prístup k údajom obsiahnutým v informačných systémoch EÚ na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania sa naďalej uplatňujú podmienky a postupy stanovené v príslušných legislatívnych nástrojoch, ktorými sa upravuje takýto prístup.

Článok 23

Uchovávanie údajov v spoločnej databáze údajov o totožnosti

1.Údaje uvedené v článku 18 ods. 1 a 2 sa vymazávajú z CIR v súlade s ustanoveniami o uchovávaní údajov uvedenými v [nariadení o EES], nariadení o VIS a [nariadení o ETIAS].

2.Individuálna zložka sa v CIR uchováva dovtedy, kým sú zodpovedajúce údaje uložené aspoň v jednom z informačných systémov, ktorých údaje sú obsiahnuté v CIR. Vytvorenie prepojenia neovplyvňuje dĺžku uchovávania jednotlivých údajov, ktoré sú navzájom prepojené.

Článok 24

Uchovávanie logov

1.Bez toho, aby bol dotknutý [článok 46 nariadenia o EES], článok 34 nariadenia (ES) č. 767/2008 a [článok 59 návrhu nariadenia o ETIAS], agentúra eu-LISA uchováva logy všetkých operácií spracúvania údajov v rámci CIR v súlade s odsekmi 2, 3 a 4.

2.Pokiaľ ide o prístup k CIR podľa článku 20, agentúra eu-LISA uchováva logy všetkých operácií spracúvania údajov v rámci CIR. Uvedené logy zahŕňajú najmä tieto údaje:

a)účel prístupu používateľa, ktorý vyhľadáva prostredníctvom CIR;

b)dátum a čas vyhľadávania;

c)druh údajov použitých na začatie vyhľadávania;

d)výsledky vyhľadávania;

e)identifikačnú značku osoby, ktorá vykonala vyhľadávanie, v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo s nariadením (EÚ) 2016/794 alebo nariadením (EÚ) 45/2001, ak sa uplatňuje.

3.Pokiaľ ide o prístup k CIR podľa článku 21, agentúra eu-LISA uchováva logy všetkých operácií spracúvania údajov v rámci CIR. Uvedené logy zahŕňajú najmä tieto údaje:

a)účel prístupu používateľa, ktorý vyhľadáva prostredníctvom CIR;

b)dátum a čas vyhľadávania;

c)v relevantných prípadoch údaje použité na začatie vyhľadávania;

d)v relevantných prípadoch výsledky vyhľadávania;

e)identifikačnú značku osoby, ktorá vykonala vyhľadávanie, v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo s nariadením (EÚ) 2016/794 alebo nariadením (EÚ) 45/2001, ak sa uplatňuje.

4.Pokiaľ ide o prístup k CIR podľa článku 22, agentúra eu-LISA uchováva logy všetkých operácií spracúvania údajov v rámci CIR. Uvedené logy zahŕňajú najmä tieto údaje:

a)odkaz na vnútroštátny spis;

b)dátum a čas vyhľadávania;

c)druh údajov použitých na začatie vyhľadávania;

d)výsledky vyhľadávania;

e)názov orgánu, ktorý vyhľadáva v CIR;

f)identifikačnú značku úradníka, ktorý vykonal vyhľadávanie, a úradníka, ktorý vyhľadávanie údajov nariadil, v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo s nariadením (EÚ) 2016/794 alebo nariadením (EÚ) 45/2001, ak sa uplatňuje.

Logy takéhoto prístupu pravidelne overuje príslušný dozorný orgán zriadený v súlade s článkom 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo v súlade s článkom 41 smernice 2016/680 v intervaloch nepresahujúcich šesť mesiacov, aby overil, či boli splnené postupy a podmienky stanovené v článku 22 ods. 1 až 3.

5.Každý členský štát uchováva logy vyhľadávaní zamestnancov, ktorí sú riadne oprávnení používať CIR podľa článkov 20, 21 a 22.

6.Logy uvedené v odsekoch 1 a 5 možno použiť len na monitorovanie ochrany údajov vrátane kontroly prípustnosti žiadosti a zákonnosti spracúvania údajov a na zaistenie bezpečnosti údajov podľa článku 42. Uvedené logy sa chránia primeranými opatreniami proti neoprávnenému prístupu a vymazávajú sa jeden rok po ich vytvorení, ak nie sú potrebné na už začaté postupy monitorovania.

7.Agentúra eu-LISA uchováva logy týkajúce sa histórie údajov uchovávaných v individuálnej zložke na účely vymedzené v odseku 6. Logy, ktoré sa týkajú histórie uchovávaných údajov, sa vymazávajú po vymazaní údajov.

KAPITOLA V
Detektor viacnásobných totožností

Článok 25

Detektor viacnásobných totožností

1.Na podporu fungovania CIR a podporu cieľov systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS a [ECRIS-TCN] sa zriaďuje detektor viacnásobných totožností (ďalej len „MID“, z angl. multiple-identity detector), ktorý vytvára a uchováva prepojenia medzi údajmi v informačných systémoch EÚ zahrnutých v CIR a systémom SIS a následne odhaľuje viacnásobné totožnosti na dvojaký účel, a to uľahčenie kontrol totožnosti a boj proti podvodom s osobnými údajmi.

2.MID má tieto prvky:

a)centrálnu infraštruktúru, ktorá uchováva prepojenia a odkazy na informačné systémy;

b)zabezpečenú komunikačnú infraštruktúru na spojenie MID so SIS a s centrálnymi infraštruktúrami európskeho vyhľadávacieho portálu a CIR.

3.MID vyvíja a jeho technickú správu zabezpečuje agentúra eu-LISA.

Článok 26

Prístup k detektoru viacnásobných totožností

1.Na účely manuálneho overovania totožnosti podľa článku 29 sa prístup k údajom uvedeným v článku 34 uchovávaným v MID poskytne:

a)pohraničným orgánom pri vytváraní alebo aktualizácii individuálnej zložky, ako sa stanovuje v článku 14 [nariadenia o EES];

b)príslušným orgánom uvedeným v článku 6 ods. 1 a 2 nariadenia č. 767/2008 pri vytváraní alebo aktualizácii súboru so žiadosťou vo VIS v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 767/2008;

c)[centrálnej jednotke ETIAS a národným jednotkám ETIAS pri posudzovaní uvedenom v článkoch 20 a 22 nariadenia o ETIAS;]

d)– (neuplatňuje sa);

e)útvaru SIRENE členského štátu pri vytvorení [zápisu v SIS v súlade s nariadením o SIS v oblasti hraničných kontrol];

f)– (neuplatňuje sa).

2.Orgány členských štátov a orgány EÚ, ktoré majú prístup aspoň k jednému z informačných systémov EÚ zahrnutých v CIR alebo k SIS, majú prístup k údajom uvedeným v článku 34 písm. a) a b), pokiaľ ide o červené prepojenia podľa článku 32.

Článok 27

Odhaľovanie viacnásobných totožností

1.Odhaľovanie viacnásobných totožností v spoločnej databáze údajov o totožnosti a v SIS sa začne, keď:

a)[sa v systéme EES vytvorila alebo aktualizovala individuálna zložka v súlade s článkom 14 nariadenia o EES];

b)sa vo VIS vytvoril alebo aktualizoval súbor so žiadosťou v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 767/2008;

c)[sa v systéme ETIAS vytvoril alebo aktualizoval súbor žiadosti v súlade s článkom 17 nariadenia o ETIAS];

d)– (neuplatňuje sa);

e)[sa v SIS vytvorí alebo aktualizuje zápis o osobe v súlade s kapitolou V nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol];

f)– (neuplatňuje sa).

2.Ak údaje obsiahnuté v niektorom informačnom systéme uvedenom v odseku 1 obsahujú biometrické údaje, CIR a centrálny SIS použijú na vykonanie postupu odhaľovania viacnásobných totožností spoločnú BMS. Spoločná BMS porovnáva biometrické vzory získané zo všetkých nových biometrických údajov s biometrickými vzormi, ktoré sa už v spoločnej BMS nachádzajú, s cieľom overiť, či sú údaje patriace tomu istému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny už uložené v CIR alebo centrálnom SIS alebo nie.

3.Okrem postupu uvedeného v odseku 2 CIR a centrálny SIS používajú európsky vyhľadávací portál na vyhľadávanie údajov uchovávaných v CIR a centrálnom SIS za použitia týchto údajov:

a)priezvisko, meno (mená); dátum narodenia, pohlavie a štátna príslušnosť (štátne príslušnosti) podľa článku 16 ods. 1 písm. a) [nariadenia o EES];

b)priezvisko, meno (mená); dátum narodenia, pohlavie a štátna príslušnosť (štátne príslušnosti) podľa článku 9 ods. 4 písm. a) nariadenia (ES) č. 767/2008;

c)[priezvisko; meno (mená); rodné priezvisko; dátum narodenia, miesto narodenia, pohlavie a štátna príslušnosť (štátne príslušnosti) podľa článku 15 ods. 2 nariadenia o ETIAS];

d)– (neuplatňuje sa);

e)[priezvisko (priezviská); krstné meno (krstné mená); rodné meno (rodné mená), predchádzajúce mená a prezývky; dátum narodenia, miesto narodenia, štátna príslušnosť (štátne príslušnosti) a pohlavie podľa článku 20 ods. 2 nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol; ]

f)– (neuplatňuje sa);

g)– (neuplatňuje sa);

h)– (neuplatňuje sa).

4.Postup odhaľovania viacnásobných totožností sa začne výhradne na porovnanie údajov, ktoré sú dostupné v jednom informačnom systéme, s údajmi, ktoré sú dostupné v inom informačnom systéme.

Článok 28
Výsledky odhaľovania viacnásobných totožností

1.Ak sa pri vyhľadávaniach uvedených v článku 27 ods. 2 a 3 nezaznamená pozitívna lustrácia, pokračuje sa v postupoch uvedených v článku 27 ods. 1 v súlade s príslušnými nariadeniami, ktorými sa upravujú.

2.Ak sa pri vyhľadávaní uvedenom v článku 27 ods. 2 a 3 zaznamená jedna pozitívna lustrácia alebo viacero pozitívnych lustrácií, spoločná databáza údajov o totožnosti a v prípade potreby SIS vytvoria prepojenie medzi údajmi použitými na začatie vyhľadávania a údajmi vedúcimi k pozitívnej lustrácii.

Ak bolo zaznamenaných viacero pozitívnych lustrácií, prepojenie musí byť vytvorené medzi všetkými údajmi vedúcimi k pozitívnej lustrácii. Ak údaje už boli prepojené, existujúce prepojenie sa rozšíri na údaje použité na začatie vyhľadávania.

3.Ak sa pri vyhľadávaní stanovenom v článku 27 ods. 2 a 3 zaznamená jedna pozitívna lustrácia alebo viacero pozitívnych lustrácií a údaje o totožnosti z prepojených súborov sú zhodné alebo podobné, vytvorí sa v súlade s článkom 33 biele prepojenie.

4.Ak sa pri vyhľadávaní stanovenom v článku 27 ods. 2 a 3 zaznamená jedna pozitívna lustrácia alebo viacero pozitívnych lustrácií a údaje o totožnosti z prepojených súborov nemožno považovať za podobné, vytvorí sa v súlade s článkom 30 a postupom uvedeným v článku 29 žlté prepojenie.

5.Komisia vo vykonávacích aktoch stanoví postupy na určenie prípadov, v ktorých údaje o totožnosti možno považovať za zhodné alebo podobné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.

6.Prepojenia sú uchovávané v súbore záznamov o potvrdení totožnosti uvedenom v článku 34.

Komisia vo vykonávacích aktoch stanoví technické predpisy na prepájanie údajov z rôznych informačných systémov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.

Článok 29
Manuálne overovanie rôznych totožností

1.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, orgánom zodpovedným za overovanie rôznych totožností je:

a)pohraničný orgán v prípade pozitívnych lustrácií, ku ktorým došlo pri vytváraní alebo aktualizácii individuálnej zložky v [systéme vstup/výstup v súlade s článkom 14 nariadenia o EES];

b)príslušné orgány uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 nariadenia 767/2008 v prípade pozitívnych lustrácií, ku ktorým došlo pri vytváraní alebo aktualizácii súboru so žiadosťou vo VIS v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 767/2008;

c)[centrálna jednotka ETIAS a národné jednotky ETIAS v prípade pozitívnych lustrácií, ku ktorým došlo v súlade s článkami 18, 20 a 22 nariadenia o ETIAS;]

d)– (neuplatňuje sa);

e)útvary SIRENE členského štátu v prípade pozitívnych lustrácií, ku ktorým došlo pri vytvorení zápisu v SIS v súlade s [nariadeniami o SIS v oblasti hraničných kontrol];

f)– (neuplatňuje sa).

Detektor viacnásobných totožností uvádza orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností v súbore záznamov o overení totožnosti.

2.Orgánom zodpovedným za overovanie rôznych totožností v súbore záznamov o potvrdení totožnosti je útvar SIRENE členského štátu, ktorý zápis vytvoril, ak je vytvorené prepojenie s údajmi obsiahnutými:

a)v zápise o osobách hľadaných na účely zadržania a následného odovzdania alebo vydania, ako sa uvádza v článku 26 [nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva];

b)v zápise o nezvestných alebo zraniteľných osobách, ako sa uvádza v článku 32 [nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva];

c)v zápise o osobách hľadaných na účely zaistenia ich účasti v súdnom konaní, ako sa uvádza v článku 34 [nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva];

d)[v zápise na účely návratu v súlade s nariadením o SIS v oblasti návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín];

e)v zápise o osobách podliehajúcich diskrétnym kontrolám, zisťovacím kontrolám alebo špecifickým kontrolám, ako sa uvádza v článku 36 [nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva];

f)v zápise o neznámych hľadaných osobách na účely zistenia totožnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a na vyhľadávanie na základe biometrických údajov, ako sa uvádza v článku 40 [nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva];

3.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností má prístup k súvisiacim údajom obsiahnutým v príslušnom súbore záznamov o potvrdení totožnosti a k údajom o totožnosti prepojeným v spoločnej databáze údajov o totožnosti a prípadne v SIS, a posudzuje rôzne totožnosti, aktualizuje prepojenie v súlade s článkami 31, 32 a 33 a bezodkladne ho doplní do súboru záznamov o potvrdení totožnosti.

4.Ak je orgánom zodpovedným za overovanie rôznych totožností v súbore záznamov o potvrdení totožnosti pohraničný orgán, ktorý vytvoril alebo aktualizoval individuálnu zložku v EES v súlade s článkom 14 nariadenia o EES, a ak je indikované žlté prepojenie, daný pohraničný orgán vykoná dodatočné overovanie v rámci osobitnej kontroly. Počas tejto osobitnej kontroly majú pohraničné orgány prístup k súvisiacim údajom obsiahnutým v príslušnom súbore záznamov o potvrdení totožnosti a posudzujú rôzne totožnosti, aktualizujú prepojenie v súlade s článkami 31 až 33 a bezodkladne ho doplnia do súboru záznamov o potvrdení totožnosti.

5.V prípade, že je indikované viac ako jedno prepojenie, orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností posúdi každé prepojenie osobitne.

6.V prípade, že údaje, pri ktorých bola zaznamenaná pozitívna lustrácia, už boli prepojené, orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností zohľadní existujúce prepojenia pri zvažovaní potreby vytvorenia nových prepojení.

Článok 30

Žlté prepojenie

1.Prepojenie medzi údajmi z dvoch alebo viacerých informačných systémov sa klasifikuje ako žlté v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)prepojené údaje zahŕňajú tie isté biometrické údaje ale odlišné údaje o totožnosti a nebolo vykonané manuálne overovanie rôznej totožnosti;

b)prepojené údaje zahŕňajú odlišné údaje o totožnosti a nebolo vykonané manuálne overovanie rôznej totožnosti.

2.Ak je prepojenie klasifikované ako žlté v súlade s odsekom 1, uplatňuje sa postup stanovený v článku 29.

Článok 31

Zelené prepojenie

1.Prepojenie medzi údajmi z dvoch alebo viacerých informačných systémov sa klasifikuje ako zelené, ak prepojené údaje nezahŕňajú tie isté biometrické údaje ale zahŕňajú podobné údaje o totožnosti a orgán zodpovedný za overenie rôznych totožností dospel k záveru, že sa týkajú dvoch rôznych osôb.

2.Ak sa vyhľadávalo v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) alebo v SIS a ak existuje zelené prepojenie medzi údajmi v dvoch alebo viacerých informačných systémoch tvoriacich CIR alebo so SIS, detektor viacnásobných totožností musí indikovať, že sa údaje o totožnosti zahrnuté v prepojených údajoch netýkajú tej istej osoby. V odpovedi informačného systému, v ktorom sa vyhľadávalo, sú uvedené iba údaje o osobe, ktorej údaje sa použili na vyhľadávanie, bez toho, aby sa dosiahla pozitívna lustrácia na základe údajov, medzi ktorými existuje zelené prepojenie.

Článok 32

Červené prepojenie

1.Prepojenie medzi údajmi z dvoch alebo viacerých informačných systémov sa klasifikuje ako červené v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)prepojené údaje zahŕňajú tie isté biometrické údaje ale odlišné údaje o totožnosti a orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností dospel k záveru, že sa v rozpore s právom týkajú tej istej osoby;

b)prepojené údaje zahŕňajú podobné údaje o totožnosti a orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností dospel k záveru, že sa v rozpore s právom týkajú tej istej osoby;

2.Ak sa vyhľadávalo v CIR alebo v SIS a ak existuje červené prepojenie medzi údajmi v dvoch alebo viacerých informačných systémoch tvoriacich CIR alebo so SIS, detektor viacnásobných totožností musí v odpovedi indikovať údaje uvedené v článku 34. Opatrenia nadväzujúce na červené prepojenie sa realizujú v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

3.Ak sa vytvorí červené prepojenie medzi údajmi zo systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac alebo [ECRIS-TCN], individuálna zložka uložená v CIR sa aktualizuje v súlade s článkom 19 ods. 1.

4.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa nakladania so zápismi v SIS uvedené v [nariadení o SIS v oblasti hraničných kontrol, o SIS v oblasti presadzovania práva a o SIS v oblasti návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín], a bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia potrebné na ochranu bezpečnosti a verejného poriadku, predchádzanie trestnej činnosti a zaručenie toho, že nebude ohrozené žiadne vnútroštátne vyšetrovanie, ak sa vytvorí červené prepojenie, orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností informuje danú osobu o existencii viacnásobných totožností, ktoré sú v rozpore s právom.

5.Ak sa vytvorí červené prepojenie, orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností poskytne odkaz na orgány zodpovedné za prepojené údaje.

Článok 33

Biele prepojenie

1.Prepojenie medzi údajmi z dvoch alebo viacerých informačných systémov sa klasifikuje ako biele v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)prepojené údaje zahŕňajú tie isté biometrické údaje a tie isté alebo podobné údaje o totožnosti;

b)prepojené údaje zahŕňajú tie isté alebo podobné údaje o totožnosti a aspoň v jednom informačnom systéme nie sú biometrické údaje o danej osobe;

c)prepojené údaje zahŕňajú tie isté biometrické údaje ale odlišné údaje o totožnosti a orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností dospel k záveru, že sa týkajú tej istej osoby, ktorá má oprávnene rôzne údaje o totožnosti.

2.Ak sa vyhľadávalo v CIR alebo v SIS a ak existuje biele prepojenie medzi údajmi v dvoch alebo viacerých informačných systémoch tvoriacich CIR alebo so SIS, detektor viacnásobných totožností musí indikovať, že sa údaje o totožnosti zahrnuté v prepojených údajoch týkajú tej istej osoby. V odpovediach informačných systémov, v ktorých sa vyhľadávalo, sú prípadne uvedené všetky prepojené údaje o osobe, čo znamená, že sa dosiahne pozitívna lustrácia na základe údajov, medzi ktorými existuje biele prepojenie, ak orgán, ktorý začal vyhľadávanie, má prístup k prepojeným údajom podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

3.Ak sa vytvorí biele prepojenie medzi údajmi zo systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac alebo [ECRIS-TCN], individuálna zložka uložená v CIR sa aktualizuje v súlade s článkom 19 ods. 1.

4.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa nakladania so zápismi v SIS uvedené v [nariadení o SIS v oblasti hraničných kontrol, o SIS v oblasti presadzovania práva a o SIS v oblasti návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín], ak sa v nadväznosti na manuálne overovanie viacnásobných totožností vytvorí biele prepojenie, orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností informuje danú osobu o existencii rozdielov v jej osobných údajoch medzi systémami a poskytne odkaz na orgány zodpovedné za prepojené údaje.

Článok 34

Súbor záznamov o potvrdení totožnosti

Súbor záznamov o potvrdení totožnosti obsahuje tieto údaje:

a)prepojenia vrátane ich opisu vo forme farieb, ako sa uvádza v článkoch 30 až 33;

b)odkaz na informačné systémy, ktorých údaje sú prepojené;

c)jednotné identifikačné číslo, ktoré umožňuje získať údaje z informačných systémov so zodpovedajúcimi prepojenými súbormi;

d)prípadne orgán zodpovedný za overovanie rôznych totožností.

Článok 35

Uchovávanie údajov v detektore viacnásobných totožností

Súbory záznamov o potvrdení totožnosti a v nich uvedené údaje vrátane prepojení sú uložené v detektore viacnásobných totožností (MID) len tak dlho, ako sú prepojené údaje uchovávané v dvoch alebo viacerých informačných systémoch EÚ.

Článok 36

Uchovávanie logov

1.Agentúra eu-LISA uchováva logy všetkých operácií spracúvania údajov v MID. Uvedené logy zahŕňajú najmä:

a)účel prístupu používateľa a jeho prístupové práva;

b)dátum a čas vyhľadávania;

c)druh údajov použitých na začatie vyhľadávania alebo vyhľadávaní;

d)odkaz na prepojené údaje;

e)históriu súboru záznamov o potvrdení totožnosti;

f)identifikačnú značku osoby, ktorá vykonala vyhľadávanie.

2.Každý členský štát uchováva logy zamestnancov, ktorí sú oprávnení používať MID.

3.Logy možno použiť len na monitorovanie ochrany údajov vrátane kontroly prípustnosti žiadosti a zákonnosti spracúvania údajov a na zaistenie bezpečnosti údajov podľa článku 42. Logy sa chránia primeranými opatreniami proti neoprávnenému prístupu a vymazávajú sa jeden rok po ich vytvorení, ak nie sú potrebné na už začaté postupy monitorovania. Logy, pokiaľ ide o históriu súboru záznamov o potvrdení totožnosti, sa vymazávajú po vymazaní údajov v súbore záznamov o potvrdení totožnosti.

KAPITOLA VI
Opatrenia na podporu interoperability

Článok 37

Kvalita údajov

1.Agentúra eu-LISA vytvorí automatizované mechanizmy a postupy kontroly kvality údajov týkajúce sa údajov uchovávaných v systémoch EES, [ETIAS], VIS, SIS, spoločnej službe porovnávania biometrických údajov (spoločnej BMS), spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) a detektore viacnásobných totožností (MID).

2.Agentúra eu-LISA vytvorí spoločné ukazovatele kvality údajov a normy minimálnej kvality pre uchovávanie údajov v systémoch EES, [ETIAS], VIS, SIS, spoločnej BMS, CIR a MID.

3.Agentúra eu-LISA pravidelne podáva správy o automatizovaných mechanizmoch a postupoch kontroly kvality údajov a spoločných ukazovateľoch kvality údajov členským štátom. Agentúra eu-LISA predkladá takisto pravidelnú správu Komisii o vzniknutých problémoch a dotknutých členských štátoch.

4.Podrobnosti o automatizovaných mechanizmoch a postupoch kontroly kvality údajov a o spoločných ukazovateľoch kvality údajov a normách minimálnej kvality pre uchovávanie údajov v systémoch EES, [ETIAS], VIS, SIS, spoločnej BMS, CIR a MID, a to najmä pokiaľ ide o biometrické údaje, sa stanovia vo vykonávacích aktoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.

5.Rok po vytvorení automatizovaných mechanizmov a postupov kontroly kvality údajov a spoločných ukazovateľov kvality údajov a potom vždy každoročne Komisia vyhodnotí implementáciu kvality údajov zo strany členských štátov a poskytne potrebné odporúčania. Členské štáty predkladajú Komisii akčný plán na nápravu všetkých nedostatkov zistených v hodnotiacej správe a správy o pokroku dosiahnutom pri plnení tohto akčného plánu, a to až dovtedy, kým sa celý akčný plán nezrealizuje. Komisia zašle hodnotiacu správu Európskemu parlamentu, Rade, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Agentúre Európskej únie pre základné práva, ktorá bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 168/2007 76 .

Článok 38

Univerzálny formát správ

1.Týmto sa zavádza univerzálny formát správ (UMF). UMF je vymedzením noriem pre určité obsahové prvky cezhraničnej výmeny informácií medzi informačnými systémami, orgánmi a/alebo organizáciami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí

2.Norma UMF sa použije pri rozvoji systémov EES, [ETIAS], európskeho vyhľadávacieho portálu, CIR, MID a prípadne pri vývoji vykonávanom agentúrou eu-LISA alebo iným orgánom EÚ v oblasti nových modelov výmeny informácií a informačných systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

3.Norma UMF sa môže použiť vo VIS, SIS a pri akomkoľvek existujúcom alebo novom modeli cezhraničnej výmeny informácií a pri informačných systémoch v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré vyvinuli členské štáty alebo pridružené krajiny.

4.Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa stanoví a vypracuje norma UMF uvedená v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.

Článok 39

Centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky

1.Centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky (CRRS) sa zriaďuje na podporu cieľov systémov EES, VIS, [ETIAS] a SIS a na vytváranie medzisystémových štatistických údajov a analytických správ na účely politiky, vykazovania a kvality údajov.

2.Agentúra eu-LISA vo svojich technických priestoroch vytvorí, zavedie a hosťuje CRRS obsahujúce logicky oddelené údaje uvedené v [článku 63 nariadenia o EES], článku 17 nariadenia (ES) č. 767/2008, [článku 73 nariadenia o ETIAS] a [článku 54 nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol]. Údaje obsiahnuté v CRRS nesmú umožňovať zistenie totožnosti jednotlivcov. Prístup do úložiska sa poskytuje prostredníctvom zabezpečeného prístupu cez transeurópske telematické služby medzi administratívami (TESTA) s kontrolou prístupu a osobitnými profilmi používateľov výhradne na účely podávania správ a štatistiky orgánom uvedeným v [článku 63 nariadenia o EES], článku 17 nariadenia (ES) č. 767/2008, [článku 73 nariadenia o ETIAS] a [článku 54 nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol].

3.Agentúra eu-LISA anonymizuje údaje a takéto anonymné údaje zaznamenáva do CRRS. Proces anonymizácie údajov je automatizovaný.

4.CRRS má tieto prvky:

a)centrálnu infraštruktúru pozostávajúcu z úložiska údajov umožňujúceho anonymizáciu údajov;

b)zabezpečenú komunikačnú infraštruktúru na pripojenie CRRS k systémom EES, [ETIAS], VIS a SIS, ako aj k centrálnym infraštruktúram spoločnej BMS, CIR a MID.

5.Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá týkajúce sa fungovania CRRS, ako aj osobitné záruky pre spracovanie osobných údajov uvedených v odsekoch 2 a 3 a bezpečnostné pravidlá vzťahujúce sa na úložisko. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.

KAPITOLA VII
Ochrana údajov

Článok 40
Prevádzkovateľ

1.V súvislosti so spracovávaním údajov v spoločnej službe porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS) orgány členského štátu, ktoré sú prevádzkovateľmi v prípade VIS, EES a SIS sa takisto považujú za prevádzkovateľov v súlade s článkom 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o biometrické vzory získané z údajov uvedených v článku 13, ktoré vkladajú do príslušných systémov, a majú zodpovednosť za spracúvanie biometrických vzorov v spoločnej BMS.

2.V súvislosti so spracovávaním údajov v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR), orgány členského štátu, ktoré sú prevádzkovateľmi v prípade VIS, EES a [ETIAS], sa takisto považujú za prevádzkovateľov v súlade s článkom 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o údaje uvedené v článku 18, ktoré vkladajú do príslušných systémov, a majú zodpovednosť za spracúvanie týchto osobných údajov v CIR.

3.V súvislosti so spracovávaním údajov v detektore viacnásobných totožností:

a)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž sa v súlade s článkom 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 45/2001 považuje za prevádzkovateľa v súvislosti so spracúvaním osobných údajov zo strany centrálnej jednotky ETIAS;

b)orgány členských štátov, ktoré dopĺňajú alebo menia údaje v súbore záznamov o potvrdení totožnosti sa takisto považujú za prevádzkovateľov v súlade s článkom 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 a majú zodpovednosť za spracúvanie osobných údajov v detektore viacnásobných totožností.

Článok 41
Spracovateľ údajov

V súvislosti so spracúvaním osobných údajov v CIR, agentúra eu-LISA sa má považovať za spracovateľa údajov v súlade s článkom 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 42
Bezpečnosť spracovania

1.Agentúra eu-LISA aj orgány členských štátov zaistia bezpečnosť spracovávania osobných údajov, ku ktorému dochádza pri uplatňovaní tohto nariadenia. Agentúra eu-LISA, [centrálna jednotka ETIAS] a orgány členských štátov spolupracujú pri úlohách týkajúcich sa bezpečnosti.

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 22 nariadenia (ES) č. 45/2001, agentúra eu-LISA prijme opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti komponentov interoperability a súvisiacej komunikačnej infraštruktúry.

3.Agentúra eu-LISA prijme potrebné opatrenia vrátane bezpečnostného plánu, plánu na zabezpečenie kontinuity činností a plánu obnovy systému po zlyhaní s cieľom:

a)fyzicky chrániť údaje, a to aj prostredníctvom vypracovania pohotovostných plánov na ochranu kritickej infraštruktúry;

b)zabrániť neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo odstráneniu nosičov údajov;

c)zabrániť neoprávnenému vkladaniu údajov a neoprávnenému prehliadaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu zaznamenaných osobných údajov;

d)zabrániť neoprávnenému spracúvaniu údajov a neoprávnenému kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu údajov;

e)zabezpečiť, aby osoby oprávnené na prístup ku komponentom interoperability mali prístup výlučne k údajom, na ktoré sa vzťahuje ich povolenie na prístup, a to len prostredníctvom individuálnej totožnosti používateľa a režimov tajného prístupu;

f)zabezpečiť, aby bolo možné overiť a určiť, ktorým orgánom sa môžu osobné údaje prenášať prostredníctvom zariadenia na prenos údajov;

g)zabezpečiť, aby bolo možné overiť a určiť, ktoré údaje boli spracované v rámci komponentov interoperability, kedy, kým a na aký účel;

h)zabrániť neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazávaniu osobných údajov pri prenose osobných údajov z alebo do komponentov interoperability, alebo počas prepravy nosičov údajov, a to najmä vhodnými technikami šifrovania;

i)monitorovať účinnosť bezpečnostných opatrení uvedených v tomto odseku a prijať nevyhnutné organizačné opatrenia týkajúce sa vnútorného monitorovania s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

4.Členské štáty prijmú opatrenia rovnocenné tými, ktoré sú uvedené v odseku 3, pokiaľ ide o bezpečnosť v súvislosti so spracúvaním osobných údajov zo strany orgánov, ktoré majú právo na prístup k niektorému z komponentov interoperability.

Článok 43

Dôverný charakter údajov SIS

1.Každý členský štát uplatňuje v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi na všetky osoby a orgány, od ktorých sa vyžaduje práca s údajmi SIS, ku ktorým získali prístup prostredníctvom komponentov interoperability, vlastné pravidlá týkajúce sa služobného tajomstva alebo inej rovnocennej povinnosti zachovávať dôvernosť. Táto povinnosť sa uplatňuje aj po odchode týchto osôb z funkcie alebo zamestnania, alebo po skončení činnosti týchto orgánov.

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, uplatňuje agentúra eu-LISA na všetkých svojich zamestnancov, od ktorých sa vyžaduje práca s údajmi SIS, vhodné predpisy týkajúce sa služobného tajomstva alebo inej rovnocennej povinnosti zachovávať dôvernosť na úrovni porovnateľnej s úrovňou stanovenou v odseku 1. Táto povinnosť sa uplatňuje aj po odchode týchto osôb z funkcie alebo zamestnania, alebo po skončení ich činností.

Článok 44
Bezpečnostné incidenty

1.Akákoľvek udalosť, ktorá má alebo môže mať vplyv na bezpečnosť komponentov interoperability a môže spôsobiť poškodenie alebo stratu údajov v nich uložených, sa považuje za bezpečnostný incident, a to najmä ak mohlo dôjsť k neoprávnenému prístupu k údajom, alebo mohla byť alebo bola narušená dostupnosť, integrita a dôvernosť údajov.

2.Bezpečnostné incidenty sa riadia tak, aby sa zabezpečila rýchla, účinná a správna reakcia.

3.Bez toho, aby bolo dotknuté oznamovanie a nahlasovanie porušenia ochrany osobných údajov podľa článku 33 nariadenia (EÚ) 2016/679 a/alebo článku 30 smernice (EÚ) 2016/680, členské štáty informujú o bezpečnostných incidentoch Komisiu, agentúru eu-LISA a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. V prípade bezpečnostného incidentu vo vzťahu k centrálnej infraštruktúre komponentov interoperability informuje agentúra eu-LISA Komisiu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

4.Informácie týkajúce sa bezpečnostného incidentu, ktorý má alebo môže mať vplyv na prevádzku komponentov interoperability alebo na dostupnosť, integritu a dôvernosť údajov, sa poskytnú členským štátom a nahlásia v súlade s plánom riadenia incidentov, ktorý poskytne agentúra eu-LISA.

5.V prípade bezpečnostného incidentu príslušné členské štáty a agentúra eu-LISA spolupracujú. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví špecifikácie tohto postupu spolupráce. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.

Článok 45
Vlastné monitorovanie

Členské štáty a príslušné orgány EÚ zabezpečia, aby každý orgán oprávnený na prístup ku komponentom interoperability prijal opatrenia nevyhnutné na monitorovanie súladu s týmto nariadením a v prípade potreby spolupracoval s dozorným orgánom.

Prevádzkovatelia uvedení v článku 40 prijmú potrebné opatrenia na monitorovanie súladu spracovania údajov s týmto nariadením vrátane častého overovania logov, a prípadne spolupracujú s dozornými orgánmi uvedenými v článkoch 49 a 50.

Článok 46
Právo na informácie

1.Bez toho, aby bolo dotknuté právo na informácie uvedené v článkoch 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001 a článkoch 13 a 14 nariadenia (EÚ) 2016/679, osobám, ktorých údaje sú uložené v spoločnej službe porovnávania biometrických údajov, spoločnej databáze údajov o totožnosti alebo v detektore viacnásobnej totožnosti, musí orgán, ktorý zhromažďuje ich údaje, poskytnúť v čase ich zhromažďovania informácie o spracúvaní osobných údajov na účely tohto nariadenia, vrátane informácií o totožnosti a kontaktné údaje príslušných prevádzkovateľov, a o postupoch pre uplatnenie ich práv na prístup k údajom, ich opravu a vymazanie, ako aj kontaktné údaje európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a vnútroštátneho dozorného orgánu členského štátu zodpovedného za zhromažďovanie údajov.

2.Osoby, ktorých údaje sú zaznamenané v systémoch EES, VIS alebo [ETIAS], musia byť informované o spracúvaní údajov na účely tohto nariadenia v súlade s odsekom 1, ak:

a)[sa v systéme EES vytvorí alebo aktualizuje individuálna zložka v súlade s článkom 14 nariadenia o EES];

b)sa vo VIS vytvorí alebo aktualizuje súbor so žiadosťou v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 767/2008;

c)[sa v systéme ETIAS vytvorí alebo aktualizuje súbor žiadosti v súlade s článkom 17 nariadenia o ETIAS];

d)– (neuplatňuje sa);

e)– (neuplatňuje sa).

Článok 47
Právo na prístup, opravu a vymazanie

1.V záujme vykonávania svojich práv podľa článkov 13, 14, 15 a 16 nariadenia (ES) č. 45/2001 a článkov 15, 16, 17 a 18 nariadenia (EÚ) 2016/679 má každá osoba právo obrátiť sa na členský štát zodpovedný za manuálne overovanie rôznych totožností alebo na ktorýkoľvek členský štát, ktorý túto žiadosť preskúma a odpovie na ňu.

2.Členský štát zodpovedný za manuálne overovanie rôznych totožností uvedený v článku 29 alebo členský štát, ktorému bola žiadosť predložená, na ňu poskytnú odpoveď do 45 dní od jej prijatia.

3.Ak sa žiadosť o opravu alebo vymazanie osobných údajov podáva inému členskému štátu než zodpovednému členskému štátu, členský štát, ktorému sa žiadosť podala, kontaktuje orgány zodpovedného členského štátu do siedmich dní a zodpovedný členský štát skontroluje správnosť údajov a zákonnosť spracúvania údajov v lehote 30 dní od kontaktovania.

4.Ak sa po preskúmaní zistí, že údaje uchovávané v detektore viacnásobných totožností (MID) sú fakticky nesprávne alebo boli zaznamenané v rozpore s právom, zodpovedný členský štát alebo prípadne členský štát, ktorému bola podaná žiadosť, údaje opraví alebo vymaže.

5.Ak zodpovedný členský štát zmení údaje v MID počas obdobia ich platnosti, zodpovedný členský štát vykoná spracovanie podľa článku 27 a prípadne článku 29 s cieľom zistiť, či je potrebné zmenené údaje prepojiť. Ak sa pri spracovaní nezaznamená pozitívna lustrácia, zodpovedný členský štát alebo prípadne členský štát, ktorému bola podaná žiadosť, vymaže údaje zo súboru záznamov o potvrdení totožnosti. Ak sa pri automatizovanom spracovaní zaznamená pozitívna lustrácia alebo viacero pozitívnych lustrácií, zodpovedný členský štát vytvorí alebo aktualizuje príslušné prepojenie v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia.

6.Ak zodpovedný členský štát alebo prípadne členský štát, ktorému bola podaná žiadosť, nesúhlasí s tvrdením, že údaje zaznamenané v MID sú fakticky nesprávne alebo boli zaznamenané v rozpore s právom, tento členský štát bezodkladne prijme administratívne rozhodnutie s písomným vysvetlením pre dotknutú osobu, prečo odmieta opraviť alebo vymazať údaje, ktoré sa jej týkajú.

7.V tomto rozhodnutí sa dotknutej osobe takisto poskytnú informácie o možnosti napadnúť rozhodnutie prijaté v súvislosti so žiadosťou uvedenou v odseku 3 a prípadne informácie o tom, ako podať žalobu alebo sťažnosť príslušným orgánom alebo súdom a aká pomoc je k dispozícii vrátane pomoci od príslušných vnútroštátnych dozorných orgánov.

8.Každá žiadosť podaná podľa odseku 3 musí obsahovať informácie potrebné na identifikáciu dotknutej osoby. Tieto údaje sa použijú výlučne na umožnenie výkonu práv uvedených v odseku 3 a okamžite potom sa vymažú.

9.Zodpovedný členský štát alebo prípadne členský štát, ktorému bola podaná žiadosť, uchováva záznam v podobe písomného dokumentu o tom, že bola podaná žiadosť uvedená v odseku 3 a ako bola riešená, a bezodkladne sprístupní tento dokument príslušným vnútroštátnym dozorným orgánom na ochranu údajov.

Článok 48
Oznamovanie osobných údajov tretím krajinám, medzinárodným organizáciám a súkromným subjektom

Osobné údaje, ktoré sú uchovávané v komponentoch interoperability alebo sa k nim cez komponenty interoperability realizuje prístup, sa nesmú preniesť ani sprístupniť žiadnej tretej krajine, žiadnej medzinárodnej organizácii ani žiadnemu súkromnému subjektu s výnimkou prenosov Interpolu na účely vykonania automatizovaného spracovania podľa [článku 18 ods. 2 písm. b) a m) nariadenia o ETIAS] alebo na účely článku 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/399. Takéto prenosy osobných údajov Interpolu sa realizujú v súlade s ustanoveniami článku 9 nariadenia (ES) č. 45/2001 a kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 49
Dozor vykonávaný vnútroštátnym dozorným orgánom

1.Dozorný orgán alebo orgány určené podľa článku 49 nariadenia (EÚ) 2016/679 zabezpečia, aby sa aspoň každé štyri roky vykonal audit operácií spracovania údajov uskutočňovaných zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi, a to v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými štandardmi.

2.Členské štáty zabezpečujú, aby ich dozorný orgán mal dostatočné prostriedky na plnenie úloh, ktorými je poverený na základe tohto nariadenia.

Článok 50
Dozor vykonávaný európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby sa aspoň každé štyri roky vykonal audit činností agentúry eu-LISA v oblasti spracúvania osobných údajov v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami. Správa o tomto audite sa zašle Európskemu parlamentu, Rade, agentúre eu-LISA, Komisii a členským štátom. Agentúra eu-LISA má pred prijatím takýchto správ príležitosť vyjadriť pripomienky.

Článok 51
Spolupráca medzi vnútroštátnymi dozornými orgánmi a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

1.Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úzko spolupracuje s vnútroštátnymi dozornými orgánmi v konkrétnych prípadoch vyžadujúcich si zapojenie členských štátov, najmä ak európsky dozorný úradník pre ochranu údajov alebo vnútroštátny dozorný orgán zistia závažné nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo možný prenos v rozpore s právom prostredníctvom komunikačných kanálov komponentov interoperability, alebo v súvislosti s otázkami vznesenými jedným alebo viacerými vnútroštátnymi dozornými orgánmi týkajúcimi sa vykonávania a výkladu tohto nariadenia.

2.V prípadoch uvedených v odseku 1 sa zabezpečí koordinovaný dozor v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2018 [revidované nariadenie 45/2001].

KAPITOLA VIII
Povinnosti

Článok 52
Povinnosti agentúry eu-LISA počas fázy návrhu a vývoja

1.Agentúra eu-LISA zabezpečí, aby centrálne infraštruktúry komponentov interoperability boli prevádzkované v súlade s týmto nariadením.

2.Komponenty interoperability hosťuje vo svojich technických priestoroch agentúra eu-LISA, pričom tento systém zabezpečuje funkcie stanovené v tomto nariadení v súlade s podmienkami bezpečnosti, dostupnosti, kvality a rýchlosti podľa článku 53 ods. 1.

3.Agentúra eu-LISA je zodpovedná za vývoj komponentov interoperability, za akékoľvek úpravy potrebné na vytvorenie interoperability medzi centrálnymi systémami EES, VIS, [ETIAS], SIS, Eurodac, [ECRIS-TCN] a európskym vyhľadávacím portálom, spoločnou službou porovnávania biometrických údajov, spoločnou databázou údajov o totožnosti a detektorom viacnásobných totožností.

Agentúra eu-LISA navrhne fyzickú architektúru komponentov interoperability vrátane ich komunikačných infraštruktúr, ako aj technické špecifikácie a ich zmeny, pokiaľ ide o centrálnu infraštruktúru a zabezpečenú komunikačnú infraštruktúru, ktoré schváli správna rada, za predpokladu, že Komisia poskytne kladné stanovisko. Agentúra eu-LISA takisto vykoná všetky úpravy systémov EES, [ETIAS], SIS alebo VIS potrebné v záujme zabezpečenia interoperability a stanovené v tomto nariadení.

Agentúra eu-LISA vyvinie a zavedie komponenty interoperability čo najskôr po tom, ako toto nariadenie nadobudne účinnosť a ako Komisia prijme opatrenia uvedené v článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 7, článku 28 ods. 5 a 6, článku 37 ods. 4, článku 38 ods. 4, článku 39 ods. 5 a článku 44 ods. 5.

Vývoj spočíva vo vypracovaní a implementácii technických špecifikácií, testovaní a celkovej koordinácie projektu.

4.Vo fáze návrhu a vývoja sa zriadi Rada pre riadenie programu zložená z najviac 10 členov. Pozostáva zo siedmich členov vymenovaných správnou radou agentúry eu-LISA spomedzi jej členov alebo ich náhradníkov, z predsedu poradnej skupiny pre interoperabilitu uvedenej v článku 65, člena zastupujúceho agentúru eu-LISA vymenovaného jej výkonným riaditeľom a jedného člena vymenovaného Komisiou. Členovia vymenovaní správnou radou agentúry eu-LISA sú volení len z tých členských štátov, ktoré sú podľa práva Únie plne viazané právnymi nástrojmi upravujúcimi vývoj, zriadenie, prevádzku a používanie všetkých rozsiahlych IT systémov spravovaných agentúrou eu-LISA a ktoré sa budú zúčastňovať na komponentoch interoperability.

5.Rada pre riadenie programu bude zasadať pravidelne a aspoň trikrát za štvrťrok. Zabezpečuje primerané riadenie fázy návrhu a vývoja komponentov interoperability.

Rada pre riadenie programu každý mesiac predkladá správnej rade písomné správy o pokroku v projekte Rada pre riadenie programu nemá rozhodovaciu právomoc ani mandát zastupovať členov správnej rady agentúry eu-LISA.

6.Správna rada agentúry eu-LISA stanoví rokovací poriadok Rady pre riadenie programu, ktorý bude obsahovať najmä pravidlá týkajúce sa:

a)predsedníctva;

b)miest konania zasadnutí;

c)prípravy zasadnutí;

d)povolenia účasti expertov na zasadnutiach;

e)komunikačných plánov zabezpečujúcich úplné informovanie nezúčastňujúcich sa členov riadiacej rady.

Predsedať bude členský štát, ktorý je podľa práva Únie plne viazaný legislatívnymi nástrojmi upravujúcimi vývoj, zriadenie, prevádzku a používanie rozsiahlych informačných systémov riadených agentúrou eu-LISA.

Všetky cestovné výdavky a výdavky na pobyt a stravu, ktoré vzniknú členom Rady pre riadenie programu, uhradí agentúra, pričom sa primerane uplatňuje článok 10 rokovacieho poriadku agentúry eu-LISA. Sekretariát Rady pre riadenie programu zabezpečuje agentúra eu-LISA.

Poradná skupina pre interoperabilitu uvedená v článku 65 sa pred uvedením komponentov interoperability do prevádzky pravidelne stretáva. Po každom zasadnutí podáva správu Rade pre riadenie programu. Poskytuje technické odborné znalosti na podporu úloh Rady pre riadenie programu a monitoruje stav prípravy členských štátov.

Článok 53
Povinnosti agentúry eu-LISA po uvedení do prevádzky

1.Po uvedení každého komponentu interoperability do prevádzky je agentúra eu-LISA zodpovedná za technickú správu centrálnej infraštruktúry a jednotných národných rozhraní. V spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, aby sa po predchádzajúcej analýze nákladov a výnosov využívali vždy najmodernejšie technológie. Agentúra eu-LISA takisto zodpovedá za technickú správu komunikačnej infraštruktúry uvedenej v článkoch 6, 12, 17, 25 a 39.

Technická správa komponentov interoperability spočíva vo všetkých úlohách potrebných na zabezpečenie nepretržitého fungovania komponentov interoperability v súlade s týmto nariadením, najmä v údržbe a technickom vývoji, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby komponenty fungovali na uspokojivej úrovni technickej kvality, predovšetkým pokiaľ ide o čas odozvy pri vyhľadávaní v centrálnych infraštruktúrach v súlade s technickými špecifikáciami.

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, agentúra eu-LISA uplatňuje na všetkých svojich zamestnancov, ktorí musia pracovať s údajmi uchovávanými v komponentoch interoperability primerané pravidlá týkajúce sa zachovávania služobného tajomstva alebo iné rovnocenné povinnosti zachovávania dôvernosti. Táto povinnosť sa uplatňuje aj po odchode týchto zamestnancov z funkcie alebo zamestnania, alebo po skončení ich činností.

3.Agentúra eu-LISA vyvíja a udržiava mechanizmus a postupy vykonávania kontrol kvality údajov uchovávaných v spoločnej službe porovnávania biometrických údajov a spoločnej databáze údajov o totožnosti v súlade s článkom 37.

4.Agentúra eu-LISA plní aj úlohy súvisiace s poskytovaním odbornej prípravy zameranej na technické aspekty používania komponentov interoperability.

Článok 54
Povinnosti členských štátov

1.Každý členský štát je zodpovedný za:

a)pripojenie do komunikačnej infraštruktúry európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP) a spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR);

b)integráciu existujúcich vnútroštátnych systémov a infraštruktúr s ESP, spoločnou službou porovnávania biometrických údajov, CIR a detektorom viacnásobných totožností;

c)organizáciu, riadenie, prevádzku a údržbu svojej existujúcej vnútroštátnej infraštruktúry a svojho pripojenia s komponentmi interoperability;

d)riadenie a pravidlá prístupu riadne oprávnených a riadne splnomocnených zamestnancov príslušných vnútroštátnych orgánov k ESP, CIR a detektoru viacnásobných totožností v súlade s týmto nariadením a vytvorenie a pravidelnú aktualizáciu zoznamu týchto zamestnancov a ich profilov;

e)prijatie legislatívnych opatrení uvedených v článku 20 ods. 3 upravujúcich prístup k CIR na účely identifikácie;

f)manuálne overovanie rôznych totožností uvedené v článku 29;

g)vykonávanie požiadaviek na kvalitu údajov v informačných systémoch EÚ a komponentoch interoperability;

h)nápravu nedostatkov zistených v hodnotiacej správe Komisie o kvalite údajov uvedenej v článku 37 ods. 5.

2.Každý členský štát pripojí svoje určené orgány uvedené v článku 4 bode 24 k CIR.

Článok 55
Povinnosti centrálnej jednotky ETIAS

Centrálna jednotka ETIAS je zodpovedná za:

a)manuálne overovanie rôznych totožností uvedené v článku 29;

b)odhaľovanie viacnásobných totožností medzi údajmi uchovávanými v systéme VIS, Eurodac a SIS uvedené v článku 59.

KAPITOLA IX
Zmeny ďalších nástrojov Únie

Článok 55a

Zmeny v nariadení (EÚ) 2016/399

Nariadenie (EÚ) 2016/399 sa mení takto:

V článku 8 nariadenia (EÚ) 2016/399 sa dopĺňa tento odsek 4a:

„4a. Ak je pri vstupe alebo výstupe výsledkom nahliadnutia do príslušných databáz vrátane detektora viacnásobných totožností uvedeného v [článku 4 bode 36 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu uvedeného v [článku 4 bode 33 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] žlté alebo červené prepojenie, kontrolovaná osoba musí byť podrobená osobitnej kontrole.

Príslušník pohraničnej stráže vykonávajúci osobitnú kontrolu nahliadne do detektora viacnásobných totožností a zároveň do spoločnej databázy údajov o totožnosti uvedenej v [článku 4 bode 35 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] alebo schengenského informačného systému alebo do oboch s cieľom posúdiť rozdiely v prepojených totožnostiach a vykoná akékoľvek ďalšie overenia potrebné na prijatie rozhodnutia o statuse a farbe prepojenia, ako aj rozhodnutia o vstupe dotknutej osoby alebo odopretí vstupu tejto osobe.

V súlade s [článkom 59 ods. 1 nariadenia 2018/XX] sa tento odsek uplatňuje až od začiatku prevádzky detektora viacnásobných totožností.“

Článok 55b

Zmeny v nariadení (EÚ) 2017/2226

Nariadenie (EÚ) 2017/2226 sa mení takto:

1.    V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

   „1a. Prostredníctvom uchovávania údajov o totožnosti, údajov z cestovného dokladu a biometrických údajov v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) stanovenej v [článku 17 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] systém vstup/výstup umožňuje a napomáha vykonanie správnej identifikácie osôb zaznamenaných v systéme vstup/výstup v súlade s podmienkami a konečnými cieľmi stanovenými v [článku 20 uvedeného nariadenia].“

2.    V článku 3 sa dopĺňa tento bod 21a:

   „„CIR“ je spoločná databáza údajov o totožnosti, ako je vymedzená v [článku 4 bode 35 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];“

3.    Článok 3 ods. 1 bod 22 sa nahrádza takto:

   „22. „údaje systému vstup/výstup“ sú všetky údaje uložené v centrálnom systéme vstup/výstup a v CIR v súlade s článkom 14 a článkami 16 až 20;“

4.    V článku 3 sa dopĺňa tento nový bod 22a:

„22a. „údaje o totožnosti“ sú údaje uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a);“

5.    V článku 6 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:

„j) zabezpečiť správnu identifikáciu osôb.“

6.    V článku 7 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

   „a) spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) uvedená v [článku 17 ods. 2 písm. a) nariadenia 2018/XX o interoperabilite];

aa) centrálny systém (centrálny systém vstup/výstup);“

7.    V článku 7 ods. 1 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f) zabezpečená komunikačná infraštruktúra medzi centrálnym systémom vstup/výstup a centrálnymi infraštruktúrami európskeho vyhľadávacieho portálu zriadeného [článkom 6 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], spoločnej služby porovnávania biometrických údajov zriadenej [článkom 12 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], spoločnej databázy údajov o totožnosti zriadenej [článkom 17 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] a detektora viacnásobných totožností zriadeného [článkom 25 nariadenia 2018/XX o interoperabilite]“.

8.    V článku 7 sa dopĺňa tento odsek:

   „1a. Spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) obsahuje údaje uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a) až d) a v článku 17 ods. 1 písm. a) až c), pričom zostávajúce údaje systému vstup/výstup sa uchovávajú v centrálnom systéme vstup/výstup.“

9.    V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

„3. Prístup na účely nahliadnutia do údajov systému vstup/výstup uchovávaných v CIR je vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom vnútroštátnych orgánov každého členského štátu a riadne oprávneným zamestnancom orgánov EÚ, ktoré sú príslušné na účely stanovené v [článku 20 a článku 21 nariadenia 2018/XX o interoperabilite]. Uvedený prístup je obmedzený na rozsah potrebný pre plnenie úloh uvedených vnútroštátnych orgánov a orgánov EÚ v súlade s uvedenými účelmi a je primeraný sledovaným cieľom.“

10.    V článku 21 ods. 1 sa slová „centrálneho systému vstup/výstup“ a „centrálneho systému“ vo všetkých výskytoch nahrádzajú slovami „centrálneho systému vstup/výstup alebo CIR“.

11.    V článku 21 ods. 2 sa slová „centrálneho systému vstup/výstup a rozhrania NUI“ nahrádzajú slovami „centrálneho systému vstup/výstup a CIR na jednej strane a rozhrania NUI na strane druhej“.

12.    V článku 21 ods. 2 sa slová „sa vkladajú do centrálneho systému vstup/výstup“ nahrádzajú slovami „sa vkladajú do centrálneho systému vstup/výstup a do CIR“.

13.    V článku 32 sa vkladá tento nový odsek 1a:

„1a. V prípadoch, keď určené orgány začali vyhľadávanie v CIR v súlade s [článkom 22 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], môžu mať prístup do systému vstup/výstup na nahliadnutie, ak získaná odpoveď v súlade s [článkom 22 ods. 3 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] odhalí, že údaje sa uchovávajú v systéme vstup/výstup.“

14.    V článku 32 sa odsek 2 nahrádza takto:

   „2. Prístup do systému vstup/výstup ako nástroj na účely identifikácie páchateľa alebo údajnej obete teroristického trestného činu alebo iného závažného trestného činu alebo neznámej osoby, ktorá je v súvislosti s nimi podozrivá, je povolený len vtedy, ak sa začalo vyhľadávanie v CIR v súlade s [článkom 22 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1 a odseku 1a.

Táto dodatočná podmienka sa však neuplatňuje, ak je v naliehavom prípade potrebné predísť bezprostrednému nebezpečenstvu na živote v prípade osoby spojenej s teroristickým trestným činom alebo iným závažným trestným činom. Uvedené opodstatnené dôvody sa zahrnú do elektronickej alebo písomnej žiadosti, ktorú odošle operačná jednotka určeného orgánu centrálnemu prístupovému bodu.“

15.    V článku 32 sa odsek 4 vypúšťa.

16.    V článku 33 sa vkladá tento nový odsek 1a:

„1a. V prípadoch, keď Europol začal vyhľadávanie v CIR v súlade s [článkom 22 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], môže mať prístup do systému vstup/výstup na nahliadnutie, ak získaná odpoveď v súlade s [článkom 22 ods. 3 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] odhalí, že údaje sa uchovávajú v systéme vstup/výstup.“

17.    V článku 33 sa odsek 3 nahrádza takto:

   „Zodpovedajúcim spôsobom sa uplatnia podmienky stanovené v článku 32 ods. 3 a 5.“

18.    V článku 34 ods. 1 a 2 sa slová „v centrálnom systéme vstup/výstup“ nahrádzajú slovami „v CIR a centrálnom systéme vstup/výstup“.

19.    V článku 34 ods. 5 sa slová „z centrálneho systému vstup/výstup“ nahrádzajú slovami „z centrálneho systému vstup/výstup a z CIR“.

20.    V článku 35 sa odsek 7 nahrádza takto:

   „Centrálny systém vstup/výstup a CIR bezodkladne informujú všetky členské štáty o vymazaní údajov systému vstup/výstup alebo údajov CIR a v náležitých prípadoch údaje vymažú aj zo zoznamu identifikovaných osôb uvedeného v článku 12 ods. 3.“

21.    V článku 36 sa slová „centrálneho systému vstup/výstup“ nahrádzajú slovami „centrálneho systému vstup/výstup a CIR“.

22.    V článku 37 ods. 1 sa slová „vývoj centrálneho systému vstup/výstup“ nahrádzajú slovami „vývoj centrálneho systému vstup/výstup a CIR.“

23.    V článku 37 ods. 3 prvom pododseku sa slová „centrálny systém vstup/výstup“ v jednotlivých gramatických tvaroch nahrádzajú v prvom a treťom výskyte slovami „centrálny systém vstup/výstup a CIR“ v príslušných gramatických tvaroch.

24.    V článku 46 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno f):

   „f) v prípade potreby odkaz na používanie európskeho vyhľadávacieho portálu na vyhľadávanie v systéme vstup/výstup, ako sa uvádza v [článku 7 ods. 2 nariadenia 2018/XX o interoperabilite].“

25.    V článku 63 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Na účely odseku 1 tohto článku agentúra eu-LISA uchováva údaje uvedené v odseku 1 v centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky uvedenom v [článku 39 nariadenia 2018/XX o interoperabilite].“

26. V článku 63 ods. 4 sa dopĺňa nový pododsek:

   „Denné štatistiky sa uchovávajú v centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky.“

Článok 55c

Zmeny v rozhodnutí Rady 2004/512/ES

Rozhodnutie Rady 2004/512/ES, ktorým sa vytvára vízový informačný systém (VIS), sa mení takto:

Článok 1 ods. 2 sa mení takto:

„2. Vízový informačný systém je založený na centralizovanej architektúre a tvoria ho tieto prvky:

a) spoločná databáza údajov o totožnosti uvedená v [článku 17 ods. 2 písm. a) nariadenia 2018/XX o interoperabilite],

b) centrálny informačný systém, ďalej len „centrálny vízový informačný systém“ (CS-VIS),

c) styčný bod v každom členskom štáte, ďalej len „národný styčný bod“ (NI-VIS), ktorý zabezpečuje spojenie s príslušným ústredným vnútroštátnym orgánom príslušného členského štátu,

d) komunikačná infraštruktúra medzi centrálnym vízovým informačným systémom a národnými styčnými bodmi,

e) bezpečný komunikačný kanál medzi centrálnym systémom vstup/výstup a CS-VIS,

f) zabezpečená komunikačná infraštruktúra medzi centrálnym systémom VIS a centrálnymi infraštruktúrami európskeho vyhľadávacieho portálu zriadeného [článkom 6 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], spoločnej služby porovnávania biometrických údajov zriadenej [článkom 12 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], spoločnej databázy údajov o totožnosti zriadenej [článkom 17 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] a detektora viacnásobných totožností (MID) zriadeného [článkom 25 nariadenia 2018/XX o interoperabilite].“

Článok 55d

Zmeny v nariadení (ES) 767/2008

1.    V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„2. Prostredníctvom uchovávania údajov o totožnosti, údajov z cestovného dokladu a biometrických údajov v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) stanovenej v [článku 17 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] VIS umožňuje a napomáha vykonanie správnej identifikácie osôb zaznamenaných vo VIS v súlade s podmienkami a konečnými cieľmi stanovenými v odseku 1 tohto článku.“

2.    V článku 4 sa dopĺňajú tieto body:

„12. „údaje VIS“ sú všetky údaje uložené v centrálnom systéme VIS a v CIR v súlade s článkami 9 a 14;

13. „údaje o totožnosti“ sú údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a) až aa);

14.„daktyloskopické údaje“ sú údaje týkajúce sa piatich odtlačkov prstov – ukazováka, prostredníka, prstenníka, malíčka a palca pravej ruky, ak sú k dispozícii, a ľavej ruky;

15.„podoba tváre“ je digitálna podoba tváre;

16.„biometrické údaje“ sú daktyloskopické údaje a podoba tváre.“

3.    V článku 5 sa dopĺňa tento odsek:

„1a. CIR obsahuje údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a) až cc), článku 9 ods. 5 a 6, pričom zostávajúce údaje VIS sa uchovávajú v centrálnom systéme VIS.“

4.    Článok 6 ods. 2 sa mení takto:

„2. Prístup do systému VIS na účely nahliadnutia do údajov je výlučne vyhradený riadne oprávneným zamestnancom vnútroštátnych orgánov každého členského štátu, ktoré sú príslušné na účely stanovené v článkoch 15 až 22, a riadne oprávneným zamestnancom vnútroštátnych orgánov každého členského štátu a orgánov EÚ, ktoré sú príslušné na účely stanovené v [článku 20 a článku 21 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], a to len v rozsahu, v akom sú tieto údaje potrebné na plnenie ich úloh v súlade s týmito účelmi a primerané k sledovaným cieľom.“

5.    V článku 9 bode 4 sa písmená a) až c) menia takto:

„a)priezvisko, meno(-á) [krstné meno(-á)], dátum narodenia, štátna príslušnosť (štátne príslušnosti), pohlavie;

aa) rodné priezvisko [predchádzajúce priezvisko(-á)], miesto a krajina narodenia, štátna príslušnosť pri narodení;

b)typ a číslo cestovného dokladu alebo cestovných dokladov a trojmiestny kód krajiny, v ktorej boli tieto cestovné doklady vydané;

c)dátum skončenia platnosti cestovného dokladu alebo cestovných dokladov;

cc)orgán, ktorý vydal cestovný doklad a dátum jeho vydania;

6. V článku 9 sa bod 5 nahrádza takto:

„podobu tváre, ako je vymedzená v článku 4 bode 15“.

7.    V článku 29 ods. 2 písm. a) sa slovo „VIS“ nahrádza slovami „VIS alebo CIR“ v obidvoch výskytoch.

Článok 55e

Zmeny v rozhodnutí Rady 2008/633/SVV

1. V článku 5 sa pridáva tento nový odsek 1a:

„1a. V prípadoch, keď určené orgány začali vyhľadávanie v CIR v súlade s [článkom 22 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], môžu mať prístup do VIS na nahliadnutie, ak získaná odpoveď v súlade s [článkom 22 ods. 3 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] odhalí, že údaje sa uchovávajú vo VIS.“

2. V článku 7 sa pridáva nový odsek 1a:

„1a. V prípadoch, keď Europol začal vyhľadávanie v CIR v súlade s [článkom 22 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], môže mať prístup do VIS na nahliadnutie, ak získaná odpoveď v súlade s [článkom 22 ods. 3 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] odhalí, že údaje sa uchovávajú vo VIS.“

Článok 55f
Zmeny v nariadení (EÚ) 2018/XX [nariadenie o ETIAS]

Nariadenie (EÚ) 2018/XXX [nariadenie o ETIAS] sa mení takto:

1.V článku 1 sa vkladá tento odsek:

„1a. Prostredníctvom uchovávania údajov o totožnosti a údajov z cestovného dokladu v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR) zriadenej [článkom 17 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] systém ETIAS prispieva k uľahčeniu správnej identifikácie osôb evidovaných v systéme ETIAS a napomáha pri nej v súlade s podmienkami a konečnými cieľmi stanovenými v [článku 20] uvedeného nariadenia.“

2.V článku 3 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

„pa)    „„CIR“ je spoločná databáza údajov o totožnosti, ako je vymedzená v [článku 4 bode 35 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];

pb)    „centrálny systém ETIAS“ je centrálny systém uvedený v článku 6 ods. 2 písm. ab) spolu s CIR v takom rozsahu, v akom CIR obsahuje údaje uvedené v článku 6 ods. 2a;

pc)    „údaje o totožnosti“ sú údaje uvedené v článku 17 ods. 2 písm. a);

pd)    „údaje z cestovného dokladu“ sú údaje uvedené v článku 17 ods. 2 písm. d) a e) a trojmiestny kód krajiny, ktorá cestovný doklad vydala, ako sa uvádza v článku 19 ods. 3 písm. c);“

3.V článku 4 sa dopĺňa toto písmeno:

„g)    prispeje k správnej identifikácii osôb.“

4.V článku 6 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)    spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR) uvedenej v [článku 17 ods. 2 písm. a) nariadenia 2018/XX o interoperabilite];“

5.V článku 6 ods. 2 sa vkladá toto písmeno ab):

„ab)    centrálneho systému vrátane kontrolného zoznamu;“

6.V článku 6 ods. 2 sa písmeno n) nahrádza takto:

„n)    zabezpečenej komunikačnej infraštruktúry medzi centrálnym systémom ETIAS a centrálnymi infraštruktúrami európskeho vyhľadávacieho portálu zriadeného [článkom 6 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], spoločnej databázy údajov o totožnosti zriadenej [článkom 17 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] a detektora viacnásobných totožností zriadeného [článkom 25 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];“

7.V článku 6 sa vkladá tento odsek:

„2a. CIR obsahuje údaje o totožnosti a údaje z cestovných dokladov uvedené v článku 17 ods. 2 písm. a) a písm. b) až e), ako aj trojmiestny kód krajiny, ktorá cestovný doklad vydala, ako sa uvádza v článku 19 ods. 3 písm. c); ostatné údaje sa uchovávajú v centrálnom systéme ETIAS.“

8.Článok 13 sa mení takto:

a) odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Prístup na účely nahliadnutia do údajov o totožnosti a údajov z cestovných dokladov systému ETIAS uchovávaných v CIR je takisto vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom vnútroštátnych orgánov každého členského štátu a riadne oprávneným zamestnancom orgánov EÚ, ktoré sú príslušné na účely stanovené v [článku 20 a článku 21 nariadenia 2018/XX o interoperabilite]. Uvedený prístup je obmedzený na rozsah potrebný na plnenie úloh uvedených vnútroštátnych orgánov a orgánov Únie v súlade s uvedenými účelmi a je primeraný sledovaným cieľom.

6. Každý členský štát určí príslušné vnútroštátne orgány uvedené v odsekoch 1, 2, 4 a 5 tohto článku a bezodkladne oznámi zoznam týchto orgánov agentúre eu-LISA v súlade s článkom 87 ods. 2. V uvedenom zozname sa uvádza, na aký účel majú riadne oprávnení zamestnanci každého orgánu prístup k údajom v informačnom systéme ETIAS v súlade s odsekmi 1, 2, 4 a 5 tohto článku.

9. V článku 17 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)    priezvisko, krstné meno (mená), rodné priezvisko; dátum narodenia, miesto narodenia, pohlavie, súčasná štátna príslušnosť;

ab)    krajina narodenia, krstné mená rodičov žiadateľa;“    

10.V článku 19 ods. 4 sa slová „článku 17 ods. 2 písm. a)“ nahrádzajú slovami „článku 17 ods. 2 písm. a) a ab)“;

11.Článok 20 sa mení takto:

a) V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Centrálny systém ETIAS začne vyhľadávanie použitím európskeho vyhľadávacieho portálu vymedzeného v [článku 6 ods. 1 nariadenia o interoperabilite], aby porovnal príslušné údaje uvedené v článku 17 ods. 2 písm. a), ab), b), c), d), f), g), j), k), m) a odseku 8 s údajmi uvedenými v zázname, spise alebo zápise registrovanom v súbore žiadosti uchovávanom v centrálnom systéme ETIAS, systéme SIS, EES, VIS, Eurodac, údajoch Europolu a databázach Interpolu SLTD a TDAWN.“

b) V odseku 4 sa slová „článku 17 ods. 2 písm. a), b), c), d), f), g), j), k), m) a odseku 8“ nahrádzajú slovami „článku 17 ods. 2 písm. a), ab), b), c), d), f), g), j), k), m) a odseku 8“.

c) V odseku 5 sa slová „článku 17 ods. 2 písm. a), b), c), d), f), g), j), k), m) a odseku 8“ nahrádzajú slovami „článku 17 ods. 2 písm. a), ab), b), c), d), f), g), j), k), m) a odseku 8“.

12.Článok 23 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. Centrálny systém ETIAS začne vyhľadávanie použitím európskeho vyhľadávacieho portálu vymedzeného v [článku 6 ods. 1 nariadenia o interoperabilite], aby porovnal príslušné údaje uvedené v článku 17 ods. 2 písm. a), ab), b) a d) s údajmi uvedenými v SIS s cieľom určiť, či sa na žiadateľa vzťahuje niektorý z týchto zápisov:

a)    zápis o nezvestných osobách;

b)    zápis o osobách, ktoré sú hľadané, aby pomohli pri súdnom konaní;

c)    zápis o osobách na účely diskrétnej alebo špecifickej kontroly.“

13.V článku 49 ods. 1 sa slová „článku 17 ods. 2 písm. a), b), c), d) a e)“ nahrádzajú slovami „článku 17 ods. 2 písm. a), ab), b), c), d) a e)“.

14.V článku 52 sa vkladá tento odsek:

„1a. V prípadoch, keď určené orgány začali vyhľadávanie v CIR v súlade s [článkom 22 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], môžu mať prístup na nahliadnutie k súborom žiadostí uchovávaným v centrálnom systéme ETIAS podľa tohto článku, ak získaná odpoveď podľa [článku 22 ods. 3 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] ukáže, že údaje sa uchovávajú v súboroch žiadostí uchovávaných v centrálnom systéme ETIAS.“

15.V článku 53 sa vkladá tento odsek:

„1a. V prípadoch, keď Europol začal vyhľadávanie v CIR v súlade s [článkom 22 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], môže mať prístup na nahliadnutie k súborom žiadostí uchovávaným v centrálnom systéme ETIAS podľa tohto článku, ak získaná odpoveď podľa [článku 22 ods. 3 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] ukáže, že údaje sa uchovávajú v súboroch žiadostí uchovávaných v centrálnom systéme ETIAS.“

16.V článku 65 ods. 3 piatom pododseku sa slová „článku 17 ods. 2 písm. a), b), d), e) a f)“ nahrádzajú slovami „článku 17 ods. 2 písm. a), ab), b), d), e) a f)“.

17.V článku 69 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:

„ca)    v prípade potreby odkaz na používanie európskeho vyhľadávacieho portálu na vyhľadávanie v centrálnom systéme ETIAS, ako sa uvádza v [článku 7 ods. 2 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];“

18.V článku 73 ods. 2 sa slová „centrálny register údajov“ nahrádzajú slovami „centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky uvedené v [článku 39 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] v takom rozsahu, v akom obsahuje údaje získané z centrálneho systému ETIAS v súlade s článkom 84“.

19.V článku 74 ods. 1 sa slová „a centrálny register údajov uvedené v článku 6“ vypúšťajú.

20.V článku 84 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Na účely odseku 1 tohto článku agentúra eu-LISA uchováva údaje uvedené v odseku 1 v centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky uvedenom v [článku 39 nariadenia 2018/XX o interoperabilite]. V súlade s [článkom 39 ods. 1 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] by medzisystémové štatistické údaje a analytické správy orgánom uvedeným v odseku 1 umožnili získavať prispôsobiteľné správy a štatistiky na účely podpory vykonávania pravidiel systému ETIAS týkajúcich sa preverovania uvedených v článku 33, zlepšenia posudzovania bezpečnostných rizík, rizík z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva alebo vysokých epidemiologických rizík, zlepšenia efektívnosti hraničných kontrol a poskytovania pomoci centrálnej jednotke ETIAS a národným jednotkám ETIAS pri spracúvaní žiadostí o cestovné povolenia.“

21.V článku 84 ods. 4 sa dopĺňa nový pododsek:

„Denné štatistiky sa uchovávajú v centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky.“

Článok 55g
Zmeny v nariadení (EÚ) 2018/XX [nariadenie o SIS v oblasti hraničných kontrol]

Nariadenie (EÚ) 2018/XX sa mení takto:

1.V článku 3 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

„t) „ESP“ je európsky vyhľadávací portál, ako je vymedzený v [článku 6 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];

u) „spoločná BMS“ je spoločná služba porovnávania biometrických údajov, ako je vymedzená v [článku 12 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];

v) „CIR“ je spoločná databáza údajov o totožnosti, ako sa uvádza v [článku 17 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];

w) „MID“ je detektor viacnásobných totožností, ako je vymedzený v [článku 25 nariadenia 2018/XX o interoperabilite].“

2.Článok 4 sa mení takto:

a) V odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) zabezpečenú komunikačnú infraštruktúru medzi CS-SIS a centrálnymi infraštruktúrami ESP, spoločnej BMS a MID“.

b) Dopĺňajú sa tieto odseky:

„5. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 4 tohto článku, sa v údajoch SIS môže vyhľadávať aj prostredníctvom ESP.

6. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 4 tohto článku, sa údaje SIS môžu prenášať aj prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej infraštruktúry vymedzenej v odseku 3 písm. d) tohto článku. Tieto prenosy údajov sú obmedzené na rozsah, v akom sú tieto údaje potrebné pre funkcie uvedené v [nariadení 2018/XX o interoperabilite].“

3.V článku 7 sa dopĺňa tento odsek 2a:

„2a. Útvary SIRENE takisto zabezpečujú overovanie rôznych totožností podľa [článku 29 nariadenia 2018/XX o interoperabilite]. Útvary SIRENE majú prístup na nahliadanie do údajov uchovávaných v CIR na účely stanovené v [článku 21 nariadenia 2018/XX o interoperabilite], a to v rozsahu potrebnom na vykonávanie tejto úlohy.“

4.V článku 8 sa vypúšťa odsek 4.

5.V článku 12 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa každý prístup k osobným údajom a všetky výmeny osobných údajov v rámci CS-SIS zaznamenávali v ich N.SIS na účely overenia zákonnosti vyhľadávania, monitorovania zákonnosti spracúvania údajov, vnútorného monitorovania a zabezpečenia riadneho fungovania N.SIS, integrity a bezpečnosti údajov. To sa nevzťahuje na automatické postupy uvedené v článku 4 ods. 4 písm. a), b) a c). Členské štáty zabezpečia, aby sa zaznamenával aj každý prístup k osobným údajom cez ESP, a to na účely overenia zákonnosti vyhľadávania, monitorovania zákonnosti spracúvania údajov, vnútorného monitorovania, integrity a bezpečnosti údajov.“

6.V článku 29 ods. 1 sa vkladá toto písmeno g):

„g) overovania rôznych totožností a boja proti podvodom s osobnými údajmi podľa [kapitoly V nariadenia 2018/XX o interoperabilite].“

7.V článku 54 sa odsek 6 nahrádza takto:

„Na účely odsekov 3, 4 a 5 tohto článku a článku 15 ods. 5 agentúra uchováva údaje uvedené v odseku 3 tohto článku a v článku 15 ods. 5, ktoré nesmú umožňovať identifikáciu jednotlivcov v centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky uvedenom v [článku 39 nariadenia 2018/XX o interoperabilite].

Agentúra umožní Komisii a agentúram uvedeným v odseku 5 získať správy a štatistiky podľa ich požiadaviek. Agentúra na požiadanie poskytne členským štátom, Komisii, Europolu a Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž prístup k centrálnemu úložisku podľa [článku 39 nariadenia 2018/XX o interoperabilite].“

Článok 55h

Zmeny v nariadení (EÚ) 2018/XX [nariadenie o eu-LISA]

Nariadenie (EÚ) 2018/XX (eu-LISA) sa mení takto:

1.Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8
Kvalita údajov

1. Agentúra eu-LISA zavedie pre všetky systémy v prevádzkovej zodpovednosti tejto agentúry automatizované mechanizmy a postupy kontroly kvality údajov, ako aj spoločné ukazovatele kvality údajov a normy minimálnej kvality na uchovávanie údajov v súlade s príslušnými ustanoveniami nástrojov týkajúcich sa jednotlivých systémov a [článku 37 nariadenia XX/2018 o interoperabilite].

2. Agentúra eu-LISA zriadi centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky podľa [článku 39 nariadenia XX/2018 o interoperabilite].“

2.Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9
Interoperabilita

Ak sa v príslušnom legislatívnom nástroji stanovuje interoperabilita rozsiahlych informačných systémov, agentúra vypracuje potrebné opatrenia, ktoré sa jej ukladajú uvedenými legislatívnymi nástrojmi, aby túto interoperabilitu umožnila.“

3.Článok 15 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Vkladá sa toto písmeno eea):

„eea) prijíma správy o aktuálnom stave vývoja komponentov interoperability podľa [článku 68 ods. 2 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];“

ii) Písmeno ff) sa nahrádza takto:

„ff) prijíma správy o technickom fungovaní systému SIS II podľa článku 50 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článku 66 ods. 4 rozhodnutia 2007/533/SVV [alebo článku 54 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2018/XX o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 515/2014 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1987/2006, a článku 71 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2018/XX o zriadení, prevádzke a používaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 515/2014 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1986/2006, rozhodnutie Rady 2007/533/SVV a rozhodnutie Komisie 2010/261/EÚ], systému VIS podľa článku 50 ods. 3 nariadenia (ES) č. 767/2008 a článku 17 ods. 3 rozhodnutia 2008/633/SVV, systému EES podľa článku 72 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2226, systému ETIAS podľa článku 81 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/XX a systému ECRIS-TCN a o referenčnom vykonávaní systému ECRIS podľa článku 34 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/XX a komponentov interoperability podľa [článku 68 ods. 4 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];“

iii) Písmeno hh) sa nahrádza takto:

„hh) prijíma formálne pripomienky k správam európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o audite podľa článku 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1987/2006, článku 42 ods. 2 nariadenia (ES) č. 767/2008 a článku 31 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, článku 56 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2226 a [článku 57 nariadenia (EÚ) 2018/XX (ktorým sa zriaďuje systém ETIAS)] a [článku 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/XX (ktorým sa zriaďuje systém ECRIS-TCN)] a [článku 50 nariadenia 2018/XX o interoperabilite] a zabezpečuje náležité opatrenia nadväzujúce na uvedené audity;“

4.V článku 19 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Europol a Eurojust sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia, keď je na programe otázka týkajúca sa SIS II v súvislosti s uplatňovaním rozhodnutia 2007/533/SVV. [Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž sa môže zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovateľ, keď je na programe otázka týkajúca sa systému SIS v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (EÚ) 2016/1624]. Europol sa taktiež môže zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovateľ, keď je na programe otázka týkajúca sa VIS v súvislosti s uplatňovaním rozhodnutia 2008/633/SVV alebo otázka týkajúca sa systému Eurodac v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (EÚ) č. 603/2013. Europol sa taktiež môže zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovateľ, keď je na programe otázka týkajúca sa systému EES v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (EÚ) 2017/2226, alebo keď je na programe otázka týkajúca sa systému ETIAS v súvislosti s nariadením 2018/XX (ktorým sa zriaďuje ETIAS). Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž sa môže tiež zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovateľ, keď je na programe otázka týkajúca sa systému ETIAS v súvislosti s uplatňovaním nariadenia 2018/XX (ktorým sa zriaďuje ETIAS)]. [Úrad EASO sa môže tiež zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovateľ, keď je na programe otázka týkajúca sa automatizovaného systému na účely registrácie a monitorovania žiadostí o medzinárodnú ochranu a uplatňovania alokačného mechanizmu uvedeného v článku 44 nariadenia (EÚ), ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) COM(2016) 270 final -2016/0133(COD).] [Eurojust, Europol [a Európska prokuratúra] sa môžu tiež zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia, keď je na programe otázka týkajúca sa nariadenia 2018/XX (ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, v ktorých sú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (TCN), s cieľom doplniť a podporiť Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS-TCN), a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1077/2011 (systém ECRIS-TCN).] Europol, Eurojust a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž sa môžu tiež zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia, keď je na programe otázka týkajúca sa [nariadenia 2018/XX o interoperabilite]. Správna rada môže na svoje zasadnutia prizvať ako pozorovateľa akúkoľvek inú osobu, o ktorej stanovisko môže mať záujem.“

5.V článku 21 ods. 3 sa písmeno o) nahrádza takto:

„o) stanovenie požiadaviek na zachovávanie dôvernosti, bez toho, aby bol dotknutý článok 17 služobného poriadku, a to v záujme dosiahnutia súladu s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1987/2006, článkom 17 rozhodnutia 2007/533/SVV, článkom 26 ods. 9 nariadenia (ES) č. 767/2008 a článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 603/2013; článkom 37 ods. 4 nariadenia 2017/2226, [článkom 64 ods. 2 nariadenia 2018/XX (ktorým sa zriaďuje systém ETIAS)], [článkom 11 ods. 16 nariadenia 2018/XX (ktorým sa zriaďuje systém ECRIS-TCN)] a [článkom 53 ods. 2 nariadenia 2018/XX o interoperabilite];“

6.Článok 23 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„ea) poradná skupina pre interoperabilitu;“

b) odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Europol a Eurojust a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž môžu každý vymenovať svojho zástupcu do poradnej skupiny pre systém SIS II. Europol môže vymenovať svojho zástupcu aj do poradných skupín pre systémy VIS, Eurodac a EES [ETIAS]. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž môže vymenovať svojho zástupcu aj do poradnej skupiny pre systém EES [ETIAS]. [Eurojust, Europol a Európska prokuratúra môžu vymenovať svojho zástupcu aj do poradnej skupiny pre systém ECRIS-TCN.] Europol, Eurojust a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž môžu každý vymenovať svojho zástupcu do poradnej skupiny pre interoperabilitu.“

KAPITOLA X
Záverečné ustanovenia

Článok 56

Podávanie správ a štatistika

1.Riadne oprávnení zamestnanci príslušných orgánov členských štátov, Komisie a agentúry eu-LISA majú výhradne na účely podávania správ a štatistiky a bez toho, aby bola možná individuálna identifikácia, prístup na nahliadnutie do týchto údajov týkajúcich sa európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP):

a)počet vyhľadávaní na jedného používateľa profilu ESP;

b)počet vyhľadávaní v každej z databáz Interpolu.

2.Riadne oprávnení zamestnanci príslušných orgánov členských štátov, Komisie a agentúry eu-LISA majú výhradne na účely podávania správ a štatistiky a bez toho, aby bola možná individuálna identifikácia, prístup na nahliadnutie do týchto údajov týkajúcich sa spoločnej databázy údajov o totožnosti:

a)počet vyhľadávaní uskutočnených na účely článkov 20, 21 a 22;

b)štátna príslušnosť, pohlavie a rok narodenia osoby;

c)typ cestovného dokladu a trojmiestny kód krajiny, ktorá ho vydala;

d)počet vyhľadávaní uskutočnených s biometrickými údajmi a bez nich.

3.Riadne oprávnení zamestnanci príslušných orgánov členských štátov, Komisie a agentúry eu-LISA majú výhradne na účely podávania správ a štatistiky a bez toho, aby bola možná individuálna identifikácia, prístup na nahliadnutie do týchto údajov týkajúcich sa detektora viacnásobných totožností:

a)štátna príslušnosť, pohlavie a rok narodenia osoby;

b)typ cestovného dokladu a trojmiestny kód krajiny, ktorá ho vydala;

c)počet vyhľadávaní uskutočnených s biometrickými údajmi a bez nich;

d)počet každého typu prepojenia.

4.Riadne oprávnení zamestnanci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 77 , majú na účely vykonania analýz rizík a posúdení zraniteľnosti podľa článkov 11 a 13 uvedeného nariadenia prístup na nahliadanie do údajov uvedených v odsekoch 1, 2 a 3.

5.Na účely odseku 1 tohto článku agentúra eu-LISA uchováva údaje uvedené v odseku 1 tohto článku v centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky uvedeného v kapitole VII tohto nariadenia. Údaje uvedené v úložisku neumožňujú identifikáciu jednotlivcov, ale umožňujú, aby orgány uvedené v odseku 1 tohto článku získali prispôsobiteľné správy a štatistiky s cieľom zlepšiť efektívnosť hraničných kontrol, pomôcť orgánom, ktoré spracúvajú žiadosti o udelenie víza, a podporovať tvorbu migračnej a bezpečnostnej politiky Únie podloženú dôkazmi.

Článok 57
Prechodné obdobie pre používanie európskeho vyhľadávacieho portálu

Počas obdobia dvoch rokov odo dňa uvedenia do prevádzky ESP sa povinnosti uvedené v článku 7 ods. 2 a 4 neuplatňujú a používanie ESP je dobrovoľné.

Článok 58

Prechodné obdobie vzťahujúce sa na ustanovenia o prístupe k spoločnej databáze údajov o totožnosti na účely presadzovania práva

Článok 22, článok 55b body 13, 14, 15 a 16 a článok 55e sa uplatňujú od dátumu uvedenia do prevádzky uvedeného v článku 62 ods. 1.

Článok 59
Prechodné obdobie pre odhaľovanie viacnásobných totožností

1.Počas obdobia jedného roka po oznámení agentúry eu-LISA o dokončení testu uvedeného v článku 62 ods. 1 písm. b), pokiaľ ide o detektor viacnásobných totožností (MID), a pred uvedením MID do prevádzky, centrálna jednotka ETIAS uvedená v [článku 33a nariadenia (EÚ) 2016/1624] je zodpovedná za vykonanie odhaľovania viacnásobných totožností medzi údajmi uchovávanými v systéme VIS, Eurodac a SIS. Odhaľovanie viacnásobných totožností sa vykonáva s použitím len biometrických údajov v súlade s článkom 27 ods. 2 tohto nariadenia.

2.Ak sa pri vyhľadávaní zaznamená jedna pozitívna lustrácia alebo viacero pozitívnych lustrácií a údaje o totožnosti z prepojených súborov sú zhodné alebo podobné, vytvorí sa v súlade s článkom 33 biele prepojenie.

Ak sa pri vyhľadávaní zaznamená jedna pozitívna lustrácia alebo viacero pozitívnych lustrácií a údaje o totožnosti z prepojených súborov nemožno považovať za podobné, vytvorí sa v súlade s článkom 30 a postupom uvedeným v článku 29 žlté prepojenie.

Ak bolo zaznamenaných viacero pozitívnych lustrácií, prepojenie musí byť vytvorené medzi všetkými časťami údajov vedúcimi k pozitívnej lustrácii.

3.Ak sa vytvorí žlté prepojenie, MID poskytne centrálnej jednotke ETIAS prístup k údajom o totožnosti uvedeným v rôznych informačných systémoch.

4.Ak sa prepojenie vytvorí zo zápisu v SIS iného ako je zápis na účely odopretia vstupu alebo zápis o cestovnom doklade, ktorý bol nahlásený ako stratený, odcudzený alebo neplatný v súlade s článkom 24 nariadenia o SIS v oblasti hraničných kontrol a článkom 38 nariadenia o SIS v oblasti presadzovania práva, MID poskytne útvaru SIRENE členského štátu, ktorý zápis vytvoril, prístup k údajom o totožnosti uvedeným v rôznych informačných systémoch.

5.Centrálna jednotka ETIAS alebo útvar SIRENE členského štátu, ktorý zápis vytvoril, majú prístup k údajom obsiahnutým v príslušnom súbore záznamov o potvrdení totožnosti a posudzujú rôzne totožnosti, aktualizujú prepojenie v súlade s článkami 31, 32 a 33 a doplnia ho do súboru záznamov o potvrdení totožnosti.

6.Agentúra eu-LISA pomáha v prípade potreby centrálnej jednotke ETIAS pri odhaľovaní viacnásobných totožností uvedenom v tomto článku.

Článok 60
Náklady

1.Náklady spojené so zriadením a prevádzkou ESP, spoločnej služby porovnávania biometrických údajov, spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR) a MID sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie.

2.Náklady spojené s integráciou existujúcich vnútroštátnych infraštruktúr a ich prepojenia s jednotnými národnými rozhraniami, ako aj v spojení s hostingom jednotných národných rozhraní, sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie.

Vylúčené sú náklady spojené s:

a)projektovým riadením členských štátov (zasadnutia, misie, kancelárie);

b)hostingom vnútroštátnych informačných systémov (priestory, implementácia, elektrina, chladenie);

c)prevádzkou vnútroštátnych informačných systémov (prevádzkovatelia a zmluvy o podpore);

d)návrhom, vývojom, implementáciou, prevádzkou a údržbou vnútroštátnych komunikačných sietí.

3.Náklady určených orgánov uvedených v článku 4 bode 24 hradia jednotlivé členské štáty a Europol. Náklady na pripojenie určených orgánov k CIR hradia jednotlivé členské štáty a Europol.

Článok 61
Oznámenia

1.Členské štáty oznámia agentúre eu-LISA orgány uvedené v článkoch 7, 20, 21 a 26, ktoré môžu používať alebo mať prístup k ESP, CIR a MID.

Konsolidovaný zoznam týchto orgánov sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do troch mesiacov od dátumu uvedenia každého komponentu interoperability do prevádzky v súlade s článkom 62. V prípade zmien tohto zoznamu uverejní agentúra eu-LISA raz za rok aktualizovaný konsolidovaný zoznam.

2.Agentúra eu-LISA oznámi Komisii úspešné dokončenie testu uvedeného v článku 62 ods. 1 písm. b).

3.Centrálna jednotka ETIAS oznámi Komisii úspešné dokončenie prechodného opatrenia uvedeného v článku 59.

4.Komisia sprístupní členským štátom a verejnosti informácie oznámené podľa odseku 1, a to prostredníctvom verejného webového sídla, ktoré bude neustále aktualizované.

Článok 62
Uvedenie do prevádzky

1.Komisia rozhodne o dátume uvedenia do prevádzky každého komponentu interoperability po splnení týchto podmienok:

a)boli prijaté opatrenia uvedené v článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 7, článku 28 ods. 5 a 6, článku 37 ods. 4, článku 38 ods. 4, článku 39 ods. 5 a článku 44 ods. 5;

b)agentúra eu-LISA oznámila úspešné dokončenie komplexného testu príslušného komponentu interoperability, ktorý má agentúra eu-LISA vykonať v spolupráci s členskými štátmi;

c)agentúra eu-LISA validovala technické a právne opatrenia na získavanie a prenos údajov uvedených v článku 8 ods. 1, článkoch 13, 19, 34 a 39 a oznámila ich Komisii;

d)členské štáty poskytli Komisii oznámenia uvedené v článku 61 ods. 1;

e)centrálna jednotka ETIAS poskytla v prípade detektora viacnásobných totožností Komisii oznámenie uvedené v článku 61 ods. 3.

2.Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade výsledky testu vykonaného v súlade s odsekom 1 písm. b).

3.Rozhodnutie Komisie uvedené v odseku 1 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.Členské štáty a Europol začnú používať komponenty interoperability od dátumu, ktorý určí Komisia v súlade s odsekom 1.

Článok 63
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 2 a článku 9 ods. 7 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8 ods. 2 a 9 ods. 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 2 sa článku 9 ods. 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote [dvoch mesiacov] odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Článok 64
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 65
Poradná skupina

Agentúra eu-LISA zriadi poradnú skupinu, aby jej poskytovala odborné znalosti týkajúce sa interoperability, a to najmä pri príprave jej ročného pracovného programu a výročnej správy o činnosti. Vo fáze navrhovania a vývoja nástrojov interoperability sa uplatňuje článok 52 ods. 4 až 6.

Článok 66
Odborná príprava

Agentúra eu-LISA vykonáva úlohy v súvislosti s poskytovaním odbornej prípravy v oblasti technického používania komponentov interoperability v súlade s nariadením (EÚ) č. 1077/2011.

Článok 67
Praktická príručka

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou eu-LISA a ostatnými príslušnými agentúrami sprístupní praktickú príručku na implementáciu a riadenie komponentov interoperability. V praktickej príručke sa uvedú technické a prevádzkové usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy. Komisia prijme praktickú príručku vo forme odporúčania.

Článok 68
Monitorovanie a hodnotenie

1.Agentúra eu-LISA zabezpečí zavedenie postupov na monitorovanie vývoja komponentov interoperability vzhľadom na ciele týkajúce sa plánovania a nákladov a na monitorovanie fungovania komponentov interoperability vzhľadom na ciele týkajúce sa technických výstupov, nákladovej efektívnosti, bezpečnosti a kvality služby.

2.Do [šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia – OPOCE vloží príslušný dátum] a následne každých šesť mesiacov počas vývojovej fázy komponentov interoperability eu-LISA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o stave vývoja komponentov interoperability. Po dokončení vývoja sa Európskemu parlamentu a Rade predloží správa s podrobným vysvetlením toho, ako sa dosiahli ciele, najmä ciele v súvislosti s plánovaním a nákladmi, ako aj s odôvodnením akýchkoľvek odchýlok.

3.Agentúra eu-LISA má na účely technickej údržby prístup k potrebným informáciám o operáciách spracúvania údajov, ktoré sa vykonávajú v prípade komponentov interoperability.

4.Dva roky po uvedení každého komponentu interoperability do prevádzky a potom každé štyri roky agentúra eu-LISA predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o technickom fungovaní komponentov interoperability vrátane ich bezpečnosti.

5.Okrem toho jeden rok po každej správe od agentúry eu-LISA vypracuje Komisia celkové hodnotenie komponentov obsahujúce:

a)posúdenie uplatňovania tohto nariadenia;

b)posúdenie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi a posúdenie vplyvu na základné práva;

c)posúdenie, či východiskové zásady komponentov interoperability stále platia;

d)posúdenie bezpečnosti komponentov interoperability;

e)posúdenie akýchkoľvek dôsledkov vrátane akéhokoľvek neprimeraného vplyvu na tok dopravy na hraničných priechodoch a dôsledkov s vplyvom na rozpočet Únie.

Hodnotenia zahŕňajú akékoľvek potrebné odporúčania. Komisia zašle hodnotiacu správu Európskemu parlamentu, Rade, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Agentúre Európskej únie pre základné práva, ktorá bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 168/2007 78 .

6.Členské štáty a Europol poskytnú agentúre eu-LISA a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 4 a 5. Uvedené informácie nesmú ohroziť pracovné metódy určených orgánov ani zahŕňať informácie, ktoré odhaľujú zdroje, pracovníkov alebo vyšetrovania určených orgánov.

7.Agentúra eu-LISA poskytne Komisii informácie potrebné na vypracovanie hodnotení podľa odseku 5.

8.Každý členský štát a Europol pri dodržaní ustanovení vnútroštátneho práva o zverejňovaní citlivých informácií vypracujú výročné správy o účinnosti prístupu k údajom uchovávaným v spoločnej databáze údajov o totožnosti na účely presadzovania práva, ktoré budú obsahovať informácie a štatistické údaje o:

a)presnom účele nahliadnutí vrátane druhu teroristického alebo závažného trestného činu,

b)primeraných dôvodoch opodstatneného podozrenia, že sa na podozrivú osobu, páchateľa alebo obeť vzťahuje [nariadenie o EES], nariadenie o VIS alebo [nariadenie o ETIAS];

c)počte žiadostí o prístup do spoločnej databázy údajov o totožnosti na účely presadzovania práva;

d)počte a druhu prípadov, ktorých výsledkom bola úspešná identifikácia;

e)potrebe a využití postupu pre mimoriadne naliehavé prípady vrátane prípadov, ktorých naliehavosť nebola následným overením, ktoré vykonal centrálny prístupový bod, akceptovaná.

Členské štáty a Europol zašlú výročné správy Komisii do 30. júna nasledujúceho roka.

Článok 69
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a podávania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 79

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Špecifické ciele a špecifický cieľ č. [ ]

a)zlepšiť riadenie vonkajších hraníc;

b)prispieť k predchádzaniu neregulárnej migrácie a boju proti nej a

c)prispieť k vysokej úrovni bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie vrátane udržiavania verejnej bezpečnosti a verejnej politiky a zaistenia bezpečnosti na územiach členských štátov.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať vykonávanie návrhu/iniciatívy.

Každé z navrhovaných opatrení si vyžaduje vývoj, po ktorom nasleduje údržba a prevádzka uvedeného komponentu.

Počas vývoja

Každý komponent bude vyvinutý po splnení predpokladov, t. j. po schválení právneho návrhu spoluzákonodarcami, a po splnení technických predpokladov, keďže niektoré komponenty môžu byť vyvinuté až po tom, čo je k dispozícii iný komponent.

Špecifický cieľ: pripravenosť na prevádzku do cieľovej lehoty

Do konca roka 2017 sa návrh zašle spoluzákonodarcom na schválenie. Predpokladá sa, že proces prijímania bude ukončený počas roka 2018 analogicky s časom potrebným pre ostatné návrhy.

Podľa uvedeného predpokladu je začiatok obdobia vývoja stanovený na začiatok roka 2019 (= T0) s cieľom mať referenčný bod, od ktorého sa počítajú obdobia, a nie absolútne dátumy. Ak zákonodarcovia prijmú návrh neskôr, celý harmonogram sa zodpovedajúcim spôsobom posunie. Na druhej strane, spoločná BMS musí byť dostupná pred tým, ako môžu byť dokončené CIR a MID. Trvanie vývoja je uvedené v tabuľke nižšie:

(Blok zvýraznený žltým sa týka konkrétnej úlohy súvisiacej so systémom Eurodac.)

– Centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky (CRRS): lehota: T0 + 12 mesiacov (2019 až 2020).

– Európsky vyhľadávací portál (ESP): lehota: T0 + 36 mesiacov (2019 až 2021).

– Spoločná služba porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS) sa prvýkrát vytvorí na realizáciu systému vstup/výstup (EES). Keď sa dosiahne tento míľnik, aplikácie, ktoré budú využívať spoločnú BMS, sa musia aktualizovať a údaje obsiahnuté v automatizovanom systéme identifikácie odtlačkov prstov (AFIS) v rámci systému SIS, v systéme AFIS v rámci systému Eurodac a údaje v systéme ECRIS-TCN budú musieť migrovať do spoločnej BMS. Lehota na dokončenie je koniec roka 2023.

– Spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) sa prvýkrát vytvorí počas vykonávania systému EES. Po dokončení systému EES sa údaje zo systémov Eurodac a ECRIS zahrnú do databázy CIR. Lehota na dokončenie je koniec roka 2022 (dostupnosť spoločnej BMS + 12 mesiacov).

– Detektor viacnásobných totožností (MID) sa vytvorí po uvedení databázy CIR do prevádzky. Lehota na dokončenie je koniec roka 2022 (dostupnosť spoločnej BMS + 24 mesiacov), ale existuje tu obdobie veľmi náročné na zdroje, počas ktorého sa budú validovať prepojenia medzi totožnosťami, ktoré sú navrhnuté detektorom MID. Každé z odhadovaných prepojení musí byť manuálne validované. To potrvá do konca roka 2023.

Obdobie prevádzky sa začne hneď po dokončení obdobia vývoja uvedeného vyššie.

Prevádzka

Ukazovatele týkajúce sa každého špecifického cieľa uvedeného v oddiele 1.4.3 sú tieto:

1. Špecifický cieľ: rýchly, bezproblémový a systematický prístup k povoleným zdrojom údajom

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Pridaná hodnota zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „pridaná hodnota zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v účinnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

⌧ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–– Obdobie vývoja zahŕňa obdobie rokov 2019 až 2023, po ktorom nasleduje prevádzka v plnom rozsahu.

–– Trvanie finančného vplyvu je preto stanovené na obdobie rokov 2019 až 2027.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 84

⌧ Priame riadenie na úrovni Komisie

–X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

–◻prostredníctvom výkonných agentúr.

⌧ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

⌧ Nepriame riadenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu:

–◻ tretím krajinám alebo subjektom, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodným organizáciám a ich agentúram (uveďte),

–◻ EIB a Európskemu investičnému fondu,

–⌧ subjektom podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávnym subjektom,

–◻ súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávnym subjektom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osobám povereným vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určeným v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

1. Pre prevádzkovú fázu zahrnutú do tohto nástroja neexistujú žiadne sumy.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a podávania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

2.2.2.Informácie o stanovení systému vnútornej kontroly

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

Týmto legislatívnym finančným výkazom tohto zmeneného legislatívneho návrhu sa nahrádza predchádzajúci legislatívny finančný výkaz. Legislatívne návrhy COM(2017) 793 (hranice a víza) a COM(2017) 794 (policajná a justičná spolupráca, azyl a migrácia) obsahovali rovnaký legislatívny finančný výkaz. Keďže rozpočtované sumy nemožno rozdeliť na dva návrhy, uvedené sumy sú platné pre obidva návrhy spolu. Všetky sumy sa preto majú započítať len raz. To isté platí aj pre zmenené návrhy.

Odhadovaný vplyv na výdavky a personál na obdobie od roku 2021 uvedený v tomto legislatívnom finančnom výkaze je v súlade s návrhom nasledujúceho viacročného finančného rámca, ktorý Komisia predložila 2. mája 2018.

Legislatívne návrhy COM(2017) 793 (hranice a víza) a COM(2017) 794 (policajná a justičná spolupráca, azyl a migrácia) obsahovali rovnaký legislatívny finančný výkaz. Keďže rozpočtované sumy nemožno rozdeliť na dva návrhy, uvedené sumy sú platné pre obidva návrhy spolu. Všetky sumy sa preto majú započítať len raz. To isté platí aj pre zmenené návrhy.

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh 3 v rámci súčasného VFR je v novom VFR (po roku 2021) okruhom 4.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

[Tento oddiel sa vyplní použitím tabuľky s rozpočtovými údajmi administratívnej povahy (druhý dokument v prílohe k tomuto finančnému výkazu) a na účely konzultácie medzi útvarmi sa vloží do aplikácie DECIDE.]

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh 3 v rámci súčasného VFR je v novom VFR (po roku 2021) okruhom 4.

Výdavky pokryjú náklady na:

–Náklady na prispôsobenie jednotného národného rozhrania (NUI), ktorého vývoj je financovaný podľa návrhu o EES, sumu zahrnutú do rozpočtu na zmeny v systémoch v členských štátoch s cieľom zohľadniť zmeny v centrálnych systémoch a sumu zahrnutú do rozpočtu na odbornú prípravu pre koncových používateľov.

–Rozpočet pre EBCG pokrýva výdavky na tím, ktorý sa bude venovať validácii prepojení generovaných detektorom viacnásobných totožností (MID) na základe pôvodných údajov (približne 14 miliónov záznamov). Objem prepojení, ktoré sa majú manuálne validovať, sa odhaduje približne na 550 000.
Osobitný tím vytvorený na tento účel sa začlení do tímu EBCG vytvorenému pre systém ETIAS, pretože sú si funkčne blízke a zabráni sa tým nákladom na vytvorenie nového tímu. Očakáva sa, že práca bude prebiehať v roku 2023. Zmluvní zamestnanci sa preto prijmú maximálne 3 mesiace vopred a ich zmluva sa skončí maximálne 2 mesiace po skončení činnosti týkajúcej sa migrácie. Predpokladá sa, že ďalšia časť požadovaných zdrojov bude prijatá ako konzultanti, nie ako zmluvní zamestnanci. To vysvetľuje náklady podľa hlavy 3 na rok 2023. Predpokladá sa, že budú prijatí jeden mesiac vopred. Ďalšie informácie o počte zamestnancov sú poskytnuté ďalej.

–Hlava 1 preto zahŕňa náklady na 20 interných zamestnancov a ustanovenia na posilnenie riadiacich a pomocných zamestnancov.

–Hlava 2 zahŕňa dodatočné náklady na hosťovanie 10 dodatočných zamestnancov dodávateľa.

–Hlava 3 zahŕňa poplatok za dodatočných 10 zamestnancov dodávateľa. Nie sú zahrnuté žiadne ďalšie typy nákladov.

Výdavky Europolu budú pokrývať modernizáciu kapacity systémov IKT Europolu na účely zvládania objemu správ, ktoré sa majú spracovať, a požadovaných zvýšených úrovní výkonnosti (čas odpovede).

Hlava 1 Výdavky na zamestnancov pokrývajú náklady súvisiace s dodatočnými zamestnancami v oblasti IKT, ktorí sa majú prijať cieľom posilniť informačné systémy Europolu z vyššie opísaných dôvodov. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa rozdelenia pracovných miest medzi dočasných zamestnancov a zmluvných zamestnancov a ich odborných znalostí sú uvedené ďalej.

Hlava 3 zahŕňa náklady na hardvér a softvér, ktoré sú potrebné na posilnenie informačných systémov Europolu. Informačné systémy Europolu v súčasnosti slúžia obmedzenej určenej komunite Europolu, styčným dôstojníkom Europolu a vyšetrovateľom v členských štátoch, ktorí využívajú tieto systémy na analytické a vyšetrovacie účely. S implementáciou rozhrania QUEST (systémové rozhranie, ktoré umožňuje portálu ESP vyhľadávať údaje Europolu) na stupni základnej ochrany (v súčasnosti sú informačné systémy Europolu akreditované až do úrovne utajenia „restricted EU“ a „confidential EU“) budú informačné systémy Europolu sprístupnené oveľa väčšej oprávnenej komunite v oblasti presadzovania práva. Okrem tohto zvýšenia bude portál ESP využívaný systémom ETIAS na automatické vyhľadávanie údajov Europolu na spracovanie cestovných povolení. Tým sa zvýši objem vyhľadávaní na základe údajov Europolu zo súčasných približne 107 000 vyhľadávaní za mesiac na viac ako 100 000 vyhľadávaní denne a bude si to vyžadovať aj 24-hodinovú dostupnosť informačných systémov Europolu a veľmi krátky čas odpovede s cieľom splniť požiadavky uložené nariadením o ETIAS. Väčšina nákladov je obmedzená na obdobie pred uvedením komponentov interoperability do prevádzky, ale sú potrebné niektoré pokračujúce záväzky na zaistenie vysokej a nepretržitej dostupnosti informačných systémov Europolu. Takisto sa musia vykonať niektoré práce týkajúce sa vývoja s cieľom zaviesť komponenty interoperability Europolom ako používateľom.

Centrálne koordinovaná odborná príprava na úrovni EÚ zlepšuje jednotnú realizáciu kurzov odbornej prípravy na vnútroštátnej úrovni a v dôsledku toho zabezpečuje správne a úspešné vykonávanie a používanie komponentov interoperability. CEPOL ako agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva má najlepšie postavenie na realizáciu centrálnej odbornej prípravy na úrovni EÚ. Tieto výdavky pokrývajú prípravu „odbornej prípravy pre školiteľov členských štátov“, od ktorých sa vyžaduje používanie centrálnych systémom po tom, čo sa stanú interoperabilnými. Náklady zahŕňajú náklady súvisiace s malým nárastom zamestnancov pre CEPOL s cieľom koordinovať, riadiť, organizovať a aktualizovať kurzy a náklady na realizáciu určitého počtu školení ročne a na prípravu online školení. Podrobné informácie o týchto nákladoch sú vysvetlené nižšie. Úsilie týkajúce sa odbornej prípravy je zamerané na obdobia bezprostredne predchádzajúce spusteniu. Nepretržité úsilie je potrebné aj po spustení, keďže ako vyplýva zo skúseností s realizáciou existujúcej odbornej prípravy o Schengenskom informačnom systéme, interoperabilné komponenty podliehajú údržbe a školiteľmi nezostávajú vždy tie isté osoby.

Suma 261,293 milióna EUR je zahrnutá v súčasnom viacročnom finančnom rámci na roky 2019 – 2020 a je v súlade s návrhom nového viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 (pozri okruh 4 Migrácia a riadenie hraníc v COM(2018) 321, ktorý Komisia predložila 2. mája 2018).

Tieto výdavky budú pokrývať:

–Vývoj a údržbu štyroch komponentov interoperability [európsky vyhľadávací portál (ESP), spoločná služba porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS), spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR) a detektor viacnásobných totožností (MID)], ktoré sú zahrnuté v právnom návrhu, a centrálneho úložiska na účely podávania správ a štatistiky (CRRS). Agentúra eu-LISA bude pôsobiť ako zástupca vlastníka projektu a využívať svojich vlastných zamestnancov na vypracovanie špecifikácií, výber dodávateľov, smerovanie svojej práce, predkladanie výsledkov súboru testov a akceptovanie vykonanej práce.

–Náklady súvisiace s migráciou pôvodných systémov do nových komponentov. Agentúra eu-LISA však nemá žiadnu priamu úlohu pri počiatočnom nahraní údajov pre MID (validácia prepojení), pretože ide o činnosť týkajúcu sa samotného obsahu údajov. Migrácia biometrických údajov pôvodných systémov sa týka formátu a označenia údajov, a nie obsahu údajov.

–Náklady na modernizáciu systému ECRIS-TCN na systém s vysokou dostupnosťou a na jeho prevádzku od roku 2022. Systém ECRIS-TCN je centrálny systém obsahujúci záznamy vedené v registri trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín. Plánuje sa, že systém bude dostupný do roku 2020. Očakáva sa, že komponenty interoperability budú mať tiež prístup do uvedeného systému, ktorý by sa takisto mohol stať systémom s vysokou dostupnosťou. Operačné výdavky zahŕňajú dodatočné náklady na dosiahnutie tejto vysokej dostupnosti. V roku 2021 existujú značné náklady na vývoj, po ktorých nasledujú náklady na nepretržitú údržbu a prevádzku. Tieto náklady nie sú zahrnuté do legislatívneho finančného výkazu revízie nariadenia o založení agentúry eu-LISA 89 , ktorý zahŕňa len rozpočty od roku 2018 do roku 2020, a preto sa nekryje s touto požiadavkou na rozpočet.

–Štruktúra výdavkov je výsledkom postupnosti projektu. Keďže jednotlivé komponenty nie sú nezávislé jeden od druhého, obdobie vývoja zahŕňa obdobie od roku 2019 do roku 2023. Od roku 2020 sa však začína údržba a prevádzka prvých dostupných komponentov. To vysvetľuje, prečo sa výdavky začínajú pomaly, rastú, a potom klesnú na konštantnú hodnotu.

–Výdavky podľa hlavy 1 (výdavky na zamestnancov) zodpovedajú postupnosti projektu: vyžaduje sa viac zamestnancov na realizáciu projektu s dodávateľom (ktorého výdavky sa riadia hlavou 3). Keď je projekt zrealizovaný, časti realizačného tímu je pridelená práca týkajúca sa vývoja a údržby. Zároveň sa zvýši počet zamestnancov na prevádzku novorealizovaných systémov.

–Výdavky podľa hlavy 2 (výdavky na infraštruktúru a prevádzkové výdavky) pokrývajú dodatočné kancelárske priestory na dočasné hosťovanie tímov dodávateľa zodpovedných za úlohy spojené s vývojom, údržbou a prevádzkou. Štruktúra výdavkov v čase preto zodpovedá vývoju počtu zamestnancov. Náklady na umiestnenie dodatočného vybavenia už boli zahrnuté do rozpočtu agentúry eu-LISA. Neexistujú žiadne dodatočné náklady na hosťovanie zamestnancov agentúry eu-LISA, keďže to je zahrnuté do štandardných nákladov na zamestnancov.

–Výdavky podľa hlavy 3 (operačné výdavky) zahŕňajú náklady dodávateľa na vývoj a údržbu systému a obstaranie osobitného hardvéru a softvéru.    
Náklady dodávateľa sa začínajú najprv štúdiami týkajúcimi sa špecifikácie komponentov, pričom vývoj sa začne iba pre jeden komponent (CRRS). V priebehu obdobia rokov 2020 až 2022 potom náklady rastú, keďže sa vyvíja naraz viacero komponentov. Náklady po období veľkého objemu práce neklesajú, pretože úlohy týkajúce sa migrácie údajov sú v tomto portfóliu projektu mimoriadne zložité. Náklady dodávateľa potom klesajú, keďže komponenty sú realizované a uvádzajú sa do prevádzky, čo si vyžaduje stabilnú štruktúru zdrojov.    
S výdavkami podľa hlavy 3 zároveň prudko rastú výdavky v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom z dôvodu počiatočnej investície do hardvéru a softvéru potrebného počas vývoja. Výdavky podľa hlavy 3 (operačné výdavky) v rokoch 2021 a 2022 vzrastú, pretože investičné náklady na hardvér a softvér pre prevádzkové informačné prostredia (produkcia a predbežná produkcia pre centrálnu jednotku aj pre záložnú centrálnu jednotku) vzniknú v roku pred spustením pre komponenty interoperability (CIR a MID) v príslušnom poradí s vysokými požiadavkami na softvér a hardvér. Po uvedení do prevádzky sú náklady na hardvér a softvér v zásade náklady na údržbu.

–Viac informácií je uvedených ďalej.

Okruh 5 v rámci súčasného VFR je v novom VFR (po roku 2021) okruhom 7.

v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.1.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky agentúry EBCG

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je vysvetlené nižšie:

viazané rozpočtové prostriedky v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Tieto výdavky budú pokrývať:

–Nábor dostatočnej dodatočnej pracovnej sily (približne 10 expertov) k existujúcim interným zamestnancom (odhadovaným približne na 20 osôb), ktorej hostiteľom bude EBCG, s cieľom validovať prepojenia. Plánuje sa, že pred dátumom začiatku bude k dispozícii len jeden mesiac na nábor s cieľom dosiahnuť požadované úrovne zamestnancov.

–Neexistujú žiadne ďalšie odhady nákladov dodávateľa. Požadovaný softvér je súčasťou nákladov na licencie v rámci spoločnej BMS. Neexistuje žiadna osobitná kapacita týkajúca sa hardvérového spracovania. Predpokladá sa, že zamestnancov dodávateľa bude hostiť EBCG. Je tomu tak preto, že v rámci výdavkov podľa hlavy 2 sa priemerne pripočítali ročné náklady na 12 metrov štvorcových na osobu.

3.2.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky Europolu

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je vysvetlené nižšie:

viazané rozpočtové prostriedky v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)