EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 6. 2018

COM(2018) 438 final

2018/0228(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2018) 292 final}
{SWD(2018) 312 final}
{SWD(2018) 313 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

NPE „je určený na podporu investícií do transeurópskych sietí. Tieto siete a cezhraničná spolupráca majú rozhodujúci význam nielen pre fungovanie jednotného trhu, ale sú strategické aj z hľadiska realizácie energetickej únie, digitálneho jednotného trhu a rozvoja udržateľných druhov dopravy. Bez zásahu EÚ majú súkromní prevádzkovatelia a vnútroštátne orgány slabú motiváciu investovať do projektov cezhraničnej infraštruktúry“ 2 .

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Opatrenia programu by sa mali primeraným spôsobom využívať na riešenie prípadov zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií bez toho, aby kopírovali alebo vytláčali súkromné financovanie, a mali by prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu. Zabezpečí sa tak súlad medzi opatreniami programu a pravidlami štátnej pomoci EÚ, čím sa predíde neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Na transeurópske siete sa vzťahuje článok 170 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že: „Únia prispieva k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr.“ Právo EÚ pôsobiť v oblasti financovania infraštruktúr je stanovené v článku 171, v ktorom sa uvádza, že Únia „môže podporovať projekty spoločného záujmu podporované členskými štátmi, (...) predovšetkým prostredníctvom realizačných štúdií, záruk na pôžičky alebo subvencií úrokovej sadzby“. V článku 172 ZFEÚ sa uvádza, že „Európsky parlament a Rada prijmú usmernenia a ostatné opatrenia uvedené v článku 171 ods. 1 v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.“

Legislatívny nástroj aj typ opatrenia (t. j. financovanie) sa vymedzujú v ZFEÚ, ktorá predstavuje právny základ pre NPE a v ktorej sa stanovuje, že úlohy, prioritné ciele a organizácia transeurópskych sietí môžu byť vymedzené v právnych predpisoch.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Závery hodnotenia NPE v polovici obdobia boli všeobecne takéto:

·NPE je efektívny a cielený nástroj pre investície do transeurópskej infraštruktúry (TEN) v sektore dopravy, energetiky a v digitálnom sektore. Od roku 2014 sa investovalo 25 miliárd EUR, čo viedlo približne k 50 miliardam EUR celkových investícií do infraštruktúry v EÚ. NPE prispieva k prioritám Komisie v oblasti pracovných miest, rastu a investícií, vnútorného trhu, energetickej únie, klímy a digitálneho jednotného trhu. Tým posilňuje konkurencieschopnosť a modernizáciu hospodárstva EÚ.

·NPE prináša vysokú európsku pridanú hodnotu pre všetky členské štáty tým, že podporuje projekty pripojiteľnostis cezhraničným rozmerom. Väčšina financovania sa priznáva projektom, ktoré premosťujú chýbajúce články a odstraňujú úzke miesta, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ a územnú súdržnosť členských štátov v sektoroch dopravy, energetiky a v digitálnom sektore. Projekty v oblasti energetiky takisto zaisťujú bezpečnosť dodávok energie a sú kľúčové pre nákladovo efektívnu dekarbonizáciu a modernizáciu hospodárstva. NPE takisto podporuje zavádzanie nových systémov riadenia a bezpečnosti dopravy v celej EÚ (napr. SESAR pre leteckú dopravu, ERTMS pre železničnú dopravu), vysokovýkonných elektrických vedení a inteligentných sietí potrebných na rýchle rozšírenie neuhlíkových obnoviteľných zdrojov energie a zavedenie širokopásmového pripojenia a prepojených digitálnych služieb (ako sú otvorené údaje, elektronické zdravotníctvo, elektronické obstarávanie, elektronická identifikácia a elektronický podpis).

·Priame riadenie grantov NPE sa preukázalo ako veľmi účinné so silným postupom prípravy projektov a konkurenčným výberovým procesom, zameraním na ciele politiky EÚ, koordinovaným vykonávaním a plným zapojením členských štátov. Výkonná agentúra INEA má veľmi dobré výsledky s finančným hospodárením NPE a optimalizáciou rozpočtu, najmä vďaka svojej pružnosti pri rýchlom presmerovaní peňazí, ktoré sa neminuli na určité akcie, na financovanie nových akcií.

·Prvýkrát bola časť rozpočtu na súdržnosť (11,3 miliardy EUR na dopravu) realizovaná pod priamym hospodárením v rámci NPE. 100 % krytia bolo pridelených v prvej polovici programového obdobia takmer výlučne na udržateľné druhy dopravy. Cielená technická pomoc, nižšie administratívne náklady pre členské štáty, jasné priority financovania a spoľahlivý postup predkladania projektov vyplývajúce z kontinuity projektov a štúdií, ktoré boli predtým podporované z programu TEN-T alebo nástrojov politiky súdržnosti, prispeli k rýchlemu prideľovaniu prostriedkov.

·NPE naďalej používa a vyvíja inovačné finančné nástroje. Ich zavádzanie však bolo obmedzené z dôvodu nových možností, ktoré ponúka Európsky fond pre strategické investície. Predpokladá sa, že používanie finančných nástrojov NPE sa zvýši v druhej polovici programu, keď sa zabezpečí doplnkovosť osobitných finančných nástrojov NPE s EFSI.“ V roku 2018 by mal začať fungovať investičný fond pre širokopásmové pripojenie v rámci NPE, ktorý má vychádzať z príspevkov z NPE a EFSI a malo by sa z neho financovať zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou služieb, pričom by sa mal využívať dôležitý pákový efekt. 

·„Ďalej sa v roku 2017 v oblasti dopravy s veľmi pozitívnymi prvými skúsenosťami skombinovali granty s finančnými nástrojmi, keď sa požadovalo financovanie vo výške 2,2 miliardy EUR na výzvu na predkladanie projektov s orientačným rozpočtom 1 miliarda EUR, čo umožnilo využiť granty na maximalizáciu pákového efektu súkromných alebo verejných prostriedkov.

·Výdavky NPE v oblasti dopravy a energetiky veľmi prispievajú k cieľu EÚ, aby najmenej 20 % celkového rozpočtu EÚ išlo na výdavky opatrení v oblasti klímy.“ V oblasti energetiky bolo viac ako 50 % rozpočtu NPE na energetiku vyčlenených na prenos elektriny a inteligentné siete, čo prispieva k transformácii energetiky.

·„V sektore telekomunikácií z dvojitého zamerania NPE na digitálne cezhraničné služby verejného záujmu a komunikáciu a na výpočtovú infraštruktúru vyplynulo, že program má dôležitý vplyv na dosiahnutie cieľov digitálneho jednotného trhu EÚ a občanom a podnikom umožňuje prístup k vysokokvalitným digitálnym službám v Európe. Pomohol vypracovať a realizovať spoločné politiky na riešenie spoločenských výziev vrátane digitálnej transformácie zdravotnej starostlivosti, kybernetickej bezpečnosti a digitalizácie vlád. Vzhľadom na obmedzené zdroje sa však z financovania NPE pre telekomunikácie mohli podporiť len úplne prvé kroky smerom k úplnej cezhraničnej digitálnej infraštruktúre v oblastiach verejného záujmu.“ Obmedzené finančné krytie vyčlenené na širokopásmové siete v rámci NPE vzhľadom na investičné medzery si vyžadovalo inovačný prístup zameraný na maximalizáciu pákového efektu s cieľom zabezpečiť účinnosť. Vzhľadom na zložité nastavenie vyčlenených finančných nástrojov sa však investície v praxi premenia na prínosy až v neskoršej fáze vykonávania programu.

·„NPE testoval aj synergie medzi sektormi, obmedzoval ho však súčasný právny/rozpočtový rámec. Sektorové politické usmernenia a nástroj NPE by mali byť pružnejšie na uľahčenie synergií a mali by lepšie reagovať na nový technologický vývoj a priority, ako je digitalizácia, a zároveň sa musí urýchliť dekarbonizácia a musia sa riešiť spoločné spoločenské výzvy, ako je kybernetická bezpečnosť.

·Dokončenie sietí TEN stanovené v prioritách politiky EÚ si ešte vyžaduje značné investície, z ktorých časť bude závisieť od pretrvávajúcej podpory EÚ. Veľkosť NPE v súčasnosti umožňuje riešiť len niektoré z identifikovaných zlyhaní trhu vo všetkých troch sektoroch. Preto existuje potenciál na uvoľnenie ďalších verejných a súkromných investícií, ak by sa poskytol väčší rozpočet EÚ na riešenie zlyhaní trhu.“

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Zainteresované strany vo všeobecnosti opätovne potvrdili, že program NPE podporujú, a poukázali na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva ako prvok prispievajúci k plneniu cieľov EÚ v takých oblastiach, ako sú dokončenie sietí TEN, podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti v celej EÚ a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločnosť, ktoré sú odolné proti zmene klímy. Zainteresované strany v rámci nového programu nabádali k zvýšeniu pružnosti, aby sa tak podporili ďalšie synergie medzi tromi sektormi.

Respondenti v sektore dopravy zdôrazňovali význam NPE pri uľahčovaní cezhraničných projektov, ako aj dôležitosť odstraňovania problematických miest a chýbajúcich prepojení.

V odpovediach súvisiacich s oblasťou energetiky sa do veľmi veľkej miery potvrdil dôležitý prínos NPE k dokončeniu celoeurópskej siete energetickej infraštruktúry a zároveň k plneniu cieľov energetickej únie, ktoré prinášajú významné výhody všetkým európskym občanom. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo bol medzi budúcimi výzvami vyhodnotený ako výzva s najväčším významom.

Zainteresované strany požadovali vyšší rozpočet, aby sa urýchlila dekarbonizácia a digitalizácia sektorov energetiky aj dopravy a súčasne zvýšila pripojiteľnosť v celej EÚ.

V digitálnej oblasti respondenti poukázali na ústrednú úlohu širokopásmového pripojenia ako hlavného faktora hospodárskeho a sociálneho rozvoja v rámci spoločnosti a všetkých odvetví. V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ žiadali zvýšenie investícií do pripojiteľnosti a technológie 5G, čo by pomohlo zlepšovať ekonomickú výkonnosť, vytvárať pracovné miesta v EÚ a podporiť kvalitatívny pokrok pri prechode na digitálnu spoločnosť.

Zainteresované strany zároveň poskytli užitočnú spätnú väzbu o oblastiach, ktoré si vyžadujú ďalšie zlepšovanie alebo rozvoj. Podrobnejšie informácie sú dostupné v správe o konzultáciách uvedenej v prílohe 2 k sprievodnému posúdeniu vplyvu.

•Posúdenie vplyvu

Návrh Komisie vychádza z posúdenia vplyvu, ktorý bol 21. marca 2018 predložený výboru pre kontrolu regulácie, ktorý vydal kladné stanovisko (ref. číslo VFR – NPE) s výhradami. Výbor konkrétne odporučil doplniť opis opatrení na monitorovanie a hodnotenie programu, lepšie vysvetliť súdržnosť s ostatnými programami EÚ a podrobnejšie vysvetliť, ako sa rozšírením rozsahu pôsobnosti programu posilní cezhraničný charakter NPE. Odporúčania výboru vyjadrené v jeho stanovisku sa zapracovali do konečnej verzie správy o posúdení vplyvu 14 .

•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

V rámci globálnych opatrení Komisie zameraných na zjednodušenie vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie po roku 2020, celkové snahy o zjednodušenie budú mať vplyv na realizáciu programu NPE. Komisia začala prípravu nového VFR zverejnením Bielej knihy o budúcnosti Európy v marci 2017. Ďalšími krokmi bolo zverejnenie diskusného dokumentu o budúcnosti financií EÚ v júni 2017 a usmerňovacie dokumenty k zjednodušeným základným aktom programu, ktoré GR pre rozpočet zverejnilo v novembri/decembri 2017. Výsledky tohto politického procesu poskytli usmernenie zhora nadol pre ďalší VFR, ktoré bude mať vplyv na podobu programového obdobia NPE v období po roku 2020.

Všeobecné snahy o zjednodušenie nariadenia o NPE na obdobie po roku 2020 prebiehali v súlade s už uvedenými horizontálnymi usmerneniami. Zodpovedá to všetkým ostatným finančným programom a následne to bude mať vplyv na nový NPE najmä v súvislosti so zjednodušením vykazovania nákladov, mierami spolufinancovania, účasťou zainteresovaných strán a s vypracovaním cieľov programu, jeho monitorovaním a podávaním správ. Zefektívnením nariadenia o NPE a možnosťou delegovať právomoci a podmienky na pracovné programy sa tak zároveň zabezpečí ešte jednoduchší právny rámec pre NPE, čím sa zjednodušia ďalšie synergie medzi týmito tromi sektormi a umožní sa prispôsobenie NPE budúcim potrebám.

Zjednodušením programu sa zmenší regulačná záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov pre zainteresované strany podieľajúce sa na programe, čo následne bude mať pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť EÚ v dotknutých sektoroch. Zároveň sa tak podporia snahy o digitalizáciu v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu a službami digitálnej podpory, ktoré už na účely vykonávania programu existujú (napr. informačný systém TENtec).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh Komisie týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy zahŕňa tieto sumy:

Na základe pozitívnych skúseností z vykonávania aktuálneho programu NPE Komisia navrhuje pokračovať vo vykonávaní nového programu pre tieto tri sektory NPE s priamym riadením zo strany Európskej komisie a jej Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (INEA).

Ako sa podrobne uvádza v legislatívnom finančnom výkaze, z navrhovaného rozpočtu sa uhradia všetky potrebné prevádzkové výdavky na vykonávanie programu, ako aj náklady na ľudské zdroje a ostatné administratívne výdavky súvisiace s riadením programu.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vykonávaním programu bude poverená agentúra INEA s výnimkou určitých opatrení na podporu programu, ktoré budú riadiť priamo príslušné GR.

V hodnotení aktuálneho NPE na roky 2014 – 2020 v polovici trvania 15 sa uviedlo, že „priame riadenie grantov NPE sa preukázalo ako veľmi účinné so silným postupom prípravy projektov a konkurenčným výberovým procesom, zameraním na ciele politiky EÚ, koordinovaným vykonávaním a plným zapojením členských štátov. Výkonná agentúra INEA má veľmi dobré výsledky s finančným hospodárením NPE a optimalizáciou rozpočtu, najmä vďaka svojej pružnosti pri rýchlom presmerovaní peňazí, ktoré sa neminuli na určité akcie, na financovanie nových akcií.“

Preto sa navrhuje zachovať aktuálny mechanizmus realizácie. Zavedú sa však zlepšenia, pokiaľ ide o zjednodušenie a pružnosť.

V porovnaní s NPE na obdobie 2014 – 2020 sa zavedie jednoduchší, ale spoľahlivejší výkonnostný rámec na monitorovanie dosahovania cieľov programu a jeho prispievanie k plneniu cieľov politiky EÚ. Ukazovatele monitorovania vykonávania a pokroku programu sa budú týkať najmä:

·efektívnych a prepojených sietí a infraštruktúry pre inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu, ako aj prispôsobovania požiadavkám vojenskej mobility;

·prínosu k vzájomnej prepojenosti a integrácii trhov, bezpečnosti dodávok energie a udržateľnému rozvoju prostredníctvom podpory dekarbonizácie, prínosu k cezhraničnej spolupráci v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

·prínosu k zavádzaniu infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti v celej Európskej únii.

Agentúra INEA bude získavať potrebné údaje počas implementácie a hodnotenia podporovaných akcií. Na tento účel budú podmienky žiadostí o grant a vzorová dohoda o grante obsahovať primerané požiadavky týkajúce sa potrebných údajov, ktoré majú poskytnúť žiadatelia a príjemcovia pomoci.

Komisia vykoná priebežné hodnotenie a hodnotenie ex post programu s cieľom posúdiť jeho efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridanú hodnotu v súlade s článkom 34 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V tomto článku sa stanovujú maximálne miery spolufinancovania vzťahujúce sa na jednotlivé sektory. Ďalej sa tu vymedzujú maximálne miery spolufinancovania v prípade medzisektorových pracovných programov vzťahujúceho sa na viac ako jeden sektor s cieľom uľahčovať dosahovanie synergií.

V tomto článku sa takisto zavádza výnimka týkajúca sa súm prevádzaných z Kohézneho fondu.

2018/0228 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 172 a 194,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 16 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 17 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest Únia potrebuje modernú a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

(2)Zámerom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „program“) je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a súčasne zvýšenie právnej istoty a dodržiavanie zásady technologickej neutrality. Program by mal umožniť maximálne možné využitie synergií medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií, a tým zvýšiť efektívnosť opatrení Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu.

(3)V rámci programu by sa mali podporiť projekty v oblasti zmeny klímy a environmentálne a sociálne udržateľné projekty a prípadne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a navrhnuté ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

(4)Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy 18 . Očakáva sa, že 60 % z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i) 100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, alternatívnych palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; ii) 40 % na vnútrozemskú vodnú dopravu a multimodálnu dopravu a plynárenskú infraštruktúru, ak je možné zvýšiť využitie vodíka alebo biometánu z obnoviteľných zdrojov. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.

(5)S cieľom splniť oznamovacie povinnosti stanovené v článku 11 písm. c) smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov Únie na podporu opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s cieľmi tejto smernice, treba sledovať výdavky súvisiace so znižovaním emisií alebo látok znečisťujúcich ovzdušie podľa tejto smernice.

(6)Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie medzisektorových pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita alebo alternatívne palivá. V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré doplnkové zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi odvetviami by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení.

(7)V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 19 (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dokončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry.

(8)Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť cezhraničné a chýbajúce prepojenia a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.

(9)Treba takisto prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky a vývoj siete. Toto prispôsobenie by malo byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %.

(10)Je dôležité podporovať investície do inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility v celej Únii. V roku 2017 Komisia predstavila 20 „Európu v pohybe“, (t. j. )rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.

(11)V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti, ako aj využitím alternatívnych palív. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ 21 sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v Únii s cieľom znížiť závislosť od ropy a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie. Zároveň sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby k 31. decembru 2025 zaistili, by boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie 22 z novembra 2017, je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.

(12)Komisia v súvislosti so svojím oznámením s názvom Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická 23 zdôraznila, že automatizované vozidlá a pokročilé systémy pripojiteľnosti prispejú k tomu, že vozidlá prispejú k väčšej bezpečnosti, jednoduchšiemu zdieľaniu a väčšej dostupnosti pre všetkých občanov vrátane tých, ktorí v súčasnosti nemôžu služby mobility využívať, napríklad seniori a osoby so zdravotným postihnutím. Komisia v tomto kontexte navrhla strategický akčný plán EÚ týkajúci sa bezpečnosti cestnej premávky a revíziu smernice 2008/096 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry.

(13)S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa do programu mali previesť rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu na financovanie dopravných projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. V počiatočnej fáze a s obmedzením prevedeného krytia na 70 % by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie mali zohľadniť národné finančné príspevky v rámci Kohézneho fondu. Zvyšných 30 % prevedeného krytia by sa malo vyčleniť na konkurenčnom základe na projekty situované v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, s prioritou kladenou na cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

(14)V nadväznosti na spoločné oznámenie o zlepšovaní vojenskej mobility v Európskej únii z novembra 2017 24 sa v akčnom pláne vojenskej mobility, ktorý 28. marca 2018 prijali Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 25 , zdôraznilo, že politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergie medzi obrannými potrebami a sieťou TEN-T. V akčnom pláne sa uvádza, že Rada bola vyzvaná, aby do polovice roku 2018 vyhodnotila a validovala vojenské požiadavky v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou a že do roku 2019 útvary Komisie identifikujú časti transeurópskej dopravnej siete vhodné na vojenské využitie vrátane potrebnej modernizácie existujúcej infraštruktúry. Finančné krytie Únie na realizáciu projektov dvojakého využitia by sa malo plniť prostredníctvom programu na základe špecifických pracovných programov, v ktorých sa uvádzajú uplatniteľné požiadavky vymedzené v rámci akčného plánu.

(15)Komisia v oznámení „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ 26 zdôraznila konkrétne potreby dopravy v najvzdialenejších regiónoch a nevyhnutnosť zabezpečiť finančnú pomoc Únie na ich splnenie, a to aj prostredníctvom programu.

(16)Vzhľadom na významnú potrebu investovať do pokroku smerom k dokončeniu základnej siete TEN-T do roku 2030 (odhad 350 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027), súhrnnej siete TEN-T do roku 2050 a investície na dekarbonizáciu, digitalizáciu a dopravu v mestách (odhad 700 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027) je vhodné čo najúčinnejšie využiť rôzne finančné programy a nástroje Únie, a tým maximalizovať pridanú hodnotu investícií podporovaných Úniou. To by sa dosiahlo prostredníctvom zjednodušeného investičného procesu, ktorý by umožnil zviditeľnenie pripravovaných dopravných projektov a súlad v rámci príslušných programov Únie, najmä Nástroja na prepájanie Európy, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu a InvestEU. V prípade potreby by sa mali zohľadniť najmä príslušné podmienky uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) XXX [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „VN“)].

(17)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 27 sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa vymedzujú projekty spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie.

(18)V smernici [prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] sa zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podporný rámec umožňujúci posilnené využívanie finančných prostriedkov Únie s výslovným odkazom na umožnenie akcií na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(19)Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

(20)Pre agendu Únie v oblasti dekarbonizácie sú nevyhnutné inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkouhlíkové energetické systémy a systémy mobility a zvýšia bezpečnosť dodávok energie. Komisia najmä v „Oznámení o posilňovaní európskych energetických sietí“ 28 z 23. novembra 2017 zdôraznila, že úloha elektriny, v prípade ktorej bude energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 predstavovať polovicu výroby, bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu sektorov, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie, a preto sa v rámci politiky transeurópskej energetickej infraštruktúry čoraz viac kladie dôraz na prepojenie elektrických sietí, skladovanie elektriny a projekty inteligentných sietí. S cieľom podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie by sa mali náležite zohľadniť a uprednostniť tie technológie a projekty, ktoré prispievajú k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Komisia sa bude snažiť zvyšovať počet projektov týkajúcich sa cezhraničných inteligentných sietí, inovatívneho skladovania a prepravy oxidu uhličitého, ktoré sa podporia z programu.

(21)Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 29 .

(22)V oznámení s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti 30 (stratégia gigabitovej spoločnosti) sa stanovujú strategické ciele do roku 2025 s cieľom optimalizovať investície do infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Cieľom smernice (EÚ) 2018/XXX [európsky kódex elektronickej komunikácie] je okrem iného vytvoriť regulačné prostredie, ktoré bude stimulovať súkromné investície do sietí digitálnej pripojiteľnosti. Je však jasné, že zavádzanie sietí nebude v mnohých oblastiach Únie komerčne únosné kvôli viacerým faktorom ako odľahlosť a územné alebo geografické osobitosti, nízka hustota obyvateľstva a rôzne sociálno-ekonomické faktory. Program by sa mal preto upraviť tak, aby prispieval k dosiahnutiu týchto strategických cieľov stanovených v stratégii gigabitovej spoločnosti a dopĺňal podporu, ktorú pre zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou poskytujú iné programy, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a fond InvestEU. 

(23)Kým všetky siete digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú pripojené na internet, sú vo svojej podstate transeurópske, hlavne z dôvodu fungovania aplikácií a služieb, ktoré umožňujú, z hľadiska podpory v rámci tohto programu sa za prioritné budú považovať opatrenia s najväčším očakávaným vplyvom na digitálny jednotný trh, okrem iného prostredníctvom ich zosúladenia s cieľmi oznámenia o stratégii gigabitovej spoločnosti, a s vplyvom na digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti s ohľadom na zlyhania trhu a zaznamenané prekážky pri jej realizácii.

(24)Školy, univerzity, knižnice, miestne, regionálne alebo vnútroštátne správne orgány, hlavní poskytovatelia verejných služieb, nemocnice a zdravotnícke zariadenia, dopravné uzly a podniky s vysokým podielom digitalizácie sú subjekty a miesta, ktoré môžu ovplyvniť významný sociálno-ekonomický rozvoj v oblasti, kde sa nachádzajú. Tieto subjekty sociálno-ekonomickej interakcie musia mať prístup k špičkovému gigabitovému pripojeniu, aby mohli európskym občanom, podnikom a miestnym komunitám poskytovať prístup k najlepším službám a aplikáciám. V rámci programu by sa mal podporiť prístup týchto subjektov sociálno-ekonomickej interakcie ku gigabitovému pripojeniu, aby sa maximalizovali ich pozitívne účinky presahovania na širšiu ekonomiku a spoločnosť vrátane vytvárania väčšieho dopytu po pripojiteľnosti a službách.

(25)Navyše, nadväzujúc na úspešnosť iniciatívy WiFi4EU by sa v rámci programu malo naďalej podporovať poskytovanie bezplatného vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v centrách miestneho verejného života vrátane subjektov s verejným poslaním, akými sú orgány verejnej moci a poskytovatelia verejných služieb, ako aj vonkajšie priestory prístupné širokej verejnosti, s cieľom podporiť digitálnu víziu Únie v miestnych komunitách.

(26)Životaschopnosť predpokladaných digitálnych služieb novej generácie ako sú služby a aplikácie internetu vecí, ktoré majú priniesť značné výhody do rôznych odvetví a aj pre spoločnosť ako celok, si bude vyžadovať nepretržité cezhraničné pokrytie sieťami 5G, najmä aby sa pre používateľov a predmety umožnil prístup k pripojeniu aj v pohybe. Možnosti rozdelenia nákladov pri zavádzaní sietí 5G v týchto odvetviach však zostávajú nejasné a predpokladané riziká ich komerčného zavádzania v niektorých kľúčových oblastiach sú veľmi vysoké. Očakáva sa, že cestné koridory a vlakové spojenia budú kľúčovými oblasťami pre prvú fázu nových aplikácií v oblasti prepojenej mobility, a preto predstavujú dôležité cezhraničné projekty na financovanie v rámci tohto programu.

(27)Nepripojené územia vo všetkých oblastiach Únie vrátane centrálnych oblastí predstavujú úzke miesta a nevyužitý potenciál pre digitálny jednotný trh. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí môže byť vysokokvalitné internetové pripojenie mimoriadne dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a riešenie problému izolácie a vyľudňovania, keďže znižuje náklady na dodávky tovarov a služieb a čiastočne kompenzuje vzdialenosť. Vysokokvalitné internetové pripojenie je nevyhnutné pre nové hospodárske príležitosti, akými sú precízne poľnohospodárstvo alebo rozvoj biohospodárstva vo vidieckych oblastiach. Program by mal prispieť k tomu, aby boli všetky európske domácnosti, či už na vidieku alebo v mestách, vybavené pevným alebo bezdrôtovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou so zameraním na zavedenie tam, kde sa zaznamenal určitý stupeň zlyhania trhu a ktorý je možné vyriešiť využitým grantov s nízkou intenzitou. Program by sa tak mal zamerať na komplexné pokrytie domácností a území, keďže je nehospodárne riešiť nedostatky v už pokrytom území v neskoršom štádiu.

(28)Zavádzanie chrbticových elektronických komunikačných sietí vrátane podmorských káblov, ktoré majú prepájať európske územia s tretími krajinami na iných kontinentoch alebo európske ostrovy či zámorské územia s pevninou, je nevyhnutné na to, aby sa pre túto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia a zvýšila sa kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie. Tieto projekty však bez verejnej podpory často nie sú komerčne životaschopné.

(29)Opatreniami prispievajúcimi k projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sa zavedie najvhodnejšia technológia pre konkrétny projekt a zároveň sa ponúkne najlepšia vyváženosť najnovších technológií, pokiaľ ide o kapacitu toku údajov, bezpečnosť prenosu, odolnosť siete a nákladovú efektívnosť, a po zohľadnení kritérií stanovených v tomto nariadení by sa mali uprednostniť v rámci pracovných programov. Zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou môže zahŕňať pasívnu infraštruktúru s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické, ako aj environmentálne prínosy. Pri určovaní priority opatrení sa nakoniec zohľadnia možné pozitívne účinky presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, napr. ak realizovaný projekt môže zlepšiť zdôvodnenie projektu pri ďalšej realizácii, čo bude viesť k väčšiemu pokrytiu území a obyvateľstva v oblastiach, ktoré doteraz pokryté neboli.

(30)Únia vyvinula vlastnú satelitnú technológiu (EGNOS/Galileo) na určovanie polohy, navigáciu a určovanie času (PNT) a vlastný systém pozorovania Zeme (Copernicus). EGNOS/Galileo aj Copernicus ponúkajú pokročilé služby, ktoré poskytujú významné hospodárske prínosy verejným aj súkromným používateľom. Preto by každá dopravná, energetická alebo digitálna infraštruktúra financovaná z tohto programu - ktorý využíva technológiu PNT alebo služby pozorovania Zeme - mala byť technicky zlučiteľná s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.

(31)Pozitívne výsledky prvej výzvy na prekladanie návrhov v oblasti kombinovaného financovania, spustenej v roku 2017 v rámci súčasného programu, potvrdili relevantnosť a pridanú hodnotu využívania grantov EÚ na kombinovanie financovania s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií a finančných inštitúcií a od investorov zo súkromného sektora vrátane verejno-súkromných partnerstiev. V rámci programu by sa preto mali naďalej realizovať cielené výzvy, ktoré umožnia kombinované financovanie z grantov EÚ a iných zdrojov financovania.

(32)Ciele politík tohto programu sa budú riešiť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci politického nástroja/politických nástrojov [...] fondu InvestEU. Opatrenia programu by sa mali primeraným spôsobom využívať na riešenie prípadov zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií bez toho, aby kopírovali alebo vytláčali súkromné financovanie, a mali by prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(33)Aby sa podporil integrovaný rozvoj inovačného cyklu, je nevyhnuté zabezpečiť doplnkovosť medzi inovačnými riešeniami vyvinutými v kontexte rámcových programov Únie pre výskum a inovácie a inovačnými riešeniami, ktoré sa zavádzajú s podporou Nástroja na prepájanie Európy. Na tento účel sa synergiou s programom Európsky horizont zabezpečí, aby: a) boli výskumné a inovačné potreby v sektoroch dopravy, energetiky a digitálnych technológií v rámci EÚ identifikované a stanovené počas procesu strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont; b) Nástroj na prepájanie Európy podporoval rozsiahle zavádzanie inovačných technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z programu Európsky horizont; c) sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi programom Európsky horizont a Nástrojom na prepájanie Európy, napr. tým, že sa bude klásť dôraz na technológie z programu Európsky horizont s vysokou mierou pripravenosti na uvedenie na trh, ktoré môžu byť ďalej zavádzané prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy.

(34)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie 2021 – 2027, ktoré má pre Európsky parlament a Radu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa príslušne aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 31 v priebehu ročného rozpočtového postupu].

(35)Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, fondu InvestEU a prípadne Nástroja na prepájanie Európy. Finančná podpora by sa mala v náležitých prípadoch využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy.

(36)Na toto nariadenia sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a stanovujú kontroly týkajúce sa zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(37)Druhy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa zvážiť aj použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi uvedenými v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(38)Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o udelení potrebných práv a prístupu zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.

(39)V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú pravidlá, ktorými sa upravuje postup udeľovania grantov. Aby sa zohľadnila špecifickosť opatrení podporovaných programom a zaistilo sa dôsledné plnenie v odvetviach, na ktoré sa program vzťahuje, je nevyhnutné poskytnúť doplňujúce informácie o kritériách oprávnenosti a kritériách na vyhodnotenie návrhov.

(40)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 32 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 33 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 34 a nariadením Rady (EÚ) 2017/193 35 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 36 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(41)Podľa [odkaz sa vhodne aktualizuje podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ 37 ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené.

(42)Únia by sa mala usilovať o súdržnosť a súčinnosť s programami Únie v oblasti vonkajších politík vrátane predvstupovej pomoci v nadväznosti na záväzky prijaté v kontexte oznámenia „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti“ 38 .

(43)Ak sa tretie krajiny alebo subjekty usadené v tretích krajinách zúčastňujú na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu alebo k cezhraničným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, finančná pomoc bude pre nich dostupná, len ak je to nevyhnutné na splnenie cieľov týchto projektov.

(44)V súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 39 treba program hodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa požiadaviek na osobitné monitorovanie a vyhnúť sa nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä čo sa týka členských štátov. Komisia by mala vykonávať hodnotenia, ktoré postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele programu.

(45)Mali by sa vykonávať adekvátne opatrenia na monitorovanie a podávanie správ, vrátane ukazovateľov, s cieľom podávať správy o pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Systém podávania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, že budú údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov zozbierané efektívne, účinne a včas. Je nevyhnutné uložiť príjemcom finančných prostriedkov Únie primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom zbierať relevantné údaje na účely programu.

(46)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o schvaľovanie pracovných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 40 .

(47)Na Komisiu by sa vzhľadom na zmeny častí I, II a III prílohy k tomuto nariadeniu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom prípadne upraviť ukazovatele použité na monitorovanie programu, orientačné percentuálne podiely rozpočtových zdrojov, ktoré sa pridelili pre jednotlivé špecifické ciele v sektore dopravy a vymedzenie dopravných koridorov základnej siete. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov,

(48)Týmto sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 z dôvodu jednoznačnosti rušia. Účinky článku 29 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 41 , pokiaľ ide o zoznam koridorov nákladnej dopravy, by mali zostať zachované.

(49)Aby sa zabezpečilo včasné prijatie vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia, musí nadobudnúť účinnosť hneď po zverejnení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„akcia“ je akákoľvek činnosť, ktorá bola určená ako finančne a technicky nezávislá, je časovo ohraničená a je potrebná na realizáciu projektu;

b)„alternatívne palivá“ sú alternatívne palivá vymedzené v článku 2 ods. 1 smernice 2014/94/EÚ;

c)„pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou, ktorá umožňuje jej účasť na programe v súlade s článkom 5;

d)„operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku [2 ods. 6] nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/XXX (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

e)„súhrnná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

f)„základná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

g)„koridory základnej siete“ sú nástroj uľahčujúci koordinovanú realizáciu základnej siete podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a sú uvedené v časti III prílohy k tomuto nariadeniu;

h)„cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ je vybratý projekt alebo projekt oprávnený na výber podľa dohody o spolupráci alebo akéhokoľvek iného dojednania medzi členskými štátmi alebo dojednania medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v článkoch 6, 7, 9 alebo 11 smernice 2009/82/ES pri plánovaní alebo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu;

i)„infraštruktúra digitálnej pripojiteľnosti“ sú siete s veľmi vysokou kapacitou, systémy 5G, vysokokvalitné miestne bezdrôtové pripojenie, chrbticové siete a prevádzkové digitálne platformy priamo súvisiace s dopravnou a energetickou infraštruktúrou;

j)„systémy 5G“ sú súbory prvkov digitálnej infraštruktúry založené na globálne dohodnutých normách pre mobilné a bezdrôtové komunikačné technológie používané na pripojenie a služby s pridanou hodnotou s pokročilými výkonnostnými charakteristikami, ako sú veľmi vysoká rýchlosť a kapacita prenosu dát, malé oneskorenie, vysoká spoľahlivosť či podpora veľkého počtu pripojených zariadení;

k)„koridor 5G“ je dopravná trasa, cesta alebo železnica, plne pokrytá infraštruktúrou digitálnej pripojiteľnosti, a najmä systémami 5G, ktorá umožňuje nepretržité poskytovanie synergetických digitálnych služieb, akými sú prepojená a automatizovaná mobilita a podobné inteligentné služby mobility pre železničnú dopravu;

l)„prevádzkové digitálne platformy priamo súvisiace s dopravnou a energetickou infraštruktúrou“ sú fyzické a virtuálne zdroje informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), ktoré pôsobia na špičke komunikačnej infraštruktúry a zabezpečujú tok, ukladanie, spracovanie a analýzu údajov o dopravnej a/alebo energetickej infraštruktúre;

m)„projekt spoločného záujmu“ je projekt stanovený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 alebo v nariadení (EÚ) č. 347/2013 alebo v článku 8 tohto nariadenia;

n)„štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane štúdií vo forme softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;

o)„subjekty sociálno-ekonomickej interakcie“ sú subjekty, ktoré svojím poslaním, povahou alebo polohou môžu priamo či nepriamo zabezpečiť významné sociálno-ekonomické výhody pre občanov, podniky a miestne spoločenstvá nachádzajúce sa v ich blízkom okolí;

p)„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej Únie;

q)„siete s veľmi vysokou kapacitou“ sú siete s veľmi vysokou kapacitou podľa článku [2 (XX)] smernice (EÚ) 2018/XXX [európsky kódex elektronickej komunikácie];

r)„práce“ sú nákup, dodávka a využitie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru a realizácia stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a spustenie projektu.

Článok 3
Ciele

1.Všeobecným cieľom programu je rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na dlhodobé záväzky v oblasti dekarbonizácie a s dôrazom na synergie medzi odvetviami.

2.Program má tieto špecifické ciele:

a)V sektore dopravy:

i)prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi a prepojeným sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu;

ii)upraviť siete TEN-T vzhľadom na potreby vojenskej mobility;

b)V sektore energetiky prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s ďalšou integráciou vnútorného trhu s energiou, interoperabilitou sietí cez hranice a medzi sektormi, uľahčovaním dekarbonizácie a bezpečnosti dodávok energie, a takisto uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

c)V sektore digitálnych technológií prispievať k zavádzaniu digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou a systémov 5G, k zvýšenej odolnosti a kapacite digitálnych chrbticových sietí na územiach EÚ vďaka ich prepájaniu so susednými teritóriami a k digitalizácii dopravných a energetických sietí.

Článok 4
Rozpočet

3.Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 – 2027 sa stanovuje na 42 265 493 000 EUR v bežných cenách.

4.Táto suma sa rozdelí takto:

a)do 30 615 493 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) z čoho:

i)12 830 000 000 EUR z európskeho klastra pre strategické investície;

ii)11 285 493 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

iii)6 500 000 000 EUR z obranného klastra na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii);

b)do 8 650 000 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), z čoho až 10 % na projekty cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

c)do 3 000 000 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c).

5.Komisia sa nesmie odchýliť od sumy uvedenej v pododseku 2 písm. a) bode ii).

6.Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane korporátnych informačných a technologických systémov. Táto suma sa môže použiť aj na financovanie sprievodných opatrení na podporu prípravy projektov.

7.Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

8.Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

9.Suma presunutá z Kohézneho fondu sa implementuje v súlade s týmto nariadením s výhradou odseku 8 a bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2 písm. b).

10.Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, 30 % týchto súm sa okamžite sprístupní všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením, pričom prioritou sú cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu s ohľadom na 70 % presunutých zdrojov. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2024 k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

11.Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 5
Tretie krajiny pridružené k programu

12.Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)ostatné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

–zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,

–stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;

–zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

13.Tretie krajiny uvedené v odseku 1 a subjekty zriadené v týchto krajinách nesmú získavať finančnú pomoc na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu a za podmienok stanovených v pracovných programoch uvedených v článku 19.

Článok 6
Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

14.Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

15.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania. Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodlo v rámci tohto programu, sa implementujú v súlade s nariadením InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

16.Komisia môže delegovať na výkonné agentúry právomoc vykonávať časť programu v súlade s článkom [69] nariadenia o rozpočtových pravidlách na účely požiadaviek optimálneho riadenia a efektívnosti programu pre sektory dopravy, energetiky a digitálnych technológií.

17.Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia stanovené v [článku X] nariadenia XXX [nástupcu nariadenia o záručnom fonde].

Článok 7
Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

18.Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zahŕňajú najmenej dva členské štáty a zahrnú sa do dohody o spolupráci alebo do akéhokoľvek iného druhu dojednania medzi členskými štátmi alebo dojednaní medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v článkoch 6, 7, 9 alebo 11 smernice 2009/28/ES. Tieto projekty sa určia v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu.

19.Komisia do 31. decembra 2019 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 23 písm. d) tohto nariadenia s cieľom ďalej spresniť výberové kritériá a stanoviť podrobnosti o procese výberu projektov a uverejní metodiky na hodnotenie prínosu projektov k všeobecným kritériám a na hodnotenie celkových nákladov a prínosov uvedených v časti IV prílohy.

20.Štúdie zamerané na rozvoj a určenie cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

21.Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie prác zo strany Únie, ak spĺňajú tieto dodatočné kritériá:

a)v analýze nákladov a prínosov pre konkrétny projekt podľa časti IV bodu 3 prílohy sa preukáže existencia významných úspor nákladov a/alebo prínosov z hľadiska systémovej integrácie, bezpečnosti dodávok energie alebo inovácií a

b)žiadateľ preukáže, že projekt by sa bez poskytnutého grantu nezrealizoval, alebo že projekt bez poskytnutého grantu nemôže byť komerčne životaschopný. V tejto analýze sa zohľadnia všetky príjmy vyplývajúce zo systémov podpory.

22.Výška grantu na stavebné práce bude primeraná k úsporám nákladov a/alebo prínosom uvedeným v časti IV bode 2 písm. b) prílohy a nepresiahne výšku potrebnú na to, aby sa projekt zrealizoval alebo sa stal komerčne životaschopným.

Článok 8
Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti

23.Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti prispievajú k špecifickému cieľu stanovenému v článku 3 ods. 2 písm. c).

24.Štúdie zamerané na rozvoj a určenie projektov spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

25.Bez toho, aby boli dotknuté kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v článku 13, sa určí priorita pri financovaní s prihliadnutím na tieto kritériá:

a)opatrenia prispievajúce k prístupu k sieťam s veľmi vysokou kapacitou schopným poskytovať gigabitové pripojenie pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie sa musia uprednostniť s prihliadnutím na funkciu subjektov sociálno-ekonomickej interakcie, význam digitálnych služieb a aplikácií umožnených prostredníctvom poskytovania základného pripojenia a potenciálne sociálno-ekonomické prínosy pre občanov, podniky a miestne komunity vrátane potenciálnych pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, v súlade s časťou V prílohy;

b)opatrenia prispievajúce k poskytovaniu vysokokvalitného bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách v súlade s časťou V prílohy;

c)pokiaľ ide o činnosti prispievajúce k zavádzaniu systémov 5G, prioritou bude zavedenie koridorov 5G pozdĺž hlavných pozemných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí. Zohľadní sa aj rozsah, v akom toto opatrenie prispieva k zabezpečeniu pokrytia pozdĺž hlavných dopravných trás umožňujúceho neprerušované poskytovanie synergických digitálnych služieb pri súčasnej maximalizácii možných pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o územie a obyvateľstvo v blízkosti oblasti zavedenia projektu. V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam projektov, ktoré by mohli využívať podporu;

d)projekty zamerané na zavádzanie cezhraničných chrbticových sietí spájajúcich Úniu s tretími krajinami a posilňovanie prepojení na území Únie, ako aj s podmorskými káblami, sa uprednostnia na základe rozsahu, v akom významne prispievajú k zvýšeniu odolnosti a kapacity elektronických komunikačných sietí na území Únie;

e)pokiaľ ide o pokrytie sieťami s veľmi vysokou kapacitou, prioritou budú činnosti, ktoré prispievajú k pokrytiu území a obyvateľstva nepriamo úmerne k intenzite grantovej podpory, ktorá by bola potrebná na to, aby sa projekt mohol implementovať, vzhľadom na príslušné maximálne miery spolufinancovania stanovené v článku 14. Zohľadní sa aj rozsah, v akom toto opatrenie prispieva k zabezpečeniu komplexného pokrytia územia a obyvateľstva v rámci určitej oblasti zavedenia projektu pri súčasnej maximalizácii možných pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o územie a obyvateľstvo v blízkosti oblasti zavedenia projektu;

f)pokiaľ ide o projekty, ktorými sa zavádzajú prevádzkové digitálne platformy, prioritou sú opatrenia založené na najmodernejších technológiách, pričom sa zohľadnia aspekty ako interoperabilita, kybernetická bezpečnosť, ochrana údajov a opakované použitie;

g)rozsah, v akom je zavádzaná technológia najvhodnejšia pre konkrétny projekt a zároveň ponúka najlepšiu vyváženosť medzi najnovšími technológiami v zmysle kapacity dátového toku, bezpečnosti prenosu, odolnosti siete a nákladovej efektívnosti.

KAPITOLA II

OPRÁVNENOSŤ

Článok 9
Oprávnené akcie

26.Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov uvedených v článku 3. Takéto akcie zahŕňajú najmä štúdie, práce a iné sprievodné opatrenia potrebné na riadenie a implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory.

27.Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore dopravy:

a)Akcie súvisiace s efektívnymi a vzájomne prepojenými sieťami:

i)akcie, ktorými sa realizuje základná sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013. Akcie, ktorými sa realizuje základná sieť, môžu zahŕňať súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti, ak je to potrebné na účely optimalizácie investícií a podľa postupov vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 19 tohto nariadenia;

ii)akcie, ktorými sa realizujú cezhraničné prepojenia súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, najmä s oddielmi uvedenými v časti III prílohy k tomuto nariadeniu;

iii)akcie, ktorými sa realizujú úseky súhrnnej siete nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s príslušnými mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy súhrnnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;

iv)akcie podporujúce projekty spoločného záujmu s cieľom prepojiť transeurópsku sieť so sieťami infraštruktúry susedných krajín, ako sa vymedzuje v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

b)Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou:

i)akcie podporujúce morské diaľnice podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

ii)akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, a to aj na bezpečnostné účely, v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

iii)akcie podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

iv)akcie podporujúce nové technológie a inovácie vrátane automatizácie, zdokonalených dopravných služieb, modálnej integrácie a infraštruktúry pre alternatívne palivá v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

v)akcie na odstránenie prekážok interoperability, a to najmä pri dosahovaní koridorových/sieťových účinkov;

vi)akcie, ktorými sa realizuje bezpečná a zabezpečená infraštruktúra a mobilita vrátane bezpečnosti cestnej premávky v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

vii)akcie na zlepšenie odolnosti dopravnej infraštruktúry proti zmene klímy a prírodným katastrofám;

viii)akcie na zlepšenie dostupnosti dopravnej infraštruktúry pre všetkých používateľov v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

ix)akcie na zlepšenie dostupnosti a prístupnosti dopravnej infraštruktúry na účely bezpečnosti a civilnej ochrany.

c)V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii): akcie alebo špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce dopravnú infraštruktúru v sieti TEN-T s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám vojenskej mobility na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely.

28.Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore energetiky:

a)akcie súvisiace s projektmi spoločného záujmu, ako sa stanovuje v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013;

b)akcie podporujúce cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane ich koncepcie, ako sa vymedzuje v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu, s výhradou splnenia podmienok stanovených v článku 7 tohto nariadenia.

29.Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore digitálnych technológií:

a)akcie podporujúce gigabitové pripojenie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie;

b)akcie podporujúce poskytovanie vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok;

c)akcie, ktorými sa realizuje neprerušované pokrytie systémami 5G všetkých hlavných pozemných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí;

d)akcie podporujúce zavádzanie chrbticových sietí, a to aj s podmorskými káblami vo všetkých členských štátoch a medzi Úniou a tretími krajinami;

e)akcie podporujúce prístup európskych domácností k sieťam s veľmi vysokou kapacitou;

f)akcie, ktorými sa realizujú požiadavky na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti súvisiace s cezhraničnými projektmi v oblasti dopravy alebo energetiky a/alebo ktorými sa podporujú prevádzkové digitálne platformy priamo spojené s dopravnou alebo energetickou infraštruktúrou.

V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam oprávnených projektov v digitálnom sektore.

Článok 10
Synergie

30.Akcie prispievajúce k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov v najmenej dvoch sektoroch, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 písm. a), b) a c), sú oprávnené na získanie finančnej pomoci Únie podľa tohto nariadenia. Takéto akcie sa zrealizujú prostredníctvom osobitných medzisektorových pracovných programov týkajúcich sa najmenej dvoch sektorov vrátane osobitných kritérií na vyhodnotenie ponúk a financujú sa z rozpočtových príspevkov z príslušných sektorov.

31.V rámci sektora dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií môžu akcie oprávnené v súlade s článkom 9 obsahovať doplnkové prvky, ktoré sa nemusia týkať oprávnených akcií, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 2, 3 alebo 4, za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)náklady na tieto doplnkové prvky nepresahujú 20 % celkových oprávnených nákladov na akciu a

b)tieto doplnkové prvky súvisia so sektorom dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií a

c)tieto doplnkové prvky umožňujú výrazne zlepšiť sociálno-ekonomické, klimatické alebo environmentálne prínosy akcie.

Článok 11
Oprávnené subjekty

32.Okrem kritérií stanovených v článku [197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v tomto článku.

33.Oprávnené sú tieto subjekty:

a)právne subjekty usadené v členskom štáte;

b)právne subjekty usadené v tretej krajine pridruženej k programu;

c)právne subjekty vytvorené podľa práva Únie a medzinárodné organizácie, ak sa tak stanovuje v pracovných programoch.

34.Fyzické osoby nie sú oprávnené.

35.Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na získanie podpory v rámci programu, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu alebo cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

36.V pracovných programoch uvedených v článku 19 sa môže stanoviť, že oprávnené sú len návrhy predložené jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo návrhy, ktoré po dohode s dotknutými členskými štátmi predložili medzinárodné organizácie, spoločné podniky alebo verejné či súkromné podniky alebo subjekty.

KAPITOLA III

GRANTY

Článok 12
Granty

Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou [VIII] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 13
Kritériá na vyhodnotenie návrhov

37.Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú vymedzené v pracovných programoch uvedených v článku 19 a vo výzvach na predkladanie návrhov, pričom sa v príslušnom rozsahu zohľadňujú tieto prvky:

a)hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy (prínosy a náklady);

b)hľadiská inovácií, bezpečnosti, interoperability a prístupnosti;

c)cezhraničný rozmer;

d)synergie medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií;

e)pripravenosť akcie v rámci vývoja projektu;

f)náležitosť navrhovaného plánu vykonávania;

g)katalytický účinok finančnej pomoci Únie na investíciu;

h)potreba prekonať finančné prekážky, ako je nedostatočná komerčná životaschopnosť alebo nedostatočné financovanie trhom;

i)súlad s plánmi Únie a národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy.

38.Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa v prípade potreby zohľadní odolnosť proti nepriaznivým účinkom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia klimatickej citlivosti a rizík vrátane príslušných opatrení týkajúcich sa adaptácie.

39.Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa zabezpečí, aby v prípade potreby, ako sa uvádza v pracovných programoch, akcie podporované programom, ktoré zahŕňajú technológie v oblasti určovania polohy, navigácie a určovania času, boli technicky zlučiteľné s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.

40.Pokiaľ ide o sektor dopravy, pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedenom v odseku 1 sa v prípade potreby zabezpečí, aby navrhované akcie boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory a vykonávacími aktmi podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a aby sa v nich zohľadnilo stanovisko zodpovedného európskeho koordinátora podľa článku 45 ods. 8 uvedeného nariadenia.

41.Pokiaľ ide o akcie týkajúce sa cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v kritériách na vyhodnotenie návrhov vymedzených v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov sa zohľadnia podmienky stanovené v článku 7 ods. 4.

42.Pokiaľ ide o akcie týkajúce sa projektov spoločného záujmu v oblasti digitálnej pripojiteľnosti, v kritériách na vyhodnotenie návrhov vymedzených v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov sa zohľadnia podmienky stanovené v článku 8 ods. 3.

Článok 14
Miery spolufinancovania

43.Pokiaľ ide o štúdie, objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov. Pokiaľ ide o štúdie financované zo súm presunutých z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b).

44.Pokiaľ ide o práce v sektore dopravy, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania:

a)v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 50 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku, pre akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, pre akcie podporujúce nové technológie a inovácie, pre akcie podporujúce zlepšenia bezpečnosti infraštruktúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a pre akcie v najvzdialenejších regiónoch;

b)pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) XXX [VN]. Tieto miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 85 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku;

c)pokiaľ ide o akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami, zvýšené maximálne miery spolufinancovania, ako sa stanovujú v písmenách a) a b), sa môžu uplatňovať iba na akcie, ktoré preukazujú obzvlášť vysoký stupeň integrácie pri plánovaní a realizácii akcie na účely kritéria pridelenia grantu uvedeného v článku 13 ods. 1 písm. c), najmä vytvorením jednej projektovej spoločnosti, spoločnou riadiacou štruktúrou a dvojstranným právnym rámcom alebo vykonávacím aktom podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.

45.Pokiaľ ide o práce v sektore energetiky, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania:

a)v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. b) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov;

b)miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť maximálne na 75 % pre akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu, ktoré vychádzajú z dokumentov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 a ktoré poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti dodávok energie alebo bezpečnosti dodávok energie v celej Únii, posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.

46.Pokiaľ ide o práce v sektore digitálnych technológií, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania: v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. c) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť až na 50 % pre akcie so silným cezhraničným rozmerom, ako je neprerušované pokrytie systémami 5G pozdĺž hlavných dopravných trás alebo zavedenie chrbticových sietí medzi členskými štátmi a medzi Úniou a tretími krajinami, a až na 75 % pre akcie, ktorými sa zavádza gigabitové pripojenie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie. Opatrenia v oblasti poskytovania miestneho bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách sa financujú z finančnej pomoci Únie až do výšky 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania.

47.Maximálna miera spolufinancovania uplatniteľná na akcie vybrané v rámci medzisektorových pracovných programov uvedených v článku 10 je najvyššia maximálna miera spolufinancovania uplatniteľná na dotknuté sektory.

Článok 15
Oprávnené náklady

Okrem kritérií stanovených v článku [186] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto kritériá oprávnenosti nákladov:

a)oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu alebo cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov týkajú územia jednej alebo viacerých tretích krajín, ako sa uvádza v článku 5 alebo v článku 11 ods. 4 tohto nariadenia alebo medzinárodných vôd a keď je akcia nevyhnutná na dosiahnutie cieľov daného projektu;

b)náklady na zariadenia, vybavenie a infraštruktúru, s ktorými prijímateľ zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky;

c)výdavky súvisiace s nákupom pôdy nepredstavujú oprávnené náklady;

d)oprávnené náklady nezahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Článok 16
Kombinácia grantov s inými zdrojmi financovania

48.Granty sa môžu použiť na kombináciu s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií, ako aj z finančných inštitúcií súkromného sektora a investorov zo súkromného sektora, ako aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

49.Použitie grantov uvedených v odseku 1 sa môže vykonať prostredníctvom cielených výziev na predkladanie návrhov.

Článok 17
Zníženie alebo zrušenie grantov

50.Okrem dôvodov uvedených v článku [131 ods. 4] nariadenia o rozpočtových pravidlách možno výšku grantu znížiť z týchto dôvodov:

a)akcia sa nezačala implementovať do jedného roka od dátumu začatia uvedeného v dohode o grante;

b)po preskúmaní pokroku v implementácii akcie sa zistilo, že pri ňom došlo k takému výraznému omeškaniu, že ciele akcie sa pravdepodobne nedosiahnu;

51.Dohodu o grante možno vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1.

Článok 18
Kumulatívne, doplnkové a kombinované financovanie

52.Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno poskytnúť aj príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie, vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Na príspevok každého programu Únie k opatreniu sa vzťahujú pravidlá daného programu. Kumulatívne financovanie nesmie prevýšiť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.

53.Opatrenia, ktoré sú v súlade s týmito kumulatívnymi komparatívnymi podmienkami:

a)boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu tejto výzvy na predkladanie návrhov;

c)nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení;

môžu dostať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo Kohézneho fondu v súlade s [článkom 67 ods. 5] nariadenia (EÚ) XXX [VN] za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

KAPITOLA IV

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 19
Pracovné programy

54.Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

55.Pracovné programy prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 tohto nariadenia.

Článok 20
Monitorovanie a podávanie správ

56.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v časti I prílohy.

57.Na zabezpečenie účinného hodnotenia pokroku programu, pokiaľ ide o dosahovanie jeho cieľov, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 24 prijať delegované akty, aby mohla zmeniť časť I prílohy na účely prípadného preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov a doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa vytvorenia rámca monitorovania a hodnotenia.

58.Systémom podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 21
Hodnotenie

59.Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

60.Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.

61.Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

62.Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 22
Postup výboru

63.Komisii pomáha koordinačný výbor NPE. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

64.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 23
Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 tohto nariadenia na účely:

a)vykonania zmeny v časti I prílohy v súvislosti s ukazovateľmi a vytvorenia rámca monitorovania a hodnotenia;

b)vykonania zmeny v časti II prílohy v súvislosti s orientačnými percentuálnymi podielmi rozpočtových zdrojov pridelených špecifickému cieľu stanovenému v článku 3 písm. a) bode i);

c)vykonania zmeny v časti III prílohy v súvislosti s vymedzením dopravných koridorov základnej siete a predbežne identifikovaných úsekov a predbežne identifikovaných úsekov na súhrnnej sieti;

d)vykonania zmeny v časti IV prílohy, pokiaľ ide o identifikáciu cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

e)vykonania zmeny v časti V prílohy, pokiaľ ide o určenie projektov spoločného záujmu v oblasti digitálnej pripojiteľnosti.

Článok 24
Vykonávanie delegovania právomoci

65.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

66.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

67.Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

68.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

69.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

70.Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 25
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

71.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

72.Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 26
Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe rozhodnutím podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí potrebné práva a požadovaný prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne uplatňovať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

KAPITOLA VI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27
Zrušenie a prechodné ustanovenia

73.Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 a nariadenie (EÚ) č. 283/2014 sa zrušujú.

74.Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1, toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

75.Z finančného krytia na program sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorým bol Nástroj na prepájanie Európy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1316/2013.

76.V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 5 tohto nariadenia, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 28
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 42  

☑ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.Trvanie a finančný vplyv

☑ obmedzené trvanie

–☑    v platnosti od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2027.

–☑    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od 2021 do 2033.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,

a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 45  

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–☑    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☑ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–☑ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Po roku 2027	SPOLU
02 03 01 Nástroj na prepájanie Európy – Doprava	Záväzky	(1)	1 717,800	1 752,656	1 787,509	1 823,359	1 861,206	1 898,051	1 935,892		12 776,473
	Platby	(2)	212,678	787,447	1 000,889	1 157,909	1 301,191	1 439,954	1 510,550	5 365,855	12 776,473
05 03 Príspevok z Kohézneho fondu do Nástroja na prepájanie Európy – Doprava	Záväzky	(1)	1 435,757	1 487,467	1 543,787	1 601,874	1 661,779	1 723,866	1 788,588		11 243,118
	Platby	(2)	77,593	498,789	522,922	542,758	563,230	584,362	606,284	7 847,181	11 243,118
13 03 Nástroj na prepájanie Európy – Doprava – Vojenská mobilita	Záväzky	(1)	871,300	889,266	908,231	926,196	945,160	964,123	983,086		6 487,362
	Platby	(2)	109,577	400,629	509,443	588,928	661,407	731,950	767,571	2 717,857	6 487,362
02 03 02 Nástroj na prepájanie Európy – Energetika	Záväzky	(1)	1 158,000	1 180,900	1 204,798	1 229,694	1 254,588	1 279,480	1 307,200		8 614,659
	Platby	(2)	107,636	418,723	498,757	572,186	604,053	623,041	641,070	5 149,194	8 614,659
02 03 03 Nástroj na prepájanie Európy – Digitálne technológie	Záväzky	(1)	394,800	402,636	411,469	419,298	428,124	435,947	446,765		2 939,039
	Platby	(2)	22,827	142,297	200,809	234,226	250,232	257,186	262,325	1 569,136	2 939,039
Administratívna podpora NPE 52	Záväzky = platby	(3)	27,800	28,356	28,923	29,502	30,092	30,693	31,307		206,673
Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU	Záväzky	= 1 + 3	5 605,457	5 741, 281	5 884,717	6 029,923	6 180,949	6 332,159	6 491,007		42 265,493
	Platby	= 2 + 3	558,111	2 276,241	2 761,743	3 125,509	3 410,205	3 667,185	3 817,276	22 649,223	42 265,493

Okruh viacročného finančného rámca:

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu , ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	22,283	22,252	21,714	20,073	19,228	18,137	17,190	140,877
Ostatné administratívne výdavky	8,805	9,947	10,192	10,479	9,852	9,840	10,695	69,811
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	31,089	32,199	31,906	30,552	29,080	27,977	27,886	210,688

Mimo OKRUHU 7 53 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky	27,800	28,356	28,923	29,502	30,092	30,693	31,307	206,673
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	27,800	28,356	28,923	29,502	30,092	30,693	31,307	206,673

SPOLU

58,889

60,555

60,829

60,053

59,171

58,670

59,193

417,361

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–◻ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–x    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–x    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)     https://ec.europa.eu/commission/publications/factsheets-long-term-budget-proposals_sk

(2)    Oznámenie Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 – COM(2018)321/4 z 2. mája 2018.

(3)    JOIN(2017) 41.

(4)    JOIN(2018) 5.

(5)    Nariadenie (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, článok 38.

(6)    COM(2017) 283 Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých.

(7)    Nariadenie (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.

(8)    COM(2016) 860 final.

(9)    T. j. gigabitové pripojenie pre všetky hlavné subjekty sociálno-ekonomickej interakcie; vysokovýkonné pripojenie 5G; prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou sťahovania aspoň 100 Mb/s pre všetky európske domácnosti vrátane vidieckych; pozri oznámenie Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti – COM(2016)587.

(10)    Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých – COM(2017)228.

(11)    Článok 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013.

(12)    COM(2018) 65

(13)    SWD (2016) 416

(14)    Úpravy posúdenia vplyvu v nadväznosti na stanovisko výboru sú uvedené v prílohe 1 k posúdeniu vplyvu.

(15)    COM(2018) 66.

(16)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(17)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(18)    COM(2018) 321, s. 13.

(19)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(20)    Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017) 283.

(21)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

(22)    Oznámenie Komisie s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov – COM(2017) 675.

(23)    COM(2018) 293.

(24)    JOIN(2017) 41.

(25)    JOIN(2018) 5.

(26)    COM(2017)623.

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(28)    COM(2017) 718.

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

(30)    COM(2016) 587.

(31)    Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(33)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s 1).

(34)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(35)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(37)    Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.

(38)    COM(2018) 65.

(39)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14.

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22).

(42)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(43)    Pozri oddiel 1.6.

(44)    S výhradou konečných rozhodnutí týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti a rozpočtu jednotlivých programov.

(45)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(46)    Program môže byť (čiastočne) delegovaný na výkonnú agentúru, a to na základe výsledku analýzy nákladov a prínosov a súvisiacich rozhodnutí, ktoré je potrebné prijať; súvisiace administratívne rozpočtové prostriedky na implementáciu programu v Komisii a vo výkonnej agentúre budú príslušne upravené.

(47)    Na základe informácií uverejnených vo výročnej správe o činnosti agentúry INEA za rok 2017

(48)    Tento odhad neobsahuje strategické a politické aspekty programu ani dohľad nad delegovanými nástrojmi NPE.

(49)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(50)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(51)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(52)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(53)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. Zahŕňajú sumy potrebné na riadenie nesplatených záväzkov („dedičstvo“) programov na obdobie 2014 – 2020, ktoré v súčasnosti riadi výkonná agentúra.

(54)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.

(55)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(56)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 6. 2018

COM(2018) 438 final

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,

ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014

{SEC(2018) 292 final}
{SWD(2018) 312 final}
{SWD(2018) 313 final}

PRÍLOHA

ČASŤ I – UKAZOVATELE

Program sa starostlivo monitoruje na základe súboru ukazovateľov určených na meranie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a náklady. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom kľúčových ukazovateľov:

ČASŤ II: ORIENTAČNÉ PERCENTUÁLNE PODIELY PRE ODVETVIE DOPRAVY

Rozpočtové prostriedky uvedené v článku 4 ods. 2 písm. a) bodoch i) a ii) sa rozdelia takto:

–60 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a): „Akcie súvisiace s efektívnymi a vzájomne prepojenými sieťami“,

–40 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b): „Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou“.

Pokiaľ ide o akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a), 75 % rozpočtových prostriedkov sa pridelí na akcie týkajúce sa koridorov základnej siete, 10 % na akcie týkajúce sa základnej siete mimo koridorov základnej siete a 15 % na akcie súvisiace so súhrnnou sieťou.

ČASŤ III: DOPRAVNÉ KORIDORY ZÁKLADNEJ SIETE A PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY, PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY NA SÚHRNNEJ SIETI

1.Koridory základnej siete a predbežne identifikované úseky

„Baltsko – jadranský“ koridor základnej siete
Smerovanie	Gdynia – Gdańsk – Katowice/Sławków Gdańsk – Warszawa – Katowice Katowice – Ostrava – Brno – Wien Szczecin/Świnoujście – Poznań – Wrocław – Ostrava Katowice – Žilina – Bratislava – Wien Wien – Graz– Villach – Udine – Trieste Udine – Venezia – Padova – Bologna – Ravenna – Ancona Graz – Maribor –Ljubljana – Koper/Trieste
Predbežne identifikované úseky	Cezhraničné	Katowice – Ostrava Katowice – Žilina Opole – Ostrava Bratislava – Wien Graz – Maribor Trieste – Divaca	Železnica
		Katowice – Žilina Brno – Wien	Cesta
	Chýbajúce prepojenie	Gloggnitz – Mürzzuschlag: Semmeringský úpätný tunel Graz – Klagenfurt: železničná trať a tunel Koralm Koper – Divača	Železnica

„Stredomorský“ koridor základnej siete
Smerovanie	Algeciras – Bobadilla –Madrid – Zaragoza – Tarragona Sevilla – Bobadilla – Murcia Cartagena – Murcia – Valencia – Tarragona/Palma de Mallorca – Barcelona Tarragona – Barcelona – Perpignan – Marseille – Genova/Lyon – Torino – Novara – Milano – Bologna/Verona – Padova – Venezia – Ravenna/Trieste/Koper – Ljubljana – Budapest Ljubljana/Rijeka – Zagreb – Budapest – hranica s Ukrajinou
Predbežne identifikované úseky	Cezhraničné	Lyon – Torino: úpätný tunel a prístupové dopravné cesty	Železnica
		Nice – Ventimiglia
		Trieste – Divača
		Ljubljana – Zagreb
		Zagreb – Budapest
		Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou
		Lendava – Letenye	Cesta
		Vásárosnamény – hranica s Ukrajinou
	Chýbajúce prepojenie	Perpignan – Montpellier	Železnica
		Koper – Divača
		Rijeka – Zagreb
		Milano – Cremona – Mantova – Porto Levante/Venezia – Ravenna/Trieste	Vnútrozemské vodné cesty

Koridor základnej siete „Severné more – Baltské more“
Smerovanie	Luleå – Helsinki – Tallinn – Riga Ventspils – Riga Riga – Kaunas Klaipeda – Kaunas – Vilnius Kaunas – Warszawa Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Łódź – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hamburg – Kiel Łódź – Katowice/Wrocław Katowice – Wrocław – Falkenberg – Magdeburg Szczecin/Świnoujście – Berlin – Magdeburg – Braunschweig – Hannover Hannover – Bremen – Bremerhaven/Wilhelmshaven Hannover – Osnabrück – Hengelo – Almelo – Deventer – Utrecht Utrecht – Amsterdam Utrecht – Rotterdam – Antwerpen Hannover – Köln – Antwerpen
Predbežne identifikované úseky	Cezhraničné	Tallinn – Rīga – Kaunas – Warszawa: Baltská železnica, nová plne interoperabilná trať s UIC rozchodom	Železnica
		Świnoujście/Szczecin – Berlin	Železnica/vnútrozemské vodné cesty
		Koridor Via Baltica EE-LV-LT-PL	Cesta
	Chýbajúce prepojenie	Kaunas – Vilnius	Železnica
		Warszawa/Idzikowice – Poznań/Wrocław vrátane spojení k plánovanému Centrálnemu dopravnému uzlu
		Kiel Kanal	Vnútrozemské vodné cesty
		Berlin – Magdeburg – Hannover; Mittellandkanal; západonemecké prieplavy
		Rýn, Waal
		Noordzeekanaal, IJssel, Twentekanaal

Koridor základnej siete „Severné more – Stredomorie“
Smerovanie	Belfast – Dublin – Shannon Foynes/Cork Glasgow/Edinburgh – Liverpool/Manchester – Birmingham Birmingham – Felixstowe/London/Southampton London – Lille – Brussel/Bruxelles Amsterdam – Rotterdam – Antwerp – Brussel/Bruxelles – Luxembourg Luxembourg – Metz – Dijon – Macon – Lyon – Marseille Luxembourg – Metz – Strasbourg – Basel Antwerpen/Zeebrugge – Gent – Dunkerque/Lille – Paris
Predbežne identifikované úseky	Cezhraničné	Brussel/Bruxelles – Luxembourg – Strasbourg	Železnica
		Terneuzen – Gent	Vnútrozemské vodné cesty
		Sieť Seina – Šelda a súvisiace povodia riek Seiny, Šeldy a Másy
		Koridor Rýn – Šelda
	Chýbajúce prepojenie	Albertkanaal/Canal Bocholt-Herentals	Vnútrozemské vodné cesty
		Dunkerque – Lille

Koridor základnej siete „Orient/východné Stredomorie“
Smerovanie	Hamburg – Berlin Rostock – Berlin – Dresden Bremerhaven/Wilhelmshaven – Magdeburg – Dresden Dresden – Ústí nad Labem – Melnik/Praha – Lysá nad Labem/Poříčany – Kolin Kolin – Pardubice – Brno – Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Timişoara – Craiova – Calafat – Vidin – Sofia Sofia – Plovdiv – Burgas Plovdiv – hranica s Tureckom – Alexandropouli – Kavala – Thessaloniki – Ioannina – Kakavia/Igoumenitsa hranica s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko – Thessaloniki Sofia – Thessaloniki – Athina – Piraeus/Ikonio – Heraklion – Lemesos (Vasiliko) – Lefkosia Athina – Patras/Igoumenitsa
Predbežne identifikované úseky	Cezhraničné	Dresden – Praha	Železnica
		Wien/Bratislava – Budapest
		Békéscsaba – Arad
		Calafat – Vidin – Sofia – Thessaloniki
		hranica s Tureckom – Alexandropouli
		hranica s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko – Thessaloniki
		Ioannina – Kakavia (hranica s Albánskom)	Cesta
		Hamburg – Dresden – Praha – Pardubice	Vnútrozemské vodné cesty
	Chýbajúce prepojenie	Thessaloniki – Kavala	Železnica

Koridor základnej siete „Rýn – Alpy“
Smerovanie	Genova – Milano – Lugano – Basel Genova – Novara – Brig – Bern – Basel – Karlsruhe – Mannheim – Mainz – Koblenz – Köln Köln – Düsseldorf – Duisburg – Nijmegen/Arnhem – Utrecht – Amsterdam Nijmegen – Rotterdam – Vlissingen Köln – Liège – Bruxelles/Brussel – Gent Liège – Antwerpen – Gent – Zeebrugge
Predbežne identifikované úseky	Cezhraničné	Zevenaar – Emmerich – Oberhausen	Železnica
		Karlsruhe – Basel
		Milano/Novara – hranica so Švajčiarskom
		Basel – Antwerpen/Rotterdam – Amsterdam	Vnútrozemské vodné cesty
	Chýbajúce prepojenie	Genova – Tortona/Novi Ligure	Železnica

Koridor základnej siete „Rýn –Dunaj“
Smerovanie	Strasbourg – Stuttgart – München – Wels/Linz Strasbourg – Mannheim – Frankfurt – Würzburg – Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels/Linz München/Nürnberg – Praha – Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou Wels/Linz – Wien – Bratislava – Budapest – Vukovar Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Brašov/Craiova – Bucurešti – Constanta – Sulina
Predbežne identifikované úseky	Cezhraničné	München – Praha	Železnica
		Nürnberg – Plzeň
		München – Mühldorf – Freilassing - Salzburg
		Strasbourg – Kehl Appenweier
		Hranice – Žilina
		Wien – Bratislava/Budapest
		Bratislava – Budapest
		Békéscsaba – Arad
		Dunaj (Kehlheim - Constanța/Midia/Sulina) a súvisiace povodia riek Sava a Tisza	Vnútrozemské vodné cesty
		Zlín – Žilina	Cesta
	Chýbajúce prepojenie	Stuttgart – Ulm	Železnica
		Salzburg – Linz
		Arad – Craiova
		București – Constanța

„Škandinávsko-stredomorský“ koridor základnej siete
Smerovanie	Hranica s Ruskom – Hamina/Kotka – Helsinki – Turku/Naantali – Stockholm – Örebro – Malmö Narvik/Oulu – Luleå – Umeå – Stockholm Oslo – Goteburg – Malmö – Trelleborg Malmö – København – Fredericia – Aarhus – Aalborg - Hirtshals/Frederikshavn København – Kolding/Lübeck – Hamburg – Hannover Bremerhaven – Bremen – Hannover – Nürnberg Rostock – Berlin – Leipzig – München Nürnberg – München – Innsbruck – Verona – Bologna – Ancona/Firenze Livorno/La Spezia – Firenze – Roma – Napoli – Bari – Taranto – Valletta Napoli – Gioia Tauro – Palermo/Augusta – Valletta
Predbežne identifikované úseky	Cezhraničné	Hranica s Ruskom – Helsinki	Železnica
		København – Hamburg: Prístupové dopravné cesty k pevnému spojeniu cez prieplav Fehmarn belt
		München – Wörgl – Innsbruck – Fortezza – Bolzano – Trento – Verona: Brennerský úpätný tunel a prístupové dopravné cesty k nemu
		København – Hamburg: Pevné spojenie cez prieplav Fehmarn belt	Železnica/cesta

2.Predbežne identifikované úseky na súhrnnej sieti

Cezhraničné úseky na súhrnnej sieti uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a) bode ii) tohto nariadenia zahŕňajú najmä tieto úseky:

ČASŤ IV: Identifikácia cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

1.Cieľ cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podporujú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti plánovania, rozvoja a nákladovo-efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie.

2.Všeobecné kritériá

Aby sa projekt mohol považovať za cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, musí spĺňať všetky tieto všeobecné kritériá:

a)je zahrnutý v dohode o spolupráci alebo v akomkoľvek inom dojednaní medzi členskými štátmi a/alebo členskými štátmi a tretími krajinami, ako je uvedené v článkoch 6, 7, 9 alebo 11 smernice 2009/28/ES;

b)zabezpečuje úspory nákladov pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo prínosy pre systémovú integráciu, bezpečnosť dodávok energie alebo inováciu v porovnaní s podobným projektom implementovaným samostatne jedným zo zúčastnených členských štátov;

c)celkové možné prínosy spolupráce prevažujú nad nákladmi, a to aj z dlhodobého hľadiska, ako sa posúdilo na základe analýzy nákladov a prínosov uvedenej v bode 3 a s využitím metódy uvedenej v článku [7].

3.Analýza nákladov a prínosov

V analýze nákladov a prínosov uvedenej v bode 2 písm. c) sa v prípade všetkých zúčastnených členských štátov alebo tretích krajín zohľadní okrem iného vplyv na tieto aspekty:

a)náklady na výrobu elektriny;

b)náklady na systémovú integráciu;

c)náklady na podporu;

d)emisie skleníkových plynov;

e)bezpečnosť dodávok energie;

f)znečistenie ovzdušia a iné miestne znečistenie;

g)inovácie.

4.Postup

Realizátori projektu vrátane členských štátov, ktorých projekt je potenciálne oprávnený na výber ako cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na základe dohody o spolupráci alebo akékoľvek iného dojednania medzi členskými štátmi a/alebo členskými štátmi a tretími krajinami, ako je uvedené v článkoch 6, 7, 9 alebo 11 smernice 2009/28/ES, a smeruje k získaniu štatútu cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, predložia Komisii žiadosť o vybratie projektu ako cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Žiadosť musí obsahovať relevantné informácie, ktoré Komisii umožnia zhodnotiť projekt vzhľadom na kritériá stanovené v bodoch 2 a 3 a v súlade s metódami uvedenými v článku 7.

Komisia zaistí, aby realizátori projektu mali možnosť uchádzať sa s projektom o štatút cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov aspoň raz za rok.

Komisia povedie príslušné konzultácie o zozname projektov, ktoré boli predložené, aby boli vybraté ako cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia vyhodnotí žiadosti vzhľadom na kritériá stanovené v bodoch 2 a 3.

Komisia sa pri výbere cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude snažiť, aby bol konečný počet zvládnuteľný. Komisia sa pri určovaní cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude usilovať zabezpečiť vhodnú geografickú rovnováhu. Na účely určenia projektov možno využiť regionálne zoskupenia.

Projekt nemôže byť vybratý ako cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov alebo sa mu tento štatút odoberie, ak bolo jeho ohodnotenie založené na nesprávnych informáciách, ktoré pri hodnotení predstavovali rozhodujúci faktor, alebo ak projekt nie je v súlade s právom Únie.

Komisia zverejní zoznam vybratých cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na svojej webovej stránke.

ČASŤ V – PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU V OBLASTI INFRAŠTRUKTÚRY DIGITÁLNEJ PRIPOJITEĽNOSTI

1.Gigabitové pripojenie pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie

Opatrenia sa zoradia na základe určených priorít pri zohľadnení funkcie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie, relevantnosti digitálnych služieb a aplikácií umožnených prostredníctvom poskytovania základného pripojenia a možných sociálno-ekonomických výhod pre občanov, podniky a miestne spoločenstvá vrátane možných účinkov presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť. Dostupný rozpočet sa rozdelí medzi členské štáty geograficky vyváženým spôsobom.

Uprednostnia sa opatrenia prispievajúce ku:

·gigabitovému pripojeniu pre nemocnice a zdravotnícke zariadenia v súlade s úsilím digitalizovať systém zdravotníctva a s cieľom zvýšiť kvalitu života občanov EÚ a zmeniť spôsob, akým sú zdravotné a iné služby poskytované pacientom 1 ,

·gigabitovému pripojeniu pre vzdelávacie a výskumné centrá v rámci úsilia preklenúť digitálnu priepasť a inovovať systémy vzdelávania, zlepšiť výsledky vzdelávania, posilniť rovnosť a zvýšiť efektívnosť 2 .

2.Bezdrôtové pripojenie v miestnych spoločenstvách

Opatrenia zamerané na poskytovanie miestneho bezdrôtového pripojenia, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, v miestnych strediskách verejného života vrátane vonkajších priestorov prístupných širokej verejnosti, ktoré zohrávajú významnú úlohu vo verejnom živote miestneho spoločenstva, podliehajú týmto podmienkami na účely získania financovania:

·implementuje ich subjekt verejného sektora uvedený v ďalšom odseku, ktorý je schopný plánovať a dohliadať na inštaláciu vnútorných alebo vonkajších miestnych bezdrôtových prístupových bodov na verejných miestach, ako aj zabezpečiť financovanie prevádzkových nákladov najmenej na tri roky,

·opierajú sa o digitálne siete s veľmi vysokou kapacitou umožňujúcou používateľom využívať internet vo vysokej kvalite, ktorý:

·je bezplatný a bez diskriminačných podmienok, ľahko prístupný, zabezpečený a používa najnovšie a najlepšie dostupné zariadenia schopné poskytovať používateľom vysokorýchlostné pripojenie a

·podporuje prístup k inovatívnym digitálnym službám,

·používajú spoločnú vizuálnu identitu, ktorú má poskytovať Komisia, a poskytujú odkaz na súvisiace online nástroje,

·zaviažu sa obstarať potrebné vybavenie a/alebo súvisiace inštalačné služby v súlade s platným právom, aby sa zabezpečilo, že projekty nenáležitým spôsobom nenarušia hospodársku súťaž.

Finančná pomoc je k dispozícii pre subjekty verejného sektora v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 3 , ktoré sa zaviazali poskytovať v súlade s vnútroštátnym právom miestne bezdrôtové pripojenie, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, prostredníctvom inštalácie miestnych bezdrôtových prístupových bodov.

Financované opatrenia nebudú kopírovať existujúce bezplatné súkromné alebo verejné ponuky s podobnými vlastnosťami vrátane kvality na tom istom verejnom mieste.

Dostupný rozpočet sa rozdelí medzi členské štáty geograficky vyváženým spôsobom.

V prípade potreby sa zabezpečí koordinácia a súdržnosť s opatreniami v rámci NPE, ktoré podporujú prístup subjektov sociálno-ekonomickej interakcie k sieťam s veľmi vysokou kapacitou schopným poskytovať gigabitové pripojenie.

3.Orientačný zoznam koridorov 5G oprávnených na finančnú pomoc

V súlade s cieľmi gigabitovej spoločnosti stanovenými Komisiou, aby sa zabezpečilo, že hlavné pozemné dopravné trasy budú mať do roku 2025 nepretržité pokrytie 5G 4 , opatrenia, ktorými sa zavádza nepretržité pokrytie systémami 5G podľa článku 9 ods. 4 písm. c), zahŕňajú ako prvý krok opatrenia na cezhraničných úsekoch na testovanie CAM 5 a ako druhý krok opatrenia na dlhších úsekoch s výhľadom na rozsiahlejšie zavádzanie CAM pozdĺž koridorov, ako sa uvádza v tabuľke ďalej (orientačný zoznam). Na tento účel sa ako základ použili koridory siete TEN-T, ale zavádzanie pokrytia 5G sa nevyhnutne neobmedzuje len na tieto koridory 6 .

(1)    Pozri aj COM(2018) 233 final – oznámenie Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.

(2)    Pozri aj COM(2018) 22 final – oznámenie Komisie o akčnom pláne digitálneho vzdelávania.

(3)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(4)    Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti – COM(2016) 587.

(5)    Prepojená a automatizovaná mobilita.

(6)    Úseky označené kurzívou sa nachádzajú mimo koridorov základnej siete TEN-T, ale patria medzi koridory 5G.