EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli5. 6. 2018
COM(2018) 399 final
2018/0221(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o predložení návrhu na zmenu príloh 2 a 3 k Dohode o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva v mene Európskej únie
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli5. 6. 2018
COM(2018) 399 final
2018/0221(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o predložení návrhu na zmenu príloh 2 a 3 k Dohode o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva v mene Európskej únie
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Kontext návrhu
1.1.Dohoda o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva
Dohoda o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva (AEWA) je venovaná ochrane sťahovavého vodného vtáctva a jeho biotopov v celej Afrike, Európe, na Blízkom východe, v strednej Ázii, Grónsku a na Arktických ostrovoch.
AEWA spája krajiny a širšiu medzinárodnú ochranársku komunitu v úsilí o vytvorenie koordinovanej ochrany a manažmentu sťahovavého vodného vtáctva v rámci celého ich migračného výskytu, a to v rámci Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov (CMS) a pod správou Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).
Dohoda nadobudla platnosť 1. novembra 1999. Európska únia je zmluvnou stranou tejto dohody od 1. októbra 2005 1 . V súčasnosti má sedemdesiatsedem zmluvných strán, pričom štyridsaťjeden je z Eurázie (vrátane EÚ) a tridsaťšesť zmluvných z Afriky.
Záväzky stanovené v dohode sa do práva Únie zakotvujú v smernici 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o vtákoch) 2 . Smernica o vtákoch sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, manažment a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.
1.2.Zasadnutie zmluvných strán
Zasadnutie zmluvných strán (MOP) je hlavným rozhodovacím orgánom dohody. Má právomoc preskúmavať prílohy k dohode a zasadá každé tri roky.
V dňoch 4. až 8. decembra 2018 sa v Južnej Afrike uskutoční siedme zasadnutie zmluvných strán.
Podľa článku X ods. 2 a 3 dohody sa akékoľvek návrhy na zmenu príloh k dohode musia oznámiť sekretariátu dohody najneskôr 150 dní pred začiatkom zasadnutia zmluvných strán, t. j. 7. júla 2018.
1.3.Návrhy Chorvátska a Talianska
Chorvátsko a Taliansko navrhli, aby Európska únia predložila návrh na zmenu prílohy 2 k dohode, v ktorej sa uvádzajú druhy, na ktoré sa vzťahuje dohoda, a to tak, že by sa do nej doplnil kormorán chochlatý (Phalacrocorax aristotelis).
Chorvátsko a Taliansko takisto navrhli, aby Európska únia predložila návrh na zmenu prílohy 3 k dohode zaradením populácie Phalacrocorax aristotelis aristotelis vyskytujúcej sa mimo EÚ (v Barentsovom mori) do stĺpca A tabuľky 1 uvedenej v prílohe 3 (do kategórie 2 3 ) a populácie Phalacrocorax aristotelis desmarestii vyskytujúcej sa v EÚ (vo východnom Stredozemí – Chorvátsko, Jadranské more) do stĺpca A tabuľky 1 uvedenej v prílohe 3 (do kategórie 1c 4 ).
Dôvody týchto návrhov sú uvedené nižšie.
Čeľaď Phalacrocoracidae (kormoránovité) je už zahrnutá v prílohe 2 k dohode. Na základe migračného statusu sa v prílohe 2 uvádza šesť z ôsmich druhov rozmnožujúcich sa v rámci geografického rozsahu pôsobnosti dohody. Dva druhy, ktoré sa v nej neuvádzajú, sú kormorán chochlatý (Phalacrocorax aristotelis) a kormorán dlhochvostý (Phalacrocorax africanus).
Kormorán chochlatý obýva európske a severoafrické pobrežie Atlantického oceánu od Maroka po severné Nórsko až po Kolský polostrov vrátane Islandu, ako aj pobrežie Stredozemného mora a časti pobrežia Čierneho mora (del Hoyo a kol., 1992). Uznávajú sa tri poddruhy: Ph. a. aristotelis v Atlantickom oceáne, Ph. a. desmarestii v Stredozemnom a Čiernom mori a Ph. a. riggenbachi z Maroka. Celkovo je tento druh sedentárny alebo disperzný, ale niektoré populácie sú skutočne migrujúce – konkrétne najsevernejšie populácie Ph. a. aristotelis z Nórska a Ruska a jadranská populácia Ph. a desmarestii.
V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia predstavovala jeho celosvetová populácia podľa odhadov 100 000 párov a 75 000 až 81 000 v roku 2004 (BirdLife International, 2004). Daný druh je podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) zaradený do kategórie „least concern“, teda najnižší stupeň ohrozenia (Birdlife, 2015). Celkový trend je klesavý, hoci niektoré populácie môžu byť stabilné (Wetlands International, 2006). Vo veľkosti populácií boli zaznamenané značné výkyvy. Napríklad populácia v Spojenom kráľovstve sa v rokoch 1969 až 1987 zvýšila o 21 % – z 31 600 párov v rokoch 1969 až 1970 na 47 300 párov v rokoch 1985 až 1987. Potom v rokoch 1998 až 2002 nasledoval pokles o 27 % a do roku 2011 došlo k poklesu o ďalších 26 % (Balmer a kol., 2013). Aj populácie v Nórsku vykazujú veľké výkyvy. Najsevernejšia migrujúca populácia v Barentsovom mori klesla z 10 000 párov v roku 1980 zhruba na 1 000 párov v roku 1994, ale v roku 2013 opäť stúpla na 5 000 párov (Fauchald a kol., 2015).
Poddruh Ph. a. desmaresti mal podľa odhadov 8 700 až 11 126 rozmnožujúcich sa párov (Bazin a Imbert, 2012). V roku 2006 bola populácia odhadnutá zhruba na 10 000 jedincov (Culioli, 2006). Bol zaznamenaný pokles populácie na Korzike, kde predtým stabilná populácia s početnosťou do 1 000 párov v rokoch 1975 až 1983 klesla o vyše 50 % zhruba na 375 párov v roku 1994, hoci neskôr opäť došlo k návratu na pôvodný stav (Dubois a kol., 2008).
Poddruh Ph. a. desmarestii je chránený v európskej časti území svojho výskytu a vo viacerých krajinách je na červenom zozname: napríklad v Bulharsku je klasifikovaný ako „zraniteľný“ a v Albánsku ako „ohrozený“. Poddruh Ph. a. aristotelis je chránený v časti území svojho výskytu (Spojené kráľovstvo). V Spojenom kráľovstve bol prednedávnom presunutý z menej závažného žltého zoznamu na závážnejší červený zoznam (Eaton a kol., 2015) a v Rusku je vzhľadom na malú veľkosť populácie na červenom zozname. Zníženie v populácii o 15 až 30 % za 10 rokov v Nórsku znamená zaradenie do kategórie „takmer ohrozené“ (Korneev a kol., 2015).
Velando a Freire (2002) zdôrazňujú, že účinná ochrana P. a. desmarestii by sa mala opierať o ochranu miest na hniezdenie, ako aj oblastí získavania potravy a hradovania, ako aj o reguláciu rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v oblastiach získavania potravy. Ako uvádzajú Velando a Freire (2002), ochranné opatrenia, ktoré navrhla organizácia Birdlife v roku 2015, sú: 1. identifikácia morských lokalít dôležitých pre tento druh; 2. následné označenie ako chránené morské oblasti; 3. manažment kľúčových miest na hniezdenie a zimné hradovanie vrátane eradikácie inváznych predátorov; 4. programy monitorovania rybárskych plavidiel priamo na palube zamerané na určenie vysokorizikových oblastí pre vedľajšie úlovky žiabrovkami; 5. ak je to relevantné, realizácia zmierňujúcich a ochranných opatrení.
1.4.Návrhy Luxemburska
Luxembursko navrhlo presunúť všetky populácie ďalej uvedených troch druhov do tabuľky 1 stĺpca A prílohy 3 k dohode: pobrežník krivozobý 5 (Calidris ferruginea), mníšik bielobradý 6 (Fratercula arctica) a alka vrúbkozobá 7 (Alca torda). Hoci Luxembursko pre tieto tri druhy nenavrhlo žiadnu konkrétnu kategóriu, podľa kritérií stanovených v tabuľke 1 prílohy 3 k dohode pobrežník krivozobý (Calidris ferruginea) a alka vrúbkozobá (Alca torda) spĺňajú podmienky na zaradenie do kategórie 4 8 a mníšik bielobradý (Fratercula arctica) do kategórie 1b 9 .
Návrh Luxemburska sa odvoláva na rezolúciu 6.1 AEWA MOP6 10 , ktorá uznala nedávne globálne zaradenie kajky morskej (Somateria mollissima), chochlačky sivej (Aythya ferina), potápky ušatej (Podiceps auritus), lastúrničiara strakatého (Haematopus ostralegus), ciblíka chochlatého (Vanellus vanellus), brehára hrdzavého (Limosa lapponica), pobrežníka hrdzavého (Calidris canutus), pobrežníka krivozobého (Calidris ferruginea), čajky arménskej (Larus armenicus), mníšika bielobradého (Fratercula arctica) a alky vrúbkozobej (Alca torda) na červený zoznam a poukázala na to, že je dôležité zvážiť dôsledky týchto zmien zoznamov na účely siedmeho zasadnutia zmluvných strán.
1.5.Analýza návrhov
Zmenami príloh 2 a 3, ktoré navrhlo Chorvátsko, Taliansko a Luxembursko, by sa na všetky populácie kormorána chochlatého (Phalacrocorax aristotelis), pobrežníka krivozobého (Calidris ferruginea), mníšika bielobradého (Fratercula arctica) a alky vrúbkozobej (Alca torda) vzťahovala požiadavka oddielu 2.1.1 prílohy 3 k dohode, ktorou sa stanovujú právne opatrenia na ochranu druhov uplatniteľné na populáciu druhov uvedených v prílohe 3 tabuľke 1 stĺpci A. Pokiaľ ide konkrétne o populácie uvedené v tabuľke 1 stĺpci A, zmluvné strany poskytnú týmto populáciám ochranu v súlade s článkom III ods. 2 písm. a) dohody. Zmluvné strany s prihliadnutím na odsek 2.1.3 predovšetkým:
a) zakážu odchyt vtákov a vyberanie vajec z hniezd populácií týchto druhov na svojom území;
b) zakážu úmyselné rušenie, a to najmä v takých prípadoch, ak by toto rušenie bolo dôležitým faktorom pri ochrane predmetných druhov, a
c) zakážu držbu alebo využívanie vtákov alebo vajec týchto populácií a obchodovanie s nimi, pokiaľ boli odchytené, resp. odobrané v rozpore so zákazmi stanovenými podľa písmena a), ako aj držbu alebo využívanie akýchkoľvek ľahko rozpoznateľných častí alebo derivátov z takýchto vtákov a ich vajec a obchodovanie s nimi.
Výnimkou sú populácie, ktoré sú zaradené do kategórií 2 a 3 stĺpca A a ktoré sú označené hviezdičkou, a populácie, ktoré sú zaradené do kategórie 4 stĺpca A. Tieto populácie možno naďalej loviť za dodržiavania zásady udržateľného využívania 11 . Toto udržateľné využívanie sa riadi rámcom medzinárodného akčného plánu pre jednotlivé druhy, prostredníctvom ktorého sa zmluvné strany budú snažiť uplatňovať zásady adaptívneho manažmentu odchytu 12 . Takéto využívanie podlieha minimálne rovnakým právnym opatreniam ako odchyt vtákov z populácií uvedených v stĺpci B tabuľky 1, ako sa vyžaduje v odseku 2.1.2.
Návrh Talianska a Chorvátska, ako aj návrhy Luxemburska sú opodstatnené. Sú v súlade s právom Únie, a najmä so smernicou o vtákoch, a dopĺňajú ich.
Po písomných konzultáciách skupiny odborníkov na smernice o ochrane prírody (NADEG) Komisia navrhuje, aby Únia podporila uvedené návrhy, pretože sa zakladajú na vedeckých poznatkoch a sú v súlade so záväzkom Únie prispievať k medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany biodiverzity. Návrhy na zmenu si nevyžadujú zmenu platných právnych predpisov Únie.
Akékoľvek návrhy na zmenu príloh k dohode sa musia oznámiť sekretariátu dohody najneskôr 150 dní pred začiatkom zasadnutia zmluvných strán, t. j. 7. júla 2018 (pozri článok X ods. 2 a 3 dohody).
Rada preto musí bezodkladne prijať rozhodnutie o predložení vyššie uvedeného návrhu na sekretariát dohody v mene Európskej únie. Ide o pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie na účely článku 218 ods. 9 ZFEÚ.
2018/0221 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o predložení návrhu na zmenu príloh 2 a 3 k Dohode o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva v mene Európskej únie
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Rozhodnutím Rady 2006/871/ES uzavrela Únia Dohodu o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva (ďalej len „dohoda“) 13 , ktorá nadobudla platnosť 1. októbra 2005. Dohoda je venovaná ochrane sťahovavého vodného vtáctva a jeho biotopov v celej Afrike, Európe, na Blízkom východe, v strednej Ázii, Grónsku a na Arktických ostrovoch.
(2)Ako zmluvná strana dohody môže Únia predkladať návrhy na zmenu príloh k dohode. Príloha 2 obsahuje druhy vodného vtáctva, na ktoré sa dohoda vzťahuje. Príloha 3 obsahuje akčný plán, v ktorom sú uvedené opatrenia, ktoré musia zmluvné strany prijať v súvislosti s prioritnými druhmi, ako napríklad ochrana druhov, ochrana biotopov, manažment ľudských činností, výskum a monitorovanie, vzdelávanie a informovanie, ako aj vykonávanie daného plánu, ktoré sú v súlade so všeobecnými ochrannými opatreniami uvedenými v článku III dohody.
(3)Chorvátsko a Taliansko navrhli, aby Európska únia predložila návrh na zmenu prílohy 2 doplnením kormorána chochlatého (Phalacrocorax aristotelis).
(4)Chorvátsko a Taliansko takisto navrhli, aby Európska únia predložila návrh na zmenu prílohy 3 k dohode, a to zaradením populácie Phalacrocorax aristotelis aristotelis vyskytujúcej sa mimo EÚ (v Barentsovom mori) do stĺpca A tabuľky 1 danej prílohy (do kategórie 2 14 ) a populácie Phalacrocorax aristotelis desmarestii vyskytujúcej sa v EÚ (vo východnom Stredozemí – Chorvátsko, Jadranské more) do stĺpca A tabuľky 1 uvedenej v danej prílohe (do kategórie 1c 15 ).
(5)Luxembursko navrhlo presunúť všetky populácie týchto troch druhov do tabuľky 1 stĺpca A prílohy 3 k dohode: pobrežník krivozobý 16 (Calidris ferruginea), mníšik bielobradý 17 (Fratercula arctica) a alka vrúbkozobá 18 (Alca torda). Hoci Luxembursko pre tieto tri druhy nenavrhlo žiadnu konkrétnu kategóriu, podľa kritérií stanovených v tabuľke 1 prílohy 3 k dohode pobrežník krivozobý (Calidris ferruginea) a alka vrúbkozobá (Alca torda) spĺňajú podmienky na zaradenie do kategórie 4 19 a mníšik bielobradý (Fratercula arctica) do kategórie 1b 20 .
(6)Zmenami príloh 2 a 3, ktoré navrhlo Chorvátsko, Taliansko a Luxembursko, by sa na všetky populácie kormorána chochlatého (Phalacrocorax aristotelis), pobrežníka krivozobého (Calidris ferruginea), mníšika bielobradého (Fratercula arctica) a alky vrúbkozobej (Alca torda) vzťahovala požiadavka oddielu 2.1.1 prílohy 3 k dohode, ktorou sa stanovujú právne opatrenia na ochranu druhov uplatniteľné na populácie druhov uvedených v prílohe 3 tabuľke 1 stĺpci A. Pokiaľ ide o populácie uvedené v stĺpci A tabuľky 1, zmluvné strany dohody musia najmä zakázať odchyt vtákov a vyberanie vajec z hniezd populácií týchto druhov vyskytujúcich sa na ich území, ako aj ich z úmyselné rušenie, a to najmä v takých prípadoch, ak by toto rušenie bolo dôležitým faktorom pri ochrane predmetných druhov. Výnimkou sú populácie, ktoré sú zaradené do kategórií 2 a 3 stĺpca A a ktoré sú označené hviezdičkou, a populácie, ktoré sú zaradené do kategórie 4 stĺpca A. Tieto populácie možno naďalej loviť za dodržiavania zásady udržateľného využívania 21 . Toto udržateľné využívanie sa má riadiť rámcom medzinárodného akčného plánu pre jednotlivé druhy, prostredníctvom ktorého sa zmluvné strany budú snažiť uplatňovať zásady adaptívneho manažmentu odchytu 22 .
(7)Návrh Talianska a Chorvátska, ako aj návrhy Luxemburska sú opodstatnené. Sú v súlade s právom Únie, a najmä so smernicou 2009/147/ES, a dopĺňajú ich 23 .
(8)Návrhy sú vedecky podložené a v súlade so záväzkom Únie prispievať k medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany biodiverzity.
(9)Na dané druhy sa už vzťahuje smernica 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva a kormorán chochlatý (Phalacrocorax aristotelis) je už uvedený v prílohe I k nej. Navrhované zmeny si preto nevyžadujú žiadnu zmenu práva Únie.
(10)Únia by preto mala tieto návrhy predložiť sekretariátu dohody s ohľadom na siedme zasadnutie zmluvných strán, ktoré sa uskutoční 4. až 8. decembra 2018 v Južnej Afrike,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
1.Únia predloží tieto návrhy na zmenu príloh 2 a 3 k Dohode o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva:
a)doplnenie kormorána chochlatého (Phalacrocorax aristotelis) do prílohy 2 k dohode;
b)zaradenie populácie Phalacrocorax aristotelis aristotelis vyskytujúcej sa mimo EÚ (v Barentsovom mori) do prílohy 3 tabuľky 1 stĺpca A (do kategórie 2) a populácie Phalacrocorax aristotelis desmarestii vyskytujúcej sa v EÚ (vo východnom Stredozemí – Chorvátsko, Jadranské more) do prílohy 3 tabuľky 1 stĺpca A (do kategórie 1c);
c)presunutie všetkých ďalej uvedených populácií do stĺpca A tabuľky 1 prílohy 3 k dohode, a to v prípade pobrežníka krivozobého (Calidris ferruginea) do kategórie 4, v prípade mníšika bielobradého (Fratercula arctica) do kategórie 1b a v prípade alky vrúbkozobej (Alca torda) do kategórie 4.
2.Návrh v mene Únie sekretariátu Dohody o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva oznámi Komisia.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené Komisii.
V Bruseli
Za Radu
predseda