EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 5. 2018
COM(2018) 354 final
2018/0179(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341
(Text s významom pre EHP)
{SEC(2018) 257 final}
{SWD(2018) 264 final}
{SWD(2018) 265 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Tento návrh je súčasťou širšej iniciatívy Komisie týkajúcej sa udržateľného rozvoja. Stanovuje sa v ňom základ pre rámec EÚ, ktorý do centra finančného systému kladie faktory environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG) s cieľom pomôcť pri premene európskeho hospodárstva na ekologickejší, odolnejší a obehový systém. Pri rozhodovaní o investíciách by sa mali vziať do úvahy faktory ESG, aby sa investície stali udržateľnejšími.
Cieľom tohto návrhu a popri ňom navrhovaných legislatívnych aktov je konzistentne a vo všetkých odvetviach začleniť faktory ESG do investičného a poradného procesu. Tým by sa malo zabezpečiť, aby účastníci finančného trhu – správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“), správcovia alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“), poisťovne, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia („IZDZ“), správcovia európskeho fondu rizikového kapitálu (ďalej len „EuVECA“), správcovia európskych fondov sociálneho podnikania (ďalej len „EuSEF“) a investičné spoločnosti – ktorí dostanú od svojich klientov alebo poberateľov dávok mandát na prijímanie investičných rozhodnutí v ich mene, začlenili ESG do svojich interných procesov a informovali o tom svojich klientov. Týmto návrhom by sa takisto zabezpečilo, aby investičné spoločnosti a sprostredkovatelia poistenia, ktorí poskytujú poradenstvo, považovali ESG za hybnú silu pri poskytovaní poradenstva v rámci svojich povinností voči investorom, a aby poskytovali investorom súvisiace informácie. V snahe pomôcť investorom pri porovnávaní uhlíkovej stopy investícií sa návrhmi navyše zavádzajú nové kategórie nízkouhlíkových referenčných hodnôt a referenčných hodnôt s kladným uhlíkovým vplyvom. Tieto vzájomne sa podporujúce návrhy by mali uľahčiť tok investícií do udržateľných projektov a aktív v celej EÚ.
Balík Komisie sleduje globálne úsilie smerom k udržateľnejšiemu hospodárstvu. Vlády z celého sveta si zvolili udržateľnejšiu cestu pre našu planétu a naše hospodárstvo, a to prijatím Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2016 a Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj.
EÚ sa zaviazala k rozvoju, ktorý pokryje potreby súčasnosti bez toho, aby oslaboval schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Udržateľnosť je už dlho v jadre európskeho projektu. V zmluvách EÚ sa uznáva sociálny a environmentálny rozmer a to, že by sa mali riešiť spoločne.
Oznámenie Komisie o ďalších krokoch smerom k udržateľnej budúcnosti Európy z roku 2016 spája ciele udržateľného rozvoja Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj s európskym politickým rámcom s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti a politické iniciatívy EÚ v rámci EÚ a po celom svete zohľadňovali ciele udržateľného rozvoja od začiatku. EÚ je takisto plne odhodlaná dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a začleniť udržateľný rozvoj do politík EÚ, ako to oznámil Jean-Claude Juncker v politických usmerneniach pre Európsku komisiu z roku 2014. Mnohé z politických priorít Európskej komisie na roky 2014 – 2020 preto spájajú ciele EÚ v oblasti klímy a vykonávajú Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj. Medzi ne patrí Investičný plán pre Európu, balík predpisov o obehovom hospodárstve, balík pre energetickú úniu, revízia stratégie EÚ pre biohospodárstvo, únia kapitálových trhov a rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020 vrátane Kohézneho fondu a výskumných projektov. Okrem toho Komisia spustila platformu pre viacero zainteresovaných strán s cieľom sledovať a vymieňať si najlepšie postupy pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja.
Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti udržateľnosti si vyžaduje značné investície. Odhaduje sa, že len na splnenie cieľov v oblasti klímy a energie do roku 2030 je potrebná dodatočná ročná investícia vo výške 180 miliárd EUR. Podstatná časť týchto finančných tokov bude musieť pochádzať zo súkromného sektora. Riešenie tohto nedostatku investícií znamená značné presmerovanie tokov súkromného kapitálu smerom k udržateľnejším investíciám a vyžaduje si komplexné prehodnotenie európskeho finančného rámca.
V tejto súvislosti Komisia v decembri 2016 zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni, ktorej úlohou je vypracovať všeobecnú a komplexnú stratégiu EÚ v oblasti udržateľných financií. V správe skupiny uverejnenej 31. januára 2018 sa poskytla komplexná vízia o udržateľnom financovaní pre Európu a stanovili sa dve požiadavky na európsky finančný systém. Prvou požiadavkou je zlepšenie prínosu financií k udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Druhou je posilnenie finančnej stability začlenením faktorov environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu do investičného rozhodovania. V nadväznosti na to Komisia 7. marca 2018 uverejnila akčný plán s názvom Financovanie udržateľného rastu.
Finančné produkty, či už ide o investičné fondy, životné poistenie alebo dôchodkové produkty a služby riadenia portfólia, sa poskytujú na združovanie kapitálu investorov a uvedený kapitál investujú kolektívne prostredníctvom portfólia finančných nástrojov, ako sú akcie, dlhopisy a iné cenné papiere. Zatiaľ čo v existujúcich pravidlách v smernici 2009/65/ES, smernici 2009/138/ES, smernici 2011/61/EÚ, smernici 2014/65/EÚ a smernici (EÚ) 2016/2341 sa vyžaduje, aby inštitucionálni investori a správcovia aktív postupovali v najlepšom záujme svojich klientov a poskytovali priestor na integráciu rizík ohrozujúcich udržateľnosť, systematicky ich nezohľadňujú a dôsledne začleňujú do svojich investičných rozhodnutí a procesov zverejňovania informácií.
Smernicu 2009/65/ES a smernicu 2011/61/EÚ dopĺňajú štyri rámce v oblasti fondov:
·nariadenie (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu,
·nariadenie (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania,
·nariadenie (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch a
·nariadenie (EÚ) 2017/1131 o fondoch peňažného trhu.
Regulačné prostredie finančných produktov je doplnené o pravidlá distribúcie vrátane pravidiel poskytovania poradenstva stanovených v smernici 2014/65/EÚ a smernici (EÚ) 2016/97. V týchto smerniciach sa vyžaduje, aby investičné spoločnosti a sprostredkovatelia poistenia, ktorí poskytujú poradenstvo, postupovali v najlepšom záujme svojich klientov, ale nevyžaduje sa od nich, aby výslovne zohľadňovali riziká ESG pri poskytovaní poradenstva, ani aby tieto faktory zverejňovali.
Smernica (EÚ) 2016/2341 predstavuje prvý krok k vytvoreniu stručnejšieho rámca na zverejňovanie v sektore finančných služieb vo vzťahu k faktorom ESG. Smernicou (EÚ) 2017/828 o dlhodobom zapojení akcionárov sa zvýšili povinnosti týkajúce sa transparentnosti pre inštitucionálnych investorov a správcov aktív tým, že sa od nich požaduje, aby vypracovali a zverejnili stratégiu zapojenia vrátane opisu toho, ako monitorujú spoločnosti, do ktorých sa investuje, pokiaľ ide o nefinančné výkony, sociálny a environmentálny vplyv a správu a riadenie spoločností, a aby každoročne zverejňovali, ako bola vykonávaná ich politika zapojenia. Napriek tomu stále prevláda nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o to, ako inštitucionálni investori, správcovia aktív a finanční poradcovia zohľadňujú riziká ohrozujúce udržateľnosť pri prijímaní investičných rozhodnutí alebo pri poskytovaní poradenstva. V dôsledku toho ich klienti nedostávajú úplné informácie, ktoré potrebujú na prijímanie investičných rozhodnutí alebo odporúčaní. Okrem toho podniky, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/95/EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach vypracúvajú nefinančné výkazy o vývoji, výkonnosti, pozícii podnikov a o vplyve ich činností, ktoré sa okrem iného týkajú environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Týmto návrhom sa zavádzajú dodatočné požiadavky k existujúcim prvkom príslušných právnych predpisov. Tieto nové prvky sú v súlade s cieľmi existujúcich ustanovení politiky v tejto oblasti politiky, a najmä so smernicou 2009/65/ES, smernicou 2009/138/ES, smernicou 2011/61/EÚ, smernicou 2014/65/EÚ, smernicou (EÚ) 2016/97, smernicou (EÚ) 2016/2341, nariadením (EÚ) č. 345/2013, nariadením (EÚ) č. 346/2013 a nariadením (EÚ) 2015/760. Návrh zosúlaďuje pravidlá v rozličných legislatívnych rámcoch a zabezpečuje s nimi súlad.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Európa sa čoraz viac stretáva s katastrofálnymi a nepredvídateľnými dôsledkami zmeny klímy a vyčerpania zdrojov. Z tohto dôvodu je kľúčom k dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ udržateľnejší hospodársky rast, t. j. prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje, väčšia transparentnosť a dlhodobé myslenie a plánovanie pri zabezpečení stability finančného systému. Keďže v tejto oblasti musí hrať dôležitú úlohu finančný systém, musíme stimulovať súkromný kapitál do udržateľnejších investícií. Takéto myslenie je jadrom projektu únie kapitálových trhov.
Tento návrh dopĺňa tento cieľ a prioritné opatrenia v preskúmaní únie kapitálových trhov v polovici trvania, keďže obsahuje opatrenia na využitie transformačnej sily finančných technológií a na presun súkromného kapitálu na udržateľné investície. Prispieva k rozvoju integrovanejších kapitálových trhov tým, že uľahčuje investorom využívať výhody jednotného trhu pri prijímaní informovaných rozhodnutí.
Tento návrh je súčasťou komplexnejšieho balíka EÚ na dosiahnutie agendy EÚ v oblasti klímy a udržateľného rozvoja a plní ciele Únie v oblasti energetiky a klímy na obdobie 2014 – 2020, ako sú politické opatrenia pre čistejšie ovzdušie, balík predpisov o obehovom hospodárstve, stratégia energetickej únie vrátane balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov a stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Na rozdiel od ostatných iniciatív EÚ sa tento návrh výslovne zameriava na aspekty financovania zo strany súkromného sektora. Je to v súlade s preskúmaním Európskeho systému finančného dohľadu, ktorým sa stanovujú zmeny nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, aby orgány zohľadňovali riziká súvisiace s faktormi environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu pri plnení svojich úloh. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, aby činnosti finančného trhu boli v súlade s udržateľnými cieľmi. V návrhu Komisie o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) sa uvádza niekoľko zverejnení v súvislosti s faktormi ESG.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Tento návrh patrí do oblasti spoločnej právomoci v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a je založený na článku 114 ZFEÚ, ktorý umožňuje prijať opatrenia na aproximáciu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.
Zverejňovaním informácií konečným investorom sa posilňuje ich ochrana, pretože jeho cieľom je lepšie informovať o investičných možnostiach. V súčasnosti koneční investori nemôžu využívať výhody vnútorného trhu, pretože neexistuje žiadny osobitný a koherentný rámec na zverejňovanie informácií o začleňovaní rizík ESG zo strany správcov aktív vrátane investičných spoločností, ktoré poskytujú správu portfólia, inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a iných poskytovateľov dôchodkov, poisťovní poskytujúcich investičné produkty založené na poistení, sprostredkovateľov poistenia a investičných spoločností poskytujúcich poradenstvo. Konečným investorom sa navyše v súčasnosti nedostáva koherentné zverejňovanie finančných produktov a služieb, ktoré sú zamerané na udržateľné investície.
Analýza vykonaná ako súčasť správy o posúdení vplyvu naznačuje, že účastníci finančného trhu a finanční poradcovia nemajú regulačné stimuly na to, aby konečných investorov informovali o tom, ako začleňujú faktory udržateľnosti do svojho procesu rozhodovania o investíciách. To na druhej strane sťažuje situáciu a zvyšuje náklady pre konečných investorov pri prijímaní informovaných investičných rozhodnutí. Zverejňovanie v sektoroch správy aktív, poisťovníctva a dôchodkov je aj naďalej nesystematické, nesúvislé a nezabezpečuje porovnateľnosť.
V správe o posúdení vplyvu sa zistili značné rozdiely medzi členskými štátmi a odvetviami finančných služieb. Existuje aj paralelný vývoj trhovo orientovaných postupov založených na obchodných prioritách, ktoré vedú k nesúrodým výsledkom, a tak spôsobujú ďalšiu zbytočnú rozdrobenosť trhu. Nesúrodé normy zverejňovania informácií a trhovo orientované postupy veľmi sťažujú porovnateľnosť rôznych finančných produktov a služieb, vytvárajú nespravodlivé podmienky pre rôzne finančné produkty a služby, výrobcov a distribučné kanály a spôsobujú ďalšie prekážky ohrozujúce fungovanie vnútorného trhu. Rozdiely sú mätúce aj pre konečných investorov, pričom narúšajú ich investičné rozhodnutia a znižujú príležitosti na udržateľné investície. Rozdielne požiadavky a prístupy by mohli byť prekážkou základných slobôd, a teda by mohli mať priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. S cieľom reagovať na Parížsku dohodu o zmene klímy, keďže účastníci finančného trhu predstavujú dôležitú hybnú silu, môžu členské štáty takisto prijať dodatočné odlišné vnútroštátne opatrenia s cieľom podnietiť udržateľnejšie investície. Tieto odlišné opatrenia by však mohli vytvárať prekážky brániace bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a spôsobovať ujmu účastníkom finančného trhu. V pravidlách zverejňovania sa neupravuje prístup týchto účastníkov finančného trhu a finančných poradcov na trh, ale upravuje sa spôsob vykonávania ich činností. Pravidlá podporujú správne a bezpečné fungovanie vnútorného trhu, zabezpečujú hospodársku súťaž medzi rôznymi účastníkmi finančného trhu a finančnými poradcami a zachovávajú behaviorálne stimuly pre inovácie. Primeraným právnym základom je v dôsledku toho článok 114 ZFEÚ.
Prevzatie činností ako správcovia fondov je upravené v smernici 2009/65/ES, smernici 2011/61/EÚ, nariadení (EÚ) č. 345/2013 a nariadení (EÚ) č. 346/2013. Vykonávanie činnosti ako IZDZ sa riadi smernicou (EÚ) 2016/2341, ako poisťovne smernicou 2009/138/ES, ako poskytovatelia správy portfólia smernicou 2014/65/EÚ a ako finanční poradcovia smernicou 2014/65/EÚ a smernicou (EÚ) 2016/97. Títo účastníci finančného trhu a finanční poradcovia budú aj naďalej podliehať týmto rámcom a pravidlá zverejňovania, ktoré stanovia, budú doplnené pravidlami zverejňovania obsiahnutými v tomto novom nariadení.
Týmto návrhom sa mení smernica (EÚ) 2016/2341, ktorá sa zakladala na článkoch 53, 62 a 114 ods. 1 ZFEÚ. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty, v ktorých sa stanovuje zásada obozretnosti, pokiaľ ide o zohľadnenie rizík ESG a začlenenie faktorov ESG do interných investičných rozhodnutí a postupov riadenia rizík. Keďže všeobecné riadenie a riadenie rizík by už malo začleniť faktory a riziká ESG, tieto činnosti by sa mali organizovať tak, aby boli v súlade s delegovanými aktmi. Keďže Komisia plánuje využiť súčasné právomoci podľa smernice 2009/65/ES, smernice 2009/138/ES a smernice 2011/61/EÚ s cieľom upresniť začlenenie rizík ESG podľa týchto smerníc, splnomocneniami podľa smernice (EÚ) 2016/2341 sa zabezpečujú prostriedky na rovnakú ochranu spotrebiteľov a rovnaké podmienky medzi IZDZ a ostatnými účastníkmi finančného trhu.
Keďže navrhované zmeny v smernici (EÚ) 2016/2341 sa týkajú pravidiel investičného správania IZDZ, vhodným právnym základom článok je 114 ZFEÚ.
•
Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
Podľa zásady subsidiarity môže byť opatrenie na úrovni Únie prijaté len vtedy, ak plánované ciele nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov. Identifikované problémy sa neobmedzujú na územie jedného členského štátu. Cieľom návrhu je preto zabezpečiť koordinované riešenie nedostatkov vyplývajúcich zo súčasných právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú účastníkov finančného trhu a finančných poradcov. Jednotnosť a právnu istotu uplatňovania slobôd zaručených Zmluvou možno lepšie zabezpečiť opatrením na úrovni EÚ.
•Proporcionalita
Tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality, ako je stanovená v článku 5 ZEÚ. Navrhované opatrenia sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov transparentnosti a zníženia nákladov na vyhľadávanie investorov s cieľom určiť, ako sú riziká ohrozujúce udržateľnosť začlenené do investičného procesu zo strany účastníkov finančného trhu a finančných poradcov. Dostupnosť a kvalita informácií o tomto aspekte je kľúčovým prvkom pri vytváraní rovnakých podmienok, a to zabezpečením koherentného prístupu medzi jednotlivými odvetviami a členskými štátmi. Konzultácie ukázali, že náklady na zváženie a začlenenie faktorov ESG sú obmedzené.
Zo správy o posúdení vplyvu, ktorá je priložená k tomuto návrhu, vyplýva, že v smernici 2009/65/ES, smernici 2009/138/ES, smernici 2011/61/EÚ, smernici 2014/65, smernici (EÚ) 2016/97, smernici (EÚ) 2016/2341, nariadení (EÚ) č. 345/2013 a nariadení (EÚ) č. 346/2013 sa zverejňovanie informácií o udržateľnosti výslovne nezohľadňuje ani nevyžaduje. Cieľom tohto návrhu je znížiť náklady na vyhľadávanie udržateľných investícií pre konečných investorov.
Návrh preto neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na riešenie daných problémov na úrovni EÚ.
•Výber nástroja
Do tohto návrhu sú začlenené ustanovenia, ktoré koordinovaným spôsobom riešia nedostatky v opatreniach na ochranu investorov a zaručujú konečným investorom väčšiu právnu istotu. Nedostatočná transparentnosť začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a presadzovania udržateľných investícií by sa nevyriešila výlučne zmenou 2009/65/ES, smernice 2009/138/ES, smernice 2011/61/EÚ, smernice 2014/65/EÚ, smernice (EÚ) 2016/97, smernice (EÚ) 2016/2341, nariadenia (EÚ) č. 345/2013 a nariadenia (EÚ) č. 346/2013, keďže by to mohlo spôsobiť nerovnaké vykonávanie. Cieľom návrhu je zvýšiť transparentnosť začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a presadzovania udržateľných investícií. Na dosiahnutie týchto cieľov politiky je nevyhnutné priamo uplatniteľné nariadenie zabezpečujúce úplnú harmonizáciu, pričom ide o najlepší spôsob, ako dosiahnuť maximálnu harmonizáciu medzi rôznymi regulačnými rámcami a zároveň sa vyhnúť rozdielom.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
V odpovediach na verejnú konzultáciu o dlhodobých a udržateľných investíciách (18. decembra 2015 až 31. marca 2016) sa naznačilo, že spojenie medzi povinnosťami inštitucionálnych investorov a správcov aktív a ESG je slabé a že trhy nedostatočne začleňujú riziká ESG a nedostatočne reagujú na príležitosti v oblasti ESG.
V decembri 2016 bola zriadená expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie s cieľom vypracovať stratégiu EÚ pre udržateľné financovanie prostredníctvom odporúčaní: v polovici júla 2017 uverejnila priebežnú správu o financovaní udržateľného európskeho hospodárstva a 18. júla 2017 predložila správu na podujatí s účasťou zainteresovaných strán, po ktorej nasledoval konzultačný dotazník. Spolu s konečnou správou expertnej skupiny o financovaní udržateľného európskeho hospodárstva bolo 31. januára 2018 uverejnené vyhlásenie o spätnej väzbe. Vo vyhlásení o spätnej väzbe sa zhrnuli odpovede respondentov na dotazník. Vo všetkých odpovediach prevládali určité silné tendencie vrátane
·dôležitosti jasnej stratégie EÚ v oblasti udržateľnosti,
·dôležitosti poskytovania priaznivého prostredia pre udržateľné investície a následné financovanie,
·potreby vymedziť povinnosti inštitucionálnych investorov a správcov aktív, pokiaľ ide o udržateľnosť, ktorá by sa mohla rozšíriť tak, aby zahŕňala aj širšie faktory environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu; táto povinnosť by mala zahŕňať aj pojem udržateľnosti;
·potreby zlepšeného zverejňovania informácií.
Komisia dostala osem odpovedí na počiatočné posúdenie vplyvu povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív týkajúcich sa udržateľnosti (od 13. novembra 2017 do 11. decembra 2017). Všetky odpovede podporili prácu Komisie s cieľom zabezpečiť, aby inštitucionálni investori a správcovia aktív posudzovali, dôsledne zohľadňovali a zverejňovali faktory udržateľnosti. Okrem toho sa všetky odpovede vzťahovali na otázky, ako je transparentnosť a zverejňovanie, dohľad nad začlenením ESG, jednoznačnosť povinností investorov v existujúcich právnych predpisoch EÚ, porovnateľnosť a spoľahlivosť dostupných údajov alebo riadenia rizík a mechanizmov riadenia.
Komisia ďalej viedla konzultácie so zainteresovanými stranami prostredníctvom verejnej konzultácie o povinnostiach inštitucionálnych investorov a správcov aktív týkajúcich sa udržateľnosti (13. novembra 2017 až 29. januára 2018). Táto konzultácia nadväzovala na dve z ôsmich odporúčaní v priebežnej správe expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, pričom išlo najmä o získanie názorov na začlenenie faktorov ESG inštitucionálnymi investormi a správcami aktív. Komisii bolo doručených 191 odpovedí na konzultáciu.
Komisia takisto uskutočnila cielené rozhovory so zainteresovanými stranami (január až február 2018), t. j. so strednými/veľkými správcami aktív a inštitucionálnymi investormi (poisťovne a penzijné fondy), ktorí už začlenili faktory ESG do procesu rozhodovania o investíciách a/alebo majú sociálne zodpovedné investičné produkty. Rozhovory sa viedli s 23 subjektmi. Použili sa dotazníky o vstupoch a údajoch. Veľká väčšina respondentov potvrdila potrebu objasniť na úrovni EÚ, či povinnosti inštitucionálnych investorov a správcov aktív zahŕňajú posúdenie rizík súvisiacich s ESG a ich zohľadnenie, ak sú podstatné. Hodnotené subjekty poskytli ďalšie podrobnosti o oblastiach, ako je investičná stratégia, riadenie rizík, opatrenia v oblasti riadenia (t. j. osobitný výbor ESG, člen rady ESG, procesy vnútornej kontroly ESG), zapojenie subjektov, do ktorých sa investuje, a hlasovacia politika. Niektoré subjekty tiež uviedli, že zaviedli osobitné politiky ESG, že musia podávať správu výboru ESG a ich rade, a že ich politiky odmeňovania sú zosúladené s ESG. Správcovia aktív uviedli, že prínosy začlenenia ESG zahŕňajú pozitívny vplyv na finančnú výkonnosť (najmä z dlhodobého hľadiska), zlepšené charakteristiky rizika/výnosnosti portfólia, ktoré spravujú, výhody dobrého mena v dôsledku začlenenia ESG a schopnosť prilákať nových klientov. Poisťovatelia a poskytovatelia dôchodkového zabezpečenia uviedli zvýšenie dopytu zo strany investorov. Väčšina z hodnotených subjektov zverejňuje informácie týkajúce sa ESG na úrovni účtovnej jednotky a vo výročných/pravidelných správach, zatiaľ čo iné subjekty majú zavedené osobitné zverejňovanie pre konkrétneho klienta, ktoré nie je verejné. Niekoľko subjektov začalo zverejňovať ESG na úrovni produktov.
Komisia okrem toho organizovala 18. júla 2017 konferenciu s názvom „Udržateľné financie: priebežná správa“. Približne 450 zástupcov malo možnosť diskutovať o priebežnej správe expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie a poskytnúť jej spätnú väzbu. Komisia takisto 22. marca 2018 usporiadala konferenciu na vysokej úrovni o „Financovaní udržateľného rastu“, aby udržala dynamiku so samitom Jedna planéta a aby naďalej upevňovala podporu a záväzok vedúcich predstaviteľov EÚ a kľúčových súkromných aktérov v súvislosti so zmenami potrebnými vo finančnom systéme na financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
•Získavanie a využívanie odborných znalostí
Komisia vychádzala z niekoľkých štúdií, informačných a dátových zdrojov Programu OSN pre životné prostredie, OECD, expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, Eurosif, akademickej obce, think-tankov, Európskej asociácie fondov a správcovských spoločností, zo správ o trhu a štúdií súkromných spoločností. Tento proces takisto vychádzal aj zo štúdie Komisie o efektívnosti využívania zdrojov a fiduciárnych povinnostiach investorov uverejnenej v roku 2015. Komisia sa spoliehala aj na skúsenosti s dvoma projektmi programu Horizont 2020 súvisiacimi s udržateľným financovaním, t. j. projekt na vytváranie metrík investícií do udržateľnej energie (SEI), referenčných hodnôt a nástrojov posudzovania finančného sektora, a projekt o rizikách a príležitostiach v oblasti transformácie energetiky.
•Posúdenie vplyvu
Na prípravu tejto iniciatívy sa vykonalo posúdenie vplyvu.
Návrh zohľadňuje stanoviská (kladné stanovisko s výhradami vydané 14. mája 2018 a dve predchádzajúce negatívne stanoviská), ktoré vydal výbor pre kontrolu regulácie. Návrh a revidované posúdenie vplyvu sa týkajú pripomienok výboru pre kontrolu regulácie, ktorý vo svojich stanoviskách dospel k záveru, že úpravy sú potrebné ešte skôr, ako sa bude v tejto iniciatíve pokračovať ďalej. Najväčšie obavy výboru sa týkali nákladov súvisiacich s požiadavkami na zverejňovanie informácií, a to pre menších emitentov, ako aj pre príslušné finančné subjekty. Možnosti politiky uvedené v správe o posúdení vplyvu preto odrážajú obavy výboru:
a)objasnenie zverejňovania informácií týkajúcich sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a požiadaviek na zverejňovanie informácií o finančných produktoch alebo službách, ktoré uskutočňujú udržateľné investície;
b)identifikácia stimulov pre účastníkov finančného trhu a finančných poradcov na zníženie nákladov, ktoré môžu znášať spoločnosti, do ktorých sa investuje, a to najmä na používanie informácií v správach o hospodárení alebo v nefinančných výkazoch v súlade so smernicou 2013/34/EÚ;
c)poskytovanie príkladov situácií, keď informácie a údaje nemusia byť priamo dostupné na trhu alebo dostupné údaje môžu byť nízkej kvality a/alebo neporovnateľné;
d)zlepšenie predkladania kompromisov medzi nákladmi a prínosmi.
Vo všeobecnosti sú politické rozhodnutia posúdené v posúdení vplyvu nasledovné:
a)výslovne sa vyžaduje začlenenie rizík ESG do investičného rozhodovania alebo poradenstva ako súčasť povinností voči investorom a/alebo poberateľom dávok;
b)zavádza sa povinné zverejňovanie informácií na úrovni účastníkov finančného trhu a finančných poradcov o tom, ako sa riziká ESG začleňujú do investičného rozhodovania a poradenstva;
c)zavádza sa povinné zverejňovanie informácií týkajúcich sa daného finančného produktu alebo služby o začleňovaní rizík ESG do investičného rozhodovania alebo poradenstva;
d)okrem toho, keď účastníci finančného trhu a finanční poradcovia uvádzajú na trh finančné produkty alebo služby, tvrdia, že takéto výrobky alebo služby sledujú udržateľné investičné ciele, čo ich zaväzuje zverejňovať informácie o prispievaní investičných rozhodnutí k cieľom udržateľného investovania (ex post zverejnenie pri pravidelnom podávaní správ), a o tom, ako je investičná stratégia zosúladená s cieľmi udržateľného investovania (ex ante zverejnenie v predzmluvných a zmluvných dokumentoch).
Toto nariadenie sa vzťahuje na voľby politiky a), b), c) a d). Voľba politiky a) sa vzťahuje na zmenu smernice (EÚ) 2016/2341, ktorou sa Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty.
Spätná väzba od zainteresovaných strán poukázala na to, že jasný a koherentný prístup k začleňovaniu rizík ESG by mal tieto ekonomické vplyvy. Koneční investori budú mať predovšetkým viac informácií o tom, ako účastníci finančného trhu a finanční poradcovia začleňujú riziká ESG do svojho investičného rozhodovania alebo poskytovania poradenstva. Riziká ESG by sa vo finančnom modelovaní zohľadňovali systematickejšie, čo by prinajmenšom z dlhodobého hľadiska znamenalo optimálny kompromis medzi rizikami a výnosmi, čím by sa podporila efektívnosť trhu. To povzbudí účastníkov finančného trhu a finančných poradcov, aby boli inovatívni v investičných stratégiách alebo vo svojich odporúčaniach, a to v dôsledku zohľadnenia širšej škály faktorov, či už finančných alebo nefinančných, ktorými sa vytvárajú podmienky na prilákanie nových investorov. V konečnom dôsledku sa tým zvýši hospodárska súťaž a subjekty sa stimulujú k tomu, aby prijali vysoké štandardy v oblasti ESG.
Spätná väzba od zainteresovaných strán takisto poukázala na to, že náklady súvisiace s ESG sú súčasťou celkových vnútorných a organizačných nákladov súvisiacich s riadením rizika a monitorovaním určitých expozícií. Dodatočné úlohy nastolené účastníkom finančného trhu a finančným poradcom, na ktorých sa vzťahuje táto iniciatíva, by sa začlenili do existujúcich organizačných a prevádzkových postupov.
Povinným zverejňovaním informácií sa zvýši celková transparentnosť, a to znížením asymetrie informácií medzi konečnými investormi a finančnými subjektmi. Zvýši sa granularita dostupných informácií pre konečných investorov. Informácie sa účinne dostanú na trh a budú lepšie slúžiť všeobecnému cieľu znižovania nákladov na vyhľadávanie pre konečných investorov.
Niektoré zainteresované strany uviedli, že najvyššie náklady by predstavovalo preskúmanie predzmluvných a zmluvných dokumentov (napr. približne 40 000 EUR na prospekt, čo by predstavovalo jednorazové náklady). Očakáva sa však, že tieto náklady budú obmedzené, ak existuje prechodné obdobie, ako sa navrhuje v rámci uprednostňovanej možnosti. Okrem toho uviedli, že prospekt sa musí v každom prípade pravidelne revidovať; náklady na pridanie informácií týkajúcich sa ESG by teda mali byť len zlomkom celkových nákladov. V dôsledku zverejňovania informácií okrem toho existujú výhody dobrého mena pre finančné subjekty, ako aj znížené náklady pre konečných investorov pri hľadaní finančných produktov a/alebo služieb a prijímaní investičných rozhodnutí, ktoré zodpovedajú ich preferenciám udržateľnosti.
Kombinácia konkurencieschopnejšieho a efektívnejšieho trhu s produktmi a službami ESG a rastúci dopyt po nich zo strany konečných investorov by pomocou zníženia nákladov na vyhľadávanie mala v konečnom dôsledku spôsobiť rast tohto trhu.
•Základné práva
Tento návrh podporuje práva zakotvené v Charte základných práv („Charta“). Má vplyv na začlenenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia (článok 37 charty) a na rôzne sociálne práva (ako články 25 a 26 charty), ako aj sociálnu súdržnosť (článok 36 charty), keďže jeho hlavným cieľom je podporiť začlenenie faktorov udržateľnosti inštitucionálnymi investormi a správcami aktív a zabezpečiť rámec pre zverejňovanie informácií, pokiaľ ide o začlenenie a vplyv investícií na reálnu ekonomiku a ich schopnosť stimulovať a poskytovať správne stimuly na prechod na ekologické a nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá pre Komisiu žiadny vplyv na rozpočet.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Hodnotenie tohto nariadenia sa vykoná najneskôr 60 mesiacov po jeho nadobudnutí účinnosti.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V článku 1 sa stanovuje predmet nariadenia, konkrétne požiadavky na transparentnosť účastníkov finančného trhu, sprostredkovateľov poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení („IBIP“), a investičné spoločnosti, ktoré poskytujú investičné poradenstvo (finanční poradcovia), o začleňovaní rizík ohrozujúcich udržateľnosť do svojich procesov rozhodovania o investíciách alebo prípadne poradných procesov a transparentnosti, pokiaľ ide o finančné produkty, ktoré sa zameriavajú na udržateľné investície vrátane zníženia emisií uhlíka.
V článku 2 sa stanovujú pojmy a vymedzenia, ktoré sa používajú na účely tohto nariadenia, najmä „účastník finančného trhu“, „finančný produkt“, „udržateľné investície“ a iné. „Účastník finančného trhu“ je poisťovňa, ktorá sprístupňuje investičné produkty založené na poistení, správca alternatívneho investičného fondu („správca AIF“), investičná spoločnosť, ktorá poskytuje správu portfólia, inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia („IZDZ“) alebo správcovská spoločnosť PKIPCP, správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu alebo kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania. Podľa nariadenia (EÚ) 2015/760 môžu byť európske dlhodobé investičné fondy („ELTIF“) spravované len správcami AIF, preto správcovia AIF spravujúci ELTIF patria do vymedzenia účastníka finančného trhu, a teda sú povinní splniť požiadavky na transparentnosť podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o ELTIF. S cieľom začleniť skupinové životné poistenia s investičnými zložkami do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na účely tohto nariadenia investičné produkty založené na poistení zahŕňajú investičné produkty založené na poistení v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014, ako aj produkty investičného poistenia dostupné profesionálnym investorom.
Podľa článku 3 sú účastníci finančného trhu povinní zverejňovať písomné zásady týkajúce sa začleňovania rizík ohrozujúcich udržateľnosť do procesu rozhodovania o investíciách. Účastníci finančného trhu sú povinní tieto zásady zverejniť na svojich webových lokalitách a aktualizovať ich. Táto povinnosť sa rozširuje aj na finančných poradcov.
V článku 4 sa stanovuje, že účastníci finančného trhu musia v predzmluvnom zverejnení informácií uviesť informácie o tom, ako účastníci finančných trhov a finanční poradcovia začleňujú riziká ohrozujúce udržateľnosť. Ide o doplnenie toho, čo sa už požaduje podľa príslušných odvetvových pravidiel (smernica 2009/65/ES, smernica 2009/138/ES, smernica 2011/61/EÚ, smernica 2014/65/EÚ, smernica (EÚ) 2016/97, smernica (EÚ) 2016/2341, nariadenie (EÚ) č. 345/2013 a nariadenie (EÚ) č. 346/2013). Od účastníkov finančného trhu sa vyžaduje, aby poskytli opisy postupov a podmienok uplatňovaných na začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do investičných rozhodnutí, mieru do akej sa očakáva, že riziká ohrozujúce udržateľnosť budú mať vplyv na návratnosť ponúkaných finančných produktov, a ako politiky odmeňovania účastníkov finančného trhu zohľadňujú začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť a udržateľných investícií. Rovnaké povinnosti prispôsobené tak, aby zodpovedali poradenstvu, sa ukladajú finančným poradcom.
V článku 5 sa stanovujú pravidlá predzmluvnej transparentnosti týkajúce sa udržateľných investícií. Od účastníkov finančného trhu sa vyžaduje, aby uviedli informácie o tom, ako je zabezpečený cieľ udržateľných investícií, t. j. či bol index označený ako referenčný ukazovateľ a vysvetlenie, prečo sa váha a zložky referenčnej hodnoty líšia od všeobecného trhového indexu. Správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktorí sprístupňujú informácie o pozitívnom sociálnom vplyve, na ktoré sa daný fond zameral v súlade s metodikami podľa nariadenia (EÚ) č. 346/2013, môžu tieto informácie použiť na účely článku 5. V článku 5 sa stanovujú osobitné pravidlá zverejňovania informácií o finančných produktoch, ktoré sa zameriavajú na znižovanie emisií uhlíka. S cieľom štandardizovať a zjednodušiť predzmluvné zverejňovanie informácií sa týmto článkom Komisii udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy. Návrh regulačných technických predpisov by mali spoločne vypracovať Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“), Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „EIOPA“), Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“).
V článku 6 sa zavádza požiadavka, aby účastníci finančného trhu na svojich webových sídlach zverejňovali okrem informácií, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkom 5 a článkom 7, opis cieľa udržateľných investícií, informácie o metodikách používaných na posudzovanie, hodnotenie a monitorovanie účinnosti investícií. S cieľom štandardizovať a zefektívniť predzmluvné zverejňovanie informácií sa v tomto článku stanovuje aj právomoc prijímať regulačné technické predpisy. Návrh regulačných technických predpisov by mali spoločne vypracovať Spoločný výbor a orgány EBA, EIOPA a ESMA.
Keďže súčasné požiadavky na zverejňovanie informácií stanovené v právnych predpisoch EÚ neposkytujú všetky informácie potrebné na riadne informovanie konečných investorov o vplyve ich investícií na udržateľnosť, účastníci finančného trhu sú preto podľa článku 7 povinní v pravidelných správach opísať špecifikáciu vplyvu udržateľných investícií prostredníctvom príslušných ukazovateľov udržateľnosti. Správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktorí sprístupňujú informácie o dosiahnutom celkovom sociálnom výsledku a o súvisiacich metódach použitých v súlade s nariadením (EÚ) č. 346/2013, môžu tieto informácie použiť na účely článku 7. Ak bol index určený ako referenčný ukazovateľ, od účastníkov finančného trhu sa takisto vyžaduje, aby začlenili aj porovnanie, a to v prípade, že index bol určený ako referenčný ukazovateľ medzi vplyvmi portfólia na referenčnú hodnotu a ako všeobecný trhový index z hľadiska váhy, zložiek a ukazovateľov udržateľnosti. Opisy by mali doplniť ohlasovacie povinnosti účastníkov finančného trhu stanovené smernicou 2009/65/ES, smernicou 2011/61/EÚ, smernicou (EÚ) 2016/2341, nariadením (EÚ) č. 345/2013 a nariadením (EÚ) č. 346/2013. Pokiaľ ide o investičné produkty založené na poistení, v smernici 2009/138/ES sa poisťovniam nestanovuje žiadna ročná ohlasovacia povinnosť. Preto sa v článku 7 zabezpečuje, aby sa príslušné zverejňovania informácií každoročne sprístupňovali a v súlade s článkom 185 ods. 6 smernice 2009/138/ES, t. j. písomne a v úradnom jazyku stanovenom v súlade s touto smernicou. Článkom 7 sa tiež zabezpečuje, aby investičné spoločnosti, ktoré poskytujú správu portfólia, zverejňovali informácie uvedené v pravidelných správach, ako sa uvádza v článku 25 ods. 6 smernice 2014/65/EÚ. S cieľom splniť požiadavky na zverejňovanie informácií môžu účastníci finančného trhu využiť informácie v správach o hospodárení v súlade s článkom 19a alebo v nefinančných výkazoch v súlade s článkom 19a smernice 2013/34/EÚ. S cieľom štandardizovať a zjednodušiť zverejňovanie informácií sa v tomto článku stanovuje aj splnomocnenie vypracovať regulačné technické normy. Návrh regulačných technických predpisov by mali spoločne vypracovať Spoločný výbor a orgány EBA, EIOPA a ESMA.
Podľa článku 8 musia účastníci finančného trhu a finanční poradcovia zabezpečiť, aby boli všetky informácie zverejnené na ich webových sídlach aktuálne vrátane jasného vysvetlenia všetkých zmien týkajúcich sa uverejnených informácií.
Podľa článku 9 musia účastníci finančného trhu a finanční poradcovia zabezpečiť, aby marketingové oznámenia neboli v rozpore s informáciami zverejnenými podľa tohto nariadenia, pokiaľ sa v odvetvových právnych predpisoch, najmä v smernici 2009/65/ES, smernici 2014/65/EÚ, smernici (EÚ) 2016/97 a nariadení (EÚ) č. 1286/2014 nestanovujú prísnejšie pravidlá. Článok 9 zároveň splnomocňuje Komisiu vykonávať technické normy. Návrh na vykonávanie technických noriem by sa mal vypracovať spoločne prostredníctvom Spoločného výboru a orgánov EBA, EIOPA a ESMA.
Článkom 10 sa mení smernica (EÚ) 2016/2341. Pozmeňujúcim návrhom sa Komisia splnomocňuje, aby v delegovaných aktoch v súlade s článkom 290 ZFEÚ stanovila zásadu obozretnosti, pokiaľ ide o zohľadnenie rizík environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu a začlenenie faktorov environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu do interných investičných rozhodnutí a procesov riadenia rizík. Keďže sa predpisy o správe a riadení rizík podľa smernice (EÚ) 2016/2341 už uplatňujú na investičné rozhodnutia a posúdenia rizík vrátane kritérií environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu, mali by byť činnosti a súvisiace procesy IZDZ informované, aby boli v súlade s delegovanými aktmi. Delegované akty by mali v prípade potreby zabezpečiť konzistentnosť s delegovanými aktmi prijatými podľa smernice 2009/65/ES, smernice 2009/138/ES a smernice 2011/61/EÚ.
V článku 11 sa stanovuje, že hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia sa musí vykonať najneskôr 60 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa článku 12 by sa toto nariadenie malo uplatňovať 12 mesiacov po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Splnomocnenia stanovené v článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 4, článku 9 ods. 2 a článku 10 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť, aby sa prvé výročné správy obsahujúce informácie v súlade s článkom 7 ods. 1 až 3 vzťahovali na celý kalendárny rok, sa uplatňovanie článku 7 ods. 1 až 3 odkladá na 1. január nasledujúceho roka po dátume uvedenom v druhom pododseku tohto článku.
2018/0179 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Prechod na nízkouhlíkové, udržateľnejšie a obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje je kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie. Parížska dohoda o zmene klímy (COP21), ktorú Únia ratifikovala 5. októbra 2016 a ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, sa zameriava na posilnenie reakcie na zmenu klímy, okrem iného prostredníctvom zosúladenia finančných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy.
(2)Spoločným cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 je zjednodušiť začatie a vykonávanie činností v prípade podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), správcov alternatívnych investičných fondov („správcovia AIF“), poisťovní, investičných spoločností, sprostredkovateľov poistenia, inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia („IZDZ“), správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu („správcovia EuVECA“) a správcov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania („správcovia EuSEF“). Uvedené smernice a nariadenia zabezpečujú jednotnejšiu ochranu konečných investorov a uľahčujú im využívanie širokej škály finančných produktov a služieb a zároveň stanovujú pravidlá, ktoré umožňujú investorom prijímať informované investičné rozhodnutia. Zatiaľ čo tieto ciele boli vo veľkej miere dosiahnuté, zverejňovanie informácií pre konečných investorov o začlenení rizík ohrozujúcich udržateľnosť a udržateľných investičných cieľoch do investičného rozhodovania správcovských spoločností PKIPCP, správcov AIF, poisťovní, investičných spoločností, ktoré zabezpečujú správu portfólia, inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ), poskytovateľov dôchodkových fondov, správcov EuVECA a EuSEF (účastníci finančného trhu) a zverejňovanie informácií pre konečných investorov o integrácii rizík ohrozujúcich udržateľnosť v poradných procesoch sprostredkovateľmi poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení (IBIP), a investičnými spoločnosťami, ktoré poskytujú investičné poradenstvo (finanční poradcovia), nie je dostatočne rozvinuté, pretože takéto zverejňovanie informácií ešte nepodlieha harmonizovaným požiadavkám.
(3)Je pravdepodobné, že ak by neexistovali harmonizované pravidlá Únie týkajúce sa zverejňovania informácií súvisiacich s udržateľnosťou pre konečných investorov, na vnútroštátnej úrovni sa budú aj naďalej prijímať nesúrodé opatrenia a v rôznych sektoroch finančných služieb by mohli pretrvávať rozdielne prístupy. Takéto nesúrodé opatrenia a prístupy by naďalej spôsobovali značné narúšanie hospodárskej súťaže vyplývajúce z významných rozdielov v normách zverejňovania informácií. Súbežný rozvoj trhovo orientovaných postupov na základe komerčných priorít, ktoré prinášajú nesúrodé výsledky, navyše v súčasnosti vyvoláva ďalšiu fragmentáciu trhu a mohol by ešte viac zhoršiť fungovanie vnútorného trhu v budúcnosti. Nesúrodé normy zverejňovania informácií a trhovo orientované postupy veľmi sťažujú porovnateľnosť rôznych finančných produktov a služieb, vytvárajú nerovnaké podmienky medzi týmito produktmi a službami a medzi distribučnými kanálmi a spôsobujú ďalšie prekážky ohrozujúce fungovanie vnútorného trhu. Takéto rozdiely môžu byť mätúce aj pre konečných investorov a môžu narušiť ich investičné rozhodnutia. Je pravdepodobné, že pri zabezpečovaní súladu s Parížskou dohodou o zmene klímy členské štáty prijmú nesúrodé vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli vytvárať prekážky brániace bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a spôsobovať ujmu účastníkom finančného trhu a finančným poradcom. Nedostatok harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa transparentnosti okrem toho konečným investorom sťažuje účinné porovnávanie rôznych finančných produktov a služieb v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o ich riziká environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu a udržateľné investičné ciele. Preto je potrebné riešiť existujúce problémy fungovania vnútorného trhu a zabrániť pravdepodobným budúcim prekážkam.
(4)Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto nariadenia a na to, aby účastníci finančného trhu jasne a konzistentne uplatňovali povinnosti zverejňovania informácií stanovené v tomto nariadení, treba stanoviť harmonizované vymedzenie pojmu „udržateľné investície“.
(5)Politiky odmeňovania účastníkov finančného trhu a finančných poradcov by mali byť v súlade so začlenením rizík ohrozujúcich udržateľnosť a prípadne aj s udržateľnými investičnými cieľmi a mali by byť navrhnuté tak, aby prispievali k dlhodobému udržateľnému rastu. Predzmluvné zverejňovanie informácií by preto malo zahŕňať informácie o tom, do akej miery sú politiky odmeňovania uvedených subjektov v súlade so začlenením rizík ohrozujúcich udržateľnosť a prípadne aj s udržateľnými investičnými cieľmi finančných produktov a služieb, ktoré sprístupňujú účastníci finančného trhu, alebo ku ktorým poskytujú poradenstvo finanční poradcovia.
(6)Keďže referenčné hodnoty udržateľnosti slúžia ako štandardné referenčné body, voči ktorým sa merajú udržateľné investície, koneční investori by mali byť prostredníctvom predzmluvného zverejňovania informácií informovaní o vhodnosti určeného indexu, a najmä o zosúladení tohto indexu s udržateľným investičným cieľom. Účastníci finančného trhu by mali takisto zverejniť dôvody pre rôzne váhy a zložky určeného indexu v porovnaní so všeobecným trhovým indexom. Na ďalšie posilnenie transparentnosti by účastníci finančného trhu mali takisto uvádzať, kde sa nachádza metodika použitá na výpočet určeného indexu a všeobecného trhového indexu, aby koneční investori mali potrebné informácie o tom, ako sa vyberali a vážili podkladové aktíva indexov, ktoré aktíva boli vylúčené a z akého dôvodu, ako sa merali vplyvy podkladových aktív súvisiace s udržateľnosťou, alebo ktoré zdroje údajov boli použité. Takéto informácie by mali umožniť účinné porovnávanie a prispieť k rozvoju správneho vnímania udržateľných investícií. Ak nebol ako referenčný ukazovateľ určený žiadny index, účastníci finančného trhu by mali vysvetliť, ako sa dosiahne udržateľný investičný cieľ.
(7)Ak sa finančný produkt alebo služba zameriava na zníženie emisií uhlíka, predzmluvné zverejňovanie informácií by malo cielene zahŕňať expozíciu voči nízkym emisiám uhlíka. V situáciách, keď nie je k dispozícii harmonizovaná referenčná hodnota Únie pre emisie uhlíka, by zverejňované informácie mali obsahovať podrobné vysvetlenie spôsobu, akým sa zabezpečí nepretržité dodržiavanie tohto cieľa.
(8)S cieľom zlepšiť transparentnosť a informovať konečných investorov by prístup k informáciám o tom, ako účastníci finančného trhu začleňujú riziká ohrozujúce udržateľnosť do investičných rozhodovacích procesov a finanční poradcovia do poradných procesov, mal byť regulovaný na základe požiadavky, aby uvedené subjekty uchovávali uvedené informácie na svojich webových sídlach.
(9)V súčasných požiadavkách na zverejňovanie informácií v právnych predpisoch Únie sa nestanovuje, že musia byť zverejnené všetky informácie potrebné na riadne informovanie konečných investorov o vplyve ich investícií súvisiacom s udržateľnosťou. Preto je vhodné stanoviť špecifickejšie požiadavky na zverejňovanie informácií týkajúce sa udržateľných investícií. Napríklad celkový vplyv finančných produktov súvisiaci s udržateľnosťou by sa mal pravidelne oznamovať prostredníctvom ukazovateľov, ktoré sú relevantné pre zvolený udržateľný investičný cieľ. Ak bol príslušný index určený ako referenčný ukazovateľ, na účely porovnania by sa mali uvedené informácie poskytovať aj pre určený index a všeobecný trhový index. S cieľom poskytnúť ďalšie informácie o tom, ako sa dosahujú udržateľné investičné ciele, by sa mali zverejniť aj informácie o zložkách určeného indexu a všeobecného trhového indexu spolu s ich váhami. Ak správcovia EuSEF sprístupňujú informácie o pozitívnom sociálnom vplyve, na ktorý sa zameriava daný fond, dosiahnuté celkové sociálne výsledky a súvisiace metódy používané v súlade s nariadením (EÚ) č. 346/2013 môžu v prípade potreby využívať tieto informácie na účely zverejňovania informácií podľa tohto nariadenia.
(10)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sa ukladajú povinnosti v oblasti transparentnosti, pokiaľ ide o sociálne a environmentálne aspekty a aspekty správy a riadenia spoločností v nefinančnom výkazníctve. Požadovaná forma a prezentácia stanovené v uvedených smerniciach však nie sú vhodné na to, aby ich účastníci finančného trhu a finanční poradcovia používali priamo pri komunikácii s konečnými investormi. Účastníci finančného trhu a finanční poradcovia by mali mať možnosť použiť informácie podľa potreby v správach o hospodárení a nefinančných výkazoch v súlade so smernicou 2013/34/EÚ na účely tohto nariadenia.
(11)Na zabezpečenie spoľahlivosti informácií uverejnených na webových sídlach účastníkov finančného trhu a finančných poradcov by sa uvedené informácie mali priebežne aktualizovať a akékoľvek revízie alebo zmeny by mali byť jasne vysvetlené.
(12)S cieľom špecifikovať, ako inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia prijímajú investičné rozhodnutia, a s cieľom posúdiť riziká v záujme zohľadnenia rizík environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu by sa na Komisiu mala v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať právomoc prijímať akty v smernici (EÚ) 2016/2341. Pravidlá správy a riadenia rizík sa už uplatňujú na investičné rozhodnutia a posúdenia rizík v záujme zabezpečenia kontinuity a regulárnosti pri vykonávaní činností inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Investičné rozhodnutia a posúdenie relevantných rizík vrátane rizík environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu by sa mali uskutočňovať takým spôsobom, aby sa zabezpečil súlad so záujmami členov a poberateľov dávok. Činnosti a základné postupy inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by mali zabezpečiť dosiahnutie cieľa delegovaných aktov. Delegované akty by mali v prípade potreby zabezpečiť súlad s delegovanými aktmi prijatými podľa smernice 2009/65/ES, smernice 2009/138/ES a smernice 2011/61/EÚ. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali Európskemu parlamentu a Rade zasielať v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(13)Európsky orgán pre bankovníctvo („EBA“), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov („EIOPA“) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“) (ďalej spoločne označované ako „ESA“) zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 by mali prostredníctvom spoločného výboru vypracovať regulačné technické predpisy s cieľom ďalej upresniť podrobnosti týkajúce sa formy a obsahu informácií o udržateľných investičných cieľoch, ktoré sa majú zverejniť v predzmluvných dokumentoch, pravidelných správach a na webových sídlach účastníkov finančného trhu v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia č. 1093/2010, nariadenia č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať uvedené regulačné technické predpisy.
(14)Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánmi ESA prostredníctvom spoločného výboru pomocou vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom stanoviť štandardnú formu informácií o udržateľných investíciách v marketingových oznámeniach.
(15)Keďže v pravidelných správach sú v zásade zhrnuté výsledky podnikov za úplné kalendárne roky, uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa požiadaviek na transparentnosť v pravidelných správach by sa malo odložiť do [Úrad pre publikácie: Vložte 1. januára roku nasledujúceho po dátume uvedenom v článku 12 druhom pododseku].
(16)Pravidlá zverejňovania informácií obsiahnuté v tomto nariadení by mali dopĺňať ustanovenia smernice 2009/65/ES, smernice 2009/138/ES, smernice 2011/61/EÚ, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341, nariadenia (EÚ) č. 345/2013 a nariadenia (EÚ) č. 346/2013 a mali by sa uplatňovať v súčinnosti s uvedenými ustanoveniami.
(17)Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.
(18)Keďže ciele tohto nariadenia, najmä posilnenie ochrany konečných investorov a zlepšenie zverejňovania informácií pre nich, a to aj v prípade cezhraničných nákupov pre konečných investorov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby stanoviť jednotné požiadavky na zverejňovanie informácií na úrovni Únie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
V tomto nariadení sa stanovujú harmonizované pravidlá týkajúce sa transparentnosti, ktoré majú uplatňovať účastníci finančného trhu, sprostredkovatelia poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo, pokiaľ ide o investičné produkty založené na poistení, a investičné spoločnosti, ktoré poskytujú investičné poradenstvo, pokiaľ ide o začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do rozhodovacieho alebo poradného procesu a o transparentnosť finančných produktov, ktorých cieľom sú udržateľné investície vrátane znižovania emisií uhlíka.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)„účastník finančného trhu“ je ktorákoľvek z týchto osôb:
i)poisťovňa, ktorá sprístupňuje investičné produkty založené na poistení, správca AIF, investičná spoločnosť, ktorá zabezpečuje správu portfólia, inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia alebo poskytovateľ dôchodkového produktu;
ii)správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu zaregistrovaný v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 345/2013;
iii)správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania zaregistrovaný v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 346/2013;
iv)správcovská spoločnosť PKIPCP;
b)„poisťovňa“ je poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 18 smernice 2009/138/ES;
c)„investičný produkt založený na poistení“ je ktorýkoľvek z týchto produktov:
i)investičný produkt založený na poistení v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014;
ii)poistný produkt sprístupnený profesionálnemu investorovi, ktorý ponúka hodnotu splatnosti alebo odkupnú hodnotu, pričom táto hodnota splatnosti alebo odkupná hodnota je úplne alebo čiastočne priamo či nepriamo vystavená výkyvom na trhu;
d)„správca AIF“ je správca AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ;
e)„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/65/EÚ;
f)„správa portfólia“ je správa portfólia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 8 smernice 2014/65/EÚ;
g)„inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia“ je inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorá je povolená alebo registrovaná v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2016/2341;
h)„dôchodkový produkt“ je ktorýkoľvek z týchto produktov:
i)dôchodkový produkt v zmysle článku 2 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1286/2014;
ii)osobný dôchodkový produkt v zmysle článku 2 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1286/2014;
i)„správcovská spoločnosť PKIPCP“ je správcovská spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES alebo investičná spoločnosť uvedená v jej článku 1 ods. 2;
j)„finančný produkt“ je správa portfólia, AIF, investičný produkt založený na poistení, dôchodkový plán alebo PKIPCP;
k)„AIF“ je AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ;
l)„dôchodkový plán“ je dôchodkový plán v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 2 smernice (EÚ) 2016/2341;
m)„PKIPCP“ je podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 5 smernice 2009/65/ES;
n)„investičné poradenstvo“ je investičné poradenstvo v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/65/EÚ;
o)„udržateľné investície“ sú ktorékoľvek z týchto investícií alebo kombinácia ktorýchkoľvek z nich:
i)investície do hospodárskej činnosti, ktorá prispieva k environmentálnemu cieľu vrátane environmentálne udržateľných investícií v zmysle vymedzenia v článku 2 [Úrad pre publikácie: Vložte odkaz na nariadenie o vytvorení rámca na zjednodušenie udržateľných investícií];
ii)investície do hospodárskej činnosti, ktorá prispieva k sociálnemu cieľu, a najmä investície, ktoré prispievajú k boju proti nerovnosti, investície, ktoré podporujú sociálnu súdržnosť, sociálne začlenenie a pracovné vzťahy, alebo investície do ľudského kapitálu či ekonomicky alebo sociálne znevýhodnených komunít;
iii)investície do spoločností, ktoré dodržiavajú postupy v oblasti dobrej správy vecí verejných, a najmä do spoločností, ktoré sa vyznačujú dobrými riadiacimi štruktúrami, zamestnaneckými vzťahmi, odmeňovaním príslušných pracovníkov a dodržiavaním daňových predpisov;
p)„retailový investor“ je investor, ktorý nie je profesionálnym investorom;
q)„profesionálny investor“ je klient, ktorý spĺňa kritériá stanovené v prílohe II k smernici 2014/65/EÚ;
r)„sprostredkovateľ poistenia“ je sprostredkovateľ poistenia v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice (EÚ) 2016/97;
s)„poistné poradenstvo“ je poradenstvo v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 15 smernice (EÚ) 2016/97.
Článok 3
Transparentnosť politík týkajúcich sa rizík ohrozujúcich udržateľnosť
1.Účastníci finančného trhu uverejnia písomné postupy týkajúce sa začlenenia investičných rizík ohrozujúcich udržateľnosť do investičného rozhodovacieho procesu na svojich webových sídlach.
2.Sprostredkovatelia poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení, a investičné spoločnosti, ktoré poskytujú investičné poradenstvo, uverejňujú písomné postupy týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť do investičného alebo poistného poradenstva na svojich webových sídlach.
Článok 4
Transparentnosť začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť
1.Účastníci finančného trhu v predzmluvnom zverejňovaní informácií uvádzajú opisy týchto skutočností:
a)postupov a podmienok uplatňovaných na začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do investičných rozhodnutí;
b)rozsahu, v akom sa očakáva, že riziká ohrozujúce udržateľnosť budú mať podstatný vplyv na výnosy z dostupných finančných produktov;
c)do akej miery sú politiky odmeňovania účastníkov finančného trhu v súlade so začlenením rizík ohrozujúcich udržateľnosť a prípadne aj s udržateľným investičným cieľom finančného produktu.
2.Sprostredkovatelia poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení, a investičné spoločnosti, ktoré poskytujú investičné poradenstvo, v predzmluvnom zverejňovaní informácií uvádzajú opisy týchto skutočností:
a)postupov a podmienok uplatňovaných na začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do investičného alebo poistného poradenstva;
b)rozsahu, v akom sa očakáva, že riziká ohrozujúce udržateľnosť budú mať podstatný vplyv na výnosy z finančných produktov, ku ktorým bolo poskytnuté poradenstvo;
c)do akej miery sú politiky odmeňovania investičných spoločností, ktoré poskytujú investičné poradenstvo, a sprostredkovateľov poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení, v súlade so začlenením rizík ohrozujúcich udržateľnosť a prípadne aj s udržateľným investičným cieľom finančného produktu, ku ktorému bolo poskytnuté poradenstvo.
3.Zverejnenie informácií uvedených v odseku 1 a odseku 2 sa vykonáva takto:
a)pre správcov AIF zverejnením informácií uvedených v článku 23 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ pre investorov;
b)pre poisťovne poskytnutím informácií uvedených v článku 185 ods. 2 smernice 2009/138/ES;
c)pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poskytnutím informácií uvedených v článku 41 smernice (EÚ) 2016/2341;
d)pre správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu poskytnutím informácií uvedených v článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 345/2013;
e)pre správcov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania poskytnutím informácií uvedených v článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 346/2013;
f)pre poskytovateľov dôchodkových produktov v písomnej forme v dostatočnom predstihu pred tým, ako retailový investor začne byť viazaný zmluvou týkajúcou sa dôchodkového produktu;
g)pre správcovské spoločnosti PKIPCP v prospekte uvedenom v článku 69 smernice 2009/65/ES;
h)pre investičné spoločnosti, ktoré poskytujú správu portfólia alebo investičné poradenstvo, v súlade s článkom 24 ods. 4 smernice 2014/65/EÚ;
i)pre sprostredkovateľov poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení, v súlade s článkom 29 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/97.
Článok 5
Transparentnosť udržateľných investícií v predzmluvnom zverejňovaní informácií
1.Ak má finančný produkt za cieľ udržateľné investície alebo investície s podobnými vlastnosťami a index bol určený ako referenčný ukazovateľ, informácie, ktoré majú byť zverejnené podľa článku 4 ods. 1, musia byť doplnené týmito údajmi:
a)informáciami o tom, ako je určený index zosúladený s uvedeným cieľom;
b)vysvetlením, prečo sa váhy a zložky určeného indexu zosúladené s uvedeným cieľom odlišujú od všeobecného trhového indexu.
2.Ak má finančný produkt za cieľ udržateľné investície alebo investície s podobnými vlastnosťami, a žiadny index nebol určený ako referenčný ukazovateľ, informácie uvedené v článku 4 ods. 1 zahŕňajú vysvetlenie, ako sa dosiahne uvedený cieľ.
3.Ak má finančný produkt za cieľ zníženie emisií uhlíka, informácie, ktoré majú byť zverejnené podľa článku 4 ods. 1, zahŕňajú cielenú expozíciu voči nízkym emisiám uhlíka.
Odchylne od odseku 2, ak nie je k dispozícii žiadna [nízkouhlíková referenčná hodnota EÚ] ani [referenčná hodnota s kladným uhlíkovým vplyvom] v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1011, informácie uvedené v článku 4 zahŕňajú podrobné vysvetlenie toho, ako sa zabezpečí pokračovanie úsilia o dosiahnutie cieľa, ktorým je zníženie emisií uhlíka.
4.Účastníci finančného trhu do informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 4 ods. 1, zahŕňajú údaj o tom, kde sa nachádza metodika použitá na výpočet indexov uvedených v odseku 1 tohto článku a referenčné hodnoty uvedené v druhom pododseku odseku 3 tohto článku.
5.Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu („spoločný výbor“) vypracujú návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej upresniť podrobnosti týkajúce sa formy a obsahu informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa tohto článku.
6.Orgány EBA, EIOPA a ESMA predložia uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie: Vložte dátum 18 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 6
Transparentnosť udržateľných investícií na webových sídlach
1.Účastníci finančného trhu uverejňujú a uchovávajú na svojich webových sídlach pre každý finančný produkt uvedený v článku 5 ods. 1, 2 a 3 tieto informácie:
a)opis udržateľného investičného cieľa;
b)informácie o metodikách použitých na posúdenie, meranie a monitorovanie vplyvu udržateľných investícií vybratých pre finančný produkt, ako aj jeho zdroje údajov, kritériá preskúmania pre podkladové aktíva a príslušné ukazovatele udržateľnosti použité na meranie celkového udržateľného vplyvu finančného produktu;
c)informácie uvedené v článku 5;
d)informácie uvedené v článku 7.
Informácie, ktoré sa majú zverejniť podľa prvého pododseku, sú uverejnené jednoznačným spôsobom a v dôležitej časti webového sídla.
2.Orgány EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej upresniť podrobnosti týkajúce sa formy a obsahu informácií uvedených v odseku 1 písm. a) a b).
Orgány EBA, EIOPA a ESMA predložia uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie: Vložte dátum 18 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 7
Transparentnosť udržateľných investícií v pravidelných správach
1.Ak účastníci finančného trhu sprístupnia finančný produkt uvedený v článku 5 ods. 1, 2 a 3, v pravidelných správach uvádzajú opis týchto skutočností:
a)celkového vplyvu finančného produktu súvisiaceho s udržateľnosťou prostredníctvom príslušných ukazovateľov udržateľnosti;
b)ak bol index určený ako referenčný ukazovateľ, porovnanie medzi celkovým vplyvom finančného produktu s určeným indexom a so všeobecným trhovým indexom, pokiaľ ide o váhu, zložky a ukazovatele udržateľnosti.
2.Zverejňovanie informácií uvedených v odseku 1 sa vykonáva takto:
a)pre správcov AIF vo výročnej správe uvedenej v článku 22 smernice 2011/61/EÚ;
b)pre poisťovne každoročne písomne v súlade s článkom 185 ods. 6 smernice 2009/138/ES;
c)pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vo výkaze dôchodkových dávok uvedených v článku 38 smernice (EÚ) 2016/2341 a v rámci poskytovania informácií uvedených v článku 43 smernice (EÚ) 2016/2341;
d)pre správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu vo výročnej správe uvedenej v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 345/2013;
e)pre správcov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania vo výročnej správe uvedenej v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 346/2013;
f)pre poskytovateľov dôchodkových produktov v písomnej forme aspoň vo výročných správach alebo v správach v súlade s vnútroštátnymi právom;
g)pre správcovské spoločnosti PKIPCP alebo investičné spoločnosti PKIPCP v polročných a výročných správach uvedených v článku 69 smernice 2009/65/ES;
h)pre investičné spoločnosti, ktoré poskytujú správu portfólia, v pravidelných správach uvedených v článku 25 ods. 6 smernice 2014/65/EÚ.
3.Na účely odseku 1 môžu účastníci finančného trhu využívať informácie v správach o hospodárení v súlade s článkom 19 alebo prípadne v nefinančných výkazoch v súlade s článkom 19a smernice 2013/34/EÚ.
4.Orgány EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej upresniť podrobnosti týkajúce sa obsahu a formy informácií uvedených v odseku 1.
Orgány EBA, EIOPA a ESMA predložia uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie: Vložte dátum 18 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 8
Preskúmanie zverejňovaných informácií
1.Účastníci finančného trhu zabezpečia, aby sa akékoľvek informácie uverejnené v súlade s článkom 3 alebo článkom 6 priebežne aktualizovali. Ak účastník finančného trhu zmení tieto informácie, na tom istom webovom sídle uverejní jasné vysvetlenie uvedenej zmeny.
2.Odsek 1 sa uplatňuje mutatis mutandis na sprostredkovateľov poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení, a na investičné spoločnosti, ktoré poskytujú investičné poradenstvo, pokiaľ ide o informácie uverejnené v súlade s článkom 3.
Článok 9
Marketingové oznámenia
1.Bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie odvetvové právne predpisy, najmä smernica 2009/65/ES, smernica 2014/65/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 a nariadenie (EÚ) č. 1286/2014, účastníci finančného trhu, sprostredkovatelia poistenia, ktorí poskytujú poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení, a investičné spoločnosti, ktoré poskytujú investičné poradenstvo, zabezpečia, aby ich marketingové oznámenia neboli v rozpore s informáciami zverejnenými v súlade s týmto nariadením.
2.Orgány EBA, EIOPA a ESMA môžu prostredníctvom spoločného výboru vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardnú formu informácií o udržateľných investíciách.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 10
Zmeny smernice (EÚ) 2016/2341
Smernica (EÚ) 2016/2341 sa mení takto:
1.V článku 19 sa dopĺňa tento odsek 9:
„9. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 60a opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby:
a)sa zohľadnila „zásada obozretnosti“, pokiaľ ide o zváženie rizík environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu;
b)sa do vnútorných investičných rozhodnutí a postupov riadenia rizík zahrnuli environmentálne, sociálne a správne faktory.
V uvedených delegovaných aktoch sa zohľadňuje veľkosť, povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a rizík spojených s týmito činnosťami a zabezpečuje sa súlad s článkom 14 smernice 2009/65/ES, článkom 132 smernice 2009/138/ES a článkom 12 smernice 2011/61/EÚ.“
2.Vkladá sa tento článok 60a:
„Článok 60a
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 ods. 9 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
3. Delegovanie právomoci v zmysle článku 19 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“
Článok 11
Hodnotenie
Do [Úrad pre publikácie: Vložte dátum 60 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti] Komisia vykoná hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia.
Článok 12
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od [Úrad pre publikácie: Vložte dátum 12 mesiacov odo dňa uverejnenia tejto smernice v Úradnom vestníku Európskej únie].
Článok 5 ods. 5, článok 6 ods. 2, článok 7 ods. 4, článok 9 ods. 2 a článok 10 sa však uplatňujú od [Úrad pre publikácie: Vložte dátum nadobudnutia účinnosti] a článok 7 ods. 1 až 3 sa uplatňujú od [Úrad pre publikácie: Vložte 1. januára roku nasledujúceho po dátume uvedenom v druhom pododseku].
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda