V Bruseli18. 4. 2018

COM(2018) 194 final

2018/0095(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Dynamicky rastúce hospodárstva juhovýchodnej Ázie, ktoré majú viac než 600 miliónov spotrebiteľov a rýchlo rastúcu strednú triedu, sú kľúčovými trhmi pre vývozcov a investorov z Európskej únie. Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) s celkovým objemom obchodu s tovarom vo výške 208 miliárd EUR a obchodu so službami vo výške 77 miliárd EUR (2016) je ako celok po USA a Číne tretím najväčším obchodným partnerom EÚ mimo Európy. Priame zahraničné investície v celkovom objeme 263 miliárd EUR (2016) v krajinách ASEAN-u zároveň robia z EÚ najväčšieho priameho zahraničného investora v ASEAN-e, zatiaľ čo ASEAN ako celok je zasa druhým najväčším ázijským priamym zahraničným investorom v EÚ – s celkovým objemom priamych zahraničných investícií vo výške 116 miliárd EUR (2016).

V rámci združenia ASEAN je zďaleka najväčším partnerom EÚ Singapur, ktorý tvorí takmer jednu tretinu obchodu s tovarom a so službami medzi EÚ a ASEAN-om a približne dve tretiny investícií medzi oboma regiónmi. V Singapure je usadených viac ako 10 000 spoločností z EÚ, ktoré ho využívajú ako centrum slúžiace celej oblasti Tichomoria.

Rada 23. apríla 2007 poverila Komisiu, aby začala rokovania o medziregionálnej dohode o voľnom obchode s členskými štátmi združenia ASEAN. Má sa za to, že cieľom bolo rokovať o medziregionálnej dohode o voľnom obchode, toto poverenie však poskytlo možnosť dvojstranných rokovaní v prípade, že by nebolo možné dosiahnuť dohodu o spoločnom rokovaní so zoskupením členských štátov združenia ASEAN. Vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri medziregionálnych rokovaniach, obe strany uznali, že došlo k bezvýchodiskovej situácii, a dohodli sa na ich pozastavení.

Rada sa 22. decembra 2009 dohodla na zásade začatia dvojstranných rokovaní s jednotlivými členskými štátmi ASEAN na základe poverenia a smerníc na rokovania z roku 2007 pri súčasnom zachovaní strategického cieľa medziregionálnej dohody. Rada okrem toho poverila Komisiu, aby začala dvojstranné rokovania o dohode o voľnom obchode so Singapurom, ktorá by slúžila ako prvý krok k tomu, aby sa čoskoro začali takéto rokovania s ďalšími relevantnými členskými štátmi združenia ASEAN. Dvojstranné rokovania so Singapurom sa začali v marci 2010 a EÚ odvtedy začala dvojstranné rokovania o dohode o voľnom obchode s ďalšími členskými štátmi združenia ASEAN: Malajzia (2010), Vietnam (2012), Thajsko (2013), Filipíny (2015) a Indonézia (2016).

Rada 12. septembra 2011 poverila Komisiu, aby rozšírila prebiehajúce rokovania so Singapurom s cieľom zahrnúť aj ochranu investícií, a to na základe novej právomoci EÚ podľa Lisabonskej zmluvy.

Na základe smerníc na rokovania prijatých Radou v roku 2007 a doplnených v roku 2011 o ochranu investícií Komisia dojednala so Singapurskou republikou ambicióznu a komplexnú dohodu o voľnom obchode a dohodu o ochrane investícií s cieľom vytvoriť nové príležitosti a právnu istotu pre obchod a investície medzi oboma partnermi. Právne preskúmané znenie dohôd bolo uverejnené a nachádza sa na tomto odkaze:

http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/singapore/

Komisia predkladá tieto návrhy rozhodnutí Rady:

návrh rozhodnutia Rady o podpísaní Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou v mene Európskej únie,

návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou,

návrh rozhodnutia Rady o podpísaní Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie,

návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej.

Súbežne s týmito návrhmi Komisia predloží návrh horizontálneho ochranného nariadenia, ktoré sa bude týkať okrem iných dohôd aj dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom.

Pripojený návrh rozhodnutia Rady predstavuje právny nástroj na uzavretie dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Rokovanie o dohode o voľnom obchode a dohode o ochrane investícií bolo sprevádzané súbežným rokovaním Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o dohode o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Singapurskou republikou, ktorá bola parafovaná v októbri 2013. DPS po nadobudnutí platnosti poskytne právny rámec na ďalší rozvoj už dnes dlhotrvajúceho a silného partnerstva medzi EÚ a Singapurom, a to v najrôznejších oblastiach vrátane politického dialógu, obchodu, energetiky, dopravy, ľudských práv, vzdelávania, vedy a technológie, spravodlivosti, azylu a migrácie.

Dlhodobý vzťah spočívajúci v obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Singapurom sa až doposiaľ rozvíjal bez osobitného právneho rámca. Dohoda o voľnom obchode a dohoda o ochrane investícií, ktoré vzišli z rokovaní, budú predstavovať osobitné dohody, ktorými sa budú vykonávať obchodné a investičné ustanovenia DPS, a budú neoddeliteľnou súčasťou celkových dvojstranných vzťahov medzi EÚ a Singapurom.

Dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom dňom nadobudnutia svojej platnosti nahradí bilaterálne investičné zmluvy medzi Singapurskou republikou a členskými štátmi EÚ, ktoré sú uvedené v prílohe 5 (dohody podľa článku 4.12) k dohode o ochrane investícií.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Dohoda o voľnom obchode a dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom sú plne v súlade s politikami Únie a EÚ nebude musieť meniť svoje pravidlá, predpisy ani normy v žiadnej regulovanej oblasti (napr. technické predpisy a normy pre výrobky, sanitárne alebo fytosanitárne predpisy, predpisy o bezpečnosti potravín, normy pre bezpečnosť a ochranu zdravia, pravidlá o geneticky modifikovaných organizmoch, ochrana životného prostredia, ochrana spotrebiteľa atď.).

Okrem toho, tak ako všetky ostatné obchodné a investičné dohody, ktoré Komisia dojednala, aj dohoda o voľnom obchode a dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom v plnom rozsahu chránia služby vo verejnom záujme a zabezpečujú, že právo vlád na reguláciu vo verejnom záujme bude plne zachované a bude predstavovať základnú zásadu týchto dohôd.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Komisia v júli 2015 požiadala Súdny dvor EÚ o stanovisko podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ k tomu, či Únia má potrebnú právomoc nato, aby sama podpísala a uzavrela dohodu, ktorá bola dohodnutá so Singapurom, alebo či je potrebná, alebo aspoň možná, účasť členských štátov EÚ, pokiaľ ide o určité záležitosti.

Súdny dvor vo svojom stanovisku 2/15 zo 16. mája 2017 potvrdil výlučnú právomoc EÚ vo vzťahu ku všetkým záležitostiam, ktoré sú obsiahnuté v dojednanej dohode so Singapurom, s výnimkou oblastí nepriamych investícií a urovnávania sporov medzi investorom a štátom, v ktorých sú členské štáty odporcami, ktoré Súdny dvor považuje za spoločnú právomoc EÚ a členských štátov. Znenie týkajúce sa urovnávania sporov medzi investorom a štátom sa v dohode o ochrane investícií následne nahradilo systémom investičných súdov. Súdny dvor vyvodil výlučnú právomoc EÚ z rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky podľa článku 207 ods. 1 ZFEÚ a z článku 3 ods. 2 ZFEÚ (na základe toho, či by boli dotknuté existujúce spoločné pravidlá obsiahnuté v sekundárnych právnych predpisoch).

Vzhľadom na stanovisko Súdneho dvora a vzhľadom na rozsiahle diskusie o štruktúre, ktoré sa viedli s Radou a Európskym parlamentom na základe tohto stanoviska, sa pôvodne dohodnuté znenie upravilo tak, že sa vytvorili dve samostatné dohody: dohoda o voľnom obchode a dohoda o ochrane investícií.

Podľa stanoviska 2/15 všetky oblasti, ktoré sú obsiahnuté v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom, patria do právomoci EÚ, konkrétnejšie do rozsahu pôsobnosti článku 91, článku 100 ods. 2 a článku 207 ZFEÚ. Všetky hmotnoprávne ustanovenia o ochrane investícií v rámci dohody o ochrane investícií v rozsahu, v akom sa vzťahujú na priame zahraničné investície, sú obsiahnuté v článku 207 ZFEÚ.

Dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom podpíše Únia na základe rozhodnutia Rady podľa článku 218 ods. 5 ZFEÚ a uzavrie Únia na základe rozhodnutia Rady podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ, a to po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Dohodu o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom podpíše Únia na základe rozhodnutia Rady podľa článku 218 ods. 5 ZFEÚ a uzavrie Únia na základe rozhodnutia Rady podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ, a to po získaní súhlasu Európskeho parlamentu a ratifikácii členskými štátmi v súlade s ich príslušnými vnútornými postupmi.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Ako sa potvrdilo v stanovisku 2/15, dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom, tak ako sa predkladá Rade, neobsahuje žiadne záležitosti, ktoré by nepatrili do výlučnej právomoci EÚ.

Pokiaľ ide o dohodu o ochrane investícií, Súdny dvor potvrdil, že podľa článku 207 ZFEÚ má EÚ výlučnú právomoc v súvislosti so všetkými hmotnoprávnymi ustanoveniami o ochrane investícií v rozsahu, v akom sa vzťahujú na priame zahraničné investície. Súdny dvor ďalej potvrdil výlučnú právomoc EÚ, pokiaľ ide o mechanizmus urovnávania sporov medzi jednotlivými štátmi v súvislosti s ochranou investícií. Súdny dvor napokon uviedol, že EÚ má spoločnú právomoc, pokiaľ ide o nepriame investície a urovnávanie sporov medzi investorom a štátom, v ktorých sú členské štáty odporcami 1 (neskôr nahradené systémom investičných súdov v dohode o ochrane investícií). Tieto prvky nemožno ucelene oddeliť od hmotnoprávnych ustanovení ani od urovnávania sporov medzi jednotlivými štátmi, a preto by sa mali zahrnúť do dohôd na úrovni EÚ.

Proporcionalita

Tento návrh je v súlade s víziou stratégie Európa 2020 a prispieva k obchodným a rozvojovým cieľom EÚ.

Výber nástroja

Tento návrh je v súlade s článkom 218 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že rozhodnutia o medzinárodných dohodách prijíma Rada. Na dosiahnutie cieľa vyjadreného v tomto návrhu neexistuje iný právny nástroj, ktorý by sa mohol použiť.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Po ukončení prevažnej časti rokovaní so Singapurom interný tím pod vedením hlavného ekonóma Generálneho riaditeľstva pre obchod uskutočnil štúdiu o hospodárskych prínosoch, ktoré možno očakávať od dohody. V tejto analýze sa predpovedá, že vývoz EÚ do Singapuru by mohol v priebehu obdobia 10 rokov vzrásť približne o 1,4 miliardy EUR, pričom vývoz Singapuru do EÚ by mohol vzrásť o 3,5 miliardy EUR – čo je suma, ktorá zahŕňa aj zásielky od početných dcérskych spoločností z EÚ v Singapure naspäť do EÚ.

Vzhľadom na značné rozdiely vo veľkosti oboch hospodárstiev, ako aj na relatívnu otvorenosť singapurského hospodárstva sa budú výhody vyplývajúce z dohody pre oboch partnerov nevyhnutne líšiť. V analýze sa predpovedá, že reálny HDP EÚ by mohol v priebehu 10 rokov vzrásť približne o 550 miliónov EUR, pričom singapurské hospodárstvo by mohlo v tom istom období vzrásť o 2,7 miliardy EUR.

Tieto odhady možného hospodárskeho vplyvu sa považujú za konzervatívne vzhľadom na náročnosť presného vyčíslenia účinkov odstránenia necolných prekážok, čo je kľúčovým prvkom dohody.

Vzhľadom na úlohu Singapuru ako centra pre obchod s tovarom a so službami medzi Európou a juhovýchodnou Áziou je takisto pravdepodobné, že zisky vyplývajúce z dohody budú ďalej rásť, keď EÚ uzavrie dohody s ďalšími členskými štátmi združenia ASEAN.

Okrem toho odhady založené na ekonomickom modelovaní nemôžu zohľadniť strategickú hodnotu dohody o voľnom obchode a dohody o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom ako kľúčových dohôd pre širšiu agendu EÚ v regióne ASEAN a v celej Ázii. Po dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou bude dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom druhou významnou obchodnou dohodou s kľúčovým ázijským partnerom, zatiaľ čo dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom bude zasa prvou dohodou o ochrane investícií, ktorú EÚ uzavrie s ázijským partnerom.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Pred začatím dvojstranných rokovaní so Singapurom vykonal externý dodávateľ v súvislosti s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om posúdenie vplyvu obchodu na udržateľnosť 2 s cieľom preskúmať potenciálny hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv užšieho hospodárskeho partnerstva medzi oboma regiónmi.

V rámci prípravy posúdenia vplyvu obchodu na udržateľnosť dodávateľ viedol konzultácie s internými aj externými odborníkmi, usporiadal verejné konzultácie v Bruseli a Bangkoku a uskutočnil dvojstranné stretnutia a rozhovory s občianskou spoločnosťou v EÚ a v ASEAN-e. Konzultácie v rámci posúdenia vplyvu obchodu na udržateľnosť poskytovali platformu na zapojenie kľúčových zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti do dialógu o obchodnej politike v súvislosti s juhovýchodnou Áziou.

Správa o posúdení vplyvu obchodu na udržateľnosť, ako aj konzultácie uskutočnené v súvislosti s jej prípravou poskytli Komisii vstupné údaje, ktoré mali veľký význam pri všetkých dvojstranných obchodných a investičných rokovaniach, ktoré sa odvtedy uskutočnili s jednotlivými členskými štátmi združenia ASEAN.

Okrem toho pred začatím dvojstranných rokovaní so Singapurom Komisia uskutočnila verejnú konzultáciu o budúcej dohode, ktorá zahŕňala dotazník vypracovaný s cieľom získať informácie od zainteresovaných strán, ktoré neskôr Komisii pomohli pri stanovovaní priorít a pri prijímaní rozhodnutí počas procesu rokovaní. Zhrnutie výsledkov konzultácií bolo uverejnené 3 .

Členské štáty boli okrem toho pred rokovaniami aj počas rokovaní pravidelne informované a konzultovalo sa s nimi ústne a písomne o rôznych aspektoch rokovaní prostredníctvom Výboru Rady pre obchodnú politiku. Aj Európsky parlament bol pravidelne informovaný a konzultovalo sa s ním prostredníctvom jeho Výboru pre medzinárodný obchod, a najmä prostredníctvom jeho monitorovacej skupiny pre dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom. Texty, ktoré boli postupne výsledkami rokovaní, sa počas celého procesu dávali k dispozícii obom inštitúciám.

Získavanie a využívanie expertízy

Posúdenie vplyvu obchodu na udržateľnosť v súvislosti s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om vykonal externý dodávateľ s názvom Ecorys.

Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu obchodu na udržateľnosť, ktoré uskutočnil a v roku 2009 dokončil externý dodávateľ, sa dospelo k záveru, že ambiciózna dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om by priniesla významný pozitívny vplyv (z hľadiska HDP, príjmov, obchodu a zamestnanosti) tak pre EÚ, ako aj pre Singapur. Vplyv na národné dôchodky na strane EÚ sa odhadoval na 13 miliárd EUR a na strane Singapuru na 7,5 miliardy EUR. Je možné, že tieto údaje vplyv dohody podceňujú, keďže boli založené na štruktúre obchodu z roku 2007 a odvtedy obchod výrazne vzrástol (+32 %).

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Dohoda o voľnom obchode a dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom nepodliehajú postupom programu REFIT. Napriek tomu však obsahujú viaceré ustanovenia, ktoré zjednodušia obchodné a investičné postupy, znížia náklady súvisiace s vývozom a investíciami a umožnia tak väčšiemu počtu malých podnikov podnikať na oboch trhoch. Medzi očakávané prínosy patria: menšia záťaž spojená s technickými predpismi, požiadavkami na dodržiavanie súladu, colnými režimami a pravidlami pôvodu, ochrana práv duševného vlastníctva či zníženie nákladov na súdne spory v systéme investičných súdov pre navrhovateľov, ktorí sú MSP.

Základné práva

Návrh nemá vplyv na ochranu základných práv v Únii.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom bude mať finančný vplyv na rozpočet EÚ na strane príjmov. Odhaduje sa, že ušlé clá by mohli dosiahnuť 248,8 milióna EUR pri úplnom vykonávaní dohody. Odhad vychádza z priemerného dovozu predpokladaného na rok 2025 v prípade neexistencie dohody a predstavuje ročnú stratu príjmov vyplývajúcu z odstránenia ciel EÚ na dovoz zo Singapuru.

Očakáva sa, že dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom bude mať finančný vplyv na rozpočet EÚ na strane výdavkov. Táto dohoda bude druhou dohodou EÚ (po komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou), ktorá zahŕňa systém investičných súdov na riešenie sporov medzi investormi a štátmi. Na obdobie od roku 2018 sa počíta s dodatočnými výdavkami vo výške 200 000 EUR ročne (v prípade nadobudnutia platnosti dohody) na financovanie stálej štruktúry skladajúcej sa zo súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu. Dohoda si súčasne vyžaduje používanie administratívnych zdrojov v rozpočtovom riadku XX 01 01 01 (Výdavky vzťahujúce sa na úradníkov a dočasných zamestnancov pracujúcich v inštitúcii), vzhľadom na odhad, že jeden administrátor bude určený v rozsahu ekvivalentu plného pracovného času na úlohy vyplývajúce z tejto dohody. Táto skutočnosť je uvedená v legislatívnom finančnom výkaze a podlieha podmienkam, ktoré sú v ňom uvedené.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania a spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Dohoda o voľnom obchode a dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom obsahujú inštitucionálne ustanovenia, v ktorých sa stanovuje štruktúra vykonávacích orgánov na nepretržité monitorovanie vykonávania, fungovania a vplyvu dohôd. Dohody budú neoddeliteľnou súčasťou celkových dvojstranných vzťahov medzi EÚ a Singapurom, ktoré sa riadia DPS, a uvedené štruktúry budú spolu s DPS súčasťou spoločného inštitucionálneho rámca.

V inštitucionálnej kapitole dohody o voľnom obchode sa ustanovuje Výbor pre obchod, ktorého hlavnou úlohou je dohliadať na vykonávanie a uplatňovanie dohody a uľahčovať jej vykonávanie a uplatňovanie. Výbor pre obchod pozostáva zo zástupcov EÚ a Singapuru, ktorí sa budú stretávať každé dva roky alebo na žiadosť niektorej strany. Výbor pre obchod bude zodpovedný za dohľad nad prácou všetkých osobitných výborov ustanovených podľa dohody (Výbor pre obchod s tovarom, Výbor pre sanitárne a fytosanitárne opatrenia, Výbor pre clá a Výbor pre obchod so službami, investície a vládne obstarávanie).

Výbor pre obchod má okrem toho úlohu komunikovať so všetkými zainteresovanými stranami vrátane súkromného sektora a občianskej spoločnosti v súvislosti s fungovaním a vykonávaním dohody. Zmluvné strany v dohode uznávajú význam transparentnosti a otvorenosti a zaväzujú sa zohľadňovať názory verejnosti, aby pri vykonávaní tejto dohody mohli vychádzať zo širokej škály stanovísk.

V inštitucionálnej kapitole dohody o ochrane investícií sa ustanovuje Výbor, ktorého hlavnou úlohou je dohliadať na vykonávanie a uplatňovanie dohody a uľahčovať jej vykonávanie a uplatňovanie. Okrem iných úloh môže Výbor po splnení právnych požiadaviek a postupov každej strany rozhodnúť o vymenovaní členov súdov v rámci systému investičných súdov, o stanovení ich mesačných paušálnych honorárov a o prijatí záväzných výkladov dohody.

Ako sa zdôrazňuje v oznámení „Obchod pre všetkých“, Komisia vynakladá čoraz viac prostriedkov na účinné vykonávanie a presadzovanie obchodných a investičných dohôd. Komisia v roku 2017 uverejnila prvú výročnú správu o vykonávaní dohôd o voľnom obchode. Hlavným účelom správy je poskytnúť objektívny obraz o vykonávaní dohôd EÚ o voľnom obchode, pričom sa zdôrazňujú dosiahnutý pokrok a nedostatky, ktoré je potrebné riešiť. Správa má slúžiť ako základ pre otvorenú diskusiu a zapojenie členských štátov, Európskeho parlamentu a všeobecnej občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o fungovanie dohôd o voľnom obchode a ich vykonávanie. Každoročné zverejnenie správy umožní pravidelné monitorovanie vývoja, pričom sa zaznamená aj to, ako sa riešili identifikované prioritné otázky. Správa bude zahŕňať dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom od nadobudnutia jej platnosti.

Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom sa pre hospodárske subjekty z EÚ nastavujú také podmienky, aby v plnej miere mohli využívať príležitosti, ktoré sa otvárajú v Singapure ako obchodnom a dopravnom centre juhovýchodnej Ázie.

Pri rokovaní o tejto dohode sa Komisia sústredila na dva hlavné ciele: po prvé, poskytnúť najlepšie možné podmienky prístupu pre subjekty z EÚ na trh v Singapure; a po druhé, vytvoriť cenný referenčný model pre ďalšie rokovania EÚ v regióne.

Oba tieto ciele boli plne splnené: dohoda prekračuje rámec existujúcich záväzkov WTO v mnohých oblastiach, ako sú služby, obstarávanie, necolné prekážky a ochrana duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení. Vo všetkých týchto oblastiach Singapur súhlasil aj s novými záväzkami, ktoré značne prekračujú rámec toho, čo bol Singapur doposiaľ ochotný akceptovať, a to aj vo svojej dohode o voľnom obchode so Spojenými štátmi.

Dohoda spĺňa kritériá článku XXIV GATT (odstrániť clá a iné obmedzujúce obchodné opatrenia vo vzťahu k v zásade všetkému obchodu s tovarom medzi zmluvnými stranami), ako aj kritériá článku V GATS, v ktorom sa stanovuje podobný test v súvislosti so službami.

V súlade s cieľmi stanovenými v smerniciach na rokovania Komisia zabezpečila:

1.komplexnú liberalizáciu trhu so službami a investičného trhu vrátane prierezových pravidiel udeľovania licencií a pravidiel vzájomného uznávania diplomov, ako aj pravidiel platných v jednotlivých odvetviach, ktoré majú zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky z EÚ;

2.nové príležitosti na zapojenie sa do obstarávania pre uchádzačov z EÚ, najmä na trhu s verejnými službami, kde existuje mnoho popredných dodávateľov z EÚ;

3.odstránenie technických a regulačných obchodných prekážok pre obchod s tovarom, ako napríklad duplicitné testovanie, najmä prostredníctvom podpory používania technických a regulačných noriem známych v EÚ v odvetviach motorových vozidiel, elektroniky, liekov a zdravotníckych pomôcok, ako aj zelených technológií;

4.z hľadiska obchodu priaznivejší režim schvaľovania vývozu európskeho mäsa do Singapuru, vychádzajúci z medzinárodných noriem;

5.záväzok Singapuru nezvyšovať clá (ktoré sa v súčasnosti poväčšine neuplatňujú na základe dobrovoľnosti) na dovoz z EÚ, ako aj lacnejší prístup európskych podnikov a spotrebiteľov k výrobkom vyrobeným v Singapure;

6.vysokú úroveň ochrany práv duševného vlastníctva, a to aj pokiaľ ide o presadzovanie týchto práv, a to aj na hraniciach;

7.úroveň ochrany TRIPS-plus pre zemepisné označenia EÚ po ich registrácii v Singapure, hneď ako Singapur založí register zemepisných označení (zaviazal sa, že to urobí po schválení dohody o voľnom obchode Európskym parlamentom);

8.komplexnú kapitolu o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby obchod podporoval ochranu životného prostredia a sociálny rozvoj a aby presadzoval trvalo udržateľné riadenie v oblasti lesníctva a rybolovu. V tejto kapitole sa uvádza aj to, ako sa sociálni partneri a občianska spoločnosť budú zúčastňovať na jej vykonávaní a monitorovaní;

9.rýchle mechanizmy riešenia sporov buď prostredníctvom rozhodcovského tribunálu alebo s pomocou mediátora; a

10.komplexnú a novú kapitolu na presadzovanie nových príležitostí v „odvetví zeleného rastu“, v súlade so stratégiou EÚ 2020.

Dohodou o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany investícií pri zachovaní práv EÚ a Singapuru regulovať a presadzovať oprávnené ciele verejnej politiky, akými sú ochrana verejného zdravia, bezpečnosť a životné prostredie.

Dohoda obsahuje všetky inovácie nového prístupu EÚ k ochrane investícií a jej mechanizmov presadzovania, ktoré sa nenachádzajú v 12 existujúcich bilaterálnych investičných zmluvách medzi Singapurom a členskými štátmi EÚ. Veľmi dôležitým prvkom dohody o ochrane investícií je, že nahrádza, a teda zlepšuje 12 existujúcich bilaterálnych investičných zmlúv.

V súlade s cieľmi stanovenými v smerniciach na rokovania Komisia zabezpečila, aby investorom z EÚ a ich investíciám v Singapure bolo udelené spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie a aby neboli diskriminovaní v porovnaní so singapurskými investíciami, ktoré sa nachádzajú v podobných situáciách. Dohoda o ochrane investícií zároveň chráni investorov z EÚ a ich investície v Singapure pred vyvlastnením, s výnimkou prípadu, že ide o vyvlastnenie na verejné účely, v súlade s riadnym postupom, na nediskriminačnom základe a s vyplatením rýchlej, primeranej a účinnej náhrady zodpovedajúcej reálnej trhovej hodnote vyvlastnenej investície.

Dohoda o ochrane investícií, ktorú Komisia dojednala, v súlade so smernicami na rokovania ponúkne investorom aj možnosť moderného a reformovaného mechanizmu riešenia sporov týkajúcich sa investícií. Tento systém zabezpečuje dodržiavanie pravidiel pre ochranu investícií a usiluje sa o dosiahnutie rovnováhy medzi transparentnou ochranou investorov a chránením práva štátu regulovať v záujme cieľov verejnej politiky. Dohodou sa vytvára stály medzinárodný a plne nezávislý systém riešenia sporov, ktorý sa skladá zo stáleho súdu prvého stupňa a stáleho odvolacieho súdu, ktoré budú viesť konania o riešení sporu transparentným a nestranným spôsobom.

Komisia si je vedomá, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi napredovaním s reformovanou investičnou politikou EÚ a citlivými postojmi členských štátov, pokiaľ ide o prípadné uplatňovanie spoločnej právomoci v týchto záležitostiach. Komisia preto nepredložila návrh na predbežné vykonávanie dohody o ochrane investícií. Keby si však členské štáty želali predloženie návrhu na predbežné vykonávanie dohody o ochrane investícií, Komisia je pripravená takýto návrh predložiť.

2018/0095 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)Na základe rozhodnutia Rady č. [XX] bola [XX XXX 2018] podpísaná Dohoda o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“).

(2)Dohoda by sa mala schváliť v mene Európskej únie.

(3)V súlade s článkom 4.11 dohody (Absencia priameho účinku) by dohoda nemala osobám udeľovať práva ani ukladať povinnosti iné než práva a povinnosti, ktoré boli vytvorené medzi zmluvnými stranami podľa medzinárodného práva verejného,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa uzatvára Dohoda o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej.

Článok 2

Predseda Rady určí osobu splnomocnenú zaslať v mene Európskej únie oznámenie podľa článku 4.15 ods. 2 dohody s cieľom vyjadriť súhlas Európskej únie s tým, že bude touto dohodou viazaná 4 .

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli

   Za Radu

   predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 5

20.02 – Obchodná politika

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

☑ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 6

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Návrh môže byť zaradený do rámca prvej z desiatich Junckerových priorít – Zamestnanosť, rast a investície.

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitný cieľ č.

1

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

20.02 – Obchodná politika

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Cieľom dohody o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom je posilniť investičné prostredie medzi EÚ a Singapurom. Táto dohoda prinesie výhody pre európskych investorov tým, že zabezpečí vysokú úroveň ochrany ich investícií v Singapure, a súčasne zachová práva EÚ regulovať a presadzovať oprávnené ciele verejnej politiky, ako je ochrana verejného zdravia, bezpečnosť a životné prostredie.

Dohodou sa zriaďuje systém investičných súdov, ktorý má spĺňať vysoké očakávania občanov a odvetvia týkajúce sa spravodlivejšieho, transparentnejšieho a inštitucionalizovanejšieho systému riešenia investičných sporov. Ustanovenia v dohode o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom, ktoré majú vplyv na rozpočet EÚ, sa týkajú práve nákladov na zriadenie a prevádzku systému investičných súdov.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Dohoda o ochrane investícií prináša právnu istotu a predvídateľnosť, od ktorej sa očakáva, že pomôže EÚ a Singapuru prilákať a udržať investície na podporu ich hospodárstva.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Udržanie alebo zlepšenie úrovne investičných tokov medzi EÚ a Singapurom.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

V roku 2016 dosiahli celkové PZI EÚ v Singapure 168 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako jednu pätinu celkového objemu PZI v Singapure, na základe čoho je EÚ najväčším zahraničným investorom v Singapure. Naopak, Singapur je tretím najväčším ázijským investorom v EÚ a siedmym najväčším zahraničným externým investorom, ktorého stav investícií v roku 2016 dosahoval výšku približne 88 miliárd EUR.

Ako blízki investiční partneri budú mať EÚ a Singapur prospech zo zlepšeného investičného prostredia, ktoré zabezpečí dohoda o ochrane investícií. Dohoda ďalej obsahuje všetky inovácie nového prístupu EÚ k ochrane investícií a jej mechanizmov presadzovania, ktoré sa nenachádzajú v 12 existujúcich bilaterálnych investičných zmluvách medzi Singapurom a členskými štátmi EÚ, ktoré dohoda o ochrane investícií nahradí.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Neuplatňuje sa

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Neuplatňuje sa

1.6.Trvanie a finančný vplyv

 Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

   Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

   Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☑ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2018 (za predpokladu ratifikácie Radou a Európskym parlamentom),

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 7

 Priame hospodárenie na úrovni Komisie

prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

   prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

☑ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním služby vo verejnom záujme, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie systému investičných súdov v dohode o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom, príspevok sa poskytne „existujúcej štruktúre“ (konkrétne Medzinárodnému centru pre riešenie investičných sporov – ICSID), aby vyplácala paušálne honoráre sudcom, ktorí tvoria systém investičných súdov. Poplatky za správu prípadov by vznikli len ak dôjde k sporu, pričom služby ICSID ako sekretariátu sú inak bezplatné.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Podľa ustanovení rámcovej dohody uzavretej s príslušnou organizáciou.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

Podľa ustanovení rámcovej dohody uzavretej s príslušnou organizáciou.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

Podľa ustanovení rámcovej dohody uzavretej s príslušnou organizáciou. Najmä príslušné pravidlá overovania.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Vzhľadom na odhadovaný finančný vplyv nemožno identifikovať žiadne podstatné vyčísliteľné náklady alebo prínosy. Príspevok bude súčasťou celkového systému kontroly GR pre obchod.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Podľa ustanovení rámcovej dohody uzavretej s príslušnou organizáciou. Okrem toho sa bude uplatňovať stratégia GR pre obchod proti podvodom, ktorá obsahuje osobitnú kapitolu o finančnom riadení.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo
4

DRP/NRP 8 .

krajín EZVO 9

kandidátskych krajín 10

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

20.0201

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo
Neuplatňuje sa

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

Neuplatňuje sa

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Číslo

4

GR: TRADE

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

Rok
2021

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

• Operačné rozpočtové prostriedky

Číslo rozpočtového riadka 20.0201

Záväzky

(1)

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

Platby

(2)

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

Číslo rozpočtového riadka

Záväzky

(1a)

Platby

(2a)

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 11

0

0

0

0

Číslo rozpočtového riadka

(3)

Rozpočtové prostriedky
pre GR TRADE SPOLU

Záväzky

= 1 + 1a + 3

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

Platby

= 2 + 2a

+3

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800






Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

Platby

(5)

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 4

viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky

= 4 + 6

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

Platby

= 5 + 6

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

Platby

(5)

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 4

viacročného finančného rámca SPOLU

(referenčná suma)

Záväzky

= 4 + 6

Platby

= 5 + 6




Okruh viacročného finančného
rámca

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

Rok
2021

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

GR: TRADE

• Ľudské zdroje

0,134

0,134

0,134

0,134

0,536

• Ostatné administratívne výdavky

0

0

0

0

GR TRADE SPOLU

Rozpočtové prostriedky

0,134

0,134

0,134

0,134

0,536

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 5

viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,134

0,134

0,134

0,134

0,536

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

Rok
2021

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 5

viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky

0,334

0,334

0,334

0,334

1,336

Platby

0,334

0,334

0,334

0,334

1,336

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

Rok
2021

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 12

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Celkový počet

Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 13

Prevádzka systému investičných súdov (ICS)

‒ Výstup

Sekretariát

1

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

– Výstup

Vec(i)

p.m.

p.m.

p.m.

‒ Výstup

Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet

NÁKLADY SPOLU

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

Rok
2021

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

OKRUH 5
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

0,134

0,134

0,134

0,134

0,536

Ostatné administratívne výdavky

0

0

0

0

OKRUH 5
viacročného finančného rámca medzisúčet

Mimo OKRUHU 5 14
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné
administratívne výdavky

Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca

medzisúčet

SPOLU

0,134

0,134

0,134

0,134

0,536

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Rok
2018

Rok
2019

Rok 2020

Rok 2021

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

1

1

1

1

XX 01 01 02 (delegácie)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

10 01 05 01 (priamy výskum)

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času ) 15

XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)

XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)

XX 01 04 yy 16

‒ ústredie

– delegácie

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

SPOLU

1

1

1

1

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Monitorovanie prevádzky ICS/riešenie prípadov

Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2018

Rok
2019

Rok
2020

Rok
2021

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt: vláda Singapurskej republiky

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

0,200

0,200

0,200

0,200

0,800



3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku (B2016)

Vplyv návrhu/iniciatívy 17

Rok
N

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok ………….

……………

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[…]

(1)    Pozri objasnenie v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-600/14 Nemecko/Rada (rozsudok z 5. decembra 2017), bod 69.
(2)     http://trade.ec.europa.eu/doclib/html/145989.htm.
(3)     http://trade.ec.europa.eu/doclib/html/153666.htm.
(4)    Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.
(5)    ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.
(6)    Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(7)    Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.
(8)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(9)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(10)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(11)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(12)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).
(13)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.
(14)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(15)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(16)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(17)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % na náklady na výber.

V Bruseli18. 4. 2018

COM(2018) 194 final

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady

o podpísaní Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými śtátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie


DOHODA O OCHRANE INVESTÍCIÍ

MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU

A JEJ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI NA JEDNEJ STRANE

A SINGAPURSKOU REPUBLIKOU NA STRANE DRUHEJ

EURÓPSKA ÚNIA (ďalej len „Únia“),

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

BULHARSKÁ REPUBLIKA,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

CHORVÁTSKA REPUBLIKA,

HELÉNSKA REPUBLIKA,

ŠPANIELSKA REPUBLIKA,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,



LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MAĎARSKO,

MALTSKÁ REPUBLIKA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

RUMUNSKO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,

FÍNSKA REPUBLIKA,



ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO a

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

   na jednej strane a

SINGAPURSKÁ REPUBLIKA (ďalej len „Singapur“),

   na strane druhej,

ďalej spoločne len „zmluvné strany“,

UZNÁVAJÚC svoje dlhotrvajúce a pevné partnerstvo založené na spoločných zásadách a hodnotách, ktoré sa odrážajú v Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda EUSPCA“), a svoje významné hospodárske, obchodné a investičné vzťahy, a takisto aj v Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou (ďalej len „dohoda EUSFTA“);

ŽELAJÚC SI ďalšie posilnenie svojho vzťahu ako súčasť svojich celkových vzťahov a v súlade s nimi a v presvedčení, že táto dohoda vytvorí nové prostredie na ďalší rozvoj obchodu a investícii medzi zmluvnými stranami,

UZNÁVAJÚC, že táto dohoda doplní a podporí úsilie o regionálnu hospodársku integráciu,



ODHODLANÉ posilniť svoje hospodárske, obchodné a investičné vzťahy v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja v rámci jeho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru a podporiť investície spôsobom, ktorý bude zohľadňovať vysokú úroveň ochrany v oblasti životného prostredia a práce a príslušné medzinárodne uznávané normy a dohody, ktorých sú zmluvnými stranami,

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoje odhodlanie podporovať zásady trvalo udržateľného rozvoja a transparentnosti vyjadrené v dohode EUSFTA;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC právo každej zmluvnej strany prijímať a presadzovať opatrenia potrebné na dosiahnutie legitímnych cieľov politiky v oblastiach, ako sú sociálne záležitosti, životné prostredie, bezpečnosť, verejné zdravie a bezpečnosť či podpora a ochrana kultúrnej rozmanitosti;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoj záväzok v súvislosti s Chartou Organizácie Spojených národov podpísanou 26. júna 1945 v San Franciscu a so zreteľom na zásady formulované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948,

UZNÁVAJÚC dôležitosť transparentnosti v medzinárodnom obchode a investíciách v prospech všetkých zainteresovaných strán,

VYCHÁDZAJÚC zo svojich príslušných práv a povinností vyplývajúcich z Dohody o založení WTO a iných mnohostranných, regionálnych a dvojstranných dohôd a dojednaní, ktorých sú zmluvnou stranou, a najmä z dohody EUSFTA,

SA DOHODLI TAKTO:



PRVÁ KAPITOLA

CIEĽ A VŠEOBECNÉ VYMEDZENIE POJMOV

ČLÁNOK 1.1

Cieľ

Cieľom tejto dohody je zlepšiť investičné prostredie medzi zmluvnými stranami v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

ČLÁNOK 1.2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

1.    „chránená investícia“ je investícia, ktorú priamo alebo nepriamo vlastní, alebo priamo alebo nepriamo kontroluje chránený investor jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany 1 .



„investícia“ je akýkoľvek druh aktív, ktorý má vlastnosti investície, ako napríklad viazanie kapitálu alebo iných zdrojov, očakávanie príjmu alebo zisku, prevzatie rizika alebo určité trvanie. Investícia môže mať napríklad tieto formy:

a)    hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ako aj akékoľvek iné vlastnícke práva, ako napríklad nájomné zmluvy, hypotekárne úvery, zadržiavacie a záložné práva;

b)    podnik vrátane organizačnej zložky, podiely, akcie, ako aj ďalšie formy majetkovej účasti v podniku vrátane práv z nich odvodených;

c)    dlhopisy, dlžobné úpisy a úvery, ako aj ďalšie dlhové nástroje vrátane práv z nich odvodených;

d)    iné finančné aktíva vrátane derivátov, futurít a opcií;

e)    zmluvy na zákazky na kľúč, stavebné zmluvy, zmluvy o riadení, zmluvy o produkcii, koncesné zmluvy, zmluvy o rozdelení príjmov a ďalšie podobné zmluvy;

f)    peňažné pohľadávky, pohľadávky voči iným aktívam alebo pohľadávky voči akýmkoľvek iným zmluvným plneniam s ekonomickou hodnotou;



g)    práva duševného vlastníctva 2 a goodwill, a

h)    licencie, schválenia, povolenia a podobné práva udelené podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj všetky koncesie na vyhľadávanie, obrábanie, ťažbu alebo využívanie prírodných zdrojov 3 .

Výnosy, ktorý sú investované, sa považujú za investície a žiadna zmena formy, v akej sú aktíva investované či reinvestované, nemá vplyv na ich kvalifikáciu za investície;

2.    „chránený investor“ je fyzická osoba 4 alebo právnická osoba jednej zmluvnej strany, ktorá uskutočnila investíciu na území druhej zmluvnej strany.



3.    „fyzická osoba zmluvnej strany” je štátny príslušník Singapuru alebo niektorého z členských štátov Únie podľa ich príslušných právnych predpisov;

4.    „právnická osoba“ je akýkoľvek právny subjekt riadne založený alebo inak organizovaný podľa uplatniteľného práva na ziskové alebo iné účely v súkromnom alebo štátnom vlastníctve vrátane akejkoľvek korporácie, trustu, verejnej obchodnej spoločnosti, spoločného podniku, spoločnosti s jediným spoločníkom alebo združenia;

5.    „právnická osoba Únie“ alebo „právnická osoba Singapuru“ je právnická osoba založená v súlade s právnymi predpismi Únie alebo členského štátu Únie, resp. Singapuru, ktorá má sídlo, ústredie 5 alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území Únie, resp. na území Singapuru; Ak má právnická osoba na území Únie, resp. na území Singapuru len sídlo alebo ústredie, nepovažuje sa za právnickú osobu Únie, resp. právnickú osobu Singapuru, pokiaľ na území Únie, resp. na území Singapuru, nevykonáva podstatnú podnikateľskú činnosť 6 .



6.    „opatrenie“ je akýkoľvek zákon, iný právny predpis, postup, požiadavka alebo prax;

7.    „zaobchádzanie“ alebo „opatrenie“ 7 prijaté alebo zachovávané zmluvnou stranou zahŕňajú zaobchádzanie, resp. opatrenia zo strany:

a)    ústredných, regionálnych alebo miestnych vlád a orgánov a

b)    mimovládnych subjektov pri výkone právomocí, ktoré na ne delegovali ústredné, regionálne alebo miestne vlády alebo orgány;

8.    „výnosy“ sú všetky sumy získané alebo odvodené z investície alebo reinvestície vrátane zisku, dividend, kapitálových ziskov, odmien, úrokov, platieb súvisiacich s právami duševného vlastníctva, platieb v naturáliách a všetkých ostatných zákonných príjmov;

9.    „voľne zameniteľná mena“ je mena, s ktorou sa bežne obchoduje na medzinárodných devízových trhoch a ktorá sa bežne používa pri medzinárodných transakciách;

10.    „usadenie sa“ je:

a)    založenie, nadobudnutie alebo udržiavanie právnickej osoby alebo

b)    vytvorenie alebo udržiavanie organizačnej zložky alebo zastupiteľskej kancelárie

s cieľom vytvoriť alebo zachovať trvalé hospodárske prepojenia na území zmluvnej strany na účely vykonávania hospodárskej činnosti;



11.    „hospodárska činnosť“ zahŕňa akékoľvek činnosti hospodárskeho charakteru okrem činností vykonávaných pri výkone vládnej moci, t. j. činností, ktoré sa nevykonávajú na komerčnom základe ani v rámci hospodárskej súťaže s jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi;

12.    „Zmluvná strana EÚ“ je Únia alebo jej členské štáty, resp. Únia a jej členské štáty v rámci ich príslušných oblastí právomocí odvodených zo Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

DRUHÁ KAPITOLA

OCHRANA INVESTÍCIÍ

ČLÁNOK 2.1

Rozsah pôsobnosti

1.    Táto kapitola sa vzťahuje na chránených investorov a na chránené investície uskutočnené v súlade s uplatniteľným právom bez ohľadu na to, či sa tieto investície uskutočnili pred nadobudnutím platnosti tejto dohody alebo po ňom 8 .

2.    Bez ohľadu na ostatné ustanovenia tejto dohody sa článok 2.3 (Národné zaobchádzanie) nevzťahuje na subvencie alebo granty poskytnuté zmluvnou stranou vrátane vládou podporovaných úverov, záruk a poistenia.



3.    Článok 2.3 (Národné zaobchádzanie) sa nevzťahuje na:

a)    verejné obstarávanie tovaru a služieb vládnymi agentúrami, ktoré ich nakupujú na vládne účely a nie s cieľom komerčného ďalšieho predaja alebo s cieľom ich použitia v rámci dodávania tovaru alebo poskytovania služieb na komerčný predaj, alebo

b)    audiovizuálne služby;

c)    činnosti vykonávané pri výkone vládnej moci v rámci príslušných území zmluvných strán. Na účely tejto dohody činnosť vykonávaná pri výkone vládnej moci je každá činnosť okrem činnosti, ktorá sa poskytuje na komerčnom základe alebo v rámci hospodárskej súťaže s jedným alebo viacerými dodávateľmi, resp. poskytovateľmi.

ČLÁNOK 2.2

Investície a regulačné opatrenia

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje právo regulovať na svojom území na dosiahnutie legitímnych cieľov politiky, ako je ochrana verejného zdravia, sociálneho zabezpečenia, verejného vzdelávania, bezpečnosti, životného prostredia alebo verejnej morálky, sociálna ochrana alebo ochrana spotrebiteľa, ochrana osobných údajov a podpora a ochrana kultúrnej rozmanitosti.



2.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že samotná skutočnosť, že zmluvná strana reguluje, a to aj prostredníctvom zmeny svojich právnych predpisov, spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje investíciu alebo zasahuje do očakávaní investora vrátane jeho očakávania zisku, nepredstavuje porušenie povinnosti podľa tejto kapitoly.

3.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že rozhodnutie zmluvnej strany, že neposkytne, neobnoví alebo nezachová subvenciu alebo grant:

a)    ak neexistuje žiaden konkrétny záväzok poskytnúť, obnoviť alebo zachovať takúto subvenciu alebo takýto grant vyplývajúci z domáceho práva alebo zo zmluvy alebo

b)    ak je toto rozhodnutie prijaté v súlade s podmienkami stanovenými pre poskytnutie, obnovenie alebo zachovanie takejto subvencie alebo takéhoto grantu,

nepredstavuje porušenie ustanovení tejto kapitoly.

4.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že žiadne z ustanovení tejto kapitoly nemožno vykladať tak, že zmluvnej strane bráni v ukončení poskytovania subvencie 9 alebo v tom, aby požadovala jej vrátenie, ak takéto opatrenie nariadil príslušný súd, správny súd alebo iný príslušný orgán 10 , resp. že tejto zmluvnej strane ukladá povinnosť poskytnúť za to investorovi kompenzáciu.



ČLÁNOK 2.3

Národné zaobchádzanie

1.    Každá zmluvná strana poskytne chráneným investorom druhej zmluvnej strany a ich chráneným investíciám na svojom území zaobchádzanie nie menej priaznivé, než aké v podobných situáciách poskytuje svojim vlastným investorom a ich investíciám, pokiaľ ide o prevádzku, riadenie, vedenie, údržbu a užívanie vlastných investícií, požívanie ich plodov a úžitkov, ich predaj alebo iné nakladanie s nimi.

2.    Bez ohľadu na odsek 1 môže každá zmluvná strana prijať alebo zachovať akékoľvek opatrenie týkajúce sa prevádzky, riadenia, vedenia, údržby a užívania usadeného subjektu, požívania jeho plodov a úžitkov, jeho predaja alebo iného nakladania s ním, ktoré nie je v rozpore so záväzkami zapísanými v jej listine špecifických záväzkov v prílohe 8-A, resp. v prílohe 8-B k ôsmej kapitole (Služby, usadenie sa a elektronický obchod) dohody EUSFTA 11 , ak takéto opatrenie je:

a)    opatrenie prijaté v deň nadobudnutia platnosti tejto dohody alebo pred týmto dňom;



b)    opatrenie uvedené v písmene a), ktoré pokračuje, je nahradené alebo zmenené po nadobudnutí platnosti tejto dohody za predpokladu, že po tomto pokračovaní, nahradení alebo zmene nie je menej v súlade s odsekom 1, než bolo v súlade opatrenie v podobe, v akej existovalo pred týmto pokračovaním, nahradením alebo zmenou, alebo

c)    opatrenie, na ktoré sa nevzťahujú písmená a) alebo b), za predpokladu, že sa neuplatňuje na chránené investície uskutočnené na území zmluvnej strany pred nadobudnutím účinnosti takéhoto opatrenia alebo spôsobom, ktorý by spôsobil straty alebo škody 12 takýmto chráneným investíciám.

3.    Bez ohľadu na odseky 1 a 2 môže zmluvná strana prijať alebo presadzovať opatrenia, ktorými sa chráneným investorom a investíciám druhej zmluvnej strany poskytne zaobchádzanie menej priaznivé, než aké sa v podobných situáciách poskytuje jej vlastným investorom a ich investíciám, s výhradou požiadavky, že takéto opatrenia sa nesmú uplatňovať spôsobom, ktorý by predstavoval prostriedok svojvoľnej alebo bezdôvodnej diskriminácie chránených investorov alebo investícií druhej zmluvnej strany na území zmluvnej strany, alebo by bol skrytým obmedzením chránených investícií, ak tieto opatrenia:



a)    sú nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti, verejnej morálky alebo na zachovanie verejného poriadku 13 ;

b)    sú nevyhnutné na ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín;

c)    súvisia s ochranou vyčerpateľných prírodných zdrojov, ak sa takéto opatrenia uplatňujú spoločne s obmedzeniami uloženými domácim investorom alebo na domáce investície;

d)    sú nevyhnutné na ochranu národných pamiatok s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou;

e)    sú nevyhnutné na zabezpečenie súladu so zákonmi alebo inými právnymi predpismi, ktoré nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto kapitoly vrátane ustanovení týkajúcich sa:

i)    predchádzania klamlivým alebo podvodným praktikám alebo riešenia dôsledkov neplnenia záväzkov zo zmluvy;

ii)    ochrany súkromia jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovanie a šírenie osobných údajov, a ochrany dôvernosti individuálnych záznamov a účtov;

iii)    bezpečnosti;



f)    sú zamerané na zabezpečenie účinného alebo nestranného 14 uloženia alebo výberu priamych daní vo vzťahu k investorom alebo investíciám druhej zmluvnej strany.



ČLÁNOK 2.4

Štandard zaobchádzania

1.    Každá zmluvná strana poskytne na svojom území chráneným investíciám druhej zmluvnej strany spravodlivé a nestranné zaobchádzanie 15 a plnú ochranu a bezpečnosť v súlade s odsekmi 2 až 6.

2.    Zmluvná strana porušuje povinnosť spravodlivého a nestranného zaobchádzania uvedenú v odseku 1, ak jej opatrenie alebo súbor opatrení predstavuje:

a)    odopieranie spravodlivosti 16 v trestnom konaní, občianskom súdnom konaní a správnom konaní;

b)    zásadné porušenie práva na riadny proces;

c)    zjavne svojvoľné konanie;

d)    obťažovanie, nátlak, zneužitie moci alebo podobné nepoctivé konanie.



3.    Súd môže pri zisťovaní, či bola porušená povinnosť spravodlivého a nestranného zaobchádzania stanovená v odseku 2, v prípade potreby zohľadniť, či zmluvná strana poskytla investorovi osobitné a jednoznačné vyjadrenia 17 , aby podnietila uskutočnenie investície, ktoré u chráneného investora vyvolali oprávnené očakávania a na ktoré sa chránený investor odôvodnene spoliehal, následne ich však táto zmluvná strana zmarila 18 .

4.    Zmluvné strany na žiadosť niektorej zo zmluvných strán alebo na odporúčanie výboru preskúmajú povinnosť poskytovať spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie v súlade s postupom zmien uvedeným v článku 4.3 (Zmeny) predovšetkým so zreteľom na to, či iné zaobchádzanie ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, môže takisto predstavovať porušenie spravodlivého a rovnakého zaobchádzania.

5.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že „plná ochrana a bezpečnosť“ odkazuje len na povinnosť zmluvnej strany týkajúcu sa fyzickej bezpečnosti chránených investorov a investícií.



6.    Keď zmluvná strana sama alebo prostredníctvom ktoréhokoľvek zo subjektov uvedených v článku 1.2 (Vymedzenie pojmov) bode 7 prijala konkrétny a jasne formulovaný záväzok vo forme písomného zmluvného záväzku 19 voči chránenému investorovi druhej zmluvnej strany, pokiaľ ide o investíciu tohto chráneného investora, alebo voči takejto chránenej investícii, táto zmluvná strana nesmie výkonom svojej verejnej moci mariť ani oslabovať tento záväzok 20 buď:

a)    zámerne, alebo

b)    spôsobom, ktorý podstatne mení rovnováhu práv a povinností v rámci písomného zmluvného záväzku, pokiaľ táto zmluvná strana neposkytne primeranú náhradu, vďaka ktorej sa opätovne nastolí pre chráneného investora alebo chránenú investíciu situácia, v ktorej by boli, ak by k mareniu alebo oslabeniu záväzku nedošlo.

7.    Porušenie iného ustanovenia tejto dohody alebo samostatnej medzinárodnej dohody neznamená, že došlo k porušeniu tohto článku.



ČLÁNOK 2.5

Náhrada za straty

1.    Chráneným investorom jednej zmluvnej strany, ktorých chránené investície utrpia straty v dôsledku vojny alebo iného ozbrojeného konfliktu, štátneho prevratu, výnimočného stavu, povstania, vzbury alebo nepokojov na území druhej zmluvnej strany, poskytne táto druhá zmluvná strana, pokiaľ ide o reštitúciu, odškodnenie, náhradu alebo inú formu vyrovnania, zaobchádzanie nie menej priaznivé, než aké poskytuje svojim vlastným investorom alebo investorom akejkoľvek tretej krajiny podľa toho, ktoré je pre príslušného chráneného investora výhodnejšie.

2.    Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, chráneným investorom jednej zmluvnej strany, ktorí utrpia straty v niektorej zo situácií uvedených v odseku 1 na území druhej zmluvnej strany v dôsledku:

a)    zabavenia ich chránenej investície alebo jej časti ozbrojenými silami alebo orgánmi druhej zmluvnej strany alebo

b)    zničenia ich chránenej investície alebo jej časti ozbrojenými silami alebo orgánmi druhej zmluvnej strany, ktoré nebolo vynútené danou situáciou,

poskytne druhá zmluvná strana reštitúciu alebo náhradu.



ČLÁNOK 2.6

Vyvlastnenie 21

1.    Žiadna zo zmluvných strán nesmie chránené investície chránených investorov druhej zmluvnej strany priamo alebo nepriamo znárodniť, vyvlastniť ani ich podrobiť opatreniam, ktoré majú rovnaký účinok ako znárodnenie alebo vyvlastnenie (ďalej len „vyvlastnenie“), s výnimkou vyvlastnenia:

a)    na verejný účel;

b)    v súlade s riadnym zákonným postupom;

c)    na nediskriminačnom základe a

d)    s vyplatením rýchlej, primeranej a účinnej náhrady v súlade s odsekom 2.

2.    Náhrada musí zodpovedať reálnej trhovej hodnote chránenej investície bezprostredne pred jej vyvlastnením alebo pred tým, ako sa nastávajúce vyvlastnenie stalo verejne známym, ktorá sa zvýši o úroky s použitím primeranej komerčnej sadzby stanovenej na trhovom základe, pričom sa zohľadní dĺžka obdobia odo dňa vyvlastnenia až do dňa platby. Takáto náhrada musí byť skutočne realizovateľná, voľne prevoditeľná v súlade s článkom 2.7 (Prevod) a poskytnutá bezodkladne.



Medzi kritériá používané na stanovenie reálnej trhovej hodnoty môže patriť hodnota za predpokladu pokračovania v činnosti, hodnota aktív vrátane priznanej daňovej hodnoty hmotného majetku, a prípadne aj iné kritériá.

3.    Tento článok sa nevzťahuje na vydávanie nútených licencií v súvislosti s právami duševného vlastníctva, pokiaľ je toto vydávanie v súlade s dohodou TRIPS.

4.    Každé opatrenie vyvlastnenia alebo stanovenia hodnoty investície musí na žiadosť dotknutých chránených investorov preskúmať súdny alebo iný nezávislý orgán zmluvnej strany, ktorá opatrenie prijíma.

ČLÁNOK 2.7

Prevod

1.    Každá zmluvná strana povolí, aby sa všetky prevody súvisiace s chránenou investíciou uskutočnili vo voľne zameniteľnej mene bez obmedzenia alebo odkladu. Tieto prevody zahŕňajú:

a)    kapitálové vklady, ako je počiatočný kapitál a dodatočné prostriedky na udržanie, rozvoj alebo zvýšenie chránenej investície;

b)    zisky, dividendy, kapitálové zisky a iné výnosy, príjmy z predaja celej chránenej investície alebo akejkoľvek jej časti, alebo z čiastočnej alebo úplnej likvidácie chránenej investície;

c)    úroky, licenčné poplatky, poplatky za správu a technickú pomoc a iné poplatky;



d)    platby vykonané na základe zmluvy, ktorú uzavrel chránený investor, alebo jeho chránená investícia, vrátane platieb na základe úverovej zmluvy;

e)    mzdy a iné odmeny pracovníkov zamestnaných zo zahraničia a pracujúcich v súvislosti s chránenou investíciou;

f)    platby vykonané podľa článku 2.6 (Vyvlastnenie) a článku 2.5 (Náhrada za straty);

g)    platby na základe článku 3.18 (Rozsudok).

2.    Žiadne z ustanovení tohto článku nemožno vykladať tak, že bráni zmluvnej strane uplatňovať nestranným a nediskriminačným spôsobom jej právne predpisy týkajúce sa:

a)    konkurzu, platobnej neschopnosti alebo ochrany práv veriteľov;

b)    vydávania cenných papierov, futures, opcií alebo derivátov, obchodovania alebo podnikania s nimi;

c)    finančného výkazníctva alebo vedenia záznamov o prevodoch, ak je to potrebné v záujme pomoci orgánom presadzovania práva alebo finančným regulačným orgánom;

d)    trestných činov;

e)    zabezpečenia výkonu rozhodnutí alebo rozsudkov v súdnom alebo správnom konaní;



f)    sociálneho zabezpečenia, dôchodkového zabezpečenia alebo systémov povinného sporenia alebo

g)    zdaňovania.

3.    Keď za výnimočných okolností dôjde v jednej zo zmluvných strán k závažným ťažkostiam pri výkone hospodárskej a menovej politiky alebo devízovej politiky alebo k hrozbe, že dôjde k takýmto závažným ťažkostiam, dotknutá zmluvná strana môže prijať dočasné ochranné opatrenia, pokiaľ ide o prevody. Takéto opatrenia musia byť nevyhnutne potrebné, v žiadnom prípade nesmú trvať dlhšie ako šesť mesiacov 22 a v obdobných situáciách nesmú byť prostriedkom svojvoľnej alebo neoprávnenej diskriminácie medzi zmluvnou stranou a nezmluvnou stranou.

Zmluvná strana, ktorá prijíma ochranné opatrenia, o tom informuje druhú zmluvnú stranu a čo najskôr predloží harmonogram ich zrušenia.

4.    Ak má zmluvná strana vážne ťažkosti v oblasti platobnej bilancie a vonkajšieho financovania alebo jej takéto ťažkosti hrozia, môže prijať alebo zachovať obmedzujúce opatrenia v oblasti prevodov súvisiacich s investíciami.



5.    Zmluvné strany sa snažia predchádzať uplatňovaniu obmedzujúcich opatrení uvedených v odseku 4. Všetky obmedzujúce opatrenia prijaté alebo zachované podľa odseku 4 musia byť nediskriminačné, mať obmedzené trvanie a nesmú presahovať rámec toho, čo je nevyhnutné na nápravu stavu platobnej bilancie a vonkajšej finančnej situácie. Musia byť v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994 (ďalej len „dohoda o založení WTO“) a podľa potreby v súlade s článkami Dohody o Medzinárodnom menovom fonde.

6.    Každá zmluvná strana, ktorá zachováva alebo prijíma obmedzujúce opatrenia podľa odseku 4 alebo akékoľvek ich zmeny, o tom bezodkladne informuje druhú zmluvnú stranu.

7.    Ak sú prijaté alebo zachované obmedzujúce opatrenia podľa odseku 4, bezodkladne sa uskutočnia konzultácie vo výbore. V rámci týchto konzultácií sa posúdi stav platobnej bilancie dotknutej zmluvnej strany a obmedzenia prijaté alebo zachované podľa odseku 4, pričom sa okrem iného zohľadnia aj tieto faktory:

a)    povaha a rozsah ťažkostí v oblasti platobnej bilancie a vonkajšieho financovania;

b)    vonkajšie hospodárske a obchodné prostredie alebo

c)    alternatívne nápravné opatrenia, ktoré by bolo možné použiť.



V rámci konzultácií sa posúdi súlad všetkých obmedzujúcich opatrení s odsekmi 4 a 5. Všetky zistenia štatistických a iných skutočností predložené Medzinárodným menovým fondom (ďalej len „MMF“) súvisiace s devízami, menovými rezervami a platobnou bilanciou sa prijímajú a závery sa zakladajú na posúdení platobnej bilancie a vonkajšej finančnej situácie dotknutej zmluvnej strany, ktoré vykoná MMF.

ČLÁNOK 2.8

Subrogácia

Ak niektorá zmluvná strana alebo agentúra konajúca v mene zmluvnej strany vykonajú platbu v prospech ktoréhokoľvek zo svojich investorov na základe záruky, poistnej zmluvy alebo inej formy odškodnenia, ktorú uzavrela alebo poskytla v súvislosti s investíciou, druhá zmluvná strana uzná subrogáciu alebo prevod akýchkoľvek práv alebo nárokov alebo postúpenie akýchkoľvek pohľadávok súvisiacich s takouto investíciou. Táto zmluvná strana alebo agentúra majú právo vykonávať, resp. uplatňovať subrogované alebo postúpené právo alebo pohľadávku v rovnakom rozsahu ako pôvodné právo alebo pohľadávku investora. Takéto subrogované práva môže vykonávať zmluvná strana alebo agentúra alebo investor, ak s tým zmluvná strana alebo agentúra súhlasia.



TRETIA KAPITOLA

UROVNÁVANIE SPOROV

ODDIEL A

RIEŠENIE SPOROV MEDZI INVESTORMI A ZMLUVNÝMI STRANAMI

ČLÁNOK 3.1

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1.    Tento oddiel sa vzťahuje na spory medzi navrhovateľom jednej zmluvnej strany a druhou zmluvnou stranou týkajúce sa zaobchádzania 23 , ktoré údajne porušuje ustanovenia druhej kapitoly (Ochrana investícií), pričom toto porušenie údajne spôsobuje stratu alebo škodu navrhovateľovi alebo jeho miestne usadenej spoločnosti.

2.    Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto oddielu:

a)    „strany sporu“ sú navrhovateľ a odporca;



b)    „navrhovateľ“ je investor jednej zmluvnej strany, ktorý má v úmysle uplatniť si nárok podľa tohto oddielu alebo ktorý si takýto nárok uplatnil, a to buď:

i)    vo vlastnom mene alebo

ii)    v mene miestne usadenej spoločnosti, ako je vymedzená v písmene c), ktorú vlastní alebo kontroluje 24 ;

c)    „miestne usadená spoločnosť“ je právnická osoba vlastnená alebo kontrolovaná 25 investorom jednej zmluvnej strany, ktorá je usadená na území druhej zmluvnej strany;

d)    „zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu“ je buď Singapur, ak je odporcom Únia alebo členský štát Únie; alebo Únia, ak je odporcom Singapur;

e)    „odporca“ je buď Singapur; alebo v prípade zmluvnej strany EÚ buď Únia, alebo členský štát Únie, ako je oznámené podľa článku 3.5 (Oznámenie o zámere), a



f)    „financovanie treťou stranou“ je akékoľvek financovanie poskytnuté fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nie je stranou sporu, ale ktorá uzatvára dohodu so stranou sporu s cieľom financovať časť nákladov na konanie alebo celé náklady za odplatu v podobe akcií alebo iných úrokov z výnosu alebo možného výnosu z tohto konania, na ktorý môže strane sporu vzniknúť nárok, alebo v podobe daru či grantu.

ČLÁNOK 3.2

Riešenie sporu zmierom

Každý spor by sa mal, pokiaľ je to možné, riešiť zmierom prostredníctvom rokovaní, a, ak je to možné, pred podaním žiadosti o konzultácie podľa článku 3.3 (Konzultácie). Riešenie sporu zmierom môže byť dohodnuté kedykoľvek, a to aj po začatí konania na urovnanie sporu podľa tohto oddielu.

ČLÁNOK 3.3

Konzultácie

1.    Ak nie je možné spor vyriešiť podľa ustanovení článku 3.2 (Riešenie sporu zmierom), navrhovateľ zmluvnej strany, ktorý namieta porušenie ustanovení druhej kapitoly (Ochrana investícií), môže druhej zmluvnej strane predložiť žiadosť o konzultácie.



2.    V žiadosti o konzultácie sa uvádzajú tieto informácie:

a)    názov a adresa navrhovateľa a v prípade, že sa takáto žiadosť podáva v mene miestne usadenej spoločnosti, názov, adresa a miesto zapísania miestne usadenej spoločnosti do registra;

b)    ustanovenia druhej kapitoly (Ochrana investícií), ktoré boli údajne porušené;

c)    právne a skutkové okolnosti sporu vrátane zaobchádzania, ktoré údajne porušuje ustanovenia druhej kapitoly (Ochrana investícií), a

d)    uplatňovaný nárok a odhadovanú stratu alebo škodu, ktorá bola údajne spôsobená navrhovateľovi alebo jeho miestne usadenej spoločnosti v dôsledku daného porušenia.

3.    Žiadosť o konzultácie sa musí predložiť:

a)    do 30 mesiacov odo dňa, keď navrhovateľ alebo prípadne miestne usadená spoločnosť po prvýkrát nadobudol alebo mal nadobudnúť vedomosť o zaobchádzaní, ktoré údajne porušuje ustanovenia druhej kapitoly (Ochrana investícií), alebo



b)    v prípade, že lehota uvedená v písmene a) už uplynula a že sa využívajú miestne prostriedky nápravy, do jedného roka odo dňa, keď navrhovateľ alebo miestne usadená spoločnosť prestali uplatňovať uvedené miestne prostriedky nápravy, no v žiadnom prípade nie neskôr ako 10 rokov odo dňa, keď navrhovateľ alebo prípadne jeho miestne usadená spoločnosť po prvýkrát nadobudli alebo mali nadobudnúť vedomosť o zaobchádzaní, ktoré údajne porušuje ustanovenia druhej kapitoly (Ochrana investícií),

4.    V prípade, že navrhovateľ si neuplatnil nárok podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde) v lehote osemnástich mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o konzultácie, znamená to, že navrhovateľ vzal späť svoju žiadosť o konzultácie a akékoľvek oznámenie o zámere a že sa vzdal svojich práv uplatniť si takýto nárok. Uvedenú lehotu možno predĺžiť dohodou strán, ktoré sa zúčastňujú konzultácií.

5.    Uplynutie lehôt uvedených v odsekoch 3 a 4 nemá za následok neprípustnosť nároku, ak môže navrhovateľ preukázať, že dôvodom nepredloženia žiadosti o konzultácie alebo neuplatnenia si nároku (podľa daného prípadu) bolo, že navrhovateľ nemohol konať v dôsledku úmyselných krokov druhej zmluvnej strany, za predpokladu, že navrhovateľ koná bezodkladne, keď dôvodne konať môže.

6.    Keď sa žiadosť o konzultácie týka údajného porušenia tejto dohody Úniou alebo ktorýmkoľvek členským štátom Únie, zasiela sa Únii.

7.    Strany sporu môžu viesť konzultácie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami, ak je to vhodné, napríklad v prípade, že investor je malý alebo stredný podnik.



ČLÁNOK 3.4

Mediácia a alternatívne riešenie sporov

1.    Strany sporu sa môžu kedykoľvek, aj pred doručením oznámenia o zámere, dohodnúť na použití mediácie.

2.    Použitie mediácie je dobrovoľné a nie je ním dotknuté právne postavenie ani jednej zo strán sporu.

3.    Použitie mediácie sa môže riadiť pravidlami stanovenými v prílohe 6 (Mediačný mechanizmus pre spory medzi investormi a zmluvnými stranami) alebo inými pravidlami, na ktorých sa strany sporu môžu dohodnúť. Každú lehotu uvedenú v prílohe 6 (Mediačný mechanizmus pre spory medzi investormi a zmluvnými stranami) možno zmeniť vzájomnou dohodou strán sporu.

4.    Mediátor sa vymenuje na základe dohody strán sporu v súlade s článkom 3 (Výber mediátora) prílohy 6 (Mediačný mechanizmus pre spory medzi investormi a zmluvnými stranami). Mediátori konajú v súlade s prílohou 7 (Kódex správania pre členov súdu, odvolacieho súdu a mediátorov).

5.    Strany sporu sa usilujú dosiahnuť riešenie na základe vzájomnej dohody v lehote 60 dní odo dňa vymenovania mediátora.



6.    Keď sa strany sporu dohodnú na použití mediácie, článok 3.3 (Konzultácie) ods. 3 a 4 sa neuplatňuje medzi dňom dohody o použití mediácie a dňom nasledujúcim 30 dní po tom, ako sa niektorá zo strán sporu rozhodla ukončiť mediáciu zaslaním listu mediátorovi a druhej strane sporu.

7.    Žiadne z ustanovení tohto článku nebráni stranám sporu využiť iné formy alternatívneho riešenia sporov.

ČLÁNOK 3.5

Oznámenie o zámere

1.    Ak sa v lehote troch mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o konzultácie nepodarí spor urovnať, navrhovateľ môže doručiť oznámenie o zámere, v ktorom sa písomne uvádza zámer navrhovateľa uplatniť si nárok v rámci urovnania sporu a ktoré obsahuje tieto informácie:

a)    názov a adresu navrhovateľa a v prípade, že sa takáto žiadosť podáva v mene miestne usadenej spoločnosti, názov, adresu a miesto zapísania miestne usadenej spoločnosti do registra;

b)    ustanovenia druhej kapitoly (Ochrana investícií), ktoré boli údajne porušené;

c)    právne a skutkové okolnosti sporu vrátane zaobchádzania, ktoré údajne porušuje ustanovenia druhej kapitoly (Ochrana investícií), a



d)    návrh predložený navrhovateľom a odhadovanú stratu alebo škodu, ktorá bola údajne spôsobená navrhovateľovi alebo jeho miestne usadenej spoločnosti v dôsledku daného porušenia.

Oznámenie o zámere sa podľa daného prípadu zasiela Únii alebo Singapuru.

2.    Ak je oznámenie o zámere zaslané Únii, Únia určí odporcu v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia. Únia o tomto určení odporcu bezodkladne informuje navrhovateľa, ktorý na základe toho môže podať návrh, ktorým si uplatní nárok podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde).

3.    Ak odporca nebol určený podľa odseku 2, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

a)    v prípade, že sa v oznámení o zámere uvádza výlučne zaobchádzanie zo strany určitého členského štátu Únie, tento členský štát bude vystupovať ako odporca;

b)    v prípade, že sa v oznámení o zámere uvádza akékoľvek zaobchádzanie zo strany inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie, Únia bude vystupovať ako odporca.

4.    Ak Únia alebo niektorý členský štát vystupujú ako odporca, Únia ani dotknutý členský štát nesmú namietať neprípustnosť nároku alebo inak namietať, že nárok alebo rozsudok je nedôvodný alebo neplatný, z dôvodu, že náležitým odporcom má byť alebo mala byť namiesto členského štátu Únia alebo naopak.



5.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že žiadne z ustanovení tejto dohody ani uplatniteľné pravidlá urovnávania sporov nebránia výmene akýchkoľvek informácií týkajúcich sa sporu medzi Úniou a dotknutým členským štátom.

ČLÁNOK 3.6

Uplatnenie nároku na súde

1.    Najskôr po troch mesiacoch odo dňa doručenia oznámenia o zámere podľa článku 3.5 (Oznámenie o zámere) si môže navrhovateľ uplatniť na súde predmetný nárok podľa jedného z týchto pravidiel urovnávania sporov 26 :

a)    Dohovor o riešení sporov z investícií medzi štátmi a občanmi druhých štátov z 18. marca 1965 (ďalej len „dohovor ICSID“) za predpokladu, že odporca aj štát navrhovateľa sú stranami dohovoru ICSID;



b)    dohovor ICSID v súlade s pravidlami týkajúcimi sa doplnkového nástroja na vedenie konaní sekretariátom Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ďalej len „pravidlá doplnkového nástroja ICSID“), za predpokladu, že buď odporca alebo štát navrhovateľa sú stranou dohovoru ICSID 27 ;

c)    rozhodcovské pravidlá Komisie Organizácie Spojených národov pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) alebo

d)    akékoľvek iné pravidlá, na ktorých sa strany sporu dohodnú.

2.    Odsek 1 tohto článku predstavuje súhlas odporcu s uplatnením nároku podľa tohto oddielu. Súhlasom podľa odseku 1 a uplatnením nároku podľa tohto oddielu sa považujú za splnené požiadavky:

a)    kapitoly II dohovoru ICSID a pravidiel doplnkového nástroja ICSID, pokiaľ ide o písomný súhlas strán sporu, a

b)    článku II Dohovoru Organizácie Spojených národov o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého v New Yorku 10. júna 1958 (ďalej len „Newyorský dohovor“), pokiaľ ide o „písomnú dohodu“.



ČLÁNOK 3.7

Podmienky uplatnenia nároku

1.    Nárok možno uplatniť podľa tohto oddielu, len ak:

a)    k návrhu, ktorým sa nárok uplatňuje, je pripojený písomný súhlas navrhovateľa s urovnaním sporu v súlade s postupmi stanovenými v tomto oddiele a jeho výber pravidiel jedného z fór uvedených v článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde) ods. 1 ako pravidiel na urovnanie sporu;

b)    od predloženia žiadosti o konzultácie podľa článku 3.3 (Konzultácie) uplynulo aspoň šesť mesiacov a od predloženia oznámenia o zámere podľa článku 3.5 (Oznámenie o zámere) uplynuli aspoň tri mesiace;

c)    žiadosť o konzultácie a oznámenie o zámere, ktoré predložil navrhovateľ, spĺňali požiadavky stanovené v článku 3.3 (Konzultácie) ods. 2, resp. v článku 3.5 (Oznámenie o zámere) ods. 1;

d)    právne a skutkové okolnosti sporu boli predmetom predchádzajúcej konzultácie podľa článku 3.3 (Konzultácie);

e)    všetky nároky uvedené v návrhu, ktorým sa uplatňuje nárok podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde), sú založené na zaobchádzaní, ktoré je uvedené v oznámení o zámere podľa článku 3.5 (Oznámenie o zámere);



f)    navrhovateľ:

i)    vezme späť akýkoľvek návrh, o ktorom prebieha konanie, týkajúci sa toho istého zaobchádzania, ktoré údajne porušuje ustanovenia druhej kapitoly (Ochrana investícií), podaný na súd alebo na akýkoľvek iný vnútroštátny alebo medzinárodný súd alebo tribunál podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva;

ii)    vyhlási, že neuplatní takýto nárok v budúcnosti, a

iii)    vyhlási, že nebude vymáhať žiadny rozsudok vynesený podľa tohto oddielu skôr, ako sa takýto rozsudok stane právoplatným, a nebude sa usilovať o opravný prostriedok, preskúmanie, revokáciu, zrušenie, revíziu ani začínať žiadne iné podobné konanie na vnútroštátnom alebo domácom súde alebo tribunáli, pokiaľ ide o rozsudok podľa tohto oddielu.

2.    Na účely odseku 1 písm. f) sa pojmom „navrhovateľ“ označuje investor a prípadne miestne usadená spoločnosť. Okrem toho na účely odseku 1 písm. f) bodu i) pojem „navrhovateľ“ zahŕňa všetky osoby, ktoré majú priamo alebo nepriamo vlastnícky podiel v investorovi alebo prípadne v miestne usadenej spoločnosti, alebo ktoré sú investorom alebo prípadne miestne usadenou spoločnosťou kontrolované.

3.    Súd na žiadosť odporcu odmietne vykonávať svoju právomoc, ak navrhovateľ nedodržal ktorúkoľvek z požiadaviek alebo ktorékoľvek z vyhlásení uvedených v odsekoch 1 a 2.



4.    Odsek 1 písm. f) nebráni navrhovateľovi požiadať súdy alebo správne súdy odporcu o nariadenie predbežných ochranných opatrení pred začatím alebo v priebehu konania na ktoromkoľvek z fór na urovnávanie sporov uvedených v článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde). Na účely tohto článku jediným účelom predbežných ochranných opatrení je ochrana práv a záujmov navrhovateľa a tieto opatrenia nesmú zahŕňať náhradu škody alebo riešenie sporu vo veci samej.

5.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že súd odmietne vykonávať svoju právomoc, ak spor vznikol alebo bolo veľmi pravdepodobné, že vznikne, v čase, keď navrhovateľ nadobudol vlastníctvo investície, ktorá je predmetom sporu, alebo nad ňou získal kontrolu, a súd na základe skutkových okolností skonštatuje, že hlavným účelom nadobudnutia vlastníctva investície alebo získania kontroly nad ňou navrhovateľom je uplatnenie nároku podľa tohto oddielu. Uvedeným nie sú dotknuté iné výhrady týkajúce sa právomoci, ktoré by súd mohol zohľadniť.

ČLÁNOK 3.8

Financovanie treťou stranou

1.    Každá strana sporu, ktorá využíva financovanie treťou stranou, oznámi druhej strane sporu a súdu meno a adresu tejto tretej strany, ktorá financovanie poskytuje.

2.    Takéto oznámenie sa uskutoční v čase uplatnenia nároku alebo bezodkladne po tom, ako sa financovanie treťou stranou dohodne, daruje alebo poskytne.



ČLÁNOK 3.9

Súd prvého stupňa

1.    Týmto sa zriaďuje súd prvého stupňa (ďalej len „súd“), ktorý bude prejednávať nároky uplatnené podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde).

2.    Výbor po nadobudnutí platnosti tejto dohody vymenuje šiestich členov súdu. Na účely tohto vymenovania:

a)    strana EÚ nominuje dvoch členov;

b)    Singapur nominuje dvoch členov a

c)    strana EÚ a Singapur spoločne nominujú dvoch členov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadneho z členských štátov Únie ani Singapuru.

3.    Výbor sa môže rozhodnúť, že zvýši alebo zníži počet členov súdu o násobok troch. Dodatočné vymenovania sa uskutočnia na rovnakom základe, ako sa stanovuje v odseku 2.

4.    Členovia musia mať kvalifikáciu požadovanú vo svojich príslušných krajinách na ustanovenie do sudcovskej funkcie alebo musia byť právnikmi, ktorí sú uznávanými odborníkmi. Musia mať osobitné vedomosti alebo skúsenosti v oblasti medzinárodného práva verejného. Je žiaduce, aby mali odborné znalosti predovšetkým z oblasti medzinárodného investičného práva, medzinárodného obchodného práva a z riešenia sporov vyplývajúcich z medzinárodných investičných alebo obchodných dohôd.



5.    Členovia sa vymenúvajú na funkčné obdobie ôsmich rokov. Počiatočné funkčné obdobie troch žrebom určených osôb zo šiestich osôb vymenovaných bezprostredne po nadobudnutí platnosti tejto dohody sa však predĺži na dvanásť rokov. Funkčné obdobie menovaného člena sa môže ku koncu obnoviť rozhodnutím výboru. Voľné miesta sa obsadzujú, len čo sa uvoľnia. Osoba menovaná, aby nahradila osobu, ktorej funkčné obdobie sa neskončilo, bude zastávať funkciu do konca zostávajúceho funkčného obdobia svojho predchodcu. Osoba, ktorá zasadá v senáte súdu v čase, keď sa skončí jej funkčné obdobie, môže na základe povolenia predsedu súdu naďalej zasadať v tomto senáte až do ukončenia konania tohto senátu, a výlučne na tieto účely sa naďalej považuje za člena súdu.

6.    Súd má predsedu a podpredsedu, ktorí zodpovedajú za organizačné otázky. Vymenúvajú sa na funkčné obdobie štyroch rokov a vyberú sa žrebovaním spomedzi členov, ktorí boli vymenovaní podľa odseku 2 písm. c). Funkciu vykonávajú na rotačnom základe, pričom žrebovanie vykonáva predseda výboru. Predsedu v prípade jeho neprítomnosti nahradí podpredseda.

7.    Súd prejednáva veci v senátoch zložených z troch členov, pričom jeden z nich je vymenovaný podľa odseku 2 písm. a), jeden podľa odseku 2 písm. b) a jeden podľa odseku 2 písm. c). Senátu predsedá člen, ktorý bol vymenovaný podľa odseku 2 písm. c).

8.    Do 90 dní od uplatnenia nároku podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde) predseda súdu vymenuje na rotačnom základe členov senátu súdu, ktorý bude prejednávať príslušnú vec, pričom zabezpečí, aby bolo zloženie každého senátu náhodné a nepredvídateľné a aby mali všetci členovia rovnakú príležitosť vykonávať svoju funkciu.



9.    Bez ohľadu na odsek 7 sa strany sporu môžu dohodnúť, že vec prejedná jediný člen. Tohto člena vyberie predseda súdu spomedzi členov vymenovaných podľa odseku 2 písm. c). Odporca takúto žiadosť navrhovateľa s porozumením zváži, a to najmä, ak je navrhovateľ malý alebo stredný podnik alebo ak nárokovaná náhrada škody alebo odškodnenie sú pomerne nízke. Takáto žiadosť by sa mala predložiť súčasne s uplatnením nároku podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde).

10.    Súd vypracuje svoj vlastný rokovací poriadok.

11.    Členovia súdu zabezpečia, aby boli k dispozícii a schopní vykonávať funkcie stanovené v tomto oddiele.

12.    S cieľom zabezpečiť, aby boli členovia k dispozícii, vyplácajú sa im mesačné paušálne honoráre, o výške ktorých rozhodne výbor. Predseda súdu a v prípade potreby podpredseda dostáva odmenu zodpovedajúcu odmene určenej podľa článku 3.10 ods. 11 (Odvolací súd) za každý odpracovaný deň pri plnení funkcie predsedu súdu podľa tohto oddielu.

13.    Paušálny honorár a denné odmeny pre predsedu alebo podpredsedu súdu, ak plní funkciu predsedu súdu podľa tohto oddielu, hradia rovným dielom obe zmluvné strany na účet spravovaný sekretariátom ICSID. V prípade, že jedna zmluvná strana neuhradí mesačný paušálny honorár alebo denné odmeny, môže sa rozhodnúť ich zaplatiť druhá zmluvná strana. Všetky takéto nedoplatky zostávajú splatnými, a to aj s príslušným úrokom.



14.    Pokiaľ výbor neprijme rozhodnutie podľa odseku 15, sumy ostatných odmien a výdavkov členov senátu súdu budú sumy určené podľa pravidla 14 ods. 1 administratívnych a finančných predpisov Dohovoru ICSID v platnosti k dátumu uplatnenia nároku, pričom súd ich rozdelí medzi strany sporu v súlade s článkom 3.21 (Trovy).

15.    Rozhodnutím výboru možno paušálny honorár a iné odmeny a výdavky natrvalo zmeniť na pravidelnú mzdu. V takomto prípade členovia pracujú na plný úväzok a výbor stanoví ich odmenu a s tým súvisiace organizačné otázky. V uvedenom prípade členovia nemajú povolené vykonávať žiadne povolanie, platené ani neplatené, pokiaľ im predseda súdu neudelí mimoriadnu výnimku.

16.    Sekretariát ICSID plní úlohy sekretariátu súdu a poskytuje mu primeranú podporu. Súd rozdelí výdavky vynaložené na takúto podporu medzi strany sporu podľa článku 3.21 (Trovy).

ČLÁNOK 3.10

Odvolací súd

1.    Týmto sa zriaďuje stály odvolací súd na prejednávanie odvolaní vo veci predbežných rozsudkov vynesených súdom.



2.    Výbor po nadobudnutí platnosti tejto dohody vymenuje šiestich členov odvolacieho súdu. Na účely tohto vymenovania:

a)    strana EÚ nominuje dvoch členov;

b)    Singapur nominuje dvoch členov a

c)    strana EÚ a Singapur spoločne nominujú dvoch členov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadneho z členských štátov Únie ani Singapuru.

3.    Výbor sa môže rozhodnúť, že zvýši alebo zníži počet členov odvolacieho súdu o násobok troch. Dodatočné vymenovania sa uskutočnia na rovnakom základe, ako sa stanovuje v odseku 2.

4.    Členovia odvolacieho súdu musia mať kvalifikáciu požadovanú vo svojich príslušných krajinách na ustanovenie do najvyšších sudcovských funkcií alebo musia byť právnikmi, ktorí sú uznávanými odborníkmi. Musia mať osobitné vedomosti alebo odborné znalosti v oblasti medzinárodného práva verejného. Je žiaduce, aby mali odborné znalosti predovšetkým z oblasti medzinárodného investičného práva, medzinárodného obchodného práva a z riešenia sporov vyplývajúcich z medzinárodných investičných alebo obchodných dohôd.



5.    Členovia odvolacieho súdu sa vymenúvajú na funkčné obdobie ôsmich rokov. Počiatočné funkčné obdobie troch žrebom určených osôb zo šiestich osôb vymenovaných bezprostredne po nadobudnutí platnosti tejto dohody sa však predĺži na dvanásť rokov. Funkčné obdobie menovaného člena sa môže ku koncu obnoviť rozhodnutím výboru. Voľné miesta sa obsadzujú, len čo sa uvoľnia. Osoba menovaná, aby nahradila osobu, ktorej služobné funkčné obdobie sa neskončilo, bude zastávať funkciu do konca zostávajúceho funkčného obdobia svojho predchodcu. Osoba, ktorá zasadá v senáte odvolacieho súdu v čase, keď sa skončí jej funkčné obdobie, môže na základe povolenia predsedu odvolacieho súdu naďalej zasadať v tomto senáte až do ukončenia konania tohto senátu, a výlučne na tieto účely sa naďalej považuje za člena odvolacieho súdu.

6.    Odvolací súd má predsedu a podpredsedu, ktorí zodpovedajú za organizačné otázky. Vymenúvajú sa na funkčné obdobie štyroch rokov a vyberú sa žrebovaním spomedzi členov odvolacieho súdu, ktorí boli vymenovaní podľa odseku 2 písm. c). Funkciu vykonávajú na rotačnom základe, pričom žrebovanie vykonáva predseda výboru. Predsedu v prípade jeho neprítomnosti nahradí podpredseda.

7.    Odvolací súd prejednáva veci v senátoch zložených z troch členov, pričom jeden z nich je vymenovaný podľa odseku 2 písm. a), jeden podľa odseku 2 písm. b) a jeden podľa odseku 2 písm. c). Senátu predsedá člen, ktorý bol vymenovaný podľa odseku 2 písm. c).

8.    Predseda odvolacieho súdu vymenuje na rotačnom základe členov senátu odvolacieho súdu, ktorý bude prejednávať odvolanie, pričom zabezpečí, aby bolo zloženie každého senátu náhodné a nepredvídateľné a aby mali všetci členovia rovnakú príležitosť vykonávať svoju funkciu.

9.    Odvolací súd vypracuje svoj vlastný rokovací poriadok.



10.    Členovia odvolacieho súdu zabezpečia, aby boli k dispozícii a schopní vykonávať funkcie stanovené v tomto oddiele.

11.    S cieľom zabezpečiť, aby boli členovia k dispozícii, vyplácajú sa im mesačné paušálne honoráre a dostávajú odmenu za každý deň odpracovaný pri výkone funkcie člena, ktoré sa stanovia rozhodnutím výboru. Predseda odvolacieho súdu a v prípade potreby podpredseda dostanú odmenu za každý deň odpracovaný pri výkone funkcie predsedu odvolacieho súdu podľa tohto oddielu.

12.    Paušálny honorár a denné odmeny predsedu alebo podpredsedu odvolacieho súdu, ak vykonáva funkciu predsedu odvolacieho súdu podľa tohto oddielu, hradia rovným dielom obe zmluvné strany na účet spravovaný sekretariátom ICSID. V prípade, že jedna zmluvná strana neuhradí mesačný paušálny honorár alebo denné odmeny, môže sa rozhodnúť ich zaplatiť druhá zmluvná strana. Všetky takéto nedoplatky zostávajú splatnými, a to aj s príslušným úrokom.

13.    Rozhodnutím výboru možno paušálny honorár a denné odmeny natrvalo zmeniť na pravidelnú mzdu. V takomto prípade členovia odvolacieho súdu pracujú na plný úväzok a výbor stanoví ich odmenu a s tým súvisiace organizačné otázky. V uvedenom prípade členovia odvolacieho súdu nemajú povolené vykonávať žiadne povolanie, platené ani neplatené, pokiaľ im predseda odvolacieho súdu neudelí mimoriadnu výnimku.

14.    Sekretariát ICSID plní úlohy sekretariátu odvolacieho súdu s poskytuje mu primeranú podporu. Súd rozdelí výdavky vynaložené na takúto podporu medzi strany sporu podľa článku 3.21 (Trovy).



ČLÁNOK 3.11

Etika

1.    Členovia súdu a odvolacieho súdu sa vyberajú spomedzi osôb, ktorých nezávislosť je nepochybná. Nesmú byť spojení so žiadnou vládou 28 , a predovšetkým nesmú dostávať pokyny od žiadnej vlády ani organizácie, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa sporu. Nezúčastňujú sa posudzovania žiadneho sporu, v prípade ktorého by mohol vzniknúť priamy či nepriamy konflikt záujmov. Konajú pri tom v súlade s prílohou 7 (Kódex správania pre členov súdu, odvolacieho súdu a mediátorov). Po svojom vymenovaní nesmú vystupovať ako právni zástupcovia, znalci menovaní stranou sporu, ani svedkovia v žiadnom prebiehajúcom ani novom spore vo veci ochrany investícií podľa tejto ani žiadnej inej dohody alebo vnútroštátneho práva.

2.    Ak sa strana sporu domnieva, že niektorý člen je v konflikte záujmov, zašle predsedovi súdu, resp. predsedovi odvolacieho súdu, oznámenie o námietke voči vymenovaniu tohto člena. Toto oznámenie o námietke sa zašle do 15 dní odo dňa, keď bolo strane sporu oznámené zloženie príslušného senátu súdu alebo odvolacieho súdu, resp. do 15 dní odo dňa, keď sa táto strana dozvedela príslušné skutočnosti, ak o nich dôvodne nemohla vedieť v čase vytvárania tohto senátu. V oznámení o námietke sa uvedú dôvody, pre ktoré sa namieta.



3.    Ak sa v lehote 15 dní odo dňa oznámenia o námietke člen, proti ktorému bola námietka podaná, rozhodne nevzdať sa členstva v danom senáte, predseda súdu, resp. predseda odvolacieho súdu po vypočutí strán sporu a po tom, ako poskytne členovi možnosť predložiť prípadné pripomienky, vydá rozhodnutie v lehote 45 dní odo dňa doručenia oznámenia o námietke a okamžite informuje strany sporu a ostatných členov senátu.

4.    O námietkach voči vymenovaniu predsedu súdu za člena senátu rozhoduje predseda odvolacieho súdu a naopak.

5.    Na základe odôvodneného odporúčania predsedu odvolacieho súdu zmluvné strany môžu prostredníctvom rozhodnutia výboru odvolať člena súdu alebo odvolacieho súdu, ak je jeho správanie nezlučiteľné s povinnosťami stanovenými v odseku 1, ako aj s jeho zotrvaním vo funkcii člena súdu alebo odvolacieho súdu. Ak sa predmetného správania údajne dopustil predseda odvolacieho súdu, odôvodnené odporúčanie predkladá predseda súdu prvého stupňa. Na obsadzovanie voľných miest, ktoré sa môžu uvoľniť podľa tohto odseku, sa mutatis mutandis vzťahujú články 3.9 ods. 5 (Súd prvého stupňa) a 3.10 ods. 4 (Odvolací súd).



ČLÁNOK 3.12

Mechanizmus urovnávania mnohostranných sporov

Zmluvné strany sa medzi sebou navzájom a spolu s inými obchodnými partnermi budú zasadzovať o vytvorenie mnohostranného investičného tribunálu a odvolacieho mechanizmu na urovnávanie medzinárodných investičných sporov. Po zavedení takéhoto mnohostranného mechanizmu výbor zváži prijatie rozhodnutia, v ktorom sa stanoví, že investičné spory podľa tohto oddielu sa budú riešiť podľa tohto mnohostranného mechanizmu, a v ktorom sa prijmú vhodné prechodné opatrenia.

ČLÁNOK 3.13

Rozhodné právo a pravidlá výkladu

1.    Súd rozhodne, či zaobchádzanie, ktorého sa nárok týka, je porušením povinnosti podľa druhej kapitoly (Ochrana investícií).



2.    S výhradou odseku 3 súd uplatňuje túto dohodu vykladanú v súlade s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve a inými pravidlami a zásadami medzinárodného práva, ktoré sa uplatňujú medzi zmluvnými stranami 29 .

3.    Keď vzniknú závažné pochybnosti, pokiaľ ide o otázky výkladu, ktoré môžu ovplyvniť záležitosti týkajúce sa tejto dohody, výbor môže podľa článku 4.1 (Výbor) ods. 4 písm. f) prijať výklad ustanovení tejto dohody. Výklad prijatý výborom je pre súd a odvolací súd záväzný a každý rozsudok musí byť s daným rozhodnutím v súlade. Výbor môže rozhodnúť, že výklad má záväzný účinok od určitého dátumu.

ČLÁNOK 3.14

Nároky zjavne bez právneho významu

1.    Odporca môže najneskôr 30 dní odo dňa vytvorenia senátu súdu podľa článku 3.9 (Súd prvého stupňa) a v každom prípade pred prvým pojednávaním senátu súdu namietať, že nárok je zjavne bez právneho významu.



2.    Odporca čo najpresnejšie uvedie dôvody tejto námietky.

3.    Súd umožní stranám sporu predložiť k námietke svoje pripomienky a následne na prvom pojednávaní senátu súdu alebo bezodkladne po ňom vydá rozhodnutie alebo predbežný rozsudok vo veci námietky.

4.    Týmto postupom a akýmkoľvek rozhodnutím súdu nie je dotknuté právo odporcu namietať podľa článku 3.15 (Nároky z právneho hľadiska nedôvodné) alebo v priebehu konania právny význam nároku, ani právomoc súdu zaoberať sa inými námietkami ako predbežnou otázkou.

ČLÁNOK 3.15

Nároky z právneho hľadiska nedôvodné

1.    Bez toho aby bola dotknutá právomoc súdu zaoberať sa inými námietkami ako predbežnou otázkou alebo právo odporcu vzniesť akékoľvek takéto námietky v akomkoľvek vhodnom čase, súd sa zaoberá ako predbežnou otázkou a rozhodne ako o predbežnej otázke o akejkoľvek námietke odporcu, ktorou namieta, že z právneho hľadiska nárok uplatnený podľa tohto oddielu alebo ktorákoľvek jeho časť nie sú nárokom, vo veci ktorého možno vydať rozsudok v prospech navrhovateľa podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde), ani keby sa uvádzané skutkové okolnosti považovali za pravdivé. Súd môže zvážiť aj akékoľvek iné relevantné skutočnosti, ktoré nie sú predmetom sporu.



2.    Námietka podľa odseku 1 sa musí súdu predložiť čo najskôr po vytvorení senátu súdu a v každom prípade najneskôr ku dňu, ktorý súd stanovil odporcovi na predloženie odpovede na návrh alebo vyjadrenia k návrhu, alebo v prípade zmeny návrhu ku dňu, ktorý súd stanovil odporcovi na predloženie jeho odpovede na túto zmenu. Námietku podľa odseku 1 nie je možné podať, kým prebieha konanie podľa článku 3.14 (Nároky zjavne bez právneho významu), okrem prípadu, keď súd po náležitom zohľadnení okolností prípadu povolí podanie námietky podľa tohto článku.

3.    Súd po doručení námietky podľa odseku 1 a pokiaľ nepovažuje túto námietku za zjavne nedôvodnú, preruší každé konanie vo veci samej, stanoví harmonogram na posúdenie námietky v súlade s akýmkoľvek iným harmonogramom, ktorý stanovil na posúdenie akejkoľvek inej predbežnej otázky, a vydá rozhodnutie alebo predbežný rozsudok vo veci námietky, ktoré odôvodní.

ČLÁNOK 3.16

Transparentnosť konania

Na spory podľa tohto oddielu sa vzťahuje príloha 8 (Pravidlá prístupu verejnosti k dokumentom a na pojednávania a možnosť tretích osôb urobiť podanie).



ČLÁNOK 3.17

Zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu

1.    Súd prijme, resp. si po konzultácii so stranami sporu môže vyžiadať ústne alebo písomné podanie k otázkam výkladu dohody od zmluvnej strany, ktorá nie je stranou sporu.

2.    Súd nevyvodzuje z nepredloženia podania alebo odpovede na výzvu podľa odseku 1 žiadny záver.

3.    Súd zaistí, aby akékoľvek podanie nenarušilo alebo nenáležite nezaťažilo konanie alebo nespravodlivo nepoškodilo niektorú stranu sporu.

4.    Súd takisto zaistí, aby strany sporu mali primeranú možnosť predložiť pripomienky k akémukoľvek podaniu zmluvnej strany, ktorá nie je stranou sporu.

ČLÁNOK 3.18

Rozsudok

1.    Keď súd rozhodne, že sporné zaobchádzanie je porušením povinnosti podľa druhej kapitoly (Ochrana investícií), môže priznať samostatne alebo spoločne len 30 :



a)    peňažnú náhradu škody a príslušný úrok a

b)    vrátenie majetku za predpokladu, že odporca môže namiesto vrátenia zaplatiť peňažnú náhradu škody a príslušný úrok, ktoré určí súd v súlade s druhou kapitolou (Ochrana investícií).

2.    Peňažná náhrada škody nesmie byť vyššia než škoda, ktorá bola spôsobená navrhovateľovi alebo prípadne jeho miestne usadenej spoločnosti v dôsledku porušenia príslušných ustanovení druhej kapitoly (Ochrana investícií), znížená o akúkoľvek predchádzajúcu náhradu škody alebo odškodnenie, ktoré už dotknutá zmluvná strana poskytla. Súd nepriznáva sankčnú náhradu škody.

3.    Ak sa nárok uplatňuje v mene miestne usadenej spoločnosti, rozsudok sa vydáva tejto miestne usadenej spoločnosti.

4.    Súd vo všeobecnosti vydá predbežný rozsudok do 18 mesiacov odo dňa uplatnenia nároku. Keď súd usúdi, že nemôže vydať predbežný rozsudok do 18 mesiacov, písomne informuje strany sporu o dôvodoch odkladu, pričom uvedie odhadovanú lehotu, v akej predbežný rozsudok vydá. Predbežný rozsudok nadobúda právoplatnosť po uplynutí 90 dní po jeho vydaní, ak sa žiadna strana sporu proti danému rozsudku neodvolala na odvolacom súde.



ČLÁNOK 3.19

Odvolacie konanie

1.    Ktorákoľvek strana sporu môže podať odvolanie proti predbežnému rozsudku na odvolací súd v lehote 90 dní od jeho vydania. Dôvodmi na podanie odvolania sú:

a)    súd pochybil pri výklade alebo uplatňovaní príslušných právnych predpisov;

b)    súd sa dopustil zjavných pochybení pri posúdení skutkového stavu vrátane posúdenia príslušných vnútroštátnych právnych predpisov alebo

c)    dôvody stanovené v článku 52 dohovoru ICSID, pokiaľ nie sú zahrnuté v písmenách a) a b).

2.    Ak odvolací súd zamietne odvolanie, predbežný rozsudok nadobúda právoplatnosť. Keď je zrejmé, že odvolanie je zjavne nedôvodné, odvolací súd môže odvolanie zamietnuť aj v zrýchlenom konaní, a predbežný rozsudok v takom prípade nadobúda právoplatnosť.

3.    Ak je odvolanie dôvodné, odvolací súd zmení alebo zruší právne zistenia a závery predbežného rozsudku v plnom rozsahu alebo čiastočne. Odvolací súd vráti vec na ďalšie konanie súdu, pričom konkrétne uvedie rozsah zmien alebo zrušenia príslušných zistení a záverov súdu. Súd je viazaný zisteniami a závermi odvolacieho súdu a v prípade potreby po vypočutí strán sporu zodpovedajúcim spôsobom prehodnotí svoj predbežný rozsudok. Súd sa usiluje o vydanie zrevidovaného rozsudku do 90 dní od vrátenia veci na opätovné konanie.



4.    Vo všeobecnosti odvolacie konanie netrvá dlhšie ako 180 dní odo dňa, keď strana sporu formálne oznámi svoje rozhodnutie podať odvolanie, do dňa, keď odvolací súd vydá svoje rozhodnutie. Keď odvolací súd usúdi, že nemôže vydať rozhodnutie do 180 dní, písomne informuje strany sporu o dôvodoch odkladu, pričom uvedie odhadovanú lehotu, v akej rozhodnutie vydá. Konanie však v žiadnom prípade netrvá dlhšie ako 270 dní.

5.    Strana sporu, ktorá podáva odvolanie, zloží zábezpeku na trovy odvolacieho konania. Strana sporu poskytne aj každú ďalšiu zábezpeku, ktorú odvolací súd prípadne nariadi.

6.    Ustanovenia článku 3.8 (Financovanie treťou stranou), prílohy 8 (Pravidlá prístupu verejnosti k dokumentom a na pojednávania a možnosť tretích osôb urobiť podanie), článku 3.17 (Zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu) a článku 3.21 (Trovy) sa uplatňujú mutatis mutandis na odvolacie konanie.

ČLÁNOK 3.20

Odškodnenie alebo iná kompenzácia

Odporca nemôže namietať a súd neprijme ako prostriedok obrany protinávrh, právo na započítanie alebo z akéhokoľvek iného dôvodu tvrdenie odporcu, že navrhovateľ na základe poistnej zmluvy alebo zmluvy o ručení získal alebo získa odškodnenie alebo inú kompenzáciu úplne alebo sčasti zodpovedajúce výške škody, nárok na náhradu ktorej si v spore podľa tohto oddielu uplatňuje.



ČLÁNOK 3.21

Trovy

1.    Súd uloží neúspešnej strane sporu povinnosť uhradiť trovy konania. Za výnimočných okolností môže súd rozdeliť trovy medzi strany sporu, ak rozhodne, že rozdelenie trov je vzhľadom na okolnosti prípadu vhodné.

2.    Ďalšie primerané trovy vrátane trov právneho zastúpenia a pomoci znáša neúspešná strana sporu, pokiaľ súd nerozhodne, že takéto rozdelenie trov nie je vzhľadom na okolnosti prípadu vhodné.

3.    Ak strana sporu vo veci uplatnených nárokov uspela len čiastočne, priznaná náhrada trov sa upraví pomerne k počtu alebo miere úspešne uplatnených nárokov.

4.    Ak sú nárok alebo jeho časti zamietnuté na základe uplatnenia článku 3.14 (Nároky zjavne bez právneho významu) alebo článku 3.15 (Nároky z právneho hľadiska nedôvodné), súd uloží neúspešnej strane sporu povinnosť uhradiť všetky trovy súvisiace s takýmto nárokom alebo jeho časťami vrátane trov konania a ďalších primeraných trov vrátane trov právneho zastúpenia a pomoci.



5.    Výbor zváži prijatie doplnkových pravidiel o poplatkoch na účely stanovenia maximálnej sumy trov právneho zastúpenia a pomoci, ktorú môžu znášať určité kategórie neúspešných strán sporu. V takýchto doplnkových pravidlách sa zohľadnia finančné zdroje navrhovateľa, ktorý je fyzickou osobou alebo malým alebo stredným podnikom. Výbor sa usiluje prijať takéto doplnkové pravidlá najneskôr rok po nadobudnutí platnosti tejto dohody.

ČLÁNOK 3.22

Výkon rozsudkov

1.    Rozsudok vynesený podľa tohto oddielu je vykonateľný až po nadobudnutí právoplatnosti podľa článku 3.18 ods. 4 (Rozsudok), článku 3.19 ods. 2 (Odvolacie konanie) alebo článku 3.19 ods. 3 (Odvolacie konanie). Právoplatné rozsudky súdu podľa tohto oddielu sú pre strany sporu záväzné a nemôže sa na ne vzťahovať odvolanie, prehodnotenie, revokácia, zrušenie ani žiadny iný prostriedok nápravy 31 .

2.    Každá zmluvná strana uzná rozsudok vynesený podľa tejto dohody za záväzný a vymáha peňažnú povinnosť na svojom území, akoby išlo o právoplatný rozsudok súdu danej zmluvnej strany.



3.    Výkon rozsudku sa riadi právnymi predpismi upravujúcimi výkon rozsudkov alebo rozhodcovských rozsudkov, ktoré platia tam, kde sa takýto výkon žiada.

4.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že článok 4.11 (Absencia priameho účinku) štvrtej kapitoly (Inštitucionálne, všeobecné a záverečné ustanovenia) nebráni uznaniu, výkonu ani presadzovaniu rozsudkov vynesených podľa tohto oddielu.

5.    Na účely článku I Newyorského dohovoru právoplatné rozsudky vydané podľa tohto oddielu sú rozhodcovskými rozsudkami týkajúcimi sa nárokov, ktoré sa považujú za vzniknuté z obchodného vzťahu alebo transakcie.

6.    S výhradou odseku 1 a v záujme väčšej istoty treba uviesť, že ak bol uplatnený nárok v konaní na urovnanie sporu podľa článku 3.6 ods. 1 písm. a) (Uplatnenie nároku na súde), právoplatný rozsudok vydaný podľa tohto oddielu sa považuje za rozsudok podľa oddielu 6 kapitoly IV Dohovoru ICSID.

ČLÁNOK 3.23

Úloha zmluvných strán dohody

1.    Žiadna zmluvná strana neposkytne diplomatickú ochranu ani neuplatní medzinárodný nárok v súvislosti so sporom, v prípade ktorého sa jeden z jej investorov a druhá zmluvná strana dohodli, že ho predložia, alebo ho už predložili, na konanie na urovnanie sporu podľa tohto oddielu, s výnimkou prípadu, keď táto druhá zmluvná strana nedodržiava a neplní rozsudok vynesený v takomto spore. Diplomatická ochrana na účely tohto odseku nezahŕňa neformálne diplomatické výmeny, ktorých jediným účelom je uľahčenie urovnania sporu.



2.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že odsekom 1 sa nevylučuje možnosť, aby zmluvná strana použila postupy urovnávania sporov podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami) v súvislosti so všeobecne záväzným opatrením, a to aj v prípade, keď dané opatrenie údajne porušilo túto dohodu, pokiaľ ide o konkrétnu investíciu, v súvislosti s ktorou bol uplatnený nárok podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde), a nie je ním dotknutý článok 3.17 (Zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu).

ČLÁNOK 3.24

Spojenie vecí

1.    Ak dva alebo viaceré nároky, ktoré boli uplatnené samostatne podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde), spája právna alebo skutková otázka a vyplývajú z tých istých udalostí alebo okolností, strana sporu môže požiadať o vytvorenie samostatného senátu súdu (ďalej aj „senát rozhodujúci v spojených veciach“) a požiadať, aby takýto senát vydal rozhodnutie o spojení vecí v súlade s

a)    dohodou všetkých strán sporu, na ktoré sa má uvedené rozhodnutie vzťahovať, pričom v takomto prípade strany sporu predložia spoločnú žiadosť v súlade s odsekom 3, alebo

b)    odsekmi 2 až 12, ak sa má rozhodnutie vzťahovať len na jedného odporcu.



2.    Strana sporu, ktorá žiada o rozhodnutie o spojení veci, najprv doručí oznámenie ostatným stranám sporu, na ktoré sa má dané rozhodnutie vzťahovať. V oznámení sa uvedú:

a)    názvy a adresy všetkých strán sporu, na ktoré sa má rozhodnutie vzťahovať;

b)    nároky alebo ich časti, na ktoré sa má rozhodnutie vzťahovať, a

c)    dôvody požadovaného rozhodnutia.

Strany sporu sa usilujú dosiahnuť dohodu, pokiaľ ide o požadované rozhodnutie o spojení vecí a o uplatniteľné pravidlá urovnávania sporov.

3.    Ak strany sporu uvedené v odseku 2 nedosiahnu dohodu o spojení vecí do 30 dní odo dňa oznámenia, jedna strana sporu môže podať žiadosť o rozhodnutie o spojení vecí podľa odsekov 3 až 7. Žiadosť sa písomne doručí predsedovi súdu a všetkým stranám sporu, na ktoré sa má dané rozhodnutie vzťahovať. V takejto žiadosti sa uvádzajú:

a)    názvy a adresy všetkých strán sporu, na ktoré sa má rozhodnutie vzťahovať;

b)    nároky alebo ich časti, na ktoré sa má rozhodnutie vzťahovať, a

c)    dôvody požadovaného rozhodnutia.



Ak strany sporu dosiahnu dohodu o spojení nárokov, podajú predsedovi súdu spoločnú žiadosť v súlade s týmto odsekom.

4.    Pokiaľ predseda súdu v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 neskonštatuje, že žiadosť je zjavne nedôvodná, vytvorí sa senát súdu rozhodujúci v spojených veciach v súlade s článkom 3.9 ods. 8 (Súd prvého stupňa).

5.    Senát súdu rozhodujúci v spojených veciach vedie konanie takto:

a)    pokiaľ sa strany sporu nedohodnú inak, v prípade, že všetky nároky, v súvislosti s ktorými sa žiada o rozhodnutie o spojení vecí, boli uplatnené podľa tých istých pravidiel urovnávania sporov, senát rozhodujúci v spojených veciach koná podľa tých istých pravidiel urovnávania sporov;

b)    ak nároky, v súvislosti s ktorými sa žiada o rozhodnutie o spojení vecí, neboli uplatnené podľa tých istých pravidiel urovnávania sporov:

i)    strany sporu sa môžu dohodnúť na uplatniteľných pravidlách urovnávania sporov dostupných podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde), ktoré sa budú vzťahovať na konanie v spojených veciach, alebo

ii)    ak strany sporu nie sú schopné dohodnúť sa na tých istých pravidlách urovnávania sporov do 30 dní odo dňa podania žiadosti podľa odseku 3, na konanie v spojených veciach sa uplatňujú pravidlá rozhodcovského konania UNCITRAL.



6.    Ak senát rozhodujúci v spojených veciach dospeje k záveru, že dva alebo viaceré nároky, ktoré boli uplatnené podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde) spája právna alebo skutková otázka a vyplývajú z tých istých udalostí alebo okolností, môže v záujme spravodlivého a účinného riešenia nárokov vrátane konzistentnosti rozsudkov a po vypočutí strán sporu rozhodnutím:

a)    prevziať právomoc, konať a rozhodnúť spoločne vo veci všetkých nárokov alebo ich časti alebo

b)    prevziať právomoc, konať a rozhodnúť vo veci jedného alebo viacerých nárokov, rozhodnutie vo veci ktorých by podľa jeho názoru pomohlo pri riešení ostatných nárokov.

7.    Ak bol vytvorený senát rozhodujúci v spojených veciach, navrhovateľ, ktorý si uplatnil nárok podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde) a ktorý nebol uvedený v žiadosti podanej podľa odseku 3, môže senát rozhodujúci v spojených veciach písomne požiadať, aby ho zahrnul do akéhokoľvek rozhodnutia vydaného podľa odseku 6. Takáto žiadosť musí spĺňať požiadavky uvedené v odseku 3.

8.    Na žiadosť strany sporu môže senát rozhodujúci v spojených veciach až do vydania svojho rozhodnutia podľa odseku 6 rozhodnúť o prerušení konania senátu zriadeného podľa článku 3.9 (Súd prvého stupňa), pokiaľ senát zriadený podľa článku 3.9 už svoje konanie neodložil.

9.    Senát súdu zriadený podľa článku 3.9 (Súd prvého stupňa) stráca právomoc rozhodovať vo veci nároku alebo častí nároku, nad ktorou prevzal právomoc senát rozhodujúci v spojených veciach, a konanie senátu zriadeného podľa článku 3.9 (Súd prvého stupňa) sa zodpovedajúcim spôsobom preruší alebo odloží.



10.    Rozsudok senátu rozhodujúceho v spojených veciach týkajúci sa nárokov alebo častí nárokov, nad ktorými prevzal právomoc, je záväzný pre senáty zriadené podľa článku 3.9 (Súd prvého stupňa), pokiaľ ide o tieto nároky, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podľa článku 3.18 ods. 4 (Rozsudok), článku 3.19 ods. 2 (Odvolacie konanie) alebo článku 3.19 ods. 3 (Odvolacie konanie).

11.    Navrhovateľ môže svoj nárok, na ktorý sa vzťahuje spojenie vecí, alebo jeho časť, vziať späť z konania na urovnanie sporu podľa tohto článku pod podmienkou, že takýto nárok alebo jeho časť sa už následne nesmie opätovne uplatniť podľa článku 3.6 (Uplatnenie nároku na súde).

12.    Senát rozhodujúci v spojených veciach môže na žiadosť jednej zo strán sporu prijať také opatrenia, ktoré považuje za vhodné na zachovanie dôvernosti chránených informácií tejto strany sporu vo vzťahu k iným stranám sporu. Takéto opatrenia môžu zahŕňať umožnenie predkladania upravených verzií dokumentov obsahujúcich chránené informácie ostatným stranám sporu alebo opatrenia, ktorými sa zaistí, aby časti pojednávania boli neverejné.

ODDIEL B

RIEŠENIE SPOROV MEDZI ZMLUVNÝMI STRANAMI

ČLÁNOK 3.25

Rozsah pôsobnosti

Ak nie je výslovne stanovené inak, tento oddiel sa uplatňuje v prípade akýchkoľvek nezhôd v súvislosti s výkladom a uplatňovaním ustanovení tejto dohody.



ČLÁNOK 3.26

Konzultácie

1.    Zmluvné strany sa usilujú vyriešiť všetky nezhody súvisiace s výkladom a uplatňovaním ustanovení uvedených v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti) prostredníctvom konzultácií započatých v dobrej viere s cieľom dosiahnuť riešenie na základe vzájomnej dohody.

2.    Zmluvná strana požiada o konzultácie prostredníctvom písomnej žiadosti adresovanej druhej zmluvnej strane a v kópii výboru, v ktorej uvedie dôvody svojej žiadosti vrátane identifikácie sporných opatrení, uplatniteľných ustanovení uvedených v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti) a dôvodov, prečo sú uvedené ustanovenia v danom prípade uplatniteľné.

3.    Konzultácie sa uskutočnia do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a budú prebiehať na území zmluvnej strany, voči ktorej sťažnosť smerovala, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Konzultácie sa považujú za ukončené do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Konzultácie sú dôverné a nie sú nimi dotknuté práva žiadnej zmluvnej strany v rámci akýchkoľvek ďalších konaní.

4.    Konzultácie o naliehavých záležitostiach sa uskutočnia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti a považujú sa za ukončené do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.



5.    Ak zmluvná strana, ktorej je žiadosť o konzultácie adresovaná, neodpovie na žiadosť do desiatich dní odo dňa jej doručenia, alebo ak sa konzultácie neuskutočnia v lehotách stanovených v odseku 3, resp. v odseku 4, alebo ak boli konzultácie ukončené bez toho, aby sa dospelo k riešeniu na základe vzájomnej dohody, sťažujúca sa zmluvná strana môže požiadať o zriadenie rozhodcovského tribunálu v súlade s článkom 3.28 (Začatie rozhodcovského konania).

ČLÁNOK 3.27

Mediácia

Ktorákoľvek zo zmluvných strán môže požiadať druhú zmluvnú stranu, aby začali mediačné konanie v súvislosti s akýmkoľvek opatrením, ktoré má nepriaznivý vplyv na investície medzi zmluvnými stranami podľa prílohy 10 (Mediačné konanie v prípade sporov medzi zmluvnými stranami).

ČLÁNOK 3.28

Začatie rozhodcovského konania

1.    Ak sa zmluvným stranám nepodarí vyriešiť spor prostredníctvom konzultácií ustanovených v článku 3.26 (Konzultácie), sťažujúca sa zmluvná strana môže požiadať o zriadenie rozhodcovského tribunálu v súlade s týmto článkom.



2.    Žiadosť o zriadenie rozhodcovského tribunálu sa podáva písomne zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, a výboru. Sťažujúca sa zmluvná strana vo svojej žiadosti uvedie konkrétne sporné opatrenie a vysvetlí, ako toto opatrenia porušuje ustanovenia uvedené v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti), a to tak, aby bol dostatočne zrejmý právny základ sťažnosti.

ČLÁNOK 3.29

Zriadenie rozhodcovského tribunálu

1.    Rozhodcovský tribunál sa skladá z troch rozhodcov.

2.    Do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti uvedenej v článku 3.28 (Začatie rozhodcovského konania) ods. 1 zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, začnú zmluvné strany konzultácie s cieľom dohodnúť sa na zložení rozhodcovského tribunálu.

3.    V prípade, že zmluvné strany v lehote desiatich dní odo dňa začatia konzultácií uvedených v odseku 2 nie sú schopné dohodnúť sa na predsedovi rozhodcovského tribunálu, predseda výboru alebo jeho zástupca v lehote 20 dní odo dňa začatia konzultácií uvedených v odseku 2 vyberú žrebom jedného rozhodcu, ktorý bude vykonávať funkciu predsedu, zo zoznamu uvedeného v článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 1.

4.    V prípade, že zmluvné strany sa v lehote desiatich dní odo dňa začatia konzultácií uvedených v odseku 2 nie sú schopné dohodnúť na rozhodcoch:



a)    každá zmluvná strana môže v lehote 15 dní odo dňa začatia konzultácií uvedených v odseku 2 vybrať jedného rozhodcu, ktorý nebude vykonávať funkciu predsedu, z osôb na zozname zostavenom podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2, a

b)    ak niektorá zo zmluvných strán nevyberie rozhodcu podľa odseku 4 písm. a), predseda výboru alebo jeho zástupca v lehote 20 dní odo dňa začatia konzultácií uvedených v odseku 2 vyberú žrebom zostávajúceho rozhodcu spomedzi osôb navrhnutých zmluvnou stranou podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2.

5.    Ak zoznam uvedený v článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2 nie je zostavený v lehote požadovanej podľa odseku 4:

a)    ak obe zmluvné strany navrhli osoby podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2, každá zmluvná strana môže vybrať jedného rozhodcu, ktorý nebude vykonávať funkciu predsedu, spomedzi navrhnutých osôb v lehote 15 dní odo dňa začatia konzultácií uvedených v odseku 2. Ak niektorá zmluvná strana rozhodcu nevyberie, predseda výboru alebo jeho zástupca vyberú tohto rozhodcu žrebovaním spomedzi osôb navrhnutých zmluvnou stranou, ktorá nevybrala svojho rozhodcu, alebo

b)    ak len jedna zmluvná strana navrhla osoby podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2, každá zmluvná strana môže vybrať jedného rozhodcu, ktorý nebude vykonávať funkciu predsedu, spomedzi navrhnutých osôb v lehote 15 dní odo dňa začatia konzultácií uvedených v odseku 2. Ak niektorá zmluvná strana nevyberie rozhodcu, predseda výboru alebo jeho zástupca vyberú tohto rozhodcu žrebovaním spomedzi navrhnutých osôb.



6.    Ak zoznam ustanovený v článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 1 nie je zostavený v lehote požadovanej podľa odseku 3, predseda sa vyberie žrebovaním spomedzi bývalých členov Odvolacieho orgánu WTO, ktorí nie sú osobami ani jednej zmluvnej strany.

7.    Za dátum zriadenia rozhodcovského tribunálu sa považuje dátum, keď bol vybraný posledný z troch rozhodcov.

8.    Nahradenie rozhodcov sa uskutoční len z dôvodov podrobne uvedených v pravidlách 19 až 25 prílohy 9 (Rokovací poriadok pre rozhodcovské konanie) a v súlade s tam podrobne uvedenými postupmi.

ČLÁNOK 3.30

Predbežné rozhodnutia o naliehavosti

Ak o to niektorá zmluvná strana požiada, rozhodcovský tribunál vydá do desiatich dní odo dňa svojho zriadenia predbežné rozhodnutie o tom, či pokladá vec za naliehavú.



ČLÁNOK 3.31

Predbežná správa tribunálu

1.    Rozhodcovský tribunál predloží zmluvným stranám predbežnú správu obsahujúcu skutkové zistenia, uplatniteľnosť príslušných ustanovení a základné odôvodnenie všetkých zistení a odporúčaní, a to najneskôr 90 dní odo dňa zriadenia rozhodcovského tribunálu. Ak rozhodcovský tribunál usúdi, že túto lehotu nemožno dodržať, predseda rozhodcovského tribunálu o tom musí bezodkladne písomne informovať zmluvné strany a výbor, pričom uvedie dôvody omeškania a deň predpokladaného predloženia predbežnej správy rozhodcovského tribunálu. Rozhodcovský tribunál by za žiadnych okolností nemal predložiť svoju predbežnú správu neskôr ako 120 dní odo dňa svojho zriadenia.

2.    Ktorákoľvek zmluvná strana môže rozhodcovskému tribunálu predložiť písomnú žiadosť o preskúmanie konkrétnych aspektov predbežnej správy v lehote 30 dní odo dňa jej predloženia.

3.    V naliehavých prípadoch rozhodcovský tribunál vynaloží čo najväčšie úsilie, aby vydal predbežnú správu, a každá zmluvná strana môže rozhodcovskému tribunálu predložiť písomnú žiadosť o preskúmanie konkrétnych aspektov predbežnej správy skôr, ako uplynie polovica príslušných lehôt uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.    Po zvážení písomných pripomienok zmluvných strán k predbežnej správe rozhodcovský tribunál môže zmeniť svoju správu a vykonať každé ďalšie preskúmanie, ktoré bude považovať za potrebné. Zistenia záverečného rozhodnutia tribunálu obsahujú dostatočný rozbor argumentov predložených vo fáze predbežného preskúmania a jasné odpovede na písomné pripomienky oboch zmluvných strán.



ČLÁNOK 3.32

Rozhodnutie rozhodcovského tribunálu

1.    Rozhodcovský tribunál predloží svoje rozhodnutie zmluvným stranám a výboru najneskôr do 150 dní odo dňa svojho zriadenia. Ak rozhodcovský tribunál usúdi, že túto lehotu nemožno dodržať, predseda rozhodcovského tribunálu o tom bezodkladne písomne informuje zmluvné strany a výbor a uvedie dôvody omeškania a deň predpokladaného predloženia rozhodnutia rozhodcovského tribunálu. Rozhodcovský tribunál by za žiadnych okolností nemal vydať svoje rozhodnutie neskôr ako 180 dní odo dňa svojho zriadenia.

2.    V naliehavých prípadoch rozhodcovský tribunál vynaloží čo najväčšie úsilie, aby vydal svoje rozhodnutie do 75 dní odo dňa svojho zriadenia. Rozhodcovský tribunál by za žiadnych okolností nemal vydať svoje rozhodnutie neskôr ako 90 dní odo dňa svojho zriadenia.

ČLÁNOK 3.33

Splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu

Každá zmluvná strana prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby v dobrej viere splnila rozhodnutie rozhodcovského tribunálu, a zmluvné strany sa budú snažiť o dosiahnutie dohody v otázke lehoty na splnenie tohto rozhodnutia.



ČLÁNOK 3.34

Primeraná lehota na splnenie rozhodnutia

1.    Najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu zmluvným stranám zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, oznámi sťažujúcej sa zmluvnej strane a výboru lehotu, ktorú bude potrebovať na splnenie rozhodnutia (ďalej len „primeraná lehota“), ak nie je možné rozhodnutie splniť okamžite.

2.    Ak sa zmluvné strany nedohodnú na primeranej lehote na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu, sťažujúca sa zmluvná strana do 20 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 vykonaného zmluvnou stranou, voči ktorej sťažnosť smerovala, písomne požiada rozhodcovský tribunál, aby určil dĺžku primeranej lehoty. Takáto žiadosť sa súčasne oznámi druhej zmluvnej strane a výboru. Pôvodný rozhodcovský tribunál vydá svoje rozhodnutie zmluvným stranám a oznámi ho výboru v lehote 20 dní odo dňa predloženia žiadosti.

3.    Ak niektorý člen pôvodného rozhodcovského tribunálu už nie je k dispozícii, uplatňujú sa postupy stanovené v článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu). Lehota na vydanie rozhodnutia je 35 dní odo dňa predloženia žiadosti uvedenej v odseku 2.

4.    Zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, písomne informuje sťažujúcu sa zmluvnú stranu o pokroku pri plnení rozhodnutia rozhodcovského tribunálu aspoň mesiac pred uplynutím primeranej lehoty.



5.    Primeranú lehotu možno predĺžiť na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.

ČLÁNOK 3.35

Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu

1.    Pred uplynutím primeranej lehoty oznámi zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, sťažujúcej sa zmluvnej strane a výboru všetky opatrenia, ktoré prijala na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu.

2.    V prípade, že medzi zmluvnými stranami sa vyskytnú nezhody týkajúce sa existencie alebo súladu akéhokoľvek opatrenia oznámeného podľa odseku 1 s ustanoveniami uvedenými v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti), sťažujúca sa zmluvná strana môže písomne požiadať pôvodný rozhodcovský tribunál o rozhodnutie v tejto veci. V takejto žiadosti sa uvedie konkrétne sporné opatrenie a ustanovenia uvedené v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti), s ktorými je opatrenie údajne v rozpore, a to spôsobom, aby bol zrejmý právny základ sťažnosti, a vysvetlí sa v nej, ako toto opatrenie porušuje ustanovenia uvedené v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti). Pôvodný rozhodcovský tribunál oznámi svoje rozhodnutie v lehote 45 dní odo dňa predloženia žiadosti.

3.    Ak niektorý člen pôvodného rozhodcovského tribunálu už nie je k dispozícii, uplatňujú sa postupy stanovené v článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu). Lehota na vydanie rozhodnutia je 60 dní odo dňa predloženia žiadosti uvedenej v odseku 2.



ČLÁNOK 3.36

Dočasné prostriedky nápravy v prípade nesplnenia rozhodnutia

1.    Ak zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, neoznámi pred uplynutím primeranej lehoty žiadne opatrenie prijaté na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu, alebo ak rozhodcovský tribunál rozhodne, že neexistuje žiadne opatrenie prijaté na splnenie rozhodnutia alebo že opatrenie oznámené podľa článku 3.35 (Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu) ods. 1 je v rozpore so záväzkami tejto zmluvnej strany vyplývajúcimi z ustanovení uvedených v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti), zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, začne rokovania so sťažujúcou sa zmluvnou stranou s cieľom dospieť k obojstranne prijateľnej dohode o kompenzácii.

2.    Ak sa nedosiahne žiadna dohoda o kompenzácii v lehote 30 dní odo dňa uplynutia primeranej lehoty alebo od predloženia rozhodnutia rozhodcovského tribunálu podľa článku 3.35 (Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu) o tom, že neexistuje žiadne opatrenie prijaté na splnenie rozhodnutia alebo že opatrenie prijaté na splnenie rozhodnutia je v rozpore s ustanoveniami uvedenými v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti), sťažujúca sa zmluvná strana je oprávnená na základe oznámenia druhej zmluvnej strane a výboru prijať primerané opatrenia na úrovni rovnocennej zrušeniu alebo obmedzeniu spôsobenému daným porušením. V oznámení sa takéto opatrenia uvedú. Sťažujúca sa zmluvná strana môže prijať takéto opatrenia kedykoľvek po uplynutí desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smerovala, pokiaľ zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, nepožiadala o rozhodcovské konanie podľa odseku 3.



3.    Ak sa zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, domnieva, že prijaté opatrenia nie sú rovnocenné zrušeniu alebo obmedzeniu spôsobenému porušením, môže písomne požiadať pôvodný rozhodcovský tribunál o rozhodnutie v tejto veci. Takáto žiadosť sa oznámi sťažujúcej sa zmluvnej strane a výboru pred uplynutím desaťdňovej lehoty uvedenej v odseku 2. Pôvodný rozhodcovský tribunál po prípadnom vyžiadaní si stanoviska expertov oznámi zmluvným stranám a výboru svoje rozhodnutie o úrovni pozastavenia plnenia záväzkov v lehote 30 dní odo dňa predloženia žiadosti. Opatrenia sa nesmú prijať, kým pôvodný rozhodcovský tribunál neoznámi svoje rozhodnutie, a každé opatrenie musí byť v súlade s rozhodnutím rozhodcovského tribunálu.

4.    Ak niektorý člen pôvodného rozhodcovského tribunálu už nie je k dispozícii, uplatňujú sa postupy stanovené v článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu). Lehota na vydanie rozhodnutia je 45 dní odo dňa predloženia žiadosti uvedenej v odseku 3.

5.    Opatrenia predpokladané podľa tohto článku sú dočasné a neuplatňujú sa po tom, čo:

a)    zmluvné strany dosiahli riešenie na základe vzájomnej dohody podľa článku 3.39 (Riešenie na základe vzájomnej dohody) alebo

b)    zmluvné strany dosiahli dohodu o tom, či zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, opatrením oznámeným podľa článku 3.37 (Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia po prijatí dočasných prostriedkov nápravy pre neplnenie rozhodnutia) ods. 1 zabezpečila dosiahnutie súladu s ustanoveniami uvedenými v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti) alebo



c)    akékoľvek opatrenie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami uvedenými v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti), bolo zrušené alebo zmenené tak, aby sa zabezpečil jeho súlad s uvedenými ustanoveniami podľa článku 3.37 (Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia po prijatí dočasných prostriedkov nápravy pre neplnenie rozhodnutia) ods. 2.

ČLÁNOK 3.37

Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia
po prijatí dočasných prostriedkov nápravy pre neplnenie rozhodnutia

1.    Zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, oznámi sťažujúcej sa zmluvnej strane a výboru všetky opatrenia prijaté na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu a informuje ich o svojej žiadosti o ukončenie opatrení uplatňovaných sťažujúcou sa zmluvnou stranou.

2.    Ak zmluvné strany nedosiahnu dohodu o tom, či zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smerovala, oznámeným opatrením zabezpečila dosiahnutie súladu s ustanoveniami uvedenými v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti) v lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, sťažujúca sa zmluvná strana písomne požiada pôvodný rozhodcovský tribunál o rozhodnutie v tejto veci. Takáto žiadosť sa súčasne oznámi druhej zmluvnej strane a výboru. Rozhodcovský tribunál oznámi svoje rozhodnutie zmluvným stranám a výboru v lehote 45 dní odo dňa predloženia žiadosti. Ak rozhodcovský tribunál rozhodne, že opatrenie prijaté na splnenie rozhodnutia je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti), opatrenia uvedené v článku 3.36 (Dočasné prostriedky nápravy v prípade nesplnenia rozhodnutia) sa ukončia.



ČLÁNOK 3.38

Pozastavenie a ukončenie rozhodcovských konaní

1.    Rozhodcovský tribunál na základe písomnej žiadosti oboch zmluvných strán kedykoľvek pozastaví svoju činnosť na obdobie, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú a ktoré nepresahuje 12 mesiacov, a svoju činnosť obnoví na konci tohto dohodnutého obdobia na základe písomnej žiadosti sťažujúcej sa zmluvnej strany alebo pred koncom tohto dohodnutého obdobia na základe písomnej žiadosti oboch zmluvných strán. Ak sťažujúca sa zmluvná strana nepožiada o obnovenie činnosti rozhodcovského tribunálu pred uplynutím dohodnutého obdobia pozastavenia činnosti, postupy urovnávania sporov začaté podľa tohto oddielu sa považujú za ukončené. S výhradou článku 3.45 (Vzťah k záväzkom vyplývajúcim z členstva vo WTO) nie sú pozastavením a ukončením činnosti rozhodcovského tribunálu dotknuté práva žiadnej zo zmluvných strán v inom konaní.

2.    Zmluvné strany sa môžu kedykoľvek písomne dohodnúť na ukončení postupov urovnávania sporov začatých podľa tohto oddielu.

ČLÁNOK 3.39

Riešenie na základe vzájomnej dohody

Zmluvné strany môžu kedykoľvek dospieť k riešeniu sporu na základe vzájomnej dohody podľa tohto oddielu. Každé takéto riešenie oznámia výboru a rozhodcovskému tribunálu, ak bol zriadený. Ak sa vyžaduje, aby bolo rozhodnutie schválené podľa príslušných domácich postupov niektorej zmluvnej strany, uvedie sa táto skutočnosť v oznámení, a postupy urovnávania sporov začaté podľa tohto oddielu sa pozastavia. Ak sa takéto schválenie nevyžaduje, resp. po oznámení ukončenia všetkých takýchto domácich postupov, sa konanie ukončí.



ČLÁNOK 3.40

Rokovací poriadok

1.    Postupy urovnávania sporov podľa tohto oddielu sú upravené v prílohe 9 (Rokovací poriadok pre rozhodcovské konanie).

2.    Pojednávania rozhodcovského tribunálu sú verejné v súlade s prílohou 9 (Rokovací poriadok pre rozhodcovské konanie).

ČLÁNOK 3.41

Predkladanie informácií

1.    Rozhodcovský tribunál môže na žiadosť niektorej zo zmluvných strán alebo z vlastného podnetu získať informácie z akéhokoľvek zdroja vrátane zmluvných strán zúčastnených na spore, ktorý pokladá za vhodný vo vzťahu ku konaniu rozhodcovského tribunálu. Rozhodcovský tribunál má tiež právo vyžiadať si príslušné stanovisko expertov, ak to pokladá za vhodné. Rozhodcovský tribunál vopred konzultuje výber týchto expertov so zmluvnými stranami. Všetky takto získané informácie sa musia oznámiť obom zmluvným stranám a musia sa im predložiť na vyjadrenie.

2.    Zainteresované fyzické alebo právnické osoby zmluvných strán sú v súlade s prílohou 9 (Rokovací poriadok pre rozhodcovské konanie) oprávnené predložiť rozhodcovskému tribunálu informácie amicus curiae.



ČLÁNOK 3.42

Pravidlá výkladu

Rozhodcovský tribunál vykladá ustanovenia uvedené v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti) v súlade s obyčajovými výkladovými pravidlami medzinárodného práva verejného vrátane tých, ktoré sú kodifikované vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve. Ak je určitý záväzok vyplývajúci z tejto dohody totožný so záväzkom vyplývajúcim z Dohody o založení WTO, rozhodcovský tribunál vezme do úvahy akýkoľvek príslušný výklad stanovený v rozhodnutiach orgánu WTO na urovnávanie sporov. Rozhodnutia rozhodcovského tribunálu nemôžu rozširovať ani obmedzovať práva a povinnosti stanovené v ustanoveniach uvedených v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti).

ČLÁNOK 3.43

Rozhodnutia rozhodcovského tribunálu

1.    Rozhodcovský tribunál vynaloží čo najväčšie úsilie, aby sa ku každému rozhodnutiu dospelo konsenzom. Ak však k rozhodnutiu nie je možné dospieť konsenzom, rozhodnutie v danej veci sa prijme väčšinou hlasov.

2.    Každé rozhodnutie rozhodcovského tribunálu je záväzné pre zmluvné strany a nezakladá žiadne práva ani povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. Rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, uplatniteľnosť príslušných ustanovení uvedených v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti) a základné odôvodnenie všetkých zistení a záverov, ku ktorým rozhodcovský tribunál dospel. Výbor sprístupní rozhodnutie rozhodcovského tribunálu verejnosti v celom rozsahu, s výnimkou prípadov, keď sa rozhodne tak neurobiť s cieľom zabezpečiť dôvernosť akýchkoľvek informácií, ktoré jedna zo zmluvných strán označila za dôverné.



ČLÁNOK 3.44

Zoznamy rozhodcov

1.    Zmluvné strany po nadobudnutí platnosti tejto dohody zostavia zoznam piatich osôb, ktoré sú ochotné a schopné zastávať funkciu predsedu rozhodcovského tribunálu uvedeného v článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu).

2.    Výbor najneskôr do šiestich mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto dohody zostaví zoznam aspoň desiatich osôb, ktoré sú ochotné a schopné zastávať funkciu rozhodcov. Každá zmluvná strana po nadobudnutí platnosti tejto dohody navrhne aspoň päť osôb na vykonávanie funkcie rozhodcu.

3.    Výbor zabezpečí udržiavanie zoznamu osôb na vykonávanie funkcie predsedu zostaveného podľa odseku 1 a zoznamu osôb na vykonávanie funkcie rozhodcu zostaveného podľa odseku 2.

4.    Rozhodcovia musia mať osobitné vedomosti alebo skúsenosti v oblasti práva a medzinárodného obchodu alebo v oblasti urovnávania sporov vyplývajúcich z medzinárodných obchodných dohôd. Musia byť nezávislí, musia vykonávať funkciu osobne, nesmú byť spojení s vládou žiadnej zmluvnej strany a musia konať v súlade s prílohou 11 (Kódex správania pre rozhodcov a mediátorov).



ČLÁNOK 3.45

Vzťah k záväzkom vyplývajúcim z členstva vo WTO

1.    Uplatnením ustanovení tohto oddielu o urovnávaní sporov nie sú dotknuté žiadne opatrenia v rámci WTO vrátane konaní o urovnaní sporov.

2.    Bez ohľadu na odsek 1, ak však niektorá zo zmluvných strán začala v súvislosti s konkrétnym opatrením konanie o urovnaní sporu, buď podľa tohto oddielu alebo podľa Dohody o založení WTO, nemôže začať konanie o urovnaní sporu týkajúce sa toho istého opatrenia na inom fóre dovtedy, kým sa neskončí prvé konanie. Zmluvné strany okrem toho nezačnú konania o urovnaní sporu podľa tohto oddielu a podľa Dohody o založení WTO s výnimkou prípadu, keď sa spor týka záväzkov, ktoré sa v rámci uvedených dvoch dohôd výrazne odlišujú, alebo keď zvolené fórum nemôže rozhodnúť o žiadosti o nápravu plnenia tohto záväzku z procesných alebo jurisdikčných dôvodov, pričom táto nemožnosť nie je spôsobená porušením povinnosti zmluvnej strany, ktorá je stranou sporu, konať s náležitou starostlivosťou.

3.    Na účely odseku 2:

a)    konania o urovnaní sporov podľa Dohody o založení WTO sa pokladajú za začaté od momentu podania žiadosti zmluvnej strany o zriadenie rozhodcovského tribunálu podľa článku 6 Dohovoru WTO o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov, ktorý tvorí prílohu 2 k Dohode o založení WTO, a pokladajú sa za ukončené, keď orgán WTO na urovnávanie sporov prijme správu rozhodcovského tribunálu a/alebo prípadne správu odvolacieho orgánu podľa článku 16 a článku 17 ods. 14 uvedeného dohovoru, a



b)    konania o urovnaní sporov podľa tohto oddielu sa pokladajú za začaté od momentu podania žiadosti zmluvnej strany o zriadenie rozhodcovského tribunálu podľa článku 3.28 (Začatie rozhodcovského konania) ods. 1 a pokladajú sa za ukončené, keď rozhodcovský tribunál vydá svoje rozhodnutie zmluvným stranám a výboru podľa článku 3.32 (Rozhodnutie rozhodcovského tribunálu) ods. 2 alebo keď zmluvné strany dospejú k riešeniu na základe vzájomnej dohody podľa článku 3.39 (Riešenie na základe vzájomnej dohody).

4.    Žiadne z ustanovení tohto oddielu nebráni zmluvnej strane, aby uplatnila pozastavenie plnenia záväzkov, ktoré schválil orgán WTO na urovnávanie sporov. Na Dohodu o založení WTO ani na EUSFTAS sa nemožno odvolávať cieľom zabrániť zmluvnej strane prijať primerané opatrenia podľa článku 3.36 (Dočasné prostriedky nápravy v prípade nesplnenia rozhodnutia) tohto oddielu.

ČLÁNOK 3.46

Lehoty

1.    Všetky lehoty stanovené v tomto oddiele vrátane lehôt, ktoré majú rozhodcovské tribunály na oznámenie svojich rozhodnutí, sa počítajú v kalendárnych dňoch, pričom prvým dňom je deň nasledujúci po úkone alebo skutočnosti, na ktorú odkazujú, pokiaľ nie je stanovené inak.

2.    Všetky lehoty uvedené v tomto oddiele sa môžu zmeniť na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.



ŠTVRTÁ KAPITOLA

INŠTITUCIONÁLNE, VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 4.1

Výbor

1.    Zmluvné strany týmto zriaďujú výbor zložený zo zástupcov zmluvnej strany EÚ a Singapuru.

2.    Výbor obvykle zasadá každé dva roky striedavo v Únii alebo Singapure alebo bez zbytočného odkladu na žiadosť niektorej zo zmluvných strán. Výboru spolupredsedá minister obchodu a priemyslu Singapuru a člen Európskej komisie zodpovedný za obchod alebo ich príslušní zástupcovia. Výbor sa dohodne na svojom harmonograme zasadnutí a stanoví svoj program a môže prijať vlastný rokovací poriadok.

3.    Výbor:

a)    zabezpečuje riadne fungovanie tejto dohody;

b)    dohliada na vykonávanie a uplatňovanie tejto dohody a uľahčuje ich a podporuje všeobecné ciele dohody;



c)    posudzuje spôsoby ďalšieho posilnenia investičných vzťahov medzi zmluvnými stranami;

d)    skúma problémy, ktoré môžu vzniknúť pri vykonávaní tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami) a zváži ich možné zlepšenie, predovšetkým so zreteľom na skúsenosti a dianie na iných medzinárodných fórach;

e)    všeobecne preskúmava fungovanie tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami), pričom zohľadňuje akékoľvek otázky vyplývajúce z úsilia o zriadenie mechanizmu urovnávania mnohostranných sporov, ktorý sa predpokladá v článku 3.12 (Mechanizmus urovnávania mnohostranných sporov).

f)    bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tretej kapitoly (Urovnávanie sporov), usiluje sa riešiť problémy, ktoré môžu vzniknúť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, alebo riešiť spory, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s výkladom alebo uplatňovaním tejto dohody, a

g)    posudzuje akékoľvek iné záležitosti týkajúce sa oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda.

4.    Výbor sa môže na základe dohody zmluvných strán a po ukončení ich príslušných právnych požiadaviek a postupov rozhodnúť:

a)    vymenovať členov súdu a členov odvolacieho súdu podľa článku 3.9 ods. 2 (Súd prvého stupňa) a článku 3.10 ods. 2 (Odvolací súd), znížiť alebo zvýšiť počet členov podľa článku 3.9 ods. 3 a článku 3.10 ods. 3 a odvolať člena súdu alebo odvolacieho súdu podľa článku 3.11 ods. 5 (Etika);



b)    stanoviť mesačné paušálne honoráre členov súdu a odvolacieho súdu podľa článku 3.9 ods. 12 a článku 3.10 ods. 11 a sumu denných odmien členov pôsobiacich v senáte odvolacieho súdu a predsedov súdu a odvolacieho súdu podľa článku 3.10 ods. 12 a článku 3.9 ods. 13;

c)    zmeniť paušálny honorár a iné odmeny pre členov a výdavky členov súdu a odvolacieho súdu na pravidelnú mzdu podľa článku 3.9 ods. 15 a článku 3.10 ods. 13;

d)    určiť akékoľvek prípadné prechodné opatrenia podľa článku 3.12 (Mechanizmus urovnávania mnohostranných sporov);

e)    prijať doplnkové pravidlá o poplatkoch podľa článku 3.21 ods. 5 (Trovy);

f)    prijať výklad ustanovení tejto dohody, ktorý je záväzný pre zmluvné strany a pre všetky subjekty zriadené podľa tejto dohody vrátane súdu a odvolacieho súdu uvedených v tretej kapitole (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami) a rozhodcovských tribunálov uvedených v tretej kapitole (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami), a

g)    prijať pravidlá, ktorými sa dopĺňajú uplatniteľné pravidlá urovnávania sporov alebo pravidlá uvedené v prílohách. Takéto pravidlá sú záväzné pre súd a odvolací súd uvedený v tretej kapitole (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami) a rozhodcovské tribunály uvedené v tretej kapitole (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami),



ČLÁNOK 4.2

Prijímanie rozhodnutí

1.    Zmluvné strany môžu prijímať rozhodnutia vo výbore v prípadoch ustanovených v tejto dohode. Prijaté rozhodnutia sú záväzné pre zmluvné strany, ktoré musia prijať opatrenia potrebné na ich vykonanie.

2.    Výbor môže vydávať príslušné odporúčania v prípadoch ustanovených v tejto dohode.

3.    Výbor vypracúva rozhodnutia a odporúčania na základe dohody medzi zmluvnými stranami.

ČLÁNOK 4.3

Zmeny

1.    Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmenách tejto dohody. Zmena nadobudne platnosť po tom, čo si zmluvné strany vymenia písomné oznámenia potvrdzujúce, že splnili svoje príslušné platné právne požiadavky a postupy, ako sa stanovuje v nástroji, ktorým sa dohoda mení.

2.    Bez ohľadu na odsek 1 môžu zmluvné strany vo výbore prijať rozhodnutie, ktorým sa mení táto dohoda, v prípadoch ustanovených v tejto dohode.



ČLÁNOK 4.4

Výnimka z dôvodov obozretnosti

1.    Žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že niektorej strane bráni prijať alebo zachovávať z dôvodov obozretnosti primerané opatrenia zamerané napríklad na:

a)    ochranu investorov, vkladateľov, poistencov alebo osôb, voči ktorým má poskytovateľ finančných služieb fiduciárnu povinnosť;

b)    zachovanie bezpečnosti, finančného zdravia, integrity alebo finančnej zodpovednosti poskytovateľov finančných služieb alebo

c)    zabezpečenie integrity a stability finančného systému zmluvnej strany.

2.    Tieto opatrenia nesmú byť väčšou záťažou, než je potrebné na dosiahnutie ich cieľa, a nesmú byť prostriedkom svojvoľnej alebo bezdôvodnej diskriminácie voči poskytovateľom finančných služieb druhej zmluvnej strany v porovnaní s vlastnými obdobnými poskytovateľmi finančných služieb, ani skrytým obmedzením obchodu so službami.

3.    Žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že vyžaduje, aby zmluvná strana zverejňovala informácie týkajúce sa záležitostí a účtov jednotlivých spotrebiteľov alebo akékoľvek dôverné informácie alebo informácie chránené vlastníckymi právami, ktorými disponujú verejnoprávne subjekty.



ČLÁNOK 4.5

Bezpečnostné výnimky

Žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že:

a)    niektorej zo zmluvných strán ukladá povinnosť poskytnúť akúkoľvek informáciu, ktorej zverejnenie je podľa tejto zmluvnej strany v rozpore s jej základnými bezpečnostnými záujmami;

b)    niektorej zo zmluvných strán bráni prijať akékoľvek opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné na ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov:

i)    spojených s výrobou zbraní, munície a vojenského materiálu alebo s obchodom s nimi a súvisiacich s obchodom s iným tovarom a materiálmi a s hospodárskymi činnosťami vykonávanými priamo alebo nepriamo na účely zásobovania vojenského zariadenia;

ii)    v súvislosti s poskytovaním služieb, ktoré sa vykonáva priamo alebo nepriamo na účely zásobovania vojenského zariadenia;

iii)    v súvislosti so štiepnymi a termonukleárnymi materiálmi alebo materiálmi, z ktorých sa vyrábajú, alebo

iv)    prijaté v čase vojny alebo inej krízy medzinárodných vzťahov alebo prijaté na ochranu kritickej verejnej infraštruktúry (to sa týka komunikačnej, energetickej a vodohospodárskej infraštruktúry, ktorá slúži na zaistenie poskytovania základných tovarov a služieb širokej verejnosti) pred úmyselnými pokusmi o jej vyradenie z prevádzky alebo narušenie jej fungovania;



c)    niektorej zmluvnej strane bráni prijať akékoľvek opatrenie v záujme udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti.

ČLÁNOK 4.6

Zdaňovanie

1.    Táto dohoda sa uplatňuje na daňové opatrenia, iba pokiaľ je takéto uplatňovanie potrebné na zabezpečenie účinnosti ustanovení tejto dohody 32 .

2.    Žiadnym z ustanovení tejto dohody nie sú dotknuté práva a povinnosti Singapuru ani Únie alebo niektorého jej členského štátu vyplývajúce z akejkoľvek daňovej zmluvy medzi Singapurom a Úniou alebo niektorým členským štátom Únie. V prípade akéhokoľvek rozporu medzi touto dohodou a takouto zmluvou je vo veci rozpornej otázky rozhodná daná zmluva. V prípade daňovej zmluvy medzi Singapurom a Úniou alebo niektorým jej členským štátom nesú výhradnú zodpovednosť za určenie, či existuje akýkoľvek rozpor medzi touto dohodou a uvedenou zmluvou, príslušné orgány podľa takejto zmluvy.



3.    Žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že niektorej zmluvnej strane bráni, aby prijala alebo zachovala daňové opatrenia, ktoré rozlišujú daňovníkov na základe racionálnych kritérií, ako sú napríklad daňovníci, ktorí nie sú v rovnakej situácii, najmä pokiaľ ide o ich miesto pobytu alebo miesto, kde je investovaný ich kapitál 33 .

4.    Žiadne z ustanovení tejto dohody nebráni v prijímaní alebo zachovávaní opatrení, ktorých cieľom je predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo daňovým únikom podľa daňových ustanovení zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia alebo iných daňových dojednaní alebo vnútroštátnych daňových právnych predpisov.

5.    Žiadne z ustanovení tejto dohody nebráni Singapuru, aby prijal alebo zachovával daňové opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu nadradených záujmov verejnej politiky Singapuru, ktoré vyplývajú z jeho osobitných územných obmedzení.

ČLÁNOK 4.7

Osobitná výnimka

Žiadne z ustanovení tejto dohody sa neuplatňuje na činnosti vykonávané centrálnou bankou alebo menovým orgánom alebo akýmkoľvek iným verejnoprávnym subjektom pri uskutočňovaní menovej alebo devízovej politiky.



ČLÁNOK 4.8

Štátne investičné fondy

Každá zmluvná strana podporuje svoje štátne investičné fondy v tom, aby dodržiavali všeobecne uznávané zásady a postupy – zásady zo Santiaga.

ČLÁNOK 4.9

Zverejňovanie informácií

1.    Žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že od zmluvnej strany vyžaduje, aby sprístupnila dôverné informácie, ktorých zverejnenie by bolo prekážkou presadzovania práva alebo by bolo inak v rozpore s verejným záujmom, alebo by poškodilo oprávnené obchodné záujmy konkrétnych verejných alebo súkromných podnikov.

2.    Ak jedna zo zmluvných strán predloží výboru informácie, ktoré sa podľa jej zákonov a iných právnych predpisov považujú za dôverné, druhá zmluvná strana s týmito informáciami zaobchádza ako s dôvernými, pokiaľ predkladajúca zmluvná strana nesúhlasí s iným zaobchádzaním.



ČLÁNOK 4.10

Plnenie záväzkov

Zmluvné strany prijmú všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia potrebné na splnenie záväzkov, ktoré im vyplývajú z tejto dohody. Zabezpečia, aby sa dosiahli ciele stanovené v tejto dohode.

ČLÁNOK 4.11

Absencia priameho účinku

V záujme väčšej istoty treba uviesť, že žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno vykladať tak, že osobám udeľuje práva alebo ukladá povinnosti iné než práva a povinnosti, ktoré boli vytvorené medzi zmluvnými stranami podľa medzinárodného práva verejného.

ČLÁNOK 4.12

Vzťah k iným dohodám

1.    Táto dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť celkových dvojstranných vzťahov upravených v dohode EUSPCA a tvorí súčasť spoločného inštitucionálneho rámca. Je osobitnou dohodou, ktorou sa vykonávajú obchodné ustanovenia dohody EUSPCA.

2.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že zmluvné strany sa dohodli, že žiadne z ustanovení tejto dohody im neukladá povinnosť konať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s ich záväzkami vyplývajúcimi z Dohody o založení WTO.



3.    a)    Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody sa skončí platnosť dohôd medzi členskými štátmi Únie a Singapurom uvedených v prílohe 5 (Dohody uvedené v článku 4.12) vrátane práv a povinností z nich vyplývajúcich a nahrádzajú sa touto dohodou.

b)    V prípade predbežného vykonávania tejto dohody v súlade s článkom 4.15 (Nadobudnutie platnosti) ods. 4 sa vykonávanie ustanovení dohôd uvedených v prílohe 5 (Dohody uvedené v článku 4.12), ako aj práv a povinností z nich vyplývajúcich, pozastavuje odo dňa predbežného vykonávania. V prípade, že dôjde k ukončeniu predbežného vykonávania tejto dohody a táto dohoda nenadobudne platnosť, pozastavenie sa ukončí a dohody uvedené v prílohe 5 (Dohody uvedené v článku 4.12) nadobudnú platnosť.

c)    Bez ohľadu na odsek 3 písm. a) a b) možno uplatniť nárok na základe ustanovení niektorej z dohôd uvedených v prílohe 5 (Dohody uvedené v článku 4.12), pokiaľ ide o o zaobchádzanie poskytnuté v čase, keď bola dotknutá dohoda platná, v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v uvedenej dohode, a ak neuplynuli viac ako tri roky odo dňa pozastavenia vykonávania dohody podľa odseku 3 písm. b) alebo odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody, ak nie je vykonávanie dohody pozastavené podľa odseku 3 písm. b).



d)    Bez ohľadu na odsek 3 písm. a) a písm. b), ak dôjde k ukončeniu predbežného vykonávania tejto dohody a táto dohoda nenadobudne platnosť, možno uplatniť nárok podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami), pokiaľ ide o zaobchádzanie poskytnuté počas obdobia predbežného vykonávania tejto dohody, ak odo dňa ukončenia predbežného vykonávania neuplynuli viac ako tri roky.

Na účely tohto odseku sa neuplatňuje vymedzenie pojmu „nadobudnutie platnosti tejto dohody“ uvedené v článku 4.15 (Nadobudnutie platnosti) ods. 4 písm. d).

ČLÁNOK 4.13

Územná pôsobnosť

Táto dohoda sa vzťahuje:

a)    pokiaľ ide o Úniu, na územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie, a to za podmienok, ktoré sú v týchto zmluvách stanovené, a

b)    pokiaľ ide o Singapur, na jeho územie.

Odkazy na pojem „územie“ v tejto dohode je potrebné chápať v tomto zmysle, ak sa výslovne nestanovuje inak.



ČLÁNOK 4.14

Prílohy, dodatky, spoločné vyhlásenia, protokoly a dojednania

Prílohy, dodatky, spoločné vyhlásenia, protokoly a dojednania k tejto dohode sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

ČLÁNOK 4.15

Nadobudnutie platnosti

1.    Túto dohodu schvália zmluvné strany v súlade so svojimi vlastnými postupmi.

2.    Táto dohoda nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, keď si zmluvné strany vymenili písomné oznámenia potvrdzujúce, že splnili svoje príslušné platné právne požiadavky a postupy pre nadobudnutie platnosti tejto dohody. Zmluvné strany môžu dohodou stanoviť iný dátum.

3.    Oznámenia sa zasielajú generálnemu tajomníkovi Rady Únie a riaditeľovi divízie pre Severnú Ameriku a Európu ministerstva obchodu a priemyslu Singapuru alebo ich príslušným nástupcom.



4.    a)    Táto dohoda sa predbežne vykonáva od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, keď si Únia a Singapur navzájom oznámili dokončenie svojich príslušných postupov. Zmluvné strany môžu vzájomnou dohodou stanoviť iný dátum.

b)    V prípade, že určité ustanovenia tejto dohody nie je možné predbežne vykonávať, zmluvná strana, ktorá nemôže pristúpiť k takémuto predbežnému vykonávaniu, oznámi druhej zmluvnej strane ustanovenia, ktoré nie je možné predbežne vykonávať.

Bez ohľadu na odsek 4 písm. a), pokiaľ druhá zmluvná strana dokončila potrebné postupy a nevznesie námietky voči predbežnému vykonávaniu v lehote desiatich dní odo dňa oznámenia, že určité ustanovenia nemožno predbežne vykonávať, ustanovenia tejto dohody, ktoré neboli oznámené, sa predbežne vykonávajú od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po oznámení.

c)    Únia alebo Singapur môže ukončiť predbežné vykonávanie písomným oznámením druhej zmluvnej strane. Takéto ukončenie nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po oznámení.

d)    Ak sa táto dohoda alebo určité jej ustanovenia predbežne vykonávajú, pojmom „nadobudnutie platnosti tejto dohody“ sa rozumie deň predbežného vykonávania. Výbor môže vykonávať svoje funkcie počas predbežného vykonávania tejto dohody. Platnosť akéhokoľvek rozhodnutia prijatého v rámci výkonu týchto funkcií sa skončí, len ak sa ukončí predbežné vykonávanie tejto dohody a táto dohoda nenadobudne platnosť.



ČLÁNOK 4.16

Obdobie platnosti

1.    Táto dohoda sa uzatvára na dobu neurčitú.

2.    Zmluvná strana EÚ alebo Singapur môže druhej zmluvnej strane písomne oznámiť svoj úmysel ukončiť platnosť tejto dohody.

3.    Platnosť tejto dohody sa skončí šesť mesiacov po oznámení podľa odseku 2, a to bez toho, aby tým bol dotknutý článok 4.17 (Ukončenie).

4.    V lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2 môže ktorákoľvek zo zmluvných strán požiadať o konzultácie o tom, či by platnosť niektorého ustanovenia tejto dohody mala skončiť neskôr než ku dňu stanovenému v odseku 2. Uvedené konzultácie sa začnú do 30 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti zmluvnou stranou.



ČLÁNOK 4.17

Ukončenie

V prípade, že platnosť tejto dohody sa ukončí podľa článku 4.16 (Obdobie platnosti), zostáva táto dohoda v platnosti počas nasledujúcich 20 rokov od uvedeného dňa, pokiaľ ide o chránené investície uskutočnené pred dátumom ukončenia platnosti tejto dohody. Tento článok sa neuplatňuje v prípade, že dôjde k ukončeniu predbežného vykonávania tejto dohody a táto dohoda nenadobudne platnosť.

ČLÁNOK 4.18

Pristúpenie nových členských štátov Únie

1.    Únia bez zbytočného odkladu oznámi Singapuru každú žiadosť o pristúpenie tretej krajiny k Únii.

2.    V priebehu rokovaní medzi Úniou a kandidátskou krajinou usilujúcou sa o pristúpenie sa Únia bude snažiť:

a)    poskytnúť Singapuru na jeho žiadosť v čo najväčšom možnom rozsahu všetky informácie týkajúce sa akejkoľvek záležitosti, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda, a

b)    zohľadniť všetky obavy vyjadrené Singapurom.



3.    Únia informuje Singapur o výsledkoch prístupových rokovaní s kandidátskou krajinou čo najskôr a Singapuru oznámi nadobudnutie platnosti každého pristúpenia k Únii.

4.    Výbor s dostatočným predstihom pred dátumom pristúpenia preskúma akékoľvek účinky takéhoto pristúpenia na túto dohodu a rozhodne o prípadných potrebných úpravách alebo prechodných opatreniach.

5.    Každý nový členský štát Únie pristúpi k tejto dohode uložením aktu o pristúpení k tejto dohode na Generálnom sekretariáte Rady Európskej únie riaditeľovi divízie pre Severnú Ameriku a Európu ministerstva obchodu a priemyslu Singapuru alebo ich príslušným nástupcom.

ČLÁNOK 4.19

Autentické znenie

Táto dohoda je vyhotovená v dvoch pôvodných vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

(1)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že investície „na území druhej zmluvnej strany“ zahŕňajú investície vo výhradnej hospodárskej zóne alebo v kontinentálnom šelfe, ako sú vymedzené v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982.
(2)    „práva duševného vlastníctva“ sú:a)    všetky kategórie duševného vlastníctva, na ktoré sa vzťahujú oddiely 1 až 7 časti II Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva obsiahnutej v prílohe 1C k Dohode o založení WTO (ďalej len „dohoda TRIPS“), predovšetkým:i)    autorské právo a práva súvisiace s autorským právom;ii)    patenty (v prípade Únie zahŕňajú aj práva odvodené z dodatkových ochranných osvedčení);iii)    ochranné známky;iv)    dizajny;v)    topografie polovodičových obvodov;vi)    zemepisné označenia;vii)    ochrana nezverejnených informácií ab)    práva k odrodám rastlín.
(3)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že príkaz alebo rozsudok, ktoré sú vydané v súdnom alebo správnom konaní, nepredstavujú samé osebe investíciu.
(4)    Pojem „fyzická osoba“ zahŕňa fyzické osoby s trvalým pobytom v Lotyšsku, ktoré nie sú občanmi Lotyšska ani žiadneho iného štátu, ale ktoré majú podľa lotyšských zákonov a iných právnych predpisov nárok na vydanie pasu pre osoby, ktoré nie sú občanmi (cestovný doklad cudzinca);
(5)    Pojem „ústredie“ je hlavné ústredie, v ktorom sa prijímajú konečné rozhodnutia.
(6)    Zmluvná strana EÚ považuje koncepciu „skutočného a trvalého prepojenia“ s hospodárstvom niektorého členského štátu Únie zakotvenú v článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie za rovnocennú s koncepciou „podstatnej podnikateľskej činnosti“. Zmluvná strana EÚ zodpovedajúcim spôsobom rozšíri výhody vyplývajúce z tejto dohody na právnickú osobu založenú v súlade so singapurskými právnymi predpismi, ktorá má na území Singapuru len sídlo alebo ústredie, iba v prípade, keď má táto právnická osoba skutočné a trvalé hospodárske prepojenie s hospodárstvom Singapuru;
(7)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že zmluvné strany sa dohodli, že pojmy „zaobchádzanie“ alebo „opatrenie“ zahŕňajú nečinnosť.
(8)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že táto kapitola sa nevzťahuje na zaobchádzanie s chránenými investormi alebo chránenými investíciami zo strany zmluvnej strany pred nadobudnutím platnosti tejto dohody.
(9)    V prípade zmluvnej strany EÚ „subvencia“ zahŕňa „štátnu pomoc“ vymedzenú v práve Únie.
(10)    Pokiaľ ide o uplatňovanie práva Únie v oblasti štátnej pomoci, v prípade zmluvnej strany EÚ sú príslušnými orgánmi oprávnenými nariadiť opatrenia uvedené v článku 2.2 ods. 4 Európska komisia alebo súd či tribunál členského štátu.
(11)    Vychádza sa z toho, že opatrenie, „ktoré nie je v rozpore so záväzkami zapísanými v listine špecifických záväzkov zmluvnej strany v prílohe 8-A, resp. v prílohe 8-B k ôsmej kapitole (Služby, usadenie sa a elektronický obchod) dohody EUSFTA, zahŕňa akékoľvek opatrenie týkajúce sa niektorého odvetvia, ktoré nie je v príslušnej listine zapísané, a akékoľvek opatrenie, ktoré nie je v rozpore so žiadnou podmienkou, obmedzením alebo výhradou, ktoré sú zapísané v príslušnej listine, vo vzťahu k niektorému odvetviu, a to bez ohľadu na to, či má takéto opatrenie vplyv na „usadenie sa“ vymedzené v článku 8.8 (Vymedzenie pojmov) písm. d) dohody EUSFTA.
(12)    Na účely odseku 2 písm. c) sa faktory, ako je skutočnosť, že zmluvná strana stanovila primerané prechodné obdobie na vykonanie opatrenia alebo že sa zmluvná strana akýmkoľvek iným spôsobom pokúsila riešiť účinky opatrenia na chránené investície uskutočnené pred nadobudnutím jeho účinnosti, zohľadnia pri posudzovaní toho, či opatrenie spôsobuje straty alebo škody chráneným investíciám uskutočneným pred nadobudnutím účinnosti opatrenia.
(13)    Výnimku týkajúcu sa verejného poriadku možno uplatniť, len ak existuje skutočné a dostatočne vážne ohrozenie jedného zo základných záujmov spoločnosti.
(14)    K opatreniam zameraným na zabezpečenie účinného alebo nestranného uloženia alebo výberu priamych daní patria opatrenia prijaté zmluvnou stranou v rámci jej daňového systému, ktoré:a)    sa vzťahujú na investorov nerezidentov alebo na nerezidentné investície na základe skutočnosti, že daňová povinnosť nerezidentov je určená vzhľadom na zdaniteľné položky, ktoré majú zdroj alebo sa nachádzajú na území zmluvnej strany;b)    sa vzťahujú na nerezidentov na zabezpečenie uloženia alebo výberu daní na území zmluvnej strany;c)    sa vzťahujú na nerezidentov alebo rezidentov na účely zamedzenia vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo zamedzenia daňovým únikom vrátane opatrení na zabezpečenie súladu;d)    sa vzťahujú na investície na území alebo z územia druhej zmluvnej strany s cieľom zabezpečiť uloženie daní takýmto spotrebiteľom alebo výber daní od takýchto spotrebiteľov odvodených zo zdrojov na území zmluvnej strany;e)    rozlišujú investorov alebo investície podliehajúce dani z celosvetovo zdaniteľných položiek od iných investorov alebo investícií s ohľadom na rozdielny charakter ich základu dane, alebof)    určujú, prideľujú alebo rozdeľujú príjem, zisk, výnos, stratu, odpočet alebo kredit osôb alebo organizačných zložiek, ktoré sú rezidentmi, alebo medzi prepojenými osobami alebo organizačnými zložkami tej istej osoby na účely zabezpečenia základu dane zmluvnej strany.Termíny alebo pojmy z oblasti daní uvedené v písmene f) a v tejto poznámke pod čiarou sa stanovia podľa vymedzení a pojmov z oblasti daní alebo rovnocenných či podobných vymedzení a pojmov obsiahnutých v domácom práve zmluvnej strany, ktorá prijíma dané opatrenie.
(15)    Zaobchádzanie uvedené v tomto článku zahŕňa zaobchádzanie s chránenými investormi, ktoré priamo alebo nepriamo zasahuje do prevádzky, riadenia, vedenia, údržby a užívania chránených investícií, požívania ich plodov a úžitkov, ich predaja alebo iného nakladania s nimi zo strany chránených investorov.
(16)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že skutočnosť, že nárok chráneného investora bol odmietnutý, zamietnutý alebo neúspešný, nepredstavuje sama osebe odopretie spravodlivosti.
(17)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že k vyjadreniam s cieľom podnietiť investície patria vyjadrenia urobené s cieľom presvedčiť investora, aby v investovaní pokračoval, investície nelikvidoval alebo aby uskutočnil ďalšie investície.
(18)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že zmarenie oprávnených očakávaní opísané v tomto odseku samé osebe neznamená porušenie odseku 2, a takéto zmarenie oprávnených očakávaní musí vzísť z rovnakej udalosti alebo vzniknúť za rovnakých okolností, za akých došlo k porušeniu odseku 2.
(19)    Na účely tohto odseku „písomný zmluvný záväzok“ je písomná dohoda uzavretá samotnou zmluvnou stranou alebo prostredníctvom ktoréhokoľvek zo subjektov uvedených v článku 1.2 (Vymedzenie pojmov) bode 7 s chráneným investorom alebo chránenou investíciou, či už vo forme jedného nástroja alebo viacerých nástrojov, ktorou sa zakladajú vzájomné práva a povinnosti a ktorá je záväzná pre obe strany.
(20)    Na účely tohto článku zmluvná strana marí alebo oslabuje záväzok prostredníctvom výkonu svojej verejnej moci, ak marí alebo oslabuje uvedený záväzok prostredníctvom prijatia, zachovania alebo neprijatia opatrení, ktoré sú záväzné alebo vykonateľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
(21)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že tento článok sa vykladá v súlade s prílohami 1 až 3.
(22)    Uplatňovanie ochranných opatrení možno predĺžiť prostredníctvom ich formálneho opätovného zavedenia v prípade, že výnimočné okolnosti naďalej trvajú, a po tom, ako sa druhej zmluvnej strane oznámi vykonanie prípadného navrhovaného formálneho opätovného zavedenia.
(23)    Zmluvné strany sa dohodli, že pojem „zaobchádzanie“ môže zahŕňať nečinnosť.
(24)    Aby sa predišlo pochybnostiam, odsek 2 písm. b) sa považuje za súhlas zmluvných strán s tým, že miestne usadenú spoločnosť budú považovať za občana iného zmluvného štátu na účely článku 25 odseku 2 písm. b) Dohovoru o riešení sporov z investícií medzi štátmi a občanmi druhých štátov z 18. marca 1965.
(25)    Právnická osoba je:a)    vlastnená fyzickými alebo právnickými osobami druhej zmluvnej strany, ak viac ako 50 percent základného imania v nej skutočne vlastnia fyzické alebo právnické osoby tejto druhej zmluvnej strany;b)    kontrolovaná fyzickými alebo právnickými osobami druhej zmluvnej strany, ak takéto fyzické alebo právnické osoby majú právomoc vymenúvať väčšinu jej riaditeľov alebo inak zo zákona riadiť jej činnosť.
(26)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že:a)    pravidlá príslušných mechanizmov urovnávania sporov sa uplatňujú s výhradou osobitných pravidiel stanovených v tomto oddiele a doplnených rozhodnutiami prijatými podľa článku 4.1 (Výbor) ods. 4 písm. g), ab)    nároky, v prípade ktorých zástupca uplatňuje nárok v mene skupiny zloženej z neurčitého počtu neidentifikovaných navrhovateľov a má v úmysle viesť konanie tak, že bude zastupovať záujmy takýchto navrhovateľov a prijímať všetky rozhodnutia týkajúce sa konania vo veci nároku v ich mene, nie sú prípustné.
(27)    Na účely písmen a) a b) pojem „štát“ zahŕňa aj Úniu, ak Únia pristúpi k dohovoru ICSID.
(28)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že skutočnosť, že osoba poberá príjem od vlády alebo bola predtým vládnym zamestnancom alebo má príbuzenský vzťah s osobou, ktorá poberá príjem od vlády, sama osebe neznamená, že táto osoba nie je oprávnená byť členom súdu.
(29)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že vnútroštátne právo zmluvných strán nie je súčasťou rozhodného práva. Ak má súd určiť význam ustanovenia vnútroštátneho práva jednej zo zmluvných strán ako skutkovú otázku, pridŕža sa prevládajúceho výkladu daného ustanovenia súdmi alebo orgánmi danej zmluvnej strany, pričom význam, ktorý súd pripíše príslušnému vnútroštátnemu právnemu predpisu, nie je záväzný pre súdy ani orgány žiadnej zmluvnej strany. Súd nie je príslušný rozhodovať o zákonnosti opatrenia, ktoré údajne predstavuje porušenie tejto dohody, podľa vnútroštátneho práva zmluvnej strany, ktorá je stranou sporu.
(30)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že rozsudok sa vydáva na základe žiadosti navrhovateľa a po zvážení akýchkoľvek pripomienok strán sporu.
(31)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že to strane sporu nebráni, aby súd požiadala o revíziu, opravu alebo výklad rozsudku, a to napríklad podľa článkov 50 a 51 dohovoru ICSID alebo článkov 37 a 38 rozhodcovských pravidiel UNCITRAL alebo zodpovedajúcich ustanovení iných predpisov uplatniteľných na predmetné konanie.
(32)    Pojem „ustanovenia tejto dohody“ znamená ustanovenia, ktorými sa priznáva: a) nediskriminačné zaobchádzanie s investormi spôsobom a v rozsahu, ktoré sú ustanovené v článku 2.3 (Národné zaobchádzanie), a b) investorom a ich investíciám ochrana proti vyvlastneniu spôsobom a v rozsahu, ktoré sú ustanovené v článku 2.6 (Vyvlastnenie).
(33)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že zmluvné strany sa zhodujú na tom, že žiadne z ustanovení tejto dohody nebráni žiadnym daňovým opatreniam, ktoré sú zamerané na sociálnu starostlivosť, verejné zdravie či iné sociálno-spoločenské ciele alebo na makroekonomickú stabilitu, ani daňovým výhodám, ktoré sú spojené s miestom registrácie spoločnosti a nie so štátnou príslušnosťou osoby, ktorá spoločnosť vlastní. Daňové opatrenia zamerané na makroekonomickú stabilitu sú opatrenia prijaté v reakcii na pohyby a trendy v národnom hospodárstve, ktorých cieľom je riešenie alebo prevencia systémových nerovnováh, ktoré vážne ohrozujú stabilitu národného hospodárstva.

V Bruseli18. 4. 2018

COM(2018) 194 final

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady

o uzavretí Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Singapurskou republikou na strane druhej


PRÍLOHA 1

VYVLASTNENIE

Zmluvné strany potvrdzujú svoju zhodu v tom, že:

1.    Článkom 2.6 (Vyvlastnenie) sa upravujú dve situácie. Prvou je priame vyvlastnenie, v prípade ktorého je chránená investícia znárodnená alebo iným spôsobom priamo vyvlastnená prostredníctvom formálneho prevodu vlastníckeho práva alebo priameho zhabania majetku. Druhou je nepriame vyvlastnenie, v prípade ktorého opatrenie alebo séria opatrení prijaté zmluvnou stranou majú účinok rovnocenný priamemu vyvlastneniu, keďže podstatným spôsobom zbavujú chráneného investora základných oprávnení vyplývajúcich z vlastníctva chránenej investície vrátane práva užívať a požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou, bez toho, aby došlo k formálnemu prevodu vlastníckeho práva alebo priamemu zhabaniu.

2.    Na to, aby bolo možné určiť, či opatrenie alebo séria opatrení prijaté zmluvnou stranou predstavujú v konkrétnom prípade nepriame vyvlastnenie, treba vykonať individuálne faktické posúdenie, v rámci ktorého sa zohľadnia okrem iných tieto faktory:

a)    hospodársky vplyv opatrenia alebo série opatrení a ich trvanie, hoci skutočnosť, že opatrenie alebo séria opatrení prijaté zmluvnou stranou majú nepriaznivý účinok na hospodársku hodnotu investície, sama osebe neznamenajú, že došlo k nepriamemu vyvlastneniu;



b)    rozsah, v ktorom opatrenie alebo séria opatrení zasahujú do možnosti užívať predmet vlastníctva požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a

c)    povaha opatrenia alebo série opatrení, najmä ich predmet, kontext a sledovaný zámer.

V záujme väčšej istoty treba uviesť, že okrem výnimočných okolností, keď je vplyv opatrenia alebo série opatrení vzhľadom na ich účel natoľko závažný, že sa zdá zjavne neprimeraný, nediskriminačné opatrenie alebo séria opatrení prijaté zmluvnou stranou, ktoré sú určené a vykonávané na ochranu legitímnych cieľov v oblasti verejného poriadku, ako sú verejné zdravie, bezpečnosť a ochrana životného prostredia, nepredstavujú nepriame vyvlastnenie.

________________



PRÍLOHA 2

VYVLASTNENIE POZEMKU

1.    Bez ohľadu na článok 2.6 (Vyvlastnenie) v prípade keď je vyvlastňujúcou zmluvnou stranou Singapur, sa každé opatrenie vyvlastnenia týkajúce sa pozemku, ako je vymedzený v zákone o nadobúdaní pozemkov (kapitola 152) 1 , vykoná po zaplatení náhrady vo výške trhovej hodnoty v súlade s uvedenými právnymi predpismi.

2.    Na účely tejto dohody by každé opatrenie vyvlastnenia podľa zákona o nadobúdaní pozemkov (kapitola 152) malo byť vo verejnom záujme alebo by malo byť spojené s verejným záujmom.

________________



PRÍLOHA 3

VYVLASTNENIE A PRÁVA DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA

V záujme väčšej istoty treba uviesť, že zrušenie, obmedzenie alebo vytvorenie práv duševného vlastníctva nepredstavuje vyvlastnenie, pokiaľ je takéto opatrenie v súlade s dohodou TRIPS a desiatou kapitolou (Duševné vlastníctvo) Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom. Okrem toho zistenie, že opatrenie nie je v súlade s dohodou TRIPS a desiatou kapitolou (Duševné vlastníctvo) Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom neznamená, že došlo k vyvlastneniu.

________________



PRÍLOHA 4

VEREJNÝ DLH

1.    Nemožno uplatniť žiaden nárok vyplývajúci z toho, že reštrukturalizácia dlhu zmluvnej strany je v rozpore s povinnosťou podľa druhej kapitoly (Ochrana investícií), alebo ak už bol návrh, ktorým sa takýto nárok uplatňuje, podaný, nesmie sa v jeho uplatňovaní pokračovať podľa tretej kapitoly (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami), ak je reštrukturalizácia dohodnutou reštrukturalizáciou v čase podania alebo sa dohodnutou reštrukturalizáciou stane po takomto podaní, s výnimkou uplatnenia nároku vyplývajúceho z toho, že reštrukturalizácia je v rozpore s článkom 2.3 (Národné zaobchádzanie) 2 .

2.    Bez ohľadu na tretiu kapitolu (Urovnávanie sporov) oddiel A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami) článok 3.6 (Uplatnenie nároku na súde) a s výhradou odseku 1 tejto prílohy investor nemôže uplatniť nárok podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami) z dôvodu, že reštrukturalizácia dlhu zmluvnej strany je v rozpore s povinnosťou podľa druhej kapitoly (Ochrana investícií) s výnimkou článku 2.3 (Národné zaobchádzanie), pokiaľ neuplynulo 270 dní odo dňa, keď navrhovateľ podal písomnú žiadosť o konzultácie podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami) článku 3.3 (Konzultácie).



3.    Na účely tejto prílohy:

„dohodnutá reštrukturalizácia“ je reštrukturalizácia alebo zmena splátkového kalendára dlhu zmluvnej strany, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom i) úpravy alebo zmeny dlhových nástrojov v súlade s ich podmienkami vrátane rozhodného práva alebo ii) výmeny dlhu alebo iného podobného procesu, v rámci ktorého držitelia minimálne 75 percent celkovej istiny nesplateného dlhu podliehajúceho reštrukturalizácii súhlasili s takouto výmenou dlhu alebo iným procesom,

„rozhodné právo“ dlhového nástroja je právny a regulačný rámec určitej jurisdikcie, ktorému tento dlhový nástroj podlieha.

4.    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že výraz „dlh zmluvnej strany“ v prípade Európskej únie zahŕňa dlh vlády členského štátu alebo dlh vlády v členskom štáte na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

________________



PRÍLOHA 5

DOHODY UVEDENÉ V ČLÁNKU 4.12

Dohodami medzi členskými štátmi Európskej únie a Singapurom sú:

1.    Dohoda medzi vládou Singapurskej republiky a vládou Bulharskej republiky o vzájomnej podpore a ochrane investícií, podpísaná v Singapure 15. septembra 2003;

2.    Dohoda medzi vládou Singapurskej republiky a Belgicko-luxemburskou hospodárskou úniou o podpore a ochrane investícií, podpísaná v Bruseli 17. novembra 1978;

3.    Dohoda medzi vládou Singapurskej republiky a vládou Českej republiky o podpore a ochrane investícií, podpísaná v Singapure 8. apríla 1995;

4.    Zmluva medzi Nemeckou spolkovou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísaná v Singapure 3. októbra 1973;



5.    Dohoda medzi vládou Singapurskej republiky a vládou Francúzskej republiky o podpore a ochrane investícií, podpísaná v Paríži 8. septembra 1975;

6.    Dohoda medzi vládou Singapurskej republiky a vládou Lotyšskej republiky o podpore a ochrane investícií, podpísaná v Singapure 7. júla 1998;

7.    Dohoda medzi Singapurskou republikou a Maďarskou republikou o podpore a ochrane investícií, podpísaná v Singapure 17. apríla 1997;

8.    Dohoda o hospodárskej spolupráci medzi vládou Holandského kráľovstva a vládou Singapurskej republiky, podpísaná v Singapure 16. mája 1972;

9.    Dohoda medzi vládou Singapurskej republiky a vládou Poľskej republiky o podpore a ochrane investícií, podpísaná vo Varšave v Poľsku 3. júna 1993;

10.    Dohoda medzi vládou Singapurskej republiky a vládou Slovinskej republiky o vzájomnej podpore a ochrane investícií, podpísaná v Singapure 25. januára 1999;



11.    Zmluva medzi Singapurskou republikou a Slovenskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísaná v Singapure 13. októbra 2006 a

12.    Dohoda medzi vládou Singapurskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o podpore a ochrane investícií, podpísaná v Singapure 22. júla 1975.

________________



PRÍLOHA 6

MEDIAČNÝ MECHANIZMUS
PRE SPORY MEDZI INVESTORMI A ZMLUVNÝMI STRANAMI

ČLÁNOK 1

Cieľ

Cieľom mediačného mechanizmu je uľahčiť nájdenie vzájomne dohodnutého riešenia, a to prostredníctvom komplexného a rýchleho konania prebiehajúceho za pomoci mediátora.

ODDIEL A

KONANIE V RÁMCI MEDIAČNÉHO MECHANIZMU

ČLÁNOK 2

Začatie konania

1.    Ktorákoľvek strana sporu môže kedykoľvek požiadať o začatie mediačného konania. Takáto žiadosť sa druhej strane predloží písomne.



2.    Strana, ktorej je žiadosť predložená, ju s porozumením zváži a formou písomnej odpovede ju prijme alebo zamietne v lehote desiatich dní odo dňa jej doručenia.

3.    Ak sa žiadosť týka akéhokoľvek zaobchádzania zo strany inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie alebo ktoréhokoľvek členského štátu a nebol určený žiaden odporca podľa článku 3.5 (Oznámenie o zámere) ods. 2, žiadosť sa predkladá Únii. Ak Únia žiadosť prijme, v odpovedi sa uvedie, či stranou mediačného konania bude Únia alebo dotknutý členský štát 3 .

ČLÁNOK 3

Výber mediátora

1.    Strany sporu vyvinú úsilie, aby sa dohodli na mediátorovi najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia odpovede na žiadosť uvedenej v článku 2 (Začatie konania) ods. 2 tejto prílohy. Súčasťou takejto dohody môže byť vymenovanie mediátora spomedzi členov súdu zriadeného v súlade s článkom 3.9 (Súd prvého stupňa).



2.    Ak strany sporu nie sú schopné dohodnúť sa na mediátorovi podľa odseku 1, ktorákoľvek zo strán sporu môže požiadať predsedu súdu, aby vybral mediátora žrebovaním spomedzi členov súdu zriadeného v súlade s článkom 3.9 (Súd prvého stupňa). Predseda súdu vyberie mediátora v lehote desiatich dní odo dňa žiadosti jednej zo strán sporu.

3.    Mediátor nesmie byť štátnym príslušníkom ani jednej zo zmluvných strán, pokiaľ sa strany sporu nedohodnú inak.

4.    Mediátor pomôže stranám sporu nestranným a transparentným spôsobom ozrejmiť predmetné opatrenie a jeho možné nepriaznivé účinky na investíciu a dosiahnuť vzájomne dohodnuté riešenie.

ČLÁNOK 4

Pravidlá mediačného konania

1.    Do desiatich dní odo dňa vymenovania mediátora strana sporu, ktorá iniciovala mediačné konanie, písomne predloží mediátorovi a druhej strane sporu podrobný opis problému, a to najmä fungovania predmetného opatrenia a jeho nepriaznivých účinkov na investíciu. Do 20 dní odo dňa doručenia uvedeného podania môže druhá strana sporu písomne vyjadriť svoje pripomienky k opisu problému. Každá zo strán sporu môže do svojho opisu alebo pripomienok zahrnúť akékoľvek informácie, ktoré považuje za relevantné.



2.    Mediátor môže rozhodnúť o najvhodnejšom spôsobe ozrejmenia predmetného opatrenia a jeho možných nepriaznivých účinkov na investíciu. Môže predovšetkým organizovať stretnutia strán sporu, uskutočňovať s nimi spoločné alebo samostatné konzultácie, požiadať o pomoc príslušných expertov a zainteresované strany alebo konzultovať s nimi, ako aj poskytovať stranám sporu akúkoľvek ďalšiu podporu, o ktorú požiadajú. Mediátor však požiada o pomoc príslušných expertov alebo s nimi uskutoční konzultácie až po tom, ako to prekonzultuje so stranami sporu.

3.    Mediátor môže stranám sporu ponúknuť pomoc a predložiť im na zváženie riešenie, pričom strany sporu môžu toto navrhnuté riešenie schváliť alebo zamietnuť, prípadne sa môžu dohodnúť na inom riešení. Mediátor však nesmie poskytovať poradenstvo ani sa vyjadrovať v otázke súladu predmetného opatrenia s druhou kapitolou (Ochrana investícií).

4.    Konanie sa uskutoční na území strany sporu, ktorej bola adresovaná žiadosť, prípadne sa na základe vzájomnej dohody uskutoční na akomkoľvek inom mieste, resp. akýmikoľvek inými prostriedkami.

5.    Strany sporu sa usilujú dosiahnuť riešenie na základe vzájomnej dohody v lehote 60 dní odo dňa vymenovania mediátora. Kým sa nedosiahne konečná dohoda, môžu strany sporu zvážiť prípadné predbežné riešenia.

6.    Riešenia na základe vzájomnej dohody sa zverejnia. Verzia, ktorá sa zverejní, však nesmie obsahovať žiadne informácie, ktoré niektorá zo strán sporu označila za dôverné.



7.    Konanie sa skončí:

a)    prijatím riešenia na základe vzájomnej dohody medzi stranami sporu, a to dňom jeho prijatia;

b)    vzájomnou dohodou strán sporu v ktorejkoľvek fáze konania, a to dňom predmetnej dohody;

c)    písomným vyhlásením mediátora po konzultácii so zmluvnými stranami, v ktorom sa konštatuje, že ďalšie úsilie o mediáciu by bolo zbytočné, a to dňom tohto vyhlásenia;

d)    písomným vyhlásením strany sporu po preskúmaní riešení na základe vzájomnej dohody v rámci mediačného konania a po zvážení všetkých rád mediátora a ním navrhovaných riešení, a to dňom tohto vyhlásenia.

ODDIEL B

VYKONÁVANIE

ČLÁNOK 5

Vykonanie riešenia na základe vzájomnej dohody

1.    Ak sa strany sporu dohodnú na určitom riešení, každá z nich prijme opatrenia potrebné na vykonanie tohto riešenia na základe vzájomnej dohody v rámci dohodnutej lehoty.



2.    Vykonávajúca strana sporu písomne informuje druhú stranu sporu o všetkých krokoch či opatreniach podniknutých alebo prijatých v záujme vykonania riešenia na základe vzájomnej dohody.

3.    Mediátor stranám sporu na ich žiadosť písomne predloží návrh faktickej správy, ktorá obsahuje stručné zhrnutie:

a)    opatrenia, ktoré je predmetom konania;

b)    použitých postupov a

c)    akéhokoľvek riešenia na základe vzájomnej dohody, ktoré je konečným výsledkom tohto konania, ako aj všetkých prípadných predbežných riešení.

Mediátor poskytne stranám sporu 15 pracovných dní na predloženie pripomienok k návrhu správy. Po zvážení pripomienok, ktoré strany sporu predložili v uvedenej lehote, mediátor do 15 pracovných dní stranám sporu písomne predloží konečnú faktickú správu. Uvedená faktická správa nesmie obsahovať žiadny výklad tejto dohody.



ODDIEL C

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 6

Vzťah k urovnávaniu sporov

1.    Mediačné konanie nemá slúžiť ako základ pre konanie na urovnávanie sporov podľa tejto dohody alebo inej dohody. Strana sporu sa v rámci takýchto konaní na urovnávanie sporov nesmie ako dôkazu dovolávať ani použiť ako dôkaz a žiaden rozhodcovský subjekt, súd alebo tribunál nesmú brať do úvahy:

a)    stanoviská, ktoré druhá strana sporu zaujala v priebehu mediačného konania;

b)    skutočnosť, že druhá strana sporu uviedla, že je ochotná prijať určité riešenie opatrenia, ktoré je predmetom mediácie, alebo

c)    rady alebo návrhy mediátora.

2.    Mediačným mechanizmom nie sú dotknuté právne postavenia zmluvných strán a strán sporu podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami) alebo oddielu B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami).



3.    Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 (Pravidlá mediačného konania) ods. 6 tejto prílohy, a pokiaľ sa strany sporu nedohodnú inak, všetky fázy konania vrátane poskytnutých rád a navrhnutých riešení sú dôverné. Ktorákoľvek strana sporu však môže zverejniť skutočnosť, že prebieha mediačné konanie.

ČLÁNOK 7

Lehoty

Všetky lehoty uvedené v tejto prílohe sa môžu zmeniť vzájomnou dohodou strán sporu.

ČLÁNOK 8

Trovy

1.    Každá strana sporu znáša vlastné výdavky, ktoré jej vzniknú v súvislosti s účasťou na mediačnom konaní.



2.    Strany sporu spoločne a rovnakou mierou znášajú výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s organizačnými záležitosťami, vrátane odmeny a výdavkov mediátora. Poplatky a výdavky mediátorov sú v súlade s poplatkami a výdavkami stanovenými podľa pravidla 14 ods. 1 administratívnych a finančných pravidiel dohovoru ICSID platných ku dňu začatia mediácie.

________________



PRÍLOHA 7

KÓDEX SPRÁVANIA PRE ČLENOV SÚDU,
ODVOLACIEHO SÚDU A MEDIÁTOROV

Vymedzenie pojmov

1.    V tomto kódexe správania:

„člen“ je člen súdu alebo člen odvolacieho súdu zriadených podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami);

„mediátor“ je osoba, ktorá vedie mediáciu v súlade s treťou kapitolou (Urovnávanie sporov) oddielu A (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami);

„kandidát“ je osoba, o ktorej sa uvažuje v súvislosti s výberom za člena;

„asistent“ je osoba, ktorá za podmienok mandátu člena vyhľadáva informácie a podklady alebo pomáha členovi;

„zamestnanci“ v súvislosti s členom sú osoby iné ako asistenti, ktoré tento člen riadi a kontroluje.



Zodpovednosť vo vzťahu ku konaniu

2.    Každý kandidát a člen sa musí vyhýbať nevhodnému správaniu a zdaniu nevhodného správania, musí byť nezávislý a nestranný, vyhýbať sa priamym a nepriamym konfliktom záujmov a dodržiavať vysoký štandard správania tak, aby sa zachovala integrita a nestrannosť mechanizmu na urovnávanie sporov. Členovia neprijímajú pokyny od žiadnej organizácie ani vlády, pokiaľ ide o záležitosti prerokúvané pred súdom alebo odvolacím súdom. Bývalí členovia musia dodržiavať povinnosti stanovené v bodoch 15 až 21 tohto kódexu správania.

Povinnosti týkajúce sa zverejnenia

3.    Kandidát pred svojím vymenovaním za člena zverejní akýkoľvek minulý alebo súčasný záujem, vzťah alebo záležitosť, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho nezávislosť alebo nestrannosť, alebo ktoré by odôvodnene mohli vzbudzovať zdanie nevhodného správania alebo zaujatosti. Na tento účel kandidát vynaloží všetko primerané úsilie, aby zistil akékoľvek takéto záujmy, vzťahy a záležitosti.

4.    Člen oznámi záležitosti týkajúce sa skutočného alebo možného porušenia tohto kódexu správania stranám sporu a zmluvnej strane, ktorá nie je stranou sporu.



5.    Členovia nepretržite naďalej vyvíjajú všetko primerané úsilie na zistenie akýchkoľvek záujmov, vzťahov alebo záležitostí uvedených v bode 3 tohto kódexu správania, a zverejňujú ich. Povinnosť zverejnenia je trvalá povinnosť, ktorá vyžaduje, aby člen zverejnil všetky takéto záujmy, vzťahy alebo záležitosti, ktoré môžu vzniknúť v priebehu ktorejkoľvek fázy konania, a to čo najskôr po tom, ako zistí, že existujú. Člen zverejní takéto záujmy, vzťahy alebo záležitosti tak, že ich písomne oznámi stranám sporu a zmluvnej strane, ktorá nie je stranou sporu, aby ich tieto mohli zvážiť.

Povinnosti členov

6.    Člen vykonáva svoje povinnosti počas celého priebehu konania dôkladne, bezodkladne, spravodlivo a usilovne.

7.    Člen posudzuje iba tie záležitosti, ktoré boli vznesené počas konania a sú potrebné na účely rozhodnutia, a nedeleguje túto povinnosť na žiadnu inú osobu.

8.    Člen urobí všetky náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby jeho asistenti a zamestnanci poznali a dodržiavali body 2, 3, 4, 5, 19, 20 a 21 tohto kódexu správania.

9.    Člen v súvislosti s konaním nenadväzuje žiadne jednostranné kontakty.



Nezávislosť a nestrannosť členov

10.    Člen musí byť nezávislý a nestranný a vyhýbať sa vzbudzovaniu zdania zaujatosti alebo nevhodného správania a nesmie byť ovplyvňovaný vlastnými záujmami, vonkajším tlakom, politickými úvahami, verejnou mienkou, lojálnosťou voči niektorej strane sporu alebo zmluvnej strane, ktorá nie je stranou sporu, ani strachom z kritiky.

11.    Člen nesmie priamo ani nepriamo prevziať žiadny záväzok ani prijať žiadnu výhodu, ktorá by akokoľvek narúšala riadny výkon jeho povinností alebo by vzbudzovala zdanie takéhoto narušenia.

12.    Člen nesmie využívať svoje postavenie v rámci súdu na presadzovanie akýchkoľvek osobných alebo súkromných záujmov a musí sa vyhýbať činom, ktoré by mohli vzbudiť dojem, že iné osoby sú v osobitnom postavení, ktoré im umožňuje ovplyvňovať ho.

13.    Člen nesmie dovoliť, aby finančné, obchodné, profesijné, rodinné alebo spoločenské vzťahy alebo povinnosti ovplyvňovali jeho správanie alebo úsudok.

14.    Člen nesmie vstúpiť do žiadneho vzťahu, ani nadobudnúť žiadne finančné podiely, ktoré by mohli ovplyvniť jeho nestrannosť alebo ktoré by mohli odôvodnene vzbudzovať zdanie nevhodného správania alebo zaujatosti.



Povinnosti bývalých členov

15.    Všetci bývalí členovia sa musia vyhýbať konaniu, ktoré by mohlo vytvárať zdanie, že pri výkone svojich povinností boli zaujatí alebo mali akúkoľvek výhodu z rozhodnutia alebo rozsudku súdu alebo odvolacieho súdu.

16.    Bez toho, aby bol dotknutý článok 3.9 (Súd prvého stupňa) ods. 5 a článok 3.10 (Odvolací súd) ods. 4, sa členovia zaväzujú, že po skončení svojho funkčného obdobia sa žiadnym spôsobom nezapoja:

a)    do investičných sporov, vo veci ktorých konal súd alebo odvolací súd pred skončením ich funkčného obdobia;

b)    do investičných sporov, ktoré sú priamo a jasne spojené so spormi vrátane ukončených sporov, o ktorých rozhodovali ako členovia súdu alebo odvolacieho súdu.

17.    Členovia sa zaväzujú, že počas troch rokoch od skončenia ich funkčného obdobia nebudú vystupovať v úlohe zástupcov jednej zo strán sporu v investičných sporoch pred súdom alebo odvolacím súdom.

18.    Ak je predseda súdu alebo odvolacieho súdu informovaný alebo inak zistí, že bývalý člen súdu, resp. odvolacieho súdu údajne porušil povinnosti stanovené v bodoch 15 až 17, záležitosť preskúma a poskytne bývalému členovi možnosť byť vypočutý. Ak po overení dospeje k záveru, že sa údajné porušenie potvrdilo, informuje:



a)    profesijný orgán alebo inú takúto inštitúciu, ku ktorej je bývalý člen pridružený;

b)    zmluvné strany a

c)    predsedu akéhokoľvek iného relevantného investičného súdu alebo odvolacieho súdu.

Predseda súdu alebo odvolacieho súdu zverejní svoje zistenia podľa tohto odseku.

Dôvernosť

19.    Žiadny člen ani bývalý člen nesmú nikdy zverejniť ani použiť žiadne neverejné informácie, ktoré sa týkajú konania alebo ktoré boli získané počas konania, na iné účely ako na účely samotného konania, a najmä nesmú zverejniť ani použiť žiadne takéto informácie na získanie osobnej výhody alebo výhody pre iné osoby, alebo na poškodenie záujmov iných osôb.

20.    Člen nesmie zverejniť rozhodnutie alebo rozsudok ani ich časti pred ich uverejnením v súlade s prílohou 8.

21.    Člen ani bývalý člen nesmú nikdy zverejniť obsah rokovania súdu alebo odvolacieho súdu ani názory ktoréhokoľvek člena týkajúce sa týchto rokovaní.



Výdavky

22.    Každý člen uchováva záznamy a predloží konečný odpočet času venovaného konaniu a výdavkov, ktoré mu vznikli.

Mediátori

23.    Pravidlá opísané v tomto kódexe správania, ktoré sa vzťahujú na členov alebo bývalých členov, sa vzťahujú mutatis mutandis aj na mediátorov.

Poradný výbor

24.    Predsedovi súdu aj predsedovi odvolacieho súdu pomáha poradný výbor, ktorý sa skladá z príslušného podpredsedu a vekovo najstaršieho člena súdu, resp. odvolacieho súdu, s cieľom zaistiť riadne uplatňovanie tohto kódexu správania a článku 3.11 (Etika) a na účely vykonávania všetkých ostatných úloh, ktoré sú im zverené.

________________



PRÍLOHA 8

PRAVIDLÁ PRÍSTUPU VEREJNOSTI K DOKUMENTOM
A NA POJEDNÁVANIA A MOŽNOSŤ

TRETÍCH OSÔB UROBIŤ PODANIE

ČLÁNOK 1

1.    S výhradou článkov 2 a 4 tejto prílohy, odporca po tom, ako sú mu doručené nižšie uvedené dokumenty, tieto dokumenty urýchlene zašle zmluvnej strane, ktorá nie je stranou sporu, a depozitárovi uvedenému v článku 5 tejto prílohy, ktorý ich zverejní:

a)    žiadosť o konzultácie uvedenú v článku 3.3 (Konzultácie) ods. 1;

b)    oznámenie o zámere uvedené v článku 3.5 (Oznámenie o zámere) ods. 1;

c)    určenie odporcu uvedené v článku 3.5 (Oznámenie o zámere) ods. 2;

d)    návrh, ktorým sa uplatňuje nárok, uvedený v článku 3.6 (Uplatnenie nároku v rámci rozhodcovského konania);



e)    vyjadrenia, návrhy a zhrnutia predložené súdu niektorou stranou sporu, znalecké posudky a všetky písomné podania urobené podľa článku 3.17 (Zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu) a článku 3 tejto prílohy;

f)    zápisnice alebo prepisy z pojednávaní súdu, ak sú k dispozícii a

g)    uznesenia, rozsudky a rozhodnutia súdu alebo prípadne predsedu alebo podpredsedu súdu.

2.    S výhradou výnimiek uvedených v článku 4 tejto prílohy môže súd z vlastného podnetu alebo na žiadosť ktorejkoľvek osoby a po konzultácii so stranami sporu rozhodnúť o tom, či a akým spôsobom sprístupniť akékoľvek iné dokumenty, ktoré mu boli predložené alebo ktoré vydal a na ktoré sa nevzťahuje odsek 1. To môže zahŕňať napríklad sprístupnenie takýchto dokumentov na určenom mieste alebo prostredníctvom depozitára uvedeného v článku 5 tejto prílohy.

ČLÁNOK 2

Pojednávania pred súdom sú verejné a súd po porade so stranami sporu stanoví na tento účel primerané logistické opatrenia. Ktorákoľvek strana sporu, ktorá má v úmysle na pojednávaní použiť informácie, ktoré sú označené ako chránené, však o tom musí informovať súd. Súd prijme náležité opatrenia na ochranu uvedených informácií pred zverejnením.



ČLÁNOK 3

1.    Súd môže po konzultácii so stranami sporu umožniť osobe, ktorá nie je stranou sporu ani zmluvnou stranou dohody, ktorá nie je stranou sporu, (ďalej len „tretia osoba“) predložiť súdu písomné podanie týkajúce sa záležitosti, ktorá patrí do rámca sporu.

2.    Tretia osoba, ktorá si želá urobiť podanie, sa musí so žiadosťou obrátiť na súd a poskytnúť písomne v jazyku konania, v stručnej forme a v rozsahu neprekračujúcom maximálny počet strán, ktorý prípadne stanoví súd, tieto informácie:

a)    opis tretej osoby, ktorý v náležitých prípadoch zahŕňa jej členstvo v organizáciách a právne postavenie (napr. odborové združenie alebo iná mimovládna organizácia), jej všeobecné ciele, povahu jej činností a informácie o každej materskej organizácii vrátane akejkoľvek organizácie, ktorá tretiu osobu priamo alebo nepriamo kontroluje;

b)    zverejnenie akéhokoľvek priameho alebo nepriameho spojenia, ktoré existuje medzi treťou osobou a ktoroukoľvek stranou sporu;

c)    informácie o všetkých štátnych subjektoch, osobách alebo organizáciách, ktoré poskytli akúkoľvek finančnú alebo inú pomoc pri príprave podania alebo ktoré tretej osobe poskytli značnú pomoc počas niektorého z dvoch rokov predchádzajúcich podaniu žiadosti podľa tohto článku (napr. financovanie vo výške približne 20 % celkových ročných prevádzkových nákladov);



d)    opis povahy záujmu tretej osoby na konaní a

e)    uvedenie osobitných skutkových alebo právnych otázok v rámci konania, ku ktorým sa chce tretia osoba vyjadriť vo svojom písomnom podaní.

3.    Pri rozhodovaní o pripustení takéhoto podania súd okrem iného zohľadní:

a)    či má táto tretia osoba má na rozhodcovskom konaní významný záujem a

b)    rozsah, v akom by toto podanie súdu pomohlo pri riešení skutkovej alebo právnej otázky súvisiacej s konaním tým, že by prinieslo pohľad na vec, osobitný poznatok alebo objasnenie odlišné od tých, ktoré majú strany sporu.

4.    Podanie tretej osoby:

a)    musí byť datované a podpísané osobou, ktorá toto podanie v mene tretej osoby predkladá;

b)    musí byť stručné a jeho dĺžka nesmie v žiadnom prípade prekračovať maximálny rozsah povolený súdom;

c)    musí obsahovať presné zhrnutie stanoviska tretej osoby k príslušným otázkam a

d)    musí sa týkať len záležitostí, ktoré patria do rámca sporu.



5.    Súd zaistí, aby takéto podania nenarušovali ani nenáležite nezaťažovali konanie alebo nespravodlivo nepoškodzovali niektorú stranu sporu. Súd môže v prípade potreby prijať akékoľvek náležité postupy na účely spracovania viacnásobných podaní.

6.    Súd zaistí, aby strany sporu mali primeranú možnosť predložiť pripomienky ku každému podaniu tretej osoby.

ČLÁNOK 4

1.    Dôverné alebo chránené informácie, ktoré sú vymedzené v odseku 2 a určené podľa odsekov 3 až 9, sa nesmú zverejniť.

2.    Dôverné alebo chránené informácie sú:

a)    dôverné obchodné informácie;

b)    informácie, ktoré sú chránené pred zverejnením podľa tejto dohody;

c)    informácie, ktoré sú chránené pred zverejnením v prípade informácií odporcu podľa práva odporcu a v prípade iných informácií podľa akéhokoľvek práva alebo pravidiel, ktoré sú určené za rozhodné pre zverejnenie takýchto informácií súdom.



3.    Ak sa má podľa článku 1 ods. 1 tejto prílohy zverejniť iný dokument než uznesenie alebo rozhodnutie súdu, strana sporu, zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu, alebo tretia osoba, ktorá predkladá dokument, musia v čase predloženia dokumentu:

a)    uviesť, či dokument podľa ich názoru obsahuje informácie, ktoré sa musia chrániť pred zverejnením;

b)    jasne určiť tieto informácie v čase ich predloženia rozhodcovskému súdu a

c)    bezodkladne alebo v lehote stanovenej súdom predložiť upravenú verziu dokumentu, ktorá neobsahuje uvedené informácie.

4.    Ak sa má na základe rozhodnutia súdu podľa článku 1 ods. 2 tejto prílohy zverejniť iný dokument než uznesenie alebo rozhodnutie súdu, strana sporu, zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu, alebo tretia osoba, ktorá predložila tento dokument, musia do tridsiatich dní odo dňa rozhodnutia súdu o zverejnení dokumentu uviesť, či tento dokument podľa ich názoru obsahuje informácie, ktoré sa musia chrániť pred uverejnením, a predložiť upravené znenie dokumentu, ktorý uvedené informácie neobsahuje.

5.    Ak sa navrhuje úprava podľa odseku 4, ktorákoľvek strana sporu okrem osoby, ktorá dotknutý dokument predložila, môže podať námietku proti navrhovanej úprave a/alebo navrhnúť, aby bol dokument upravený iným spôsobom. Akákoľvek námietka alebo protinávrh sa musia podať do 30 dní odo dňa doručenia navrhovaného upraveného dokumentu.



6.    Ak sa má podľa článku 1 ods. 1 tejto prílohy zverejniť uznesenie, rozhodnutie alebo rozsudok súdu, súd všetkým stranám sporu poskytne možnosť vyjadriť sa k tomu, do akej miery tento dokument obsahuje informácie, ktoré sa musia chrániť pred zverejnením, a navrhnúť úpravu dokumentu, ktorou sa zabráni zverejneniu uvedených informácií.

7.    Súd rozhodne o všetkých otázkach týkajúcich sa navrhovanej úpravy dokumentov podľa odsekov 3 až 6 a na základe vlastného uváženia určí rozsah úpravy akýchkoľvek informácií obsiahnutých v dokumentoch, ktoré sa majú zverejniť.

8.    Ak súd rozhodne, že informácie by sa nemali z dokumentu odstraňovať podľa odsekov 3 až 6 alebo že by sa nemalo brániť zverejneniu dokumentu, môže ktorákoľvek strana sporu, zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu, alebo tretia osoba, ktorá dobrovoľne predložila dokument do zápisnice, do 30 dní odo dňa rozhodnutia súdu:

a)    vziať späť zo zápisnice z konania celý dokument alebo jeho časť, ktoré obsahujú takéto informácie, alebo

b)    opätovne predložiť dokument vo forme, ktorá je v súlade s rozhodnutím súdu.

9.    Ktorákoľvek strana sporu, ktorá má v úmysle na pojednávaní použiť informácie, ktoré sú podľa jej tvrdenia dôverné alebo chránené, o tom musí informovať súd. Súd po konzultácii so stranami sporu rozhodne, či by tieto informácie mali byť chránené, a prijme opatrenia, aby sa zabránilo zverejneniu akýchkoľvek chránených informácií v súlade s článkom 2 tejto prílohy.



10.    Informácie sa nesmú zverejniť, ak by ich zverejnenie mohlo ohroziť integritu urovnávania sporu podľa odseku 11.

11.    Súd môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej strany sporu, ak je to možné po konzultácii so stranami sporu, prijať náležité opatrenia, ktorými obmedzí alebo pozdrží zverejnenie informácií, ak by takéto zverejnenie ohrozovalo integritu urovnávania sporu:

a)    pretože by mohlo brániť získaniu alebo predloženiu dôkazov alebo

b)    pretože by mohlo viesť k zastrašovaniu svedkov, právnikov zastupujúcich strany sporu alebo členov súdu alebo

c)    za podobne výnimočných okolností.

ČLÁNOK 5

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov prostredníctvom sekretariátu UNCITRAL plní funkciu depozitára a zverejňuje informácie podľa tejto prílohy.



ČLÁNOK 6

V prípadoch, keď sa v tejto prílohe stanovuje, že súd koná na základe vlastného uváženia, musí pri tom zohľadniť:

a)    verejný záujem na transparentnosti riešenia investičného sporu na základe zmluvy a konkrétneho konania a

b)    záujem strán sporu na spravodlivom a účinnom riešení ich sporu.

________________



PRÍLOHA 9

ROKOVACÍ PORIADOK PRE ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Všeobecné ustanovenia

1.    V tretej kapitole (Urovnávanie sporov) oddiele B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami) a v rámci tejto prílohy:

„poradca“ je osoba, ktorú si zmluvná strana vybrala, aby jej radila alebo pomáhala v súvislosti s konaním rozhodcovského tribunálu;

„rozhodca“ je člen rozhodcovského tribunálu zriadeného podľa článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu);

„asistent“ je osoba, ktorá za podmienok mandátu rozhodcu vyhľadáva informácie a podklady alebo pomáha rozhodcovi;

„sťažujúca sa zmluvná strana“ je ktorákoľvek zmluvná strana, ktorá žiada zriadenie rozhodcovského tribunálu podľa článku 3.28 (Začatie rozhodcovského konania);

„zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje“ je zmluvná strana, ktorá údajne porušuje ustanovenia uvedené v článku 3.25 (Rozsah pôsobnosti);



„rozhodcovský tribunál“ je tribunál zriadený podľa článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu);

„zástupca zmluvnej strany“ je zamestnanec alebo ľubovoľná osoba vymenovaná ústredným orgánom štátnej správy alebo agentúrou, alebo akýmkoľvek iným verejnoprávnym subjektom zmluvnej strany, ktorý túto zmluvnú stranu zastupuje v prípade sporu v rámci tejto dohody.

2.    Táto príloha sa vzťahuje na konania o urovnaní sporu podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami), pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

3.    Ak nie je dohodnuté inak, za logistické zabezpečenie konaní o urovnaní sporu, najmä za organizáciu pojednávaní, je zodpovedná zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje. Zmluvné strany rovnakou mierou znášajú výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s organizačnými záležitosťami, vrátane odmeny a výdavkov rozhodcov.

Oznámenia

4.    Zmluvné strany a rozhodcovský tribunál odosielajú každú žiadosť, oznámenie, písomné podanie alebo iný dokument elektronickou poštou spolu s kópiou v rovnaký deň faxom, doporučenou zásielkou, kuriérom, doručením s potvrdením o prijatí alebo akýmkoľvek iným telekomunikačným prostriedkom, ktorým sa zabezpečí záznam o ich odoslaní. Pokiaľ sa nepreukáže inak, e-mailová správa sa pokladá za prijatú v deň jej odoslania.



5.    Zmluvná strana poskytne elektronickú kópiu všetkých svojich písomných podaní a námietok každému z rozhodcov a súčasne druhej zmluvnej strane. Poskytne sa aj papierová kópia dokumentu.

6.    Všetky oznámenia sa adresujú riaditeľovi divízie pre Severnú Ameriku a Európu, singapurskému ministerstvu obchodu a priemyslu, resp. Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre obchod Únie.

7.    Drobné chyby administratívnej povahy v ktorejkoľvek žiadosti, oznámení, písomnom podaní alebo inom dokumente týkajúcom sa rozhodcovského konania možno opraviť, pokiaľ druhá zmluvná strana nenamieta, doručením nového dokumentu, v ktorom sú zreteľne vyznačené zmeny.

8.    Ak posledný deň na doručenie dokumentu pripadá na štátny sviatok v Singapure alebo v Únii, dokument možno doručiť v nasledujúci pracovný deň.

Začatie rozhodcovského konania

10.    a)    Ak sa podľa článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu) alebo pravidiel 22, 24 alebo 51 tejto prílohy vyberajú rozhodcovia žrebom, zástupcovia oboch strán majú právo byť prítomní pri žrebovaní.

b)    Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, s rozhodcovským tribunálom sa stretnú do siedmich dní odo dňa jeho zriadenia, aby rozhodli o tých záležitostiach, ktoré zmluvné strany alebo rozhodcovský tribunál pokladajú za vhodné, vrátane odmien a výdavkov, ktoré sa majú uhradiť rozhodcom. Rozhodcovia a zástupcovia strán sa môžu tohto stretnutia zúčastniť aj prostredníctvom telefónu alebo videokonferencie.



11.    a)    Ak sa zmluvné strany do siedmich dní odo dňa zriadenia rozhodcovského tribunálu nedohodnú inak, rozhodcovský tribunál má tento mandát:

„preskúmať na základe príslušných ustanovení dohody vec uvedenú v žiadosti o zriadenie rozhodcovského tribunálu v súlade s článkom 3.28; rozhodnúť o zlučiteľnosti predmetného opatrenia s ustanoveniami uvedenými v článku 3.25 vydaním právneho nálezu a/alebo konštatovania spolu s ich odôvodnením; a vydať rozhodnutie v súlade s článkami 3.31 a 3.32“.

b)    Ak sa zmluvné strany dohodli na mandáte rozhodcovského tribunálu, oznámia takúto dohodu bezodkladne rozhodcovskému tribunálu.

Prvé podania

12.    Sťažujúca sa zmluvná strana doručí svoje prvé písomné podanie najneskôr do dvadsiatich dní odo dňa zriadenia rozhodcovského tribunálu. Zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, doručí svoje písomné vyjadrenie k prvému písomnému podaniu najneskôr do dvadsiatich dní od dátumu doručenia prvého písomného podania.

Práca rozhodcovských tribunálov

13.    Všetkým zasadnutiam rozhodcovského tribunálu predsedá jeho predseda. Rozhodcovský tribunál môže na predsedu delegovať právomoc prijímať správne a procesné rozhodnutia.



14.    Ak sa v tretej kapitole (Urovnávanie sporov) oddiele B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami) nestanovuje inak, rozhodcovský tribunál môže vykonávať svoju činnosť akýmikoľvek prostriedkami vrátane telefónu, faxového prenosu alebo počítačového spojenia.

15.    Rokovaní rozhodcovského tribunálu sa môžu zúčastňovať len rozhodcovia, ale rozhodcovský tribunál môže povoliť svojim asistentom, aby boli na týchto rokovaniach prítomní.

16.    Za návrh akéhokoľvek uznesenia je zodpovedný výlučne rozhodcovský tribunál a táto zodpovednosť sa nesmie delegovať.

17.    Ak vznikne procesná otázka, ktorá nie je upravená treťou kapitolou (Urovnávanie sporov) oddielom B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami) a prílohami k nej, rozhodcovský tribunál môže po konzultácii so zmluvnými stranami prijať vhodný postup, ktorý je zlučiteľný s uvedenými ustanoveniami.

18.    Ak sa rozhodcovský tribunál domnieva, že existuje potreba zmeniť akúkoľvek lehotu uplatniteľnú pri konaní alebo urobiť akúkoľvek inú procesnú alebo administratívnu úpravu, písomne informuje zmluvné strany o dôvodoch tejto zmeny alebo úpravy a o období alebo úprave, ktoré sú potrebné.

Nahradenie

19.    Ak rozhodca nie je schopný zúčastňovať sa konania, odstúpi alebo musí byť nahradený, náhrada sa vyberie v súlade s článkom 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu).



20.    Ak sa zmluvná strana domnieva, že rozhodca nespĺňa požiadavky kódexu správania podľa prílohy 11 (ďalej len „kódex správania“), a preto by sa mal nahradiť, táto zmluvná strana by to mala oznámiť druhej zmluvnej strane do pätnástich dní od okamihu, kedy sa dozvedela o okolnostiach, z ktorých vyplýva nedodržanie kódexu správania rozhodcom.

21.    Ak sa zmluvná strana domnieva, že rozhodca, iný než predseda, nespĺňa požiadavky kódexu správania, zmluvné strany spolu konzultujú, a ak sa tak dohodnú, nahradia tohto rozhodcu a vyberú jeho náhradníka na základe postupu stanoveného v článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu).

22.    Ak sa zmluvné strany nedohodnú na potrebe nahradiť rozhodcu, ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať, aby sa táto záležitosť predložila predsedovi rozhodcovského tribunálu, ktorého rozhodnutie je konečné.

Ak na základe takejto žiadosti predseda zistí, že niektorý rozhodca nespĺňa požiadavky kódexu správania, vyberie sa nový rozhodca.

Zmluvná strana, ktorá vybrala rozhodcu, ktorý sa musí nahradiť, vyberie jedného rozhodcu spomedzi ostatných relevantných osôb uvedených na zozname vypracovanom podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2. Ak zmluvná strana nevyberie rozhodcu do piatich dní od zistenia predsedu rozhodcovského tribunálu, predseda výboru alebo jeho zástupca vyberie rozhodcu žrebovaním spomedzi zostávajúcich relevantných osôb uvedených na zozname vypracovanom podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2 do desiatich dní od zistenia predsedu rozhodcovského tribunálu.



Ak sa zoznam uvedený v článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2 nevytvorí v čase vyžadovanom podľa článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu) ods. 4, vyberie rozhodcu zmluvná strana, ktorá vybrala rozhodcu, ktorý sa musí nahradiť, alebo ak táto zmluvná strana to nemôže urobiť, predseda výboru alebo jeho zástupca, a to do piatich dní od zistenia predseda rozhodcovského tribunálu:

a)    ak zmluvná strana nenavrhla osoby spomedzi zostávajúcich jednotlivcov navrhnutých druhou zmluvnou stranou podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2;

b)    ak sa zmluvné strany nedohodli na zozname mien podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2 spomedzi osôb, ktoré zmluvná strana navrhla podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2.

23.    Ak sa zmluvná strana domnieva, že predseda rozhodcovského tribunálu nespĺňa požiadavky kódexu správania, zmluvné strany spolu konzultujú, a ak sa tak dohodnú, nahradia predsedu a vyberú jeho náhradníka na základe postupu stanoveného v článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu).

24.    Ak sa zmluvné strany nedohodnú na potrebe nahradiť rozhodcu, ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať, aby sa táto záležitosť postúpila nezávislej tretej strane. Ak sa zmluvné strany nedokážu dohodnúť na nezávislej tretej strane, táto záležitosť sa postúpi niektorému zo zvyšných členov na zozname uvedenom v článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 1. Jeho alebo jej meno vyberie žrebovaním predseda výboru alebo jeho zástupca. Rozhodnutie tejto osoby o potrebe nahradenia predsedu je konečné.



Ak táto osoba rozhodne, že pôvodný predseda nesplnil požiadavky kódexu správania, zmluvné strany sa dohodnú na jeho nahradení. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na novom predsedovi, predseda výboru alebo jeho zástupca vyberú žrebovaním spomedzi zostávajúcich členov na zozname uvedenom v článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 1. Zo zostávajúcich členov na zozname sa, ak je to žiaduce, vylúči osoba, ktorá rozhodla, že pôvodný predseda nesplnil požiadavky kódexu správania. Výber nového predsedu sa uskutoční do piatich dní odo dňa zistenia potreby nahradiť predsedu.

25.    Konanie rozhodcovského tribunálu sa preruší na obdobie potrebné na uskutočnenie postupov stanovených v pravidlách 19, 20, 21, 22, 23 a 24 tejto prílohy.

Pojednávania

26.    Predseda stanoví dátum a hodinu pojednávania po konzultácii so zmluvnými stranami a ostatnými členmi rozhodcovského tribunálu a zmluvným stranám to písomne potvrdí. Zmluvná strana zodpovedná za logistické zabezpečenie konania túto informáciu aj zverejní okrem prípadu, keď je pojednávanie neverejné. Ak všetky zmluvné strany súhlasia, rozhodcovský tribunál môže rozhodnúť, že pojednávanie nezvolá.

27.    Ak sa strany nedohodnú inak, pojednávanie sa koná v Bruseli, ak je sťažujúcou sa zmluvnou stranou Singapur, a v Singapure, ak je sťažujúcou sa zmluvnou stranou Únia.

28.    Rozhodcovský súd môže zvolať dodatočné pojednávania, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú.



29.    Všetci rozhodcovia sa zúčastňujú na celom priebehu každého pojednávania.

30.    Bez ohľadu na to, či je pojednávanie verejné alebo neverejné, môžu na ňom byť prítomné tieto osoby:

a)    zástupcovia zmluvných strán;

b)    poradcovia zmluvných strán;

c)    administratívni pracovníci, tlmočníci, prekladatelia a súdni zapisovatelia a

d)    asistenti rozhodcov.

Rozhodcovský tribunál môžu oslovovať len zástupcovia a poradcovia zmluvných strán.

31.    Najneskôr päť pracovných dní pred dátumom pojednávania každá zmluvná strana doručí rozhodcovskému tribunálu a zároveň druhej zmluvnej strane zoznam mien osôb, ktoré v mene tejto zmluvnej strany prednesú na pojednávaní ústne argumenty alebo prezentácie, ako aj zoznam mien ostatných zástupcov alebo poradcov, ktorí sa na pojednávaní zúčastnia.

32.    Pojednávania rozhodcovských tribunálov sú verejné okrem prípadu, keď zmluvné strany rozhodnú, že pojednávania sú čiastočne alebo úplne neverejné. Ak sú pojednávania verejné a ak sa strany nedohodnú inak:



a)    verejné sledovanie sa uskutočňuje prostredníctvom simultánneho vysielania v rámci uzavretého televízneho okruhu do osobitnej premietacej miestnosti v budove rozhodcovského konania;

b)    na účely verejného sledovania pojednávaní sa vyžaduje registrácia;

c)    v premietacej miestnosti sa nepovoľuje zhotovovanie žiadnych zvukových ani obrazových záznamov, ani fotografovanie;

d)    s cieľom riešiť otázky týkajúce sa všetkých dôverných informácií má tribunál právo požadovať uzavreté zasadnutie pre ktorékoľvek pojednávanie.

Rozhodcovský tribunál zasadá neverejne, keď podanie a argumenty niektorej zmluvnej strany obsahujú dôverné informácie. Tribunál má vo výnimočných prípadoch právo pojednávať na neverejnom zasadnutí kedykoľvek z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jednej zo zmluvných strán.

33.    Rozhodcovský tribunál vedie pojednávanie nasledujúcim spôsobom, pričom zabezpečí, aby sťažujúca sa zmluvná strana a zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, mali k dispozícii rovnaký čas:

Podania

a)    podanie sťažujúcej sa zmluvnej strany;

b)    vyjadrenie zmluvnej strany, voči ktorej sťažnosť smeruje, k podaniu.



Námietky

a)    námietka sťažujúcej sa zmluvnej strany;

b)    vyjadrenie zmluvnej strany, voči ktorej sťažnosť smeruje, k námietke.

34.    Rozhodcovský tribunál môže klásť otázky ktorejkoľvek zo zmluvných strán kedykoľvek počas pojednávania.

35.    Rozhodcovský tribunál zabezpečí, aby sa zápis každého pojednávania vyhotovil a doručil zmluvným stranám čo možno najskôr.

36.    Každá zmluvná strana môže do desiatich dní odo dňa pojednávania doručiť rozhodcovskému tribunálu a súčasne aj druhej zmluvnej strane doplňujúce písomné podanie týkajúce sa ktorejkoľvek záležitosti, ktorá sa vyskytla počas pojednávania.

Písomné otázky

37.    Rozhodcovský tribunál sa môže kedykoľvek v priebehu konania písomne obrátiť s otázkami na jednu alebo obe zmluvné strany. Každá zo zmluvných strán dostane kópiu všetkých otázok rozhodcovského tribunálu.

38.    Každá zmluvná strana takisto poskytne kópiu svojej písomnej odpovede na otázky rozhodcovského tribunálu rozhodcovskému tribunálu a súčasne aj druhej zmluvnej strane. Každá zmluvná strana dostane príležitosť predložiť písomné pripomienky k odpovedi druhej zmluvnej strany do piatich dní odo dňa doručenia.



Dôvernosť

39.    Ak sú pojednávania neverejné podľa pravidla 32 tejto prílohy, zmluvné strany a ich poradcovia zachovávajú dôverný charakter pojednávaní rozhodcovského tribunálu, rokovaní a priebežnej správy tribunálu, ako aj všetkých písomných podaní a komunikácie s tribunálom. Každá zmluvná strana a jej poradcovia zaobchádzajú so všetkými informáciami, ktoré druhá zmluvná strana predložila rozhodcovskému tribunálu a označila za dôverné, ako s dôvernými informáciami. Ak podanie zmluvnej strany adresované rozhodcovskému tribunálu obsahuje dôverné informácie, táto zmluvná strana na požiadanie druhej zmluvnej strany takisto poskytne do 15 dní znenie podania, ktoré nemá dôverný charakter a môže byť zverejnené. Nič v tejto prílohe nebráni tomu, aby niektorá zmluvná strana zverejnila vyhlásenia o svojich vlastných stanoviskách, pokiaľ pri uvádzaní odkazu na informácie predložené druhou zmluvnou stranou nezverejní žiadne informácie, ktoré druhá zmluvná strana označila za dôverné.

Jednostranné kontakty

40.    Rozhodcovský tribunál sa nestretne s jednou zmluvnou stranou, nevypočuje jednu zmluvnú stranu, ani inak nenadväzuje kontakt s jednou zmluvnou stranou v neprítomnosti druhej zmluvnej strany.

41.    Žiadny člen rozhodcovského tribunálu nesmie rokovať o žiadnych aspektoch predmetu konania s jednou zmluvnou stranou alebo so zmluvnými stranami v neprítomnosti ostatných rozhodcov.



Podania amicus curiae

42.    Ak sa zmluvné strany do troch dní odo dňa zriadenia rozhodcovského tribunálu nedohodnú inak, rozhodcovský tribunál môže prijímať nevyžiadané písomné podania od zainteresovaných fyzických alebo právnických osôb zmluvných strán za predpokladu, že sú podané do desiatich dní odo dňa zriadenia rozhodcovského tribunálu, že sú stručné a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 15 strán strojopisu vrátane všetkých príloh a že sa priamo týkajú faktických záležitostí, ktoré rozhodcovský tribunál posudzuje.

43.    Podanie musí obsahovať opis fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ho predkladá, vrátane jej štátnej príslušnosti alebo bydliska či sídla, charakteru jej činnosti a zdroja jej financovania, a konkretizovať charakter záujmu danej osoby na rozhodcovskom konaní. Vypracúva sa v jazykoch, ktoré si zmluvné strany vybrali v súlade s pravidlom 46 tejto prílohy.

44.    Rozhodcovský tribunál uvedie vo svojom rozhodnutí všetky podania, ktoré mu boli doručené a ktoré sú v súlade s pravidlami 42 a 43 tejto prílohy. Rozhodcovský tribunál nie je povinný uvádzať vo svojom rozhodnutí argumenty uvedené v týchto podaniach. Každé podanie doručené rozhodcovskému tribunálu podľa tejto prílohy sa predkladá zmluvným stranám na vyjadrenie.

Naliehavé prípady

45.    V naliehavých prípadoch uvedených v tretej kapitole (Urovnávanie sporov) oddiele B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami) rozhodcovský tribunál po konzultácii so zmluvnými stranami podľa potreby upraví lehoty uvedené v tejto prílohe a tieto úpravy oznámi zmluvným stranám.



Preklad a tlmočenie

46.    Počas konzultácií uvedených v článku 3.26 (Konzultácie) a najneskôr na stretnutí uvedenom v pravidle 10 písm. b) tejto prílohy sa zmluvné strany usilujú o dosiahnutie dohody o spoločnom pracovnom jazyku pre konania pred rozhodcovským súdom.

47.    Ktorákoľvek zmluvná strana môže predložiť pripomienky k preloženému zneniu dokumentu, ktorý bol vyhotovený v súlade s touto prílohou.

48.    V prípade odchylného výkladu tejto dohody rozhodcovský tribunál berie do úvahy to, že táto dohoda bola dojednaná v angličtine.

Výpočet lehôt

49.    Ak z dôvodu uplatnenia pravidla 8 tejto prílohy je niektorej zmluvnej strane doručený dokument k inému dátumu, než je dátum, ku ktorému bol tento dokument doručený druhej zmluvnej strane, každá lehota vypočítavaná na základe dátumu doručenia predmetného dokumentu sa počíta od posledného dátumu doručenia tohto dokumentu.



Iné postupy

50.    Táto príloha sa vzťahuje aj na postupy ustanovené podľa článku 3.34 (Primeraná lehota na splnenie rozhodnutia) ods. 2, článku 3.35 (Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu) ods. 2, článku 3.36 (Dočasné prostriedky nápravy v prípade nesplnenia rozhodnutia) ods. 3, článku 3.37 (Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia po prijatí dočasných prostriedkov nápravy pre neplnenie rozhodnutia) ods. 2. Lehoty uvedené v tejto prílohe sa však zosúladia s osobitnými lehotami stanovenými na prijatie rozhodnutia rozhodcovským tribunálom v rámci týchto iných postupov.

51.    Ak nie je možné opätovne zvolať pôvodný tribunál alebo niektorých z jeho členov na účely konaní stanovených v článku 3.34 (Primeraná lehota na splnenie rozhodnutia) ods. 2, článku 3.35 (Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu) ods. 2, článku 3.36 (Dočasné prostriedky nápravy v prípade nesplnenia rozhodnutia) ods. 3, článku 3.37 (Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia po prijatí dočasných prostriedkov nápravy pre neplnenie rozhodnutia) ods. 2, uplatnia sa postupy stanovené v článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu). Lehota na oznámenie rozhodnutia sa predĺži o 15 dní.

________________



PRÍLOHA 10

MEDIAČNÉ KONANIE V PRÍPADE SPOROV MEDZI ZMLUVNÝMI STRANAMI

ČLÁNOK 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

1.    Cieľom tejto prílohy je uľahčiť nájdenie riešenia na základe vzájomnej dohody, a to prostredníctvom komplexného a rýchleho konania prebiehajúceho za pomoci mediátora.

2.    Táto príloha sa vzťahuje na všetky opatrenia spadajúce do rozsahu pôsobnosti tejto dohody, ktoré majú nepriaznivý vplyv na obchod alebo investície medzi zmluvnými stranami, pokiaľ nie je stanovené inak.

ČLÁNOK 2

Žiadosť o informácie

1.    Pred začatím mediačného konania môže zmluvná strana kedykoľvek písomne požiadať, aby jej boli poskytnuté informácie o opatrení, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje obchod alebo investície medzi zmluvnými stranami. Zmluvná strana, ktorej bola takáto žiadosť predložená, poskytne písomnú odpoveď v lehote 20 dní.



2.    Ak požiadaná zmluvná strana dospeje k záveru, že nie je možné odpovedať v lehote 20 dní, informuje žiadajúcu zmluvnú stranu o dôvodoch omeškania, pričom uvedie predpokladanú lehotu, ktorá je podľa nej najkratším možným časom na poskytnutie odpovede.

ČLÁNOK 3

Začatie konania

1.    Ktorákoľvek zo zmluvných strán môže kedykoľvek požiadať, aby zmluvné strany začali mediačné konanie. Takáto žiadosť sa druhej zmluvnej strane predloží písomne. Žiadosť musí byť dostatočne podrobná, aby sa v nej jasne uvádzali dôvody žiadajúcej zmluvnej strany, pričom:

a)    sa v nej musí uviesť konkrétne opatrenie, ktorého sa týka;

b)    musí obsahovať vyhlásenie o údajných nepriaznivých účinkoch na obchod alebo investície medzi zmluvnými stranami, ktoré podľa žiadajúcej zmluvnej strany opatrenie má alebo bude mať, a

c)    žiadajúca zmluvná strana v nej musí vysvetliť, ako podľa nej tieto účinky súvisia s predmetným opatrením.

2.    Zmluvná strana, ktorej je takáto žiadosť predložená, ju s porozumením zváži a písomne ju prijme alebo zamietne v lehote desiatich dní odo dňa jej doručenia.



ČLÁNOK 4

Výber mediátora

1.    Zmluvné strany vyvinú úsilie, aby sa dohodli na mediátorovi najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia odpovede na žiadosť uvedenej v článku 3 (Začatie konania) ods. 2 tejto prílohy.

2.    Ak zmluvné strany nie sú schopné dohodnúť sa na mediátorovi v rámci stanovenej lehoty, ktorákoľvek z nich môže požiadať predsedu výboru alebo jeho zástupcu, aby vybral mediátora žrebovaním zo zoznamu zostaveného podľa článku 3.44 (Zoznamy rozhodcov) ods. 2. Zástupcovia oboch zmluvných strán majú právo byť prítomní pri žrebovaní.

3.    Predseda výboru alebo jeho zástupca vyberie rozhodcov v lehote piatich dní odo dňa predloženia žiadosti uvedenej v odseku 2.

4.    Mediátor nesmie byť štátnym príslušníkom ani jednej zo zmluvných strán, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

5.    Mediátor pomôže zmluvným stranám nestranným a transparentným spôsobom ozrejmiť predmetné opatrenie a jeho možné nepriaznivé účinky na obchod a investície a dospieť k riešeniu na základe vzájomnej dohody. Príloha 11 sa uplatňuje mutatis mutandis na mediátorov. Pravidlá 4 až 9 a pravidlá 46 až 49 prílohy 9 sa takisto uplatňujú mutatis mutandis.



ČLÁNOK 5

Pravidlá mediačného konania

1.    Do desiatich dní odo dňa vymenovania mediátora zmluvná strana, ktorá iniciovala mediačné konanie, písomne predloží mediátorovi a druhej zmluvnej strane podrobný opis problému, a to najmä fungovania predmetného opatrenia a jeho nepriaznivých účinkov na investície. Do 20 dní odo dňa doručenia uvedeného podania môže druhá zmluvná strana písomne vyjadriť svoje pripomienky k opisu problému. Každá zo zmluvných strán môže do svojho opisu alebo pripomienok zahrnúť všetky informácie, ktoré považuje za relevantné.

2.    Mediátor môže rozhodnúť o najvhodnejšom spôsobe ozrejmenia predmetného opatrenia a jeho možných nepriaznivých účinkov na investíciu. Môže predovšetkým organizovať stretnutia zmluvných strán, uskutočňovať s nimi spoločné alebo samostatné konzultácie, požiadať o pomoc príslušných expertov a zainteresované strany alebo konzultovať s nimi, ako aj poskytovať zmluvným stranám akúkoľvek ďalšiu podporu, o ktorú požiadajú. Pred požiadaním príslušných expertov a zainteresovaných strán o pomoc alebo uskutočnením konzultácií s nimi však mediátor konzultuje so zmluvnými stranami.

3.    Mediátor môže zmluvným stranám ponúknuť pomoc a predložiť im na zváženie riešenie, pričom zmluvné strany môžu toto navrhnuté riešenie schváliť alebo zamietnuť, prípadne sa môžu dohodnúť na inom riešení. Mediátor by však nemal poskytovať poradenstvo ani sa vyjadrovať v otázke súladu predmetného opatrenia s touto dohodou.

4.    Konanie sa uskutoční na území zmluvnej strany, ktorej bola adresovaná žiadosť, prípadne sa na základe vzájomnej dohody uskutoční na akomkoľvek inom mieste, resp. akýmikoľvek inými prostriedkami.



5.    Zmluvné strany sa usilujú o to, aby dospeli k riešeniu na základe vzájomnej dohody v lehote 60 dní odo dňa vymenovania mediátora. Kým sa nedosiahne konečná dohoda, môžu zmluvné strany zvážiť prípadné predbežné riešenia.

6.    Riešenie sa môže prijať rozhodnutím výboru. Každá zo zmluvných strán môže takéto rozhodnutie podmieniť ukončením potrebných vnútorných postupov. Riešenia na základe vzájomnej dohody sa zverejnia. Verzia, ktorá sa zverejní, však nesmie obsahovať žiadne informácie, ktoré niektorá zo zmluvných strán označila za dôverné.

7.    Konanie sa skončí:

a)    prijatím riešenia na základe vzájomnej dohody zmluvnými stranami, a to dňom jeho prijatia;

b)    vzájomnou dohodou zmluvných strán v ktorejkoľvek fáze konania, a to dňom takejto dohody;

c)    písomným vyhlásením mediátora po konzultácii so zmluvnými stranami, v ktorom sa konštatuje, že ďalšie úsilie o mediáciu by bolo bezvýsledné, a to dňom tohto vyhlásenia alebo

d)    písomným vyhlásením zmluvnej strany po preskúmaní riešení na základe vzájomnej dohody v rámci mediačného konania a po zvážení všetkých rád mediátora a ním navrhovaných riešení, a to dňom tohto vyhlásenia.



ČLÁNOK 6

Vykonanie riešenia na základe vzájomnej dohody

1.    Ak sa zmluvné strany dohodnú na určitom riešení, každá z nich prijme opatrenia potrebné na vykonanie tohto riešenia na základe vzájomnej dohody v rámci dohodnutej lehoty.

2.    Vykonávajúca zmluvná strana písomne informuje druhú zmluvnú stranu o všetkých krokoch či opatreniach podniknutých alebo prijatých v záujme vykonania riešenia na základe vzájomnej dohody.

3.    Mediátor zmluvným stranám na ich žiadosť písomne predloží návrh faktickej správy, ktorá obsahuje stručné zhrnutie i) opatrenia, ktoré je predmetom konania; ii) použitých postupov a iii) akéhokoľvek riešenia na základe vzájomnej dohody, ktoré je konečným výsledkom tohto konania, ako aj všetkých prípadných predbežných riešení. Mediátor poskytne zmluvným stranám 15 dní na predloženie pripomienok k návrhu správy. Po zvážení pripomienok, ktoré zmluvné strany predložili v uvedenej lehote, mediátor do 15 dní zmluvným stranám písomne predloží konečnú faktickú správu. Uvedená faktická správa nesmie obsahovať žiadny výklad tejto dohody.

ČLÁNOK 7

Vzťah k urovnávaniu sporov

1.    Mediačným konaním nie sú dotknuté práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami).



2.    Mediačné konanie nemá slúžiť ako základ pre konania na urovnávanie sporov podľa tejto dohody alebo akejkoľvek inej dohody. Zmluvná strana sa v rámci takýchto konaní na urovnávania sporov nesmie ako dôkazu dovolávať ani použiť ako dôkaz a rozhodcovský tribunál nesmie brať do úvahy:

a)    stanoviská, ktoré druhá zmluvná strana zaujala v priebehu mediačného konania;

b)    skutočnosť, že druhá zmluvná strana uviedla, že je ochotná prijať určité riešenie opatrenia, ktoré je predmetom mediácie, alebo

c)    rady alebo návrhy mediátora.

3.    Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 (Pravidlá mediačného konania) ods. 6 tejto prílohy, a pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, všetky fázy konania vrátane poskytnutých rád a navrhnutých riešení sú dôverné. Ktorákoľvek zmluvná strana však môže zverejniť skutočnosť, že prebieha mediačné konanie.

ČLÁNOK 8

Lehoty

Všetky lehoty uvedené v tejto prílohe sa môžu zmeniť vzájomnou dohodou zmluvných strán.



ČLÁNOK 9

Trovy

1.    Každá zmluvná strana znáša vlastné výdavky, ktoré jej vzniknú v súvislosti s účasťou na mediačnom konaní.

2.    Zmluvné strany rovnakou mierou znášajú výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s organizačnými záležitosťami, vrátane odmeny a výdavkov mediátora. Odmena mediátora musí byť v súlade s odmenou stanovenou v pravidle 10 písm. b) prílohy 9.

ČLÁNOK 10

Preskúmanie

Po piatich rokoch odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody zmluvné strany uskutočnia vzájomné konzultácie, v rámci ktorých preskúmajú, či treba zmeniť mediačné konanie vzhľadom na získané skúsenosti a vývoj zodpovedajúceho mechanizmu WTO.

________________



PRÍLOHA 11

KÓDEX SPRÁVANIA PRE ROZHODCOV A MEDIÁTOROV

Vymedzenie pojmov

1.    V tomto kódexe správania:

„rozhodca“ je člen rozhodcovského tribunálu zriadeného podľa článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu);

„kandidát“ je osoba, ktorej meno je na zozname rozhodcov uvedenom v článku 3.44 (Zoznam rozhodcov) a o ktorej sa uvažuje v súvislosti s výberom za rozhodcu podľa článku 3.29 (Zriadenie rozhodcovského tribunálu);

„asistent“ je osoba, ktorá za podmienok mandátu rozhodcu vyhľadáva informácie a podklady alebo pomáha rozhodcovi;

„konanie“, pokiaľ nie je stanovené inak, je konanie rozhodcovského tribunálu podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami);

„zamestnanci“ v súvislosti s rozhodcom sú osoby iné ako asistenti, ktoré tento rozhodca riadi a kontroluje.



Zodpovednosť vo vzťahu ku konaniu

2.    V priebehu konania sa každý kandidát a rozhodca musí vyhýbať nevhodnému správaniu a zdaniu nevhodného správania, musí byť nezávislý a nestranný, vyhýbať sa priamym a nepriamym konfliktom záujmov a dodržiavať vysoký štandard správania tak, aby sa zachovala integrita a nestrannosť mechanizmu na urovnávanie sporov. Rozhodcovia neprijímajú pokyny od žiadnej organizácie ani vlády, pokiaľ ide o záležitosti prerokúvané pred tribunálom. Bývalí rozhodcovia musia dodržiavať povinnosti stanovené v bodoch 15, 16, 17 a 18 tohto kódexu správania.

Povinnosti týkajúce sa zverejnenia

3.    Skôr ako sa potvrdí výber kandidáta za rozhodcu podľa tretej kapitoly (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami), kandidát zverejní akýkoľvek záujem, vzťah alebo záležitosť, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho nezávislosť alebo nestrannosť alebo ktoré by odôvodnene mohli vzbudzovať zdanie nevhodného správania alebo zaujatosti v konaní. Na tento účel kandidát vynaloží všetko primerané úsilie, aby zistil akékoľvek takéto záujmy, vzťahy a záležitosti.

4.    Kandidát alebo rozhodca oznámi záležitosti týkajúce sa skutočného alebo možného porušenia tohto kódexu správania len výboru na účely ich zváženia zmluvnými stranami.



5.    Po výbere za rozhodcu táto osoba naďalej vynakladá všetko primerané úsilie na zistenie akýchkoľvek záujmov, vzťahov alebo záležitostí uvedených v bode 3 tohto kódexu správania, a zverejní ich. Povinnosť zverejnenia je trvalá povinnosť, ktorá od rozhodcu vyžaduje, aby zverejnil akékoľvek takéto záujmy, vzťahy alebo záležitosti, ktoré môžu vzniknúť v priebehu ktorejkoľvek fázy konania, a to čo najskôr po tom, ako ich rozhodca zistí. Rozhodca zverejní takéto záujmy, vzťahy alebo záležitosti písomným informovaním výboru na účely ich zváženia zmluvnými stranami.

Povinnosti rozhodcov

6.    Rozhodca po zvolení vykonáva svoje povinnosti počas celého priebehu konania dôkladne, bezodkladne, spravodlivo a usilovne.

7.    Rozhodca posudzuje iba tie záležitosti, ktoré boli vznesené počas konania a sú potrebné na účely rozhodnutia, a nedeleguje túto povinnosť na žiadnu inú osobu.

8.    Rozhodca urobí všetky náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby jeho asistenti a zamestnanci poznali a dodržiavali body 2, 3, 4, 5, 16, 17 a 18 tohto kódexu správania.

9.    Rozhodca v súvislosti s konaním nenadväzuje žiadne jednostranné kontakty.

Nezávislosť a nestrannosť rozhodcov

10.    Rozhodca musí byť nezávislý a nestranný a vyhýbať sa vzbudzovaniu zdania nevhodného správania alebo zaujatosti a nesmie byť ovplyvňovaný vlastnými záujmami, vonkajším tlakom, politickými úvahami, verejnou mienkou, lojálnosťou voči niektorej zmluvnej strane ani strachom z kritiky.



11.    Rozhodca nesmie priamo ani nepriamo prevziať žiadny záväzok, ani prijať žiadnu výhodu, ktorá by akokoľvek narúšala riadny výkon jeho povinností alebo by vzbudzovala zdanie takéhoto narušenia.

12.    Rozhodca nesmie využívať svoje postavenie v rozhodcovskom tribunáli na presadzovanie akýchkoľvek osobných alebo súkromných záujmov a musí sa vyhýbať činom, ktoré by mohli vzbudiť dojem, že iné osoby sú v osobitnom postavení, ktoré im umožňuje ovplyvňovať ho.

13.    Rozhodca nesmie dovoliť, aby jeho správanie alebo rozhodovanie bolo ovplyvnené finančnými, obchodnými, profesijnými, rodinnými alebo spoločenskými vzťahmi alebo povinnosťami.

14.    Rozhodca nesmie vstupovať do žiadneho vzťahu, ani nadobúdať žiadne finančné podiely, ktoré by mohli ovplyvniť jeho nestrannosť alebo ktoré by mohli odôvodnene vzbudzovať zdanie nevhodného správania alebo zaujatosti.

Povinnosti bývalých rozhodcov

15.    Všetci bývalí rozhodcovia sa musia vyhýbať konaniu, ktoré by mohlo vytvárať zdanie, že pri výkone svojich povinností boli zaujatí alebo mali výhodu z rozhodnutia alebo rozsudku rozhodcovského tribunálu.



Dôvernosť

16.    Žiadny rozhodca ani bývalý rozhodca nikdy nezverejní ani nepoužije žiadne neverejné informácie, ktoré sa týkajú konania alebo ktoré boli získané počas konania, inak ako na účely samotného konania, a najmä nezverejní ani nepoužije žiadne takéto informácie na získanie osobnej výhody alebo výhody pre iné osoby, alebo na poškodenie záujmov iných osôb.

17.    Rozhodca nezverejní uznesenie rozhodcovského tribunálu ani jeho častí pred jeho uverejnením v súlade treťou kapitolou (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami).

18.    Rozhodca ani bývalý rozhodca nesmú nikdy zverejniť obsah rokovania rozhodcovského tribunálu ani názory ktoréhokoľvek rozhodcu týkajúce sa týchto rokovaní.

Výdavky

19.    Každý rozhodca uchováva záznam a predloží konečný odpočet času venovaného konaniu a svojich výdavkov, ako aj času a nákladov svojich asistentov.

Mediátori

20.    Pravidlá opísané v tomto kódexe správania, ktoré sa vzťahujú na rozhodcov alebo bývalých rozhodcov, sa použijú mutatis mutandis aj na mediátorov.

________________



DOJEDNANIE 1

VZŤAHUJÚCE SA NA OSOBITNÉ PRIESTOROVÉ OBMEDZENIA A OBMEDZENIA
V OBLASTI PRÍSTUPU K PRÍRODNÝM ZDROJOM SINGAPURU

1.    Článok 2.3 (Národné zaobchádzanie) sa nevzťahuje na žiadne opatrenie týkajúce sa:

a)    zásobovania pitnou vodou v Singapure;

b)    vlastníctva, kúpy, rozvoja, správy, údržby, používania, užívania, predaja alebo iného nakladania s nehnuteľnosťou určenou na bývanie 4 alebo akéhokoľvek programu sociálneho bývania v Singapure.

2.    Tri roky po nadobudnutí platnosti tejto dohody a následne každé dva roky, ak bude stále platiť dodatočná kolkovacia povinnosť kupujúceho [Additional Buyer's Stamp Duty (ABSD)], výbor preskúma, či je zachovanie ABSD nevyhnutné na zaistenie stability trhu s nehnuteľnosťami určenými na bývanie. Singapur v rámci týchto konzultácií poskytne štatistiky a informácie o stave trhu s nehnuteľnosťami určenými na bývanie.

________________



DOJEDNANIE 2

TÝKAJÚCE SA ODMEŇOVANIA ROZHODCOV

V súvislosti s pravidlom 10 prílohy 9 obe zmluvné strany potvrdzujú toto dojednanie:

1.    Odmena a výdavky, ktoré sa majú vyplatiť mediátorom, vychádzajú zo štandardov porovnateľných medzinárodných mechanizmov na riešenie sporov obsiahnutých v dvojstranných alebo mnohostranných dohodách.

2.    Na presnej výške odmeny a výdavkov sa dohodnú zmluvné strany pred tým, než sa uskutoční ich stretnutie s rozhodcovským tribunálom podľa pravidla 10 prílohy 9.

3.    V záujme uľahčenia práce rozhodcovského tribunálu uplatňujú obe zmluvné strany toto dojednanie v dobrej viere.

________________

(1)    Zákon o nadobúdaní pozemkov (kapitola 152) v znení platnom ku dňu nadobudnutia platnosti tejto dohody.
(2)    Na účely tejto prílohy samotná skutočnosť, že príslušné zaobchádzanie rozlišuje medzi investormi a investíciami na základe legitímnych cieľov verejnej politiky v kontexte dlhovej krízy alebo jej hrozby, nepredstavuje porušenie článku 2.3 (Národné zaobchádzanie).
(3)    V záujme väčšej istoty treba uviesť, že ak sa žiadosť týka zaobchádzania zo strany Európskej únie, stranou mediačného konania je Európska únia a každý dotknutý členský štát je do mediácie plne zapojený. Ak sa žiadosť týka výlučne zaobchádzania zo strany členského štátu, stranou mediačného konania je dotknutý členský štát, pokiaľ Európsku úniu nepožiada, aby bola stranou konania ona.
(4)    Výraz „nehnuteľnosť určená na bývanie“ odkazuje na nehnuteľnosť, ktorá je ako taká vymedzená v kapitole 274 predpisu Residential Property Act k dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody.