EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu13. 3. 2018

COM(2018) 131 final

2018/0064(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce

(Text s významom pre EHP a pre Švajčiarsko)

{SWD(2018) 68 final}

{SWD(2018) 69 final}

{SWD(2018) 80 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Posilňovanie spravodlivosti na vnútornom trhu bolo a zostáva jednou z priorít mandátu Junckerovej Komisie 1 . Európsky parlament, Rada a Komisia na sociálnom samite v Göteborgu 17. novembra 2017 spoločne ohlásili Európsky pilier sociálnych práv 2 . Stanovuje sa v ňom súbor kľúčových zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia. Má byť kompasom obnovenej konvergencie k lepším pracovným a životným podmienkam v celej Únii, ktorý zabezpečí všetkým občanom rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, sociálnu ochranu a začlenenie. Kľúčovým predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečenie spravodlivej mobility pracovnej sily v Európe.

Cezhraničná mobilita pracovnej sily v EÚ je prínosom pre jednotlivcov, hospodárstva i spoločnosti ako celok. Spomedzi všetkých politík a priorít EÚ občania najväčšmi podporujú voľný pohyb jej obyvateľov, ktorý zahŕňa možnosť občanov žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ 3 . Voľný pohyb pracovníkov a sloboda poskytovať služby v rámci Únie závisia od jasných, spravodlivých a účinne presadzovaných pravidiel cezhraničnej mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Na tento účel EÚ vyvinula rozsiahly súbor právnych predpisov, ktoré upravujú voľný pohyb pracovníkov, vysielanie pracovníkov a koordináciu sociálneho zabezpečenia. Junckerova Komisia predložila viacero návrhov na zlepšenie tohto regulačného rámca 4 .

Pretrvávajú však obavy o súlad s efektívnym a účinným presadzovaním pravidiel EÚ, čo môže ohroziť dôveru vo vnútorný trh a jeho spravodlivosť. Zazneli predovšetkým obavy, že mobilní pracovníci môžu byť vystavení zneužívaniu alebo im môžu byť odopierané práva, ale aj že podniky musia pôsobiť v neistom či nejasnom podnikateľskom prostredí a nemajú rovnaké podmienky. Cezhraničná mobilita pracovníkov v posledných rokoch významne vzrástla. V roku 2017 žilo alebo pracovalo v inom ako svojom domovskom členskom štáte 17 miliónov občanov. Oproti situácii spred desiatich rokov je to takmer dvojnásobok. Počet vyslaní vzrástol od roku 2010 o 68 % na hodnotu 2,3 milióna v roku 2016 5 . Za prácou do iného členského štátu každodenne dochádza 1,4 milióna občanov EÚ 6 . Zároveň vyše dvoch miliónov pracovníkov v sektore cestnej dopravy každodenne prekračuje hranice v rámci EÚ pri preprave tovaru alebo cestujúcich. Na zvládnutie čoraz európskejšieho pracovného trhu musia vnútroštátne orgány účinne spolupracovať a zosúlaďovať svoje administratívne kroky.

Európsky parlament pri viacerých príležitostiach zdôraznil potrebu posilniť kontrolu a koordináciu medzi členskými štátmi a zo strany členských štátov 7 (aj posilnením výmeny informácií medzi inšpektorátmi práce 8 ) a zároveň aktívne podporovať výkon práv na voľný pohyb 9 . Rada takisto poukázala na potrebu zlepšiť administratívnu spoluprácu a rozvíjať pomoc a výmenu informácií v kontexte boja proti podvodom pri vysielaní pracovníkov, pričom zároveň zdôraznila význam jasných a transparentných informácií pre poskytovateľov služieb a pracovníkov 10 .

S týmito východiskami predseda Juncker vo svojej správe o stave Únie z roku 2017 11 navrhol zriadenie „Európskeho orgánu práce“ s cieľom zaistiť spravodlivé, jednoduché a účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti mobility pracovníkov. Zámerom tohto návrhu je vytvoriť takýto Európsky orgán práce (ďalej len „orgán“) v podobe decentralizovanej agentúry EÚ, ktorá sa bude venovať riešeniu týchto hlavných výziev:

·slabá podpora a nedostatočné usmernenia pre jednotlivcov a podniky v cezhraničnom kontexte, ako aj neúplné alebo nedostatočné verejne dostupné informácie o ich právach a povinnostiach,

·nedostatočný prístup k informáciám a ich výmena medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za jednotlivé oblasti mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia,

·nedostatočná schopnosť vnútroštátnych orgánov viesť cezhraničnú spoluprácu s inými orgánmi,

·nedostatočné alebo chýbajúce mechanizmy spoločného cezhraničného presadzovania predpisov,

·chýbajúci osobitný mechanizmus cezhraničnej mediácie medzi členskými štátmi vo všetkých doménach mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia,

·nedostatočná spolupráca v tejto oblasti na úrovni EÚ.

Prierezovým cieľom tejto iniciatívy je prispieť k zaisteniu spravodlivej mobility pracovníkov na vnútornom trhu. V tejto súvislosti sa návrh zameriava na:

·zlepšovanie prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov k informáciám o ich právach a povinnostiach v oblasti mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia, ako aj prístupu k relevantným službám,

·posilňovanie operačnej spolupráce medzi jednotlivými orgánmi pri cezhraničnom presadzovaní príslušných právnych predpisov Únie vrátane podpory spoločných inšpekcií,

·poskytovanie mediácie a sprostredkovania riešení v prípade sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi a cezhraničných narušení trhu práce, ako napríklad reštrukturalizácia spoločností, ktorá zasahuje viacero členských štátov.

Konkrétne bude orgánu zverených viacero operačných úloh: poskytovať jednotlivcom a zamestnávateľom relevantné informácie a služby a zároveň podporovať členské štáty v spolupráci, výmene informácií, zosúladených a spoločných inšpekciách, posudzovaní rizika, budovaní kapacít, mediácii a spolupráci pri cezhraničných narušeniach trhu práce. Existujúce štruktúry a nástroje EÚ v oblasti cezhraničnej mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia sa integrujú alebo doplnia formou orgánu, ktorý členským štátom poskytne bezprecedentnú operačnú a technickú podporu.

Orgán bude prínosom pre všetkých jednotlivcov podliehajúcich pravidlám Únie v oblasti cezhraničnej mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia – konkrétne pracovníkov, SZČO alebo iné fyzické osoby, ktoré sú občanmi Únie alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom v Únii, v cezhraničnom kontexte. Patria sem vyslaní pracovníci, držitelia modrej karty EÚ, zamestnanci presunutí v rámci podniku a osoby s dlhodobým pobytom, pokiaľ sa na ne vzťahujú uvedené pravidlá. Prínosom bude aj pre spoločnosti s cezhraničným pôsobením – vrátane náborových účelov.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Orgán pomôže zabezpečiť, aby sa v cezhraničnom kontexte dodržiavali práva pracovníkov a občanov na rovnaké zaobchádzanie, prístup k pracovným príležitostiam a sociálne zabezpečenie. Podnikom navyše zaistí transparentnosť miestnych pracovných noriem na celom vnútornom trhu. Podporí aj spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť dodržiavanie sociálnych práv pracovníkov a občanov, predchádzať podvodom a zneužívaniu.

Komisia prijala viaceré iniciatívy a návrhy na podporu spravodlivej mobility pracovníkov – najmä revízie smernice o vysielaní pracovníkov 12 a nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 13 , ako aj balík opatrení „Európa v pohybe“ vrátane lex specialis o vysielaní pracovníkov v medzinárodnej cestnej doprave 14 a revízie sociálnych a trhových pravidiel v oblasti cestnej dopravy 15 . Tieto najnovšie iniciatívy pokračujú v stopách predošlých legislatívnych návrhov, ako sú smernice o presadzovaní vysielania pracovníkov 16 a o voľnom pohybe pracovníkov 17 , nariadenie o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES) 18 a iniciatívy ako zriadenie európskej platformy na boj proti nedeklarovanej práci 19 .

Počas príprav týchto návrhov a diskusií v rámci legislatívneho postupu vyvstala jasná potreba posilniť rámec uplatňovania a presadzovania existujúcich pravidiel. Návrh Európskeho orgánu práce má túto medzeru vyplniť.

Vytvorenie navrhovaného orgánu umožní sústrediť úlohy, z ktorých časť je v súčasnosti rozložená medzi viacero výborov a subjektov, zaviesť plošnú operačnú podporu v oblastiach cezhraničnej mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia, čím sa zvýši súlad politiky EÚ v otázkach cezhraničnej mobility (podrobnosti sú uvedené nižšie v oddiele „Regulačná vhodnosť a zjednodušenie“).

Navrhovaný orgán bude doplnkový a zabezpečí súlad s činnosťami štyroch agentúr pôsobiacich v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky: Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) a Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA).

Navrhované nariadenie prispeje k uplatňovaniu zásad a práv zakotvených v Európskom pilieri sociálnych práv, najmä zvyšovaním povedomia migrujúcich občanov o možnostiach odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ako aj aktívnou podporou zamestnanosti a všeobecnejšie efektívnym a účinným presadzovaním práva Únie v oblasti mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia, ako aj kolektívnych zmlúv, ktorými sa toto právo Únie vykonáva.

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

Táto iniciatíva dopĺňa prebiehajúce úsilie o dosiahnutie cieľov z politických usmernení: Nový začiatok pre Európu 20 v súvislosti s prioritou 4: „Hlbší a spravodlivejší vnútorný trh so silnejšou priemyselnou základňou“, a najmä so stratégiou vnútorného trhu 21 . Mobilita pracovníkov je v praxi významným nástrojom na zabezpečenie efektívnejšieho rozdeľovania zdrojov v rámci odvetví i medzi nimi, znižuje nezamestnanosť a vyrovnáva nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Táto iniciatíva zároveň dopĺňa prioritu 1 politických usmernení („ďalšie posilnenie zamestnanosti, rastu a investícií“), keďže vytvára konštruktívnejšie regulačné prostredie, ktoré podporuje podnikanie a tvorbu pracovných miest.

Zriadenie orgánu je navyše v súlade s cieľmi stratégie digitálneho jednotného trhu modernizovať verejnú správu, dosiahnuť cezhraničnú interoperabilitu a uľahčiť interakciu s jednotlivcami. Z tohto pohľadu dopĺňa komisijný návrh jednotnej digitálnej brány 22 , keďže jeho zámerom je uľahčiť poskytovanie kvalitného obsahu a služieb verejnosti na tejto bráne – prostredníctvom portálu Vaša Európa. Iniciatíva okrem toho nadviaže na skúsenosti neformálnej siete na riešenie problémov SOLVIT 23 . Predovšetkým bude vstupom a v relevantných prípadoch doplní informácie a služby, ktoré sa cez jednotnú digitálnu bránu poskytujú. Zároveň spropaguje prístup k sieti SOLVIT medzi jednotlivcami a zamestnávateľmi, aby si vyriešili vzájomné spory, a nadviaže na poznatky z tohto zdroja pri identifikácii opakujúcich sa problémov v oblastiach, ktorým sa venuje.

Iniciatíva bude navyše vychádzať z osvedčených postupov v oblasti cezhraničnej spolupráce, ktoré identifikovalo „pohraničné kontaktné miesto“ 24 s cieľom pomôcť naplno využiť hospodársky potenciál pohraničných regiónov EÚ.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh vychádza z článkov 46, 48, článku 53 ods. 1, článku 62 a článku 91 ods. 1 ZFEÚ, pričom sa zameriava na voľný pohyb pracovníkov, koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, začatie podnikania a podnikateľskú činnosť samostatne zárobkovo činných osôb, slobodu poskytovať služby a spoločné pravidlá v medzinárodnej doprave.

•Subsidiarita

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, keďže návrh nespadá do výlučnej právomoci EÚ. Členské štáty nemôžu ciele návrhu uspokojivo dosiahnuť na štátnej, regionálnej ani miestnej úrovni; lepšie ich možno dosiahnuť na úrovni Únie, a to z týchto dôvodov:

·Poskytovanie kvalitných a včasných informácií a služieb verejnosti, ktoré sa týkajú jej práv a povinností v cezhraničnom kontexte, treba koordinovať na úrovni Únie, aby sa zaistil jednotný, jasný a efektívny prístup.

·Uplatňovanie práva Únie v oblastiach cezhraničnej mobility pracovníkov a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia si vyžaduje vzájomnú spoluprácu členských štátov, čo znamená, že žiaden členský štát nemôže konať samostatne.

·Aby sa posilnili synergie a podporila spolupráca medzi členskými štátmi pri uplatňovaní práva Únie vo všetkých sférach mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia, aby sa zabezpečila právna istota pre verejné správy i jednotlivcov a aby sa dosiahlo rovnaké chápanie potrieb v oblasti presadzovania práva, je takisto potrebné vypracovať koordinovaný a jednotný prístup na úrovni Únie, a nie spoliehať sa na potenciálne zložitú spleť dvoj- a viacstranných dohôd.

•Proporcionalita

Iniciatíva je primeranou reakciou na potrebu operačnej podpory a nepresahuje rámec potrebný na dosiahnutie jej cieľa. Členským štátom, jednotlivcom ani zamestnávateľom neukladá žiadne nové povinnosti – miesto toho sa zameriava na podporu cezhraničnej mobility a vytváranie nových príležitostí. Návrh nezasahuje do vnútroštátneho rozhodovania, legislatívy či presadzovania predpisov; tie zostávajú v právomoci členských štátov. Okrem toho z veľkej časti ponecháva na rozhodnutí členských štátov, ako naložia s možnosťami, ktoré iniciatíva prináša.

V správe o posúdení vplyvu, ktorá je k návrhu nariadenia pripojená 25 , sa opisuje, ako návrh dosahuje optimálnu rovnováhu v plnení cieľov tejto iniciatívy pri zaistení prínosov (pozitívnych vplyvov) pre vnútroštátne orgány, jednotlivcov i zamestnávateľov bez výrazného zvyšovania nákladov. Takisto sa v nej opisuje všeobecná podpora zainteresovaných strán, s ktorými sa pri príprave návrhu konzultovalo.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Podobne sa v návrhu zohľadnilo prebiehajúce hodnotenie uvedených štyroch agentúr EÚ v oblasti politiky zamestnanosti. Toto hodnotenie pozostáva z individuálneho posúdenia každej agentúry, ich porovnania, ako aj hodnotenia perspektívy budúceho fungovania všetkých štyroch agentúr. Spomínané štyri agentúry plnia podstatne odlišné funkcie než navrhovaný orgán, keďže sú orientované prevažne na výskum a nemajú cezhraničné zameranie. Určité predbežné prvky ich hodnotenia sa však v návrhu napriek tomu zohľadnili, najmä pokiaľ ide o organizáciu úloh a riadenia orgánu. Možnosti interakcie medzi navrhovaným orgánom a existujúcimi štyrmi agentúrami sú uvedené v správe o posúdení vplyvu pripojenej k tomuto návrhu. Pravidelné hodnotenie orgánu umožní skúmať ďalšie synergie a zefektívniť príležitosti na spoluprácu s agentúrami pôsobiacimi v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

S cieľom zistiť názory zainteresovaných strán (vrátane občanov, vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti) na zriadenie Európskeho orgánu práce Komisia zorganizovala otvorenú internetovú verejnú konzultáciu jeho hlavných parametrov, ktorá prebiehala od 27. novembra 2017 do 7. januára 2018. Konzultácia celkovo priniesla 8 809 odpovedí, z čoho 8 420 bolo identických (výsledok kampane Európskej konfederácie odborových zväzov) a 389 jedinečných.

Respondenti v rámci verejnej konzultácie vo všeobecnosti vyjadrili novému orgánu výraznú podporu, a to aj pri zohľadnení jedinečných odpovedí. Výsledky do značnej miery potvrdili analýzu Komisie z hľadiska hlavných výziev. Veľká väčšina respondentov (vyše 70 %) bola toho názoru, že existujúca spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi nepostačuje na zaistenie účinného uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti cezhraničnej mobility. Podobný podiel respondentov zastával názor, že nedostatočný prístup k informáciám a transparentnosť pravidiel cezhraničnej mobility je problémom pre jednotlivcov i podniky. Všeobecnú podporu získali aj možné funkcie navrhované pre nový orgán – najmä podpora systematickej spolupráce a výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi.

Komisia zároveň zorganizovala súbor cielených konzultácií s orgánmi EÚ pôsobiacimi v oblasti pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Osobitné zasadnutie so sociálnymi partnermi na úrovni EÚ sa uskutočnilo 11. decembra 2017 a strategický dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti na úrovni EÚ prebehol 15. decembra 2017. Okrem ústnych príspevkov na osobitných stretnutiach predložili organizácie a zástupcovia zúčastnení na týchto cielených konzultáciách aj písomné pozičné dokumenty.

Výsledky cielených konzultácií boli rôznorodé. Respondenti vo všeobecnosti uvítali možnosť vytvorenia nového orgánu, ktorý by sa zameriaval na zlepšovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi podporou výmeny informácií a osvedčených postupov. Respondenti zároveň zdôraznili, že nový orgán by mal plne rešpektovať vnútroštátne právomoci vyplývajúce zo zmlúv, nemal by členským štátom ukladať žiadne nové oznamovacie povinnosti a nemal by komplikovať ani duplikovať existujúce administratívne štruktúry. Mnoho zo zainteresovaných strán, ktoré sa na cielených konzultáciách zúčastnili, je presvedčených, že mandát a ciele budúceho orgánu treba vymedziť súbežne s jeho prepojením na existujúce štruktúry a nástroje.

Názory zainteresovaných strán sú podrobnejšie uvedené v prílohe 2 k správe o posúdení vplyvu. Pri príprave tohto návrhu sa náležite zohľadnili výsledky uvedených konzultácií vrátane diskusií v rámci Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce, Výboru odborníkov pre vysielanie pracovníkov, Technického výboru pre voľný pohyb pracovníkov, európskej siete verejných služieb zamestnanosti, ako aj neformálnej komunikácie s ministrami počas pracovného obeda Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) v októbri 2017.

•Získavanie a využívanie expertízy

Pri príprave tejto iniciatívy a správy o posúdení vplyvu, ktorá je pripojená k návrhu nariadenia, Komisia využila širokú škálu sekundárnych údajov uverejnených inštitúciami EÚ (Európsky parlament, Komisia a Dvor audítorov), špecializovanými útvarmi Komisie (Vaša Európa – Poradenstvo, sieť SOLVIT), inými medzinárodnými organizáciami (OECD), ako aj relevantný akademický výskum a štúdie think-tankov. Okrem toho využila svoju internú politickú expertízu a analytické kapacity, a to aj pri vyhodnocovaní vplyvu na rozpočet.

Komisia vychádzala aj z primárnych údajov zozbieraných na účely tejto iniciatívy. Na zhromažďovanie poznatkov využila existujúce rámcové zmluvy. Patrí sem ad hoc žiadosť o vyhodnotenie kapacity inšpektorátov práce riešiť cezhraničné prípady, ktorá bola zaslaná sieti právnych expertov na mobilitu v rámci EÚ (FreSsco). Okrem toho sme poskytovateľa poradenských služieb požiadali, aby vypracoval prípadové štúdie na základe kvalitatívnych rozhovorov o zdrojoch pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania pravidiel.

•Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu bolo predložené výboru pre kontrolu regulácie a bolo s ním prediskutované 28 . Odporúčania výboru uvedené v zápornom stanovisku z 9. februára 2018 boli zohľadnené ďalším rozpracovaním rozsahu a odôvodnenia iniciatívy, názorov zainteresovaných strán, ako aj analýzy jednotlivých posudzovaných možností a spôsobu, akým iniciatíva môže doplniť existujúcu riadiacu štruktúru mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia pri súčasnej podpore synergií a zjednodušovania. Na zohľadnenie pripomienok výboru v jeho (kladnom) stanovisku z 21. februára 2018 sa v správe o posúdení vplyvu bližšie vysvetlilo, ako by sa zriadením nového orgánu reorganizovala mozaika existujúcich výborov a štruktúr s cieľom znížiť komplexnosť činností a predchádzať ich zdvojovaniu. Objasnil sa v nej potenciálny vzťah nového orgánu k existujúcim agentúram Únie v oblasti zamestnanosti a rozšírilo zdôvodnenie odhadov rozpočtu na uprednostňovanú možnosť 29 .

V rámci posúdenia vplyvu sa možnosti politiky a jej realizácie hodnotili na základe kritérií efektívnosti, účinnosti a koherentnosti. Výsledkom analýzy bolo, že ciele tejto iniciatívy sa najefektívnejšie a najúčinnejšie dosiahnu pri operačnej možnosti (politická možnosť č. 2) v podobe nového orgánu, ktorý nadviaže na existujúce subjekty mobility na úrovni EÚ (možnosť realizácie č. 2). Vďaka tomu sa zaistí prínos pre vnútroštátne orgány, jednotlivcov i zamestnávateľov bez výrazného zvyšovania nákladov, pričom sa však zároveň rieši nedostatok operačnej podpory existujúceho rámca spolupráce na úrovni EÚ, čo boli dve hlavné obavy zainteresovaných strán.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Návrhom na vytvorenie orgánu sa posilní inštitucionálny rámec EÚ v oblasti cezhraničnej mobility s cieľom zdokonaliť a zjednodušiť súčasné formy spolupráce a postupne uľahčiť prácu členským štátom i Komisii.

V súčasnosti tento inštitucionálny rámec zahŕňa viacero štruktúr (subjektov) EÚ, kde jednotlivé štátne správy spolupracujú a vymieňajú si osvedčené postupy. Medzi tieto subjekty na úrovni EÚ patria: európsky úrad pre koordináciu siete EURES, Technický výbor a Poradný výbor pre voľný pohyb pracovníkov, Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov, európska platforma na riešenie problému nedeklarovanej práce, Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia a všetky jej podvýbory (vrátane technickej komisie a rady audítorov v zmysle legislatívy, ako aj zmierovacieho výboru vytvoreného samotnou Správnou komisiou) a Poradný výbor pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

V rámci nového orgánu sa technické a operačné úlohy uvedených subjektov EÚ sústredia do trvalej štruktúry s cieľom zlepšiť a zefektívniť výstupy na základe posilneného fóra pre spoluprácu a spoločné vyšetrovacie činnosti. V tejto súvislosti orgán:

–prevezme riadenie európskeho úradu pre koordináciu siete EURES, ktoré v súčasnosti zabezpečuje Komisia,

–nahradí Technický výbor pre voľný pohyb pracovníkov,

–nahradí Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov,

–nahradí technickú komisiu, radu audítorov a zmierovací výbor Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia,

–nahradí európsku platformu na riešenie problému nedeklarovanej práce.

Vo veciach koordinácie sociálneho zabezpečenia bude orgán úzko spolupracovať so Správnou komisiou pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia z hľadiska regulačnej úlohy, ktorá zostáva aj naďalej v kompetencii daného výboru. Okrem toho bude tento orgán môcť využívať všetky vstupy od vnútroštátnych zástupcov sociálnych partnerov a vlád v rámci Poradného výboru pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia a Poradného výboru pre voľný pohyb pracovníkov.

Takéto nové usporiadanie zjednoduší inštitucionálny rámec a podporí synergie medzi jednotlivými aspektmi cezhraničnej mobility v pôsobnosti tohto orgánu. Prispeje to ku konzistentnému a účinnému uplatňovaniu práva Únie a zvýši efektívnosť, ako aj objem a kvalitu výsledkov oproti súčasnému inštitucionálnemu rámcu, kde subjekty EÚ často pracujú izolovane a zameriavajú sa len na určitý právny akt alebo oblasť v ich zodpovednosti, pričom im chýba operačný rozmer, zväčša sa schádzajú iba párkrát do roka a niektoré z ich činností sa prekrývajú.

Iniciatíva má zároveň zefektívniť verejné poskytovanie informácií a služieb spojených s právami, povinnosťami a príležitosťami v oblasti cezhraničnej mobility pracovníkov, čím sa uľahčí prístup jednotlivcov i zamestnávateľov k takýmto informáciám a službám.

Návrh má zároveň ďalej zlepšiť digitalizáciu postupov, pričom dopĺňa existujúce i plánované iniciatívy v tejto oblasti, ako je elektronická výmena údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi v rámci koordinácie sociálneho zabezpečenia, ktorá sa realizuje v rámci systému elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI), informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ale aj portálu Vaša Európa a jednotnej digitálnej brány, ktorú Komisia navrhuje.

•Základné práva

Keďže orgán by mal prispievať k jasnému, spravodlivému a účinnému presadzovaniu pravidiel Únie o cezhraničnej mobilite pracovníkov a koordinácii sociálneho zabezpečenia, bude podporovať ochranu a uplatňovanie základných práv, na ktoré sa predmetné pravidlá vzťahujú, ako je voľný pohyb osôb a pracovníkov (články 15 a 45 Charty základných práv Európskej únie, ďalej len „charta“), právo na prístup k službám zamestnanosti (článok 29 charty) a sloboda poskytovať služby (článok 16 charty). Zároveň by podporil cezhraničné uplatňovanie práv v oblasti spravodlivých a primeraných pracovných podmienok, sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti (články 31, 34 a 35 charty) a nediskriminácie (článok 21 charty).

Pokiaľ ide o ochranu osobných údajov (článok 8 charty), na spracúvanie osobných údajov podľa tohto návrhu sa vzťahujú ustanovenia nariadenia (EÚ) 679/2016 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) 30 a nariadenia (ES) č. 45/2001 31 . V súlade s týmito pravidlami sa každé spracovanie osobných údajov obmedzí na nevyhnutný a primeraný rozsah. Údaje sa budú získavať na vopred určené, výslovné a legitímne účely a nebudú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý by s týmito účelmi nebol v súlade.

Tento návrh zároveň spolu s ďalšími iniciatívami, ktoré Komisia navrhla v rámci tohto mandátu, pomáha Komisii a členským štátom v uplatňovaní zásad a práv, ktoré sú zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv a ktoré podporujú spravodlivé a bezproblémové fungovanie trhov práce a sociálnych systémov.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Pri uprednostňovanej kombinovanej možnosti identifikovanej v posúdení vplyvu sú celkové odhadované rozpočtové náklady EÚ na orgán po jeho stabilizácii (ktorá sa očakáva v roku 2023) na úrovni 50,9 milióna EUR ročne. Náklady počas súčasného viacročného finančného rámca (2019 – 2020) sa čiastočne pokryjú presunutím z existujúcich činností, ktoré sa momentálne vykonávajú v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a samostatných riadkov v rámci zamestnanosti a dopravy (70 %) a čiastočne mobilizáciou rezervy z okruhu 1a (30 %). Existujúce činnosti presunuté na orgán sa neprerušia; ich vykonávanie sa presunie z Komisie na orgán, len čo začne fungovať. Pokiaľ ide o zamestnancov, orgán by si vyžadoval 69 pracovných miest v pláne pracovných miest, 60 vyslaných národných expertov a 15 zmluvných zamestnancov. Podrobnosti o finančných a personálnych potrebách možno nájsť v pripojenom legislatívnom finančnom výkaze. Na základe vplyvu návrhu na rozpočet EÚ možno konštatovať minimálne zaťaženie národných rozpočtov. Dosah na verejné správy nemožno presne vyčísliť, no prípadové štúdie naznačujú, že tento vplyv bude pozitívny, keďže lepšie presadzovanie pravidiel umožní vnútroštátnym orgánom presadzovania práva zachytiť predtým nezaplatené sociálne príspevky, ako aj využiť operačnú podporu orgánu.

Návrh zahŕňa doložku o hodnotení mandátu a úloh orgánu každých päť rokov, ktorá zahŕňa možnosť postupne rozširovať samotný orgán, ako aj rozsah jeho činností.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

O pokroku v dosahovaní cieľov nariadenia bude na základe viacerých ukazovateľov informovať osobitný monitorovací rámec, ktorý je opísaný v správe o posúdení vplyvu pripojenej k návrhu. Požiadavky a časový harmonogram tohto monitorovacieho rámca podliehajú ďalším možným zmenám v legislatívnom a implementačnom procese.

Komisia nariadenie vyhodnotí päť rokov po nadobudnutí účinnosti, v súlade s požiadavkami nariadenia o rozpočtových pravidlách 32 a usmernení o lepšej právnej regulácii 33 . Hodnotenie sa zameria predovšetkým na kritériá stanovené v usmerneniach o lepšej právnej regulácii, teda na efektívnosť, účinnosť, koherentnosť, pridanú hodnotu EÚ a relevantnosť, s cieľom posúdiť prípadnú potrebu revízie alebo aktualizácie nariadenia.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole I sa uvádzajú hlavné zásady zriadenia a fungovania budúceho orgánu.

V článku 1 sa vymedzuje predmet úpravy a oblasti politiky, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti.

Článok 2 zahŕňa hlavné ciele orgánu, pričom pod písmenom a) sa vysvetľujú ciele orgánu vo vzťahu k verejnosti vrátane jednotlivcov a zamestnávateľov, pod písmenom b) sa vysvetľuje rola voči členským štátom a pod písmenom c) rola mediácie a podpory pri riešení cezhraničných sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo narušení trhu práce.

V článku 3 sa stanovuje právne postavenie orgánu.

V článku 4 sa určí sídlo budúceho orgánu, keď sa na ňom členské štáty pred skončením legislatívneho procesu vedúceho k prijatiu tohto návrhu dohodnú.

V kapitole II sa špecifikujú úlohy budúceho orgánu uvedené v článku 5, pričom každá z úloh je podrobnejšie opísaná v osobitných článkoch.

Článok 6 podrobne opisuje, ako orgán zvýši kvalitu a prístupnosť informácií o právach a povinnostiach v oblasti mobility pracovníkov pre jednotlivcov a zamestnávateľov.

V článku 7 sa stanovuje, ako bude orgán uľahčovať prístup jednotlivcov a zamestnávateľov k iniciatívam a službám v oblasti mobility pracovníkov, pričom zároveň vymedzuje jeho konkrétne úlohy v tomto smere. Okrem toho sa tu stanovuje rola orgánu v riadení európskeho úradu pre koordináciu siete EURES.

Článok 8 sa týka spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi, pričom počíta s uľahčovaním spolupráce a urýchľovaním výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi v cezhraničných prípadoch (opísaných v odseku 1), opisuje funkciu orgánu pri podpore Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia zriadenej nariadením (ES) č. 883/2004 vo finančných otázkach spojených s vykonávaním daného nariadenia (odsek 2) a zdôrazňuje rolu orgánu pri podpore využívania elektronických nástrojov a digitalizácie postupov (odseky 3 a 4).

V článkoch 9 a 10 sa vysvetľuje, ako bude orgán koordinovať zosúladené a spoločné cezhraničné inšpekcie: Článok 9 stanovuje podrobnosti organizácie zosúladených a spoločných inšpekcií, vysvetľuje, že takéto činnosti sa vykonávajú iba na základe súhlasu dotknutých členských štátov, či už na žiadosť vnútroštátnych orgánov alebo z iniciatívy orgánu (odsek 1), a od členských štátov, ktoré sa rozhodnú nevykonávať zosúladené alebo spoločné inšpekcie, vyžaduje zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia (odsek 2), pričom členským štátom umožňuje vykonávať spoločné inšpekcie aj v prípadoch, keď sa na zosúladenej alebo spoločnej inšpekcii nerozhodli zúčastniť všetky dotknuté členské štáty (odsek 3). V článku 10 sa stanovujú praktické opatrenia na výkon zosúladenej alebo spoločnej inšpekcie koordinovanej orgánom.

V článku 11 sa opisuje funkcia orgánu spojená s analýzami a posudzovaním rizika v cezhraničných aspektoch mobility pracovníkov, pričom uvádza podrobnosti o činnostiach a kontexte, v akom sa takáto práca bude vykonávať.

Článok 12 orgánu zveruje úlohu podporovať členské štáty pri posilňovaní ich kapacít v záujme konzistentného, spravodlivého a účinného uplatňovania a presadzovania príslušných právnych predpisov Únie, a zároveň vymedzuje konkrétne činnosti orgánu na plnenie tejto úlohy.

Článok 13 o mediácii opisuje úlohy orgánu pri riešení sporov medzi členskými štátmi.

V článku 14 sa definuje rola orgánu pri podpore spolupráce v prípade cezhraničného narušenia trhu práce.

Článok 15 hovorí o spolupráci orgánu s ostatnými decentralizovanými agentúrami Únie.

Článkom 16 sa zabezpečuje, aby sa pri všetkých činnostiach orgánu zameraných na digitalizáciu postupov používaných pri výmene informácií medzi členskými štátmi dodržiavali zásady relevantného rámca interoperability a referenčnej architektúry.

V kapitole III sa opisuje organizácia orgánu a podrobne sa vymedzuje jeho štruktúra.

V článku 17 sa uvádza administratívna a riadiaca štruktúra orgánu, ktorá zahŕňa riadiacu radu, výkonného riaditeľa a skupinu zainteresovaných strán. Zároveň sa tu uvádza možnosť orgánu vytvárať osobitné pracovné skupiny a panely na riešenie konkrétnych úloh.

V článkoch 18 až 22 sa stanovujú podrobné pravidlá fungovania riadiacej rady. Táto časť zahŕňa zloženie, funkcie, pravidlá týkajúce sa predsedu, zasadaní a hlasovania riadiacej rady.

V článku 23 sa uvádzajú zodpovednosti výkonného riaditeľa.

Článok 24 sa venuje zriadeniu skupiny zainteresovaných strán pridruženej k orgánu, ktorá má slúžiť ako fórum na konzultáciu otázok spojených s úlohami orgánu so zainteresovanými stranami.

Kapitola IV obsahuje ustanovenia o zostavovaní a štruktúre rozpočtu orgánu.

Kapitola V zahŕňa ustanovenia o personálnom obsadení orgánu vrátane všeobecných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov, výkonného riaditeľa, národných styčných úradníkov, vyslaných národných expertov a ďalších pracovníkov.

Kapitola VI obsahuje všeobecné a záverečné ustanovenia vrátane výsad a imunít zamestnancov orgánu, jazykového režimu, pravidiel transparentnosti a komunikácie, boja proti podvodom, zaisťovania bezpečnosti a ochrany informácií, ako aj zodpovednosti. Stanovuje sa v nej, že Komisia bude výsledky orgánu pravidelne hodnotiť. Táto kapitola zároveň obsahuje ustanovenia o administratívnych vyšetrovaniach európskeho ombudsmana, ako aj o spolupráci s tretími krajinami. Okrem toho sa v nej definujú aj dohody o sídle, prevádzkové podmienky a začiatok činnosti orgánu.

Článok 46 hovorí o zmenách nariadenia (ES) č. 883/2004.

Článok 47 hovorí o zmenách nariadenia (ES) č. 987/2009.

Článok 48 hovorí o zmenách nariadenia (EÚ) č. 492/2011.

Článok 49 hovorí o zmenách nariadenia (EÚ) 2016/589.

Článkom 50 sa zrušuje rozhodnutie 2009/17/ES a rozhodnutie (EÚ) 2016/344.

Článok 51 sa týka nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2018/0064 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce

(Text s významom pre EHP a pre Švajčiarsko)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 46, článok 48, článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 34 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 35 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Voľný pohyb pracovníkov, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú základnými zásadami vnútorného trhu Únie, ktoré sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)Podľa článku 3 ZEÚ sa Únia usiluje o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, a zároveň podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu. V súlade s článkom 9 ZFEÚ má Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené okrem iného s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a podporou vysokej úrovne vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

(3)Európsky parlament, Rada a Komisia na sociálnom samite v Göteborgu 17. novembra 2017 spoločne ohlásili Európsky pilier sociálnych práv. Na tomto sociálnom samite sa pripomenula potreba klásť do popredia záujmy ľudí, a tak ďalej rozvíjať sociálny rozmer Únie, a úsilím na všetkých úrovniach podporovať konvergenciu, čo potvrdili aj závery Európskej rady zo 14. decembra 2017.

(4)Ako sa uvádza v ich spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách na roky 2018 – 2019, Európsky parlament, Rada a Komisia sú odhodlaní prijať kroky na posilnenie sociálneho rozmeru Únie, a to zlepšovaním koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia 36 , ochranou pracovníkov pred zdravotnými rizikami na pracovisku 37 , zaisťovaním spravodlivého zaobchádzania so všetkými účastníkmi pracovného trhu Únie vďaka modernizovaným pravidlám o vysielaní pracovníkov 38 a ďalším zlepšovaním cezhraničného presadzovania práva Únie.

(5)Mal by sa zriadiť Európsky orgán práce (ďalej len „orgán“), ktorý pomôže posilniť spravodlivosť a dôveru vo vnútorný trh. Na tento účel by mal orgán podporovať členské štáty a Komisiu pri zlepšovaní prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov k informáciám o ich právach a povinnostiach v kontexte cezhraničnej mobility pracovníkov, ako aj prístupu k relevantným službám, mal by podporovať dodržiavanie pravidiel a spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Únie v týchto oblastiach, a zároveň by mal plniť mediačnú funkciu a pomáhať pri hľadaní riešení cezhraničných sporov alebo narušení trhu práce.

(6)Orgán by mal pôsobiť v oblastiach cezhraničnej mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia vrátane voľného pohybu pracovníkov, vysielania pracovníkov a vysoko mobilného poskytovania služieb. Zároveň by mal posilňovať spoluprácu členských štátov pri riešení problému nedeklarovanej práce. Ak orgán pri výkone svojich činností nadobudne podozrenie z nezrovnalostí (a to aj v oblastiach práva Únie nad rámec jeho pôsobnosti), ako napríklad nedodržiavanie pracovných podmienok, pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú oprávnenie zdržiavať sa na danom území, mal by mať možnosť nahlásiť tieto podozrenia a podľa potreby v týchto veciach spolupracovať s Komisiou, zodpovednými subjektmi Únie a vnútroštátnymi orgánmi.

(7)Orgán by mal prispievať k uľahčovaniu voľného pohybu pracovníkov, ktorý upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 39 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ 40 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 41 . Mal by uľahčovať vysielanie pracovníkov, ktoré upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES 42 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ 43 , a to aj podporou presadzovania ustanovení, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmlúv v súlade s postupmi členských štátov. Zároveň by mal podporovať koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 44 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 45 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 46 , ako aj nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 47 a nariadenie Rady (ES) č. 574/72 48 .

(8)V určitých prípadoch boli prijaté odvetvové právne predpisy Únie s cieľom reagovať na osobitné potreby daných odvetví – ide napríklad o oblasť medzinárodnej dopravy. Orgán by sa mal zároveň venovať cezhraničným aspektom uplatňovania takýchto odvetvových právnych predpisov Únie, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 49 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES 50 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 51 a smernice [ktorou sa mení smernica 2006/22/ES – COM(2017) 278] 52 .

(9)Činnosti orgánu by mali byť zamerané na osoby, ktoré podliehajú právu Únie v rozsahu tohto nariadenia, vrátane pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb, uchádzačov o prácu a ekonomicky neaktívnych osôb; mali by sem patriť občania Únie aj štátni príslušníci tretích krajín s oprávneným pobytom v Únii, ako sú vyslaní pracovníci, držitelia modrej karty EÚ, zamestnanci presunutí v rámci podniku alebo osoby s dlhodobým pobytom, ako aj ich rodinní príslušníci.

(10)Zo zriadenia orgánu by nemali vyplývať žiadne nové práva ani povinnosti pre jednotlivcov ani zamestnávateľov vrátane hospodárskych subjektov alebo neziskových organizácií, keďže činnosti orgánu by ich mali pokrývať do miery, v akej sú pokryté právnymi predpismi Únie v rozsahu tohto nariadenia.

(11)S cieľom zaistiť prínosy spravodlivého a účinného vnútorného trhu by mal orgán podporovať mobilitu jednotlivcov a zamestnávateľov alebo ich príležitosti na poskytovanie služieb a nábor pracovníkov kdekoľvek v Únii. Patrí sem aj podpora cezhraničnej mobility jednotlivcov uľahčovaním prístupu k službám cezhraničnej mobility, ako je cezhraničné obsadzovanie voľných pracovných, stážových a učňovských miest, ale aj podporou programov mobility ako „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“ či „ErasmusPRO“. Orgán by mal zároveň prispievať k zvyšovaniu transparentnosti informácií vrátane tých o právach a povinnostiach vyplývajúcich z legislatívy Únie, ako aj prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov k službám, a to v spolupráci s ostatnými informačnými službami Únie ako služba „Vaša Európa – Poradenstvo“, pričom by mal v plnej miere využívať portál Vaša Európa, ktorý bude základom budúcej jednotnej digitálnej brány 53 , a zaistiť konzistentnosť s ním.

(12)Na tieto účely by mal orgán spolupracovať s ostatnými relevantnými iniciatívami a sieťami Únie, najmä s európskou sieťou verejných služieb zamestnanosti (VSZ) 54 , so sieťou na podporu podnikania European Enterprise Network 55 , s pohraničným kontaktným miestom 56 a so sieťou SOLVIT 57 , ako aj s relevantnými vnútroštátnymi subjektmi, medzi ktoré patria subjekty na podporu rovnakého zaobchádzania a podporu pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktoré členské štáty určili v zmysle smernice 2014/54/EÚ, ako aj národné kontaktné miesta určené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ 58 na poskytovanie informácií o zdravotnej starostlivosti. Orgán by mal zároveň skúmať možné synergie s navrhovaným európskym elektronickým preukazom služieb 59 , najmä v prípadoch, keď sa členské štáty rozhodnú pre predkladanie vyhlásení o vysielaných pracovníkoch na príslušnej platforme. Orgán by mal Komisiu nahradiť vo funkcii riadenia európskeho úradu pre koordináciu Európskej siete služieb zamestnanosti (EURES) zriadeného podľa nariadenia (EÚ) 2016/589, a to aj z hľadiska vymedzenia používateľských potrieb a prevádzkových požiadaviek na efektívnosť portálu EURES a súvisiacich IT služieb, no vynímajúc poskytovanie IT a prevádzku a vývoj IT infraštruktúry, čo zostáva v kompetencii Komisie.

(13)V záujme spravodlivého, jednoduchého a účinného uplatňovania práva Únie by mal orgán podporovať spoluprácu a včasnú výmenu informácií medzi členskými štátmi. Spolu s ostatným personálom by mali národní styční úradníci v spolupráci s orgánom podporovať členské štáty v dodržiavaní požiadaviek na spoluprácu, urýchľovať výmenu informácií medzi nimi postupmi určenými na skracovanie omeškaní a zabezpečovať styky s ďalšími vnútroštátnymi styčnými bodmi, orgánmi a kontaktnými miestami zriadenými podľa práva Únie. Orgán by mal podporovať využívanie inovačných prístupov k účinnej a efektívnej cezhraničnej spolupráci vrátane elektronických nástrojov na výmenu údajov, ako je systém elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI) a informačný systém o vnútornom trhu (IMI), a mal by prispievať k ďalšej digitalizácii postupov a zdokonaľovaniu IT nástrojov používaných na výmenu správ medzi vnútroštátnymi orgánmi.

(14)Na posilnenie schopnosti členských štátov riešiť nezrovnalosti cezhraničného charakteru súvisiace s právom Únie v jeho pôsobnosti by mal orgán podporovať vnútroštátne orgány pri výkone zosúladených a spoločných inšpekcií, a to aj podporou vykonávania inšpekcií v súlade s článkom 10 smernice 2014/67/EÚ. Tieto inšpekcie by sa mali vykonávať na žiadosť členských štátov alebo na návrh orgánu, ktorý členské štáty odsúhlasia. Orgán by mal zabezpečovať strategickú, logistickú a technickú podporu členským štátom zapojeným do zosúladených alebo spoločných inšpekcií, a pritom plne dodržať na dôvernosť informácií. Inšpekcie by sa mali vykonávať na základe dohody s dotknutými členskými štátmi a mali by sa v plnej miere riadiť rámcom vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov, ktoré by mali na základe výsledkov zosúladených a spoločných inšpekcií prijať príslušné opatrenia podľa vnútroštátneho práva.

(15)S cieľom monitorovať nové trendy, výzvy či medzery v predpisoch v oblastiach mobility pracovníkov a koordinácie sociálneho zabezpečenia by mal orgán rozvíjať kapacity na analýzu a posudzovanie rizika. To by malo zahŕňať prípravu analýz a štúdií trhu práce, ako aj partnerské hodnotenie. Orgán by mal monitorovať potenciálne nerovnováhy z hľadiska zručností a cezhraničných tokov pracovníkov vrátane ich prípadného dosahu na územnú súdržnosť. Okrem toho by orgán mal podporovať posudzovanie rizika uvedené v článku 10 smernice 2014/67/EÚ. Orgán by mal zaistiť synergie a dopĺňanie činností s ostatnými agentúrami, útvarmi či sieťami Únie. V rámci toho by mal sieť SOLVIT a podobné útvary žiadať o vstupy k opakujúcim sa problémom, s ktorými sa jednotlivci i zamestnávatelia stretávajú pri výkone svojich práv v oblastiach, ktoré spadajú do pôsobnosti orgánu. Orgán by mal zároveň uľahčovať a zefektívňovať zber údajov v zmysle relevantnej legislatívy Únie v rozsahu jeho pôsobnosti. To však nezahŕňa žiadne nové oznamovacie povinnosti pre členské štáty.

(16)V záujme posilnenia kapacít vnútroštátnych orgánov a zvýšenia konzistentnosti uplatňovania práva Únie v rozsahu jeho pôsobnosti by mal orgán poskytovať vnútroštátnym orgánom operačnú pomoc vrátane prípravy praktických usmernení, tvorby programov odbornej prípravy a partnerského učenia, podpory projektov vzájomnej pomoci, uľahčovania výmen medzi úradníkmi, ako sa spomína napríklad v článku 8 smernice 2014/67/EÚ, a podpory členských štátov pri organizácii kampaní na zvýšenie informovanosti jednotlivcov i zamestnávateľov o ich právach a povinnostiach. Orgán by mal podporovať výmenu, šírenie a využívanie osvedčených postupov.

(17)Orgán by mal zabezpečiť platformu na riešenie sporov medzi členskými štátmi v otázkach uplatňovania právnych predpisov Únie spadajúcich do rozsahu jeho pôsobnosti. Mal by nadviazať na diskusné a zmierovacie mechanizmy, ktoré sú už v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia zavedené, ktoré si členské štáty cenia 60 a ktorých význam uznáva aj Súdny dvor 61 . Členské štáty by mali mať možnosť postúpiť prípady orgánu na mediáciu v súlade s bežnými postupmi zavedenými na tento účel. Orgán by mal riešiť iba spory medzi členskými štátmi, zatiaľ čo jednotlivci a zamestnávatelia, ktorí majú problémy s vykonávaním svojich práv vyplývajúcich z predpisov Únie, by mali mať naďalej možnosť obrátiť sa na príslušné útvary členských štátov a Únie určené na riešenie takýchto prípadov, ako je sieť SOLVIT, ktorej by mal orgán tieto prípady postupovať. Sieť SOLVIT by zároveň mala mať možnosť postúpiť orgánu na posúdenie prípady, keď problém nemožno vyriešiť vzhľadom na rozpory medzi štátnymi správami.

(18)S cieľom uľahčiť riadenie zmien na trhu práce by mal orgán podporovať spoluprácu relevantných zainteresovaných strán pri riešení narušení trhu práce, ktoré zasahujú viac než jeden členský štát, ako sú prípady reštrukturalizácie alebo veľké projekty s vplyvom na zamestnanosť v pohraničných regiónoch.

(19)Európsky rámec interoperability 62 uvádza zásady a odporúčania k tomu, ako zlepšiť riadenie činností interoperability a poskytovanie verejných služieb, nadväzovať medziorganizačné a cezhraničné vzťahy, zefektívňovať procesy s podporou komplexnej digitálnej výmeny informácií a zaistiť, aby sa v platnej i novej legislatíve zohľadňovali zásady interoperability. Európska referenčná architektúra interoperability (EIRA) je všeobecná štruktúra zahŕňajúca zásady a usmernenia, ktoré sa uplatňujú pri zavádzaní riešení interoperability 63 . EIF aj EIRA by mali byť pre orgán usmernením a podporou pri rozhodovaní o otázkach interoperability.

(20) Orgán by mal byť riadený a prevádzkovaný v súlade so zásadami spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o decentralizovaných agentúrach z 19. júla 2012.

(21)V záujme efektívneho fungovania orgánu by členské štáty a Komisia mali mať zastúpenie v riadiacej rade. Zloženie riadiacej rady vrátane voľby jej predsedu a podpredsedu by malo odrážať zásady rodovej rovnováhy, skúsenosti a kvalifikáciu. V záujme efektívneho a účinného fungovania orgánu by práve riadiaca rada mala prijímať ročný pracovný program, vykonávať svoje funkcie súvisiace s rozpočtom orgánu, prijímať finančné pravidlá orgánu, menovať výkonného riaditeľa a stanovovať postupy rozhodovania výkonného riaditeľa vo vzťahu k operačným úlohám orgánu. Zástupcovia krajín, ktoré nie sú členskými štátmi Únie a uplatňujú pravidlá Únie v rozsahu pôsobnosti orgánu, sa na zasadnutiach riadiacej rady môžu zúčastňovať ako pozorovatelia.

(22)Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, by riadiaca rada a výkonný riaditeľ mali byť pri výkone svojich povinností nezávislí a konať vo verejnom záujme.

(23)Orgán by mal priamo využívať odborné poznatky relevantných zainteresovaných strán z oblastí v jeho pôsobnosti, ktoré prinesie osobitná skupina zainteresovaných strán. Jej členmi by mali byť zástupcovia sociálnych partnerov na úrovni Únie. Skupina zainteresovaných strán pri svojej činnosti náležite zohľadní stanoviská a nadviaže na odborné poznatky Poradného výboru pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia zriadeného nariadením (ES) č. 883/2004, ako aj Poradného výboru pre voľný pohyb pracovníkov zriadeného nariadením (EÚ) č. 492/2011.

(24)Na zaistenie úplnej samostatnosti a nezávislosti by mal orgán disponovať nezávislým rozpočtom, ktorého príjmy pochádzajú zo všeobecného rozpočtu Únie a z dobrovoľných príspevkov členských štátov, ako aj prípadných príspevkov tretích krajín zúčastnených na práci orgánu. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch by mal orgán zároveň mať možnosť prijímať príspevky na základe dohôd o delegovaní alebo ad hoc granty, ako aj spoplatňovať publikácie a akékoľvek služby, ktoré poskytuje.

(25)Osobné údaje by sa mali v rámci tohto nariadenia spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 64 , resp. podľa okolností v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 65 . Zahŕňa to zavedenie primeraných technických a organizačných opatrení na splnenie povinností stanovených uvedenými nariadeniami – najmä tých, ktoré sa týkajú zákonnosti spracovania, jeho zabezpečenia, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb.

(26)V záujme transparentného fungovania orgánu by sa naň malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 66 . Činnosť orgánu by mala podliehať kontrole európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

(27)Na orgán by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 67 a mal by pristúpiť k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

(28)Hostiteľský členský štát orgánu by mal zabezpečiť čo najlepšie podmienky na zaistenie jeho riadneho fungovania.

(29)V záujme zaistenia otvorených a transparentných podmienok zamestnávania a rovnosti zaobchádzania so zamestnancami by sa na zamestnancov a výkonného riaditeľa orgánu mali vzťahovať Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok úradníkov“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“) stanovené v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (ďalej spoločne „služobný poriadok“) vrátane pravidiel zachovávania služobného tajomstva a ďalších rovnocenných povinností zachovávať dôvernosť informácií.

(30)V rámci svojich príslušných právomocí by mal orgán spolupracovať s ostatnými agentúrami Únie – najmä s tými, ktoré pôsobia v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, mal by nadviazať na ich odborné poznatky a maximalizovať synergie: s Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie (ETF), a – v otázkach boja proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s ľuďmi – s Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

(31)V záujme operačného rozmeru činností existujúcich orgánov v oblastiach cezhraničnej mobility pracovníkov by mal orgán prevziať výkon úloh, ktoré vykonáva Technický výbor pre voľný pohyb pracovníkov zriadený nariadením (EÚ) č. 492/2011, Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/17/ES 68 a Európska platforma na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce zriadená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 69 . Súbežne so zriadením orgánu by tieto subjekty mali zaniknúť.

(32)Orgán by mal dopĺňať činnosti Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia zriadenej nariadením (ES) č. 883/2004 (ďalej len „správna komisia“), pokiaľ ide o výkon regulačných úloh spojených s uplatňovaním nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009. Orgán by však mal prevziať operačné úlohy, ktoré v súčasnosti vykonáva správna komisia, ako je zabezpečovanie mediácie medzi členskými štátmi, poskytovanie fóra na riešenie finančných záležitostí spojených s uplatňovaním nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009, nahradenie funkcie rady audítorov zriadenej danými nariadeniami, ako aj otázky súvisiace s elektronickou výmenou údajov a IT nástrojmi na uľahčenie uplatňovania daných nariadení a nahradenie funkcie Technickej komisie pre spracovanie údajov zriadenej danými nariadeniami.

(33)Poradný výbor pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia zriadený nariadením (ES) č. 883/2004 a Poradný výbor pre voľný pohyb pracovníkov zriadený nariadením (EÚ) č. 492/2011 slúžia ako fórum na konzultácie so sociálnymi partnermi a zástupcami vlád na štátnej úrovni. Orgán by mal k ich činnosti prispievať a môže sa zúčastňovať na ich zasadnutiach.

(34)Aby sa tieto skutočnosti zohľadnili v novom inštitucionálnom usporiadaní, nariadenia (ES) č. 883/2004, (ES) č. 987/2009, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 by sa mali zmeniť a rozhodnutie 2009/17/ES a rozhodnutie (EÚ) 2016/344 by sa mali zrušiť.

(35)V ZFEÚ sa výslovne uvádza rešpektovanie rozmanitosti vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov a uznáva nezávislosť sociálnych partnerov. Účasťou na činnostiach orgánu nie sú dotknuté právomoci, povinnosti ani zodpovednosti členských štátov vyplývajúce okrem iného z relevantných a platných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ako napríklad dohovor č. 81 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, ani právomoc členských štátov vykonávať na vnútroštátnej úrovni reguláciu, mediáciu a monitorovanie pracovnoprávnych vzťahov, najmä z hľadiska výkonu práva na kolektívne vyjednávanie a uskutočňovanie kolektívnych akcií.

(36)Keďže cieľ tohto nariadenia – podporovať voľný pohyb pracovníkov a služieb a prispievať k posilňovaniu spravodlivosti na vnútornom trhu – nemožno uspokojivo dosiahnuť nekoordinovanými krokmi na úrovni členských štátov, ale pre cezhraničnú povahu týchto činností a potrebu posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ako sa uvádza v článku 6 Zmluvy o Európskej únii,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Zásady

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán práce (ďalej len „orgán“).

2.Orgán pomáha členským štátom a Komisii v otázkach cezhraničnej mobility pracovníkov a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Únie.

Článok 2

Ciele

Cieľom orgánu je prispievať k zaisteniu spravodlivej mobility pracovníkov na vnútornom trhu. Na tento účel orgán:

a)uľahčuje jednotlivcom a zamestnávateľom prístup k informáciám o ich právach a povinnostiach, ako aj k relevantným službám;

b)podporuje spoluprácu členských štátov pri cezhraničnom presadzovaní príslušných právnych predpisov Únie vrátane podpory spoločných inšpekcií;

c)vykonáva mediáciu a pomáha pri hľadaní riešení cezhraničných sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo narušení trhu práce.

Článok 3

Právne postavenie

1.Orgán je orgánom Únie s právnou subjektivitou.

2.Vo všetkých členských štátoch má orgán najširšiu právnu spôsobilosť priznávanú právnickým osobám podľa ich právnych predpisov. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok a nakladať s ním, ako aj byť účastníkom súdnych konaní.

Článok 4

Sídlo

Sídlom orgánu je [x].

Kapitola II

Úlohy orgánu

Článok 5

Úlohy orgánu

Na dosiahnutie svojich cieľov orgán plní tieto úlohy:

a)uľahčuje jednotlivcom a zamestnávateľom prístup k informáciám o právach a povinnostiach v cezhraničnom kontexte, ako aj prístup k službám cezhraničnej mobility pracovníkov v súlade s článkami 6 a 7;

b)uľahčuje spoluprácu a výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi v záujme účinného presadzovania príslušných právnych predpisov Únie v súlade s článkom 8;

c)koordinuje a podporuje zosúladené a spoločné inšpekcie v súlade s článkami 9 a 10;

d)vykonáva analýzy a posudzovanie rizika v otázkach cezhraničnej mobility pracovníkov v súlade s článkom 11;

e)podporuje členské štáty budovaním kapacít na účinné presadzovanie príslušných právnych predpisov Únie v súlade s článkom 12;

f)vykonáva mediáciu pri sporoch medzi orgánmi členských štátov týkajúcich sa uplatňovania príslušných právnych predpisov Únie v súlade s článkom 13;

g)podporuje spoluprácu relevantných zainteresovaných strán pri cezhraničných narušeniach pracovného trhu v súlade s článkom 14.

Článok 6

Informácie o cezhraničnej mobilite pracovníkov

Orgán zlepšuje dostupnosť, kvalitu a prístupnosť informácií ponúkaných jednotlivcom a zamestnávateľom s cieľom uľahčiť mobilitu pracovníkov v rámci Únie v súlade s nariadením (EÚ) 589/2016 o sieti EURES a nariadením [o jednotnej digitálnej bráne – COM(2017) 256]. Na tento účel orgán:

a)poskytuje relevantné informácie o právach a povinnostiach jednotlivcov v kontexte cezhraničnej mobility pracovníkov;

b)napomáha príležitosti na podporu pracovnej mobility jednotlivcov vrátane usmernení o prístupe k vzdelávaniu a výučbe jazykov;

c)poskytuje zamestnávateľom relevantné informácie o pracovných predpisoch, ako aj o životných a pracovných podmienkach, ktoré sa vzťahujú na pracovníkov v kontexte cezhraničnej pracovnej mobility – vrátane vyslaných pracovníkov;

d)podporuje členské štáty pri plnení povinnosti šíriť a sprístupňovať informácie o voľnom pohybe pracovníkov v zmysle článku 6 smernice 2014/54/EÚ, ako aj o vysielaní pracovníkov v zmysle článku 5 smernice 2014/67/EÚ;

e)podporuje členské štáty pri zvyšovaní presnosti, úplnosti a ľahkej použiteľnosti príslušných vnútroštátnych informačných služieb v súlade s kritériami kvality stanovenými v nariadení [o jednotnej digitálnej bráne – COM(2017) 256];

f)podporuje členské štáty pri zefektívňovaní poskytovania informácií a služieb o cezhraničnej mobilite na dobrovoľnej báze jednotlivcom a zamestnávateľom, pričom v plnej miere rešpektuje právomoci členských štátov.

Článok 7

Prístup k službám cezhraničnej mobility pracovníkov

1.Orgán poskytuje jednotlivcom a zamestnávateľom služby na uľahčenie cezhraničnej mobility pracovníkov v rámci Únie. Na tento účel orgán:

a)podporuje rozvoj iniciatív, ktoré pomáhajú cezhraničnej mobilite jednotlivcov, vrátane cielených programov mobility;

b)podporuje cezhraničné obsadzovanie voľných pracovných, stážových a učňovských miest poskytovaním životopisov a prihlášok v prospech jednotlivcov i zamestnávateľov, najmä na sieti EURES;

c)spolupracuje s ostatnými iniciatívami a sieťami Únie, ako je Európska sieť verejných služieb zamestnanosti, sieť na podporu podnikania European Enterprise Network a pohraničné kontaktné miesto, najmä s cieľom identifikovať a odstraňovať cezhraničné prekážky mobility pracovníkov;

d)uľahčuje spoluprácu príslušných vnútroštátnych subjektov určených v súlade so smernicou 2014/54/EÚ pri poskytovaní informácií, usmernení a pomoci pre jednotlivcov i zamestnávateľov v otázkach cezhraničnej mobility, ako aj spoluprácu národných kontaktných miest určených v súlade so smernicou 2011/24/EÚ pri poskytovaní informácií o zdravotnej starostlivosti.

2.Orgán riadi činnosti európskeho úradu pre koordináciu siete EURES a zabezpečuje, aby si plnil povinnosti v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2016/589 s výnimkou technickej prevádzky a vývoja portálu EURES a súvisiacich IT služieb, ktoré bude naďalej spravovať Komisia. Orgán v zodpovednosti výkonného riaditeľa podľa článku 23 ods. 4 písm. k) zabezpečuje, aby táto činnosť bola plne v súlade s požiadavkami platnej legislatívy o ochrane údajov vrátane požiadavky menovať úradníka pre ochranu údajov v súlade s článkom 37.

Článok 8

Spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi

1.Orgán uľahčuje spoluprácu členských štátov a podporuje ich pri účinnom plnení povinností v oblasti spolupráce vrátane výmeny informácií, ako sú vymedzené v právnych predpisoch Únie v rozsahu pôsobnosti orgánu.

Na tento účel orgán na požiadanie vnútroštátnych orgánov a v záujme urýchlenia ich vzájomnej výmeny informácií najmä:

a)podporuje vnútroštátne orgány pri identifikácii príslušných kontaktných miest vnútroštátnych orgánov v iných členských štátoch;

b)uľahčuje reakcie na žiadosti a výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi poskytovaním logistickej a technickej podpory vrátane prekladových a tlmočníckych služieb, ako aj výmenou informácií o stave jednotlivých vecí;

c)propaguje a šíri osvedčené postupy;

d)uľahčuje postupy cezhraničného vymáhania sankcií a pokút;

e)štvrťročne informuje Komisiu o nedoriešených žiadostiach medzi členskými štátmi, a ak sa to považuje za potrebné, postupuje ich na mediáciu v súlade s článkom 13.

2.Orgán podporuje prácu Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia pri spravovaní finančných záležitostí spojených s koordináciou sociálneho zabezpečenia v súlade s článkom 74 nariadenia (ES) č. 883/2004 a článkami 65, 67 a 69 nariadenia (ES) č. 987/2009.

3.Orgán podporuje využívanie elektronických nástrojov a postupov na výmenu správ medzi vnútroštátnymi orgánmi vrátane informačného systému o vnútornom trhu (IMI) a systému elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI).

4.Orgán podporuje využívanie inovačných prístupov k efektívnej a účinnej cezhraničnej spolupráci a skúma potenciál využitia mechanizmov elektronickej výmeny informácií medzi členskými štátmi na uľahčenie odhaľovania podvodov, pričom Komisii podáva správy na účely ich ďalšieho rozvoja.

Článok 9

Koordinácia zosúladených a spoločných inšpekcií

1.Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov orgán koordinuje zosúladené alebo spoločné inšpekcie v oblastiach, ktoré spadajú do rozsahu jeho pôsobnosti. Tieto žiadosti môže predložiť jeden alebo viacero členských štátov. Orgán môže zároveň dotknutým vnútroštátnym orgánom členských štátov navrhnúť, aby vykonali zosúladenú alebo spoločnú inšpekciu.

2.Ak sa vnútroštátny orgán niektorého členského štátu rozhodne nezúčastniť na zosúladenej alebo spoločnej inšpekcii podľa odseku 1 alebo ju nevykonať, v riadnom predstihu písomne informuje orgán o dôvodoch svojho rozhodnutia. V takých prípadoch o tom orgán informuje ostatné dotknuté vnútroštátne orgány.

3.Na organizácii zosúladenej alebo spoločnej inšpekcie sa všetky zúčastnené členské štáty musia vopred dohodnúť prostredníctvom svojich národných styčných úradníkov. Ak sa na zosúladenej alebo spoločnej inšpekcii odmietne zúčastniť jeden alebo viacero členských štátov, ostatné vnútroštátne orgány môžu podľa okolností vykonať zamýšľanú zosúladenú alebo spoločnú inšpekciu iba v zúčastnených členských štátoch. Členské štáty, ktoré odmietli účasť na inšpekcii, zachovajú informácie o zamýšľanej inšpekcii v dôvernosti.

Článok 10

Pravidlá zosúladených a spoločných inšpekcií

1.V dohode o organizácii spoločnej inšpekcie (ďalej len „dohoda o spoločnej inšpekcii“) medzi zúčastnenými členskými štátmi a orgánom sa stanovia podmienky výkonu takejto činnosti. Dohoda o spoločnej inšpekcii môže zahŕňať ustanovenia umožňujúce pohotový výkon spoločných inšpekcií (po ich odsúhlasení a naplánovaní). Vzor dohody stanoví orgán.

2.Zosúladené a spoločné inšpekcie, ako aj následné kroky sa vykonajú v súlade s vnútroštátnym právom dotknutých členských štátov.

3.Orgán zabezpečuje pre členské štáty, ktoré zosúladené alebo spoločné inšpekcie vykonávajú, logistickú a technickú podporu, ktorá môže zahŕňať prekladateľské a tlmočnícke služby.

4.Zamestnanci orgánu sa môžu na zosúladených alebo spoločných inšpekciách zúčastniť po predchádzajúcom súhlase členského štátu, na území ktorého budú pri inšpekcii pomáhať.

5.Vnútroštátne orgány vykonávajúce zosúladenú alebo spoločnú inšpekciu následne informujú orgán o jej výsledkoch v príslušných členských štátoch, ako aj o celkovom operačnom priebehu zosúladenej alebo spoločnej inšpekcie.

6.Informácie o zosúladených a spoločných inšpekciách sa zahrnú do štvrťročných správ, ktoré sa predkladajú riadiacej rade. Vo výročnej správe o činnosti orgánu sa každý rok uvedie správa o inšpekciách, ktoré orgán podporil.

7.Ak orgán počas zosúladených alebo spoločných inšpekcií alebo akejkoľvek jeho inej činnosti nadobudne podozrenie z nezrovnalosti v uplatňovaní práva Únie, a to aj v oblastiach mimo rozsahu jeho pôsobnosti, nahlási toto podozrenie z nezrovnalosti Komisii a podľa potreby orgánom dotknutého členského štátu.

Článok 11

Analýzy a posudzovanie rizika v oblasti cezhraničnej mobility pracovníkov

1.Orgán posudzuje riziká a vykonáva analýzy v spojení s cezhraničnými tokmi pracovnej sily, ako sú nerovnováhy na pracovnom trhu, hrozby špecifické pre jednotlivé odvetvia a problémy, s ktorými sa jednotlivci a zamestnávatelia opakovane stretávajú v oblasti cezhraničnej mobility. Na tento účel orgán zaistí komplementárnosť a nadviaže na odborné poznatky ostatných agentúr alebo útvarov Únie vrátane tých, ktoré pôsobia v oblasti prognostiky potrieb zručností a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na žiadosť Komisie môže orgán vykonávať cielené hĺbkové analýzy a štúdie konkrétnych problémov v oblasti mobility pracovníkov.

2.Orgán usporadúva partnerské hodnotenia medzi vnútroštátnymi orgánmi a subjektmi s cieľom:

a)preskúmať prípadné otázky, ťažkosti a osobitné problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť pri vykonávaní a praktickom uplatňovaní práva Únie v rozsahu pôsobnosti orgánu;

b)posilniť konzistentnosť poskytovania služieb jednotlivcom a podnikom;

c)prehĺbiť vedomosti a vzájomné chápanie jednotlivých systémov a postupov, ako aj vyhodnotiť účinnosť jednotlivých politických opatrení vrátane prevencie a odrádzania.

3.Orgán o svojich zisteniach pravidelne informuje Komisiu a priamo aj dotknuté členské štáty, pričom uvedie možné opatrenia na riešenie zistených nedostatkov.

4.Orgán zhromažďuje štatistické údaje, ktoré zostavujú a poskytujú členské štáty, v oblastiach práva Únie v rozsahu jeho kompetencií. Orgán sa pritom usiluje zefektívniť aktuálne činnosti zberu údajov v uvedených oblastiach. Podľa potreby sa uplatní článok 16. Orgán pri tom spolupracuje s Komisiou (Eurostatom) a ak je to vhodné, podelí sa o výsledky svojich činností zberu údajov.

Článok 12

Podpora budovania kapacít

Orgán podporuje členské štáty budovaním kapacít v záujme jednotného presadzovania práva Únie vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Orgán vykonáva najmä tieto činnosti:

a)pripravuje spoločné usmernenia pre členské štáty vrátane usmernení k inšpekciám v prípadoch s cezhraničným rozmerom, ako aj spoločné vymedzenie pojmov a jednotné koncepcie, pričom nadväzuje na relevantnú činnosť na úrovni Únie;

b)presadzuje a podporuje vzájomnú pomoc, či už v podobe partnerských alebo skupinových činností, alebo v podobe výmeny medzi úradníkmi a schém vysielania pracovníkov medzi jednotlivými vnútroštátnymi orgánmi;

c)podporuje výmenu a šírenie skúseností a osvedčených postupov vrátane príkladov spolupráce medzi relevantnými vnútroštátnymi orgánmi;

d)pripravuje odvetvové aj medziodvetvové programy odbornej prípravy a osobitné školiace materiály;

e)podporuje informačné kampane vrátane kampaní na informovanie jednotlivcov a zamestnávateľov, najmä malých a stredných podnikov (MSP) o ich právach, povinnostiach a príležitostiach, ktoré majú k dispozícii.

Článok 13

Mediácia medzi členskými štátmi

1.V prípade sporov medzi členskými štátmi týkajúcich sa uplatňovania či výkladu práva Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, môže orgán plniť mediačnú funkciu.

2.Na žiadosť niektorého z členských štátov, ktorých sa spor týka, orgán začne mediačné konanie pred svojou mediačnou radou, ktorá sa na tento účel zriadi v súlade s článkom 17 ods. 2. Orgán môže mediačné konanie pred mediačnou radou začať aj z vlastnej iniciatívy, a to aj na základe postúpenia prípadu od siete SOLVIT, pričom predpokladom je súhlas všetkých členských štátov, ktorých sa daný spor týka.

3.Pri predkladaní prípadu orgánu na mediáciu členské štáty zabezpečia anonymizáciu všetkých osobných údajov spojených s daným prípadom, pričom orgán nesmie v žiadnej fáze mediačného konania spracovať osobné údaje jednotlivcov, ktorých sa prípad týka.

4.Na mediačné konanie orgánu nie sú prípustné prípady, ktoré sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania na vnútroštátnej alebo únijnej úrovni.

5.Dotknuté členské štáty do troch mesiacov odo dňa, keď orgán uzavrie mediáciu, informujú orgán o opatreniach, ktoré v nadväznosti na ňu prijali, alebo o dôvodoch, ak neprijali žiadne nadväzujúce opatrenia.

6.Orgán štvrťročne informuje Komisiu o výsledkoch svojich mediačných konaní.

Článok 14

Spolupráca v prípade cezhraničných narušení trhu práce

Na žiadosť vnútroštátnych orgánov môže orgán podporiť spoluprácu relevantných zainteresovaných strán pri riešení narušení trhu práce, ktoré zasahujú viac než jeden členský štát, ako sú prípady rozsiahlej reštrukturalizácie alebo veľké projekty s vplyvom na zamestnanosť v pohraničných regiónoch.

Článok 15

Spolupráca s inými agentúrami

Orgán podľa vhodnosti nadväzuje mechanizmy spolupráce s ostatnými decentralizovanými agentúrami Únie.

Článok 16

Interoperabilita a výmena informácií

Orgán koordinuje, vyvíja a uplatňuje rámce interoperability na zaistenie výmeny informácií medzi členskými štátmi a výmeny informácií s orgánom. Tieto rámce interoperability musia vychádzať z európskeho rámca interoperability 70 a z Európskej referenčnej architektúry interoperability uvedenej v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 71 a musia v nich mať oporu.

Kapitola III

Organizácia orgánu

Článok 17

Administratívna a riadiaca štruktúra

1.Administratívnu a riadiacu štruktúru orgánu tvorí:

a)riadiaca rada, ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 19;

b)výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva povinnosti stanovené v článku 23, a

c)skupina zainteresovaných strán, ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 24.

2.Orgán môže zriaďovať pracovné skupiny alebo expertné panely s účasťou zástupcov z členských štátov a/alebo Komisie alebo externých expertov vybraných na základe výberových konaní, zamerané na plnenie konkrétnych úloh alebo prácu v konkrétnych politických oblastiach, a to vrátane mediačnej rady v záujme plnenia jeho úloh v súlade s článkom 13 tohto nariadenia alebo osobitnej skupiny zaoberajúcej sa riešením finančných otázok súvisiacich s uplatňovaním nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia.

Orgán po konzultácii s Komisiou stanoví rokovací poriadok takýchto pracovných skupín a panelov. V otázkach koordinácie sociálneho zabezpečenia sa uskutoční aj konzultácia so Správnou komisiou pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

Oddiel 1

Riadiaca rada

Článok 18

Zloženie riadiacej rady

1.Riadiaca rada pozostáva z jedného vysokopostaveného zástupcu za každý členský štát a dvoch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo.

2.Každý člen riadiacej rady musí mať náhradníka. Náhradník zastupuje člena v čase jeho neprítomnosti.

3.Členov riadiacej rady zastupujúcich predmetné členské štáty a ich náhradníkov vymenúvajú príslušné členské štáty na základe ich znalostí v oblastiach uvedených v článku 1 ods. 2 a s prihliadnutím na relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti.

Komisia menuje členov, ktorí ju majú zastupovať.

Členské štáty a Komisia sa usilujú obmedziť fluktuáciu svojich zástupcov v riadiacej rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej činnosti. Všetky strany sa musia usilovať o dosiahnutie vyváženého zastúpenia mužov a žien v riadiacej rade.

4.Funkčné obdobie členov a ich náhradníkov je štyri roky. Toto obdobie možno predĺžiť.

5.Zástupcovia tretích krajín, ktoré uplatňujú právne predpisy Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa na zasadnutiach riadiacej rady môžu zúčastňovať ako pozorovatelia.

Článok 19

Funkcie riadiacej rady

1.Riadiaca rada najmä:

a)dohliada na činnosti orgánu;

b)dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom prijíma ročný rozpočet orgánu a plní ďalšie funkcie v súvislosti s rozpočtom orgánu podľa kapitoly IV;

c)posudzuje a prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti orgánu vrátane prehľadu plnenia jeho úloh a zasiela ju Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov. Konsolidovaná výročná správa o činnosti sa zverejňuje;

d)prijíma finančné pravidlá uplatniteľné na orgán v súlade s článkom 30;

e)prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

f)prijíma pravidlá predchádzania a riadenia konfliktu záujmov svojich členov, ako aj členov skupiny zainteresovaných strán a pracovných skupín a panelov orgánu zriadených v súlade s článkom 17 ods. 2, pričom každoročne na svojej webovej stránke uverejňuje vyhlásenie o záujmoch členov riadiacej rady;

g)na základe analýzy potrieb prijíma a pravidelne aktualizuje plány komunikácie a šírenia informácií uvedené v článku 37 ods. 3;

h)prijíma svoj rokovací poriadok;

i)prijíma rokovací poriadok pracovných skupín a panelov orgánu zriadených v súlade s článkom 17 ods. 2;

j)v súlade s odsekom 2, pokiaľ ide o zamestnancov orgánu, vykonáva právomoci zverené na základe služobného poriadku menovaciemu orgánu a na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy 72 (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

k)prijíma vykonávacie predpisy na účely vykonávania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s článkom 110 služobného poriadku;

l)v náležitých prípadoch zriaďuje útvar vnútorného auditu;

m)vymenúva výkonného riaditeľa a v prípade potreby predlžuje jeho funkčné obdobie alebo ho odvoláva z funkcie v súlade s článkom 32;

n)vymenúva účtovníka, ktorý podlieha služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov a ktorý je úplne nezávislý pri výkone svojich povinností;

o)stanovuje postup výberu členov a náhradníkov skupiny zainteresovaných strán zriadenej v súlade s článkom 24 a vymenúva uvedených členov a náhradníkov;

p)zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o vnútornom či vonkajšom audite a zo súvisiacich hodnotení, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);

q)prijíma všetky rozhodnutia týkajúce sa zriadenia vnútorných výborov alebo iných útvarov orgánu a v prípade potreby ich úprav, s prihliadnutím na potreby činnosti orgánu, ako aj so zreteľom na riadne finančné hospodárenie;

r)schvaľuje návrh jednotného programového dokumentu orgánu uvedeného v článku 25 pred jeho predložením Komisii na účely jej stanoviska;

s)po získaní stanoviska Komisie prijíma jednotný programový dokument orgánu, a to dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom a v súlade s článkom 25;

2.Riadiaca rada prijíma v súlade s článkom 110 služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

3.Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, riadiaca rada môže formou rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa, ako aj jeho následné delegovanie týchto právomocí, a vykonávať uvedené právomoci sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo iného zamestnanca než výkonného riaditeľa.

Článok 20

Predseda riadiacej rady

1.Riadiaca rada si volí predsedu a podpredsedu spomedzi svojich členov s hlasovacím právom a snaží sa dosiahnuť vyvážené zastúpenie žien a mužov. Predseda a podpredseda sú volení dvojtretinovou väčšinou hlasov členov riadiacej rady s hlasovacím právom.

V prípade, že sa v prvom hlasovaní nepodarí dosiahnuť zvolenie dvojtretinovou väčšinou, usporiada sa druhé hlasovanie, v ktorom sú predseda a podpredseda volení jednoduchou väčšinou hlasov členov riadiacej rady s hlasovacím právom.

Ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy, automaticky ho nahrádza podpredseda.

2.Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je štyri roky. Ich funkčné obdobie možno jedenkrát obnoviť. Ak sa však ich členstvo v riadiacej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, ich funkčné obdobie sa automaticky končí k rovnakému dátumu.

Článok 21

Zasadnutia riadiacej rady

1.Zasadnutia riadiacej rady zvoláva predseda.

2.Výkonný riaditeľ orgánu sa zúčastňuje na rokovaniach bez hlasovacieho práva.

3.Riadiaca rada usporiada aspoň dve riadne zasadnutia ročne. Okrem toho zasadá na žiadosť svojho predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny jej členov.

4.Aspoň raz ročne riadiaca rada zvoláva zasadnutia so skupinou zainteresovaných strán.

5.Riadiaca rada môže na zasadnutia prizvať ako pozorovateľa každú osobu, o ktorej názor môže mať záujem.

6.S prihliadnutím na rokovací poriadok riadiacej rady môžu jej členom a ich náhradníkom na zasadnutiach pomáhať poradcovia alebo experti.

7.Orgán poskytuje riadiacej rade služby sekretariátu.

Článok 22

Pravidlá hlasovania riadiacej rady

1.Bez toho, aby bolo dotknutý článok 19 ods. 1 písm. b) a článok 32 ods. 8 riadiaca rada prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom.

2.Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena s hlasovacím právom je oprávnený uplatňovať jeho hlasovacie právo jeho náhradník.

3.Predseda sa zúčastňuje na hlasovaní.

4.Výkonný riaditeľ sa na hlasovaní nezúčastňuje.

5.V rokovacom poriadku riadiacej rady sa stanovia podrobnejšie mechanizmy hlasovania, najmä okolnosti, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, ako aj okolnosti, za ktorých treba na účely hlasovania uplatniť písomné postupy.

Oddiel 2

Výkonný riaditeľ

Článok 23

Zodpovednosti výkonného riaditeľa

1.Úloha výkonného riaditeľa spočíva v riadení orgánu. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá riadiacej rade.

2.Na požiadanie Európskeho parlamentu mu výkonný riaditeľ podáva správy o výkone svojich povinností. O predloženie správy o plnení povinností môže výkonného riaditeľa požiadať aj Rada.

3.Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom orgánu.

4.Výkonný riaditeľ zodpovedá za plnenie úloh, ktoré sú zverené orgánu na základe tohto nariadenia. Výkonný riaditeľ je zodpovedný predovšetkým za:

a)každodenné riadenie orgánu;

b)vykonávanie rozhodnutí prijatých riadiacou radou;

c)prípravu návrhu jednotného programového dokumentu a jeho predloženie riadiacej rade na schválenie;

d)vykonávanie jednotného programového dokumentu a podávanie správ riadiacej rade o jeho vykonávaní;

e)prípravu konsolidovanej výročnej správy o činnostiach orgánu a jej predloženie riadiacej rade na posúdenie a prijatie;

f)prípravu akčného plánu nadväzujúceho na závery správ o vnútornom alebo vonkajšom audite a hodnotení, ako aj vyšetrovaní úradu OLAF, a predkladanie správ o pokroku Komisii dvakrát do roka a pravidelných správ riadiacej rade;

g)ochranu finančných záujmov Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti, bez toho, aby boli dotknuté vyšetrovacie právomoci úradu OLAF, a to pomocou účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych, ako aj finančných sankcií;

h)vypracovanie stratégie orgánu na boj proti podvodom a jej predloženie riadiacej rade na schválenie;

i)prípravu finančných pravidiel orgánu a ich predloženie riadiacej rade;

j)prípravu návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov orgánu a plnenie rozpočtu;

k)vykonávacie opatrenia, ktoré prijala riadiaca rada na dosiahnutie súladu s povinnosťami v oblasti ochrany údajov uloženými nariadením (ES) č. 45/2001.

5.Výkonný riaditeľ rozhodne o potrebe umiestniť jedného alebo viacerých zamestnancov do jedného alebo viacerých členských štátov. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie výkonný riaditeľ získa súhlas Komisie, riadiacej rady a dotknutého členského štátu (štátov). V danom rozhodnutí sa vymedzí rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a duplicite administratívnych funkcií orgánu. Možno bude s predmetným členským štátom (štátmi) potrebné uzavrieť dohodu o sídle.

Oddiel 3

Skupina zainteresovaných strán

Článok 24

Vytvorenie a zloženie skupiny zainteresovaných strán

1.Na uľahčenie konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a v záujme využívania ich odborných poznatkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa pri orgáne zriadi skupina zainteresovaných strán, ktorá bude plniť poradné funkcie.

2.Skupina zainteresovaných strán môže orgánu predkladať najmä stanoviská a odporúčania v otázkach súvisiacich s uplatňovaním a presadzovaním právnych predpisov Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3.Skupina zainteresovaných strán sa stretáva najmenej dvakrát ročne na podnet výkonného riaditeľa alebo na žiadosť Komisie a predsedá jej výkonný riaditeľ.

4.Skupina zainteresovaných strán sa skladá zo šiestich zástupcov sociálnych partnerov na úrovni Únie (rovnocenne zastupujúcich odborové a zamestnávateľské organizácie) a z dvoch zástupcov Komisie.

5.Členov skupiny zainteresovaných strán nominujú ich príslušné organizácie a vymenúva ich riadiaca rada. Riadiaca rada vymenúva aj náhradníkov (a to podľa rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na členov), ktorí automaticky nahrádzajú členov v prípade ich neprítomnosti alebo indisponovanosti. Je potrebné v maximálnej možnej miere prihliadať na náležitú rodovú rovnováhu, ako aj na primerané zastúpenie MSP.

6.Orgán poskytuje skupine zainteresovaných strán služby sekretariátu. Skupina zainteresovaných strán prijíma svoj rokovací poriadok dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom. Tento rokovací poriadok podlieha schváleniu riadiacou radou.

7.Orgán uverejňuje stanoviská a odporúčania skupiny zainteresovaných strán a výsledky jej konzultácií, pokiaľ nie sú dôverné.

Kapitola IV

Zostavovanie a štruktúra rozpočtu orgánu

Oddiel 1

Jednotný programový dokument orgánu

Článok 25

Ročné a viacročné plánovanie

1.Výkonný riaditeľ každý rok vypracuje návrh jednotného programového dokumentu obsahujúceho najmä viacročné a ročné plánovanie v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) č. 1271/2013 73 , pričom zohľadní usmernenia stanovené Komisiou.

2.Riadiaca rada každoročne do 30. novembra prijme návrh jednotného programového dokumentu uvedeného v odseku 1. Uvedený dokument, ako aj všetky jeho neskôr aktualizované verzie zašle do 31. januára nasledujúceho roka Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Programový dokument nadobúda definitívnu podobu po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie, pričom sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upraví.

3.V ročnom pracovnom programe sa uvádzajú podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Program musí obsahovať aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a odhad finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na každé opatrenie. Ročný pracovný program musí byť v súlade s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 4. Musia sa v ňom jasne uvádzať úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili. Riadiaca rada zmení prijatý ročný pracovný program, keď sa orgánu uloží nová úloha.

Každá podstatná zmena v ročnom pracovnom programe sa prijíma rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Riadiaca rada môže delegovať právomoc vykonávať nepodstatné zmeny v ročnom pracovnom programe na výkonného riaditeľa.

4.Vo viacročnom pracovnom programe sa uvádza celkové strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Okrem toho sa v programe musia v súvislosti s každou činnosťou uvádzať orientačné finančné a ľudské zdroje, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov.

Strategické plánovanie sa podľa potreby aktualizuje najmä s cieľom zohľadniť výsledok hodnotenia uvedeného v článku 41.

Článok 26

Zostavovanie rozpočtu

1.Výkonný riaditeľ každý rok vypracúva predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov orgánu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a zasiela ho riadiacej rade.

2.Riadiaca rada na základe predbežného návrhu odhadu uvedeného v odseku 1 prijíma návrh odhadu príjmov a výdavkov orgánu na nasledujúci rozpočtový rok.

3.Návrh odhadu príjmov a výdavkov orgánu sa Komisii zasiela každý rok do 31. januára.

4.Komisia zasiela návrh odhadu rozpočtovému orgánu spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Únie.

5.Na základe návrhu odhadu Komisia zaznamená do návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za potrebné pre plán pracovných miest, ako aj výšku príspevku, ktorou sa zaťaží všeobecný rozpočet, a následne ich predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

6.Rozpočtový orgán schvaľuje rozpočtové prostriedky na príspevok pre orgán.

7.Rozpočtový orgán prijíma plán pracovných miest orgánu.

8.Riadiaca rada prijíma rozpočet orgánu. Konečným sa stáva po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

9.Na akékoľvek stavebné projekty, ktoré by mohli mať významný vplyv na rozpočet orgánu, sa vzťahujú ustanovenia delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013.

Oddiel 2

Predkladanie, plnenie a kontrola rozpočtu orgánu

Článok 27

Štruktúra rozpočtu

1.Odhady všetkých príjmov a výdavkov orgánu sa pripravujú za každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a uvádzajú sa v rozpočte orgánu.

2.Rozpočet orgánu musí byť vyrovnaný z hľadiska príjmov a výdavkov.

3.Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy orgánu zahŕňajú:

a)príspevok Únie;

b)všetky dobrovoľné finančné príspevky od členských štátov;

c)akýkoľvek príspevok tretích krajín podieľajúcich sa na činnosti orgánu podľa článku 43;

d)prípadné finančné prostriedky Únie na základe dohôd o delegovaní alebo ad hoc grantov v súlade s rozpočtovými pravidlami orgánu uvedenými v článku 30 a ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie;

e)spoplatnené publikácie a akékoľvek služby, ktoré orgán poskytuje.

4.Výdavky orgánu zahŕňajú odmeňovanie zamestnancov, výdavky na správu a infraštruktúru a prevádzkové výdavky.

Článok 28

Plnenie rozpočtu

1.Rozpočet orgánu plní výkonný riaditeľ.

2.Výkonný riaditeľ každý rok predkladá rozpočtovému orgánu všetky relevantné informácie o výsledkoch postupov hodnotenia.

Článok 29

Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.Do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka účtovník orgánu zašle predbežnú účtovnú závierku účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov.

2.Do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka účtovník orgánu poskytne účtovníkovi Komisie aj požadované účtovné informácie na účely konsolidácie, a to spôsobom a vo formáte, ktoré stanoví účtovník Komisie.

3.Do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka zašle orgán správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov.

4.Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke orgánu vypracuje účtovník orgánu na svoju vlastnú zodpovednosť konečnú účtovnú závierku orgánu. Výkonný riaditeľ predkladá konečnú účtovnú závierku na posúdenie riadiacej rade.

5.Riadiaca rada vydáva stanovisko ku konečnej účtovnej závierke orgánu.

6.Do 1. júla nasledujúceho po uplynutí každého rozpočtového roka výkonný riaditeľ zasiela konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom správnej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

7.Odkaz na webové stránky s konečnou účtovnou závierkou orgánu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra nasledujúceho rozpočtového roka.

8.Výkonný riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Výkonný riaditeľ túto odpoveď zasiela aj riadiacej rade a Komisii.

9.Na žiadosť Európskeho parlamentu mu výkonný riaditeľ predloží všetky informácie potrebné na plynulé uplatnenie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok v súlade s článkom 165 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

10.Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí pred 15. májom roku N + 2 absolutórium výkonnému riaditeľovi v súvislosti s plnením rozpočtu za rok N.

Článok 30

Finančné pravidlá

Finančné pravidlá uplatniteľné na orgán prijíma riadiaca rada po porade s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, s výnimkou prípadov, keď je takáto odchýlka osobitne potrebná na prevádzku orgánu a Komisia ju vopred odsúhlasila.

Kapitola V

Zamestnanci

Článok 31

Všeobecné ustanovenie

Na zamestnancov orgánu sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie 74 , ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie týkajúce sa vykonávania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Článok 32

Výkonný riaditeľ

1.Výkonný riaditeľ je zamestnaný ako dočasný zamestnanec orgánu v súlade s článkom 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.Riadiaca rada vymenúva výkonného riaditeľa zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou na základe otvoreného a transparentného výberového konania.

3.Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje orgán predseda riadiacej rady.

4.Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy orgánu.

5.Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 4, môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa jedenkrát, a to najviac o päť rokov.

6.Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci daného kumulatívneho obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na to isté miesto.

7.Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia riadiacej rady konajúcej na návrh Komisie.

8.Riadiaca rada prijíma rozhodnutia o vymenovaní výkonného riaditeľa, predĺžení jeho funkčného obdobia alebo jeho odvolaní z funkcie na základe dvojtretinovej väčšiny hlasov členov s hlasovacím právom.

Článok 33

Národní styční úradníci

1.Každý členský štát vymenúva jedného národného styčného úradníka, ktorý má pôsobiť ako vyslaný pracovník v sídle orgánu podľa článku 34.

2.Národní styční úradníci prispievajú k plneniu úloh orgánu najmä tak, že uľahčujú spoluprácu a výmenu informácií v zmysle článku 8 ods. 1, pričom pôsobia ako kontaktné osoby orgánu pre otázky zo svojich členských štátov a otázky týkajúce sa týchto členských štátov, a to buď priamym zodpovedaním položených otázok alebo prostredníctvom komunikácie s vnútroštátnymi orgánmi svojej krajiny.

3.Národní styční úradníci musia mať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov svojho členského štátu právomoc požadovať od predmetných orgánov príslušné informácie.

Článok 34

Vyslaní národní experti a ostatní pracovníci

1.Okrem národných styčných úradníkov môže orgán vo všetkých oblastiach svojho pôsobenia využívať iných vyslaných národných expertov alebo iných pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami orgánu.

2.Riadiaca rada prijme potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa vyslaných národných expertov vrátane národných styčných úradníkov.

Kapitola VI

Všeobecné a záverečné ustanovenia

Článok 35

Výsady a imunity

Na orgán a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

Článok 36

Jazykový režim

1.Na orgán sa vzťahujú ustanovenia nariadenia Rady č. 1 75 .

2.Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie orgánu poskytuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 37

Transparentnosť, ochrana osobných údajov a komunikácia

1.Na dokumenty v držbe orgánu sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1049/2001. Riadiaca rada do šiestich mesiacov odo dňa svojho prvého zasadnutia prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

2.Riadiaca rada stanoví opatrenia na zabezpečenie súladu s povinnosťami stanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001, najmä v súvislosti s vymenovaním úradníka pre ochranu údajov orgánu a zákonnosťou spracovávania údajov, bezpečnosťou spracovania, poskytovaním informácií a právami dotknutých osôb.

3.Orgán môže vykonávať komunikačné činnosti z vlastnej iniciatívy v oblasti svojej pôsobnosti. Prideľovanie zdrojov na komunikačné činnosti nesmie mať negatívny vplyv na účinné plnenie úloh uvedených v článku 5. Komunikačné činnosti sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi komunikácie a šírenia informácií prijatými riadiacou radou. 

Článok 38

Boj proti podvodom

1.V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia (ES) č. 883/2013 orgán do šiestich mesiacov odo dňa, keď začne fungovať, pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a prijme náležité ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov orgánu, a to s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.Dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a kontrol na mieste u všetkých príjemcov grantu, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým orgán poskytol finančné prostriedky Únie.

3.OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie v súvislosti s grantom alebo zmluvou financovanými orgánom, v súlade s ustanoveniami a postupmi uvedenými v nariadení (ES) č. 1073/1999 a nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96.

4.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, musia dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante vydané orgánom obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne oprávňujú Európsky dvor audítorov a OLAF, aby vykonávali takéto audity a vyšetrovania, a to podľa ich príslušných právomocí.

Článok 39

Bezpečnostné pravidlá v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

Orgán prijme svoje vlastné bezpečnostné pravidlá rovnocenné s bezpečnostnými pravidlami Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie (EUCI) a citlivých neutajovaných skutočností, okrem iného aj ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania takýchto informácií, v súlade s rozhodnutiami Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 76 a 2015/444 77 .

Článok 40

Zodpovednosť

1.Zmluvnú zodpovednosť orgánu upravujú právne predpisy uplatniteľné na predmetnú zmluvu.

2.Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej orgánom.

3.V prípade mimozmluvnej zodpovednosti musí orgán v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradiť akúkoľvek škodu spôsobenú jeho útvarmi alebo jeho pracovníkmi pri vykonávaní svojich povinností.

4.Právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody uvedených v odseku 3 má Súdny dvor Európskej únie.

5.Osobná zodpovednosť pracovníkov voči orgánu sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 41

Hodnotenie

1.Najneskôr päť rokov po dátume uvedenom v článku 51 a potom každých päť rokov Komisia zhodnotí výsledky činnosti orgánu, pokiaľ ide o jeho ciele, mandát a úlohy. Hodnotenie sa týka najmä prípadnej potreby zmeniť mandát orgánu a finančných vplyvov takejto zmeny, a to aj pomocou ďalšej súčinnosti a zosúladenia postupov s agentúrami pôsobiacimi v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky.

2.Ak Komisia dospeje k záveru, že vzhľadom na stanovené ciele, mandát a úlohy orgánu už jeho ďalšie pôsobenie nie je opodstatnené, môže navrhnúť, aby sa toto nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmenilo alebo zrušilo.

3.Komisia podá Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade správu o výsledkoch hodnotenia. Výsledky hodnotenia sa zverejňujú.

Článok 42

Administratívne vyšetrovania

Činnosti orgánu podliehajú vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

Článok 43

Spolupráca s tretími krajinami

1.V rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení a bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie, môže orgán spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi tretích krajín, v ktorých sa uplatňujú príslušné právne predpisy Únie v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia.

Na tento účel môže orgán s výhradou predchádzajúceho schválenia Komisiou uzatvárať s orgánmi tretích krajín dojednania o pracovných podmienkach. Uvedenými dojednaniami nevznikajú Únii ani jej členským štátom žiadne právne záväzky.

2.Orgán je otvorený účasti tretích krajín, ktoré na tento účel uzatvorili dohody s Európskou úniou.

V rámci príslušných ustanovení dohôd uvedených v odseku 1 prvom pododseku sa vypracujú dojednania, v ktorých sa spresní predovšetkým charakter, rozsah a spôsob účasti predmetných tretích krajín na činnostiach orgánu, a to vrátane ustanovení, ktoré sa týkajú účasti na iniciatívach realizovaných orgánom, finančných príspevkoch a poskytovaní personálu. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa personálu, uvedené dojednania musia byť za každých okolností v súlade so služobným poriadkom.

3.Komisia zabezpečí, aby orgán vykonával činnosti v rámci svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca, a to uzavretím náležitých pracovných dojednaní s výkonným riaditeľom orgánu.

Článok 44

Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky

1.Potrebné dojednania týkajúce sa priestorov, ktoré sa majú zabezpečiť na účely sídla orgánu v hostiteľskom členskom štáte, ako aj osobitné predpisy, ktoré sa v danom hostiteľskom členskom štáte vzťahujú sa na výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov orgánu a ich rodinných príslušníkov, sa uvedú v dohode o sídle medzi orgánom a členským štátom, v ktorom sa sídlo orgánu nachádza, pričom sa táto dohoda uzavrie po získaní súhlasu riadiacej rady, najneskôr však do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

2.Hostiteľský členský štát orgánu musí zaistiť čo najlepšie podmienky pre plynulé a efektívne fungovanie orgánu vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

Článok 45

Začiatok činnosti orgánu

1.Orgán začne fungovať do jedného roka po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

2.Komisia je zodpovedná za zriadenie a počiatočnú prevádzku orgánu dovtedy, kým nedosiahne prevádzkovú kapacitu na plnenie vlastného rozpočtu. Na tento účel:

a)dovtedy, kým výkonný riaditeľ neprevezme svoju funkciu po vymenovaní riadiacou radou v súlade s článkom 32, môže Komisia určiť úradníka Komisie, ktorý bude pôsobiť vo funkcii dočasného výkonného riaditeľa a vykonávať úlohy pridelené výkonnému riaditeľovi;

b)odchylne od článku 19 ods. 1 písm. j) a do prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 19 ods. 2 dočasný výkonný riaditeľ vykonáva právomoci menovacieho orgánu;

c)Komisia môže orgánu ponúknuť pomoc, a to najmä vysielaním svojich úradníkov na vykonávanie činností orgánu v zodpovednosti dočasného výkonného riaditeľa alebo výkonného riaditeľa;

d)dočasný výkonný riaditeľ môže povoľovať všetky platby kryté rozpočtovými prostriedkami zahrnutými do rozpočtu orgánu po schválení správnou radou a po prijatí plánu pracovných miest orgánu môže uzatvárať zmluvy vrátane zamestnaneckých zmlúv.

Článok 46

Zmeny nariadenia (ES) č. 883/2004 [pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sú v súčasnosti predmetom revízie, Komisia po prijatí revidovaného nariadenia zosúladí svoj návrh]

Nariadenie (ES) č. 883/2004 sa mení takto:

(1)V článku 1 sa dopĺňa toto písmeno na):

„na) „Európsky orgán práce“ je orgán zriadený [nariadením, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce] a uvedený v článku 74;“;

(2)V článku 72 sa písmeno g) nahrádza takto:

„g)    určuje faktory, ktoré treba vziať do úvahy pri zriaďovaní účtov súvisiacich s nákladmi znášanými inštitúciami členských štátov podľa tohto nariadenia, a schvaľuje ročné účtovné závierky medzi uvedenými inštitúciami na základe správy Európskeho orgánu práce uvedeného v článku 74.“;

(3)Článok 73 sa vypúšťa;

(4)Článok 74 sa nahrádza takto:

„Článok 74

Európsky orgán práce

1. Európsky orgán práce podporuje vykonávanie tohto nariadenia v súlade s jeho úlohami stanovenými v [nariadení, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce].

2. V záujme podpory činnosti správnej komisie v súvislosti s finančnými záležitosťami Európsky orgán práce:

(a)overuje spôsob určenia a výpočtu ročných priemerných nákladov vykazovaných členskými štátmi;

(b)zbiera potrebné údaje a vykonáva výpočty požadované na zostavenie ročného výkazu uplatňovania nárokov jednotlivých členských štátov;

(c)predkladá správnej komisii pravidelné správy o výsledkoch vykonávania tohto nariadenia a vykonávacieho nariadenia, najmä pokiaľ ide o finančné aspekty;

(d)poskytuje údaje a správy potrebné na účely prijímania rozhodnutí správnou komisiou podľa článku 72 písm. g);

(e)predkladá správnej komisii prípadné relevantné návrhy vrátane návrhov týkajúcich sa tohto nariadenia v súvislosti s písmenami a), b) a c);

(f)realizuje všetky činnosti, štúdie alebo zadania v súvislosti so záležitosťami, ktorými ho poverí správna komisia.

3. V záujme podpory činnosti správnej komisie v súvislosti s technickými otázkami Európsky orgán práce navrhuje správnej komisii pravidlá spoločnej architektúry týkajúce sa prevádzky služieb spracovania údajov, najmä v oblasti bezpečnosti a uplatňovania noriem. Pred prijatím rozhodnutí správnou komisiou podľa článku 72 písm. d) musí Európsky orgán práce predložiť správy a odôvodnené stanoviská.

4. V prípade sporu medzi inštitúciami alebo orgánmi v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia a vykonávacieho nariadenia Európsky orgán práce pôsobí ako mediátor v súlade s [nariadením, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce – článkom 13 o mediácii].“;

(5)V článku 76 ods. 6 sa druhá veta nahrádza takto:

„Ak v primeranej lehote nemožno nájsť riešenie, predmetné orgány môžu požiadať Európsky orgán práce, aby zasiahol.“

Článok 47

Zmeny nariadenia (ES) č. 987/2009 [pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sú v súčasnosti predmetom revízie, Komisia po prijatí revidovaného nariadenia zosúladí svoj návrh]

Nariadenie (ES) č. 987/2009 sa mení takto:

(1)V článku 1 ods. 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f) „Európsky orgán práce“ je orgán uvedený v článku 74 základného nariadenia.“;

(1)V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť Európskemu orgánu práce, a to najskôr jeden mesiac odo dňa, keď inštitúcia, ktorá dokument dostala, predložila svoju žiadosť. Európsky orgán práce sa bude usilovať o zosúladenie stanovísk v súlade s postupmi stanovenými v [nariadení, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce – článku 13 o mediácii].“;

(2)V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Ak dotknuté inštitúcie alebo úrady nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť Európskemu orgánu práce, a to najskôr jeden mesiac odo dňa, keď vznikli rozdiely v stanoviskách v zmysle odsekov 1 alebo 2. Európsky orgán práce sa bude usilovať o zosúladenie stanovísk v súlade s postupmi stanovenými v [nariadení, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce – článku 13 o mediácii].“;

(3)Článok 65 sa nahrádza takto:

„Článok 65

Oznámenie priemerných ročných nákladov

1. Priemerné ročné náklady na osobu v každej vekovej kategórii za konkrétny rok sa oznamujú Európskemu orgánu práce najneskôr do konca druhého roka nasledujúceho po danom roku.

2. Priemerné ročné náklady oznámené v súlade s odsekom 1 sa po ich schválení správnou komisiou každoročne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

3. Ak členský štát nie je schopný oznámiť priemerné náklady za konkrétny rok v lehote uvedenej v odseku 1, požiada do rovnakého termínu správnu komisiu a Európsky orgán práce o povolenie použiť priemerné ročné náklady uvedeného členského štátu uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie za rok predchádzajúci konkrétny rok, za ktorý nebolo predložené oznámenie. Pri žiadaní o takéto povolenie je členský štát povinný uviesť dôvody, pre ktoré nemôže oznámiť priemerné ročné náklady za daný rok. Ak správna komisia po zohľadnení stanoviska Európskeho orgánu práce schváli žiadosť členského štátu, uvedené priemerné ročné náklady sa opätovne uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

4. Výnimka v odseku 3 sa neudeľuje na po sebe nasledujúce roky.“;

(4)V článku 67 sa odsek 7 nahrádza takto:

„7. Európsky orgán práce uľahčí konečné uzavretie účtov v prípadoch, keď nemožno dosiahnuť vyrovnanie v lehote stanovenej v odseku 6, a na základe odôvodnenej žiadosti jednej zo strán poskytne stanovisko k sporu do šiestich mesiacov od mesiaca, v ktorom mu bola vec predložená.“;

(5) Článok 69 sa nahrádza takto:

„Článok 69

   Ročné vyúčtovanie

1. Správna komisia zistí stav pohľadávok za každý kalendárny rok v súlade s článkom 72 písm. g) základného nariadenia na základe správy Európskeho orgánu práce. Styčné orgány na tento účel oznámia Európskemu orgánu práce v lehotách a v súlade s postupmi, ktoré stanoví Európsky orgán práce, sumy predložených, vyrovnaných alebo namietaných pohľadávok (pohľadávky veriteľského subjektu) a sumy pohľadávok, ktoré boli prijaté, vyrovnané alebo namietané (záväzky dlžníckeho subjektu).

2. Správna komisia môže uskutočniť akúkoľvek vhodnú kontrolu štatistických a účtovných údajov, ktoré slúžia na zistenie ročného stavu pohľadávok stanoveného v odseku 1, najmä aby sa ubezpečila, že sú v súlade s pravidlami stanovenými v tejto hlave.“

Článok 48

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 492/2011

Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 sa mení takto:

1.V článku 26 sa dopĺňa tento odsek:

„Európsky orgán práce zriadený [nariadením, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce] sa ako pozorovateľ zúčastňuje na zasadnutiach poradného výboru, kde podľa potreby prispieva technickými informáciami a odbornými poznatkami.“;

2.Články 29 až 34 sa vypúšťajú;

3.Článok 35 sa nahrádza takto:

„Článok 35

Rokovací poriadok poradného výboru, ktorý je v platnosti od 8. novembra 1968, zostáva naďalej v platnosti.“

4. Článok 39 sa nahrádza takto:

„Článok 39

Administratívne výdavky poradného výboru sú v rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie zahrnuté do oddielu, ktorý sa vzťahuje na Komisiu.

Článok 49

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/589

Nariadenie (EÚ) 2016/589 sa mení takto:

1.Článok 1 sa mení takto:

a)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) organizácie siete EURES medzi Komisiou, Európskym orgánom práce a členskými štátmi;“;

b)Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) spolupráce medzi Komisiou, Európskym orgánom práce a členskými štátmi pri spoločnom využívaní príslušných dostupných údajov o voľných pracovných miestach, žiadostiach o zamestnanie a životopisoch;“;

c)Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f) podpory siete EURES na úrovni Únie prostredníctvom účinných komunikačných opatrení Komisie, Európskeho orgánu práce a členských štátov.“;

2.V článku 3 sa dopĺňa tento bod 8:

„8. „Európsky orgán práce“ je orgán zriadený podľa [nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce].“;

3.V článku 4 ods. 2 sa druhá veta nahrádza takto:

„Komisia, Európsky orgán práce a členovia aj partneri siete EURES určujú spôsoby na zabezpečenie tohto cieľa s ohľadom na svoje príslušné povinnosti.“;

4.Článok 7 ods. 1 sa mení takto:

a)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) Európsky úrad pre koordináciu, ktorý je zriadený v rámci Európskeho orgánu práce a ktorý je zodpovedný za pomoc sieti EURES pri vykonávaní jej činností;“;

b)Dopĺňa sa toto písmeno e):

„e) Komisia.“;

5.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Úvodná veta sa nahrádza takto:

„Európsky úrad pre koordináciu pomáha sieti EURES pri vykonávaní jej činností predovšetkým tak, že v úzkej spolupráci s národnými úradmi pre koordináciu a Komisiou vyvíja a vykonáva tieto činnosti:“;

ii)V písmene a) sa bod i) nahrádza takto:

„i) v úlohe systémového vlastníka portálu EURES a súvisiacich IT služieb – vymedzenia používateľských potrieb a prevádzkových požiadaviek, ktoré sa majú postúpiť Komisii na účely prevádzky a vývoja portálu vrátane systémov a postupov slúžiacich na výmenu informácií o voľných pracovných miestach, žiadostí o zamestnanie, životopisov a podkladov, ako aj ďalších informácií, a to v spolupráci s ďalšími príslušnými informačnými a poradnými službami alebo sieťami a iniciatívami Únie;“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Európsky úrad pre koordináciu je riadený Európskym orgánom práce. Európsky úrad pre koordináciu nadväzuje pravidelný dialóg so zástupcami sociálnych partnerov na úrovni Únie.“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Európsky úrad pre koordináciu v konzultácii s koordinačnou skupinou uvedenou v článku 14 a Komisiou vypracúva viacročné pracovné programy.“;

6.V článku 9 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) spoluprácu s Komisiou, Európskym orgánom práce a členskými štátmi pri spracúvaní v rámci stanovenom v kapitole III;“;

7.V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Koordinačná skupina je zložená zo zástupcov na príslušnej úrovni Európskeho úradu pre koordináciu, Komisie a národných úradov pre koordináciu.“;

8.Článok 29 sa nahrádza takto:

„Článok 29

Výmena informácií o tokoch a formách mobility

Komisia a členské štáty monitorujú a zverejňujú toky a formy mobility pracovnej sily v Únii na základe správ Európskeho orgánu práce, pričom využívajú štatistické údaje Eurostatu a dostupné vnútroštátne údaje.“

Článok 50

Zrušenie

Rozhodnutie 2009/17/ES a rozhodnutie (EÚ) 2016/344 sa zrušujú.

Odkazy na rozhodnutie 2009/17/ES a rozhodnutie (EÚ) 2016/344 sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 51

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Príloha – Legislatívny finančný výkaz – „Agentúry“

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu]

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

⌧ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 78  

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Osobitné ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

⌧ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním 86

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2019 do roku 2023,

–potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu od roku 2023.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

◻ Priame hospodárenie na úrovni Komisie prostredníctvom

–◻    výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

⌧ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu:

◻ medzinárodným organizáciám a ich agentúram (uveďte),

◻ Európskej investičnej banke (EIB) a Európskemu investičnému fondu,

⌧ subjektom podľa článkov 208 a 209,

◻ verejnoprávnym subjektom,

◻ súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávnym subjektom spravovaným právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osobám povereným vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určeným v príslušnom základnom akte.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

2.2.2.Plánovaný spôsob kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Pri všetkých výpočtoch sa vychádzalo z predpokladu sídla v Bruseli, keďže sídlo orgánu zatiaľ nie je určené. Podľa odhadu bude počiatočná fáza trvať päť rokov, plná prevádzková kapacita sa dosiahne v roku 2023. Odvtedy sa na účely pokrytia inflácie celkový rozpočet orgánu každoročne zvýši o 2 %. Platby sú zosúladené so záväzkami, pretože v tomto štádiu ešte nie rozhodnuté, či sa hlava 3 bude týkať nediferencovaných alebo diferencovaných rozpočtových prostriedkov.

V rokoch 2019 a 2020 sa existujúce činnosti, ktoré v súčasnosti vykonáva Komisia v rámci programu EaSI, presunú na agentúru. Portál EURES sa však do jej pôsobnosti presunie až v roku 2020. Zodpovedajúce sumy sprístupnené orgánu z programu EaSI predstavujú 6,300 mil. EUR v roku 2019 a 10,187 mil. EUR v roku 2020. Ide teda o celkovú sumu 16,487 mil. EUR do konca obdobia viacročného finančného rámca 2014 – 2020. Suma, ktorú bude mať orgán k dispozícii z oblasti voľného pohybu pracovníkov v roku 2019, ako aj v roku 2020 predstavuje 1,287 mil. EUR ročne. Ide teda o celkovú sumu 2,574 mil. EUR do konca obdobia viacročného finančného rámca 2014 – 2020.

Okrem toho bude mať orgán na financovanie činností súvisiacich s dopravou, ktoré bude vykonávať, k dispozícii prostriedky sprístupnené z GR MOVE, ktoré predstavujú 1,360 mil. EUR v roku 2019 a 2,720 mil. EUR v roku 2020. Ide teda o celkovú sumu 4,080 mil. EUR do konca aktuálneho viacročného finančného rámca 2014 – 2020.

Podrobnosti o zdrojoch na prerozdelenie

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky orgánu

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Budúci orgán sa zameriava na 3 hlavné ciele: a) uľahčovať jednotlivcom a zamestnávateľom prístup k informáciám o ich právach a povinnostiach, ako aj k príslušným službám; b) podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi pri cezhraničnom presadzovaní príslušných právnych predpisov Únie vrátane uľahčenia spoločných inšpekcií a c) vykonávať mediáciu a uľahčovať riešenie v prípade cezhraničných sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo v prípade narušenia trhu práce.

Z hľadiska prevádzky a finančných zdrojov sú rozdelené do dvoch kategórií:

·Osobitný cieľ č. 1 – Uľahčiť jednotlivcom a zamestnávateľom prístup k informáciám o ich právach a povinnostiach, ako aj k relevantným službám

·Osobitné ciele č. 2 a 3: Podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi pri cezhraničnom presadzovaní príslušných právnych predpisov Únie vrátane uľahčenia spoločných inšpekcií; vykonávať mediáciu a uľahčiť riešenie v prípade cezhraničných sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo v prípade narušenia trhu práce.

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje orgánu

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Pracovné miesta

Treba poznamenať, že presunutie existujúcich činností, ktoré v súčasnosti vykonáva Komisia, do pôsobnosti orgánu, by pravdepodobne znamenalo, že sa do orgánu presunie približne 10 pracovných miest. V tomto štádiu však nemožno určiť termín presunu ani kategóriu presunutých zamestnancov. Vzhľadom na kategóriu zamestnancov by sa počet zamestnancov primerane znížil.

Odhadovaný vplyv na zamestnancov (dodatočný ekvivalent plného pracovného času) – plán pracovných miest

Odhadovaný vplyv na zamestnancov (dodatočný) – externí zamestnanci

Náklady na zamestnancov boli upravené tak, že náklady na novoprijatých zamestnancov sa týkajú 6 mesiacov v roku prijatia. Na rok 2023 sa počíta s plnou prevádzkou, teda od 1. januára 2023 dosiahne stav zamestnancov 100 %.

Plánovanie prijímania zamestnancov sa líši podľa kategórie zamestnancov:

·v prípade dočasných zamestnancov sa očakáva, že nábor 69 osôb bude trvať štyri roky (počnúc rokom 2019);

·v prípade zmluvných zamestnancov sa očakáva, že nábor 15 osôb sa ukončí do dvoch rokov (počnúc rokom 2019);

·v prípade vyslaných národných expertov sa očakáva, že nábor 60 expertov sa začne v roku 2019 a ukončí sa do štyroch rokov.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre materské GR

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–⌧    Návrh je v súlade s platným viacročným finančným rámcom a môže si vyžadovať využitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 88 .

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 89 .

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–⌧    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)    Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu, 10 priorít Komisie na obdobie 2015 – 19: https://ec.europa.eu/commission/priorities_sk .

(2)    Prehľad Európskeho piliera sociálnych práv je k dispozícii tu: https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights_sk .

(3)    Štandardný Eurobarometer 88 – Verejná mienka v Európskej únii, december 2017.

(4)    COM(2016) 128 final, COM(2016) 815 final, COM(2017) 278 final, COM(2017) 277 final a COM(2017) 281.

(5)    Výročná správa o pracovnej mobilite v rámci EÚ za rok 2016, druhé vydanie, máj 2017.

(6)    Výročná správa o pracovnej mobilite v rámci EÚ za rok 2017.

(7)    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 k sociálnemu dampingu v Európskej únii [2015/2255(INI)].

(8)    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe [2013/2112(INI)].

(9)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv [2016/2095(INI)].

(10)    Rada, Všeobecné smerovanie k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov, 13612/17, 24. október 2017.

(11)    Správa o stave Únie 2017 je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/commission/state-union-2017_sk.

(12)    COM(2016) 128 final.

(13)    COM(2016) 815 final.

(14)    COM(2017) 0278 final.

(15)    COM(2017) 277 final a COM(2017) 281.

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11).

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 8).

(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 107, 22.4.2016, s. 1).

(19)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 z 9. marca 2016 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 12).

(20)    Dokument „Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu – politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu“ je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/priorities/publications/president-junckers-political-guidelines_sk.

(21)    Prehľad kľúčových priorít jednotného trhu je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/priorities/internal-market_sk.

(22)    COM(2017) 256: návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012.

(23)    Odporúčanie Komisie 2013/461/EÚ zo 17. septembra 2013 o zásadách, ktorými sa riadi sieť SOLVIT (Ú. v. EÚ L 249, 19.9.2013, s. 10).

(24)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ [COM(2017) 534].

(25)    SWD(2018) 68.

(26)    Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach: https://europa.eu/european-union/sites/europaeu/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_sk.pdf .

(27)    Osobitná správa č. 6/2018 s názvom „Voľný pohyb pracovníkov – základná sloboda zabezpečená, ale mobilite pracovníkov by pomohlo lepšie zameranie finančných prostriedkov EÚ“ je k dispozícii na stránkach Európskeho dvora audítorov na adrese: https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=44964.

(28)    SEC(2018) 144.

(29)    Podrobnosti o konzultácii s výborom pre kontrolu regulácie sú uvedené v prílohe 1 k správe o posúdení vplyvu [SWD(2018) 68].

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016 s. 1).

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(32)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328 7.12.2013, s. 42).

(33)    Usmernenia o lepšej právnej regulácii, SWD(2017) 350.

(34)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(35)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(36)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 [COM(2016) 815 final].

(37)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci [COM(2017) 11 final].

(38)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb [COM(2016) 128 final].

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1).

(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 8).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 589/2016 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 107, 22.4.2016, s. 1).

(42)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(43)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11).

(44)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1, korigendum Ú. v. EÚ L 200, 7.6.2004, s. 1).

(45)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).

(46)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1).

(47)    Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2).

(48)    Nariadenie Rady (ES) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, s. 1).

(49)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1).

(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35).

(51)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51).

(52)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a ktorou sa stanovujú konkrétne pravidlá vzhľadom na smernicu 96/71/ES a smernicu 2014/67/EÚ v oblasti vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy [COM(2017) 278].

(53)    Nariadenie [o jednotnej digitálnej bráne – COM(2017) 256].

(54)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2014/EÚ z 15. mája 2014 o posilnenej spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 32).

(55)    European Enterprise Network, https://een.ec.europa.eu/ .

(56)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ [COM(2017) 534].

(57)    Odporúčanie Komisie zo 17. septembra 2013 o zásadách, ktorými sa riadi sieť SOLVIT (Ú. v. EÚ L 249, 19.9.2011, s. 10).

(58)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(59)    COM(2016) 824 final a COM(2016) 823 final.

(60)    Rada, čiastočné všeobecné smerovanie z 26. októbra 2017 k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (13645/1/17).

(61)    Vec C-236/88 EU:C:1990:303, bod 17; vec C-202/97 EU:C:2000:75, body 57 – 58; vec C-178/97 EU:C:2000:169, body 44 – 45; vec C-2/05 EU:C:2006:69, body 28 – 29; vec C-12/14 EU:C:2016:135, body 39 – 41; vec C-359/16 EU:C:2018:63, body 44 – 45.

(62)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania [COM(2017) 134 final].

(63)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora (Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2015, s. 1).

(64)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(65)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1), v súčasnosti sa preskúmava v rámci dokumentu COM(2017) 8 final.

(66)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(67)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(68)    Rozhodnutie Komisie 2009/17/ES z 19. decembra 2008, ktorým sa zriaďuje Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov (Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 26).

(69)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 z 9. marca 2016 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 12).

(70)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania [COM(2017) 134 final].

(71)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora (Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2015, s. 1).

(72)    Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a prijímajú osobitné opatrenia dočasne uplatniteľné na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(73)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328 7.12.2013, s. 42).

(74)    Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(75)    Nariadenie č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).

(76)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).

(77)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(78)    Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(79)     http://ec.europa.eu/priorities/publications/president-junckers-political-guidelines_sk.

(80)    [Odkaz na hodnotenie sa vloží, keď bude k dispozícii].

(81)    Nariadenie [o jednotnej digitálnej bráne – COM(2017) 256].

(82)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2014/EÚ z 15. mája 2014 o posilnenej spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 32).

(83)    Prehľad venovaný sieti na podporu podnikania European Enterprise Network je k dispozícii na adrese: https://een.ec.europa.eu/.

(84)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ [COM(2017) 534].

(85)    Odporúčanie Komisie 2013/461/EÚ zo 17. septembra 2013 o zásadách, ktorými sa riadi sieť SOLVIT (Ú. v. EÚ L 249, 19.9.2013, s. 10).

(86)    Finančné aspekty tohto návrhu nebudú mať vplyv na návrh Komisie týkajúci sa budúceho viacročného finančného rámca.

(87)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(88)    Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(89)    Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

(90)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % na náklady na výber.