EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli28. 3. 2018
JOIN(2018) 5 final
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE EMPTY
o akčnom pláne vojenskej mobility
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli28. 3. 2018
JOIN(2018) 5 final
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE EMPTY
o akčnom pláne vojenskej mobility
1.Úvod: zlepšovanie vojenskej mobility v EÚ
Predseda Juncker vo svojej správe o stave Únie 1 z roku 2017 zdôraznil nevyhnutnosť vytvorenia plnohodnotnej európskej obrannej únie do roku 2025. EÚ už podniká potrebné kroky na vybudovanie účinnejšej, pružnejšej a jednotnejšej Únie schopnej sledovať spoločné záujmy a priority EÚ v podpore mieru a zaručovaní bezpečnosti svojich občanov a územia, čo si vyžaduje aj Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ 2 . Akčný plán v oblasti európskej obrany, a najmä Európsky obranný fond dokazujú, že Európa je odhodlaná podporiť členské štáty ráznymi opatreniami. Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii je jedným z praktických krokov týmto smerom – k vybudovaniu Únie, ktorá chráni a v ktorej sa európska solidarita a vzájomná pomoc 3 realizujú účinne.
Dvadsaťpäť členských štátov EÚ sa rozhodlo zahrnúť vojenskú mobilitu medzi posilnené záväzky, ktoré prijali v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce spustenej 11. decembra 2017 4 . Rada zároveň 6. marca 2018 prijala odporúčanie k plánu vykonávania stálej štruktúrovanej spolupráce a rozhodnutie, ktorým sa stanovuje zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce 5 . V decembri 2017 bola vojenská mobilita zaradená do spoločného súboru nových návrhov 6 na vykonávanie spoločného vyhlásenia EÚ – NATO z júla 2016 7 . Európska rada v decembri 2017 8 vyzvala vysokú predstaviteľku, Komisiu a členské štáty EÚ, aby pokročili v práci na vojenskej mobilite – tak v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, ako aj v kontexte spolupráce medzi EÚ a NATO.
Základné zásady prístupu EÚ
Cieľom tohto akčného plánu je v nadväznosti na spoločné oznámenie o zlepšovaní vojenskej mobility v EÚ z novembra 2017 9 a na plán, ktorý vypracovala ad-hoc pracovná skupina Európskej obrannej agentúry (EDA) pre cezhraničnú vojenskú prepravu v Európe, vytvoriť koherentný rámec pre súčasné i budúce programy, projekty, iniciatívy a činnosti. Umožní to koordinovanejší prístup na úrovni EÚ, ktorý posilní solidaritu členských štátov a zvýši pridanú hodnotu EÚ.
Lepšia mobilita ozbrojených síl v EÚ i za jej hranicami posilní európsku bezpečnosť, keďže členským štátom EÚ umožní rýchlejšiu reakciu v rámci ich obranných potrieb a zodpovedností, a to tak v kontexte misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ako aj národných a nadnárodných činností (napríklad v rámci NATO).
Na realizáciu tohto akčného plánu je nevyhnutná úzka spolupráca s členskými štátmi EÚ vrátane všetkých ich relevantných aktérov. Pritom sa musí plne rešpektovať zvrchovaná právomoc členských štátov EÚ nad ich územím, ako aj nad vnútroštátnymi postupmi rozhodovania o vojenských presunoch. Okrem toho sa prijmú kroky na posilnenie spolupráce medzi inštitúciami, agentúrami a orgánmi Únie a príslušnými orgánmi členských štátov EÚ, pričom sa plne rešpektujú právomoci jednotlivých zúčastnených aktérov. V záujme doplnkovosti výsledkov treba z hľadiska potrieb vojenskej mobility zaistiť dôslednú koordináciu tohto akčného plánu s projektom stálej štruktúrovanej spolupráce.
Dôležitá je aj ďalšia spolupráca s NATO v otázkach vojenskej mobility v rámci implementácie spoločného vyhlásenia. V súlade so závermi Rady z decembra 2017 prebieha s NATO v rámci pravidelných stretnutí na štábnej úrovni spolupráca a konzultácie v otázkach zo všetkých domén vojenskej mobility (pozemná, námorná, letecká). Zámerom je zabezpečiť jednotný prístup a synergie medzi EÚ a NATO, ktoré budú účinne odstraňovať existujúce prekážky vrátane právnych, infraštrukturálnych a procesných, s cieľom uľahčiť a urýchliť presuny a cezhraničný pohyb vojenského personálu a materiálu pri súčasnom úplnom rešpektovaní zvrchovaného rozhodovania jednotlivých štátov. Táto spolupráca bude úplne otvorená a transparentná a bude sa rešpektovať autonómia rozhodovania a postupy oboch organizácií, inkluzívnosť a reciprocita bez toho, aby bola dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu EÚ. Interakcia so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami bude zameraná na optimalizovanie koordinácie a efektívnosti, aby sa využili všetky synergie.
Výsledky ad hoc pracovnej skupiny pre cezhraničnú vojenskú prepravu
Akčný plán nadväzuje na plán vojenskej mobility, ktorý vypracovala ad hoc pracovná skupina zriadená v rámci Európskej obrannej agentúry rozhodnutím jej riadiaceho výboru zo septembra 2017. V pláne ad hoc pracovnej skupiny sa identifikovali úlohy, zodpovednosti a ambiciózny harmonogram zlepšenia vojenskej mobility z týchto štyroch hľadísk: právne aspekty, colné otázky, vojenské požiadavky vrátane vojenských noriem v oblasti infraštruktúry a schvaľovanie cezhraničných presunov vrátane diplomatických povolení. Riadiaci výbor Európskej obrannej agentúry 9. februára 2018 uvítal uvedený plán a poveril Európsku obrannú agentúru, aby pokračovala v práci na zlepšovaní vojenskej mobility, a to aj v rámci vykonávania tohto akčného plánu, a aby ho každoročne informovala o dosiahnutom pokroku.
Okrem toho sa členské štáty EÚ angažujú vo viacerých projektoch a iniciatívach spolupráce s podporou Európskej obrannej agentúry: v projektovom tíme pre presuny a prepravu 10 , multimodálnom dopravnom uzle EÚ 11 a technickej dohode o diplomatických povoleniach 12 .
2.Identifikované opatrenia
2.1. Vojenské požiadavky
Identifikácia a odsúhlasenie vojenských požiadaviek, ktoré budú odrážať potreby EÚ a jej členských štátov, je východiskovým bodom efektívneho prístupu v celej EÚ, ktorý bude zahŕňať všetky ďalšie opatrenia stanovené nižšie. Tieto požiadavky by mali zahŕňať aj vymedzenie infraštruktúry, ktorú si vojenská mobilita vyžaduje. Členské štáty EÚ budú musieť uplatniť celovládny prístup a zapojiť aj príslušné vnútroštátne orgány mimo ministerstva obrany.
Kľúčové opatrenia na úrovni EÚ:
·Európska služba pre vonkajšiu činnosť/Vojenský štáb EÚ vypracujú vojenské požiadavky v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ, Komisiou a príslušnými agentúrami a orgánmi Únie (vrátane Európskej obrannej agentúry) a podľa potreby na základe konzultácií s NATO.
·Vyzývame Radu, aby tieto vojenské požiadavky do polovice roka 2018 vyhodnotila a validovala so zapojením relevantných prípravných orgánov vrátane Vojenského výboru EÚ.
2.2. Dopravná infraštruktúra
Politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergií medzi obrannými potrebami a existujúcimi politikami Únie, najmä transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T) 13 . V tejto súvislosti existuje priestor na preukázanie pridanej hodnoty EÚ a zaistenie efektívnejšieho využitia verejných financií.
Pilotná štúdia
Na overenie schodnosti celoúnijného prístupu iniciovalo estónske predsedníctvo v roku 2017 pilotnú analýzu v krajinách koridoru TEN-T Severné more – Pobaltie 14 za účasti ich zástupcov z rezortov obrany a dopravy. Analýza má slúžiť na začatie krokov uvedených nižšie s cieľom identifikovať predbežné prvky, ktoré by sa dali použiť pri plnohodnotnej analýze.
Pilotná štúdia sa ukázala užitočná. Členské štáty, ktoré sa do nej zapojili, už identifikovali slabiny svojich dopravných sietí na vojenské účely, kde je potrebná modernizácia, a zostavili zodpovedajúci zoznam priorít.
Dva konkrétne príklady: analýza ukázala, že na cestných sieťach viacerých členských štátov EÚ maximálna svetlá výška prejazdu pod mostmi, ako aj nosnosť niektorých mostov nepostačuje pre nadrozmerné, resp. ťažké vojenské vozidlá; rovnako v prípade železničnej dopravy v niektorých prípadoch nákladová kapacita nepostačuje na presun nadrozmerného vojenského vybavenia.
Pilotná štúdia odhalila veľký potenciál dvojakého využitia infraštruktúry na civilné a vojenské účely, okrem iného v rámci multimodálnych platforiem, ktoré umožňujú rýchly presun vybavenia z prístavov a letísk na železnicu či cestu, zvýšenia kapacity vnútrozemských terminálov a vhodných nakladacích mier pre nákladnú železničnú dopravu. To všetko treba bližšie spresniť na základe opatrení stanovených v tomto akčnom pláne, no pilotná štúdia potvrdila, že použitá metodika (zohľadnená v rámčeku nižšie) funguje.
Dvojaké využitie dopravnej infraštruktúry EÚ na civilné i vojenské účely
Ako uviedla ad hoc pracovná skupina vo svojom pláne, cieľom je rozšíriť a prehĺbiť pilotnú štúdiu tak, aby sa vyhodnotilo, do akej miery existujúca infraštruktúra všetkých druhov dopravy, ktorá má prioritu podľa nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti, ako aj jej technické požiadavky vyhovujú a postačujú pre vojenskú prepravu vojakov a techniky, a pokiaľ nie, preskúmať a vytvoriť dodatočné úseky a prvky infraštruktúry a posilniť dané požiadavky.
Kľúčové opatrenia na úrovni EÚ:
·Komisia do konca roka 2018 v spolupráci s členskými štátmi EÚ, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ a Európskou obrannou agentúrou identifikuje rozdiely medzi súčasnými technickými požiadavkami platnými pre transeurópsku dopravnú sieť na jednej strane a tým, čo by si vyžadovala vojenská preprava na strane druhej. Okrem toho sa identifikujú aj medzery v geografickom rozsahu.
·Útvary Komisie do roku 2019 identifikujú časti transeurópskej dopravnej siete vhodné na vojenské využitie vrátane potrebnej modernizácie existujúcej infraštruktúry. Osobitne sa identifikujú projekty dvojakého využitia a vyčíslia sa náklady na ne. Na základe zistení sa zostaví zoznam prioritných projektov. Okrem toho sa odhadne celkový objem investícií do transeurópskej dopravnej siete na vojenské potreby.
·Komisia do roku 2020 vyhodnotí potrebu úpravy nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti, aby zahŕňalo zvýšené technické požiadavky – v prípade potreby aj vojenské.
·Do konca roka 2019 Komisia v spolupráci s relevantnými stranami rozhodne o realizovateľnosti prepojenia vojenských a civilných (TENtec) databáz a určí možný rozsah takéhoto prípadného kroku. Na základe toho Komisia identifikuje všetky prípadné ďalšie úpravy funkcionalít TENtec, ktoré by si to vyžadovalo, a určí postup aktualizácie týchto databáz.
·Priebežne: Komisia bude aj naďalej hľadať a podporovať synergie medzi transeurópskou dopravnou sieťou a svojimi relevantnými vesmírnymi programami (napr. EGNOS/Galileo).
Členské štáty EÚ vyzývame, aby:
·čo najskôr určili jednotné kontaktné miesto, ktoré poskytne informácie o prístupe k dopravnej infraštruktúre na vojenské účely,
·pri budovaní dopravnej infraštruktúry dôsledne zohľadňovali vojenské požiadavky.
2.3. Regulačné a procesné otázky
2.3.1. Nebezpečný náklad
Pozemná preprava nebezpečného nákladu je oblasťou, kde sa členské štáty EÚ a Komisia aktívne zapájajú do rokovaní o komplexnom súbore medzinárodných dohovorov a odporúčaní OSN. Tie však možno uplatniť len na civilné využitie; pri žiadostiach o povolenie vojenskej prepravy (vrátane nebezpečného nákladu) členské štáty EÚ uplatňujú vnútroštátne pravidlá. Tento odklon od civilných pravidiel si vyžaduje povolenia ad hoc, čo vedie k zdržaniam.
Zosúladenie pravidiel platných pre ozbrojené sily s existujúcou legislatívou EÚ by mohlo zvýšiť bezpečnosť a súčasne priniesť synergie a koherentnosť pri vojenskej preprave nebezpečného nákladu bez toho, aby sa oslabili normy platné v civilnej doprave.
Kľúčové opatrenia na úrovni EÚ:
·Do jari 2019 Európska obranná agentúra v úzkej spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ a všetkými ďalšími zainteresovanými orgánmi vykoná štúdiu viacerých aspektov: vnútroštátne ustanovenia, vymedzenie potrieb, vhodnosť existujúcich harmonizovaných pravidiel v civilnej doprave a prípadná potreba dodatočných ustanovení alebo úprav. Členské štáty EÚ vyzývame, aby tento proces aktívne podporili.
·Priebežne: Útvary Komisie budú v úzkej spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ a za podpory Európskej obrannej agentúry naďalej uľahčovať výmenu poznatkov medzi odborníkmi z civilnej a vojenskej sféry o preprave nebezpečného nákladu.
·Do roku 2020 útvary Komisie v úzkej spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ a Európskou obrannou agentúrou vyhodnotia realizovateľnosť a potrebu ďalších opatrení na úrovni EÚ.
·Do leta 2019 Európska obranná agentúra v úzkej spolupráci s členskými štátmi a s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ taktiež preskúma, či je realistické posilniť súlad pravidiel a postupov z hľadiska vojenskej prepravy v letectve (doprava a manipulácia) na území členských štátov.
2.3.2. Clá a daň z pridanej hodnoty
V rámci ad hoc pracovnej skupiny viaceré členské štáty EÚ poukázali na praktické problémy vyplývajúce z nedostatočnej jasnosti používania tlačiva 302 pri dočasnom vývoze a spätnom dovoze vojenského tovaru ozbrojenými silami týchto členských štátov alebo v ich mene.
Kľúčové colné opatrenia na úrovni EÚ:
·Útvary Komisie v spolupráci s členskými štátmi, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ a Európskou obrannou agentúrou do konca roka 2018 zmapujú činnosti súvisiace s colným konaním, na ktoré sa vzťahuje tlačivo 302. Okrem toho útvary Komisie v úzkej spolupráci s Európskou obrannou agentúrou vyhodnotia potrebu vytvoriť únijný vzor tlačiva 302 pre prípady, keď sa súčasné tlačivo 302 použiť nedá. Toto hodnotenie bude zahŕňať aj potenciálny vplyv na súčasné colné predpisy.
·Komisia do konca roka 2018 preskúma možnosti zefektívnenia a zjednodušenia colných formalít v činnostiach súvisiacich s colným konaním pri vojenských operáciách. Takisto zabezpečí jednotné uplatňovanie a vykonávanie súvisiacich colných ustanovení.
·Do konca roka 2018 Komisia identifikuje prípadné akty, ktoré treba zmeniť. Na základe toho Komisia podľa potreby iniciuje zmeny colného regulačného rámca, najmä aktov Komisie spojených s Colným kódexom Únie 15 , aby sa ujasnilo používanie tlačiva 302 pri identifikovaných činnostiach súvisiacich s colným konaním.
·Komisia so zapojením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť/Vojenského štábu EÚ a Európskej obrannej agentúry vypracuje usmernenia na zaistenie správneho a jednotného uplatňovania colných predpisov v otázkach súvisiacich s vojenskými aktivitami. Harmonogram tu bude závisieť od prijatia vyššie uvedených zmien.
·Európska obranná agentúra do leta 2018 vypracuje projekt kategórie A o clách (na základe rozhodnutia riadiaceho výboru), ktorý predpokladá stálu koordináciu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ a útvarmi Komisie, ako aj využitie expertízy členských štátov vo vojenskej a colnej oblasti. Tým nie je dotknutá iniciatíva Komisie v oblasti colných predpisov Únie.
·Vyzývame členské štáty EÚ, aby do konca roka 2020 vyhodnotili potrebu vývoja elektronických systémov (aj s využitím vesmírnych technológií EÚ), ktoré ozbrojeným silám a colným orgánom umožnia riadenie činností súvisiacich s colným konaním.
Podpora vojenskej mobility sa týka aj pravidiel daní z pridanej hodnoty. Obranné odvetvie, a najmä vojenská mobilita si vyžadujú rôzne podporné dodávky ako výcvik, cvičebné materiály, ubytovanie, stravovacie/jedálňové služby, palivo atď. Tie v zásade podliehajú dani z pridanej hodnoty. Členské štáty v ad hoc pracovnej skupine pre vojenskú mobilitu identifikovali potrebu zaistiť rovnocenné zaobchádzanie s obrannými činnosťami, aby sa znížilo administratívne zaťaženie, čím by sa v rámci vojenskej mobility znížili zdržania i náklady, a aby členské štáty mali motiváciu spolupracovať.
Kľúčové opatrenia na úrovni EÚ v oblasti DPH:
·Komisia do konca roka 2018 v konzultácii s členskými štátmi EÚ a v úzkej spolupráci s relevantnými aktérmi Únie vyhodnotí možnosti zníženia administratívnej záťaže a možnosť zosúladenia dane z pridanej hodnoty na obranné činnosti podnikané v rámci EÚ a pod záštitou NATO.
2.3.3. Schvaľovanie cezhraničných presunov
Ako sa navrhuje v pláne ad hoc pracovnej skupiny, schvaľovanie cezhraničných presunov (vrátane udeľovania diplomatických povolení) je oblasťou, kde môžu členské štáty EÚ spoluprácou zvýšiť konzistentnosť, resp. účinnosť svojich postupov. Schvaľovanie cezhraničných presunov zahŕňa konania potrebné na získanie povolenia prekročiť hranice. Platné diplomatické povolenia znižujú administratívnu záťaž a skracujú čas, ktorý si vojenská mobilita vyžaduje. Existujúca technická dohoda o diplomatických povoleniach už preukázala svoje opodstatnenie v osobitnej oblasti leteckej dopravy, ale aj viacero jasných obmedzení ako vylúčenie určitých blokov vzdušného priestoru a letísk či zamietnutie niektorých misií, ktoré jednotlivo zaviedli signatári. Čísla diplomatických povolení, ktoré každoročne vydávajú prispievajúce členské štáty EÚ, ako aj príslušné obmedzenia a kontakty v pracovnom a mimopracovnom čase sa spravujú a zobrazujú na osobitnom webovom portáli.
Dohoda o schvaľovaní cezhraničných presunov zameraná na pozemné presuny by bola príležitosťou posilniť vojenskú mobilitu na cestách, železniciach a vnútrozemských vodných cestách. V dohode by sa dali čiastočne upraviť administratívne postupy s cieľom zaručiť jednotnosť pravidiel a postupov, najmä v prípade misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ale aj pri činnostiach spadajúcich do iných rámcov, cvičeniach a každodennom pohybe.
Pokiaľ ide o vzdušný pohyb, lety podliehajúce pravidlám všeobecnej letovej prevádzky musia byť v súlade s regulačným rámcom, ktorý stanovila iniciatíva jednotného európskeho neba. Pri letoch podliehajúcich vnútroštátnym pravidlám špeciálnej letovej prevádzky musia členské štáty pri cezhraničných operáciách uplatňovať bilaterálne dohody alebo technickú dohodu o diplomatických povoleniach. Včasné a presné oznamovanie bezpečnostných informácií na európskej úrovni by pomohlo pri overovaní toho, či sú splnené všetky bezpečnostné požiadavky. Okrem toho by dostupnosť určitých zariadení a služieb prispela k zaisteniu bezpečnosti, presnosti i efektívnosti globálneho letového systému, ako aj k splneniu požiadaviek na vojenské letecké operácie. To by sa dalo dosiahnuť podporením spoločného chápania kľúčových zásad, výmenou osvedčených postupov a monitorovaním ich uplatňovania v praxi.
Kľúčové opatrenia na úrovni EÚ:
·Európska obranná agentúra do leta 2018 vypracuje projekt kategórie A v oblasti schvaľovania cezhraničných presunov (na základe rozhodnutia riadiaceho výboru EDA) s cieľom podporiť členské štáty EÚ pri tvorbe dohôd o cezhraničnom schvaľovaní.
·Európska obranná agentúra poskytne prostredníctvom projektového tímu pre presuny a prepravu platformu na výmenu názorov medzi členskými štátmi EÚ a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ a NATO o časoch potrebných na prípravu pozemných presunov.
Členské štáty EÚ vyzývame, aby:
·zmapovali aktuálny stav vnútroštátnych predpisov, ktoré majú vplyv na schvaľovanie pôsobenia iných než vlastných vojenských prostriedkov v členských štátoch EÚ, najmä z hľadiska obmedzení,
·prispeli k vymedzeniu operačných požiadaviek na pohyb prostriedkov v každej doméne v kontexte vojenských požiadaviek,
·identifikovali vnútroštátne regulačné obmedzenia a ich politické odôvodnenie,
·vyvíjali riešenia s využitím existujúcich pracovných kanálov a produktov a s vyvážením operačných požiadaviek a racionálnych politických obmedzení, aby sa (diplomatické) povolenia udeľovali s minimálnymi nevyhnutnými vnútroštátnymi obmedzeniami,
·rozhodli o potrebe prispôsobiť vnútroštátne predpisy tam, kde takouto zmenou možno zlepšiť vojenskú mobilitu, pri zachovaní základných obmedzení vychádzajúcich z nevojenských dôvodov iba tam, kde je to nevyhnutné,
·podpísali v jednotlivých doménach dohody, ktorými sa zosúladia postupy a umožní predbežná autorizácia schvaľovania cezhraničných presunov pre vojenské a dopravné potreby.
2.3.4. Ďalšie otázky
V pláne ad hoc pracovnej skupiny sa uvádza aj nevyčerpávajúci zoznam ďalších opatrení v spojení s regulačnými a procesnými otázkami vrátane právnych aspektov. Patrí sem bližšie objasnenie možného dosahu dohody EÚ o postavení ozbrojených síl na vojenskú mobilitu po jej nadobudnutí platnosti.
Okrem toho sa pri zlepšovaní vojenskej mobility v EÚ musia zohľadniť hrozby hybridnej povahy. Pri vykonávaní príslušných opatrení podľa spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám 16 by sa preto mal zohľadniť rozmer vojenskej mobility.
Kľúčové opatrenia na úrovni EÚ:
·Európska obranná agentúra tieto ostatné otázky preskúma do jari 2019, pričom podľa potreby zapojí príslušné orgány členských štátov, ako aj útvary Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť/Vojenský štáb EÚ s cieľom identifikovať možné dodatočné opatrenia.
·Priebežne: Pri uplatňovaní spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám sa bude osobitná pozornosť venovať rozmeru vojenskej mobility, najmä z hľadiska kapacity na analýzu spravodajských informácií (stredisko EÚ pre hybridné hrozby), rozhodovania o hrozbách a odolnosti kritickej infraštruktúry.
·Členské štáty EÚ vyzývame, aby po nadobudnutí platnosti dohody EÚ o postavení ozbrojených síl zvážili túto dohodu a jej vykonávanie v súvislosti s vojenskou mobilitou.
3.Vplyv na rozpočet
Tento akčný plán nemá žiaden vplyv na rozpočet EÚ okrem možného budúceho financovania infraštruktúry s dvojakým využitím, ako sa uvádza v kapitole 2.2 vyššie. V tomto kontexte sa v pripravovanom komisijnom návrhu viacročného finančného rámca zohľadní možná dodatočná finančná podpora EÚ na realizáciu projektov dvojakého využitia.
4.Ďalší postup
Vysoká predstaviteľka a Komisia predložia akčný plán vojenskej mobility členským štátom EÚ na posúdenie a schválenie, čo umožní jeho včasné a koordinované vykonávanie. Tento plán sa bude ďalej vyvíjať a podľa potreby podlieha prípadným následným revíziám.
Vysoká predstaviteľka a Komisia budú náležite predkladať členským štátom EÚ pravidelné správy o vykonávaní tohto akčného plánu, pričom prvá z nich sa predloží do leta 2019 a doplní ročné správy, ktoré Európska obranná agentúra predkladá ministrom obrany členských štátov.