Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Makroregionálne stratégie, ako napr. stratégia pre podunajskú oblasť: rámec na podporu nadnárodných klastrov

(2019/C 404/01)

Spravodajca	:	Dainis Turlais (LV/ALDE), poslanec mestského zastupiteľstva Rigy
Referenčný dokument	:	Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ COM(2019) 21 final

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta žiadosť rumunského predsedníctva Rady EÚ adresovanú Európskemu výboru regiónov o vypracovanie stanoviska o konkurencieschopnosti a priemyselnej politike Európskej únie, ktorej cieľom je okrem iného rozvoj nadnárodných klastrov pre lepšiu hospodársku konvergenciu na makroregionálnej úrovni (ako napríklad v podunajskej oblasti);

2.

víta druhú správu Európskej komisie o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ (1), v ktorej sa posudzuje vykonávanie štyroch makroregionálnych stratégií na podporu hospodárskeho rozvoja a skúma ďalší rozvoj týchto stratégií so zreteľom na možný rozpočtový rámec EÚ po roku 2020. Pracovný dokument útvarov Komisie (2), ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu, obsahuje podrobné hodnotenia každej makroregionálnej stratégie;

3.

víta skutočnosť, že v tejto správe Európskej komisie sa uvádzajú konkrétne úspechy dosiahnuté v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ako aj výskumu, inovácií, hospodárskeho rozvoja a prepojenosti. Komisia zároveň právom poukazuje na problémy, s ktorými sa stretávajú osoby zodpovedné za vykonávanie makroregionálnych stratégií: odlišná úroveň administratívnych kapacít, hospodársky rozvoj a problémy s viacúrovňovým riadením a získavaním kapitálu;

4.

víta závery Rady Európskej únie z 21. mája 2019 o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ (3), v ktorých sa zúčastnené krajiny vyzývajú, aby posilnili zodpovednosť a politickú podporu na vnútroštátnej úrovni a súčasne zvýšili zapojenie miestnych a regionálnych zainteresovaných strán, pričom sa zároveň zdôrazňuje, že je dôležité naďalej využívať makroregionálne stratégie ako strategický rámec na podporu súdržnejšieho a synergického vykonávania politík, programov a fondov EÚ;

5.

zdôrazňuje, že pre viacúrovňové riadenie je nevyhnutná nielen koordinácia na makroregionálnej a národnej úrovni. Ešte dôležitejšie je priame zapojenie zástupcov miest a regiónov;

6.

opakovane pripomína, že makroregionálne predstavujú funkčnú a typicky európsku víziu (4), a víta konštatovanie Komisie v správe, že makroregionálne stratégie ponúkajú veľký potenciál a jedinečným a inovačným spôsobom podporujú spoluprácu, a to tak v rámci EÚ, ako aj medzi EÚ a jej susednými krajinami. Výbor však upozorňuje na to, že je potrebné, aby EÚ mala cezhraničnú víziu územného rozvoja (5);

7.

poukazuje na skutočnosť, že cieľ Lisabonskej zmluvy týkajúci sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sa ešte nedosiahol. Hospodársky rast a z toho vyplývajúce prínosy pre blaho občanov dávajú EÚ skutočnú silu. Ak sa využije potenciál všetkých úrovní verejnej správy v EÚ na podporu hospodárskeho rastu, môžu makroregionálne stratégie významne prispieť k tomu, že sa v primeranom časovom období vyrovná životná úroveň občanov susedných oblastí, čím sa úspešne prispeje k dosiahnutiu cieľa súdržnosti stanoveného v Zmluve o EÚ. Zvýšenie životnej úrovne občanov musí byť stredobodom každého strategického dokumentu;

8.

opakovane pripomína, že z makroregionálnych stratégií sa stal koordinačný nástroj územného rozvoja pôsobiaci zdola nahor, prostredníctvom ktorého sa môže dosiahnuť „účinnejšie využívanie spoločného potenciálu makroregiónov“ (6). Ponúkajú príležitosti na skutočné viacúrovňové riadenie bez dodatočnej byrokracie a zmenšujú rozdiely medzi európskymi a miestnymi politikami prostredníctvom priameho zapojenia zástupcov miest a regiónov;

9.

víta prácu Komisie v oblasti klastrovej politiky a požaduje oveľa užšie prepojenie medzi ňou a makroregionálnymi stratégiami. Prispelo by to k hospodárskemu rastu a dosiahnutiu cieľov súdržnosti, keďže hlavným motívom uvedenej politiky je posilnenie regionálnych konkurenčných výhod. Klastre už skutočne veľmi pozitívne prispeli k vykonávaniu makroregionálnych stratégií. Napríklad prostredníctvom projektu DanuBioValNet (7) vznikajú v podunajskej oblasti nové hodnotové reťazce pre bioprodukty; Makroregionálne stratégie podporujú vytváranie klastrov, nijako však neobmedzujú ich aktivity na spádovú oblasť makroregionálnej stratégie;

10.

poukazuje na svoje stanovisko na tému Vykonávanie makroregionálnych stratégií (8), v ktorom vyjadril podporu zásade „trojitého áno“ na zlepšenie fungovania makroregionálnych stratégií: „VR hovorí áno lepším synergiám s nástrojmi financovania, áno lepšiemu zapracovaniu jestvujúcich štruktúr do makroregionálnych stratégií a áno lepšiemu vykonávaniu platných pravidiel“. Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia tento návrh nezohľadnila;

11.

v plnej miere sa stotožňuje s názorom talianskeho predsedníctva stratégie Európskej únie pre alpský región, že začlenenie makroregionálnych stratégií EÚ do právneho rámca politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027 by bolo prínosom pre obe strany, pretože by posilnilo tieto stratégie a pomohlo zlepšiť územnú súdržnosť Únie;

12.

je otvorený iniciatíve vytvoriť novú makroregionálnu stratégiu, ktorú spoločne vypracujú a podporia viaceré členské štáty a regióny a ktorou sa majú zvládať výzvy spoločné pre určitý vymedzený zemepisný priestor. Pri posudzovaní koncepcie novej makroregionálnej stratégie treba zohľadniť skutočnosť, že sa nesmie sťažiť fungovanie už existujúcich makroregionálnych stratégií;

13.

podporuje iniciatívu na vytvorenie stratégie EÚ pre karpatský región, ktorá by vytvorila trvalý rámec spolupráce medzi krajinami, regiónmi a spoločenstvami Karpát. Vypracovanie strategického dokumentu pre karpatský región by umožnilo zamerať sa na jednej strane na problémy, ktorým čelí tento makroregión, a na druhej strane vytvoriť príležitosti pre špecifický kultúrny a environmentálny potenciál karpatských štátov. V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že do procesu vypracúvania tejto stratégie je potrebné zapojiť širokú škálu subjektov, ktoré zastupujú tak miestnu a regionálnu, ako aj na celoštátnu a európsku úroveň, čo sa okrem iného odráža v činnostiach medziregionálnej skupiny Karpaty v rámci Výboru regiónov;

14.

podporuje úvahy regiónov a štátov v oblasti Atlantického oceánu, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté do stratégie pre morskú oblasť Atlantického oceánu, zamerané na vypracovanie makroregionálnej stratégie na základe spolupráce, ktorá už celé desaťročia existuje medzi partnermi v oblasti Atlantického oceánu. Makroregionálna stratégia pre oblasť Atlantického oceánu by dopĺňala súčasnú námornú stratégiu tým, že by jej poskytla politický rozmer a viacúrovňové riadenie, vďaka čomu by mohli byť zahrnuté tretie krajiny a ich regióny, pričom jej rozsah pôsobnosti by sa rozšíril o územné otázky a podporila by sa väčšia súdržnosť medzi tematickými prioritami a existujúcimi nástrojmi financovania. Ústredným prvkom tejto makroregionálnej stratégie by bola problematika týkajúca sa morí, ako napríklad energia z oceánov, ktorá je z hľadiska zainteresovaných strán z oblasti Atlantického oceánu prioritou, ako aj ďalšie rovnako dôležité otázky, ako je zamestnanosť alebo odborná príprava;

Financovanie a riadenie

15.

zdôrazňuje potrebu ďalšej integrácie makroregionálnych a odvetvových stratégií EÚ, ako sú Horizont 2020, Erasmus+, Kreatívna Európa, Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), LIFE, Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a Fond EÚ pre strategické investície, s cieľom vytvárať synergie pre spoločné riešenie naliehavých problémov;

16.

víta snahy Európskej komisie zabezpečiť prostredníctvom svojho legislatívneho návrhu týkajúceho sa európskej územnej spolupráce (9) lepšiu súčinnosť s Európskym fondom regionálneho rozvoja, konštatuje však, že tieto úpravy sa týkajú len veľmi malej časti finančných prostriedkov EÚ;

17.

súhlasí s odporúčaním Komisie, že pred uzatvorením dohôd o partnerstve by sa v rámci koordinácie činností príslušných orgánov zodpovedných za programy a hlavných subjektov makroregionálnych stratégií mali lepšie zosúladiť vyššie uvedené priority makroregionálnych stratégií s európskymi fondmi. Krajiny a regióny zapojené do vykonávania makroregionálnych stratégií sa musia v rámci prístupu zdola nahor a spoločne dohodnúť na prioritách týchto stratégií;

18.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordináciu nielen v rámci členských štátov a medzi nimi, ale aj na tretej t. j. európskej úrovni. Makroregionálne stratégie pokrývajú širokú škálu oblastí politiky a rozvíjajú sa nezávisle od politiky EÚ v oblasti územnej spolupráce. Politické stratégie, v ktorých ide o financovanie na makroregionálnej úrovni, teda nie sú vzájomne prepojené. S cieľom zabezpečiť skutočne viacúrovňový prístup by za vykonávanie makroregionálnych stratégií mala byť priamo zodpovedná aj Komisia, pričom treba zabezpečiť, aby bola do jednotlivých makroregionálnych stratégií začlenená práca rôznych generálnych riaditeľstiev Komisie;

19.

sa domnieva, že sieť národných orgánov, ktorá od roku 2016 riadi Európsky fond regionálneho rozvoja v regióne Baltského mora, je dobrým príkladom koordinácie zdola nahor a jej uplatňovanie by sa mohlo presadzovať v iných oblastiach odvetvových politík a v iných geografických oblastiach;

20.

plne súhlasí s Európskou komisiou, že úspešné vykonávanie makroregionálnych stratégií závisí od miery angažovanosti členských štátov a regiónov. Tieto stratégie nebudú môcť plne využiť svoj potenciál a nebude možné ich účinne vykonať, ak členské štáty a regióny nedostanú potrebné finančné a ľudské zdroje;

21.

zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie pomáhajú koordinovať činnosť a odborné znalosti existujúcich štruktúr a efektívnejšie využívať dostupné finančné zdroje, čo dokazuje ich význam pre presadzovanie a rozvíjanie zásady viacúrovňového riadenia pri vykonávaní projektov EÚ;

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ

22.

najmä v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ opakuje svoj postoj, že makroregionálne stratégie môžu podporovať aj integrovaný rozvoj za hranicami EÚ. Navrhuje preto zvážiť, ako by makroregionálne stratégie mohli pomôcť formovať budúce vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, a vyzýva obe strany, aby do ďalšej diskusie o tejto otázke úzko zapojili miestne a regionálne orgány;

23.

pripomína, že uznáva makroregionálne stratégie, do ktorých by mohli byť zapojené regióny Spojeného kráľovstva a EÚ, ako dôležitý nástroj, ktorý by v budúcnosti zabezpečil udržateľné spoločné plánovanie, koordináciu a spoluprácu medzi mestami a regiónmi Spojeného kráľovstva a EÚ. Žiada, aby boli mestá a regióny aktívne zapojené do rozvoja tejto spolupráce;

Klastre

24.

poukazuje na to, že vo svete, v ktorom celosvetová hospodárska súťaž neznamená už len konkurenciu medzi podnikmi, ale aj medzi regiónmi, majú klastre ako centrá excelentnosti veľký význam pre prosperitu regiónov, konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj, čím prispievajú k územnej súdržnosti;

25.

pripomína, že klastre sú dôležitou hnacou silou inovácií, pretože sú rovnako zaujímavé pre investorov aj inovátorov a spájajú podniky, miestne orgány a výskumné a vzdelávacie inštitúcie. Zdôrazňuje zásadný význam zapojenia klastrov do procesu tvorby stratégií pre inteligentnú špecializáciu, najmä do tematických platforiem S3 podporovaných Európskou komisiou. Makroregionálne stratégie môžu priniesť prirodzené impulzy pre prístup založený na klastroch. Zdôrazňuje, že je dôležité podporovať účinné zosúladenie stratégií pre inteligentnú špecializáciu s regionálnymi a vnútroštátnymi politikami s cieľom podporiť účinnú medziregionálnu spoluprácu prostredníctvom väčšej prítomnosti klastrov a synergickejšieho prístupu k zdrojom financovania, a tým aj zvýšiť prínos makroregionálnych stratégií pre harmonický rozvoj príslušných oblastí. Opätovne zdôrazňuje potrebu zabezpečiť udržateľné formy financovania s cieľom posilniť iniciatívy klastrov pri vykonávaní stratégií pre inteligentnú špecializáciu v rámci medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce;

26.

poukazuje na to, že spolupráca medzi klastrami je tiež sľubným nástrojom na posilnenie inovačnej kapacity regiónov, a preto by sa klastrové organizácie pre cezhraničnú alebo regionálnu spoluprácu nemali obmedzovať len na Európu, ale mali by byť orientované globálne s cieľom vytvárať celosvetové klastre. Makroregionálne stratégie medzi regiónmi EÚ, členskými štátmi a prípadne tretími krajinami môžu predstavovať vhodný rámec pre takúto spoluprácu;

27.

pripomína závery Rady Európskej únie z 12. marca 2018, v ktorých sa vyzýva na ďalší rozvoj európskej klastrovej politiky s cieľom spájať a rozširovať regionálne klastre do celoeurópskych klastrov svetovej úrovne na základe zásad inteligentnej špecializácie, aby sa podporil vznik nových hodnotových reťazcov v celej Európe. V budúcom rozpočte programu Interreg by sa preto malo zabezpečiť financovanie spolupráce v rámci inteligentnej špecializácie v celej EÚ;

28.

víta závery Rady Európskej únie z 21. mája 2019 o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ (10), v ktorých sa vyzýva na využitie prepojení medzi stratégiami inteligentnej špecializácie a klastrami s cieľom lepšie prepojiť ekosystémy, ako aj priemyselné a inovačné politiky v rámci makroregionálnych stratégií;

29.

vyzýva preto Európsku komisiu, aby vypracovala opatrenia na ďalšiu podporu klastrov a ich spolupráce a posilnila pritom najmä ich regionálny rozmer. Okrem toho by sa malo v územnom a regionálnom prístupe zaistiť viac súdržnosti a synergií v rámci klastrových politík;

30.

sa domnieva, že makroregionálne stratégie môžu prispieť k vytvoreniu prostredia priaznivého pre klastre. To umožní orgánom verejnej správy, najmä miestnym a regionálnym samosprávam, vysokým školám, výskumným centrám a spoločnostiam postupovať koordinovaným spôsobom. Cezhraničné klastre prirodzene podporujú spoluprácu medzi rôznymi partnermi naprieč zemepisnými a odvetvovými hranicami;

31.

vyzýva EÚ, aby sa väčšmi zasadzovala za cezhraničnú spoluprácu v rámci svojej klastrovej politiky napríklad tým, že podporí vyhľadávanie medzinárodných partnerov pre klastre (a ich členov) a do určitej miery poskytne finančné prostriedky na testovanie a ďalší rozvoj spolupráce medzi klastrami. Tento prístup sa úspešne uplatnil napríklad v prípade projektu Innovation Express (11) pre región Baltského mora;

Makroregionálna stratégia pre podunajskú oblasť

32.

konštatuje, že podunajská oblasť vykazuje výrazné rozdiely, pokiaľ ide o inovácie, pričom niektoré regióny patria do skupiny najvýkonnejších regiónov EÚ, zatiaľ čo iné zaostávajú. Je to spôsobené nerovnakými podmienkami a širokým spektrom riadiacich postupov v oblasti výskumu a investícií. V tejto súvislosti vyzýva na lepšiu koordináciu príslušných verejných politík a inteligentnejšie a cielenejšie investície, a to aj v rámci programov EÚ;

33.

poukazuje na to, že porovnateľne veľký rast malých a stredných podnikov je jedným z najdôležitejších faktorov podmieňujúcich konkurencieschopnosť podunajského makroregiónu. Keďže klastrové iniciatívy sa zvyčajne zameriavajú na MSP a existuje úzka a pozitívna korelácia medzi výkonnosťou regiónov v oblasti inovácií a ich konkurencieschopnosťou, mohlo by to regiónom poskytnúť príležitosť na zlepšenie svojej konkurencieschopnosti;

34.

poukazuje na to, že zvýšenie konkurencieschopnosti na makroregionálnej úrovni si vyžaduje aktívnejší prístup a potrebu posilniť rámec pre budúci rozvoj klastrov, a to aj v prípade, ak sa už realizujú viaceré sľubné projekty a iniciatívy makroregiónov. Vyzýva Európsku komisiu a orgány zodpovedné za vykonávanie makroregionálnych stratégií, aby monitorovali a vyhodnocovali nielen pokrok a výsledky vykonávania týchto iniciatív, ale aby tiež vyvodzovali závery, vymieňali si skúsenosti a ponúkali nové mechanizmy na podporu rastu a konkurencieschopnosti na makroregionálnej úrovni;

35.

súhlasí s tým, aby sa zvážila možnosť vypracovať stratégiu inteligentnej špecializácie pre podunajský makroregión, v ktorej by sa zohľadnili osobitné výhody a potreby daného regiónu, ako napríklad porovnateľne silný rast MSP;

36.

vyzýva na začatie systematickej výmeny skúseností, informácií a údajov s inými makroregionálnymi stratégiami s cieľom rozvíjať konkurencieschopnosť makroregiónov a zamerať sa pritom na ekologické hospodárstvo, odvetvie inovácií a vytváranie nových pracovných príležitostí;

37.

zdôrazňuje, že klastre zohrávajú tiež dôležitú úlohu v prístupe trojitej špirály k spolupráci medzi vysokými školami, verejnými orgánmi a súkromným sektorom. V dôsledku ich blízkosti k miestnym trhom a znalosti miestnych potrieb sú vhodnými nástrojmi na to, aby sa základná myšlienka miestnych opatrení v kombinácii s prístupom zdola nahor zaviedla do praxe;

Závery

38.

zdôrazňuje potrebu podporovať akúkoľvek iniciatívu, ktorá posilní jednotu, spoluprácu, integráciu, bezpečnosť, sociálnu rovnosť a skutočnú súdržnosť Európskej únie. Makroregionálna stratégia môže významne prispieť k tomu, aby sa v primeranej časovej lehote vyrovnala životná úroveň občanov susediacich oblastí;

39.

makroregionálna stratégia sa vyznačuje typicky európskou víziou, ponúka veľký potenciál a inovatívnym spôsobom podporuje konkrétnu spoluprácu v snahe dosiahnuť spoločné ciele, ktoré sú dôležité pre občanov bez ohľadu na krajinu alebo región, v ktorom žijú;

40.

makroregionálna stratégia umožňuje skutočné viacúrovňové riadenie počnúc miestnymi samosprávami až po Európsku komisiu. Nevznikajú pritom žiadne nové administratívne štruktúry, ale zmenšuje sa rozdiel medzi európskymi a miestnymi politikami. Vzájomné pôsobenie klastrovej politiky a makroregionálnej stratégie môže pomôcť urýchliť dosiahnutie cieľa Lisabonskej zmluvy týkajúceho sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

---

(1)  COM(2019) 21 final.

(2)  SWD(2019) 6 final.

(3)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9895-2019-INIT/sk/pdf.

(4)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Vykonávanie makroregionálnych stratégií (COR-2017-02554).

(5)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Územná vízia 2050: aká budúcnosť? (COR-2017-04285).

(6)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Vykonávanie makroregionálnych stratégií (COR-2017-02554).

(7)  http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/danubiovalnet.

(8)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Vykonávanie makroregionálnych stratégií (COR-2017-02554).

(9)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov, COM(2018) 374 final, článok 15 ods. 3

(10)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9895-2019-INIT/sk/pdf.

(11)  http://www.bsr-stars.eu/innovation-express/.