Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový európsky program na urýchlenie rozvoja námorných odvetví

(2019/C 404/09)

Spravodajca

Christophe CLERGEAU (FR/SES), poslanec regionálneho zastupiteľstva Pays-de-la-Loire

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

I) Kľúčové politické odporúčania na urýchlenie rozvoja európskych námorných odvetví

Zohľadniť výzvy a zvoliť si novú, ofenzívnejšiu priemyselnú politiku

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

žiada, aby sa zvýšila informovanosť o príležitostiach rozvoja, ale aj o hrozbách pre európske námorné odvetvia. Odvetvia sa musia s pomocou európskych, celoštátnych a regionálnych orgánov spojiť, aby uspeli v ekologickej a energetickej transformácii, v digitálnej transformácii a svojej priemyselnej revolúcii a opäť zatraktívnili príslušné povolania. Tieto výzvy treba riešiť v čase, keď sú ohrozené novou konkurenciou z Ázie v segmentoch lodí s vysokou pridanou hodnotou, v ktorých má Európa vedúce postavenie. Táto hospodárska súťaž, ktorá sa snaží zachytiť európske technológie, je nekalou súťažou, ktorá sa vyznačuje sociálnym a environmentálnym dumpingom a vo veľkej miere je financovaná z verejných zdrojov, čo je v rozpore s pravidlami medzinárodného obchodu. Európske orgány musia proti tomuto zakročiť v záujme vytvárania rovnakých podmienok hospodárskej súťaže. Treba poznamenať, že táto nekalá hospodárska súťaž v súčasnosti hrozí aj v oblasti rybolovu;

zdôrazňuje rozmanitosť námorných odvetví, prínos pre posilnenie súčinnosti medzi odvetviami a územné vplyvy: stavba, oprava a likvidácia civilných a vojenských plavidiel (od výletných plavidiel, rybárskych lodí až po obslužné plavidlá alebo osobné lode, nehovoriac o vojenských flotilách), energia z obnoviteľných morských zdrojov, ropný a plynárenský priemysel, infraštruktúra prístavov, pobrežných oblastí a mora, rybolov, akvakultúra, lov mäkkýšov a modré biohospodárstvo;

žiada, aby sa pokračovalo v plnení záväzku týkajúceho sa rozvoja rybolovu, lovu mäkkýšov a akvakultúry z hľadiska rovnováhy a environmentálnej, sociálnej a hospodárskej udržateľnosti, podobne zdôrazňuje podporu generačnej výmeny, ktorej dvoma základnými prvkami sú odborná príprava a zlepšovanie podmienok na palube;

domnieva sa, že námorné odvetvia, podobne ako vesmírne odvetvie a letectvo, musia disponovať ambicióznou priemyselnou stratégiou a konkrétnym implementačným rámcom prispôsobeným ich špecifikám: otázka zvrchovanosti, kapitálová náročnosť, malosériová výroba, dlhý cyklus a vysoká miera rizika, výrazné potreby v oblasti výskumu, inovácií a odbornej prípravy;

upozorňuje, že je potrebné podporovať rozvoj veternej energie na mori v hlbokých vodách ako prostriedok na obmedzenie využívania plytkých vôd v pobrežných morských oblastiach v prospech iných činností, ktoré sú typické pre modrú ekonomiku;

pripomína, že námorné odvetvia sú druhým najdôležitejším sektorom zamestnanosti v modrom hospodárstve; Európa má v kontexte celosvetového rastu vedúce postavenie v mnohých oblastiach a vytvára mnoho vysokokvalifikovaných a udržateľných pracovných miest v priemysle;

upozorňuje na významnú úlohu prístavov, ktoré predstavujú strategickú infraštruktúru a neobmedzujú sa len na obchodné a dopravné uzly, ale čoraz viac sa stávajú priemyselnými a inovačnými platformami, kde možno lepšie využiť potenciál prepojenia susedných miest. Je preto dôležité navrhnúť primeranú podporu pre všetky podniky, ktoré pôsobia na pevnine (1) a už sú späté s modrou ekonomikou alebo by takéto väzby mohli vytvoriť prostredníctvom osvedčených diverzifikačných nástrojov;

poukazuje na sociálno-ekonomický význam rybárstva a námorných činností pri poskytovaní kvalitných a bezpečných potravín, ako aj ich kultúrneho rozmeru ako tradičného odvetvia, čo predstavuje kľúčový prvok procesu oživenia cestovného ruchu; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť synergie a komplementárnosť týchto tradičných aktivít s novými výrobnými oblasťami, ktoré treba vytvoriť, a to všetko v záujme zamestnanosti a udržateľného rozvoja;

považuje námorné odvetvia za jeden z kľúčových nástrojov na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Európe. Ich produkty, služby a inovácie významne prispievajú k podpore činností potrebných na dosiahnutie transformácie. Ide najmä o:

—	prieskum oceánov, získavanie poznatkov o mori a morskom dne,

—	intenzívnejší boj proti klimatickým zmenám, najmä prostredníctvom námornej dopravy,

—	rozvoj energie z morských obnoviteľných zdrojov a veternej energie na mori, ako aj elektrických prepojení medzi krajinami Európskej únie s cieľom zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe a ich integráciu na európskej úrovni,

—	prítomnosť na mori, dohľad a bezpečnosť; zásahy na mori vrátane boja proti výskytu plastov,

—	znalosti a zhodnotenie morských biologických zdrojov, trvalo udržateľný rozvoj rybného hospodárstva, akvakultúry a modrého obehového hospodárstva;

10.

súhlasí so závermi hodnotenia iniciatívy „LeaderSHIP 2020“, ktoré EHSV prijal v roku 2018 (2) a v ktorom sa poukazuje na obmedzenia, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní a na nedostatok presných a kvantifikovateľných cieľov;

11.

žiada nový, dôkladne revidovaný prístup „LeaderSHIP 2030“ a navrhuje „európsku modrú novú dohodu“, v ktorej sa spoja tri prvky: obchodná politika a politika hospodárskej súťaže zameraná na ochranu našich záujmov a vytváranie „európskych šampiónov“, mobilizácia a prispôsobenie každej európskej politiky potrebám a špecifikám námorných odvetví a prijatie šiestich operačných cieľov, na ktoré by sa sústredila mobilizácia miestnych, celoštátnych a európskych aktérov v období rokov 2020 – 2027:

—	dekarbonizácia námornej dopravy a výstavba ekologických lodí: nulové emisie, nulové vypúšťanie na mori, nulový hluk;

—	zneškodňovanie odpadu prítomného na mori, a najmä plastov;

—	námorné odvetvie 4.0, prierezový prístup k výkonnosti a kvalite pracovných miest vo všetkých námorných odvetviach;

—	vedúce postavenie Európy vo svete vo všetkých technológiách energie z obnoviteľných morských zdrojov;

—	európska stratégia pre nové modré biohospodárstvo, ktorá podporí rybolov, akvakultúru a zhodnotenie morských biologických zdrojov;

—	začatie európskej misie na prieskum oceánu s cieľom preskúmať morské prostredie vo všetkých moriach sveta;

Týchto šesť cieľov zahŕňa presné výzvy pre odvetvie a tieto ciele musia byť tiež zohľadnené v otvorenej úvahe o námornej „misii“ v rámci programu Horizont Európa;

12.

nabáda na prijatie stratégií pre námorné odvetvia v najvzdialenejších regiónoch a na európskych ostrovoch v záujme zrýchlenia krokov v troch prioritných smeroch: prístavy, nízkonákladová bezuhlíková energetická sebestačnosť a modré biohospodárstvo vrátane rybolovu a akvakultúry;

13.

zdôrazňuje, že pre budúcnosť námorných odvetví je dôležité, aby námorné výzvy boli jadrom budúcich politík Európskej únie a využívania fondov regionálnej politiky;

European Sea Tech: budovanie európskych sietí na spojenie regionálnych ekosystémov inovácií, mobilizácia regiónov na štruktúrovanie priemyselných hodnotových reťazcov

14.

domnieva sa, že námorné priemyselné odvetvia sa v prvom rade vyznačujú územným zakotvením v morských regiónoch, ktoré majú štruktúrované regionálne ekosystémy inovácií excelentnosti, ktoré sú im venované. O tieto regionálne ekosystémy inovácií a súvisiace stratégie inteligentnej špecializácie sa musia v prvom rade opierať vnútroštátne a európske politiky, ak majú byť pružné a účinné;

15.

navrhuje zavedenie nástroja European Sea Tech na spojenie regionálnych ekosystémov inovácií tým, že sa vytvorí niekoľko sietí spolupráce s cieľom:

—	oživiť podsektory a štruktúrovať európske hodnotové reťazce;

—	lepšie identifikovať a sledovať výzvy súvisiace s priemyselnými zmenami, najmä z environmentálneho, energetického a digitálneho hľadiska,

—	rozvíjať nové služby, produkty a obchodné modely, ktoré budú integrovanejšie a lepšie vybavené vo vzťahu k celosvetovej konkurencii.

Komisia by vyhlásila výzvy na vyjadrenie záujmu o vytvorenie tematických sietí. Každý regionálny (alebo medziregionálny) ekosystém by mohol požiadať o členstvo v niekoľkých sieťach v súlade s stratégiami inteligentnej špecializácie svojho regiónu. Ekosystémy, ktoré kombinujú mnohé zručnosti a zoskupujú niekoľko sietí, by predstavovali „centrálne ekosystémy“ nástroja European Sea Tech.

Každá sieť by sa usilovala byť čo najinkluzívnejšou tým, že by spojila všetky právomoci rôznych európskych regiónov. V rámci sietí by sa systematicky riešili otázky trvalo udržateľného rozvoja, výskumu a vývoja, výkonnosti priemyslu, financovania a zručností.

Tieto siete by predstavovali efektívnejší základ ako centralizovaná európska platforma, z ktorého by sa rozvíjala spolupráca medzi regiónmi a na ktorom by sa vytvorili operačné projekty relevantné pre rôzne politiky Únie;

Úlohou nástroja European Sea Tech by bolo aj urýchliť prenos technológií, skúseností a zručností medzi rôznymi sieťami a sektormi námorných odvetví;

16.

17.

opätovne potvrdzuje svoju podporu pre projekt námorného znalostného a inovačného spoločenstva, ale poznamenáva, že keďže sa zameriava na udržateľné riadenie morských zdrojov, tento projekt môže predstavovať len jednu zo základných sietí nástroja European Sea Tech;

18.

dúfa, že projekty sietí inovačných ekosystémov nástroja European Sea Tech bude možné podporovať v rámci európskych partnerstiev a spolufinancovať z programu Horizont Európa a iných dostupných fondov. Tieto projekty by mali zahŕňať financovanie pilotných liniek, prototypov a demonštračných zariadení;

19.

opakuje tiež svoju požiadavku týkajúcu sa námorného plánu v rámci programu Horizont Európa, a to pokiaľ ide o výslovné začlenenie vedeckých a technologických výziev námorných odvetví do druhého piliera a cieľ mobilizácie prostriedkov programu Horizont Európa vo výške 10 % na financovanie projektov s významným vplyvom na modrú ekonomiku a námorné odvetvia;

II) Konkrétne návrhy na mobilizáciu a prispôsobenie politík EÚ po roku 2020 námornému odvetviu

Medzinárodný obchod a hospodárska súťaž

20.

zdôrazňuje, pokiaľ ide o námorné odvetvia a služby, potrebu novej „realistickej“ obchodnej politiky založenej na reciprocite v záujme ochrany pracovných miest a európskej suverenity voči útočným a nekalým stratégiám veľkých námorných krajín, predovšetkým ázijských. Vždy, keď je to možné a účinné, by táto politika mala podporovať stabilný a viacstranný výmenný systém založený na spravodlivých a transparentných pravidlách, ktoré by zaručovali podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže, usilovať sa o výhodné dohody s obchodnými partnermi a opierať sa o úlohu WTO;

21.

domnieva sa, pokiaľ ide o svetové a globalizované trhy, že politika hospodárskej súťaže by mala umožniť vznik „európskych šampiónov“, pričom treba vždy zaručiť spravodlivú a vyváženú hospodársku súťaž v rámci Európskej únie, a opätovne potvrdzuje pridanú hodnotu usmernení o štátnej pomoci pre námornú dopravu a potrebu jednoduchého, stabilného a konkurencieschopného daňového rámca na dosiahnutie tohto cieľa;

22.

upozorňuje Komisiu, že je dôležité lepšie kontrolovať toky zahraničných investícií a obmedzovať prenos technológií a ich prípadných škodlivých vplyvov na európsky priemysel, a to najmä tých, ktoré sú zahrnuté vo významných medzinárodných zmluvách;

23.

vyjadruje želanie, aby boli prijaté presné záväzky v oblasti riadenia civilného i vojenského verejného obstarávania, napríklad s pevne stanovenými požiadavkami na dodávky určitých výrobkov a služieb, ktoré boli vopred označené ako strategické alebo obzvlášť ohrozené celosvetovou konkurenciou;

Financovanie projektov

24.

želá si rýchle dokončenie projektu platformy pre investície do modrej ekonomiky, ktorý musí zahŕňať podporný mechanizmus, ale aj osobitný investičný fond na financovanie inovatívnych a rizikových projektov. Hlavným cieľom platformy by malo byť zameranie na poskytovanie finančných prostriedkov za preferenčné sadzby projektom, ktoré tradiční aktéri považujú za príliš rizikové, čím reagujú na zlyhania trhu. Tento nástroj bude musieť fungovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi a regiónmi, aby sa zabezpečila komplementárnosť intervenčných nástrojov a kontinuita podpory projektov. Táto platforma sa bude musieť spoliehať najmä na siete a „centrálne ekosystémy“ nástroja European Sea Tech;

25.

okrem toho žiada Komisiu, aby stanovila cieľ a spôsob mobilizácie európskych investičných nástrojov v prospech modrého hospodárstva a námorných odvetví, ktoré sa začnú využívať v rámci fondu InvestEU, najmä v súvislosti s programom Horizont Európa;

26.

zdôrazňuje potrebu nástrojov na zníženie finančných nákladov na štrukturálne projekty a umožnenie efektívneho predbežného financovania v prípade nákupov a najvyšších investícií (výletné lode, vybavenie LNG, energie z obnoviteľných morských zdrojov atď.);

27.

opätovne zdôrazňuje potrebu osobitného financovania najvzdialenejších regiónov, pričom treba zohľadniť ich obmedzenia a špecifiká. Tieto regióny dávajú Európe výnimočný námorný a oceánsky rozmer prostredníctvom svojho strategického umiestnenia v Atlantickom oceáne, Indickom oceáne a v Karibskom mori a predstavujú jedinečné prírodné bohatstvo, ako uznala aj Európska komisia;

28.

zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť inovačné obstarávanie, ktoré umožňuje pružnejšie uplatňovanie pravidiel o verejnom obstarávaní, pokiaľ ide o získavanie nových technológií, ktoré na trhu ešte neboli zavedené štandardizovaným spôsobom. Tento prístup urýchľuje zavádzanie inovácií na trh tým, že umožňuje podnikom ponúkajúcim nové služby a produkty rýchlejšie nájsť svojich prvých zákazníkov;

29.

zdôrazňuje význam prekážok, ktoré predstavujú regulačné obmedzenia typické pre námorný svet a administratívne lehoty potrebné na spracovanie žiadostí, pokiaľ ide o vykonávanie testov a pokusov na mori. Navrhuje vytvoriť európsku pracovnú skupinu, v ktorej by sa spojili Komisia, členské štáty, regióny a hospodárske subjekty, s cieľom šíriť osvedčené postupy a podporovať priaznivý vývoj národných strategických rámcov;

30.

domnieva sa, že by bolo vhodné zvážiť ďalší postup, pokiaľ ide o vytvorenie agentúry pre pokročilé námorné výskumné projekty, podľa vzoru americkej DARPA, a tým v osobitnom finančnom rámci poskytnúť podporu pre prevratné inovácie, pričom sa uzná právo na neúspech a v plnej miere zohľadnia prekážky rozvoja MSP a podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou;

31.

v kontexte po brexite navrhuje, aby subjekty námorných odvetví mohli využívať časť osobitných prostriedkov pridelených na podporu najviac postihnutých území s cieľom vytvoriť nové možnosti rozvoja a pracovných miest;

32.

upriamuje pozornosť na dôležitosť nástroja European Sea Tech, ktorý má priniesť prierezový prístup k námorným odvetviam a urýchliť prechod na ekologické a digitálne námorné odvetvia, a to prostredníctvom mobilizácie všetkých technológií a zručností všetkých oblastí námorného priemyslu s cieľom sprístupniť ich iným odvetviam. Táto snaha o transverzálnosť sa musí podporovať aj medzi námornými a pobrežnými činnosťami a ostatnými priemyselnými a digitálnymi oblasťami prinášajúcimi inovácie, ktoré sa dajú priamo uplatniť alebo ich možno užitočne prispôsobiť prostrediu námorného odvetvia;

Námorné odvetvia 4.0

33.

pripomína výzvy priemyslu 4.0 v súvislosti s ekologickou a energetickou transformáciou, priemyselnou výkonnosťou, digitalizáciou vrátane výrobných procesov a spoluprácou v rámci miestnych a európskych hodnotových reťazcov; preto podporuje cieľ „zelené lodenice 2050“ v prospech príkladných lodeníc v rámci ekologickej a energetickej transformácie;

34.

pripomína tiež, že celoživotné vzdelávanie, rozvoj a kvalita pracovných miest, pracovné podmienky, ako aj mobilizácia skúseností a tvorivosti zamestnancov sú neoddeliteľne spojené s touto priemyselnou transformáciou;

35.

domnieva sa, že inovácie a produktívne investície v tejto oblasti by mali byť prioritou európskej politiky na podporu námorných odvetví a týkať sa najmä MSP;

36.

zdôrazňuje, že spolupráca medzi civilným a vojenským sektorom je spoločným krokom vpred a uľahčuje najmä prenosu technológií, know-how a mobility ľudských zručností, a to v oboch smeroch;

37.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať transformáciu ropných a plynárenských podnikov na mori a ich stratégie diverzifikácie do iných odvetví modrého hospodárstva; tieto podniky majú totiž prvotriedne odborné znalosti o morskom prostredí, príkladne zvládajú dlhé a komplexné projekty a majú tiež cenné zručnosti, ktoré prispievajú k rozvoju námorných odvetví (zásobovacie plavidlá, podmorská robotika, ukotvovovacie systémy, automatické systémy atď.). Mohli by užitočne a kolektívne investovať časť ziskov z uhľovodíkov prostredníctvom investičných fondov do modrého hospodárstva a morských obnoviteľných zdrojov energie;

38.

zdôrazňuje, že lode sa v dôsledku prevratných technologických transformácií menia z analógových subjektov na digitalizované dopravné platformy, čo vytvára možnosti na väčšiu integráciu a prepojenie rôznych digitálnych systémov. To mení pracovné metódy v sektore, napr. interakcie medzi plavidlami a pobrežnými zariadeniami, kontakty medzi plavidlami navzájom a medzi plavidlami a orgánmi. Európske námorné odvetvia a orgány by preto mali využiť príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia v rámci medzinárodnej hospodárskej súťaže;

39.

zdôrazňuje, že je nanajvýš potrebné zvážiť a podporiť digitalizáciu a nové technológie v oblasti umelej inteligencie v námornej inovácii vo všeobecnosti;

40.

navrhuje, aby sa v rámci programov podpory a financovania zohľadnili nielen technologické, ale aj špecifické témy súvisiace s rozvojom nových služieb, ako napríklad autonómne podmorské plavidlá a roboty alebo služby námorného dohľadu a prediktívnej údržby, v ktorých záväzok dosahovať výsledky a výkonnosť v zmluvných podmienkach postupne preváži nad záväzkom vyčleniť prostriedky. Malo by sa tiež podporovať vytváranie platforiem na zabezpečenie konvergencie rôznych technológií námorného dohľadu z rôznych členských štátov s cieľom zvýšiť interoperabilitu činností dohľadu, zlepšiť účinnosť operácií na mori, uľahčiť vykonávanie právnych predpisov a politík EÚ v tejto oblasti, a tým podporiť lepšiu kontrolu európskeho námorného priestoru;

Zamestnanosť, zručnosti a odborná príprava

41.

uznáva dôležitosť oživenia sektorového sociálneho dialógu a organizácie vzťahov v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy v odvetviach námorného priemyslu; vyzýva na vytvorenie osobitných platforiem na plnenie týchto úloh v oblasti námornej dopravy a biologických morských zdrojov, ako aj v oblasti výroby a lodeníc. Pozornosť sa upriamuje najmä na potrebu prispôsobiť a podporovať odbornú prípravu v oblasti námorníctva a rybolovu, aby sa tak stala súčasťou podpory generačnej obnovy v odvetví rybolovu, akvakultúry a lovu mäkkýšov a prispôsobiť a podporovať vysokoškolské štúdium vyššieho stupňa v oblasti obchodnej námornej dopravy. Takisto považuje za potrebné vytvoriť systém na zabezpečenie efektívnosti vzdelávacích programov a náležitej kvalifikácie pedagógov;

42.

zdôrazňuje, že rozvoj činností na mori zahŕňa mobilizáciu zamestnancov so silnými námornými zručnosťami alebo poskytovanie ďalšej dôležitej odbornej prípravy pre tých, ktorí nie sú oboznámení so životom na mori. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné realizovať kampane medzi mladými ľuďmi s cieľom prilákať talenty a začleniť nových odborníkov do tohto odvetvia, a to v rámci sektorov na súši aj na mori, v oblasti obchodnej námornej dopravy a rybolovu;

43.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol prijatím najnovších smerníc o vysielaní pracovníkov, ktoré sa v námorných odvetviach veľmi často uplatňuje, a vyzýva na vytvorenie systému uznávania odborných kvalifikácií, nielen diplomov a osvedčení, s cieľom dosiahnuť zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu;

44.

považuje mobilitu pracovníkov v EÚ za pozitívny prvok s cieľom čo najefektívnejšie organizovať hodnotové reťazce v námorných odvetviach a vyrovnať sa s vývojom činnosti v rozličných odvetviach. Tento cieľ sa musí presadzovať pri zachovaní a posilnení zručností potrebných na uspokojenie potrieb podnikov, a to predovšetkým na miestnej a potom na európskej úrovni;

III) Špecifický prístup a návrhy pre hlavné odvetvia námorného priemyslu

Digitalizácia námorných odvetví

45.

zdôrazňuje, že je nanajvýš potrebné zvážiť a podporiť digitalizáciu a nové technológie v oblasti umelej inteligencie v námornej inovácii vo všeobecnosti;

Modré biohospodárstvo

46.

zdôrazňuje sľubný, ale stále nedostatočne využitý potenciál odvetvia modrého biohospodárstva s mnohorakým uplatnením na trhoch (potraviny a krmivá, farmakológia, kozmetika, energetika) a silným územným vplyvom; zdôrazňuje, že treba uprednostniť najvyspelejšie a najdôležitejšie hospodárske odvetvia: rybolov, akvakultúru a morskú akvakultúru;

47.

víta mobilizáciu v tomto rozvíjajúcom sa sektore najmä vďaka „fóru modrého hospodárstva“ vedenému GR MARE; domnieva sa, že po dôležitej investičnej fáze v oblasti výskumu a vývoja by sa mala uprednostniť industrializácia a komercializácia nových procesov, ktoré sa osvedčili a uplatnili v malom rozsahu;

48.

dúfa, že odvetvie sa stane novou prioritou prostredníctvom investícií do celého hodnotového reťazca, od ťažby alebo riadenej produkcie biologických zdrojov až po fázu spracovania a využitia produktu;

49.

navrhuje v tomto zmysle vybudovať prepojenia s vyspelejšími námornými odvetviami, ako je rybolov a akvakultúra so zreteľom na nadväzujúci proces zhodnotenia a spracovania produktov rybolovu, ktorý vytvára najväčšiu pridanú hodnotu;

50.

zdôrazňuje význam námorného obehového hospodárstva pri podpore rozvoja modrého biohospodárstva (uplatňovanie nulového odpadu pri rybolove, obnova prílivového pobrežného pásma, zvyšky zo zhodnocovania rias, spracovanie odpadu a plastov atď.);

51.

vyzýva Európsku úniu, aby podporila prieskum všetkých morí a oceánov sveta, najmä s cieľom rozvíjať poznatky o morskom prostredí a klimatológii (kolobeh uhlíka a absorpcia CO2, okysľovanie a stúpajúca hladina morí atď.) alebo tiež kvalifikovať rôzne energetické a neenergetické oblasti s cieľom lepšie posúdiť potenciál rozvoja morských zdrojov (geotermálna energia, strategické nerasty atď.);

Civilné a vojenské odvetvie stavby lodí

52.

potvrdzuje strategickú povahu európskych investícií pri odlišovaní faktorov v odvetví stavby lodí, najmä v oblasti digitalizácie a ekologickej a energetickej transformácie. Ide o inováciu na zlepšenie našej konkurencieschopnosti a opätovné získanie podielu na trhu. Otázky financovania sú tiež kľúčové pre stavbu lodí;

53.

upozorňuje na nové trhy spojené s týmito transformáciami: integrácia čistého pohonu do lodí, inovatívne systémy dekarbonizovaného pohonu (nové koncepcie plachtenia), zásobovacie plavidlá, elektrické trajekty, lode určené na prepravu tovaru na krátke vzdialenosti, prístavné a pobrežné služobné plavidlá atď.;

54.

zdôrazňuje význam posilnenia prepojení a miestnej spolupráce medzi lodenicami a ich reťazcom zmluvných vzťahov v rámci námorných klastrov; zdôrazňuje tiež potrebu podporiť regióny, v ktorých sa stavajú a opravujú lode, keďže v týchto odvetviach pôsobí veľa malých a stredných podnikov; želá si osobitnú podporu pre hodnotové reťazce odvetvia výrobcov zariadení, ktoré predstavujú 50 % svetového podielu na trhu a dvojnásobok obratu stavby lodí. EÚ musí vo svojej politike v oblasti obchodu a financovania podporovať aj využívanie európskeho vybavenia na lodiach vyrobených mimo EÚ;

55.

podporuje v rámci nástroja European Sea Tech systematickú činnosť s cieľom začleniť do hodnotových reťazcov odvetvia lodného staviteľstva nových aktérov, ktorí môžu prispieť k zvyšovaniu výrobnej kapacity, mobilizácii zručností a európskej konkurencieschopnosti;

56.

zdôrazňuje, že oprava lodí a stavba malých plavidiel predstavujú pre najvzdialenejšie regióny strategickú priemyselnú činnosť, keďže na flotily a plávajúce stroje pôsobiace v ich vodách sa vzťahujú obmedzenia vyplývajúce z ostrovného charakteru a vzdialenosti od európskeho kontinentu, ktoré výrazne ovplyvňujú ich logistiku, údržbu a výmenu malých jednotiek. Preto by sa v záujme podpory efektívneho rastu námorných činností v týchto regiónoch mala poskytnúť týmto priemyselným činnostiam osobitná podpora;

57.

domnieva sa, že námorné otázky by mali byť v centrom nových obranných a bezpečnostných politík, čo znamená venovať osobitnú pozornosť odvetviu stavby vojenských lodí; navrhuje v tomto zmysle väčšie zváženie podpory rozvoja duálnych technológií, ktoré sa môžu používať v civilnom i vo vojenskom sektore;

58.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kapacity flotíl, ktoré plnia zvrchované úlohy dohľadu a bezpečnosti, domnieva sa, že tieto zvrchované úlohy musia vykonávať lode zostrojené v Európe, domnieva sa, že dobrá organizácia týchto úloh, najmä v súvislosti s brexitom a migračnými problémami zahŕňa využívanie existujúcich národných flotíl v úzkom partnerstve s agentúrou Frontex a vyžaduje si úsilie v oblasti európskej solidarity s cieľom podporiť krajiny, ktoré sú najviac zapojené do týchto úloh vo veľkom spoločnom záujme;

Energia z obnoviteľných morských zdrojov

59.

považuje energiu z obnoviteľných morských zdrojov za odvetvie s veľkým potenciálom, ktoré by mohlo významne prispieť k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, vytvoriť štruktúru priemyselného hodnotového reťazca, ktorý vytvára udržateľné pracovné miesta v mnohých regiónoch a dosiahnuť úspešnosť exportu. Zdôrazňuje, že realizácia projektov na mori musí prebiehať spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu a kompatibilný a súčinný s existujúcimi činnosťami;

60.

zdôrazňuje mimoriadne pôsobivú dynamiku znižovania nákladov pre veterné elektrárne na mori v Európe po zriadení prvých parkov v roku 1991 a najmä vďaka štrukturalizácii výkonného európskeho priemyselného odvetvia za posledných desať rokov;

61.

pripomína význam opráv a údržby plavidiel, ako aj skutočnosť, že plavidlá musia byť po skončení životnosti zlikvidované. Preto odporúča, aby Komisia vypracovala osobitný plán, ktorým by sa Európskej únii poskytli dostatočné zariadenia na náležité vykonávanie týchto funkcií vrátane rozpočtových záväzkov nevyhnutných na tento účel;

62.

pripomína, že na pokračovanie rozvoja tohto odvetvia je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na európskej úrovni, najmä v oblasti výskumu a vývoja (investovaných viac ako 3 miliardy EUR), ale dnes si to vyžaduje jasnú politickú voľbu, ktorá bude závisieť najskôr od členských štátov: stanoviť ambiciózne objemy a harmonogramy na uverejnenie výziev pre pevné veterné elektrárne, ktoré sú v súčasnosti najrozvinutejšie, ale aj pre nové technológie, ako sú plávajúce veterné elektrárne a prílivové turbíny, pri ktorých sú nevyhnutne potrebné dostatočne vysoké výkupné sadzby, aby sa spustili investície a industrializácia;

63.

vyzýva, aby sa na európskej úrovni vytvorili nástroje na podporu investícií, ale aj nástroje zaistenia projektov a riadenia rizík. Vytvorenie týchto nástrojov by mohlo výrazne znížiť náklady na financovanie, a tým znížiť aj nákladovú cenu vyrobenej elektriny;

64.

víta významný pokrok dosiahnutý v posledných rokoch pri testovaní prototypov a demonštračných zariadení pre nové technológie v skutočných podmienkach používania, najmä v prípade prílivových turbín, s perspektívou čoraz lepšie kontrolovaného a dôveryhodného znižovania nákladov, ktoré musí umožniť odôvodniť otvorenie trhu vďaka primeraným výkupným cenám, čím sa posilní celosvetové vedúce postavenie európskych aktérov;

65.

dôrazne žiada, aby si Európa stanovila cieľ celosvetového vedúceho postavenia v prípade plávajúcich veterných elektrární, a odporúča Komisii a členským štátom, aby preskúmali myšlienku koordinovaných alebo spoločných výziev na predkladanie ponúk s cieľom ponúknuť tak na trhu väčší objem a viditeľnosť. Rovnaký prístup by sa mohol zaujať v prípade prílivových turbín a turbín na výrobu energie z vĺn v prípade pilotných parkov vo fáze pred komerčným využitím;

66.

zdôrazňuje význam prijatia osobitného prístupu v neprepojených oblastiach, najmä ostrovných, ktorý umožňuje navrhnúť globálne riešenia pre energetickú bezuhlíkovú sebestačnosť a kombináciu technológií, najmä energiu z obnoviteľných morských zdrojov, podľa charakteristík každého územia; v tejto súvislosti sa musí vyvinúť väčšie úsilie, pokiaľ ide o rozvoj strojov so stredným výkonom;

67.

navrhuje, aby sa vývoj týchto riešení energetickej sebestačnosti testoval a overoval aj vo viacúčelových projektoch v štruktúrach na mori, ktoré ohlasujú zvýšenú orientáciu na námornú oblasť nielen odvetvových činností, ale z hľadiska ľudského života v širšom zmysle. Treba poznamenať, že tieto dlhodobé vyhliadky budú musieť nevyhnutne spĺňať prísne požiadavky z hľadiska udržateľnosti a kontroly vplyvu na životné prostredie počas celého životného cyklu projektov;

IV) Prístavy, hlavná výzva pre dynamiku námorného odvetvia

Prístavné platformy, prístavná, pobrežná infraštruktúra a infraštruktúra na mori

68.

upozorňuje na to, že prístavy ako oblasti rozvoja projektov modrého rastu môžu vzhľadom na integráciu činností a potenciálu slúžiť ako príklad ich rozšírenia na všetky pobrežné regióny;

69.

zdôrazňuje, že prístavy by sa mali bez ohľadu na ich postavenie aj naďalej považovať za strategické aktíva, do ktorých majú verejné orgány naďalej investovať a že pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci by takéto investície mali umožňovať;

70.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ finančnými zdrojmi podporila infraštruktúru prístavov v najvzdialenejších regiónoch vzhľadom na nedostatok alternatív pre dopravu tovaru a vzhľadom na to, že štátna pomoc pre túto infraštruktúru nepredstavuje narušenie hospodárskej súťaže na európskom vnútornom trhu z dôvodu jej výlučne miestneho rozmeru;

71.

zdôrazňuje, že poslaním prístavov je byť námornými dopravnými uzlami a prijímajúcimi platformami pre námorné odvetvia a súvisiace činnosti v oblasti inovácií a odbornej prípravy; upozorňuje na regionálnu príťažlivosť, ktorú majú prístavy na prilákanie nových priemyselných činností v rámci ich okolia alebo vnútrozemia;

72.

zdôrazňuje význam odvetvia logistiky a námorných služieb v prístavoch a potrebu rozvíjať okrem technologických inovácií aj nové hospodárske modely a modely služieb v prístavoch, ktoré by sa opierali napríklad o ich postupnú digitalizáciu (inteligentné prístavy), ako aj možnosť zlepšiť a optimalizovať procesy, ktoré umožňuje využívanie údajov (big data);

73.

odporúča, aby sa podporilo lepšie prepojenie medzi prístavmi a ich mestským prostredím, pričom by sa posilnila rozhodovacia autonómia prístavných spoločenstiev a zabezpečilo zachovanie pozemkov prístavu s cieľom umožniť budúci vývoj;

74.

navrhuje, aby sa v rámci nástroja European Sea Tech vytvorila sieť prístavov zapojených do rozvoja modrého hospodárstva na základe práce „európskeho prístavného fóra“ a jeho podskupín „prístavy a uzly pre modrý rast“ a „zelené prístavy“;

75.

zdôrazňuje dôležitosť odvetvia civilného a environmentálneho inžinierstva v prístavoch a pobrežných oblastiach pre rozvoj lokalít a pobrežia a prispôsobenie sa zmene klímy;

76.

navrhuje, aby sa prístavy stali miestom inkubácie a prípadne dlhodobými prevádzkovateľmi nových projektov v oblasti infraštruktúry na mori, či už ide o prístavy na mori alebo vo všeobecnosti o spoločné platformy pre činnosti modrého hospodárstva (prekládka, logistické centrum, výroba energie z obnoviteľných zdrojov, akvakultúra, oprava lodí, vedecká základňa atď.);

77.

navrhuje začať úvahy zamerané na funkčnú úlohu tzv. sekundárnych prístavov, medzi špecializáciou na trhy s malým objemom a posilňovaním/komplementárnosťou s hlavnými susednými priemyselnými prístavmi;

Dekarbonizácia prístavov a námornej dopravy

78.

považuje za naliehavé posilniť podporu investícií do prístavov, aby mohli lode tankovať skvapalnený zemný plyn, a všeobecnejšie pre infraštruktúru, ktorá prispieva k znižovaniu ekologickej stopy lodí (pripojenie lodí na elektrickú sieť z brehu na palubu na základe nízkoemisných technológií); domnieva sa, že tento prechod na ekologickejšie palivá alebo nové nosiče energie je prioritou pri plnení cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a plynov škodlivých pre ľudské zdravie, a uvádza, že vlastníci lodí by mali byť podporovaní, aby prispôsobili a obnovili svoje flotily; zdôrazňuje, že bioplyn vyrábaný z biologických zdrojov (rastlinných, poľnohospodárskych a potravinárskych) môže tiež prispieť k hodnotovému reťazcu LNG s cieľom ešte viac znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní so súčasnými riešeniami;

79.

navrhuje, aby sa posúdila vhodnosť vytvorenia „modrého koridoru LNG pre európske ostrovy“ v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 25. októbra 2018 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať! [2018/2023(INI)];

pripomína v tejto súvislosti, že sú potrebné primerané finančné nástroje na podporu investícií tohto typu, ktoré zostávajú v týchto oblastiach pomerne vysoké;

80.

upozorňuje, že je nevyhnutné podporovať výskum a vývoj v oblasti akvakultúry na mori, pričom je potrebné začleniť súčasné poznatky oceánologického inžinierstva v hlbokých vodách a priemyslu 4.0 ako prostriedok na obmedzenie prítomnosti akvakultúrnych fariem v pobrežných morských oblastiach v prospech iných činností, ktoré sú typické pre modrú ekonomiku a vyžadujú využívanie rovnakého morského priestoru;

81.

poukazuje na to, že práca v oblasti výskumu a vývoja otvára možnú cestu k používaniu syntetických kvapalných palív vyrobených z uhlíkového hodnotového reťazca a obnoviteľných energií; domnieva sa, že tento prístup sa musí starostlivo preskúmať a že tieto technológie musia preukázať svoju relatívnu konkurencieschopnosť voči iným alternatívnym riešeniam, ako aj nízku environmentálnu stopu a prínos k boju proti skleníkovému efektu počas celého cyklu; v tomto štádiu ešte tento dôkaz nebol predložený;

82.

uznáva, že používanie skvapalneného zemného plynu môže pokrývať iba prechodné obdobie a vyzýva na rozvoj používania elektrických lodí, slnečnej a veternej energie na plavidlách, ako aj konkurencieschopnej výroby a využívania vodíka z obnoviteľných zdrojov v námornej doprave (v súvislosti s rozvojom obnoviteľných morských zdrojov energie, a najmä odvetví s vysokým výrobným potenciálom, ako sú napríklad pobrežné veterné elektrárne a elektrárne plávajúce na mori);

83.

požaduje v tejto súvislosti rozvoj infraštruktúry inteligentných sietí v prístavoch, ktorá je nevyhnutná na začlenenie distribuovaných zdrojov elektriny z obnoviteľných zdrojov, využívanie prístavnej elektriny (tzv. cold ironing), elektrickej mobility a iných technológií súvisiacich s inteligentnými sieťami.

V Bruseli 27. júna 2019

Predseda

Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) NAT-V-044 – Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest; spravodajca: Adam Banaszak.

(2) https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/leadership-2020-maritime-technology