Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Viacúrovňové riadenie a medzisektorová spolupráca zameraná na boj proti energetickej chudobe

(2019/C 404/10)

Spravodajkyňa

:

Kata TÜTTŐ (HU/SES), poslankyňa miestneho zastupiteľstva 12. obvodu v Budapešti

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

1.

pripomína, že už vo viacerých predchádzajúcich stanoviskách zdôraznil potrebu zohľadňovať energetickú chudobu pri navrhovaní rôznych politík a za jednu z najdôležitejších politických zmien za posledné roky považuje výslovné uznanie potreby prihliadať pri vytváraní terajšej i budúcej politiky v oblasti energetiky a klímy aj na sociálne dôsledky; Boj proti energetickej chudobe by sa preto mal komplexne zohľadňovať vo všetkých príslušných národných právnych predpisoch a právnych predpisoch EÚ;

2.

poukazuje na to, že jednou z hlavných otázok týkajúcich sa sociálnych dôsledkov je energetická chudoba, ktorá je úzko spojená so súčasnými prioritami Výboru regiónov;

3.

sa nazdáva, že boj proti energetickej chudobe, pri ktorom sa zohľadňujú všeobecné hľadiská EÚ, ako aj miestne a regionálne špecifiká, môže do značnej miery prispieť v prvom rade k posilneniu dôvery občanov v EÚ, priblíženiu Únie občanom, ako aj k plneniu cieľov Parížskej dohody a vytvoreniu energetickej únie;

4.

víta, že Európska komisia v balíku legislatívnych opatrení s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov uznáva význam znižovania energetickej chudoby a na viacerých miestach naň výslovne odkazuje;

5.

upozorňuje na skutočnosť, že po vytvorení rámca na úrovni EÚ ďalšou výzvou je pretransformovať všeobecné predpisy balíka opatrení v oblasti čistej energie do úprav rôznych špecifických prvkov právnych predpisov, pričom treba zohľadniť potreby v jednotlivých regiónoch. Počas tohto procesu treba na jednej strane zachovať súlad s rámcom EÚ a na druhej strane vymedziť rámce a spôsoby konania na základe uznania rôznych aspektov energetickej chudoby a poznatkov o nich;

6.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol v legislatívnom procese, pokiaľ ide o dôležité prvky balíka opatrení v oblasti čistej energie, najmä pozíciu Európskeho parlamentu k spoločným pravidlám pre vnútorný trh s elektrickou energiou a jeho výslovné uznanie potreby komplexného zberu údajov o energetickej chudobe členskými štátmi, navrhovanú flexibilitu pre členské štáty zasahovať na trhu s cieľom riešiť energetickú chudobu a rozšírenie vymedzenia pojmu „zraniteľní spotrebitelia“ (článok 28) (1);

7.

podporuje najmä požiadavku EP, aby Európska komisia poskytla usmernenia, pokiaľ ide o kritériá na vymedzenie „významného počtu domácností v energetickej chudobe“ (aj v kontexte článku 3 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) 2018/1999 týkajúceho sa integrovaných národných energetických a klimatických plánov), a plne podporuje predpoklad EP, že „akýkoľvek pomer domácností v energetickej chudobe sa môže považovať za významný“;

8.

pripomína, že energetická chudoba je dobre známym problémom, ktorý sa v súčasnosti čoraz viac uznáva v legislatívnom rámci EÚ s výslovnými povinnosťami pre členské štáty, takže nikto nebude môcť v budúcnosti tvrdiť, že o ňom nevedel. Sú potrebné konkrétne politické opatrenia a činy; konštatuje však, že je potrebné presne vymedziť rôzne aspekty a účinky energetickej chudoby, ako aj potrebné ukazovatele na ich meranie, pričom sa v plnej miere zohľadní rôznorodosť regionálnych a miestnych podmienok s cieľom zabezpečiť účinné zacielenie a uplatňovanie politických opatrení;

9.

zdôrazňuje však, že v boji proti energetickej chudobe už existujú priekopnícke skúsenosti na miestnej a regionálnej úrovni vrátane cennej práce partnerstva pre bývanie v rámci urbánnej agendy pre EÚ;

10.

konštatuje, že jedným z najlepších spôsobov, ako odstrániť energetickú chudobu na európskej úrovni, je investovať do energetickej účinnosti a mať dobre fungujúci a konkurencieschopný jednotný trh, ktorý ponúka nízke ceny;

11.

víta, že v novom nariadení o riadení energetickej únie sa stanovujú rámce na to, aby bol vypočutý hlas miestnych a regionálnych samospráv a aby bol boj proti energetickej chudobe prioritou;

12.

uznáva, že energetická chudoba je jednou z hlavných spoločenských výziev so sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi vplyvmi, ktorá sa musí naliehavo riešiť na všetkých úrovniach riadenia a ktorá si vyžaduje komplexný prierezový prístup zohľadňujúci vzťah medzi sociálnymi a environmentálnymi cieľmi a nástrojmi;

V čom spočíva energetická chudoba?

13.

pripomína, že v Dohovore primátorov a starostov o klíme a energetike sa energetická chudoba definuje ako „situácia, keď si domácnosť alebo jednotlivec nemôžu dovoliť základné energetické služby (vykurovanie, chladenie, osvetlenie, mobilita a elektrická energia) na zabezpečenie slušnej životnej úrovne v dôsledku kombinácie nízkych príjmov, vysokých výdavkov na energiu a nízkej energetickej účinnosti ich domácnosti“;

14.

poukazuje na to, že každý desiaty Európan nemôže v zime riadne vykurovať svoj domov, jeden z piatich občanov EÚ si v lete nemôže dovoliť klimatizáciu a viac ako 80 miliónov Európanov žije vo vlhkých domoch so stopami plesne, čo treba vnímať v súvislosti s nedostatočným vykurovaním a problémami s renováciou ich domovov;

15.

poukazuje na to, že energetická chudoba – podobne ako iné formy chudoby a v kombinácii s nimi – ohrozuje a postihuje viac a závažnejším spôsobom ženy, a to najmä v dôsledku nerovnomerného rozdelenia príjmov a úloh v starostlivosti o domácnosť a rodinu medzi ženami a mužmi a vyššieho podielu žien medzi osamelými rodičmi a staršími ľuďmi žijúcimi osamote;

Potreba komplexného prístupu

16.

uznáva, že energetická chudoba je mimoriadne zložitým problémom, ktorého vyriešenie si vyžaduje spoločné a koordinované zváženie rôznych sociálnych, technických, hospodárskych a rozpočtových aspektov;

17.

poukazuje na to, že na zhodnotenie stavu energetickej chudoby a vypracovanie možných riešení je potrebné zozbierať rôznorodé informácie a podrobne ich zanalyzovať; zdôrazňuje v tomto kontexte najmä, ako bolo uvedené v hodnotení územného vplyvu VR, že pre ďalší rozvoj vhodných ukazovateľov na meranie rôznych aspektov a účinkov energetickej chudoby na miestnej úrovni a pre účinnejšie zhromažďovanie/spracúvanie už dostupných informácií s cieľom sprístupniť ich tvorcom politiky sú potrebné dodatočné informácie na úrovni NUTS 3 a prípadne nižšej;

18.

zdôrazňuje, že na boj proti energetickej chudobe je potrebné využívať širokú škálu nástrojov verejnej politiky, pričom treba prihliadať na aspekty energetickej účinnosti a sociálnej ochrany;

19.

trvá však na tom, že komplexný prierezový prístup nemôže byť za žiadnych okolností použitý ako zámienka na presadzovanie odvetvových, obchodných alebo iných politických cieľov a záujmov, ktoré nesúvisia s bojom proti energetickej chudobe;

20.

upozorňuje európske miestne a regionálne samosprávy na skutočnosť, že uplatňovanie komplexného prístupu je mimoriadne dôležité a na miestnej a regionálnej úrovni sa dá pomerne ľahko uplatňovať. Na to, aby to bolo možné, je však nevyhnutné vymieňať si skúsenosti a využívať iné formy spolupráce;

21.

zdôrazňuje, že situácia domácností zasiahnutých energetickou chudobou je veľmi rôznorodá a v každom prípade špecifická. Dotknuté osoby môžu byť nájomníkmi alebo majiteľmi, ktorí žijú v mestských alebo vidieckych oblastiach a vo všeobecnosti čelia aj iným ťažkostiam, ktoré si vyžadujú spravodlivý, inovatívny, otvorený a inkluzívny prístup vyžadujúci si spoluprácu všetkých príslušných subjektov;

22.

poukazuje na to, že energetická chudoba nie je len o stave bývania, ale má aj priamy vplyv na fyzické a duševné zdravie dotknutých osôb a bráni im v ich sociálnych vzťahoch, vzdelávaní, príležitostiach podnikať a mnohých ďalších činnostiach;

Podporme nielen monitorovanie fenoménu energetickej chudoby, ale aj jeho odstránenie!

23.

sa domnieva, že úspech verejných politík na úrovni EÚ sa vo všeobecnosti dosiahne stanovením dostatočne ambicióznych, konkrétnych a merateľných cieľov;

24.

zdôrazňuje, že hoci konečným cieľom politiky na odstránenie energetickej chudoby musí byť len úplné odstránenie energetickej chudoby, dosiahnutie účinnosti politického procesu si vyžaduje stanovenie krátkodobejších cieľov;

25.

vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla konkrétne ciele na zníženie energetickej chudoby do roku 2030 a jej odstránenie do roku 2050;

Opatrenia potrebné na úrovni EÚ

26.

víta skutočnosť, že zaručenie prístupu k energii nie je len jedným z cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ale že aj v Európskom pilieri sociálnych práv, ktorý bol vyhlásený v novembri 2017, sa kladie osobitný dôraz na problematiku sociálnej ochrany, pretože energetická chudoba je jednou z najzrejmejších oblastí, ktoré si vyžadujú aj opatrenia na úrovni EÚ;

27.

víta strategickú víziu s názvom Čistá planéta pre všetkých, ktorú prijala Európska komisia v novembri 2018 a ktorej cieľom je dosiahnuť „klimaticky neutrálnu“ Európu do roku 2050 a zároveň zabezpečiť nielen väčšiu prosperitu a tvorbu pracovných miest, ale aj sociálnu spravodlivosť pre spravodlivý prechod;

28.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že každý bude môcť účinne využívať právo na cenovo dostupnú energiu, a na tento účel zvážili možnosť zavedenia moratória na zastavenie alebo pozastavenie poskytovania verejných služieb z dôvodu nezaplatenia, aby tak žiadna domácnosť nezostala bez základných dodávok služieb vykurovania alebo chladenia;

29.

zastáva názor, že obmedzenie nadmerných nákladov na energiu nemožno ponechať výlučne na hospodársku súťaž a samoreguláciu trhu, a že EÚ preto musí zaviesť právne rámce, ktoré poskytnú členským štátom a miestnym orgánom vhodné nástroje na zabezpečenie cenovo dostupnej energie. Na udržanie nízkych cien energie musí EÚ spolu s inými orgánmi zabezpečiť najmä dostatočnú ponuku na energetickom trhu, bojovať proti monopolnému stanovovaniu cien a zaistiť, aby metódy na podporu energetického prechodu boli nákladovo efektívne a neviedli k nadmernému zvyšovaniu cien;

30.

zdôrazňuje potrebu vhodných opatrení na prevenciu alebo kompenzáciu negatívnych dôsledkov opráv zameraných na energetickú účinnosť, ako sú zvýšené náklady na bývanie; je nevyhnutné zaručiť spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov energetickej účinnosti medzi domácnosťami a nájomníkmi;

31.

považuje za potrebné, aby miestne a regionálne samosprávy zaistili poskytovanie bezplatného a nezávislého energetického poradenstva verejnosti a podporili aktívnejšiu účasť chudobných domácností na výrobe energie;

32.

zastáva názor, že európske právne predpisy by mohli byť oveľa ambicióznejšie a je potrebná úprimná a odhodlaná spolupráca vlád členských štátov s miestnymi a regionálnymi samosprávami s cieľom zabezpečiť účinné viacúrovňové riadenie;

33.

domnieva sa, že je nevyhnutné zjednodušiť a rozšíriť prístup k finančným prostriedkom EÚ, pretože obmedzené možnosti jednotlivcov alebo skupín postihnutých energetickou chudobou a ich obmedzený prístup k službám verejnej správy často zohrávajú úlohu pri vzniku alebo zhoršovaní tohto javu. Navyše poukazuje na to, že opatrenia v oblasti renovácie a energetickej účinnosti môžu byť obmedzované zlou finančnou situáciou obyvateľov a nájomnými predpismi, ktoré sťažujú úhradu nákladov. Zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť vhodné stimuly na investovanie do zvyšovania energetickej účinnosti pre nájomníkov i majiteľov domov, ako aj ochranu zraniteľných spotrebiteľov;

34.

vyzýva na užšiu spoluprácu medzi Strediskom pre monitorovanie energetickej chudoby, Dohovorom primátorov a starostov a EUROSTATOM;

35.

zdôrazňuje, že zmena spotrebiteľov energie na výrobcov – spotrebiteľov by sa mala zahrnúť medzi nástroje na odstránenie energetickej chudoby a že na tento účel by sa mali podporovať iniciatívy na všetkých úrovniach s cieľom umožniť energeticky chudobným spotrebiteľom stať sa výrobcami energie;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv

36.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy stoja v prvej línii v komplexnom boji proti energetickej chudobe, pretože dokážu identifikovať postihnuté osoby, presne určiť konkrétne príčiny tohto javu, priamo poskytnúť občanom praktické rady a usmernenia a že mnohé opatrenia na boj proti energetickej chudobe sa môžu realizovať na miestnej úrovni;

37.

zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že energetická chudoba je veľmi zložitá otázka, nie je možné nájsť žiadne jednotné riešenie pre rôzne regióny EÚ a že miestne orgány musia tiež prijať nový, komplexný prístup pri hľadaní vhodných prostriedkov, pričom by sa spojili miestne samosprávne úrady zodpovedné za rôzne oblasti s cieľom nájsť čo najlepšie riešenie. Miestne a regionálne orgány majú prostredníctvom vlastných energetických spoločností, združení vlastníkov bytov, spolupráce so súkromnými subjektmi, projektových fondov, poradenstva atď. určité kľúčové právomoci v otázkach energetickej účinnosti a výroby energie;

38.

upozorňuje na to, že politické opatrenia zamerané na boj proti energetickej chudobe môžu byť určitým spôsobom prínosné pre miestne a regionálne samosprávy. Môžu prispieť k dosiahnutiu iných politických cieľov a podporiť politické opatrenia, napríklad v oblasti energetickej účinnosti, znižovania emisií skleníkových plynov, zlepšovania zdravia občanov a sociálnej ochrany, a tým celkovo kvalitu ich života a udržateľnosť;

39.

zdôrazňuje, že účinný boj proti energetickej chudobe môže miestnym a regionálnym samosprávam pomôcť aj tým, že zapojí do diania aj skupiny v spoločnosti, ktoré boli doposiaľ prehliadané a menej aktívne, vďaka čomu sa rozšíri spoločenská základňa pre opatrenia zamerané proti zmene klímy;

40.

trvá však na tom, že to všetko bude možné len vtedy, ak budú právne a finančné nástroje miestnych a regionálnych samospráv náležite posilnené;

Fond budov a energetická účinnosť

41.

zdôrazňuje, že energetická účinnosť je dôležitým prvkom prepájajúcim ciele, ktoré súvisia s klimatickou neutralitou, a ciele, ktoré sa týkajú spravodlivej energetickej transformácie vrátane riadenia energetickej chudoby;

42.

sa domnieva, že jednou z hlavných úloh miestnych a regionálnych samospráv je zvýšiť energetickú účinnosť fondu budov a preto by sa mali vyhnúť výlučnému zameraniu na sociálne bývanie, najmä pokiaľ ide o členské štáty s nízkym podielom takéhoto druhu bývania;

43.

zdôrazňuje, že povinnosť zrenovovať každoročne 3 % budov patriacich ústredným orgánom štátnej správy členských štátov s cieľom zlepšiť ich energetickú účinnosť by sa mala zrealizovať prostredníctvom ambicióznych investícií a podpory, aby sa zrýchlilo tempo renovácie aj v prípade ostatného fondu budov, pretože v opačnom prípade nebude mať úsilie o odstránenie energetickej chudoby v dohľadnej budúcnosti žiadnu šancu na úspech, nehovoriac o tom, že nebude možné dosiahnuť ciele v oblasti klímy;

44.

upozorňuje na to, že na komplexnú obnovu fondu budov je potrebné venovať čo najviac prostriedkov z EÚ, pričom treba zohľadniť aspekt energetickej chudoby, aby sa predišlo situáciám, že práve byty najchudobnejších nájomníkov a majiteľov budú zaostávať v otázke energetickej renovácie, čo by zvýšilo energetickú chudobu a bránilo dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy;

45.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych predpisov transponovali smernicu o energetickej hospodárnosti budov (2), a to najneskôr do marca 2020, pretože vyššia energetická účinnosť existujúceho fondu budov v EÚ priamo súvisí s úplným vykonávaním platného legislatívneho rámca;

Význam Dohovoru primátorov a starostov

46.

víta skutočnosť, že Dohovor primátorov a starostov začlenil ako tretí pilier otázku energetickej chudoby a významne sa zasadzuje za to, aby bol tento problém zaraďovaný do programu rokovaní a hľadali sa riešenia. Vyzdvihuje úlohu Dohovoru primátorov a starostov pri výmene poznatkov a skúseností a pri podpore a poskytovaní metodologických usmernení európskym miestnym a regionálnym samosprávam a ďalším subjektom;

47.

zdôrazňuje, že Dohovor primátorov a starostov môže aj naďalej počítať s podporou výboru, a to vzhľadom na veľkú hodnotu, ktorú má jeho aktívna úloha a silné sociálne ukotvenie pre európskych občanov;

48.

vyzýva európske miestne a regionálne samosprávy a ich vedúcich predstaviteľov, aby podpísali Dohovor primátorov a starostov, zapojili sa do ďalších sietí pôsobiacich v oblasti ochrany klímy a aktívne sa zúčastňovali na ich činnostiach s osobitným zameraním na výmenu miestnych osvedčených postupov;

49.

pripomína, že skupina členov Výboru regiónov pôsobí v úlohe veľvyslancov Dohovoru primátorov a starostov, pričom ich úlohou je zvýšiť informovanosť o jeho činnosti a povzbudiť čo najširší okruh záujemcov, aby sa k nemu pripojili. Podľa výboru je potrebné týchto veľvyslancov v tomto úsilí náležite podporovať;

Stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby

50.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné presné vymedzenie fenoménu energetickej chudoby a jeho merania, aby tak bolo možné plánovať a uskutočňovať primerané riešenia a opatrenia verejnej politiky;

51.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dve tretiny členských štátov nesledujú vývoj energetickej chudoby na základe kvantitatívnych opatrení;

52.

konštatuje, že fungovanie Strediska pre monitorovanie energetickej chudoby, ktoré vytvorila Európska komisia, je až doteraz plne v súlade s cieľmi sledovanými pri jeho zriadení;

53.

keďže obdobie, na ktoré bolo stredisko zriadené, sa chýli ku koncu, vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala podmienky predĺženia jeho fungovania, rozšírila rozsah jeho pôsobnosti a úlohy v odôvodnenej miere a vytvorila možnosti zberu a hodnotenia údajov, keďže informácie, ktoré stredisko pre sledovanie zhromažďuje, budú aj naďalej nevyhnutné pre riadny rozvoj verejných politík v budúcnosti.

---

(1)  P8_TA-PROV(2019)0226 prijaté 26. marca 2019.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).