16.5.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/27


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príprava 8. environmentálneho akčného programu (EAP)

(2019/C 168/06)

Spravodajca:

Cor Lamers (NL/EĽS), starosta mesta Schiedam

Referenčný dokument:

Stanovisko z vlastnej iniciatívy

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

A.    Úvodné pripomienky

1.

poukazuje na to, že EÚ musí preukázať väčšie ambície vo všetkých príslušných oblastiach politiky, najmä v oblasti klímy, biodiverzity a životného prostredia, aby sa podarilo splniť ciele Parížskej dohody a trvalo udržateľného rozvoja OSN;

2.

konštatuje, že nedostatočné vykonávanie európskych politík a právnych predpisov v oblasti životného prostredia, biodiverzity a klímy predstavuje riziko pre dlhodobú udržateľnosť nášho spôsobu života a vážne ohrozenie zdravia a znižuje kvalitu života občanov EÚ;

3.

poukazuje na to, že rastúca svetová populácia potrebuje viac potravín, energie a zdrojov. Dôsledky – zmena klímy, rozsiahle straty prírodných rezervácií a znižovanie biodiverzity – sú často katastrofálne;

4.

je v tejto súvislosti presvedčený, že environmentálne akčné programy EÚ (EAP) poskytujú strategické usmernenia, dlhodobé vízie a príležitosti na zabezpečenie súladu medzi cieľmi týkajúcimi sa životného prostredia a klímy, čím sa zaručuje pridaná hodnota;

5.

zdôrazňuje, že v rámci EAP sa síce dosiahli značné úspechy, pretože znečisťovanie sa vo všeobecnosti začalo pomaly zmenšovať, príroda je lepšie chránená a prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo sa zintenzívnil, ešte stále však treba vykonať oveľa viac;

6.

zdôrazňuje, že hoci sa v 7. EAP stanovilo lepšie vykonávanie za kľúčovú prioritu, nedostatočné vykonávanie environmentálnych politík a právnych predpisov – napríklad v dôsledku slabej integrácie politík – je naďalej vážnym problémom;

7.

vyzýva preto Európsku komisiu, Radu a Parlament, aby vypracovali 8. EAP v súlade s cieľmi uvedenými v tomto stanovisku;

B.    Posúdenie 7. EAP

8.

podporuje závery správy Európskeho parlamentu o vykonávaní 7. EAP zo 17. apríla 2018 (1) a zistenia štúdie výskumnej služby Európskeho parlamentu z novembra 2017 (2) a na základe predchádzajúcich stanovísk VR (3) opakovane pripomína výzvy, ako je nedostatočná integrácia politiky, nedostatok dostupných finančných prostriedkov a informácií o osvedčených postupoch;

9.

konštatuje však, že výsledky hlavných tém 7. EAP sú nerovnomerné a nedostatočné:

a)

1. prioritný cieľ (ochrana prírodného kapitálu) sa nepodarí dosiahnuť do roku 2020;

b)

dosiahol sa určitý pokrok v plnení čiastkových cieľov v rámci 2. prioritného cieľa (nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje), najmä pokiaľ ide o ambície týkajúce sa klímy a energie, ale tiež odpadu/obehového hospodárstva;

c)

nie je isté, do akej miery sa podarí dosiahnuť čiastkové ciele vytýčené v rámci 3. prioritného cieľa, ktoré súvisia environmentálnymi tlakmi a rizikami ohrozujúcimi ľudské zdravie;

d)

pokrok pri dosahovaní 8. prioritného cieľa (posilniť udržateľnosť miest) je nerovnomerný, čo sa týka energetickej účinnosti, udržateľnej dopravy a mobility, udržateľného mestského plánovania a urbanistického projektovania, biodiverzity v mestách a udržateľnosti budov;

10.

identifikuje štyri hlavné príčiny nedostatkov vo vykonávaní:

a)

nedostatočná integrácia environmentálnych záujmov do iných oblastí politiky, predovšetkým spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej rybárskej politiky a politiky súdržnosti;

b)

nedostatočné financovanie a nedostatočne prispôsobené systémy financovania: hoci v prípade niekoľkých projektov financovaných EÚ došlo k zlepšeniu, nie všetky fondy EÚ majú jasne vymedzené kritériá udržateľnosti. Ani v členských štátoch nie je k dispozícii dostatok finančných prostriedkov;

c)

nedostatočné spoločné využívanie poznatkov: k dispozícii je už dostatok odborných poznatkov, ktoré sa však nie vždy dostanú k tvorcom politík;

d)

nedostatočné zapojenie a účasť miestnych spoločenstiev a zainteresovaných strán (4);

11.

konštatuje, že 7. EAP preukázal svoju pridanú hodnotu a má pozitívny vplyv na politiku EÚ v oblasti životného prostredia, občanov, životné prostredie a hospodárstvo. Jeho dlhodobá vízia je kľúčová na vytvorenie stabilného prostredia na udržateľné investície a rast v rámci ekologických obmedzení tejto planéty;

12.

upozorňuje, že 7. EAP je veľmi rozsiahly a zložitý a obsahuje mnohé čiastkové ciele a podrobné opisy. Keďže sa v 7. EAP stanovili ciele na dané obdobie (skôr statické), nebolo okrem toho jednoduché reagovať na nový technologický vývoj, meniace sa okolnosti a nové medzinárodné stratégie;

13.

poukazuje na to, že v 7. EAP sa stanovili opatrenia na zlepšenie udržateľnosti miest, ale opomenuli sa iné typy komunít, ako sú vidiecke, pobrežné, horské, ostrovné, súostrovné a najvzdialenejšie oblasti. Hoci mestá predstavujú dôležité centrá pre dosiahnutie cieľov, neexistujú izolovane od svojho okolia. Mala by sa venovať väčšia pozornosť vzájomným vzťahom medzi mestami a ich okolím;

14.

podporuje závery vyplývajúce zo správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA), v ktorých sa identifikuje šesť dôvodov nedostatočného vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia: neúčinná koordinácia medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi, nedostatok administratívnych kapacít, nedostatočné financovanie, nedostatok znalostí a údajov, nedostatočné mechanizmy na zabezpečenie súladu a nedostatočná integrácia politiky (5);

C.    Hlavné zásady pre vytvorenie 8. EAP

Zmenený kontext európskej environmentálnej politiky a jej dôsledky na regionálnej a miestnej úrovni

15.

zdôrazňuje, že jednota a rozmanitosť sú dve významné charakteristiky EÚ. Tieto dve koncepcie sú kľúčovým prvkom samotnej podstaty EÚ, a to najmä pri stanovovaní politických cieľov alebo príprave nových právnych predpisov;

16.

poukazuje na to, že najsilnejším symbolom jednoty je acquis. Európsky výbor regiónov ho preto považuje za základ pre 8. EAP. Jeho právne predpisy, normy a hodnoty sú aj naďalej dôležitými nástrojmi na zaistenie ochrany životné prostredia, riešenie otázky bezpečnosti a rizika a zaručenie kvality života. Acquis takisto zaručuje rovnaké práva pre všetkých európskych občanov a spravodlivé, rovnaké podmienky pre obchod a priemysel;

17.

zdôrazňuje, že existuje jasná povinnosť EÚ rešpektovať politické, sociálne, ekonomické, geografické a biokultúrne rozdiely medzi členskými štátmi, regiónmi a mestami. Rozsiahle úsilie EÚ neviedlo vždy k želaným výsledkom. Keďže dochádza k veľkým zmenám, 8. EAP by sa mal odkloniť od prístupu zhora nadol a univerzálnych riešení a mal by vytvoriť most medzi jednotou a rozmanitosťou tým, že sa nájde rovnováha medzi stanovením harmonizovaných noriem a poskytnutím priestoru na rozvoj individualizovaných riešení v súlade s miestnym kontextom. Je preto dôležité, aby politiky a právne predpisy EÚ a jednotlivých štátov poskytovali dostatočný priestor na implementáciu na základe miestnych a regionálnych podmienok;

18.

zdôrazňuje, že v 8. EAP by sa malo podporovať účinné vykonávanie súčasného acquis s tradičnou úlohou pre Európsku komisiu ako strážcu acquis;

19.

v tejto súvislosti pripomína, že hoci je tradičná politika v oblasti životného prostredia úspešná už viac ako 40 rokov, nie je už postačujúca. Napriek tomu, že sa dosiahli limitné hodnoty, nedostatočná kvalita ovzdušia, pôdy a vody môže mať ešte stále negatívne vplyvy na ľudské zdravie a prírodu. Problémy s vykonávaním by sa nemali riešiť len prostredníctvom väčšieho počtu nových právnych predpisov. Na splnenie cieľových hodnôt a noriem sú potrebné aj podporné mechanizmy, nové prístupy a inovácie (popri acquis);

20.

v tejto súvislosti upozorňuje na problém spočívajúci v tom, že viaceré členské štáty zaviedli právne predpisy, ktoré umožňujú presunúť finančné postihy vyplývajúce z konania o porušení právnych predpisov EÚ na obce a regióny. Takáto „decentralizácia“ zodpovednosti za dodržiavanie právnych predpisov EÚ je problematická, pretože štátne orgány sa často zameriavajú iba na právnu implementáciu, t. j. transpozíciu do právnych predpisov členského štátu, ale miestnym a regionálnym orgánom sa neposkytujú potrebné nástroje na to, aby acquis reálne a prakticky implementovali. Vhodné finančné, právne a administratívne prostriedky majú k dispozícii vo väčšine prípadov práve orgány správy na európskej a celoštátnej úrovni, a preto by mali niesť zodpovednosť za platenie pokút za nedodržanie právnych predpisov;

21.

je pevne presvedčený, že EÚ by mala hľadať nové ambície v prechodoch, ako je prechod na obehové hospodárstvo a prechod na udržateľnejšiu energetiku, mobilitu a výrobu a spotrebu potravín. Mala by tiež podporovať členské štáty, regióny a mestá ako priekopníkov pri dosahovaní kvality v oblasti životného prostredia, ktorá ide nad rámec noriem EÚ. To si vyžaduje, aby ich Európska komisia nabádala k ďalším krokom;

22.

žiada, aby sa ocenilo úsilie priekopníckych regiónov v oblasti obehového hospodárstva, ako aj udržateľnej výroby a spotreby potravín, znižovania znečisťovania ovzdušia, hluku a svetelného znečisťovania. Tieto regióny by sa mali podporovať a mala by sa uľahčiť replikácia najlepších postupov v celej Európe;

23.

poukazuje na to, že kontext, v ktorom bola vypracovaná a v ktorom sa v súčasnosti vykonáva politika v oblasti životného prostredia, sa zmenil, čo si vyžaduje novú rovnováhu medzi starými a novými prístupmi, a to aj z týchto dôvodov:

a)

súčasné politiky sú navzájom viac prepojené. Okrem odvetvového rozdelenia právnych predpisov EÚ do oblastí, ako sú napríklad ovzdušie, voda, hluk a energia, si súčasné výzvy vyžadujú ďalšiu integráciu otázok udržateľnosti, a to tak v každodennom správaní občanov a v každodennej prevádzke podnikov, ako aj zo sociálno-ekonomického hľadiska. EÚ by preto mala považovať svoje regióny za komplexné hospodárske, sociálne, environmentálne a biokultúrne systémy;

b)

inovácie a prechody prinášajú so sebou najväčšie zlepšenia. Dôležité je tiež vzájomné učenie, čo si vyžaduje otvorenú myseľ a povedomie o osvedčených a nesprávnych postupoch. Platné právne predpisy sa zameriavajú na normy a limitné hodnoty, pričom inovácie a prechody potrebujú priestor na experimentovanie. EÚ potrebuje oboje;

c)

EÚ postupuje podľa lineárneho politického cyklu (návrh, rozhodnutie, vykonávanie, hodnotenie), ale rýchlosť inovácií si vyžaduje obehovejší a flexibilnejší prístup;

24.

zdôrazňuje, že táto nová situácia si vyžaduje odlišný spôsob myslenia a je potrebné sa zamerať na vzájomnú prepojenosť všetkých piatich zložiek kauzálneho rámca, ktorý prijala EEA, a to podnetov, tlakov, stavu, dosahu a odoziev. Klasické politiky v oblasti životného prostredia sa zameriavajú na stav a dosah. Ak sa má riešiť otázka znečistenia v súčasnosti a budúcnosti, je potrebné, aby sa európske a národné politiky zamerali tiež na podnety a tlaky. To je podstatou obehového hospodárstva a iných prechodov: riešiť problémy priamo pri ich zdroji;

Integrácia politických opatrení

25.

je pevne presvedčený, že 8. EAP by mal zaistiť integráciu politických opatrení;

26.

zdôrazňuje, že integrovaný prístup zabráni nesúladu a prepojí rozličné aspekty, ako sú:

a)

ambicióznosť, včasnosť, postupy a nástroje vykonávania rozličných politík v oblasti životného prostredia a klímy;

b)

politiky v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj iné politiky, ako je SPP, SRP, hospodárske a sociálne politiky;

c)

ambicióznosť a harmonogram limitných hodnôt právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (politika v oblasti emisií) a právnych predpisov týkajúcich sa obmedzovania emisií pri zdroji (politiky v oblasti emisií) (6);

d)

politiky na úrovni EÚ a na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zosúladiť priority, zabrániť duplicite a minimalizovať protichodné alebo oddelené procesy, ako aj odstrániť existujúce nedostatky v politike a právnych predpisoch, ktoré z nej vyplývajú;

27.

zdôrazňuje, že kľúčovou otázkou je, ako EÚ a iné úrovne riadenia dokážu efektívne integrovať politické opatrenia, a to najmä pokiaľ ide o zosúladenie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych cieľov;

28.

poukazuje na to, že politická integrácia si vyžaduje iné zmýšľanie, a v rámci 8. EAP je preto potrebné:

a)

vnímať politickú integráciu ako prístup (nie ako prioritu) vychádzajúci z kombinovania a posilňovania samostatných cieľov;

b)

podporovať orgány EÚ, ako aj štátne, regionálne a miestne orgány v tom, aby politiky v oblasti životného prostredia dostali do centra iných politík (namiesto toho, aby sa environmentálne ciele začleňovali do iných politík, by tieto ciele mali byť základom iných politík) a aby politiky v oblasti životného prostredia považovali za hlavný referenčný bod pri vykonávaní všetkých činností;

c)

zaujať holistický prístup: v rámci 7. EAP sa po prvý raz prikročilo k integrovanejšiemu prístupu, než sa uplatňoval v predchádzajúcich EAP, a 8. EAP by mal ísť v tomto smere ďalej a mal by vnímať environmentálne, hospodárske a sociálne hľadiská ako celok;

Financovanie a investície

29.

zdôrazňuje, že výzvy týkajúce sa životného prostredia, klímy a prechodu si vyžadujú značné zelené a modré investície a inovácie;

30.

zdôrazňuje, že sú potrebné väčšie synergie medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni EÚ a na národnej a regionálnej úrovni, ako aj pevnejšie väzby medzi verejným a súkromným financovaním s cieľom zvýšiť účinnosť 8. EAP;

31.

poukazuje na to, že investičné možnosti miestnych a regionálnych orgánov sú obmedzené a sú pod tlakom. Na jednej strane predstavujú sociálne problémy, ako sú nezamestnanosť, starnutie obyvateľstva a vzdelávanie, často veľké nákladové položky v miestnom alebo regionálnom rozpočte. Na druhej strane si transformácie, ako napríklad energetická transformácia, vyžadujú vysoké investície. Je nevyhnutné prijať rozsiahle opatrenia, aby sa dosiahol výrazný pokrok v transformáciách, a na to potrebujú miestne a regionálne samosprávy dodatočné finančné prostriedky;

32.

víta návrh na vytvorenie programu InvestEU a jeho zameranie na udržateľnosť, ako aj návrh Komisie na viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie po roku 2020, ktorý sa zameriava na trvalo udržateľný rozvoj a začlenenie environmentálnej politiky do všetkých rozpočtových položiek. VR by však uvítal, aby bolo vyše 30 % rozpočtu vyčleneného na začleňovanie politických opatrení v oblasti životného prostredia. Žiada tiež, aby sa na úrovni EÚ zriadil fond pre spravodlivý prechod s cieľom riešiť environmentálne, hospodárske a sociálne problémy regiónov, ktoré prechádzajú energetickou transformáciou, a aby sa poskytovala dostatočná podpora transformáciám v oblasti nakladania s odpadom a mobility vo všetkých regiónoch, ktorá by bola v súlade s fondmi politiky súdržnosti a dopĺňala ich;

33.

rozhodne víta horizontálne princípy návrhu VFR na obdobie po roku 2020, ktorý predložila Komisia: podpora integrovaného sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho a environmentálneho rozvoja a bezpečnosti v mestských, vidieckych a pobrežných oblastiach;

Prístup vychádzajúci z miestnych daností alebo zameraný na danú oblasť

34.

domnieva sa, že kľúčový význam má individualizovaný prístup, pretože regióny a miestne samosprávy:

a)

sú dôležitými územnými entitami, v ktorých ľudia žijú, pracujú a premiestňujú sa, čo má za následok značný objem emisií;

b)

sa od seba značne odlišujú z hľadiska druhu a miery znečistenia a emisií;

c)

vykazujú rozdiely z hľadiska ich vykonávania právnych predpisov EÚ;

d)

sa značne líšia z hľadiska hospodárskych, sociálnych, geografických a environmentálnych príležitostí, ktoré ponúkajú, a výziev, ktoré predstavujú;

e)

majú odlišné administratívne právomoci a kapacity a odlišný administratívny prístup k vykonávaniu politík v oblasti životného prostredia a klímy;

f)

majú výhodnú pozíciu pre priamu prácu s občanmi a podnikmi pri podpore opatrení ako zelené verejné obstarávanie, politiky v oblasti výstavby a dopravy, vzdelávacie a osvetové programy. To im umožňuje prinášať realizovateľné riešenia a fungovať ako živé laboratóriá pre nové myšlienky a poznatky;

35.

podporuje holistický prístup vychádzajúci z určitého miesta alebo zameraný na určitú oblasť ako najlepší spôsob, ako skutočne dosiahnuť zdravý životný štýl v súlade so špecifickými črtami daného miesta alebo danej oblasti;

36.

odporúča, aby sa v rámci 8. EAP vytvorilo niekoľko stratégií zameraných na konkrétne oblasti, ako sú zdravé a prosperujúce mestské a metropolitné oblasti, zdravý vibrujúci vidiek a bezpečné a atraktívne pobrežné, ostrovné, súostrovné a najvzdialenejšie oblasti, a to s náležitým zohľadnením zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj riadiacej štruktúry a kultúry v jednotlivých členských štátoch. Stratégia pre mestá by sa mohla zameriavať na špecifické mestské aspekty, napr. mobilitu a územné plánovanie, zatiaľ čo stratégia pre vidiek by sa mohla zameriavať na prírodu, inovácie v poľnohospodárstve a demografický vývoj. Cieľom odporúčaných stratégií by bola podpora rôznych prechodov, pričom by sa zároveň zohľadnilo zdravie ľudí a príroda, hospodárstvo a potreba dobrého životného prostredia v zmysle cieľov trvalo udržateľného rozvoja. EAP v tejto súvislosti odráža horizontálne zásady návrhu Komisie na VFR po roku 2020;

Viacúrovňový prístup

37.

požaduje preto dobre fungujúci rámec viacúrovňového riadenia. Radikálne a trvácne zmeny životného štýlu, ktoré sú potrebné na vytvorenie rovnej, udržateľnej a nízkouhlíkovej spoločnosti, si vyžadujú prístup zdola nahor, ale aj zhora nadol. VR sa preto domnieva, že 8. EAP by mal mať jasnejšie prepojenie so stratégiami a plánmi vypracovanými na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

38.

vyzýva preto všetky úrovne riadenia, aby vyvinuli maximálne úsilie zamerané na podporu spolupráce medzi správnymi orgánmi vrátane vertikálnej medzivládnej spolupráce, medziregionálnej spolupráce, spolupráce medzi obcami a cezhraničnej spolupráce. 8. EAP by mal zároveň ďalej nabádať mestá, obce a regionálne orgány, aby navzájom spolupracovali v rámci celej EÚ, a to vzhľadom na riadiace štruktúry a geografickú situáciu v členských štátoch;

39.

podporuje iniciatívy, ako sú partnerstvá v oblasti mestskej agendy EÚ. VR odporúča využívanie existujúcich partnerstiev na udržateľné využívanie pôdy, transformáciu energetiky, prispôsobenie sa zmene klímy, mestskú mobilitu, kvalitu ovzdušia a obehové hospodárstvo a aktívne zváženie zriadenia nových prierezových partnerstiev oblasti životného prostredia a klímy na podporu vykonávania acquis;

40.

zdôrazňuje, že premietnutie cieľov na úrovni EÚ do konkrétnych miestnych cieľov je ťažké, no nevyhnutné na dosiahnutie výsledkov a získanie dôvery zo strany občanov. Domnieva sa preto, že by sa mali poskytnúť stimuly na zvýšenie úsilia. Programy ocenení, ako sú ocenenia Európske hlavné zelené mesto a Európsky zelený list, by sa mali rozšíriť na malé mestá a dediny. Okrem toho by sa mali ďalej podporovať dobrovoľné činnosti, ako sú Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a stredisko pre monitorovanie mestskej mobility;

41.

odporúča, aby členské štáty užšie spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi, a nabáda mestá a regióny, aby sa viac zapájali do rozvoja a vykonávania vnútroštátnych stratégií a plánov;

42.

vyzýva preto členské štáty, aby vytvorili vhodné inštitucionálne štruktúry alebo platformy na užšiu spoluprácu a priebežné konzultácie, ako sú napríklad vertikálne medzivládne tímy, v rámci ktorých by odborníci z rôznych úrovní správy spoločne vypracovali vnútroštátne plány a stratégie;

43.

zdôrazňuje, že koordinácia medzi rôznymi úrovňami verejnej správy na účinné riadenie sama osebe nestačí. VR preto vyzýva regióny a mestá, aby nadviazali úzke kontakty s občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom a vedeckými inštitútmi na svojom území aj mimo neho a podporovali medziregionálnu spoluprácu v týchto oblastiach, pretože takéto dlhodobé partnerstvá prispejú k správnej tvorbe politiky;

44.

poukazuje na to, že by sa tým podporil dialóg a diskusia medzi aktérmi s rôznymi záujmami, z rôznych prostredí a čeliacich rôznym obmedzeniam, čo povedie k lepšiemu rozhodovaniu;

45.

nabáda členské štáty EÚ, aby vo svojich národných fondoch na financovanie výskumu vymedzili a financovali holistické a na riešenia orientované interdisciplinárne výskumné projekty;

D.    Návrh 8. EAP

Nový prístup pre 8. EAP

46.

poukazuje na to, že 8. EAP by vzhľadom na nový kontext politiky v oblasti životného prostredia:

a)

mal byť strategickejší a integrovanejší a zameraný na hlavné témy;

b)

mal podporovať inovácie;

c)

mal umožniť prenos a rozširovanie inovačných riešení;

d)

sa mal riadiť výzvami a riešeniami na rozdiel od 7. EAP, ktorý sa riadil limitmi a problémami;

e)

mal byť flexibilný, aby dokázal reagovať na nový technologický vývoj a nové medzinárodné stratégie na rozdiel od skôr statického 7. EAP;

f)

mal byť flexibilný, pokiaľ ide o sociálnu, kultúrnu, hospodársku a environmentálnu situáciu regiónov;

47.

vyzýva Spojené kráľovstvo a EÚ, aby v kontexte dohody o vystúpení a jej vykonávania vypracovali spoločné opatrenia, ktoré zabezpečia zachovanie vysokých noriem v oblasti životného prostredia a reciprocity, a to vrátane miery ambícií v budúcom environmentálnom akčnom programe;

48.

zdôrazňuje, že budúci EAP by mal určovať program a viesť k začleneniu kritérií udržateľnosti do ostatných politík, makroekonomických priorít a finančných nástrojov EÚ. Environmentálne faktory sú tiež ukazovateľom miery udržateľnosti nášho hospodárskeho rozvoja. VR sa preto zasadzuje za synergiu medzi 8. EAP, VFR a európskym semestrom;

49.

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad nesúladom medzi prijatím 8. EAP a VFR na obdobie po roku 2020. Rozhodovanie o budúcich environmentálnych akčných programoch by sa malo zosúladiť s časovým rámcom VFR, aby navrhovaný VFR dobre odrážal ciele EAP;

50.

navrhuje, aby bol 8. EAP pilierom novej európskej stratégie na obdobie po roku 2020 v oblasti životného prostredia a klímy;

Navrhované tematické okruhy pre 8. EAP

51.

považuje prístup zameraný na zdravý život v mestách a na vidieku za praktický a integrovaný. Tento prístup založený na kvalite života začleňuje tri piliere trvalo udržateľného rozvoja – hospodárske, environmentálne a sociálno-kultúrne aspekty – a zdravie ľudí a prírodu vkladá do širšieho kontextu udržateľnosti. Je tiež prepojený s uskutočňovaním cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

52.

navrhuje, aby 8. EAP predstavoval stratégiu EÚ na podporu zdravého životného štýlu pre všetkých spájajúcu tieto koncepcie:

a)

ľudské zdravie vrátane vysokej kvality života;

b)

zdravá planéta, na ktorej sa zdroje využívajú zodpovedne a účinne a na ktorej sa chráni biodiverzita, geodiverzita a ekosystémy;

c)

zdravá ekonomika založená na obehovom hospodárstve s dostatočnou mierou rastu, udržateľným rozvojom, pracovnými miestami, udržateľnými investíciami a udržateľným podnikateľským prostredím;

d)

zdravá spoločnosť s príležitosťami pre všetkých;

53.

žiada EÚ, aby zaujala prístup založený na zdravom živote ako základe pre všetky politiky EÚ, jej makroekonomické priority a finančné nástroje. Tento prístup by sa mal podporovať a uplatňovať aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. VR navrhuje, aby EÚ užšie spolupracovala so sieťami pre zdravý život, ako je sieť WHO Zdravé mestá;

54.

zdôrazňuje, že 8. EAP by mal riešiť výzvy vyplývajúce z prechodov, ako sú prechod v oblasti energie, prechod na obehové hospodárstvo, prechod v oblasti mobility, vo výrobe a spotrebe potravín a prechod od tradičných infraštruktúr na zelené a modré infraštruktúry. Postupy v oblasti výroby, spotreby a dopravy sú hlavnými faktormi znečistenia ovzdušia, vody, pôdy a hluku. Tieto prechody sú v súlade s opatreniami na obmedzovanie emisií pri zdroji, a preto podporia vykonávanie súčasných právnych predpisov EÚ. Sú prepojené s prechodom v oblasti kvality života: so zdravým životom v mestských oblastiach a lepšou kvalitou života a vitalitou vo vidieckych oblastiach. V 8. EAP sa tieto prechody musia podporiť a musia sa stanoviť harmonogramy na ich realizáciu;

55.

navrhuje, aby sa pokračovalo v hlavných témach 7. EAP – chrániť, zachovať a posilniť prírodný kapitál EÚ, zmeniť EÚ na zdrojovo efektívne, ekologické a konkurencieschopné uhlíkovo neutrálne hospodárstvo vrátane poskytnutia rámca pre dostupnú a udržateľnú prepravu osôb a tovaru a zabezpečenia ekologickej mobility v mestských, ako aj vidieckych oblastiach, chrániť občanov EÚ pred pretrvávajúcimi environmentálnymi tlakmi a zlepšiť ich zdravie a telesnú a duševnú pohodu –, keďže tieto témy sú stále veľmi relevantné (a môžu sa k nim doplniť ďalšie oblasti);

56.

zdôrazňuje, že 8. EAP by mal spĺňať ciele Parížskej dohody a mal by zahŕňať 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Mal by byť dostatočne flexibilný na to, aby dokázal zohľadniť nový medzinárodný vývoj a dohody;

Navrhovaná štruktúra 8. EAP

57.

navrhuje jasný a štruktúrovaný 8. EAP s piatimi hlavnými kapitolami: vykonávanie, prechody, inovácia, rozsiahlejšie globálne výzvy a komunikácia;

58.

navrhuje, aby sa tieto kapitoly vykonávali prostredníctvom akčných programov EÚ s merateľnými cieľmi, cielenými opatreniami, financovaním, investíciami, nástrojmi a jasným mechanizmom monitorovania napríklad prostredníctvom procesov preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov. Prostredníctvom týchto programov môže EÚ dosiahnuť prepojenie medzi piatimi kapitolami 8. EAP, vytvoriť špecifické riešenia pre konkrétne oblasti a vhodne reagovať na nový vývoj a inovatívne postupy. Akčné programy EÚ môžu zase inšpirovať celoštátne, regionálne a miestne akčné plány;

59.

nazdáva sa, že 8. EAP by mal podporiť prijatie celoštátnych a/alebo regionálnych akčných plánov, a to s ohľadom na zásadu subsidiarity a proporcionality, ako aj riadiacu štruktúru a kultúru v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty rozhodnú, či budú mať jeden národný plán alebo viacero regionálnych plánov, alebo zvolia obe možnosti, keďže tieto rozhodnutia sú úzko prepojené s vnútroštátnou a regionálnou štruktúrou riadenia. Nasledujúci EAP by mal načrtnúť hlavné zásady pre miestne a regionálne orgány, aby prijali opatrenia, a urýchliť prijatie dobrovoľných miestnych cieľov a plánov. To by pomohlo pri vykonávaní EAP a zároveň umožnilo určitú flexibilitu, aby sa mohli zohľadniť miestne potreby a miestne kapacity, znalosti a odborné poznatky pri riešení miestnych problémov;

60.

Navrhuje, aby prvá kapitola 8. EAP obsahovala hlavné témy 7. EAP. Tieto témy si vyžadujú účinné vykonávanie;

61.

zdôrazňuje, že v prvej kapitole sa požaduje, aby EÚ vykonala akčné programy, ktoré budú obsahovať opatrenia uvedené v európskom preskúmaní vykonávania (7) a podporné ciele 7. EAP, ako sú napríklad:

a)

lepšia integrácia politiky, efektívnejšie politické opatrenia vychádzajúce z miestnej situácie, cielené financovanie zo strany EÚ;

b)

skúmanie rôznych problémov týkajúcich sa vykonávania;

c)

vykonávacie nástroje: v súčasnosti majú právne predpisy v oblasti životného prostredia a klímy svoj vlastný súbor nástrojov a usmernení. S cieľom vyhnúť sa nejasnostiam a zabezpečiť väčšiu súdržnosť navrhuje VR jednotnejšiu metódu s nástrojmi budovania kapacít (napr. nástroje a programy, semináre, webové semináre, poradenské materiály atď.);

d)

zhromažďovanie poznatkov a osvedčených postupov v jednej verejne dostupnej databáze s ľahkým vyhľadávaním obsahujúcej potrebné prvky, ktoré pomôžu identifikovať najlepšie postupy;

e)

opatrenia na posilnenie, rozšírenie a financovanie existujúcich a nových iniciatív na podporu znalostí a najlepších postupov, ktoré si medzi sebou vymieňajú európske, národné, regionálne a miestne siete, a spolupráce medzi mestami, ako napríklad sú vzájomné preskúmanie (peer-review) a aktivity vzájomného učenia, exkurzie, ekologické partnerstvá („green twinning“ ), odborné vedenie a inštruktáže medzi partnermi;

f)

monitorovanie prostredníctvom európskeho procesu preskúmania vykonávania právnych predpisov;

62.

požaduje, aby sa v rámci 8. EAP ďalej zlepšovala Technická platforma pre spoluprácu v oblasti životného prostredia, ktorú zriadila komisia ENVE spolu s GR pre životné prostredie na podporu dialógu, a zhromažďovali informácie o miestnych a regionálnych problémoch a riešeniach pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; navrhuje vytvoriť sieť veľvyslancov v rámci platformy na podporu vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia na všetkých úrovniach riadenia, čím by sa doplnilo preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov a program TAIEX;

63.

navrhuje väčšie zameranie na aspekty vykonávania/výzvy týkajúce sa politiky EÚ v oblasti životného prostredia prostredníctvom stanovísk VR, ako aj na činnosť budúcich regionálnych centier (8) s cieľom riešiť nedostatky a nájsť individuálne riešenia;

64.

navrhuje, aby sa druhá kapitola zaoberala hlavnými oblasťami prechodov (prechod v oblasti energie, prechod na obehové hospodárstvo, prechod v oblasti mobility, vo výrobe a spotrebe potravín a prechod od tradičných infraštruktúr na ekologické a modré infraštruktúry) a aby sa v nej predložil potrebný legislatívny a finančný rámec na uľahčenie týchto prechodov spravodlivým spôsobom v záujme ďalšej inovácie v priekopníckych regiónoch a podpory regiónom s vysokou produkciou uhlia, ktoré prechádzajú nákladnou energetickou transformáciou;

65.

navrhuje, aby sa v druhej kapitole vyžadovalo vykonávanie prostredníctvom programov EÚ týkajúcich sa prechodu pomocou opatrení a financovania s cieľom umožniť každý prechod a ďalšie vykonávanie inovácie priamo na mieste. Zahŕňa to konkrétne opatrenia na regionálnej a miestnej úrovni. EAP by mal stimulovať rozvoj vnútroštátnych a regionálnych programov prechodu. Tieto programy, v ktorých sa identifikujú výzvy, spoločné kroky a vhodné politické reakcie, možno vypracovať spoločnými silami;

66.

navrhuje, aby tretia kapitola podporila zelené inovácie a investície. Pre riešenie výziev oblasti životného prostredia a klímy majú mimoriadny význam rozsiahlejšie investície. Táto kapitola by mala umožniť, aby výskum zohrával pri formulácii vhodnej politickej reakcie významnejšiu úlohu;

67.

zdôrazňuje, že v tretej kapitole sa vyžaduje vykonávanie prostredníctvom programu EÚ v oblasti zelenej inovácie: programu zameraného na dosiahnutie zdravého životného štýlu, udržateľnej spoločnosti a obehového hospodárstva; Program by mal podporiť výskum a vývoj. Mal by byť výsledkom spolupráce medzi tvorcami politiky (na úrovni EÚ a na národnej, regionálnej a miestnej úrovni), priemyslom a akademickou obcou, pričom by sa mali identifikovať problémy, politické reakcie a spoločné riešenia. Tento program by podnietil Európsku komisiu, členské štáty, mestá a regióny k tomu, aby uplatňovali systémové inovatívne prístupy a vytvárali alebo uľahčovali partnerstvá v oblasti ekologických inovačných projektov a venovali sa otázke úlohy vlád ako „sprostredkovateľov zavedenia“;

68.

navrhuje, aby sa štvrtá kapitola zaoberala rozsiahlejšími celosvetovými výzvami. Medzinárodný vývoj a stratégie, ako sú Parížska dohoda, ciele trvalo udržateľného rozvoja, Dohovor o biologickej diverzite a mestská agenda OSN, výrazne ovplyvňujú politiky v oblasti životného prostredia a klímy. Okrem toho mnohé prioritné ciele v 8. EAP možno dosiahnuť len v spolupráci s partnerskými krajinami alebo v rámci celkového prístupu. Budovanie kapacít miestnych a regionálnych orgánov, ktoré majú byť zapojené do decentralizovanej spolupráce, môže byť značným prínosom. Boj proti znečisteniu spôsobenému priemyslom, cestovným ruchom a domácou činnosťou a riešenie trestných činov proti životnému prostrediu si vyžaduje medzinárodný záväzok a jednotný postup;

69.

zdôrazňuje, že v štvrtej kapitole sa požaduje vykonávanie prostredníctvom medzinárodnej agendy v oblasti životného prostredia a klímy, aby tak EÚ mohla prispieť k riešeniu týchto výziev a zohrávať vedúcu úlohu na medzinárodnej scéne uplatňovaním hospodárskych a obchodných politík v prospech globálneho životného prostredia a klímy;

70.

navrhuje, aby sa piata kapitola zaoberala komunikáciou a zamerala na zvyšovanie povedomia o význame a výhodách riadneho vykonávania 8. EAP, ako aj pridanej hodnoty 8. EAP pre občanov, podniky a životné prostredie. Vykonávanie EAP by sa veľmi uľahčilo, ak by občania a iné zainteresované strany lepšie chápali environmentálne priority EÚ, opatrenia, ktoré treba prijať, a konkrétne výsledky, ktoré môžu priniesť.

V Bruseli 7. februára 2019

Predseda

Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Ref.: P8_TA(2018)0100.

(2)  Strednodobé preskúmanie vykonávania 7. environmentálneho akčného programu (2014 – 2020).

(3)  Stanoviská VR: ENVE-V-044 (Ú. v. EÚ C 271, 19.8.2014, s. 25); ENVE-V-045 (Ú. v. EÚ C 271, 19.8.2014, s. 45); ENVE-V-046 (Ú. v. EÚ C 415, 20.11.2014, s. 23); ENVE-VI/001 (Ú. v. EÚ C 260, 7.8.2015, s. 6); ENVE-VI/005 (Ú. v. EÚ C 51, 10.2.2016, s. 48); ENVE-VI/008 (Ú. v. EÚ C 240, 1.7.2016, s. 15); ENVE-VI/011 (Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, s. 83); ENVE-VI/013 (Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, s. 43); ENVE-VI/014 (Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 45); ENVE-VI/015 (Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, p. 51); ENVE-VI/021 (Ú. v. EÚ C 54, 13.2.2018, s. 21); ENVE-VI-024 (Ú. v. EÚ C 54, 13.2.2018, s. 9); ENVE-VI-028 (Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 46); ENVE-VI-029 (Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 30); and ENVE-VI-030 (Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 42).

(4)  Štúdia VR s názvom Towards an 8th Environment Action Programme- Local and regional dimension (Príprava 8. environmentálneho akčného programu – Miestny a regionálny rozmer).

(5)  Správa o životnom prostredí z roku 2017, In support of the monitoring of the Seventh Environment Action Programme (Správa o environmentálnych ukazovateľoch z roku 2017 – Na podporu monitorovania 7. environmentálneho akčného programu, správa EEA 21/2017); EEA, 2015, The European Environment: State and Outlook 2015: Synthesis report (Životné prostredie v Európe – stav a výhľad na rok 2015: súhrnná správa), Európska environmentálna agentúra, Kodaň.

(6)  Stanovisko VR: ENVE-V-046.

(7)  Stanovisko VR: ENVE-VI/021.

(8)  https://ec.europa.eu/commission/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_sk.