Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Umelá inteligencia – predvídanie jej vplyvu na prácu s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 440/01)

Spravodajkyňa:

Franca SALIS-MADINIER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 2. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4. 9. 2018
Prijaté v pléne	19. 9. 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	183/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Umelá inteligencia a robotika rozšíria a zvýšia vplyv digitalizácie hospodárstva na trhy práce (1). Technický pokrok mal odjakživa dosah na prácu a zamestnanosť, a preto sú potrebné nové formy sociálnej a spoločenskej podpory. EHSV je presvedčený, že technologický rozvoj môže prispieť k hospodárskemu a sociálnemu pokroku. Domnieva sa však, že by bolo nesprávne zanedbávať jeho globálny vplyv na spoločnosť. Vo svete práce bude umelá inteligencia rozširovať automatizáciu pracovných miest a zväčšovať jej dosah (2). EHSV by sa preto rád zapojil do prípravy sociálnych zmien, ktoré budú sprevádzať rozmach umelej inteligencie a robotiky, a to posilnením a obnovou európskeho sociálneho modelu.

1.2.

EHSV zdôrazňuje potenciál umelej inteligencie a jej možnosti uplatňovania najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti v doprave a energetike a v oblasti boja proti zmene klímy a predchádzania hrozbám v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Európska únia, vlády a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o plnohodnotné využitie výhod, ktoré môže ponúknuť umelá inteligencia najmä osobám so zdravotným postihnutím, zníženou pohyblivosťou, ako aj starším ľuďom a dlhodobo chorým osobám.

1.3.

EÚ však nemá k dispozícii údaje o digitálnom hospodárstve a sociálnych zmenách, ktoré prináša. EHSV odporúča, aby sa zlepšili štatistické a výskumné nástroje, najmä v súvislosti s umelou inteligenciou, využívaním priemyselných robotov a služieb, internetom vecí a novými hospodárskymi modelmi (platformové hospodárstvo, nové formy zamestnanosti a práce).

1.4.

EHSV požaduje, aby Európska komisia presadzovala a podporovala vypracovávanie štúdií na úrovni európskych výborov pre odvetvový sociálny dialóg v súvislosti s dosahom umelej inteligencie a robotiky a v širšom kontexte aj digitálneho hospodárstva na jednotlivé odvetvia.

1.5.

Je jasné, že umelá inteligencia a robotika nahradia a zmenia pracovné miesta, pričom niektoré z nich zaniknú a iné budú vytvorené. EÚ musí v každom prípade zaručiť, aby v súlade s európskym pilierom sociálnych práv mali všetci pracovníci, zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby aj nepravé samostatne zárobkovo činné osoby prístup k sociálnemu zabezpečeniu.

1.6.

Komisia navrhla posilniť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť pomoc najmä zamestnancom, ktorí v dôsledku digitalizácie stratili zamestnanie, a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré v dôsledku digitalizácie ukončili svoju činnosť (3). EHSV to považuje za krok smerom k vytvoreniu skutočného európskeho fondu pre transformáciu, ktorý by prispel k sociálne zodpovednému riadeniu digitálnej transformácie.

1.7.

EHSV odporúča, aby sa uplatňovali a upevnili zásady, záväzky a povinnosti o informovaní pracovníkov a konzultovaní s nimi (4) uvedené v dokumentoch prijatých európskymi inštitúciami a sociálnymi partnermi, a to najmä pri zavádzaní nových technológií, ako je umelá inteligencia a robotika. EHSV požaduje vytvorenie európskeho programu venovaného výlučne umelej inteligencii, ktorý by vychádzal z týchto dokumentov a európskeho piliera sociálnych práv. Do tohto programu by mali byť zapojené všetky zainteresované strany.

1.8.

EHSV odporúča, aby usmernenia v oblasti etiky umelej inteligencie, ktoré vypracuje Komisia, stanovili jasnú hranicu v interakcii pracovníkov s inteligentnými strojmi, aby sa zabezpečilo, že človek nikdy nebude vykonávať príkazy strojov. V súlade s umelou inteligenciou podporujúcou začlenenie musia tieto usmernenia stanoviť zásady účasti, zodpovednosti a riadenia výrobných procesov, aby (ako sa zdôrazňuje v dohovore MOP) práca poskytovala tým, ktorí ju vykonávajú, uspokojenie z toho, že v plnej miere využívajú svoje zručnosti a poznatky a čo najviac prispievajú k spoločnému blahu.

1.9.

EHSV takisto odporúča, aby tieto usmernenia zahŕňali zásady transparentnosti pri využívaní systémov umelej inteligencie na prijímanie pracovníkov do zamestnania, ich hodnotenie a manažérsku kontrolu, ako aj zásady zdravia, bezpečnosti a zlepšenia pracovných podmienok. Musia tiež zabezpečiť ochranu práv a slobôd, pokiaľ ide o spracovanie údajov pracovníkov v súlade so zásadou nediskriminácie.

1.10.

Predmetom monitorovania musí byť uplatňovanie etických usmernení v oblasti umelej inteligencie. Túto kontrolnú úlohu alebo dohľad by prípadne mohlo zabezpečovať Európske stredisko pre monitorovanie etiky v systémoch umelej inteligencie, a to aj v podnikoch.

1.11.

EHSV tiež odporúča poskytnúť odborné školenia inžinierom a tvorcom inteligentných strojov v oblasti etiky, aby sa zabránilo zavedeniu nových foriem digitálneho taylorizmu, keď by človek bol degradovaný na vykonávanie úloh, ktoré by mu stroje nariadili. Je potrebné podporovať šírenie osvedčených postupov a výmenu skúseností v tejto oblasti.

1.12.

EHSV žiada, aby sa objasnila zásada právnej zodpovednosti. Pokiaľ ide o vzťah ľudí k strojom, v smernici o zodpovednosti za výrobky (5) treba prijať ambicióznejší prístup k vznikajúcim hrozbám v oblasti zdravia a bezpečnosti.

1.13.

So zreteľom na riziko polarizácie spoločnosti v súvislosti s digitálnou transformáciou EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby iniciovali diskusiu o otázke financovania verejných rozpočtov a systémov sociálneho zabezpečenia v ekonomike so zvyšujúcou sa mierou robotizácie (6), keďže zdaňovanie práce je v Európe aj naďalej hlavným zdrojom daňových príjmov. V snahe uplatniť zásadu spravodlivosti by sa v tejto diskusii mala venovať pozornosť aj otázke prerozdeľovania prínosov digitalizácie.

2.   Úvod

2.1.

Vývoj koncepcie umelej inteligencie bol od jej vzniku v roku 1956 a v priebehu druhej polovice 20. storočia nerovnomerný. Niekedy bola zdrojom veľkých nádejí, inokedy zas priniesla zdrvujúce rozčarovanie. Avšak už niekoľko rokov zažíva obrovský nový rozkvet, ktorý umožnilo zhromažďovanie, usporadúvanie a uschovávanie bezprecedentného množstva údajov (big data) v histórii ľudstva a exponenciálne zvýšenie výpočtovej kapacity počítačov a kapacity algoritmov.

2.2.

EHSV vypracoval v roku 2017 stanovisko na tému umelej inteligencie (7), v ktorom sa zaoberal mnohými otázkami. Ako v uvedenom stanovisku zdôraznil, presná definícia umelej inteligencie neexistuje. Pre potreby predmetného stanoviska budeme považovať umelú inteligenciu za vedeckú disciplínu, ktorá sa zameriava na využívanie digitálnych technológií s cieľom vytvoriť systémy schopné samostatne reprodukovať ľudské kognitívne funkcie, predovšetkým pochopenie údajov, určité formy porozumenia a prispôsobenie (riešenie problémov, strojová logika a učenie).

2.3.

Systémy umelej inteligencie sú už dnes schopné vyriešiť zložité problémy, ktoré niekedy presahujú kapacity ľudskej inteligencie. Možností uplatnenia môže byť nekonečne veľa: v bankovníctve, poisťovníctve, doprave, zdravotníctve, školstve, energetike, marketingu, obrane, ako aj v priemyselných odvetviach, v stavebníctve, poľnohospodárstve, remeselníctve atď (8). Od umelej inteligencie sa očakáva, že zlepší efektívnosť výrobných procesov produktov a efektívnosť služieb, zvýši zisky podnikov a prispeje k hospodárskemu rastu.

2.4.

Tento nový rozkvet umelej inteligencie takisto opätovne vyvoláva množstvo otázok, pokiaľ ide o jej možnú úlohu v spoločnosti, mieru jej samostatnosti a interakciu s človekom. Ako už bolo zdôraznené v stanovisku EHSV o umelej inteligencii z roku 2017 (9), tieto otázky sa týkajú najmä etiky, bezpečnosti, transparentnosti, súkromného života a noriem v oblasti práce, vzdelávania, prístupnosti, legislatívy a právnej regulácie, riadenia a demokracie.

2.5.

V diskusii o umelej inteligencii je potrebné prepojiť rôzne prístupy, aby presiahla rámec čisto ekonomickej roviny, kde niekedy uviazne. Takýto multidisciplinárny rámec by bol vhodný pri analýze dosahu umelej inteligencie na svet práce, pretože ide o jednu z hlavných oblastí, kde dochádza k interakcii medzi človekom a strojom. Technika ovplyvňovala prácu odjakživa. Dosah umelej inteligencie na zamestnanosť a prácu si preto vyžaduje, aby sa tomuto faktoru na politickej úrovni venovala osobitná pozornosť, pretože jednou z úloh inštitúcií je zabezpečiť, aby bol proces hospodárskej transformácie sociálne udržateľný (10).

2.6.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je poukázať na to, aký bude mať umelá inteligencia dosah na prácu, a to vrátane jej povahy, pracovných podmienok a organizácie práce. Ako už EHSV zdôraznil (11), je potrebné zlepšiť štatistiky a výskum, aby sa mohli vypracovať presné prognózy, pokiaľ ide o vývoj trhu práce, a stanoviť jasné ukazovatele, pokiaľ ide o určité trendy týkajúce sa najmä kvality práce, polarizácie v oblasti zamestnanosti a príjmov a pracovných podmienok v rámci digitálnej transformácie. EÚ chýbajú údaje o tzv. kolaboratívnom hospodárstve, platformách práce na vyžiadanie a nových modeloch online subdodávok, ako aj o využívaní robotov v priemysle a pri poskytovaní opatrovateľských služieb, o internete vecí a využívaní a šírení systémov umelej inteligencie.

3.   Umelá inteligencia a úroveň zamestnanosti

3.1.

Otázka vplyvu zavedenia umelej inteligencie a robotiky na úroveň zamestnanosti v rôznych výrobných procesoch je kontroverzná. Odpoveď na túto otázku sa pokúsilo nájsť viacero štúdií, avšak k vedeckému konsenzu nedospeli. Rozdielnosť ich výsledkov (od 9 % do 54 % ohrozených pracovných miest (12)) odráža zložitosť výberu metodiky a spôsob, akým jednotlivé metodiky ovplyvňujú výsledky výskumu.

3.2.

Prognózy sú neisté, pretože okrem technického potenciálu automatizácie vstupujú do hry aj iné faktory, ako je vývoj v politickej, regulačnej, hospodárskej a demografickej oblasti či spoločenská prijateľnosť. Špičková technológia sama osebe nestačí na to, aby sa zaručilo jej využívanie a šírenie.

3.3.

Stále sa nedá predpovedať presný počet automatizovaných pracovných miest v každom sektore bez toho, aby sa zohľadnila transformácia konkrétnych povolaní a tempo vytvárania nových pracovných miest. Rozvoj systémov umelej inteligencie si totiž bude vyžadovať aj nové pracovné miesta v inžinierstve, informatike, telekomunikáciách (inžinierov, technikov a operátorov), ako aj v oblasti veľkých dát (big data): dátových referentov, dátových analytikov, hĺbkových analytikov dát atď.

3.4.

Úlohou verejných inštitúcií bude zabezpečiť sociálnu udržateľnosť tejto digitálnej transformácie, ktorá bude môcť ovplyvniť kvantitu aj kvalitu pracovných miest (13). Jedným z rizík zdôrazňovaným odborníkmi je polarizácia pracovných miest medzi veľmi úspešnými pracovníkmi, ktorých kvalifikácia bude pre digitálne hospodárstvo užitočná, a pracovníkmi, ktorí budú „škodovať“, pretože ich kvalifikácia, skúsenosti a odborné poznatky budú v dôsledku tejto transformácie postupne zastarávať. Európska komisia vo svojom nedávnom oznámení (14) navrhuje riešenie tohto problému, ktoré spočíva hlavne v zameraní úsilia na vzdelávanie, odbornú prípravu, zlepšenie základných schopností písať, čítať a počítať, ako aj digitálnych zručností. Toto riešenie si zasluhuje podporu hospodárskych a sociálnych aktérov, konkrétne v rámci sociálneho dialógu na národnej, európskej, medziodborovej a odvetvovej úrovni (15).

3.5.

EHSV sa však domnieva, že toto úsilie nepostačí na riešenie všetkých výziev, najmä pokiaľ ide o neistotu ďalšieho vývoja v oblasti pracovných miest. Bolo by vhodné preskúmať ďalšie tri možnosti, a to: „inkluzívnu“ umelú inteligenciu, predvídanie zmien a takisto sociálne zodpovednú a riadenú reštrukturalizáciu pre prípad, keby boli nevyhnutné plány hromadného prepúšťania pracovníkov.

4.   Inkluzívna a inteligentná umelá inteligencia a robotizácia

4.1.

EHSV presadzuje uplatňovanie zásady programu inkluzívnej umelej inteligencie a robotizácie. To znamená, že pri zavádzaní nových procesov v podnikoch využívajúcich nové technológie by bolo vhodné zapojiť pracovníkov do spôsobov fungovania týchto procesov. Ako upozorňuje WRR (16), inkluzívne a inteligentné zavádzanie nových technológií, v rámci ktorého pracovníci zastávajú ústredné miesto a zapájajú sa do zlepšenia tohto procesu, môže prispieť k zlepšovaniu výrobných procesov (17).

4.2.

Vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú algoritmy v súvislosti s podmienkami náboru, pracovnými podmienkami a profesijným hodnotením, EHSV podporuje zásadu transparentnosti algoritmov, ktorá nespočíva v odhalení kódov, ale v poskytnutí zrozumiteľných parametrov a kritérií prijímaných rozhodnutí. Človek musí mať vždy možnosť zasiahnuť.

4.3.

Umelá inteligencia, ktorá stavia do centra záujmu pracovníkov, zohľadňuje názory osôb, ktoré budú musieť pracovať v rámci nových technologických procesov, jasne definuje úlohy a povinnosti, ktoré budú aj naďalej v rukách pracovníkov, a zachováva určitú formu stotožnenia sa pracovníkov s prácou, aby sa z nich nestali len prostí vykonávatelia.

4.4.

Je potrebné objasniť zásadu právnej zodpovednosti. Ľudia čoraz viac spolupracujú s priemyselnými alebo servisnými robotmi. Umelá inteligencia umožňuje robotom určitú nezávislosť a môže dôjsť k nehodám (18). Preto sa musí jasne vymedziť zodpovednosť autonómnych systémov v prípade nehody a musia byť pokryté riziká v oblasti zdravia a bezpečnosti, ktorým sú pracovníci vystavení. Európska komisia iniciuje úvahu o týchto vznikajúcich rizikách v rámci smernice o zodpovednosti za výrobky (19). Pokiaľ ide o bezpečnosť na pracovisku, tento prístup sa musí prejaviť ambicióznejším spôsobom.

4.5.

Zásada spravodlivosti, ktorá sa uplatňuje v pracovnom svete, spočíva v tom, že pracovník nemôže prísť o svoju prácu. Niektorí odborníci poukazujú na to, že umelá inteligencia prispieva k určitej forme dekvalifikácie pracovníkov. Preto treba dbať na to, aby podľa ustanovení dohovoru MOP práca poskytovala tým, ktorí ju vykonávajú, uspokojenie z toho, že v plnej miere využívajú svoje zručnosti a poznatky a čo najviac prispievajú k spoločnému blahu. Z manažérskeho hľadiska ide o spôsob, ako udržať motiváciu k práci.

5.   Predvídanie zmien

5.1.

Mnohé štúdie vypracované v uplynulých rokoch poukázali na oslabenie sociálneho dialógu na európskej, a niekedy aj národnej úrovni, a to napriek zámeru Európskej komisie a Rady, ktoré chceli tento dialóg oživiť. Tento sociálny dialóg je pritom jedným z najvhodnejších nástrojov na riešenie sociálnych výziev, ktoré so sebou prináša digitalizácia. EHSV preto dôrazne žiada, aby sa tento dialóg stal v podnikoch a na všetkých príslušných úrovniach trvalou praxou s cieľom pripraviť transformáciu tak, aby bola sociálne prijateľná. EHSV pripomína, že sociálny dialóg je jedným z najlepších garantov sociálneho zmieru a zmenšenia nerovností. Okrem politických vyhlásení o oživení tohto dialógu je jednou z jasných úloh inštitúcií EÚ zapájať sa do tohto sociálneho dialógu a povzbudzovať ho.

5.2.

Najmä pri zavádzaní uvedených technológií musí tento dialóg umožniť pochopiť perspektívy transformácie procesov výroby na úrovni podnikov a odvetví a posúdiť, aké nové kvalifikácie a zamerania odbornej prípravy budú potrebné. Takisto by mal umožniť, aby sa začalo včas uvažovať o využívaní umelej inteligencie na zlepšenie organizačných a výrobných procesov, zvýšenie kvalifikácie pracovníkov a optimalizáciu zdrojov uvoľnených vďaka umelej inteligencii, aby bolo možné vyvinúť nové produkty a služby alebo zlepšiť kvalitu služieb zákazníkom.

5.3.

Spoločensky zodpovedná reštrukturalizácia

5.4.

V prípade, ak sa plánované prepúšťanie považuje za nevyhnutné, je hlavnou úlohou zvládnuť sociálny dosah tejto reštrukturalizácie. Ako zdôraznili európski sociálni partneri v dokumente Usmernenia týkajúce sa riadenia zmien a ich sociálnych dôsledkov (20), mnohé prípadové štúdie upozorňujú, že je potrebné hľadať všetky možné alternatívy k prepúšťaniu, ako je odborná príprava, rekvalifikácia a podpora pri zakladaní podnikov.

5.5.

V prípade reštrukturalizácie musí informovanie pracovníkov a konzultácie s nimi – v súlade s príslušnými európskymi smernicami (21) – umožniť lepšie predvídať riziko, uľahčiť prístup zamestnancov k odbornej príprave, spružniť organizáciu práce a zároveň zachovať bezpečnosť a podporiť účasť zamestnancov na prevádzke a budúcnosti podniku.

5.6.

Ako veľmi správne upozorňuje Európska komisia, EÚ musí zaručiť, aby mali všetci občania vrátane zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb aj nepravých samostatne zárobkovo činných osôb prístup k sociálnemu zabezpečeniu„bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu“ v súlade s európskym pilierom sociálnych práv (22).

6.   Umelá inteligencia a zmeny pracovných podmienok

6.1.

Európska komisia navrhla 25. apríla 2018„európsky prístup“ na podporu investičných politík zameraných na rozvoj umelej inteligencie a na zavedenie usmernení v oblasti etiky. Poukazuje na potenciál transformácie našej spoločnosti prostredníctvom technológií umelej inteligencie, najmä v odvetví dopravy, zdravotnej starostlivosti a spracovateľského priemyslu.

6.2.

Tento potenciál transformácie sa premieta do výrobného procesu a ovplyvňuje aj náplň práce. Tento vplyv sa môže ukázať ako pozitívny, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým môže umelá inteligencia zlepšiť tieto postupy a kvalitu práce. Rovnaký pozitívny dosah sa môže odraziť aj vo flexibilnej organizácii práce, kde sa rozhodovacie právomoci viac rozdeľujú, tímy sú samostatnejšie, charakteristická je väčšia všestrannosť, horizontálna organizačná štruktúra a inovatívne a participatívne postupy (23).

6.3.

Ako zdôrazňuje EHSV (24) a aj samotná Komisia, umelá inteligencia môže pomôcť pracovníkom s úlohami, ktoré sa opakujú, sú ťažké až nebezpečné, pričom niektoré spôsoby využívania umelej inteligencie môžu zlepšiť životné podmienky zamestnancov a uľahčiť im ich každodenný život.

6.4.

Táto vízia však so sebou prináša nové otázky, najmä pokiaľ ide o interakciu medzi umelou inteligenciou a pracovníkom a vývoj náplne pracovnej činnosti. Do akej miery budú inteligentné stroje v závodoch, podnikoch a kanceláriách samostatné a akým spôsobom budú dopĺňať prácu, ktorú vykonáva človek? EHSV zdôrazňuje, že v novom svete práce je prvoradé vymedziť vzťah človeka k stroju. Prístup zameraný na ovládanie stroja človekom je zásadný (25).

6.5.

A priori je eticky neprípustné, aby umelá inteligencia človeka do niečoho nútila alebo aby bol človek považovaný len za vykonávateľa príkazov stroja, ktorý by mu diktoval, aké úlohy musí vykonať, akým spôsobom a dokedy. Napriek tomu sa zdá, že táto hranica etiky sa niekedy prekračuje (26). Preto treba túto hranicu etiky jasne vymedziť v usmerneniach o umelej inteligencii v etickej oblasti.

6.6.

Jednou z priorít EÚ musí byť zabrániť tomu, aby sa v súčasnosti opakovali nové formy digitálneho taylorizmu, ktorý by riadili vývojári inteligentných strojov. Z tohto dôvodu – ako nedávno potvrdil EHSV – európski vedci, inžinieri, dizajnéri a podnikatelia, ktorí prispievajú k rozvoju a uvádzaniu systémov umelej inteligencie na trh, musia konať podľa kritérií etickej a sociálnej zodpovednosti. Začlenenie etiky a humanitných vied do učebných osnov inžinierskeho vzdelávania môže byť dobrou odpoveďou na túto požiadavku (27).

6.7.

Ďalšia otázka sa týka dohľadu a manažérskej kontroly. Každý súhlasí s tým, že je potrebný náležitý dohľad nad výrobnými procesmi, a tým aj nad vykonanou prácou. Nové technologické nástroje v súčasnosti umožňujú potenciálne zaviesť inteligentné systémy úplnej kontroly pracovníkov v reálnom čase, no existuje riziko, že dohľad a kontrola by sa mohli stať neprimerané.

6.8.

Otázka rozumnej a primeranej povahy kontroly výkonu práce, ukazovateľov výkonnosti a vzťahu dôvery medzi manažérom a podriadeným je téma, ktorá by mala byť takisto zahrnutá do programu rokovania v rámci sociálneho dialógu na národnej, európskej, medziodborovej a odvetvovej úrovni.

6.9.

Naďalej kontroverzná je otázka neobjektívnosti algoritmov, údajov používaných na školenie a možných škodlivých dosahov diskriminácie. Niektoré kruhy sa domnievajú, že algoritmy a iné predikčné náborové softvéry môžu znížiť diskrimináciu pri prijímaní nových pracovníkov a podporiť inteligentnejšie prijímanie. Podľa iných hrozí, že náborové softvéry by vždy – hoci neúmyselne – odrážali predpojatosť programátorov týchto robotov vyvinutých na prijímanie pracovníkov. Niektorí odborníci sa domnievajú, že algoritmické modely sú vždy len osobné názory zahalené do matematiky (28). Preto treba dbať na to, aby človek mohol vždy zasiahnuť (v súvislosti so spomenutou zásadou transparentnosti: právo požadovať kritériá rozhodovania), a dohliadať na to, aby zber údajov a ich spracovanie zodpovedali zásadám primeranosti a účelu. V žiadnom prípade sa údaje nesmú použiť na iné účely než tie, na ktoré boli zhromaždené (29).

6.10.

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov umožňuje členským štátom stanoviť – pomocou právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv – konkrétnejšie pravidlá na zabezpečenie ochrany práv a slobôd v súvislosti so spracúvaním osobných údajov zamestnancov v rámci pracovného pomeru. Táto možnosť je skutočne účinným nástrojom, ktorý musia členské štáty a sociálni partneri využívať (30).

6.11.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že riziká sa netýkajú iba zamestnancov. Rozvoj subdodávania online, práce pre platformy a rôznych foriem hromadnej práce (crowd work) sprevádzajú aj nové systémy automatizovaného riadenia výkonnosti a dochádzky, ktoré – ako sa niekedy zdá – prekračujú etické hranice (napr. platforma aktivuje webkameru pracovníka, snímanie obrazovky na diaľku atď.).

6.12.

Algoritmy týchto platforiem, ktoré okrem iného určujú výšku mzdy samostatne zárobkovo činných osôb, ich dobré meno v online prostredí a prístupové práva, sú často nepriehľadné. Pracovníkom nie je vysvetlené, ako tieto algoritmy fungujú, a nemajú ani prístup k uplatňovaným kritériám ich fungovania.

7.   Príprava na spravodlivú transformáciu

7.1.

Vzhľadom na riziko sociálnej polarizácie, na ktoré poukazujú mnohí odborníci, je v strednodobom horizonte potrebné dôkladne sa zamyslieť nad budúcnosťou našich sociálnych modelov, a to vrátane ich financovania. EHSV žiada Komisiu, aby začala diskusiu o otázke daní a financovania verejných rozpočtov a kolektívnych systémov sociálneho zabezpečenia v ekonomike, kde sa rýchlym tempom zvyšuje miera robotizácie (31), pričom zdaňovanie práce je v Európe aj naďalej hlavným zdrojom daňových príjmov. V tejto diskusii by sa mala venovať pozornosť aj otázke prerozdeľovania výnosov z digitalizácie.

7.2.

Komisia navrhuje posilniť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť pomoc okrem iného pracovníkom, ktorých pracovní miesto bolo zrušené, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí svoju činnosť ukončili z dôvodu digitalizácie hospodárstva (digitalizácia, automatizácia) (32). EHSV to považuje za krok smerom k vytvoreniu skutočného európskeho fondu pre transformáciu, ktorý prispeje k predvídaniu a sociálne zodpovednému riadeniu digitálnej transformácie a reštrukturalizácii, ktorá z nej bude vyplývať.

7.3.

Predmetom diskusie v jednotlivých štátoch sú čoraz častejšie sociálne a v širšom poňatí aj spoločenské aspekty umelej inteligencie. Nedávne diskusie v britskom Parlamente (33) a vo francúzskom Senáte jasne poukázali na to, že v oblasti umelej inteligencie je potrebné podporovať etický prístup, ktorý by sa opieral o viaceré zásady, ako je lojalita, transparentnosť a vysvetliteľnosť algoritmických systémov, etika a zodpovednosť aplikácií umelej inteligencie, lepšia informovanosť vedeckých pracovníkov, odborníkov a špecialistov o možnom zneužití výsledkov ich výskumov. Cieľom správy Cedrica Villaniho z Francúzska je „dať umelej inteligencii zmysel“ (34). Mnohí odborníci z univerzít v Yale, Standforde, Cambridgi a Oxforde varujú pred „nevyriešenými slabinami“ umelej inteligencie a zdôrazňujú, že je naliehavo potrebné ich predvídať, predchádzať im a zmierňovať ich (35). Takisto aj Výskumný fond v Quebecu (Fonds de recherche du Québec, FRQ) sa v spolupráci s Univerzitou v Montreale už niekoľko mesiacov zaoberá projektom Globálneho strediska na monitorovanie spoločenského dosahu umelej inteligencie a digitalizácie (36).

7.4.

Všetky tieto iniciatívy ukazujú, že je potrebné, aby diskusia o umelej inteligencii presiahla čisto ekonomický a technický rámec, vďaka čomu by sa mohlo vo verejnej diskusii preskúmať, akú úlohu by mala umelá inteligencia podľa spoločnosti zohrávať, a to aj vo svete práce. Takáto diskusia umožní uniknúť z pasce „falošnej dichotómie“ medzi úplne naivným a optimistickým pohľadom na umelú inteligenciu a jej dosah na jednej strane a očakávaním úplnej katastrofy na strane druhej (37). Začatie týchto diskusií na úrovni jednotlivých štátov predstavuje užitočnú prvú fázu, avšak EÚ musí v tejto súvislosti takisto zohrávať svoju úlohu, a to konkrétne stanoviť etické usmernenia, ktoré už Komisia začala vypracovávať.

7.5.

Zodpovednosť za uplatňovanie týchto usmernení by sa mala zveriť stredisku pre monitorovanie etiky v systémoch umelej inteligencie. Musíme zabezpečiť, aby umelá inteligencia a jej využívanie prispievali k blahobytu a zlepšeniu postavenia občanov a pracovníkov, pričom by sa zároveň rešpektovali základné práva a zabránilo tomu, aby priamo alebo nepriamo prispievali k postupnej strate zodpovednosti, zručností, kvalifikácie a nezávislosti. Zásada „človek riadi“ sa musí uplatňovať v praxi vo všetkých situáciách, a teda aj vo svete práce.

7.6.

Táto zásada sa musí uplatňovať aj v iných odvetviach činnosti, ako sú pracovníci v zdravotníctve, ktorí poskytujú služby úzko spojené so životom, zdravím, bezpečnosťou a kvalitou života ľudí. Iba prostredníctvom prísnych etických pravidiel bude možné zaručiť, že nielen pracovníci, ale aj spotrebitelia, pacienti, klienti a ostatní poskytovatelia služieb budú môcť naplno využiť výhody vyplývajúce z nových spôsobov využívania umelej inteligencie.

---

(1)  Acemoglu, D., Restrepo, P. (2018): Artificial Intelligence, Automation and Work (Umelá inteligencia, automatizácia a práca), Pracovný dokument NBER 24196, január 2018. Pozri aj: Conseil d’orientation pour l’emploi (2017), Automatisation, numérisation et emploi (Automatizácia, digitalizácia a zamestnanosť). (zväzok 1) (www.coe.gouv.fr).

(2)  Acemoglu, D., op. cit.; Conseil d’orientation pour l’emploi (2017), op. cit.

(3)  COM(2018) 380 final.

(4)  Smernica 2002/14/ES; Joint Declaration of Intent by UNICE, ETUC and CEEP on social dialogue and new technologies, 1985; Joint opinion of the social partners on new technologies, the organisation of work and the adaptability of the labour market, 1991; Reference guidelines for managing change and its social impact, 2003.

(5)  COM(2018) 246 final.

(6)  https://ifr.org/ifr-press-releases/news/robots-double-worldwide-by-2020.

(7)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(8)  Pozri najmä: https://www.techemergence.com.

(9)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(10)  Eurofound (2015), Automation, digitalisation and platforms: Implications for work and employment (Automatizácia, digitalizácia a platformy: Dosah na prácu a zamestnanosť), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(11)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1. 2016, s. 161.

(12)  Frey a Osborne, 2013; Bowles, 2014; Arntz, Gregory a Zierahn, 2016; Le Ru, 2016; McKinsey, 2016; OCDE, 2017; pozri aj prieskumné stanovisko CCMI/136 (Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 161).

(13)  http://www.oecd.org/employment/future-of-work/.

(14)  COM(2018) 237 final.

(15)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s 15.

(16)  Holandská vedecká rada pre vládnu politiku.

(17)  https://english.wrr.nl/latest/news/2015/12/08/wrr-calls-for-inclusive-robot-agenda.

(18)  Pozri práce Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci o „vznikajúcich rizikách“ (https://osha.europa.eu/sk/emerging-risks). Podľa agentúry sa „súčasné postupy a technické normy zamerané na ochranu zamestnancov pred rizikom práce so spolupracujúcimi robotmi budú musieť pri príprave na tento vývoj revidovať.“

(19)  COM(2018) 246 final.

(20)  Spoločný text UNICE, CEEP, UEAPME a ETUC, 16.10.2003.

(21)  Smernica 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve.

(22)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54; Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 15; Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7; Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30.

(23)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30.

(24)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

(25)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1; Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

(26)  Niekoľko európskych médií informovalo o pracovných podmienkach v istých logistických centrách, kde sú pracovníci úplne podriadení algoritmom, ktoré im zadávajú úlohy, ktoré majú v určenej lehote vykonať, a kde sa ich výkonnosť meria v reálnom čase.

(27)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

(28)  Cathy O’Neil, PhD (Harvard), vedecká pracovníčka v oblasti dát, Models are opinions embedded in mathematics (Modely sú názory zahalené do matematiky) (https://www.theguardian.com/books/2016/oct/27/cathy-oneil-weapons-of-math-destruction-algorithms-big-data).

(29)  Pozri najmä práce Nezávislého strediska pre ochranu osobných údajov (CNIL) vo Francúzsku, Comment permettre à l’homme de garder la main? Les enjeux éthiques des algorithmes et de l’intelligence artificielle (Ako zaručiť ľuďom kontrolu? Etické problémy algoritmov a umelej inteligencie).

https://www.cnil.fr/sites/default/files/atoms/files/cnil_rapport_garder_la_main_web.pdf).

(30)  Nariadenie (EÚ) č. 2016/679 (článok 88).

(31)  https://ifr.org/ifr-press-releases/news/robots-double-worldwide-by-2020.

(32)  COM(2018) 380 final.

(33)  https://www.parliament.uk/ai-committee.

(34)  http://www.enseignementsup-recherche.gouv.fr/cid128577/rapport-de-cedric-villani-donner-un-sens-a-l-intelligence-artificielle-ia.html.

(35)  https://www.eff.org/files/2018/02/20/malicious_ai_report_final.pdf.

(36)  http://nouvelles.umontreal.ca/article/2018/03/29/le-quebec-jette-les-bases-d-un-observatoire-mondial-sur-les-impacts-societaux-de-l-ia/.

(37)  Acemoglu, D., op.cit. Pozri tiež Eurofound (2015), Automation, digitalisation and platforms: Implications for work and employment (Automatizácia, digitalizácia a platformy: Dosah na prácu a zamestnanosť), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, s. 23: The risks comprise unwarranted optimism, undue pessimism and mistargeted insights (Riziko spočíva v bezdôvodnom optimizme, prehnanom pesimizme a nesprávnom pochopení).