Táto správa o misii zvýšeného dohľadu v Rumunsku sa predkladá Rade podľa článku -11 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1466/97 1 . Ako sa stanovuje v článku -11 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1466/97, predbežné zistenia uvedenej misie boli predtým zaslané rumunským orgánom na pripomienkovanie.

Rumunsko – postup pri značnej odchýlke

misia zvýšeného dohľadu, 27. – 28. septembra 2018

Správa

1. Úvod

Na Rumunsko sa postup pri značnej odchýlke vzťahuje od jari 2017. Rumunsko bolo prvým členským štátom, na ktorý sa začal vzťahovať postup pri značnej odchýlke. Prvý postup pri značnej odchýlke bol začatý na jar 2017 v dôsledku pozorovanej značnej odchýlky Rumunska od jeho strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016, keď štrukturálny deficit vzrástol na 2,1 % v porovnaní s 0,2 % HDP v roku 2015. Rada v júni 2017 vydala odporúčanie, v ktorom požiadala Rumunsko o štrukturálnu úpravu na úrovni 0,5 % HDP v roku 2017, čo je štandardná požiadavka na maticu úprav v „normálnych časoch“. V decembri 2017 Rada rozhodla, že Rumunsko v nadväznosti na jej odporúčanie Rady z júna 2017 neprijalo účinné opatrenia, keďže úsilie krajiny sa sústreďovalo výlučne na odvrátenie prekročenia referenčnej hodnoty celkového deficitu vo výške 3 % HDP. V decembri 2017 Rada vydala v rámci postupu pri značnej odchýlke druhé odporúčanie, v ktorom žiadala štrukturálnu úpravu na úrovni 0,8 % HDP v roku 2018. Rada v júni 2018 opätovne rozhodla, že Rumunsko v nadväznosti na jej odporúčanie z decembra 2017 neprijalo účinné opatrenia. Nariadenie (ES) č. 1466/97 neumožňuje vydať v rámci jedného postupu pri značnej odchýlke opätovné revidované odporúčanie. V júni 2018 preto – rovnako ako v decembri 2017 – platnosť postupu pri značnej odchýlke uplynula, pričom Rada prijala ďalšie rozhodnutie o neprijatí účinných opatrení.

V dôsledku značnej odchýlky Rumunska od postupu úprav smerom k jeho strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017 bol na jar 2018 začatý nový postup pri značnej odchýlke. Komisia 23. mája 2018 vydala pre Rumunsko varovanie a odporučila Rade, aby začala nový postup pri značnej odchýlke. Vo svojom odporúčaní schválenom 22. júna 2018 Rada požiadala Rumunsko, aby prijalo nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov nepresiahla úroveň 3,3 % v roku 2018 a 5,1 % v roku 2019. To zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave 0,8 % HDP v každom z uvedených rokov, čo je nad rámec štandardnej požiadavky založenej na matici úprav 0,5 % HDP v oboch rokoch. Rada vo svojom fiškálnom odporúčaní pre krajinu z roku 2018 na toto nové odporúčanie v rámci postupu pri značnej odchýlke priamo odkazovala. Rumunsko Radu 16. októbra 2018 informovalo o opatreniach prijatých v reakcii na odporúčanie v rámci postupu pri značnej odchýlke. Posúdenie opatrení, ktoré prijalo Rumunsko, Komisia prijala 21. novembra 2018.

V tejto správe sú prezentované zistenia Komisie vyplývajúce z misie zvýšeného dohľadu v Rumunsku, ktorá prebehla 27. a 28. septembra 2018. Misia sa uskutočnila na základe článku -11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97. Počas misie sa zástupcovia Komisie stretli s rumunským ministrom financií Eugenom Teodoroviciom, viceguvernérom Národnej banky Rumunska Liviu Voineom, členmi výborov senátu a parlamentu pre rozpočet a fiškálnu politiku a predsedom fiškálnej rady Rumunska Ionutom Dumitruom. Tak, ako pri minulých podobných misiách, bolo cieľom prediskutovať fiškálne opatrenia, ktoré plánujú orgány, zdôrazniť existenciu fiškálnych rizík a povzbudiť dodržiavanie súladu s odporúčaním vydaným v rámci postupu pri značnej odchýlke. Táto správa vychádza z informácií získaných pred misiou a počas nej.

2. Zistenia misie

Rumunské orgány udržiavajú celkový cieľový deficit na rok 2018 na úrovni tesne pod 3 % HDP, čo znamená, že nemajú v úmysle riadiť sa odporúčaním vydaným v rámci postupu pri značnej odchýlke. V opravnom rozpočte na rok 2018 („oprava“), ktorý bol uverejnený 3. septembra 2018, sa stále uvádza pôvodný cieľ na rok 2018, ktorým je celkový deficit 2,97 % HDP v hotovostnom vyjadrení, čo zodpovedá 2,96 % podľa ESA (časové rozlíšenie). To je mierne viac než konečný deficit v roku 2017. Hotovostný deficit verejnej správy za obdobie január – august 2018 však predstavoval približne 1,5 % HDP, čo je viac než dvojnásobok hodnoty za rovnaké obdobie roka 2017, čo bolo už aj tak viac než výsledok v predchádzajúcich rokoch. Minister financií potvrdil oficiálne rozpočtové ciele na rok 2018. Vysvetlil, že hlavným novým opatrením, o ktorom sa uvažuje na rok 2018, je reklasifikácia už realizovaných verejných investícií v rámci národného plánu pre miestny rozvoj (investície miestnych orgánov financované ústrednou vládou). Cieľom je, aby tieto investície získali spolufinancovanie z fondov Európskej únie, čím by sa zvýšili príjmy štátnej správy. Minister plánoval prediskutovať uvedený plán s príslušnými útvarmi Komisie. Zároveň dodal, že dúfa, že z fondov Únie na zdravie zvierat získa refundáciu výdavkov súvisiacich s chrípkou ošípaných a z Fondu solidarity Únie refundáciu núdzových výdavkov na tohoročné záplavy. Orgány zároveň uvažujú o daňovej amnestii. Podľa ministra by uvedené opatrenia mohli pomôcť znížiť deficit plánovaný na rok 2018. V misii sa zdôraznilo, že správa o prijatých opatreniach, ktorá sa mala prijať do 15. októbra 2018, musí obsahovať podrobnosti a vyčíslenie plánovaných opatrení.

Vláda plánuje znížiť v roku 2019 celkový deficit oproti roku 2018, no príslušné opatrenia stále neboli konkretizované. Minister financií potvrdil, že fiškálnym cieľom vlády na rok 2019 bol celkový deficit 2,58 % v hotovostnom vyjadrení a 2,38 % podľa ESA (časové rozlíšenie), čo sú rovnaké údaje, aké boli uvedené v konvergenčnom programe z roku 2018. Návrh rozpočtu na rok 2019, ktorý má vláda prijať v polovici, resp. koncom novembra, bude obsahovať podrobné údaje o tom, ako sa uvedené ciele majú dosiahnuť. Minister uvažuje aj o ďalších škrtoch DPH a spotrebných daní, konkrétne o znížení sadzby DPH pre reštaurácie a hotely a o zvrátení minulého zvýšenia spotrebných daní z palív. Minister je presvedčený o tom, že vďaka druhotným účinkom by uvedené škrty nepriamych daní nemali mať na deficit verejných financií významný vplyv. Argumentoval tým, že to tak bolo pri znížení sadzby DPH z 24 % na 9 % pre agropotravinárske výrobky v polovici roku 2015.

Návrh zákona o dôchodkoch predstavuje značné riziko nárastu fiškálneho deficitu v roku 2020 a ďalších rokoch. Tento návrh zákona ministerstvo práce nedávno uverejnilo na pripomienkovanie. Uvádza sa v ňom časový harmonogram zvyšovania dôchodkového veku (čo je hlavný parameter používaný na indexáciu dôchodkov) počínajúc rokom 2019, čím sa vykonáva program vlády. Návrhom zákona by sa zároveň od roku 2021 smerom nahor revidovali aj ďalšie dôchodkové parametre. V dôsledku toho by sa na základe vlastných výpočtov vlády verejné výdavky na starobné dôchodky do roku 2022 viac než zdvojnásobili (približne na 13,4 % HDP v roku 2022 oproti 6,8 % HDP v roku 2018).

V rámci misie došlo k výmene názorov s Národnou bankou Rumunska (NBR) o fiškálnej, makroekonomickej a finančnej situácii. Rada NBR pracuje na základe predpokladu, že deficit verejných financií by v roku 2018 nemal narásť nad 3 % HDP. Viceguvernér zároveň podotkol, že inflácia spotrebiteľských cien dosiahla vrchol v období máj – jún, čo bolo skôr, než sa očakávalo, a podľa predpokladov NBR by mala v roku 2019 klesnúť na 3,5 % a v roku 2020 na 3,0 %, teda pod cieľovú hodnotu inflácie. Zároveň zdôraznil, že finančný sektor v Rumunsku je oveľa silnejší než pred desiatimi rokmi.

Účastníci misie si vymenili názory na fiškálnu politiku s členmi parlamentných výborov pre rozpočtovú a fiškálnu politiku. Predseda spoločných výborov vysvetlil, že fiškálna expanzia od roku 2015 mala za cieľ podporiť hospodársky rast, čo sa aj podarilo, keďže Rumunsko bolo jedným z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev v Únii. Dodal, že prioritou vlády je zvrátiť a predchádzať ďalšiemu odlevu kvalifikovaných pracovníkov, a to zvyšovaním miezd v sektoroch zdravotníctva a školstva. Na druhej strane predseda súhlasil s obavami Komisie, ktoré sa týkajú prepadu verejných investícií v posledných rokoch. Účastníci misie na to reagovali slovami, že Komisia súhlasí s uvedenými cieľmi, no nesúhlasí s metódami ich dosahovania. Účastníci misie vyjadrili obavy týkajúce sa fiškálnej expanzie a poukázali na to, že uvedené ciele by sa dali dosiahnuť aj zefektívňovaním verejných výdavkov. Zástupca opozície vyjadril podobné obavy.

Fiškálna rada vyjadrila obavy o fiškálne vyhliadky. Podľa fiškálnej rady existujú významné riziká, že ak sa neprijmú vyrovnávacie fiškálne opatrenia, celkový cieľový deficit sa prekročí, a tým sa v roku 2018 prekročí aj prahová hodnota 3 % HDP uvedená v zmluve. V stanovisku fiškálnej rady k revízii návrhu rozpočtu zo septembra, ktoré je verejné, sa zdôrazňuje, že deficit v roku 2018 môže presiahnuť celkovú cieľovú hodnotu 2,97 % o 6 mld. RON (0,6 % HDP). Fiškálna rada má zároveň obavy o štruktúru verejných výdavkov. Bežné výdavky, najmä výdavky na zamestnancov, rýchlym tempom rastú na úkor verejných investícií, ktoré v roku 2017 ako podiel na HDP klesli na úroveň, ktorá je najnižšia od pristúpenia krajiny do EÚ. Uvedená štruktúra výdavkov vyvoláva obavy, pokiaľ ide o jej vplyv na dlhodobý rast. Navyše možno konštatovať, že zvyšovanie miezd vo verejnom sektore a starobných dôchodkov sa politicky ťažko ruší.