V Bruseli28. 11. 2018

COM(2018) 766 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Tretia správa o pokroku pri znižovaní objemu nesplácaných úverov a ďalšom znižovaní rizík v bankovej únii

{SWD(2018) 472 final}


OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE

Tretia správa o pokroku pri znižovaní objemu nesplácaných úverov a ďalšom znižovaní rizík v bankovej únii

Úvod

V súčasnej hospodárskej a finančnej situácii by mala Európska únia využiť príležitosť posilniť hospodársku a menovú úniu. V súlade s plánom Komisie zo 6. decembra 2017 na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie 1 , ako aj v súlade s Agendou lídrov 2 je dobudovanie bankovej únie naďalej jedným z kľúčových politických cieľov Únie. Dobudovaním bankovej únie sa ďalej posilní dôvera v bankový sektor a celkovo v hospodársku a menovú úniu. Zvýši sa tak odolnosť hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom, a to umožnením väčšieho cezhraničného rozdelenia rizika v súkromnom sektore.

Toto oznámenie je príspevkom k decembrovému zasadnutiu Európskej rady a samitu eurozóny v inkluzívnom formáte 27 členských štátov EÚ, na ktorom sa bude diskutovať o pokroku pri posilňovaní Európskeho mechanizmu pre stabilitu a dobudovaní bankovej únie vrátane ďalších krokov smerujúcich k európskemu systému ochrany vkladov, a to v súlade s vyhlásením júnového samitu eurozóny v inkluzívnom formáte. K tomuto pokroku by malo dochádzať súbežne s pokrokom v oblasti znižovania rizika.

Komisia vo svojom oznámení z 11. októbra 2017 3 zdôraznila, že banková únia by sa mala dobudovať súbežným dosiahnutím znižovania rizika a rozdelenia rizika, ako vyplýva z plánu Rady z júna 2016 4 . Znižovanie rizika a rozdelenie rizika sa navzájom dopĺňajú a posilňujú. K pokroku v rôznych oblastiach vrátane dohody o zabezpečovacom mechanizme pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, ako aj európskeho systému ochrany vkladov, by preto malo dôjsť súbežne.

Jednou z kľúčových oblastí, pokiaľ ide o znižovanie rizika v európskom bankovom sektore, je ďalšie znižovanie objemu nesplácaných úverov. Finančná kríza a na ňu nadväzujúca recesia viedli k zvýšeniu počtu dlžníkov, ktorí neboli schopní splácať úvery, keďže viac osôb a spoločností čelilo pretrvávajúcim platobným problémom a dokonca aj konkurzu. Týkalo sa to najmä členských štátov, ktoré čelili dlhodobej alebo hlbokej recesii. Mnohé banky následne zaznamenali nárast objemu nesplácaných úverov. Vysoký podiel nesplácaných úverov je aj naďalej dôležitou výzvou predovšetkým pre niektoré členské štáty. Nahromadený objem nesplácaných úverov môže negatívne ovplyvniť výkonnosť bánk. Po prvé, nesplácané úvery prinášajú banke menej príjmov než splácané úvery, čím znižujú rentabilitu banky a môžu spôsobiť straty, ktoré znížia kapitál banky. Po druhé, nesplácané úvery si vyžadujú značné množstvo ľudských aj finančných zdrojov banky. Znižuje sa tým schopnosť banky poskytovať úvery vrátane poskytovania úverov malým a stredným podnikom. V dôsledku tohto negatívneho dosahu na poskytovanie úverov zase klesá schopnosť podnikov investovať a konkrétne tak ovplyvňovať reálnu ekonomiku.

S cieľom znížiť nahromadený objem nesplácaných úverov Únia súhlasila s komplexným súborom opatrení uvedených v „akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe“ 5 , ktorý sa v súčasnosti vykonáva. Komisia v reakcii na túto potrebu a nad rámec plánu Rady z roku 2016 predložila v marci 2018 špecializovaný a komplexný balík opatrení s cieľom ďalej znižovať objem nesplácaných úverov. Rada takisto súhlasila s tým, že sa bude pravidelne vracať k otázke nesplácaných úverov a posudzovať pokrok dosiahnutý na základe hodnotenia Komisie. Toto oznámenie je treťou správou Komisie o pokroku v reakcii na očakávania Rady. Dopĺňa správu o pokroku v oblasti únie kapitálových trhov, ktorá bola takisto prijatá dnes.

1.ŠIRŠÍ KONTEXT: ZNIŽOVANIE RIZIKA V ÚNII

Únia a jej členské štáty posledných desať rokov usilovne pracovali na znižovaní rizika v bankovom sektore 6 . Od začiatku finančnej krízy sa prijal celý súbor opatrení, ktoré viedli k výraznému a praktickému posilneniu platobnej schopnosti bánk a ich pozícií týkajúcich sa likvidity a využívania pákového efektu, výraznému zlepšeniu riadenia v rámci bankového sektora, ako aj dohľadu nad ním, a značnému posilneniu riešiteľnosti krízovej situácie bánk. Priemerné podiely kapitálu Tier 1 7 v bankách eurozóny pod priamym dohľadom jednotného mechanizmu dohľadu vzrástli zo 14,18 % v 2. štvrťroku 2017 na 14,67 % v 2. štvrťroku 2018. Toto posilnenie kapitálových pozícií sa takisto premietlo do vyšších hodnôt ukazovateľov finančnej páky. Priemerná hodnota ukazovateľa finančnej páky 8 sa ďalej zvýšila z 5,08 % v 2. štvrťroku 2017 na 5,14 % v 2. štvrťroku 2018. Banky eurozóny si takisto udržali svoju odolnosť voči šokom likvidity, keďže ukazovateľ krytia likvidity mal naďalej stabilnú hodnotu 140,92 % v 2. štvrťroku 2018 v porovnaní s 142,79 % v 2. štvrťroku 2017. Toto všetko svedčí o tom, že sa v rámci eurozóny prijali rozhodné opatrenia na zníženie rizika. V dôsledku toho sa riziká riešia účinnejšie a rovnomernejšie. Na základe nedávneho stresového testu sa ďalej ukázalo, že vďaka snahám bánk vybudovať si v posledných rokoch svoje vlastné zdroje sa posilnila ich odolnosť a schopnosť vyrovnať sa s otrasmi, čím sa len zdôrazňuje finančné zdravie európskeho bankového systému.

Ako sa uvádza v oznámení o bankovej únii z roku 2017 9 a potvrdzuje sa v druhej správe o pokroku pri znižovaní objemu nesplácaných úverov 10 , Komisia predložila ďalšie podstatné a doplňujúce opatrenia na zníženie rizika a zvýšenie odolnosti európskeho bankového sektora. V novembri 2016 Komisia napríklad navrhla „balík na zníženie rizika“ v oblasti bankovníctva, významný legislatívny balík na preskúmanie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, smernice o kapitálových požiadavkách IV a nariadenia o kapitálových požiadavkách s cieľom naďalej znižovať zostávajúce riziká v bankovom sektore 11 . Komisia víta významný pokrok v trialógoch medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o tomto balíku, ktorý by mal pripraviť pôdu na dosiahnutie dohody do konca roka. Komisia v roku 2016 prijala aj návrh smernice o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, druhej šanci a opatreniach na zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia 12 . Účinné pravidlá týkajúce sa reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti majú skutočne kľúčový význam pri prevencii vzniku a znižovaní objemu nesplácaných úverov.



Tabuľka 1: Plnenie plánu dobudovania bankovej únie

 

OPIS POLITIKY

EURÓPSKY

PARLAMENT

RADA MINISTROV

1.

Európsky systém ochrany vkladov

2.

Reforma kapitálových požiadaviek

3.

Kapacita na absorpciu strát a rekapitalizáciu (nariadenie a smernica)

4.

Spoločný zabezpečovací mechanizmus

5.

Ďalší rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery vrátane efektívnejšieho vymáhania hodnoty

6.

Minimálne krytie strát pri problémovej expozícii

DOHODA JE MOŽNÁ ZA PREDPOKLADU SILNÉHO POLITICKÉHO ODHODLANIA VŠETKÝCH INŠTITÚCIÍ ÚNIE

2.Najnovší vývoj v oblasti nesplácaných úverov

V prvej polovici roku 2018 podiely nesplácaných úverov naďalej klesali. To zodpovedalo všeobecnému trendu zlepšenia v posledných rokoch a potvrdzovalo ho. Z najnovších údajov vyplýva, že hrubý podiel nesplácaných úverov vo všetkých bankách EÚ ďalej klesol medziročne o približne 1,2 percentuálneho bodu (pozri graf 1) na 3,4 % (2. štvrťrok 2018). Podiel nesplácaných úverov významných inštitúcií 13 sa počas rovnakého časového obdobia takisto znížil takmer o jeden percentuálny bod na 4,4 %. Tento podiel teda zaznamenáva klesajúci trend od 4. štvrťroku 2014. Z dodatočných zdrojov údajov v súvislosti s dlhodobejším trendom vyplýva, že podiel nesplácaných úverov sa opäť približuje k úrovni spred krízy (pozri graf 2). Podiel rezerv a opravných položiek 14 sa ďalej zlepšil a stúpol na 59 % (2. štvrťrok 2018).

Grafy 1 a 2: Podiel nesplácaných úverov v Únii

Podiel nesplácaných úverov klesol takmer vo všetkých členských štátoch. Medzi členskými štátmi však naďalej existujú značné rozdiely (pozri tabuľku 2). Na konci 2. štvrťroku 2018 malo 12 členských štátov podiel nesplácaných úverov nižší ako 3 %, pričom stále existovali členské štáty s podstatne vyššími podielmi – tri členské štáty mali podiely vyššie ako 10 %. Dokonca aj v členských štátoch s pomerne vysokými podielmi nesplácaných úverov je vo väčšine prípadov vidieť priaznivý a trvalý pokrok vďaka kombinácii politických opatrení a hospodárskeho rastu.

Toto znižovanie objemu nesplácaných úverov a ich podielov uľahčili rozhodnými opatreniami manažment bánk a tvorcovia politík, a to najmä v členských štátoch s pomerne vysokou úrovňou nesplácaných úverov. V rámci členských štátov existuje tendencia k ďalšiemu zlepšeniu postupov riadenia rizík (najmä v zraniteľných bankách) a posilneniu krytia nesplácaných úverov rezervami či opravnými položkami, a teda zlepšeniu kapitálových pozícií bánk. Napríklad v Španielsku po vyriešení krízovej situácie banky Banco Popular v roku 2017 urýchlili ostatné banky ozdravenie svojich súvah. Od konca roku 2015 naďalej klesá podiel nesplácaných úverov na Cypre, pričom sa v druhej polovici tohto roka očakáva ich prudký pokles, keďže sa z bankového systému odstráni značné portfólio nesplácaných úverov, a to aj na základe značného objemu predaja nesplácaných úverov. Ďalšie využívanie sekuritizačných schém nesplácaných úverov je takisto podnetom pre zníženie objemu nesplácaných úverov. V Taliansku bola v roku 2016 zavedená sekuritizačná schéma podporovaná štátnymi zárukami (známymi ako „Garanzia Cartolarizzazione Sofferenze“ alebo „GACS“), pričom v septembri 2018 bola predĺžená o ďalších šesť mesiacov. Viacero ďalších iniciatív v rámci trhovej infraštruktúry má takisto za cieľ podporu riešenia nesplácaných úverov. Napríklad v Portugalsku sú iniciatívy na podporu spolupráce medzi veriteľmi (na urýchlenie reštrukturalizácie úverov alebo predaja nesplácaných úverov) vítaným dodatkom k súboru politík.

Vo všeobecnosti sa od krízy výrazne zlepšilo prostredie, v ktorom môžu banky riešiť svoje nesplácané úvery. V dôsledku toho sú banky schopné vychádzať z obnovenej stability finančného systému, sčasti vďaka lepšiemu a jasnejšiemu regulačnému rámcu. Vďaka tejto stabilite môžu banky rozšíriť svoje interné kapacity na riadenie a riešenie nesplácaných úverov. V mnohých prípadoch začali banky tieto činnosti vykonávať prostredníctvom špecializovaných samostatných subjektov. Okrem tejto kapacity využili banky aj rozšírenie dostupných externých služieb v oblasti spravovania úverov, čo viedlo k zvýšenému externému zabezpečovaniu činností zameraných na riešenie nesplácaných úverov. Trh v oblasti spravovania nesplácaných úverov sa jednoznačne zväčšil a je v rámci celej Európy oveľa rozvinutejší.

V súlade s regulačnými zlepšeniami v období po kríze tak banky a ďalší účastníci trhu získali značné poznatky a skúsenosti v oblasti riešenia nesplácaných úverov. Stimulom pre tento dôležitý vývoj smerom k vyspelejšiemu prostrediu pre riešenie nesplácaných úverov bol stabilný rast predaja nesplácaných úverov a sekuritizácie nesplácaných úverov. Skutočne udržateľné riešenie zostávajúcich problémov súvisiacich s nesplácanými úvermi v Európe však závisí od ďalšieho úsilia, ktoré sa bude venovať inovačným a spoločným prístupom. Niektoré už na trhu vznikajú, keďže sa medzi rôznymi účastníkmi trhu vytvárajú komplexné partnerstvá, napríklad medzi bankami a špecializovanými správcami, ktorí sú tretími stranami. Vďaka tomu si môžu čoraz lepšie vymieňať poznatky a informácie. Takto môžu banky a ostatní účastníci trhu dosahovať ďalší pokrok v oblasti digitalizácie a iniciatív týkajúcich sa platforiem (napr. koordinácia veriteľov alebo archívy údajov). Tento vývoj má potenciál znížiť náklady na riadenie nesplácaných úverov a zjednodušiť prevod nesplácaných úverov z bánk na podniky, ktoré sú lepšie vybavené na to, aby znášali príslušné prevádzkové a finančné zaťaženie. Vďaka pokračujúcej špecializácii medzi účastníkmi trhu sa ďalej zvýši efektivita riadenia a riešenia nesplácaných úverov z rozličných tried aktív.

Tieto zlepšenia sú kľúčové na to, aby sa účinne vyriešil aktuálny objem nesplácaných úverov. Snahy sa zatiaľ výrazne sústredili na nesplácané úvery zabezpečené kolaterálom a – v menšej miere – na nezabezpečené maloobchodné nesplácané úvery. Veľkú časť zostávajúcej expozície tvoria nesplácané úvery korporáciám a malým a stredným podnikom, predovšetkým v tých členských štátoch, v ktorých nesplácané úvery boli skôr výsledkom hospodárskej recesie než krízy na trhoch s nehnuteľnosťami. Nesplácané úvery týkajúce sa korporácií a malých a stredných podnikov sú vo všeobecnosti rôznorodejšej povahy a ich riešenie môže byť často zložitejšie.

Dalo by sa povedať, že riadenie nesplácaných úverov sa nachádza v bode obratu. Z krízovej činnosti postupne dozrelo na štruktúrovanejší a funkčnejší prístup. Pokrok v oblasti obchodu, technológií a regulácie napreduje podľa predstáv, no musí byť naďalej podporovaný cielenými politickými rozhodnutiami na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni. Potom by mohol slúžiť ako odrazový mostík na to, aby sa tento systém rozvinul do plne udržateľnej štruktúry, prostredníctvom ktorej sa bude dať efektívne riešiť existujúci objem nesplácaných úverov, ako aj riadiť ich budúce hromadenie – a teda tomuto hromadeniu aj predchádzať.

Tabuľka 2: Nesplácané úvery a rezervy podľa členských štátov 15

 

Zdroj: Európska centrálna banka, konsolidované bankové údaje. Výpočty útvarov Komisie (GR FISMA).

Napriek tomuto povzbudivému pokroku nesplácané úvery naďalej predstavujú riziko pre hospodársky rast a finančnú stabilitu. Celkový objem nesplácaných úverov v celej Únii je naďalej na úrovni 820 miliárd EUR. 16 Štrukturálne prekážky naďalej bránia rýchlejšiemu poklesu objemu nesplácaných úverov. V niektorých prípadoch sú postupy reštrukturalizácie dlhu, platobnej neschopnosti a vymáhania dlhov, okrem ďalších prvkov, stále výraznou prekážkou, keďže sú naďalej pomalé a nepredvídateľné. V niektorých členských štátoch sa zvyšuje aktivita na sekundárnych trhoch pre nesplácané úvery podporovaná príslušnými politickými opatreniami (ako už bolo uvedené), hoci stále nestačí na to, aby značne prispela k snahám o zníženie nesplácaných úverov na štrukturálnom základe. Napriek tomu je rozvoj sekundárneho trhu povzbudivý, keďže si vo viacerých členských štátoch udržal trvalú dynamiku, pričom banky predávali veľké portfólia. Zvyšuje sa záujem investorov, ako aj objem transakcií súvisiacich s nesplácanými úvermi.

3.Pokrok vo vykonávaní akčného plánu Rady

Rada vo svojom akčnom pláne súhlasila, že sa bude pravidelne vracať k otázke nesplácaných úverov, aby zhodnotia ich vývoj v Únii a posúdila pokrok dosiahnutý pri vykonávaní akčného plánu, a to na základe hodnotenia Komisie. V tomto oddiele sa uvádza podrobné hodnotenie rôznych prvkov akčného plánu 17 . Z tabuľky 3 vyplýva, že sa podnikli dôležité kroky smerom k úplnému vykonávaniu akčného plánu.

Tabuľka 3: Pokrok vo vykonávaní akčného plánu

1.Výklad existujúcich právomocí v oblasti dohľadu v právnych predpisoch EÚ, pokiaľ ide o krytie nesplácaných úverov rezervami či opravnými položkami

Komisia poskytla požadovaný výklad v správe o preskúmaní jednotného mechanizmu dohľadu zverejnenej 11. októbra 2017. Objasnila v nej, že na základe právnych predpisov Únie, predovšetkým článku 16 ods. 2 písm. d) nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu 18 a článku 104 ods. 1 písm. d) smernice o kapitálových požiadavkách IV 19 , majú orgány dohľadu právomoci ovplyvniť koncepciu tvorby rezerv banky, pokiaľ ide o nesplácané úvery v medziach platného účtovného rámca, a v prípade vlastných zdrojov si v jednotlivých prípadoch náležite uplatňovať osobitné úpravy (odpočty a podobné úpravy).

2.Riešenie potenciálneho nedostatočného krytia rezervami či opravnými položkami prostredníctvom automatickej a časovo vymedzenej tvorby rezerv a opravných položiek

Komisia ako súčasť svojho balíka návrhov týkajúcich sa nesplácaných úverov, ktorý predložila v marci 2018, navrhla nariadenie, ktorým sa mení nariadenie o kapitálových požiadavkách a v ktorom sa zavádzajú spoločné minimálne úrovne krytia pre novovzniknuté úvery, ktoré sa stanú nesplácanými úvermi. Ak banka nespĺňa príslušnú minimálnu úroveň, uplatnia sa odpočty z jej vlastných zdrojov. O návrhu sa v súčasnosti diskutuje v Rade a Európskom parlamente. Rada sa dohodla na svojej rokovacej pozícii a Komisia vyzýva Parlament, aby postupoval rovnako, aby sa mohla prijať konečná dohoda pred koncom súčasného funkčného obdobia.

3.Rozšírenie platnosti usmernení jednotného mechanizmu dohľadu o nesplácaných úveroch na menšie banky (ktoré nie sú pod priamym dohľadom)

Európska centrálna banka v rámci svojho výkonu dohľadu úzko spolupracovala s Európskym orgánom pre bankovníctvo s cieľom dokončiť nedávno zverejnené usmernenia týkajúce sa riadenia problémových expozícií (pozri bod 4). Tieto usmernenia by mali uplatňovať všetky úverové inštitúcie v Únii. Primerane by ich mali uplatňovať aj menej systematické inštitúcie, a to v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

4.Prijatie celoeurópskych usmernení týkajúcich sa problémových expozícií

Európsky orgán pre bankovníctvo zverejnil v októbri 2018 Usmernenia o riadení problémových expozícií a expozícií s pozmenenou splatnosťou pre banky a orgány dohľadu. Cieľom týchto usmernení je účinné a efektívne riadenie a udržateľné znižovanie nesplácaných úverov v súvahách bánk. Očakáva sa, že na základe týchto usmernení si banky vytvoria stratégie zamerané na problémové expozície, ako aj vhodné riadiace a prevádzkové opatrenia. Tieto stratégie a opatrenia podliehajú posúdeniu orgánmi dohľadu v zmysle procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu. Tieto usmernenia by sa mali uplatňovať od 30. júna 2019.

5.Nové usmernenia o vzniku úverov, monitorovaní a vnútornej správe bánk

Európsky orgán pre bankovníctvo pripravuje usmernenia o vzniku úverov a monitorovaní. Navrhované usmernenia by sa mali týkať vnútornej správy bánk v súvislosti s úverovým rizikom, posudzovania úverovej bonity dlžníkov 20 , oceňovania kolaterálu a činností bánk v oblasti monitorovania úverového rizika zahŕňajúcich rôzne triedy aktív a protistrany. Vzhľadom na rozsah témy a jej súvis s rámcom ochrany spotrebiteľov, napr. pri posudzovaní úverovej bonity perspektívnych dlžníkov, môže príprava návrhu komplexného súboru usmernení istý čas trvať. Potenciálna interakcia so zainteresovanými stranami v oblasti ochrany spotrebiteľov týkajúca sa tohto bodu môže spôsobiť oneskorenie predloženia návrhu usmernení. Európsky orgán pre bankovníctvo plánuje prediskutovať návrh konzultačného dokumentu týkajúceho sa usmernení o vzniku úverov a monitorovaní na zasadnutí Rady orgánov dohľadu začiatkom roku 2019 a zverejniť konzultačný dokument neskôr v tom istom roku.

6.Vyvinutie makroprudenciálnych prístupov na predchádzanie hromadeniu nesplácaných úverov v budúcnosti

Európsky výbor pre systémové riziká plánuje do konca roka 2018 dokončiť správu o makroprudenciálnych prístupoch na predchádzanie vzniku problémov súvisiacich s nesplácanými úvermi v celom systéme. V správe sa takisto starostlivo posudzujú procyklické účinky opatrení zameraných na riešenie objemu nesplácaných úverov a možné dôsledky na finančnú stabilitu. Medzičasom poradný vedecký výbor Európskeho výboru pre systémové riziká zverejnil v septembri 2018 svoj príspevok k danej téme. Jedným z kľúčových aspektov, ktorý sa skúmal, bola optimálna rýchlosť a spôsob riešenia nesplácaných úverov na úrovni celého systému.

7.Zvýšené požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite aktív a o nesplácaných úveroch týkajúce sa všetkých bánk

Európsky orgán pre bankovníctvo pripravil Usmernenia o zverejňovaní informácií o problémových expozíciách a expozíciách s pozmenenou splatnosťou. Cieľom týchto usmernení je stanoviť spoločný obsah a jednotný formát zverejňovania informácií o problémových expozíciách, expozíciách s pozmenenou splatnosťou a zabavených aktívach, ktoré by mali poskytovať banky 21 . Ich cieľom je zosúladiť aspekty zverejňovania informácií pre všetky inštitúcie v rámci Únie so súčasnými odporúčaniami pre banky uvedenými v usmernení jednotného mechanizmu dohľadu. Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil verejnú konzultáciu a očakáva sa, že konečné znenie usmernení bude zverejnené vo 4. štvrťroku 2018. Usmernenia by sa mali uplatňovať od 31. decembra 2019.

8.Zlepšenie poskytovania požadovaných podkladových informácií zo strany bánk o úverových expozíciách v bankovej knihe

Európsky orgán pre bankovníctvo zverejnil v decembri 2017 vzory monitorovania podkladových informácií o úveroch s cieľom posilniť dátovú infraštruktúru jednotnými a štandardizovanými údajmi o nesplácaných úveroch. Tieto vzory nie sú súčasťou podávania správ orgánom dohľadu, no bankám a investorom sa odporúča, aby na obchodné transakcie používali tieto štandardizované vzory určené pre nesplácané úvery 22 . Tieto vzory obsahujú informácie o úveroch, protistranách v súvislosti s úvermi a o poskytnutom kolateráli. Po zverejnení vzorov sa v prvej polovici roku 2018 uskutočnilo dodatočné testovanie s aktuálnymi údajmi. Vďaka využívaniu vzorov rôznymi inštitúciami a vďaka kontaktu Európskeho orgánu pre bankovníctvo so zainteresovanými stranami získal orgán ďalšiu spätnú väzbu a v septembri 2018 zverejnil revidovanú verziu. Vďaka spolupráci orgánu s odvetvím sa potvrdilo, že v súčasnosti využívajú tieto vzory pri svojich transakciách rôzni účastníci trhu.

9.Posilnenie dátovej infraštruktúry v oblasti nesplácaných úverov a zváženie vytvorenia platforiem pre transakcie nesplácaných úverov

Platforma pre transakcie nesplácaných úverov v rámci celej Únie by bola elektronickým trhom, na ktorom si môžu držitelia nesplácaných úverov – banky a nebankoví veritelia – a potenciálni investori vymieňať informácie a obchodovať. Vďaka takejto platforme sa na sekundárnom trhu pre nesplácané úvery môže podariť vyriešiť niekoľko súčasných príčin zlyhania trhu vrátane asymetrie informácií medzi predajcami a nákupcami a vysokých transakčných nákladov. V dôsledku toho by banky mohli zvýšiť predaj a dosiahnuť vyššie predajné ceny, než je v súčasnosti možné, investorom by sa uľahčil prístup na trhy s nesplácanými úvermi a banky by sa tak mohli zbaviť nesplácaných úverov a rýchlejšie ozdraviť svoje súvahy. Takáto platforma by mohla pomôcť pri riešení súčasného objemu nesplácaných úverov a byť stálym kanálom na efektívnu likvidáciu budúcich nesplácaných úverov hneď ako vzniknú. V tomto smere by to mohla byť dôležitá a zároveň nízkonákladová investícia do infraštruktúry, vďaka ktorej by sa v budúcnosti predišlo hromadeniu veľkého objemu nových nesplácaných úverov. Mohla by byť preto hlavným nástrojom, ktorým by sa prispelo k udržateľnému riešeniu otázky nesplácaných úverov v Európe.

Rada vyzvala Európsku centrálnu banku, Európsky orgán pre bankovníctvo a Komisiu, aby zvážili vytvorenie platformy pre transakcie nesplácaných úverov s cieľom podnietiť rozvoj sekundárnych trhov. K tomuto oznámeniu je preto pripojený pracovný dokument útvarov Komisie o možnom vytvorení takejto platformy pre transakcie, ktorý vypracovala Komisia spoločne s Európskou centrálnou bankou a Európskym orgánom pre bankovníctvo. Načrtáva sa v ňom stanovisko útvarov Komisie k tomu, ako by mali v praxi fungovať opatrenia zamerané na takýto nástroj.

Komisia dnes takisto pozvala zainteresované strany z odvetvia k okrúhlemu stolu, aby začali pracovať na príprave platforiem pre nesplácané úvery v rámci celej Únie. Komisia požiada zainteresované strany, aby sa do jari 2019 dohodli na konkrétnej podobe vytvorenia a vydania odvetvových noriem pre európske platformy pre nesplácané úvery. Komisia bude spolu s Európskou centrálnou bankou a Európskym orgánom pre bankovníctvo naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní prijímania potrebných krokov na podporu vzniku platforiem pre nesplácané úvery v rámci celej Únie.

10.Vytvorenie koncepcie pre vnútroštátne správcovské spoločnosti

Útvary Komisie v úzkej spolupráci s Európskou centrálnou bankou, Európskym orgánom pre bankovníctvo a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií zverejnili ako súčasť balíka opatrení týkajúcich sa nesplácaných úverov z marca 2018 technickú koncepciu zriadenia vnútroštátnej správcovskej spoločnosti. V nezáväznej koncepcii sa členským štátom, ktoré o to prejavia záujem, poskytujú usmernenia týkajúce sa reštrukturalizácie ich bánk prostredníctvom vytvorenia vnútroštátnych správcovských spoločností (alebo iných opatrení zameraných na nesplácané úvery), ak ich budú považovať za potrebné, a to v plnom súlade s pravidlami EÚ v oblasti bankovníctva a štátnej pomoci.

11.Rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery

Ako súčasť svojho balíka opatrení týkajúcich sa nesplácaných úverov z marca 2018 Komisia takisto navrhla smernicu o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu. Jedným z cieľov návrhu je ďalší rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery, a to harmonizáciou požiadaviek a vytvorením jednotného trhu pre spravovanie úverov a prevod bankových úverov tretím stranám v celej Únii. Návrh je v súčasnosti predmetom diskusie v Európskom parlamente a Rade. Komisia vyzýva na ukončenie týchto rokovaní pred koncom súčasného funkčného obdobia.

12.Referenčné porovnávanie efektívnosti vnútroštátnych režimov na vymáhanie úverov (vrátane režimov platobnej neschopnosti) z pohľadu veriteľa banky

Riadeniu nesplácaných úverov by prospeli efektívnejšie a predvídateľné rámce vymáhania úverov a platobnej neschopnosti. Útvary Komisie preto vykonávajú referenčné porovnávanie vnútroštátnych režimov na vymáhanie úverov, ktoré zahŕňa individuálne a kolektívne vymáhanie pohľadávok, ako aj insolvenčné konanie. Cieľom je získať spoľahlivý obraz o oneskoreniach a mierach návratnosti hodnoty, ktorým banky čelia, keď sú dlžníci v platobnej neschopnosti. Tieto výsledky sú silne ovplyvnené kapacitami súdnych orgánov v príslušných členských štátoch. Pokrok v referenčnom porovnávaní vrátane otázky nedostatočného prístupu k zmysluplným údajom sa prezentoval a prediskutoval s členskými štátmi na zasadnutiach 21. februára a 20. júna 2018.

13.Zameranie sa na otázky platobnej neschopnosti v rámci európskeho semestra

Problémy vo vnútroštátnych rámcoch platobnej neschopnosti korporácií sú dlhodobou témou v rámci európskeho semestra. Analyzovali sa vo viacerých správach o krajine, pričom k tejto konkrétnej téme bolo prijatých viacero odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V rôznych rokoch od roku 2013 dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa otázok platobnej neschopnosti dvanásť členských štátov: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. V roku 2018 boli prijaté odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa platobnej neschopnosti v prípade šiestich členských štátov: Bulharska, Cypru, Talianska, Lotyšska, Portugalska a Slovinska. Otázky platobnej neschopnosti sa budú analyzovať aj v aktuálnom európskom semestri v správach o jednotlivých krajinách na rok 2019. V máji 2019 vydá Komisia svoje odporúčania Rade týkajúce sa odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

14.Ďalšia analýza možného posilnenia ochrany zabezpečených veriteľov

Ako súčasť svojho marcového balíka opatrení týkajúcich sa nesplácaných úverov Komisia navrhla smernicu o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu. Jedným z cieľov návrhu je umožnenie zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu, ak sa na ňom veritelia a dlžníci vopred dohodnú (ale nie v prípade spotrebiteľských úverov). Návrh je v súčasnosti predmetom diskusie v Európskom parlamente a Rade. Komisia vyzýva na ukončenie týchto rokovaní pred koncom súčasného funkčného obdobia.

4.Záver

Ako jasne vyplýva z tejto správy o pokroku, riziko v bankovom sektore EÚ sa naďalej znižuje stabilným tempom, pričom sa dosiahol značný pokrok. Táto správa o pokroku je preto dôležitým príspevkom k decembrovému zasadnutiu Európskej rady a samitu eurozóny v inkluzívnom formáte 27 členských štátov EÚ, na ktorom sa bude diskutovať o posilňovaní Európskeho mechanizmu pre stabilitu a dobudovaní bankovej únie vrátane ďalších krokov smerujúcich k európskemu systému ochrany vkladov. Pokrok v týchto otázkach je aktuálne veľmi naliehavý a mal by sa dosiahnuť súbežne s pokrokom v oblasti znižovania rizika.

Ako sa jasne uvádza v správe o pokroku, objem nesplácaných úverov v Únii naďalej klesá. Tento silný klesajúci trend je veľmi povzbudivý, ale v niektorých členských štátoch je vysoký podiel nesplácaných úverov naďalej problémom.

Významným krokom pri riešení tohto problému bol akčný plán schválený Radou v júli 2017. V jeho vykonávaní sa dosiahol značný pokrok. Aby však bolo možné riešiť nesplácané úvery čo najúčinnejšie, akčný plán by mali plne vykonávať všetci aktéri. To je kľúčové pri riešení otázky vysokého objemu nesplácaných úverov nielen z hľadiska znižovania existujúceho objemu na udržateľnú úroveň, ale aj z hľadiska predchádzania opätovnému hromadeniu v budúcnosti.

Komisia vyzýva predovšetkým Parlament a Radu, aby sa čo najskôr dohodli na „balíku na zníženie rizika“ v oblasti bankovníctva, ako aj na všetkých prvkoch komplexného balíka legislatívnych opatrení navrhnutých v marci 2018 na riešenie nesplácaných úverov. Tento balík je spolu so značným pokrokom v znižovaní objemu nesplácaných úverov, ktorý sa dosiahol v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo, Európskou centrálnou bankou a Európskym výborom pre systémové riziká, nevyhnutný na podporu prebiehajúceho kolektívneho úsilia znížiť zostávajúce riziko v európskom bankovom sektore, a najmä pripraviť pôdu na dobudovanie bankovej únie.

(1)      COM(2017) 821.
(2)       http://www.consilium.europa.eu/media/21594/leaders-agenda.pdf .
(3)       https://ec.europa.eu/info/publications/171011-communication-banking-union_en .
(4)       http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/06/17/conclusions-on-banking-union/ .
(5)       https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/07/11/conclusions-non-performing-loans/ .
(6)      Pozri aj: „Monitorovacia správa o ukazovateľoch znižovania rizík“: https://www.consilium.europa.eu/media/37029/joint-risk-reduction-monitoring-report-to-eg_november-2018.pdf .
(7)      Podiel kapitálu Tier 1 je podiel vlastného kapitálu Tier 1 banky – t. j. jej vlastného kapitálu a zverejnených rezerv – k jej celkovým rizikovo váženým aktívam.
(8)      T. j. úplný ukazovateľ finančnej páky (kapitál Tier 1 vydelený celkovými aktívami banky), ktorý sa počíta prísnejším spôsobom a predkladá sa do roku 2019, keď sa končí prechodné obdobie. Zmierňujúci účinok prechodného obdobia vykonávania sa neberie do úvahy.
(9)      COM(2017) 592 z 11. októbra 2017.
(10)      COM(2018) 133 zo 14. marca 2018.
(11)       http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-3731_sk.htm .
(12)      COM(2016) 0723 – 2016/0359 (COD).
(13)      T. j. úverové inštitúcie, nad ktorými má priamy dohľad Európska centrálna banka v rámci svojho výkonu dohľadu.
(14)      Tento podiel je ukazovateľom objemu finančných prostriedkov, ktoré si banka odložila na pokrytie strát z úverov.Zdroj: Európska centrálna banka. Z dôvodu nedostupnosti údajov o rezervách a opravných položkách pre úvery sa podiel rezerv a opravných položiek pre EÚ vypočítal započítaním znížených hodnôt a nesplácaných úverov pre všetky dlhové nástroje (úvery a dlhové cenné papiere).
(15)      Poznámky: Číselné údaje zodpovedajú domácim úverovým inštitúciám a dcérskym spoločnostiam a pobočkám kontrolovaným zo zahraničia. * Údaje týkajúce sa daného sektora nie sú dostupné pre EÚ, Maltu (t. j. 2. štvrťrok 2018) a Španielsko (t. j. 2. štvrťrok 2017). Údaje týkajúce sa daného sektora (t. j. celková expozícia voči domácnostiam a nefinančným korporáciám) sú pre Bulharsko, Nemecko a Maďarsko dostupné len v účtovnej hodnote.** Údaje o rezervách a opravných položkách pre úvery nie sú dostupné pre Bulharsko, Nemecko, Španielsko (s výnimkou 2. štvrťroku 2018), Maďarsko a EÚ. V týchto prípadoch sú číselné údaje založené na znížených hodnotách pre všetky dlhové nástroje (t. j. úvery a dlhové cenné papiere).
(16)      Zdroj: Európska centrálna banka.
(17)      V tomto hodnotení sa čiastočne vychádza z príspevkov od Európskej centrálnej banky, Európskeho výboru pre systémové riziká a Európskeho orgánu pre bankovníctvo.
(18)      Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu).
(19)      Smernica 2013/36/EÚ (smernica o kapitálových požiadavkách IV).
(20)      Európsky orgán pre bankovníctvo bude musieť zohľadniť prebiehajúce hodnotenie smernice o spotrebiteľských úveroch, ktoré vykonáva Komisia, aby sa zabránilo zasahovaniu, pokiaľ ide o ustanovenie smernice o posúdení úverovej bonity dlžníkov. Hodnotenie smernice o spotrebiteľských úveroch bolo oznámené v pracovnom programe Komisie na rok 2019 [pozri prílohu II ku COM(2018) 800 final].
(21)      Na základe týchto usmernení sa rozširuje rozsah pôsobnosti usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo k požiadavkám na zverejňovanie informácií podľa ôsmej časti nariadenia o kapitálových požiadavkách (EBA GL2016 11) zverejnených v decembri 2016.
(22)      Na základe vzorov Európskeho orgánu pre bankovníctvo pre transakcie nesplácaných úverov podľa špecifických tried aktív sa umožnilo podávanie správ o jednotlivých úveroch na tej najpodrobnejšej úrovni, pričom tieto vzory obsahujú 450 údajových bodov relevantných pre ocenenie a hĺbkovú analýzu transakcií nesplácaných úverov.