EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 11. 2018
COM(2018) 757 final
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU
o rozvoji rastlinných bielkovín v Európskej únii
1 Úvod
Výroba a získavanie rastlinných bielkovín pre agropotravinárske odvetvie vyvoláva opakovane politickú diskusiu na úrovni EÚ. Táto správa má splniť záväzok Komisie prijatý počas procesu prijímania nariadenia (EÚ) 2017/2393, že preskúma stav ponuky a dopytu týkajúci sa rastlinných bielkovín v EÚ a že preskúma možnosti ďalšieho rozvoja ich hospodársky a environmentálne zodpovednej produkcie.
Európsky parlament ďalej v apríli 2018 prijal správu, v ktorej požaduje európsku stratégiu na podporu európskych bielkovinových plodín 1 .
V tejto správe sa sumarizuje práca, ktorú vykonala Komisia ako odpoveď na tento záväzok analyzovaním bielkovinového sektoru v EÚ. Na tomto procese sa zainteresované strany a zástupcovia členských štátov zúčastnili prostredníctvom prieskumu; štyroch odborných seminárov v Belgicku, Rumunsku, vo Francúzsku a v Holandsku; dvojstranných diskusií v členských štátoch a aj prostredníctvom externej štúdie o trhovom potenciáli rastlinných bielkovín vypestovaných v EÚ.
2 Ponuka rastlinných bielkovín v EÚ a dopyt po nich
Správa sa zameriava na bielkovinové rastliny s obsahom surových bielkovín viac ako 15 % (olejnaté semená: semená repky olejnej, slnečnicové semená a sójové bôby; strukoviny: fazuľa, hrach, šošovica, lupina atď.; a kŕmne strukoviny: hlavne lucerna siata a ďatelina), ktoré predstavujú približne štvrtinu celkovej ponuky surových rastlinných bielkovín v EÚ.
Hoci obilniny významne prispievajú k celkovej ponuke rastlinných bielkovín EÚ, nie sú zahrnuté v tejto správe z dôvodu nízkeho obsahu bielkovín. Trávny porast rovnako významne prispieva k celkovej ponuke rastlinných bielkovín EÚ, no z dôvodu malého významu pre trh tiež nie je zahrnutý v tejto správe.
Dopyt EÚ po rastlinných bielkovinách bol v období rokov 2016 – 2017 v objeme 27 miliónov ton surových bielkovín (graf 1). Trh s krmivom je zďaleka najdôležitejším odbytiskom (93 % objemu 2 ) a väčšinou ide o múčky z olejnatých semien 3 .
Graf 1 Používanie bielkovín v EÚ v období rokov 2016 – 2017 a ich zdroje (v miliónoch ton surových bielkovín)
Zdroj: Komisia EÚ. „Všetko“ zahŕňa múčku, semená a bôby.
V závislosti od zdroja bielkovín miera sebestačnosti EÚ značne kolíše (repka olejná 79 %, slnečnica 42 %, sója 5 %). V dôsledku toho EÚ ročne dováža približne 17 miliónov ton surových bielkovín (z toho je 13 miliónov ton založených na sóji a zodpovedá 30 miliónom ton ekvivalentu sóje) hlavne z Brazílie, Argentíny a USA. Európska únia dováža aj 1,5 milióna ton surových bielkovín zo slnečnice a až jeden milión ton repky olejnej hlavne z Ukrajiny.
Plocha pestovania sóje sa od reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2013 v EÚ zdvojnásobila na takmer jeden milión ha s výrobou EÚ v objeme 2,8 milióna ton v roku 2018. Hlavnými producentmi sóje sú Taliansko, Francúzsko a Rumunsko.
V oblasti produkcie strukovín sa zaznamenal podobný pozitívny trend: od roku 2013 sa výroba v EÚ takmer strojnásobila a v roku 2018 dosiahla 6 miliónov ton (2,6 milióna ha). Hlavnými strukovinami sú hrach poľný a bôb obyčajný, pričom šošovica a cícer sa pestujú len na obmedzenej ploche. Francúzsko, Španielsko a Litva sú hlavnými výrobcami hrachu poľného. V Spojenom kráľovstve a Francúzsku sa pestuje bôb obyčajný.
Pokiaľ ide o semeno repku olejnú – hlavné olejnaté semeno pestované v EÚ –, plocha sa od roku 2003 do roku 2018 zvýšila o 66 % zo 4,1 na 6,8 milióna ha. Výroba v EÚ dosiahla 20 miliónov ton – stimuluje ju najmä dopyt po bionafte (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie). Jej vedľajší produkt (múčka z repky olejnej) je dôležitým zdrojom krmiva bohatého na bielkoviny. Hlavnými výrobcami repky olejnej sú Francúzsko, Nemecko a Poľsko.
Graf 2 Plochy členských štátov, na ktorých sa pestovali bielkovinové plodiny v roku 2017
Potravinový trh s rastlinnými bielkovinami je menší (7 % objemu), ale potenciálne značne ziskovejší. V roku 2017 sa v EÚ spotrebovali takmer 3 milióny ton: hrach, bôb obyčajný, šošovica, cícer, iné strukoviny a sója. Európska únia dováža približne jeden milión ton strukovín pre potraviny, najmä cícer a šošovicu. V prípade hrachu poľného a bôbu obyčajného je EÚ čistým vývozcom.
3 Vývoj trhových segmentov v EÚ
Trh s rastlinnými bielkovinami má tri rôzne segmenty: bežné krmivo, vysokohodnotné krmivo a potraviny – každý segment má svoje hospodárske, sociálne a environmentálne špecifiká.
3.1Bežná kŕmna zmes
Trh s kŕmnymi zmesami je zďaleka najväčším trhom s rastlinnými bielkovinami. Dve tretiny tohto trhu sú pre hydinu (35 %) a ošípané (33 %), zatiaľ čo prežúvavce (hovädzí dobytok, ovce, kozy) predstavujú 28 % 4 . Krmivo pre hydinu a mliekový dobytok je hlavnou hnacou silou ročného rastu 1 % (Graf 3), zatiaľ čo krmivo pre ošípané stagnuje.
Predpokladá sa, že rýchlosť rastu zostane pozitívna do roku 2030 5 , aj keď len na úrovni 0,3 % ročne.
Graf 3 Spotreba kŕmnych zmesí v EÚ (2004 – 2017)
Zdroj: FEFAC Výroba kŕmnych zmesí (1989 – 2017)
Trh s bežnými kŕmnymi zmesami sa veľmi riadi cenou. Chovatelia hospodárskych zvierat sa zameriavajú na hodnotu za peniaze, aby splnili výživové potreby svojich zvierat (obsah bielkovín a aminokyselín).
Sójová múčka je významnou zložkou v kŕmnych zmesiach z dôvodu svojho vysokého obsahu bielkovín (vyše 40 %), obsahu aminokyselín a celoročnej dostupnosti, čo obmedzuje potrebu častej zmeny zloženia. Rastové vyhliadky rastlinných bielkovín vypestovaných v EÚ sú obmedzené na trh s bežnými kŕmnymi zmesami.
Graf 4 Predpokladaná rýchlosť rastu živočíšnych výrobkov v EÚ 2017 – 2030, celková a podľa regiónov
Tento presun by mohol stimulovať dopyt po rastlinných bielkovinách vypestovaných v EÚ, lebo tieto regióny zodpovedajú najväčším oblastiam výroby týchto plodín.
Zdroj: Strednodobé vyhliadky EÚ pre poľnohospodárstvo v roku 2018 (pripravuje sa)
3.2Prémiové krmivo
Spotrebitelia v EÚ si čoraz viac všímajú spôsob výroby živočíšnych výrobkov. Požadujú vyššie normy, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, vplyv na životné prostredie (zmena klímy/odlesňovanie), druh výroby [na základe ekologického alebo geneticky nemodifikovaného krmiva (ďalej len „krmivo bez GMO“), regionálne dodávateľské reťazce].
V reakcii na vyššiu uvedomelosť spotrebiteľov vznikli v EÚ rôzne prémiové trhové segmenty s krmivom.
Tabuľka 1 Podiel krmiva bez GMO vo vybraných členských štátoch (2012)
|
Členský štát |
Hydina |
Ošípané |
Hovädzí dobytok |
Spolu |
|
Nemecko |
49 % |
9 % |
||
|
Spojené kráľovstvo |
28 % |
|||
|
Maďarsko |
100 % |
100 % |
100 % |
|
|
Taliansko |
15 % |
5 % |
11 % |
|
|
Francúzsko |
10 % |
7 % |
19 % |
|
|
Švédsko |
100 % |
100 % |
91 % |
|
|
Rakúsko |
85 % |
5 % |
56 % |
|
|
Poľsko |
5 % |
|||
|
Írsko |
38 % |
|||
|
Dánsko |
28 % |
|||
|
EÚ |
19 % |
5 % |
8 % |
11 % |
|
Zdroj: Trhy s krmivom bez GMO,
|
||||
Tento trend je najviditeľnejší pre výrobky zo zvierat, ktoré boli kŕmené krmivom bez GMO: Napríklad v Nemecku bol v roku 2012 podiel krmiva hovädzieho dobytka bez GMO 9 % (tabuľka 1) a mlieko s osvedčením VLOG 6 dosiahlo v roku 2017 trhový podiel vyše 40 %. V Rakúsku je vývoj podobný pre rôzne sektory hospodárskych zvierat.
V tejto fáze je však hlbšia analýza tohto vývoja, žiaľ, náročná z dôvodu nedostatku úplných údajov o segmentoch s prémiovým krmivom na úrovni EÚ.
Graf 5 Situácia na rakúskom trhu
Vznikajú tak hospodárske príležitosti pre krmivo vypestované v EÚ, ktoré je, samozrejme, bez GMO. Cenová prirážka pre sóju bez GMO je približne 80 – 100 EUR za tonu, čiastočne slúži na pokrytie nižších výnosov a vyšších nákladov, je to však aj reakcia na obmedzenú dostupnosť. Len 9 miliónov ton obchodovaných globálne je bez GMO 7 , čo predstavuje 6 % celosvetového obchodu so sójou.
Ekologická výroba vykazuje takisto vysokú rýchlosť rastu živočíšnej výroby EÚ vďaka rastu dopytu priemerne o viac ako 10 % ročne.
SK: Zdroj: Prípadová štúdia – Rakúsko, Agrosynergy (2018, pripravuje sa)
Graf 6 Ročná rýchlosť rastu ekologickej živočíšnej výroby EÚ
Zdroj: Eurostat
V roku 2016 boli 3 % mlieka EÚ ekologické. Predpokladá sa, že do roku 2030 tento podiel narastie na 10 %. V piatich členských štátoch (Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Lotyšsko a Grécko) trhové podiely už prekročili 10 % (tabuľka 2).
(*2016)
V prípade prežúvavcov rast ekologickej výroby takisto priaznivo vplýva na systémy kŕmenia trávou a výrobu krmiva priamo v poľnohospodárskom podniku s cieľom dosiahnuť minimálne podiely krmiva získaného priamo v poľnohospodárskom podniku.
Silný vývoj prémiových krmivových reťazcov je dôležitou hnacou silou pre rastlinné bielkoviny pestované v EÚ.
Rastúci dopyt po krmive bez GMO poskytuje pestovateľom sóje v EÚ príležitosti, lebo dostupnosť mimo Európy je v súčasnosti obmedzená.
3.3 Segment potravín
Spotreba rastlinných bielkovín ľuďmi je na vzostupe v mnohých regiónoch EÚ, najmä v západnej a severnej Európe. Osobitne sľubný je trh s alternatívami k mäsu s ročnou rýchlosťou rastu na úrovni 14 % a s alternatívami k mliečnym výrobkom na úrovni 11 % (graf 7).
Tento segment už nie je menšinovým trhom, lebo na trh prichádzajú veľké potravinárske spoločnosti a veľkí maloobchodníci predávajú pod vlastnými značkami. Približne 90 % alternatív k mäsu konzumujú flexitariáni 8 . Maloobchodníci často propagujú výrobky založené na rastlinných bielkovinách v rovnakých regáloch ako tradičné mäsové a mliečne výrobky.
Graf 7 Obrat alternatív k mäsu a mliečnym výrobkom v EÚ (2013 – 2017)
Zdroj: GR AGRI, na základe prieskumu Euromonitor
Trh so strukovinami na jedenie v EÚ profituje z inovácií v oblasti procesov pred varením, zo začlenenia strukovín do polotovarov a z vývoja nových strukovín, ako je napríklad edamame.
Odvetvie strukovín podobne profituje z rastúceho záujmu spotrebiteľov o regionálne výrobky. Miestne názvy strukovín s charakteristikami spojenými s miestom ich výroby môžu byť oprávnené na registráciu ako chránené zemepisné označenie alebo chránené označenie pôvodu.
Doteraz je uznaných takmer 40 strukovín z 8 rôznych členských štátov: Španielsko (napr. šošovica Armuña), Taliansko, Francúzsko (napr. zelená šošovica Le Puy), Grécko (napr. bôb obyčajný Santorini), Švédsko, Lotyšsko, Rakúsko a Poľsko. Tieto výrobky sa vo všeobecnosti predávajú za vyššie ceny ako bežné výrobky.
Potravinový trh s rastlinnými bielkovinami zažíva dvojciferný rast. V záujme lepšieho prehľadu je však potrebných viac údajov na sledovanie tohto vývoja.
Na dvoch seminároch, ktoré sa uskutočnili s cieľom poskytnúť vstupy pre túto správu (o dodávateľských reťazcoch a trhových segmentoch), sa vyzdvihol význam dobre fungujúcich dodávateľských reťazcov v segmente potravín.
Tabuľka 4 Zhrnutie – Črty troch segmentov
|
Bežné krmivo |
Prémiové krmivo |
Potraviny |
|
Cena ako hlavný faktor pomeru ponúkaných krmív |
Dopyt spotrebiteľov (zdravie, životné prostredie, kvalita, výrobné systémy) |
Meniace sa stravovacie návyky s rastúcim počtom flexitariánov, rastúcou obľúbenosťou stravy bohatšej na strukoviny (napr. etnické potraviny) |
|
Obsah bielkovín a aminokyselín na uspokojenie výživových potrieb hospodárskych zvierat |
Výrobky s pridanou hodnotou (vytvárajú extra rozpätie pre výrobcu, používanie značiek na vybudovanie trhových podielov) |
Viacročné záväzky na rozvoj dodávateľských reťazcov pre potravinové výrobky (regionálne/európske získavanie) |
|
(Celoročná) dostupnosť, obmedzenie nákladov na zmenu zloženia |
Dobrovoľné označovanie, ktoré zvyšuje transparentnosť týkajúcu sa pôvodu a výrobnej metódy |
Výskum chuti a pohodlnejšie a rýchlejšia príprava/varenie |
|
Intenzifikácia chovu hospodárskych zvierat vo východnej Európe, bližšie k oblastiach výroby sóje v EÚ a ďalej od hlavných dovozných uzlov |
Rastúci dopyt po udržateľne vyrábaných mliečnych výrobkoch, vajciach a mäse vrátane živočíšnych výrobkov zo zvierat kŕmených bez GMO a regionálne získavaným krmivom |
Dvojciferná rýchlosť rastu podporovaná lepšou dostupnosťou v supermarketoch |
|
Rýchlosť rastu bežných trhov skôr stagnuje, pričom prémiové trhy ďalej rastú |
Predpokladá sa, že dopyt po ekologických výrobkoch bude ďalej rásť a rozšíri sa územie ekologickej výroby, napr. pre mliečne výrobky |
Stáva sa hlavným trendom, lebo veľké potravinárske spoločnosti a aj veľké skupiny v potravinárskom priemysle (supermarkety) začínajú ponúkať rôzne druhy |
|
Veľmi veľké objemy, ale obmedzené odbytisko pre bielkovinové plodiny vypestované v EÚ |
Trh s veľkým potenciálom rastu v krátkodobom a strednodobom horizonte a pomerne veľké objemy existujúcich dodávateľských reťazcov, ktoré sa musia prispôsobiť |
Najvyššie ziskové rozpätia pre poľnohospodárov, ale veľmi malé objemy a často je potrebné vybudovať dodávateľské reťazce |
4 Agronomické, environmentálne a klimatické výhody strukovín
Strukoviny [strukové plodiny, sója a bôbovité krmivo (lucerna siata, ďatelina)] sú rastliny, ktoré prispievajú k viazaniu dusíka, obsahujú symbiotické baktérie nazývané Rhizobia v hľuzách ich koreňových systémov a produkujú zlúčeniny dusíka.
Dusík je hlavnou zložkou bielkovín a je potrebný ako výživa pre rastliny. Strukoviny v striedaní plodín vedú zvyčajne k nižšej potrebe minerálnych a ekologických dusíkatých hnojív, ktoré prispievajú k 25 % celkových priamych emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva v EÚ 9 .
Začlenenie strukovín do systémov dlhodobého striedania rastlín poskytuje určité pozitívne účinky na pôdne podmienky. Uhlík v pôde zohráva kľúčovú úlohu v kolobehu uhlíku, úrodnosti pôdy, vo vývoji rastlín, takže je dôležitý pre globálne klimatické modely a poľnohospodárske systémy.
Pri vybraných plodinách sa preto pozorujú vyššie výnosy po pestovaní strukovín. Výnosy pšenice, kukurice alebo repky olejnej sa napr. zvýšili až o 10 % v porovnaní s tým, keď sa pestovali po obilnine. Kvalita obilnín sa tiež zlepšila (napr. vyšší obsah bielkovín alebo nižšia kontaminácia mykotoxínmi), keď sa pestovali po strukovinách.
Začlenenie strukovín do striedania plodín znižuje aj výskyt škodcov, lebo predstavuje prerušenie viacerých cyklov škodcov, ktoré napádajú obilniny. Samotné strukoviny sú však tiež náchylné na niektoré škodce.
Väčšina strukovín je príťažlivá pre včely a často zohrávajú úlohu útočiska pre iné voľne žijúce živočíchy, takže môžu mať pozitívny účinok na biodiverzitu v poľnohospodárskych systémoch s malými vstupmi. Lucerna siata a ďatelina majú užitočný účinok aj na ochranu pred burinou pre následné plodiny, takže môžu viesť k zníženému alebo nulovému používaniu herbicídov.
Na dosiahnutie týchto environmentálnych prínosov treba náležité agronomické postupy. Výrobné systémy mnohých strukovín sú relatívne náročné a pri samotných strukovinách dochádza k medzerám vo výnosoch a väčšiemu kolísaniu výnosov v porovnaní s obilninami alebo repkou olejnou.
Toto kolísanie výnosov je významnou prekážkou ďalšieho rozšírenia a je hlavným cieľom na zlepšenie výroby bielkovinových plodín. Nedostatočné šľachtiteľské zdroje a nedostatočné vedomosti (malé agronomické odborné znalosti, nedostatočná spolupráca medzi poľnohospodármi a inými subjektmi atď.) sú zodpovedné za skutočnosť, že len 3 % ornej pôdy EÚ sa v súčasnosti používa pre strukoviny napriek ich agronomickým a environmentálnym prínosom.
5 Výskum a inovácie na úrovni EÚ
Súčasný rámec EÚ pre výskum a inovácie podporuje inovácie prostredníctvom európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP) zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ktoré je financované z dvoch zdrojov: z európskeho výskumného programu Horizont 2020 a programov rozvoja vidieka, z ktorých sa podporujú operačné skupiny a služby na podporu inovácií (pozri graf 8).
Strukoviny profitujú z výskumných projektov v rôznej miere. Prebiehajúce projekty programu Horizont 2020, ktoré budujú na predchádzajúcich projektoch zameraných na šľachtiteľské otázky súvisiace s biotickými/abiotickými stresmi, používanie potravín/krmív a prínosy strukovín k životnému prostrediu, skúmajú možnosti prechodu na udržateľné a konkurenčné výrobné systémy a hodnotové reťazce v EÚ založené na strukovinách, ako aj šľachtiteľské stratégie a charakteristiky potravín.
V roku 2018 začala tematická sieť Legumes Translated (Strukoviny po novom) zhromažďovať existujúce vedomosti a najlepšie postupy o udržateľných systémoch pestovania strukovín a hodnotových reťazcoch. Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť zorganizovalo pracovnú skupinu o bielkovinových plodinách, ktorá vypracovala správu 10 .
Väčšina členských štátov v snahe reagovať na lokálnejšie otázky financuje operačné skupiny v rámci svojich programov rozvoja vidieka. Viaceré z týchto skupín pokrývajú bielkovinové plodiny (ekosystémové služby strukoviny, rastlinná výroba, používanie krmív a potravín), napríklad skupiny s názvami:
·Zabezpečiť a zvýšiť výrobu hrachu, lupiny a bôbu obyčajného v Bretónsku (Francúzsko),
·Zlepšiť systémy pestovania krmovín (vrátane lucerny siatej) na výrobu syra Parmigiano Reggiano s CHOP (Taliansko).
Strukoviny zohrávajú kľúčovú úlohu v prierezových otázkach týkajúcich sa diverzifikácie plodín, udržateľného obhospodarovania pôdy a kolobehov živín, ktorým sa venujú aj výskum a inovácie. Prostredníctvom všetkých týchto činností prístupy s mnohými zainteresovanými stranami a systémové prístupy usmerňovali a budú usmerňovať činnosti v oblasti výskumu a inovácií v návrhoch pre program Horizont Európa a pre budúcnosť SPP. Výskum a inovácie môžu pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť týchto plodín, preto je dôležité simultánne rozvíjať odbytiská, koordinovať dodávateľské reťazce a zlepšovať výrobné postupy.
6 Politické nástroje EÚ a iniciatívy členských štátov
6.1Hlavné nástroje SPP na podporu bielkovinových plodín
V rámci súčasnej SPP sú k dispozícii viaceré nástroje, ktoré priamo alebo nepriamo uznávajú prínosy strukovín z environmentálneho hľadiska alebo zachovávajú a podporujú výrobu bielkovinových plodín v EÚ, ako napríklad:
·ekologizácia – prostredníctvom možnosti pestovať určité plodiny viažuce dusík, ktoré sú prospešné pre biodiverzitu oblastí ekologického záujmu, a požiadavky na diverzifikáciu plodín,
·programy rozvoja vidieka, napr. prostredníctvom agroenvironmentálno-klimatických opatrení, prenosu vedomostí, poradenských služieb, spolupráce a inovácií a investičných nástrojov,
·dobrovoľná viazaná podpora – ktorá sa môže poskytovať sektorom s určitými ťažkosťami a na zachovanie súčasnej úrovne výroby.
Tieto opatrenia spoločne s pozitívnym trhovým prostredím prispeli v nedávnych rokoch k pozitívnemu trendu a k zvýšenej výrobe bielkovinových plodín v EÚ.
Všetky členské štáty (okrem Dánska) umožňujú poľnohospodárom plniť ich záväzky týkajúce sa oblastí ekologického záujmu pestovaním plodín viažucich dusík (8,3 milióna ha, t. j. 15 % ornej pôdy v roku 2017). Plodiny viažuce dusík boli najčastejšie vykazovaným typom oblastí ekologického záujmu (37 % všetkých oblastí ekologického záujmu).
Niektoré členské štáty pridávajú požiadavky pre predchádzajúce a následné plodiny na plodiny viažuce kyslík v oblastiach ekologického záujmu na zaistenie prínosov biodiverzity. Účinky biodiverzity sú v súčasnosti predmetom hodnotenia 11 .
Možnosti využívania opatrení v rámci programov rozvoja vidieka na podporu bielkovinových plodín sú široké. S ohľadom na povahu týchto programov a na ich veľký počet sa v tejto správe nepokúša kvantifikovať ich využitie, ale prostredníctvom príkladov sa znázorňuje, ako sú niektoré z nich vhodné na podporu bielkovinových plodín.
Bielkovinové plodiny sú zahrnuté v niektorých agroenvironmentálno-klimatických opatreniach. Členské štáty môžu poľnohospodárom poskytnúť podporu na zavedenie bielkovinových plodín do systému striedania plodín alebo na zachovanie vegetačnej pokrývky na zlepšenie kvality pôdy a vody vo vymedzených oblastiach.
V programovom období 2014 – 2020 sa na vyše 3 miliónoch ha využívali postupy striedania plodín a diverzifikácie plodín. Napríklad vo Valónskom regióne je striedanie plodín so zmesami obilia a najmenej 20 % strukovín oprávnené na podporu, pokiaľ sa nepoužívajú žiadne hnojivá ani pesticídy.
Nemecko má agroenvironmentálno-klimatické opatrenie na podporu striedania plodín v obrábaní pôdy za podmienky podielu najmenej 10 % strukovín.
Tabuľka 5 Oznámenia členských štátov o využívaní dobrovoľnej viazanej podpory (X) a oblastí ekologického záujmu (zelené pole) pre rôzne bielkovinové plodiny v roku 2019
|
Členský štát |
Hrach |
Bôb obyč. |
Cícer |
Lupina |
Lucerna siata |
Sója |
Olejnaté semená (iné ako sója) |
VCS* (ha) |
|
AT |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
BE |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
BG |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
|
102 356 |
|
CY |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
CZ |
X |
X |
|
X |
X |
X |
|
134 000 |
|
DE |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
DK |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
EE |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
EL |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
|
151 058 |
|
ES |
X |
|
X |
X |
X |
X |
X |
943 046 |
|
FI |
X |
X |
|
X |
|
|
|
176 570 |
|
FR |
X |
X |
|
|
X |
X |
|
2 206 061 |
|
HR |
X |
X |
|
X |
X |
X |
|
70 000 |
|
HU |
X |
X |
X |
X |
|
X |
|
261 070 |
|
IE |
X |
X |
|
X |
|
|
4 500 |
|
|
IT |
X |
X |
X |
X |
|
X |
X |
602 522 |
|
LV |
X |
X |
|
X |
X |
X |
X |
38 449 |
|
LT |
X |
X |
|
X |
X |
|
|
101 400 |
|
LU |
X |
X |
X |
X |
X |
|
|
800 |
|
MT |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
NL |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
PL |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
|
298 675 |
|
PT |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
RO |
|
|
|
|
X |
X |
|
426 360 |
|
SE |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SK |
X |
X |
|
|
|
X |
|
430 104 |
|
SI |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
UK |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
* VCS – dobrovoľná viazaná podpora: pevný počet hektárov na základe historickej výrobnej plochy v období rokov 2009 – 2013.
|
||||||||
Podpora pre ekologické poľnohospodárstvo v rámci programov rozvoja vidieka bude mať pravdepodobne značný vplyv na rozvoj bielkovinových plodín v EÚ, keďže ekologické poľnohospodárstvo sa spolieha na strukoviny pre dusík a krmivo vyrábané priamo v poľnohospodárskom podniku.
Prenos vedomostí a poradenské opatrenia možno použiť na zvýšenie informovanosti o agronomických a environmentálnych prínosoch systémov striedania plodín a na poskytovanie poradenstva pre poľnohospodárov. Opatrenia spolupráce podporujú interakcie medzi poľnohospodármi a inými zainteresovanými stranami, napr. na zriadenie a rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov.
Členské štáty môžu použiť aj iné opatrenia v rámci týchto programov, ktoré poskytujú podporu pre investície do fyzických aktív, na zmenu ich výrobnej orientácie, napr. na bielkovinové plodiny.
Členské štáty môžu v rámci režimu priamych platieb poskytnúť dobrovoľnú viazanú podporu pre sektory, ktoré zažívajú ťažkosti, na zachovanie aktuálnej úrovne výroby. Olejnaté semená, strukoviny pestované na zrno a iné bielkovinové plodiny sú oprávnené v rámci tohto režimu.
V roku 2019 spolu 16 členských štátov podporí bielkovinové plodiny dobrovoľnou viazanou podporou. Takmer 12 % rozpočtu dobrovoľnej viazanej podpory sa vyčleňuje bielkovinovým plodinám. Výška pomoci sa pohybuje od 35 EUR po 660 EUR na hektár (priemerne 79 EUR na hektár).
V roku 2017 bolo v 222 prípadoch uznané, že organizácie výrobcov začlenili bielkovinové plodiny do svojej činnosti 12 . Väčšina z týchto organizácií zlepšuje dodávateľský reťazec a prístup na trh využívaním oslobodenia z pravidiel hospodárskej súťaže EÚ pre spoločný marketing.
Celkovo 13 členských štátov plánuje v nadchádzajúcich rokoch distribuovať strukoviny deťom prostredníctvom školského programu EÚ (na základe vnútroštátnych stratégií, ktoré predložili).
6.2Príklady iniciatív členských štátov
Nemecko, Francúzsko (v spolupráci s medziodvetvovou organizáciou) a Poľsko 13 s čiastočným využitím politických nástrojov EÚ vypracovali vnútroštátne plány na podporu pestovania bielkovinových plodín.
|
Nemecko |
Francúzsko |
Poľsko |
|
Sieť modelových poľnohospodárskych podnikov, agroenvironmentálno-klimatické opatrenia a dialóg so zainteresovanými stranami |
Posilnenie dodávateľských reťazcov, vytváranie hodnoty prostredníctvom certifikácie, výskumu |
Zvýšenie používania miestne získavaných bielkovín pre krmivo pre zvieratá |
|
Program pre výskum a inovácie spoločne s modelovými sieťami pre ekologicky aj konvenčne pestované strukoviny, akými sú sója (vyše 100 poľnohospodárskych podnikov), hrach a fazuľa (vyše 75 poľnohospodárskych podnikov) a lupinu (vyše 50 poľnohospodárskych podnikov). Tieto siete testujú odrody a šíria vedomosti medzi ekologickými a bežnými poľnohospodármi. Agroenvironmentálno-klimatické opatrenia pre striedanie plodín so strukovinami. Platforma pre dialóg zainteresovaných strán o udržateľnejšom bielkovinovom krmive. |
Zameranie na vytváranie a posilnenie dodávateľských reťazcov pre krmivo a aj potraviny. Ciele pre výrobu (500 000 ha bielkovinových plodín do roku 2022 s návratnosťou vyššou o 10 % – 20 %) a životné prostredie (o 20 % – 30 % menšia spotreba pesticídov a menšie emisie skleníkových plynov). Hlavné prvky sú: výskum a inovácie, zlepšenie využívania druhov celých výrobkov a systémy osvedčovania. |
Viacročné programy v oblasti výskumu a vývoja na zvýšenie výroby miestne pestovaných rastlinných bielkovín prostredníctvom výskumu (šľachtenie, prispôsobenie odrôd, agronomické postupy, vývoj dodávateľských reťazcov, zlepšenie využívania bielkovín v krmive pre zvieratá). Hlavným cieľom je znížiť závislosť od dovozu sóje. |
Dánsko, Rakúsko a Holandsko zaviedli iniciatívy na podporu rastlinných bielkovín. Vnútroštátny panel pre biohospodárstvo v Dánsku zverejnil na jar 2018 svoje odporúčania o Bielkovinách pre budúcnosť 14 . Sú úzko prepojené s plnením environmentálnych cieľov pre rámcovú smernicu o vode znižovaním emisií skleníkových plynov a spotreby pesticídov. Zameriava sa na výskum a vývoj, od extrakcie bielkovín z tráv, bôbu obyčajného a iných zdrojov bielkovín (hmyz a morské bielkoviny) po používanie týchto bielkovín v krmive, potravinách a biologických materiáloch s cieľom komerčne vyrábať udržateľné suroviny založené na bielkovinách.
Napriek absencii vnútroštátneho plánu sa Rakúsko zameriava na miestne získavané rastlinné bielkoviny a v nedávnych rokoch značne zvýšilo plochu, na ktorej sa pestujú bielkovinové plodiny. Sója sa s podporou silného dopytu po miestnej výrobe krmiva bez GMO a so zameraním na systémy poľnohospodárskeho poradenstva stala štvrtou najčastejšie plodinou pestovanou na poľnohospodárskej pôde a v nadchádzajúcich rokoch by mohla prekonať kukuricu.
Holandská potravinová politika zahŕňa cieľ na obnovenie rovnováhy pomeru medzi živočíšnymi a rastlinnými bielkovinami v ľudskej spotrebe. Jedno zameranie je na verejné informácie a vzdelávanie o výžive s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov. Holandský mliekarenský sektor zaviedol plán, podľa ktorého musí do roku 2025 až 65 % bielkovín používaných na mliečnych farmách pochádzať zo samotného poľnohospodárskeho podniku alebo zo zdroja v dosahu 20 km. Tento cieľ posilní regionálnu výrobu bielkovinových plodín a zmesí trávy a ďateliny.
Na nadnárodnej úrovni podpísalo v júli 2017 celkovo 14 členských štátov Európske vyhlásenie o sóji 15 , v ktorom sa zaviazali podporovať udržateľnú výrobu sóje vo vhodných oblastiach v Európe, začleniť ju do striedania rôznych plodín a rozvíjať trhy s udržateľnou sójou a inými strukovinami v Európe. Signatári sa zaviazli prijať opatrenia, ako sú podporovanie zdravého udržateľného stravovania s použitím rastlinných bielkovín, podporovanie presnejšieho kŕmenia hospodárskych zvierat, zníženie závislosti od dovážanej sóje efektívnejším využívaním európskych zdrojov bielkovín a posilnenie podpory pre certifikáciu udržateľne vyrábaných sójových bôbov.
7 Závery
S pomocou pozitívneho trhového prostredia a existujúcich politických opatrení sektor rastlinných bielkovín v EÚ v posledných rokoch dynamicky rastie, najmä segmenty prémiového krmiva a potravín.
S aktuálne dostupnými údajmi nie je jednoduché kvantifikovať, ako dynamicky tieto segmenty vzrastú v budúcnosti. V každom prípade však budú vývoj ovplyvňovať tieto faktory:
·rast relatívnej konkurencieschopnosti bielkovinových plodín pestovaných v EÚ v porovnaní s inými plodinami a rastlinnými bielkovinami z krajín mimo EÚ, napr. prostredníctvom dostupnosti lepších odrôd a lepších znalostí o osobitných agronomických postupoch a iných aspektoch výrobného cyklu,
·rozvoj organizovaných dodávateľských reťazcov a organizácií výrobcov v sektore, ktorý umožní úspory z rozsahu, zlepšenie kvality a označovanie na podporu bielkovinových plodín vypestovaných v EÚ,
·väčšie uznanie toho, ako strukoviny prispievajú k environmentálnym a klimatickým cieľom prostredníctvom agro-ekologických postupov, ako je rozšírenie striedania plodín,
·zmena správania a preferencií spotrebiteľov vrátane vyváženia rastlinných a živočíšnych bielkovín v ľudskej spotrebe a ekologické poľnohospodárstvo,
·vplyv iných politík a diskusií v spoločnosti na pestovanie bielkovinových plodín (napr. zastavenie odlesňovania tropických oblastí, príspevok k Parížskej dohode, cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN, smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a európskej stratégii pre udržateľnosť a biohospodárstvo).
Viaceré existujúce politické nástroje a politické návrhy v rámci viacročného rozpočtu EÚ (viacročný finančný rámec), najmä pre poľnohospodárstvo a výskum, poskytujú možnosti na ďalšie posilnenie rozvoja rastlinných bielkovín pestovaných v EÚ:
1.Podpora pre poľnohospodárov, ktorí pestujú rastlinné bielkoviny, prostredníctvom navrhnutej budúcej SPP ich začlenením do vnútroštátnych strategických plánov SPP
Rozvoj bielkovinových plodín by mohol pomôcť dosiahnuť väčšinu z 9 cieľov SPP (hospodárske ciele, životné prostredie, klíma a sociálno-hospodárske ciele vrátane zdravšieho stravovania).
Komisia na podporu členských štátov pri určovaní cielených opatrení v súlade s analýzou vlastných potrieb poskytne poradenstvo o spôsoboch, ako začleniť rastlinné bielkoviny do vnútroštátnych strategických plánov, a to aj takouto formou:
·vypracovaním sektorových programov s priamym alebo nepriamym prínosom pre bielkoviny na posilnenie dodávateľských reťazcov, využitie trhového potenciálu rastlinných bielkovín a zvýšenie odolnosti poľnohospodárov,
·odmeňovaním výhod strukovín pre ciele v oblasti životného prostredia a klímy (ako napríklad vegetačná pokrývka alebo striedanie plodín) prostredníctvom ekologických schém a záväzkov týkajúcich sa riadenia životného prostredia/klímy v rámci programov rozvoja vidieka. Obidve by poskytli príležitosti na podporu poľnohospodárov pri prechode na udržateľnejšie druhy poľnohospodárstva vrátane udržateľnej intenzifikácie, pôdoochranného poľnohospodárstva a agro-ekologických postupov,
·mobilizáciou podpory rozvoja vidieka pre investície v rámci poľnohospodárskeho podniku, podporovaním poľnohospodárskeho poradenstva, prenosu vedomostí, zriaďovaním organizácií výrobcov a spoluprácou v celom potravinovom reťazci,
·vyčlenením príslušných súm na viazanú podporu príjmu pre rastlinné bielkoviny, ktoré majú ťažkosti so svojím rozvojom, aby sa stali konkurenčnejšími/udržateľnejšími, alebo na zlepšenie kvality (bez obmedzovania na ďalšie 2 %).
2.Ďalšie zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom výskumu a inovácií
Výskum a inovácie sú hlavný faktor zlepšovania konkurencieschopnosti bielkovinových plodín pestovaných v EÚ. Pokračujúca podpora z výskumných programov EÚ a členských štátov pomôže preklenúť medzery v šľachtení, kompenzovať malé investície súkromného sektora do „menších“ bielkovinových plodín a zamerať sa na ekologickú ochranu rastlín, udržateľné obhospodarovanie pôdy a dodávateľské reťazce.
Návrh programu Horizont Európa – s dvojnásobným agropotravinovým rozpočtom – nám umožní riešiť tieto úlohy, v náležitých prípadoch aj prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov projektov v oblasti výskumu/inovácií špecifických pre bielkovinové plodiny.
Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť podporované z programu Horizont Európa a aj z programov rozvoja vidieka pomáha vykonávať inovácie na úrovni poľnohospodárskych podnikov a v dodávateľských reťazcoch.
V rámci EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť budú tematické siete a operačné skupiny naďalej zhromažďovať najlepšie postupy a využívať výsledky výskumu ich spoločným používaním v celej EÚ.
3.Zlepšenie analýzy a transparentnosti trhu prostredníctvom lepších monitorovacích nástrojov pre rastlinné bielkoviny
Lepšie získavanie údajov o cenách, obchodných tokoch a o výrobe/spotrebe nám pomôže lepšie pochopiť trhovú dynamiku.
Generálne riaditeľstvo AGRI bude systematicky začleňovať bielkovinové plodiny do práce Strediska pre monitorovanie trhu s plodinami a bude iniciovať diskusiu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami o pravidelnom získavaní a výmene údajov.
Uprednostňovaním transparentnejšieho trhu s rastlinnými bielkovinami v celom hodnotovom reťazci budú môcť prevádzkovatelia lepšie prispôsobiť svoje výrobné a investičné rozhodnutia. V strednodobom horizonte by to mohlo prispieť k rozvoju možností pre nástroje na riadenie rizika vrátane budúcich trhov so sójou a inými bielkovinovými plodinami vyjadrených v EUR.
4.Podporovanie prínosov rastlinných bielkovín pre výživu, zdravie, klímu a životné prostredie
Členské štáty a zainteresované strany sa vyzývajú, aby využili rôzne možnosti na aktívnu komunikáciu a podporovanie bielkovinových plodín pre poľnohospodárstvo, krmivá a potraviny. Jednou možnosťou je využitie pripravovaných výziev na predkladanie návrhov v rámci programu EÚ na podporu agropotravinových výrobkov, ako sú:
–Programy pre schémy kvality EÚ, ekologické
–Programy, v ktorých sa vyzdvihujú konkrétne poľnohospodárske výrobné systémy, napr. vysledovateľnosť, pravosť, označovanie, nutričné a zdravotné aspekty, ohľad na životné prostredie a udržateľnosť.
V roku 2019 bude dostupných 200 miliónov EUR na spolufinancovanie programov podpory.
Komisia sa tiež zaväzuje obšírne informovať o prínosoch rastlinných bielkovín (napr. na veľtrhoch, sociálnych médiách) a ďalej komunikovať s deťmi prostredníctvom školských programov.
5.Zvýšenie výmeny poznatkov/najlepších postupov v riadení dodávateľského reťazca a udržateľných agronomických postupov a zoskupovanie informácií o výskumných činnostiach v oblasti šľachtenia, technických inovácií a spracovania, napr. na špecializovanej vedomostnej platforme.
Komisia vyzýva na pokračujúcu diskusiu – s členskými štátmi, Európskym parlamentom a inými zainteresovanými stranami – o tom, ako najlepšie stimulovať regionálne a vnútroštátne prístupy, a tak využiť hospodársky potenciál rastlinných bielkovín, pomocou súčasných a budúcich politických nástrojov pre ďalší rast v oblasti výroby rastlinných bielkovín v EÚ.
- (1) [2017/2116(INI)].
- (2) Na základe odhadu odborníkov (Agrosynergy 2018, pripravuje sa).
- (3) Bielkovinová súvaha EÚ pre obdobie rokov 2016 – 2017.
- (4) FEFAC (2017): štatistická ročenka.
- (5) Strednodobé vyhliadky EÚ pre poľnohospodárstvo v roku 2018, pripravuje sa (december 2018).
- (6) VLOG (Verband Lebensmittel Ohne Gentechnik) je nemecké združenie, ktoré osvedčuje a vydáva označenie „Ohne Gentechnik“ (bez GMO).
- (7) Rabobank: Decommoditising Soy (Zrušenie komoditizácie sóje), správa z mája 2018.
- (8) Odborný seminár EÚ s názvom Market Segments in Plant Proteins (Segmenty trhu s rastlinnými bielkovinami).
- (9) Pérez Domínguez, I. et al. (2016): An economic assessment of GHG mitigation policy options for EU agriculture (EcAMPA 2) (Hospodárske posúdenie možností politiky na zmiernenie skleníkových plynov pre poľnohospodárstvo EÚ). JRC Science for Policy Report (Vedecká správa Spoločného výskumného centra na podporu politiky).
- (10) https://ec.europa.eu/eip/agriculture/en/publications/eip-agri-focus-group-protein-crops-final-report .
- (11) Hodnotenie vplyvu SPP na biotopy, krajinu a biodiverzitu (pripravuje sa).
- (12) Ecorys (2018): Study on Producer Organisations and their activities in the olive oil, beef and veal and arable crops sectors (Štúdia o organizáciách výrobcov a ich činnostiach v sektoroch olivového oleja, hovädziny, teľacieho mäsa a plodín na ornej pôde).
-
(13)
Nemecko: Beans, Peas & Co. BMEL’s Protein-Crop Strategy for promoting the cultivation of pulses in Germany (Fazuľa, hrach a spol. Stratégia Spolkového ministerstva pre výživu a poľnohospodárstvo pre bielkovinové plodiny na podporu pestovania strukovín v Nemecku), od roku 2012.
Francúzsko: Plan de filière 2018 – 22.
Poľsko: Zvýšenie používania miestne získavaných rastlinných bielkovín pre krmivo pre zvieratá a výroba vysokokvalitných živočíšnych výrobkov v rámci udržateľného rozvoja na roky 2016 – 2020. - (14) Vnútroštátny panel pre biohospodárstvo: Proteins for the future (Bielkoviny pre budúcnosť), 2018.
- (15) http://www.donausoja.org/fileadmin/user_upload/Activity/Media/European_Soya_signed_declaration.pdf .