EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli18. 10. 2018
COM(2018) 701 final
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU
PÄTNÁSTA SPRÁVA
PREHĽAD OPATRENÍ TRETÍCH KRAJÍN NA OCHRANU OBCHODU
UPLATŇOVANÝCH VOČI EURÓPSKEJ ÚNII ZA ROK 2017
{SWD(2018) 442 final}
1.Úvod
Nástroje na ochranu obchodu sú dôležitými nástrojmi, ktorými sa môžu výrobné odvetvia brániť, keď čelia nekalým obchodným praktikám.
Sú nimi tieto tri nástroje: antidumpingové, antisubvenčné a ochranné opatrenia. Cieľom antidumpingových a antisubvenčných opatrení je brániť negatívnym účinkom nekalých obchodných praktík, ako sú dumpingový/subvencovaný dovoz, zatiaľ čo ochranné opatrenia sú určené na dočasnú ochranu výrobných odvetví pred negatívnym účinkom nepredvídaného a značného nárastu dovozu. Ochranné opatrenia sa od ostatných dvoch nástrojov líšia aj tým, že sa uplatňujú na dovoz zo všetkých krajín pôvodu, zatiaľ čo antidumpingové a antisubvenčné opatrenia sa vzťahujú na konkrétnu krajinu (alebo dokonca konkrétnu spoločnosť).
Jedným z pilierov obchodnej politiky EÚ je zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky EÚ na vývozných trhoch. Neopodstatnené opatrenia na ochranu obchodu nekalým spôsobom znemožňujú voľný prístup vývozcov EÚ na svetové trhy a ich negatívny vplyv by sa mal minimalizovať vždy, keď je to možné.
EÚ ako popredný svetový vývozca je čoraz viac predmetom prešetrovaní na ochranu obchodu iniciovaných tretími krajinami. V súčasnosti je EÚ a jej členské štáty podľa počtu platných opatrení na ochranu obchodu druhým vývozcom na svete hneď po Číne, na ktorého sa tieto opatrenia zameriavajú najčastejšie.
Keď krajiny mimo EÚ prijímajú opatrenia na ochranu obchodu proti vývozcom z EÚ, Európska komisia situáciu monitoruje a pomáha dotknutým výrobným odvetviam. Komisia sa zapája aj priamejšie vypĺňaním dotazníkov v antisubvenčných prešetrovaniach, keď sa týkajú subvencií EÚ, a v ochranných prešetrovaniach, keď je cieľom EÚ ako celok.
Keď tretia krajina začne prešetrovanie na ochranu obchodu proti vývozu z EÚ, úlohou Komisie je aktívne zasiahnuť vždy, keď je to potrebné, aby vyvrátila neoprávnené tvrdenia a zistenia vznesené v konaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami WTO. Robí tak napríklad zaslaním písomných podaní prešetrujúcemu orgánu v tretích krajinách, ale aj pravidelnou účasťou na vypočutiach s cieľom zaistiť dodržiavanie práv a záujmov vývozcov z EÚ. Komisia intervenuje aj v rámci dvojstranných dohôd (napr. pravidelné dvojstranné stretnutia na vysokej úrovni s príslušným obchodným partnerom) a v mnohostrannom kontexte (napr. pravidelné zasadnutia výboru WTO v Ženeve).
V tejto správe sa opisujú: všeobecné trendy v činnostiach tretích krajín v oblasti ochrany obchodu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú alebo môžu ovplyvňovať vývoz z EÚ; hlavné zistené problémy a výsledky dosiahnuté v roku 2017 1 . Pracovný dokument útvarov Komisie tvoriaci prílohu k tejto správe obsahuje podrobnú analýzu prešetrovaní a opatrení na ochranu obchodu tretích krajín podľa jednotlivých krajín vrátane intervencií Komisie spolu s úplným súborom údajov podľa jednotlivých krajín a podľa druhu nástroja na ochranu obchodu.
2.Štatistika
2.1.Platné opatrenia na konci roka 2017
Na konci roka 2017 bolo platných 162 opatrení na ochranu obchodu s vplyvom na vývoz z EÚ, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní so 156 opatreniami platnými na konci roka 2016. Ako je však znázornené v nasledujúcom grafe, existuje zreteľne vzostupný trend v počte platných opatrení, ktoré ovplyvňujú vývoz z EÚ od roku 2010.
Celkový počet opatrení platných na konci roka 2017
Zdroj: štatistické údaje WTO a EÚ
Iba štyria obchodní partneri EÚ sa aj naďalej podieľajú na viac ako 50 % všetkých platných opatrení na ochranu obchodu voči EÚ (a to USA, Čína, India a Brazília). Oproti roku 2016 sa však poradie týchto krajín v roku 2017 zmenilo. V roku 2017 sa Spojené štáty americké stali najaktívnejším používateľom nástrojov na ochranu obchodu voči EÚ s 26 platnými opatreniami, z ktorých 22 predstavujú antidumpingové opatrenia a štyri antisubvenčné opatrenia (v roku 2017 nemali USA zavedené žiadne ochranné opatrenie). Nasleduje India s 21 opatreniami (19 antidumpingových, dve ochranné). Čína bola na konci roku 2017 na treťom mieste s 20 platnými opatreniami (17 antidumpingových, dve antisubvenčné a jedno ochranné) a na štvrtom mieste bola Brazília so 16 opatreniami (všetky antidumpingové).
Opatrenia platné na konci roka 2017 podľa jednotlivých krajín
Zdroj: štatistické údaje WTO a EÚ
Pokiaľ ide o druh nástroja, zo 162 platných opatrení 2 125 predstavuje antidumpingové, sedem antisubvenčné a 30 ochranné opatrenia. Antisubvenčné opatrenia zaviedlo voči EÚ len zopár obchodných partnerov: iba USA (štyri), Čína (dve) a Kanada (jedno). Pokiaľ ide o ochranné opatrenia, naďalej ich používajú najmä východoázijské krajiny, konkrétne Indonézia a Vietnam (štyri každá z nich), a Thajsko, Maroko, Malajzia a Filipíny (tri každá z nich).
2.2.Nové prešetrovania začaté v roku 2017
Z hľadiska nových prešetrovaní vedených proti EÚ alebo jej členským štátom bola situácia v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 stabilná, pričom v roku 2017 bolo začatých spolu 31 nových prešetrovaní.
Skladba podľa druhu nástroja sa však v roku 2017 mierne zmenila. Zatiaľ čo v roku 2017 sa v porovnaní s rokom 2016 zvýšil počet začatých antidumpingových prešetrovaní z 18 na 22 a počet začatých antisubvenčných prešetrovaní z nuly na dva, počet začatých ochranných prešetrovaní sa znížil z dvanásť na sedem.
Je potrebné poznamenať, že zo všetkých krajín sa vymykajú USA ako krajina, ktorá začala najväčší počet nových prešetrovaní: desať konaní, z ktorých šesť bolo antidumpingových. India a Turecko sú na druhom mieste, každá so štyrmi novými prešetrovaniami.
Pokiaľ ide o rozdelenie podľa výrobných odvetví, z celkovo 31 nových prešetrovaní, ktoré sa začali v roku 2017 voči vývozom z EÚ, šesť nových prešetrovaní sa začalo v oceliarskom odvetví (4 z nich začali USA). Je to výrazná zmena oproti rokom 2015 a 2016, keď 19 nových prešetrovaní v roku 2015, resp. 17 nových prešetrovaní v roku 2016 v oceliarskom odvetví predstavovalo viac ako 50 % všetkých nových prešetrovaní. Naopak, je potrebné uviesť, že sa začalo 13 nových prešetrovaní vývozu chemikálií z EÚ – čo je teraz odvetvie, ktoré je najčastejším cieľom opatrení.
Nové prešetrovania voči EÚ v oceliarskom odvetví a ostatných odvetviach
Zdroj: štatistické údaje WTO a EÚ
2.3.Opatrenia uložené v roku 2017
V roku 2017 uložili tretie krajiny celkovo 26 nových opatrení na vývoz z EÚ. To predstavuje pokles v porovnaní s rokom 2016 (30) a rokom 2015 (37). Pokles bol obzvlášť zreteľný v prípade antidumpingových opatrení (19 v roku 2016 a 15 v roku 2017). V roku 2017 boli uložené dve antisubvenčné opatrenia (oproti iba jednému opatreniu v roku 2016), zatiaľ čo ochranných opatrení bolo v roku 2017 uložených deväť (oproti desiatim v roku 2016). Pokiaľ ide o rozdelenie podľa jednotlivých krajín, USA uložili šesť nových opatrení, za nimi nasledovala India, ktorá uložila v roku 2017 štyri opatrenia voči EÚ (z nich bolo osem antidumpingových a dve antisubvenčné), a za ňou s dvomi opatreniami nasledovala Kanada (iba antidumpingové opatrenia), Malajzia (iba ochranné opatrenia), Turecko (iba antidumpingové opatrenia) a Vietnam (iba ochranné opatrenia).
Z hľadiska rozdelenia podľa výrobných odvetví na oceliarske odvetvie pripadá 16 opatrení z celkovo 26 nových opatrení uložených na vývoz EÚ. Inými slovami, v roku 2017 počet nových opatrení v oceliarskom odvetví prekonal počet nových opatrení v ostatných odvetviach. Opatrenia uložené v roku 2017 sú priamym dôsledkom prudkého nárastu počtu prešetrovaní v oceliarskom odvetví pozorovaného v nedávnej minulosti. V skutočnosti nadmerná kapacita a nadvýroba v Číne v rokoch 2015 a 2016 spustila celosvetovú vlnu prešetrovaní na ochranu obchodu, čo veľmi často spôsobovalo vedľajšie škody záujmom oceliarskeho odvetvia EÚ (erga omnes charakter ochranných opatrení, príliš široký geografický rozsah pôsobnosti antidumpingových opatrení).
3.Problematické otázky v roku 2017
3.1.Agresívnejšie používanie nástrojov na ochranu obchodu Spojenými štátmi všeobecne
Rok 2017 sa nesporne vyznačoval zintenzívnením činnosti USA v oblasti ochrany obchodu. Hoci táto ofenzíva nebola primárne a osobitne zameraná na vývoz z EÚ, záujmy EÚ nevyviazli bez ujmy, ako ukazuje štatistika v oddiele 2.
USA, ktoré obvykle nepoužívajú ochranné nástroje, v roku 2017 začali dve prešetrovania v oblasti ochranných opatrení týkajúce sa veľkých práčok pre domácnosti (jún 2017) a fotovoltických článkov a modulov na báze kryštalického kremíka (máj 2017) 3 . Hoci prvé výrobky sa z EÚ vôbec nevyvážajú a vývoz druhých uvedených výrobkov je relatívne obmedzený v porovnaní s ázijskými vyvážajúcimi krajinami, tieto opatrenia môžu, okrem ich priameho účinku, spôsobiť výrobcom z EÚ vedľajšie škody z dôvodu presmerovania obchodu 4 . Komisia zdôraznila, že dovoz z EÚ vzhľadom na jeho nízky objem a vyššie ceny nespôsobil žiadnu ujmu. Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa kompatibility tohto opatrenia s pravidlami WTO a vhodnosti ochranného nástroja, keď skutočným cieľom je riešenie obchádzania antidumpingových opatrení USA uložených na Čínu. Komisia navrhla formu opatrenia, ktoré by bolo menej penalizujúce pre dovoz z EÚ, napríklad kvóty pridelené pre jednotlivé krajiny alebo minimálnu dovoznú cenu. Spojené štáty americké odmietli oba návrhy a odmietli aj poskytovanie prípadnej kompenzácie za nepriaznivé účinky tohto ochranného opatrenia.
V apríli 2017 začali USA prešetrovanie týkajúce sa dovozu ocele a hliníka na základe článku 232 zákona USA o rozšírení obchodu z roku 1962 5 . Článok 232 zákona USA o rozšírení obchodu z roku 1962 nie je v pravom slova zmysle nástrojom na ochranu obchodu (antidumpingový, antisubvenčný, ochranný). Opatrenia podľa článku 232 sú určené na „úpravu dovozu“ v prípade, ak existuje hrozba pre národnú bezpečnosť. Dôsledky opatrení podľa článku 232 sú však veľmi podobné dôsledkom ochranných opatrení, preto Komisia považuje opatrenia podľa článku 232 za skryté ochranné opatrenia.
V júli 2017 začali Spojené štáty americké antidumpingové a antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu španielskych zrelých olív (španielsky vývoz predstavuje asi 60 miliónov EUR). Vďaka početným technickým a politickým intervenciám Komisie v úzkej spolupráci so španielskymi orgánmi a výrobným odvetvím sa počet prešetrovaných údajných systémov subvencií znížil z desať na šesť. Predmetom prešetrovaní však zostalo viacero schém podpory poskytovaných Španielskom a EÚ vrátane režimu základnej platby (BPS), ktorý je základným prvkom reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Komisia v priebehu konania jasne zdôrazňovala, že schémy SPP EÚ, na ktoré sa prešetrovania zameriavajú, nemajú narúšajúci účinok, sú nešpecifické, a teda nenapadnuteľné podľa práva WTO. Podľa pravidiel WTO sa tieto schémy podpory považujú za patriace do tzv. zeleného koša. Komisia veľmi aktívne intervenovala počas všetkých fáz týchto prešetrovaní a poskytla potrebnú pomoc španielskym orgánom, ústredným aj regionálnym, ako aj dotknutým vývozcom a bude to robiť aj naďalej s cieľom odradiť orgány USA od ukladania neopodstatnených opatrení. Očakávalo sa, že ku konečnému stanoveniu ujmy dôjde do júla 2018 6 .
Dôkazy tiež ukazujú, že USA zaujímajú tvrdší postoj pri presadzovaní antidumpingových pravidiel nielen z hľadiska počtu prešetrovaní, ale aj z hľadiska použitej metodiky.
V prípadoch, keď vývozca, ktorý je predmetom antidumpingového/antisubvenčného prešetrovania, neposkytne potrebné informácie, pravidlá WTO umožňujú prešetrujúcemu orgánu nahradiť tieto chýbajúce informácie „najlepšími dostupnými skutočnosťami“, t. j. informáciami zo sekundárneho zdroja. USA však majú obvykle prísnejší prístup, keď zvyčajne odmietajú všetky informácie poskytnuté respondentmi, neraz na základe nedostatočných dôvodov, a uplatňujú „nepriaznivé dostupné skutočnosti“ (AFA). Vždy to vedie k oveľa vyšším clám, než keby sa použili údaje spoločnosti alebo alternatívne najlepšie dostupné skutočnosti. Tento prístup USA používajú v mnohých svojich prešetrovaniach a nedávno ho Kórea predložila vo WTO na sporové konanie (stanovenie antidumpingových a vyrovnávacích ciel na určité výrobky z Kórey, WT/DS 539/1), ktorý bude Komisia aktívne sledovať.
V roku 2017 USA pokračovali v uplatňovaní kontroverznej metodiky nulovania v antidumpingových prešetrovaniach. K dumpingu dochádza vtedy, keď sú vývozné ceny nižšie ako normálna hodnota. Obe sa určujú na základe celého radu transakcií, ktoré sa uskutočnili počas vymedzeného obdobia. Pri uplatňovaní nulovania prešetrujúci orgán porovnáva cenu výrobku na vývoznom trhu s cenou výrobku na domácom trhu, ale neberie do úvahy žiadne transakcie, pri ktorých je cena výrobku na vývoznom trhu vyššia ako cena na domácom trhu, a to tak, že ich nastaví na nulu. Výsledkom tejto metodiky je, že dumpingové rozpätia sa nafúknu. Nulovanie je predmetom urovnávania sporu vo WTO od roku 2001 a Odvolací orgán WTO odvtedy tento postup sústavne odsudzuje. Neskôr, v roku 2016 [DS464: USA – antidumpingové a antisubvenčné opatrenia týkajúce sa veľkých práčok pre domácnosti z Kórey, potvrdené v DS471: USA – antidumpingové metodiky (Čína)], Odvolací orgán WTO zamietol poslednú zostávajúcu možnosť nulovania, ktorú USA používali, keď rozhodol, že aj v prípade „cieleného dumpingu“ je metodika nulovania v rozpore s pravidlami WTO. Komisia pozorne sleduje túto problematiku a prijme potrebné opatrenie s cieľom zabezpečiť, aby USA napokon dodržiavali povinnosti plynúce z členstva vo WTO.
3.2.Odlišní používatelia, ale stále to isté problematické používanie ochranného nástroja
Ako sme už vysvetlili, ochranné opatrenie predstavuje nástroj, ktorý najviac obmedzuje obchod, pretože sa vzťahuje na všetok dovoz bez ohľadu na jeho pôvod. Mal by sa preto používať iba v prísne vymedzených a vo veľmi výnimočných prípadoch s cieľom dočasne chrániť domáce výrobné odvetvie pred náhlym a prudkým zvýšením dovozu. Hoci počet začatých prešetrovaní ochranných opatrení sa v roku 2017 podstatne znížil, Komisia naďalej systematicky intervenuje vo všetkých prešetrovaniach ochranných opatrení, keďže veľa prešetrujúcich orgánov podľa všetkého nedodržiava prísne pravidlá stanovené v dohode WTO o ochranných opatreniach. Mnohé ochranné prešetrovania sa týkajú dovozu, ktorý má v skutočnosti pôvod prevažne v jednej krajine, takže antidumpingové alebo antisubvenčné nástroje by boli na zabezpečenie cielenej reakcie na daný problém vhodnejšie a bez neprimeraného obmedzovania prístupu na trh iným krajinám.
K ochranným opatreniam zavedeným v roku 2017 pristúpili najmä krajiny juhovýchodnej Ázie, a to Indonézia a Vietnam (štyri v prípade každej z nich) a Thajsko, Malajzia a Filipíny (tri v prípade každej z nich). Tieto ochranné opatrenia sa často (nevhodne) uložili s cieľom riešiť masívny príliv čínskych oceliarskych výrobkov a možné obchádzanie cez iné krajiny. Ochranné opatrenia však nerozlišujú pôvod výrobku, a tak často spôsobujú vedľajšie škody obchodu, ktorý nespôsobuje ujmu.
Pokiaľ ide o nové ochranné prešetrovania, novou skutočnosťou v roku 2017 je, že prešetrovania už primárne nezačínajú krajiny juhovýchodnej Ázie. V roku 2017 boli ich hlavnými „iniciátormi“ USA (dve nové ochranné prešetrovania týkajúce sa fotovoltických článkov a modulov na báze kryštalického kremíka a veľkých práčok pre domácnosti) a Turecko (dve nové ochranné prešetrovania, jedno týkajúce sa pneumatík, ktoré predstavujú významný hospodársky záujem EÚ, druhé týkajúce sa zubných kefiek, ktoré nepredstavujú veľký hospodársky záujem EÚ).
Tieto dve ochranné prešetrovania USA boli prvými ochrannými prešetrovaniami, ktoré Spojené štáty americké začali za viac ako desaťročie. Podľa podnetu Komisie sa nemali začať, pretože údajne problematický prudký nárast dovozu pochádzal iba z obmedzeného počtu ázijských krajín. V skutočnosti boli mali Spojené štáty americké v reakcii na tento dovoz použiť cielenejšie nástroje, napríklad antidumpingové a/alebo antisubvenčné, a vyhnúť sa spôsobeniu vedľajšej škody spravodlivému dovozu, ktorý nebol príčinou problému.
Pokiaľ ide o turecké ochranné prešetrovanie týkajúce sa dovozu pneumatík, Komisia úspešne intervenovala a dosiahla ukončenie prešetrovania bez opatrení (pozri podrobnosti ďalej v oddiele „Hlavné úspechy“).
4.Hlavné úspechy
USA – ukončenie antidumpingového/antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa veľkých civilných lietadiel z Kanady
V januári 2018 Medzinárodná obchodná komisia USA (ITC) zistila, že dovoz veľkých civilných lietadiel série C spoločnosti Bombardier nepoškodil priemyselné odvetvie USA, a preto zablokovala uloženie ciel vo výške 292 % na dovozy určitých lietadiel od výrobcu so sídlom v Montreale. Ministerstvo obchodu USA už predtým uskutočnilo prešetrovanie a zistilo kumulované antidumpingové a antisubvenčné rozpätia vo výške 292 %. Pre Kanadu, ale aj Spojené kráľovstvo a EÚ to predstavuje významný úspech. Ohrozené boli tisícky pracovných miest v závode spoločnosti Bombardier v Severnom Írsku (kde sa vyrábajú krídla prúdových lietadiel série C) a aj u dodávateľov v dolnej časti dodávateľského reťazca v iných členských štátoch EÚ. Komisia pri týchto antidumpingových/antisubvenčných prešetrovaniach vykonávaných Spojenými štátmi americkými rozhodne podporovala spoločnosť Bombardier a vládu Spojeného kráľovstva Komisia okrem iného namietala proti zisteniam USA týkajúcim sa subvencovania a argumentovala, že neexistuje hrozba ujmy pre domáce výrobné odvetvie (t. j. Boeing) a že akékoľvek ťažkosti, ktorými domáce výrobné odvetvie môže prechádzať, sú spôsobené inými faktormi, najmä nedostatočným využívaním najnovších technológií a neponúkaním typu lietadla, po ktorom je dopyt. Prešetrovanie vykonané Spojenými štátmi americkými bolo založené na jednej objednávke spoločnosti Delta Air Lines na 75 lietadiel typu Bombardier série C z roku 2016 (ktoré sa majú dodávať od roku 2018), o ktorých spoločnosť Boeing tvrdila, že sú subvencované a na trhu USA sa ponúkajú za nižšiu cenu ako na kanadskom trhu.
Brazília – ukončenie opatrení na dovoz syntetického kaučuku
Brazílske antidumpingové opatrenia na vývoz syntetického kaučuku (E-SBR) z EÚ, ktoré boli uložené a okamžite pozastavené v roku 2015, boli s konečnou platnosťou ukončené v novembri 2017 z dôvodu verejného záujmu. V spolupráci s výrobným odvetvím EÚ a členskými štátmi Komisia predložila brazílskym orgánom početné podania, pričom zdôrazňovala najmä skutočnosť, že vývoz z EÚ nespôsobil žiadnu ujmu domácemu výrobnému odvetviu. Okrem iného to bolo potvrdené skutočnosťou, že počas uvedeného 2-ročného pozastavenia opatrení sa domácemu výrobnému odvetviu podarilo zvýšiť svoj podiel na trhu. Vývoz z EÚ do Brazílie dosahoval v roku 2013 hodnotu 80 miliónov EUR pred uložením opatrení.
Turecko – ukončenie ochranného prešetrovania týkajúceho sa pneumatík bez uloženia opatrení
V januári 2018 Turecko ukončilo ochranné prešetrovanie týkajúce sa dovozu pneumatík (osobné vozidlá, autobusy, nákladné vozidlá) bez uloženia opatrení. Dané ochranné prešetrovanie sa začalo v apríli 2017. Komisia spolu s výrobným odvetvím intervenovala v konaní (podania, vypočutie) a využila každú príležitosť, aby túto otázku predložila na dvojstranných stretnutiach na vysokej úrovni. V dôsledku toho Turecko neuložilo predbežné opatrenia, ako pôvodne oznámilo, a napokon ukončilo ochranné prešetrovanie bez uloženia akýchkoľvek opatrení. Skutočnosť, že Turecko neuložilo ochranné opatrenia, je veľkým úspechom pre EÚ vzhľadom na hodnotu vývozu pneumatík z EÚ do Turecka (450 – 500 miliónov EUR ročne).
Izrael – ukončenie antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa kakaovej nátierky z EÚ
V septembri 2016 izraelské orgány začali antidumpingové prešetrovanie dovozu kakaovej nátierky z EÚ (hospodársky záujem v hodnote 56 miliónov EUR). Hlavným vyvážajúcim výrobcom v EÚ je talianska spoločnosť Ferrero, ktorej závody sa nachádzajú v Taliansku a Poľsku. Vyvážajúci výrobca pri prešetrovaní spolupracoval a izraelské orgány uskutočnili overovania na mieste v Taliansku, Poľsku a Luxembursku. Komisia aktívne intervenovala v úzkej spolupráci s talianskymi orgánmi na podporu talianskeho vyvážajúceho výrobcu pomocou písomných podaní a účasti na verejnom vypočutí. K hlavným otázkam, ktoré Komisia načrtla, patrila sporná analýza ujmy a príčinnej súvislosti. V januári 2018 vydalo izraelské ministerstvo obchodu oficiálne oznámenie, ktorým sa ukončilo prešetrovanie bez uloženia opatrenia.
Maroko – ukončenie antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa vývozu keramických dlaždíc
Antidumpingové prešetrovanie začaté Marokom, ktoré sa týkalo vývozu keramických dlaždíc zo Španielska, bolo ukončené v novembri 2017 bez uloženia opatrení. Španielske výrobné odvetvie, na ktoré sa vzťahovalo marocké antidumpingové prešetrovanie, bolo veľmi znepokojené, pretože hospodársky záujem predstavoval približne 70 miliónov EUR v podobe ročného vývozu. Komisia uskutočnila viacero podaní v spolupráci so španielskymi orgánmi a výrobným odvetvím a prípad pozorne sledovala v každej fáze konania. Komisia poukázala najmä na tieto slabé stránky prešetrovania: absencia ujmy, existencia iných faktorov narúšajúcich príčinnú súvislosť medzi dumpingom a ujmou (najmä dovoz z Číny a Egypta, zvýšenie výrobných nákladov a nevyužitá výrobná kapacita). Vďaka koordinovanému úsiliu výrobného odvetvia, španielskych orgánov a Komisie sa pre španielsky keramický priemysel dosiahol priaznivý výsledok.
India – ukončenie antidumpingových ciel na vývoz melamínu
Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových ciel na melamín sa začalo v septembri 2017 (pôvodné opatrenia boli uložené v októbri 2012, vývoz okolo 4,5 milióna EUR prevažne z Nemecka). Komisia pri začatí konania urobila písomné podanie, v ktorom zdôraznila, že ujma netrvá/opätovne sa nevyskytla. Domáce výrobné odvetvie bola veľmi ziskové a hoci pracovalo takmer na plnú kapacitu, nebolo schopné uspokojiť domáci dopyt, preto bol na vyplnenie medzery v dodávkach potrebný dovoz. Vo februári 2018 to potvrdili indické orgány, ktoré ukončili prešetrovanie bez opätovného uloženia ciel.
Brazília – ukončenie antidumpingového prešetrovania dovozu röntgenových stomatologických prístrojov
Brazílske antidumpingové prešetrovanie dovozu röntgenových stomatologických prístrojov (hospodársky záujem EÚ predstavuje 4 milióny EUR) z Nemecka bolo ukončené vo februári 2017 bez opatrení, pretože Brazília usúdila, že domáce výrobné odvetvie neutrpelo žiadnu ujmu. Spolupráca medzi výrobným odvetvím a Komisiou bola pre priaznivý záver v tomto prípade kľúčová.
Ukrajina – ukončenie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti ochranných opatrení na porcelán bez predĺženia opatrení
V máji 2017 Ukrajina ukončila revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti ochranných opatrení týkajúcich sa existujúcich ochranných opatrení na dovoz porcelánového stolového riadu a kuchynského riadu bez predĺženia pôvodných opatrení (hospodársky záujem EÚ predstavuje okolo 2 milióny EUR). Preskúmanie ochranného opatrenia sa začalo v decembri 2016. Komisia intervenovala v konaní podaniami a účasťou na vypočutiach. Ukrajina napokon ukončila ochranné prešetrovanie bez uloženia akýchkoľvek opatrení.
India – neuloženie antidumpingových opatrení voči dvom vývozcom drevených podláh z EÚ
Antidumpingové prešetrovanie dovozu drevených podláh z EÚ sa začalo vo februári 2017 (hospodársky záujem EÚ vo výške približne 3 milióny EUR). Pri prešetrovaní Komisia upozornila na celý rad chýb v prešetrovaní, a to otázku dôvernosti údajov, nepresvedčivý obraz ujmy, chýbajúcu príčinnú súvislosť a nevhodnú kumuláciu dovozu z EÚ za vysoké ceny s dovozom z iných krajín za nízke ceny. Vo februári 2018 indické orgány odporučili uloženie konečných antidumpingových opatrení, ktoré sa nebudú vzťahovať na dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z EÚ, o ktorých sa zistilo, že nespôsobili indickému výrobnému odvetviu žiadnu značnú ujmu.
Austrália – zníženie ciel pre talianskych vývozcov spracovaných rajčín
V roku 2016 Austrália uložila antidumpingové opatrenia na dovoz spracovaných rajčín z Talianska (konkrétnejšie od dvoch hlavných talianskych vývozcov, ktorí predstavujú približne 45 % vývozu EÚ do Austrálie). Celkový vývoz spracovaných rajčín z EÚ do Austrálie mal v roku 2015 hodnotu približne 44 miliónov EUR. Talianski vývozcovia s podporou Komisie a talianskych orgánov napadli úpravu nákladov o podporu zo spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. V dôsledku toho austrálsky výbor pre preskúmanie antidumpingových opatrení v januári 2017 zistil, že oddelená podpora príjmov EÚ pre pestovateľov rajčín v Taliansku nemala narúšajúci vplyv na cenu rajčín. Dumpingové rozpätia v prípade týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov boli upravené smerom nadol, čo viedlo k nulovým alebo nízkym clám. V podobnom prípade týkajúcom sa zostávajúcich talianskych vývozcov sa tá istá otázka vzniesla znovu a vo februári 2018 austrálsky výbor pre preskúmanie antidumpingových opatrení usúdil konzistentne so svojim predchádzajúcim záverom, že úprava nákladov nebola opodstatnená. Ide o veľký úspech Komisie a talianskej obchodnej diplomacie, ktoré spoločne technicky a politicky intervenovali vo všetkých fázach uvedených konaní.
5.Činnosť v rámci WTO
Komisia v osobitných prípadoch bráni záujmy EÚ vo WTO, aby zabezpečila plné dodržiavanie pravidiel WTO. Ak sa opatrenia na ochranu obchodu prijaté inými členmi považujú za porušenie pravidiel WTO, Komisia ich môže napadnúť vo WTO prostredníctvom mechanizmu na urovnávanie sporov.
Tak to bolo aj v prípade antidumpingových opatrení, ktoré Rusko uložilo na dovoz ľahkých úžitkových vozidiel (DS479), ku ktorému porota vydala správu v januári 2017. Porota vyhlásila, že takéto clá porušujú pravidlá WTO, pričom súhlasila s EÚ vo veci všetkých procesných nárokov a uznala viaceré problémy v analýze, ktorú Rusko vypracovalo, predovšetkým preto, že sa v nej nezohľadnila obrovská nadmerná kapacita v domácom odvetví ľahkých úžitkových vozidiel. Vo februári 2017 sa však Ruská federácia voči správe poroty odvolala v mene Eurázijskej hospodárskej únie. EÚ podala vzájomné odvolanie a vypočutie sa uskutočnilo v novembri 2017. Správa Odvolacieho orgánu WTO bola vydaná v marci 2018.
Komisia taktiež aktívne intervenuje ako tretia strana v konaniach WTO týkajúcich sa iných členov WTO s cieľom riešiť a monitorovať systémové problémy a s cieľom presadzovať prísnejšie normy pri prešetrovaniach na ochranu obchodu po celom svete.
V neposlednom rade sa Komisia pravidelne zapája do činností príslušných výborov WTO v Ženeve. V antidumpingovom výbore a v antisubvenčnom výbore sa prerokúvajú a skúmajú jednotlivé opatrenia, ktoré prijali ostatní členovia WTO, a to v rámci polročných a mesačných správ predkladaných WTO. Komisia systematicky intervenuje a nastoľuje jednotlivé prípady aj v rámci výboru pre ochranné opatrenia vzhľadom na intenzívne využívanie tohto nástroja, ktoré vzbudzuje vážne obavy.
6.Záver
Keď sa Komisia stretne s aktivitou tretích krajín na ochranu obchodu, jej prístup spočíva v predkladaní technických intervencií počas prebiehajúceho konania. Ako sme mohli vidieť, tieto intervencie sú často, hoci nie vždy, úspešné.
Komisia však využíva aj diplomaciu s cieľom nadviazať konštruktívny dialóg s útvarmi obchodných partnerov EÚ zodpovedných za nástroje na ochranu obchodu. Konečným záujmom EÚ je podporovať rozvoj siete dobre informovaných odborníkov v oblasti nástrojov na ochranu obchodu, ktorí náležite chápu význam dodržiavania pravidiel WTO pri vykonávaní prešetrovaní na ochranu obchodu vo vlastných krajinách.
V posledných rokoch mali technické intervencie Komisie vzhľadom na skúsenosti, ktoré nadobudla v priebehu času, čoraz väčší účinok. V kombinácii s politickými intervenciami a formálnymi a neformálnymi kontaktmi s tretími krajinami to viedlo k viacerým významným úspechom.
Komisia už niekoľko rokov organizuje týždňový seminár pre úradníkov z prešetrujúcich orgánov tretích krajín, ktorí majú na starosti nástroje na ochranu obchodu. Napríklad na poslednom takomto seminári usporiadanom v novembri 2016 sa zúčastnilo 20 úradníkov zo šiestich rôznych krajín (Egypt, Japonsko, Thajsko, Tunisko, Turecko a Vietnam) a zástupcovia sekretariátu WTO. V roku 2017 sa takisto uskutočnili dvojstranné stretnutia na výmenu najlepších postupov s úradníkmi zodpovednými za nástroje na ochranu obchodu z USA, Číny, Japonska a Kórey.
V súlade so zotavovaním celosvetového obchodu sa činnosť v oblasti nástrojov na ochranu obchodu, meraná počtom nových prešetrovaní a nových opatrení, v roku 2017 mierne utlmila.
Na druhej strane sa v roku 2017 objavili významné nové riziká, keď napríklad USA úmyselne zaujali agresívnejší postoj. Komisiu znepokojuje možné množenie opatrení prijatých na základe údajnej národnej bezpečnosti na účely hospodárskej ochrany. Tieto opatrenia nemajú legitimitu, faktický základ a porušujú pravidlá medzinárodného obchodu. Nielenže odvracajú pozornosť od spoločných strategických problémov, ktoré skutočne ohrozujú model hospodárstva založený na trhu, ale vedú aj k negatívnym externalitám, keď sú obchodní partneri nútení prijímať vyrovnávacie opatrenia alebo chrániť svoj trh pred dôsledkami významného odklonenia obchodu.
EÚ (teraz vybavená modernizovanými nástrojmi na ochranu obchodu) je pripravená odhodlane brániť hospodárske záujmy svojich výrobcov a vývozcov prostredníctvom vhodných dvojstranných a viacstranných kanálov, v prípade potreby aj pomocou urovnávania sporov vo WTO.
* * *
Štatistické údaje zachytávajú trendy až do konca roka 2017, slovný opis zahŕňa aj vývoj počas prvého štvrťroka 2018.
Podrobné údaje o opatreniach uložených tretími krajinami voči EÚ sú k dispozícii na webovej stránke GR TRADE: http://trade.ec.europa.eu/actions-against-eu-exporters/cases/index.cfm .
Ochranné opatrenia vo forme 30 % colných kvót na fotovoltické články a moduly na báze kryštalického kremíka a 20 % colných kvót na veľké práčky pre domácnosti boli uložené v januári 2018.
Preto Komisia požiadala vo februári 2018 o konzultácie podľa článku 12.3 Dohody WTO o ochranných opatreniach.
V marci 2018 USA uložili clá na dovoz ocele a hliníka (25 %, resp. 10 %).
Dňa 10. júla 2018 americká Komisia pre medzinárodný obchod oznámila svoje konečné potvrdzujúce stanovenie ujmy, a tak nadobudnú účinnosť konečné antidumpingové a antisubvenčné clá, čo znamená koniec oboch prešetrovaní.