EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 9. 2018

COM(2018) 643 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Oznámenie o novej africko-európskej aliancii pre udržateľné investície a pracovné miesta: posunutie nášho partnerstva pre investície a pracovné miesta na vyššiu úroveň

Oznámenie o novej africko-európskej aliancii pre udržateľné investície a pracovné miesta: posunutie nášho partnerstva pre investície a pracovné miesta na vyššiu úroveň

V rýchlo sa meniacom globálnom prostredí môže byť posilnenie hospodárskych a politických väzieb pre Európu a Afriku veľkým prínosom. V tomto dokumente sa vytyčujú hlavné línie ambiciózneho ekonomického programu EÚ a jej afrických partnerov. Jeho cieľom je podporiť výrazné zvýšenie súkromných investícií tak Afričanov, ako aj Európanov, posilniť obchod, zlepšiť vytváranie pracovných miest a prispieť k udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju, presadzovať normy modernej a udržateľnej technológie, ochranu v oblasti životného prostredia a práce a zodpovedné obchodné správanie. To by malo byť podstatou aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta, ktorá tvorí súčasť partnerstva Európskej únie a Africkej únie.

Táto aliancia je viac než len finančný plán. Predstavuje radikálny posun v spôsobe partnerskej spolupráce smerom k prístupu, ktorý sa zameriava na hospodársky potenciál Afriky a mobilizáciu súkromného sektora. Účelom tejto aliancie je uvoľnenie súkromných investícií a preskúmanie obrovských možností, ktoré môžu priniesť výhody pre africké aj európske hospodárstvo, s osobitným zameraním sa na pracovné miesta pre mladých ľudí a s ohľadom na demografickú štruktúru Afriky. Ide o hospodársku stratégiu, ktorá stavia na príslušných silných stránkach Európy a Afriky a posúva ambície vonkajšieho investičného plánu 1 na vyššiu úroveň. V najbližších piatich rokoch sa na základe konkrétnych opatrení prostredníctvom tejto aliancie podporí vytvorenie 10 miliónov pracovných miest v Afrike.

Táto aliancia nie je samostatná iniciatíva. Je súčasťou širšieho súboru vzťahov medzi EÚ a Afrikou a strategických rámcov spájajúcich Európu a Afriku, ako je Agenda 2030 Organizácie Spojených národov a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja ako hlavná vízia pre oba kontinenty, ako aj rámcov príslušných politík Africkej únie (Agenda 2063) a EÚ (Globálna stratégia 2 , Európsky konsenzus o rozvoji 3 ). Je kľúčovým prvkom pri plnení záväzkov dohodnutých vo vyhlásení zo samitu Africkej únie a Európskej únie v Abidžane a je tiež súčasťou budovania silného afrického piliera rámca na obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou a rozvoja partnerstiev v severnej Afrike v medziach európskej susedskej politiky. Jadrom aliancie budú zásady partnerstva, dialógu a zodpovednosti. Na to, aby aliancia v plnej miere využila svoj potenciál, by mala mobilizovať a koordinovať opatrenia a nástroje EÚ a členských štátov s Afrikou.

Táto ucelená hospodárska stratégia vychádza zo záverov Európskej rady z júna 2018, podľa ktorých sa vyžaduje vytvorenie „nového rámca umožňujúceho značné navýšenie súkromných investícií od Afričanov aj Európanov“, ako aj z návrhov Európskej komisie týkajúcich sa budúceho viacročného finančného rámca a výsledkov stretnutí Komisie EÚ a Komisie Africkej únie. Využíva impulz významných rozhodnutí z 10. mimoriadneho samitu Africkej únie, ktorý sa uskutočnil v Kigali 21. marca 2018. Odráža sa v nej aj smerovanie načrtnuté vo vyhlásení z Mesebergu z 19. júna 2018 4 a má takisto prispieť k programu francúzskeho predsedníctva skupiny G7 v roku 2019.

Intenzívna mobilizácia investícií a vytvárania pracovných miest v spolupráci s africkými partnermi má zásadný význam pre spoločné riešenie mobility a migrácie podporujúce koordinovanú účasť krajín pôvodu, tranzitu a cieľových krajín v súlade so zásadami solidarity, partnerstva, zodpovednosti a jej rozdelenia. Lepšie spoločné riadenie migrácie a mobility zároveň prispieva k celkovej stabilite, čo podporuje udržateľné investície. Aliancia je dôležitou súčasťou stratégie, ktorá súdržným a vyváženým spôsobom kombinuje rôzne prvky nášho spoločného prístupu k migrácii: spoločnú zodpovednosť za riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania, účinné riadenie hraníc, predchádzanie prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi a boj proti týmto činnostiam, záchranu a ochranu životov, ponuku možností legálnej migrácie a zabezpečenie lepšej spolupráce v oblasti návratu, readmisie a reintegrácie neregulárnych migrantov v súlade so stanovenými zásadami a povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodného práva a z dohodnutých mechanizmov.

V rámci tohto komplexného prístupu by sa mali posilniť legálne spôsoby migrácie do EÚ, aby sa zabezpečili bezpečné a realizovateľné alternatívy k nebezpečným cestám a neregulárnej migrácii. Komisia na tento účel vo svojom novom oznámení o rozšírení možností legálnej migrácie do Európy 5 vyzýva na zlepšenie systému modrých kariet EÚ a na rozvoj pilotných projektov v oblasti legálnej migrácie s vybranými krajinami v Afrike.

Keďže dynamika rastu, zamestnanosti a nerovností a výzvy týkajúce sa nestability, odolnosti, zdravia a správy vecí verejných sa v jednotlivých regiónoch Afriky a medzi jednotlivými krajinami líšia, aliancia bude zohľadňovať rôznorodosť afrického kontinentu a osobitosti každej krajiny vrátane konkrétnych výziev vyplývajúcich z nestability krajín a zmluvných vzťahov krajín severnej Afriky v rámci ich dohôd o pridružení a ich skúseností so spoluprácou s Európskou úniou v medziach európskej susedskej politiky.

1. Zvyšovanie strategických investícií do vytvárania pracovných miest a posilnenie úlohy súkromného sektora

Súkromný sektor má najväčší potenciál na vytváranie pracovných miest a rastu, a preto je nevyhnutné pritiahnuť zodpovedné súkromné investície v Afrike, a to domáce aj zahraničné.

Súčasný stav

Investície v Afrike sú nerovnomerne rozložené, čo odráža globálnu neistotu, pričom toky priamych zahraničných investícií do Afriky kolíšu a nevykazujú požadovaný výrazný trend smerom nahor. Južná Afrika, Nigéria, Keňa, Egypt a Maroko prilákali v roku 2016 spolu 58 % priamych zahraničných investícií, zatiaľ čo menej rozvinuté a nestabilnejšie krajiny čelia systémovým výzvam, pokiaľ ide o prilákanie súkromných investícií. Zatiaľ čo niektoré africké krajiny sú naďalej závislé od komodít, iným sa v reakcii na nízke ceny komodít podarilo svoje hospodárstva diverzifikovať. Okrem toho od roku 2016 možno pozorovať ďalšie rozšírenie priamych zahraničných investícií aj mimo ťažobného odvetvia 6 .

Pokiaľ ide o investície EÚ v Afrike, EÚ je najväčším investorom v Afrike, pričom v roku 2016 na členské štáty EÚ pripadalo približne 40 % objemu priamych zahraničných investícií v hodnote 291 miliárd EUR 7 . Výrazný hospodársky pokrok Afriky za posledné dve desaťročia a jej prirodzený potenciál znamenajú, že existuje značná príležitosť na to, aby sa urobilo viac. Z demografických prognóz pre Afriku jasne vyplýva, že je potrebné vytvoriť aj milióny nových pracovných miest, najmä pre mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce.

Navrhovaný postup

Opatrenie č. 1. Podpora Afriky, pokiaľ ide o pritiahnutie investícií, sa ešte viac posilní využívaním čoraz významnejších súm prostredníctvom kombinovaného financovania a záruk s cieľom zmobilizovať zdroje z kapitálových trhov pomocou medzinárodných, európskych a vnútroštátnych finančných inštitúcií, obmedziť investičné riziko a uľahčiť prístup k financovaniu. Za prioritné sa považujú sektory s vyššou pridanou hodnotou, ktoré majú veľký potenciál pre vytváranie udržateľných pracovných miest, najmä pre ženy a mladých ľudí, čím sa zvyšujú ich možnosti uplatniť sa, a to aj prostredníctvom začínajúcich podnikov. Osobitná pozornosť sa bude venovať aj nestabilným situáciám. V rokoch 2014 až 2017 dosiahla EÚ prostredníctvom operácií kombinovaného financovania pákový efekt v hodnote približne 35 miliárd EUR. Od začiatku realizácie vonkajšieho investičného plánu a od vytvorenia Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj 8 v roku 2017 mobilizuje EÚ finančné prostriedky, od ktorých sa očakáva, že prostredníctvom kombinovaného financovania podnietia investície vo výške 15 miliárd EUR a v rámci záruky vo výške viac než 16 miliárd EUR. V období od súčasnosti do roku 2020 sa očakáva splnenie globálneho cieľa vonkajšieho investičného plánu, ktorým je podnietenie investícií v Afrike a v susedstve v hodnote 44 miliárd EUR do roku 2020. Konkrétne výsledky budú zahŕňať prístup k elektrickej energii pre 30 miliónov ľudí a spoločností a zvýšenie kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov o 5 gigawattov. 24 000 ľudí bude mať prístup k celoročne zjazdným cestám prostredníctvom efektu finančnej páky našich investícií do dopravnej infraštruktúry. Očakáva sa vytvorenie 3,2 milióna pracovných miest v Afrike v rámci vonkajšieho investičného plánu pomocou investičných programov so zameraním výlučne na malé a stredné podniky. Ide o názorné príklady rozsahu a vplyvu intervencií v rámci navrhovanej aliancie.

V rámci nasledujúceho dlhodobého rozpočtu (viacročného finančného rámca) by EÚ mala ďalej zlepšovať svoje nástroje a mechanizmy zabezpečením efektívnejšieho plnenia a výrazným zvýšením dostupných finančných prostriedkov na tento účel.

Opatrenie č. 2. Aby prílev investícií súkromného sektora mal čo najväčší vplyv, musia sa identifikovať najsľubnejšie hodnotové reťazce na národnej a regionálnej úrovni. Na tento účel sa v súčasnosti diskutuje s väčšinou našich afrických partnerov o paktoch pre zamestnanosť a rast s cieľom sústrediť spoločné úsilie na tie hodnotové reťazce, ktoré majú najväčší potenciál na vytváranie pracovných miest, využitie príležitostí na výrobu a spracovanie, využitie obrovského potenciálu ekologického a modrého hospodárstva, podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstva odolné proti zmene klímy, využitie plného potenciálu digitálnej transformácie hospodárstva, najmä elektronického obchodu a dátového hospodárstva, a riešenie oblastí, ktoré si vyžadujú reformu s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie. Práca na paktoch pre zamestnanosť a rast si takisto vyžaduje štruktúrovaný dialóg s európskym a africkým súkromným sektorom založený na platforme Udržateľné podnikanie pre Afriku zriadenej v rámci vonkajšieho investičného plánu. Zabezpečí sa prepojenie s Paktom skupiny G20 s Afrikou.

Opatrenie č. 3. Európa a Afrika majú záujem užšie spolupracovať na strategickom rozvoji a záujmoch. Európska komisia do konca roka zorganizuje stretnutia afrických a európskych verejných, súkromných a finančných subjektov a akademickej obce podľa jednotlivých sektorov s cieľom preskúmať a podporovať strategický rozvoj v nosných odvetviach hospodárstva, ako sú digitálne riešenia, energetika, doprava a poľnohospodárstvo. Cieľom je posúdiť dlhodobé výzvy a strategické záujmy, a to na základe preskúmania, ako urýchliť vplyv, zvýšiť verejné a súkromné investície a najlepšie si vymieňať poznatky a know-how. Prispelo by to k vymedzeniu stratégií podpory a priorizácie odvetvovej politiky a regulačnej reformy v afrických krajinách a uľahčeniu príslušných verejných a súkromných investícií EÚ. V máji 2018 už EÚ a Africká únia vytvorili pracovnú skupinu pre africký vidiek zloženú z afrických a európskych expertov, ktorej úlohou je poskytovať poradenstvo a odporúčania týkajúce sa priorít a ďalších krokov v našej spolupráci v oblasti poľnohospodárstva. Táto skupina sa okrem iného zaoberá tým, ako zvýšiť verejné a súkromné investície do udržateľného poľnohospodárstva v Afrike, ako uľahčiť zodpovedné súkromné investície EÚ, ako posilniť obchod v rámci Afriky a vývoz z afrických krajín, a takisto určovať najlepšie politiky na podporu afrických mladých ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve, agropodnikaní a agropriemysle. V nadväznosti na stretnutie Komisie EÚ a Komisie Africkej únie, ktoré sa uskutočnilo v máji 2018, sa zriaďuje pracovná skupina Európskej únie a Africkej únie pre digitálne hospodárstvo. Okrem toho sa organizujú a uskutočňujú spoločné sektorové stretnutia na ministerskej úrovni medzi Afrikou a EÚ. Komisia podporí aj podobné iniciatívy členských štátov prispievajúce k realizácii tejto aliancie, ako je fórum na vysokej úrovni medzi Afrikou a Európou, ktoré zorganizovalo Rakúsko v rámci svojho predsedníctva Rady pred koncom minulého roka.

2. Investovanie do ľudí prostredníctvom investovania do vzdelávania a zručností

Hospodárske partnerstvo, ktoré sa usiluje o zvýšenie investícií a vytváranie pracovných miest, sa musí zaoberať zosúladením zručností s požiadavkami na trhu práce. Treba zvýšiť investície, aby ľudia, predovšetkým dievčatá a ženy, získali prístup k vzdelávaniu, a to najmä k technickému a odbornému vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj k digitálnym zručnostiam a kompetenciám, a aby sa riešil nesúlad medzi zručnosťami, ktoré mladí ľudia získavajú počas sekundárneho a terciárneho vzdelávania, a tými, ktoré sú potrebné pre ich pracovný život. To pomôže vybaviť mladých ľudí zručnosťami potrebnými na budovanie ich budúcnosti, a zároveň sa tým konsolidujú cesty k legálnej migrácii.

Súčasný stav

Afrika má v porovnaní s ostatnými regiónmi vo svete najmladšie obyvateľstvo a naďalej zažíva silný demografický rast, jeho pracovná sila je však najmenej kvalifikovaná na svete 10 . Počet študentov zúčastňujúcich sa na technickom a odbornom vzdelávaní a odbornej príprave v celej Afrike predstavuje v súčasnosti len 6 % celkového počtu študentov sekundárneho vzdelávania 11 . Hoci určitý nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je prirodzený a neodvrátiteľný v ktoromkoľvek rastúcom hospodárstve prechádzajúcom reštrukturalizáciou, mnohí absolventi technického, odborného a všeobecného vzdelávania v Afrike sa snažia uplatniť v oblastiach, v ktorých je nízky dopyt po pracovnej sile 12 .

EÚ je dlhodobým partnerom Afriky v oblasti vzdelávania, od vzdelávania v ranom detstve cez primárne až po vysokoškolské vzdelávanie, vrátane odborného vzdelávania a prípravy a podnikateľského vzdelávania, ako aj v oblasti výskumu a inovácií. V rokoch 2014 až 2020 EÚ podporuje bilaterálne vzdelávacie programy v Afrike sumou približne 1,34 miliardy EUR. Takmer 230 miliónov EUR (17 %) z tejto sumy je určených na odborné vzdelávanie a prípravu. Do roku 2020 využije program Erasmus+ 35 000 študentov a výskumných pracovníkov z Afriky a do roku 2027 ich bude celkovo 105 000. Do roku 2020 získa aj 750 000 ľudí technické a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu na rozvoj zručností. Okrem toho EÚ prostredníctvom núdzového trustového fondu pre Afriku výrazne podporuje programy hospodárskeho rozvoja zamerané na riešenie nedostatočných zručností, zlepšenie zamestnateľnosti prostredníctvom odborného vzdelávania a podporu vytvárania pracovných miest a samostatnej zárobkovej činnosti. V oblasti Sahelu a Afrického rohu dosiahli tieto programy od roku 2015 celkový objem 1,1 miliardy EUR. V období 2014 – 2020 EÚ podporuje vzdelávanie v Afrike aj prostredníctvom globálnych iniciatív, akou je napríklad Globálne partnerstvo pre vzdelávanie s rozpočtom 475 miliónov EUR.

Vzdelávanie si vyžaduje vyššie investície, a to tak zo strany EÚ, ako aj zo strany našich afrických partnerov v súlade s kontinentálnou vzdelávacou stratégiou Africkej únie pre Afriku na roky 2016 – 2025.

Navrhovaný postup

Opatrenie č. 4. EÚ podporí dôležitú iniciatívu Africkej únie zameranú na zručnosti 13 , ktorej cieľom je rozvoj kvalifikačného rámca na africkom kontinente, vytvorenie nástroja na posilnenie zapojenia súkromného sektora do technického a odborného vzdelávania a odbornej prípravy, podpora pracovného trhu a diagnostiky systému technického a odborného vzdelávania a odbornej prípravy a pilotná mobilita študentov a zamestnancov. Bude sa podporovať prístup inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a výskumných inštitúcií k zodpovedajúcim elektronickým infraštruktúram 14 . Bude sa ďalej uľahčovať mobilita študentov, zamestnancov a akademických pracovníkov na celom africkom kontinente (africký „Erasmus“) 15 . Obsah programov terciárneho vzdelávania a zručnosti, ktoré študenti vysokých škôl získavajú, budú lepšie prispôsobené potrebám trhu práce a bude sa podporovať harmonizácia vyššieho vzdelávania na celom kontinente s cieľom zabezpečiť uznávanie kvalifikácií v rámci Afriky a EÚ 16 . Prostredníctvom programu Erasmus+ bude EÚ naďalej podporovať štipendiá a výmenné programy medzi inštitúciami terciárneho vzdelávania a podporí aj tvorbu poznatkov na univerzitách, aby sa stali plnohodnotnými aktérmi v komplexných procesoch inovácií, od ktorých závisí budúci hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest. Celkovo sa podpora EÚ poskytovaná v rámci celoafrického programu zvýši zo 45 miliónov EUR v rokoch 2014 – 2017 na 63 miliónov EUR v rokoch 2018 – 2020 a dosiahne 108 miliónov EUR.

Opatrenie č. 5. Lepšia podpora na vnútroštátnej úrovni s cieľom zosúladiť zručnosti s možnosťami strategického rozvoja pre každú krajinu 17 , pričom sa bude vychádzať z úspešných iniciatív v severnej Afrike, ako je napríklad program Med4Jobs 18 . Podpora bude v čo najväčšej miere spojená s odvetviami, ktoré majú veľký potenciál pre investície a tvorbu pracovných miest. Bude preto na programe rokovaní o paktoch pre zamestnanosť a rast a bude sa takisto riešiť v rámci sektorových strategických stretnutí so súkromným sektorom, akademickou obcou a finančnými subjektmi (ako sa navrhuje v opatrení č. 3). V budúcom viacročnom finančnom rámci by sa malo vynaložiť značné úsilie na ďalšie posilnenie angažovanosti EÚ v tejto oblasti, a to v plnom súlade s predpokladanou zvýšenou mobilizáciou súkromných investícií v prospech vytvárania pracovných miest. EÚ zabezpečí, aby tieto zvýšené investície boli aj lepšie strategicky zacielené a zameriavali sa na sektory s najvyšším potenciálom pre vytváranie pracovných miest, pričom sa zohľadní značný význam neformálneho sektora v africkom hospodárstve s cieľom zlepšiť jeho obvykle nízku mieru produktivity.

3. Posilnenie podnikateľského a investičného prostredia

Zvýšenie investícií súkromného sektora si vyžaduje mier, bezpečnosť, stabilitu, pozitívne investičné a podnikateľské prostredie vrátane makroekonomickej stability a otvorených finančných systémov, ktoré by zvyšovali úvery v súkromnom sektore. To zahŕňa aj primerané opatrenia na riešenie širších kritických otázok správy vecí verejných, ako je sila vládnych inštitúcií, právny štát, transparentnosť a zodpovednosť, ako aj korupcia a nezákonné finančné toky.

Súčasný stav

Investičné prostredie v Afrike sa vo všeobecnosti zlepšuje, pričom medzi jednotlivými štátmi existujú značné rozdiely. Z prieskumov investorov 19 však zároveň jasne vyplýva, že v tejto oblasti je potrebné vyvinúť oveľa viac úsilia, aby sa zlepšila globálna konkurencieschopnosť Afriky pri získavaní investičného kapitálu. Od roku 2009 predstavuje prílev priamych zahraničných investícií do Afriky systematicky menej než 5 % celkového celosvetového prílevu priamych zahraničných investícií. Kľúčovými faktormi, ktoré majú vplyv na rozhodnutia domácich aj zahraničných investorov, sú právny štát, nezávislé súdnictvo a predvídateľnosť zdaňovania, ako aj mier a stabilita. Predpokladá sa, že náklady na založenie podniku sú v nestabilných štátoch približne trikrát vyššie, čo výrazne odrádza súkromné investície 20 .

Navrhovaný postup

Opatrenie č. 6. V rámci Aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta Komisia navrhuje rozvíjať posilnený dialóg a spoluprácu s africkými partnermi v oblasti investičného prostredia vrátane ochrany investícií v prípade potreby. S týmto cieľom sa budú ďalej podporovať reformy v príslušných oblastiach politiky, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a inštitucionálne a technické kapacity afrických inštitúcií, a to aj prostredníctvom digitálnych riešení, aby sa zabezpečilo stabilné riadenie verejných financií vrátane transparentnosti verejného obstarávania a výdavkov a boja proti korupcii a podvodom, zvýšenej zodpovednosti, ako aj dodržiavania zásad právneho štátu a prístupu k spravodlivosti. Rozšírené využívanie nástrojov EÚ v oblasti partnerstiev (twinning) a technickej pomoci a výmeny informácií podporí efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy. Zvýši sa aj úsilie zamerané na podporu partnerov v oblasti mobilizácie domácich zdrojov vrátane boja proti nezákonným finančným tokom 21 , v dôsledku ktorých z kontinentu každý rok uniká prinajmenšom 50 miliárd USD 22 , čo vo veľkej miere presahuje celkovú sumu ročnej oficiálnej rozvojovej pomoci. Tieto otázky sú prerokúvané v rámci dialógov EÚ s partnerskými krajinami, najmä v súvislosti s rozpočtovou podporou a politickým dialógom; budú sa riešiť aj počas dialógov so súkromným sektorom v rámci vonkajšieho investičného plánu, ako aj v rámci obchodných fór EÚ a strategických diskusií v jednotlivých odvetviach so súkromným sektorom, s akademickými inštitúciami a finančnými subjektmi. Zabezpečí sa prepojenie s Paktom skupiny G20 s Afrikou. V roku 2016 dosiahla podpora EÚ a členských štátov EÚ na zlepšenie podnikateľského prostredia v Afrike 200 miliónov EUR 23 , z čoho EÚ poskytla 50 miliónov EUR. V rokoch 2018 až 2020 sa predpokladá výrazné zvýšenie podpory EÚ určenej na reformy podnikateľského a investičného prostredia v Afrike v rámci tretieho piliera vonkajšieho investičného plánu; podpora by tak v priemere vzrástla na 300 – 350 miliónov EUR ročne, popri osobitných opatreniach zameraných na zlepšenie správy vecí verejných a zabezpečenie mieru a stability. K ďalšiemu zvýšeniu by malo dôjsť v rokoch 2021 až 2027 v rámci budúceho viacročného finančného rámca.

4. Maximálne využitie potenciálu hospodárskej integrácie a obchodu

Investície do sektorov vytvárajúcich pridanú hodnotu a náročných na pracovnú silu si vyžadujú aj trhy pre výrobky a služby. Pokrok v procese hospodárskej integrácie na regionálnej a kontinentálnej úrovni v Afrike a podpora obchodných vzťahov s EÚ sú preto nevyhnutnou súčasťou ucelenej hospodárskej stratégie.

Súčasný stav

Obchod v rámci Afriky zostáva napriek významnému potenciálu rastu veľmi nízky – podľa údajov 24 Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj bol v roku 2000 na úrovni 10 % a v roku 2014 na úrovni 16 %. Obchodovanie Afriky s EÚ je významné: EÚ je najväčším obchodným partnerom Afriky, v roku 2017 na ňu pripadalo 37 % afrického vývozu tovaru v hodnote 110 miliárd eur a 35 % afrického dovozu v hodnote 133 miliárd eur, pričom EÚ naďalej zostáva najotvorenejším trhom a hlavnou destináciou pre africké výrobky. Afrika je v celosvetovom meradle aj najväčším príjemcom pomoci obchodu poskytovanej Európskou úniou – v roku 2015 táto pomoc predstavovala 4,8 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Napriek tomu je však celkový objem obchodu EÚ s Afrikou porovnateľný s obchodom EÚ so Švajčiarskom, čo do veľkej miery dokazuje, že by mal existovať značný potenciál pre obojstranné zvýšenie obchodu medzi EÚ a Afrikou 25 .

Navrhovaný postup

Opatrenie č. 7. Vytvorenie kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike v marci 2018, zavedenie jednotného afrického trhu leteckej dopravy a podpis Protokolu o voľnom pohybe osôb jasne vymedzili africké ašpirácie, pokiaľ ide o ďalšiu hospodársku integráciu. EÚ bude plne podporovať africkú kontinentálnu zónu voľného obchodu. Podpora rokovaní o africkej kontinentálnej zóne voľného obchodu by sa mala zvýšiť zo 7 miliónov EUR (2014 – 2017) na 50 miliónov EUR (2018 – 2020) a z týchto prostriedkov by sa mala financovať inštitucionálna podpora a technická podpora rôznych fáz rokovaní (o otázkach, ako sú technické prekážky obchodu, sanitárne a fytosanitárne opatrenia, práva duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení, investície, hospodárska súťaž, elektronický obchod) vrátane podpory zberu údajov a ich analýzy.

Opatrenie č. 8. Posilnenie obchodu medzi EÚ a Afrikou. Vzhľadom na vytvorenie africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu je dlhodobým cieľom komplexná medzikontinentálna dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Afrikou. V rámci jej príprav by sa mali čo najviac využiť dohody o hospodárskom partnerstve, dohody o voľnom obchode vrátane prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu pre severoafrické krajiny a ďalšie obchodné režimy s EÚ, ktoré poslúžia ako základné kamene africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu. Ambíciou je ďalšie zvýšenie afrického vývozu a prilákanie investícií vrátane investícií do výrobných a spracovateľských odvetví a podpora vytvárania regionálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom flexibilných pravidiel pôvodu. Na tento účel aliancia ďalej posilní a lepšie zacieli opatrenia pomoci obchodu, aby podporila uľahčenie obchodu a aproximáciu technických a kvalitatívnych noriem pre výrobky a iných regulačných opatrení.

Opatrenie č. 9. Hospodárska integrácia a rozvoj hodnotových reťazcov, ktoré súvisia s regionálnym, kontinentálnym a globálnym usporiadaním, si takisto vyžadujú prepojenie, a to tak v rámci Afriky, ako aj v rámci strategických väzieb medzi EÚ a Afrikou. Investície do infraštruktúry podporujú schopnosť afrických krajín plne využívať príležitosti na vytváranie pracovných miest a rastu 26 . Aliancia sa zameria na podporu rámcov príslušných politík a základnej infraštruktúry vrátane širokopásmového pripojenia a elektronických infraštruktúr. Osobitná pozornosť sa bude venovať okrem iného sektorom udržateľnej energetiky, dopravy, dátového hospodárstva, informačných a komunikačných technológií, obehového hospodárstva, udržateľného využívania prírodných zdrojov, odpadového a vodného hospodárstva a modrého rastu; mohlo by to zahŕňať aj možnosť nadväzovať partnerstvo s odvetvím EÚ, najmä v oblastiach, v ktorých je svetovým lídrom. To bude spojené s podporou investícií prostredníctvom kombinovaného financovania a záruk.

5. Spôsoby a prostriedky

Opatrenie č. 10. Na to, aby bola aliancia úspešná, je potrebný nepretržitý dialóg medzi európskymi a africkými partnermi, väčšie zapojenie súkromného sektora a úzka spolupráca s občianskou spoločnosťou. Aliancia musí byť podporená aj značným balíkom finančných zdrojov. EÚ a jej členské štáty už sú prvým partnerom Afriky a v roku 2016 poskytli 55 % celkovej rozvojovej pomoci pre Afriku, čo predstavuje 23 miliárd EUR.

V návrhu budúceho viacročného rámca, ktorý predložila Komisia, sa predpokladá ambiciózny Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce 27 s rozpočtom 89,2 miliardy EUR na obdobie 2021 – 2027. Afrika a susedstvo patria k prioritám tohto nástroja. Granty pre subsaharskú Afriku vo výške minimálne 32 miliárd EUR a predpokladaná suma 7,7 miliárd EUR pre severnú Afriku budú ďalej dopĺňané dodatočnými finančnými prostriedkami z tematického piliera, zo zložky rýchlej reakcie a z rezervy nástroja. Na základe vonkajšieho investičného plánu a jeho Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj sa v nástroji predpokladá aj výrazné zvýšenie využívania kombinovaného financovania a záruk na dosiahnutie pákového efektu značného objemu finančných prostriedkov z verejného a súkromného sektora. V rámci navrhovanej novej štruktúry vonkajších investícií 28 so zvýšenou globálnou kapacitou záruky pre vonkajšiu činnosť vo výške 60 miliárd EUR bude Afrika prioritným regiónom. Vysoká predstaviteľka s podporou Komisie takisto navrhla zriadiť Európsky mierový nástroj 29 s rozpočtom 10,5 miliardy EUR na obdobie 2021 – 2027, ktorý ďalej posilní spoluprácu s Afrikou pri zabezpečovaní mieru, bezpečnosti a stability na africkom kontinente, ktoré majú pre hospodársky rozvoj zásadný význam.

Zhrnutie opatrení

č. 1	Zvyšovanie strategických investícií prostredníctvom kombinovaného financovania a záruk
č. 2	Podpora príležitostí na výrobu a spracovanie na národnej a regionálnej úrovni prostredníctvom paktov o pracovných miestach a raste
č. 3	Zriadenie sektorových skupín afrických a európskych verejných, súkromných a finančných subjektov a akademickej obce pod vedením komisára s cieľom poskytovať odborné znalosti, poradenstvo a odporúčania
č. 4	Podpora vzdelávania a rozvoja zručností na kontinentálnej úrovni
č. 5	Podpora rozvoja zručností na vnútroštátnej úrovni s cieľom zosúladiť zručnosti s možnosťami strategického rozvoja pre každú krajinu
č. 6	Posilnenie dialógu, spolupráce a podpory v oblasti investičného a podnikateľského prostredia
č. 7	Podpora kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike
č. 8	Posilnenie obchodu v rámci Afriky a obchodu medzi EÚ a Afrikou s dlhodobým výhľadom na uzavretie dohody o voľnom obchode medzi kontinentmi
č. 9	Podpora prepojenia v rámci Afriky a medzi EÚ a Afrikou
č. 10	Mobilizácia značného balíka finančných zdrojov

(1)

     Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán, COM(2016) 581 final.

(2)

      Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie , 2017.

(3)

     Nový Európsky konsenzus o rozvoji: „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“, Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017.

(4)

      Vyhlásenie z Mesebergu , 2018.

(5)

     Rozšírenie možností legálnej migrácie do Európy: nevyhnutná súčasť vyváženej a komplexnej migračnej politiky, COM (2018) 635.

(6)

     Príkladom je Etiópia – v súčasnosti druhý najväčší príjemca priamych zahraničných investícií v Afrike, ktoré v roku 2017 predstavovali 3,6 miliardy USD a zahŕňali najmä odvetvia, ako je ľahký, textilný a automobilový priemysel (UNCTAD, 2018).

(7)

     EUROSTAT, 2018.

(8)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD.

(9)

     Proparco je dcérskou spoločnosťou Agence Française de Développement (AFD) a zameriava sa na rozvoj súkromného sektora.

(10)

     Africa Pulse (2017), Svetová banka.

(11)

     Kontinentálna vzdelávacia stratégia Africkej únie 2016 – 2025.

(12)

     Africa Pulse (2017), Svetová banka.

(13)

     27 miliónov EUR z celoafrického programu na podporu i) nástroja na financovanie iniciatívy v oblasti zručností pre Afriku („Skills Initiative for Africa“) v spolupráci s Kreditanstalt für Wiederaufbau v celkovej výške 14 miliónov EUR; ii) technickej spolupráce so spoločnosťou Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit GmbH v rámci iniciatívy v oblasti zručností pre Afriku v celkovej výške 8 miliónov EUR a iii) pilotného projektu mobility v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy medzi EÚ a Afrikou v celkovej výške 5 miliónov EUR.

(14)

     Okrem 20 miliónov EUR pridelených na roky 2014 – 2017 sa v rokoch 2018 – 2020 poskytne 30 miliónov EUR z celoafrického programu.

(15)

     Okrem 20 miliónov EUR pridelených na roky 2014 – 2017 sa v rokoch 2018 – 2020 poskytne 20 miliónov EUR z celoafrického programu.

(16)

     Okrem 5 miliónov EUR pridelených na roky 2014 – 2017 sa v rokoch 2018 – 2020 poskytne 13 miliónov EUR z celoafrického programu.

(17)

     Pre Botswanu, Gabon, Ghanu, Guineu-Bissau a Maurícius je v rokoch 2018 – 2020 určených 40 miliónov EUR.

(18)

     Program rieši nesúlad medzi zručnosťami a potrebami trhu práce tým, že podporuje podnikanie, pomáha prepájať ponuku pracovnej sily a dopyt po nej a vytvára priaznivé prostredie pre mikropodniky, malé a stredné podniky prostredníctvom podpory inkubátorov a tútorských programov.

(19)

     Okrem iného správa Svetovej banky „Doing Business“ za rok 2017.

(20)

     Strategický dokument Európskeho centra politickej stratégie „The Makings of an African Century“ (2017).

(21)

     Neevidované kapitálové toky získané korupčnou alebo trestnou činnosťou, daňovými únikmi a prepieraním peňazí z nelegálnych obchodných transakcií.

(22)

      Správa skupiny na vysokej úrovni pre nezákonné finančné toky z Afriky , 2014.

(23)

     Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, 2018.

(24)

     UNCTAD, Africa Economic Outlook 2017.

(25)

     Celkový obchod EÚ s Afrikou predstavuje len 7,5 % celkového zahraničného obchodu EÚ, čo je zhruba objem obchodu EÚ so Švajčiarskom. Z toho takmer dve tretiny pripadajú na Južnú Afriku a krajiny severnej Afriky [Európska komisia, Eurostat, Comext: „Client and Supplier Countries of the EU28 in Merchandise Trade (value %), 2016, excluding intra-EU trade“ http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/september/tradoc_122530.04.2018.pdf].

(26)

     Africa Economic Outlook 2018, Africká rozvojová banka.

(27)

     COM(2018) 460 final zo 14. júna 2018.

(28)

     Komisia dnes prijala oznámenie „Zefektívnenie finančnej štruktúry pre investície mimo Európskej únie“ [COM (2018) 644], v ktorom načrtáva spôsoby zefektívnenia súčasného systému.

(29)

     Pozri  informačný prehľad o Európskom mierovom nástroji.