EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 10. 2018
COM(2018) 491 final
SPRÁVA KOMISIE
VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2017
O VZŤAHOCH MEDZI EURÓPSKOU KOMISIOU A NÁRODNÝMI PARLAMENTMI
VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2017
O VZŤAHOCH MEDZI EURÓPSKOU KOMISIOU A NÁRODNÝMI PARLAMENTMI
1.ÚVOD
V roku 2017 boli vzťahy medzi národnými parlamentmi a Európskou komisiou naďalej intenzívne a plodné, pokiaľ ide o návštevy a stretnutia členov Komisie a poslancov národných parlamentov, ako aj o počet stanovísk národných parlamentov prijatých v rámci postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity alebo „politického dialógu“.
Národné parlamenty sa aktívne zapájali do diskusie o budúcnosti Európy, ktorá sa začala bielou knihou Komisie v marci 2017 a nasledujúcimi piatimi diskusnými dokumentmi, ku ktorým Komisia dostala do konca roka 2017 celkovo 23 stanovísk. Politiky, ktoré vyvolali najvyšší počet stanovísk národných parlamentov, zahŕňali energetickú úniu, mobilitu cestnej dopravy a verejné služby. Aj bezpečnosť, migrácia a azyl boli naďalej dôležitými témami parlamentných diskusií a stanovísk, no rovnako dôležité boli aj otázky vnútorného trhu a sociálnych záležitostí. Brexit bol predmetom jedného spoločného stanoviska vyšehradských štátov a 16 stanovísk Snemovne lordov.
Veľmi dôležitú úlohu národných parlamentov zahrnutú už v priorite č. 10 tejto Komisie s názvom „Únia demokratickej zmeny“ ďalej zdôraznil prezident Juncker vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2017, keď sa odvolal na ich úlohu pri zintenzívňovaní práce na budúcnosti Európy a oznámil, že od prvého dňa budú spolu s regionálnymi parlamentmi plne informované o rokovaniach o obchodných dohodách. Aj regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami sa naďalej zapájajú do kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a do diskusie o politických a inštitucionálnych otázkach, ktoré sú pre nich relevantné.
Navrhovanie spôsobov lepšieho zapájania národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov do prípravy a vykonávania právnych predpisov Únie bolo takisto jedným z hlavných cieľov osobitnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“, ktorú zriadil prezident Juncker v novembri 2017 a ktorá pod predsedníctvom prvého podpredsedu predložila Komisii svoju správu 10. júla 2018 1 .
Táto správa sa zameriava na politický dialóg Komisie s národnými parlamentmi, ktorý sa začal v roku 2006. Postup kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, ktorý poskytuje národným parlamentom právo posúdiť, či sú legislatívne návrhy v oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci Európskej únie, v súlade so zásadou subsidiarity, je opísaný vo výročnej správe za rok 2017 o subsidiarite a proporcionalite 2 . Uvedená správa, ktorá sa uverejňuje súčasne s touto správou, by sa mala považovať za doplnkovú k tejto správe.
2.POLITICKÝ DIALÓG S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI
a) Všeobecné pripomienky k písomným stanoviskám
V roku 2017 národné parlamenty adresovali Komisii 576 stanovísk (vrátane 52 odôvodnených stanovísk). V porovnaní s rokom 2016, keď národné parlamenty vydali 620 stanovísk, ide o mierny pokles o 7 %. Počet predložených odôvodnených stanovísk v roku 2017 (52) bol o 20 % nižší ako v roku 2016 (65 odôvodnených stanovísk), ale ich percentuálny podiel zostal podobný (9 % – 10,5 % z celkového počtu stanovísk).
b) Účasť a rozsah
Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa počet stanovísk zaslaných Komisii značne líšil medzi národnými parlamentmi. Desať najaktívnejších komôr vydalo takmer 74 % stanovísk (t. j. 424 stanovísk), čo je veľmi podobný percentuálny podiel ako ten, ktorý bol zaznamenaný predtým (2016: 73 %, 2015: 70 %).
Komora, ktorá v roku 2017 predložila najvyšší počet stanovísk, bola portugalská Assembleia da República. Jej 64 stanovísk tvorilo približne 11 % celkového počtu prijatých stanovísk. Ostatné národné parlamenty alebo komory, ktoré poslali najvyšší počet stanovísk v roku 2016, boli takisto najaktívnejšie v roku 2017: taliansky Senato della Repubblica (56 stanovísk); český Senát (53 stanovísk), talianska Camera dei Deputati (45 stanovísk), nemecký Bundesrat (43 stanovísk), rumunská Camera Deputaților (41 stanovísk), španielsky Cortes Generales (38 stanovísk) 3 , rumunský Senat (33 stanovísk), francúzsky Sénat (29 stanovísk) a House of Lords Spojeného kráľovstva (22 stanovísk). Podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe 1.
c) Hlavné témy stanovísk v politickom dialógu
Nasledujúce legislatívne balíky, ako aj rad diskusných dokumentov v nadväznosti na Bielu knihu o budúcnosti Európy patrili medzi tie, ktoré najviac upútali pozornosť národných parlamentov (ďalšie podrobnosti sú uvedené v prílohe 2):
-Biela kniha o budúcnosti Európy a diskusné dokumenty 4 – 23 stanovísk,
-balík opatrení „Čistá energia pre všetkých Európanov“ 5 – 62 stanovísk k rôznym prvkom balíka,
-balík služieb 6 – 22 stanovísk, a
-balík opatrení v oblasti mobility Európa v pohybe 7 – 21 stanovísk.
·Biela kniha o budúcnosti Európy a diskusné dokumenty
Komisia prijala 1. marca 2017 Bielu knihu o budúcnosti Európy 8 , v ktorej bola predstavená škála piatich rôznych scenárov o tom, ako by sa Európska únia s 27 členmi mohla vyvíjať do roku 2025, a ktorej cieľom bolo začať proces úvah, diskusie a rozhodovania o budúcnosti Únie. Táto Biela kniha bola doplnená piatimi diskusnými dokumentmi o konkrétnych otázkach:
·diskusný dokument o sociálnom rozmere Európy 9 , prijatý 26. apríla 2017, predstavuje možnosti, ako by sa v budúcnosti mohol rozvíjať sociálny rozmer Európy,
·v diskusnom dokumente o využití globalizácie 10 , prijatom 10. mája 2017, sa skúma, ako môže Európska únia najlepšie využiť globalizáciu a reagovať na jej príležitosti a výzvy,
·zámerom diskusného dokumentu o prehĺbení hospodárskej a menovej únie 11 , prijatého 31. mája 2017, je podnietiť diskusiu o hospodárskej a menovej únii a jej budúcej štruktúre,
·v diskusnom dokumente o budúcnosti európskej obrany 12 , prijatom 7. júna 2018, sa stanovujú možné scenáre budúcnosti európskej obrany a
·diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ 13 , prijatý 28. júna 2018, predstavuje možnosti a reformné možnosti, mapovanie príležitostí, rizík a kompromisov pre budúcnosť rozpočtu EÚ.
V roku 2017 predložilo 8 národných parlamentov 14 celkovo 23 stanovísk k bielej knihe a/alebo k diskusným dokumentom.
Päť stanovísk 15 sa týkalo samotnej bielej knihy. Zdôraznila sa v nich najmä potreba získať širšiu podporu pre politiky Únie od občanov, ako aj zachovať jednotu Európskej únie a odmietnuť viacrýchlostnú Európu. V niektorých boli sformulované myšlienky o tom, ako lepšie zapojiť národné parlamenty do prípravy a vykonávania politík Únie a do kontroly dodržiavania zásady subsidiarity. Komisia vo svojich odpovediach vysvetlila, že účelom bielej knihy bolo skutočne začať rozsiahlu diskusiu s občanmi s cieľom priblížiť im Európsku úniu a odkázala na organizáciu diskusií o „budúcnosti Európy“ a na úlohu, ktorú v tejto súvislosti museli zohrávať národné parlamenty. Takisto objasnila, ako už bolo uvedené v bielej knihe, že východiskovým bodom pre každý scenár v bielej knihe bolo to, že 27 členských štátov postupuje spoločne ako Únia a že hoci sa v súčasných zmluvách už umožňujú mnohé formy spolupráce v zoskupeniach vo všetkých členských štátoch, táto možnosť by sa nemala predkladať ani chápať ako niečo nové, čo ohrozuje jednotu Únie.
K diskusnému dokumentu o sociálnom rozmere Európy boli predložené dve stanoviská 16 . V jednom sa zdôrazňuje význam sociálneho rozmeru Únie a úloha, ktorú by mal zohrávať pri posilňovaní konkurencieschopnosti Únie, a v druhom sa spochybňuje výber scenárov predložených v dokumente. Komisia vo svojich odpovediach zdôraznila, že „sociálna Európa“ a sociálne investície zaujímajú v jej programe popredné miesto a vysvetlila, že prípadné scenáre uvedené v tomto dokumente nemali za cieľ obmedziť diskusiu, ale mali byť zamerané len na ilustráciu možností.
V troch stanoviskách 17 k diskusnému dokumentu o využití globalizácie sa zdôraznil najmä význam obchodných dohôd pri podpore zamestnanosti a rastu v Európskej únii, kybernetickej bezpečnosti a vytvárania podnikateľského prostredia stimulujúceho inovácie, ako aj úloha štrukturálnych a investičných fondov pri riešení negatívnych aspektov globalizácie. Komisia reagovala na tieto otázky a uvítala uznanie národných parlamentov, pokiaľ ide o úsilie, ktoré sa vynaložilo na úrovni Únie s cieľom riešiť príležitosti a výzvy globalizácie a pretvárať ju v prospech európskych občanov.
Všetkých päť stanovísk 18 predložených k diskusnému dokumentu o prehĺbení hospodárskej a menovej únie pochádzalo od členských štátov, ktoré v súčasnosti nepatria do eurozóny. Spomenulo sa v nich načasovanie rôznych opatrení uvedených v diskusnom dokumente, riziko rozdielu medzi členskými štátmi vytvoreného rozpočtom eurozóny a potreba rešpektovať integritu vnútorného trhu, zapojenie národných parlamentov, ako aj rôzne technické záležitosti. Komisia vo svojich odpovediach objasnila najmä postuponosť plánovaných opatrení v dvoch fázach, z ktorých jedna sa skončí v roku 2019 a druhá v roku 2025, zdôraznila svoj záväzok k jednote Európskej únie a odvolala sa na svoj návrh, že členským štátom, ktoré ešte neprijali euro, poskytne technickú a finančnú pomoc, ktorá im to umožní dosiahnuť, a tým plne využívať výhody členstva v Únii.
K diskusnému dokumentu o budúcnosti európskej obrany boli predložené štyri stanoviská 19 . Zdôraznila sa v nich komplementárnosť medzi Európskou úniou a NATO a vyjadrili sa určité obavy v súvislosti s prístupom k Európskemu obrannému fondu a jeho financovaním. Komisia vo svojich odpovediach súhlasila s tým, že by sa malo zabrániť duplicite s NATO, a vysvetlila, že programy a nástroje vytvorené v rámci Európskeho obranného fondu by boli inkluzívne a otvorené účasti príjemcov zo všetkých členských štátov vrátane malých a stredných podnikov a nemali by negatívne ovplyvniť existujúce programy.
Štyri stanoviská 20 k diskusnému dokumentu o budúcnosti financií EÚ obsahovali podrobné názory alebo návrhy týkajúce sa niekoľkých aspektov budúceho viacročného finančného rámca, ako sú výdavky, príjmy, všeobecný trend a objem, ako aj uprednostňovaného trvania tohto viacročného finančného rámca zo strany národných parlamentov. Niektoré národné parlamenty takisto zdôraznili komplementárnosť európskeho rozpočtu a národných rozpočtov pri dosahovaní výsledkov, ktoré sú dôležité pre všetkých európskych občanov. Komisia tieto príspevky uvítala ako vstup pri príprave svojich návrhov z mája 2018 na nasledujúci viacročný finančný rámec.
·Balík opatrení „Čistá energia pre všetkých Európanov“
Ako bolo oznámené v stratégii Komisie týkajúcej sa energetickej únie, Komisia predstavila 30. novembra 2016 balík opatrení „Čistá energia pre všetkých Európanov“ pozostávajúci z oznámenia 21 a ôsmich legislatívnych návrhov 22 , z ktorých štyri sa týkajú dodávok elektrickej energie. Opatrenia navrhnuté Komisiou sa zameriavajú na urýchlenie, transformáciu a konsolidáciu prechodu hospodárstva Únie na čistú energiu, čím sa vytvoria pracovné miesta a rast v nových hospodárskych odvetviach a obchodných modeloch. Návrhy v balíku opatrení sa týkajú otázok, ako je energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov, koncepcia trhu s elektrickou energiou, bezpečnosť dodávok elektrickej energie a pravidlá riadenia energetickej únie. Komisia okrem toho navrhla novú cestu vpred pre ekodizajn, ako aj stratégiu prepojenej a automatizovanej mobility.
Národné parlamenty predložili v roku 2017 k jednotlivým dokumentom balíka opatrení celkovo 62 stanovísk 23 vrátane 19 odôvodnených stanovísk 24 . Stanoviská sa týkali celého radu otázok a vo väčšine stanovísk sa vyjadrila podpora návrhom balíka opatrení. Okrem obáv týkajúcich sa zásady subsidiarity, ktoré boli vyjadrené najmä v súvislosti s návrhom o vnútornom trhu s elektrinou, sa parlamentné komory zamerali na potrebu zabezpečiť spravodlivé rozdelenie medzi členské štáty z hľadiska dosiahnutia cieľa Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, na údajné zasahovanie návrhu o energii z obnoviteľných zdrojov do slobody členských štátov vybrať si svoj vlastný energetický mix a na vnútroštátne príspevky k dosiahnutiu cieľa EÚ. Ďalšie obavy komôr súviseli s právomocami udelenými Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky a navrhovaným novým rozhodovacím procesom v rade regulačných orgánov agentúry a spochybnili zriadenie regionálnych operačných centier na vnútornom trhu s elektrinou. Niektoré komory takisto vyjadrili obavy týkajúce sa povinností vlastníkov a nájomcom stanovených v návrhu revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov.
Komisia vo svojich odpovediach reagovala na rôzne argumenty národných parlamentov a odmietla argument, že by niektorý z návrhov v balíku opatrení ohrozoval právomoci členských štátov pri rozhodovaní o ich vlastnom energetickom mixe. Pokiaľ ide o návrh o energetickej efektívnosti, Komisia potvrdila, že cieľom návrhu je poskytnúť členským štátom dostatočnú flexibilitu pri prijímaní opatrení umožňujúcich väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví. Pokiaľ ide o regionálne operačné centrá, Komisia uviedla, že je potrebné zriadiť regionálne subjekty konajúce v záujme celého regiónu s cieľom predísť tomu, aby sa na regionálnej úrovni uplatňovali neúčinné riešenia z dôvodu nedostatočnej dohody medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav.
·Balík služieb
25 26 Komisia 10. januára 2017 predložila v rámci plánu stanoveného v stratégii jednotného trhu návrhy balíka služieb s cieľom rozvinúť plný potenciál jednotného trhu. Balík služieb obsahuje oznámenie o odporúčaniach týkajúcich sa reforiem v oblasti regulácie odborných služieb a štyri legislatívne iniciatívy: návrh nariadenia o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb, návrh smernice o právnom a operačnom rámci pre európsky elektronický preukaz služieb, návrh smernice o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní a návrh smernice o lepšom oznamovaní návrhov vnútroštátnych právnych predpisov o službách. Hoci návrhy na elektronický preukaz majú za cieľ uľahčiť poskytovateľom služieb dodržiavanie administratívnych formalít, návrhy na revidovaný postup oznamovania a analýzu proporcionality majú za cieľ zabezpečiť, aby boli nové opatrenia zavádzané členskými štátmi v súlade s právom EÚ a zohľadňovali skúsenosti a najlepšie postupy iných členských štátov. Všetky návrhy sa zameriavajú na zabezpečenie toho, aby sa existujúce pravidlá EÚ v oblasti služieb lepšie uplatňovali, pretože z dôkazov vyplýva, že ich plné vykonávanie by znamenalo výrazný impulz pre hospodárstvo EÚ.
27 V roku 2017 predložili národné parlamenty celkovo 22 stanovísk k celému balíku alebo k niektorým jeho návrhom. Obsahovali 14 odôvodnených stanovísk. S výnimkou týchto stanovísk väčšina národných parlamentov súhlasila s posúdením Komisie, že sloboda poskytovania služieb sa musí ďalej uľahčovať, byrokracia sa musí znižovať a európsky jednotný trh sa musí ešte viac prehlbovať. Boli vyjadrené obavy, že s úmyslom podporiť hospodársku činnosť nie je opodstatnené odstrániť všetky právne prekážky voľného pohybu odborníkov a zakladania spoločností, pretože takéto opatrenia by vzhľadom na ich špecifickosť ohrozovali existenciu určitých povolaní a sektorov.
Komisia vo svojich odpovediach vysvetlila, že takmer 50 miliónov ľudí – 22 % európskej pracovnej sily – pracovalo v povolaniach, ku ktorých je prístup podmienený nadobudnutím osobitných kvalifikácií alebo pre ktoré bolo chránené používanie konkrétneho titulu, napr. lekárnici alebo architekti. Regulácia je často opodstatnená v niektorých povolaniach, ako napríklad v povolaniach v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti. Zbytočne zaťažujúce a zastarané pravidlá by však mohli vytvárať prekážky pre mobilitu odborníkov a kvalifikovaných kandidátov v súvislosti s prístupom k týmto pracovným miestam, a to aj na úkor spotrebiteľov.
·Balík opatrení v oblasti mobility „Európa v pohybe“
Komisia predložila 31. mája 2017 „balík opatrení v oblasti mobility“ o cestnej doprave, ktorý pozostáva z ôsmich legislatívnych návrhov 28 , ktorých cieľom je zlepšiť podmienky hospodárskej súťaže v tomto odvetví, pracovné podmienky vodičov, ako aj bezpečnosť cestnej premávky, znížiť emisie a iné negatívne vonkajšie vplyvy cestnej dopravy, zjednodušiť a objasniť existujúce pravidlá, zvýšiť účinnosť presadzovania predpisov a znížiť administratívne zaťaženie.
29 30 V roku 2017 predložili národné parlamenty celkovo 21 stanovísk k celému balíku alebo k niektorým jeho návrhom vrátane dvoch odôvodnených stanovísk. Hoci väčšina národných parlamentov podporila ciele balíka, niektoré vyjadrili obavy v súvislosti s tými časťami balíka, ktoré sa týkajú pravidiel v sociálnej oblasti pre vodičov, a iné v súvislosti s liberalizáciou kabotáže. Zároveň sa vyskytli určité obavy v súvislosti s obmedzením autonómie a politickej diskrečnej právomoci členských štátov v oblasti cestných poplatkov/mýta.
Komisia vo svojich odpovediach na konkrétne obavy zdôraznila súdržnosť balíka opatrení a zdôraznila najmä význam primeraných pravidiel v sociálnej oblasti (predovšetkým podmienok týkajúcich sa odpočinku) pre bezpečnosť cestnej premávky a vyváženého prístupu medzi ochranou práv vodičov na primeranú odmenu a potrebou zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu. Takisto vysvetlila, že pokiaľ ide o kabotáž, cieľom týchto návrhov nie je otvoriť trh ani ho uzavrieť v porovnaní so súčasnou situáciou, ale skôr zjednodušiť presadzovanie, a že tieto návrhy neobmedzujú manévrovací priestor členských štátov v oblasti zdaňovania.
d) Spoločné stanoviská z vlastnej iniciatívy
Komisii boli doručené v roku 2017 štyri spoločné stanoviská z vlastnej iniciatívy národných parlamentov, ktoré sa týkali predovšetkým hlavných inštitucionálnych otázok Európskej únie.
31 V stanovisku z vlastnej iniciatívy podpísanom 26 parlamentmi/komorami k transparentnosti politického rozhodovania v EÚ (po prezentácii holandskou Tweede Kamer na plenárnom zasadnutí konferencie COSAC) sa predovšetkým tvrdilo, že legislatívne dokumenty Rady by mali byť bezodkladne zverejnené, že Rada by mala prijať osobitné pravidlá o podávaní správ o legislatívnych rokovaniach a že neformálne zasadnutia Európskej rady alebo Rady (napríklad v prípade stretnutia vo formáte brexit EÚ-27) a zasadnutia Euroskupiny by sa mali formalizovať, a to aj prostredníctvom uplatňovania nariadenia 1049/2001 o vnútornom prístupe k dokumentom.
Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že posilnenie transparentnosti je jednou z jej hlavných priorít, keďže sa uskutočňuje prostredníctvom niekoľkých iniciatív a krokov, ktoré sa prijali s cieľom otvoriť prípravný legislatívny proces a zvýšiť jeho transparentnosť. Podporila úsilie vedúce k väčšej transparentnosti legislatívneho procesu a podporila všetky opatrenia, o ktorých by mohli v tejto súvislosti rozhodnúť spoluzákonodarcovia.
Ďalšie spoločné stanoviská z vlastnej iniciatívy prijaté v roku 2017 boli:
-dve stanoviská podpísané šiestimi parlamentmi/komorami krajín Vyšehradskej skupiny obsahujúce závery spoločných zasadnutí ich výborov pre európske záležitosti o posilnení úlohy národných parlamentov v EÚ, brexite, budúcnosti Európy a dvojitej kvalite potravín,
-spoločné vyhlásenie o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020, ktoré podpísali francúzsky Sénat, írsky Dáil, taliansky Senato della Repubblica a poľský Senat.
3.ÚLOHA REGIONÁLNYCH PARLAMENTOV
32 Regionálne parlamenty nepriamo prispievajú k vzťahom Komisie s národnými parlamentmi. Podľa protokolu č. 2 k zmluvám o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality sa pri vykonávaní kontroly dodržiavania zásady subsidiarity návrhov legislatívnych aktov EÚ v rámci vydávania odôvodnených stanovísk národné parlamenty radia v prípade potreby s regionálnymi parlamentmi s legislatívnymi právomocami. Poslanci regionálnych parlamentov sú takisto zastúpení vo Výbore regiónov, ktorý vykonáva monitorovacie činnosti prostredníctvom siete na monitorovanie subsidiarity a svojej online platformy určenej na podporu zapojenia regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami do systému včasného varovania pri porušovaní zásady subsidiarity (REGPEX). Činnosť Výboru regiónov v oblasti kontroly dodržiavania zásady subsidiarity je podrobne opísaná vo výročnej správe o subsidiarite a proporcionalite za rok 2017.
V roku 2017 predložili regionálne parlamenty 30 príspevkov z celkového počtu 66 príspevkov, ktoré predložili partneri REGPEX. Najaktívnejšími regionálnymi parlamentmi boli regionálne zákonodarné zhromaždenie Emilia Romagna (deväť stanovísk) a parlament spolkovej krajiny Durínsko (sedem stanovísk). Návrhy, ktoré získali najväčší počet reakcií regionálnych parlamentov, boli „balík služieb“ (päť) a návrh „rovnováha medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov“ (tri).
Hoci v zmluvách neexistuje žiadne výslovné ustanovenie o priamej interakcii medzi Komisiou a regionálnymi parlamentmi, v roku 2017 predložilo niekoľko regionálnych parlamentov, konkrétne parlamentov spolkových krajín v Rakúsku a Nemecku, Komisii niekoľko stanovísk s pripomienkami k subsidiarite, ale aj k politickým aspektom rôznych návrhov Komisie. Komisia vzala na vedomie všetky vznesené aspekty a vo všeobecnosti sa nimi zaoberala vo svojich odpovediach regionálnym parlamentom.
V nadväznosti na „Heiligendammské vyhlásenie“ 33 z roku 2015 prijali jeho signatári v roku 2017 dve vyhlásenia. Vo „vyhlásení z Feldkirchu“ 34 z 13. júna 2017 zdôrazňujú predsedovia nemeckého a rakúskeho parlamentu s legislatívnymi právomocami 35 dôležitú úlohu regionálnych parlamentov pri vykonávaní politík Únie a pri spájaní sa s občanmi Únie. Zúčastňujú sa na posilňovaní dialógu s európskymi inštitúciami a vyzývajú európske inštitúcie, aby lepšie zapájali regionálne parlamenty do svojich diskusií (vrátane diskusií o budúcnosti Európy) okrem iného tým, že im poskytnú dokumenty v nemčine.
Tá istá skupina prijala svoju „Bruselskú deklaráciu“ 36 pri príležitosti jej konferencie o budúcnosti Európy, ktorá sa konala v novembri 2017 v Bruseli a na ktorej sa zúčastnil vedúci kabinetu prezidenta Junckera a vysvetlil prácu Komisie, pokiaľ ide o „Budúcnosť Európy“, subsidiaritu a proporcionalitu. V Bruselskej deklarácii sa zdôrazňuje potreba prísneho dodržiavania zásady subsidiarity a navrhujú sa zmeny v postupe kontroly zásady subsidiarity vrátane predĺženia osemtýždňového kontrolného obdobia a zníženia prahu pre zavedenie „žltých“ a „oranžových“ kariet. Navrhuje sa v nej diskusia o budúcnosti Európy nie z abstraktného hľadiska, ale v súvislosti s konkrétnymi politikami, a uvádza sa v nej niekoľko oblastí, v ktorých je zrejmá jasná pridaná hodnota opatrenia na úrovni Únie. V deklarácii sa takisto vyzýva na posilnenie inštitucionálnych práv legislatívnych orgánov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni (okrem iného prostredníctvom posilnenia úlohy Výboru regiónov) a ich posilnenú úlohu v konzultačných postupoch Komisie.
Prezident Juncker vo svojej správe o stave Únie z 13. septembra 2017 zdôraznil dôležitú úlohu národných a regionálnych parlamentov v súvislosti s obchodnými dohodami a zdôraznil, že by mali byť od začiatku rokovaní plne informovaní, rovnako ako členovia Európskeho parlamentu.
Počas roka sa takisto stretol so zástupcami mnohých regionálnych vlád a parlamentov vrátane Bádenska-Württemberska, Dolného Saska, Saska, Durínska (Nemecko), Horného Rakúska, Tirolska (Rakúsko), Baskicka, spoločenstva Valencia (Španielsko), Flámska, Federácie Valónsko-Brusel (Belgicko) a Île de France (Francúzsko). Ďalší členovia Komisie mali podobné stretnutia s regionálnymi vládami a parlamentmi z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Grécka, Talianska, Rakúska a Španielska.
Mapa: Celkový počet návštev a stretnutí členov Komisie s národnými parlamentmi v roku 2017: 215
4.DVOJSTRANNÉ KONTAKTY A NÁVŠTEVY
Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2017 navštívili členovia Komisie takmer všetky národné parlamenty. V mnohých komorách sa uskutočnila viac ako jedna návšteva predsedu Junckera, prvého podpredsedu Timmermansa, podpredsedov alebo komisárov. Navyše niekoľko národných parlamentov poslalo delegácie do Bruselu, aby sa stretli s členmi Komisie. Celkovo sa v roku 2017 uskutočnilo viac ako 190 návštev a stretnutí. S mnohými národnými parlamentmi sa stretol aj hlavný vyjednávač zodpovedný za vedenie Osobitnej skupiny Komisie pre prípravu a vedenie rokovaní so Spojeným kráľovstvom podľa článku 50 ZEÚ, Michel Barnier, aby ich informoval rokovaniach. Počas roka 2017 sa úradníci Komisie, prevažne na vedúcej úrovni, zúčastnili na viac ako 80 schôdzach výborov národných parlamentov s cieľom prediskutovať legislatívne návrhy na technickejšej úrovni. Úradníci Komisie boli navyše vyzvaní, aby na 18 stretnutiach stálych predstaviteľov národných parlamentov v Bruseli predstavili hlavné iniciatívy alebo dôležité témy, ako je brexit. Okrem toho úradníci pre európsky semester zo zastúpení Komisie v členských štátoch zostali v kontakte s národnými parlamentmi v súvislosti s európskym semestrom a inými hospodárskymi otázkami.
5.HLAVNÉ SCHÔDZE A KONFERENCIE
Komisia v priebehu roku 2017 pokračovala v rokovaniach s národnými parlamentmi prostredníctvom účasti na dôležitých medziparlamentných schôdzach a konferenciách 37 vrátane Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) 38 , Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie, Európskeho parlamentného týždňa 39 , Medziparlamentnej konferencie o stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení 40 a Medziparlamentných konferencií pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SZBP/SBOP) 41 .
Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC)
Komisia bola zastúpená na zasadnutiach konferencie COSAC v roku 2017 a poskytla písomnú odpoveď na príspevky prijaté konferenciou COSAC na jej dvoch plenárnych zasadnutiach počas roka 42 . Na zasadnutí predsedov konferencie COSAC, ktoré sa uskutočnilo 23. januára 2017 vo Valette (Malta), na ktorom sa zúčastnil prvý podpredseda Komisie, diskutovali delegáti o pracovnom programe Komisie na rok 2017, o výzvach spojených s brexitom a o spôsoboch, ako reagovať na očividný nedostatok dôvery občanov v európsky projekt.
Na LVII. plenárnom zasadnutí konferencie COSAC v máji 2017, na ktorom sa zúčastnil aj prvý podpredseda, sa pokračovalo v diskusii o úlohe národných parlamentov a o tom, ako by vyššia transparentnosť Rady a Parlamentu mohli podľa príkladu Komisie zohrávať úlohu pri obnove dôvery občanov v inštitúcie EÚ. Ďalšie diskusie boli zamerané na súčasný stav brexitu za účasti hlavného vyjednávača Komisie a na udržateľnejšiu integrovanú námornú politiku EÚ.
Stretnutie predsedov konferencie COSAC, ktoré sa konalo 10. júla 2017 v Tallinne (Estónsko), poskytlo fórum na diskusiu o prioritách estónskeho predsedníctva. Diskutovalo sa aj o podpore Únie pre rast startupov a rozširujúcich sa podnikov.
Na LVIII. plenárnom zasadaní, ktoré sa konalo 26. – 28. novembra v Tallinne, sa na konferencii COSAC opäť prediskutovali rôzne témy vrátane budúcnosti Európskej únie s osobitným dôrazom na dôsledky brexitu, opäť za účasti hlavného vyjednávača Komisie. Zároveň sa počas neho skúmalo, ako môžu národné parlamenty lepšie zdieľať najlepšie postupy s cieľom priblížiť Európsku úniu svojim občanom. Prebehli diskusie o digitálnom jednotnom trhu s osobitným zameraním na skúsenosti Estónska v súvislosti s prechodom krajiny na digitálne hospodárstvo a verejnú správu a na vonkajší rozmer migrácie. Komisár pre bezpečnostnú úniu Sir Julian King načrtol súčasné iniciatívy Únie v tejto oblasti. Okrem toho sa diskutovalo o účasti národných parlamentov v osobitnej skupine pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“.
Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie
Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie 43 sa konala v Bratislave 24. a 25. apríla 2017. Podpredseda Katainen vo svojom hlavnom prejave na konferencii dôrazne vyzval národné parlamenty, aby so svojimi občanmi komunikovali a aby vyjadrili svoje názory na Bielu knihu o budúcnosti Európy. Na konferencii boli prijaté konečné postupy spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre Europol. Skupina, ktorá sa skladá z poslancov národných parlamentov a Európskeho parlamentu a ktorej cieľom je zabezpečiť riadnu demokratickú kontrolu činností Europolu, uskutočnila svoje prvé stretnutie 9. októbra 2017.
6.ZÁVERY A VÝHĽAD
V politickom dialógu medzi Komisiou a národnými parlamentmi v roku 2017 pokračoval trend z roku 2016, pokiaľ ide o vysoký počet stanovísk predložených národnými parlamentmi, ako aj časté stretnutia medzi nimi a členmi kolégia. Z počtu odôvodnených stanovísk (52) v porovnaní s celkovým počtom predložených stanovísk (576) vyplýva, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, nepretržitý záujem národných parlamentov o zapájanie sa do záležitostí, ktoré presahujú aspekty subsidiarity v iniciatívach Komisie a o poskytovanie cenných informácií o obsahu týchto iniciatív. Okrem zapájania sa do iniciatív v ročných programoch Komisie sa národné parlamenty zameriavali na horizontálne témy, najmä na úvahy o budúcnosti Európskej únie v počte 27 členov a na najdôležitejšie výzvy, ktorým Európa čelí, ako sú bezpečnosť, hospodárske otázky a dôsledky brexitu. V roku 2017 došlo aj k nárastu úsilia národných parlamentov pri prezentovaní ich názorov v spoločných stanoviskách, v ktorých sa prejavilo zvýšené úsilie o koordináciu ich prínosu pre politický dialóg s Komisiou.
V januári 2018 začala svoju činnosť osobitná skupina pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ za účasti zástupcov národných parlamentov a Výboru regiónov. Skupina vyvolala obnovený záujem národných a regionálnych parlamentov, aby diskutovali, a to aj na úrovni konferencie COSAC, o svojej úlohe pri kontrole zásady subsidiarity a vo všeobecnosti v záležitostiach EÚ s cieľom zabezpečiť silnejšie prepojenie medzi inštitúciami Únie a jej občanmi. Venovala sa takisto identifikovaniu politických oblastí, v ktorých by sa časom mohlo rozhodovanie a/alebo vykonávanie úplne alebo čiastočne opätovne delegovať alebo definitívne vrátiť členským štátom alebo v ktorých by sa mali existujúce právne predpisy revidovať či dokonca zrušiť. V záverečnej správe 44 , ktorá bola 10. júla 2018 predložená prezidentovi Junckerovi, predložila návrhy na zlepšenia v rámci existujúcej štruktúry na zapojenie národných a regionálnych parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov do prípravy a vykonávania právnych predpisov Únie a poukázala na zlepšenia, ktoré by si vyžadovali zmenu zmlúv. V kontexte úvah a scenárov pre Európsku úniu s 27 členskými štátmi a s perspektívou do roku 2025 Komisia predstúpila s prvou reakciou na činnosť osobitnej skupiny v oznámení prijatom v spojení s touto správou 45 , ktoré obsahuje jej víziu ďalšieho rozvoja vzťahov medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi do konca roka 2018.
- (1) https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-doing-less-more-efficiently_1.pdf .
- (2) COM(2018) 490.
- (3) Započítané ako 38 spoločných stanovísk od oboch komôr.
- (4) COM(2017) 2025 final z 1. marca 2017 a COM(2017) 206 z 26. apríla 2017; COM(2017) 240 z 10. mája 2017; COM(2017) 291 z 31. mája 2017; COM(2017) 315 zo 7. júna 2017; COM(2017) 358 z 28. júna 2017.
- (5) COM(2016) 759, 761, 763, 765 a 767 a COM(2016) 861, 862, 863 a 864 z 30. novembra 2016.
- (6) COM(2016) 820, 821, 822, 823 a 824 z 10. januára 2017.
- (7) COM(2016) 275, 276, 277, 278, 279, 280, 281 a 282 z 31. mája 2017.
- (8) COM(2017) 2025.
- (9) COM(2017) 206.
- (10) COM(2017) 240.
- (11) COM(2017) 291.
- (12) COM(2017) 315.
- (13) COM(2017) 358.
- (14) Rakúsky Bundesrat, česká Poslanecká sněmovna, český Senát, chorvátsky Hrvatski Sabor, taliansky Senato Della Repubblica, rumunská Camera Deputaților, rumunský Senat a švédsky Riksdag.
- (15) Rakúsky Bundesrat, český Senát, chorvátsky Hrvatski Sabor, rumunská Camera Deputaților a švédsky Riksdag.
- (16) Český Senát a rumunská Camera Deputaților.
- (17) Česká Poslanecká sněmovna, rumunská Camera Deputaților a švédsky Riksdag.
- (18) Česká Poslanecká sněmovna, český Senát, rumunská Camera Deputaților, rumunský Senat a švédsky Riksdag.
- (19) Český Senát, taliansky Senato Della Repubblica, rumunská Camera Deputaților a švédsky Riksdag.
- (20) Český Senát, rumunská Camera Deputaților, rumunský Senat a švédsky Riksdag.
- (21) Oznámenie „Čistá energia pre všetkých Európanov“ [COM(2016) 860 final].
- (22) Návrh nariadenia o riadení energetickej únie [COM(2016) 759 final]; návrh revidovanej smernice o energetickej efektívnosti [COM(2016) 761 final]; návrh revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov [COM(2016) 765 final]; návrh prepracovaného znenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov [COM(2016) 767 final]; návrh prepracovaného znenia smernice o vnútornom trhu s elektrinou [COM(2016) 861 final]; návrh nariadenia o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ktorým sa zrušuje smernica o bezpečnosti dodávok [COM(2016) 862 final]; návrh prepracovaného znenia nariadenia, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky [COM(2016) 863 final]; a návrh prepracovaného znenia nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou [COM(2016) 864 final].
- (23) Stanoviská rakúskeho Bundesrat (4 stanoviská), českého Senátu (3 stanoviská), českej Poslaneckej sněmovne (5 stanovísk), francúzskeho Sénat (4 stanoviská), nemeckého Bundesrat (4 stanoviská), nemeckého Bundestag (2 stanoviská), španielskeho Congreso de los Diputados/Senato (4 stanoviská), dánskeho Folketing (1 stanovisko), holandskej Eerste Kamer (1 stanovisko), holandskej Tweede Kamer (1 stanovisko), talianskeho Senato Della Repubblica (3 stanoviská), talianskej Camera Dei Deputati (7 stanovísk), maďarského Országgyűlés (2 stanoviská), poľského Senat (3 stanoviská), poľského Sejm (2 stanoviská), portugalskej Assembleia da República (5 stanovísk), rumunského Senat (4 stanoviská), rumunskej Camera Deputaților (RO) (4 stanoviská), slovenskej Národnej rady (3 stanoviská) a švédskeho Riksdag (1 stanovisko).
- (24) Informácie o odôvodnených stanoviskách k balíku opatrení sú uvedené vo výročnej správe za rok 2017 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, COM(2018) 490, oddiel 3.1.
- (25) COM(2016) 820 z 10. januára 2017.
- (26) COM(2016) 824, COM(2016) 823, COM(2016) 822 a COM(2016) 821 z 10. januára 2017.
- (27) Ďalšie informácie sú uvedené vo výročnej správe o subsidiarite a proporcionalite, bod 3.2.
- (28) Návrhy týkajúce sa spoplatňovania ciest [návrh smernice, COM(2017) 275 final], zdaňovania vozidiel [návrh smernice, COM(2017) 276 final], pravidiel v sociálnej oblasti pre vodičov [návrh nariadenia, COM(2017) 277 final], vysielania vodičov [návrh smernice, COM(2017) 278 final], monitorovania a nahlasovania emisií CO2 [návrh nariadenia, COM(2017) 279 final], interoperability elektronických cestných mýtnych systémov [návrh smernice, COM(2017) 280 final], prístupu na trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy [návrh nariadenia, COM(2017) 281 final] a rámca na používanie prenajatých vozidiel na prepravu tovaru [návrh smernice, COM(2017) 282 final].
- (29) Stanoviská rakúskeho Bundesrat (2 stanoviská), českého Senátu (2 stanoviská), českej Poslaneckej sněmovne (1 stanovisko), francúzskeho Sénat (1 stanovisko), holandskej Tweede Kamer (1 stanovisko), talianskeho Senato Della Repubblica (1 stanovisko), maďarského Országgyűlés (1 stanovisko), poľského Senat (3 stanoviská), portugalskej Assembleia da República (2 stanoviská) a rumunského Senat (7 stanovísk).
- (30) Od rakúskeho Bundesrat ku COM(2017) 275 a od poľského Senat ku COM(2017) 278.
- (31) Pozri: http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/relations/relations_other/npo/docs/netherlands/own_initiative/ oi_transparency_of_political_decision_making_in_the_eu/oi_transparency_of_political_decision_making_in_the_eu_tweedekamer_opinion_en.pdf .
- (32) Článok 6, prvý odsek Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.
- (33) „Heiligendammské vyhlásenie“ zo 16. júna 2015 spoločne prijali predsedovia nemeckých a rakúskych parlamentov spolkových krajín a parlamentu autonómnej provincie Južné Tirolsko. Vo vyhlásení sa vyzýva na väčšie zapojenie regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami do dohľadu a kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a požaduje sa v ňom, aby sa o uzneseniach prijatých regionálnymi parlamentmi s legislatívnymi právomocami v rámci systému včasného varovania pri porušovaní zásady subsidiarity zmieňovala Európska komisia v oficiálnych dokumentoch, ako sú výročné správy o subsidiarite a proporcionalite a o vzťahoch s národnými parlamentmi.
- (34) https://www.bayern.landtag.de/aktuelles/presse/pressemitteilungen/pressemitteilungen-2017/landtagspraesidentenkonferenz-verabschiedet-europapolitische-erklaerung-von-feldkirch-barbara-stamm-gesetzgebende-regionen-staerker-in-bruessel-einbinden/ .
- (35) Zúčastnil sa aj parlament autonómnej provincie Južného Tirolska a predseda nemecky hovoriacej komunity Belgicka.
- (36) http://www.pdg.be/PortalData/34/Resources/dokumente/diverses/Bruesseler_Erklaerung.pdf .
- (37) Podrobnejšie informácie o týchto schôdzach nájdete v správe Európskeho parlamentu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy z roku 2017: http://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/about/annual-reports.html .
- (38) Konferencia COSAC je jediné medziparlamentné fórum zakotvené v zmluvách v protokole č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii. Konala sa dvakrát v každom členskom štáte, ktorý zastával rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie v roku 2017. Komisia má v konferencii COSAC postavenie pozorovateľa.
- (39) Počas Európskeho parlamentného týždňa, ktorý sa konal v Európskom parlamente 30. januára a 1. februára 2017, vystúpil Valdis Dombrovskis, podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg, a Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá. Ďalšie informácie: http://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/conferences/european-parliamentary-week.html .
- (40) Na tejto konferencii, ktorá sa konala v dňoch 30. až 31. októbra 2017 v Talline, vystúpil Valdis Dombrovskis, podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg, a Günther Oettinger, člen Komisie zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje. Ďalšie informácie: http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/conference/getconference.do?id=082dbcc55d1a225d015d1c0237bc00f5 .
- (41) Desiate a jedenáste spoločné zasadnutia týchto konferencií sa konali v dňoch 26. až 28. apríla 2017 vo Vallette a 7. až 9. septembra 2017 v Tallinne. Na oboch konferenciách sa zúčastnila vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Federica Mogheriniová. Ďalšie informácie: http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/conference/getconference.do?id=082dbcc55898c90b01589adfe78c014b and http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/conference/getconference.do?id=082dbcc55d0fd5e3015d12272613017c .
- (42) Podrobné správy zo zasadnutí konferencie COSAC, ako aj kópie príspevkov z konferencie COSAC a odpovede Komisie na ne sú uvedené na webovom sídle konferencie COSAC http://www.cosac.eu/en/ .
- (43) Konferencia sa každoročne organizuje v členskom štáte, ktorý zastával rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie počas druhej polovice predchádzajúceho roka. Informácie o stretnutí v roku 2017 sú uvedené na http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/euspeakers/getspeakers.do?id=082dbcc55898c90b01589abbb37500fa .
- (44) https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-doing-less-more-efficiently_1.pdf .
- (45) COM(2018)703.