EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 6. 2018
COM(2018) 470 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Pätnásta správa o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie
I. ÚVOD
Toto je pätnásta správa o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, ktorá sa venuje vývoju v rámci dvoch hlavných pilierov: boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ako aj prostriedkom, ktorými sa podporujú;
a posilňovanie našej obranyschopnosti a budovanie odolnosti proti týmto hrozbám.
V dôsledku útoku nervovou látkou v Salisbury, Európska rada v marci 2018 uviedla, že „EÚ musí posilniť svoju odolnosť proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým rizikám (ďalej len „CBRN riziká“), a to aj prostredníctvom užšej spolupráce medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi, ako aj NATO“. Vyzvala Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby pokročili v tejto práci a podali správu o pokroku na zasadnutí Európskej rady v júni 2018. Súčasťou reakcie na uvedenú výzvu je táto správa o dosiahnutom pokroku, ako aj spoločné oznámenie o zvyšovaní odolnosti a posilnení schopnosti čeliť hybridným hrozbám a spoločná správa o vykonávaní Spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám z júla 2017 do júna 2018. Hodnotí súčasný stav a uvádza ďalšie kroky vo vykonávaní akčného plánu z októbra roku 2017 s cieľom zvýšiť pripravenosť na chemické, biologické, rádiologické a jadrové bezpečnostné riziká. Ako súčasť opatrení v oblasti bezpečnostnej únie s cieľom zlepšiť ochranu pred terorizmom a zvýšiť odolnosť proti nemu, sledoval akčný plán preventívny prístup založený na odôvodnení, že hrozby, ktoré predstavujú chemické, biologické, rádiologické a jadrové materiály a látky, sú riziká, ktoré sú síce málo pravdepodobné, ale v prípade útoku majú veľký a dlhotrvajúci vplyv. Útok v Salisbury a tiež rastúce obavy z toho, aký majú teroristi záujem a schopnosť využívať takéto materiály a látky v EÚ i mimo nej, ukazujú, že hrozba, ktorú predstavujú chemické, biologické, rádiologické a jadrové materiály a látky, je reálna. Táto skutočnosť ďalej zvyšuje naliehavú potrebu plne vykonať akčný plán s obnoveným zameraním na chemické hrozby.
Okrem toho táto správa predstavuje súčasný stav, pokiaľ ide o odstraňovanie teroristického obsahu na internete v nadväznosti na odporúčanie Komisie z marca 2018, ako aj ďalší postup Komisie na predchádzanie radikalizácii v nadväznosti na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre oblasť radikalizácie. Útok v Liège 29. mája 2018 znovu zdôrazňuje význam boja proti radikalizácii, vzhľadom na to, že podľa belgických orgánov bol jeho páchateľ v styku s radikalizovanými osobami. V tejto správe sa uvádza aj niekoľko opatrení na zvýšenie bezpečnosti v osobnej železničnej doprave. Nakoniec sa v tejto správe uvádza stav vykonávania ostatných priorít, najmä interoperability informačných systémov, v súvislosti s ktorou dva pozmeňujúce návrhy – ktoré Komisia prijala spolu s touto správou – umožnia spoluzákonodarcom dosiahnuť dohodu do konca tohto roka. V tejto správe sa takisto rekapituluje vykonávanie smernice o osobných záznamoch o cestujúcich po uplynutí lehoty na vykonanie 25. mája 2018, opatrenia zamerané na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti a boja proti financovaniu terorizmu, ako aj nedávny vývoj, pokiaľ ide o vonkajší rozmer bezpečnosti.
Návrhy Komisie týkajúce sa viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje“ poukazujú tiež na to, že nové bezpečnostné hrozby si vyžadujú nové reakcie, pričom zdôrazňujú, že bezpečnosť má vo svojej podstate cezhraničný a mnohosektorový rozmer, a preto je potrebná silná, koordinovaná reakcia EÚ. Komisia navrhuje znásobiť financovanie vnútornej bezpečnosti 1,8krát v porovnaní so súčasným obdobím rokov 2014 – 2020. Prvky reakcie na nové bezpečnostné výzvy sú ustanovené v rôznych odvetvových právnych návrhoch predložených v rámci viacročného finančného rámca.
II. LEPŠIA PRIPRAVENOSŤ NA CHEMICKÉ, BIOLOGICKÉ, RÁDIOLOGICKÉ A JADROVÉ BEZPEČNOSTNÉ RIZIKÁ
1.Pokrok vo vykonávaní akčného plánu
Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) bezpečnostné hrozby sú zložité a môžu sa rýchlo vyvíjať, čo dokazuje útok nervovou látkou v Salisbury. Teroristické organizácie CBRN materiály a látky v Európe zatiaľ nepoužili, ale existujú dôveryhodné náznaky o tom, že by mohli mať v úmysle CBRN materiály a látky alebo zbrane získať a že rozvíjajú znalosti a schopnosti na to, aby ich využívali. Akčný plán na zlepšenie pripravenosti na chemické, biologické, rádiologické a jadrové bezpečnostné riziká z októbra 2017 bol predložený v reakcii na tieto hrozby a zameriava sa na spoločné využívanie odborných znalostí a spôsobilostí na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť operatívnu pripravenosť v celej Únii. Hmatateľný pokrok sa docielil vo vykonávaní akčného plánu s opatreniami prijatými v mnohých oblastiach v záujme dosiahnutia štyroch cieľov akčného plánu: zníženie dostupnosti CBNR materiálov a látok; zabezpečenie spoľahlivejšej pripravenosti a reakcie na CBRN incidenty v oblasti bezpečnosti; budovanie silnejších väzieb medzi internými a externými aktérmi v oblasti CBRN bezpečnosti s kľúčovými regionálnymi a medzinárodnými partnermi EÚ; a rozšírenie vedomostí o CBRN rizikách.
Po prvé, ako súčasť úsilia o zníženie dostupnosti CBRN materiálov a látok Únia je zintenzívňuje opatrenia colných orgánov s cieľom zabrániť nedovolenému vstupu CBRN materiálov a látok. Na posilnenie monitorovania a kontroly medzinárodných dodávateľských reťazcov na základe rizika sú dôležité systémy informácií o náklade. Komisia preto výrazne modernizuje systém predbežných informácií o náklade a systém riadenia colných rizík prostredníctvom úpravy existujúcich voľne prepojených vnútroštátnych systémov do integrovaného rozsiahleho informačného systému. Nový systém bude zameraný na spoločný archív obchodných údajov schopný prijímať kvalitnejšie informácie o náklade v reálnom čase. Prepojí vnútroštátne systémy colných orgánov na hodnotenie rizika. Nový systém bude spojený s tisíckami ďalších strán zapojených do medzinárodnej logistiky, ako sú špeditérske spoločnosti, poskytovatelia logistických služieb alebo prevádzkovatelia poštových služieb vo všetkých druhoch dopravy poskytujúci pre systém cenné údaje o náklade, ktoré v súčasnosti nie sú k dispozícií. Tento systém sa má vzťahovať na celú škálu colných rizík, a to vrátane hrozieb vyplývajúcich z CBRN materiálov a látok.
Po druhé, pokiaľ ide o posilnenie pripravenosti a odolnosti, členské štáty posilňujú svoju schopnosť odhaľovať CBRN materiály a látky s cieľom pomôcť zabrániť CBRN útokom. Na podnet Komisie vykonalo konzorcium národných expertov analýzu nedostatkov v detekčných zariadeniach približne pre 70 rôznych typov CBRN scenárov. Správa o analýze nedostatkov bola sprístupnená členským štátom a prerokovaná s nimi a pomáha im riadiť budúce potreby výskumu a umožňuje im prijímať informované rozhodnutia o stratégiách odhaľovania a operačné opatrenia na riešenie zistených nedostatkov. Z analýzy takisto vyplýva jasná potreba stanoviť celoeurópske technické normy detekčných zariadení. Na základe výsledkov analýzy a s využitím rámca poradnej skupiny pre CBRN látky a materiály zriadenej v rámci akčného plánu bude Komisia pracovať na štandardizácii detekčných zariadení na odhaľovanie CBRN materiálov a látok. Členské štáty by mali zostaviť inventárny súpis nevyhnutných zdravotníckych protiopatrení, laboratórií, ošetrovacích zariadení a iných kapacít. Komisia bude s členskými štátmi spolupracovať na pravidelnom mapovaní dostupnosti týchto kapacít v EU, aby sa zlepšil prístup k ním a ich rýchle rozmiestnenie v prípade CBRN útokov. Príprava a riadenie následkov CBRN útoku si vyžaduje posilnenú spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi vrátane orgánov pre civilnú ochranu. Mechanizmus civilnej ochrany Únie môže hrať v tomto procese kľúčovú úlohu s cieľom posilniť spoločnú kapacitu Európy pre prípravu a reakciu.
Po tretie, akčný plán v oblasti CBRN bezpečnostných rizík zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce s kľúčovými medzinárodnými partnermi a organizáciami. Od 28. do 29. júna 2018 Komisia v spolupráci s Ministerstvom energetiky USA usporiada pracovný seminár EÚ a USA o bezpečnosti rádioaktívnych zdrojov. Komisia tiež posilňuje inštitucionálne a spoločenské kapacity v oblasti CBRN v partnerských krajinách európskeho susedstva. Okrem toho Únia podniká konkrétne kroky na rozvoj užšej spolupráce s NATO v oblasti CBRN, a to vrátane civilnej pripravenosti. Zástupcovia EÚ sa zúčastnili ako pozorovatelia na seminári o civilno-vojenskej spolupráci, ktorý usporiadala organizácia NATO v reakcii na rozsiahly CBRN teroristický útok. Okrem toho EÚ a NATO zvažujú vytvorenie spoločného modulu odbornej prípravy na zvyšovanie informovanosti pre orgány s rozhodovacou právomocou v oblasti CBRN. EÚ by mala navyše preskúmať opatrenia na podporu dodržiavania medzinárodných pravidiel a noriem proti používaniu chemických zbraní, a to aj prostredníctvom možného osobitného systému sankcií EÚ týkajúceho sa chemických zbraní. Pokiaľ ide o oblasť dopravy, Komisia a členské štáty pracujú s medzinárodnými partnermi na posilnení pripravenosti systému EÚ pre bezpečnosť letectva s cieľom bojovať proti CBRN hrozbám. Výsledkom tejto práce je zoznam opatrení na riešenie CBRN hrozieb v oblasti letectva.
Po štvrté, účinná reakcia na CBRN riziká si vyžaduje odborné znalosti na všetkých úrovniach, na čo je nevyhnutné zintenzívniť zhromažďovanie a spoločné využívanie odborných poznatkov. Príkladom najlepších postupov je Stredoeurópske stredisko pre odbornú prípravu v oblasti SBRN-E, ktoré v roku 2016 zriadilo v Budapešti osem členských štátov
. Jeho cieľom je zdieľať, zvyšovať a prehlbovať vedomosti, skúsenosti a odborné schopnosti špecialistov prvého zásahu v oblasti CBRN-E prostredníctvom odbornej prípravy a cvičení. Komisia okrem toho kladne hodnotila návrh projektu na posilnenie tejto spolupráce vytvorením mobilnej jednotky špecialistov prvého zásahu proti CBRN-E/špinavým bombám, ktorú možno – na požiadanie – rozmiestniť v prípade incidentu CBRN-E. Oblasť forenzie je názorný príklad potreby vytvoriť spoločné kapacity. Zhromažďovanie dôkazov a ich spracovanie v kontaminovanej oblasti je veľmi náročné a vyžaduje si špecializované zariadenia. Spoločné výskumné centrum Komisie spolupracuje na iniciatívach v tejto oblasti s úsekom forenznej jadrovej kapacity s cieľom vymieňať si odborné poznatky o súvisiacich kapacitách. Na základe výsledkov uvedenej analýzy nedostatkov Komisia spolupracuje aj s poradnou skupinou pre CBRN bezpečnosť s cieľom určiť oblasti pre spoločné využívanie detekčných kapacít.
Po piate, odborná príprava a cvičenia sú spôsoby, ako si účinne vymieňať odborné poznatky o CBRN rizikách. V rámci projektu eNotice financovaného z prostriedkov EÚ bola sprístupnená databáza
obsahujúca viac ako 200 významných iniciatív v oblasti odbornej prípravy, ktorá poskytuje prehľad o možnostiach odbornej prípravy v celej Únii. Členské štáty sa vyzývajú, aby využívali dostupné možnosti odbornej prípravy v oblasti CBRN s čo najväčším možným účinkom. Okrem toho, Komisia pri plnom využití Európskeho strediska odbornej prípravy v oblasti jadrovej bezpečnosti začala kampaň komplexnej odbornej prípravy pre expertov EÚ v colnej oblasti, ktorí pracujú so sofistikovaným vybavením na zisťovanie radiačného a jadrového ohrozenia pozdĺž vonkajších hraníc, prístavov a letísk. Komisia navyše kladne hodnotila návrh projektu na spracovanie harmonizovaných učebných osnov odbornej prípravy CBRN pre špecialistov prvého zásahu a zdravotníckych pracovníkov. Z hľadiska praktických cvičení, simulačné cvičenie Chimera, ktoré začiatkom roku 2018 zorganizovala Komisia, zhromaždilo odvetvia zdravotníctva, civilnej ochrany a bezpečnosti z celej EÚ s cieľom otestovať cezhraničné plánovanie pripravenosti a reakcie na základe fiktívneho scenára zahŕňajúceho zámerné uvoľnenie prenosnej choroby. Toto cvičenie v rámci celej EÚ prispelo k podpore budovania medziodvetvových kapacít a zlepšeniu interoperability a koordinácie medzi odvetviami zdravotníctva, civilnej ochrany a bezpečnosti na úrovni EÚ a členských štátov. Navyše, výmena odborných znalostí sa rozširuje aj na súkromný sektor, vzhľadom na ďalekosiahle dôsledky, aké môže mať CBRN útok na hospodárske subjekty súkromného sektora. V rámci projektu presadzovaného odvetvím a zameraného na zvyšovanie informovanosti bezpečnostného personálu, najmä v odvetví leteckej dopravy, bol vypracovaný nástroj elektronického vzdelávania, ktorý poskytuje základné informácie pre tých, čo prichádzajú do styku s CBRN materiálmi a látkami.
2.Posilnené opatrenia proti chemickému ohrozeniu
Možné použitie chemických látok v teroristických útokoch hrá čím ďalej tým významnejšiu úlohu v teroristickej propagande. Tento faktor zvyšuje obavy, ktoré vyvstali v súvislosti s neodhaleným teroristickým sprisahaním v Austrálii v júli 2017 a nedávnym použitím chemických látok na mieste operácie. Komisia preto urýchľuje ďalšie opatrenia v oblasti chemických hrozieb v celkovom rámci akčného plánu CBRN bezpečnostných rizík, vychádzajúc z pokroku, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o analýzu nedostatkov v spôsobilosti odhaľovania a vo výmene osvedčených postupov v rámci poradnej skupiny pre CBRN bezpečnosť.
Zasadnutie o utajovaných skutočnostiach s odborníkmi z členských štátov v marci 2018 určilo niekoľko naliehavých priorít pre ďalšiu spoluprácu pre prípad chemického ohrozenia. Na základe toho bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi na dokončení týchto krokov do konca roka 2018:
·Spracovať spoločný zoznam chemických látok, ktoré predstavujú mimoriadnu hrozbu, ako základ ďalšieho operačného opatrenia na zníženie ich dostupnosti a zvýšenie kapacít ich odhaľovania. Túto prácu bude vykonávať špecializovaná expertná skupina zriadená v máji 2018 na odhaľovanie chemických hrozieb, a to na základe prebiehajúceho výskumu v členských štátoch a v Spoločnom výskumnom centre Komisie.
·Nadviazať dialóg so súkromnými subjektmi v dodávateľskom reťazci s cieľom spoločnej práce zameranej na opatrenia pre riešenie vyvíjajúcich sa hrozieb vyplývajúcich z chemických látok, ktoré sa môžu použiť ako prekurzory. Táto práca nadväzuje na príklad opatrení prijatých na úrovni EÚ s cieľom obmedziť prístup k prekurzorom výbušnín, a prvá výmena názorov sa uskutočnila už v rámci Stáleho výboru pre prekurzory.
·Urýchliť preskúmanie scenárov ohrozenia a analýzu existujúcich metód odhaľovania v záujme zlepšenia odhaľovania chemických hrozieb s cieľom spracovať operačné usmernenia pre členské štáty na účel zvýšenia ich spôsobilosti odhaľovania. Na tento účel bola zriadená uvedená špecializovaná expertná skupina s cieľom riešiť vznikajúce hrozby chemických látok. V dlhodobejšom horizonte môže práca tejto skupiny pripraviť cestu pre normalizáciu detekčných zariadení.
·Zvýšiť informovanosť medzi špecialistami prvého zásahu, najmä medzi pracovníkmi v oblasti presadzovania práva a civilnej ochrany, s cieľom umožniť im rozpoznať prvé náznaky chemického útoku a vhodne reagovať.
III.
BOJ PROTI RADIKALIZÁCII
1.Boj proti teroristickému obsahu na internete
Riešenie teroristického obsahu na internete zostáva kľúčovou výzvou v oblasti prevencie radikalizácie. V nadväznosti na prijatie odporúčania Komisie z 1. marca 2018
o boji proti nezákonnému obsahu na internete sa následne začali podávať správy, ako sa to požaduje v odporúčaní, s cieľom monitorovať úsilie odvetvia, členských štátov a ďalších kľúčových partnerov, ako napr. Europolu, v obmedzovaní dostupnosti teroristického obsahu na internete.
Počiatočné zistenia z tohto prvého podávania správ na základe dohodnutých ukazovateľov stanovených v rámci internetového fóra EÚ – zahŕňajúceho celkovo 13 spoločností vrátane najväčších spoločností prevádzkujúcich sociálne médiá, 20 členských štátov a Europol – naznačujú určitý pokrok v oblasti transparentnosti, vzhľadom na to, že viac informácií bolo prijatých od viacerých spoločností, okrem iného aj od spoločností, ktoré predtým neboli zapojené do internetového fóra EÚ.
Okrem toho viacero spoločností prijíma proaktívne opatrenia s cieľom identifikovať teroristický obsah a väčšina takéhoto obsahu sa odstraňuje. Tým, ktorí vyvinuli automatizované nástroje na zistenie teroristického obsahu (vrátane obsahu, ktorý bol v minulosti odstránený), sa podarilo zvýšiť rýchlosť odstraňovania teroristického obsahu na svojich platformách a zároveň identifikovať a odstrániť významné množstvá archivovaného materiálu. Databáza hashov – nástroj, ktorý zriadilo konzorcium spoločností s cieľom uľahčiť spoluprácu s cieľom zabrániť šíreniu teroristického obsahu na všetkých platformách – sa naďalej rozširuje tak z hľadiska počtu členov, ako aj a z hľadiska množstva teroristického obsahu zhromaždeného v databáze. V súčasnosti má pripojenie k databáze 13 spoločností, čo teraz predstavuje 80 000 obrázkov hashov a 8 000 videí hashov. Po prvý raz niektoré spoločnosti poskytli spätnú väzbu o vplyve databázy hashov z hľadiska odstráneného obsahu, túto spätnú väzbu je však potrebné rozšíriť a zaistiť, aby bola naprieč platformami podrobnejšia a systematickejšia.
Nahlásenia z členských štátov sú aj naďalej dôležitou súčasťou reakcie. Počet členských štátov, ktoré upozorňujú internetové spoločnosti na teroristický obsah, sa naďalej zvyšuje a jednotka Europolu pre nahlasovanie internetového obsahu pokračuje v hľadaní spôsobov, ako zlepšiť nahlasovanie EÚ – najmä pokiaľ ide o koordináciu a zefektívnenie procesu. Jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu dala vo štvrtom štvrťroku 2017 podnet na 8 103 rozhodnutí o nahlásení, z čoho 89 % bolo odstránených. V prvom štvrťroku 2018 bolo podnietených 5 708 rozhodnutí o nahlásení väčšiemu počtu menších, menej známych spoločností, s 61 % mierou úspešnosti. Miery úspešného odstránenia v spoločnostiach s dlhodobou spoluprácou s jednotkami pre nahlasovanie internetového obsahu zostali na stabilnej úrovni – vo väčšine prípadov od 90 % do 100 %. Uvádzaná rýchlosť reakcie zo strany spoločnosti na oznámenie sa v jednotlivých platformách odlišuje a pohybuje od menej ako jednej hodiny až po dni; veľké a malé spoločnosti musia ďalej zvýšiť rýchlosť odozvy, aby primerane reagovali na odporúčanie odstrániť teroristický obsah do jednej hodiny od nahlásenia.
Mechanizmy plne systematickej spätnej väzby na nahlásenia ešte nie sú zavedené, členské štáty však potvrdzujú príjem hlásení a niektoré spoločnosti dosvedčujú prijatie opatrení. Iba jedna spoločnosť poskytuje úplné informácie o prijatí hlásení, čase a prijatých opatreniach. Aby sa zlepšila spolupráca a koordinácia medzi orgánmi na presadzovanie práva a spoločnosťami, jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu vytvorila v roku 2016 aplikáciu pre správu nahlasovania obsahu na internete. Do dnešného dňa sú k platforme pripojené tri členské štáty a iné vyjadrili záujem.
Komisia začala posúdenie vplyvu s cieľom určiť, či súčasný prístup je dostatočný, alebo či sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo rýchle a aktívne odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu na internete, vrátane možných legislatívnych opatrení na doplnenie existujúceho regulačného rámca. Podávanie správ podľa odporúčania prispeje k tomuto posúdeniu.
Jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu pri Europole viedla nadnárodnú koordináciu úsilia zameraného sa propagandistickú mašinéria Dá’iš, za účasti šiestich členských štátov, ako aj Spojených štátov amerických a Kanady. Toto spoločné úsilie – vyvrcholenie viac ako dvojročnej práce za účasti 29 krajín – zaistilo nielen významné narušenie propagandy, aktivít a infraštruktúry Dá’iš, ale takisto viedlo k zabaveniu značného množstva digitálnych dôkazov.
2. Nadviazanie na expertnú skupinu na vysokej úrovni pre oblasť radikalizácie
V súvislosti s úsilím pôsobiť proti teroristickému obsahu na internete sa prácou na úrovni EÚ naďalej podporuje predchádzanie radikalizácii v členských štátoch a ich miestnych komunitách. Expertná skupina na vysokej úrovni pre oblasť radikalizácie, zriadená
v júli 2017 s cieľom poskytovať odporúčania, ako zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami, predložila svoju záverečnú správu 18. mája 2018. Zahŕňa celý rad odporúčaní pre konkrétne kroky s cieľom riešiť problémy v prioritných oblastiach, ako napríklad radikalizácia vo väzniciach (vrátane následných krokov po prepustení a riadenie rozsudkov), komunikácia a online propaganda, mnohostranná spolupráca na miestnej úrovni, vzdelávanie a sociálne začlenenie, podpora pre skupiny, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť (okrem iného najmä pokiaľ ide o radikalizáciu mládeže a detských navrátilcov), ako aj vonkajší rozmer. Správa uznáva pridanú hodnotu a výsledky iniciatív EÚ, ako napríklad sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN), Európska sieť pre strategickú komunikáciu (ESCN) a internetové fórum EÚ, a vyzýva, aby sa posilnili tieto iniciatívy a koordinácia medzi nimi, a aby sa súčasne vytvorili užšie väzby medzi všetkými zapojenými zainteresovanými stranami vrátane popredných odborníkov, tvorcov politík a výskumných pracovníkov. V správe sa zdôrazňuje význam opatrení na úrovni EÚ s väčším zameraním na potreby členských štátov.
Komisia víta záverečnú správu, pretože v nej boli identifikované oblasti, ktoré si vyžadujú naliehavé opatrenia v členských štátoch a na úrovni EÚ. Komisia bude predovšetkým sledovať odporúčanie vytvoriť mechanizmy spolupráce EÚ na zabezpečenie lepšieho zapojenia členských štátov do činnosti proti radikalizácii. Tento mechanizmus spolupráce bude tvoriť nový riadiaci výbor zložený z členských štátov a koordinačných a podporných štruktúr v oblasti radikalizácie, ktoré sa majú vytvoriť v Komisii.
Komisia prijme okamžité kroky v nadväznosti na odporúčania expertnej skupiny:
·Po prvé, prijatie rozhodnutia zriadiť riadiaci výbor, zložený z členských štátov (s koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť ako pozorovateľmi), aby sa zabezpečilo, že kroky EÚ v tejto oblasti sú lepšie zamerané na potreby a priority politík v členských štátoch, a aby sa členským štátom poskytla možnosť intenzívnejšieho zapojenia do stanovovania strategických smerov. Prvé zasadnutie správnej rady sa predpokladá najneskôr v novembri 2018.
·Po druhé, vytvorenie posilnenej koordinačnej a podpornej štruktúry v rámci Komisie v súlade s obmedzenými zdrojmi, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Príspevky členských štátov pri budovaní potrebných odborných znalostí budú mimoriadne dôležité na dosiahnutie cieľov stanovených v záverečnej správe. Na tento účel Komisia vyzýva členské štáty, aby predložili návrhy na bezplatné pridelenie pracovníkov do koordinačnej a podpornej štruktúry. Toto spolu s riadiacim výborom poskytne EÚ mechanizmus spolupráce v oblasti boja proti radikalizácii.
·Po tretie, zvolanie zasadnutia siete vnútroštátnych tvorcov politík v oblasti prevencie do októbra 2018 s cieľom ďalej uľahčiť výmenu medzi členskými štátmi a posúdiť konkrétne nadväzujúce opatrenia.
Komisia berie na vedomie odporúčania expertnej skupiny posúdiť a zhodnotiť mechanizmus spolupráce EÚ v oblasti boja proti radikalizácii v roku 2019 a zameria sa na predloženie výsledkov takéhoto hodnotenia do decembra 2019, pričom sa uznáva, že v tom čase nemusia byť navrhované opatrenia plne vykonané.
V oblasti vzdelávania Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport prijala 22. mája 2018 odporúčanie o podpore spoločných hodnôt v školách, aby sa upevnil silnejší pocit spolupatričnosti na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako to navrhla Komisia. V tomto odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby podnikli ďalšie kroky na posilnenie kritického myslenia a mediálnej gramotnosti v školách.
IV. KONKRÉTNE KRÁTKODOBÉ OPATRENIA NA ZVÝŠENIE BEZPEČNOSTI OSOBNEJ ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY
Dopravné uzly, ako aj železnice a vlaky predstavujú vysoko rizikové ciele, pretože ide infraštruktúru s otvorenou koncepciou
. V súčasnosti železničnú dopravu v Európe denne využíva 26 miliónov cestujúcich, pričom sa predpokladá, že sa do roku 2050 cestovanie vlakom zvýši o 80 %. Ochrana používateľov železničnej dopravy, pracovníkov a infraštruktúru pred neustále sa meniacimi bezpečnostnými hrozbami predstavuje kľúčovú a stálu výzvu. Európska železničná doprava musí zostať bezpečná a spoľahlivá.
Európa potrebuje moderný systém bezpečnosti železníc, ktorý je založený na posudzovaní rizika a umožňuje rýchlu a primeranú reakciu na vznikajúce hrozby, a zároveň zaisťuje dostupnosť služieb železničnej dopravy. S cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti, zachovať dostupnosť a otvorenosť európskych železníc pre cestujúcich a zabrániť zbytočným prekážkam na vnútornom trhu by členské štáty mali zlepšiť výmenu informácií a zvýšiť úroveň informovanosti a pripravenosti a schopnosti reagovať na teroristické incidenty. Opatrenia, ktoré zaviedli jednotlivé členské štáty bez koordinácie zdola nahor, môžu viesť k vzniku prekážok a nákladov v zmysle dlhšieho času cestovania, zrušenia spojov a preťaženosti železničných uzlov.
Je potrebná rovnaká úroveň bezpečnosti pre cestujúcich v železničnej doprave v EÚ cez hranice aj pre prevádzkovateľov dopravy. Opatrenia na úrovni EÚ na zabezpečenie cezhraničnej koordinácie všetkých zúčastnených aktérov môžu prispievať k dôslednej bezpečnostnej ochrane v celej EÚ.
Komisia preto navrhuje prijať niekoľko konkrétnych krátkodobých opatrení na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich v železničnej doprave v EÚ (pozri prílohu I). V balíku opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu prijatom 18. októbra 2017 boli oznámené opatrenia na zlepšenie ochrany verejných priestorov
, a tieto opatrenia vychádzajú z nich, ako aj zo špecializovaných štúdií, ktoré ukazujú, že by sa mali prijať opatrenia na zvýšenie odolnosti v súvislosti s bezpečnosťou železníc EÚ, najmä pre medzinárodnú dopravu.
Tieto opatrenia tiež zohľadňujú výsledky posúdenia rizika, ktoré vykonala Komisia, členské štáty a Spravodajské a situačné centrum EÚ (INTCEN).
Opatrenia sú určené na zvýšenie bezpečnosti železníc na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Na úrovni EÚ Komisia navrhuje vytvoriť platformu EÚ pre bezpečnosť cestujúcich v železničnej doprave, vytvoriť účinné prostredie spolupráce a navrhnúť odporúčania s cieľom pomôcť členským štátom efektívne koordinovať opatrenia v oblasti bezpečnosti železníc. Platforma bude poskytovať podporu pri zhromažďovaní a výmene dôležitých informácií o bezpečnosti železníc a o optimalizácii bezpečnosti služieb cezhraničnej železničnej dopravy, a vo vymedzení mechanizmu koordinácie s cieľom zabrániť jednostranným rozhodnutiam na vnútroštátnej úrovni. Pomôže tiež členským štátom a zainteresovaným stranám v železničnej doprave spoločne posúdiť nové hrozby a bezpečnostné incidenty, a primerane a koordinovane reagovať. Okrem toho Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a relevantnými agentúrami vypracuje spoločnú metodiku posudzovania rizík pre bezpečnostné riziká v železničnej doprave na úrovni EÚ.
Navrhované opatrenia budú overené v praxi. Komisia stanoví každoročné spôsoby testovania účinnosti tohto mechanizmu v rôznych situáciách. To môže byť spojené s existujúcimi cvičeniami, ktoré pod záštitou EÚ uskutočňujú príslušníci železničnej polície. Komisia bude podávať správy o vykonávaní týchto opatrení a môže zvážiť všetky príslušné opatrenia v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie, aby sa zlepšili opatrenia, alebo napravili akékoľvek zistené nedostatky.
V. VYKONÁVANIE OSTATNÝCH PRIORÍT V OBLASTI BEZPEČNOSTI
1.Smerom k interoperabilite informačných systémov
V práci na silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre bezpečnosť, riadenie hraníc a migrácie EÚ rieši nedostatky v oblasti riadenia a výmeny informácií EÚ ako naliehavú záležitosť a najvyššiu prioritu. K tomu patria kľúčové návrhy Komisie z decembra 2017 o interoperabilite informačných systémov, ktoré Európsky parlament a Rada naďalej skúmajú. Tieto tri inštitúcie sa v spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ dohodli na spoločnom cieli, ktorým je dosiahnutie dohody o týchto návrhoch do konca roka 2018. Z tohto dôvodu, ako už bolo oznámené, Komisia predložila spolu s touto správou dva zmenené návrhy o interoperabilite, ktoré zahŕňajú potrebné zmeny návrhov o interoperabilite z decembra 2017 týkajúcich sa právnych nástrojov, ktoré sa v tom čase ešte stále prerokovávali. Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby zmenené návrhy zahrnuli do svojho prebiehajúceho preskúmania návrhov o interoperabilite s cieľom bezodkladne začať trialógy .
Zmenené návrhy odrážajú nedávny pokrok, ktorý Európsky parlament a Rada dosiahli, pokiaľ ide o legislatívne návrhy o informačných systémoch EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a migrácie. Spoluzákonodarcovia dosiahli 25. apríla 2018 konečnú politickú dohodu o založení Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), ktorý umožní vopred vykonávať kontroly neregulárnej migrácie a bezpečnostné kontroly osôb cestujúcich do EÚ bez víza. Spoluzákonodarcovia zároveň 12. júna 2018 dosiahli politickú dohodu o troch legislatívnych návrhoch na posilnenie Schengenského informačného systému, najčastejšie používaného systému pre výmenu informácií v oblasti bezpečnosti a riadenia hraníc v Európe. Tým sa zvýši bezpečnosť európskych občanov prostredníctvom posilnenia schopnosti tohto systému bojovať proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti, skvalitňovať riadenie hraníc a migrácie a zabezpečovať účinnú výmenu informácií medzi členskými štátmi. Okrem toho spoluzákonodarcovia dosiahli 24. mája 2018 politickú dohodu o legislatívnom návrhu na posilnenie eu-LISA, Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Silnejší mandát umožní agentúre ďalej rozvíjať a zavádzať technické riešenia, aby príslušné informačné systémy boli interoperabilné. Dohoda dosiahnutá v týchto troch iniciatívach, ako aj pokrok, ku ktorému sa dospelo v rokovaniach o legislatívnom návrhu na rozšírenie Európskeho informačného systému registrov trestov aj na štátnych príslušníkov tretích krajín umožnili Komisii, aby predložila uvedené zmenené návrhy o interoperabilite, ktoré začleňujú potrebné zmeny týkajúce sa týchto právnych nástrojov do návrhov o interoperabilite z decembra 2017.
Zmenené návrhy o interoperabilite nezahŕňajú zmeny týkajúce sa systému Eurodac, databázu EÚ pre azyl a neregulárnu migráciu, vzhľadom na to, že rokovania o legislatívnom návrhu na posilnenie systému Eurodac ešte neboli v máji 2016 ukončené. Súčasná štruktúra existujúceho systému Eurodac je technicky nevhodná, aby sa stala súčasťou interoperability informačných systémov, vzhľadom na to, že uchováva len biometrické údaje a referenčné číslo, ale žiadne iné osobné údaje (napr. meno(-á), vek, dátum narodenia), ktoré by umožnili odhalenie viacnásobných totožností spojených s rovnakým súborom biometrických údajov. Cieľom legislatívneho návrhu z mája 2016 je rozšírenie účelu systému Eurodac v záujme identifikácie neoprávneného pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a tých, ktorí vstúpili na územie EÚ nelegálne. Návrh zaisťuje predovšetkým uchovávanie osobných údajov, ako napríklad meno(-á), vek, dátum narodenia, štátna príslušnosť a doklady totožnosti. Tieto identifikačné údaje sú nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že systém Eurodac, bude schopný prispievať k dosahovaniu cieľov v oblasti interoperability a fungovať v jeho technickom rámci. Táto potreba zdôrazňuje, že je nutné, aby spoluzákonodarcovia urýchlene dosiahli dohodu o legislatívnom návrhu. Kým sa nedosiahne dohoda o tomto legislatívnom návrhu na posilnenie systému Eurodac, nemôžu byť údaje o neoprávnenom pobyte štátnych príslušníkov tretích krajín a tých, ktorí vstúpili na územie EÚ nelegálne, súčasťou interoperability informačných systémov EÚ. Po tom, čo spoluzákonodarcovia dosiahnú dohodu o legislatívnom návrhu na posilnenie systému Eurodac, alebo dosiahnu dostatočný pokrok, Komisia predloží príslušné zmeny návrhov o interoperabilite do dvoch týždňov.
Komisia 16. mája 2018 predložila legislatívny návrh na posilnenie vízového informačného systému (VIS) s cieľom lepšie reagovať na meniace sa bezpečnostné a migračné výzvy a zlepšiť riadenie vonkajších hraníc EÚ. Keďže existujúci vízový informačný systém sa už vzťahuje na návrhy o interoperabilite z decembra 2017, legislatívny návrh na posilnenie vízového informačného systému z mája 2018 by umožnil, aby systém mohol naplno využiť navrhnuté riešenia interoperability. V návrhu sa stanovujú rozšírené kontroly v databázach s cieľom zabrániť migračným a bezpečnostným rizikám pri vydávaní víz, a posilnené kapacity na predchádzanie trestnej činnosti, čím sa prispeje k zvýšeniu bezpečnosti a odstráneniu nedostatkov v prístupe k informáciám.
2.Vykonávanie smernice o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich
Smernica o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (ďalej len „smernica PNR“) má zásadný význam pre spoločnú reakciu Únie na hrozbu, ktorú predstavuje terorizmus a organizovaná trestná činnosť. Termín pre členské štáty na vykonanie smernice sa skončil 25. mája 2018. K 7. júnu 2018 štrnásť členských štátov oznámilo Komisii opatrenia, ktoré prijali na úplnú transpozíciu smernice
. Zostávajúcich trinásť členských štátov svoje vnútroštátne transpozičné opatrenia zatiaľ neoznámilo. V deviatich členských štátoch boli potrebné právne predpisy predložené v parlamente na prijatie, zatiaľ čo primárne právne predpisy, ktorými sa smernica vykonáva, už boli v ostatných členských štátoch prijaté, ale neboli ešte prijaté sekundárne právne predpisy s cieľom dosiahnuť úplnú transpozíciu. Z členských štátov, ktoré Komisii ešte neoznámili transpozíciu, má päť platné právne predpisy, ktoré im umožňujú zbierať údaje zo záznamov o cestujúcich na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Ich legislatívny rámec sa však ešte musí zmeniť tak, aby bol plne v súlade so smernicou.
Okrem oznámenia o vnútroštátnych transpozičných opatreniach podľa článku 18 sa v smernici PNR počíta s osobitnými oznámeniami o jej uplatňovaní na lety vnútri EÚ (článok 2); s vytvorením útvarov informácií o cestujúcich (ďalej len „PIU“) (článok 4) a zoznamom príslušných orgánov, ktoré sú oprávnené žiadať od PIU údaje PNR alebo ich od nich prijímať (článok 7). Všetkých dvadsať sedem členských štátov zaslalo Komisii zoznam svojich príslušných orgánov, ktoré sú oprávnené žiadať údaje PNR alebo výsledky spracúvania týchto údajov alebo ich od nich prijímať, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 3 smernice o PNR. Devätnásť členských štátov informovalo Komisiu, že zamýšľajú uplatňovať smernicu na lety vnútri EÚ podľa článku 2 ods. 1 a ďalších dvadsaťjeden členských štátov oznámilo vytvorenie útvaru informácií o cestujúcich (PIU) podľa článku 4 ods. 5 smernice.
Okrem prijatia krokov na transponovanie smernice do vnútroštátnych právnych predpisov a doplnenie nevyhnutných inštitucionálnych opatrení členské štáty dosiahli pokrok pri zavádzaní technických riešení potrebných na uchovávanie, spracúvanie a analýzu údajov PNR. Dvadsaťštyri členských štátov má zavedené technické riešenie PNR, zatiaľ čo zostávajúce tri sa nachádzajú v rôznych fázach zavedenia potrebnej infraštruktúry. Postup na stanovenie prepojenia s leteckými dopravcami, aby sa umožnil prenos údajov PNR útvarom informácií o cestujúcich, značne pokročil v dvanástich členských štátoch, zatiaľ čo v ďalších jedenástich z nich aspoň jeden letecký dopravca už uskutočňuje prenos údajov PNR útvarom informácií o cestujúcich v reálnom čase.
Celkovo teda Komisia konštatuje, že za posledné dva roky sa dosiahol významný pokrok v oblasti vykonávania smernice o PNR. Avšak vzhľadom na kľúčový význam tohto nástroja pre spoločnú reakciu na terorizmus a závažnú trestnú činnosť Komisia využije všetky opatrenia, ktoré má k dispozícii, na presadzovanie právnych predpisov EÚ, prípadne aj na konanie o porušení práva. Nedostatočná transpozícia obmedzuje účinnosť mechanizmu PNR EÚ ako celku, čo znižuje právnu istotu pre leteckých dopravcov oddialením vytvorenia jednotného celoeurópskeho režimu poskytovania údajov PNR, a bráni účinnej ochrane osobných údajov v celej EÚ. Komisia bude aj naďalej podporovať všetky členské štáty v ich úsilí o dokončenie vývoja svojich systémov PNR, a to aj uľahčením výmeny informácií o najlepších postupov, po uplynutí lehoty na vykonanie. V tejto súvislosti sa 7. júna 2018 konalo prvé zasadnutie členských štátov s cieľom posúdiť otázky uplatňovania smernice o PNR.
3.Kybernetická bezpečnosť a kybernetické hrozby
Komisia v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť pokračuje vo vykonávaní činností stanovených v spoločnom oznámení
zo septembra 2017 „Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ“.
Deň 9. máj 2018 je konečný termín pre všetky členské štáty na transpozíciu smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov v rámci vnútroštátneho práva. Je to prvý celoeurópsky právne záväzný súbor pravidiel, ktorý stanovuje vysokú spoločnú úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celej EÚ.
V dňoch 6. a 7. júna 2018 sa v koordinácii s Agentúrou EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) uskutočnilo 5. celoeurópske cvičenie na predchádzanie kybernetickým krízam, „CyberEurope 2018“.
Cvičenie bolo usporiadané pre tímy pre bezpečnosť IT, zaistenie kontinuity činnosti a krízové riadenie z členských štátov EÚ a EZVO, a zúčastnilo sa na ňom viac ako 1 000 účastníkov. Scenár cvičenia sa týkal letectva s prípadným zapojením orgánov civilného letectva, poskytovateľov leteckých navigačných služieb (ANSP), letiskových spoločností a leteckých dopravcov s možnými vplyvmi v inom sektore.
Vystavenie občanov rozsiahlym dezinformáciám vrátane zavádzajúcich či priamo nepravdivých informácií je ďalším závažným druhom kybernetickej hrozby a dôležitou výzvou pre Európu. Komisia vo svojom oznámení „Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup“
z 26. apríla 2018 predložila akčný plán a samoregulačné nástroje na riešenie šírenia a vplyvu dezinformácií na internete v Európe a zabezpečenie ochrany európskych hodnôt a demokratických systémov. Predložené osobitné opatrenia zahŕňajú Kódex postupov v oblasti dezinformácií pre online platformy a inzerentov v celej EÚ, podporu nezávislej siete overovateľov faktov a celý rad opatrení na stimulovanie kvalitnej žurnalistiky a presadzovanie mediálnej gramotnosti. Prvé zasadnutie fóra viacerých zúčastnených strán o dezinformáciách sa konalo 29. mája 2018 a prijalo ambiciózny plán na zabezpečenie prijatia kódexu 17. júla 2018.
Internetová korporácia pre prideľovanie mien a čísel (ďalej len „ICANN“) zohráva kľúčovú úlohu v podpore cieľov verejnej politiky systému názvov domén. Komisia vyzýva, aby korporácia ICANN urýchlila svoje úsilie zamerané na zabezpečenie plného dodržiavania všeobecného nariadenia o ochrane údajov ako výsledok prebiehajúcej reformy služby WHOIS a súčasne zaistila model WHOIS, ktorý zachová základné funkcie verejného záujmu, od presadzovania práva až po kybernetickú bezpečnosť a ochranu práv duševného vlastníctva. Komisia majúc na pamäti tento cieľ pokračuje v uľahčovaní diskusie medzi korporáciou ICANN a Európskym výborom pre ochranu údajov (EDPB) s cieľom zaviesť nový model, ktorý spĺňa obidva ciele. V tomto ohľade Komisia vyzýva korporáciu ICANN, aby prevzala zodpovednosť za riešenie svojich otázok, ktoré sú zatiaľ otvorené. Správna rada ICANN 17. mája 2018 prijala dočasnú špecifikáciu registračných údajov domény gTLD (tzv. generická doména najvyššej úrovne), ktorá sa uplatňuje od 25. mája 2018 s cieľom zabezpečiť súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Hoci dočasná špecifikácia ponecháva otvorených viacero otázok, a to aj čo sa týka prístupu k údajom WHOIS na legitímne účely, ako napríklad vyšetrovanie orgánmi presadzovania práva, je správna rada ICANN odhodlaná naďalej spolupracovať so spoločenstvom s cieľom vypracovať a zaviesť komplexné a trvalé riešenie.. Dňa 27. mája 2018 Európsky výbor pre ochranu údajov podporil vyhlásenie, ktoré uznáva úsilie ICANN vynakladané s cieľom zabezpečiť súlad systému WHOIS so všeobecným nariadením o ochrane údajov, hoci ďalší pokrok ICANN v zaistení, aby sa právne požiadavky riadne riešili, sa bude aj naďalej monitorovať. Keďže absencia komplexného modelu pre službu WHOIS môže vážne narušovať schopnosti orgánov presadzovania práva vyšetrovať trestné činy vrátane počítačovej kriminality, Komisia bude aj naďalej dbať o to, aby korporácia ICANN poskytla včas vhodný model, ktorý umožní prístup k údajom WHOIS na legitímne účely.
4.Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
Vzhľadom na to, že páchatelia trestnej činnosti a teroristi pôsobia v rôznych členských štátoch a sú schopní prevádzať finančné prostriedky medzi rôznymi bankovými účtami v priebehu niekoľkých hodín na prípravu svojich aktov alebo sa pohybovať a prať príjmy z trestnej činnosti, je boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu dôležitým aspektom práce na ceste k účinnej bezpečnostnej únii. Dňa 14. mája 2018 Rada prijala smernicu, ktorou sa posilňujú predpisy EÚ na zabránenie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tzv. 5. smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zvýši transparentnosť v oblasti vlastníctva spoločností a správy zvereného majetku, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prostredníctvom nepriehľadných štruktúr. Zlepší činnosť finančných spravodajských jednotiek s lepším prístupom k informáciám prostredníctvom centralizovaných registrov bankových účtov. Bude tiež bojovať proti rizikám financovania terorizmu spojeným s anonymným používaním virtuálnej meny a s predplatenými nástrojmi. Napokon zabezpečí spoločné záruky na vysokej úrovni za finančné toky z vysokorizikových tretích krajín.
Dňa 30. mája 2018 Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o legislatívnom návrhu smernice o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva, ktorá bude harmonizovať trestné činy prania špinavých peňazí.
V súvislosti s akčným plánom na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu Rada vo februári 2016 vyzvala Komisiu, aby „preskúmala potrebu vhodných obmedzení platieb v hotovosti nad určitou hranicou“. V nadväznosti na to Komisia neformálne konzultovala túto otázku s členskými štátmi, zadala štúdiu externému dodávateľovi a od marca do júna 2017 uskutočnila verejnú konzultáciu. Komisia uverejnila správu o obmedzeniach v platbách v hotovosti spolu so správou o pokroku dosiahnutom v budovaní bezpečnostnej Únie. Zistenia viedli k záveru, že obmedzenia platieb v hotovosti by podstatne nezabránili financovaniu terorizmu, mohli by však byť užitočné v boji proti praniu špinavých peňazí. Komisia v tomto okamihu nebude prijímať ďalšie legislatívne opatrenia k tejto otázke.
5.Vonkajší rozmer
Ručné a ľahké zbrane (SALW) a nezákonné strelné zbrane naďalej prispievajú k nestabilite a násiliu, a to tak v Európskej únii, v jej bezprostrednom susedstve a v širšom svete. Komisia a vysoká predstaviteľka preto Rade navrhujú revíziu stratégie v oblasti ručných a ľahkých zbraní z roku 2005 s prihliadnutím na nový bezpečnostný kontext, iniciatívy EÚ a vývoj v kontrole konvenčných zbraní, ku ktorému došlo od roku 2005, a to: vstup zmluvy o obchode so zbraňami do platnosti, uzatvorenie protokolu OSN o strelných zbraniach, revízia právnych predpisov EÚ o strelných zbraniach, aktivity so susednými krajinami prostredníctvom akčného plánu Komisie z roku 2015 a práca vykonaná v súvislosti s cyklom politík EÚ Táto aktualizovaná stratégia má za cieľ usmerňovať spoločné a koordinované európske opatrenia na prevenciu a obmedzenie nedovoleného nákupu strelných zbraní a ručných a ľahkých zbraní a ich munície zo strany teroristov, zločincov a iných neoprávnených aktérov. Stratégia podporuje posilnenie medzinárodných noriem a noriem EÚ, zlepšenie kontrol a vysledovateľnosti strelných zbraní, ručných a ľahkých zbraní a streliva počas ich životného cyklu.
V dňoch 23. – 24. apríla 2018 sa ministri obrany G7 zišli v Toronte, aby prediskutovali spoluprácu G7 v oblasti bezpečnosti, vrátane spoločných opatrení proti rozvoju teroristických hrozieb. V záväzkoch ministrov obrany z Toronta sa kládol dôraz na ochranu verejných priestorov, pripravenosť na CBRN riziká a úsilie na boj proti teroristickému obsahu na internete, zvýšenie kybernetickej bezpečnosti a boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Výsledkom spoločného zasadnutia ministrov obrany a ministrov zahraničných vecí bolo prijatie spoločných záväzkov v zaobchádzaní so zahraničnými teroristickými bojovníkmi a súvisiacimi cestovateľmi a v obrane demokracie a riešení otázky zahraničných hrozieb.
Rada 14. mája 2018 prijala rozhodnutie umožňujúce, aby sa v rámci operácie EUNAVFOR MED Sophia uskutočnil pilotný projekt a zriadil „Útvar pre informácie o trestnej činnosti“ (ďalej len „CIC“). Útvar CIC bude umiestnený na lodi, na ktorej sa nachádza veliteľstvo síl operácie Sophia, ako uzol v rámci operácie, v ktorom všetky príslušné subjekty môžu spolupracovať s cieľom uľahčiť prijímanie, zhromažďovanie a včasnú a obojsmernú výmenu informácií na analytické a ďalšie prevádzkové použitie medzi operáciou EUNAVFORMED Sophia, príslušnými agentúrami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a orgánmi presadzovania práva členských štátov o otázkach súvisiacich s mandátom operácie, konkrétne prevádzanie migrantov, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie so zbraňami, nezákonné obchodovanie s vývozom ropy a na ochranu ozbrojených síl operácie.
Samit lídrov západného Balkánu sa uskutočnil v Sofii 17. mája 2018. Potvrdil európsku perspektívu tohto regiónu a stanovil niekoľko konkrétnych opatrení na posilnenie spolupráce, a to najmä v oblasti bezpečnosti a právneho štátu v súlade s hlavnou iniciatívou v oblasti bezpečnosti a migrácie stratégie pre západný Balkán.
V dňoch 22. a 23. mája 2018 usporiadalo bulharské predsedníctvo Rady v Sofii zasadnutie ministrov spravodlivosti a vnútra EÚ a USA v Sofii. EÚ a USA diskutovali o úsilí v boji proti terorizmu so zameraním na efektívnu výmenu informácií, predchádzanie radikalizácii, využívanie internetu na teroristické účely a ostražitosť v súvislosti s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami, a to najmä vo vzťahu k vyvíjajúcim sa chemických hrozbám v oblasti bezpečnosti letectva a verejných priestranstiev.
Dňa 25. mája 2018 sa v Bruseli uskutočnil prvý dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a OSN o boji proti terorizmu. EÚ a OSN posúdili úsilie vynakladané na spoluprácu v predchádzaní terorizmu a boji proti nemu a sústredené na celý rad tematických a geografických priorít so zameraním na zahraničných teroristických bojovníkov a obete terorizmu.
Dňa 29. mája 2018 pracovníci EU a NATO uskutočnili v Bruseli prvý dialóg o boji proti terorizmu v rámci prebiehajúceho vykonávania ich spoločného vyhlásenia z roku 2016. Riešili problémy návratu alebo premiestnenia zahraničných teroristických bojovníkov a úsilia v budovaní kapacít pre boj proti terorizmu v Iraku, Afganistane, Bosne-Hercegovine a Tunisku.
Dňa 4. júna 2018 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci prijala osem rozhodnutí, ktorými sa Komisia poveruje začať rokovania o dohodách medzi EÚ a Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom a Tureckom o výmene osobných údajov medzi Europolom a príslušnými orgánmi týchto krajín v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu.
V nadväznosti na nedávne prijatie mandátu na rokovania zo strany Kanady na konci mája 2018 pre revidovanú dohodu o osobných záznamoch o cestujúcich medzi EÚ a Kanadou, Komisia a Kanada okamžite urobili kroky na začatie formálnych rokovaní na tento účel, ktoré je naplánované na 20. júna 2018.
VI. ZÁVER
Táto správa poukazuje na ďalší pokrok dosiahnutý v budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, podpore členských štátov v boji proti terorizmu, závažnej trestnej činnosti a kybernetickým hrozbám a prispievaní k vysokej úrovni bezpečnosti pre občanov. Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlene dosiahli dohodu o všetkých týchto legislatívnych návrhoch, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, a ktorých cieľom je ďalej zvýšiť bezpečnosť občanov, v súlade so spoločným vyhlásením o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2018 – 2019.
Komisia bude v tejto práci prioritne pokračovať so zreteľom aj na neformálne zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád pre otázky vnútornej bezpečnosti v Salzburgu 20. septembra 2018 ako súčasť programu vedúcich predstaviteľov.