EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 6. 2018

COM(2018) 468 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vyhodnotení a realizácii programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Litve

{SWD(2018) 344 final}

1.Úvod

Po pristúpení k EÚ sa Bulharsko, Litva a Slovensko zaviazali odstaviť osem jadrových reaktorov z prevádzky pred koncom ich plánovanej životnosti:

·jadrovú elektráreň Kozloduj v Bulharsku (bloky 1 až 4),

·jadrovú elektráreň V1 Bohunice na Slovensku (2 bloky) a

·jadrovú elektráreň Ignalina v Litve (2 bloky).

Samotná EÚ sa zaviazala poskytnúť finančnú pomoc na bezpečné vyradenie týchto reaktorov z prevádzky.

Dňa 13. decembra 2013 boli prijaté dve nariadenia Rady 1 ,  2 s cieľom poskytnúť podporu týmto programom vyraďovania vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 ako pokračovanie v pomoci poskytovanej v predchádzajúcich obdobiach.

V tejto správe sú zhrnuté závery z hodnotenia v polovici trvania programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (ďalej len „programy“) v prípade Bulharska, Slovenska a Litvy; skúma sa v nej aj pokrok dosiahnutý v roku 2017 a v predchádzajúcich rokoch. Správa spĺňa požiadavky na podávanie správ podľa oboch článkov 6 a 9 nariadení.

V priebehu viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 podala Komisia správu na túto tému trikrát 3 , 4 , 5 . V tejto správe, ako sa uvádza v hodnotení v polovici trvania plánu 6 , sa analyzuje a predstavuje:

·do akej miery programy Kozloduj, Bohunice a Ignalina dosiahli svoje ciele, pokiaľ ide o výsledky a vplyvy,

·efektívnosť využívania zdrojov,

·pridaná hodnota EÚ.

Podľa článku 9 oboch nariadení sa v hodnotení rieši aj otázka, či existuje potreba upraviť špecifické ciele opísané v článku 2 ods. 2 a vykonávacie postupy 7 opísané v článku 7.

Je dôležité poznamenať, že súčasné nariadenia obmedzujú rozsah programov len na činnosti vyraďovania z prevádzky s výnimkou opatrení na zmiernenie rizika v energetickom odvetví, ktoré boli podporované v predchádzajúcich obdobiach. Takýto prechod od financovania zložitej kombinácie projektov v oblasti energetiky a vyraďovania z prevádzky k jednotnému a cielenému úsiliu zameranému na programy vyraďovania z prevádzky podporené schválenými podrobnými plánmi vyraďovania bol kľúčovým predpokladom zvýšenia účinnosti a efektívnosti.

2.Ciele

Týmito dvomi nariadeniami sa sleduje všeobecný cieľ pomôcť príslušným členským štátom bezpečným spôsobom dosiahnuť konečný stav vyradenia z prevádzky pri súčasnom zachovaní čo najprísnejších bezpečnostných noriem.

Vo všetkých troch prípadoch sú programy riadne vymedzené vzhľadom na rozsah, rozpočet a plánovanie s konečnými dátumami naplánovanými aj po skončení súčasného obdobia financovania. Ukladanie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbokých geologických úložiskách nespadá do rozsahu pôsobnosti programov a musí ho vypracovať každý členský štát vo svojom vnútroštátnom programe pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade s požiadavkami príslušnej smernice 8 , 9 .

V nariadeniach sa určujú aj tieto špecifické ciele:

Všetky tri programy

·vykonanie demontáže v turbínových halách a pomocných budovách,

·bezpečné nakladanie s odpadom vznikajúcim pri vyraďovaní z prevádzky v súlade s podrobnými plánmi nakladania s odpadom.

Programy Kozloduj a Bohunice

·demontáž veľkých komponentov a zariadenia v budovách reaktora.

Program Ignalina

·premiestnenie paliva z aktívnej zóny reaktora bloku 2 a z bazénov vyhoretého paliva bloku 1 a 2 do suchého skladu vyhoretého paliva,

·bezpečná údržba reaktorových blokov.

Vykonávacie postupy7 stanovujú základnú hodnotu pre každý program vyraďovania z prevádzky až do príslušného konečného stavu a poskytujú konkrétne úlohy pre každý špecifický cieľ.

3.Nástroje

Komisia vo svojom hodnotení v polovici trvania vychádzala najmä z týchto nástrojov:

1.Externá štúdia 10 vykonaná v roku 2017, ktorá zahŕňala aj hĺbkový teoretický výskum, rozhovory s cieľovými zainteresovanými stranami, návštevy v teréne, analýzu verejnej konzultácie a doplnkovej cielenej konzultácie, referenčné porovnávanie s porovnateľnými nástrojmi a panel odborníkov.

2.Externá štúdia 11 vykonaná v roku 2016, ktorá zahŕňala aj hodnotenie odhadov celkových nákladov na programy, celkové hodnotenie rizika, analýzu vnútroštátnych finančných prostriedkov a iných zdrojov a analýzu spoľahlivosti štátnych rozpočtov.

3.Tematické overenie postupov verejného obstarávania, ktoré vykonal externý dodávateľ.

4.Interné posúdenie výsledkov pravidelných monitorovacích činností vykonávaných Komisiou a dokumentácie, ktorú poskytli zainteresované strany.

5.Osobitná správa 12 Európskeho dvora audítorov.

4.Posúdenie relevantnosti, súdržnosti, účinnosti, efektívnosti a pridanej hodnoty EÚ

V tejto správe sa posudzuje, či sú programy na správnej ceste k splneniu ich zamýšľaných cieľov a správa obsahuje odporúčania týkajúce sa zlepšenia ich vykonávania. K správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa uvádzajú vecné informácie a analýzy.

Prevádzkovatelia vyraďovania pracujú na činnostiach vyraďovania v plnom rozsahu. Slovensko dosiahlo najväčší pokrok a v súčasnosti vykonáva demontáž a dekontamináciu v budove reaktora v areáli JE Bohunice. Demontáž a dekontaminácia značne pokročili v pomocných budovách v areáloch jadrových elektrární Kozloduj a Ignalina. Okrem toho práve prebieha hlavný bezpečnostný projekt v Litve zameraný na odstránenie vyhoretého jadrového paliva z reaktora typu RBMK (podobného tomu, ktorý sa používal v Černobyli). Odstránenie paliva z aktívnej zóny reaktora bloku 2 bolo ukončené 25. februára 2018 (t. j. 15 mesiacov pred termínom).

Programy sú vo všeobecnosti na dobrej ceste k dosiahnutiu špecifických cieľov nariadení vďaka finančným prostriedkom poskytnutým v tomto VFR. Počas monitorovacích činností bola pozorovaná jasná tendencia k zvyšovaniu efektívnosti, čo bolo potvrdené nezávislými expertmi. V niektorých oblastiach si riziko oneskorenia vyžaduje ďalšie zmiernenie a dôkladné sledovanie.

Hodnotenie sa uskutočnilo na základe piatich hlavných kritérií: relevantnosť, súdržnosť, účinnosť, efektívnosť a pridaná hodnota EÚ.

Relevantnosť

1.Pokiaľ ide o VFR na roky 2014 – 2020, majú všeobecné a špecifické ciele programov naďalej veľký význam z hľadiska reagovania na potreby, ktoré boli identifikované pri príprave VFR (t. j. pokrok vo vyraďovaní z prevádzky do nenávratného stavu a dosiahnutie väčšej bezpečnosti).

Súdržnosť

2.Nariadenia sú v súlade s politikami EÚ, ktorých cieľom je zabezpečiť najvyššiu úroveň jadrovej bezpečnosti. Právny základ programov je navrhnutý tak, aby bol v plnom súlade s acquis Zmluvy o Euratome, najmä v oblasti jadrovej bezpečnosti 13 , 14 a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom8. Týmto nie je dotknutý výnimočný charakter financovania EÚ vyplývajúci z osobitných historických udalostí, ktoré sú oporou programov. Vďaka podpore EÚ sa realizovali stratégie okamžitého vyraďovania a umožnilo sa rýchlejšie znižovanie úrovne rádiologického nebezpečenstva, zároveň sa zabránilo prenosu neprimeraného zaťaženia na budúce generácie, pričom sa čiastočne pokryli záväzky členských štátov.

3.Splnením ex ante kondicionalít členské štáty ovplyvnili rozsah programov. V dôsledku toho bolo z programov výslovne vylúčené dlhodobé nakladanie s vyhoretým palivom a vysoko rádioaktívnym odpadom a zostáva v rámci finančnej zodpovednosti členských štátov v súlade so smernicou Rady 2011/70/Euratom.

4.Tieto programy sú tiež v súlade s politikami EÚ v oblastiach ako ochrana životného prostredia a sociálna ochrana.

Účinnosť

5.K dnešnému dňu sa dosiahol pokrok vo všetkých troch programoch a dlhodobé problémy, ktoré boli prenesené z predchádzajúceho finančného rámca, sa napokon vyriešili. Kľúčové infraštruktúry pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sa buď stali prevádzkyschopnými, alebo sú v záverečnej fáze uvedenia do prevádzky, čo poskytuje nový impulz pre činnosti vyraďovania z prevádzky.

6.Vo všetkých troch lokalitách demontáž a dekontaminácia v turbínových halách a pomocných budovách úspešne pokračuje. Prevádzkovateľom vyraďovania sa úspešne podarilo určiť a odstrániť prekážky v týchto procesoch.

7.V týchto troch zariadeniach sa dosiahol pokrok v oblasti demontáže a dekontaminácie v budovách reaktorov (kontrolované pásmo) v súlade s príslušnými harmonogramami programov a konečnými termínmi.

8.Hlavné výstupy programov vyraďovania z prevádzky sú materiály, ktoré sa majú opätovne použiť alebo recyklovať a upravený rádioaktívny odpad, ktorý sa má buď dočasne uložiť (dočasné úložisko odpadu), alebo likvidovať. V prípade týchto troch programov boli tieto výstupy nižšie, než sa plánovalo, a to z niekoľkých dôvodov: i) neistoty pri charakterizácii zariadení vyplývajúce z ich povahy spôsobili nadhodnotenie cieľových hodnôt; ii) nižší vstup z demontáží do zariadení na nakladanie s odpadom a iii) technické problémy, ktoré sa vzťahujú na staré toky odpadu. V každom prípade sa ukázalo, že postupy nakladania s odpadom sú vo všeobecnosti schopné poskytnúť potrebný výkon produktivity s najvyššími bezpečnostnými normami.

Efektívnosť

9.Na začiatku súčasného VFR zriadili všetky tri členské štáty podrobné plány vyraďovania z prevádzky s cieľom splniť ex ante kondicionality. Odhady celkových nákladov na programy boli stanovené a aktualizované s ohľadom na predchádzajúce problémy. V roku 2016 Komisia dokončila posúdenie týchto nových plánov a dospela k záveru, že sú úplné, relevantné, komplexné a že odhady celkových nákladov boli vo všeobecnosti primerané, čo potvrdili aj výsledky nezávislého preskúmania11, za predpokladu, že nepredvídané udalosti sa zvýšili na úroveň 16 %. Preto boli jasne stanovené obmedzenia rozsahu podpory EÚ, ako aj základných nákladov s cieľom monitorovať nákladovú účinnosť.

10.Z analýzy vyplýva, že programy boli vo všeobecnosti vykonávané nákladovo efektívnym spôsobom v súčasnom finančnom rámci a že programový proces má oveľa vyššiu úroveň vyspelosti.

11.Finančné referenčné porovnávanie činností vyraďovania z prevádzky zostáva problémom na celom svete. Toto obmedzenie sa odzrkadľuje v ťažkostiach pri porovnávaní týchto troch programov medzi sebou a s ostatnými programami vyraďovania z prevádzky, a to aj napriek širšiemu využívaniu Medzinárodnej štruktúry pre výpočet nákladov na vyraďovanie 15 .

12.Analýzou sa zároveň identifikovali hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú nákladovú účinnosť:

·Správa zavedená od roku 2014 sa postarala o vyššiu efektívnosť programov a organizačné zmeny mali pozitívny vplyv na nákladovú účinnosť.

·Zvyšovanie úrovne vnútroštátnych príspevkov údajne podporilo v členských štátoch väčšiu zodpovednosť a vlastný hospodársky záujem. Nič však nenaznačovalo, že by vyšší podiel vnútroštátnych príspevkov na úrovni jednotlivých projektov zodpovedal vyššej výkonnosti.

·Včasné vykonávanie má z hľadiska nákladovej účinnosti kľúčový význam. K nákladovej účinnosti prispieva aj odstránenie prekážok, ktoré boli prenesené z predchádzajúceho finančného rámca a, ak je to možné, aj náprava kumulovaných oneskorení (napr. riešenia dlhotrvajúcich sporov týkajúcich sa zmlúv v Ignaline). Okrem toho metodika riadenia získanej hodnoty 16 a súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti vybavili zainteresované strany v oblasti týchto programov súborom nástrojov na predvídanie vplyvu oneskorení s perspektívou zmiernenia alebo vyvarovania sa negatívnych účinkov na náklady (pozri informačný rámček pre program Bohunice).

·Náklady práce sú významné a svojou podstatou časovo ohraničené zložky nákladov na vyraďovanie z prevádzky. Ak prácu vykonáva najmä personál prevádzkovateľa vyraďovania, oneskorenia môžu mať vplyv na náklady, najmä keď majú vplyv na kritickú fázu, t. j. dátum ukončenia programu. Stratégie externalizácie poskytujú dostatočnú flexibilitu na prispôsobenie potrieb a vynaloženého úsilia na zmiernenie tohto rizika. Realizácia týchto stratégií je dobre rozvinutá v Bohuniciach a pokračuje v Ignaline, kde bol v roku 2017 zostavený štruktúrovaný plán výroby a nákupu.

·Na druhej strane nasadenie personálu elektrárne (zamestnancov, ktorí boli zamestnaní počas prevádzkovej životnosti reaktorov) je osvedčeným postupom riadenia poznatkov, pretože sa vďaka nemu prenášajú príslušné skúsenosti s cieľom skrátiť časovú lehotu na vykonanie. Tento postup však znamená riziko príliš veľkého počtu zamestnancov a obmedzenie flexibility organizácií, najmä ak nie sú k dispozícii alternatívne možnosti.

·Súčasťou procesu vyraďovania z prevádzky zostáva niekoľko technických problémov a trh týkajúci sa vyraďovania je stále vo vývojovej fáze. To viedlo k medzi dodávateľmi k niektorým problémom.

·Boli zaznamenané prípady zvýšenia nákladov súvisiace so zmenami právnych predpisov a vo všetkých troch krajinách sa počas regulačných schvaľovacích postupov zvýšil počet oneskorení. Rozhodnutia týkajúce sa bezpečnosti v jadrovej oblasti sa musia prijímať nezávisle od konkrétnych hospodárskych faktorov; prevádzkovatelia vyraďovania by preto mali spolupracovať s regulačnými orgánmi, aby mohli takýto vývoj v regulačnej oblasti predvídať a regulačné procesy pri plánovaní projektu primerane zohľadňovať. V Litve a na Slovensku boli zaznamenané niektoré osvedčené postupy, táto otázka však mala vplyv na program Kozloduj.

·Vzhľadom na skutočnosť, že z prevádzky boli úplne vyradené len 3 z vyše 90 reaktorov odstavených v Európe, programy sa najprv museli zamerať na zvýšenie efektívnosti, najmä prostredníctvom učenia sa praxou. V tejto súvislosti je výmena poznatkov medzi uvedenými troma programami kľúčovým nástrojom v dosahovaní efektívnosti počas súčasného VFR. Komisia sústavne vyzýva zainteresované strany, aby si vymieňali osvedčené postupy, najmä Slovensko s Bulharskom z dôvodu podobnosti ich elektrární (reaktorov VVER).

Pridaná hodnota EÚ

13.Pridaná hodnota programov, ako bola historicky vnímaná, s postupom realizácie prirodzene klesá. Pridaná hodnota programov bola od ich začiatku vytvorená z hľadiska jadrovej bezpečnosti a finančného zmierňovania.

·Odhadované finančné deficity v Bulharsku a na Slovensku po roku 2020 neohrozujú dokončenie programov do plánovaných dátumov ukončenia.

·V Litve sa finančný deficit po roku 2020 tiež znížil vďaka ďalšiemu zapojeniu tejto krajiny. Deficit však zostáva významný (1,331 miliardy EUR).

·Aj keď hospodárstva týchto troch členských štátov sú jasne schopné absorbovať finančné potreby prostredníctvom vnútroštátnych finančných zdrojov, významnejší vplyv by to malo pre Litvu (0,3 % – 0,5 % jej ročného štátneho rozpočtu).

·Programy prispeli k podstatnému zníženiu úrovne rádiologického nebezpečenstva a rizík pre širokú verejnosť. Najvážnejšie riziká týkajúce sa jadrovej bezpečnosti boli odstránené na Slovensku a v Bulharsku. V Litve pokračuje odstraňovanie vyhoretého paliva z budov reaktora – do konca tohto procesu (naplánovaného na dokončenie do roku 2022, ale financovaného v rámci súčasného VFR), zvyškové rádiologické nebezpečenstvo sa podstatne zníži o rádové hodnoty a budú ho predstavovať najmä ožiarené grafitové jadrá.

14.Jadrový priemysel EÚ sa spoľahlivo dostáva do novej etapy, ktorá sa vyznačuje zintenzívnením činností na konci životného cyklu. Významný pokrok však dosiahlo len niekoľko programov vyraďovania z prevádzky vrátane programov Kozloduj, Ignalina a Bohunice. Je teda zrejmé, že odvetvie vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky ešte nie je úplne zrelé. V tejto súvislosti by podpora EÚ programom vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Litve poskytla dodatočnú hodnotu pre odvetvie vyraďovania z prevádzky v celej EÚ z hľadiska vedomostí a odborných znalostí. Spoločné využívanie vedomostí a aspekty kapitalizácie programov preto slúžia ako základ pre zabezpečenie trvalej pridanej hodnoty EÚ, ktorá týmto spôsobom posilňuje jadrovú bezpečnosť. Tento proces by sa mohol ďalej využívať pri nakladaní s ožiareným grafitom, čo je technický problém na celom svete 17 .

5.Hodnotenie správy

Zriadením správy sa zabezpečila efektívna a účinná implementácia programov. Ku kľúčovým faktorom úspechu patrilo jasné vymedzenie úloh a zodpovedností, ako aj posilnený rámec monitorovania.

Úlohy a zodpovednosti

Každý členský štát vymenoval koordinátora programu (námestníka ministra/štátneho tajomníka) zodpovedného za plánovanie, koordináciu a monitorovanie programu vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. Tým sa zabezpečil komplexný program dohľadu na vnútroštátnej úrovni a zlepšil prístup Komisie k informáciám v jej úlohe dohľadu.

V analýze sa tiež identifikovali oblasti pre ďalšie zlepšenie:

·Intenzívnejšie zapojenie členských štátov ako finančných zainteresovaných strán do zvýšenej iniciatívy spolu s väčšou zodpovednosťou prevádzkovateľov vyraďovania,

·včasnosť ročného plánovania/cyklu podávania správ by sa mala posilniť prostredníctvom zefektívnenia postupov.

Rámec monitorovania

Pre každý členský štát existujú výbory s funkciami monitorovania a podávania správ, ktorým spolupredsedajú osobitný zástupca Komisie a koordinátori programu. Výbory sú vybavené súborom kľúčových ukazovateľov výkonnosti a podrobnými cieľmi tak, aby mohli usmerňovať programy prostredníctvom dobre informovaného posúdenia a rozhodovacieho procesu. Podrobné ciele a ukazovatele (ktoré navrhli tieto tri členské štáty a schválila Komisia7) poskytli kvantitatívne informácie na meranie pokroku pri plnení špecifických cieľov nariadení. Okrem toho metodiku riadenia získanej hodnoty posilnil dohľad Komisie nad účinnosťou aj efektívnosťou s pozitívnym účinkom prenosu výhod (tzv. trickle-down effect) na vnútroštátnej úrovni.

Táto analýza hodnotenia teraz poskytuje príležitosť na revíziu ukazovateľov výkonnosti s cieľom:

·zhodnotiť úspechy a prispôsobiť ukazovatele tak, aby odrážali skutočný pokrok v nasledujúcich obdobiach,

·zjednodušiť porovnávanie výkonnosti programov,

·zabezpečiť účinné monitorovanie až do dokončenia všetkých viacročných projektov financovaných v rámci súčasného obdobia.

Spolufinancovanie

Právny základ pre finančnú podporu EÚ nevymedzuje splatnú výšku vnútroštátnych príspevkov. V dôsledku toho sa pokračovalo v praxi spolufinancovania v súlade s predvstupovými dohodami. Hoci tento prístup vytvoril nejasnosti, v súčasnom finančnom rámci sa úrovne vnútroštátnych príspevkov zvýšili na sumy uvedené v tabuľkách 1 a 2. Sú v nich zobrazené úhrady a stanovené finančné prostriedky kumulované od začiatku programu pomoci pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky.

Vnútroštátne príspevky sú vo všeobecnosti v rozpätiach vymedzených v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Navyše výsledky analýzy nenaznačujú, že by vyšší podiel vnútroštátnych príspevkov na úrovni jednotlivých projektov zodpovedal lepšej výkonnosti. V tejto súvislosti sa však zdá, že skutočným problémom nie je úroveň vnútroštátnych príspevkov, ale skôr všeobecné presvedčenie, že programy majú neurčitý charakter. Vzhľadom na to, že stanovenie základných východísk formovalo rozsah pôsobnosti programov, čas a náklady, kľúčom k získaniu príslušnej úrovne zodpovednosti je vykonať prevod rizík riadenia (napr. zvýšenie odhadovaných nákladov na projekt a oneskorenia) na prijímajúce členské štáty.

Tabuľka 1 – Úhrady (platby konečným príjemcom), 31. 12. 2017 (v miliónoch EUR)

	Členský štát	EÚ*
Kozloduj	215 (37 %)	364 (63 %)
Bohunice	185 (44 %)	240 (56 %)
Ignalina	159 (15 %)	928 (85 %)

* Vrátane príspevkov od iných darcov.    
Zdroj: Monitorovacie správy, EBOR, CPMA

Tabuľka 2 – Stanovené finančné prostriedky (úhrady plus rozpočtové prostriedky). 31. 12. 2017 (v miliónoch EUR)

	Členský štát	EÚ*
Kozloduj	458	800
Bohunice	476	681
Ignalina	478	1568

* Vrátane príspevkov od iných darcov.    
Zdroj: Monitorovacie správy, ročné pracovné programy, EBOR, CPMA

Referenčná hodnota

Vybrali sa tri „porovnávacie“ nástroje ako súčasť referenčného porovnávania: Nástroj na prepájanie Európy, mechanizmus poskytovania pomoci rozpočtovou podporou a veľké projekty EŠIF. Zvolená referenčná hodnota zahŕňa v súvislosti s programami veľmi zložité projekty a technické inovácie, ktoré majú veľmi odlišné systémy riadenia a správy. Porovnávanie viedlo k týmto zisteniam:

·Rámec na monitorovanie výkonnosti programov je vo všeobecnosti v súlade s najlepšími postupmi, predovšetkým postupmi, ktorými sa riadia operácie rozpočtovej podpory.

·Všetky nástroje sa snažia zabezpečiť silnú vnútroštátnu zodpovednosť za vykonávanie projektov prostredníctvom včasného zapojenia a aktívnej účasti členských štátov.

·Dva porovnávacie nástroje mali jasne definovaný rámec pre spolufinancovanie, pričom miery spolufinancovania EÚ sú jasne stanovené v právnom základe spolu s lehotami na refundáciu s cieľom predchádzať oneskoreniam.

·Všetky referenčné nástroje ponúkajú viacročný rámec programovania namiesto ročného.

7.Závery

V súlade s očakávaniami stanovenými pre súčasný VFR Bulharsko, Slovensko a Litva dosiahli efektívny a účinný pokrok vo vyraďovaní svojich reaktorov z prevádzky. Z dôvodu zložitosti programov sa objavili aj viaceré výzvy a problémy, hoci sa čoraz viac preukazuje, že systém riadenia ich dokáže zvládnuť. Prekážky z predchádzajúceho finančného rámca boli odstránené a prenesené oneskorenia boli v rámci možností prekonané.

Príprava a schválenie príslušných plánov vyraďovania z prevádzky v roku 2014 boli významným míľnikom a vymedzili sa nimi limity programov pomoci, pričom boli postupne stanovené potreby financovania na dosiahnutie konečného stavu vyradenia. V polovici obdobia boli tieto potreby potvrdené v prípade programov Bohunice a Ignalina; v prípade programu Kozloduj môže prebiehajúca revízia plánu vyraďovania z prevádzky viesť k zvýšeniu odhadovaných nákladov po roku 2020.

Okrem toho podrobné ciele a ukazovatele sú dobrým základom pre meranie pokroku pri plnení špecifických cieľov. Z analýzy však takisto vyplynulo, že by bolo vhodné tieto ukazovatele prehodnotiť, a tým zabezpečiť nepretržité účinné monitorovanie a možnú porovnateľnosť medzi programami.

Vo VFR na roky 2014 – 2020 nebude potrebné žiadne ďalšie financovanie. Je však potrebné zvýšiť dodatočné finančné prostriedky v dlhodobom horizonte (po roku 2020), pretože program Ignalina si vyžaduje ďalšie dôkladné sledovanie v Litve.

Dosiahnuté úrovne vnútroštátnych príspevkov sa javia ako vhodné na zachovanie náležitej efektívnosti; nie sú však stanovené na právnom základe, čo vytvára reziduálne neistoty. Zvyšovaním vnútroštátnych príspevkov vzhľadom na príspevky EÚ a vymedzením jasného a formalizovaného rámca pre „spolufinancovanie“ (buď na úrovni programu alebo projektu) by sa veľmi pravdepodobne aj naďalej podporovala väčšia zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni a snahy o hospodárnosť na strane prijímateľov. Navyše výslovný prenos rizík (prekročenie nákladov, oneskorenia) na príslušné členské štáty by mal v súčasnej situácii väčší vplyv.

Analýzou sa takisto preukázalo, že v dôsledku financovania EÚ v tomto VFR sa dosiahnu výrazne lepšie úrovne bezpečnosti v daných lokalitách. K hlavnému očakávanému vývoju v tejto oblasti patrí:

·v Bulharsku: plynulé pokračovanie stavby vnútroštátneho úložiska odpadu, nakladanie so starým odpadom a začatie hlavných prác na demontáži a dekontaminácii v budove reaktora,

·na Slovensku: konečná demontáž aktívnych zón reaktora,

·v Litve: plynulé pokračovanie v odstraňovaní paliva a prípravy na demontáž ožiareného grafitového jadra, čo prestavuje jedinečný projekt bezprecedentného rozsahu.

·Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia usudzuje, že tieto opatrenia by v súčasnom VFR nemali byť zmenené ani pozastavené. Špecifické ciele (článok 2 ods. 2 nariadenia) zostávajú v platnosti, kým vykonávacie postupy by sa mali prednostne revidovať s cieľom využiť získané skúsenosti. Každá takáto aktualizácia by sa mala zamerať na posilnenie úlohy monitorovacieho výboru a koordinátora programu, ako aj na ďalšie skvalitnenie systému správy prostredníctvom zefektívnenia cyklu riadenia programu, vylepšenia obsahu programových a monitorovacích dokumentov a aktualizácie a formovania cieľov a ukazovateľov pre viacročné opatrenia, ktoré budú pokračovať aj po roku 2020.

(1)      Nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 z 13. decembra 2013 o podpore Únie pre programy pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a o zrušení nariadení (Euratom) č. 549/2007 a (Euratom) č. 647/2010 (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 1) a jeho korigendum (Ú. v. EÚ L 8, 11.1.2014, s. 31).

(2)      Nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013 z 13. decembra 2013 o podpore Únie pre program pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve a o zrušení nariadenia (ES) č. 1990/2006 (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 7) a jeho korigendá (Ú. v. EÚ L 8, 11.1.2014, s. 30 a Ú. v. EÚ L 121, 24.4.2014, s. 59).

(3)      Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní prác v rámci programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku v roku 2016 a v predchádzajúcich rokoch – COM(2017) 328 final.

(4)      Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o realizácii prác v rámci programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku v roku 2015 a v predchádzajúcich rokoch – COM(2016) 405 final.

(5)      Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o realizácii prác v rámci programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku v období rokov 2010 – 2014, COM(2015) 78 final.

(6)       http://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/docs/plan_2016_249_ndap_evaluation_en.pdf

(7)      Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 7. augusta 2014 o pravidlách uplatňovania programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, Litve a na Slovensku na obdobie rokov 2014 – 2020, C(2014) 5449 final.

(8)

     Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48 – 56.

(9)

     Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní smernice Rady 2011/70/Euratom, o inventári rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva, a o prognóze budúceho vývoja, COM(2017) 236 final.

(10)

     Support to the mid-term evaluation of the Nuclear Decommissioning Assistance Programmes (Podpora hodnotenia v polovici programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky), záverečná správa, EY, 2017.

(11)

   Nuclear Decommissioning Assistance Programme (NDAP) – Assessment of the robustness of the financing plans considering the economic-financial-budgetary situation in each concerned Member State and of the relevance and feasibility of the detailed decommissioning plans (Program pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení – posúdenie spoľahlivosti finančných plánov so zreteľom na hospodársku, finančnú a rozpočtovú situáciu v každom z dotknutých členských štátov, ako aj relevantnosti a uskutočniteľnosti podrobných plánov vyraďovania z prevádzky), Deloitte, NucAdvisor, VVA Europe, štúdia vypracovaná pre Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre energetiku, 2016.

(12)      Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 22/2016: Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy.

(13)      Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18 – 22.

(14)      Smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42 – 52.

(15)      Medzinárodná štruktúra pre výpočet nákladov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (ISDC), OECD 2012, NEA č. 7088.

(16)      Miera pokroku, ktorá poskytuje hodnotu vykonanej práce, je vyjadrená z hľadiska rozpočtu prideleného na túto prácu.

(17)    Zatiaľ neboli demontované žiadne reaktory s grafitovými jadrami, hoci mnohé z nich boli odstavené už pred niekoľkými rokmi. Okrem Litvy musia podobné projekty realizovať aj iné členské štáty, pretože vlastnia významné zásoby ožiareného grafitu. Spojené kráľovstvo (86 000 ton), Francúzsko (23 000 ton), Litva (3 800 ton), Španielsko (3 700 ton), Taliansko (3 000 ton), Belgicko (2 500 ton), Nemecko (2 000 ton).

(18)      Odhadované náklady pri dokončení sú predpokladané celkové náklady na dokončenie prác programu, ktoré sa vypočítajú na základe výkonnosti k danému dátumu.    
Rozpočet pri dokončení je celková plánovaná hodnota programu (základná hodnota).