EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 5. 2018
COM(2018) 370 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
SPRÁVA O KONVERGENCII NA ROK 2018
(vypracovaná v súlade s článkom 140 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)
{SWD(2018) 350 final}
1.ÚČEL SPRÁVY
Euro má byť jednotnou menou Európskej únie ako celku. V súčasnosti ho každodenne používa približne 342 miliónov osôb v 19 členských štátoch („eurozóna“). Euro je druhou najpoužívanejšou menou na svete. Šesťdesiat ďalších krajín a území na celom svete, ktoré sú domovom 175 miliónom ľudí, sa rozhodlo používať euro ako svoju menu alebo naviazať svoju menu na euro.
V článku 140 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa od Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) vyžaduje, aby najmenej každé dva roky alebo na návrh členského štátu, pre ktorý platí výnimka, informovali Radu 1 o pokroku, ktorý tieto členské štáty dosiahli pri plnení svojich záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie. Posledné správy Komisie a ECB o konvergencii boli prijaté v júni 2016.
Správa o konvergencii na rok 2018 sa vzťahuje na týchto sedem členských štátov, pre ktoré platí výnimka: Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko 2 . Podrobnejšie posúdenie stavu konvergencie v uvedených členských štátoch sa nachádza v technickej prílohe k tejto správe.
Obsah správ, ktoré vypracovala Komisia a ECB, sa upravuje v článku 140 ods. 1 ZFEÚ. V tomto článku sa vyžaduje, aby správy obsahovali preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútu národnej centrálnej banky s článkami 130 a 131 ZFEÚ a so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB/ECB“). V správach sa musí takisto preskúmať, či sa v príslušnom členskom štáte dosiahol vysoký stupeň udržateľnej konvergencie, a to na základe plnenia konvergenčných kritérií (cenová stabilita, verejné financie, stabilita výmenného kurzu, dlhodobé úrokové sadzby) a pri zohľadnení ďalších faktorov uvedených článku 140 ods. 1 poslednom pododseku ZFEÚ. Tieto štyri konvergenčné kritériá sú rozpracované v protokole pripojenom k zmluvám (Protokol č. 13 o kritériách konvergencie).
Finančná a hospodárska kríza spolu s dlhovou krízou štátov eurozóny odhalila nedostatky v systéme správy hospodárskych záležitostí hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a poukázala na to, že jej nástroje sa musia uplatňovať komplexnejšie. S cieľom zaistiť udržateľné fungovanie HMÚ sa podnikli kroky na celkové posilnenie správy hospodárskych záležitostí v Únii. Posúdenie konvergencie je tak prepojené so všeobecnejším prístupom európskeho semestra s integrovaným vnímaním výziev hospodárskej politiky, ktorým čelí HMÚ pri zabezpečovaní fiškálnej udržateľnosti, konkurencieschopnosti, stability finančného trhu a hospodárskeho rastu. Medzi kľúčové inovácie v oblasti reformy správy a riadenia, ktoré posilnia posúdenie procesu konvergencie každého členského štátu a jeho udržateľnosti, patrí okrem iného posilnenie postupu pri nadmernom deficite v podobe reformy Paktu stability a rastu z roku 2011, ako aj nové nástroje v oblasti dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami. V tejto správe sa zohľadňujú najmä zistenia v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe 3 .
Týmito krízami sa odhalila aj existencia nežiaducich prepojení medzi vnútroštátnymi bankovými sektormi a príslušnými vládami a uvoľnili sily vedúce k výraznej fragmentácii na finančných trhoch. Na odstránenie týchto prepojení a zvrátenie fragmentácie, ako aj na zabezpečenie lepšej diverzifikácie rizík v rámci členských štátov a primeraného financovania hospodárstva bola vytvorená banková únia. Zriadených už bolo viacero kľúčových prvkov bankovej únie, t. j. jednotný súbor pravidiel, jednotný mechanizmus dohľadu a jednotný fond na riešenie krízových situácií. Členské štáty, ktoré prijmú euro, sa budú zúčastňovať aj na bankovej únii. Takáto účasť je bez ohľadu na posúdenie konvergenčných kritérií, ktoré sa vykonáva v tejto správe.
Európska komisia v rámci balíka na prehĺbenie európskej HMÚ, ktorý bol predstavený 6. decembra 2017, navrhla zriadiť samostatný pracovný okruh (ako súčasť svojich činností technickej pomoci) s cieľom ponúknuť cielenú podporu členským štátom na ich ceste k prijatiu eura 4 . Tento návrh bol zohľadnený v zmene nariadenia o programe na podporu štrukturálnych reforiem 5 . Komisia takisto oznámila, že na obdobie po roku 2020 navrhne špecializovaný nástroj konvergencie na podporu členských štátov v ich konkrétnej príprave na plynulú účasť v eurozóne. To je však bez ohľadu na formálny proces smerom k prijatiu eura, ktorý sa vykonáva prostredníctvom konvergenčných správ.
Konvergenčné kritériá
Skúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútov národnej centrálnej banky s článkom 130 ZFEÚ a s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ si vyžaduje posúdenie dodržiavania zákazu menového financovania (článok 123) a zákazu zvýhodneného prístupu (článok 124), súladu s cieľmi ESCB (článok 127 ods. 1) a úlohami ESCB (článok 127 ods. 2), ako aj ostatných aspektov týkajúcich sa integrácie národnej centrálnej banky do ESCB.
Kritérium cenovej stability je vymedzené v článku 140 ods. 1 prvej zarážke ZFEÚ: „dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability […] vychádza z miery inflácie, ktorá sa približuje k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky“.
V článku 1 Protokolu o kritériách konvergencie sa ďalej uvádza, že „kritérium cenovej stability […] znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred skúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o 1,5 percentuálneho bodu miery inflácie maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely medzi vnútroštátnymi definíciami“ 6 . Požiadavka udržateľnosti znamená, že uspokojivý vývoj inflácie sa musí zásadne dosahovať skôr správaním vstupných nákladov a ďalších faktorov, ktoré štrukturálne ovplyvňujú vývoj cien, ako vplyvom dočasných faktorov. Preskúmanie konvergencie preto zahŕňa posúdenie faktorov, ktoré vplývajú na inflačné výhľady, pričom jeho súčasťou je odkaz na najaktuálnejšiu prognózu útvarov Komisie v oblasti inflácie 7 . V súvislosti s tým sa v správe posudzuje aj schopnosť krajiny dosiahnuť referenčnú hodnotu v nasledujúcich mesiacoch.
Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota inflácie v marci 2018 úroveň 1,9 % 8 , pričom najlepšie výsledky spomedzi členských štátov dosiahla trojica Cyprus, Írsko a Fínsko 9 .
Konvergenčné kritérium týkajúce sa stavu verejných financií je vymedzené v článku 140 ods. 1 druhej zarážke ZFEÚ ako „udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 126 ods. 6“. V článku 2 protokolu o konvergenčných kritériách sa ďalej stanovuje, že toto kritérium znamená, že „v čase vykazovania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6 uvedenej zmluvy o existencii nadmerného deficitu“. V rámci celkového posilňovania správy hospodárskych záležitostí v HMÚ boli v roku 2011 posilnené sekundárne právne predpisy súvisiace s verejnými financiami, okrem iného aj novými nariadeniami, ktorými sa mení Pakt stability a rastu 10 .
V ZFEÚ sa kritérium výmenných kurzov uvádza v článku 140 ods. 1 tretej zarážke ako „sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému, minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči euru“.
V článku 3 Protokolu o kritériách konvergencie sa uvádza: „Kritérium účasti v mechanizme menových kurzov Európskeho menového systému […] znamená, že členský štát dodržiaval normálne rozpätie, ako je stanovené mechanizmom menových kurzov Európskeho menového systému bez výrazného napätia minimálne dva predchádzajúce roky pred preskúmaním. Osobitne v tomto období členský štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny výmenný kurz svojej meny voči euru“ 11 .
Príslušným dvojročným obdobím na posúdenie stability výmenných kurzov v tejto správe je obdobie od 24. apríla 2016 do 23. apríla 2018. Komisia vo svojom posúdení kritéria stability výmenných kurzov prihliada na vývoj pomocných ukazovateľov, ako sú vývoj devízovej rezervy a krátkodobé úrokové sadzby, ako aj na úlohu opatrení politiky vrátane zásahov do výmenného kurzu a v príslušných prípadoch úlohu medzinárodnej finančnej pomoci pri udržiavaní stability výmenných kurzov. V súčasnosti sa na ERM II nezúčastňuje ani jeden z členských štátov posudzovaných v tejto správe o konvergencii. O vstupe do ERM II sa rozhoduje na žiadosť členského štátu na základe konsenzu všetkých účastníkov ERM II 12 .
V článku 140 ods. 1 štvrtej zarážke ZFEÚ sa vyžaduje „stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom, pre ktorý platí výnimka, a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery“. V článku 4 Protokolu o kritériách konvergencie sa okrem toho uvádza, že „kritérium konvergencie úrokových sadzieb (...) znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu viac ako o dva percentuálne body úrokovú sadzbu tých troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky. Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov, pričom sa prihliadne na rozdielne definície v jednotlivých členských štátoch“.
Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota úrokových sadzieb v marci 2018 úroveň 3,2 % 13 .
V článku 140 ods. 1 ZFEÚ sa takisto vyžaduje preskúmanie ďalších faktorov, ktoré sú dôležité pre hospodársku integráciu a konvergenciu. K uvedeným doplňujúcim faktorom patria integrácia trhov, vývoj platobných bilancií na bežnom účte, vývoj jednotkových nákladov práce a iné cenové indexy. Posledné menované faktory sú zahrnuté do posúdenia stability cien. Doplňujúce faktory sú dôležitými ukazovateľmi toho, že integrácia členského štátu do eurozóny by prebehla bez ťažkostí, a rozširuje sa nimi pohľad na udržateľnosť konvergencie.
2.BULHARSKO
Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na príslušné doplňujúce faktory Komisia zastáva názor, že Bulharsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.
Právne predpisy v Bulharsku, najmä zákon o Bulharskej národnej banke, nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti a nedostatky sa vyskytujú v oblastiach nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, pokiaľ ide o úlohy ESCB stanovené v článku 127 ods. 2 ZFEÚ a článku 3 štatútu ESCB/ECB.
Bulharsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Bulharsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 1,4 %, čo je pod úrovňou referenčnej hodnoty 1,9 %. Podľa predpokladov zostane pod úrovňou referenčnej hodnoty aj v nasledujúcich mesiacoch.
Ročná miera inflácie podľa HICP bola v Bulharsku záporná od polovice roka 2013 do začiatku roka 2017 z dôvodu kombinácie viacerých faktorov, t. j. poklesku cien dovážaných komodít, utlmeného domáceho dopytu a zníženia spravovaných cien. V roku 2016 klesla z –0,4 % v januári na približne –2,5 % v polovici roka 2016, keď začala stúpať. V decembri 2016 dosiahla –0,5 % a ďalej rástla až do apríla 2017, keď dosiahla 1,7 %. V období od mája do júla 2017 inflácia opäť dočasne poklesla, čoskoro sa však vrátila na stúpajúcu dráhu a v novembri 2017 dosahovala približne 1,9 %. V náraste ročnej inflácie v roku 2017 sa odrazili väčšie inflačné príspevky cien energie a potravín. Začiatkom roka 2018 inflácia opäť poklesla a v marci 2018 sa vrátila na úroveň 1,9 %.
Očakáva sa ďalší rast inflácie v dôsledku vnútorných faktorov, t. j. rastu súkromného dopytu podporovaného očakávaným zvýšením disponibilného príjmu domácností, a v dôsledku vonkajších síl, t. j. očakávaného zvyšovania svetových cien ropy a ich presahov do cien energie. V prognóze útvarov Komisie z jari 2018 sa preto predpokladá priemerná inflácia podľa HICP v rokoch 2018 a 2019 na úrovni 1,8 %. Z pomerne nízkej cenovej úrovne v Bulharsku (približne 47 % priemeru eurozóny v roku 2016) vyplýva značný potenciál pre konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte.
Bulharsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na základe hodnotenia konvergenčného programu na rok 2018 sa navyše očakáva, že Bulharsko v roku 2018 a 2019 dodrží Pakt stability a rastu. Na Bulharsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Saldo verejných financií v roku 2016 predstavovalo 0,2 % HDP a v roku 2017 0,9 % HDP. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 zostane v roku 2018 aj v roku 2019 za predpokladu nezmenenej politiky kladné na úrovni 0,6 % HDP. Pomer hrubého verejného dlhu sa v roku 2017 znížil na 25,4 % HDP a predpokladá sa jeho ďalšie znižovanie na úroveň 23,3 % HDP v roku 2018 a 21,4 % HDP v roku 2019. Bulharský fiškálny rámec sa nedávno posilnil postupnými legislatívnymi krokmi, ktoré si teraz vyžadujú vykonávanie.
Bulharsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Bulharský lev sa nezúčastňuje na ERM II. Bulharská národná banka sleduje svoj základný cieľ cenovej stability prostredníctvom ukotvenia výmenného kurzu v kontexte režimu riadenia meny (CBA). Bulharsko zaviedlo režim riadenia meny v roku 1997, pričom viazalo bulharský lev na nemeckú marku a neskôr na euro. Doplňujúce ukazovatele, ako je vývoj devízových rezerv a krátkodobých úrokových sadzieb naznačuje, že vnímanie rizika investormi je voči Bulharsku naďalej priaznivé. Východiskom pre odolnosť režimu riadenia meny sú naďalej rozsiahle oficiálne rezervy. Počas dvojročného obdobia posudzovania zostal bulharský lev úplne stabilný voči euru v súlade s pôsobením režimu riadenia meny.
Bulharsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Bulharsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 1,4 %, čiže pod úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %. Dlhodobé úrokové sadzby v Bulharsku klesli z 2,4 % v januári 2016 na 0,9 % v januári 2018. Rizikové prirážky vzhľadom na nemecké referenčné dlhopisy sa v prvom polroku 2016 zvýšili približne o 50 bázických bodov a v júli 2016 dosiahli približne 250 bázických bodov, ale odvtedy klesajú. Na konci roka 2017 prirážka dosiahla 72 bázických bodov a ďalej klesala na menej ako 40 bázických bodov na začiatku roka 2018.
Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo Bulharska zaznamenalo výrazný prebytok, pričom v roku 2016 dosiahlo 4,5 % HDP a v roku 2017 5,5 % HDP. Bulharské hospodárstvo je dobre integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Bulharsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Významné výzvy sa týkajú aj inštitucionálneho rámca vrátane korupcie a efektívnosti verejnej správy. Finančný sektor Bulharska je dobre integrovaný do finančného sektora EÚ, najmä prostredníctvom vysokého podielu zahraničného vlastníctva v bankovom systéme. V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sa v roku 2018 uskutočnilo v Bulharsku hĺbkové preskúmanie, v ktorom sa dospelo k záveru, že Bulharsko čelí makroekonomickým nerovnováham (čím sa revidoval predchádzajúci záver o nadmerných nerovnováhach), ktoré súvisia so zraniteľnosťou vo finančnom sektore spojenou s vysokou zadlženosťou a nesplácanými úvermi v podnikovom sektore. Pretrvávajúce štrukturálne nedostatky bránia rýchlejšiemu zlepšovaniu trhu práce.
3.ČESKÁ REPUBLIKA
Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Česká republika nespĺňa podmienky na prijatie eura.
Právne predpisy v Českej republike, najmä zákon Českej národnej rady č. 6/1993 Zb. o Českej národnej banke (zákon o ČNB), nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti sa týkajú nezávislosti centrálnej banky a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, pokiaľ ide o ciele ČNB a úlohy ESCB stanovené v článku 127 ods. 2 ZFEÚ a článku 3 štatútu ESCB/ECB. Zákon o ČNB okrem toho obsahuje nedostatky týkajúce sa zákazu menového financovania a úloh ESCB.
Česká republika nespĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Českej republike v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 2,2 %, čo je viac ako referenčná hodnota 1,9 %. Podľa predpokladov v nasledujúcich mesiacoch klesne pod úroveň referenčnej hodnoty.
Ročná miera inflácie podľa HICP klesla z 0,5 % na začiatku roka 2016 na –0,1 % v júni 2016 pred zvýšením na viac ako 2 % do konca roka 2016. V roku 2017 sa potom pohybovala na úrovni medzi 2 % a 3 %. Priemerná ročná miera inflácie podľa HICP preto dosahovala 0,6 % v roku 2016 a 2,4 % v roku 2017. V náraste ročnej inflácie v roku 2017 sa odrazili väčšie inflačné príspevky cien energie a potravín, ako aj vyššie zvyšovanie cien v sektore služieb. Začiatkom roka 2018 sa ročná inflácia znížila a v marci 2018 dosahovala úroveň 1,6 %.
V roku 2018 sa očakáva pokles ročnej inflácie podľa HICP, a to najmä preto, lebo by sa mal znížiť príspevok cien potravín (spracovaných aj nespracovaných potravín) k inflácii. Zároveň sa očakáva výraznejší inflačný príspevok cien energií a služieb ako v predchádzajúcich rokoch. V prognóze útvarov Komisie z jari 2018 sa preto v roku 2018 predpokladá ročná inflácia podľa HICP na priemernej úrovni 2,1 % a v roku 2019 na priemernej úrovni 1,8 %. Z cenovej úrovne v Českej republike (približne 64 % priemeru eurozóny v roku 2016) vyplýva potenciál pre ďalšiu konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte.
Česká republika spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na základe hodnotenia konvergenčného programu na rok 2018 sa navyše očakáva, že Česká republika v roku 2018 a 2019 dodrží Pakt stability a rastu. Na Českú republiku sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Saldo verejných financií sa výrazne zlepšilo z –2,1 % HDP v roku 2014 na prebytok na úrovni 1,6 % HDP v roku 2017. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 má saldo verejných financií za predpokladu nezmenenej politiky dosiahnuť v roku 2018 úroveň 1,4 % HDP a v roku 2019 úroveň 0,8 % HDP. Pomer hrubého verejného dlhu klesol z najvyššej úrovne 44,9 % HDP v roku 2013 na menej ako 35 % HDP v roku 2017. Predpokladá sa, že v roku 2019 klesne na 32 % HDP. Český fiškálny rámec bol posilnený prijatím zákona o fiškálnej zodpovednosti začiatkom roka 2017, jeho účinnosť však bude závisieť od vykonávania nových pravidiel.
Česká republika nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Česká koruna sa nezúčastňuje na ERM II. Česká republika uplatňuje režim plávajúceho výmenného kurzu, čo umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. ČNB od novembra 2013 do apríla 2017 využívala výmenný kurz ako dodatočný nástroj na uvoľnenie menových podmienok tým, že umožnila voľný pohyb výmenného kurzu koruny voči euru len na slabšej strane úrovne 27 CZK/EUR. V roku 2016 a na začiatku roka 2017 sa s korunou obchodovalo mierne nad úrovňou 27 CZK/EUR, keďže zásahy ČNB do devízového trhu zabránili ďalšiemu zhodnocovaniu výmenného kurzu. Po uplynutí záväzku ČNB týkajúceho sa výmenného kurzu v apríli 2017 koruna zaznamenala postupné zhodnocovanie voči euru a posilnila z viac ako 27 CZK/EUR na začiatku apríla 2017 na menej ako 25,5 CZK/EUR na začiatku roka 2018. Počas dvoch rokov predchádzajúcich tomuto posúdeniu sa koruna zhodnotila voči euru o viac ako 6 %.
Česká republika spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Českej republike v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 1,3 %, čiže pod úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %. Dlhodobá úroková sadzba v Českej republike sa v roku 2016 pohybovala okolo úrovne 0,4 %. Do konca roka 2017 sa potom pomaly zvýšila na približne 1,5 %, keďže ČNB postupne sprísňovala svoje zámery menovej politiky. Prirážka oproti nemeckým referenčným dlhopisom sa začiatkom roku 2018 pohybovala na úrovni približne 120 bázických bodov.
Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. V roku 2016 bol zaznamenaný prebytok vonkajšieho salda Českej republiky na úrovni 2,7 % HDP a v roku 2017 na úrovni 2 % HDP. České hospodárstvo je vysoko integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia sa zdá, že výsledky, ktoré Česká republika dosiahla v medzinárodných hodnoteniach, sa v uplynulých rokoch stabilizovali pod priemerom eurozóny. Český finančný sektor je vo vysokej miere integrovaný do finančného sektora EÚ, a to najmä vďaka významnému podielu zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.
4.CHORVÁTSKO
Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Chorvátsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.
Právne predpisy Chorvátska sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ.
Chorvátsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Chorvátsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 1,3 %, čo je pod úrovňou referenčnej hodnoty 1,9 %. Očakáva sa, že v nasledujúcich mesiacoch zostane pod úrovňou referenčnej hodnoty.
Ročná inflácia podľa HICP zostávala v roku 2016 zväčša záporná z dôvodu klesajúcich cien energie a nespracovaných potravín. Za rok ako celok tak dosiahla priemernú úroveň –0,6 %. Ročná miera inflácie dosiahla kladnú úroveň koncom roka 2016, a potom sa na začiatku roka 2017 zvýšila na viac ako 1 % vďaka väčším inflačným príspevkom všetkých jej hlavných zložiek. Ročná miera inflácie sa preto až do začiatku roka 2018 pohybovala okolo úrovne 1,3 %. Ročná inflácia dosiahla v marci 2018 úroveň 1,2 %.
Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že ročná inflácia podľa HICP zostane vo všeobecnosti stabilná, keďže nižší inflačný príspevok nespracovaných potravín sa pravdepodobne bude kompenzovať oživením cien energie. V roku 2019 sa očakáva mierne zrýchlenie jadrovej inflácie v súlade s pokračujúcim hospodárskym rozvojom. Ročná inflácia podľa HICP v roku 2018 sa preto predpokladá na priemernej úrovni 1,4 % a v roku 2019 na priemernej úrovni 1,5 %. Z cenovej úrovne v Chorvátsku (približne 65 % priemeru eurozóny v roku 2016) vyplýva potenciál pre konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte.
Chorvátsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na základe hodnotenia konvergenčného programu na rok 2018 sa navyše očakáva, že Chorvátsko v roku 2018 a 2019 dodrží Pakt stability a rastu. Na Chorvátsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Saldo verejných financií dosiahlo v roku 2017 prebytok vo výške 0,8 % HDP. V prognóze útvarov Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že saldo verejných financií zostane vo všeobecnosti stabilné na úrovni 0,7 % HDP v roku 2018 a na úrovni 0,8 % HDP v roku 2019. Do roku 2019 sa predpokladá zníženie dlhu verejnej správy na približne 70 % HDP. V dôsledku opakovaného oneskorenia v prijímaní plánovaných reformných aktov zostával fiškálny rámec Chorvátska vo všetkých hlavných aspektoch pomerne slabý, najmä pokiaľ ide o vypracovanie numerických pravidiel, záväznú silu strednodobých plánov a zriadenie jeho vnútroštátnej fiškálnej rady.
Chorvátsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Chorvátska kuna sa nezúčastňuje na ERM II. Chorvátska národná banka (HNB) má zavedený prísne riadený režim plávajúceho výmenného kurzu a používa výmenný kurz ako hlavný nominálny pilier na dosiahnutie svojho základného cieľa cenovej stability. Od začiatku roka 2016 do začiatku roka 2018 čelila kuna určitým tlakom na zhodnocovanie, ktoré si vyžiadali, aby HNB nakupovala devízy od bánk s cieľom stabilizovať svoj výmenný kurz voči euru. Výmenný kurz kuny voči euru naďalej vykazoval sezónny vzorec dočasného zhodnocovania na jar vďaka prílevu devíz, ktorý vytváralo odvetvie cestovného ruchu. Počas dvoch rokov predchádzajúcich tomuto posúdeniu sa kuna voči euru zhodnotila o takmer 2 %.
Chorvátsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Chorvátsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 2,6 %, čo je pod úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %. Dlhodobá úroková sadzba v Chorvátsku zostávala od augusta 2015 do augusta 2016 vo všeobecnosti stabilná a pohybovala sa na úrovni od 3,5 % do 4 %. Na konci roka 2016 klesla na približne 3 % a v roku 2017 potom zväčša zotrvávala pod úrovňou 3 %. Na začiatku roka 2018 dlhodobá úroková sadzba klesla pod úroveň 2,4 % a prirážka vzhľadom na nemecké referenčné dlhopisy na úroveň pod 200 bázických bodov, keďže Chorvátsko získalo prvé zvýšenie svojho ratingu od roku 2004.
Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajší prebytok Chorvátska sa vďaka zlepšeniu zostatku príjmov zvýšil z 3,6 % HDP v roku 2016 na 4,2 % HDP v roku 2017. Chorvátske hospodárstvo je dobre integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Chorvátsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Významné výzvy sa týkajú aj inštitucionálneho rámca vrátane kvality regulácie. Finančný sektor je vysoko integrovaný do finančného systému EÚ prostredníctvom zahraničného vlastníctva domácich bánk. V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sa v roku 2018 uskutočnilo v Chorvátsku hĺbkové preskúmanie, v ktorom sa zistilo, že Chorvátsko naďalej čelí nadmerným makroekonomickým nerovnováham spojeným s vysokými úrovňami verejného, súkromného a zahraničného dlhu, ktoré boli všetky denominované zväčša v cudzej mene, v kontexte nízkeho potenciálneho rastu.
5.MAĎARSKO
Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Maďarsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.
Právne predpisy v Maďarsku, najmä zákon o Maďarskej národnej banke (Magyar Nemzeti Bank – MNB), nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti sa týkajú najmä nezávislosti MNB, zákazu menového financovania a začlenenia centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, pokiaľ ide o úlohy ESCB stanovené v článku 127 ods. 2 ZFEÚ a článku 3 štatútu ESCB/ECB. Zákon o MNB obsahuje okrem toho aj ďalšie nedostatky týkajúce sa začlenenia MNB do ESCB.
Maďarsko nespĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Maďarsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 2,2 %, čo je viac ako stanovená referenčná hodnota 1,9 %. Podľa predpokladov zostane v nasledujúcich mesiacoch nad úrovňou referenčnej hodnoty.
Ročná inflácia podľa HICP v Maďarsku v uplynulých dvoch rokoch opustila veľmi nízke úrovne vrátane záporných hodnôt v polovici roka 2016. Inflácia potom začala prudko stúpať, vo februári 2017 dosiahla 2,9 % a potom začala mierne klesať najmä z dôvodu kolísania cien energie. Od jari 2017 vznikol tlak na zvyšovanie inflácie podľa HICP v dôsledku cien spracovaných potravín, vďaka čomu zostával celkový údaj v roku 2017 nad úrovňou 2 %. Na začiatku roka 2018 inflácia opäť poklesla, najmä vďaka cenám energie a trvanlivého tovaru. Ročná inflácia podľa HICP dosiahla v marci 2018 úroveň 2,0 %.
Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 sa v roku 2018 predpokladá mierny pokles inflácie na 2,3 % a v roku 2019 zvýšenie na 3,0 %, keďže sa očakáva zvýšenie inflácie v oblasti služieb na pozadí výrazného rastu miezd. Z pomerne nízkej cenovej úrovne v Maďarsku (približne 58 % priemeru eurozóny v roku 2016) vyplýva výrazný potenciál pre ďalšiu konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte.
Maďarsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Maďarsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Komisia však odporúča začatie postupu pri značnej odchýlke voči Maďarsku z dôvodu zaznamenania značnej odchýlky od požiadaviek Paktu stability a rastu v roku 2017. Z hodnotenia konvergenčného programu na rok 2018 vyplýva riziko značnej odchýlky od týchto požiadaviek aj v rokoch 2018 a 2019. Na zabezpečenie súladu s Paktom stability a rastu bude preto v roku 2018 potrebné prijať významné dodatočné opatrenia. Deficit verejných financií sa v roku 2016 znížil na 1,7 % HDP v porovnaní s 1,9 % HDP v roku 2015, a potom sa v roku 2017 opäť otočil 2,0 %. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 sa má za predpokladu nezmenenej politiky v roku 2018 zvýšiť na 2,4 % HDP, a potom v roku 2019 mierne znížiť na 2,1 % HDP. Pomer hrubého verejného dlhu sa v roku 2017 znížil na 73,6 % HDP a podľa predpokladov sa v roku 2018 ďalej zníži na 73,3 % HDP a v roku 2019 na 71,0 % HDP. Maďarský fiškálny rámec je dostatočne rozvinutý na základe prísnych pravidiel a postupov na kontrolu dlhu na všetkých úrovniach verejnej správy, niektoré významné nedostatky (najmä slabá úloha strednodobého fiškálneho plánovania) však stále pretrvávajú.
Maďarsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Maďarský forint sa nezúčastňuje na ERM II. Maďarsko uplatňuje režim plávajúceho výmenného kurzu, čo umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. Forint sa oslabil z približne 311 HUF/EUR v marci 2016 na 314 HUF/EUR v polovici roka 2016, pred posilnením na 307 HUF/EUR do októbra 2016, keď MNB zaviedla objemové prahy pre nástroj trojmesačných vkladov. S forintom sa potom obchodovalo na úrovni približne 310 HUF/EUR až do polovice roku 2017, keď ho nová vlna zhodnotenia v auguste 2017 posunula na úroveň takmer 304 HUF/EUR. Po slovnom zásahu MNB, ktorým sa naznačilo zavedenie nových nástrojov a zníženie jednodňovej sadzby na vklady na mínus 15 bázických bodov, sa forint po septembri 2017 vrátil na úroveň o niečo nižšiu ako 310 HUF/EUR. V marci 2018 bol forint vo všeobecnosti na rovnakej úrovni voči euru ako pred dvoma rokmi.
Maďarsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 2,7 %, čiže pod úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %. Mesačná priemerná dlhodobá úroková sadzba sa do augusta 2016 znížila na približne 2,8 %, kým do februára 2017 vystúpila na 3,5 %. Potom začala znovu klesať a v decembri 2017 dosiahla úroveň 2,1 %, v ktorej sa odrážalo úsilie MNB o ešte výraznejšie rozšírenie menového stimulu na dlhodobé sadzby. Dlhodobá úroková sadzba Maďarska sa v medzinárodnom prostredí zvyšovania prirážok do februára 2018 zvýšila na približne 2,6 %. Dlhodobá prirážka vzhľadom na nemecké referenčné dlhopisy na začiatku roka 2018 predstavovala približne 200 bázických bodov.
Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. V uplynulých dvoch rokoch boli zaznamenané veľké prebytky vonkajšieho salda, ktoré sa však v roku 2017 zhoršilo, najmä v dôsledku obchodnej bilancie. Maďarské hospodárstvo je vysoko integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Maďarsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Finančný sektor Maďarska je dobre integrovaný do finančného systému EÚ.
6.POĽSKO
Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Poľsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.
Právne predpisy v Poľsku, najmä zákon o Národnej banke Poľska (Narodowy Bank Polski – NBP) a Ústava Poľskej republiky, nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti sa týkajú nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura. Zákon o NBP okrem toho obsahuje aj určité nedostatky týkajúce sa nezávislosti centrálnej banky a integrácie NBP do ESCB v čase prijatia eura.
Poľsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Poľsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 1,4 %, čo je pod úrovňou referenčnej hodnoty 1,9 %. Očakáva sa, že v nasledujúcich mesiacoch zostane pod úrovňou referenčnej hodnoty.
Ročná inflácia podľa HICP sa v októbri 2016 zmenila na kladnú a rýchlo sa zvyšovala na miestny vrchol na úrovni 1,9 % vo februári 2017, kým klesla na 1,3 % v júni 2017. Druhá polovica roka 2017 bola poznamenaná postupným zvyšovaním inflácie, až kým v novembri vyskočila na 2 % a v decembri 2017 sa znížila na 1,7 %. Vo februári 2018 ďalej prudko klesla na 0,7 %. Tento trochu nestály vzorec sa vysvetľuje silnými výkyvmi v dynamike cien energie a nespracovaných potravín. Ročná inflácia podľa HICP dosiahla v marci 2018 úroveň 0,7 %.
Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 sa v roku 2018 predpokladá pokles inflácie na 1,3 % a v roku 2019 zvýšenie na 2,5 %, najmä z dôvodu silnejúceho tlaku vyplývajúceho zo zrýchľovania rastu miezd uprostred ďalšieho zužovania trhu práce. Z pomerne nízkej cenovej úrovne v Poľsku (približne 52 % priemeru eurozóny v roku 2016) vyplýva značný potenciál pre konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte.
Poľsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Poľsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Z hodnotenia konvergenčného programu na rok 2018 však vyplýva riziko značnej odchýlky od požiadaviek Paktu stability a rastu v roku 2018, takže na zabezpečenie dodržiavania ustanovení Paktu stability a rastu bude potrebné v roku 2018 prijať ďalšie opatrenia. Deficit verejných financií klesol z 2,6 % HDP v roku 2015 na 2,3 % HDP v roku 2016. Pomer deficitu k HDP sa v roku 2017 zlepšil na úroveň 1,7 % a podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 sa za predpokladu nezmenenej politiky očakáva jeho ďalšie zlepšovanie na 1,4 % HDP v roku 2018 aj v roku 2019. Pomer dlhu verejných financií k HDP sa má podľa predpokladov znížiť z 50,6 % v roku 2017 na 49,1 % v roku 2019. Domáci fiškálny rámec Poľska je celkovo silný, s nedostatkami najmä v oblastiach plánovania rozpočtu a rozpočtových postupov a nezávislého monitorovania.
Poľsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Poľský zlotý sa nezúčastňuje na ERM II. Poľsko uplatňuje režim plávajúceho výmenného kurzu, čo umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. Od apríla 2016 do konca roka 2016 sa so zlotým obchodovalo v kurze približne 4,4 voči euru. Od decembra 2016 do mája 2017 sa kumulatívne zhodnotil o takmer 6 %. Do začiatku októbra 2017 potom zlotý trochu oslabil (na približne 4,3 PLN/EUR), aby sa následne na zvyšok roka 2017 posilnil. Poľsko postupne opúšťalo režim flexibilnej úverovej linky, ktorý malo s MMF od roku 2009, a prístup ukončilo v novembri 2017. Počas dvoch rokov predchádzajúcich tomuto posúdeniu sa zlotý voči euru zhodnotil približne o 2 %.
Poľsko nespĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 3,3 %, čiže nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %. Priemerná mesačná dlhodobá úroková sadzba sa zvýšila z menej ako 3 % v apríli 2016 na približne 3,8 % začiatkom roka 2017. Dlhodobé úrokové sadzby sa potom do júna 2017 znížili na približne 3,2 %, kým sa potom znovu mierne zvýšili. Na začiatku roka 2018 predstavovala prirážka na dlhodobú úrokovú sadzbu vzhľadom na nemecké referenčné dlhopisy približne 270 bázických bodov.
Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo Poľska bolo v prebytku od roku 2013 a bolo podporené sústavným zlepšovaním obchodnej bilancie. Poľské hospodárstvo je dobre integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Poľsko dosahuje výkonnosť približne na úrovni priemeru členských štátov eurozóny. Finančný sektor Poľska je dobre integrovaný do finančného sektora EÚ.
7.RUMUNSKO
Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Rumunsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.
Právne predpisy v Rumunsku, najmä zákon č. 312 o štatúte Národnej banky Rumunska (ďalej len „zákon o BNR“), nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti sa týkajú nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura. Zákon o BNR obsahuje okrem toho nedostatky, ktoré sa týkajú nezávislosti centrálnej banky a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, pokiaľ ide o ciele BNR a úlohy ESCB stanovené v článku 127 ods. 2 ZFEÚ a článku 3 štatútu ESCB/ECB.
Rumunsko nespĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Rumunsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 1,9 %, čo je na úrovni referenčnej hodnoty 1,9 %. Predpokladá sa však, že v nasledujúcich mesiacoch sa zvýši výrazne nad úroveň referenčnej hodnoty.
Ročná inflácia podľa HICP v roku 2016 klesala, najmä v dôsledku postupného znižovania DPH a nízkych svetových cien ropy. Po dosiahnutí najnižšej úrovne takmer –3 % v máji 2016 zostávala v zápornej rovine počas väčšiny roka 2016. V roku 2017 sa inflácia postupne zvyšovala, ale zostávala utlmená z dôvodu ďalšieho zníženia štandardnej sadzby DPH o jeden percentuálny bod a zníženia spotrebných daní z palív v januári 2017. Inflácia sa začala zrýchľovať v druhej polovici roka 2017, najmä v dôsledku stúpajúcich cien potravín a zrušenia januárového zníženia spotrebných daní v októbri, pričom vzrástla z 0,6 % v auguste na 2,6 % v decembri 2017. Na začiatku roka 2018 inflácia ďalej rástla, keďže účinok zníženia daní z januára 2017 pominul, a v marci 2018 dosiahla 4 %.
Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 sa predpokladá zvýšenie ročnej inflácie podľa HICP na 4,2 % v roku 2018, a potom pod vplyvom zmiernenia inflácie cien energie poklesne na 3,4 % v roku 2019. Z pomerne nízkej cenovej úrovne v Rumunsku (približne 51 % priemeru eurozóny v roku 2016) vyplýva značný potenciál pre konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte.
Rumunsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Rumunsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Na Rumunsko sa však už uplatňuje postup pri značnej odchýlke z dôvodu zaznamenania značnej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016. Na jeseň 2017 sa zistilo, že Rumunsko nezaviedlo účinné opatrenia podľa postupu pri značnej odchýlke a bolo vydané revidované odporúčanie. Komisia navyše opäť odporúča začatie postupu pri značnej odchýlke voči Rumunsku z dôvodu zaznamenania značnej odchýlky od požiadaviek Paktu stability a rastu v roku 2017. Z hodnotenia konvergenčného programu na rok 2018 vyplýva riziko značnej odchýlky od týchto požiadaviek aj v rokoch 2018 a 2019. Na zabezpečenie dodržiavania Paktu stability a rastu bude preto s ohľadom na značne sa zhoršujúci fiškálny výhľad v roku 2018 potrebné prijať významné dodatočné opatrenia. Celkový deficit sa zvýšil z 0,8 % HDP v roku 2015 na 3,0 % HDP v roku 2016 a 2,9 % HDP v roku 2017, keďže orgány vykonávali expanzívnu procyklickú fiškálnu politiku založenú na znižovaní nepriamych daní a zvyšovaní miezd vo verejnom sektore a starobných dôchodkov. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 sa má celkový deficit za predpokladu nezmenenej politiky zhoršiť na 3,4 % HDP v roku 2018 a na 3,8 % HDP v roku 2019. Pomer dlhu verejnej správy sa má podľa predpokladov naďalej zvyšovať z 35,3 % v roku 2018 na 36,4 % v roku 2019. Ustanovenia rumunského fiškálneho rámca sú silné. História účinného vykonávania fiškálneho rámca je však v posledných rokoch slabá, ako vyplýva zo zhoršovania sa štrukturálneho salda a obchádzania výdavkových pravidiel zmenami rozpočtu počas roka.
Rumunsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Rumunský lei sa nezúčastňuje na ERM II. Rumunsko uplatňuje režim plávajúceho výmenného kurzu, čo umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. Výmenný kurz lei voči euru vykazoval stabilné správanie do septembra 2016, keď sa začal mierne oslabovať. Hlavnými hybnými činiteľmi oslabovania boli procyklická fiškálna politika na podporu obchodu a deficity bežného účtu a vyššie inflačné očakávania. Výmenný kurz na konci roka 2017 dosiahol 4,63 RON/EUR a na začiatku roka 2018 sa ďalej oslaboval až na 4,66 RON/EUR v marci 2018. V porovnaní s ostatnými regionálnymi partnermi fungujúcimi v rámci plávajúcich výmenných kurzov výmenný kurz lei voči euru vykazoval pomerne menšie výkyvy. Počas dvoch rokov predchádzajúcich tomuto posúdeniu rumunský lei oslabil voči euru približne o 4 %.
Rumunsko nespĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Rumunsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 4,1 %, čiže nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %. Dlhodobé úrokové sadzby postupne klesali na približne 3 % v októbri 2016, keď znova začali rásť. Až k dnešnému dňu ďalej stúpali a na začiatku roka 2018 dosiahli 4,5 %. Dlhodobá prirážka vzhľadom na nemecké referenčné dlhopisy klesla z približne 340 bázických bodov v apríli 2016 na menej ako 300 bázických bodov v októbri 2016, keď sa začala znovu zvyšovať. V marci 2018 predstavovala 400 bázických bodov.
Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo Rumunska sa od roku 2015 priebežne zhoršovalo a v roku 2017 dosiahlo po prvýkrát za päť rokov zápornú hodnotu. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Rumunsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Významné výzvy sa týkajú aj inštitucionálneho rámca vrátane korupcie a efektívnosti verejnej správy. Finančný sektor Rumunska je dobre integrovaný do finančného sektora EÚ, najmä prostredníctvom vysokého podielu zahraničného vlastníctva v bankovom systéme.
8.ŠVÉDSKO
Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Švédsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.
Právne predpisy vo Švédsku, najmä zákon o Národnej banke Švédska (Sveriges Riksbank), švédska ústava a zákon o politike výmenného kurzu, nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti a nedostatky existujú v oblasti nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura.
Švédsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie vo Švédsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 1,9 %, čo je na úrovni referenčnej hodnoty 1,9 %. Podľa predpokladov v nasledujúcich mesiacoch klesne pod úroveň referenčnej hodnoty.
Priemerná miera inflácie vo Švédsku dosiahla v roku 2017 úroveň 1,9 %, čo predstavuje zvýšenie z 1,1 % v roku 2016, pričom najväčšie zvýšenie bolo zaznamenané v cenách služieb a energie, to najmä z dôvodu oslabovania koruny (krona) a pokračujúcej expanzie domáceho dopytu podporovaného ústretovou menovou politikou Národnej banky Švédska. Ročná inflácia podľa HICP dosiahla v marci 2018 úroveň 2,0 %.
Inflácia podľa HICP pravdepodobne zostane v roku 2018 vo všeobecnosti stabilná. Predpokladá sa, že v roku 2018 budú vyvíjať tlak na zvyšovanie HICP ceny ropy. Očakáva sa však, že účinok vyšších cien ropy sa do určitej miery zmierni vďaka stagnácii rastu miezd, ktorý má podľa predpokladov zostať mierny a bol utlmený z dôvodu globálnych konkurenčných tlakov, nízkych mzdových očakávaní a nevyužitej pracovnej sily. V dôsledku toho sa v prognóze útvarov Komisie z jari 2018 predpokladá priemerná ročná inflácia na úrovni 1,9 % v roku 2018 a na úrovni 1,7 % v roku 2019. Cenová úroveň vo Švédsku je pomerne vysoká (približne 122 % priemeru eurozóny v roku 2016).
Švédsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Švédsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Na základe hodnotenia konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že Švédsko bude v roku 2018 a 2019 naďalej dodržiavať ustanovenia Paktu stability a rastu. Prebytok verejných financií sa mierne zvýšil z 1,2 % HDP v roku 2016 na 1,3 % HDP v roku 2017, stále podporovaný plnením príjmov, ktoré na pozadí pevného hospodárskeho rastu prekvapilo vo vrchnej časti. Naopak výdavky na prijímanie a integráciu žiadateľov o azyl boli v rokoch 2016 – 2017 nižšie ako sa očakávalo. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2018 sa očakáva, že prebytok verejných financií dosiahne v roku 2018 úroveň 0,8 % HDP a v roku 2019 úroveň 0,9 % HDP. Pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP sa v roku 2017 znížil na 40,6 % a očakáva sa jeho postupný pokles na 38,0 % HDP v roku 2018 a 35,5 % HDP v roku 2019. Švédsko má silný fiškálny rámec, ktorý bol na konci roka 2017 predmetom reforiem vrátane zníženia cieľa prebytku na 0,33 % HDP (z predchádzajúceho 1 %), zavedenia novej dlhovej kotvy a posilnenia mandátu rady pre fiškálnu politiku.
Švédsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Švédska koruna sa nezúčastňuje na ERM II. Švédsko uplatňuje režim plávajúceho výmenného kurzu, čo umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. Pokračoval trend oslabovania koruny (krona), ktorý sa začal na začiatku roka 2013. Oslabovanie sa uskutočňovalo na pozadí pokračujúceho menového uvoľňovania a rozšírenia trojmesačného rozpätia STIBOR-EURIBOR v rokoch 2016 – 2017, s výkyvmi zväčša od –30 bázických bodov do –10 bázických bodov. V marci 2018 prirážka predstavovala –10 bázických bodov. Počas dvoch rokov predchádzajúcich tomuto posúdeniu priemerný kurz koruny (krona) voči euru predstavoval 9,6 SEK/EUR a voči euru oslabil približne o 10 %.
Švédsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba vo Švédsku v období 12 mesiacov do marca 2018 bola 0,7 %, čiže výrazne pod úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %. Švédska dlhodobá úroková sadzba na mesačnom základe začala stúpať zo svojho historického minima 0,1 % v auguste 2016 a na začiatku roka 2018 dosiahla 0,9 %, čo je podľa historických štandardov stále veľmi nízko. Prirážka voči nemeckým referenčným dlhopisom zostávala mimoriadne nízka, dokonca aj keď sa zvýšila zo záporných hodnôt z leta 2016. Až do posledného štvrťroku 2017 sa pohybovala v rozsahu 20 – 40 bázických bodov, potom sa mierne zvýšila nad túto úroveň. V marci 2018 predstavovala 53 bázických bodov.
Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo Švédska zostávalo v prebytku, pričom v roku 2016 dosiahlo 4,2 % a v roku 2017 3,2 %. Švédske hospodárstvo je dobre integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Švédsko dosahuje lepšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Finančný sektor Švédska je dobre integrovaný do finančného sektora EÚ. V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sa zistilo, že v súvislosti so Švédskom treba vykonať ďalšie hĺbkové preskúmanie. V tomto preskúmaní sa zistilo, že Švédsko naďalej čelí makroekonomickým nerovnováham, keďže nadhodnotené úrovne cien obytných nehnuteľností spojené so sústavným zvyšovaním dlhu domácností predstavujú riziko neusporiadanej nápravy. Informovanosť orgánov o rastúcich rizikách je vysoká a boli prijaté politické kroky na obmedzenie rastu hypotekárneho dlhu a rozšírenie bytovej výstavby. Tieto opatrenia však zatiaľ neboli dostatočné na riešenie nerovnováh.