EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 4. 2018

COM(2018) 232 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Oznámenie „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“

{SWD(2018) 125 final}

1. Úvod

Inovácia založená na údajoch je kľúčovou hybnou silou rastu a zamestnanosti, ktorý môže významne posilniť európsku konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu. Ak sa zavedú správne rámcové podmienky, európske dátové hospodárstvo by sa mohlo do roku 2020 zdvojnásobiť. 1

Komisia už vykonala kľúčové opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok odvetví intenzívne využívajúcich údaje. Pomocou všeobecného nariadenia o ochrane údajov 2 EÚ vytvorila rozsiahly rámec pre digitálnu dôveru, ktorá je predpokladom pre udržateľný rozvoj dátového hospodárstva. Všeobecným nariadením o ochrane údajov sa garantuje vysoká úroveň ochrany údajov. Bude potrebné, aby všetci, ktorých sa týkajú nové pravidlá, ktoré nadobudnú účinnosť 25. mája 2018, zabezpečili ich úplné dodržiavanie. S cieľom položiť základy pre budúcu konkurenčnú výhodu založenú na dôveryhodných a uznaných dátových technológiách bude voľný pohyb osobných údajov v rámci EÚ zaručený pravidlami ochrany údajov EÚ doplnený o voľný tok iných ako osobných údajov na základe návrhu nariadenia predloženého v septembri 2017 3 .

Sú však potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie efektívneho používania údajov v rámci EÚ. V rámci stratégie digitálneho jednotného trhu Komisia prijala dôležité kroky v tomto smere. V januári 2017 uverejnila oznámenie „Budovanie európskeho dátového hospodárstva“ 4 , ktorým sa otvorila rozsiahla konzultácia so zainteresovanými stranami vrátane verejnej online konzultácie 5 . V následnom preskúmaní stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania 6 boli oznámené iniciatívy týkajúce sa voľného toku iných ako osobných údajov a dostupnosti a opakovaného použitia verejných údajov a údajov financovaných z verejných zdrojov. Naznačili sa tiež ďalšie opatrenia v oblasti údajov súkromného sektora, ktoré sú predmetom verejného záujmu.

Na základe platných právnych predpisov o ochrane údajov Komisia v súčasnosti navrhuje balík opatrení ako kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v EÚ – celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorý umožní vyvíjanie nových produktov a služieb založených na údajoch. K opatreniam predloženým spolu s týmto oznámením patrí:

·návrh preskúmania smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora (smernica o informáciách verejného sektora) 7 ,

·aktualizácia odporúčania o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní 8 a

·usmernenie o výmene údajov súkromného sektora 9 .

Toto usmernenie vychádza zo zásad výmeny údajov medzi podnikmi a medzi podnikmi a verejným sektorom, ktoré sú stanovené v tomto oznámení. Plánované opatrenia sa vzťahujú na rôzne typy údajov, a preto majú rôzne úrovne intenzity. Zároveň všetky z nich smerujú k všeobecnejšiemu cieľu, ktorým je spájanie údajov ako kľúčového zdroja inovácie a rastu z rôznych odvetví, krajín a disciplín do spoločného dátového priestoru.

2. Využitie sociálno-ekonomických výhod inovácie založenej na údajoch

Údaje sú surovinou digitálneho jednotného trhu. Môžu znamenať prelom v našich životoch a vytvoriť nové príležitosti pre rast, a to aj pre malé a stredné podniky. Dostupnosť obrovských množstiev údajov, z ktorých mnohé sa generujú strojovo a snímačmi, má vplyv na nás všetkých. V skutočnosti existuje málo oblastí nášho života, ktoré ešte nie sú ovplyvnené prebiehajúcou dátovou revolúciou. Optimálne používanie údajov nám môže pomôcť žiť zdravšie a dlhšie, životom, ktorý je zároveň menej stresujúci a šetrnejší k životnému prostrediu. Môže takisto pomôcť našim vedcom vyvíjať lepšie modely na predpovedanie zmeny klímy a prírodných katastrof.

Inteligentné používanie údajov má transformačný účinok na všetky hospodárske odvetvia a verejný sektor:

Hospodársky vplyv údajov je obrovský. V roku 2016 sa v rámci EÚ nachádzalo 254 850 dátových spoločností 10 – číslo, ktoré by podľa scenára vysokého rastu mohlo vzrásť približne na 360 000 do roku 2020.

Všeobecne povedané, spôsobilosť analyzovať a učiť sa z údajov sa rýchlo stáva kľúčovou zložkou obchodného úspechu a efektívnosti verejnej správy. Spoločnosti s obrovskými množstvami údajov, ktoré majú k dispozícii, a s technickou kapacitou a kvalifikovanými zamestnancami na analyzovanie údajov, získajú konkurenčnú výhodu 11 . 

Takisto sa uznáva, že údaje predstavujú čoraz dôležitejšie aktívum pre rozvoj nových technológií, napríklad umelej inteligencie (UI) a internetu vecí (IoT). Riešenia v oblasti umelej inteligencie prinášajú značné potenciálne výhody pre verejný aj súkromný sektor. Používaním technológií umelej inteligencie sa podporuje produktivita a konkurencieschopnosť v širokej škále odvetví. Pomáhajú riešiť aj spoločenské a environmentálne výzvy, pričom zároveň riešia svoje vlastné výzvy. V tejto súvislosti paralelne s dátovým balíkom Komisia prijíma oznámenie „Maximalizovanie výhod umelej inteligencie pre Európu“, v ktorom je uvedená stratégia EÚ v oblasti umelej inteligencie. Táto stratégia má tri rozmery: posilniť technologickú a priemyselnú spôsobilosť Európy, pripraviť sa na sociálno-ekonomické zmeny a zabezpečiť vhodný etický a právny rámec. Jedným z hlavných cieľov je demokratizovať technológiu umelej inteligencie s cieľom podporiť nielen začínajúce podniky v oblasti umelej inteligencie, ale aj používateľov umelej inteligencie vrátane iných ako technologických spoločností každej veľkosti. V roku 2019 Komisia začne prevádzkovať platformu umelej inteligencie na požiadanie s cieľom zjednodušiť prístup európskych výskumných pracovníkov a spoločností k vysoko kvalitným nástrojom, údajom a službám umelej inteligencie.

Spolu s týmto dátovým balíkom Komisia prijíma ešte jednu iniciatívu, ktorá je dôležitá pre dátové hospodárstvo – oznámenie o umožnení digitálnej transformácie zdravotníctva a starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu posilňujúcej postavenie občanov a budujúcej zdravšiu spoločnosť, ktoré sa týka potenciálu údajov ako kľúčového faktora umožňujúceho digitálnu transformáciu v zdravotníctve a starostlivosti. Údaje môžu zlepšiť pohodu miliónov občanov a zmeniť spôsob poskytovania zdravotných a opatrovateľských služieb vrátane personalizovaných liekov, včasného zistenia vypuknutí infekčných chorôb a zrýchleného vývoja liekov a zdravotníckych pomôcok.

V záujme uvoľnenia tohto potenciálu v dátovom hospodárstve musí EÚ využiť svoje príležitosti na stimulovanie inovácie v riešeniach zdravotnej starostlivosti, napríklad telemedicínu a mobilné zdravotnícke aplikácie, ako sa uvádza v preskúmaní digitálneho jednotného trhu v polovici trvania, a v úplnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov. Boli identifikované tri kľúčové oblasti:

·bezpečný prístup občanov k zdravotným údajom a ich výmena,

·lepšie údaje na podporu výskumu, prevencie chorôb a personalizovaného zdravotníctva a starostlivosti,

·digitálne nástroje na zlepšenie postavenia občanov a starostlivosť zameranú na človeka.

V uvedenom oznámení Komisia načrtla opatrenia, ktoré sa majú podniknúť vo všetkých troch oblastiach. Patrí k nim odporúčanie o európskom výmennom formáte elektronických zdravotných záznamov, mechanizmus pre dobrovoľnú koordináciu výmeny údajov vrátane genomických údajov na prevenciu a personalizovaný liekový výskum, ako aj návrhy na výmenu inovatívnych a najlepších postupov, budovanie kapacít a technickú pomoc pre orgány v oblasti zdravotníctva a starostlivosti.

Uvedené opatrenia sú sprevádzané aj predbežnou analýzou odhalených problémov so zreteľom na bezpečnosť a zodpovednosť 12 vyplývajúcich zo vznikajúcich dátových digitálnych technológií, aby sa zabezpečilo prostredie dôvery a zodpovednosti pomocou predvídateľného právneho prostredia pre podniky a investorov a záruky chrániace práva spotrebiteľov a občanov. Vďaka týmto opatreniam spolu s príslušnými doteraz zavedenými iniciatívami v rámci stratégie digitálneho jednotného trhu sa EÚ dostane do jedinečnej pozície umožňujúcej využívať príležitosti, ktoré ponúka dátová revolúcia, a rozvíjať prekvitajúce, udržateľné a bezpečné dátové hospodárstvo na základe rozsahu vnútorného trhu, inovatívnej kapacity európskych spoločností a s úplným rešpektovaním európskych hodnôt.

3. Verejné údaje a údaje financované z verejných zdrojov slúžiace inovácii založenej na údajoch

Prístup k verejným údajom a údajom financovaným z verejných zdrojov a ich opakované použitie predstavujú hlavné základné kamene spoločného európskeho dátového priestoru. V preskúmaní stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania Komisia oznámila, že na základe hodnotenia existujúcich právnych predpisov a so zreteľom na posúdenie vplyvu 13 pripraví iniciatívu o dostupnosti a opakovanom použití verejných údajov a údajov financovaných z verejných zdrojov. V tomto oddiele sú opísané prvky tejto iniciatívy.

a) Opakované použitie informácií verejného sektora

Orgány verejného sektora produkujú a zhromažďujú obrovské množstvá údajov, ktoré predstavujú cennú surovinu pre rozvoj inovatívnych digitálnych služieb a lepšiu tvorbu politík.

EÚ už prijala rad opatrení na sprístupnenie údajov verejnej správy v rámci Únie ako kľúčového aktíva pre dátové hospodárstvo. Smernicou 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora 14 sa vytvoril rámec v celej EÚ, ktorý stimuluje cezhraničné použitie údajov financovaných z verejných zdrojov a pomáha rozvíjať celoeurópske dátové služby a produkty. Táto smernica bola doplnená opatreniami na uľahčenie hľadania a používania údajov verejného sektora naprieč hranicami a jazykmi, ako je uvedenie Portálu otvorených dát Európskej únie 15 do prevádzky. Komisia ide príkladom – legislatívnym rámcom pre opakované použitie jej vlastných údajov 16 . Je doplnený o portál otvorených dát, ktorý poskytuje prístup k údajom z inštitúcií EÚ a iných orgánov EÚ 17 . Tento rámec je jedným z najvyspelejších režimov opakovaného použitia na svete s východiskovým pravidlom, podľa ktorého musí byť opakované použitie údajov Komisie povolené na nekomerčné a komerčné účely bez potreby individuálnej žiadosti, bez poplatku pre používateľa, bez stanovovania podmienok opakovaného použitia a bez rozlišovania medzi používateľmi, len s veľmi obmedzenými, náležite odôvodnenými výnimkami.

Preskúmanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora 18 je základom súčasného dátového balíka. Navrhované zmeny budú predstavovať skutočný rozdiel vďaka sprístupneniu väčšieho množstva údajov a zvýšeniu opakovanej použiteľnosti údajov. Preskúmanie má tieto ciele:

·znížiť prekážky vstupu na trh, najmä pre malé a stredné podniky, znížením poplatkov za opakované použitie informácií verejného sektora,

·zvýšiť dostupnosť údajov zaradením nových typov verejných údajov a údajov financovaných z verejných zdrojov do rozsahu pôsobnosti smernice: i) údajov vo vlastníctve verejných podnikov v odvetví verejných služieb a dopravy a ii) výskumných údajov,

·minimalizovať riziko nadmernej výhody prvého kroku, ktorá zvýhodňuje veľké spoločnosti a obmedzuje tak počet možných používateľov predmetných údajov, vyžadovaním transparentnejšieho procesu uzatvárania verejno-súkromných dohôd 19 ,

·zvýšiť podnikateľské príležitosti podporou uverejňovania dynamických údajov a prijímania aplikačných programovacích rozhraní (API).

Poskytnutie prístupu k dynamickým údajom prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní je osobitne dôležité, pretože podporuje ekosystém otvorených dát, šetrí čas a náklady pomocou automatizácie procesu sťahovania a výrazne zjednodušuje opakované použitie údajov pre širokú škálu nových produktov a služieb. Výmena údajov prostredníctvom správneho a bezpečného používania aplikačných programovacích rozhraní môže vytvoriť významnú pridanú hodnotu pre rôzne subjekty dátového hodnotového reťazca. Môže tiež prispieť k vytvoreniu hodnotných ekosystémov v oblasti dátových aktív, ktorých potenciál je často nevyužitý držiteľmi údajov.

V súčasnosti je používanie aplikačných programovacích rozhraní orgánmi verejného sektora nedostatočné a mnohé dokumenty sú ešte sprístupňované ako súbory PDF. Výsledkom toho je neoptimálne používanie dynamických údajov z verejného sektora na vytváranie služieb s pridanou hodnotou. Navrhované zmeny v smernici o opakovanom použití informácií verejného sektora majú za cieľ urýchliť posun orgánov verejného sektora v celej Európe smerom k webovým funkcionalitám a smerom k rozšírenejšiemu uverejňovaniu dynamických údajov a používaniu aplikačných programovacích rozhraní.

Balík obsahuje aj výsledky hodnotenia smernice o databázach 20 . Hodnotenie 21 sa vzťahuje na celkové fungovanie dvoch častí smernice, autorské právo a ochranu databáz právom sui generis, s väčším dôrazom na posúdenie výkonnosti tejto ochrany. Patrí sem analýza vzťahu medzi právom sui generis stanoveným v smernici a dátovým hospodárstvom.

Jedným z hlavných záverov hodnotenia je, že právo sui generis sa systematicky nevzťahuje na situácie veľkých dát a databázy jedného zdroja 22 , nezabraňuje teda problematickým prípadom, v ktorých by si určití držitelia práv mohli nárokovať nepriame vlastnícke práva na digitálne údaje. Napriek tomu z hodnotenia vyplýva, že tento predpoklad by sa mal dôsledne sledovať v budúcnosti, keďže sa objavili otázky v rámci akademických kruhov a kruhov zainteresovaných strán vyvolané príležitostnými súdnymi prípadmi o tom, či by sa právo sui generis mohlo v skutočnosti uplatňovať všeobecnejšie, než sa všeobecne predpokladá, napríklad na strojovo generované údaje. V hodnotení smernice o databázach sa takisto riešia možné interakcie medzi právom sui generis a smernicou o opakovanom použití informácií verejného sektora, problematikou, ktorá bola zahrnutá aj v hodnotení smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora 23 . Vzhľadom na to, že by sa takáto interakcia mohla vyskytnúť v praxi, cieľom navrhovaného preskúmania smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora je objasnenie zosúladenia ustanovení oboch nástrojov.

Navrhované preskúmanie obsahuje aj objasnenia týkajúce sa vzťahu medzi smernicou o opakovanom použití informácií verejného sektora a smernicou, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) 24 , s cieľom zaistiť úplnú konzistentnosť medzi týmito dvomi právnymi nástrojmi.

Okrem toho bude Komisia v rámci programu Nástroja na prepájanie Európy pokračovať v podpore využívania plne rozvinutej dátovej infraštruktúry v nadväznosti na využívanie európskeho portálu otvorených dát 25 . Toto prostredie by mohlo sprístupniť interoperabilné údaje a nástroje, ako aj znalosti a podporu s cieľom maximalizovať opakované použitie otvorených dát európskymi orgánmi verejnej správy a podnikmi, najmä malými a strednými podnikmi, a budovať obsahovú kapacitu pre využívanie európskej umelej inteligencie. Komisia navrhla 26 , že výmene údajov verejného sektora bude napomáhať aj centrum podpory výmeny údajov v rámci programu Na prepájanie Európy počnúc rokom 2019.

Komisia takisto zvažuje ďalšie opatrenia zamerané na financovanie na podporu dostupnosti údajov verejného sektora na opakované použitie po roku 2020, ktorých cieľom je vytvorenie komplexného spoločného európskeho dátového priestoru.

Na záver, zásady opakovaného použitia informácií verejného sektora sú takisto zohľadnené, keď európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) 27 podporujú miestne potreby a vyhovujú im, čo vedie k zvýšeniu efektívnosti vďaka riešeniam elektronickej verejnej správy, modernizácii verejných informačných a administratívnych systémov.

b) Prístup k vedeckým informáciám a ich uchovávanie

Otvorená veda bola označená 28 najmä v kontexte prístupu k výsledkom výskumov financovaných z verejných zdrojov a ich opakovanému použitiu ako veľmi dôležitý prvok v napredovaní vedy a prínosný pre spoločnosť. Táto skutočnosť bola zdôraznená v záveroch Rady o prechode k systému otvorenej vedy 29 , v ktorých Rada vyzvala Komisiu, aby v spolupráci s platformou pre politiku otvorenej vedy a v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami ďalej rozvíjala európsku agendu v oblasti otvorenej vedy. Otvorená veda vyzýva, aby boli výskumné procesy vykonávané akýmkoľvek typom výskumníka (vrátane občianskych vedcov) otvorené vo všetkých fázach, od návrhu projektu, metodík a tokov práce po šírenie výsledkov, aby mohol výskum ľahšie nadväzovať na predchádzajúci výskum. Zvyšuje sa tak kvalita, predchádza sa duplicite a zjednodušuje sa opakované použitie, čo v konečnom dôsledku zlepšuje vplyv vedy na spoločnosť. Komisia sa domnieva, že nastal čas dať prístup a ochranu vedeckých informácií do súvislosti s otvorenou vedou, pričom vychádza zo svojej politiky otvoreného prístupu z roku 2012.

Komisia ide príkladom v politike otvoreného prístupu vďaka svojim pravidlám programu Horizont 2020. Podporuje aj vývoj nástrojov a služieb, ktoré tvoria základ otvorenej vedy, financovaním celoeurópskeho portálu európskeho cloudu pre otvorenú vedu 30 . 

V roku 2012 Komisia prijala balík politických opatrení, ktorý obsahoval súbor opatrení na zlepšenie prístupu k vedeckým informáciám vyprodukovaným v Únii. V rámci tohto balíka sa v odporúčaní Komisie 2012/417/EÚ o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní 31 vychádzalo z predpokladu, že vedecké informácie, ktoré sú výsledkom financovania z verejných zdrojov, by mali byť dostupné a opakovane použiteľné s čo najmenšími obmedzeniami.

V hodnotení odporúčania sa potvrdzuje, že šlo o hodnotný a vplyvný nástroj, ktorý je naďalej relevantný pre politiku. Na to, aby bol odolný voči budúcim zmenám, je však potrebná revízia s cieľom zohľadniť najnovší vývoj v postupoch výskumu, ako aj v oblasti politiky EÚ. Ako bolo oznámené v iniciatíve o európskom cloude 32 v rámci európskeho cloudu pre otvorenú vedu a v preskúmaní stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania 33 , súčasný dátový balík zahŕňa preskúmanie odporúčania o prístupe k vedeckým informáciám a o ich uchovávaní 34 .

Preskúmanie odporúčania je predložené súčasne s preskúmaním smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora 35 , v ktorom sa navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice na výskumné údaje a zabezpečiť súdržnosť a komplementárnosť medzi politikami otvoreného prístupu a otvorených dát EÚ. Tým sa teda uvoľňuje potenciál informácií verejného sektora a zároveň výskumných údajov financovaných z verejných zdrojov. Na základe navrhovanej revízie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora by členské štáty boli povinné vyvinúť politiky, ktorými sa rieši oblasť otvoreného prístupu k verejným vedeckým údajom a výskumným údajom vo verejnom vlastníctve, a preskúmané odporúčanie o prístupe k vedeckým informáciám a o ich uchovávaní by poskytlo usmernenie o vykonávaní otvoreného prístupu k verejným výskumným údajom a výskumným údajom vo verejnom vlastníctve.

4. Údaje súkromného sektora ako kľúčová hybná sila inovácie a konkurencieschopnosti v Európe

Prístup k súkromným údajom a ich opakované použitie predstavujú ďalšie základné kamene spoločného európskeho dátového priestoru. V súlade s preskúmaním stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania a na základe výsledkov konzultácie so zainteresovanými stranami je možné vymedziť niekoľko zásad týkajúcich sa výmeny údajov súkromného sektora, ktoré treba zohľadniť 36 .

a) Medzipodniková (B2B) výmena údajov

Oznámenie s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva vyvolalo niekoľko otázok v súvislosti so stále rastúcim množstvom údajov. Tie sú často vytvárané automatizovane strojovo alebo procesmi založenými na vznikajúcich technológiách, napríklad internete vecí. Na získanie maximálnej hodnoty z tohto a iných typov údajov súkromného sektora možno bude potrebné, aby účastníci trhu boli schopní pristupovať k týmto údajom a využívať ich, aj cezhranične v rôznych scenároch. Ako sa identifikovalo v uvedenom oznámení, iné ako osobné údaje generované predmetmi internetu vecí automatizovaným spôsobom vyvolávajú osobitné otázky, pretože zvyčajne výrobcovia týchto predmetov sú vo zvýhodnenom postavení pre určenie prístupu ku generovaným údajom a ich využitia. V závislosti od povahy príslušného trhu môžu alebo nemusia udeliť prístupové a užívateľské práva používateľovi predmetu, ktorý sa môže ocitnúť vylúčený z používania údajov, ktorých generovanie vyvolal.

Z dialógu zainteresovaných strán a odpovedí na online prieskum 37 vyplynulo, že zainteresované strany zväčša súhlasia s tým, že väčšia medzipodniková výmena údajov by bola prospešná. Zároveň sa domnievajú, že v tejto fáze vývoja dátového hospodárstva je existujúci regulačný rámec vhodný na svoj účel a je príliš skoro na horizontálne právne predpisy o výmene údajov v medzipodnikových vzťahoch. Východiskovým bodom by malo byť zabezpečenie toho, aby mali dátové trhy čo najlepšie podmienky na svoj vlastný rozvoj, so zmluvnou slobodou ako základným kameňom. Všeobecne by podniky mali mať slobodu v rozhodovaní o tom, komu a za akých podmienok môže byť udelený prístup k ich iným ako osobným údajom. Všeobecne zainteresované strany takisto nie sú za nový typ práva na „vlastníctvo údajov“, pričom celá škála vstupov naznačuje, že rozhodujúca otázka medzipodnikovej výmeny sa až tak netýka vlastníctva, ale skôr spôsobu organizácie prístupu.

Na druhej strane, zainteresované strany prejavili výraznú podporu neregulačným opatreniam, napríklad i) posilneniu používania aplikačných programovacích rozhraní pre jednoduchší a automatickejší prístup k súborom údajov a ich využívanie; ii) rozvoju odporúčaných štandardných zmluvných podmienok a iii) poskytnutiu usmernenia na úrovni EÚ.

So zohľadnením všetkých v súčasnosti dostupných dôkazov a na základe zásad vypracovaných v oznámení „Budovanie európskeho dátového hospodárstva“ 38 sa Komisia domnieva, že je dôležité uznať, že údaje môžu byť opakovane použité bez straty kvality údajov a v mnohých prípadoch bez straty konkurenčného náskoku, pretože rovnaké údaje môžu byť základom pre rôzne produkty či služby alebo ich úplne zlepšiť. To platí najmä pre sprístupňovanie relevantných údajov pre trénovanie aplikácií umelej inteligencie – zásadnú priemyselnú výzvu v Európe. Viac spoločností by mohlo byť podnietených, aby sa zapájalo do dátových partnerstiev, t. j. dohôd s inými spoločnosťami navrhnutých na maximálne využitie údajov čo najväčším počtom komerčných subjektov.

Komisia sa takisto domnieva, že na zabezpečenie spravodlivých a konkurencieschopných trhov pre predmety internetu veci a pre produkty a služby, ktoré sa opierajú o iné ako osobné strojovo generované údaje vytvorené týmito predmetmi, by sa v zmluvných dohodách mali dodržiavať nasledujúce kľúčové zásady:

Keďže diskusia o medzipodnikovej výmene údajov prebieha a postupne sa zhromažďuje viac skúseností, týmto oznámením sa začne ďalší proces konzultácií so zainteresovanými stranami. Na základe analýzy zhromaždených informácií sa tieto zásady môžu ďalej vyvíjať. Komisia bude naďalej posudzovať, či sa tieto zmenené zásady a možné kódexy správania preukážu ako dostatočné na udržanie spravodlivých a otvorených trhov, a v prípade potreby bude riešiť situáciu prijatím vhodných opatrení. V dôsledku rozdielnej štruktúry jednotlivých trhov môže byť potrebné ich doplnenie opatreniami pre jednotlivé sektory.

V rámci iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu 40 Komisia už prijala opatrenia na podporu priemyslu, patrí medzi ne okrem iného poskytnutie finančnej pomoci priemyselným dátovým platformám a inovačným centrám v rámci programu Horizont 2020. Na toto úsilie nadväzujú výskumné a inovačné opatrenia v rámci programu Horizontu 2020 v rokoch 2018 – 2020 41 (konkrétne platformami priemyselných a osobných údajov), ktoré podporujú rozvoj dôveryhodných a bezpečných platforiem a analytických metód nenarúšajúcich súkromie pre zabezpečenú výmenu interných priemyselných údajov a osobných údajov explicitne, a zároveň umožňujúcich dodržiavanie príslušných právnych predpisov (napríklad právnych predpisov o ochrane údajov).

Centrum podpory výmeny údajov v rámci programu Nástroj na prepojenie Európy zavedie súbor opatrení, aby sa zjednodušila výmena údajov súkromného sektora popri údajoch verejného sektora. Poskytne know-how a pomoc pri výmene údajov poskytovaním príkladov najlepších postupov a informácií o aplikačných programovacích rozhraniach, existujúcich vzorov zmlúv a iných právnych a technických aspektoch. Pomôže aj v ďalšom rozvoji usmernenia stanoveného v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu 42 , kontrolných zoznamov a, ak to bude považovať za užitočné, mohli by sa vypracovať vzorové zmluvné doložky. Práca bude zohľadňovať výsledky programu interoperability na roky 2016 – 2020 (program ISA2).

Komisia bude takisto hlbšie skúmať posilnenie aplikačných programovacích rozhraní, napríklad v elektronickej verejnej správe a opatreniach v oblasti používania zásady „jedenkrát a dosť“. V súčasnosti majú mnohé spoločnosti veľké aktíva v podobe nevyužitých údajov a nemajú zdroje alebo kapacitu analyzovať tieto údaje alebo vytvoriť komerčne zaujímavé služby súvisiace s týmito údajmi. S vhodným používaním aplikačných programovacích rozhraní sa tak môže otvoriť priestor pre vytváranie ekosystémov pre začínajúce podniky, pričom by sa hodnota mohla získavať z nevyužitých aktív a hostiteľským spoločnostiam by to mohlo pomôcť vytvárať nové služby a produkty. Bolo to tak v prípade finančného sektora, v ktorom prístup k určitým bankovým údajom prostredníctvom použitia dobre navrhnutých aplikačných programovacích rozhraní otvoril priestor pre celý nový ekosystém finančných služieb, ako je personalizované poradenstvo týkajúce sa vzorcov denných výdavkov, to všetko pod kontrolou a riadením finančných inštitúcií, ktoré by inak tieto služby neponúkali. Je potrebné, aby nastavenie a používanie aplikačných programovacích rozhraní bolo založené na niekoľkých zásadách: stabilite, údržbe počas životného cyklu, jednotnosti používania a noriem, ľahkej použiteľnosti, ako aj bezpečnosti.

Nakoniec, Komisia bude pokračovať v umožňovaní skúšok a ukážok vo vybraných oblastiach, napríklad pre rozsiahle využívanie prepojenej a automatizovanej mobility týkajúcej sa digitálnych cezhraničných koridorov. Práca na týchto koridoroch vyplýva z listu o zámere, ktorý podpísalo 29 členských štátov a krajín EHP, z okrúhleho stola vo Frankfurte s priemyslom a členskými štátmi a Digitálneho dňa 2018, kde sa členské štáty EÚ a EHP a príslušné odvetvové zainteresované strany zaviazali k týmto opatreniam. Skúsenosti s týmito koridormi budú okrem iného testovať technické a zákonné prostriedky prístupu k údajom vo vozidlách a iným komerčným relevantným údajom a ich opakovanému použitiu v prepojenom a automatizovanom ekosystéme mobility. Tieto skúsenosti môžu prispieť k prehĺbeniu usmernení EÚ, ktoré sa týkajú tohto aspektu digitálneho jednotného trhu.

b) Prístup k údajom súkromného sektora na účely verejného záujmu – výmena údajov medzi podnikmi a verejnou správou (B2G)

Komisia takisto skúma výmenu údajov medzi podnikmi a verejným sektorom. Orgány verejného sektora začali posudzovať potenciál dátovej analýzy na usmerňovanie politických rozhodnutí alebo zlepšenie verejných služieb využívaním významného počtu pilotných projektov.

Údaje vo vlastníctve spoločností, ako sú telekomunikační operátori, online platformy, výrobcovia áut, maloobchodníci alebo sociálne médiá, sú v tejto súvislosti veľmi relevantné. Môžu napríklad viesť k cielenejšej reakcii na epidémiu, lepšiemu mestskému plánovaniu, lepšej bezpečnosti na cestách a riadeniu dopravy, ako aj lepšej ochrane životného prostredia, monitorovania trhu či ochrany spotrebiteľa.

Pri zostavovaní oficiálnych štatistík by analýza týchto údajov mohla byť nákladovo efektívnejšia a priniesť rýchlejšie výsledky týkajúce sa aspektov, ako sú pohyby obyvateľstva, ceny, inflácie, internetové hospodárstvo, energetika či premávka. Mohla by sa tak aj znížiť záťaž na spoločnosti a občanov predchádzaním prieskumových dotazníkov. V oznámení z roku 2017 „Budovanie európskeho dátového hospodárstva“ 43 sa preberali tieto príležitosti a v preskúmaní stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania sa Komisia zaviazala hlbšie preskúmať túto problematiku.

Výsledky konzultácie vykonanej v súvislosti s preskúmaním smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora 44 naznačili podporu myšlienky zlepšenia prístupu k údajom súkromného sektora pre verejné orgány a na vedecké účely vo všeobecnosti. Držitelia údajov však poukázali na potrebu riešiť niekoľko otázok vrátane kompenzácie, aby sa umožnilo získať späť investície vynaložené na zber alebo prispôsobovanie údajov.

Každé opatrenie prijaté v tomto smere musí byť v úplnom súlade s právnymi predpismi o ochrane osobných údajov.

Komisia sa so zohľadnením existujúcich skúseností a výsledkov konzultácie so zainteresovanými stranami domnieva, že poskytovanie údajov súkromného sektora orgánom verejného sektora na základe preferenčných podmienok opakovaného použitia by mohlo byť podporené týmito kľúčovými zásadami: 

Komisia bude organizovať okrúhly stôl na vysokej úrovni o prístupe k údajom súkromného sektora z dôvodov verejného záujmu s cieľom hlbšie prebrať túto tému. Náležitá pozornosť bude venovaná pokročilému stupňu vyspelosti diskusie v niektorých oblastiach (napr. opakované použitie týchto údajov na oficiálne štatistiky). Uvedené zásady budú navrhnuté ako základ pre ďalšie diskusie so zainteresovanými stranami. Komisia bude pokračovať v posudzovaní toho, či sa tieto opatrenia preukážu ako dostatočné v zjednodušovaní výmeny údajov medzi podnikmi a verejnou správou a v prípade potreby bude situáciu riešiť prijatím vhodného opatrenia vrátane možných opatrení v konkrétnych sektoroch.

5. Záver

Komisia v tomto oznámení predstavila opatrenia, ktoré podnikom a verejnému sektoru uľahčia prístup a opakované použitie údajov pochádzajúcich z rôznych zdrojov, sektorov a disciplín v EÚ. Spolu s iniciatívami, ktoré už sú zavedené, napríklad nový regulačný rámec pre ochranu osobných údajov, ktorý nadobúda účinnosť v máji 2018, návrh o voľnom toku iných ako osobných údajov a iniciatíva na posilnenie pripojiteľnosti a podnietenie vysokovýkonnej výpočtovej techniky, tieto opatrenia vytvoria skutočne európsky spoločný dátový priestor podporovaný politickými opatreniami v rámci celej EÚ, ako aj cieleným financovaním výskumu a inovácií. Sú veľmi dôležité pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť EÚ.

Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby pracovali na rýchlom prijatí legislatívneho prvku navrhovaného balíka týkajúceho sa údajov 45 v záujme zabezpečenia toho, aby EÚ mohla v plnom rozsahu využívať príležitosti poskytované dátovým hospodárstvom. Takisto vyzýva členské štáty a všetky ostatné zainteresované strany, aby prispeli k oznámeným opatreniam a iniciatívam.

(1)

     Z 1,99 % HDP EÚ v roku 2016 na 4 % v roku 2020, IDC 2017, Štúdia európskeho trhu s údajmi, záverečná správa.

(2)

     Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(3)

     COM(2017) 495 final.

(4)

     COM(2017) 9 final.

(5)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/public-consultation-building-european-data-economy  

(6)

     COM(2017) 228 final.

(7)

     COM(2018) 234.

(8)

     C(2018) 2375.

(9)

     SWD(2018) 125.

(10)

     Organizácie, ktorých hlavnou činnosťou je produkovanie produktov, služieb a technológií súvisiacich s údajmi.

(11)

     OECD, Data-driven innovation (Inovácia založená na údajoch). Big Data for Growth and Well-being (Veľké dáta pre rast a pohodu), 2015.

(12)

     Pracovné dokumenty útvarov Komisie týkajúce sa hodnotení smernice o strojových zariadeniach, ako aj smernice o zodpovednosti za výrobky a pracovný dokument útvarov Komisie týkajúci sa zodpovednosti za vznikajúce digitálne technológie.

(13)

     SWD(2018) 127.

(14)

      Smernica 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora .

(15)

      https://www.europeandataportal.eu/  

(16)

      Rozhodnutie Komisie 2011/833/EÚ o opakovanom použití dokumentov Komisie .

(17)

      https://data.europa.eu/euodp/sk/home  

(18)

     COM(2018) 234.

(19)

     Hlavný problém týchto mechanizmov je, že vedú k tomu, že jeden alebo veľmi málo používateľov v praxi využíva údaje a toto obmedzené opakované použitie nie je zapríčinené špecifickosťou trhu, ale spôsobom, ktorým bola uzatvorená verejno-súkromná dohoda. Cieľom vyššej transparentnosti procesu je obmedzenie tzv. výhody prvého kroku a) umožnením, aby sa každá spoločnosť dozvedela o tom, že údaje sú k dispozícii a b) zvýšením šance, aby širšia škála používateľov skutočne využívala predmetné údaje.

(20)

      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz .

(21)

     SWD(2018) 146.

(22)

     Databáza jedného zdroja znamená, že neexistuje iný zdroj údajov okrem spoliehania sa na danú jednu databázu.

(23)

     SWD(2018) 145.

(24)

      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007 .

(25)

      http://data.europa.eu/europeandataportal

(26)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/connecting-europe-facility-cef-telecom-work-programme-2018-adopted

(27)

      https://cohesiondata.ec.europa.eu

(28)

     COM(2018) 22 final.

(29)

     http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9526-2016-INIT/sk/pdf

(30)

     SWD(2018) 83 final.

(31)

     C(2012) 4890 final.

(32)

     COM(2016) 178 final.

(33)

     COM(2017) 228 final.

(34)

     C(2018) 2375.

(35)

     COM(2018) 234.

(36)

     SWD (2018) 125 „Usmernenia o výmene údajov súkromného sektora v európskom dátovom hospodárstve“ obsahujúce dve časti: predmetom jednej je výmena údajov v medzipodnikových (B2B) vzťahoch a druhá sa týka výmeny údajov v kontextoch medzi podnikmi a verejnou správou (B2G).

(37)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/public-consultation-building-european-data-economy  

(38)

     COM(2017) 9 final, s. 11.

(39)

     Napr. údaje produkované robotmi v kontexte priemyselných procesov, relevantné pre poskytovanie popredajných služieb (napr. oprava a údržba), alebo údaje o hodnotení poskytovateľov služieb.

(40)

     COM(2016) 180 final.

(41)

      http://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/wp/2018-2020/main/h2020-wp1820-leit-ict_en.pdf .

(42)

     SWD(2018) 125.

(43)

     Pozri tiež: Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2017) 2 final.

(44)

     COM(2018) 234.

(45)

     COM(2018) 234.