EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli11. 4. 2018

COM(2018) 178 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o stratégii pre colné informačné technológie

1.ÚVOD

Komisia vo svojom oznámení z 21. decembra 2016 (oznámenie o riadení colnej únie) 1 pripomenula základný cieľ Colného kódexu Únie (CKÚ) 2  vytvoriť v celej Únii bezproblémové a účinné colné postupy založené na využívaní sily digitálnych nástrojov. Colníctvo má byť úplne bezpapierové. Cieľom je uľahčiť legitímny obchod a súčasne umožniť colným správam zaistiť dodržiavanie predpisov.

V oznámení o riadení colnej únie Komisia ďalej načrtla výzvy, ktorým čelí Komisia a členské štáty pri poskytovaní nákladovo efektívnych riešení v oblasti IT v celej EÚ na podporu colných predpisov Únie. Ako odpoveď na tieto výzvy Komisia navrhla revíziu architektúry, spravovania a financovania colných sietí a databáz IT a ich vzťahu s ostatnými sieťami EÚ. Navrhla aj posúdenie pridanej hodnoty a možných dlhodobých prínosov zriadenia trvalej štruktúry na riadenie infraštruktúry IT vrátane možných synergií s existujúcimi agentúrami v kontexte prípravy ďalšieho viacročného finančného rámca.

Týmto sa zaoberala Rada počas roka 2017 a diskusie viedli k ďalším záverom Rady zo 7. novembra 2017, v ktorých vyzvala Komisiu a členské štáty, aby ako najvyššiu prioritu vykonávali pracovný program CKÚ v oblasti IT a podrobnejšie preskúmali nové prístupy k vývoju a prevádzke colných informačných systémov.

Už v máji 2017 však Rada vyzvala Komisiu, aby do konca roka 2017 predložila správu 3 o dosiahnutom pokroku pri posudzovaní otázky trvalej štruktúry. Túto konkrétnu výzvu je potrebné vnímať v súvislosti s ďalšími výzvami 4 , ktoré Rada adresovala Komisii a členským štátom, aby spoločne vypracovali komplexnú stratégiu pre colné IT. Ide o tieto výzvy Rady:

-„vypracovať stratégiu pre architektúru, vývoj a financovanie colných systémov IT, v ktorej sa zohľadní rozdelenie povinností medzi Komisiou a členskými štátmi vo vzťahu k vývoju systémov IT potrebných na vykonávanie právnych predpisov EÚ“ (do konca roka 2017),

-„vypracovať komplexnú strednodobú a dlhodobú stratégiu pre colné informačné systémy s cieľom umožniť účinné vykonávanie Colného kódexu Únie a vyvinúť plne digitalizovanú colnú správu založenú na pridanej hodnote jednotlivých systémov vrátane zváženia použitia trvalej štruktúry na riadenie infraštruktúry IT a súčasného zohľadnenia už vyvinutých alebo zavedených systémov IT“.

Táto správa prestavuje odpoveď Komisie na výzvu Rady, aby predložila správu o pokroku v súvislosti s jej požiadavkou týkajúcou sa „trvalej štruktúry“, a obsahuje vysvetlenie aktuálneho prístupu k realizácii na monitorovanie vykonávania CKÚ. Jej cieľom je aj prispieť do diskusie o viacročnom finančnom rámci informáciami o vzťahu financovania na úrovni EÚ k vývoju a prevádzke colných informačných systémov.

Pokiaľ ide o výzvu Rady na vypracovanie strednodobej a dlhodobej stratégie pre zavedenie colných IT, Komisia dokončuje analytickú prácu, ktorá poskytne informácie pre jej návrhy na ďalšiu generáciu programov financovania, najmä na zahrnutie financovania aktivít v oblasti colných a daňových IT na úrovni EÚ. Táto práca bude mať vplyv na možnosti stratégie. Návrhy by mali vzniknúť počas roka 2018 a budú predstavené v kontexte prípravy nasledujúceho viacročného finančného rámca.

2.COLNÝ RÁMEC EÚ

EÚ je veľký obchodný blok závislý od voľného pohybu tovaru do colnej únie aj z nej, ktorý dopĺňa voľný pohyb tohto tovaru v rámci oblasti jednotného trhu. V roku 2016 prestavoval dovoz a vývoz spoločne približne 3,5 bilióna EUR, čo poukazuje na význam obchodu a bezproblémového fungovania colnej únie pre prosperitu EÚ. Tomu zodpovedalo takmer 300 miliónov dovozných a vývozných vyhlásení (JCD – jednotný colný doklad).

Čas strávený colným odbavením tovarov, ako aj rýchlosť a spoľahlivosť tohto odbavenia sú kritické faktory produktivity a konkurencieschopnosti. Štúdie naozaj ukázali, že zníženie času tranzitu a odbavenia na colnici o 10 % môže spôsobiť nárast obchodu o 2,5 % až 5 %, čo zdôrazňuje význam dobre navrhnutých a rýchlych postupov colnej kontroly.  5   6

EÚ je už teraz po dlhoročnom spoločnom úsilí vyvinutom na posilnenie a modernizovanie colných postupov v silnej pozícii. Ďalšie posilnenie silných stránok EÚ v tejto oblasti je cieľom pokračujúcej práce na CKÚ a jeho vykonávaní.

Colné predpisy EÚ sú kodifikované v CKÚ (a súvisiacich aktoch a podporované pracovným programom v oblasti IT 7 ) a sú priamo uplatniteľné v členských štátoch, čo odráža výlučnú právomoc EÚ v tejto oblasti. Colné orgány uplatňujú rovnaké základné pravidlá a všetky členské štáty pri plnení svojich úloh pri vyberaní príjmov a regulačnej ochrane závisia od ostatných členských štátov. Táto vzájomná závislosť si vyžaduje úzku spoluprácu.

V súčasnosti sú colné informačné systémy a politika v EÚ založené na „rozhodnutí o elektronickom colníctve“ 8 , ktoré prijali Rada a Európsky parlament v roku 2008, a na ustanoveniach CKÚ. V rozhodnutí o elektronickom colníctve sa stanovujú základné zásady, podľa ktorých členské štáty a Komisia spolupracujú na vývoji, budovaní a prevádzke systémov podporujúcich colné operácie. Tieto systémy sa vzťahujú na rôzne colné postupy vrátane spracovania vyhlásení, pohybu tovaru a informačných tokov medzi správnymi orgánmi. Ich súčasťou sú aj niektoré spoločné databázy.

Práve táto politika „elektronického colníctva“ je v pozadí súčasného stavu vývoja colných IT a riadi aktuálnu finalizáciu 17 rôznych iniciatív, ktoré boli stanovené v pracovnom programe CKÚ 9 . Je založená na myšlienke, že rôzne prvky IT sú rozdelené na komponenty Únie a komponenty iné ako komponenty Únie, ktoré spolu tvoria ekosystém IT.

-Komisia vyvíja dohodnuté komponenty Únie, ktoré sú financované z programu Colníctvo 2020 10   11 . Tieto komponenty Únie môžu byť zabudované do centralizovaného modelu, ktorý bude prevádzkovať Komisia, alebo použité v distribuovaných systémoch, ktoré budú prevádzkovať členské štáty. Komunikácia medzi systémami v rámci Únie prebieha prostredníctvom sieťového komponentu Únie známeho ako CCN/CSI. Transeurópske a centrálne systémy, ktoré prevádzkuje Komisia pre colnú úniu, sa skladajú z približne 30 navzájom súvisiacich systémov, ktorých kľúčovými prvkami sú bezpečnosť a výkon. V roku 2017 sa pomocou systémov vymenilo približne 500 miliónov správ a ich dostupnosť je viac ako 99 % pri ročných nákladoch 70 miliónov EUR. Tieto systémy podporujú rýchle colné postupy potrebné na podporu obchodu.

-Komponenty iné ako komponenty Únie vyvíjajú, prevádzkujú a financujú členské štáty. Patria sem prirodzené prvky distribuovaných systémov navrhnutých na úrovni EÚ. Tieto komponenty musia byť samozrejme v súlade s právnymi ustanoveniami CKÚ.

Pomocou tohto rámca bol v uplynulých rokoch vytvorený sofistikovaný ekosystém IT. Tento systém je vyspelý, vhodný na daný účel a opiera sa o primerané zdroje na úrovni EÚ pre komponenty Únie, od ktorých závisia členské štáty. Je závislý aj od členských štátov, ktoré financujú svoju časť ekosystému, najmä komponenty iné ako komponenty Únie.

3.VÝZVY

Napriek tomu, že IT sú už vo veľkej miere využívané na podporu existujúcich colných postupov, predstavuje CKÚ výrazný posun v integrácii a možné zvýšenie účinnosti. Dôvodom je súčasné zjednodušenie a digitalizácia postupov, ktoré sú potrebné na podporu plnej integrácie colníctva v celej EÚ. Navyše so zavádzaním sú spojené náklady a tieto náklady musia byť pri rozhodovaní o optimálnych spôsoboch realizácie vyvážené výhodami.

3.1.Riadenie a architektúra

Riadenie práce na IT je založené na niekoľkých spolupracujúcich orgánoch, ku ktorým patrí Komisia, členské štáty a záujmové skupiny z oblasti obchodu, najmä Skupina pre colnú politiku (Customs Policy Group, CPG), Koordinačná skupina pre elektronické colníctvo (Electronic Customs Coordination Group, ECCG), Kontaktná skupina pre obchod (Trade Contact Group, TCG), Skupina pre obchodnú politiku (Business Policy Group, BCG), Koordinačná skupina pre vykonávanie stratégie riadenia rizík (Risk Management Strategy Implementation Coordination Group, RIMSCO) a výbor pre program Colníctvo 2020.

Vykonávanie CKÚ ukázalo, že proces návrhu a zavádzania colných informačných systémov v rámci EÚ si vyžaduje čas a úsilie. Povahu tejto úlohy ilustrujú rôzne hybridné modely, pri ktorých niektoré členské štáty sa buď rozhodnú nasadiť lokálne verzie centrálnych systémov (často ich vedú obavy z interakcie s vnútroštátnymi systémami a prioritami), alebo trvajú na tom, aby EÚ vytvorila spoločné riešenia pre komponenty iné ako komponenty Únie, pričom tieto by uplatňovali iba dané členské štáty (často ich vedú úvahy o nákladoch).

K výzvam spojeným so zavádzaním sa pridáva aj snaha CKÚ o ešte vyššiu úroveň integrácie a interoperability colných informačných systémov vrátane zvýšenia štandardizácie údajových prvkov a postupov pre informačné systémy. V tejto súvislosti neexistuje štrukturálny mechanizmus, ktorý by členským štátom pomáhal pri ťažkostiach v ich úsilí o zavádzanie.

Dlhodobé riešenia na splnenie potrieb colníctva budú musieť zohľadňovať úsilie o ešte rozsiahlejšiu interoperabilitu v rámci vládnych služieb s cieľom získať všetky výhody očakávané od pokročilej analýzy údajov.

Tento pohľad na budúcu politiku v oblasti IT, ktorý má čoraz väčšmi medziodvetvový charakter, sa podporuje aj v digitálnej agende 12 s víziou využívania spoločných služieb a riešení v oblasti IT. Pri riadení a architektúre sa bude musieť zohľadniť aj s neustály a rýchly vývoj technológií, ako je napríklad blockchain a ďalšie inovácie, ktoré môžu významne ovplyvniť podobu štruktúr IT, ktoré sa majú zaviesť v dlhodobom horizonte, ako aj optimálne spôsoby realizácie.

Riadiace procesy by preto mali fungovať v rámci jasnej a akceptovanej celkovej architektúry pre colný ekosystém IT, pretože len to môže zaistiť súdržnosť celej štruktúry. Práve v tomto kontexte členské štáty počas roka 2017 vyjadrili svoje stanoviská k budúcim výzvam v pracovných skupinách Komisie aj Rady. V tejto správe sa zohľadňujú vstupy získané počas uvedeného obdobia a konštatuje sa súčasný stav.

3.2.Problémy a zdroje financovania

3.2.1    Úroveň EÚ (komponenty Únie)

Vývoj a prevádzka informačných systémov môžu byť nákladné. Komisia disponuje rozpočtom približne 380 miliónov EUR na obdobie rokov 2015 až 2020 v rámci programu Colníctvo 2020, v ktorom sa zdôrazňuje rozsah a ambície projektov CKÚ v oblasti IT, ako aj investície, ktoré EÚ už vynaložila na vytváranie a prevádzku informačných systémov na podporu colníctva. Komisia tieto prostriedky využíva v rámci prísne kontrolovanej štruktúry so sieťou externých dodávateľov a zmlúv o spolupráci s členskými štátmi. Aktuálny model Komisie je teda optimalizovaný a vo veľkej miere využíva riadenie tímov externých dodávateľov.

Tieto prostriedky plynú na vývoj nových systémov a prevádzku existujúcich centralizovaných systémov a sietí podporovaných vyhradenými dátovými centrami so zapojením centrálneho útvaru Komisie pre oblasť IT (GR DIGIT) a útvaru Komisie pre colnú politiku GR TAXUD. S vývojom úlohy IT vo vykonávaní colnej politiky rastie aj význam ústrednej úlohy útvarov Komisie tak pri prevádzke centrálnych systémov, čo sa prejavuje každodennými prevádzkovými povinnosťami v reálnom čase pri vykonávaní právnych predpisov EÚ, ako aj pri koordinácii činností členských štátov. Správne vykonávanie tejto práce si vyžaduje primerané zdroje a blízke partnerstvo s členskými štátmi.

3.2.2    Úroveň členských štátov (komponenty iné ako komponenty Únie)

Z pohľadu členských štátov hlavný problém predstavujú náklady na prevádzku IT. Mnohé majú obavy v súvislosti s vnútroštátnymi komponentmi, ktoré sa vytvárajú v 28 verziách, čo predstavuje nízku hodnotu pre daňovníka, pretože dochádza k znásobovaniu súvisiacich nákladov. V prípade niektorých členských štátov problémy zhoršuje ich závislosť od komerčných dodávateľov, pre ktorých nemajú dostatočnú kúpnu silu na to, aby získali najlepšie ceny.

Existuje aj rôzne vnímanie finančných aspektov, pretože nie všetky členské štáty čelia rovnakým objemom dovozu a vývozu, čo ovplyvňuje ich analýzy nákladov a prínosov, pokiaľ sú založené iba na vnútroštátnych hľadiskách. Okrem toho, hoci všetky členské štáty dostávajú podiel z ciel na základe vlastných zdrojov, ktoré vyzbierajú (20 %), obchodné toky do Únie a z nej sa obvykle sústreďujú do niekoľkých miest. Preto sa takmer 80 % dovozných vyhlásení vystavuje iba v troch členských štátoch. Táto skutočnosť takisto ovplyvňuje uvažovanie členských štátov. A v neposlednom rade mnohé colné správy uvádzajú, že nedostávajú celých 20 %, ktoré majú pokryť náklady na výber.

Je zrejmé, že v porovnaní s vytváraním centrálnych alebo dokonca distribuovaných systémov vytvorených Komisiou v partnerstve s členskými štátmi by boli náklady na samostatné a nekoordinované činnosti členských štátov pravdepodobne výrazne vyššie. Štúdie vypracované pre Komisiu naozaj viedli k záveru, že najväčšie úspory by sa dosiahli vtedy, ak by členské štáty spolupracovali na vývoji, prevádzke a údržbe v miere medzi 35 a 53 %, pričom by sa zapojilo minimálne desať členských štátov 13 . Komplikáciou je, že členské štáty majú rôzne obchodné modely pre tvorbu vnútroštátnych komponentov a sú aj v rôznych pozíciách vzhľadom na váhu pôvodných systémov. Niektoré členské štáty majú veľké množstvo vlastných odborných kapacít v oblasti IT, zatiaľ čo iné sa viac spoliehajú na tretie strany ako poskytovateľov.

3.3.Politické obmedzenia

Tieto výzvy je potrebné vnímať v súvislosti so súčasnou potrebou vytvoriť systémy a ich architektúru podľa CKÚ a jeho pracovného programu. Hoci väčšina práce bude dokončená do roku 2020, po tomto dátume bude ešte spustených niekoľko nových systémov aj niektoré rozšírenia a modernizácia existujúcich systémov. Aby sa zaistila kompletná a plne integrovaná štruktúra vo všetkých členských štátoch a zahŕňajúca všetky systémy, bude táto práca s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať až do roku 2025. Táto skutočnosť poukazuje aj na potrebu evolučného prístupu s cieľom minimalizovať riziká pre colné postupy vzhľadom na význam existujúceho ekosystému IT pre každodenné fungovanie colnej únie. Celková aktuálna situácia týkajúca sa vykonávania CKÚ vrátane príslušných informačných systémov a načasovania ich zavedenia je uvedená v nedávnej správe Komisie o vykonávaní Colného kódexu Únie a vykonávaní právomoci prijímať delegované akty na základe jeho článku 284 14 .

4.IT SCENÁR PRE INTEGROVANÚ COLNÚ ÚNIU

V diskusiách s členskými štátmi sa poukázalo na význam toho, aby stratégia pre IT v oblasti colníctva v EÚ bola založená na vízii budúcnosti, a dlhodobých cieľov digitálneho colníctva ako základu pre ďalšiu prácu.

Podľa reakcií je potrebné, aby colné orgány poskytovali účinné a efektívne colné služby tak, že budú v celej Únii uplatňovať pravidlá jednotným a súdržným spôsobom.

Aby sme to dosiahli, je potrebné, aby boli colné kontroly založené na lepšom využívaní digitalizácie a dátových tokov, čím sa vytvoria ešte účinnejšie kontroly na základe rizika. Colné orgány tak budú môcť zamerať svoje zdroje a pri inteligentnom uplatňovaní znížiť administratívnu záťaž pri zákonnom obchode a racionalizovať vstupy z tohto obchodu.

Kľúčovú úlohu colníctva pre ostatné politiky, ktoré takisto majú cezhraničný prvok, je možné rozvinúť tak, aby sa vytvárali pozitívne synergie pre celkovú regulačnú kontrolu, ktorá bude v budúcnosti založená na vysokých stupňoch interoperability a vzájomného prepojenia medzi informačnými systémami a koordinovaných kontrolných prístupoch.

Logickým konečným cieľom by bolo prostredie s centrálnym elektronickým priečinkom, ktorý by v čo najväčšej možnej miere zaručoval jednotný súdržný vzťah s rôznymi vládnymi subjektmi s podporou súdržnej regulačnej kontrolnej štruktúry v pozadí.

Predpokladom takéhoto prostredia je vysoký stupeň výmeny údajov, informácií a spravodajských informácií medzi colnými orgánmi a ďalšími orgánmi a inými regulačnými agentúrami a útvarmi. Vyžaduje si tiež systematické využívanie pokročilej analýzy údajov a možno aj ďalších inovačných technológií na podporu prístupov integrovanej kontroly, ktoré sú založené hlavne na riziku a postavené na rozsiahlom poznaní rizík a kapacít hlavných komerčných účastníkov.

Príspevky členských štátov naznačujú, že úloha colných informačných systémov bude zásadná pri zaisťovaní úspešných výsledkov politiky a že budú nákladovo efektívne, stabilné a spoľahlivé. To znamená, že budú schopné prispôsobiť sa zmenám v technológiách a obchodných modeloch. Dôležité bude aj využiť synergie s príslušnými už existujúcimi celoeurópskymi informačnými systémami.

Zrejmé je aj to, že na zaistenie čo najlepšieho využitia odborných znalostí a zdrojov s cieľom zaviesť nákladovo efektívne riešenia v oblasti IT, či už pokiaľ ide o vývoj alebo prevádzku, sa bude vyžadovať úzke partnerstvo medzi Komisiou a členskými štátmi.

5.POTENCIÁLNE MOŽNOSTI PRE TRVALÚ ŠTRUKTÚRU

Akákoľvek zmena v obchodnom modeli prekračujúca rámec vylepšenia súčasného modelu zaberie čas, najmä ak si vyžiada vytvorenie nových štruktúr. Radikálna zmena v súčasných postupoch predstavuje riziko pre realizáciu krátkodobých a strednodobých projektov CKÚ v oblasti IT. To by bolo veľmi neželané a v rozpore s jednoznačným vyhlásením Rady, že vykonávanie CKÚ má byť prioritou. Táto skutočnosť podporuje myšlienku, že súčasné úvahy by sa mali zameriavať na dlhodobý horizont.

V krátkodobom horizonte teda Komisia bude musieť naďalej fungovať podľa pravidiel stanovených v rozhodnutí o elektronickom colníctve a CKÚ a v súlade s programom Colníctvo 2020. Vzhľadom na to posilnila aj svoje útvary, ktoré sa zaoberajú colnými IT, aby pracovali v prvom rade na projektoch CKÚ v oblasti IT, a ročné výdavky EÚ predstavujú približne 70 miliónov EUR. Toto posilnenie zahŕňa zvýšenie počtu zamestnancov GR TAXUD a nové dohody s GR DIGIT s cieľom optimalizovať synergie medzi útvarmi. Ďalší rozvoj takýchto projektov po roku 2020 však bude závisieť od rozhodnutí prijatých v súvislosti s programom nadväzujúcim na Colníctvo 2020. Provizórny harmonogram pre vymedzenie nového modelu a jeho komponentov je uvedený v prílohe 2, pričom nie sú dotknuté budúce rozhodnutia o financovaní.

Ak by sa mal súčasný model zmeniť, doterajšie diskusie naznačujú, že najsľubnejšou cestou by pravdepodobne bol prístup so zapojením „spoločného dodávateľa IT“ prostredníctvom subjektu/agentúry alebo iných spôsobov spolupráce.

Pri každom takomto prístupe však treba zohľadniť skutočný stav existujúcich operácií IT. V zásade by takýto dodávateľ mohol vyvinúť celé systémy, ktoré by odovzdal členským štátom alebo Komisii, alebo by mal na starosti určité vrstvy vývoja či prevádzky IT, alebo by mohol byť reálne zodpovedný za celý vývoj a prevádzku. Na znázornenie takzvaných „vrstiev“ sú na diagrame ďalej zobrazené hlavné stavebné bloky balíka IT Komisie (GR TAXUD). Je jasné, že vzhľadom na zložitosť a vzájomnú závislosť jednotlivých komponentov ekosystému IT je posudzovanie možných činností alebo častí týchto činností, ktoré by mohli byť pridelené spoločnému dodávateľovi IT, zložitý proces. Je jasné aj, že činnosti sa delia na časť nezávislú od účelu systému (dole v oranžovej farbe) a časť špecifickú pre účel systému (dole v zelenej farbe), čo môže ovplyvniť riešenia, ktoré sa majú uplatniť, najmä vzhľadom na možné synergie v oblastiach viacerých politík.

5.1.Spoločný dodávateľ IT

V tejto fáze boli preskúmané rôzne možnosti bez pokusu o vypracovanie podrobnej analýzy nákladov a prínosov vzhľadom na potrebu ďalej preskúmať možný dosah akejkoľvek možnosti vo svetle reakcií od členských štátov v diskusiách, ktoré sa doteraz uskutočnili, najmä na seminári na vysokej úrovni v Tallinne 28. a 29. septembra 2017, a v súvislosti so závermi Rady zo 7. novembra 2017 15 .

Vo všetkých pravdepodobných scenároch by si vývoj a prevádzka informačných systémov vyžadovali spoločnú zodpovednosť medzi Komisiou a členskými štátmi vzhľadom na ich príslušné právomoci, pokiaľ ide o právne predpisy na úrovni EÚ a vykonávanie týchto právnych predpisov. Hoci by bolo možné naplánovať zmenu vyváženia komponentov Únie a komponentov iných ako komponenty Únie, nevyriešilo by to základné problémy, kým by sa všetky systémy nestali komponentmi Únie. Dokonca aj potom by bolo treba vyriešiť, aká by bola najlepšia štruktúra na ich zavedenie, a otázku jej interakcie s vnútroštátnymi colnými službami a vnútroštátnym právom.

Na základe toho sa diskutovalo o pojme „spoločný dodávateľ IT“, ktorý by Komisii aj členským štátom v podstate mohol poskytovať služby vývoja a dokonca aj prevádzky a údržby. Hlavnou myšlienkou by bolo preniesť zodpovednosť na tretiu stranu, ktorá by mohla dodať služby financované členskými štátmi a Komisiou. Tým by sa zabezpečil súlad v rámci celého rozsahu informačných systémov a mala by sa dosiahnuť aj úspora nákladov. Navyše by stále zostala otvorená možnosť, aby Komisia či dokonca členské štáty zverili určité prevádzkové úlohy a činnosti tretej strane, v závislosti od uplatnených právnych štruktúr.

Pravdepodobná pridaná hodnota takejto možnosti by sa odvíjala od nižších nákladov na jednotný vývoj, prevádzku a údržbu v porovnaní s viacnásobnými nákladmi v prípade, ak by jednotlivé členské štáty konali samostatne. Skutočný účinok tejto zásady by však závisel od rozsahu činností tohto „spoločného dodávateľa IT“ a rozsahu, v akom by sa mohli minimalizovať vnútroštátne úpravy v záujme štandardizovania prístupu. Vzhľadom na potrebu plnej dostupnosti v reálnom čase pre prevádzku a údržbu by akákoľvek štruktúra, ktorá by vykonávala takéto aktivity, musela poskytovať záruky kontinuity činností, ktoré by sa vzťahovali na všetky zúčastnené členské štáty.

V skutočnosti je hlavným problémom rozsah, v akom by mohli tretie strany prevziať systémy alebo ich časti a ich vzťah k ostatným častiam ekosystému IT.

V zásade by „spoločným dodávateľom IT“ mohla byť štruktúra pôsobiaca na úrovni EÚ. Ak by takáto štruktúra mala podobu spoločného podniku, konkrétne úlohy a riadenie by boli výrazne odlišné. Mohla by mať aj podobu orgánu pre spoločné obstarávanie zriadeného napríklad prostredníctvom dohody na spôsob Európskeho zoskupenia územnej spolupráce 16 .

5.2.Štruktúra pôsobiaca na úrovni EÚ

Možným prístupom k takejto výzve by bolo založenie štruktúry na úrovni EÚ, ktorá by na seba prevzala konkrétne povinnosti. Hoci možnosť napríklad novej agentúry zaznela v diskusiách členských štátov, v súčasnosti medzi členskými štátmi neexistuje pre túto myšlienku dostatočná podpora. Navyše to komplikuje značná neistota týkajúca sa možností budúceho financovania EÚ, ako aj obavy z nastúpenia na túto cestu bez jasnej predstavy o vzťahu medzi činnosťami subjektu a činnosťami členských štátov, keď sú colné postupy v rámci EÚ natoľko integrované.

Ďalšou možnosťou môže byť usilovať sa preniesť činnosti Komisie na existujúcu štruktúru EÚ, napríklad existujúcu agentúru EÚ 17 . V súčasnosti existuje iba jedna taká agentúra, ktorá má mandát zahŕňajúci rozsiahle informačné systémy v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Je to EU-LISA. Jej mandát však nezahŕňa colníctvo a v súčasnosti je plne vyťažená zavádzaním systémov v súlade so svojím mandátom. Akékoľvek možné synergie s touto agentúrou by si vyžiadali podrobnú hĺbkovú analýzu, najmä z dôvodu vysokého počtu, zložitosti a stupňa zrelosti existujúcich colných informačných systémov. Riziko pre existujúce colné operácie by bolo príliš veľké na to, aby sa táto možnosť dala považovať za realizovateľnú v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Takéto riziká navyše naberú na význame pri finalizácii zostávajúcich projektov CKÚ.

V tejto fáze vývoja úvah o využívaní trvalej štruktúry sa teda členské štáty nedohodli na jednoznačnej orientácii, pokiaľ ide o používanie novej štruktúry, ktorá by mala prevziať niektoré časti vývoja a/alebo prevádzky/údržby colných informačných systémov. Členské štáty sú vo veľkej miere sústredené na realizáciu zložitej siete projektov, ktoré sú stanovené v CKÚ, a vidia malú pravdepodobnosť veľkých zmien v spôsobe, akým vykonávajú svoje činnosti na tento účel. Je potrebné objasniť veľa rôznych prvkov, čo je dôvodom na pokračovanie vo vykonávaní hĺbkovej analýzy.

5.3.Riešenia v oblasti spolupráce členských štátov

Ďalšou možnosťou je pokúsiť sa oživiť myšlienku hlbšej spolupráce medzi členskými štátmi. V tejto oblasti sa uskutočnil rozsiahly výskum a nové iniciatívy v oblasti colníctva aj daní naznačujú, že existuje priestor pre reálnu pridanú hodnotu.

„Riešenie“ v oblasti spolupráce je založené na myšlienke, že členské štáty by pri realizovaní návrhu, vývoja a prevádzky komponentov iných ako komponenty Únie postupovali spoločne. Táto spolupráca si vyžaduje štruktúru, ktorá je otvorenejšia a menej centralizovaná vo svojom riadení a prevádzke ako riešenie typu agentúry. Vyžaduje si aj, aby náklady znášali hlavne členské štáty priamo, a nie rozpočet EÚ, ako by to malo byť v prípade komponentov iných ako komponenty Únie. Predpokladom je jasný názor na to, v akom vzťahu je takto plánovaná práca k celému colnému ekosystému IT. V tomto ohľade určitý rámec poskytuje pracovný program CKÚ (a viacročný strategický plán – MASP – ako je uvedený v rozhodnutí o elektronickom colníctve).

Výzvy spolupráce sa v zásade týkajú zaistenia riadenia opatrení (mimo tesného rámca, ktorým sa riadi práca na komponentoch Únie) so zapojením niektorých alebo všetkých členských štátov, zaistenia toho, že budú primerane riešené právne a praktické otázky týkajúce sa verejného obstarávania, a zaistenia dohodnutých a funkčných pravidiel pre architektúru IT.

V tejto fáze je potrebné vyskúšať možnosti tohto prístupu na reálnom prípade. V tomto ohľade je cenným experimentom prebiehajúci projekt CKÚ zameraný na oznámenie o príchode, oznámenie o predložení tovaru a dočasné uskladnenie a Komisia ho bude ďalej podporovať odbornými znalosťami a financovaním niektorých administratívnych aspektov, pokiaľ je to možné v rámci programu Colníctvo 2020. Tento projekt, ktorý vedie Belgicko, má reálny potenciál poskytnúť vzor pre budúce podobné projekty, ako aj poskytnúť riešenie, ktoré je nákladovo efektívnejšie pre tie členské štáty, ktoré sa v súčasnosti usilujú dokončiť svoje vnútroštátne systémy pre CKÚ. Má potenciál prekročiť aspekty vývoja a môže využiť existujúce skúsenosti z projektov v oblasti daní, ktoré čelili podobným výzvam. Diskusie, ktoré prebehli 11. októbra 2017 v Rade v rámci pracovnej skupiny na vysokej úrovni na základe výsledkov seminára, ktorý sa konal v Tallinne z 28. a 29. septembra, ukázali približovanie názorov a význam pokroku v otázke spolupráce.

V závislosti od výsledkov tejto skúsenosti a iných podobných činností, ktoré prebiehajú v oblasti daní, sa táto forma spolupráce môže naozaj vyvinúť tak, že bude predstavovať významnú časť vývoja (a možno v niektorých prípadoch dokonca prevádzky) častí colného ekosystému IT. Mohla by to byť časť „zmiešaného“ riešenia, ktoré bude znamenať rozličné riešenia pre jednotlivé časti ekosystému IT.

6.ASPEKTY, KTORÉ SA MAJÚ ĎALEJ SKÚMAŤ

Ďalšie úvahy budú potrebné v súvislosti s prácou „katalyzačnej skupiny“ prediskutovanou na Rade v októbri 2017. Mali by sa týkať tak možného vývoja riešení typu „spolupráca“ a inovačných štruktúr, ktoré spoja členské štáty, ako aj podrobnejšieho preskúmania využívania tradičnejších štruktúr agentúrneho typu vrátane synergií s existujúcimi agentúrami a budúcimi iniciatívami. Ciele na vysokej úrovni pre túto skupinu by mali zahŕňať aspoň:

7.ZÁVERY

Odkedy Komisia na konci roka 2016 začala diskusiu, prebiehajú rozsiahle diskusie o dlhodobej budúcnosti pre zavedenie a prevádzku colných IT EÚ.

Doterajšie problémy aj úspechy súčasného modelu zavádzania IT sa široko uznávajú. Existuje jasná zhoda na potrebe pokračovať v aktuálnych štruktúrach s cieľom splniť ambiciózny pracovný program CKÚ v oblasti IT. V rámci súčasných štruktúr je možné stavať na existujúcich iniciatívach spolupráce, a tak pomôcť zainteresovaným členským štátom zrealizovať časti systémov CKÚ, ktoré musia zaviesť. To je oblasť, v ktorej súčasné skúsenosti prinesú cenný vstup do diskusie o budúcom potenciáli a vývoji konceptu spolupráce.

Bol dosiahnutý pokrok pri určovaní možných ciest efektívnejšieho a účinnejšieho vývoja a prevádzky colných informačných systémov. Je však potrebné pracovať na dvojsmernom prístupe – pokračovať v existujúcom prístupe spolupráce a vylepšovať ho, ako aj jasnejšie stanoviť alternatívne modely realizácie. Pozornosť treba venovať aj dopytu členských štátov po inovačných riešeniach v tejto oblasti. Obe cesty musia zohľadňovať digitálnu agendu a všeobecnú orientáciu na spoločné využívanie služieb a riešení v oblasti IT naprieč rôznymi sektormi.

Vzhľadom na zložitosť a zásadnú povahu ekosystému IT pre colné operácie v rámci členských štátov aj medzi nimi sa zdá, že každá veľká zmena by musela mať evolučný charakter a že s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne potreba „zmiešaných“ riešení namiesto jedného všeobecne platného riešenia. Podľa diskusií s členskými štátmi by ďalším krokom v tomto procese malo byť vytvorenie „katalyzačnej skupiny“ zo zainteresovaných členských štátov a Komisie na preskúmanie konkrétnych otázok uvedených v tomto dokumente a vykonanie ďalších krokov v nadväznosti na závery Rady zo 7. novembra 2017. Cieľom tejto „katalyzačnej skupiny“ by bolo vypracovať realizovateľný scenár pre dlhodobý horizont a spôsob jeho dosiahnutia vrátane možných ďalších „pilotných projektov“ a práce na hĺbkovej analýze synergií s ostatnými aktérmi, ako aj primeraných právnych analýz a analýzy nákladov a prínosov.

Bude sa musieť zvážiť vplyv budúcich opatrení na financovanie EÚ nad rámec financovania vyčleneného na program Colníctvo 2020 v súvislosti s prípravou ďalšej generácie programu v oblasti colníctva a rokovaním o ňom.

Pri všetkej budúcej práci bude potrebné zohľadňovať možný vývoj právneho základu a možný vplyv brexitu, zvyšujúci sa tlak na zabezpečenie medzisektorových riešení v zmysle interoperability, spoločného využívania riešení a využívania údajov, ako aj vplyv technologických inovácií v najbližších rokoch.

Príloha 1

Zoznam 17 projektov stanovených v pracovnom programe CKÚ – prehľad
1	Systém registrovaných vývozcov (REX) podľa CKÚ
2	Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZINZ) podľa CKÚ
3	Rozhodnutia colných orgánov (CD) podľa CKÚ
4	Jednotná správa používateľov a digitálny podpis (UUM-DS) podľa CKÚ
5	Schválené hospodárske subjekty (AEO) podľa CKÚ
6	Systém registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (EORI 2) podľa CKÚ
7	Surveillance 3 podľa CKÚ
8	Dôkaz o statuse Únie (PoUS) podľa CKÚ
9	Nový počítačový tranzitný systém (NCTS) podľa CKÚ
10	Automatizovaný systém vývozu (AES) podľa CKÚ
11	Informačné hárky (INF) pre osobitné colné režimy podľa CKÚ
12	Osobitné colné režimy podľa CKÚ
13	Oznámenie o príchode, oznámenie o predložení tovaru a dočasné uskladnenie podľa CKÚ
14	Vnútroštátne systémy dovozu podľa CKÚ
15	Centralizované colné konanie pri dovoze (CCI) podľa CKÚ
16	Riadenie záruk podľa CKÚ (GUM)
17	Systém kontroly pri dovoze podľa CKÚ (ICS 2)

Zoznam 17 projektov stanovených v pracovnom programe CKÚ – opisy

1. Systém registrovaných vývozcov (REX) podľa CKÚ

Cieľom projektu je sprístupniť aktualizované informácie o registrovaných vývozcoch usadených v krajinách VSP, ktorí vyvážajú tovar do Únie. Tento systém bude transeurópskym systémom a bude zahŕňať aj údaje o hospodárskych subjektoch z EÚ na účely podpory vývozu do krajín VSP. Požadované údaje boli vkladané do systému postupne do 31. decembra 2017.

2. Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru podľa CKÚ (ZINZ)

Cieľom projektu je zabezpečiť modernizáciu existujúceho transeurópskeho systému EZINZ-3 a systému Surveillance 2 s cieľom zaistiť:

a) zosúladenie systému EZINZ-3 s požiadavkami CKÚ;
b) rozšírenie údajov vo vyhlásení vyžadovaných v rámci dohľadu;
c) monitorovanie povinného používania ZINZ;
d) monitorovanie a riadenie rozšíreného používania ZINZ.

Projekt sa bude realizovať v dvoch fázach.

V prvej fáze sa najskôr zavedie funkcia, ktorá umožní prijímať súbor údajov z vyhlásenia požadovaný podľa CKÚ (t. j. krok 1) od 1. marca 2017 postupne až do realizácie projektov uvedených v bodoch 10 a 14 tohto pracovného programu (a najneskôr do 31. decembra 2020), a ďalej sa splní povinnosť kontroly používania ZINZ na základe novo požadovaného súboru údajov z vyhlásenia a zosúladenia postupov rozhodnutí colných orgánov (t. j. krok 2).

V druhej fáze sa zavedie elektronický formulár žiadostí o rozhodnutia ZINZ a rozhodnutia ZINZ a hospodárskym subjektom sa dá k dispozícii rozhranie pre obchodníkov harmonizované na úrovni EÚ, prostredníctvom ktorého budú môcť podávať žiadosti o rozhodnutia ZINZ a dostávať rozhodnutia o ZINZ elektronicky.

3. Rozhodnutia colných orgánov podľa CKÚ

Projekt sa zameriava na harmonizáciu postupov týkajúcich sa žiadostí o colné rozhodnutie, vydávania rozhodnutí a riadenia rozhodovania prostredníctvom štandardizácie a elektronickej správy údajov o žiadostiach a rozhodnutiach/povoleniach v celej Únii. Projekt sa týka vnútroštátnych rozhodnutí a rozhodnutí viacerých členských štátov vymedzených v kódexe a bude sa vzťahovať na systémové komponenty vyvinuté centrálne na úrovni Únie, ako aj integráciu s vnútroštátnymi komponentmi, ak sa členské štáty rozhodnú pre túto možnosť. Tento transeurópsky systém uľahčí konzultácie v priebehu rozhodovania a riadenie procesu udeľovania povolení.

Tento transeurópsky systém pozostáva z portálu pre obchodníkov z EÚ, zo systému riadenia rozhodnutí colných orgánov a systému registrácie zákazníkov.

4. Priamy prístup obchodníkov k európskym informačným systémom (jednotná správa používateľov a digitálny podpis)

Cieľom tohto projektu je poskytnúť fungujúce riešenia pre priamy prístup obchodníkov harmonizovaný na úrovni EÚ ako služby pre rozhrania medzi používateľom a systémom, ktorá sa má začleniť do elektronických colných systémov vymedzených v konkrétnych projektoch CKÚ. Jednotná správa používateľov a digitálny podpis sa začlenia do portálov príslušných systémov a zahŕňajú podporu na správu identity, prístupu a používateľov v súlade s potrebnou bezpečnostnou politikou.

Prvé zavedenie sa plánuje spolu so systémom pre rozhodnutia colných orgánov podľa CKÚ. Následne sa tento prostriedok na umožnenie autentifikácie a správy používateľov sprístupní na použitie v ostatných projektoch CKÚ, napríklad ZINZ podľa CKÚ, pri modernizácii týkajúcej sa systému schválených hospodárskych subjektov (AEO) podľa CKÚ, v systéme dôkazu o statuse Únie podľa CKÚ a potenciálne aj v prípade informačných hárkov (INF) pre systém osobitných colných režimov podľa CKÚ. Pre dátumy zavedenia pozri jednotlivé projekty.

5. Modernizácia systému schválených hospodárskych subjektov (AEO) podľa CKÚ

Cieľom projektu je zlepšiť pracovné postupy týkajúce sa žiadostí o status AEO a povolení AEO so zreteľom na zmeny právnych ustanovení CKÚ.

V prvej fáze je cieľom projektu zaviesť najdôležitejšie zlepšenia systému AEO so zreteľom na harmonizáciu s postupom vydávania rozhodnutí colných orgánov.

V druhej fáze projektu sa zavedie elektronický formulár žiadostí o status AEO a rozhodnutí AEO a hospodárskym subjektom sa dá k dispozícii rozhranie harmonizované na úrovni EÚ, prostredníctvom ktorého budú môcť podávať žiadosti o status AEO a dostávať rozhodnutia AEO elektronicky.

6. Modernizácia systému registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov podľa CKÚ (EORI 2)

Cieľom tohto projektu je uskutočniť menej významnú inováciu existujúceho transeurópskeho systému EORI, ktorý umožňuje registráciu a identifikáciu hospodárskych subjektov Únie, hospodárskych subjektov tretej krajiny a iných osôb ako hospodárskych subjektov, ktoré sú zapojené do colných záležitostí v Únii.

7. Surveillance 3 podľa CKÚ

Tento projekt sa zameriava na modernizáciu systému Surveillance 2+ s cieľom zabezpečiť jeho zosúladenie s požiadavkami CKÚ, napríklad so štandardizovanou výmenou informácií technikami elektronického spracúvania údajov, a stanovenie primeraných funkcií potrebných na spracovanie a analýzu celého súboru údajov z dohľadu získaných od členských štátov.

Bude preto zahŕňať ďalšie možnosti hĺbkovej analýzy údajov a funkcie pre podávanie správ, ktoré sa majú sprístupniť Komisii a členským štátom.

8. Dôkaz o statuse Únie (PoUS) podľa CKÚ

Cieľom projektu je vytvoriť nový transeurópsky systém na uchovávanie, riadenie a vyhľadávanie týchto elektronických dôkazov o statuse Únie: T2L/F a colného zoznamu tovaru (ktoré vydal neschválený vystaviteľ).

9. Modernizácia nového počítačového tranzitného systému (NCTS) podľa CKÚ

Cieľom tohto projektu je zosúladiť existujúci transeurópsky systém NCTS s novými požiadavkami podľa CKÚ, ako je registrácia udalostí počas prepravy, zosúladenie výmen informácií s požiadavkami na údaje podľa CKÚ a modernizácia a vývoj rozhraní s ostatnými systémami.

10. Automatizovaný systém vývozu (AES) podľa CKÚ

Cieľom tohto projektu je zaviesť požiadavky CKÚ týkajúce sa vývozu a výstupu.

Komponent 1 – „transeurópsky AES“:

Cieľom projektu je ďalej rozvíjať existujúci transeurópsky systém kontroly vývozu s cieľom zaviesť komplexný AES, ktorý by zahŕňal pracovné požiadavky na postupy a údaje, ktoré vyplývajú z CKÚ, pričom sem okrem iného patria zjednodušené postupy, rozdelené zásielky pri výstupe a centralizované colné konanie pri vývoze. Takisto sa plánuje zahrnúť sem vývoj harmonizovaných rozhraní s kontrolným systémom pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (EMCS) a NCTS. AES ako taký umožní úplnú automatizáciu vývozných postupov a výstupných formalít. AES zahŕňa časti, ktoré sa majú vyvinúť na centrálnej a vnútroštátnej úrovni.

Komponent 2 – „modernizácia vnútroštátnych systémov vývozu“:

Okrem toho, keďže samostatné vnútroštátne systémy síce nepatria do rozsahu pôsobnosti AES, ale sú s ním úzko spojené, musia sa zmodernizovať, pokiaľ ide o osobitné vnútroštátne prvky súvisiace s vývoznými alebo výstupnými formalitami.  Pokiaľ tieto prvky nemajú vplyv na spoločnú doménu pre AES, môžu sa zahrnúť do tohto komponentu.

11. Informačné hárky (INF) pre osobitné colné režimy podľa CKÚ

Cieľom tohto projektu je vyvinúť nový transeurópsky systém na podporu a zefektívnenie postupov správy údajov INF a elektronického spracúvania údajov INF v oblasti osobitných colných režimov.

12. Osobitné colné režimy podľa CKÚ

Tento projekt sa zameriava na urýchlenie, zjednodušenie a harmonizáciu osobitných colných režimov v celej Únii poskytnutím spoločných modelov pracovných postupov. Do vnútroštátnych systémov sa zavedú všetky zmeny podľa CKÚ, ktoré sa požadujú v prípade colného uskladňovania, konečného použitia, dočasného použitia a aktívneho a pasívneho zušľachťovacieho styku.

Tento projekt sa bude realizovať v dvoch častiach.

Komponent 1 – „Vnútroštátny OR EXP“: poskytne požadované vnútroštátne elektronické riešenia pre činnosti v rámci osobitných colných režimov spojených s vývozom.

Komponent 2 – „Vnútroštátny OR IMP“: poskytne požadované vnútroštátne elektronické riešenia pre činnosti v rámci osobitných colných režimov spojených s dovozom.

Realizácia týchto projektov prebehne prostredníctvom projektov uvedených v bodoch 10 a 14 tohto pracovného programu.

13. Oznámenie o príchode, oznámenie o predložení tovaru a dočasné uskladnenie podľa CKÚ

Cieľom tohto projektu je vymedziť postupy, pokiaľ ide o oznámenie o príchode dopravného prostriedku, predloženie tovaru (oznámenie o predložení tovaru) a vyhlásenie na dočasné uskladnenie, ako sú opísané v CKÚ, a podporiť harmonizáciu v tejto oblasti vo všetkých členských štátoch, pokiaľ ide o výmenu údajov medzi obchodnými subjektmi a colnými orgánmi.

Projekt zahŕňa automatizáciu postupov na vnútroštátnej úrovni.

14. Modernizácia vnútroštátnych systémov dovozu podľa CKÚ

Cieľom projektu je zaviesť všetky požiadavky na procesy a údaje, ktoré vyplývajú z CKÚ a týkajú sa oblasti dovozu (a na ktoré sa nevzťahuje iný z projektov vymedzených v pracovnom programe). Týka sa hlavne zmien v prípade colného režimu „Prepustenie do voľného obehu“ (bežný postup + zjednodušenia), ale zahŕňa aj dôsledky plynúce z migrácií iných systémov. Tento projekt sa týka oblasti dovozu na vnútroštátnej úrovni, ktorá zahŕňa systémy spracúvania colných vyhlásení, ako aj ďalšie systémy, ako sú vnútroštátne účtovné systémy a platobné systémy.

15. Centralizované colné konanie pri dovoze (CCI) podľa CKÚ

Cieľom tohto projektu je umožniť umiestňovanie tovaru do colného režimu v centralizovanom colnom konaní, čím sa hospodárskym subjektom umožní, aby centralizovali svoju činnosť z hľadiska colného konania. Spracovanie colných vyhlásení a fyzické prepustenie tovaru by sa mali koordinovať medzi príslušnými colnými úradmi. Projekt sa týka transeurópskeho systému obsahujúceho komponenty vyvinuté na centrálnej a vnútroštátnej úrovni.

16. Riadenie záruk podľa CKÚ (GUM)

Cieľom tohto projektu je zaistiť účinné a efektívne riadenie rozličných druhov záruk.

Komponent 1 – „GUM“: Transeurópsky systém bude zahŕňať riadenie celkových záruk, ktoré možno použiť vo viac ako jednom členskom štáte, a monitorovanie referenčnej sumy pri každom colnom vyhlásení, dodatočnom colnom vyhlásení alebo náležité oznamovanie údajov potrebných na zápis existujúcich colných dlhov do účtovnej evidencie v prípade všetkých colných režimov stanovených v Colnom kódexe Únie okrem tranzitu, ktorý sa rieši v rámci projektu NCTS.

Komponent 2 – „Riadenie vnútroštátnych záruk“: Okrem toho treba modernizovať elektronické systémy existujúce na vnútroštátnej úrovni s cieľom riadiť záruky platné v jednom členskom štáte.

17. Modernizácia systému kontroly pri dovoze podľa CKÚ (ICS 2)

Cieľom tohto projektu je posilniť bezpečnosť a ochranu dodávateľského reťazca v prípade všetkých spôsobov dopravy, a najmä v prípade leteckej nákladnej dopravy, zvýšením kvality údajov, zlepšením uchovávania údajov, ich dostupnosti a výmeny, pokiaľ ide o informácie v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe a súvisiace informácie týkajúce sa rizika a kontroly (životný cyklus ENS+).

Projekt takisto uľahčí spoluprácu medzi členskými štátmi pri analýze rizík. Povedie k úplne novej štruktúre existujúceho transeurópskeho systému kontroly pri dovoze.

Príloha 2

Poznámka: Údaje o tom, aký percentuálny podiel CKÚ je dokončený, sa týkajú iba práce, ktorú má vykonať Komisia, nie práce, ktorú majú vykonať členské štáty.

(1)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Rozvíjanie colnej únie EÚ a jej riadenia, COM(2016) 813 final.

(2)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(3)

     Závery Rady o rozvoji colnej únie EÚ a jej riadení, 7585/1/17 UD 82 ENFOCUSTOM 83.

(4)

     Závery Rady o financovaní colníctva, 7586/17 UD 83 ENFOCUSTOM 84.

(5)

     OECD Trade Policy Papers 21, 42, 118, 144 a 150 a 157 a Djankov, Simeon; Freund, Caroline a Pham, Cong S.: „Trading on Time“, World Bank/Doing Business (2006 a 2008): Report („Správa“, 2008, upravená v roku 2010).

(6)

     Hummels, David (2001). Time as a Trade Barrier, Working Paper. Purdue University, USA.

(7)

   Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/578 z 11. apríla 2016, ktorým sa stanovuje pracovný program týkajúci sa vývoja a zavedenia elektronických systémov stanovených v Colnom kódexe Únie (Ú. v. EÚ L 99, 15.4.2016, s. 6), ktorým sa nahrádza predchádzajúca verzia pracovného programu stanovená vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2014/255 z 29. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 134, 7.5.2014, s. 46 – 53).

(8)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008, s. 21).

(9)

     Príloha 1 obsahuje zoznam informačných systémov stanovených v pracovnom programe CKÚ.

(10)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1294/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colníctvo v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Colníctvo 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 624/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 209).

(11)

   Financovanie pochádza čiastočne aj z rozpočtu informačného systému pre boj proti podvodom (AFIS).

(12)

     Digitálna agenda pre Európu, COM(2010) 245 final, 19. 5. 2010 a korigendum z 26. 8. 2010.

(13)

     Strategic Framework for the collaborative realisation of EU Customs IT Systems: marec 2014.

(14)

     COM(2018) 39 final z 22. 1. 2018.

(15)

     Pozri program zasadnutia rady ECOFIN zo 7. novembra 2017 č. 13623/17 a poznámku k bodu „A“ č. 13556/17 UD 240 týkajúcu sa prijatia záverov Rady.

(16)

     Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(17)

     OLAF už prevádzkuje celoeurópske colné informačné systémy, a tak pomáha colným orgánom pri ich práci v boji proti podvodom v oblasti colníctva. OLAF však nemá ani mandát, ani zdroje na prevádzku rozsiahlych informačných systémov mimo oblasti podvodov.