EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli21. 3. 2018
COM(2018) 146 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo
1. Úvod
V dňoch 22. – 23. marca 2018 bude Európska rada rokovať o zdaňovaní digitálneho hospodárstva. V oznámení Komisie o Spravodlivom a efektívnom daňovom systéme v EÚ pre digitálny jednotný trh uverejnenom v septembri 2017 1 sa stanovili hlavné problémy a ciele týkajúce sa zdaňovania digitálneho hospodárstva. Komisia teraz predkladá návrhy na vytvorenie moderného, spravodlivého a účinného štandardu pre digitálne hospodárstvo. Ide o reakciu na výzvy Európskej rady a Rady ECOFIN, ktoré zdôraznili „potrebu účinného a spravodlivého systému zdaňovania, ktorý vyhovuje potrebám digitálneho veku“, a so záujmom očakávali vhodné návrhy Komisie, ktoré by mali byť predložené do začiatku roka 2018 2 .
Digitálne hospodárstvo mení spôsob, akým spolupracujeme, nakupujeme a obchodujeme. Digitálna transformácia prináša spoločnosti veľa výhod. S cieľom využiť jej potenciál v plnej miere určila Komisia digitálny jednotný trh za jednu zo svojich najvyšších priorít 3 . Vytvorením digitálneho jednotného trhu sa zabezpečí, aby si Európska únia udržala svoje vedúce postavenie v oblasti digitálneho hospodárstva na svete, čím sa vytvoria nové príležitosti na inovácie a podporí sa globálny rast európskych podnikov. Digitálny jednotný trh by mohol do európskeho hospodárstva priniesť 415 miliárd EUR a podporiť vznik nových pracovných miest, rast, hospodársku súťaž, investície a inovácie. Za predpokladu, že sa včas zavedie primeraný politický a legislatívny rámec, vzrastie hodnota dátového hospodárstva v EÚ do roku 2020 na 739 miliárd EUR, čo predstavuje 4 % celkového HDP Únie 4 . Vďaka digitalizácii pribudnú príležitosti na cezhraničné podnikanie dokonca aj tým najmenším spoločnostiam.
Vstúpili sme do éry, v ktorej sa používatelia digitálnych služieb čoraz viac podieľajú na procese vytvárania hodnôt, či už vedome alebo nie. Používatelia poskytujú údaje, vymieňajú si vedomosti a obsah a umožňujú existenciu širokých a rôznorodých sietí. Toto všetko vytvára v súčasnom hospodárstve obrovskú hodnotu, ktorá bude v budúcnosti pravdepodobne len rásť. V nasledujúcom grafe je zobrazená intenzita činnosti používateľov v digitálnom hospodárstve.
Digitálne spoločnosti rastú oveľa rýchlejšie než hospodárstvo ako celok a najväčšie z nich majú v EÚ obrovské základne používateľov a spotrebiteľov. Až 42 % Európanov používa napríklad sociálnu sieť Facebook. Hoci väčšina webových stránok v rámci digitálneho hospodárstva je miestna (pristupujú k nej iba používatelia z jednej krajiny), výrazne najväčší podiel na celkovej návštevnosti má oveľa menšie množstvo globálnych webových stránok. Za posledných sedem rokov dosahoval rast ročných výnosov popredných digitálnych spoločností v priemere okolo 14 %, pričom v prípade spoločností v oblasti IT a telekomunikácií to bolo okolo 3 % a v prípade iných nadnárodných spoločností okolo 0,2 % 5 . Je to pozitívny signál, pokiaľ ide o dynamiku a potenciál tohto sektora.
Spravodlivé a účinné zdaňovanie má zásadný význam pri podpore využitia potenciálu digitálneho jednotného trhu. Je dôležité zabezpečiť aktualizované daňové prostredie, v ktorom sa digitálne aktivity posudzujú na základe ich pravej hodnoty a spoločnosti s digitálnym zameraním môžu pri svojom raste využívať výhody predvídateľného a spravodlivého podnikateľského prostredia. Zdaňovanie zohráva v hospodárskom a sociálnom modeli EÚ mimoriadne dôležitú úlohu. Spravodlivý a účinný daňový systém zabezpečuje výnosy pre verejné služby a zároveň podporuje hospodársky rast a konkurencieschopnosť podnikov v EÚ. Vzhľadom na zvyšujúcu sa nerovnosť a vnímanie nedostatku sociálnej spravodlivosti požadujú občania EÚ, aby členské štáty a Komisia podnikli kroky na zvýšenie spravodlivosti daňových systémov. Na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky medzi podnikmi, čo je kľúčom k úspechu jednotného trhu, a pritom sa ochránil európsky sociálny model, od ktorého občania závisia, musia všetci daňovníci platiť svoj spravodlivý podiel.
Súčasná Komisia si už na začiatku svojho funkčného obdobia stanovila za prioritu zvýšenie spravodlivosti a účinnosti daňových systémov v EÚ 6 . EÚ hrá hlavnú úlohu v globálnej revolúcii týkajúcej sa daňovej transparentnosti 7 , prijala záväzné pravidlá s cieľom odstrániť medzery umožňujúce ľahšie sa vyhýbať daňovým povinnostiam 8 , podnikla kroky v súvislosti s nespolupracujúcimi jurisdikciami 9 a prijala aktualizovaný rámec pre DPH, ktorý vyhovuje potrebám moderného sveta 10 . V súlade s pravidlami štátnej pomoci podnikla Komisia kroky namierené proti preferenčnému daňovému zaobchádzaniu so spoločnosťami, ktoré sa vyžívajú praktiky daňového plánovania. Okrem toho Komisia navrhla nový konkurencieschopný, spravodlivý a spoľahlivý rámec na zdaňovanie spoločností v rámci jednotného trhu 11 . Komisia takisto navrhla opatrenia zamerané na presadzovanie vyššej transparentnosti, podľa ktorých by nadnárodné spoločnosti boli povinné uverejňovať výšku daní, ktoré platia v EÚ (verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín) 12 . Vyzýva Európsky parlament a Radu, aby v súvislosti s týmto dôležitým návrhom preukázali svoju rozhodnosť a uľahčili jeho rýchle prijatie.
Niektoré problémy však pretrvávajú. Predovšetkým rýchla transformácia svetového hospodárstva vyvíja digitalizáciou nový tlak na systémy zdaňovania príjmov právnických osôb na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni. Nové obchodné modely by mali podporovať podnikanie a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky. Na všetkých úrovniach tvorby politík treba zabezpečiť, aby bolo regulačné prostredie jednoduché a priaznivé pre podnikateľov, najmä MSP. Ako zdôrazňuje Komisia vo svojom diskusnom dokumente o využití globalizácie 13 uverejnenom v máji 2017, nejde o protekcionizmus, dereguláciu ani o čo najväčšie obmedzenie regulácie, ale o inteligentnú reguláciu. Vlády musia zabezpečiť, aby daňová politika zostala vzhľadom na digitalizáciu a nové obchodné modely naďalej relevantná a aby podniky platili dane tam, kde vykonávajú hospodársku činnosť. Návrhy, ktoré dnes predložila Komisia, sú vyváženou a primeranou odpoveďou na tieto výzvy.
2. Prispôsobenie systémov zdaňovania príjmov právnických osôb potrebám 21. storočia: budúce výzvy
2.1. Zastarané pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb
Spoločnosti podnikajúce v digitálnej oblasti sa musia, rovnako ako všetky ostatné spoločnosti, podieľať na daňovom zaťažení potrebnom na financovanie verejných služieb, na ktoré sa spoliehajú. Realita je však momentálne iná. Spoločnosti s významnou digitálnou prítomnosťou v členskom štáte môžu využívať výhody jeho verejných služieb a infraštruktúru trhu, napríklad pokiaľ ide o systém súdnictva a vysokú úroveň pripojenia v danom štáte, neplatia v ňom však dane, pokiaľ v ňom nie sú vo významnej miere fyzicky prítomné. Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú prevažne digitálnou činnosťou, majú pri pôsobení v zahraničí zníženú potrebu fyzickej prítomnosti: sídlo v zahraničí má len 50 % pridružených spoločností digitálnych nadnárodných spoločností, v prípade tradičných nadnárodných spoločností je to až 80 % 14 .
Podľa medzinárodne dohodnutej zásady by sa zisk mal zdaňovať tam, kde vzniká hodnota 15 . Súčasné medzinárodné pravidlá zdaňovania však boli navrhnuté pre „kamenné“ podniky. Vo veľkej miere vychádzajú z fyzickej prítomnosti a nie sú navrhnuté tak, aby sa dali uplatniť na obchodné modely založené v prvom rade na nehmotnom majetku, údajoch a vedomostiach. Nezohľadňujú sa v nich obchodné modely, v ktorých spoločnosti môžu poskytovať digitálne služby v krajine bez toho, aby v nej boli fyzicky prítomné. Súčasné pravidlá takisto nedokážu zohľadniť nové spôsoby, akými sa v digitálnom svete vytvára zisk. Nedarí sa pomocou nich napríklad zachytiť hodnotu vytvorenú prostredníctvom nehmotného majetku, akým sú napríklad patenty a algoritmy, ktoré sa dajú jednoducho presunúť do jurisdikcií s nízkym alebo nulovým daňovým zaťažením. Navyše sa v nich neuznáva úloha používateľov pri tvorbe hodnôt pre digitálne spoločnosti tým, že spoločnostiam poskytujú údaje a obsah, ani ich úloha stavebných kameňov pri budovaní sietí, ktoré majú zásadný význam v mnohých digitálnych obchodných modeloch. Znamená to, že dochádza k nezhode medzi tým, kde vzniká hodnota a kde sa platia dane.
Výsledkom je, že spoločnosti s digitálnymi obchodnými modelmi platia menej než polovicu sadzby dane podnikov s tradičnými obchodnými modelmi, pričom ich priemerná efektívna sadzba dane je 9,5 % na rozdiel od 23,2 % 16 . Deje sa to sčasti preto, že daňový systém je zastaraný, a sčasti preto, že vlády zaviedli stimuly pre digitálne spoločnosti s cieľom podporiť rast tohto sektora zameraného na budúcnosť. V niektorých prípadoch sa dá daňové zaťaženie znížiť ešte výraznejšie pomocou stratégií agresívneho daňového plánovania. Vytvára sa tak nevyrovnaný systém, ktorý znevýhodňuje tradičné spoločnosti. Vzniká aj nerovnováha medzi čisto domácimi digitálnymi spoločnosťami a spoločnosťami, ktoré pôsobia v rozličných jurisdikciách. Spochybňuje sa tým udržateľnosť daňových základov členských krajín a vzniká riziko, že sa zvýši daňové zaťaženie ostatných podnikov a daňovníkov na úkor sociálnej spravodlivosti.
Problémy vyplývajúce z týchto zastaraných pravidiel zdaňovania sú dobre známe verejnosti aj podnikom. V rámci nedávnej verejnej konzultácie Komisie súhlasili takmer tri štvrtiny respondentov s tým, že súčasné medzinárodné pravidlá zdaňovania umožňujú digitálnym spoločnostiam využívať výhody určitých priaznivých daňových režimov a znížiť svoje daňové príspevky. Celkove 82 % respondentov vyjadrilo názor, že by sa so súčasnými medzinárodnými pravidlami zdaňovania v súvislosti s digitálnym hospodárstvom malo niečo urobiť 17 .
2.2. Potreba medzinárodného riešenia
Digitálne hospodárstvo presahuje hranice a na medzinárodnej úrovni rastie presvedčenie, že treba vytvoriť nový daňový rámec, v ktorom sa zohľadnia digitálne obchodné modely. Komisia je pevne presvedčená, že riešenie musí nakoniec byť globálne. Toto presvedčenie je v súlade s potrebou lepšie využiť globalizáciu pomocou správneho globálneho riadenia a globálnych pravidiel. Komisia úzko spolupracuje s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby podporila vytvorenie medzinárodného riešenia. Vzhľadom na zložitosť tohto problému a široké spektrum otázok, ktoré treba vyriešiť, je zatiaľ náročné dosiahnuť pokrok na medzinárodnej úrovni.
Súbežne s medzinárodnými rokovaniami a v nadväznosti na svoje septembrové oznámenie preto Komisia teraz navrhuje riešenia na úrovni EÚ. Medzinárodným rokovaniam to poskytne ďalší podnet v podobe jasného príkladu, ako sa zásady, o ktorých sa rokuje na medzinárodnej úrovni, môžu pretaviť do moderného, spravodlivého a účinného rámca zdaňovania príjmov právnických osôb prispôsobeného digitálnemu veku. Keďže EÚ a jej členské štáty sú prvými, kto navrhuje zastrešujúcu odpoveď na riešenie tohto problému a zmiernenie bezprostredných rizík, zaujmú vedúce postavenie pri formovaní globálneho riešenia.
3. Udržateľné zdaňovanie v digitálnom veku: komplexné riešenie v rámci systému zdaňovania príjmov právnických osôb
Digitálny jednotný trh EÚ potrebuje stabilný daňový rámec, v ktorom sa zohľadnia digitálne obchodné modely. Mali by sa tak stimulovať inovácie vytvorením stabilného prostredia, v ktorom môžu podniky investovať. Nový rámec by mal takisto umožniť všetkým účastníkom, aby využili novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok. Daňový rámec by mal zabezpečiť daňovú istotu pre obchodné investície a predchádzať narušeniu hospodárskej súťaže alebo vzniku nových medzier v daňových systémoch na jednotnom trhu. Takisto by mal zaručiť členským štátom udržateľné daňové výnosy.
Z týchto dôvodov navrhuje Komisia komplexné riešenie problému zdaňovania digitálneho hospodárstva. Skladá sa z troch hlavných prvkov.
3.1. Nová smernica o zdaňovaní príjmov právnických osôb s významnou digitálnou prítomnosťou
Prvým prvkom komplexného riešenia je smernica, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou. Táto smernica poskytuje riešenie v rámci existujúceho systému zdaňovania príjmov právnických osôb, pričom rieši problémy ako „miesto zdanenia“ a „čo zdaňovať“ v digitálnom hospodárstve.
V smernici sa navrhuje, aby podniky museli platiť daň v členských štátoch, kde majú významnú digitálnu prítomnosť, hoci tam nie sú fyzicky prítomné. Vymedzilo by sa to na základe výnosov získaných z poskytovania digitálnych služieb, počtu používateľov online alebo počtu obchodných zmlúv na digitálne služby. Tieto limity by zabezpečili, aby sa pri posudzovaní toho, kde má spoločnosť platiť daň, brala do úvahy významná úroveň digitálnej činnosti, a zároveň nedošlo k neprimeranej záťaži pre malé a stredné podniky.
V smernici sa takisto stanovujú nové pravidlá pripisovania ziskov digitálnym spoločnostiam. V smernici sa navrhuje nadviazať na súčasné zásady transferového oceňovania a stanovuje sa, že pripisovanie ziskov digitálnemu podniku by malo odrážať konkrétne spôsoby, akými digitálna činnosť vedie k tvorbe hodnôt, a to na základe kritérií ako údaje a používatelia.
3.2. Začlenenie zásad v rámci návrhu CCCTB
Druhým dôležitým prvkom komplexného riešenia, ktoré navrhla Komisia, je začlenenie ustanovení z navrhovanej smernice do návrhov na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). Komisia je pripravená spolupracovať s členskými štátmi na preskúmaní spôsobu, akým sa dá tento cieľ dosiahnuť. Zmeny, ktoré navrhol Európsky parlament v správach o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a CCCTB, sú dobrým základom na ďalšiu prácu 18 .
Kombináciou novej smernice o digitálnej prítomnosti a zmien CCCTB sa zabezpečí, aby sa systémy zdaňovania príjmov právnických osôb v členských štátoch, ako aj navrhovaný spoločný konsolidovaný základ dane na úrovni EÚ riadili pravidlami zameranými na problém zdaňovania digitálneho hospodárstva.
3.3. Rozšírenie riešenia na globálnu úroveň
Pri akomkoľvek riešení navrhnutom na úrovni EÚ sa musí brať do úvahy aj globálny rozmer. Tieto návrhy sú príspevkom Komisie k vytvoreniu konsenzuálneho riešenia, ktoré OECD plánuje nájsť do roku 2020. Poskytujú príklad toho, ako možno zásady, o ktorých sa rokuje na medzinárodnej úrovni, uviesť do praxe.
Riešenie na úrovni EÚ by sa malo rozšíriť v najväčšej možnej miere aj na vzťahy s tretími krajinami, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre podniky z EÚ a z krajín mimo EÚ. Malo by sa to dosiahnuť zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré uzavrú členské štáty. Súbežne s navrhovanou smernicou preto Komisia predkladá aj odporúčanie členským štátom, aby svoje zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s jurisdikciami mimo EÚ prispôsobili navrhovanej smernici.
Komisia je pripravená pomôcť členským štátom pri prijímaní spoločného prístupu k rokovaniam o zmenách v ich zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia s jurisdikciami mimo EÚ. Komisia je pripravená pomôcť Rade pri identifikovaní prioritných jurisdikcií na rokovania a, ak tak rozhodne Rada, viesť prieskumné rozhovory s jurisdikciami mimo EÚ o procese schvaľovania zmien v ich zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia s členskými štátmi. Zabránilo by sa tým vzniku veľkej škály rozličných prístupov, ktoré by mohli narušiť rovnaké podmienky a vytvoriť nové medzery v daňovom systéme.
Stavebné kamene spravodlivého zdaňovania v digitálnom hospodárstve
4. Riadenie bezprostredného rizika fragmentácie: dočasné opatrenie na zdaňovanie určitých výnosov z digitálnych služieb
Schválenie štrukturálneho riešenia a jeho vykonanie si vyžiadajú určitý čas, najmä pokiaľ ide o rozšírenie platnosti zásad na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s jurisdikciami mimo EÚ. Členské štáty sú však pod rastúcim politickým tlakom, aby okamžite konali vo veci zdaňovania digitálneho hospodárstva, a tým chránili výnosy a zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých. Čoraz viac členských štátov už podniká jednostranné kroky. Jednostranné opatrenia týkajúce sa nepriameho zdanenia sa už naplánovali alebo realizovali v desiatich členských štátoch. Ostatné vnútroštátne daňové orgány sa obávajú, že súčasná situácia by mohla vyvolať vznik ďalších nekoordinovaných opatrení 19 .
Rôznorodosť prístupov k zdaňovaniu digitálneho hospodárstva by mohla spôsobiť ďalšiu fragmentáciu jednotného trhu EÚ, čo by viedlo k vzniku ďalších prekážok a právnej neistoty pre podniky, ako aj k narušeniu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Okrem toho by mohla spôsobiť vytvorenie nových medzier, ktoré by mohli uľahčiť vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. To všetko by malo negatívny vplyv na konkurencieschopnosť EÚ a spravodlivosť jej daňových systémov. Nekoordinované vnútroštátne opatrenia okrem toho znižujú šance na dosiahnutie spoločného komplexného prístupu na úrovni EÚ.
Preto je takisto potrebné nájsť dočasné riešenie na úrovni EÚ. Cieľom je zabrániť fragmentácii jednotného trhu, vytvoriť spravodlivejšie podmienky, zároveň umožniť členským štátom chrániť svoje výnosy a vytvoriť katalyzátor, ktorý zabezpečí pohyb smerom ku komplexnejšiemu riešeniu. Dočasné opatrenie by sa malo uplatňovať len dovtedy, kým sa neprijme komplexné riešenie na medzinárodnej úrovni.
Komisia preto navrhuje vytvoriť dočasnú daň z digitálnych služieb na úrovni EÚ. Navrhované opatrenie má veľmi presne určený rozsah pôsobnosti. Zameriava sa na činnosti, pri ktorých existuje veľká priepasť medzi vytvorenou hodnotou a schopnosťou členského štátu zdaňovať ju – činnosti, pri ktorých účasť a príspevky používateľov zohrávajú hlavnú úlohu pri vytváraní hodnoty. Navrhovaná daň z digitálnych služieb by sa uplatňovala vo výške 3 % na hrubé ročné výnosy v EÚ získané z poskytovania špecifických digitálnych služieb a bola by splatná v členskom štáte (alebo členských štátoch), kde sa nachádzajú používatelia daných služieb. Podľa odhadov by daň z digitálnych služieb priniesla výnosy približne 5 miliárd EUR ročne v rámci celej EÚ, čím by sa zlepšila udržateľnosť verejných financií EÚ a jednotlivých členských štátov 20 .
Daň z digitálnych služieb by sa uplatňovala na výnosy z dvoch hlavných typov digitálnych služieb. Spoločnou črtou takýchto služieb je to, že pokiaľ ide o dosahovanie výnosov, sú v značnej miere závislé od využívania účasti používateľov alebo získaných údajov o používateľoch. Keďže takéto služby sa zvyčajne poskytujú na diaľku, poskytovateľ služieb nemusí byť fyzicky usadený v jurisdikcii, kde sa nachádzajú používatelia, a teda kde sa vytvára hodnota. Novou daňou sa má preto docieliť, aby právo zdaňovať dostali tieto jurisdikcie. Nová daň by zahŕňala služby, ktorých predmetom je umiestňovanie reklamného materiálu na digitálne rozhrania. Zahŕňala by aj sprostredkovateľské digitálne rozhrania alebo elektronické trhy, ktorých hlavným účelom je uľahčiť priamy kontakt medzi používateľmi (napríklad aplikácie alebo webové stránky, ktoré používatelia využívajú medzi sebou na predaj tovaru cez internet). Zaviedli by sa limity, aby sa zabezpečilo, že nebude mať negatívny vplyv na malé alebo vznikajúce podniky. V smernici sa tiež navrhuje zriadiť jednotné kontaktné miesto, aby sa zjednodušil proces pre podniky.
Pri návrhu dočasného opatrenia vzala Komisia do úvahy prvky identifikované v predbežnej správe OECD 21 predloženej ministrom financií skupiny G20, ako aj existujúce postupy členských štátov.
5. Záver
Digitalizácia spôsobuje rýchlu a radikálnu transformáciu globálneho hospodárstva. Na to, aby sme v plnej miere využili príležitosti, ktoré digitalizácia so sebou prináša, a tiež dokázali čeliť výzvam, ktoré predstavuje pre daňové systémy členských štátov, je mimoriadne dôležité prijať také opatrenia, aby bol náš systém zdaňovania príjmov právnických osôb prispôsobený potrebám digitálneho veku.
Návrhy, ktoré dnes predložila Komisia, poskytujú komplexné štrukturálne riešenie problému zdaňovania digitálneho hospodárstva v EÚ a podporujú členské štáty pri jeho uplatňovaní v prípade jurisdikcií mimo EÚ. Poskytujú aj jednoduché dočasné riešenie, ako reagovať na súčasné riziko fragmentácie jednotného trhu a zabrániť ďalším odklonom, kým sa neschváli a neimplementuje komplexné riešenie.
Komisia preto žiada členské štáty o urýchlené schválenie dnes predložených návrhov, aby podniky, správne orgány, občania a európske hospodárstvo mohli využívať výhody jednotného a moderného daňového rámca pre digitálne hospodárstvo. Tieto návrhy by mali slúžiť ako spoločný základ, ktorý EÚ a členské štáty využijú na to, aby podporili prebiehajúcu prácu na medzinárodnej úrovni týkajúcu sa zdaňovania digitálneho hospodárstva a prispeli k úspešnému dokončeniu tejto práce.
-
(1)
COM(2017) 547 final.
-
(2)
Zasadnutie Európskej rady (19. októbra 2017) – závery (EUCO 14/17) a Reakcia na výzvy týkajúce sa zdaňovania ziskov digitálneho hospodárstva – závery Rady (5. decembra 2017) (FISC 346 ECOFIN 1092).
-
(3)
https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/shaping-digital-single-market
-
(4)
https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/building-european-data-economy
-
(5)
SWD(2018) 81 final.
-
(6)
Zhrnutie iniciatív v oblasti zdaňovania je uvedené v prílohe.
-
(7)
Smernica Rady (EÚ) 2015/2376, smernica Rady (EÚ) 2016/881, smernica Rady (EÚ) 2016/2258, COM(2016) 198 final a COM(2017) 335 final.
-
(8)
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 a smernica Rady (EÚ) 2017/952.
- (9)
-
(10)
Smernica o DPH na elektronický obchod, ktorej návrh prijala Komisia 1. 12. 2016 [COM(2016) 757 final] a Rada 5. 12 2017. [SMERNICA RADY (EÚ) 2017/2455].
-
(11)
COM(2016) 685 final a COM(2016) 683 final.
-
(12)
COM(2016) 0198 final.
-
(13)
https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/reflection-paper-globalisation_sk.pdf
-
(14)
Podľa metodiky uvedenej v kapitole IV správy UNCTAD o svetových investíciách z roku 2017 (strany 174 – 175).
-
(15)
Projekt OECD a skupiny G20 o narúšaní základu dane a presune ziskov (2013).
-
(16)
SWD(2018) 81 final.
-
(17)
Podrobné zhrnutie výsledkov sa uvádza v prílohe 2 k posúdeniu vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhom [SWD(2018) 81 final].
-
(18)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb [COM(2016) 0685 – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS)] a legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) [COM(2016) 0683 – C8-0471/2016 – 2016/0336(CNS)].
-
(19)
Až 15 z 21 členských štátov, ktoré odpovedali na konzultácie Komisie, zastávalo názor, že súčasná situácia by mohla dotlačiť niektoré členské štáty k prijatiu jednostranných opatrení.
-
(20)
Časť z tejto sumy by sa mohla napríklad vyčleniť ako príjem do rozpočtu EÚ v kontexte rozhodnutia o vlastných zdrojoch na obdobie budúceho viacročného finančného rámca.
-
(21)
OECD (2018), Tax Challenges Arising from Digitalisation – Interim Report 2018: Inclusive Framework on BEPS (Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie – predbežná správa 2018: inkluzívny rámec pre projekt BEPS), OECD Publishing, Paríž. http://dx.doi.org/10.1787/9789264293083-en .