V Bruseli14. 2. 2018

COM(2018) 98 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020



Príspevok Európskej komisie k neformálnemu stretnutiu lídrov 23. februára 2018


ROZPOČET PRE NAŠU ÚNIU S 27 ČLENMI

Rozpočty nie sú otázkou účtovníctva – ich podstatou sú priority a ambície. V prvom rade sa preto musíme rozprávať o tom, akú Európu chceme.“

Jean-Claude Juncker

predseda Európskej komisie

8. januára 2018

1. Rozpočet pre jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Úniu

Každých sedem rokov Únia rozhoduje o budúcnosti svojich financií. Je to čas, keď lídri prijímajú finančné záväzky v závislosti od toho, akú Úniu chcú. Vždy je to dôležitý okamih. Je však dvojnásobne dôležitý v čase, keď v Európe prebieha zásadná diskusia o tom, akým smerom by sa mala Únia v nasledujúcich rokoch uberať. Teraz máme príležitosť vybrať si, akú Európu chceme, a rozhodnúť o rozpočte, ktorý nám ju pomôže vybudovať.

Neformálne stretnutie lídrov 23. februára je preto dobre načasované a nevyhnutné. Prvým krokom je definovať, čo chce Európa robiť spoločne, a dohodnúť sa na prioritách. Druhým je vybaviť Úniu prostriedkami, ktoré jej umožnia konať. Tieto dva kroky sú neoddeliteľné. Naše rozhodnutia o prioritách a oblastiach, v ktorých by podľa nás Únia mala byť aktívna, podmieňujú podobu rozpočtu, ktorý budeme potrebovať. Rozpočet EÚ je prostriedkom na dosiahnutie našich politických cieľov.

Biela kniha o budúcnosti Európy vydaná Komisiou 1. marca 2017 stanovila niekoľko možných scenárov budúcnosti Európy. V Diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 bola pozornosť venovaná tomu, čo by mohli jednotlivé scenáre znamenať pre rozpočet Únie. Európa, ktorej činnosť sa obmedzí len na jednotný trh, nepotrebuje rozsiahle programy financovania. Európa, ktorá sa rozhodne robiť spoločne viac, potrebuje zdroje, ktoré budú tejto širšej ambícii zodpovedať. Bez ohľadu na to, ktorú cestu si vyberieme, jedna vec je istá – budúca 27-členná Únia potrebuje spoľahlivý a do budúcnosti orientovaný rozpočet, ktorý jej umožní efektívne dosahovať stanovené priority.

Súčasný viacročný finančný rámec bol prijatý počas najhoršej hospodárskej a finančnej krízy za celé generácie. Verejné financie boli v mnohých členských štátoch napäté. Vďaka koordinovanému úsiliu Únie a jej členských štátov je dnešná situácia iná. Spolu so zrýchľovaním oživenia hospodárstva sa pozornosť presunula na naše aktuálne a budúce výzvy.

Vedúci predstavitelia sa dohodli 16. septembra 2016 v Bratislave a 25. marca 2017 v Rímskej deklarácii o pozitívnom programe pre Európu s 27 členmi. Občania teraz očakávajú, že ho ich Únia splní. Nasledujúci viacročný finančný rámec je rozhodujúcim okamihom v procese zosúlaďovania ambícií s prostriedkami potrebnými na ich dosiahnutie.

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie bude znamenať stratu významného prispievateľa k financovaniu politík a programov Únie. V tejto súvislosti budeme musieť kriticky zhodnotiť, v ktorých oblastiach možno dosiahnuť úspory a zvýšiť efektívnosť pri napĺňaní priorít. Je to nevyhnutnou súčasťou príprav akéhokoľvek návrhu rozpočtu a Komisia je v plnej miere odhodlaná modernizovať a zefektívňovať všetko, čo sa dá. Bude však potrebná aj ochota pozrieť sa s otvorenou mysľou na zdroje, ktoré potrebujeme na premenu nových priorít na hmatateľné výsledky.

Zámerom Komisie je predstaviť svoje návrhy nasledujúceho viacročného finančného rámca najneskôr do prvej polovice mája 2018 na základe intenzívnych konzultácií s členskými štátmi, Európskym parlamentom a širšou verejnosťou. Tieto návrhy budú spravodlivé, vyvážené a jasne zamerané na efektívne dosahovanie výsledkov. Potom bude úlohou členských štátov a Európskeho parlamentu, aby rozhodli nielen o budúcom rozpočte, ale, čo je ešte podstatnejšie, aj o tom, akú Európu chceme.

Dohoda o novom viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2021 až 2027 bude kľúčovým momentom pre vedúcich predstaviteľov EÚ, aby obnovili záväzok k pozitívnemu programu a Európe samej. Bude dôležitou skúškou jednoty našej Únie a našej schopnosti konať v meniacom sa svete. Vedúcim predstaviteľom sa teraz otvára príležitosť rozhodnúť sa pre jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Úniu a rozpočet, ktorý ju zabezpečí.

2. Rozpočet EÚ: hnacia sila európskej pridanej hodnoty

Rozpočet EÚ je jedinečný. Na rozdiel od vnútroštátnych rozpočtov, ktoré z veľkej časti slúžia na poskytovanie verejných služieb a financovanie systémov sociálneho zabezpečenia, rozpočet EÚ je v prvom rade rozpočtom investičným. Sedemročný viacročný finančný rámec poskytuje dlhší horizont plánovania a stabilitu potrebné na plánovanie investícií. Rozpočet EÚ musí byť vždy vyvážený.

Rozpočet EÚ pomáha Únii vykonávať spoločné politiky a riešiť širokú škálu výzev – doma aj inde vo svete. Predstavuje malú časť celkových verejných výdavkov v Únii, keďže dosahuje približne 1 % kombinovaného hrubého národného dôchodku (HND) súčasných 28 členských štátov a približne iba 2 % verejných výdavkov v EÚ. Znamená to, že všetci občania môžu vďaka Únii využívať rozsiahle výhody, ktoré ich stoja menej než šálka kávy denne.

Výška rozpočtu EÚ ako percento hrubého národného dôchodku

Priemer 2014 – 2020

Priemer 2007 – 2013

Priemer 2000 – 2006

Priemer 1993 – 1999

Strop záväzkov v % HND EÚ-28
* Odhadované záväzky na obdobie rokov 2014 – 2020 pri vynechaní výdavkov Spojeného kráľovstva v % HND EÚ-27

(1,13 %)*

Skladba rozpočtu EÚ sa postupom času vyvíjala. Podiel výdavkov na poľnohospodárstvo a súdržnosť sa zmenšil, hoci stále predstavuje približne 70 % celkových výdavkov. Investície sa čoraz väčšmi sústreďovali na programy riadené priamo na európskej úrovni a na oblasti ako výskum a inovácie, transeurópske dopravné a energetické siete, programy mobility pre mladých a európska vonkajšia činnosť.

Počas hospodárskej a finančnej krízy sa rozpočty mnohých členských štátov dostali pod obrovský tlak. V tom čase sa rozpočet EÚ a predovšetkým európske štrukturálne a investičné fondy stali hlavným zdrojom stabilných investícií na podporu rastu. Európsky fond pre strategické investície odvtedy zohráva pri stimulovaní súkromných investícií v celej Európe významnú úlohu. Európa najnovšie z rozpočtu EÚ čerpá prostriedky na riešenie utečeneckej krízy a boj proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Tým sa do krajnej miery preverila flexibilita rozpočtu.

Vo všetkých týchto oblastiach združenie zdrojov na európskej úrovni môže priniesť výsledky, ktoré výdavkami na úrovni štátu nemožno dosiahnuť. Toto je pridaná hodnota rozpočtu EÚ. Jedno euro vynaložené v rámci európskeho rozpočtu musí byť pre našich občanov hodné viac než jedno euro vynaložené na vnútroštátnej úrovni. V mnohých oblastiach predstavuje financovanie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni ten správny prístup. V iných oblastiach cezhraničný charakter výzev znamená, že celoeurópske programy sú účinnejšie aj efektívnejšie. Aj relatívne skromný rozpočet EÚ môže mať vtedy, keď sa zameriava na správne oblasti, v praxi silný dosah. A zároveň môže umožniť úspory v národných rozpočtoch.

Výhody dobre navrhnutých rozpočtových programov EÚ pociťujú všetci Európania. Podpora hospodárskej konvergencie najmenej rozvinutých regiónov prostredníctvom politiky súdržnosti posilňuje jednotný trh a vytvára príležitosti pre podniky, pracovníkov a spotrebiteľov v celej Únii. Vedecké objavy v rámci výskumných programov financovaných z prostriedkov EÚ zlepšujú kvalitu života všetkých ľudí. Programy mobility, ako napríklad Erasmus+, dávajú mladým ľuďom príležitosť získať zručnosti potrebné na trhu práce, zlepšujú porozumenie medzi kultúrami a posilňujú sociálnu štruktúru našej Únie.

Preto je zvyčajné sústredenie sa na „čisté saldá“ v debate o rozpočte EÚ zavádzajúce. Výpočty čistých sáld prispeli k vytvoreniu dojmu, že rokovania o rozpočte EÚ sú hrou s nulovým súčtom medzi čistými prispievateľmi a čistými príjemcami. Tým sa však prehliada pravá podstata rozpočtu EÚ. Výdavky vyčlenené pre jeden členský štát sú v skutočnosti prínosom pre mnohé iné štáty, a to vytváraním príležitostí na trhu alebo zlepšovaním infraštruktúry. Odhaduje sa napríklad, že štvrtina dodatočného rastu v krajinách nečerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu je následkom nepriamych prínosov zo zvýšeného predaja do krajín čerpajúcich prostriedky z Kohézneho fondu a obchodu s nimi. Zásluhu na tom majú programy súdržnosti na obdobie rokov 2007 – 2013. Tieto účinky sú umocnené pákovým efektom úverov alebo iných finančných nástrojov garantovaných rozpočtom EÚ.

Európa z hľadiska účtovníctva

Rozpočet EÚ: priemerné ročné saldo v rokoch 2014 – 2016* (v miliardách EUR)

* Priemerné prevádzkové rozpočtové saldá v rokoch 2014 – 2016* v miliardách EUR. Hodnoty sa môžu v jednotlivých rokoch líšiť.

Výdavky EÚ takisto vytvárajú európske verejné statky, z ktorých majú prospech všetci. Výhody stability, mieru, spoločných hodnôt, rovnakých podmienok na európskom jednotnom trhu, prípadne schopnosti viesť rokovania, ktorá môže smelo konkurovať najväčším svetovým mocnostiam, sa pri výpočtoch čistých sáld neprejavia. Napríklad jednotný trh má výrazný a priamy pozitívny vplyv na zamestnanosť a rast. Umožňuje podnikom fungovať efektívnejšie, vytvára pracovné miesta a ponúka nižšie ceny spotrebiteľom. Dáva ľuďom slobodnú voľbu žiť, študovať a pracovať, kde chcú.

Výhody integrácie jednotného trhu

Zvyšovanie príjmu (v miliardách EUR, za základ sa bral rok 2014) 1

Nemecko

Francúzsko

Spojené kráľovstvo

Holandsko

Taliansko

Belgicko

Španielsko

Poľsko

Rakúsko

Švédsko

Írsko

Česká republika

Dánsko

Maďarsko

Luxembursko

Fínsko

Rumunsko

Slovensko

Portugalsko

Grécko

Slovinsko

Bulharsko

Chorvátsko

Litva

Estónsko

Lotyšsko

Malta

Cyprus

Návrhy Komisie pre budúci finančný rámec bude ovplyvňovať zásada európskej pridanej hodnoty. Zameraním sa na spoločné politiky, priority a oblasti, v ktorých rozpočet EÚ môže priniesť verejné statky, ktoré vnútroštátne výdavky nedokážu, môžeme prekročiť rámec diskusie o „čistých saldách“. Pri dobre navrhnutom a modernom rozpočte EÚ sú všetky členské štáty čistými príjemcami.

3. Smerom k našim prioritám pre budúcnosť

Nasledujúci viacročný finančný rámec by mal lepšie zosúladiť dostupné financovanie s našimi politickými prioritami. Mal by stavať na tom, čo dnes spoľahlivo funguje, a zároveň predvídať výzvy, ktoré prinesie budúcnosť. V súlade s Rímskou deklaráciou by mal rozpočet umožniť existenciu bezpečnej a istej Európy. Európy, ktorá je prosperujúca a udržateľná. Európy, ktorá je sociálna. A Európy, ktorá má silnejšie postavenie na globálnej scéne.

Európania neustále označujú bezpečnosť a ochranu za najvyššiu prioritu ich Únie 2 . Deje sa to v čase, keď nestabilita v európskom susedstve predstavuje vážnu výzvu vo vnútri aj mimo našich hraníc. Rozpočet EÚ je nevyhnutný na zabezpečenie účinného riadenia migrácie, boja proti terorizmu a riešenie kybernetických hrozieb. Zohráva kľúčovú úlohu pri posilnení kontroly vonkajších hraníc. Náš rozpočet na obdobie po roku 2020 napríklad určí, či je možné v praxi realizovať víziu posilnenej a plne funkčnej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA 3

Ako môže rozpočet EÚ podporiť lepšie riadenie
vonkajších hraníc EÚ?

Vedúci predstavitelia žiadajú silnejšie vonkajšie hranice ako podmienku zrušenia vnútorných hraníc. V roku 2016 bola na základe návrhu Európskej komisie zriadená európska pohraničná a pobrežná stráž. Do roku 2020 bude mať európska pohraničná a pobrežná stráž 1 015 zamestnancov vrátane zamestnancov v teréne a tiež najmenej 1 500 zamestnancov v pohotovosti v rezerve rýchleho zásahu. Jej ročný rozpočet 292 miliónov EUR by sa mal dovtedy zvýšiť na 335 miliónov EUR. EÚ takisto poskytuje finančné prostriedky na spolufinancovanie riadenia vonkajších hraníc Európy na vnútroštátnej úrovni, ktoré zaisťuje 96 000 príslušníkov pohraničnej stráže jednotlivých krajín, a núdzovú podporu prostredníctvom Fondu pre vnútornú bezpečnosť (hranice). Spoločne tieto činnosti predstavujú počas obdobia siedmich rokov sumu približne 4 miliardy EUR, teda 0,4 % celkového rozpočtu EÚ.

Vývoj európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v budúcnosti bude závisieť od rozhodnutí prijatých v súvislosti s budúcim finančným rámcom. V závislosti od úrovne ambícií si môžeme predstaviť niekoľko scenárov:

Pri maximálnom využití súčasnej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by sa podporil kontinuálny vývoj rámca na výmenu informácií (Eurosur), ako aj investície členských štátov do kapacity pre riadenie hraníc. Zaručilo by sa tým aj to, že európska pohraničná a pobrežná stráž bude mať prístup k vybaveniu, ktoré potrebuje. Vyžadovalo by to rozpočet vo výške približne 8 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov, čo by zodpovedalo približne 0,8 % súčasného viacročného finančného rámca.

Modernizovaná európska pohraničná a pobrežná stráž by umožnila podporu plne integrovanému systému riadenia hraníc EÚ. Základom by bol revidovaný právny rámec s rozšíreným mandátom, ktorý by spájal a posilňoval súčasné nástroje súvisiace s posúdením rizika a situačným prehľadom, zvýšenie operačnej kapacity agentúry pomocou stáleho zboru európskych príslušníkov pohraničnej stráže s počtom aspoň 3 000 zamestnancov EÚ, poskytovanie finančnej podpory a odbornej prípravy na zvýšenie zložky vnútroštátnej pohraničnej stráže v zraniteľných členských štátoch, väčšie a operatívnejšie skupiny expertov a posilnené vlastné vybavenie. Znamenalo by to omnoho silnejšiu úlohu pri návrate na úrovni EÚ a nižšie intervenčné prahy pre agentúru, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci pri predchádzaní vážnym nedostatkom pri kontrolách vonkajších hraníc, ktoré by mohli viesť ku kríze. Tento scenár by si vyžadoval rozpočet vo výške približne 20 – 25 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov, čo by zodpovedalo približne 1,8 – 2,3 % súčasného viacročného finančného rámca.

Plnohodnotný systém riadenia hraníc EÚ by znamenal 100 000 zamestnancov EÚ a značnú rezervu vybavenia na úrovni EÚ, čo by bolo porovnateľné so systémov v Spojených štátoch alebo Kanade. Vyžiadal by si približne 150 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov po zohľadnení všetkých vnútroštátnych výdavkov na ochranu hraníc. To by zodpovedalo približne 14 % súčasného viacročného finančného rámca, čiže ekvivalentu ročného rozpočtu EÚ. Napríklad len samotný Úrad Spojených štátov amerických na ochranu colného priestoru a hraníc má ročný rozpočet 13,56 miliardy USD a viac ako 62 000 zamestnancov. Kanadský úrad pohraničnej služby má ročný rozpočet 2 miliardy CAD a viac ako 14 000 zamestnancov.

Naša Únia bude takisto potrebovať dobre navrhnuté, flexibilné a optimalizované nástroje v súvislosti s obranou. Čelíme zložitým bezpečnostným výzvam, ktoré nedokáže žiaden členský štát zvládnuť sám. Európa bude musieť prevziať väčšiu zodpovednosť za ochranu svojich záujmov, hodnôt a európskeho spôsobu života a dopĺňať sa s NATO. Hoci Únia nedokáže nahradiť úsilie členských štátov na poli obrany, môže dopĺňať a podnecovať ich spoluprácu pri vývoji obranných spôsobilostí potrebných na riešenie našich spoločných bezpečnostných výzev. Vyhli by sme sa tým duplicite a mohli by sme efektívnejšie využívať peniaze daňovníkov.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako najlepšie podporiť skutočnú európsku obrannú úniu?

V júni 2017 bol zriadený Európsky obranný fond, ktorý sa postupne buduje. S obmedzeným úvodným rozpočtom 90 miliónov EUR na výskum v oblasti obrany a 500 miliónov EUR na rozvoj priemyslu na obdobie rokov 2017 – 2020 (celkove to predstavuje približne 0,05 % aktuálneho finančného rámca) vo svojej prvej fáze dokáže podporiť iba obmedzený počet výskumných a vývojových projektov založených na spolupráci.

Aký typ obranného fondu chceme v budúcnosti? Skutočná európska obranná únia by si vyžadovala významnú investíciu z rozpočtu.

Vzhľadom na veľkosť existujúcich vnútroštátnych rozpočtov na obranný výskum – Francúzsko a Nemecko jednotlivo míňajú na výskum v oblasti obrany viac ako jednu miliardu EUR ročne – a vysoké náklady na vývoj špičkových obranných technológií vrátane technológií určených na kybernetickú obranu, okno výskumu fondu by podľa odhadov potrebovalo rozpočet vo výške aspoň 3,5 miliardy EUR počas daného obdobia, aby bolo možné dosiahnuť citeľnú zmenu.

Analogicky k tomu by bolo potrebných približne aspoň 7 miliárd EUR medzi rokmi 2021 a 2027 na spolufinancovanie nákladov na rozvoj obranného priemyslu. Umožnilo by to využiť finančnú páku na dosiahnutie významnej celkovej investície na vývoj obranných spôsobilostí vo výške najmenej 35 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov. Zodpovedalo by to 14 % vnútroštátnych výdavkov na obranné spôsobilosti. Išlo by o dôležitý krok smerom k dosiahnutiu cieľa, na ktorom sa dohodli členské štáty v Európskej obrannej agentúre, použiť 35 % ich výdavkov na vybavenie na kolaboratívne projekty.

Európsky obranný fond má potenciál zabezpečiť dôležité posilnenie strategickej autonómie EÚ a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Z dôvodu obmedzení vyplývajúcich zo zmlúv však rozpočet EÚ nedokáže pokryť všetky oblasti činnosti EÚ na poli bezpečnosti a obrany. Samostatný mechanizmus financovania vo výške približne 10 miliárd EUR na obdobie rokov 2021 – 2027 by výrazne zvýšil schopnosť EÚ finančne podporovať činnosti s významom pre obranu. To by sa dalo porovnať so sumu až 3,5 miliardy EUR v súčasnom období.

Dva roky po uzavretí Parížskej dohody si EÚ takisto potrebuje pevne udržať vedúce postavenie v boji proti zmene klímy a zaručiť plynulý prechod na moderné, čisté a obehové hospodárstvo. Mala by sa zohľadniť skúsenosť s dôsledným zohľadňovaním problematiky klímy. EÚ musí takisto dodržať svoj záväzok týkajúci sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN. Rozpočet EÚ podporuje aj jedinečné sociálne trhové hospodárstvo Európy. Hospodárska a sociálna realita, počínajúc mierou zamestnanosti a chudoby až po systémy sociálnej ochrany, sa v jednotlivých kútoch Európy líši. Rozpočet EÚ bude musieť splniť sľuby lídrov zo sociálneho summitu v Göteborgu. Znamená to ďalší rozvoj sociálneho rozmeru Únie vrátane úplného zavedenia Európskeho piliera sociálnych práv a podpory mladých ľudí a mobility európskych občanov. Adekvátne prostriedky budú potrebné na zlepšenie príležitostí získať zamestnanie a na riešenie výzev súvisiacich so zručnosťami vrátane tých, ktoré súvisia s digitalizáciou.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako čo najlepšie podporiť mobilitu mladých ľudí?

V priebehu 30 rokov program Erasmus+ pomohol deviatim miliónom mladých ľudí študovať, absolvovať odbornú prípravu, vyučovať alebo pracovať ako dobrovoľník v inej krajine, čím sa zvýšili ich príležitosti na pracovnom trhu. Súčasný program Erasmus+ na obdobie rokov 2014 – 2020 disponuje rozpočtom vo výške 14,7 miliardy EUR (približne 1,3 % celkového objemu súčasného viacročného finančného rámca), vďaka čomu dokáže ponúknuť vzdelávaciu mobilitu len menej ako 4 % mladých ľudí žijúcich v Európe.

Panuje široká zhoda na tom, že je potrebné zintenzívniť mobilitu a výmeny, a to aj prostredníctvom podstatne posilneného, inkluzívneho a rozšíreného programu Erasmus+. V závislosti od úrovne ambícií si môžeme predstaviť niekoľko scenárov:

Zdvojnásobenie počtu mladých ľudí v EÚ, ktorí sa zapoja do programu Erasmus+, aby sa dosiahol počet 7,5 % mladých ľudí z celej Európy, by si v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci vyžadovalo investíciu vo výške 30 miliárd EUR (počas obdobia siedmich rokov).

Ak by sme chceli poskytnúť každému tretiemu mladému človeku príležitosť získať študijnú skúsenosť v zahraničí v rámci programu Erasmus+, potrebovali by sme na obdobie rokov 2021 – 2027 rozpočet rádovo vo výške 90 miliárd EUR.

Špičkové prepojenie digitálnej, energetickej a dopravnej infraštruktúry je kľúčom k európskej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti. Európa musí využiť potenciál inovácie a chopiť sa príležitostí, ktoré prináša. Predovšetkým technologické zmeny a digitalizácia transformujú náš priemysel a spôsob práce, ako aj naše systémy vzdelávania a sociálneho zabezpečenia. Na ceste k digitálnemu hospodárstvu a spoločnosti Európa zaostáva. Nedostatočné investovanie do digitalizácie nepodkopáva iba schopnosť Európy inovovať a rásť, ale aj jej potenciál reagovať na vznikajúce potreby spoločnosti. Sprístupnenie príležitostí online a dobudovanie digitálneho jednotného trhu je preto pre Úniu kľúčovou prioritou.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako najlepšie zaistiť digitálnu transformáciu Európy?

Podpora EÚ pre európsku dátovú infraštruktúru, pripojiteľnosť a digitálne zručnosti predstavuje sumu 35 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov. Tieto prostriedky sa poskytujú prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (17 miliárd EUR), rámcového programu pre výskum a inováciu (13 miliárd EUR), Európskeho sociálneho fondu (2,3 miliardy EUR), Nástroja na prepájanie Európy (1 miliarda EUR) a programu Kreatívna Európa (1 miliarda EUR).

Zachovanie, prípadne dokonca zníženie súčasných úrovní investícií by znamenalo riziko ohrozenia schopnosti EÚ udržať si konkurencieschopnosť v kľúčových sektoroch priemyslu a služieb, napríklad v priemyselnej výrobe a strojárstve, finančných službách, zdravotnej starostlivosti, doprave, energii alebo v automobilovom priemysle. Nedostatočné investície do digitálnych zručností by ešte viac rozšírili medzeru medzi dopytom a dostupnou odbornosťou, pričom automatizácia nahradí tradičné úlohy. Premietlo by sa to do horších pracovných vyhliadok a vyhliadok rastu, subštandardných verejných služieb a vyššej miery vystavenia kybernetickým hrozbám.

Zdvojnásobenie súm v súčasnosti investovaných do digitálneho hospodárstva na približne 70 miliárd EUR v období rokov 2021 – 2027 by prinieslo výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť a kybernetická bezpečnosť. Umožnilo by to spustenie nových dôveryhodných a zabezpečených služieb v oblasti elektronického zdravotníctva, elektronickej verejnej správy alebo mobility. Európe by to pomohlo zabezpečiť si vedúce postavenie v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom. Malo by to výrazný vplyv na vyplnenie medzery vytvorenej nedostatkom požadovaných zručností v celej Únii.

Rozpočet EÚ poskytuje odrazový mostík pre výskumníkov a ich tímy, aby sa mohli venovať výskumu a stimulovať inováciu. Európa takisto musí pomôcť vytvoriť podmienky, aby sa podniky mohli rozširovať. Rozvinutie spoločností so strednou kapitalizáciou a malých a stredných podnikov ďalej ako do fázy startupu zostáva náročné. Veľa podnikateľov opúšťa Európu a hľadajú lepšie podmienky na rast. Výskum a inovácie majú pre našu budúcnosť zásadný význam. Sú jediným spôsobom, ako simultánne a udržateľne riešiť otázku nízkeho hospodárskeho rastu, obmedzeného vytvárania pracovných miest a globálnych výzev, ako sú zdravie a bezpečnosť, potraviny a oceány, podnebie a energia.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako najlepšie podporiť konkurencieschopnosť
prostredníctvom výskumu a inovácií?

Vo vyspelých hospodárstvach, akým je Európa, je výskum a vývoj rozhodujúcim faktorom pri zvyšovaní produktivity a posilňovaní konkurencieschopnosti. Budúci rozpočet EÚ jej preto musí umožňovať investovať do hybných síl inovácie, ktoré umožnia európskemu priemyslu rásť a prosperovať. Únia v súčasnosti vynakladá takmer 80 miliárd EUR na svoj rámcový programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 na obdobie rokov 2014 – 2020. Aký rozpočet na výskum by mala mať v budúcnosti?

Zachovanie, prípadne dokonca zníženie súčasných úrovní investícií by nevyriešilo problém nedostatočného financovania. Spôsobilo by to dominový efekt v štátnych a súkromných investíciách a ohrozilo by to úsilie na dosiahnutie cieľa stanoveného stratégiou Európa 2020 investovať 3 % hrubého domáceho produktu do výskumu a vývoja. Únia by ešte viac zaostala v porovnaní so svetovými lídrami. Obmedzila by sa výskumná podpora iných politík EÚ.

Zvýšenie rámcového programu o 50 % na 120 miliárd EUR by do roku 2040 vytvorilo odhadom ďalších 420 000 pracovných miest a zvýšilo HDP o približne 0,33 % za rovnaké obdobie. Pokračoval by tým vzostupný trend nedávnych rozpočtov EÚ na výskum a inovácie a zabezpečil by sa prijateľný podiel vysokokvalitných návrhov, ktoré získali financovanie. Únia by sa stala príťažlivejším miestom pre popredných svetových výskumníkov a vyriešili by sa nedostatočné inovácie a príležitosti na scaleup. Podporil by sa pokrok v súvislosti s prioritami ako digitálne technológie, energetika, klíma a zdravie.

Zdvojnásobenie rámcového programu na 160 miliárd EUR by do roku 2040 vytvorilo odhadom 650 000 pracovných miest a za rovnaké obdobie zvýšilo HDP o približne 0,46 %. To by EÚ umožnilo stať sa globálnym lídrom v rozsiahlych iniciatívach, ktorých cieľom je príprava celoplošného trhového nasadenia riešení v oblastiach, ako sú batérie, infekčné choroby, inteligentné a ekologické budovy a vozidlá, dekarbonizačné technológie, obehové hospodárstvo, riešenia pre plastový odpad a prepojené/automatizované vozidlá.

Keďže hospodárstvo rastie približne o 2 % ročne, otáčame list za najhoršou hospodárskou a finančnou krízou EÚ. Eurozóna sa rozrástla na 19 členských štátov a euro je druhou najpoužívanejšou menou na svete. S výnimkou jedného sa všetky členské štáty EÚ-27 právne zaviazali v určitom momente vstúpiť do eurozóny. Finančné trhy znova získali svoju silu spred krízy a nedávne zlepšenia vrátane zriadenia bankovej únie a únie kapitálových trhov nám dávajú príležitosť opraviť strechu, kým ešte svieti slnko.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako môže rozpočet EÚ podporiť skutočnú
hospodársku a menovú úniu?

V decembri 2017 Komisia vytýčila víziu toho, ako možno posilniť eurozónu a Úniu ako celok pomocou rozpočtu EÚ – v súčasnosti aj do budúcnosti. Prezentované boli štyri konkrétne funkcie: podpora štrukturálnych reforiem na vnútroštátnej úrovni, uľahčenie konvergencie členských štátov na ich ceste k prijatiu eura, poskytnutie zabezpečovacieho mechanizmu pre bankovú úniu a vývoj stabilizačnej funkcie, v ktorej sa spájajú rôzne fondy a nástroje EÚ a eurozóny, ktoré majú pomôcť pri zachovaní úrovní investícií v prípade veľkých asymetrických otrasov. Tieto funkcie si vyžadujú zmenu prístupu, ktorá ide ďaleko nad rámec obmedzení aktuálneho rozpočtu EÚ. Tento cieľ možno napríklad dosiahnuť prostredníctvom synergií s Európskou investičnou bankou a pripravovaným Európskym menovým fondom. Náš rozpočet po roku 2020 bude však takisto musieť zohrať svoju úlohu:

Nástroj na uskutočňovanie reforiem a nástroj konvergencie budú musieť byť schopné poskytovať silnú podporu a stimuly pre širokú škálu reforiem vo všetkých členských štátoch. Rozpočtový riadok disponujúci sumou aspoň 25 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov by zabezpečil kritický objem a pomohol by predísť koncentrácii financovania len na niekoľko členských štátov.

Stabilizačná funkcia sa má budovať postupne, pričom sa majú využívať úvery back-to-back garantované rozpočtom EÚ, úvery z Európskeho menového fondu, mechanizmus dobrovoľného poistenia založený na národných príspevkoch, ako aj grantová zložka z európskeho rozpočtu. Sumy potrebné z rozpočtu EÚ nebudú musieť byť nevyhnutne veľmi vysoké, budú však musieť byť dostatočne významné, aby sa napríklad znížilo úrokové zaťaženie úverov a poskytli sa stimuly na správne vykonávanie systému podpory.

Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Únie na znižovanie rozdielnosti medzi regiónmi a členskými štátmi ponúkaním rovnosti príležitostí ľuďom v celej Európe. Je dôležitou hnacou silou vytvárania pracovných miest, trvalo udržateľného rastu a inovácií v rôznorodých regiónoch Európy. Poskytovaním stimulov pre reformy prostredníctvom silnejšieho prepojenia s európskym semestrom, predovšetkým s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, by budúca politika súdržnosti mohla posilniť svoju úlohu hnacej sily modernizácie našich hospodárstiev.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Aká ambiciózna má byť účinná politika súdržnosti?

Politika súdržnosti je konkrétnym prejavom solidarity s hospodársky menej rozvinutými časťami Únie. Jej účelom je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Podpora z európskych štrukturálnych a investičných fondov je v súčasnosti k dispozícii všetkým členským štátom EÚ. Mala by táto politika takto pokračovať ďalej alebo by mala byť obmedzená na menej rozvinuté regióny a/alebo členské štáty? Ak by sa zachovala oprávnenosť všetkých štátov, aké by mala mať ambície?

Ak by sa mala zachovať oprávnenosť všetkých členských štátov získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu, zefektívnenie by sa mohlo dosiahnuť úpravami intenzity pomoci a lepším zacielením podpory. Ak by sa mali zachovať súčasné úrovne výdavkov vo výške približne 370 miliárd EUR 4 , čo predstavuje takmer 35 % z viacročného finančného rámca, umožnilo by to zachovanie intenzívneho zamerania na investície vo všetkých regiónoch v oblastiach, ako sú inovácie, transformácia priemyslu, prechod na čistú energiu, opatrenia v oblasti klímy a lepšie pracovné príležitosti.

Ak by Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond ukončili podporu rozvinutejších a prechodných regiónov, zodpovedalo by to zníženiu približne o 95 miliárd EUR v danom období, čo predstavuje viac ako štvrtinu pridelených prostriedkov z uvedených fondov. Zodpovedá to približne 8,7 % súčasného viacročného finančného rámca. Pri tomto scenári by sa zastavila podpora regiónov v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, kontinentálnom Francúzsku, Nemecku, Írsku, Holandsku, Švédsku a mnohých regiónov v Taliansku a Španielsku.

Ak by bola podpora ešte viac obmedzená na krajiny čerpajúce prostriedky z Kohézneho fondu, museli by sa zastaviť aj investície do menej rozvinutých regiónov Francúzska, Talianska a Španielska. Výsledkom by bolo zníženie približne o 124 miliárd EUR v danom období, čo by predstavovalo viac ako 33 % aktuálne pridelených prostriedkov. Zodpovedá to približne 11 % súčasného viacročného finančného rámca.

V prípade scenárov 2 a 3 by podporu pre hospodárske, sociálne a územné výzvy museli prebrať vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v súlade so zásadou subsidiarity.

Scenár 1: Podpora pre všetky európske regióny

Kategórie regiónov

Menej rozvinuté: HDP na obyvateľa < 75 % priemeru EÚ-27

Prechodné: HDP na obyvateľa >= 75 % a < 100 % priemeru EÚ-27

Rozvinutejšie: HDP na obyvateľa >= 100 % priemeru EÚ-27

Scenár 2: Podpora pre menej rozvinuté regióny a krajiny čerpajúce prostriedky z Kohézneho fondu

Potenciálne oprávnené regióny

Regionálna podpora

Podpora z Kohézneho fondu

Ostatné regióny

Scenár 3: Podpora len pre krajiny čerpajúce prostriedky z Kohézneho fondu

Potenciálne oprávnené regióny

Regionálna podpora

Podpora z Kohézneho fondu

Ostatné regióny

Modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika bude musieť podporiť prechod na plne udržateľný poľnohospodársky sektor a rozvoj dynamických vidieckych oblastí. Musí zaručiť prístup k bezpečným, vysokokvalitným, cenovo dostupným, výživným a rôznorodým potravinám. Modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika musí posilniť svoju európsku pridanú hodnotu zohľadnením väčších ambícií týkajúcich sa životného prostredia a klímy a musí reagovať na očakávania občanov, pokiaľ ide o ich zdravie, životné prostredie a klímu. Európa potrebuje inteligentný a odolný poľnohospodársky sektor založený na silnom sociálno-ekonomickom tkanive vidieckych oblastí.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Aká ambiciózna má byť spoločná poľnohospodárska politika?

Vo finančnom rámci na obdobie rokov 2014 – 2020 spoločná poľnohospodárska politika mobilizuje prostriedky v približnej výške 400 miliárd EUR na financovanie opatrení trhu, priamych platieb pre poľnohospodárov a na programy rozvoja vidieka s cieľom podporovať udržateľné poľnohospodárstvo a zdravé vidiecke hospodárstva. Priame platby predstavujú približne 70 % z tejto sumy. Programy rozvoja vidieka podporujú investície, odbornú prípravu a poľnohospodársku výrobu efektívnejšie využívajúcu zdroje a v súčasnosti majú hodnotu približne 100 miliárd EUR v danom období. Tieto programy spolufinancujú členské štáty. Pomocou spoločnej poľnohospodárskej politiky Únia pomáha riešiť štrukturálne problémy vo vidieckych oblastiach, napríklad nedostatok atraktívnych príležitostí na zamestnanie sa alebo nedostatok požadovaných zručností. Medzi kľúčové ciele tohto úsilia patrí vytváranie nových hodnotových reťazcov, napríklad čistá energia a bioenergia, a snaha pomôcť vidieckym oblastiam profitovať z estetickej hodnoty krajiny.

Pokračujú diskusie o tom, ako najlepšie využívať priame platby. Najčastejším návrhom je znížiť a lepšie zacieliť priame platby v súlade s cieľmi tejto politiky. 80 % priamych platieb v súčasnosti dostáva 20 % poľnohospodárov. Diskutuje sa aj o spôsoboch, ako zmenšiť rozdiely medzi členskými štátmi v poskytovanej poľnohospodárskej podpore. Zmeny systému priamych platieb by mohli poskytnúť príležitosť zamerať platby na očakávané výsledky, napríklad na neprerušenú poľnohospodársku výrobu v menej ziskových alebo horských oblastiach, zameranie na malé a stredné farmy, investície do udržateľných systémov výroby efektívne využívajúcich zdroje a lepšiu koordináciu s opatreniami na rozvoj vidieka.

Zachovanie úrovne výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku v danom období vo výške približne 400 miliárd EUR 5 , čo zodpovedá približne 37 % aktuálneho viacročného finančného rámca, by pomocou lepšieho zacielenia umožnilo zvýšiť podporu predovšetkým pre malé a stredné poľnohospodárske podniky, čo by malo pozitívny dominový efekt na vidiecke oblasti.

Zníženie podpory pre spoločnú poľnohospodársku politiku o 30 % by predstavovalo približne 120 miliárd EUR v období nasledujúceho viacročného finančného rámca, čiže približne 11 % z aktuálneho viacročného finančného rámca. Pri tomto scenári by mohlo dôjsť k poklesu príjmu priemerného poľnohospodárskeho podniku o viac ako 10 % vo viacerých členských štátoch a potenciálne k výraznejším poklesom príjmu v konkrétnych sektoroch.

Zníženie podpory pre spoločnú poľnohospodársku politiku o 15 % by predstavovalo približne 60 miliárd EUR v období nasledujúceho viacročného finančného rámca, čiže približne 5,5 % z aktuálneho viacročného finančného rámca. Pri tomto scenári by zníženie príjmov priemerného poľnohospodárskeho podniku bolo obmedzenejšie, ale stále by mohlo mať citeľný vplyv v niektorých sektoroch v závislosti od prijatých rozhodnutí.

Na tieto scenáre sa nemožno pozerať izolovane. Akékoľvek zníženie priamych platieb by malo sprevádzať lepšie zacielenie zvyšného rozpočtu, napríklad prostredníctvom väčšieho zamerania sa na malé a stredné poľnohospodárske podniky a lepšej koordinácie s opatreniami na rozvoj vidieka.

Únia musí dokázať plniť aj svoje medzinárodné ciele. Únia spoločne s členskými štátmi sú kolektívne najväčšími poskytovateľmi rozvojovej pomoci na svete. Občania EÚ očakávajú, že Únia bude vo svete hrať hlavnú úlohu, aby presadzovala dobrú správu vecí verejných, demokraciu, zásady právneho štátu a ľudské práva a trvalo udržateľný hospodársky rozvoj. Chcú, aby Európa vysielala signál stability a bezpečnosti, predovšetkým vo svojom bezprostrednom susedstve. Chcú, aby Európa vyvíjala dostatočné úsilie na riešenie základných príčin globálnych výzev, ako je napríklad neregulárna migrácia a násilný extrémizmus. Chcú, aby Európa podporovala trvalo udržateľný rozvoj, odstránenie chudoby a presadzovala lepšiu správu vecí verejných a zásady právneho štátu, a to vrátane boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Chcú, aby Európa reagovala na krízy bez ohľadu na to, či sú spôsobené ľudskou činnosťou alebo prírodou. Chcú, aby Európa viedla multilaterálne diskusie o záležitostiach celosvetového významu, naďalej presadzovala globálny poriadok založený na pravidlách a podporovala spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu od hospodárstva, cez energetiku, mier a bezpečnosť až po obranu a opatrenia v oblasti klímy.

Súčasne bola nestabilita a konflikty v našom južnom susedstve a inde zhoršené globálnou hospodárskou krízou. Tým sa zintenzívnili migračné tlaky a v regióne je v pohybe viac ľudí ako kedykoľvek predtým. Zostane to realitou a výzvou. Musíme skonsolidovať a posilniť externý rozmer nášho úsilia riešiť migráciu a podporovať rast a vytváranie pracovných miest.

V tomto kontexte by sme mali hľadať inteligentné synergie s medzinárodnými finančnými inštitúciami a vnútroštátnymi podpornými a rozvojovými bankami, aby sme zaistili, že sa obmedzené zdroje vynakladajú účinne a že tam, kde je to možné, sa mobilizujú súkromné investície. Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý je jadrom vonkajšieho investičného plánu EÚ, je modelom, ktorý by sa mohol v budúcnosti rozšíriť.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako môžeme najlepšie presadzovať naše záujmy v zahraničí?

V budúcnosti bude Únia musieť disponovať nástrojmi, ktoré jej umožnia napĺňať existujúce a nové ambície a riešiť existujúce a nové výzvy. Pokiaľ ide o rámec na obdobie rokov 2014 – 2020, rozpočet vyčlenený na vonkajšiu činnosť dosahuje približne 66 miliárd EUR. Predstavuje asi 6 % súčasného viacročného finančného rámca. Európsky rozvojový fond, ktorý v súčasnosti nie je zahrnutý do rozpočtu Únie, je okrem toho hlavným nástrojom na poskytovanie rozvojovej pomoci africkým, karibským a tichomorským krajinám a zámorským krajinám a územiam. Celkové finančné zdroje 11. Európskeho rozvojového fondu predstavujú približne 31 miliárd EUR na obdobie rokov 2014 – 2020.

V budúcnosti:

Zvýšenie súčasného objemu prostriedkov na financovanie vonkajších nástrojov nad rámec 100 miliárd EUR v danom období by EÚ umožnilo naplniť existujúce a nové ambície, ku ktorým patrí medzinárodná spolupráca, riadenie migrácie, investície, správa vecí verejných, ľudské práva a zásada právneho štátu, podpora cieľov trvalo udržateľného rozvoja, humanitárna pomoc, reakcie na krízy a predchádzanie konfliktom. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať podpore stratégie EÚ pre západný Balkán, ako aj stabilizačným snahám EÚ v jej susedstve a Afrike.

Významné zjednodušenie a racionalizácia vonkajších nástrojov by mohli ďalej zvýšiť účinnosť a efektívnosť rozpočtu pre vonkajšie vzťahy. V rámci tohto procesu by mohlo dôjsť k začleneniu Európskeho rozvojového fondu do viacročného finančného rámca za predpokladu, že by sa to odrazilo v celkovom strope výdavkov a že sa zachová existujúca flexibilita.

Rozpočet pre vonkajšie vzťahy by sa mal chápať aj v kontexte spoločného záväzku EÚ a členských štátov vyčleniť 0,7 % hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2030. To by viedlo k dodatočnému úsiliu v budúcom viacročnom finančnom rámci v záujme vyčlenenia 40 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov bez účasti Spojeného kráľovstva. Predpokladom toho je, že EÚ by zachovala svoj súčasný podiel na oficiálnej rozvojovej pomoci na úrovni 20 %.



4. Modernizácia rozpočtu EÚ

Uvedené priority a možnosti politiky načrtávajú rozhodnutia, ktoré je potrebné prijať v záujme budúceho rozpočtu EÚ. Tieto rozhodnutia budú rozhodujúce pre rozsah a ambície prvého viacročného finančného rámca pre Úniu s 27 členmi. Predurčia úroveň ambícií Európy i to, v akom rozsahu bude Únia schopná splniť to, čo si predsavzala v Bratislavskom pláne.

Ďalší finančný rámec musí byť dostatočne rozsiahly aj flexibilný. Musí byť dostatočne rozsiahly, aby zvládal nové priority, ako aj odchod Spojeného kráľovstva. Výpadok finančných prostriedkov spôsobený odchodom Spojeného kráľovstva by sa mal vykryť rovnakým podielom z „nových“ peňazí, ako aj z úspor v rámci existujúcich programov. Bude potrebné skombinovať primerané úspory a prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci rozpočtu EÚ s ochotou poskytnúť dodatočné zdroje v záujme naplnenia nových priorít.

Zároveň je jasné, že vplyv európskeho rozpočtu závisí nielen na jeho veľkosti, ale aj na koncepcii politických programov a ich vykonávaní. Európska pridaná hodnota, vyššia výkonnosť a zjednodušenie sú kľúčovými prvkami moderného a účinného rozpočtu EÚ. Dosiahnutie tohto cieľa bude možné aj vďaka ďalšej racionalizácii pravidiel a postupov. Európske výdavkové programy musia odzrkadľovať naše odhodlanie zabezpečiť, aby sa každé euro využilo najefektívnejším spôsobom a aby sa výsledky rýchlo prejavili v reálnom živote.

Na tento účel je potrebné čo najlepšie využiť nástroje, ako sú záruky, úvery alebo finančné nástroje. Významnú úlohu pri stimulovaní súkromných investícií v celej Európe napríklad zohráva posilnený Európsky fond pre strategické investície. Vďaka spoločným investíciám do výskumu, inovácie a infraštruktúry sme schopní vytvárať pracovné miesta a rast a zároveň riešiť celosvetové výzvy súčasnosti, a to v oblasti zmeny klímy, vedy, dopravy, energetiky a vesmírnej politiky.

Úspešné využívanie týchto nástrojov si vyžaduje jasnú stratégiu a efektívnejší prístup. Pre projekty, ktoré negenerujú príjmy, ako sú napríklad výmeny v rámci programu Erasmus+ alebo humanitárna pomoc, budú aj naďalej potrebné granty a dotácie. V prípade záruk a finančných nástrojov sa však môže využiť pákový efekt rozpočtu, ak si to vyžaduje záujem trhu.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako dosiahnuť viac s menšími prostriedkami vďaka finančným nástrojom?

V diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ sa zdôrazňuje význam záruk a finančných nástrojov pri snahe „urobiť za menej viac“. Očakáva sa napríklad, že prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície sa zmobilizuje viac než 500 miliárd EUR, čo bude obrovským stimulom pre európske hospodárstvo. Súčasné prostredie, v ktorom pôsobia trhovo orientované nástroje EÚ, je však fragmentované a existuje takmer 40 centrálne riadených finančných nástrojov a tri rozpočtové záruky a záručné fondy, čo predstavuje 4 % podiel na súčasnom viacročnom finančnom rámci. Len v oblasti malých a stredných podnikov existuje sedem centrálne riadených finančných nástrojov a niekoľko stoviek nástrojov v zdieľanom hospodárení. Je nesporné, že existuje priestor na racionalizáciu a väčšiu efektívnosť.

Jedným z možných riešení na zlepšenie efektívnosti a vplyvu nástrojov, ktorých cieľom je podpora investícií v EÚ, by mohlo byť ich začlenenie do jedného nástroja na podporu investícií. Tým by sa ďalej posilnil Európsky fond pre strategické investície a malo by to pozitívny vplyv na úroveň investícií, hospodársky rast a zamestnanosť v celej EÚ.

Vďaka rozsiahlejšiemu využívaniu finančných nástrojov a rozpočtových záruk by sa mohli viac než zdvojnásobiť investície zmobilizované počas existencie nasledujúceho viacročného finančného rámca, a to až do výšky 2 biliónov EUR. 

Rozpočtová flexibilita je ďalšou kľúčovou zásadou, ktorá by mala byť základom budúceho viacročného finančného rámca. Bude mať zásadný význam z hľadiska prispôsobenia sa novým potrebám a nestabilným geopolitickým a domácim podmienkam. Osobitné nástroje, ktoré budú stavať na existujúcich mechanizmoch, budú aj naďalej kľúčové pri riešení vznikajúcich výzev, ako napríklad migrácia alebo humanitárna pomoc. Okrem toho je tu silná potreba prehodnotiť existujúce mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby sa prostredníctvom vyčlenených rozpočtových prostriedkov účinne podporovali európske priority. V súčasnosti tomu tak nie je vždy, keďže časť rozpočtových záväzkov uvedených vo viacročnom finančnom rámci bola neskôr zrušená. K tomu môže dôjsť z viacerých dôvodov, ako sú napríklad oneskorenia pri rozbiehaní projektov, formálne chyby pri vykonávaní projektov alebo chyby pri žiadostiach o náhradu nákladov. V dôsledku toho sa nevyužíva plný potenciál rozpočtu EÚ v záujme podpory cieľov EÚ a zabezpečenia európskej pridanej hodnoty. Ide o premeškanú príležitosť pri podpore našich spoločných priorít.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako čo najlepšie využiť uvoľnené finančné prostriedky?

V súčasnosti sa finančné prostriedky, ktoré boli viazané v rozpočte EÚ, ale ktoré sa v konečnom dôsledku nevynaložili pri vykonávaní programov EÚ, rušia. V dôsledku týchto zdrojov sa znižujú každoročné výpočty hrubých národných príspevkov členských štátov v porovnaní s plnením rozpočtových záväzkov v plnej miere.

Tieto sumy by sa mohli použiť ako rezerva Únie namiesto toho, aby sa zrušili. Táto rezerva by sa mohla použiť na plnenie spoločných priorít a riešenie spoločných výzev. Súčasné odhady naznačujú, že približne 21 až 28 miliárd EUR by sa mohlo sprístupniť prostredníctvom tohto mechanizmu počas obdobia siedmich rokov. Takéto sumy sa mohli v roku 2015 použiť napríklad na financovanie Európskeho fondu pre strategické investície a vypĺňanie investičných medzier, ktoré vznikli v dôsledku finančnej krízy, namiesto toho, aby došlo k okliešteniu cenných programov ako Horizont 2020 alebo Nástroj na prepájanie Európy. Táto rezerva by sa podobne mohla použiť v roku 2016 na podporu zriadenia nástroja pre utečencov v Turecku, ktorý si vyžadoval využitie všetkej flexibility v rozpočte EÚ, ako aj osobitné príspevky členských štátov. Umožnila by takisto rýchlu mobilizáciu väčšieho objemu finančných prostriedkov na riešenie migračnej krízy.

V dnešnom rýchlo sa meniacom svete dochádza čoraz častejšie k nepredvídateľným udalostiam. Rezerva Únie by umožnila rýchlejšiu a rozhodnejšiu reakciu na takéto udalosti. Budúci viacročný finančný rámec budeme vykonávať ešte takmer o desať rokov. Táto dlhodobá stabilita je výhodou, ale aj obmedzením. Rezerva Únie by poskytla účinný a pružný nový nástroj na riešenie nepredvídaných udalostí a reagovanie na mimoriadne situácie v oblastiach ako bezpečnosť a migrácia.

Napokon sa v rámci verejnej diskusie navrhlo, že vyplácanie finančných prostriedkov EÚ by sa mohlo prepojiť s dodržiavaním hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ a osobitne so stavom zásad právneho štátu v členských štátoch. Niektorí účastníci diskusie zašli ešte ďalej a tvrdili, že vážne porušenia práva EÚ by sa mali postihovať a mali by viesť k pozastaveniu vyplácania prostriedkov z rozpočtu EÚ.

Únia je spoločenstvom založeným na práve a jej hodnoty sú základom jej existencie. Prenikajú do celej právnej a inštitucionálnej štruktúry a všetkých jej politík a programov. Dodržiavanie týchto hodnôt sa preto musí zabezpečiť vo všetkých politikách Únie. To platí aj o rozpočte EÚ, kde je dodržiavanie základných hodnôt zásadným predpokladom riadneho finančného hospodárenia a účinného financovania zo strany EÚ. Dodržiavanie zásady právneho štátu je dôležité nielen pre občanov EÚ, ale aj z hľadiska podnikateľských iniciatív, inovácie a investícií. Európskemu hospodárstvu sa darí najviac vtedy, keď sa právny a inštitucionálny rámec plne riadi spoločnými hodnotami Únie.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Mali by sme financovanie zo strany EÚ väčšmi podmieniť?

Potenciál rozpočtu EÚ sa môže v plnej miere rozvinúť len vtedy, ak pre to existuje priaznivé hospodárske, regulačné a administratívne prostredie v členských štátoch.

Preto sa v súčasnom viacročnom finančnom rámci vyžaduje, aby všetky členské štáty a príjemcovia preukázali, že majú účinný regulačný rámec pre finančné riadenie, správne vykonávajú príslušné právne predpisy EÚ a že disponujú potrebnými administratívnymi a inštitucionálnymi kapacitami na úspešné využitie finančných prostriedkov EÚ. Politická podmienenosť môže okrem toho podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach, v ktorých existujú významné úspory z rozsahu alebo externality. V súčasnom viacročnom finančnom rámci sa takisto zaviedli nové ustanovenia, ktoré majú zabrániť situáciám, v ktorých by došlo k zníženiu účinnosti financovania zo strany EÚ z dôvodu nevhodných hospodárskych a fiškálnych politík.

Nový viacročný finančný rámec nám dáva príležitosť preskúmať, či tieto zásady predstavujú pevnú platformu, ktorá umožní dosiahnuť výsledky. Zároveň je správny čas preskúmať, ako možno posilniť prepojenie medzi financovaním zo strany EÚ a dodržiavaním základných hodnôt EÚ.

Akýkoľvek takýto mechanizmus by však musel byť transparentný, primeraný a právne nesporný. Hoci by sa v zásade mohol vzťahovať na všetky relevantné politiky zahŕňajúce výdavky z rozpočtu EÚ, akékoľvek finančné podmienky by museli byť presné a proporcionálne, pričom medzi uloženými podmienkami a cieľom financovania by muselo existovať dostatočné prepojenie. V rámci tejto diskusie bude takisto nutné posúdiť vplyv možných porušení základných hodnôt alebo zásady právneho štátu na národnej úrovni na jednotlivých príjemcov finančných prostriedkov EÚ, ako sú napríklad študenti zapojení do programu Erasmus, výskumní pracovníci alebo organizácie občianskej spoločnosti bez zodpovednosti za takéto porušenia 6 . 



5. Financovanie rozpočtu EÚ

Diskusia o finančnom rámci na obdobie po roku 2020 sa bude týkať nielen toho, na čo by sa rozpočet EÚ mal použiť, ale aj toho, ako bude v budúcnosti financovaný. Príjmová časť rozpočtu sa stala komplikovanou a spojitosť medzi cieľmi rozpočtu EÚ a spôsobom jeho financovania sa postupne oslabovala.

Zdroje financovania rozpočtu EÚ

Reforma príjmovej strany rozpočtu EÚ by pomohla zamerať diskusiu na ciele a tie oblasti, v ktorých môže mať EÚ skutočnú pridanú hodnotu 7 .

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako by mohli nové vlastné zdroje prispieť do rozpočtu EÚ?

Systém obchodovania s emisiami: Európsky systém obchodovania s emisiami je základným kameňom politiky EÚ v oblasti zmeny klímy. Členské štáty obchodujú formou aukcie s určitým počtom kvót, ktoré nakupujú spoločnosti s cieľom pokryť svoje emisie skleníkových plynov. Časť výnosov z aukcií emisných kvót by sa mohla prideliť do rozpočtu EÚ. V závislosti od trhových cien kvót by časť príjmov vygenerovaných systémom obchodovania s emisiami mohla viesť k vzniku odhadovaných príjmov v rozmedzí od 7 miliárd do 105 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov.

Vlastný zdroj založený na DPH: Daň z pridanej hodnoty je spotrebná daň vymeraná z hodnoty pridanej k všetkým tovarom a službám predávaným v EÚ. V súčasnosti vlastný zdroj založený na tejto dani vychádza z veľmi zložitých štatistických výpočtov. Reformovaný vlastný zdroj by sa mohol vyberať zo zjednodušeného základu dane z pridanej hodnoty. Príjmy zo súčasného vlastného zdroja založeného na DPH sú v súčasnosti vyčíslené na približne 105 – 140 miliárd EUR za obdobie siedmich rokov a mohli by sa upraviť kalibráciou uplatňovanej sadzby v závislosti od požadovaných úrovní.

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb: Veľké spoločnosti významne ťažia z jednotného trhu. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb je jednotný súbor spoločných pravidiel na výpočet zdaniteľných príjmov spoločností v Únii. Príspevok založený na harmonizovanom základe dane z príjmov právnických osôb, ktorý by mohol zahŕňať digitálny prvok, by posilnil prepojenie medzi prínosmi jednotného trhu a financovaním zo strany Únie. Každý členský štát by si zachoval možnosť zdaniť svoj podiel na ziskoch vlastnou sadzbou dane. V závislosti od vybraného modelu a uplatnenej sadzby by daň spojená so spoločným konsolidovaným základom dane z príjmov právnických osôb mohla vygenerovať 21 až 140 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov, čo nezahŕňa očakávané príjmy vyplývajúce z obmedzenia daňových únikov.

Seigniorage je pojem, ktorý označuje príjmy, ktoré centrálnym bankám a vládam plynú z emisie peňazí. Keďže menové príjmy Európskej centrálnej banky z emisie eura priamo súvisia s hospodárskou a menovou úniou, mohli by sa považovať za možné nové vlastné zdroje. Suma zodpovedajúca podielu na čistých ziskoch vyplývajúcich z podielov národných centrálnych bánk na menových príjmoch eurozóny vyplatených do štátnych pokladníc, by sa mohla prideliť do rozpočtu EÚ ako forma národného príspevku. Podobná logika sa uplatnila vo vzťahu k príjmom vygenerovaným Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami z akumulovaných gréckych štátnych dlhopisov, keď sa v roku 2012 ministri Euroskupiny dohodli, že na Grécko prevedú ekvivalent príjmov vygenerovaných holdingom Eurosystém (Európska centrálna banka a národné centrálne banky) z gréckych štátnych dlhopisov.závislosti od uplatnenej percentuálnej sadzby by odhadované príjmy zo seigniorage mohli dosiahnuť počas obdobia siedmich rokov 10,5 miliardy EUR (10 %) až 56 miliárd EUR (50 %).

Nové vlastné zdroje by sa mohli použiť na vytvorenie ešte priamejšej väzby na politiky Únie 8 , a to najmä v záujme podpory cieľov týkajúcich sa udržateľnosti, jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie. Napríklad časť príjmov zo systému obchodovania s emisiami by mohla prispieť k podpore cieľov EÚ v oblasti udržateľnosti. Vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty by sa mal zjednodušiť a mal by zohľadňovať prebiehajúcu reformu zameranú na vytvorenie jednotného európskeho priestoru v oblasti DPH. Vlastný zdroj založený na podiele príjmov z obnoveného spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb by posilnil prepojenie medzi prínosmi jednotného trhu a financovaním rozpočtu EÚ. Časť príjmov, ktoré Európska centrálna banka získala z emisie bankoviek, je ďalším príkladom možného nového zdroja príjmov pre rozpočet EÚ. Ďalšie vlastné zdroje vrátane zdrojov uvedených v Montiho správe sa podrobnejšie preskúmavajú.

Odchod Spojeného kráľovstva bude príležitosťou na radikálne zjednodušenie príjmovej strany rozpočtu. V dôsledku korekcie, ktorá bola v minulosti zavedená pre Spojené kráľovstvo, ako aj korekcií zavedených pre iné členské štáty, ktoré prispievali na financovanie korekcie pre Spojené kráľovstvo, bola príjmová strana rozpočtu zložitejšia a menej transparentná. Teraz máme dobrý dôvod na odstránenie všetkých takýchto korekcií v rámci spravodlivého a vyváženého rozpočtového balíka.

6. Dôležitosť správneho načasovania

Na to, aby Únia dokázala, že je pripravená splniť pozitívny politický program vytýčený v Bratislave a Ríme, je nevyhnutné rýchlo dosiahnuť politickú dohodu o novom, modernom rozpočte EÚ.

Bolo by to dôkazom toho, že po odchode Spojeného kráľovstva v roku 2019 je Európa s 27 členmi jednotná, má jasný účel a smerovanie a je pripravená dosahovať výsledky. Dalo by nám to zároveň najlepšiu šancu začať okamžite a načas vykonávať programy od 1. januára 2021 a premeniť politické ciele na rýchle výsledky v reálnom živote.

Včasná dohoda nie je želateľná len z politického hľadiska, ale aj potrebná z praktických dôvodov. Všetci naši partneri a príjemcovia finančných prostriedkov EÚ, ako aj vnútroštátne a regionálne orgány potrebujú právnu a finančnú istotu. Potrebujú čas pripraviť sa na vykonávanie nových programov. Oneskorené prijatie súčasného finančného rámca viedlo k významným omeškaniam pri spúšťaní nových programov a následne pri dosahovaní našich priorít financovania.

Alternatívne náklady takýchto omeškaní sú vysoké. Hladký prechod na nový viacročný finančný rámec bude životne dôležitý na zachovanie dynamiky hospodárskeho oživenia, ako aj na to, aby Únia mohla aj naďalej promptne a rozhodne konať v mnohých oblastiach, v ktorých je rýchla reakcia kľúčom k úspechu.

Preto sa musíme ubezpečiť, že nezopakujeme to, k čomu došlo pri prijímaní súčasného rámca.

Dosiahnutie dohody o budúcom viacročnom finančnom rámci v roku 2019 by nielenže bolo signálom silnej a jednotnej Európy s 27 členmi, ktorá je schopná presvedčivo dosahovať výsledky, ale zabezpečilo by aj predvídateľnosť a kontinuitu financovania v prospech všetkých.

PREČO SÚ OMEŠKANIA VÝZNAMNÉ?

Pri spúšťaní programov európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020 došlo k významným omeškaniam. Právne predpisy týkajúce sa odvetvových programov sa finalizovali až v decembri 2013 po tom, čo sa v prvej polovici daného roka dospelo k dohode o viacročnom finančnom rámci. V dôsledku toho sa oneskorilo prijatie podrobných pravidiel potrebných na fungovanie programov v praxi, ako aj následné rokovania o partnerských dohodách s členskými štátmi.

Následne došlo k omeškaniu investícií, ako aj podpory pre veľmi dôležité projekty a reformy. Stalo sa to súbežne s dôležitým znížením viazaných rozpočtových prostriedkov na začiatku súčasného obdobia.

Vývoj stropov viazaných rozpočtových prostriedkov medzi rokmi 2000 a 2020 (v súčasných cenách)

Stropy viazaných rozpočtových prostriedkov

1,30 %

1,25 %

1,20 %

1,15 %

1,10 %

1,05 %

1,00 %

0,95 %

0,90 %

0,85 %

Omeškania majú skutočné dôsledky pre ľudí.

Právne akty týkajúce sa fondov pre azyl, migráciu a bezpečnosť sa prijali až v roku 2014. Znamenalo to, že k vymenovaniu orgánov a prijatiu programov došlo až v roku 2015. V dôsledku takéhoto omeškania členské štáty neboli schopné začať realizovať projekty načas. To malo vplyv na prijímacie a ubytovacie kapacity v členských štátoch a riadenie hraníc. Omeškania významne sťažili gréckym orgánom využívanie finančných prostriedkov EÚ pri príprave na krízu v roku 2015. Prístrešky neboli pripravené. V čase, keď na ostrovy vo veľkom prichádzali v období od júna do septembra 2015 utečenci, ktorí potrebovali ochranu, neboli na ich prijímanie vytvorené vhodné podmienky. Iné členské štáty vrátane Švédska a Rakúska nemali v tom čase k dispozícii finančné prostriedky EÚ, ktoré im mali pomôcť pri postarať sa o ľudí prichádzajúcich balkánskou trasou. EÚ musela využiť núdzovú pomoc, aby v tomto náročnom čase podporila tieto členské štáty.

V roku 2014 nebolo možné vykonať viacero medzinárodných akcií v rámci programu Erasmus+ z dôvodu neskorého prijatia posledného finančného rámca. To znamená, že v danom roku sa nemohlo uskutočniť približne 25 000 – 30 000 výmen študentov a učiteľov z našich členských štátov a partnerských krajín, ktoré boli naplánované na rok 2014. Keby také omeškania mali vplyv na celý program, v roku 2021 by o príležitosť absolvovať výmenu v rámci programu Erasmus+ prišiel až milión mladých ľudí.

Omeškania pri vykonávaní rámcového programu pre výskum by znamenali stratu približne 5 000 pracovných miest vo výskume za mesiac (približne 3 – 4 % celkového počtu pracovných miest vo výskume v EÚ) a ďalších 7 000 pracovných miest v hospodárstve ako takom. Za to isté časové obdobie by sme prišli o viac než 200 výskumných publikácií vrátane približne 100 vysoko významných článkov.

Omeškania pri výbere projektov v ranej fáze vykonávania programov politiky súdržnosti by znamenali, že viac než 100 000 projektov by nebolo možné začať načas. To by postihlo také oblasti ako podpora podnikania, energetická efektívnosť, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie.

Omeškania by mali veľký vplyv aj na mnohé rozsiahle projekty v oblasti infraštruktúry. Vesmírne programy ako Galileo alebo Copernicus majú dlhé investičné cykly. Preto si vyžadujú predvídateľnosť, pokiaľ ide o verejné obstarávanie. Prebiehajúci proces verejného obstarávania pre viacero satelitov systému Galileo sa ukončí v roku 2019 a plne vykonať ho bude možné až po tom, čo budú v plnej miere zavedené nové právne a rozpočtové požiadavky.

Ďalším príkladom negatívnych účinkov oneskorenej dohody o novom finančnom rámci je projekt Rail Baltica. Tento projekt spočíva vo vybudovaní kľúčového železničného prepojenia s pobaltskými štátmi a mal by sa dokončiť v období rokov 2025 – 2027. V roku 2021 sa v rámci tohto projektu musia začať dôležité verejné obstarávania, ktoré sú potrebné na jeho výstavbu. Je to veľmi dôležité pre dokončenie projektu, ktorý pomôže prepojiť päť miliónov ľudí v pobaltských štátoch so zvyškom Európy. Vysokorýchlostná železničná trať bude zároveň slúžiť na nákladnú dopravu z Fínska do Nemecka, krajín Beneluxu a regiónu Jadranského mora.

Brennerský úpätný tunel by sa mal dokončiť do roku 2027, pričom stavebné železničné práce by sa mali začať v rámci budúceho VFR. Ide o veľmi dôležitý projekt, vďaka ktorému sa polovica z 2,2 milióna nákladných vozidiel odkloní z brennerskej diaľnice na železnicu. Tým dôjde k zníženiu znečistenia vzácnych údolí medzi Mníchovom, Innsbruckom a Veronou.

Tunel cez Fehmarnovu úžinu medzi Dánskom a Nemeckom, železničné spojenie Evora – Merida, ktoré konečne prepojí Lisabon s Madridom, úpätný tunel medzi Lyonom a Turínom, ktorý prepojí francúzsku a taliansku vysokorýchlostnú železničnú sieť, by sa mali dokončiť do konca budúceho viacročného finančného rámca.

Pri týchto projektoch si jednoducho nemôžeme dovoliť omeškania pri plánovaní ani verejnom obstarávaní z dôvodu neskorého prijatia budúceho viacročného finančného rámca.

ZÁVER

Viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 bude rozhodujúcou skúškou pre Európsku úniu s 27 členmi. Keď sa vedúci predstavitelia zídu 9. mája 2019 v rumunskom Sibiu, aby prijali rozhodnutia o budúcnosti Európy, Únia s 27 členmi musí byť Úniou činov. Ak sa dovtedy dosiahne rozhodujúci pokrok vo veci finančného rámca, bude to signálom, že Únia dokáže premostiť medzeru medzi politickými prioritami a dosiahnutím hmatateľných výsledkov v prospech všetkých Európanov.

Včasná dohoda o novom, modernom finančnom rámci bude možná len vďaka silnému vedeniu lídrov EÚ a úzkemu zapojeniu Európskeho parlamentu od začiatku procesu. Zasadania Európskej rady v októbri 2018 a decembri 2018 budú významnými míľnikmi v tomto procese.

Komisia je pripravená naplno si plniť svoju úlohu. Počúvame inštitúcie EÚ, členské štáty, národné parlamenty a zástupcov všetkých nespočetných zainteresovaných strán, ktoré majú čo povedať k budúcemu rozpočtu. V tom budeme pokračovať aj v nadchádzajúcich mesiacoch. Všetky možnosti a údaje uvedené v tomto oznámení sú názorné a ich cieľom je stimulovať otvorenú diskusiu. Nepredstavujú konečné stanovisko Komisie. Konečné rozhodnutia o viacročnom finančnom rámci prijmú európski vedúci predstavitelia so súhlasom Európskeho parlamentu.

Naše návrhy budú vychádzať z myšlienok prezentovaných v tomto oznámení a budú pevným základom pre včasnú dohodu všetkých členských štátov, ktorá podlieha súhlasu Európskeho parlamentu. Východiskovým bodom našich návrhov budú priority, ktoré spoločne odsúhlasili vedúci predstavitelia.

V návrhoch sa jasne vyjadrí, ako sa tieto priority premietnu do finančnej roviny. Zachovanie tejto väzby je zásadné z hľadiska vierohodnosti budúceho rozpočtu EÚ. Ak sa Únia rozhodne vykonať menej, postačí nižší rozpočet.

Ak sa však Únia rozhodne vykonať viac, bude to mať finančné dôsledky.

Európania očakávajú silnú Úniu, ktorá bude schopná čeliť budúcim výzvam, a rozpočet, ktorý im bude schopný zaručiť výsledky. Vedúci predstavitelia musia vykonať to, čo je potrebné, aby naplnili tieto očakávania.

Komisia vedúcich predstaviteľov vyzýva, aby:

-podporovali nový a moderný viacročný finančný rámec, ktorý slúži Európe, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje,

-v plnej miere a rozhodne presadzovali priority odsúhlasené 16. septembra 2016 v Bratislave a 25. marca 2017 v Rímskej deklarácii,

-uznali, že v záujme premietnutia týchto priorít do finančnej roviny je potrebný dostatočne veľký rozpočet, ktorý bude založený na inteligentnej kombinácii primeraných úspor, prerozdelenia finančných prostriedkov a nových zdrojov,

-podporovali reformu príjmovej strany rozpočtu EÚ, ktorá tvorí súčasť vyváženého celkového balíka opatrení týkajúceho sa budúceho viacročného finančného rámca a ktorá spočíva v odstránení korekcií a vytvorení užšej väzby s konkrétnymi cieľmi politík Únie,

-vyjadrili svoj záväzok úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Európskou komisiou na konkrétnom návrhu viacročného finančného rámca s tým, že Komisia predloží svoj návrh najneskôr začiatkom mája 2018,

-sa zaviazali dosiahnuť rozhodujúci pokrok vo veci viacročného finančného rámca do ich zasadania 9. mája 2019 v Sibiu, aby pre Európu s 27 členmi zabezpečili čo najlepšiu štartovaciu pozíciu.

(1)

     Zdroj: Gabriel Felbermayr, Jasmin Gröschl, Inga Heiland (2018), Undoing Europe in a New Quantitative Trade Model (Odstraňovanie Európy v novom kvantitatívnom obchodnom modeli), pracovný dokument ifo č. 250. Graf znázorňuje zvyšovanie príjmov, ktoré možno podľa aplikovaného modelu pripísať účasti na jednotnom trhu.

(2)

     Osobitný prieskum Eurobarometra č. 464b: Postoje Európanov k bezpečnosti, december 2017.

(3)

     Cieľom možností politiky uvedených v tomto dokumente je ilustrovať možné voľby, ktoré je potrebné urobiť, na základe myšlienok, ktoré vzišli z verejnej diskusie. Nie sú vyčerpávajúce a nemusia nevyhnutne odrážať stanovisko Európskej komisie.

(4)

     Približne 12 miliárd EUR z tejto sumy je vopred vyčlenených pre Spojené kráľovstvo, čo zodpovedá približne 3 % prostriedkov určených na oblasť súdržnosti v danom období.

(5)

     Približne 27 miliárd EUR z tejto sumy je vopred vyčlenených pre Spojené kráľovstvo, čo zodpovedá približne 7 % celkových prostriedkov určených na spoločnú poľnohospodársku politiku.

(6)

     To by sa riadilo logikou článku 7 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa stanovuje, že pri pozastavení určitých práv členského štátu sa zohľadňujú „možné následky […] na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.“

(7)

     Pozri správu o budúcom financovaní EÚ, ktorú v januári 2017 predložila skupina na vysokej úrovni zriadená spoločne Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou, ktorej predsedal Mario Monti.

(8)

     Zmeny rozhodnutia o vlastných zdrojoch potrebné na reformu systému by si vyžadovali jednomyseľnosť v Rade po konzultáciách s Európskym parlamentom a ratifikáciu zo strany všetkých členských štátov v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Také zmeny sa predtým prijímali ako súčasť balíka opatrení prijímaného súčasne s každým novým viacročným finančným rámcom. V každom prípade sa pravdepodobne budú vyžadovať zmeny stropu vlastných zdrojov na pokrytie finančného záväzku spojeného s úvermi alebo finančnými nástrojmi zaručenými z rozpočtu EÚ, novou stabilizačnou funkciou a možným začlenením Európskeho rozvojového fondu do viacročného finančného rámca.