1.SÚVISLOSTI

Podľa článku 395 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) môže Rada jednomyseľne na návrh Komisie oprávniť ktorýkoľvek členský štát, aby zaviedol osobitné opatrenia odchyľujúce sa od ustanovení tejto smernice na zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým druhom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Keďže v tomto postupe sa stanovujú výnimky zo všeobecných zásad DPH, v súlade s ustálenými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie by rozsah pôsobnosti takýchto výnimiek mal byť obmedzený a mali by byť primerané.

Lotyšsko požiadalo listom, ktorý Komisia zaevidovala 8. augusta, o povolenie uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice o DPH. Komisia o žiadosti predloženej Lotyšskom informovala v súlade s článkom 395 ods. 2 smernice o DPH ostatné členské štáty listom z 3. novembra 2017 (Portugalsko listom zo 6. novembra 2017). Listom zo 7. novembra 2017 Komisia oznámila Lotyšsku, že má všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie žiadosti.

Všeobecným pravidlom je, že osobou povinnou platiť DPH daňovým orgánom je podľa článku 193 smernice o DPH zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar. Účelom odchýlky, o ktorú Lotyšsko žiada, je v prípade konkrétnych výrobkov, najmä pokiaľ ide o určitý stavebný tovar, uložiť túto povinnosť zdaniteľnej osobe, ktorej sa tovar dodáva (tzv. mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti). Cieľom požadovanej výnimky je bojovať proti podvodom.

2.PRENESENIE DAŇOVEJ POVINNOSTI

Osobou povinnou platiť DPH podľa článku 193 smernice o DPH je zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby. Účelom mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti je presunúť túto povinnosť na zdaniteľnú osobu, ktorej sa dodáva tovar alebo sa poskytujú služby.

K podvodu založenému na chýbajúcom obchodnom subjekte dochádza, keď obchodník predáva tovar alebo poskytuje služby, vyberie DPH od svojich zákazníkov a následne zmizne bez toho, aby DPH vybranú od svojich zákazníkov odviedol daňovým orgánom. V najzávažnejších prípadoch takéhoto daňového úniku sa prostredníctvom „kolotočovej“ schémy (v rámci ktorej sa s tovarom či službami obchoduje medzi členskými štátmi) rovnaký tovar dodá alebo rovnaké služby poskytnú viackrát bez toho, aby sa daňovým orgánom odviedla DPH, pričom zákazník zároveň odpočíta DPH, ktorú zaplatil svojmu dodávateľovi, resp. poskytovateľovi. Zistilo sa, že domáci mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti odstraňuje príležitosť zapojiť sa do uvedeného druhu daňového úniku, a to tým, že za osobu povinnú platiť DPH sa v takýchto prípadoch určí osoba, ktorej sa dodá tovar alebo poskytnú služby.

3.ŽIADOSŤ

Lotyšsko požaduje na základe článku 395 smernice o DPH, aby mu Rada konajúc na návrh Komisie povolila uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice o DPH, pokiaľ ide o uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaniami stavebných výrobkov v rámci krajiny.

Lotyšsko vzhľadom na výskyt podvodov zaviedlo mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v odvetví stavebných služieb podľa článku 199 ods. 1 písm. a) smernice o DPH, ktorý podľa neho obmedzil podvody na DPH v odvetví stavebných služieb. Lotyšsko však tvrdí, že po zavedení mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v odvetví stavebných služieb bol zaznamenaný nárast vrátení DPH daňovníkom a že to možno čiastočne vysvetliť pribúdaním podvodov pri dodávaní stavebného tovaru. Podľa Lotyšska existujú dôvody domnievať sa, že časť registrovaných platcov DPH v odvetví stavebníctva koná so zlým úmyslom a nevykazuje skutočné objemy stavebných výrobkov, ktoré použijú pri poskytovaní stavebných služieb.

Podľa informácií, ktoré Lotyšsko poskytlo, daňovníci pôsobiaci v odvetví stavebníctva uplatňujú podobne ako v iných odvetviach rovnaké metódy daňových únikov v oblasti DPH, konkrétne: a) daň na vstupe sa neoprávnene navýši; b) dodávatelia stavebného tovaru sú pochybné („chýbajúci obchodný subjekt“) spoločnosti, čo znemožňuje určiť pôvod výrobkov; c) výrobky sú nadobudnuté od „nárazníkových spoločností“ a priznáva sa daň na vstupe.

Lotyšsko taktiež tvrdí, že v odvetví stavebníctva je najväčší podiel tieňového hospodárstva, ktoré spočíva v nevykazovaní príjmov podnikov a v mzdách vyplácaných „v obálkach“.

Tým, že za osobu povinnú platiť DPH sa určí osoba, ktorej sa dodá stavebný tovar alebo sa poskytnú stavebné služby, by Lotyšsko chcelo bojovať proti uvedeným podvodom, ku ktorým dochádza v odvetví stavebných výrobkov. Zo žiadosti vyplýva, že Lotyšsko zamýšľa uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na dodania tohto tovaru od 1. januára 2018, čo potvrdzuje aj list adresovaný Komisii 12. októbra 2017.

4.STANOVISKO KOMISIE

Keď Komisia dostane žiadosti v súlade s článkom 395, preskúma ich a presvedčí sa, či sú splnené základné podmienky na to, aby sa im vyhovelo, t. j. či sa navrhovaným osobitným opatrením zjednodušujú postupy pre zdaniteľné osoby a/alebo daňovú správu, alebo či sa návrhom zabráni určitým druhom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Komisia v tejto súvislosti vždy zaujala reštriktívny a obozretný postoj, aby zaistila, že výnimky nenarúšajú fungovanie všeobecného systému DPH, majú obmedzený rozsah pôsobnosti, sú nevyhnutné a primerané.

Každá výnimka zo systému rozdelených platieb preto môže byť len krajnou možnosťou a núdzovým opatrením a musí poskytovať záruky, pokiaľ ide o nevyhnutnosť a výnimočnú povahu udelenej výnimky.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že politikou Komisie je uvažovať o výnimkách v súvislosti s mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti len vtedy, ak súčasne platí, že predmetný tovar nemôže dosiahnuť fázu konečnej spotreby, slabý daňovník je nahradený spoľahlivejším daňovníkom a ak neexistuje riziko, že sa podvod presunie na úroveň maloobchodu alebo do iných členských štátov, ktoré tento mechanizmus nevyužívajú.

V prvom rade treba poznamenať, že dotknuté výrobky môžu byť určené na súkromnú spotrebu, s čím je spojené riziko, že podvod sa presunie v dodávateľskom reťazci ďalej a mohlo by byť ešte ťažšie ho kontrolovať. Prenesením celej povinnosti platiť DPH na posledný článok reťazca by sa teda riziká zvýšili. Takisto existuje riziko, že sa podvod presunie do iných členských štátov.

Výnimka navyše v žiadnom prípade nie je dlhodobým riešením, ani nenahrádza zodpovedajúce kontrolné opatrenia zamerané na dané odvetvie a zdaniteľné osoby. Hoci Lotyšsko vo svojej žiadosti uviedlo, že v súčasnosti má na boj proti podvodníkom v oblasti DPH zavedenú komplexnú škálu kontrolných opatrení, nepreukázalo, prečo takéto kontrolné opatrenia nepostačujú na boj proti podvodom so stavebnými výrobkami. Neuviedlo konkrétne ani to, aké opatrenia sa prijali alebo sa prijmú na boj proti podvodom v odvetví stavebného tovaru.

Podľa informácií od Lotyšska sa v odvetví stavebných výrobkov vyskytujú rôzne druhy podvodov. Hoci sa ukázalo, že domáci mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti je účinný na boj proti podvodu založenému na chýbajúcom obchodnom subjekte, nezdá sa, že by bol vhodným nástrojom na boj proti iným druhom podvodov, ako napr. nepriznanie objemov nakúpených výrobkov. Požadované opatrenie by preto neposkytlo optimálne riešenie podvodov v odvetví stavebného tovaru.

Komisia ostatne na základe uvedených skutočností zamietla niekoľko žiadostí o výnimku, pokiaľ ide o uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. V tejto súvislosti sa odkazuje na oznámenia Komisie týkajúce sa odvetvia chovu ošípaných a krmív pre zvieratá [COM(2013) 148 z 19. 3. 2013 – ako odpoveď na žiadosť Maďarska], odvetvia cukru [COM(2014) 229 z 22. 4. 2014 – ako odpoveď na žiadosť Maďarska), drahokamov [COM(2014) 623 z 10. 10. 2014 – žiadosť Estónska], mäsiarskeho sektora [COM(2017) 24 final z 19. 1. 2017 – žiadosť Slovenska].

Po zohľadnení uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že výnimka, ktorá by umožňovala uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v odvetví stavebných výrobkov, by mohla mať nepriaznivý vplyv, pokiaľ ide o podvody na maloobchodnej úrovni, a na ostatné členské štáty. Požadované opatrenie sa nezdá ani optimálnym opatrením, ktoré by umožňovalo riešiť situáciu s podvodmi v tomto odvetví v celej šírke.

Riešenie by sa malo hľadať na komplexnejšej úrovni a malo by zahŕňať vhodné kontrolné opatrenia. Komisia je Lotyšsku naďalej k dispozícii, aby mu poskytla potrebnú pomoc pri riešení problémov týkajúcich sa podvodov v oblasti DPH.

5.ZÁVER

Na základe uvedených skutočností Komisia namieta proti žiadosti Lotyšska.