—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora,

(4)

Podľa [ reference to be updated as appropriate according to a new decision on OCTs : článku 88 rozhodnutia Rady / /EÚ (53)], osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(4)

Podľa [ odkaz má byť novelizovaný podľa nového rozhodnutia OCT, ak je to potrebné : článku 88 rozhodnutia Rady / /EÚ (53)], osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Obmedzenia týkajúce sa účasti zámorských krajín alebo území musia byť zohľadnené pri implementácii programu a ich účinná účasť na programe sa musí monitorovať a pravidelne vyhodnocovať.

(5)

Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (54) treba tento program vyhodnotiť na základe informácií získaných podľa osobitných monitorovacích požiadaviek, pričom treba predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Do týchto požiadaviek môžu byť vo vhodných prípadoch zaradené merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa bude hodnotiť účinok programu v praxi.

(5)

Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (54) treba tento program vyhodnotiť na základe informácií získaných podľa osobitných monitorovacích požiadaviek, informácií súvisiacich s existujúcimi potrebami a v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 Európskeho parlamentu a Rady  (54a), pričom treba predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu pre všetkých príjemcov , najmä vo vzťahu k členským štátom a MSP . Do týchto požiadaviek by mali byť vo vhodných prípadoch zaradené merateľné kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, na základe ktorých sa bude hodnotiť účinok programu v praxi.

(5a)

Program by mal zabezpečiť maximálnu transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu inovačných finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré zahŕňajú rozpočet Únie, najmä pokiaľ ide o ich prínos, tak čo sa týka počiatočných očakávaní, ako aj konečných výsledkov dosiahnutých pri dosahovaní cieľov Únie.

(6)

Digitálny samit v Tallinne (55) v septembri 2017 a závery Európskej rady (56) z 19. októbra 2017 poukázali na potrebu Európy investovať do digitalizácie našich ekonomík a riešenia nedostatku zručností, aby sa zachovala a posilnila európska konkurencieschopnosť, kvalita života a sociálna štruktúra. Európska rada dospela k záveru, že digitálna transformácia ponúka obrovské príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť, prispeje k našej globálnej konkurencieschopnosti a posilní tvorivú a kultúrnu rozmanitosť. Využitie týchto príležitostí si vyžaduje spoločné riešenie niektorých z problémov, ktoré digitálna transformácia prináša, a prehodnotenie politík, ktorých sa týka.

(6)

Digitálny samit v Tallinne (55) v septembri 2017 a závery Európskej rady (56) z 19. októbra 2017 poukázali na potrebu Európy investovať do efektívnej digitalizácie našich ekonomík a riešenia nedostatku zručností, aby sa zachovala a posilnila európska konkurencieschopnosť a inovácia , kvalita života a sociálna štruktúra. Európska rada dospela k záveru, že digitálna transformácia ponúka obrovské príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť, prispeje k našej globálnej konkurencieschopnosti a posilní tvorivú a kultúrnu rozmanitosť. Využitie týchto príležitostí si vyžaduje spoločné riešenie problémov, ktoré digitálna transformácia prináša, rôznymi spôsobmi, a to aj zaistením toho, aby boli postavené základné stavebné kamene, ktorými sa zavádzajú nové technológie, vytvorením účinných a ľahko vymožiteľných zákonných pravidiel , prehodnotenie politík, ktorých sa týka , a vytvorením prostredia priaznivého pre inovácie, v ktorom budú v plnej miere zaručené záujmy používateľov . Optimálne sa finančné krytie tohto programu, úsilia na európskej úrovni, zvýši o značné finančné prostriedky súkromného sektora a príspevky členských štátov.

(6a)

Budúcnosť európskej spoločnosti a európskeho hospodárstva sa bude do veľkej miery opierať o harmonizovanú a dôslednú politiku frekvenčného spektra, o 5G infraštruktúru, ktorá si bude vyžadovať cieľ v oblasti infraštruktúry týkajúci sa sietí s veľmi vysokou kapacitou s cieľom poskytovať vysokokvalitné a rýchlejšie komunikačné služby; je to predpokladom dobrého vykonávania programu. V tejto súvislosti by mal program profitovať z dobrého vykonávania Nástroja na prepájanie Európy, a najmä z iniciatívy Wif4EU zameranej na podporu prepojenia občanov vo verejných priestoroch Únie; kombináciou týchto dvoch programov sa maximalizuje výkon a dosiahnu ciele Únie na zabezpečenie spoľahlivého a konzistentného vysokorýchlostného pokrytia siete v celej Únii.

(7)

Európska rada predovšetkým konštatovala, že je naliehavé, aby sa Únia zaoberala novými trendmi: ide napríklad o umelú inteligenciu a technológie distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) , pričom je zároveň potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov, digitálnych práv a etických noriem. Európska rada vyzvala Komisiu, aby do začiatku roka 2018 predložila návrh európskeho prístupu k umelej inteligencii a aby predložila potrebné iniciatívy na posilnenie rámcových podmienok s cieľom umožniť EÚ preskúmať nové trhy prostredníctvom radikálnych inovácií založených na riziku, a aby upevnila vedúcu úlohu priemyslu.

(7)

Európska rada predovšetkým konštatovala, že je naliehavé, aby sa Únia zaoberala novými trendmi: ide napríklad o  digitálnu priepasť, umelú inteligenciu, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 , práv, základných práv a etických noriem. Európska rada vyzvala Komisiu, aby do začiatku roka 2018 predložila návrh európskeho prístupu k umelej inteligencii a aby predložila potrebné iniciatívy na posilnenie rámcových podmienok s cieľom umožniť EÚ preskúmať nové trhy prostredníctvom radikálnych inovácií založených na riziku, a aby upevnila vedúcu úlohu priemyslu.

(7a)

Dňa 10. apríla 2018 členské štáty vyjadrili podporu a spoločnú vôľu spolupracovať na iniciatívach v oblasti služieb infraštruktúry umelej inteligencie a technológie distribuovanej databázy transakcií (napr. technológia blockchainu) podpísaním dohôd o spolupráci.

(7b)

Úspešné vykonávanie tohto programu si vyžaduje viac než len sledovanie trendov. Únia musí byť odhodlaná usilovať sa o technológie umožňujúce ochranu osobných údajov (t. j. kryptografia a decentralizované aplikácie), ako aj viac investovať do infraštruktúry, ktorá bude odolná voči budúcim zmenám (siete založené na optickom vlákne), s cieľom umožniť vznik nezávislej digitalizovanej spoločnosti.

(7c)

Európa musí urobiť rozhodujúce investície do svojej budúcnosti a vybudovať strategické digitálne kapacity s cieľom využiť digitálnu revolúciu. Na tento účel musí byť na úrovni EÚ zabezpečený značný rozpočet (minimálne 9,2 miliardy EUR), ktorý musí doplniť značné investičné úsilie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, konkrétne konzistentným a komplementárnym vzťahom so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom.

(8)

V oznámení Komisie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ (57) sa medzi možnosťami budúceho finančného rámca uvádza program digitálnych transformácií Európy s cieľom dosiahnuť „výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť a kybernetická bezpečnosť“. Zámerom je zaistiť vedúce postavenie Európy v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom, s výrazným vplyvom na doplnenie chýbajúcich požadovaných zručností v celej Únii.

(8)

V oznámení Komisie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ (57) sa medzi možnosťami budúceho finančného rámca uvádza program digitálnych transformácií Európy s cieľom dosiahnuť „výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť, kybernetická bezpečnosť a digitalizácia verejnej správy . Zámerom je zaistiť vedúce postavenie Európy v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom, s výrazným vplyvom na preklenutie a doplnenie chýbajúcich požadovaných zručností v celej Únii , pričom sa zabezpečí, aby mali európski občania zručnosti a znalosti potrebné na digitálnu transformáciu .

(8a)

keďže vzhľadom na oneskorenie rozvoja strategických digitálnych kapacít Únie a úsilie vynaložené na nápravu by mal mať zaručený rozpočet zodpovedajúci cieľom tohto programu a minimálne vo výške 9,2  miliárd EUR;

(9)

V oznámení s názvom „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“ (57) sa nové opatrenie, ktoré sa má prijať, považuje za kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v EÚ – celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorý umožní vyvíjanie nových produktov a služieb založených na údajoch.

(9)

V oznámení s názvom „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“ (57) sa nové opatrenie, ktoré sa má prijať, považuje za kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v EÚ – celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorý umožní vyvíjanie a inováciu nových produktov a služieb založených na údajoch.

(9a)

Iniciatíva Internet ďalšej generácie, ktorú spustila Európska komisia v roku 2017, by tiež mala poskytnúť základ pre implementáciu programu, pretože jeho cieľom je otvorenejší internet s lepšími službami, väčšia inteligencia, väčšie zapojenie a účasť, využívanie technologických príležitostí vyplývajúcich z pokroku v rôznych oblastiach výskumu, a to od novej štruktúry siete a softvérových infraštruktúr po nové koncepcie pre služby a aplikácie.

(10)

Všeobecným cieľom programu by mala byť podpora digitálnej transformácie priemyslu, ako aj lepšie využitie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technologického vývoja v prospech podnikov a občanov v celej Únii. Štruktúra programu by mala sledovať päť špecifických cieľov, ktoré odrážajú kľúčové politické oblasti, a to: vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita. Program by sa mal vo všetkých týchto oblastiach zamerať aj na lepšie zosúladenie politík Únie, členských štátov a regiónov, ako aj na združovanie súkromných a priemyselných zdrojov s cieľom zvýšiť investície a posilniť synergie .

(10)

Všeobecným cieľom programu by mala byť podpora digitálnej transformácie priemyslu, ako aj lepšie využitie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technologického vývoja , ako aj modernizácia konkrétnych odvetví verejného záujmu, v prospech podnikov , najmä MSP, a občanov v celej Únii. Program by mal okrem toho posilniť konkurencieschopnosť Únie a odolnosť jej hospodárstva .

(10a)

Je potrebné prioritne podporovať MSP, ktoré majú v úmysle využívať digitálnu transformáciu vo svojich výrobných procesoch. Výskum a inovácia v digitálnom sektore umožní MSP prispieť k rastu európskeho hospodárstva prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov.

(10b)

Štruktúra programu by mala sledovať päť špecifických cieľov, ktoré odrážajú kľúčové politické oblasti, a to: a) vysokovýkonná výpočtová technika; b) umelá inteligencia a technológie distribuovaných databáz; c) kybernetická bezpečnosť; d) pokročilé digitálne zručnosti a e) zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita. Program by sa mal vo všetkých týchto oblastiach zamerať aj na lepšie zosúladenie politík Únie, členských štátov a regiónov, ako aj na združovanie súkromných a priemyselných zdrojov s cieľom zvýšiť investície a posilniť synergie.

(10c)

Program by mal spolu so všeobecným cieľom digitálnej transformácie prispieť k zabezpečeniu dlhodobých strategických bezpečnostných cieľov budovaním kapacít v Únii, pričom prioritou by boli opatrenia, ktoré zvyšujú strategický potenciál a obmedzujú závislosť od dodávateľov a výrobkov z tretích krajín, čím zabezpečujú hospodársku a inovačnú konkurencieschopnosť Únie.

(11)

Ústrednú úlohu pri implementácii tohto programu by mali dostať centrá digitálnych inovácií, ktoré by mali stimulovať všeobecné šírenie vyspelých digitálnych technológií v priemysle, medzi verejnými organizáciami a v akademickej obci. Sieť centier digitálnych inovácií by mala zaistiť čo najširšie geografické pokrytie v celej Európe (59). Prvý súbor centier digitálnych inovácií sa vyberie na základe návrhov členských štátov a následne sa sieť rozšíri za otvorených a súťažných podmienok. Centrá digitálnych inovácií budú slúžiť ako body prístupu k najmodernejším digitálnym kapacitám vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC), umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ako aj ďalších existujúcich inovačných technológií, ako sú kľúčové podporné technológie, ktoré sú k dispozícii aj v tzv. FabLaboch či CityLaboch. Pôjde o  jednotné body prístupu k odskúšaným a validovaným technológiám, ktoré propagujú otvorenú inováciu. Zároveň budú poskytovať podporu v oblasti pokročilých digitálnych zručností. Sieť centier digitálnych inovácií by navyše mala prispievať k zapojeniu najvzdialenejších regiónov do digitálneho jednotného trhu.

(11)

Ústrednú úlohu pri implementácii tohto programu by mali dostať európske centrá digitálnych inovácií, ktoré by mali stimulovať všeobecné šírenie vyspelých digitálnych technológií v priemysle vrátane MSP , medzi verejnými organizáciami a v akademickej obci. Sieť európskych centier digitálnych inovácií by mala zaistiť čo najširšie geografické pokrytie v celej Európe (59). Prvý súbor európskych centier digitálnych inovácií sa vyberie na základe návrhov členských štátov a následne sa sieť rozšíri za otvorených , transparentných a súťažných podmienok. Európske centrá digitálnych inovácií budú slúžiť ako body prístupu k najmodernejším digitálnym kapacitám vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC), umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ako aj ďalších existujúcich inovačných technológií, ako sú kľúčové podporné technológie, ktoré sú k dispozícii aj v tzv. FabLaboch či CityLaboch. Pôjde o  jednotné kontaktné miesta pre prístup k odskúšaným a validovaným technológiám, ktoré propagujú otvorenú inováciu. Zároveň budú poskytovať podporu v oblasti pokročilých digitálnych zručností. Sieť európskych centier digitálnych inovácií by navyše mala prispievať k zapojeniu najvzdialenejších regiónov do digitálneho jednotného trhu a podporovať digitálnu transformáciu v zámorských krajinách a územiach .

(11a)

S cieľom vytvoriť súčinnosť medzi investíciami v rámci tohto programu a investíciami Únie v oblasti výskumu a vývoja, najmä v rámci programu Horizont Európa, by európske centrá digitálnych inovácií mali fungovať ako platforma na spájanie priemyslu, podnikov a správnych orgánov, ktoré potrebujú nové technologické riešenia, na jednej strane, so spoločnosťami, najmä so startupmi a s MSP, ktoré majú riešenia pre trh, na strane druhej.

(11b)

Plánovanie, vývoj a obstarávanie v programe by sa mali uskutočniť s cieľom posilniť kapacity a konkurencieschopnosť Únie v strednodobom a dlhodobom horizonte. Prioritou by mali byť činnosti, ktoré zvyšujú strategický potenciál a konkurencieschopnosť Únie, ktorých cieľom je obmedziť závislosť od dodávateľov a výrobkov z tretích krajín. Účasť tretích krajín na špecifických cieľoch programu by preto mala závisieť od príspevku, ktorý tieto krajiny poskytnú Únii.

(12)

Program Digitálna Európa by sa mal implementovať formou projektov, ktoré posilnia základné digitálne kapacity a  ich plošné využívanie . Malo by to zahŕňať aj spoluinvestovanie zo strany členských štátov a podľa potreby aj súkromného sektora. Predovšetkým by sa mala vyžadovať určitá kritická intenzita v oblasti obstarávania, aby sa zaistil lepší pomer kvality a ceny a aby sa zaručilo, že dodávatelia v Európe zostanú na čele technologického pokroku.

(12)

Program Digitálna Európa by sa mal implementovať formou projektov, ktoré posilnia základné digitálne kapacity a  strategickú autonómiu Únie . Program by mal mať na tento účel zabezpečené z rozpočtu EÚ minimálne 9,2  miliardy EUR, a mal by byť doplnený o spoluinvestovanie zo strany členských štátov a/alebo súkromného sektora. Predovšetkým by sa mala vyžadovať určitá kritická intenzita v oblasti obstarávania, aby sa zaistil lepší pomer kvality a ceny a aby sa zaručilo, že dodávatelia v Európe sa dostanú na popredné priečky technologického pokroku.

(14)

Akcie programu by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by sa primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie.

(14)

Akcie programu by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by sa primerane použiť na posilnenie a rozšírenie digitálnej základne Únie, riešenie hlavných spoločenských výziev, ďalšie zvýšenie digitálnych priemyselných kompetencií Únie, ako aj riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie.

(15)

V záujme maximálnej flexibility počas celého životného cyklu programu, ako aj synergií medzi jeho komponentmi možno pri napĺňaní každého zo špecifických cieľov využiť všetky nástroje, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Mechanizmom realizácie by malo byť priame riadenie a nepriame riadenie, ak sa má financovanie Únie kombinovať s inými zdrojmi alebo ak si realizácia vyžaduje vytvorenie spoločne riadených štruktúr.

(15)

V záujme maximálnej flexibility počas celého životného cyklu programu, ako aj synergií medzi jeho komponentmi možno pri napĺňaní každého zo špecifických cieľov využiť všetky nástroje, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Mechanizmom realizácie by malo byť priame riadenie a nepriame riadenie, ak sa má financovanie Únie kombinovať s inými zdrojmi alebo ak si realizácia vyžaduje vytvorenie spoločne riadených štruktúr. V prípade nepriameho riadenia Komisia zabezpečí, aby sa zachovali a dodržiavali normy v oblasti kvality a bezpečnosti pre priame riadenie programu.

(16)

Kapacity Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a súvisiace kapacity spracovania dát by mali umožňovať širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle a všeobecnejšie v oblastiach verejného záujmu, aby sa využil jedinečný potenciál spoločenského prínosu superpočítačov v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ale aj na zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu – najmä malých a stredných podnikov.

(16)

Kapacity Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a súvisiace kapacity spracúvania a ukladania dát by mali umožňovať širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle a všeobecnejšie v oblastiach verejného záujmu, aby sa využil jedinečný potenciál spoločenského prínosu superpočítačov v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ale aj na zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu – najmä malých a stredných podnikov. Únia potrebuje získať superpočítače svetovej úrovne, zabezpečiť svoj dodávateľský systém a zaviesť služby pre simuláciu, vizualizáciu a vytváranie prototypov a zároveň zabezpečiť, aby systém HPC bol v súlade s hodnotami a zásadami Únie.

(17)

Intervenciu Únie v tejto oblasti podporila Rada (60) aj Európsky parlament (61). Okrem toho podpísalo v roku 2017 deväť členských štátov vyhlásenie o EuroHPC (62) – medzivládnu dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať s Komisiou na vybudovaní a zavedení tých najmodernejších HPC a dátových infraštruktúr v Európe, ktoré budú k dispozícii pre vedecké komunity, verejnosť a súkromných partnerov z celej Únie.

(17)

Intervenciu Únie v tejto oblasti podporila Rada (60) aj Európsky parlament (61). Okrem toho podpísalo v roku 2017 deväť členských štátov vyhlásenie o EuroHPC (62)– medzivládnu dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať s Komisiou na vybudovaní a zavedení tých najmodernejších HPC a dátových infraštruktúr v Európe, ktoré budú k dispozícii pre vedecké komunity, verejnosť a súkromných partnerov z celej Únie a posilnia pridanú hodnotu EÚ .

(18)

Pri špecifickom cieli vysokovýkonnej výpočtovej techniky sa za najvhodnejší implementačný mechanizmus považuje spoločný podnik, ktorý by mal predovšetkým koordinovať vnútroštátne a únijné stratégie a investície do infraštruktúry a výskumu a vývoja vysokovýkonnej výpočtovej techniky, združovať verejné a súkromné financie a chrániť hospodárske a strategické záujmy Únie (63). Okrem toho budú kompetenčné centrá vysokovýkonnej výpočtovej techniky v členských štátoch poskytovať služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu, akademickej obci a orgánom verejnej správy.

(18)

Pri špecifickom cieli vysokovýkonnej výpočtovej techniky sa za najvhodnejší implementačný mechanizmus považuje spoločný podnik, ktorý by mal predovšetkým koordinovať vnútroštátne a únijné stratégie a investície do infraštruktúry a výskumu a vývoja vysokovýkonnej výpočtovej techniky, združovať verejné a súkromné financie a chrániť hospodárske a strategické záujmy Únie (63). Okrem toho budú kompetenčné centrá vysokovýkonnej výpočtovej techniky v členských štátoch poskytovať služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu , vrátane MSP a startupom , akademickej obci a orgánom verejnej správy so sídlom v Únii .

(19)

Rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je kľúčovou hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu i verejného sektora. Roboty sú čoraz autonómnejšie a využívajú sa v továrňach, podmorských operáciách, domácnostiach, mestách či nemocniciach. Komerčné platformy umelej inteligencie sa pohli od testovania k reálnemu uplatneniu v zdravotníctve či environmentalistike; všetky veľké automobilky vyvíjajú autonómne vozidlá a technológie strojového učenia sú základom všetkých veľkých webových platforiem a aplikácií „veľkých dát“.

(19)

Rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je kľúčovou hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu i verejného sektora. Roboty sú čoraz autonómnejšie a využívajú sa v továrňach, podmorských operáciách, domácnostiach, mestách či nemocniciach. Komerčné platformy umelej inteligencie sa pohli od testovania k reálnemu uplatneniu v zdravotníctve či environmentalistike; všetky veľké automobilky vyvíjajú autonómne vozidlá a technológie strojového učenia sú základom všetkých veľkých webových platforiem a aplikácií „veľkých dát“. S cieľom vytvoriť najlepšie rámcové podmienky na podporu týchto nových technológií v Európe musí Únia zaradiť do svojho procesu tvorby politiky princíp inovácie.

(19a)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu poukázal na vplyv jazykových bariér na priemysel a jeho digitalizáciu. V tomto kontexte je nevyhnutné rozvíjať rozsiahle jazykové technológie založené na umelej inteligencii, ako sú automatický preklad, rozpoznávanie reči, textová analytika veľkých dát, systémy dialógu a odpovedania na otázky, aby sa zachovala jazyková rozmanitosť, zabezpečila inkluzívnosť a umožnila komunikácia medzi ľuďmi a komunikácia medzi ľuďmi a strojmi.

(19b)

Čoraz rýchlejší vývoj samoučiacich robotov a umelej inteligencie, ako aj ich schopnosť znásobovať znalosti a obsah učenia v priebehu sekúnd spôsobuje, že je ťažké predpovedať akýkoľvek stupeň vývoja až do ukončenia programu v roku 2027. Komisia by preto mala venovať osobitnú pozornosť tomuto rýchlo sa vyvíjajúcemu digitálnemu trendu a v prípade potreby by mala zodpovedajúcim spôsobom urýchlene prispôsobiť ciele pracovného programu.

(19c)

Vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt európskeho priemyslu po riešeniach v oblasti robotiky s umelou inteligenciou a na to, že je dôležité vyhnúť sa významnej investičnej medzere v tejto oblasti, ciele programu týkajúce sa umelej inteligencie by mali zahŕňať robotiku poháňanú umelou inteligenciou.

(19d)

Výrobky a služby založené na umelej inteligencii by mali byť užívateľsky ústretové, štandardne v súlade s právnymi predpismi a poskytovať spotrebiteľom väčší výber a viac informácií, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobkov a služieb.

(20)

Zásadný význam pre rozvoj umelej inteligencie má dostupnosť objemných dátových súborov, ako aj zariadení na testovanie a experimentovanie.

(20)

Zásadný význam pre rozvoj umelej inteligencie vrátane jazykových technológií má dostupnosť objemných dátových súborov, ako aj zariadení na testovanie a experimentovanie na zabezpečenie vnútorného trhu, na ktorom sa používa umelá inteligencia, a prístup k hĺbkovej analýze textu .

(20a)

Dňa 25. apríla 2018 sa Komisia zaviazala navrhnúť európsky prístup, a to vypracovaním návrhu usmernení o umelej inteligencii (UI) v spolupráci so zainteresovanými stranami v rámci aliancie pre UI, skupiny odborníkov na umelú inteligenciu, s cieľom podporiť aplikácie a podniky v Európe, ktoré UI využívajú.

(21)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (64) zdôraznil dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti, pričom uznal potrebu zvyšovania informovanosti v tejto oblasti a kybernetickú odolnosť uznal za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľských lídrov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky.

(21)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (64) zdôraznil dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti, pričom uznal potrebu zvyšovania informovanosti v tejto oblasti a kybernetickú odolnosť uznal za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľských lídrov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky , ako aj zavádzania bezpečnosti a štandardne určenej a špecificky navrhnutej ochrany osobných údajov .

(22)

Kybernetická bezpečnosť je pre celú Úniu výzvou, ktorú ďalej nemožno riešiť len jednotlivými vnútroštátnymi iniciatívami. Kyberneticko-bezpečnostná kapacita Európy by sa mala posilniť, aby sa jej poskytli potrebné možnosti na ochranu občanov a podnikov pred kybernetickými hrozbami. Okrem toho by mali byť chránení aj spotrebitelia používajúci pripojené výrobky, ktoré sa dajú hacknúť a môžu ohroziť ich bezpečnosť. To by sa malo dosiahnuť (v spolupráci s členskými štátmi a súkromným sektorom) vývojom a vzájomnou koordináciou projektov podporujúcich európske kyberneticko-bezpečnostné kapacity a zabezpečením plošného zavádzania najnovších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve, ako aj zlučovaním kompetencií v tejto oblasti na zaistenie kritického objemu a excelentnosti.

(22)

Kybernetická bezpečnosť je pre celú Úniu výzvou, ktorú ďalej nemožno riešiť len jednotlivými vnútroštátnymi iniciatívami. Kyberneticko-bezpečnostná kapacita Európy by sa mala posilniť, aby sa jej poskytli potrebné možnosti na ochranu občanov , verejných správ a podnikov pred kybernetickými hrozbami. Okrem toho by mali byť chránení aj spotrebitelia používajúci pripojené výrobky, ktoré sa dajú hacknúť a môžu ohroziť ich bezpečnosť. To by sa malo dosiahnuť (v spolupráci s členskými štátmi a súkromným sektorom) vývojom a vzájomnou koordináciou projektov podporujúcich európske kyberneticko-bezpečnostné kapacity a zabezpečením plošného zavádzania najnovších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve, ako aj zlučovaním kompetencií v tejto oblasti na zaistenie kritického objemu a excelentnosti.

(23)

Komisia v septembri 2017 predstavila balík iniciatív (65), ktoré tvoria komplexný prístup Únie ku kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť schopnosť Európy reagovať na kybernetické útoky a hrozby a  posilniť technologické a priemyselné kapacity v tejto oblasti.

(23)

Komisia v septembri 2017 predstavila balík iniciatív (65), ktoré tvoria komplexný prístup Únie ku kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť schopnosť Európy reagovať na kybernetické útoky a hrozby , posilniť kybernetickú odolnosť a technologické a priemyselné kapacity v tejto oblasti.

(23a)

Riešenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali zásadne obsahovať normy bezpečnosti a ochrany ako základné koncepčné parametre v súlade s dostupnou najmodernejšou technológiou a zásadami bezpečnosti už v štádiu návrhu a štandardnej bezpečnosti.

(24)

Fungovanie digitálneho jednotného trhu si nevyhnutne vyžaduje dôveru. Technológie kybernetickej bezpečnosti ako digitálna identita, kryptografia či detekcia narušení, ako aj ich uplatnenie v oblastiach ako finančníctvo, priemysel 4.0, energetika, doprava, zdravotníctvo alebo elektronická verejná správa sú nevyhnutné v záujme bezpečnosti a dôveryhodnosti online činností a transakcií v očiach občanov, verejných správ i spoločností.

(24)

Fungovanie digitálneho jednotného trhu si nevyhnutne vyžaduje dôveru. Technológie kybernetickej bezpečnosti ako technológia distribuovanej databázy transakcií, digitálna identita, kryptografia, šifrovanie, či detekcia narušení, ako aj ich uplatnenie v oblastiach ako finančníctvo, priemysel 4.0, logistika, energetika, doprava, cestovný ruch, zdravotníctvo alebo elektronická verejná správa sú nevyhnutné v záujme bezpečnosti, transparentnosti a dôveryhodnosti online činností , vrátane platforiem 5G, a transakcií v očiach občanov, verejných správ i spoločností.

(25)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 zdôraznila, že na úspešné vybudovanie digitálnej Európy potrebuje Únia najmä trhy práce a systémy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré zodpovedajú potrebám digitálneho veku, a že treba investovať do digitálnych zručností všetkých Európanov, aby mali viac príležitosti a schopností.

(25)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 zdôraznila, že na úspešné vybudovanie digitálnej Európy potrebuje Únia najmä trhy práce a systémy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré zodpovedajú potrebám digitálneho veku, a že pomocou integrovaného prístupu treba investovať do vývoja digitálnych zručností a zlepšenia digitálnej gramotnosti všetkých Európanov, aby mali viac príležitosti a schopností.

(26a)

Vzhľadom na potrebu holistického prístupu by mal program zohľadňovať aj oblasti začlenenia, kvalifikácie, odbornej prípravy a špecializácie, ktoré sú okrem rozšírených digitálnych kompetencií rozhodujúce pre vytváranie pridanej hodnoty vo vedomostnej spoločnosti.

(27)

Vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (67) Európsky parlament uviedol, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti.

(27)

Vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (67) Európsky parlament uviedol, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti. Okrem toho žiadal začlenenie rodového hľadiska do všetkých digitálnych iniciatív a zdôraznil potrebu riešiť závažné rodové rozdiely v odvetví IKT, pretože je to nevyhnutné pre dlhodobý rast a prosperitu Európy.

(27a)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku zdôraznil potrebu zhromažďovania údajov o používaní IKT rozdelených podľa rodu a stanovenia cieľov, ukazovateľov a kritérií s cieľom monitorovať pokrok v prístupe žien k IKT a propagovať príklady najlepších postupov medzi spoločnosťami.

(27b)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu plne podporil digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy, ako aj integráciu a zapojenie žien do informačnej spoločnosti.

(28)

Vyspelé digitálne technológie, ktoré tento program podporuje – ako vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia, sú už dostatočne zrelé na to, aby sa z výskumnej sféry presunuli do praktického využitia, uplatnenia a rozšírenia na úrovni Únie. Zásah zo strany Únie si vyžaduje nielen zavádzanie týchto technológií, ale aj oblasť súvisiacich zručností. Treba posilniť, rozšíriť a v celej EÚ sprístupniť príležitosti na učenie pokročilých digitálnych zručností. Bez toho by sa mohlo plynulé zavádzanie vyspelých digitálnych technológií zabrzdiť, čo by bolo problémom pre celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Akcie podporené týmto programom sa dopĺňajú s akciami podporenými z ESF, EFRR a  Európskeho horizontu .

(28)

Vyspelé digitálne technológie, ktoré tento program podporuje – ako vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť, cloud computing, ochrana údajov, riadenie informácií a umelá inteligencia, sú už dostatočne zrelé na to, aby sa z výskumnej sféry presunuli do praktického využitia, uplatnenia a rozšírenia na úrovni Únie. Zásah zo strany Únie si vyžaduje nielen zavádzanie týchto technológií, ale aj oblasť súvisiacich zručností. Treba posilniť, rozšíriť a v celej EÚ sprístupniť príležitosti na vzdelávanie a učenie pokročilých digitálnych zručností. Bez toho by sa mohlo plynulé zavádzanie vyspelých digitálnych technológií zabrzdiť, čo by bolo problémom pre celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Akcie podporené týmto programom sa dopĺňajú s akciami podporenými z ESF, EFRR , programov Erasmus a  Horizont Európa .

(29)

Digitálna modernizácia verejnej správy a služieb má zásadný význam pre znižovanie administratívneho zaťaženia priemyslu a občanov všeobecne , keďže sa ich interakcia s verejnými orgánmi urýchli, zjednoduší a zlacní a služby poskytované občanom a podnikom sa zefektívnia a skvalitnia. Keďže v súčasnosti už má európsky rozmer viacero služieb verejného záujmu, podpora ich poskytovania a zavádzania na úrovni Únie by mala zabezpečiť prínos pre občanov a podniky vďaka prístupu ku kvalitným digitálnym službám v celej Európe.

(29)

Digitálna modernizácia verejnej správy a služieb má zásadný význam pre znižovanie administratívneho zaťaženia občanov a priemyslu , keďže sa ich interakcia s verejnými orgánmi urýchli, zjednoduší a zlacní a služby poskytované občanom a podnikom sa zefektívnia a skvalitnia a zabezpečí sa ich transparentnosť, pričom sa súčasne zvýši efektívnosť verejných financií . Keďže v súčasnosti už má európsky rozmer viacero služieb verejného záujmu, podpora ich poskytovania a zavádzania na úrovni Únie by mala zabezpečiť prínos pre občanov a podniky vďaka prístupu ku kvalitným viacjazyčným digitálnym službám v celej Európe. Je takisto dôležité, aby boli tieto služby prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.

(29a)

V najvzdialenejších alebo vidieckych oblastiach môže digitalizácia uľahčiť a zlepšiť bezbariérovú dostupnosť pre všetkých vrátane starších ľudí a osôb so zníženou pohyblivosťou alebo zdravotným postihnutím.

(30)

Digitálna transformácia oblastí verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť (68), mobilita, spravodlivosť, monitorovanie Zeme/životného prostredia, vzdelávanie a kultúra, si vyžaduje ďalšie budovanie a rozširovanie infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré umožňujú zabezpečenú cezhraničnú výmenu údajov a podporujú rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Potenciál na využitie synergií sa najlepšie dosiahne koordináciou v rámci tohto nariadenia.

(30)

Digitálna transformácia oblastí verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť (68), mobilita, spravodlivosť, monitorovanie Zeme/životného prostredia, bezpečnosť, znižovanie emisií uhlíka, energetická infraštruktúra, vzdelávanie a kultúra, si vyžaduje ďalšie budovanie , modernizáciu a rozširovanie infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré umožňujú zabezpečenú cezhraničnú výmenu údajov a informácií medzi jazykmi a podporujú rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Potenciál na využitie synergií a zabezpečenie komplementarity sa najlepšie dosiahne koordináciou v rámci tohto nariadenia. V digitálnej transformácii by sa však mala zohľadniť skutočnosť, že niektorí občania sa z rôznych dôvodov nezapájajú – a siete by sa mali podporovať, aby mohli aj naďalej informovať občanov, pomáhať im pri tom, aby mali plné vlastníctvo nad svojimi právami a zúčastňovali sa na všetkých sociálnych a občianskych povinnostiach.

(30a)

Digitálna transformácia v tomto odvetví však musí umožniť európskym občanom prístup k ich údajom, ich využívanie a bezpečnú správu na cezhraničnej úrovni bez ohľadu na aktuálnu fyzickú polohu občanov a údajov.

(30b)

Zavádzanie vyspelých technológií a prístup k nim v oblastiach verejného záujmu, ako je napríklad vzdelávanie, si takisto vyžadujú odbornú prípravu v oblasti zručností potrebných na využívanie týchto technológií. Preto by sa ciele v rámci osobitného cieľa 8 mali vzťahovať aj na programy odbornej prípravy pre tie osoby, ktoré budú využívať pokročilé technológie.

(32)

Modernizácia európskej verejnej správy predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešnú implementáciu stratégie digitálneho jednotného trhu. V hodnotení danej stratégie v polovici obdobia sa zdôraznila potreba posilniť transformáciu verejnej správy a zaistiť občanom ľahký, dôveryhodný a bezproblémový prístup k verejným službám.

(32)

Modernizácia európskej verejnej správy predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešnú implementáciu stratégie digitálneho jednotného trhu. V hodnotení danej stratégie v polovici obdobia sa zdôraznila potreba posilniť transformáciu verejnej správy a zaistiť občanom ľahký, dôveryhodný , bezpečný, bezproblémový a inkluzívny prístup k verejným službám.

(33)

Ročný prieskum rastu uverejnený Komisiou v roku 2017 (69) ukazuje, že kvalita verejnej správy v Európe má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, rastu a  zamestnanosti. V záujme podpory hospodárskeho rastu a poskytovania vysokokvalitných služieb pre firmy a občanov je potrebná najmä efektívna a transparentná verejná správa a účinné justičné systémy.

(33)

Ročný prieskum rastu uverejnený Komisiou v roku 2017 (69) ukazuje, že kvalita verejnej správy v Európe má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, udržateľného rastu, zamestnanosti a vysokokvalitnej práce . V záujme podpory hospodárskeho rastu a poskytovania vysokokvalitných služieb pre firmy a občanov je potrebná najmä efektívna a transparentná verejná správa a účinné justičné systémy.

(34)

Interoperabilita európskych verejných služieb je potrebná na všetkých úrovniach verejnej správy: na úrovni Únie, celoštátnej, regionálnej aj miestnej. Okrem odstraňovania prekážok fungujúceho jednotného trhu uľahčuje interoperabilita úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým bariéram, čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových alebo konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie. Aby sa európske služby netrieštili a aby sa podporili základné slobody i praktické vzájomné uznávanie v rámci EÚ, mal by sa podporovať čo najúčinnejší holistický medziodvetvový a cezhraničný prístup k interoperabilite, ktorý bude najlepšie reagovať na potreby koncových používateľov. Z toho vyplýva, že interoperabilitu treba chápať v širšom zmysle – siaha od technických až po právne aspekty a zahŕňa politické prvky danej oblasti. Činnosti by teda presahovali bežný životný cyklus riešení a zahŕňali všetky intervenčné prvky, ktorými sa vytvoria rámcové podmienky potrebné pre všeobecnú a udržateľnú interoperabilitu.

(34)

Interoperabilita európskych verejných služieb je potrebná na všetkých úrovniach verejnej správy: na úrovni Únie, celoštátnej, regionálnej aj miestnej. Okrem odstraňovania prekážok fungujúceho jednotného trhu uľahčuje interoperabilita cezhraničnú spoluprácu, zladenie spoločných noriem, úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým a jazykovým bariéram a obmedziť byrokraciu , čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových alebo konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie , ako aj predchádzanie zbytočnému dvojitému uchovávaniu . Aby sa európske služby netrieštili a aby sa podporili základné slobody i praktické vzájomné uznávanie v rámci EÚ, mal by sa podporovať čo najúčinnejší holistický , technologicky neutrálny medziodvetvový a cezhraničný prístup k interoperabilite, ktorý bude najlepšie reagovať na potreby koncových používateľov a zaručovať vysokú úroveň ochrany údajov . Z toho vyplýva, že interoperabilitu treba chápať v širšom zmysle – siaha od technických až po právne aspekty a zahŕňa politické prvky danej oblasti. Činnosti by teda presahovali bežný životný cyklus riešení a zahŕňali všetky intervenčné prvky, ktorými sa vytvoria rámcové podmienky potrebné pre všeobecnú a udržateľnú interoperabilitu.

(34a)

Ministri EÚ 6. októbra 2017 v Tallinne uviedli, že európska digitálna stratégia by mala byť založená na spolupráci a interoperabilite vrátane používania otvorených licenčných politík a otvorených noriem. Program by mal preto podporovať riešenia založené na otvorenom softvéri, aby sa umožnilo opätovné použitie, zvýšila dôvera a zabezpečila transparentnosť. To bude mať pozitívny vplyv na udržateľnosť financovaných projektov.

(37)

Komisia v apríli 2016 prijala iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť, aby „každý priemyselný podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií“ (37).

(37)

Komisia v apríli 2016 prijala iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť, aby „každý priemyselný podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií“. To má osobitný význam pre malé a stredné podniky v kultúrnom a kreatívnom sektore.

(39)

Dosiahnutie vytýčených cieľov si môže vyžadovať mobilizáciu potenciálu doplnkových technológií v sieťovej a výpočtovej sfére, ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu (73), kde sa „dostupnosť špičkových sietí a infraštruktúry cloudu“ uvádza ako nevyhnutný prvok digitalizácie priemyslu.

(39)

Dosiahnutie vytýčených cieľov si môže vyžadovať mobilizáciu potenciálu doplnkových technológií v sieťovej a výpočtovej sfére, ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu (73), kde sa „dostupnosť špičkových sietí a infraštruktúry cloudu“ uvádza ako nevyhnutná zložka digitalizácie priemyslu.

(40)

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré sa uplatňuje od mája 2018, obsahuje spoločný súbor pravidiel priamo uplatniteľných v právnych poriadkoch členských štátov, takže zaručí voľný pohyb osobných údajov medzi členskými štátmi EÚ a  posilní dôveru i bezpečnosť jednotlivcov, čo sú nevyhnutné prvky skutočného digitálneho jednotného trhu. Pokiaľ teda akcie v rámci tohto programu zahŕňajú spracovávanie osobných údajov, mali by podporovať uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov – napríklad v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchainu .

(40)

Nariadenie (EÚ) 2016/679 obsahuje spoločný súbor pravidiel priamo uplatniteľných v právnych poriadkoch členských štátov, zaručuje voľný pohyb osobných údajov medzi členskými štátmi EÚ a  posilňuje dôveru i bezpečnosť jednotlivcov, čo sú nevyhnutné prvky skutočného digitálneho jednotného trhu. Pokiaľ teda všetky akcie v rámci tohto programu zahŕňajú spracovávanie osobných údajov, mali by byť preto v plnom súlade s týmto nariadením . Mali by osobitne podporovať vývoj digitálnych technológií, ktoré dodržiavajú povinnosť ochrany údajov už v štádiu návrhu, ktorá je záväzná podľa uvedeného nariadenia, pokiaľ spracúvanie zahŕňa údaje z elektronických komunikácií, riadne sa musí dodržiavať smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (1a).

(41)

Program by sa mal implementovať v plnom súlade s medzinárodným a únijným rámcom ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva. Účinná ochrana duševného vlastníctva zohráva kľúčovú rolu v inovácii, takže je pre účinnú implementáciu programu nevyhnutná.

(41)

Program by sa mal implementovať v plnom súlade s medzinárodným a únijným rámcom ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva. Účinná ochrana duševného vlastníctva zohráva kľúčovú rolu v inovácii a pri zachovávaní európskej pridanej hodnoty , takže je pre účinnú implementáciu programu nevyhnutná.

(42)

Orgány, ktoré budú tento program implementovať, by mali dodržiavať ustanovenia platné pre inštitúcie Únie, ako aj vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa nakladania s informáciami – najmä citlivými neutajovanými skutočnosťami a utajovanými skutočnosťami EÚ .

(42)

Ak orgány, ktoré budú tento program implementovať, spracúvajú citlivé neutajované skutočnosti alebo utajované skutočnosti Únie, mali by dodržiavať príslušné ustanovenia stanovené v aktoch alebo vnútroštátnych právnych predpisoch Únie, pokiaľ ide o nakladanie s informáciami.

(43)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ (74). Počas prípravy a implementácie programu sa identifikujú relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v kontexte príslušných hodnotení a procesu revízie.

(43)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade s povinnosťami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ (74). Počas prípravy a implementácie programu by sa mali identifikovať relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v kontexte príslušných hodnotení a procesu revízie s cieľom zaistiť úplné dodržiavanie týchto povinností .

(44)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie pracovných programov, aby sa ciele programu dosiahli v súlade s prioritami Únie a členských štátov a aby sa súčasne zaistila konzistentnosť, transparentnosť a kontinuita spoločných opatrení Únie a členských štátov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011  (75) , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(45)

Pracovné programy by sa mali prijať v zásade ako viacročné pracovné programy (obyčajne každé dva roky), alebo ak si to vyžadujú potreby súvisiace s implementáciou programu , ako ročné pracovné programy . Typy financovania a spôsoby implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele príslušných akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(45)

Mali by sa prijímať pracovné programy s cieľom dosiahnuť ciele programu v súlade s prioritami Únie a členských štátov a aby sa súčasne zaistila konzistentnosť, transparentnosť a kontinuita spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pracovné programy by sa mali prijímať v zásade každé dva roky, alebo ak si to vyžadujú potreby súvisiace s implementáciou programu, každoročne . Typy financovania a spôsoby implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele príslušných akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(46)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny prílohy II s cieľom revidovať a/alebo doplniť ukazovatele. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(46)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny prílohy I a prílohy II s cieľom revidovať a/alebo doplniť ukazovatele. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(46a)

S cieľom zabezpečiť, zachovať a rozvíjať dlhodobé financovanie programu Digitálna Európa sú potrebné jasné a spoločné pravidlá EÚ, ktoré budú orientované na budúcnosť a budú podporovať hospodársku súťaž s cieľom podnietiť investície a inovácie a zachovať cenovú dostupnosť.

(47)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a  dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch [8], [11], [16], [21], [35], [38] a [47] z hľadiska ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, nediskriminácie, zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľa a práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Členské štáty musia toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(47)

Akcie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by mali rešpektovať základné práva a  dodržiavať zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch [8], [11], [16],[21], [ 22], [ 35], [38 ], [41 ] a [47] z hľadiska ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, nediskriminácie, jazykovej rozmanitosti a práva na komunikáciu v ktoromkoľvek jazyku EÚ, zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľa a práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi záväzkami vrátane medzinárodného práva a s príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako aj s etickými zásadami , medzi ktoré patrí zásada vyhnúť sa akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume .

(47a)

V apríli 2018 sa Komisia zaviazala  (1a) vytvoriť rámec pre zainteresované strany a expertov na vypracovanie návrhov usmernení o umelej inteligencii v spolupráci s Európskou skupinou pre etiku v oblasti vedy a nových technológií; Komisia bude podporovať spotrebiteľské organizácie na vnútroštátnej a európskej úrovni a orgány dohľadu nad ochranou údajov pri budovaní porozumenia aplikáciám založeným na umelej inteligencii so vstupom Európskej poradnej skupiny spotrebiteľov a Európskeho výboru pre ochranu údajov.

(48)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce nadviazanej na základe Dohody o EHP, ktorá počíta s implementáciou programov na základe rozhodnutia podľa danej dohody. Toto nariadenie by malo zahŕňať osobitné ustanovenie o udelení potrebných práv a prístupu zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

e)

„centrum digitálnych inovácií“ je právny subjekt určený alebo vybraný za otvorených a súťažných podmienok na plnenie úloh v rámci tohto programu – najmä na sprístupňovanie technologickej expertízy a experimentačných prostriedkov ako vybavenie a softvérové nástroje, ktoré podporia digitálnu transformáciu priemyslu;

e)

„ európske centrum digitálnych inovácií“ je existujúci alebo nový právny subjekt alebo konzorcium právnych subjektov určených alebo vybraných za otvorených , transparentných za otvorených a súťažných podmienok na plnenie úloh v rámci tohto programu – najmä na sprístupňovanie technologickej expertízy a experimentačných prostriedkov ako vybavenie a softvérové nástroje, ktoré podporia digitálnu transformáciu priemyslu , ako aj na uľahčenie prístupu k financovaniu ; Európske centrum digitálnych inovácií je otvorené podnikom všetkých foriem a veľkostí, najmä MSP, rozširujúcim sa podnikom a verejným správam v celej Únii.

fa)

„mediálna gramotnosť“ sú analytické zručnosti potrebné na nájdenie cesty porozumenia v digitálnom svete.

fb)

„európske partnerstvo“ je iniciatíva, v rámci ktorej sa Únia spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako sú priemysel, výskumné organizácie, subjekty poverené verejnou službou na miestnej, regionálnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizácie občianskej spoločnosti vrátane nadácií, organizácií MSP) zaviazala k spoločnej podpore rozvoja a vykonávania činností v oblasti digitálnej inovácie a zavádzania technológií vrátane tých, ktoré súvisia s uvádzaním na trh a prijatím regulačných predpisov a politík;

fc)

„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú malé a stredné podniky v zmysle článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES;

fd)

„konzorcium“ je zoskupenie podnikov založené na spolupráci s cieľom vykonať akciu v rámci programu.

b)

posilní šírenie a využívanie týchto kapacít v oblastiach verejného záujmu a v súkromnom sektore .

b)

posilní šírenie a využívanie týchto kapacít v  súkromnom sektore a v oblastiach verejného záujmu , podporí sa ich digitálna transformácie a zabezpečí prístup k digitálnym technológiám;

a)

zavádzanie, celoúnijná koordinácia a prevádzka integrovanej exaflopovej (77) supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii, pričom táto infraštruktúra bude nekomerčne k dispozícii pre verejných i súkromných používateľov, ako aj na verejne financované výskumné účely;

a)

zavádzanie, celoúnijná koordinácia a prevádzka interoperabilnej exaflopovej (77) supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii, pričom táto infraštruktúra bude k dispozícii pre verejných i súkromných používateľov, ako aj na verejne a súkromne financované výskumné účely;

b)

zavádzanie pripravených/funkčných technológií, ktoré vzídu z výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca vrátane hardvéru, softvéru, aplikácií, služieb, prepojení a digitálnych zručností;

b)

zavádzanie pripravených/funkčných technológií, ktoré vzídu z výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca vrátane hardvéru, softvéru, aplikácií, služieb, prepojení a digitálnych zručností pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany údajov ;

c)

zavádzanie a prevádzkovanie výkonnejšej než exaflopovej (78) infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami a vývoj nových výskumných infraštruktúr pre počítačové vedy.

c)

zavádzanie a prevádzkovanie výkonnejšej než exaflopovej (78) infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami a vývoj nových výskumných infraštruktúr ; podpora vývoja hardvéru a softvéru v rámci Únie potrebného na takéto zavádzanie pre počítačové vedy.

a)

budovanie a posilňovanie základných kapacít umelej inteligencie v Únii vrátane zdrojov údajov a knižníc algoritmov v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov;

a)

budovanie a posilňovanie základných kapacít umelej inteligencie v Únii vrátane zdrojov údajov a knižníc algoritmov v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov . V súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov musia riešenia založené na umelej inteligencii a dostupných zdrojoch dodržiavať zásadu súkromia a bezpečnosti už v štádiu návrhu a zabezpečiť, aby človek zostal v centre vývoja a zavádzania umelej inteligencie;

b)

sprístupnenie týchto kapacít všetkým podnikom a orgánom verejnej správy;

b)

sprístupnenie týchto kapacít podnikom , najmä MSP a startupom a orgánom verejnej správy vrátane neziskových organizácií, výskumných inštitúcií a univerzít,

ca)

rozvoj a posilnenie priemyselných aplikačných a výrobných systémov, uľahčenie integrácie technológií do hodnotových reťazcov, rozvoj inovačných obchodných modelov, skrátenie času od inovácií po industrializáciu a posilnenie využívania riešení na báze umelej inteligencie v oblastiach verejného záujmu a spoločnosti;

a)

podpora (v spolupráci s členskými štátmi) obstarávania pokročilého kyberneticko-bezpečnostného vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr v plnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov;

a)

podpora (v spolupráci s členskými štátmi) obstarávania pokročilého kyberneticko-bezpečnostného vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr s cieľom dosiahnuť spoločnú vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti na európskej úrovni, v plnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov a základných práv pri zabezpečení strategickej autonómie EÚ

b)

podpora čo najlepšieho využitia európskych znalostí, kapacít a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

b)

podpora čo najlepšieho využitia a zvýšenia európskych znalostí, kapacít a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a šírenie a systematické využívanie osvedčených postupov;

c)

zaistenie plošného zavádzania najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve;

c)

zaistenie plošného zavádzania najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve s osobitným dôrazom na verejné služby a základné hospodárske subjekty, ako sú MSP;

d)

posilňovanie kapacít v členských štátoch a v súkromnom sektore s cieľom pomôcť pri plnení požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (79).

d)

posilňovanie kapacít v členských štátoch a v súkromnom sektore s cieľom pomôcť pri plnení požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (79) , a to aj prostredníctvom opatrení zameraných na rozvoj kultúry kybernetickej bezpečnosti v organizáciách .

da)

zlepšenie odolnosti voči kybernetickým útokom, zvýšenie povedomia o rizikách a poznatky o základných bezpečnostných procesoch medzi používateľmi, najmä verejnými službami, malými a strednými podnikmi a startupmi, s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti mali základnú úroveň bezpečnosti, ako je šifrovanie údajov a komunikácií bez medzifáz a aktualizácia softvéru, a podporovať používanie štandardne určeného a špecificky navrhnutého zabezpečenia základných bezpečnostných procesov, ako aj kybernetickej hygieny;

a)

podpora prípravy a poskytovania dlhodobých školení a kurzov pre študentov, odborníkov z oblasti IT a pracovnú silu;

a)

podpora prípravy a poskytovania kurzov kvalitnej odbornej prípravy vrátane zmiešaného vzdelávania pre študentov , učiteľov, pedagógov , odborníkov z oblasti IT , výskumných pracovníkov a pracovnú silu vrátane štátnych úradníkov, v spolupráci so školami, univerzitami a výskumnými centrami ;

b)

podpora prípravy a poskytovania krátkodobých školení a kurzov pre podnikateľov, vedúcich malých podnikov a pracovnú silu;

b)

podpora prípravy a poskytovania kvalitných krátkodobých školení a kurzov vrátane kombinovaného vzdelávania pre podnikateľov, vedúcich malých podnikov a startupov a pracovnú silu , ako aj pre štátnych úradníkov a samostatne zárobkovo činné osoby ;

c)

podpora odbornej prípravy na pracovisku a stáží pre študentov, mladých podnikateľov a absolventov.

c)

podpora vysokokvalitnej odbornej prípravy na pracovisku vrátane zmiešaného vzdelávania a stáží pre študentov, mladých podnikateľov a absolventov.

a)

zabezpečenie toho, aby verejný sektor a oblasti verejného záujmu ako zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, doprava, energetika, životné prostredie, kultúrny a kreatívny priemysel mohli zaviesť a využiť najmodernejšie digitálne technológie, najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti;

a)

zabezpečenie toho, aby verejný sektor a oblasti verejného záujmu ako zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, doprava a komunikácia, energetika, životné prostredie, kultúrny a kreatívny priemysel , ako aj podniky so sídlom v Únii mohli účinne zaviesť a , vďaka odbornej príprave, mali potrebné zručnosti na to, aby mohli využiť najmodernejšie digitálne technológie, najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, lingvistických technológií, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti

b)

zavádzanie, prevádzka a údržba transeurópskych interoperabilných infraštruktúr digitálnych služieb (vrátane súvisiacich služieb) v súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi opatreniami;

b)

zavádzanie, prevádzka a údržba najmodernejších transeurópskych interoperabilných infraštruktúr digitálnych služieb v celej Únii (vrátane súvisiacich služieb) v súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi opatreniami;

c)

podpora vývoja, aktualizácie a využívania riešení a rámcov európskymi orgánmi verejnej správy, podnikmi a občanmi vrátane opätovného využívania riešení a rámcov interoperability;

c)

podpora vývoja, aktualizácie a využívania riešení a rámcov európskymi orgánmi verejnej správy, podnikmi a občanmi vrátane otvoreného zdroja a opätovného využívania riešení a rámcov interoperability;

d)

možnosť prístupu orgánov verejnej správy k testovaniu a pilotnému skúšaniu digitálnych technológií vrátane ich cezhraničného využitia;

d)

možnosť prístupu orgánov verejnej správy k testovaniu, pilotnému skúšaniu a rozšíreniu digitálnych technológií vrátane ich cezhraničného využitia;

e)

podpora zavádzania pokročilých digitálnych a súvisiacich technológií, najmä vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a nových technológií budúcnosti v priemysle Únie (najmä u MSP);

e)

podpora zavádzania pokročilých digitálnych a súvisiacich technológií, najmä vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, technológií distribuovanej databázy transakcií, kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov, cloud computingu a riadenia informácií a nových technológií budúcnosti v priemysle Únie (najmä u MSP a startupov );

f)

podpora vývoja, testovania, uplatňovania a zavádzania interoperabilných digitálnych riešení pre verejné služby na úrovni EÚ, ktoré sa poskytnú na dátovej platforme reprodukovateľných riešení, stimulovanie inovácie a zriaďovanie spoločných rámcov na plné využitie potenciálu služieb verejnej správy v prospech európskych občanov a podnikov;

f)

podpora vývoja, údržby, testovania, uplatňovania a zavádzania interoperabilných digitálnych riešení pre verejné služby na úrovni EÚ, ktoré sa poskytnú na dátovej platforme reprodukovateľných riešení, stimulovanie inovácie a zriaďovanie spoločných rámcov na plné využitie potenciálu služieb verejnej správy v prospech európskych občanov a podnikov;

g)

zaistenie trvalej schopnosti Únie sledovať, analyzovať a zohľadňovať dynamické digitálne trendy, ako aj šíriť a systematicky využívať osvedčené postupy;

g)

zaistenie trvalej schopnosti Únie šíriť digitálny rozvoj, a navyše sledovať, analyzovať a zohľadňovať dynamické digitálne trendy, ako aj šíriť a systematicky využívať osvedčené postupy a uľahčovať vzájomné obohacovanie medzi rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami vedúcimi k rozvoju digitálnej spoločnosti vďaka trvalej spolupráci medzi všetkými zainteresovanými stranami na úrovni EÚ ;

h)

podpora spolupráce pri dosahovaní európskeho ekosystému dôveryhodných infraštruktúr, ktoré využívajú služby a aplikácie distribuovanej databázy transakcií vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v EÚ;

h)

podpora spolupráce pri dosahovaní európskeho ekosystému dôveryhodných infraštruktúr, ktoré okrem iného využívajú služby a aplikácie distribuovanej databázy transakcií vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v EÚ založených na bezpečnosti a špecificky navrhnutej ochrane zaručujúcej ochranu údajov a bezpečnosť spotrebiteľov ;

a)

do 2 698 240 000  EUR na špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika;

a)

do 2 404 289 438 EUR v cenách z roku 2018 ( 2 698 240 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika;

b)

do 2 498 369 000  EUR na špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia;

b)

do 2 226 192 703 EUR v cenách z roku 2018 ( 2 498 369 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia;

c)

do 1 998 696 000  EUR na špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera;

c)

do 1 780 954 875 EUR v cenách z roku 2018 ( 1 998 696 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera;

d)

do 699 543 000 EUR na špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti;

d)

do 623 333 672 EUR v cenách z roku 2018 ( 699 543 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti;

e)

do 1 299 152 000 EUR na špecifický cieľ 5 – zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita.

e)

do 1 157 620 312 EUR v cenách z roku 2018 ( 1 299 152 000 EUR v terajších cenách) na špecifický cieľ 5 – zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita.

1.

členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

1.

Program je otvorený členom Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

2.

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v  dohodách medzi Úniou a týmito krajinami ;

2.

Úplné alebo čiastočné pridruženie k programu tretích krajín, na ktoré sa neodkazuje v odseku 1, musí byť založené na jednotlivom hodnotení špecifických cieľov v súlade s podmienkami stanovenými v  osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie za predpokladu, že táto osobitná dohoda plne rešpektuje tieto kritériá:

2a.

3.

4.

a)

sa zakladajú v prípadoch, ak dosiahnu ciele programu Digitálna Európa efektívnejšie ako Únia samotná;

b)

dodržiavajú zásady pridanej hodnoty Únie, transparentnosti, otvorenosti, účinku, pákového efektu, dlhodobého finančného záväzku všetkých zapojených strán, flexibility, koherentnosti a doplnkovosti s únijnými, miestnymi, regionálnymi, národnými a medzinárodnými iniciatívami;

c)

sú časovo obmedzené a obsahujú podmienky postupného ukončenia financovania programu.

a)

primerané spôsobilosti súvisiace s fungovaním centier digitálnych inovácií;

a)

primerané spôsobilosti súvisiace s fungovaním európskych centier digitálnych inovácií;

b)

primerané riadiace kapacity, personál a infraštruktúra;

b)

primerané riadiace kapacity, personál a infraštruktúra a súbor zručností ;

da)

preukázaná spolupráca so súkromným sektorom na zabezpečenie relevantnosti intervencií na trhu v rámci špecifických cieľov 1 – 5;

db)

prepojenia s existujúcimi centrami IKT vytvorenými v rámci programu Horizont 2020, centrom EUinvest a sieťou európskych podnikov;

b)

potreba zaistiť, aby pokrytie počiatočnej siete zodpovedalo potrebám priemyslu a oblastí verejného záujmu, aby bolo komplexné a geograficky vyvážené.

b)

potreba zaistiť, aby pokrytie počiatočnej siete zodpovedalo potrebám priemyslu a oblastí verejného záujmu, aby bolo komplexné a geograficky vyvážené , zlepšovalo konvergenciu a prispievalo k vyplneniu medzery medzi kohéznymi krajinami a ostatnými členskými štátmi a znížilo digitálnu priepasť z geografického hľadiska .

a)

poskytovali služby digitálnej transformácie vrátane skúšobných a experimentačných zariadení zamerané na MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou, a to aj v odvetviach, kde sa digitálne a súvisiace technológie zavádzajú pomaly;

a)

poskytovali služby digitálnej transformácie a technologickej expertízy vrátane skúšobných a experimentačných zariadení zamerané na startupy, MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou, a to aj v odvetviach, kde sa digitálne a súvisiace technológie zavádzajú pomaly;

aa)

podporovali spoločnosti, najmä MSP a startupy, organizácie a orgány verejnej správy, aby sa stali konkurencieschopnejšími využívaním nových technológií, na ktoré sa program vzťahuje;

b)

prenášali odborné znalosti a know-how medzi regiónmi, najmä prepájaním MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou v jednom regióne s centrami digitálnych inovácií v iných regiónoch, ktoré majú na poskytovanie príslušných služieb najlepšie podmienky;

b)

prenášali odborné znalosti a know-how medzi regiónmi, najmä prepájaním startupov, MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou v jednom regióne s  európskymi centrami digitálnych inovácií v iných regiónoch, ktoré majú na poskytovanie príslušných služieb najlepšie podmienky; podporovali výmenu zručností, spoločných iniciatív a osvedčených postupov;

c)

poskytovali tematické služby vrátane služieb súvisiacich s umelou inteligenciou, vysokovýkonnou výpočtovou technikou, kybernetickou bezpečnosťou a dôverou orgánom verejnej správy, organizáciám verejného sektora, MSP a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou. Jednotlivé centrá digitálnych inovácií sa môžu špecializovať na konkrétne tematické služby a nemusia poskytovať všetky tematické služby uvedené v tomto odseku;

c)

poskytovali tematické služby vrátane služieb súvisiacich s umelou inteligenciou, vysokovýkonnou výpočtovou technikou, kybernetickou bezpečnosťou a dôverou orgánom verejnej správy, organizáciám verejného sektora, MSP , startupom a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou. Jednotlivé európske centrá digitálnych inovácií sa môžu špecializovať na konkrétne tematické služby a nemusia poskytovať všetky tematické služby uvedené v tomto odseku;

ii)

tretej krajine pridruženej k programu;

ii)

tretej krajine pridruženej k programu v súlade s článkami 10 a 12 ;

e)

prípadne hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na klímu a životné prostredie, ako aj dostupnosť ;

e)

prípadne hospodársky vplyv a vplyv na klímu, životné prostredie a sociálny vplyv, najmä podpora dostupnosti a rovnakých vzdelávacích a profesionálnych možností ;

g)

prípadne vyvážené geografické rozloženie v celej Únii vrátane najvzdialenejších regiónov;

g)

prípadne vyvážené geografické rozloženie v celej Únii vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území ;

ha)

prípadne sloboda opätovného využívania a úpravy výsledkov projektov;

hb)

prípadne verejný záujem;

hc)

prípadne zníženie digitálnej priepasti medzi regiónmi, občanmi alebo podnikmi.

1.

Rámec spoločného obstarávania pre integrovanú sieť HPC svetovej úrovne vrátane exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry. Verejným i súkromným používateľom, ako aj na účely verejne financovaného výskumu bude k dispozícii na neziskovom základe.

1.

Rámec spoločného obstarávania pre integrovanú sieť HPC svetovej úrovne vrátane exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry. Verejným i súkromným používateľom, ako aj na účely verejne financovaného výskumu bude k dispozícii všetkým podnikom a verejným správam a  na neziskovom základe.

6.

Zavádzanie pripravených/funkčných technológií: supervýpočtové technológie ako služba, ktorá vzíde z výskumu a inovácie s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém HPC v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca (hardvér, softvér, aplikácie, služby, prepojenia a pokročilé digitálne zručnosti).

6.

Zavádzanie pripravených/funkčných technológií: supervýpočtové technológie ako služba, ktorá vzíde z výskumu a inovácie , najmä nové technológie, ktoré boli v minulosti alebo sú v súčasnosti financované Úniou, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca (hardvér, softvér, aplikácie, služby, prepojenia a pokročilé digitálne zručnosti).

1.

prístup k učeniu na pracovisku v podobe stáží v kompetenčných centrách a firmách, ktoré zavádzajú pokročilé technológie;

1.

prístup k učeniu a možnostiam zmiešaného vzdelávania na pracovisku v podobe stáží v kompetenčných centrách a firmách, ktoré zavádzajú pokročilé technológie;

1.2.

Podpora vybudovania, pilotného skúšania a zavádzania, údržby a propagácie koherentného ekosystému cezhraničnej infraštruktúry digitálnych služieb, ako aj podpora celého a neprerušeného reťazca zabezpečených, viacjazyčných a cezhranične i medziodvetvovo interoperabilných riešení a spoločných rámcov vo verejnej správe. Zahrnúť by sa mali aj metodiky posudzovania vplyvu a prínosov.

1.2.

Podpora vybudovania, pilotného skúšania a zavádzania, údržby , rozširovania a propagácie koherentného ekosystému cezhraničnej infraštruktúry digitálnych služieb, ako aj podpora celého a neprerušeného reťazca zabezpečených, viacjazyčných a cezhranične i medziodvetvovo interoperabilných riešení a spoločných rámcov vo verejnej správe. Zahrnúť by sa mali aj metodiky posudzovania vplyvu a prínosov.

2.1.

Zaistenie, aby mali občania EÚ možnosť chráneného cezhraničného prístupu, zdieľania, používania a spravovania svojich osobných zdravotných údajov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú oni alebo ich údaje. Dokončenie infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHealth) a jej rozšírenie o nové digitálne služby, podpora zavádzania jednotného európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov.

2.1.

Zaistenie, aby mali občania EÚ možnosť chráneného cezhraničného prístupu, zdieľania, používania a spravovania svojich osobných zdravotných údajov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú oni alebo ich údaje a spôsobom, ktorý zaručí ich súkromie . Dokončenie infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHealth) a jej rozšírenie o nové digitálne služby, podpora zavádzania jednotného európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov.

3.

Súdnictvo: Umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej cezhraničnej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva i medzi súdnictvom a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskeho a trestného práva. Zlepšenie prístupu k spravodlivosti a justičným informáciám a postupom pre občanov, podniky, právnikov a sudcov so sémanticky interoperabilným prepojením na vnútroštátne databázy a registre, ako aj podpora mimosúdneho urovnávania sporov online. Podpora vývoja a zavádzania inovačných technológií pre súdy a právnikov na základe riešení využívajúcich umelú inteligenciu, ktoré môžu pravdepodobne zefektívniť a urýchliť konania (napríklad tzv. legal tech aplikácie).

3.

Súdnictvo: Umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej cezhraničnej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva i medzi súdnictvom a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskeho a trestného práva. Zlepšenie prístupu k spravodlivosti a justičným informáciám a postupom pre občanov, podniky, právnikov a sudcov so sémanticky interoperabilným prepojením na databázy a registre, ako aj podpora mimosúdneho urovnávania sporov online. Podpora vývoja a zavádzania inovačných technológií pre súdy a právnikov na základe riešení využívajúcich umelú inteligenciu, ktoré môžu pravdepodobne zefektívniť a urýchliť konania (napríklad tzv. legal tech aplikácie).

4.

Doprava, energetika a životné prostredie: Zavedenie decentralizovaných riešení a infraštruktúr, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie ako inteligentné mestá či inteligentné vidiecke oblasti, v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia.

4.

Doprava, energetika a životné prostredie: Zavedenie decentralizovaných riešení a infraštruktúr, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie ako inteligentné mestá, inteligentné vidiecke oblasti alebo najvzdialenejšie regióny , v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia.

II

Počiatočné činnosti súvisiace s digitalizáciou priemyslu:

II

(Netýka sa slovenskej verzie.)

2.2

Počet firiem a organizácií využívajúcich umelú inteligenciu

2.2

Počet firiem a organizácií , ktoré testujú umelú inteligenciu a experimentujú s ňou v spolupráci s centrami digitálnych inovácií

2.2a

4.1

Počet vyškolených a pracujúcich odborníkov na IKT

4.1

Každoročný počet vyškolených a pracujúcich odborníkov na IKT v Únii

4.2

Počet podnikov s ťažkosťami pri nábore odborníkov na IKT

4.2

Každoročný počet podnikov v Únii s ťažkosťami pri nábore odborníkov na IKT

4.2b

5.1

Miera využitia digitálnych verejných služieb

5.1

Frekvencia využitia digitálnych verejných služieb