(1)

Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú ekonomickú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 rozdielnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Popritom sa štruktúry daňového plánovania stali časom ešte sofistikovanejšie, keďže sa rozvíjajú v rôznych jurisdikciách a efektívne využívajú technické detaily určitého daňového systému alebo nesúlad medzi dvoma alebo viacerými daňovými systémami v záujme zníženia daňovej povinnosti spoločností. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Opatrenia na nápravu týchto problémov by sa preto mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený .

(1)

Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú ekonomickú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 rozdielnych systémov dane z príjmov právnických osôb. V období globalizácie a digitalizácie je zdaňovanie najmä finančného a intelektuálneho kapitálu na základe zdroja čoraz ťažšie vysledovateľné a ľahšie manipulovateľné. Popritom sa štruktúry daňového plánovania stali časom ešte sofistikovanejšie, keďže sa rozvíjajú v rôznych jurisdikciách a efektívne využívajú technické detaily určitého daňového systému alebo nesúlad medzi dvoma alebo viacerými daňovými systémami v záujme zníženia daňovej povinnosti spoločností. Rozsiahla digitalizácia v mnohých odvetviach hospodárstva v spojení s rýchlo sa rozvíjajúcim digitálnym hospodárstvom spochybňuje vhodnosť úniových modelov daní z príjmov právnických osôb, ktoré boli navrhnuté pre kamenné podniky, a to až do takej miery, že môže byť potrebné prepracovať kritériá oceňovania a výpočtov tak, aby zodpovedali obchodným činnostiam v 21. storočí. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, všetky vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a vedú k narušeniam medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi . Nový štandard pre základe dane z príjmov právnických osôb v Únii by sa preto mal zameriavať na tieto typy nedostatkov trhu a zároveň zohľadňovať dlhodobú právnu zrozumiteľnosť a istotu , ako aj zásadu daňovej neutrality. Väčšia konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami povedie k výraznému zníženiu nákladov a administratívnej záťaže pre podnikateľov pôsobiacich cezhraničným spôsobom v rámci Únie. Kým daňová politika je vnútroštátnou kompetenciou, v článku 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne stanovuje, že Rada by mala jednomyseľne a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom vydávať smernice na aproximáciu takýchto daňových zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, keďže priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu .

(2)

Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu prostredníctvom podpory cezhraničného obchodu a investícií podnikov. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie.

(2)

Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk a kde majú stálu prevádzkareň. Vzhľadom na digitálnu zmenu v podnikateľskom prostredí je potrebné zaručiť, aby sa so spoločnosťami, ktoré vytvárajú výnosy v určitom členskom štáte, pričom v tomto členskom štáte nemajú fyzickú stálu prevádzkareň, ale digitálnu stálu prevádzkareň, zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú stálu prevádzkareň majú. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu prostredníctvom podpory cezhraničného obchodu a investícií podnikov. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie. Podstatným prvkom systému CCCTB je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti patriace do rovnakej skupiny pôsobiace cezhranične v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. Konsolidáciou sa odstraňujú formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdanenie.

(3)

Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (1) zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa treba zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.

(3)

Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (2), zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle, najmä pre malé a stredné podniky . Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa treba zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keď sa CCCTB začne uplatňovať vo všetkých členských štátoch, zaručilo by sa tým, že dane sa budú platiť tam, kde sa vytvárajú zisky a kde majú spoločnosti stálu prevádzkareň. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu. Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedením CCCTB by sa zlepšil hospodársky rast a vytvorilo viac pracovných miest v Únii prostredníctvom obmedzovania škodlivej daňovej konkurencie medzi spoločnosťami.

(4)

Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, treba ambicióznu iniciatívu CCCTB rozdeliť na dva samostatné návrhy. Najskôr by sa mali schváliť pravidlá o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a až potom by sa mala riešiť otázka konsolidácie .

(4)

Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je veľmi dôležité zaručiť súčasné nadobudnutie účinnosti smernice o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Keďže takáto zmena režimu je významným krokom v procese dokončenia vnútorného trhu, potrebuje flexibilitu, aby sa mohla náležite vykonávať od začiatku. Keďže vnútorný trh zahŕňa všetky členské štáty, mal by sa CCCTB zaviesť vo všetkých členských štátoch. Ak Rada neprijme jednohlasné rozhodnutie o návrhu zaviesť CCCTB, Komisia by mala na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú potrebné právne predpisy, vydať nový návrh. Ako posledná možnosť by sa mala začať posilnená spolupráca zo strany členských štátov, ktorá by mala byť kedykoľvek otvorená pre nezúčastnené členské štáty v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Je však poľutovaniahodné, že sa nevykonalo žiadne dostatočne podrobné posúdenie, ani vo vzťahu k návrhom CCTB, ani CCCTB, pokiaľ ide o vplyv na príjmy členských štátov z dane z príjmov právnických osôb podľa jednotlivých krajín.

(5)

Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania sa zvyčajne vyskytujú v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že účastnícke skupiny spoločností vlastnia určité minimálne prostriedky. Na základe tohto predpokladu a z dôvodu proporcionality by pravidlá CCCTB mali byť povinné len pre skupiny spoločností značnej veľkosti. Na tento účel by sa mal stanoviť veľkostný prah založený na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Okrem toho , v záujme väčšieho uľahčovania obchodu a investícií na vnútornom trhu by pravidlá CCCTB mali byť ako voliteľná možnosť k dispozícii aj tým skupinám , ktoré nedosahujú určený veľkostný prah .

(5)

Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania sa zvyčajne vyskytujú v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že účastnícke skupiny spoločností vlastnia určité minimálne prostriedky. Na základe tohto predpokladu a z dôvodu proporcionality by pravidlá o spoločnom základe mali byť najskôr záväzné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mala stanoviť počiatočná veľkostná prahová hodnota 750 miliónov EUR založená na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Vzhľadom na to , že touto smernicou sa stanovuje nový štandard pre základ dane z príjmu právnických osôb pre všetky podniky v Únii, prahová hodnota by sa mala znížiť na nulu počas maximálne siedmich rokov. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa, ktorým je uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť v prvej fáze k dispozícii ako voliteľná možnosť aj pre spoločnosti , ktoré nespĺňajú uvedené kritériá .

(5a)

Pri rovnakých podmienkach môže prechod na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb viesť k stratám alebo zvýšeniu daňových príjmov v členských štátoch. S cieľom kompenzovať straty by sa mal zaviesť dočasný kompenzačný mechanizmus financovaný z rozpočtových prebytkov tých členských štátov, ktoré vďaka novému režimu zaznamenali zvýšenie daňových príjmov. Kompenzácia by sa mala každoročne upravovať, aby sa zohľadnili vnútroštátne alebo regionálne rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Komisia by mala mať povinnosť navrhnúť zrušenie alebo zmenu kompenzačného systému po siedmych rokoch a stanoviť hornú hranicu pre kompenzáciu.

(5b)

S cieľom vyhnúť sa súčasnému prerozdeleniu daňového zaťaženia medzi malé a stredné podniky (MSP) a nadnárodné spoločnosti, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, by spoločný základ dane z príjmov právnických osôb mal sledovať cieľ nevystavovať MSP konkurenčnej nevýhode, ale vytvárať pre ne rovnaké podmienky. Hlavný daňový úrad môže MSP poskytovať potrebné nástroje, ktoré im pomôžu plniť administratívne a organizačné požiadavky, ktoré sú súčasťou voliteľného CCCTB.

(6)

Oprávnenosť na konsolidovanú daňovú skupinu by sa mala určiť podľa dvojitého kritéria, na základe ktorého by sa posúdil i) rozsah kontroly (viac než 50 % hlasovacích práv) a ii) vlastníctvo (viac ako 75 % vlastného imania) alebo práva na zisky (viac než 75 % práv, na základe ktorých vzniká nárok na zisk). Takýmto kritériom by sa zaistil vysoký stupeň hospodárskej integrácie medzi členmi skupiny. Na zaručenie jednotnosti systému by obidve prahové hodnoty pre kontrolu a vlastníctvo alebo práva na zisk mali byť splnené počas celého zdaňovacieho obdobia. V opačnom prípade by mala spoločnosť, ktorá nespĺňa tieto kritériá, okamžite vystúpiť zo skupiny. Aby sa predišlo manipulácii s daňovými výsledkami prostredníctvom spoločností, ktoré do skupiny krátkodobo vstupujú a vystupujú z nej, mala by sa zaviesť aj požiadavka na minimálne deväť po sebe idúcich mesiacov, aby sa potvrdilo členstvo v skupine.

(6)

Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Nadnárodné spoločnosti príliš často uskutočňujú presun svojich ziskov do priaznivých daňových režimov bez zaplatenia dane alebo len s veľmi nízkymi daňovými sadzbami. Koncepcia stálej prevádzkarne by ponúkla presné a záväzné vymedzenie kritérií, ktoré majú byť splnené, ak má nadnárodná spoločnosť preukázať, že je umiestnená v danej krajine. To prinúti nadnárodné spoločnosti k plateniu daní spravodlivým spôsobom. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Podobne je dôležité mať spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine. Ak transferové oceňovanie vedie k presunu ziskov do jurisdikcie s nízkym daňovým zaťažením, vhodnejší je systém prerozdelenia zisku podľa vzorca pre rozdelenie. Prijatím takéhoto systému môže Únia zaviesť medzinárodný štandard pre moderné a efektívne zdaňovanie právnických osôb. Komisia by mala vypracovať usmernenia pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania, pričom v konečnom dôsledku by sa štandardnou metódou prideľovania malo stať rozdeľovanie na základe vzorca. Komisia by mala predložiť návrh na vytvorenie modelovej daňovej zmluvy Únie, ktorá by mohla v konečnom dôsledku nahradiť tisíce dvojstranných zmlúv, ktoré uzatvorili jednotlivé členské štáty.

(6a)

Digitálne tovary sú obvykle vysoko mobilné a nehmotné. Štúdiami sa preukázalo, že digitálne odvetvie je vo veľkej miere zapojené do praktík agresívneho daňového plánovania, keďže mnohé obchodné modely si pre vykonávanie transakcií so zákazníkmi a vytváranie ziskov nevyžadujú fyzickú infraštruktúru. To umožňuje najväčším digitálnym spoločnostiam platiť zo svojich výnosov takmer nulové dane. Štátne pokladnice členských štátov prichádzajú o miliardy eur na daňových výnosoch, keďže nedokážu zdaniť digitálne nadnárodné spoločnosti. S cieľom bojovať proti tejto skutočnej a naliehavej sociálnej nespravodlivosti treba súčasné právne predpisy v oblasti zdaňovania právnických osôb rozšíriť tak, aby zahŕňali nové spojenie s digitálnou stálou prevádzkarňou založené na významnej digitálnej prítomnosti. Treba vytvoriť rovnaké podmienky pre podobné obchodné modely s cieľom riešiť daňové výzvy, ktoré vznikajú v rámci digitalizácie, bez toho, aby sa obmedzil potenciál digitálneho odvetvia. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať činnosti, ktorú vykonáva OECD v oblasti jednotného súboru pravidiel na medzinárodnej úrovni.

(10)

Vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri rovnako vážené faktory, a to prácu, aktíva a obrat podľa miesta určenia. Tieto rovnako vážené faktory by mali zohľadňovať vyvážený prístup k rozdeľovaniu zdaniteľných ziskov medzi príslušné členské štáty a mali by zaistiť, že sa zisky budú zdaňovať tam, kde skutočne vznikajú. Práca a aktíva by sa preto mali prideliť tomu členskému štátu, kde sa práca vykonáva alebo kde sa aktíva nachádzajú, aby sa riadne zohľadnili záujmy členského štátu pôvodu, zatiaľ čo obrat by sa mal prideliť členskému štátu určenia tovaru alebo služieb. Aby sa zohľadnili rozdiely, pokiaľ ide o úroveň platov v rámci celej Únie, a tým sa umožnilo spravodlivejšie rozdelenie konsolidovaného základu dane, faktor práca by mal zahŕňať objem miezd a počet zamestnancov (konkrétne každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Na druhej strane by faktor aktíva mal zahŕňať všetok hmotný dlhodobý majetok (ale nie nehmotný) a finančné aktíva z dôvodu ich pohyblivej povahy a z toho vyplývajúceho rizika, že by sa pravidlá tejto smernice mohli obchádzať . Ak z dôvodu mimoriadnych okolností výsledok rozdelenia primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti, mala by sa prostredníctvom ochrannej doložky stanoviť alternatívna metóda prideľovania príjmu.

(10)

Rozdelenie konsolidovaného základu dane na základe vzorca by mal zahŕňať štyri rovnako vážené faktory, a to prácu, aktíva, obrat podľa miesta určenia a zber a používanie osobných údajov používateľov online platforiem a služieb (ďalej len „faktor údaje“) . Tieto rovnako vážené faktory by mali zohľadňovať vyvážený prístup k rozdeľovaniu zdaniteľných ziskov medzi príslušné členské štáty a mali by zaistiť, že sa zisky budú zdaňovať tam, kde skutočne vznikajú. Práca a aktíva by sa preto mali prideliť tomu členskému štátu, kde sa práca vykonáva alebo kde sa aktíva nachádzajú, aby sa riadne zohľadnili záujmy členského štátu pôvodu, zatiaľ čo obrat by sa mal prideliť členskému štátu určenia tovaru alebo služieb. Aby sa zohľadnili rozdiely, pokiaľ ide o úroveň platov v rámci celej Únie, a tým sa umožnilo spravodlivejšie rozdelenie konsolidovaného základu dane, faktor práca by mal zahŕňať objem miezd a počet zamestnancov (konkrétne každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Na druhej strane by mal faktor aktíva zahŕňať iba hmotný majetok. Ak z dôvodu mimoriadnych okolností výsledok rozdelenia primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti, mala by sa prostredníctvom ochrannej doložky stanoviť alternatívna metóda prideľovania príjmu.

(10a)

Vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane musí v plnej miere odrážať hospodársku činnosť, ktorá sa uskutočňuje v každom členskom štáte, pričom sa náležite a v plnej miere zohľadnia potenciálne významné rozdiely medzi ekonomikami členských štátov. Ak je výsledkom vzorca nevyvážené rozdelenie, ktoré neodráža hospodársku činnosť, prostriedkom nápravy tejto situácie by mohol byť mechanizmus riešenia sporov. Vzhľadom na vyššie uvedené by Komisia mala zvážiť zavedenie mechanizmu riešenia sporov s cieľom zabezpečiť riadne riešenie sporov, ktorých účastníkmi sú rôzne členské štáty.

(11)

Určité sektory, ako sektor finančných služieb a poisťovníctva, sektor ropy a zemného plynu, ako aj námorná a letecká doprava, potrebujú z dôvodu svojich osobitných charakteristík upravený vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane.

(14)

Táto smernica vychádza zo smernice Rady 2016/xx/EÚ o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (ktorou sa stanovuje spoločný súbor pravidiel zdaňovania právnických osôb na výpočet základu dane) a zameriava sa na konsolidáciu daňových výsledkov v rámci celej skupiny. Bolo by preto potrebné zaoberať sa otázkou interakcie medzi oboma právnymi nástrojmi a prijať ustanovenia týkajúce sa prechodu určitých prvkov základu dane do nového rámca skupiny. Takéto prvky by zahŕňali najmä pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov, doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania a právne predpisy týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností, ako aj hybridné nesúlady.

(14)

Táto smernica vychádza zo smernice Rady 2016/xx/EÚ o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (ktorou sa stanovuje spoločný súbor pravidiel zdaňovania právnických osôb na výpočet základu dane) a zameriava sa na konsolidáciu daňových výsledkov v rámci celej skupiny. Je preto potrebné zaoberať sa otázkou interakcie medzi oboma právnymi nástrojmi a prijať ustanovenia týkajúce sa prechodu určitých prvkov základu dane do nového rámca skupiny. Takéto prvky by zahŕňali najmä pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov, doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania a právne predpisy týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností, ako aj hybridné nesúlady. Členským štátom by sa nemalo brániť v zavádzaní dodatočných opatrení na obmedzovanie vyhýbania sa daňovým povinnostiam s cieľom znížiť negatívne účinky presunu ziskov do tretích krajín s nízkym zdanením.

(16)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb, a zodpovedajúcu zmenu prílohy I a II; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov a iii) doplnenie pravidla o obmedzení odpočítateľnosti úrokov o antifragmentačné pravidlá, aby sa lepšie riešili riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa môžu v rámci skupiny vyskytnúť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(16)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb, a zodpovedajúcu zmenu prílohy I a II; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii) doplnenie pravidla o obmedzení odpočítateľnosti úrokov o antifragmentačné pravidlá, aby sa lepšie riešili riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa môžu v rámci skupiny vyskytnúť, a iv) vydávanie usmernení na prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a mala by zohľadňovať výročné uznesenie Európskeho parlamentu . Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(17)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, aby i) každoročne prijala zoznam právnych foriem spoločností tretích krajín, ktoré sú podobné právnym formám spoločností uvedeným v prílohe I; ii) stanovila podrobné pravidlá výpočtu faktorov práca, aktíva a obrat, priraďovania zamestnancov a objemu miezd, aktív a obratu príslušnému faktoru a oceňovania aktív; iii) prijala akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny, a iv) stanovila pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a požadované podporné doklady. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (3).

(17)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, aby i) každoročne prijala zoznam právnych foriem spoločností tretích krajín, ktoré sú podobné právnym formám spoločností uvedeným v prílohe I; ii) stanovila podrobné pravidlá výpočtu faktorov práca, aktíva a obrat a faktor údaje , priraďovania zamestnancov a objemu miezd, rozdelenia zozbieraných osobných údajov a využívaných osobných údajov , aktív a obratu príslušnému faktoru a oceňovania aktív; iii) prijala akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny, a iv) stanovila pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a požadované podporné doklady. Komisia by mala v spolupráci s daňovými správami členských štátov vytvoriť jednotné formáty daňového priznania. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(18)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam na medzinárodnej úrovni a uľahčiť podnikom cezhraničné rozširovanie v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne a odlišným spôsobom, pretože na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná koordinovaná činnosť. Vzhľadom na to, že táto smernica sa zameriava na nedostatky vnútorného trhu, ktoré pochádzajú zo spolupôsobenia rozdielnych vnútroštátnych daňových pravidiel, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a odrádzajú od cezhraničnej činnosti, ciele smernice možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie – Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov, najmä vzhľadom na to, že jej záväzná pôsobnosť sa obmedzuje na skupiny nad určitú veľkosť.

(18)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam na medzinárodnej úrovni a uľahčiť podnikom, najmä MSP , cezhraničné rozširovanie v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne a odlišným spôsobom, pretože na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná koordinovaná činnosť. Vzhľadom na to, že táto smernica sa zameriava na nedostatky vnútorného trhu, ktoré pochádzajú zo spolupôsobenia rozdielnych vnútroštátnych daňových pravidiel, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a odrádzajú od cezhraničnej činnosti, ciele smernice možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie – Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov, najmä vzhľadom na to, že jej záväzná pôsobnosť sa obmedzuje na skupiny nad určitú veľkosť.

(20)

Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou,

(20)

Keďže táto smernica obsahuje významnú zmenu pravidiel zdaňovania právnických osôb , Komisia by mala mať povinnosť vykonať dôkladné posúdenie uplatňovania tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať správu Európskemu parlamentu a Rade o jej fungovaní. Táto správa o vykonávaní by mala obsahovať aspoň tieto body: vplyv systému zdanenia stanoveného v tejto smernici na príjmy členských štátov, výhody a nevýhody tohto systému pre MSP, vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi, vplyv na vnútorný trh ako celok s osobitným zreteľom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá stanovené v tejto smernici, a počet podnikov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti počas prechodného obdobia. Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice 10 rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Európskemu parlamentu a Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou.

(20a)

S cieľom dosiahnuť úplnú a konzistentnú konsolidáciu a zabrániť novým arbitrážam, ktoré môžu vznikať z účtovných nezrovnalostí medzi členskými štátmi, je nevyhnutné prijať jasné, konzistentné a objektívne kritériá pre výpočet konsolidovaného základu dane. Na tento účel by Komisia mala navrhnúť potrebné úpravy príslušných ustanovení tejto smernice týkajúce sa vymedzenia a výpočtu konsolidovaného základu dane.

(20b)

Komisia by mala zvážiť ďalšie štúdie, v ktorých bude analyzovať možný vplyv CCCTB na príjmy z dane z príjmu právnických osôb v jednotlivých členských štátoch a potenciálne konkurenčné znevýhodnenia Únie vo vzťahu k tretím krajinám.

c)

patrí ku konsolidovanej skupine na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý presiahol 750 000 000  EUR počas účtovného obdobia, ktoré predchádza príslušnému účtovnému obdobiu;

c)

patrí ku konsolidovanej skupine na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý presiahol 750 000 000  EUR počas účtovného obdobia, ktoré predchádza príslušnému účtovnému obdobiu. Uvedená prahová hodnota sa zníži na nulu počas maximálne siedmich rokov ;

(23)

„konsolidovaný základ dane“je výsledok sčítania základov dane všetkých členov skupiny, vypočítaných v súlade so smernicou 2016/xx/EÚ;

(23)

„konsolidovaný základ dane“je konsolidovaný čistý zdaniteľný príjem členov skupiny vypočítaný na stálom účtovnom základe, ktorý sa vzťahuje na všetkých členov skupiny, v súlade so smernicou 2016/xx/EÚ;

(28a)

„faktor údaje“je zber a používanie na komerčné účely osobných údajov používateľov online platforiem a služieb v jednom alebo viacerých členských štátoch.

a)

má právo uplatňovať viac ako 50 % hlasovacích práv a

a)

má právo uplatňovať hlasovacie práva presahujúce 50 % a