Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán proti dezinformáciám

[JOIN(2018) 36 final]

(2019/C 228/13)

Spravodajca: Ulrich SAMM

Pomocná spravodajkyňa: Giulia BARBUCCI

Konzultácia	Európska komisia, 12.3.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní EÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	5.3.2019
Prijaté v pléne	20.3.2019
Plenárne zasadnutie č.	542
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	142/2/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV berie na vedomie vymedzenie pojmu dezinformácie v rámci tejto iniciatívy ako overiteľne nepravdivej alebo zavádzajúcej informácie, ktorá je hrozbou pre demokraciu a poškodzuje verejný záujem. Šírenie dezinformácií sa stalo súčasťou hybridnej vojny s jednoznačne politickým cieľom. Takisto však zdôrazňuje, že základné práva (slobody) občanov a práva menšín ohrozujú okrem nepravdivých informácií aj veľmi selektívne informácie, ohováranie, šírenie strachu a podnecovanie nenávisti.

1.2.

V najúčinnejších dezinformáciách je vždy trocha pravdy. Preto je potrebné, aby všetky zainteresované strany zaviedli širokú škálu opatrení s cieľom zabezpečiť kvalitné informácie a zvýšiť povedomie verejnosti. EHSV v tejto súvislosti víta iniciatívu vyvíjať koordinovanú činnosť v snahe chrániť EÚ, jej inštitúcie a občanov pred dezinformáciami. EHSV zdôrazňuje, že je naliehavé prijať takéto opatrenia, obáva sa však, že dosah tohto akčného plánu bude len obmedzený, keďže už v máji 2019 sa budú konať európske voľby.

1.3.

EHSV uznáva, že dezinformácie pochádzajú v prvom rade z troch zdrojov: Ruská federácia (dobre zdokumentované Európskou službou pre vonkajšiu činnosť), hospodárske subjekty a médiá z iných tretích krajín (vrátane Číny a USA) a vnútorné zdroje – rôzne médiá, ktoré pôsobia v krajinách samotnej EÚ, ako aj hnutia a organizácie krajnej pravice. EHSV nalieha na Komisiu, aby rozšírila svoje monitorovanie a prijala adekvátne protiopatrenia.

1.4.

EHSV zdôrazňuje, že členské štáty musia súrne prijať opatrenia potrebné na zachovanie integrity svojich volebných systémov a infraštruktúry a otestovať ich vo všetkých etapách európskych volieb.

1.5.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že komplexná reakcia na dezinformácie si vyžaduje aktívnu účasť organizácií občianskej spoločnosti. EHSV proaktívne podporuje spoločné úsilie zamerané na boj proti dezinformáciám, a to napríklad prostredníctvom svojich stanovísk, vypočutí, podujatí na miestnej úrovni a mnohých tlačových aktivít, ktoré organizuje jeho profesionálna komunikačná skupina.

1.6.

Budovať odolnosť znamená zapojiť všetky zložky spoločnosti, a najmä zlepšiť mediálnu gramotnosť občanov. Zvyšovanie povedomia a kritické myslenie sa začínajú už v škole, ale vyžadujú si neustálu aktualizáciu počas celého života. Na tieto činnosti treba vyčleniť primerané finančné prostriedky, hneď teraz aj v novom viacročnom finančnom rámci.

1.7.

Spoločné úsilie musí podporiť čo najviac aktérov na úrovni EÚ, v členských štátoch a tiež v rámci južného a východného partnerstva, pričom treba zapojiť verejné i súkromné organizácie. Dôležitú úlohu zohrávajú nezávislí overovatelia faktov a kvalitná žurnalistika, ktorým treba zaistiť primerané financovanie, aby mohli konať takmer v reálnom čase.

1.8.

EHSV oceňuje najmä financovanie výskumu z programu Horizont 2020 a programu Horizont Európa, ktoré pomôže lepšie pochopiť zdroje dezinformácií, ako aj ich zámery, nástroje a ciele.

1.9.

Osobitné strategicko-komunikačné skupiny sa už dávno mali posilniť. EHSV preto oceňuje, že sa v pláne počíta s náborom ďalších zamestnancov a novými nástrojmi. Keďže v niektorých krajinách sa na vytváranie dezinformácií vynakladajú značné prostriedky, reakcia EÚ by mala byť primeraná. Plánované zvýšenie prostriedkov pre osobitné strategicko-komunikačné skupiny možno teda považovať len za prvý krok smerom k ďalšiemu nárastu v budúcich rokoch.

1.10.

EHSV súhlasí s tým, že ďalšie dve osobitné strategicko-komunikačné skupiny (pre západný Balkán a pre Juh) by sa mali preskúmať, a žiada členské štáty, aby prispeli k práci osobitných strategicko-komunikačných skupín vysielaním národných expertov.

1.11.

EHSV víta vytvorenie kódexu postupov ako dobrovoľného záväzku platforiem sociálnych médií a inzerentov bojovať proti dezinformáciám, zároveň má však isté pochybnosti o účinnosti takýchto dobrovoľných opatrení. Ak by sa ukázalo, že uplatňovanie kódexu postupov stále neprináša uspokojivé výsledky, Komisia by mala urýchlene prijať ďalšie opatrenia vrátane opatrení regulačnej povahy, ako sú sankcie.

1.12.

EHSV apeluje na súkromné podniky, aby umiestňovanie inzercie na internetových platformách prispievajúce k šíreniu dezinformácií začali považovať za neetické a nezodpovedné, a žiada ich, aby urobili potrebné kroky na zamedzenie takémuto správaniu.

2. Úvod – Dezinformácie ako hrozba pre demokratické systémy Únie

2.1.

V rámci tejto iniciatívy sa za dezinformáciu považuje overiteľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, ktoré je vytvorená, prezentovaná a šírená na účely hospodárskeho zisku alebo zámerného zavádzania verejnosti, poškodzuje verejný záujem a ohrozuje demokraciu. Ohováraním, šírením strachu a podnecovaním nenávisti sa často útočí na práva.

2.2.

Tí, ktorí šíria dezinformácie, sa pri tom občas odvolávajú na slobodu prejavu. Právo na informácie a sloboda tlače sú naozaj základnými právami Európskej únie, musíme však bojovať proti každému zneužitiu týchto práv, pokiaľ sa dezinformácie zámerne využívajú na poškodzovanie spoločnosti.

2.3.

Digitálne techniky uľahčujú produkovanie a šírenie dezinformácií. Medzi takéto techniky patria:

—	útoky trollov na profily v sociálnych médiách,

—	používanie internetového automatizovaného softvéru (botov),

—	falšovanie dokumentov,

—	videomanipuláciu (deepfakes),

—	falošné profily v sociálnych médiách.

2.4.

Významnými kanálmi šírenia dezinformácií sa stali sociálne médiá, pričom niekedy, ako napríklad v prípade Cambridge Analytica, sa dezinformácie zameriavajú na konkrétnych používateľov. Tí sú identifikovaní tak, že sa neoprávnene pristupuje k ich osobným údajom, ktoré sa potom zneužívajú, pričom konečným cieľom je ovplyvniť výsledky volieb, a tým ohroziť demokraciu.

Okrem sociálnych médií v mnohých regiónoch naďalej zohrávajú dôležitú úlohu tradičnejšie metódy, ako napríklad televízia, noviny, internetové stránky, reťazové e-maily a textové správy. Používané nástroje a techniky sa rýchlo menia.

2.5.

Za dezinformáciami môžu stáť subjekty tak vnútorné, teda v rámci členských štátov, ako aj vonkajšie, pričom môžu zahŕňať štátne subjekty (alebo subjekty sponzorované vládami) a neštátne subjekty. Podľa správ viac ako 30 krajín používa dezinformácie a ovplyvňuje činnosti v rôznych formách, a to aj na domácej pôde.

2.6.

Podľa strediska EÚ pre hybridné hrozby zriadeného v roku 2016 v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť predstavujú najväčšiu vonkajšiu hrozbu pre EÚ dezinformácie, ktorých zdrojom je Ruská federácia. V súvislosti s niekoľkými voľbami a referendami v EÚ boli zaznamenané dezinformácie, ktoré vytvárali a/alebo šírili ruské zdroje. Medzi dobre zdokumentované prípady patria aj dezinformačné kampane súvisiace s vojnou v Sýrii, so zostrelením lietadla MH-17 na východe Ukrajiny či s používaním chemických zbraní pri útoku v Salisbury. Pri dezinformovaní však zohrávajú dôležitú úlohu aj iné tretie krajiny a nepravdivé informácie sprostredkúvajú aj mnohé subjekty v EÚ.

2.7.

V roku 2018 predložila EÚ viacero iniciatív zameraných na boj proti dezinformáciám a nezákonnému obsahu a na ochranu údajov:

—	spoločné oznámenie o zvyšovaní odolnosti voči hybridným hrozbám, JOIN(2018) 16,

—	odporúčanie o opatreniach o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete, C(2018) 1177,

—	nariadenie o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online, COM(2018) 640,

—	nariadenie, pokiaľ ide o postup overovania porušovania pravidiel o ochrane osobných údajov v kontexte volieb do Európskeho parlamentu, COM(2018) 636 (1),

—	revidovaná smernica (EÚ) 2018/1808 o audiovizuálnych mediálnych službách,

—	oznámenie Boj proti nezákonnému obsahu na internete – Zvyšovanie zodpovednosti online platforiem, COM(2017) 555 (2),

—	nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (3),

—	oznámenie Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup, COM(2018)236 (4), a správa o jeho vykonávaní, COM(2018)794,

—	oznámenie Zabezpečenie slobodných a spravodlivých európskych volieb, COM(2018) 637, predložené na zasadnutí lídrov EÚ 19. – 20. septembra 2018 v Salzburgu.

2.8.

Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 a keďže do roku 2020 sa uskutoční viac ako 50 prezidentských, národných alebo miestnych/regionálnych volieb v členských štátoch, treba naliehavo a okamžite začať vyvíjať koordinované úsilie na ochranu Únie, jej inštitúcií a občanov pred dezinformáciami.

3. Zhrnutie Akčného plánu proti dezinformáciám

3.1.

Tento akčný plán JOIN(2018) 36, ktorý predložila Komisia a vysoká predstaviteľka Únie, je odpoveďou na výzvu Európskej rady, aby sa prijali opatrenia s cieľom „chrániť demokratické systémy Únie a bojovať proti dezinformáciám“. Koordinovaná reakcia na dezinformácie sa zakladá na týchto štyroch pilieroch:

3.2.

zlepšovanie schopností inštitúcií Únie, pokiaľ ide o detekciu, analýzu a odhaľovanie dezinformácií,

—	posilnenie osobitných strategicko-komunikačných skupín a delegácie Únie náborom ďalších zamestnancov a novými nástrojmi,

—	preskúmanie mandátov osobitných strategicko-komunikačných skupín pre západný Balkán a pre Juh;

3.3.

posilňovanie koordinovaných a spoločných reakcií na dezinformácie,

—	do marca 2019 zavedenie systému včasného varovania na boj proti dezinformačným kampaniam, pričom sa bude úzko spolupracovať s existujúcimi sieťami, Európskym parlamentom, ako aj Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a mechanizmom rýchlej reakcie skupiny G7,

—	zintenzívnenie úsilia v oblasti komunikácie o hodnotách a politikách Únie,

—	posilnenie strategickej komunikácie v susedstve Únie;

3.4.

mobilizácia súkromného sektora pri boji proti dezinformáciám,

—	26. septembra 2018 bol uverejnený kódex postupov pre online platformy, inzerentov a reklamný priemysel proti šíreniu dezinformácií. Komisia zabezpečí dôkladné a nepretržité monitorovanie jeho uplatňovania;

3.5.

zvyšovanie informovanosti a zlepšovanie odolnosti spoločnosti,

—	cielené kampane pre verejnosť a školenia pre médiá a tvorcov verejnej mienky v Únii a v jej susedstve s cieľom zvýšiť informovanosť o negatívnom dosahu dezinformácií,

—	bude sa pokračovať v úsilí podporovať prácu nezávislých médií a kvalitnú žurnalistiku, ako aj výskum o dezinformáciách,

—

členské štáty by v spolupráci s Komisiou mali podporovať vytváranie multidisciplinárnych tímov nezávislých overovateľov informácií a výskumníkov so špecifickými znalosťami miestnych informačných prostredí s cieľom detegovať a odhaľovať dezinformačné kampane na rôznych sociálnych sieťach a v digitálnych médiách,

—	v rámci Týždňa mediálnej gramotnosti v marci 2019 Komisia v spolupráci s členskými štátmi podporí cezhraničnú spoluprácu medzi odborníkmi z oblasti mediálnej gramotnosti,

—	členské štáty by mali urýchlene zaviesť ustanovenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách týkajúce sa mediálnej gramotnosti,

—	komisia bude pozorne sledovať vykonávanie balíka predpisov o voľbách a v prípade potreby poskytne príslušnú podporu a poradenstvo.

4. Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV berie na vedomie vymedzenie pojmu dezinformácie v rámci tejto iniciatívy ako overiteľne nepravdivej alebo zavádzajúcej informácie, ktorá je hrozbou pre demokraciu a poškodzuje verejný záujem. Zdôrazňuje však, že základné práva (slobody) občanov a práva menšín ohrozujú okrem nepravdivých informácií aj veľmi selektívne informácie, ohováranie, šírenie strachu a podnecovanie nenávisti. V najúčinnejších dezinformáciách je vždy trocha pravdy. Preto je potrebné, aby všetky zainteresované strany zaviedli širokú škálu opatrení s cieľom zabezpečiť kvalitné informácie a zvýšiť povedomie verejnosti.

4.2.

Šírenie dezinformácií sa stalo súčasťou hybridnej vojny s jednoznačne politickým cieľom. EHSV preto víta túto iniciatívu vyvíjať koordinovanú činnosť v snahe chrániť EÚ, jej inštitúcie a občanov pred dezinformáciami. EHSV zdôrazňuje, že je naliehavé prijať takéto opatrenia, obáva sa však, že dosah tohto akčného plánu bude len obmedzený, keďže už v máji 2019 sa budú konať európske voľby. Niet však pochýb o tom, že v dlhodobom horizonte toto spoločné úsilie zamerané proti dezinformáciám rozhodujúcou mierou prispeje k ochrane demokratických systémov Únie.

4.3.

4.4.

EHSV zdôrazňuje, že členské štáty musia súrne prijať opatrenia potrebné na zachovanie integrity svojich volebných systémov a infraštruktúry a otestovať ich ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, ale aj počas volebného procesu a po ňom. Európska komisia ich v tomto úsilí musí podporiť. Ako vzor by mala poslúžiť výmena osvedčených postupov, akým je švédsky príklad z roku 2018.

4.5.

EHSV oceňuje názor Komisie, že komplexná reakcia na dezinformácie si vyžaduje aktívnu účasť organizácií občianskej spoločnosti. Budovanie odolnosti si vyžaduje zapojenie všetkých sektorov spoločnosti, a najmä zlepšenie mediálnej gramotnosti občanov, aby chápali, ako odhaliť dezinformácie a brániť sa pred nimi. Zvyšovanie povedomia a kritické myslenie sa začínajú už v škole, ale vyžadujú si neustálu aktualizáciu počas celého života. Na tieto činnosti však treba vyčleniť primerané finančné prostriedky, hneď teraz aj v novom viacročnom finančnom rámci.

4.6.

EHSV proaktívne podporuje spoločné úsilie zamerané na boj proti dezinformáciám, napríklad prostredníctvom svojich stanovísk, vypočutí, podujatí na miestnej úrovni a mnohých tlačových aktivít, ktoré organizuje jeho profesionálna komunikačná skupina.

4.7.

4.8.

Budúcnosť demokracie v Európe bude v dlhodobom horizonte závisieť od náležitej mediálnej gramotnosti. EHSV podporuje úsilie lepšie pochopiť zdroje dezinformácií, ako aj ich zámery, nástroje a ciele, ale aj to, ako a prečo sa občania, a niekedy celé spoločenstvá, nechajú oklamať dezinformačnou rétorikou a stanú sa súčasťou mechanizmov šírenia falošných správ. EHSV víta najmä finančné prostriedky vyčlenené na tento cieľ v programe Horizont 2020 a programe Horizont Európa.

5. Konkrétne pripomienky a odporúčania

5.1.

Ako už výbor uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (5), osobitné strategicko-komunikačné skupiny sa mali posilniť už dávno. EHSV preto oceňuje, že sa v pláne počíta s náborom ďalších zamestnancov a novými nástrojmi, a podporuje požiadavku, aby členské štáty v prípade potreby zvýšili aj svoju vnútroštátnu kapacitu v tejto oblasti. Keďže v niektorých krajinách sa na vytváranie dezinformácií vynakladajú značné prostriedky, reakcia EÚ by mala byť primeraná. Plánované zvýšenie prostriedkov pre osobitné strategicko-komunikačné skupiny možno teda považovať len za prvý krok smerom k ďalšiemu nárastu v budúcich rokoch.

5.2.

EHSV súhlasí s tým, že by sa mal zachovať mandát osobitnej skupiny East StratCom a mandát ďalších dvoch strategicko-komunikačných osobitných skupín (pre západný Balkán a pre Juh) by sa zasa mal preskúmať z hľadiska rastúceho rozsahu a významu dezinformačných činností v týchto regiónoch. EHSV žiada členské štáty, aby prispeli k práci osobitných strategicko-komunikačných skupín vysielaním národných expertov. Iba tak bude môcť byť systém včasného varovania skutočne účinný.

5.3.

EHSV taktiež víta naliehavo potrebné opatrenia na zabezpečenie slobodných a spravodlivých európskych volieb a odporúčané prípadné použitie sankcií, a to aj pokiaľ ide o nezákonné používanie osobných údajov na ovplyvnenie výsledku volieb. Takisto oceňuje dobrú spoluprácu s USA, NATO a Nórskom a žiada, aby sa zachovala dôležitá úloha Spojeného kráľovstva bez ohľadu na to, či sa brexit uskutoční alebo nie. Boj proti dezinformáciám musia členské štáty viesť v duchu vzájomnej solidarity.

5.4.

Akčný plán sprevádza správa o pokroku (6) zameraná na rôzne opatrenia, najmä pokiaľ ide o kódex postupov, ktorý je dobrovoľným záväzkom platforiem sociálnych médií a inzerentov. Podľa kódexu postupov musia internetové firmy znížiť príjmy za účty a internetové stránky so skresľujúcimi informáciami, zamedziť falošným účtom a botom, uprednostňovať spoľahlivé zdroje správ a zlepšiť transparentnosť financovania politickej reklamy.

5.5.

EHSV víta vytvorenie kódexu postupov, zároveň má však isté pochybnosti o účinnosti takýchto dobrovoľných opatrení, pričom podobné pochybnosti vyslovila nedávno aj Komisia pri prezentácii prvej správy, ktorú 29. januára predostreli Google, Facebook, Twitter a Mozilla. Komisia by mala urýchlene prijať ďalšie opatrenia vrátane opatrení regulačnej povahy, ako je uloženie sankcií, ak sa opatrenia proti falošným účtom nezavádzajú dosť rýchlo alebo ak uplatňovanie iných častí kódexu postupov stále neprináša uspokojivé výsledky.

5.6.

V Bruseli 20. marca 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Stanovisko EHSV na tému Ochrana osobných údajov v súvislosti s voľbami do EP (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 19.

(3) Stanovisko EHSV o Európskom centre odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieti národných koordinačných centier (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 183.

(5) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 183.

(6) COM(2018) 794.